ŠKOLSKÝ VÝCHOVNÝ PROGRAM PRE ŠKD

Základná škola s materskou školou Dolné Dubové

ŠKOLSKÝ VÝCHOVNÝ PROGRAM PRE ŠKD „Hrou k poznaniu“

OBSAH 1. IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE 2. FORMY VÝCHOVY A VZDELÁVANIA 3. CHARAKTERISTIKA DETÍ 4. MATERIÁLNE, PRIESTOROVÉ, PERSONÁLNE A EKONOMICKÉ PODMIENKY 5. BOZP 6. VNÚTORNÝ SYSTÉM KONTROLY A HODNOTENIA 7. POŢIADAVKY NA KONTINUÁLNE VZDELÁVANIE PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV 8. STRATEGICKÉ CIELE, PROJEKTY 9. SPOLUPRÁCA ŠKD S RÔZNYMI SUBJEKTMI 10. OSOBITOSTI ŠKOLSKÉHO VÝCHOVNÉHO PROGRAMU Názov školského výchovného programu Charakteristika školského výchovného programu Výchovno-vzdelávací proces v ŠKD Reţim dňa školského klubu detí Striedanie činností – týţdňová skladba výchovno-vzdelávacích činností podľa tematických oblastí výchovy Špecifikácia výchovno-vzdelávacieho procesu v ŠKD Stratégie vo výchovno-vzdelávacej činnosti v ŠKD Kľúčové kompetencie Tematické oblasti výchovy Obsahové a výkonové štandardy Prierezové témy PRÍLOHY:

Zmeny vo výchovnom programe ŠKD Plán práce ŠKD Harmonogram školských akcií Plán rozvoja čitateľskej gramotnosti S.W.O.T. analýza Výchovné osnovy ŠKD Výchovný plán ŠKD Vnútorný poriadok ŠKD

1. IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE

Vyučovací jazyk:

slovenský

Študijná forma:

denná

Druh školy:

štátna

Názov školy:

Základná škola s materskou školou Dolné Dubové

Adresa:

919 52 Dolné Dubové 213

IČO:

37850946

Riaditeľ školy:

Mgr. Zlatica Čapkovičová

Koordinátor VP:

Mgr. Mária Ruţičková

Ďalšie kontakty:

033/5592339 www.zsddubove.edupage.org [email protected]

Zriaďovateľ:

Obecný úrad Dolné Dubové

Názov:

Obecný úrad Dolné Dubové

Adresa:

919 52 Dolné Dubové 1

Kontakty:

Peter Bobek

Schválené PR:

_______________________

Schválené RŠ:

_______________________

Platnosť VP:

Šk. r. 2016/2017 – 2019/2020

___________________________ riaditeľ školy

2. FORMY VÝCHOVY A VZDELÁVANIA Dochádzka dieťaťa do ŠKD je pravidelná alebo nepravidelná, počas plnenia povinnej školskej dochádzky v primárnom vzdelávaní ZŠ. Osobitosti dochádzky dieťaťa do ŠKD sa upravujú v zápisnom lístku a osobnom spise dieťaťa. Výchovu mimo vyučovania v ŠKD uskutočňujeme poldennou formou týţdenného výchovno-vzdelávacieho pôsobenia v čase po pobyte dieťaťa na vzdelávaní v škole v oddelení ŠKD.

3. CHARAKTERISTIKA DETÍ Deti, ktoré navštevujú ŠKD, sú všetci ţiakmi ZŠ. Počet zapísaných detí a jednotlivé osobitosti bliţšie charakterizuje Vnútorný poriadok ŠKD a Plán práce školy v stati Organizácia ŠKD.

4. MATERIÁLNE, PRIESTOROVÉ, PERSONÁLNE A EKONOMICKÉ PODMIENKY Materiálne a priestorové podmienky  pre potreby školského klubu detí slúţi priestranná svetlá miestnosť, ktorá v dopoludňajších hodinách slúţi k vyučovaniu – samostatná miestnosť chýba, chýba i samostatná herňa  miestnosť je vhodne zariadená vkusným nábytkom, novými lavicami a stoličkami  hry a hračky, ktoré sa kaţdoročne dopĺňajú podľa podmienok školy, sú odloţené v skrinkách a farebných kontajneroch  deťom je k dispozícii priebeţne dopĺňaná školská kniţnica, ako i počítačová miestnosť, TV, DVD-prehrávač, dataprojektor, CD-prehrávač,...  priestory miestnosti zodpovedajú hygienickým a estetickým poţiadavkám  v blízkosti školského klubu sa nachádzajú hygienické zariadenia  pre potreby ŠKD slúţi terasa, školský dvor s pieskoviskom a so zánovným športovým náčiním, ako aj farská záhrada s pieskoviskom a ihriskom Personálne podmienky  v ŠKD pracuje s deťmi jedna vychovávateľka  vychovávateľka pracuje podľa nového výchovného programu  podporuje rozvoj osobnosti detí rozmanitými záujmovými činnosťami  vytvára bezpečnú a príjemnú atmosféru  podporuje tvorivosť a sebarealizáciu detí  vytvára vhodné podmienky na interpersonálnu komunikáciu  spolupracuje s vedením školy a rôznymi inštitúciami  spolupracuje s rodičmi Ekonomické podmienky  školský klub detí je v rámci originálnych kompetencií financovaný cez OcÚ z podielových daní  rodičia prispievajú na čiastočnú úhradu nákladov ŠKD mesačne sumou 7 €  výchovná a vzdelávacia činnosti je zabezpečovaná aj časťou financií za vzdelávacie poukazy

5. BOZP     

v čase reţimu ŠKD preberá vychovávateľka zodpovednosť za ţiakov ţiaci sa v ŠKD riadia Vnútorným poriadkom ŠKD, s ktorým sú oboznámení uţ na začiatku školského roka, pričom tento je vyvesený na viditeľnom mieste v ŠKD je dodrţiavaná rovnosť šancí pre všetky deti dôsledným individuálnym prístupom odstraňuje pedagóg negatívne prejavy správania, či náznaky šikanovania nesúlad s vnútorným poriadkom a školským poriadkom je okamţite riešený podľa dohodnutých pravidiel

6. VNÚTORNÝ SYSTÉM KONTROLY A HODNOTENIA Hodnotenie ţiakov  v hodnotení ţiakov počas pobytu v školskom klube detí sa pristupuje z hľadiska správania a z hľadiska individuálnych schopností a poznatkov  na hodnotenie individuálneho správania ţiakov sa zhotovujú osvedčené hodnotiace obrázky s konkrétnymi pravidlami a kritériami; hodnotenie poznatkov a schopností detí sa rieši individuálnym prístupom a slovným a písomným hodnotením formou pochvaly a povzbudením a vo zvláštnych prípadoch odmenami – v nadväznosti na interné hodnotenie správania sa detí v ŠKD (aktualizované na zasadnutiach pedagogickej rady); ţiaci v školskom klube sa nebudú rozdeľovať na úspešných a neúspešných  ţiaci so ŠVVP budú hodnotení s prihliadnutím na typ handicapu Hodnotenie pedagogických zamestnancov Na hodnotenie pedagogických pracovníkov sa budú vyuţívať tieto metódy:  pozorovanie – hospitácie  rozhovor  vzájomné konzultácie – hospitácie, otvorené hodiny  hodnotenie pedagogických pracovníkov manaţmentom školy  hodnotenie pedagogických pracovníkov z hľadiska dosiahnutých výsledkov, tvorby učebných pomôcok, kultúrnych programov, doplňujúceho vzdelávania Hodnotenie školy  hodnotenie školy je dôleţité z hľadiska pozitívneho obrazu a dobrého imidţu školy, ktorej súčasťou je i činnosť ŠKD  pravidelné poskytovanie informácií rodičom o správaní ţiakov, o dosiahnutých výsledkoch detí vychovávateľkou  pravidelné poskytovanie informácií o poriadaných akciách pre deti a rodičov školou  Otvorená škola – rodičom bude umoţnená účasť na výchovno-vzdelávacích aktivitách podľa záujmu a vlastného výberu Kritériá hodnotenia  spokojnosť ţiakov, rodičov a učiteľov  kvalita výsledkov Nástroje hodnotenia  dotazníky pre ţiakov a rodičov  SWOTT analýza

Monitoring  atmosféra školy  podmienky výchovy  spokojnosť s vychovávateľkami  podmienky pre ţiakov so ŠVVP

7. POŢIADAVKY NA KONTINUÁLNE VZDELÁVANIE PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV Ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov (ďalej ĎVPZ) je veľmi dôleţité pre skvalitňovanie výchovno-vzdelávacej práce v školskom klube. Získavanie nových a progresívnych informácií a ich implementovanie do výchovného a vzdelávacieho procesu je smerodatné v práci vychovávateľky s ohľadom na záujem ţiakov o pobyt v školskom klube, ale tieţ s ohľadom na všestranný rozvoj osobnosti dieťaťa. Konkrétny plán ĎVPZ je súčasťou Plánu práce školy na tento školský rok. Plán ĎVPZ má tieto konkrétne ciele:         

uvádzanie začínajúcich vychovávateliek zvyšovanie kvalifikácie pedagogických zamestnancov zvyšovanie odborných spôsobilostí pedagogických zamestnancov zvyšovanie kompetencie pedagogických zamestnancov (vedieť učiť) rozvíjanie kompetencií vyuţívania IKT skvalitňovanie osobnostných a charakterových vlastností pedagógov pripravovať pedagogických pracovníkov na činnosti súvisiace s prípravou ŠkVP, metodických a odborných materiálov a spracúvanie školskej dokumentácie motivovať pedagogických zamestnancov k tvorivosti a aktivite pripravovať pedagogických zamestnancov na získanie prvej atestácie

Konkrétny plán ĎVPZ v rámci ŠKD, ako sme uţ uviedli, podlieha plánu ĎVPZ ZŠ v závislosti od moţností organizácie vyučovania a výchovno-vzdelávacích činností ŠKD, nakoľko je fungovanie školy značne obmedzené počtom pedagogických pracovníkov pre zabezpečenie výchovy a vzdelávania.

8. STRATEGICKÉ CIELE, PROJEKTY Strategické ciele a dlhodobé i krátkodobé plánované projekty sú priamo nadväzné na činnosti a aktivity školy, harmonogramu podujatí vypracovaného pre konkrétny školský rok, ktorý je súčasťou školského výchovného programu ŠKD. V rámci činnosti ŠKD sa zameriavame na podnecovanie separovania odpadu a zber papiera, humanitárne projekty a akcie (UNICEF – Tehlička pre Afriku, Liga proti rakovine – Deň narcisov), podporovanie a vyuţívanie sprostredkovaných vedomostí a skúseností z projektov Infovek – počítače pre školy, Otvorená škola – oblasť športu, Školské ovocie). Konkrétne strategické ciele a zámery činnosti ŠKD sú súčasťou Plánu práce ŠKD. Okrem iného sa snaţíme priebeţne zapájať do rôznorodých súťaţí a projektov podľa ponuky Ministerstva školstva a iných subjektov podporujúcich školstvo (napr. výtvarné, literárne súťaţe a pod.).

Dlhodobé vlastné projekty ŠKD sú bliţšie špecifikované v Pláne práce ŠKD pre konkrétny školský rok.

9. SPOLUPRÁCA ŠKD S RÔZNYMI SUBJEKTMI Spoluprácu ŠKD so ZŠ a MŠ upravuje Plán práce ŠKD. Spoluprácu s rozličnými subjektmi upravujú Plány spolupráce, ktoré sú súčasťou Plánu práce školy (OÚ Dolné Dubové, RD, Obecná kniţnica,...). Spolupráca so ZŠ Opätovne chceme zdôrazniť, ţe ŠKD sa snaţí byť rovnocennou súčasťou školy, z čoho jej plynú nielen výhody ale i záväzky. Vzhľadom k časovej a tematickej nadväznosti práce je spolupráca so ZŠ kľúčová. Vychovávateľka spolupracuje s triednymi učiteľmi predovšetkým v oblasti vzdelávacej, ale v neposlednom rade i v oblasti výchovnej – pri výskyte nápadností v správaní sa detí – ţiakov. Pravidelne si s ostanými pedagogickými zamestnancami vymieňajú skúsenosti a postrehy. ŠKD sa podieľa na realizácii spoločných akcií so ZŠ. Spolupráca s MŠ Cieľom spolupráce s MŠ je prehlbovanie citových vzťahov a rozvíjanie charakterových vlastností detí – v súlade s konceptom spolupráce ZŠ s MŠ. ŠKD sa podieľa na realizácii spoločných akcií s MŠ – podľa poţiadaviek vedenia MŠ. Súčasťou spolupráce je i naplánované oboznámenie sa detí predškolského veku s prostredím a činnosťami ŠKD. Vychovávateľka priebeţne konzultuje s pedagogickými pracovníkmi MŠ skúsenosti a postrehy pri priebeţnej adaptácii detí 1. ročníka do prostredia ŠKD. Spolupráca s rodičmi ţiakov V nadväznosti na činnosť školy sa snaţíme rozvíjať spoluprácu s rodičmi a s celými rodinami ţiakov – detí navštevujúcich ŠKD – prostredníctvom stretnutí na Rodičovských zdruţeniach, spoluúčasti na školských akciách, kultúrnych podujatiach. Zaujímame sa o názor a podnety rodičov, ktoré zlepšia vzájomné vzťahy a výchovno-vzdelávaciu činnosť v ŠKD – prostredníctvom spätných väzieb.

10. OSOBITOSTI ŠKOLSKÉHO VÝCHOVNÉHO PROGRAMU NÁZOV ŠKOLSKÉHO VÝCHOVNÉHO PROGRAMU Mottom školského výchovného programu je slogan „Hrou k poznaniu“, čím chceme zdôrazniť sústredenie sa na záţitkovosť, hravosť výchovno-vzdelávacích aktivít – učenia. Hra je i v období školského veku jednou z typických a prirodzených súčastí aktivít detí, čo sa snaţíme v plnej miere zohľadňovať. Snahou je prostredníctvom činností záţitkového a hravého charakteru podnecovať a rozvíjať prirodzenú túţbu detí po poznaní. Zameranosťou školského výchovného programu chceme nadväzovať na školský vzdelávací program ZŠ s MŠ, ktorej mottom je: „Naša škola nie je miesto, kde sa len učí, ale kde sa aj ţije“. ŠKD sa snaţí byť samozrejmou a plnohodnotnou súčasťou ţivota školy, snaţí sa akceptovať a plne podporovať jej zámery a činnosti.

CHARAKTERISTIKA ŠKOLSKÉHO VÝCHOVNÉHO PROGRAMU Zámerom školského klubu detí je všestranne rozvíjať osobnosť dieťaťa s prihliadnutím na vekové a individuálne osobitosti. Formou cielenej motivácie sa vychovávateľ školského klubu detí snaţí zapojiť dieťa do činností rôzneho charakteru. Vyšším poslaním je vytváranie návykov na účelné trávenie voľného času prostredníctvom odpočinkových, relaxačných a rekreačných činností, v rámci ktorých sú venujeme i výchovnovzdelávacej činnosti v rámci tematických oblastí výchovy. V rámci ŠKD sa venuje pozornosť i vzdelávacej tematickej oblasti výchovy – okrem iného prípravám na vyučovanie, ktoré je uskutočňované aj formou didaktických hier. Na utvrdzovanie vedomostí a poznatkov z vyučovania sa vyuţívajú také formy práce ako práca s knihou, encyklopédiami, zábavnými súťaţivými hrami a kvízami, práca s pc. V ŠKD nie sú hlavnou súčasťou práce vedomosti ţiakov, ale sú to hlavne sociálne a komunikačné schopnosti. Nejde primárne o školský výkon ţiaka, ale o kvalitu jeho sociálnych vzťahov k vrstovníkom a spoluţiakom. V rámci výchovno-vzdelávacích aktivít počas činnosti ŠKD sa snaţíme zohľadňovať a uplatňovať všeobecne známe didaktické zásady, predovšetkým veku primeranosť, názornosť, systematickosť,...

VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍ PROCES V ŠKD Hlavnými zámermi, cieľmi vo výchovno-vzdelávacom procese výchovy mimo vyučovania je:  podporovať všestranný a harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa  vychovávať k samostatnosti  vytvárať kladný vzťah ku škole, k učeniu  formovať u detí prosociálne cítenie  podnecovať u detí schopnosť kooperovať v skupine  rozvíjať aktívne estetické vnímanie a cítenie  podporovať sebarealizáciu  zdokonaľovať motoriku rúk a osvojenie si pracovných návykov  aktívne vyuţívať voľný čas  poskytnúť deťom priestor pre oddych, relaxáciu a rekreáciu  podporovať deti k vytváraniu priateľským vzťahom s rovesníkmi  podporovať osvojenie morálnych hodnôt spoločnosti (zásady slušného správania sa, orientácia k zhode osobných a spoločenských záujmov)

       

podnecovať deti k vnímaniu kultúrnych a národných hodnôt SR podporovať environmentálne vnímanie a potrebu ochrany prírody rozvíjať čitateľskú gramotnosť podporovať zodpovedné a efektívne vyuţívanie IKT podporovať všeobecný vedomostný prehľad a primerané schopnosti a zručnosti v rôznorodých oblastiach učiť deti aktívne oddychovať presadzovať teóriu preventívnej funkcie voľného času vytvoriť podmienky, aby sa deti mohli kvalitne pripraviť na vyučovanie

Na pozitívny komplexný vývin dieťaťa mladšieho školského veku majú počas pobytov v školskom klube detí vplyv tieto faktory:  bezpečný a priateľský priestor  otvorenosť a tolerancia  pokojné prostredie bez stresu  estetika prostredia  rozmanitý program  aktivity rozvíjajúce kreativitu  činnosti rozvíjajúce samostatnosť  činnosti rozvíjajúce tímovú prácu Obsah výchovno-vzdelávacieho procesu výchovy v čase mimo vyučovania tvoria:  odpočinkové činnosti  rekreačné činnosti  výchovno-vzdelávacie činnosti v rámci TOV  spoločensko-prospešné činnosti  samoobsluţné výchovno-vzdelávacie činnosti  príprava na vyučovanie, vzdelávacia oblasť TOV Výchovno-vzdelávací proces sa realizuje tak, ţe sa obsah jednotlivých výchovno-vzdelávacích činností aplikuje integrovane vo viacerých výchovných oblastiach naraz, čo umoţní komplexnejší rozvoj osobností detí. Organizácia a priebeh činností ŠKD sú ovplyvňované predovšetkým rozvrhom školského vyučovania, preto je reţim dňa ŠKD prispôsobený konkrétnym podmienkam našej školy. Reţim dňa sa snaţí plne zohľadňovať poţiadavky detí a ich rodičov/zákonných zástupcov, ako i zásady psychohygieny.

REŢIM DŇA ŠKOLSKÉHO KLUBU DETÍ

11,30 – 12,45

12,45 – 13,30

13,30 – 14,30

14,30 – 15,00

15,00 – 16,00

Oddychová a relaxačná činnosť - odpočinok a relaxácia pri individuálnych, spoločenských a tvorivých hrách Príprava na obed - hygiena Obed - kultúra stolovania Oddychová a relaxačná činnosť - odpočinok, relaxácia pri individuálnych, spoločenských a tvorivých hrách - výchovno-vzdelávacia činnosť v rámci TOV podľa charakteru činnosti Rekreačná činnosť - pobyt vonku, pohybové činnosti, vychádzka - výchovno-vzdelávacia činnosť v rámci TOV podľa charakteru činnosti Príprava na vyučovanie - vypracovávanie domácich úloh, precvičovanie a utvrdzovanie učiva, didaktické hry,... - výchovno-vzdelávacia činnosť v rámci TOV podľa charakteru činnosti Hry a hrové činnosti podľa individuálneho záujmu detí - oddychové, relaxačné a rekreačné činnosti podľa výberu detí

STRIEDANIE ČINNOSTÍ – TÝŢDŇOVÁ SKLADBA VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍCH ČINNOSTÍ PODĽA TEMATICKÝCH OBLASTÍ VÝCHOVY (TOV) Pondelok: Utorok: Streda: Štvrtok: Piatok:

Spoločensko-vedná oblasť výchovy (SVOV) Vzdelávacia oblasť výchovy (VOV) Estetická oblasť výchovy (EOV) - výtvarná výchova (VYOV) - hudobná výchova (HUOV) - literárno-dramatická výchova (LDOV)

Telovýchovná, zdravotná a športová (turistická) oblasť výchovy (TZŠTOV) Pracovno-technická oblasť výchovy (PTOV) Prírodovedno-environmentálna oblasť výchovy (PEOV)

Príprava na vyučovanie VOV

ŠPECIFIKÁCIA VÝCHOVNO-VZDELÁVACIEHO PROCESU Jednodlivé činnosti sú bliţšie špecifikované vo Výchovnom pláne ŠKD a vo Výchovných osnovách ŠKD (TOV: SVOV, VOV, EOV, PTOV, PEOV, TZŠTOV). Konkrétne oddychové, relaxačné a rekreačné činnosti sú bliţšie špecifikované v rámcových plánoch, ktoré s súčasťou tohto VP. Tieto činnosti budú prispôsobované a realizované vzhľadom k aktuálnym potrebám detí, organizačným a materiálnym podmienkam školy, a iným špecifickým podmienkam. Realizácia jednotlivých vlastných projektov ŠKD a iných príleţitostných projektov bude riadne zachytená v TK ŠKD.

STRATÉGIE VO VÝCHOVNO-VZDELÁVACEJ ČINNOSTI V ŠKD Výchovno-vzdelávacie stratégie predstavujú postupy, metódy, formy, príleţitosti, aktivity, ktoré vedú k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií. Voľba konkrétnej metódy či formy práce zodpovedá aktuálnemu výberu vychovávateľa, ktorý zohľadňuje podmienky a tematiku výchovno-vzdelávacej činnosti, pričom sa sústredí sa rôznorodosť a striedanie jednotlivých metód a foriem. V rámci výchovno-vzdelávacej činnosti ŠKD budeme uplatňovať tieto stratégie, metódy a formy práce s deťmi:  vychádzka  didaktické hry  projektové tematické vyučovanie  vstupná, priebeţná a záverečná motivácia  slovné metódy: rozhovor, rozprávanie, dialóg, beseda, diskusia, vysvetlenie, inštrukcia, výklad,...  názorné metódy: napodobňovanie, praktická ukáţka, dramatizácia, postup činnosti,...  praktické metódy: práca s knihou, tlačou; práca s pc, internetom, IKT; práca s rozličným materiálom, tréning,...  metódy hodnotenia: pochvala (individuálna, skupinová, kolektívna), povzbudenie, odmena,...  iné metódy: pojmové mapovanie, pojmové ozrejmovanie, kategorizácia a klasifikácia, prezentácia, pokusy, súťaţe, tvorba a realizácia projektov  organizačné formy práce: individuálna, skupinová a frontálna (kolektívna) práca  vyuţívanie učebných zdrojov: mapy, detská umelecká a náučná literatúra, odborná literatúra pre učiteľov, stavebnice, internet, edukačné CD, DVD,...  tvorivá dramatika, bábkové divadlo, hranie rolí; atď.

KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE Výchovno-vzdelávací proces v školskom klube detí prispieva k rozvoju kľúčových kompetencií kaţdého jedinca. Cieľom je naviazať na základy poloţené v predprimárnom vzdelávaní a vhodne doplňovať kompetencie získavané pri výchove v rodine a na vyučovaní v škole. Všetko je zaloţené na priamych záţitkoch a prepojené s reálnymi ţivotnými situáciami. Súbor vedomostí, schopností, zručností a skúseností slúţi následne na vytváranie mravných postojov a hierarchie hodnôt dieťaťa. Kľúčové kompetencie a osobnosť ţiaka sa rozvíjajú prostredníctvom realizácie výchovnovzdelávacích cieľov, ktoré sú vyjadrené vo výkonových štandardoch. Kľúčové kompetencie, ktoré si dieťa buduje v priebehu výchovného a vzdelávacieho cyklu počas pobytu v školskom klube detí:  kompetencie k učeniu  kompetencie k riešeniu problémov  kompetencie komunikatívne  kompetencie sociálne a interpersonálne  kompetencie činnostné  kompetencie vyuţitia voľného času

Kompetencie k učeniu:  učia sa spontánne, ale zároveň vedome  kladú si otázky, hľadajú na ne odpoveď  informácie zbierajú z rôznych zdrojov  sledujú javy a vyvodzujú z nich poučenie  získané vedomosti dávajú do súvislostí  skúsenosti uplatňujú v praxi  vedia odhadnúť svoje schopnosti  začatú prácu dokončia  vedia sa ohodnotiť, snaţia sa zdokonaliť  objektívne vedia porovnať svoju prácu s ostatnými  dokáţu oceniť druhého Kompetencie k riešeniu problémov:  dokáţu rozpoznať závaţnosť problémov  odhadnú svoje sily k riešeniu problému  vyuţijú svoje skúsenosti k riešeniu daného problému  problémy neodkladajú  rozlišujú správne a nesprávne riešenia  vedia obhájiť svoje postupy  dokáţu si uznať chybu Kompetencie komunikačné:  majú dar reči a slovnú zásobu  vedia nadviazať kontakt  vedia byť zdvorilí  rozlišujú spisovnú a hovorovú reč  aktívne počúvajú, neskáču do reči  vedia formulovať otázky a odpovede  komunikujú bez ostychu  dokáţu vyjadriť svoje pocity  nepouţívajú vulgarizmy Kompetencie sociálne a interpersonálne:  váţia si sami seba, svoje zručnosti  vedia oceniť druhých  sú zodpovední za svoje správanie  rozoznávajú vhodné a nevhodné správanie  vnímajú spravodlivosť a agresivitu  odsudzujú nevhodné spoločenské javy  nehanbia sa poţiadať o pomoc  majú rešpekt k starším  vedia byť ohľaduplní, pomôţu  vedia sa podriadiť väčšine, ale majú aj vlastné názory  sú tolerantní Kompetencie činnostné:  zúčastňujú sa akcií, ale riadia svoju činnosť  dodrţujú pravidlá spoločenského spoluţitia  váţia si výsledky práce iných, neničia ju

 

sú si vedomí svojich práv a povinností, ctia si právo iných k práci pristupujú zodpovedne

Kompetencie vyuţitia voľného času:  rozlišujú vhodne a nevhodne vyuţitý čas  orientujú sa v pozitívnych moţnostiach vyuţitia voľného času  rozvíjajú svoje záujmy v individuálnych aj skupinových činnostiach  posilňujú svoje slabé stránky  rozvíjajú svoje nadanie  rozvíjajú schopnosť pracovať v kolektíve Kaţdé dieťa je nezameniteľná individualita. K naplňovaniu jednotlivých kompetencií v plnej miere dochádza postupne, rôznym tempom v priebehu celého výchovného cyklu činnosti školského klubu detí. TEMATICKÉ OBLASTI VÝCHOVY Výchova a vzdelávanie mimo vyučovania sa v ŠKD realizuje v týchto tematických oblastiach výchovy:  vzdelávacia  spoločensko-vedná  pracovno-technická  prírodovedno-environmentálna  esteticko-výchovná (výtvarná, hudobná, literárno-dramatická)  telovýchovná, zdravotná a športová (turistická) Vzdelávacia oblasť Cieľové zameranie výchovnej oblasti:  rozvíjať autonómnosť v príprave na vyučovanie  rozvíjať efektívne spôsoby učenia sa  získavať nové poznatky a informácie z rôznych zdrojov  získavať vzťah k celoţivotnému vzdelávaniu Spoločensko-vedná oblasť Cieľové zameranie výchovnej oblasti:  spolurozhodovať o ţivote v skupine  rozvíjať základy zručností sebahodnotenia, sebariadenia, sebamotivácie a empatie  prejavovať úctu k rodičom, starším osobám  prejavovať ohľaduplnosť k osobám so zdravotným postihnutím  pochopiť význam dodrţiavania ľudských práv a základných slobôd  posilniť základy hrdosti k národnej a štátnej príslušnosti  kultivovať kultúrne návyky a vyjadrovanie sa  vyjadrovať svoj názor  vedieť vypočuť opačný názor  vyuţívať všetky dostupné formy komunikácie  rozlíšiť kultúrne a nekultúrne prejavy v správaní sa  vedieť samostatne a kriticky riešiť jednoduché konflikty  poskytnúť pomoc alebo pomoc privolať

Pracovno-technická oblasť Cieľové zameranie výchovnej oblasti:  vedieť si samostatne vytýčiť jednoduché osobné ciele  rozumieť významu osobnej zodpovednosti za vykonanú prácu  vedieť spolupracovať so skupinou  rozvíjať základy manuálnych a technických zručností  získavať základy zručností potrebných pre praktický ţivot  získať základné zručnosti v tvorbe jednoduchých projektov Prírodovedno-environmentálna oblasť Cieľové zameranie výchovnej oblasti:  pochopiť základné princípy ochrany ţivotného prostredia  rozvíjať zručnosti pri jednoduchej činnosti na tvorbe a ochrane ţivotného prostredia Esteticko-výchovná oblasť Cieľové zameranie výchovnej oblasti:  posilniť úctu ku kultúrnym hodnotám v blízkom okolí  rozvíjať základy vzťahu k umeniu  rozvíjať talent a špecifické schopnosti  rozvíjať základy tvorivých schopností a zručností  prejavovať pozitívny vzťah k jednoduchej estetickej úprave prostredia  podieľať sa na príprave kultúrnych podujatí v oddelení  objavovať krásu v beţnom ţivote Telovýchovná, zdravotná a športová oblasť Cieľové zameranie výchovnej oblasti:  kultivovať základné hygienické návyky  rozvíjať schopnosť relaxovať pravidelným cvičením a pohybom  pochopiť škodlivosť fajčenia alkoholu a iných drog  pochopiť význam pravidelného pohybu a cvičenia  pochopiť význam dodrţiavania základných zásad zdravej výţivy  poznať základné princípy zdravého ţivotného štýlu  rozvíjať športový talent a schopnosti

OBSAHOVÉ A VÝKONOVÉ ŠTANDARDY Vzdelávacia oblasť Obsahový štandard domáce úlohy techniky učenia, ako sa učiť, rozvíjanie vedomostí, čítanie textu, reprodukcia príbehu, pojmová analýza, projekty – príprava, realizácia, vyhodnotenie,... práca s informačnými zdrojmi, čítanie s porozumením, práca s encyklopédiou a slovníkom, internetom, pc aplikáciami, sebavzdelávanie,... rozvíjanie slovnej zásoby, jazykolamy, zmyslové hry, doplňovačky, didaktické hry, vedomostné súťaţe,...

Výkonový štandard rozvíjať autonómnosť v príprave na vyučovanie rozvíjať efektívne spôsoby učenia sa získavať nové poznatky a informácie z rôznych zdrojov získavať vzťah k celoţivotnému vzdelávaniu

Spoločensko-vedná oblasť Obsahový štandard spolupráca, zodpovednosť, vytváranie pozitívnej klímy v oddelení, dodrţiavanie školského poriadku ŠKD, moje povinnosti,... emócie, prečo sme nahnevaní, silné a slabé stránky osobnosti, trpezlivosť, upokojenie sa, ako zvládnuť hnev, pozitívne myslenie, ako pochopiť iných, sebaúcta,... moja rodina, čo je domov, vlastné záţitky, rozprávanie o domove, rodokmeň, prejavy úcty k ľuďom, tolerancia,... ţivot so zdravotným postihnutím, čo je predsudok, vzťah k deťom s handicapom,... práva dieťaťa, ľudské práva, šikanovanie, diskriminácia, moje práva, tvoje práva, spoluţitie bez násilia,... Slovensko v Európe, Slovensko vo svete, úspechy slovenských športovcov, umelcov, významné osobnosti Slovenska, národné zvyky a tradície, kultúrne hodnoty... pozdrav, podanie ruky, poţiadanie, odmietnutie, oslovenie, stolovanie, hygienické návyky,... asertivita, asertívne správanie, diskusia, rozhovor, monológ, dialóg,... práca s počítačom, komunikácia s internetom, práca v textovom a grafickom editore, práca s literatúrou,... vulgarizmy, slang, gestá, neformálna komunikácia, spoluţitie bez násilia, základy slušnosti a úctivosti,... čo je konflikt, z čoho konflikt vzniká, správanie, ktoré podporuje konflikt, správanie, ktoré konfliktu predchádza,... deľba práce v rodine, problémy v rodine, rozvrátená rodina, moja pomoc v rodine,...

Výkonový štandard spolurozhodovať o ţivote v skupine rozvíjať základy zručností sebahodnotenia, sebariadenia, sebamotivácie a empatie prejavovať úctu k rodičom, starším osobám prejavovať ohľaduplnosť k osobám so zdravotným postihnutím pochopiť význam dodrţiavania ľudských práv a základných slobôd posilniť základy hrdosti k národnej a štátnej príslušnosti kultivovať kultúrne návyky a vyjadrovanie sa vyjadrovať svoj názor, vedieť vypočuť opačný názor, obhajovať svoj názor vyuţívať všetky dostupné formy komunikácie rozlíšiť kultúrne a nekultúrne prejavy v správaní sa vedieť samostatne a kriticky riešiť jednoduché konflikty rozlišovať a porovnávať vzťahy v harmonickej a rozvrátenej rodine

Pracovno-technická oblasť Obsahový štandard spolupráca, zodpovednosť, dodrţiavanie školského poriadku ŠKD, moje povinnosti,... sebaobsluha, poriadok na stole, v oddelení, v šatni,... sebahodnotenie, poznávanie rôznych profesií, úcta ku kaţdému povolaniu, dodrţovanie denného reţimu, vývoj ľudského ţivota: detstvo, dospelosť, staroba, orientácia v čase minulosť, prítomnosť, budúcnosť,... príprava na vyučovanie, splnenie úlohy, presnosť a čistota práce,... prejavy kladného vzťahu k spoluţiakom, hrdosť na spoločný výsledok práce,... práca s rôznym materiálom, netradičné pracovné postupy, zhotovenie darčeka, výrobku, rozvoj jemnej motoriky, manipulačné zručnosti spolupráca,... varenie, pečenie, studené jedlo, poriadok v herni, v triede, sebaobsluţné činnosti,... získať základné zručnosti v tvorbe jednoduchých projektov,...

Výkonový štandard spolurozhodovať o ţivote v skupine, pracovať v skupine kultivovať základné sebaobsluţné a hygienické návyky vedieť si samostatne vytýčiť jednoduché osobné ciele rozumieť významu osobnej zodpovednosti za vykonanú prácu vedieť spolupracovať so skupinou rozvíjať základy manuálnych a technických zručností získavať základy zručností potrebných pre praktický ţivot vytvárať a realizovať jednoduché projekty

Prírodovedno-environmentálna oblasť Obsahový štandard pozorovanie prírody, fauny a flóry v okolí obce/mesta, pozorovanie zmien v prírode, šetrenie energiami, vodou, tematická rozprávka,... starostlivosť o izbové kvety, čistenie prírody a okolia ŠKD, zber papiera, triedenie odpadu, tvorivé vyuţitie odpadu,...

Výkonový štandard poznať základné princípy ochrany ţivotného prostredia uplatňovať zručnosti pri jednoduchej činnosti na tvorbe a ochrane ţivotného prostredia

Esteticko-výchovná oblasť Obsahový štandard kultúrne pamiatky v obci/meste, múzeum, galéria, ľudové tradície zvyky, povesti, názvy ulíc/častí obce, miestne noviny, história a dnešok,... hudba, výtvarné umenie, tanec, literárne umenie,... netradičné výtvarné techniky, hudobné činnosti, športové činnosti,... záujmová činnosť, príprava kultúrneho podujatia,... úprava oddelenia, netradičné ozdoby, úprava zovňajšku,... Veľká noc, Deň matiek, úcta k starším, Vianoce,... tematická vychádzka, pozorovanie zmien, audio nahrávka, rozprávka,...

Výkonový štandard prejavovať úctu ku kultúrnym hodnotám v blízkom okolí prejavovať pozitívny vzťah k umeniu rozvíjať svoj talent a špecifické schopnosti byť otvorený k tvorivej činnosti prejavovať pozitívny vzťah k jednoduchej estetickej úprave prostredia a svojej osoby podieľať sa na príprave kultúrnych podujatí v skupine byť otvorený objavovať a vnímať krásu v beţnom ţivote

Telovýchovná, športová, zdravotná (turistická) oblasť Obsahový štandard umývanie rúk, vetranie, telovýchovné chvíľky,... prechádzka, bicyklovanie, lyţovanie, plávanie, cvičenie v telocvični, stolný tenis, kolektívne loptové hry,... otuţovanie, relaxačné cvičenie, skupinové hry, netradičné športové disciplíny,... čo je nikotín, fajčenie, alkohol a zdravie, civilizačné choroby,... podstata zdravia, zodpovednosť za svoje zdravie, príčiny ochorenia, racionálna strava, potravinová pyramída,... stravovacie návyky, pitný reţim, striedanie práce s odpočinkom, prvá pomoc, obliekanie podľa ročných období,... záujmová činnosť, športová súťaţ,...

Výkonový štandard ovládať základné hygienické návyky relaxovať pravidelným cvičením a pohybom schopnosť pravidelného pohybu a cvičenia uvedomovať si škodlivosť fajčenia, alkoholu a iných drog vyjadriť význam dodrţiavania základných zásad zdravej výţivy uvedomovať si základné princípy zdravého ţivotného štýlu rozvíjať svoj športový talent a schopnosti

PRIEREZOVÉ TÉMY Priebeţne podľa obsahu a výchovno-vzdelávacích cieľov budeme implementovať prvky Bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; uplatňovať medzipredmetové vzťahy (implementácia prvkov SJL, MAT, HUV, VYV, PRI...), prvky prierezových tém:  dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke  osobnostný a sociálny rozvoj  environmentálna výchova  mediálna výchova  multikultúrna výchova  regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra  ochrana ţivota a zdravia  tvorba projektu a prezentačné zručnosti DOPRAVNÁ VÝCHOVA V kaţdodennom ţivote sa ţiaci stávajú účastníkmi cestnej premávky ako chodci, korčuliari, kolobeţkári, cyklisti, cestujúci v prostriedkoch hromadnej alebo osobnej dopravy a pod. Okrem pozitívnych stránok má doprava a motorizmus aj veľa záporných stránok. Jednou z najzávaţnejších negatívnych stránok sú dopravné nehody. S rozvojom motorizmu sa ich počet zvyšuje. Pri dopravných nehodách dochádza k stratám na ţivotoch, k ťaţkým úrazom, často s trvalými následkami. Neúmerný je počet dopravných nehôd, ktorých účastníkmi sú deti v mladšom a staršom školskom veku. Akýkoľvek druh pohybu v cestnej premávke je nemysliteľný bez adekvátneho poznania a rešpektovania pravidiel cestnej premávky, teda platných všeobecne záväzných právnych predpisov pre túto oblasť, učebný predmet a nepriamo celá vzdelávacia sústava pripravuje ľudí na ţivot v premávke na pozemných komunikáciách. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, ţe škola je základnou a najdôleţitejšou zloţkou tohto systému. Základné vedomosti, zručnosti a návyky zamerané na bezpečné správanie sa v rôznych dopravných situáciách získavajú deti najmä prostredníctvom školy. Učivo predmetu Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania ţiakov základných škôl. Svojím špecifickým obsahom a zameraním cieľavedome pôsobí na mravné, intelektuálne, fyzické a psychické vlastnosti ţiakov. Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke ako chodcov alebo cyklistov, pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel. Realizácia učebnej činnosti sa bude uskutočňovať najmä v objekte a areáli školy alebo v bezpečných priestoroch v okolí školy formou kurzu na mobilnom detskom dopravnom ihrisku. Dopravná výchova môţe byť taktieţ začlenená ako prierezová téma do vyučovania rôznych predmetov. Vekové kategórie žiakov a zameranie: 1) od 6 do 9 rokov: problematika chodca, problematika cyklistu začiatočníka ( 1. – 3. ročník základnej školy ) 2) 10 rokov: problematika cyklistu, taktika, hodnoty a postoje účastníka cestnej premávky ( 4. ročník základnej školy ) 3) od 11 do 15 rokov: problematika cyklistu, taktika bezpečného správania a jednania, podmienky premávky na cestách, technické podmienky premávky vozidiel, hodnoty a postoje účastníka cestnej premávky 1. stupeň ZŠ 1.-3. ročník - chodec 4. ročník – cyklista Ciele dopravnej výchovy na základnej škole: Ciele výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke na ZŠ zahŕňajú oblasť kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú, ktoré je potrebné proporcionálne rozvíjať. Ciele sú zostavené v zmysle týchto kritérií:  pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými predpismi

 formovať mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti pri chôdzi a jazde v cestnej premávke  osvojiť si základy bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ako chodec, cyklista, cestujúci  naučiť deti pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom ţivote  zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli  zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke  pochopiť význam technického stavu a údrţby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej premávke a prakticky zvládnuť základné úlohy údrţby bicykla  uvedomiť si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich bezpečnosť cestnej premávky  pochopiť význam komunikácie a kooperácie medzi účastníkmi cestnej premávky, naučiť sa predvídať potenciálne riziká vyplývajúce z povahy vozovky, dopravnej situácie a správania sa iných účastníkov cestnej premávky, učiť sa predvídať a reagovať na chyby druhých  pochopiť význam a úlohy policajtov pre bezpečnú a plynulú premávku na cestách  osvojiť si zásady, ale aj zručnosti a návyky súvisiace s poskytovaním prvej pomoci zranenej osobe pri dopravnej nehode  osvojiť si základné zručnosti a zásady správania sa pri dopravnej nehode V priebehu vyučovania je potrebné vytvárať tieto kompetencie: 1. Poznať dopravné značky a riadiť sa podľa nich. 2. Bezpečne chodiť po chodníku a po ceste. 3. Brať ohľad na ostatných účastníkov cestnej premávky. 4. Kultúrne sa správať na cestách a v dopravných prostriedkoch. 5. Zavolať alebo poskytnúť pomoc pri dopravnej nehode. 6. Schopnosť pozorovať svoje okolie a vyhodnocovať ho z hľadiska bezpečnosti. 7. Ovládať bezpečnú jazdu na bicykli. TÉMY DOV 1. Teoretické znalosti pravidiel cestnej premávky  všeobecné záväzné právne predpisy o doprave  morálna a právna zodpovednosť účastníkov cestnej premávky  ohľaduplnosť účastníkov cestnej premávky  pravidlá chôdze po chodníku, chôdze po ceste, prechádzania cez cestu a kriţovatku, prechádzania cez ţelezničné priecestie  pravidlá správania sa pri cestovaní verejnými dopravnými prostriedkami  pravidlá pohybu na bicykli, osvetlenie bicykla, základná bezpečnostná výbava na bicykli, skateboarde a korčuliach (prilba, chrániče, rukavice)  bezpečné miesta pre hry  základné poznatky o správaní pri dopravnej nehode (privolanie polície, záchrannej sluţby, poskytnutie prvej pomoci)  poslanie, činnosť a kompetencie dopravnej polície 2. Dopravné značky a zariadenia  význam dopravného značenia  rozdelenie značiek podľa významu (výstraţné, zákazové, príkazové, informatívne, dodatkové)  priečne a pozdĺţne čiary  svetelné signály 3. Praktické cvičenia     

chôdza po chodníku chôdza po ľavom okraji cesty prechádzanie vozovky v rôznych situáciách chôdza s vozíkom pouţívanie zmyslov v cestnej premávke

 technika jazdy na bicykli  riešenie dopravných situácií, prechádzanie kriţovatiek s riadenou premávkou, odbočovanie, nácvik znamenia rukou  simulácia dopravnej nehody  jazda v skupine – dodrţiavanie bezpečnej vzdialenosti medzi cyklistami, odbočovanie, obchádzanie, prechádzanie kriţovatiek  beseda s dopravnými policajtmi, členmi rýchlej zdravotnej pomoci 4. Taktika bezpečného správania a jednania pri chôdzi a jazde v cestnej premávke           

vyhľadanie najbezpečnejšej trasy na dosiahnutie cieľa v okolí školy vedieť plánovať trasy ciest a výletov bezpečné správanie sa účastníkov cestnej premávky správne reagovať na svetelné a zvukové znamenia vodičov význam reflexných prvkov prispôsobovať jazdu podmienkam : stavu a typu bicykla, stavu vozovky, počasiu... psychologické aspekty bezpečnej jazdy (vnímanie, pozornosť, predvídanie, rozhodovanie, reagovanie ) rozlíšenie kooperatívneho a súťaţivého spôsobu jazdy, identifikácia agresívnych prvkov dopravného správania základné fyzikálne zákonitosti pôsobiace počas jazdy (priľnavosť, odstredivá sila, zotrvačnosť, rýchlosť...) hodnotenie správania a jednania účastníkov cestnej premávky dopravné nehody a príčiny ich vzniku

5. Podmienky premávky na cestách      

druhy ciest (hlavná, vedľajšia) časti cesty (vozovka, krajnica, chodník) vplyv počasia na bezpečnosť chôdze druhy povrchu cesty (asfalt, betón) prostriedky na zabránenie nehôd miesta častého výskytu dopravných nehôd v obci

6. Technické podmienky prevádzky dopravných prostriedkov          

druhy vozidiel (motorové, nemotorové, osobné, nákladné) verejné dopravné prostriedky (autobus, električka, trolejbus) bezpečné správanie sa v dopravných prostriedkoch (autosedačka) rýchlosť jazdy a zastavenie vozidla bicykel (povinná výbava a údrţba) význam cestnej dopravy, jej postavenie v porovnaní s inými druhmi dopravy (ţelezničná, letecká, vodná) negatívne dopady cestnej dopravy (nehody, vplyv na ţivotné prostredie) a moţné opatrenia na ich elimináciu pohonné hmoty automobilová doprava a ţivotné prostredie bezpečnostné zariadenia motorových vozidiel

OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ Prierezovou témou osobnostný a sociálny rozvoj sa napomáha rozvíjaniu ľudského potenciálu ţiakov, poskytuje im základné podklady pre rozhodnutie k plnohodnotnému a zodpovednému ţivotu. Znamená to nielen akademický rozvoj ţiakov, ale aj rozvíjanie osobných a sociálnych spôsobilostí, ktoré spätne akademický rozvoj podporujú. Rozvíja u ţiakov sebapoznávanie, sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný ţivot a sebavzdelávanie. Umoţní ţiakom rozmýšľať o sebe (sebareflexia), o svojom ţivote, vzťahoch s ľuďmi (reflexia), svojom ţivote a smerovaní.

Orientuje ich uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných. Znalosti a zručnosti získané v rámci tejto prierezovej témy ţiakom pomáhajú reagovať aj na morálne, sociálne a socio-kultúrne otázky. Pomáha ţiakom udrţať si maximum osobnostnej stability, pestovať si kvalitné medziľudské vzťahy, čeliť moţným rizikám a starať sa o svoje psychosomatické zdravie. Táto prierezová téma rozvíja sociálne zručnosti a etické predpoklady potrebné pre ţivot a spoluprácu v aktuálnej skupine a tieţ v širšom ľudskom spoločenstve. Pri správnom uplatňovaní významne prispieva k dobrej sociálnej klíme školy a dobrým vzťahom medzi pedagógmi a ţiakmi. Prierezová téma osobnostný a sociálny rozvoj vytvára priestor pre uplatnenie medzipredmetových vzťahov a aktivizujúcich participatívnych vyučovacích metód, ako sú projektová, kooperatívna a problémová metóda. Môţe sa napríklad realizovať prostredníctvom modelových situácií, diskusií, hier a iných interaktívnych metód, pričom pedagógovia môţu vyuţívať i pomoc iných odborníkov. Škola má na výber viaceré formy jej realizácie – buď integrovane v rámci jednotlivých povinných predmetov alebo formou voliteľného predmetu . Veľmi prospešná je aj forma kurzu alebo iná cielená mimovyučovacia aktivita (aj triednická hodina). Dôleţité však je, aby sa vţdy realizovala prakticky, berúc do úvahy psychosociálne a vývinové charakteristiky ţiakov a so zreteľom na ich aktuálne problémy a kaţdodenný ţivot. Kľúčovým výchovno-vzdelávacím momentom je rozvíjanie osobnostných a sociálnych kompetencií ţiakov, tzn. ţe „učivom“ je tu samotný ţiak, resp. skupina ţiakov (trieda) a interakcie medzi nimi v beţných kaţdodenných situáciách .Tento fakt si vyţaduje od pedagóga cielený a citlivý prístup, vysokú dávku empatie a trpezlivosti. Prierezová téma OSR sa prelína celým vzdelávaním. Jej cieľom je prispieť ku komplexnému osobnostnému rastu ţiaka a rozvoju jeho ţivotných zručností. Uplatňovaním tejto prierezovej témy sa vytvára prostredie pre podporu individuality a zdravého sebavedomia ţiaka na jednej strane a rozvoj zmyslu pre spoločnosť zaloţenej na rovnosti a tolerancii na druhej strane. Cieľom jej uplatňovania je nasmerovať žiakov k: - porozumeniu sebe a iným - získavaniu pozitívneho postoja k sebe a druhým - zvládaniu vlastného správania - formovaniu dobrých medziľudských vzťahov v triede i mimo nej - rozvíjaniu základných zručností komunikácie a vzájomnej spolupráce - získaniu základných sociálnych zručnosti pre riešenie rôznych situácií - akceptácii rôznych typov ľudí, názorov, prístupov k riešeniu problémov - uplatňovaniu základných princípov zdravého ţivotného štýlu a nerizikového správania v kaţdodennom ţivote Očakávaný výstup - profil: Ţiak -chápe svoj telesný, psychologický a sociálny vývin a svoju jedinečnosť ako individuality -dokáţe vyhodnotiť etiku svojho správania a konania a posúdiť, čo je dobré a zlé, čo prejaví v regulácii svojho správania -vyuţíva nadobudnuté sociálne zručnosti v svojich rôznych ţivotných situáciách -uplatňuje svoje práva a snaţí sa rešpektovať aj práva ostatných -pozná svoj individuálny štýl učenia a dokáţe ho vyuţiť na rozvoj svojho vzdelanostného potenciálu -vie pracovať ako aktívny člen skupiny a akceptuje pravidlá skupinovej práce -uprednostňuje predchádzanie problémov a konfliktov alebo je pripravený nájsť moţnosti ich vhodného riešenia -uvedomuje si dôleţitosť a nadobudol predpoklady pre uprednostňovanie zodpovedného prístupu k svojmu zdraviu a zdraviu iných ľudí Základný obsah: -faktory ovplyvňujúce telesný , psychologický a sociálny vývin -spravodlivosť a rovnosť v spoločnosti -mravné normy v správaní a myslení -učebné štýly a dlhodobý cieľavedomý sebarozvoj -práva, povinnosti, zodpovednosť v skupine, rôzne typy spolupráce, pravidlá -faktory zdravého ţivotného štýlu, prevencia problémového a rizikového správania

Témy OSR : 1. Sebareflexia – poznávam, vážim si sám seba a sebaregulácia – zodpovednosť za svoje konanie  Sebareflexia, sebapoznávanie  Sebaúcta  Sebakontrola  Sebadôvera  Sebavzdelávanie  Uplatňovanie svojich práv  Samostatnosť  Usilovnosť  Pracovitosť  Disciplína, kultivované správanie  Dôslednosť  Kolektívnosť  Rozvoj vôle a charakteru  Ctiţiadostivosť  Úhľadnosť  Estetické cítenie  Sebaregulácia - zodpovednosť za vlastné konanie 2. Poznám svoje klady aj nedostatky, využívam svoj potenciál  Porozumieť sebe samému a druhým  Zvládať vlastné správanie  Získať základné sociálne zručnosti pri riešení zloţitých situácií  Osvojovať si študijné zručnosti 3. Asertivita – viem slušne povedať svoj názor  Rozvíjať základné schopnosti dobrej komunikácie a k tomu príslušné vedomosti  Utvárať a rozvíjať základné zručnosti pre spoluprácu  Rešpektovať názor iného človeka  Asertívne riešiť konflikty – spolupráca 4. Pozitívne hodnotenie druhých- viem pochváliť kamaráta a tešiť sa z jeho úspechu  Pestovať kvalitné medziľudské vzťahy 5. Viem sa správne rozhodnúť  Uvedomovať si hodnotu rôznosti ľudí, názorov, prístupov k riešeniu problémov  Vedieť si obhájiť svoj názor, byť tolerantný k názorom druhých, dodrţiavať pravidlá diskusie 6. Uznávam mravné hodnoty a slušne sa správam a komunikujem  Vyuţitie rozprávkových textov – dobro, zlo  Spoluţitie v triednom kolektíve  Rozvíjať sociálne spôsobilosti a vedieť sa slušne správať pri stolovaní 7. Aj ja som súčasť rodiny – výhody a povinnosti  Vzťahy v rodine  Úcta k rodičom a starým rodičom  Vzťahy medzi súrodencami ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA Environmentálna výchova vedie ţiakov ku komplexnému pochopeniu vzájomných vzťahov medzi organizmami a vzťahom človeka k ţivotnému prostrediu. Ide o rozvíjanie a najmä pochopenie nevyhnutného prechodu k udrţateľnému rozvoju spoločnosti, ktorý umoţňuje sledovať a uvedomovať si dynamicky sa vyvíjajúce vzťahy medzi človekom a prostredím, kde sú vzájomne prepojené aspekty ekologické, ekonomické a sociálne. Na realizácii prierezovej témy sa podieľajú viaceré vzdelávacie oblasti (učebné predmety). Vzájomným prepojením, rozšírením, upevňovaním a systematizáciou vedomostí, špeciálnych návykov a zručností upozorňujeme ţiakov na súvislosti medzi poznatkami, ktoré si uţ osvojili na pochopenie problematiky zo širšieho pohľadu. Len tak dokáţu skutočne pochopiť globálne

problémy. Pochopenie je základnou podmienkou aktívneho prístupu ţiakov k efektívnej ochrane a udrţateľnému stavu ţivotného prostredia. Prínos environmentálnej výchovy k rozvoju osobnosti ţiaka v oblasti vedomostí, zručností a schopností:  schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho ţivotným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi ţivot na Zemi;  poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta;  schopnosť pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu;  poskytovať vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú nevyhnutné pre kaţdodenné konanie a postoje človeka k ţivotnému prostrediu;  rozvíjať spoluprácu pri ochrane a tvorbe ţivotného prostredia na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni;  pochopiť sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré determinujú ľudské hodnoty a správanie, vedomie individuálnej zodpovednosti za vzťah človeka k prostrediu ako spotrebiteľa a výrobcu;  vedieť hodnotiť objektívnosť a závaţnosť informácií o stave ţivotného prostredia a komunikovať o nich, racionálne ich obhajovať a zdôvodňovať svoje názory a stanoviská;  schopnosť vyuţívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a spracúvaní informácií, ako aj prezentácii vlastnej práce. Prínos environmentálnej výchovy k rozvoju osobnosti ţiaka v oblasti postojov a hodnôt:  vnímať ţivot ako najvyššiu hodnotu;  pochopiť význam udrţateľného rozvoja ako pozitívnej perspektívy ďalšieho vývoja ľudskej spoločnosti;  posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k ţivým organizmom a ich prostrediu;  podporovať aktívny prístup k tvorbe a ochrane ţivotného prostredia prostredníctvom praktickej výučby;  posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k zdravému ţivotnému štýlu a k vnímaniu estetických hodnôt prostredia;  schopnosť vnímať a citlivo pristupovať k prírode a prírodnému a kultúrnemu dedičstvu;  prehlbovať, rozvíjať a upevňovať hodnotový systém v prospech konania k ţivotnému prostrediu;  rozvíjať schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť. Témy ENV:  Ochrana prírody a krajiny  Les (význam lesa, funkcia lesného ekosystému, les v našom prostredí, vzájomné vzťahy v ekosystéme lesa, negatívne dôsledky odlesňovania na ţivotné prostredie)  Pole (význam, zmeny krajiny vplyvom činnosti človeka, spôsoby hospodárenia na poli, okolie polí)  Vodné zdroje (ľudské aktivity spojené s vodným hospodárstvom, hospodárenie s vodou)  More (druhová rozmanitosť, význam pre biosféru, morské riasy a kyslík, cyklus oxidu uhličitého)  Tropický daţďový prales (druhová rozmanitosť, miznutie tropických daţďových pralesov a ich následky na ekologickú rovnováhu Zeme)  Ľudské sídlo – mesto – dedina (umelý ekosystém, jeho funkcia a vzťah k okoliu, aplikácia na miestne podmienky)  Urbanizácia – vplyv na prírodu a krajinu, kultúrna krajina (pochopenie dôsledkov rozhodnutí a činnosti ľudí v minulosti na súčasný stav ţivotného prostredia )  Zloţky ţivotného prostredia

 Voda (význam vody, kolobeh vody, ochrana jej čistoty, ohrozovanie vôd, pitná voda u nás a vo svete, čistenie odpadových vôd, spôsoby riešenia)  Ovzdušie (význam pre ţivot na Zemi, klimatické zmeny, zdroje znečistenia, čistota ovzdušia)  Pôda (význam pôdy pre ţivot na Zemi, ochrana pôdy, dôsledky erózie, znečisťovanie pôdy – odpadové skládky, priemysel, poľnohospodárstvo)  Zachovanie biodiverzity (význam druhovej rozmanitosti pre zachovanie biologickej rovnováhy na Zemi a jej ochrana)  Prírodné zdroje, ich vyuţívanie, ochrana  Význam prírodných zdrojov pre človeka  Obnoviteľné prírodné zdroje  Neobnoviteľné prírodné zdroje  Racionálne vyuţívanie prírodných zdrojov vo vzťahu k udrţateľnému rozvoju  Vyuţívanie alternatívnych zdrojov energie  Ľudské aktivity a problémy ţivotného prostredia  Poľnohospodárstvo a ţivotné prostredie, doprava a ţivotné prostredie (význam, vývoj, energetické zdroje dopravy a ich vplyv na prostredie, druhy dopravy a ekologická záťaţ, doprava a globalizácia)  Priemysel a ţivotné prostredie (priemyselná revolúcia a demografický vývoj, vplyv priemyslu na prostredie, spracovávané materiály a ich pôsobenie na ţivotné prostredie, vplyv právnych a ekonomických nástrojov na vzťah priemyslu k ochrane ţivotného prostredia, priemysel a udrţateľný rozvoj spoločnosti)  Odpady a spôsoby hospodárenia s odpadmi (odpady a príroda, princípy a spôsoby hospodárenia s odpadmi, druhy odpadu, likvidácia, triedenie, recyklovanie odpadu)  Ochrana prírody a kultúrnych pamiatok (význam ochrany prírody a kultúrnych pamiatok, ochrana mestských pamiatok zaradených do zoznamu Svetového dedičstva, právne riešenie u nás , v EÚ a vo svete)  Zmeny v krajine (dôsledky urbanizácie – narušovanie prírodných ekosystémov, záber poľnohospodárskej pôdy, územné plánovanie z hľadiska ochrany ţivotného prostredia  Dlhodobé programy zamerané na zvyšovanie ekologického vedomia ľudí (Agenda 21, Deň Zeme, Deň ţivotného prostredia OSN...)  Vzťah človeka k prostrediu  Naše mesto, obec (prírodné zdroje, ich pôvod, spôsoby vyuţívania a riešenia odpadového hospodárstva, príroda a kultúra nášho okolia a jej ochrana)  Náš ţivotný štýl (spotreba vecí, energie, odpady, vplyv na prostredie)  Lokálne a globálne ekologické problémy (príklad problému, jeho príčina, dôsledok, súvislosť ,moţnosti a spôsoby riešenia, vlastný názor, jeho zdôvodnenie a prezentácia)  Prostredie a zdravie (kvalita ţivota, rozmanitosť vplyvov prostredia na zdravie, moţnosti a spôsoby ochrany zdravia, environmentálne zdravie) nerovnomernosť ţivota na Zemi (rozdielne podmienky prostredia a rozdielny spoločenský vývoj na Zemi, príčiny a dôsledky globálnych ekologických problémov a princípy udrţateľnosti rozvoja) MEDIÁLNA VÝCHOVA Mediálna výchova rozvíja schopnosti zmysluplne, kriticky a selektívne vyuţívať médiá a ich produkty, vytvoriť si vlastný názor na médiá na základe prijímaných informácií. V súčasnosti sa média a masmédiá sa v čoraz väčšej miere stávajú silným socializačným a výchovno-vzdelávacím prostriedkom. Svojimi produktmi výrazne vplývajú na správanie jedinca a

spoločnosti, vplývajú na utváranie ţivotného štýlu a kvalitu ţivota vôbec. Informácie ponúkané a sprostredkovávané médiami majú rôznorodý charakter, vyznačujú sa svojbytným vzťahom k realite a sú vytvárané s rôznymi zámermi, často krát manipulatívnymi. Médiá svojimi produktmi jednak sprostredkovávajú podnety, ktoré pozitívne formujú osobnosť dieťaťa, ale na druhej strane sú aj prostriedkom ohrozenia ich zdravého vývinu. Deti často nedokáţu adekvátne s médiami a ich produktmi zaobchádzať, filtrovať a selektovať z nich to pozitívne, chrániť sa pred ich negatívnymi vplyvmi, čo sa stáva úlohou mediálnej výchovy. V súčasnom svete tradičných médií a nových komunikačných technológií, ktoré produkujú obrovské mnoţstvo informácií a rôznorodých obsahov, sú práve deti a mládeţ jednou z najatraktívnejších a najpočetnejších cieľových skupín pre mediálny priemysel. Deti a dospievajúca mládeţ sú však súčasne aj najzraniteľnejšou a najohrozenejšou skupinou. Skutočnosť, ţe médiá a nové komunikačné prostriedky sú významným nástrojom socializácie, je nespochybniteľná. Médiá sú zdrojom informácií, poznatkov, zábavy, hier a záţitkov, stali sa integrálnou súčasťou ţivotov jednotlivcov. Problémom súčasnosti je orientácia v obrovskej mediálnej ponuke, výber z tejto ponuky, ale aj voľná dostupnosť najrôznejších obsahov bez ohľadu na ich špecifickosť a rozmáhajúce sa zneuţívanie interaktívnosti médií a komunikačných technológií. Hlavným cieľom mediálnej výchovy je teda získanie a rozvoj mediálnej gramotnosti a osvojenie mediálnych kompetencií - t. z. schopnosti prijímať, analyzovať, hodnotiť a komunikovať širokú škálu mediálnych obsahov. Na základe získaných vedomostí o médiách (ich funkciách a fungovaní) potrebných pre získanie kritického odstupu od nich, dokázať prehodnotiť svoj vzťah k nim, reflektovať svoje návyky vyuţívania médií, maximálne vyuţívať pozitívny prínos ich produktov k rozvoju svojej osobnosti ako aj eliminovať ich negatívne vplyvy na svoju osobnosť. Na kognitívnej úrovni ide o rozvoj vedomostí a schopností ţiakov:  poznať jednotlivé druhy médií, ich funkcie, vývoj, odlišnosti, spoločenské, ekonomické, technicko-technologické, organizačné a profesijné aspekty ich fungovania  poznať typy mediálnych produktov a proces ich vzniku  chápať a kriticky posudzovať mediálne spracovanú a znázorňovanú realitu, pouţívané mediálne výrazové prostriedky a spôsoby usporiadania mediálnych produktov  diferencovane vyuţívať médiá a ich produkty podľa kvality plnenia ich funkcií (najmä informačnej, mravnej, výchovno-vzdelávacej a zábavnej) a uspokojovania vlastných potrieb. Na úrovni psychomotorickej ide o rozvoj zručnosti ţiakov:  aktívne vyuţívať médiá v procese komunikácie  produkovať vlastné mediálne príspevky vyuţívajúc svoj kreatívny potenciál  obsluhovať technické zariadenia a nové technológie médií  kooperovať s inými mediálnymi tvorcami v procese komunikácie Na úrovni afektívnej ide o rozvoj schopností a postojov ţiakov:  zaujímať kladný postoj k mediálnym produktom, ktoré poskytujú pozitívne hodnotové orientácie pre ţivot človeka a vyberať si takéto pre svoj konzum  odmietať mediálne obsahy, ktoré odporujú etickým normám, prinášajú deformovaný pohľad na hodnoty a ohrozujú či škodia jeho osobnostnému vývinu (predovšetkým nerešpektujú právo človeka na ochranu jeho intimity, propagujú násilie ako normálnu a akceptovateľnú formu riešenia medziľudských a spoločenských konfliktov)  snaţiť sa zodpovedným prístupom eliminovať negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť  dokázať prehodnocovať svoj vzťah k médiám, reflektovať svoje návyky vyuţívania médií, korigovať ich, nahradiť vlastný mediálny konzum alternatívnou zmysluplnou činnosťou (stretnutia s priateľmi, výlety do prírody, športová činnosť, hobby...) V primárnom vzdelávaní sa teda moţno sústrediť na základný rámec mediálneho vzdelávania:  základná orientácia v druhoch, vo funkciách médií a v ich produktoch, ako aj v ich vplyve na detského príjemcu (poslucháča, diváka, čitateľa…). Ţiak by si mal vedieť uvedomiť s ktorými médiami prichádza kaţdodenne do kontaktu, ako naň vplývajú – uvedomiť si ich pozitívny vplyv, ako aj ich nebezpečenstvá (manipulácia, neprimerané násilie a i.)  formovanie vlastného názoru na médiá a ich posolstvá (na základe poznania, interpretácie , hodnotenia a tvorby jednoduchých mediálnych produktov ).

Témy MDV:  základné druhy médií, ich fungovanie a účel (tlačené – noviny, časopis, kniha, bilboard, plagát...; elektronické – webové stránky, rozhlas, televízia, film, počítačová hra,...; digitálne – CD, DVD,...; kníhtlač; reklama; práca hlásateľa, moderátora, spisovateľa,...; hromadné sprostredkovanie a šírenie faktov, názorov, zábavy a iných informácií v zvukovej, písomnej i obrazovej forme; vzdelávanie;...)  práca s médiami (pouţitie médií; práca s knihou, obsluha technických zariadení, vyuţívanie a poznávanie technológií,... práca s PC – Internetom, fotoaparátom, telefónom...)  hodnotenie mediálneho obsahu (rozlišovanie medzi fantáziou a realitou sprostredkovanou médiami; kritické hodnotenie pozitívneho a negatívneho vplyvu na osobnosť človeka)  produkcia vlastných mediálnych príspevkov (oznam, reklama, plagát, školský časopis, webová stránka, ilustrácia,...) MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA Multikultúrna – interkultúrna výchova je systém výchovných cieľov a postupov, ktoré majú za cieľ podporovať pokojné spolunaţívanie kultúr. V označení multikultúrna výchova sa zdôrazňuje, ţe jej cieľom je podporovať existenciu mnoţstva odlišných kultúr v jednom čase a priestore (kultúrnu pluralitu).Zdôrazňuje úctu k odlišným kultúram, nevyhnutnosť ich zachovávania (ak neohrozujú celok alebo iné kultúry) a vzájomný rešpekt medzi príslušníkmi väčšiny a menšín, či medzi príslušníkmi rôznych menšín. V označení interkultúrna sa zdôrazňuje, ţe jej cieľom je podporovať medzikultúrnu spoluprácu (interkultúrny dialóg). Zdôrazňuje podnecovanie pozitívnych vzťahov medzi kultúrami Multikulturalizmus je proces vzájomného kontaktu, prieniku, konfliktov a vzájomného ovplyvňovania viacerých odlišných kultúr. Vzniká historicky, keď vedľa seba dlhodobo existujú kultúry, ktorých príslušníci sa vzájomne neasimilujú, ale udrţiavajú si svoje odlišné kultúrne identity. Tieto procesy sú prirodzené, avšak obsahujú aj mnohé trecie plochy a problémy, ktoré treba kontinuálne riešiť. Ak sa problémy v spolunaţívaní kultúr dlhodobo neriešia, teda aj prehlbujú, môţe sa narušiť pokojná koexistencia kultúr. Multikulturalizmus podstatne silnie v posledných desaťročiach na základe procesov globalizácie. Je to kľúčový pojem pre multikultúrnu výchovu, ktorá sa rozvíja ako priamy dôsledok prehlbovania multikulturalizmu. Cieľom multikultúrnej výchovy je rozvoj: • poznania – poskytuje vybrané informácie o iných kultúrach a o vzťahoch kultúr, • sebareflexie – pomáha uvedomiť si korene, moţnosti i ohraničenia vlastnej kultúry, • tolerancie – podnecuje tolerantné postoje voči príslušníkom odlišných kultúr, • empatie – rozvíja porozumenie pre odlišné vnímanie sveta a pre odlišné ţivotné štýly v iných kultúrach, • akceptácie – vedie k akceptovaniu príslušníkov odlišných kultúr ako plnoprávnych členov spoločenstva, • spolupráce – motivuje k spolupráci s príslušníkmi odlišných kultúr, rozvíja postoje a zručnosti nevyhnutné pre spoluprácu. Multikultúrna výchova je zaradená do obsahu vzdelávania s ohľadom na slovenské kultúrne prostredie, kde po stáročia spolunaţívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboţenského a kultúrneho pôvodu. Tradičná kultúrna rozmanitosť sa pritom v súčasnosti ešte prehlbuje vďaka viacerým trendom, ktoré sa často zastrešujú pojmom globalizácia. Ţiaci všetkých vekových kategórií budú čoraz častejšie v osobnom aj verejnom ţivote vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a v čoraz väčšej miere sa budú dostávať do kontaktu s príslušníkmi iných kultúr. Preto je potrebné, aby boli na tieto výzvy pripravení, a aby boli schopní rozoznať, rešpektovať a podporovať rôzne kultúrne ukotvenie vo svojom okolí. Multikultúrna výchova sa dotýka aj medziľudských vzťahov v škole, vzťahov medzi učiteľmi a ţiakmi navzájom, medzi školou a rodinou, v tomto smere jej cieľom je dosiahnuť rovnoprávny prístup k všetkým ţiakom – pochádzajúcim z najrôznejšieho sociálneho a kultúrneho zázemia. Multikultúrnu výchovu moţno prirodzene začleniť do humanitných a spoločenskovedných predmetov. Prvky multikultúrnej výchovy však moţno v obsahovej a metodickej rovine či s pomocou vhodných príkladov rozvíjať aj v prírodovedných predmetoch.

TÉMY MUV : 1. Akceptovanie inej kultúry  prijímať druhého ako jedinca s rovnakými právami, uvedomovať si, ţe všetky etnické skupiny a kultúry sú rovnocenné a ţiadna nie je nadradená inej 2. Rozvoj medziľudskej tolerancie, spoznávanie histórie, zvykov, tradícií a pochopenie iných kultúr  rozvíjať schopnosť spoznávať a tolerovať odlišnosti iných národnostných, etnických, náboţenských, sociálnych skupín a spolupracovať s príslušníkmi odlišných sociokultúrnych skupín  osvojiť si znalosti o rôznych etnických a kultúrnych skupinách ţijúcich v slovenskej a európskej spoločnosti 3. Schopnosť chápať vzťahy vlastnej kultúry s inými kultúrami  schopnosť vidieť ich vzájomné ovplyvňovanie sa v histórii a snaha prijať toto ovplyvňovanie ako samozrejmosť 4. Spolupráca s inými kultúrami  komunikovať a ţiť v skupine s príslušníkmi odlišných sociokultúrnych skupín, uplatňovať svoje práva a rešpektovať práva druhých, chápať a tolerovať odlišné záujmy, názory a schopnosti druhých 5. Boj proti neznášanlivosti, rasizmu, xenofóbii  rozvíjať schopnosti rozpoznať prejavy rasovej neznášanlivosti a napomáhať prevencii vzniku xenofóbie 6. Vzťah medzi učiteľmi a žiakmi  rovnoprávny prístup k všetkým ţiakom – pochádzajúcim z najrôznejšieho sociálneho a kultúrneho zázemia REGIONÁLNA A TRADIČNÁ ĽUDOVÁ KULTÚRA Prierezová téma Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra úzko súvisí s prierezovou témou Multikultúrna výchova, ale vo svojom obsahu sa ešte hlbšie zaoberá ţivým a hodnotovým hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenskej republiky. Cieľom zaradenia prierezovej témy do vyučovania je vytvárať u ţiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov. Pod regionálnou kultúrou rozumieme súhrn produktov /hmotných a nehmotných/ ľudskej činnosti, ktoré sa viaţu na konkrétnu obec alebo región. Regionálna kultúra v sebe zahŕňa lokálne a regionálne kultúrne dedičstvo, ako aj ţivé kultúrne prejavy fungujúce v kaţdodennom ţivote, pri sviatkoch a slávnostiach. Regionálna kultúra nadväzuje na regionálne tradície a pokladá ich za dôleţitú súčasť historickej pamäte i za zdroj identity obce alebo regiónu. Tradičnú ľudovú kultúru vnímame ako formy kultúrneho prejavu podporujúcu zachovanie kultúrnej identity. Kultúrnu identitu chápeme ako súhrn postojov, návykov, tradícií, hodnôt, interpretácií a sebainterpretácií, spôsobov myslenia, cítenia a konania, teda vzorcov správania, ktoré charakterizujú organizovanú skupinu ľudí. Tradičná ľudová kultúra je súhrn hmotných a nehmotných produktov ľudskej činnosti, vytvorených v tradičných spoločnostiach. Prenášala sa z generácie na generáciu ústnym podaním, napodobňovaním a v podstatne menšej miere písomnou formou. Regionálna výchova obsahuje tri tematické celky: Môj rodný kraj Objavujeme Slovensko Tradičná ľudová kultúra 1. Tematický celok: Môj rodný kraj Témy: - moja rodina - škola, širšie okolie školy - obec, mesto, v ktorom ţijem (poloha, história, súčasnosť/ - rozprávky, príbehy, legendy spojené s históriou obce, mesta - tradičné regionálne zvyky, obyčaje - kultúrne pamätihodnosti, monumenty obce, mesta

- regionálne múzeá, prírodovedné múzeá, galérie , skanzeny - významné osobnosti regiónu - prírodné krásy regiónu - náučné chodníky v regióne - chránené rastliny a ţivočíchy na území regiónu - minerály, skameneliny, jaskyne na území regiónu - tradičné produkty a zamestnania v regióne - umelecké produkty, tradičné ľudovoumelecké remeslá regiónu - miestne a regionálne jazyky 2. Tematický celok: Objavujeme Slovensko Témy: - spoznávanie regionálnej kultúry a najtypickejších prejavov kultúr iných regiónov Slovenska v oblasti ľudových tradícií - spoznávanie základných znakov ľudovej kultúry národností ţijúcich na Slovensku - výber z historických, kultúrnych pamätihodností Slovenska /hrady, zámky, architektúra/ - flóra a fauna na Slovensku - chránené územia na Slovensku - ľudové piesne a tance, dramatické a výtvarné umenie, tradičné ľudovoumelecké remeslá z regiónov Slovenska - geografické zvláštnosti Slovenska, geografické a prírodné monumenty, jaskyne ai. - významné osobnosti rôznych oblastí kultúry a histórie Slovenska 3. Tematický celok: Tradičná ľudová kultúra Témy: a/ Tradičná hmotná kultúra: - ľudové staviteľstvo - domáce a tradičné remeselné výrobky - tradičné remeslá /ich história/ - produkcia potravín a strava - odev /kroje na dedine/ - výtvarné umenie b/ Tradičná nehmotná kultúra: - ústne tradície a prejavy vrátane jazyka /ľudová slovesnosť, nárečia/ - interpretačné umenie /ľudová hudba, piesne, tance, hry/ - spoločenské praktiky, zvyky - rituály a slávnostné udalosti - tradície spojené s náboţenskými sviatkami /Vianoce, Veľká noc/ - zvyky a obyčaje súvisiace s prírodou a vesmírom - folklórne tradície /prejavy tradičnej ľudovej kultúry: ústne, herné, dramatické, spevné, tanečné a hudobné/ OCHRANA ŢIVOTA A ZDRAVIA Povinné učivo „Ochrana ţivota a zdravia“ sa v základných školách realizuje prostredníctvom vyučovacích predmetov štátneho vzdelávacieho programu a obsahom samostatných organizačných foriem vyučovania – didaktických hier v ročníkoch 1. – 4. a účelových cvičení v ročníkoch 5. – 9. Didaktické hra /DH/ sa v 1. – 4. ročníku konajú v prírode jeden raz v roku v trvaní 4 hodín. Pred DH realizujeme deň prípravy s dôrazom najmä na teoretickú časť v rozsahu 2 – 4 hodín podľa náročnosti plánovaných činností. Didaktické hry nezamieňame s cvičeniami v prírode v rámci telesnej výchovy. Prostredníctvom prierezovej témy OZO ţiakom vštepujeme učivo, ktoré bolo v minulosti súčasťou ochrany človeka a prírody /OČaP/. Z jeho obsahu bola vyčlenená ochrana prírody a dopravná výchova do iných vzdelávacích oblastí štátneho vzdelávacieho programu. Ochrana človeka a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a zručnosti ţiakov zamerané na ochranu ţivota a zdravia v mimoriadnych situáciách ako sú napr. priemyselné a ekologické havárie, dopravné nehody, ţivelné pohromy a prírodné katastrofy. Tieţ pri pobyte v prírode, ktoré môţu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie.

Cieľom spoločnosti je pripraviť kaţdého jedinca na ţivot v prostredí, v ktorom sa nachádza. Nevyhnutným predpokladom k tomu je aj poznávanie prírodného prostredia. Absolvovaním učiva získavajú ţiaci vedomosti, zručnosti a návyky potrebné na preţitie pri vzniku mimoriadnej udalosti a v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie. Učivo obsahuje opatrenia a popis činnosti pri záchrane ţivota, zdravia a majetku obyvateľov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí. Mimoriadna udalosť môţe vzniknúť kedykoľvek v rôznych častiach štátu. Občania nemôţu očakávať okamţité poskytnutie pomoci. Z toho dôvodu musia byť schopní v rámci svojich moţností chrániť svoje zdravie a poskytnúť pomoc aj iným osobám. Prierezová téma Ochrana ţivota a zdravia obsahuje tieto témy: Riešenie mimoriadnych udalostí – civilná ochrana Zdravotná príprava Pohyb pobyt v prírode 1. tematický celok: Riešenie mimoriadnych udalostí – civilná ochrana Témy: Prvý ročník: - naša obec – všeobecná charakteristika - evakuácia školy v prípade ohrozenia – postup opustenia školy, miesto zhromaţdenia, presun do bezpečného priestoru - signály civilnej ochrany a činnosť ţiakov po ich vyhlásení - horľaviny a ich následky Druhý ročník: - moţnosti vzniku mimoriadnych udalostí v prírode a na objektoch - zoznámenie sa s detskou ochrannou maskou/DM-1, CM3-3/H/, určenie veľkosti - druhy signálov CO a činnosť ţiakov po vyhlásení varovného signálu „Všeobecné ohrozenie“ - evakuácia školy v prípade ohrozenia poţiarom - protipoţiarne stanovište, kde sa nachádza zbor poţiarnej ochrany a spôsob jeho privolania - nebezpečenstvá pri zaobchádzaní s elektrickým a plynovým zariadením - zápalky, zapaľovače a horľaviny Tretí ročník: - evakuácia ţiakov pri ohrození školy a jej okolia – prírodné katastrofy, ţivelné pohromy a výhraţné správy - varovné signály CO a činnosť ţiakov pri ich vyhlásení - druhy mimoriadnych udalostí a spôsob ich vyhlasovania - poloha školy, ulice, oboznámenie sa so zdrojmi ohrozenia Štvrtý ročník: - nebezpečné látky v okolí školy /amoniak, chlór, a od./, zásady ochrany, prvá pomoc pri zasiahnutí organizmu - pouţitie detskej ochrannej masky, nasadzovanie spoluţiakovi - význam a pouţitie improvizovaných prostriedkov individuálnej ochrany – protichemickej a protiradiačnej - ukáţka detského ochranného vaku /DV-75/ a detskej kazajky /DK-88/ - činnosť pri varovných signáloch CO - zásady vykonania čiastočnej hygienickej očisty 2. tematický celok: Zdravotná príprava Témy: Prvý ročník: - vybavenie domácej lekárničky a jej vyuţitie - nebezpečenstvo svojvoľného pouţitia liekov - ošetrenie odrenín ruky, nohy, prstov a hlavy - privolanie pomoci k zranenému - význam symbolu Červený kríţ Druhý ročník: - kedy a kadiaľ do zdravotného strediska - správanie sa v čakárni, u lekára a pri lekárskych prehliadkach

- pomoc lekárov chorým a zraneným - ochrana pred chorobami, účelné obliekanie - ochrana a prvá pomoc pri zistení kliešťa, uštipnutí zmijou, osou a včelou Tretí ročník: - všeobecné zásady ochrany zdravia aplikované na časti ľudského tela a časti tváre, starostlivosť o chrup - hygiena tela, bielizne, šiat - správna ţivotospráva – jedlo, spánok, oddych, učenie - ošetrovanie a obväzovanie prstov ruky, lakťa, oka, hlavy Štvrtý ročník: - starostlivosť o vitálne ústroje ľudského organizmu - zdravie a choroby, nákazlivé choroby a ochrana pred nimi - obväzovanie nohy, kolena, lýtka, stehná - jednoduché obväzovanie ovínadlami a šatkami pri povrchovom poranení rúk, nôh, prstov 3. tematický celok: Pohyb a pobyt v prírode Témy: Prvý ročník: - orientácia v mieste školy a jej okolí - určenie svetových strán podľa slnka - významné budovy a ich účel – zdravotné stredisko, lekáreň, pošta, telefón, predajne, ţelezničná a autobusová stanica, miestny úrad - historické objekty našej obce – pamätné domy, zrúcaniny, pamätníky, múzeá, galérie - poznávanie zelene v okolí obce - správanie sa k osamelým zvieratám Druhý ročník: - význam vody v prírode, pitie povrchovej vody - jedovaté rastliny, jedovaté huby - zásady správneho a bezpečného správania sa v prírode - zvieratá vo voľnej prírode, nebezpečenstvo besnoty - značenie turistických chodníkov Tretí ročník: - okolie našej obce, stanovište našej školy - orientácia podľa poludňajšieho tieňa - pribliţné určovanie významných budov a iných dominánt v okolí podľa svetových strán - tvary zemského povrchu – rovina, pahorkatina, vysočina, kopec, hora, úbočie, svah, úpätie - chránené územie, objekty a prírodné útvary v obci a jej okolí Štvrtý ročník: - určovanie hraníc SR a susediacich štátov na mape - určovanie nadmorských výšok na mape okolia - jednoduchý odhad krátkych vzdialeností - jednoduchý náčrt pochodu, kresba okolia stanovišťa – panoráma - čítanie z mapy – podľa farieb a topografických značiek - určovanie svetových strán na mape a podľa mapy - starostlivosť o lesné zvieratá a vtáctvo - význam čistého ovzdušia pre človeka a prírodu - zásady uhasenia ohniska TVORBA PROJEKTU A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI Prierezová téma rozvíja u ţiakov kompetencie tak, aby vedeli – komunikovať, argumentovať, pouţívať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sami seba, ale aj prácu v skupine. Ciele aj obsah prierezovej témy je súčasťou viacerých predmetov. Hlavným cieľom je, aby sa ţiaci prostredníctvom vlastnej organizácie práce naučili riadiť seba, tím, vypracovať si harmonogram svojich prác, získavať potrebné informácie, spracovať ich,

vedeli si hľadať aj problémy, ktoré treba riešiť, správne ich pomenovať, utvoriť hypotézu, overiť ju a pod. Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s pouţitím informačných a komunikačných technológií. Výsledkom vzdelávania bude, ţe ţiak vhodným spôsobom dokáţe zareagovať v rôznych kontextových situáciách, nadviazať kontakt, zostaviť základné písomnosti osobnej agendy, pozná ich funkciu, formálnu úpravu a vie ju aplikovať, vyuţiť nástroje IKT, identifikovať a popísať problém, podstatu javu, získať rôzne typy informácií, zhromaţďovať, triediť a selektovať ich, kultivovane prezentovať svoje produkty, názory, vytvoriť plán prezentácie, naplánovať a realizovať základný výskum, určiť svoje silné stránky a vie ich vyuţiť pri vhodnom výbere témy, vie aplikovať vhodnú formálnu štruktúru na prezentáciu výsledkov svojho výskumu. Tvorba projektu a rozvíjanie prezentačných zručností teda umoţňujú ţiakom:           

prehlbovať a rozširovať poznanie integrovať poznatky do uceleného systému poznania rozvíjať tvorivé myslenie, uvedomovať si význam a zmysel poznania rozvíjať samostatnosť pri práci, plánovať vlastnú prácu a dokončiť ju, niesť zodpovednosť za svoju prácu a prekonávať prekáţky pracovať s informáciami (médiami) získané vedomosti aplikovať prezentovať svoju vlastnú prácu, vystupovať a správne sa vyjadrovať argumentovať spolupracovať, komunikovať, tolerovať a prijímať iné názory rozvinúť spoločenské uvedomenie si individuálnej a kolektívnej zodpovednosti hodnotiť nielen svoju prácu, ale i prácu ostatných spoluţiakov

Jednotlivé kroky realizácie tvorby projektu a jeho následná prezentácia závisí od konkrétneho projektu. Vo všeobecnosti moţno spomenúť tieto kroky:  zámer (samotný podnet a jeho spracovanie – záujem detí, znalosť, pohľad na učivo, náhoda; formulácia východiska – jadra problému)  plánovanie (vytýčenie základných tém a okruhov, určenie činností a prostriedkov, rozdelenie úloh skupinám alebo jednotlivcom, časový plán a pod.)  uskutočnenie (vlastné riešenie projektovej úlohy, návrh alternatív, výber optimálneho riešenia, spracovanie podkladov, dokumentácie,...)  hodnotenie (hodnotenie priebehu celého projektu, prezentácia výsledkov) Témy TPPZ: Témy projektov sú individuálne špecifikované v jednotlivých tematických výchovnovzdelávacích plánoch vyučovacích predmetov, pričom moţno daný projekt definovať: Podľa časovej dĺţky:  krátkodobý (vymedzený časový úsek počas školského roka – týţdeň, mesiac)  dlhodobý (celý školský rok, polrok) Podľa miesta realizácie:  školský (práca na projekte počas vyučovania)  domáci (práca na projekte doma)  kombinovaný (časť projektu ţiaci realizujú v škole, časť doma) Podľa počtu riešiteľov:

 individuálny  skupinový  kolektívny Podľa cieľa:    

problémový (riešiť problém zo ţivota) konštrukčný (uplatniť tvorivosť; vytvoriť, navrhnúť niečo nové) hodnotiaci (posudzovať, skúmať, hodnotiť problém) upevňovací (nácvik, upevňovanie osvojenia zručností a vedomostí)