Katolícka Univerzita – Ružomberok Teologická fakulta – Košice
Ako písať seminárne a záverečné práce
Košice 2007
Pre vnútornú potrebu Teologickej fakulty v Košiciach zostavili Jozef Jurko, Dominik Macák a Jozef Pekár
Úvod Táto príručka je vytvorená ako pomôcka pre študentov Teologickej fakulty v Košiciach pri písaní záverečných a kvalifikačných prác. Je zostavená z týchto materiálov: DOLINSKÝ, J. - CENIGOVÁ, R.: Metodológia. Bratislava 1999. FABIAN, A.: Diplomový seminár. Košice 2005. KATUŠČÁK, D.: Ako písať. Nitra : Enigma 2004. MEŠKO, D. - KATUŠČÁK, D., a i.: Akademická príručka. Martin : Osveta 2004. TOKÁROVÁ, A. - LUKÁČ, M., BALOGOVÁ, B.: Pokyny na vypracovanie seminárnej, ročníkovej a diplomovej práce v študijných odboroch sociálna práca a andragogika. Prešov 2005. Po prekonzultovaní pedagógmi - školiteľmi a oponentami kvalifikačných a záverečných prác na Teologickej fakulte v Košiciach Katolíckej univerzity v Ružomberku budú dekanom predložené normy na ich uplatnenie v praxi. Tieto poznámky a výťahy zatiaľ poslúžia na orientáciu a semestrálnych znalostí k predmetu Diplomový seminár a Ročníková práca.
1 Písanie práce Povinnou súčasťou štúdia podľa príslušného vysokoškolského študijného programu je aj záverečná práca (bakalárska, diplomová, dizertačná). Táto príručka má študentom pomôcť ako toto záverečné dielo spracovať a akými normami sa riadiť pri jej písaní a štylizovaní. Ide v nej predovšetkým o zjednotenie značne rozkolísanej praxe úpravy písomných prác a podnietiť autorov, posudzovateľov, aby zlepšovali formálnu stránku práce a ujednotili úpravu, dizajn a vzhľad písomných prác.
1.1 Charakter písomnej práce Každá písomná práca má určité obsahové atribúty, podľa ktorých môžeme hovoriť o rôznych úrovniach jej pôvodnosti. Preto ich možno rozdeliť z hľadiska pôvodnosti na vedecké a odborné články, školské, záverečné a kvalifikačné práce. Bakalárske a diplomové práce môžu mať prvky pôvodnosti, sumarizácie i kompilácie. Miera pôvodnosti je v nich spravidla nižšia. Bakalárske a diplomové práce sú skôr prehľadové a môžu vychádzať viac z rôznych primárnych a sekundárnych zdrojov ako z vlastného bádania, výskumu, experimentov a pod., ktoré sa uplatňujú vo vedeckých článkoch a záverečných dizertačných alebo habilitačných prác. V súčasnosti má autor k dispozícii obrovské informačné bohatstvo, množstvo informačných prameňov dostupných prostredníctvom databázových knižničných systémov a počítačových sietí. Ak uskutoční dostatočne hlboký a systematický informačný prieskum zameraný na určitú tému, môže získať dostatok kvalitných informácií a štúdiom týchto prameňov dospieť k novým poznatkom, vidieť veci z nového, pôvodného pohľadu, ktorý sa doteraz neobjavil v nijakej práci zameranej na danú tému.
1.2 Prípravná fáza Pred písaním každej práce by si mal autor ujasniť, čo je jej zmyslom a komu je určená (širokej verejnosti, odbornej verejnosti, špecializovaným vedcom, študentom a pod.). Ak má byť písomná práca dobrá, jej prípravu a vypracovanie si musí autor zorganizovať. Aktivity spojené s prípravou práce prechádzajú určitými nevyhnutnými etapami (krokmi). Špecifikom niektorých prác (napr. záverečné, diplomové, dizertačné práce) z pracovísk univerzitného typu je to, že ich príprava prebieha pod vedením, tútorovaním školiteľov, konzultantov. Etapy a kroky
prípravy a vlastného spracovania písomnej práce nemajú „normovaný” charakter, ide skôr o odporúčania, organizačného charakteru.
2. Informačný prieskum
1 Voľba témy a stratégia prípravy
Etapy práce
Obsah Časový plán Voľba témy
Príprava na informačný prieskum
Bibliografický prieskum Knižnice
Excerpovanie
4. Výskum
3. Spracovanie výsledkov
Štúdium
5. Tvorba práce
Definitívna osnova Usporiadanie materiálu Tvorba textu
Poznámky Vytvorenie harmonogramu, konzultácie, individuálny študijný a vedecký program, diplomový seminár Možnosti: vypísaná téma, písomné zadanie, vlastný predmet záujmu Zvažujeme: zvládnuteľnosť, dostupnosť informácií, jazyk zdrojov, možnosť výskumu, zaujímavosť, široká téma, technická náročnosť, ordinárnosť, problémovosť. Pracovný názov. Predbežná biografia. Tému si zvolíme definitívne po zhodnotení témy a našich možností z viacerých hľadísk, po predbežnom prieskume a konzultáciách. Konzultácie so školiteľom! Pracovná osnova práce. Hlavnú tému a podtémy, problémy ktoré s témou súvisia si „preložíme“ do pojmov a termínov, mien, kľúčových slov, názvov, faktov, pomocou ktorých budeme robiť informačný prieskum. Používame príručkovú literatúru, terminologické slovníky, tezaury a pod. Knižnice, profilové Informačné pracoviská a systémy, Internet. Konzultácie. Diplomový seminár. Školenia. Hľadáme dokumenty, ktoré súvisia s našou témou bez ohradu na miesto uloženia; databázy, Internet, slovenská národná bibliografia, špeciálne informačné zdroje. Konzultácie s knihovníkmi, bibliografmi, odborníkmi z výskumu a praxe. Hľadáme a vypožičiame si dostupné dokumenty. Elektronické katalógy OPAC, WWW. Získavame primárne dokumenty a pramene. Konzultácie. Podrobne sa zoznámime s obsahom dokumentov, ktoré sme získali v informačnom prieskume, čítame, študujeme, na ďalšie spracovanie vyberáme relevantné dokumenty a informácie. Vyžiadame si súhlas na použitie rozsiahlejších častí a cudzích výsledkov, materiálov. Spracovanie predbežných výsledkov získaných na preddiplomovej praxi. Školiace pracovisko. Stáže. Konzultácie. Vyhotovujeme záznamy o dokumentoch, ktoré skutočne používame, robíme výpisky, citáty, konspekty, parafrázujeme, pridávame vlastné poznatky, postrehy, interpretácie, poznámky. Menšie kartičky použijeme na záznamy o dokumentoch, väčšie na výpisky a na vlastné texty. Prepájame číslami. Použitie počítača. Konzultácie. Diplomový seminár. Školenia. Vlastná intelektuálna a organizačná práca. Ohraničenie problému, vypracovanie hypotézy. Určenie metodiky výskumu. Ciele a úlohy výskumu. Plán výskumu, plán pokusov, merania, výpočty. Osnova projektu. Vykonanie výskumu. Tvorba projektu. Interpretácia, diskusia, závery, dôkazy. Zaznamenanie výsledkov výskumu, závery. Prezentácia výsledkov. Ilustrácie, tabuľky. Konzultácie. Diplomový seminár. Školenia. Stáže. Návšteva profilových pracovísk a odborníkov. Záznamy zo štúdia. Rozvrhnutie materiálu do obsahovo súvisiacich celkov. Terminologicky správne pomenovanie častí. Číslovanie odsekov a pododsekov. Konzultácie. Naplnenie jednotlivých častí osnovy materiálom zo štúdia a výskumu. Texty s vlastným prínosom. Postrehy. Konzultácie. Písanie práce. Spresňovanie vzťahov, formulácií. Písanie na stroji alebo na počítači. Ilustrácie, tabuľky, prílohy, sprievodný materiál. Kompletovanie. Úprava. Konzultácie.
6. Príprava dokumentácie 7. Príprava konečnej verzie práce 8. Odovzdanie práce 9. Obhajoba – prezentácia práce
Zoznam bibliografických odkazov Citácie Ilustrácie, tabuľky, prílohy Sprievodný materiál Písanie čistopisu Záverečná redakcia
Kompletovanie zoznamu bibliografických odkazov prípadne aj bibliografie. Konzultácie. Etika a technika citovania. Úpravy, Preverenie vzťahov, odkazov. Konzultácie. Formálna a obsahová stránka. Kompletovanie. Úprava. Písanie na počítači alebo zadanie na prepis. písanie na stroji. Exemplár školiteľovi. Napísanie autoreferátu dizertácie. Predhovor. Register. Skratky. Zoznamy ilustrácií, tabuliek. Zapracovanie pripomienok školiteľa. Autorské čítanie, korektúry, preverenie správnosti číslovania strán, častí, tabuliek, ilustrácií, správnosť odkazov a citácií. Predhovor, register, prílohy a pod. Celkový vzhľad a úprava textu. Kopírovanie. Väzba.
Písomné stanovisko k posudkom. Prezentácia.
V poslednom čase sa zdôrazňuje etický aspekt publikovania vedeckých článkov a prác. Vo svete rešpektovaný prístup k podstate autorstva spočíva v tom, že autor ako aj všetci spoluautori nesú plnú zodpovednosť pred samými sebou a pred verejnosťou za svoj prínos v publikácii vrátane ich účasti na plánovaní koncepcie práce a jasnosti príslušnej časti práce. Jednotlivé fázy prípravy prác má autor práce konzultovať alebo odovzdať na pripomienkovanie svojmu školiteľovi alebo konzultantovi písomnej alebo elektronickej forme. Dnešné technológie umožňujú úplne plynulú elektronickú komunikáciu zúčastnených strán. Autor práce si má dohodnúť druh textového editora. Dnes výrazne prevažuje textový editor Microsoft Word. V prípravnej fáze sa prehľadávajú informačné systémy podľa tematického zamerania práce, skúmaných okruhov, kľúčových slov, názvoslovia a pod. K dispozícii sú knižničné systémy a služby, najmä rešeršné, internetové zdroje a iné databázové zdroje. Niekto uprednostňuje klasické výpisky rukou na kartičkách, iný využíva široké spektrum možností počítača. Postupne je potrebné si vytvoriť zostavu kľúčových slov, ktoré ohraničujú vybraný okruh problematiky pripravovanej práce a vyššiu pravdepodobnosť zachytenia relevantných informácií, kým človek nezíska primerané skúsenosti, jednoducho - je potrebná trpezlivosť.
1.3 Formálna stránka prípravy a úpravy písomnej práce Formálna stránka prípravy vyžaduje poznať niektoré zásady, ktoré sú následne stručnej forme predložené.
1.3.1 Znaky, písmo, jazyk Znaky sú jednotlivé písmená, medzery, interpunkčné znamienka, čísla a symboly. Písmo je súbor (sada) písmen, čísel, symbolov a interpunkčných znamienok s charakteristickým vzhľadom. Vhodnými typmi písma (fonty) na napísanie práce sú Times New Roman alebo Ariel (odporúčaný Times New Roman). V práci sa používa len jeden font. Samozrejme, že v prípade nelatinských fontoch sa používa len jeden grécky a jeden hebrejský či iné fonty. Jeho veľkosť sa vyjadruje v bodoch - 10 bodov, 12 bodov, 14 bodov, pričom sa používa v texte práce len jedna veľkosť písma, jedna veľkosť v jednotlivých úrovniach nadpissov a jedna veľkosť v poznámkach. Priamo v texte najlepšie použiť 12 bodové písmo a v poznámkach pod čiarou 9 bodové písmo. Veľkosť nelatinkových fontov treba prispôsobiť okolitému textu. Prácu písanú pre slovenské prostredie treba napísať v slovenskom jazyku.
1.3.2 Papier Na vytlačenie hotovej práce sa používa papier formátu A4 (210x297mm). Papier musí byť biely, nepriehľadný a hladký (nelesklý), aby umožnil bezproblémovú a kvalitnú tlač, čítanie, kopírovanie so všetkými detailami a mikrokopírovanie. Bežná odporúčaná gramáž papiera je 80g/m2. Akokoľvek by to bolo lákavé, farebné listy sa na písanie ani tlačenie textu nepoužívajú.
1.3.3 Okraje Pri štandardnom nastavení je na písanie k dispozícii využiteľná plocha stránky približne 15x25cm (šírka x výška). Rozpis použitia veľkosti okrajov je nasledovný: Okraje
Záhlavie Päta
Horný Dolný Ľavý (vnútorný) Pravý (vonkajší) Hore Dole
2,5 cm (presne 2,54) od hornej hrany listu 2,5 cm (presne 2,54) od dolnej hrany listu 3,0 cm (presne 3,17) od ľavej hrany listu 2,5 cm (presne 2,54) od pravej hrany listu 1,9 od hornej hrany listu 1,9 od dolnej hrany listu
Okraje stránky sa nevyznačujú čiarou (rámčekom).
1.3.4 Normalizovaná strana Normalizovaná strana má 30 riadkov so 60 údermi v jednom riadku (1 800 „znakov”) napísaných na písacom stroji pri riadkovaní „dva”. Jeden autorský hárok
(AH) sa skladá z 20 normovaných strán, má 36 000 znakov. V súčastnosti sa práce odovzdávajú ako počítačový výstup, kde je niekedy ťažké otrocky spracovať výzor, preto dôležitý je počet znakov.
1.3.5 Formát a rozsah práce Pre písomnú prácu je predpísaný formát A4 (210 x 297 cm). Rozsah písomných prác sa tradične uvádza počtom normalizovaných strán (60 znakov x 30 riadkov, riadkovanie 1,5). Do orientačného obsahu písomnej práce v stranách rátame len úvod, hlavný text, závery, zoznam bibliografických odkazov, citácie a poznámky pod čiarou. Do rozsahu sa nepočítajú znaky v úvodných textoch (obálka, titulný list, stránka s errátami, abstrakt, predhovor, obsah, zoznam ilustrácií, zoznam skrátených názvov, slovník s výkladom termínov) ani znaky textov v prílohách a v koncovej časti (registre, curriculum vitae autora, sprievodný materiál). Primeraný rozsah textu seminárnej práce, referátu, ročníkovej práce, bakalárskej práce, diplomovej práce, rigoróznej práce, dizertačnej práce je nasledovný: Typ práce Seminárna práca Ročníková práca Bakalárska práca Diplomová práca Rigorózna práca Dizertačná práca Habilitačná práca
Počet počítačových strán 3-6 3-9 30-40 40-50 80-120 160-220 120-240
Počet znakov 5400-10800 5400-16200 54000-72000 72000-90000 144000-216000 288000-396000 216000-432000
1.3.6 Riadkovanie, veľkosť písma a odsadzovanie Najbežnejšia veľkosť písma je 12-bodové písmo s jednobodovým medziznakovým rozostupom (1pt). Diplomové, dizertačné, rigorózne alebo habilitačné práce sa odporúča písať tiež s riadkovaním 1,5 (najlepšie na dodržanie normostrany) alebo 2. Kedysi používaná prax odsadzovania 5 úderov medzier od kraja sa nepoužíva. Používa sa odsadenie tabulátorom o 12,5 mm.
1.3.7 Číslovanie častí, odstavcov, pododstavcov Číslovanie častí, kapitol, odstavcov a pododstavcov písomných prác typu bakalárska, diplomová, dizertačná, atestačná, habilitačná a podobná práca sa robí podľa medzinárodnej normy ISO 2145, resp. STN ISO 2145:1997. Zmyslom číslovania je sprehľadniť text a uľahčiť orientáciu čitateľa v texte. Pedagógom, školiteľom, oponentom a členom komisie pre obhajoby umožňuje
presne odkazovať na miesta, ktoré sú predmetom diskusie, posudkov, rozpravy alebo obhajoby. Na číslovanie častí v hlavnom texte sa používajú len základné arabské číslice, ktoré sa na druhej úrovni a ďalších úrovniach sa oddeľujú bodkou. Pri číslovanie Príloh sa použijú rímske číslice.
1.3.8 Číslovanie strán Strany vlastnej práce číslujeme nepretržite arabskými číslicami. Číslo strany umiestňujeme v dolnej na vonkajšej strane. Takým typom písma, akým je napísaný hlavný text. Číslovanie sa začína na pravej, nepárnej strane prvého tlačeného alebo strojom napísaného listu; spravidla je to lícová strana titulného listu. Titulná strana má číslo 1 (jeden), ale toto číslo sa nezobrazí - v práci sa nepíše. Rub titulného listu má číslo 2 a ani toto číslo sa nepíše. Číslujú sa len strany, na ktorých je text. Obálka Titulný list Zadávací hárok Abstrakt Prehlásenie Obsah Zoznam skratiek a termínov Úvod, Jadro práce, Záver Bibliografia Prílohy Sprievodný materiál
(väzba) sa do stránkovania nepočíta. sa počíta do stránkovania, ale číslo stránky sa na ňom nezobrazuje. do číslovania sa započítava, ale nečísluje nečísluje sa, a zarátava sa do číslovania nečísluje sa, a zarátava sa do číslovania čísluje sa (5. strana) čísluje sa číslujú sa priebežne čísluje sa priebežne číslujú sa, použitím rímskych čísel. ako sú diskety, kazety, obrazy, filmy a iné nosiče a materiály odlišného formátu, či fyzickej formy, sa do stránkovania nepočítajú.
2 Hlavné časti práce Záverečné, bakalárske, diplomové, dizertačné, kvalifikačné, rigorózne, atestačné a habilitačné práce majú mať štandardnú úpravu, danú medzinárodnou normou ISO 7144:1986. Rozdelenie
Časti v štandardnom poradí Obal Viď: Príloha č. I.
Predná časť
Titulný list Viď: Príloha č. II. a č. IX.
Errata (opravy) Abstrakt Viď: Príloha č. III.
Obsah, Viď: Príloha č. V. a X.
Obsah časti (orientačne) Názov univerzity a fakulty Názov diplomovej práce Meno a priezvisko autora Mesto a rok Názov univerzity a fakulty Názov katedry Názov diplomovej práce a druh práce Meno a priezvisko autora Meno a priezvisko školiteľa s plnými titulmi Mesto a rok Pri seminárnych a ročníkových prácach pod školiteľa sa uvádza: Študijný odbor a ročník Forma štúdia V záverečnej práci sa nenachádza PRIEZVISKO, meno autora: Názov: Podnázov (Diplomová práca). Oficiálny hlavný názov školy. Názov fakulty. Názov katedry; Školiteľ: Meno a priezvisko; Obhajoba: Miesto, Rok. Text abstraktu. Kľúčové slová
Jadro práce Hlavný text
Zoznam skratiek a symbolov VI. a XI. Úvod - motív písania tejto témy, - stanovený cieľ, - rozdelenie práce, - použité metódy - a základné pramene. Štruktúra jadra práce: - časti - kapitoly - podkapitoly - bibliografické odkazy pod čiarou Záver: - splnenie cieľov daných v úvode - prínos práce - možnosť uplatnenia v praxi - zmienka o metodologických úskaliach - odporúčania a návrhy pre ďalší empirický a teoretický výskum
Bibliografia Viď: Príloha č. VIII. a XIII.
Koncová časť
Prílohy
Pramene Použitá literatúra: monografie, články a elektronická forma (Relevantná – nepoužitá literatúra - len s povolením školiteľa) a) Doplnkové ilustrácie alebo tabuľky (grafy, diagramy, nákresy, fotografie, schémy, mapy, faximile, plány, kópie dokumentov, rukopisov, dokladov, ... ) b) Osobitné materiály (Špeciálne mapy, originálne fotografie, mikroformy...) c) Registre a sprievodný materiál.
2.1 Predná časť Predná časť obsahuje zložky, ktoré sa v záverečnej a kvalifikačnej práci umiestňujú v určitom danom poradí: Obal, Titulný list, Zadávací hárok, Abstrakt, Obsah, Zoznam skratiek a symbolov. Niektoré časti sú povinné. Prelimináriá sa stránkujú ako hlavná časť.
2.1.2 Obal Odporúča sa, aby písomná práca (ročníková a seminárna práca je bez obalu) mala vždy predný a zadný obal. Ak použije predný obal, je potrebné na prednej strane obalu alebo väzby uviesť podstatné údaje z titulnej strany. Na obale sa podľa normy, pre rýchlu identifikáciu publikácie, má napísať: názov univerzity a fakulty, názov diplomovej práce, meno autora práce, mesto a rok vydania práce. Prvky na obale môžeme rozmiestniť podľa kľúča 4-7-14-4 (v centimetroch). Viď: Príloha č. I. Obal má čiernu farbu, písmo na ňom môže byť zlaté alebo strieborné. Text na chrbát práce sa nepíše.
2.1.3 Titulný list Každá písomná práca vrátane seminárnych a ročníkových prác má mať Titulný list. Má obsahovať tieto predpísané údaje: • Názov univerzity (16 bodov, veľké písmo, boldom) • Názov fakulty (14 bodov) • Názov katedry (12 bodov) • Názov (používa sa 16 bodové písmo, veľké písmo, boldom) a podnázov práce (12 bodov, normal písmo) pod ním sa uvádza označenie typu práce (Seminárna práca, Ročníková práca, Bakalárska práca, Magisterská
práca, Rigorózna práca, Dizertačná práca - veľkosť písma 12 bodov) • úplné meno autora - aj rodné meno (12 bodov) • meno školiteľa s plnými titulmi (písmo 12 bodov) • študijný odbor – len pri seminárnej a ročníkovej práce (12 bodov) • forma štúdia – len pri seminárnej a ročníkovej práce (12 bodov) • ročník štúdia – len pri seminárnej a ročníkovej práce (12 bodov) • miesto a rok odovzdania (12 bodov) Každá práca musí mať svoj názov. Cieľom názvu je upútať záujem čitateľa a umožniť efektívne ukladanie a vyhľadávanie informácií. Musí byť jasný, stručný, terminologicky presný a výstižný. Zároveň musí byť sformulovaný tak, aby pravdivo vyjadroval hlavnú tému práce a bol dostatočne zrozumiteľný aj bez textu práce. Podnázov nie je povinný. Komplexné meno autora (autorov) je povinný údaj. Píše sa v priamej forme, najprv meno a potom priezvisko. V mene sa nepoužívajú skratky. Názov a miesto inštitúcie: tento údaj obsahuje presný názov a miesto inštitúcie. Uvádza sa kompletné meno školiteľa aj s titulmi, poprípade je možné uviesť aj názov komisie pre obhajoby, ako aj meno predsedu komisie vrátane titulov. Na záver je možné uviesť stupeň odbornej kvalifikácie a dátumy odovzdania i obhajoby. Posledný údaj, ktorý sa nachádza na titulnej strane je miesto a dátum publikovania. Ak práca vyšla tlačou, uvádza sa názov vydavateľa, dátum publikovania a údaj o dostupnosti práce. Ako rozmiestniť tieto údaje na titulnom liste viď. príloha č. II a IX.
2.1.3 Errata Ak je to potrebné, autor na tomto mieste opraví chyby, ktoré našiel po vytlačení práce. Časť má nadpis „Errata” alebo „Erratum”.
2.1.4 Abstrakt Abstrakt je povinnou súčasťou každej záverečnej a kvalifikačnej práce. Umiestňuje sa hneď za titulný list na samostatnú novú stranu. Uvádza sa v slovenskom jazyku, ale odporúča sa aj jeho verzia v niektorom zo svetových jazykov - najlepšie anglicky. Tie, ktoré sa vyskytujú v seriálovej publikácií sa uvádzajú bezprostredne za názvom a údajmi o autorovi jednotlivých článkov. Napíše sa slovo „Abstrakt”. Nasleduje prázdny riadok, bibliografická identifikácia, ktorá obsahuje údaje o práci, opäť prázdny riadok, potom text abstraktu, prázdny riadok, kľúčové slová, prázdny riadok a napokon Medzinárodné desatinné triedenie. V ďalšom riadku sa uvádzajú kľúčové slová (keywords). Má byť 5 výrazov alebo temínov, ktoré vystihujú prácu.
Abstrakt je krátka výstižná charakteristika obsahu dokumentu. Neobsahuje dodatočný výklad obsahu dokumentu nevyjadruje hodnotiace stanovisko toho, kto abstrakt píše. Pripravuje ho spravidla sám autor, aby pomohol čitateľovi rýchlo sa oboznámiť s obsahom práce. Býva spravidla informatívny a zachováva si tematické a štýlové vlastnosti primárneho dokumentu. Charakterizuje obsah dokumentu, má však určité odlišné znaky. Text abstraktu sa píše súvisle ako jeden odstavec. Musí byť písaný tak, aby mohol prácu „zastupovať” samostatne. Má mať naviac 100 slov. Z obsahového hľadiska sa v abstrakte uvádzajú údaje o cieľoch práce, metódach, výsledkoch a záveroch obsiahnutých v dokumente. Viď. príloha č. III.
2.1.5 Čestné vyhlásenie a školské dielo Na strane 2 sa má nachádzať čestné vyhlásenie súvisiace s autorstvom práce. Týka sa to najmä diplomových prác. Môže byť formulované takto: „Vyhlasujem, že som túto diplomovú prácu napísal(a) samostatne a použil(a) iba uvedenú literatúru a pramene”. Iní autori: „Prehlasujem na svoju česť, že predloženú prácu som robil samostatne s použitím uvádzanej literatúry a prameňov.” Viď príloha č. IV.
2.1.6 Obsah Obsah patrí medzi povinné súčasti prác. Píše sa na novú stranu a zaraďuje sa za abstrakt. Obsahuje názvy hlavných častí a podčastí práce s číslami strán, ako aj zoznam príloh a údaje o ich umiestnení. Viď. príloha č. V. a X.
2.1.7 Zoznam skratiek a symbolov Ak sa v práci nachádzajú značky, symboly, skrátené názvy - skratky, označenie jednotiek, akronymá alebo akékoľvek termíny, ktoré nie sú bežné a pre čitateľa nie hneď zrozumiteľné, musia byť vysvetlené v časti „Zoznam skratiek a symbolov”. Bežné skratky používané v slovenskom jazyku (tzv., s., č., porov., t.j., atď...) do zoznamu skratiek nie je potrebné uvádzať. Viď príloha č. VI. a XI. Skratku porovnaj uvádzať porov. a nie por.
2.2 Jadro práce - hlavný text • Úvod – motív písania, cieľ, rozdelenie, metóda, pramene • Jadro – časti, kapitoly, podkapitoly • Záver – splnenie cieľa, prínos alebo funkčnosť, uplatnenie v teórii a praxi, návrh pre ďalší empirický a teoretický výskum • Bibliografia – fonty (pramene) primárne, odborná literatúra sekundárne
2.2.1 Úvod Úvod sa nemá zamieňať s predhovorom, ktorý je súčasťou prednej časti práce. Úvod sa vzťahuje na obsah spracovanej témy a uvádza čitateľa do problematiky. Obsahuje jasné informácie o probléme alebo projekte a o dôvodoch. V záverečnej a kvalifikačnej práci, prípadne v školskej práci by mal obsahovať stručný a výstižný opis problematiky a oboznámiť čitateľa s významom, cieľom a záberom práce. Uviesť aj informácie o tom, ktoré hlavné zdroje sa venovali danej problematike, neuvádza sa však podrobný zoznam použitej literatúry. Dôležité sú tiež údaje o tom, čím sa daná práce odlišuje od iných, doteraz publikovaných prác, v čom na iné práce nadväzuje a čo nové prináša. Je to prvá komplexná informácia o práci, jej cieli, obsahu a štruktúre, ktorú čitateľ, člen komisie dostane. Preto má byť jasný, stručný. Autor presnejšie ako v predhovore vysvetlí účel, cieľ práce, jej zameranie spolu s opisom problému, použité metódy a stručne objasní vzťah práce k iným prácam podobného zamerania. Spresní, ktoré hlavné informačné zdroje použil a ktoré pramene využíval najviac. Tieto zdroje potom uvedie v zozname bibliografických odkazov. V tejto časti sa môžu uviesť aj hypotézy a predkladané výsledky práce, prípadne výhody alebo obmedzenia. Úvod by mal byť jeden a má sa týkať celej práce. Rozsah úvodu by nemal presahovať 250-300 slov. V bakalarskej na jednej strane a magisterskej na 1,5 strane. Stručne - úvod má obsahovať: - motív písania tejto témy, - stanovený cieľ, - rozdelenie práce, - použité metódy - základné pramene.
2.2.2 Metódy používané pri písaní práce Vedecká metóda - zásady alebo spôsoby výskumu s cieľom poznania objektívnej skutočnosti; plánovitý postup, smerujúci k získaniu nových vedeckých poznatkov a v rámci toho sledovanie zákonitostí a vzťahov vo vývine ľudskej spoločnosti. Najlepšie je použiť niekoľko metód súčasne. Induktívna metóda - od jednotlivých javov k zovšeobecňujúcemu poznatku; hľadáme podstatnú súvislosť. a) úplná - všetky jednotlivosti, až získame úplnú istotu. b) neúplná - nepreskúmame všetky jednotlivosti (lebo je to napr. fyzicky nemožné), preto nemožno získať absolútnu istotu. Deduktívna metóda - všeobecné poznatky prenesieme na konkrétny prípad, ktorý zapadá do všeobecnej schémy; od všeobecných premís urobíme konkrétny
záver týkajúci sa detailu (logika) – takto vznikajú hypotézy. Priama metóda - na štúdium použijeme bezprostredne pramene. Nepriama metóda - hľadaním analógií – na základe konania v jedenej situácii môžeme paralelne vysvetliť alebo pochopiť inú podobnú situáciu (interferencia) – pri zložitejších vzťahoch (dávame prednosť priamym faktom pred nepriamymi úsudkami; na potvrdenie i vyvrátenie hypotéz hľadáme ďalšie argumenty i protiargumenty; výsledok je zvyčajne menej spoľahlivý než východiskové premisy); zo známeho konania usudzujeme na konkrétnu činnosť; údaje, ktoré sme získali priamou metódou, môžeme nepriamo aplikovať aj na ostatné časti celku; pri chybnej aplikácii môže dôjsť ku skresleniam alebo omylom, iné nebezpečenstvo je absolutizácia Progresívna (chronologická) metóda - vysvetľujeme v časovom slede od najstarších udalostí k najmladším Retrospektívna metóda - postupujeme od najmladšej udalosti postupne až k najstaršej; nebezpečenstvo modernizácie histórie Komparatívna (porovnávacia) metóda - porovnanie analogických situácii; presne definovať objekt, určiť sledované ciele (zhody, rozdiely), stanoviť kritériá (hľadisko), na základe ktorých bude možné objekty komparácie analyzovať (aby šlo o ten istý jav, proces, kategóriu), časové hľadisko: a) diachrónne - prirodzený nepretržitý tok (progresívny alebo retrospektívny) b) synchrónne - akoby statická, ohraničená, obmedzená Štrukturálna analýza - skúma súbor čiastkových javov v jednom čase, ich súvis, vzťahy, štruktúru (synchrónny prvok) Typologická metóda - triedi udalosti podľa udianých všeobecných podobných postupov (pri periodizácii); nepoužiteľná pri meniacich sa javoch Modelová analýza - zjednodušený model, ako sa čosi stalo alebo mohlo stať - rekonštrukcia; ukazuje podstatu javov a zložitých procesov; treba ju na záver konfrontovať s ďalšími metódami. Metóda sondy (reprezentatívny výber) - analýza vybranej vzorky z veľmi rozsiahleho súboru – závery aplikujeme na všetko; podobná neúplnej indukcii; náhodným výberom (demografia, štatistiky). Biografická (genealogická) metóda - životopisná; pri viacerých ľuďoch skupinová biografia Filologická metóda - kde chýbajú priame pramene, máme len jazyk alebo slovnú zásobu; využíva sa tu onomastika: a) antroponomastika (skúma vlastné mená); priezviská sa objavujú až v 15. storočí b) toponomastika (skúma zemepisné mená) Geografická metóda - pracuje s mapou:
a) identifikácia a lokalizácia miestnych názvov b) geografický stav krajiny v skúmanom období – stabilné (reliéf, horopis, vodopis) a nestabilné prvky (ľudské zásahy, odlesnenie) c) geomorfologické podmienky sa dajú do súvisu s konkrétnym historickým javom Historická štatistická metóda - využíva sa len pri spracovaní štatistík v diachrónnej i synchrónnej rovine a) predštatistické obdobie - do konca 18. storočia b) štatistické – od konca 18. storočia Historicko-demografická metóda - skúma zloženie obyvateľstva; má štyri etapy vývoja: a) do konca 13. storočia b) do konca 16. storočia c) do polovice 19. storočia d) od polovice 19. storočia do súčasnosti
2.2.3 Jadro - hlavný text práce V niektorých odboroch existuje špecifický úzus týkajúci sa kompozícii jadra práce a jej členenia. Hlavný text - jadro práce sa člení na podkapitoly, odstavce, pododstavce, podpododstavce, atď. Každá nová hlavná časť, kapitola prvej úrovne očíslovaná jedno-dvojmiestnym číslom, sa začína na novej strane. Formálna úprava (písmo, veľkosť, umiestnenie názvov jednotlivých častí, spôsob prezentácie jednotlivých druhov ilustrácií a tabuliek a pod.) má byť v celej práci jednotná. Všetky ilustrácie a tabuľky, ktoré sa týkajú podstaty témy sa pomáhajú pochopiť výklad a argumentáciu autora, sa musia zaradiť do jadra práce. Jadro práce je písané v neosobnom štýle, t.j. 3. osoba jednotného či množného čísla. V jadre práce môžu byť tieto časti: • súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí - povinne, • ciele práce - povinne, • metodika práce a metódy skúmania - povinne, ak je to vhodné v danom type práce, • štatistické spracovanie - povinne, ak je to vhodné v danom type práce, • výsledky práce - povinne, ak je to vhodné v danom type práce, • diskusia - povinne, ak je to vhodné v danom type práce.
V úvode časti jadra práce podrobnejšie uvádzame, komentujeme, analyzujeme a interpretujeme informácie, ktoré sme už použili v úvode a analyzujeme súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí. Potom prichádzajú jasne sformulované ciele práce, ktoré vyplývajú jednak z našich poznatkov a skúseností. Táto časť by mala povedať čitateľovi, čo sa robilo, ako sa to robilo a na akom súbore sa dosiahli prezentované výsledky; dominuje v nej analýza. V časti materiál a metodika autor vlastne analyticky opisuje to, čo robí. Pokiaľ je to možné, má opísať použité metódy vlastnými slovami, ale vždy s presným uvedením meracích nástrojov a prístrojov, materiálov, chemikálií a iných metód. Táto časť sa píše v minulom čase. Nasledujú štatistické metódy spracovania výsledkov, ktoré musia byť opísané detailne, aby skúsený čitateľ s prístupom k originálnym údajom mohol verifikovať zverejnené výsledky. Samozrejme, pokiaľ ide o štatistický softvér, uvádzajú sa jeho identifikačné údaje. Automaticky sa predpokladá, že takýto počítačový program je legálny. Podľa školiteľa, ak on rozhodne urobiť po jednotlivých častiach zhrnutie. Na záver prichádza definovanie výsledkov. V tejto časti práce autor jasne a presne prezentuje výsledky získané v rámci odbornej, vedeckovýskumnej činnosti. Obsah Čo ste pozorovali? Aké výsledky ste dosiahli a aká je ich štatistická významnosť?
Poznámka logické usporiadanie výsledkov od najdôležitejších k najmenej dôležitým, od jednoduchých ku komplexným uvedenie hlavných výsledkov so štatistickou významnosťou
Samozrejme nemožno vynechať zhrnutie (má sa nachádzať za každou časťou práce), ktorý je krátka rekapitulácia výsledkov práce a býva spravidla na konci dokumentu. Čitateľovi poskytuje súhrnnú a výstižnú charakteristiku, informáciu o spracovaní údajov, dosiahnutých výsledkoch a o možnosti ich uplatnenia v praxi. Obsah Čo znamenajú získané výsledky? Aké sú najdôležitejšie nálezy? Aký význam majú hlavné výsledky? K akým záverom ste dospeli?
Poznámka vysvetlenie sumarizácia najdôležitejších nálezov a výsledkov vzťahy k očakávaniam, k literárnym údajom znaky, princípy, vysvetlenia, vzťahy konkrétnej práce
Vecné závery, vlastný prínos alebo pohľad sumarizuje autor v závere práce. Závery uvádzajú stručnú charakteristiku práce s hodnotením výsledkov a odhadom významu pre teóriu a prax. Môžu obsahovať aj návrhy pre ďalší empirický a teoretický výskum alebo návrhy na zlepšenie metodológie a postupov výskumu a riešenia.
Vzácne tvorivé myšlienky pri písaní práce by si mal autor starostlivo zapisovať a použiť ich v pravý čas. Už pri písaní hlavného textu by mal myslieť na formulácie, ktoré použije v závere a v úvode a včas si ich zaznamenať.
2.2.4 Záver Záver musí nutne obsahovať charakteristiku: - splnenie cieľov daných v úvode - prínos práce - možnosť uplatnenia v praxi - zmienka o metodologických úskaliach - odporúčania a návrhy pre ďalší empirický a teoretický výskum
2.2.5 Bibliografia V tomto zozname sa musia zaznamenať všetky citované dokumenty, ktoré autor v práci použil. Zoznam bibliografických odkazov v školských, záverečných a kvalifikačných prácach treba umiestniť na novej strane bezprostredne za záverom celej práce. Tento zoznam má byť rozdelený do týchto častí podľa charakteru práce: I. Pramene A. Tlačené - Sväté písmo (ak sa používa viac prekladov a vydaní) - Dokumenty Cirkvi (najprv KKC, CIC, CCEO, koncilové dokumenty, nasledujú dokumnety pápežov - podľa ich pontifikátov, synôd biskupov, kongragácií a úradov). - Cirkuláry, obežníky - Schematizmy Dokumenty iných cirkví (opäť podľa hierarchie od vydaných najvyššou autoritou k dokumentov nižšieho stupňa). B. Archívne (podľa hierarchie od vyššieho stupňa a územnej kompetencie - archívy Sv. Stolice, kongregácií, generelátov, diecéz, nárdn archívy, oblastné, okrestné, inštitucií, škôl, súkromné, osobné C. Naratívne, tradované II. Použitá literatúra A. Monografie B. Periodiká, zborníky, slovníky C. Internetové údaje
2.2.6 Prílohy K bakalárskej, magisterskej, dizertačnej, habilitačnej, či inej podobnej práce sa môžu pridať prílohy. Na konci práce sa vkladá list zoznamom príloh. Označenie prílohy má takúto skladbu: na začiatku je na prvej úrovni abecedný znak označený veľkým písmom, za ním je poradové číslo prílohy, za číslom nasleduje názov prílohy. Číslovanie príloh sa robí rovnako ako číslovanie častí v hlavnom texte. - doplnkové ilustrácie alebo tabuľky - grafy, fotografie, diagramy, tabuľky, nákresy, schémy, mapy, plány... - formuláre - formuláre použitých dotazníkov, osnovy rohovorov - osobitné materiály - špeciálne mapy, originálne fotografie, mikroformy... - bibliografia - nepoužitá, ale relevantná literatúra k predmetu práce. - opis zariadenia, techniky alebo počítačových programov.
2.2.7 Citáty Citát je doslovný text prebratý z nejakého zdroja. Citáty cudzích myšlienok, prebratie výsledkov, kópií a pod. musia byť vždy zreteľne a presne zaznamenané a musí byť uvedený ich prameň. Neuvádzanie zdrojov sa pokladá za plagiátorstvo, ktoré nie je zlúčiteľné s etikou vedeckej a odbornej práce, a to na akejkoľvek úrovni. Rovnako neprípustné je počítačové pirátstvo čiže používanie cudzích myšlienok alebo iných zdrojov informácií, ktoré majú formu počítačových súborov. Pri citovaní je povinné uviesť tieto údaje autor textu, Názov, Mesto vydania, rok, a strana. Nepovinnými údajmi sú: podnázov, sekundárna zodpovednosť (napr. preklad), číslo vydania, vydavateľstvo, rozsah publikácie, edícia, štandartné číslo (ISBN) a poznámky. Priame citáty sa od hlavného textu musia oddeliť úvodzovkami. Odporúča sa, aby sa citáty dlhšie ako osem riadkov písali odlišným typom písma, prípadne všetky riadky citátu boli odsadené od ľavého okraja. V každom prípade sa musí uviesť ich prameň a text dať do úvodzoviek. Citát uvádzame spravidla v jazyku, v ktorom prácu píšeme. Ak v citáte vynecháme nejaké slovo, musíme to urobiť vždy tak, aby sa nijako nezmenil význam citovaného textu. Na mieste vynechania napíšeme tri bodky bez medzery (...). Ak je v citovanom texte evidentná chyba, napíšeme za príslušným slovom v hranatej zátvorke slovo sic. Ak je použitý citát v pôvodnom jazyku (okrem češtiny), slovenský preklad sa uvedie v poznámke pod čiarou. Citácia z knihy (monografie):
PRIEZVISKO AUTORA, INICIÁLA MENA.: Názov diela. Mesto vydania :
Vydavateľstvo Rok vydania, s. číslo strany. TRESMONTANT, C.: Základy teológie. Praha : Barrister&Principal 1995, s. 120. Opakované použitie:
TRESMONTANT, C.: Základy teológie, s. 120.
Citovanie z časopisov, periodík a novín:
PRIEZVISKO AUTORA, INICIÁLA MENA.: Názov článku. In: Názov časopisu, roč. číslo ročníka (rok vydania), č. číslo, s. číslo strany. NOVÁK, J.: Radosť. In: Verbum, roč. 2 (1998), č.1, s. 20. Opakované použitie:
NOVÁK, J.: Radosť. In: Verbum, s. 20.
Citovanie zo zborníkov alebo časti knihy, ktorá má editora: PRIEZVISKO AUTORA, INICIÁLA MENA.: Názov článku. In: PRIEZVISKO EDITORA, INICIÁLA MENA. (edit.): Názov zborníka. Mesto vydania : Vydavateľstvo Rok vydania, s. číslo strany. BARTH, K.: List Římanúm. In: KUSCHEL, K. (edit.): Teologie 20. století. Praha : Vyšehrad 1995, s. 250. Opakované použitie:
BARTH, K.: List Římanúm. In: KUSCHEL, K. (edit.): Teologie 20. století, s. 250.
Viac autorov jednej knihy: PRIEZVISKÁ A INICIÁLY MIEN AUTOROV (mená oddeľujeme pomlčkou): Názov diela. Mesto vydania : Vydavateľstvo rok vydania, s. číslo strany. HARE, R.M. - BARNES, J. - CHADWICK, H.: Zakladatelé myšlení. Praha : Svoboda 1994, s. 135. Opakované použitie:
HARE, R.M. - BARNES, J. - CHADWICK, H.: Zakladatelé myšlení, s. 135.
Citovanie z internetu: PRIEZVISKO, INICIÁLA MENA.: Názov príspevku. In: http(ftp) adresa (Dátum, kedy bol údaj z tohto zdroja získaný). BRDIČKA, B.: Vplyv technológií na rozvoj lidského myšlení. In: http://alfa.pedf.cuni.cz/ svi/vydavatelstvi/ucitel/ konfcz.html (20. 05. 2005).
Citovanie z dokumentov Magistéria: Špecifikum v teologických prácach je citovanie zo Svätého písma a z dokumentov cirkevného Magistéria, ktorých poradie je nasledovné: • • • •
Sväté písmo (Sk 15,5; Jn 3,16) Katechizmus katolíckej cirkvi (KKC 2004; KKC 950) Kódex kanonického práva (kanóny) (CIC 280; CIC 1752) dokumenty koncilov (LG 1; DV 5)
• encykliky, apoštolské listy, inštrukcie cirk. magistéria (EDE 2; RH 4) • Patrológia – SV. AUGUSTÍN: Confessiones, 1,1,1 (PL 32,659-661) ORIGENES: De oratione, 12,2 (PG 11,452)
Tieto bibliografické odkazy, okrem diel z Patrológie (ktoré uvádzame v poznámke pod čiarou, a to nasledujúcim spôsobom napr.: SV. AUGUSTÍN: Confessiones, 1,1,1 (PL 32,659-661)), neuvádza sa v poznámkach pod čiarou, ale priamo v texte. A to tak, ako je uvedené vyššie. Priamo za citáciou kurzívou v zátvorke uvedieme skratku dokumentu (musí byť uvedená medzi Použitými skratkami) a po nej nasleduje číslo článku (nie strany), napr.: (DV 20). V koncovej časti práce v Bibliografii musí sa medzi prameňmi použiť celý bibliografický záznam (bez čísla strán alebo článkov), v ktorom má byť uvedený rok oficiálneho vydania Magistériom: • Sväté písmo, 1995. Trnava : SSV 2002. • Katechizmus Katolíckej Cirkvi, 1997. Trnava : SSV 1998. • Kódex kanonického práva, 1982. Trnava : SSV 1995. • DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: Dei Verbum, 1965. In: prekl. POLČIN, S.: Dokumenty II. vatikánskeho koncilu I. Rím : SÚSCM 1968. • DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: Lumen gentium, 1964. In: Dokumenty II. vatikánskeho koncilu I. Trnava : SSV 1969. • DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: Lumen gentium, 1964. In: http://www.kbs.sk/ ?cid=1118413214 (10.3.2007). • JÁN PAVOL II.: Aetatis Novae, 1992. Trnava : SSV 1995. • POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA PRE KATOLÍCKU VÝCHOVU: Základný poriadok pre formovanie kňazov, 1985. Trnava : SSV 2000.
2.2.8 Parafrázy Parafráza je prerozprávanie textu vlastnými slovami, musí však dôsledne a komplexne vyjadrovať obsah originálneho textu, myšlienok a poradie výkladu bez vkladania vlastných myšlienok. Parafrázovaním autor vysvetľuje podstatu názoru, technickú podstatu problému, zjednodušene alebo zrozumiteľnejšie interpretuje príliš komplikovaný opis alebo výklad. Parafráza je vyjadrená vlastnými slovami a štýlom autora práce. Parafrázovaním sa zdrojový text skracuje, no niekedy môže byť rovnako dlhý alebo dokonca dlhší. Ak sa originálna časť parafrázovaním skracuje, parafráza by mala byť kratšia maximálne o jednu štvrtinu vzhľadom na originál. Vtedy do poznámky uvedieme zdroj týchto myšlienok, spôsobom ako to bolo uvedené v citácii, pričom vkladáme pred informácie o diele slovíčko porov. (skratka porovnaj). Pričom neuvádzať por. • Porov. TRESMONTANT, C.: Základy teológie. Praha : Barrister&Principal 1995, s. 12. • Porov. NOVÁK, J.: Radosť. In: Verbum, roč. 2 (1998), č.1, s. 20.
• Porov. BARTH, K.: List Římanúm. In: KUSCHEL, K. (edit.): Teologie 20. století, Praha : Vyšehrad 1995, s. 250. • Porov. HARE, R.M. - BARNES, J. - CHADWICK, H.: Zakladatelé myšlení. Praha : Svoboda 1994, s. 135. • Porov. BRDIČKA B.: Vplyv technológií na rozvoj lidského myšlení. In: http:// alfa.pedf.cuni.cz/svi/vydavatelstvi/ucitel/ konfcz.html (20. 05. 2005).
Pri parafrázovaní Svätého písma a cirkevného Magistéria bibliografický odkaz uvádzame priamo v texte, tak ako to bolo v priamych citáciách, napr.: (porov. Sk 11,10); (porov. KKC 1002) (porov. CIC 553) (porov. DV 16).
2.2.9 Spojené citácie Ak použitá myšlienka alebo parafráza sa nachádza vo viacerých dielach, je potrebné ich uviesť v bibliografickom zápise. Autor tak ukáže svoju rozhľadenosť v danej téme. Na prvom mieste bude uvedené dielo, z ktorého autor vychádzal alebo prebral myšlienku, potom budú nasledovať ostatné diela. Jednotlivé bibliografické zápisy majú byť oddelené bodkočiarkou. Tento zápis bude nasledovný: Porov. TRESMONTANT, C.: Základy teológie. Praha : Barrister&Principal 1995, s. 120; Porov. HARE, R.M. - BARNES, J. - CHADWICK, H.: Zakladatelé myšlení. Praha : Svoboda 1994, s. 135; Porov. BRDIČKA B.: Vplyv technológií na rozvoj lidského myšlení. In: http://alfa.pedf.cuni.cz/svi/vydavatelstvi/ucitel/ konfcz.html (20. 05. 2005).
2.2.10 Archívy Keď sú použité pramene z nejakého archívu, za prvou citáciou sa uvádza v zátvorke skratka archívu. Pri ďalšej citácii použiť len ju. ARCHÍV V KOŠICIACH (AACass), fond Košické biskupstvo, oddelenie Akty farností, Košice - Dóm, sign. 683. Ďalšia citácia: AACass, fond ... sign. 683.
2.2.11 Naratívne pramene Zápis bude nasledvný: ROZHOVOR S P. XYZ, Košice dd.mm.rrrr, nahrávka 3B (alebo písomný prepis, s.6), uložené v: ...
3 Druhy písomných prác Ide o elaboráty, ktorými má študent preukázať spôsobilosť samostatne a tvorivo zhrnúť doterajšie poznatky o určitom probléme a na ich základe podať vlastné riešenie problému.
3.1 Seminárne a ročníkové práce V praxi sa môžu vyskytovať dva hlavné typy úpravy seminárnych prác a referátov: seminárna práca / referát s titulným listom seminárna práca / referát bez titulného listu
3.1.1 Seminárna práca Seminárna práca má písomný charakter, študent ňou prezentuje výsledky teoretického i praktického skúmania zvoleného problému na vyučovaní. Seminárne práce pomáhajú študentom zvládnuť obsah študovaného predmetu a pritom preukázať autorskú spôsobilosť. Seminárna práca môže mať charakter praktickej úlohy, projektu, merania, programu, prieskumu, experimentu, výpočtov, výkladového textu, informačného prehľadu, vysvetlenia ekonomického problému. Písomná seminárna práca je väčšinou podmienkou na získanie zápočtu alebo skúšky študenta. Seminárne práce sa týkajú zväčša úzkej témy alebo praktickej úlohy. Niekedy ide o špeciálny odborný výklad, konspektovanie základnej literatúry, inokedy o informačný prehľad, experiment, komentovanie rozličných názorov. Seminárna práca sa pripravuje na spravidla v slovenskom jazyku.
3.1.2 Ročníková práca Ročníkové práce sa pripravujú počas stredoškolského, ale najmä pregraduálneho vysokoškolského štúdia. Takouto prácou sa môžu preverovať odborné schopnosti a vedomosti študenta a jeho schopnosť interpretovať odborné problémy v širších časových a predmetových súvislostiach. Očakáva sa vlastná interpretácia zistených faktov a ich prehľadné spracovanie vrátane zariadenia do príslušného odborového, či historického kontextu.
3.2 Záverečné písomné práce Medzi záverečné práce štúdia paria bakalárske, magisterké, rigorózne a dizertačné práce.
3.2.1 Bakalárska práca Záverečnou prácou štúdia podľa bakalárskeho študijného programu je bakalárska práca. Pripravuje sa v rámci pregraduálneho bakalárskeho vysokoškolského štúdia prvého stupňa a podľa príslušných študijných programov. Ukončuje sa komisionálnou obhajobou ako súčasť štátnej skúšky. Bakalárska práca sa pripravuje spravidla v slovenskom jazyku. Absolventom 1. stupňa vysokoškolského štúdia (bakalárske štúdium) sa udeľuje akademický titul „bakalár” (skrátene Bc.; uvádza sa pred menom).
3.2.2 Magisterská práca Záverečnou prácou štúdia podľa študijného programu druhého stupňa (magisterské štúdium) alebo spojeného prvého a druhého stupňa (napr. doktorské štúdium) študijného programu je magisterská práca. Ukončuje sa komisionálnou obhajobou diplomovej práce, ktorá je súčasťou štátnej skúšky. Magisterskou prácou sa overuje zvládnutie teórie a odbornej terminológie, aplikácia základných štandardných vedeckých metód, úroveň vedomostí, znalostí a zručností, ktoré študent získal počas štúdia, a jeho schopnosť používať ich pri riešení úloh študijného odboru. Preukazuje schopnosť samostatnej odbornej práce z formálneho a obsahového hľadiska. Diplomová práca má charakter kvalifikačnej práce. Rozoberajú sa v nej určité špecifické problémy príslušného odboru a prináša zvyčajne len čiastkové poznatky v rámci odboru. Na jednotlivých častiach magisterskej práce sa metodicky podieľa školiteľ. Magisterská práca sa pripravuje spravidla v slovenskom jazyku. Absolventom 2. stupňa vysokoškolského štúdia (magisterské štúdium) sa udeľuje akademický titul „magister” (skrátene „Mgr.”, uvádza sa pred menom).
3.2.3 Rigorózna práca Absolventi študijných programov, ktorí získali titul „magister”, môžu vykonať rigoróznu skúšku. Jej súčasťou je obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie alebo v príbuznom študijnom odbore. Po jej vykonaní im vysoké školy udeľujú akademický titul „doktor”. Autor rigoróznou prácou preukazuje schopnosť spracovať zvolený odborný problém s prihliadnutím na medziodborové súvislosti. Prístup k problematike odboru by mal byť interdisciplinárny, otvárajúci nový pohľad na spracovávanú tému. Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej práce má uchádzač na základne
samostatného štúdia dokázať, že vo svojom študijnom odbore má hlbšie vedomosti na širšom základe a je spôsobilý osvojovať si samostatne nové poznatky vedy a praxe a schopný získané vedomosti aplikovať tvorivým spôsobom v praxi. Nevyhnutnou podmienkou riešenia odborného problému nie je vedecká úroveň práce autora. Na jednotlivých častiach rigoróznej práce sa metodicky podieľa školiteľ. Ukončuje sa komisionálnou obhajobou a absolvent dostáva tituly napr. PhDr., PaedDr. Rigorózna práca sa pripravuje spravidla v slovenskom jazyku.
3.2.4 Dizertačná práca Záverečnou prácou postgraduálneho vysokoškolského štúdia podľa študijného programu tretieho stupňa (najvyšší stupeň vysokoškolského štúdia, doktorandské štúdium) je dizertačná práca. Podmienkou riadneho ukončenia doktorandského štúdia je vykonanie dizertačnej skúšky, ktorá patrí medzi štátne skúšky. Obhajobou dizertačnej práce sa končí doktorandské štúdium. Dizertačná práca ma charakter kvalifikačnej, vedeckej písomnej práce, v ktorej doktorand na základe priebežného výskumu a s využitím bohatého dokladového materiálu, ako aj vedeckých metód preukazuje schopnosť a pripravenosť samostatne vedecky a tvorivo pracovať v oblasti výskumu alebo vývoja. Autor preukazuje schopnosť spracovať zvolený odborný problém s medziodborovým prístupom a závermi. Predpokladá sa vedecká úroveň práce, má to byť kvalitné odborné dielo, ktoré prináša nové poznatky v danom odbore, vytvárajúce, doplňujúce alebo korigujúce komplex znalostí a vedomostí o zákonitostiach a vývoji spoločenských alebo prírodných javov. Na jednotlivých častiach dizertačnej práce sa môže metodicky podieľať školiteľ (minimálne docent) a školiteľ - konzultant (minimálne s priznaným akademickým titulom PhD.). Dizertačná práca sa pripravuje spravidla v slovenskom jazyku. Absolventom doktorandského štúdia sa udeľuje akademický titul „doktorát filozofie” (philosophiae doctor, skrátene PhD; uvádza sa za menom), v umeleckých študijných programoch akademický titul „doktore umenia” (artis doctor, skrátene ArtD; uvádza sa za menom).
3.3 Vedecko-pedagogické tituly Tu patria habilitačné a inauguračné konania.
3.3.1 Habilitačná práca Podmienkou získania vedecko-pedagogického a umelecko-pedagogického titulu docent (skrátene doc., uvádza sa pred akademickým titulom) je vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a habilitácia na základe habilitačnej práce a úspešného
absolvovania habilitačného konania. Príprava habilitačnej práce je podmienkou začatia habilitačného konania v príslušnom vednom odbore. Autor ňou preukazuje schopnosť spracovať zvolený odborný problém s medziodborovým prístupom a závermi. Na základe vlastného doterajšieho výskumu s využitím vedeckého odborového potenciálu má prinášať zásadné poznatky alebo teoretického východiská. Habilitačné práce sú monografie vydané na určitý účet v obmedzenom náklade. Niekedy vychádzajú ako monografie vydané vydavateľstvom a riadnou tlačou. Môžu byť vydané v domácom i zahraničnom vydavateľstve. Habilitačná práca sa pripravuje spravidla v slovenskom jazyku. Habilitačná práca môže mať podobu: monografie, monotematickej práce, ktorá prináša nové vedecké poznatky, súboru publikovaných vedeckých prác, doplneného komentárom uchádzača o habilitáciu za docenta. Monotematická práca má charakter písomnej kvalifikačnej práce, ktorá prináša nové vedecké poznatky v príslušnom vednom odbore.
3.3.2 Inauguračné konanie Dokumentácia potrebná k inauguračnému konaniu: • Rodný list • Výkaz o štúdiu na vysokej škole a Absolutórium • Osvedčenie o užívaní titulu „magister” (v skratke „Mgr.”) • Diplom o licenciátskej skúške a obhajobe • Diplom o dizertačnej skúške a obhajobe • Dekrét - vymenovanie za docenta • Udelenie kanonickej misie
3.4 Kritéria na habilitačné a inauguračné konanie
Vedecký výskum a publikačná aktivita
Pedagogické aktivity
Aktivity
Habilitácie Inaugurácie Uchádzač
1. + Kontinuálna vzdelávacia činnosť v odbore 2.
Garantovanie študijného odboru
3.
Vedenie diplomovej práce
4. +
Autorstvo, resp. spoluautorstvo, učebnice VŠ, SŠ, ZŠ s celoštátnou pôsobnosťou
5. +
Vysokoškolské učebnice, resp. metodistické texty
6. + Vedecké monografie 7. +
Vedecké práce v domácich časopisoch a zborníkoch
8. + a z toho zahraničných 9. Prehľadové práce, heslá v slovníkoch a i. 10. Recenzie 11. Umelecké práce (aj literárne)
10 áno
10
20 1
1
2
1
2
15
40
5 5 Indiv. Indiv.
10 10 Indiv. Indiv.
12.
Redakčné a zostavovateľské práce, editorstvo vedeckých publikácií
2
5
13. +
Expertízna a posudzovateľská činnosť (monografii, ved., dokt. a habil. prác)
5
10
Individ. 20 5
Individ. 40 10
14. Odborné a umelecké preklady (aj literárne) 15. + Ohlasy prác v domácej odbornej literatúre 16. + a z toho v zahraničnej odbornej literatúre Vedecká výchova
5
17.
Vedenie doktorandov, resp. členstvo v odbornej komisii
18.
Iné vedeckovýchovné aktivity (prednášková aktivita v rámci dokt. štúdia, vedenie poslucháčov v rámci ŠVOUČ a i.)
3 áno
áno
19. +
Vedecké prednášky na zahraničných konferenciách
Vedecká výchova
20. + Vedecké prednášky na domácich konferenciách 21. Prednáškové pobyty v zahraničí
3
7
10 2
20 4
22.
Členstvo v zahr. a domácich redakčných radách ved. časopisov a zborníkov
áno
23.
Členstvo v komisiách pre udeľovanie ved. a ved. - pedag. hodností
áno
24.
Členstvo v organizačných výboroch vedeckých konferencií
áno
áno
25. +
Vedecká (vedecko-akademická) hodnosť CSc. - (PhD.)
áno
áno
áno
áno
26. + CSc. (PhD.) habilitovaný docent 27. +
Ukončené vedeckovýskumné úlohy - KFGA, VEGA
áno
áno
28.
Ukončené vedeckovýskumné úlohy v rámci medzinár. grantových agentúr
áno
áno
Prílohy
Príloha č. I.
cca 4 cm Katolícka Univerzita v Ružomberku 16b. Teologická fakulta v Košiciach
14b. cca 7 cm
Obálka
Predmanželská príprava
Ján Novák
16b.
12b.
cca 14 cm
Košice 2007
cca 4 cm
12b.
cca 4 cm
Príloha č. II.
16b.
Titulná strana Záverečnej práce
16b. Katolícka Univerzita v Ružomberku 14b. Teologická fakulta v Košiciach 12b. Katedra pastorálnej teológie cca 7 cm
Predmanželská príprava
12b.
12b.
Bakalárska práca
Ján Novák
cca 14 cm 12b.
Školiteľ: doc. ThDr. Ján Liška, CSc.
cca 7 cm
12b. cca 4 cm
Košice 2007
Príloha č. III.
Abstrakt NOVÁK, Ján: Predmanželská príprava: Základné prvky zodpovednej premanželskej výchovy podľa apoštolskej exhotrácie Jána Pavla II. Familiaris consortio. (Bakalárska práca). Katolícka univerzita v Ružomberku. Teologická fakulta v Košiciach; Katedra pastorálnej teológie. Školiteľ: doc. ThDr. Ján Liška, CSc. Stupeň odbornej kvalifikácie: Magister teológie. Košice : 2005. Táto práca ponúka štruktúru predmanželskej prípravy tak vzdialenej, ktorá sa vykonáva v kruhu rodiny už od výchovy dieťaťa rodičmi, cez spoznávaním rodinného života v pubertálnom veku mladého človeka, ako aj blízkej prípravy na manželský život v podobe predmanželských náuk, vedených kňazom, psychológom, manželským párom a lekárom pod zorným uhlom apoštolskej exhortácie Ján Pavla II. Familiaris consortio. Kľúčové slová: manželstvo, predmanželská príprava, rodina, výchova, Ján Pavol II., Familiaris consortio.
Príloha č. IV.
Čestné prehlásenie Dolu podpísaný Ján Novák, narodený 29.januára 1980 v Prešove, týmto čestne prehlasujem, že som magisterskú prácu s názvom: Predmanželská príprava vypracoval sám a že pramene a literatúru, ktorú som pri jej tvorbe použil, som uviedol v bibliografii tejto práce Ďalej prehlasujem, že jadro práce obsahuje xxx znakov. v Košiciach, 27.3.2006
podpis
Príloha č. V. Príklad vyváženého obsahu Obsah
..........................................................................................................4
Zoznam použitých skratiek ....................................................................................6 Úvod.......................................................................................................................7 1 Stvorenie ako dielo Boha ..................................................................................9 1.1 Vysvetlenie pojmov ...................................................................................9 1.1.1 Bará.....................................................................................................9 1.1.2 Koncept stvorenia v súčasnosti ........................................................10 1.1.3 Stvorenie alebo večný svet, stvorenie a evolúcia .............................11 1.2 Biblia o stvorení .......................................................................................14 1.2.1 Význam textov o stvorení v Biblii.....................................................14 1.2.2 Prvotný element alebo stvorenie z „ničoho“ ...................................16 1.2.3 Cirkev o stvorení „ex nihil” .............................................................18 1.3 Stvoriteľ a stvorenie .................................................................................19 1.3.1 Boh Stvoriteľ .....................................................................................19 1.3.2 Boh vo stvorení - jeho imanencia a transcendencia. ......................22 1.3.3 Poznanie Boha ako Stvoriteľa .........................................................24 1.4 Čas a zavŕšenie stvorenia .........................................................................25 1.4.1 Svet v čase, dejiny spásy ...................................................................26 1.4.2 Sabat stvorenia ..................................................................................28 1.4.3 Koniec sveta a zavŕšenie stvorenia. ..................................................28 1.5 Zhrnutie ...................................................................................................30 2 Kristus ako Mediátor stvorenia ......................................................................31 2.1 Kristus a stvorenie v Novom Zákone.......................................................31
Použité skratky CIC DV Jn KKC Sk
- Kódex kanonického práva - Dog. konštitúcia Dei Verbum - Evanjelium podľa sv Jána - Katechizmus katolíckej Cirkvi - Skutky apoštolské
Príloha č. VI.
Príloha č. VII.
Úvod Má obsahovať: - motív písania tejto témy, - stanovený cieľ, - rozdelenie práce, - použité metódy - a základné pramene. Štruktúra jadra práce: - časti - kapitoly - podkapitoly Záver: - splnenie cieľov daných v úvode - prínos práce - možnosť uplatnenia v praxi - zmienka o metodologických úskaliach - odporúčania a návrhy pre ďalší empirický a teoretický výskum
Bibliografia
Príloha č. VIII.
Pramene
Sväté písmo, 1995. Trnava : SSV 2002. Katechizmus Katolíckej Cirkvi, 1997. Trnava : SSV 1998. Kódex kanonického práva, 1982. Trnava : SSV 1995. DRUHÝ VAT. KONCIL.: Dei Verbum, 1965. In: prekl. POLČIN, S.: Dokumenty II. vatikánskeho koncilu I. Rím : SÚSCM 1968. DRUHÝ VAT. KONCIL.: Lumen gentium, 1964. In: Dokumenty II. vatikánskeho koncilu I. Trnava : SSV 1969. JÁN PAVOL II.: Aetatis Novae, 1992. Trnava : SSV 1995. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA PRE KATOLÍCKU VÝCHOVU: Základný poriadok pre formovanie kňazov. 1985. Trnava : SSV 2000.
Použitá literatúra (podľa abecedného zoznamu v poradí monografie, články a elektronická forma): BARTH, K.: List Římanúm. In: KUSCHEL, K. (edit.): Teologie 20. století, Praha : Vyšehrad, 1995. TRESMONTANT, C.: Základy teológie. Praha : Barrister&Principal, 1995. NOVÁK, J.: Radosť. In: Verbum, roč. 2 (1998), č.1. BRDIČKA B., Vplyv technológií na rozvoj lidského myšlení. In: http://alfa.pedf.cuni.cz/ svi/vydavatelstvi/ucitel/ konfcz.html (20. 05. 2007).
Príloha č. IX.
cca 4 cm
Titulná strana Ročníková práca
16b. Katolícka Univerzita v Ružomberku 14b. Teologická fakulta v Košiciach 12b. Katedra Sociálnej práce cca 7 cm 16b. Predmanželská príprava 12b. Ročníková práca
12b.
Ján Novák
cca 14 cm
Študijný odbor: Sociálna práca Ročník: prvý 12b. Forma štúdia externá
12b. cca 4 cm
cca 7 cm Košice 2005
Príloha č. X. Príklad vyváženého obsahu Obsah
..........................................................................................................4
Zoznam použitých skratiek ....................................................................................6 Úvod.......................................................................................................................7 1 Stvorenie ako dielo Boha ..................................................................................9 1.1 Vysvetlenie pojmov ...................................................................................9 1.1.1 Bará.....................................................................................................9 1.1.2 Koncept stvorenia v súčasnosti ........................................................10 1.1.3 Stvorenie alebo večný svet, stvorenie a evolúcia .............................11 1.2 Biblia o stvorení .......................................................................................14 1.2.1 Význam textov o stvorení v Biblii.....................................................14 1.2.2 Prvotný element alebo stvorenie z „ničoho“ ...................................16 1.2.3 Cirkev o stvorení „ex nihil” .............................................................18 1.3 Stvoriteľ a stvorenie .................................................................................19 1.3.1 Boh Stvoriteľ .....................................................................................19 1.3.2 Boh vo stvorení - jeho imanencia a transcendencia. ......................22 1.3.3 Poznanie Boha ako Stvoriteľa .........................................................24 1.4 Čas a zavŕšenie stvorenia .........................................................................25 1.4.1 Svet v čase, dejiny spásy ...................................................................26 1.4.2 Sabat stvorenia ..................................................................................28 1.4.3 Koniec sveta a zavŕšenie stvorenia. ..................................................28 1.5 Zhrnutie ...................................................................................................30 2 Kristus ako Mediátor stvorenia ......................................................................31 2.1 Kristus a stvorenie v Novom Zákone.......................................................31
Príloha č. XI.
Použité skratky CIC DV Jn KKC Sk
- Kódex kanonického práva - Dog. konštitúcia Dei Verbum - Evanjelium podľa sv Jána - Katechizmus katolíckej Cirkvi - Skutky apoštolské
Príloha č. XII.
Úvod
Má obsahovať: - motív písania tejto témy, - stanovený cieľ, - rozdelenie práce, - použité metódy - a základné pramene. Štruktúra jadra práce: - časti - kapitoly - podkapitoly - zhrnutie častí Záver: - splnenie cieľov daných v úvode - prínos práce - možnosť uplatnenia v praxi - zmienka o metodologických úskaliach - odporúčania a návrhy pre ďalší empirický a teoretický výskum
Príloha č. XIII.
Bibliografia Pramene
Sväté písmo, 1995. Trnava : SSV 2002. Katechizmus Katolíckej Cirkvi, 1997. Trnava : SSV 1998. Kódex kanonického práva, 1982. Trnava : SSV 1995. DRUHÝ VAT. KONCIL.: Dei Verbum, 1965. In: prekl. POLČIN, S.: Dokumenty II. vatikánskeho koncilu I. Rím : SÚSCM 1968. DRUHÝ VAT. KONCIL.: Lumen gentium, 1964. In: Dokumenty II. vatikánskeho koncilu I. Trnava : SSV 1969. JÁN PAVOL II.: Aetatis Novae, 1992. Trnava : SSV 1995. POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA PRE KATOLÍCKU VÝCHOVU: Základný poriadok pre formovanie kňazov. 1985. Trnava : SSV 2000.
Použitá literatúra (podľa abecedného zoznamu v poradí monografie, články a elektronická forma): BARTH, K.: List Římanúm. In: KUSCHEL, K. (edit.): Teologie 20. století, Praha : Vyšehrad, 1995. TRESMONTANT, C.: Základy teológie. Praha : Barrister&Principal, 1995. NOVÁK, J.: Radosť. In: Verbum, roč. 2 (1998), č.1. BRDIČKA B., Vplyv technológií na rozvoj lidského myšlení. In: http://alfa.pedf.cuni.cz/ svi/vydavatelstvi/ucitel/ konfcz.html (20. 05. 2007).
Obsah 1 Písanie práce............................................................................................... 4 1.1 Charakter písomnej práce.................................................................... 4 1.2 Prípravná fáza...................................................................................... 4 1.3 Formálna stránka prípravy a úpravy písomnej práce .......................... 6 1.3.1 Znaky, písmo, jazyk...................................................................... 7 1.3.2 Papier .......................................................................................... 7 1.3.3 Okraje .......................................................................................... 7 1.3.4 Normalizovaná strana ................................................................. 7 1.3.5 Formát a rozsah práce................................................................. 8 1.3.6 Riadkovanie, veľkosť písma a odsadzovanie ............................... 8 1.3.7 Číslovanie častí, odstavcov, pododstavcov.................................. 8 1.3.8 Číslovanie strán........................................................................... 9 2 Hlavné časti práce.................................................................................... 10 2.1 Predná časť ........................................................................................ 11 2.1.2 Obal ........................................................................................... 11 2.1.3 Titulný list .................................................................................. 11 2.1.3 Errata......................................................................................... 12 2.1.4 Abstrakt...................................................................................... 12 2.1.5 Čestné vyhlásenie a školské dielo .............................................. 13 2.1.6 Obsah......................................................................................... 13 2.1.7 Zoznam skratiek a symbolov...................................................... 13 2.2 Jadro práce - hlavný text ................................................................... 13 2.2.1 Úvod........................................................................................... 14 2.2.2 Metódy používané pri písaní práce ........................................... 14 2.2.3 Jadro - hlavný text práce ........................................................... 16 2.2.4 Záver.......................................................................................... 18 2.2.5 Bibliografia................................................................................ 18 2.2.6 Prílohy ....................................................................................... 18 2.2.7 Citáty ......................................................................................... 19 2.2.8 Parafrázy ................................................................................... 21 2.2.9 Spojené citácie............................................................................ 22 2.2.10 Archívy ..................................................................................... 22 2.2.11 Naratívne pramene................................................................... 22 3 Druhy písomných prác ............................................................................ 23 3.1 Seminárne a ročníkové práce ............................................................ 23 3.1.1 Seminárna práca........................................................................ 23 3.1.2 Ročníková práca ........................................................................ 23
3.2 Záverečné písomné práce .................................................................. 24 3.2.1 Bakalárska práca....................................................................... 24 3.2.2 Diplomová práca ....................................................................... 24 3.2.3 Rigorózna práca ........................................................................ 24 3.2.4 Dizertačná práca ....................................................................... 25 3.3 Vedecko-pedagogické tituly.............................................................. 25 3.3.1 Habilitačná práca...................................................................... 25 3.3.2 Inauguračné konanie ................................................................. 26 3.4 Kritéria na habilitačné a inauguračné konanie .................................. 27 Prílohy........................................................................................................... 29
