Fakulta prírodných vied ako ju nepoznáte

5/2005

Fakulta prírodných vied ako ju nepoznáte V ostatnom čase sa o Fakulte prírodných vied často hovorí a píše, avšak pre nezainteresovaného človeka je nemožné utvoriť si reálny obraz o fakulte na základe týchto vyjadrení. Ba práve naopak, mohol by vzniknúť dojem, že nevieme odkiaľ sme prišli a kam smerujeme, že na fakulte vládne neporiadok a že naše konanie je chaotické. Nerobím si ilúzie, že týmto príspevkom zmením názor tých, ktorí fakultu tak chcú vidieť, ale Každý začiatok je ťažký, najmä na písomnej skúške z matematiky... všetkým ostatným (predpokladám, že tých je väčšina) sa pokúsim priblížiť dianie na fakulte a jej smerovanie. Vznik fakulty bol spojený s myšlienkou vtedajšieho vedenia univerzity vybudovať na báze vysokej školy, zameranej na dopravu a spoje, širšie koncipovanú univerzitu, na ktorej by sa rozvíjali aj prírodné a humanitné vedy, čo malo, okrem iného, pomôcť pri úsilí začleniť Žilinskú univerzitu medzi výskumné univerzity. Nechcem rozoberať klady a nedostatky tohto kroku, obmedzím sa len na konštatovanie, že v čase, keď FPV vznikla, t. j. v roku 1998, bolo možné otvoriť štúdium aj v neakreditovaných študijných odboroch, tiež kritériá na akreditáciu boli menej náročné, a to do značnej miery budilo dojem, že rozšíriť matematiku a fyziku, ktoré na ŽU mali už svoje miesto, o chémiu a biológiu, nebude problém. To, že realita bola nakoniec iná, je už na dlhšiu diskusiu. Po odčlenení Katechetickopedagogickej fakulty v roku 2000 od Žilinskej univerzity, pripadla FPV úloha rozvíjať aj humanitné vedy. Súčasťou akreditačného spisu pri komplexnej akreditácii v roku 2001 bola aj žiadosť o zmenu názvu fakulty na Fakultu prírodných a humanitných vied. Vtedy akreditačná komisia žiadosť zamietla s odôvodnením, že na fakulte nie sú vybudované pracoviská humanitného zamerania. Z pohľadu dnešnej situácie som rada, že sa tak stalo, pretože ak by sme teraz žiadali o taký názov fakulty, mohli by sme čakať zamietnutie s odôvodnením, že nemáme vybudované pracoviská s prírodovedným zameraním. Aká fakulta sa teda skrýva pod názvom Fakulta prírodných vied? Aká bola naša cesta a kam vedie? Keď som v júli 2001 bola menovaná do funkcie dekanky FPV, fakulta mala 153 študentov študujúcich v troch ročníkoch a 53 študentov novoprijatých, z čoho väčšina študovala v neakreditovanom študijnom odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov v kombináciách predmetov matematika, fyzika, informatika, chémia, anglický jazyk a literatúra, náboženská výchova a hudobná výchova, učiteľstvo odborných a umeleckých predmetov v predmete hudobná výchova – hra na nástroj a 27 študovalo aplikovanú matematiku. Prvým „akreditačným krstom" som prešla hneď v septembri 2001 a už vtedy mi bolo jasné, že obhájiť pred akreditačnou komisiou prírodovedné odbory bude veľmi ťažké, ak nie nemožné.

1

Okrem toho som si uvedomila tú skutočnosť, že ponúkanými možnosťami štúdia síce v potrebnom, ale málo atraktívnom učiteľstve a aplikovanej matematike, sa fakulta nedokáže sama finan-čne zabezpečiť. V rozvojových zámeroch fakulty v roku 2001 sa tak objavili predstavy o príprave viacerých neučiteľských študijných programov z prírodovedných aj humanitných odborov. Pokusy o záchranu „prírodných" v názve fakulty, formou prípravy študijných programov environmentalistika, aplikovaná zoológia, stráž ochrany prírody či fyzikálne merania, z ktorých väčšina sa z rôznych dôvodov ani nedostala pred akreditačnú komisiu a ďalšie neuspeli, jednoducho zlyhali. Hlavným dôvodom neúspechu týchto snažení je nedostatočné, respektívne žiadne personálne a materiálno-technické zabezpečenie pre uskutoč-ňovanie prírodovedných študijných programov. V akademickom roku 2005/2006 nebudeme môcť otvoriť dokonca ani štúdium učiteľstva fyziky. A jeho ďalšia prípadná realizácia bude možná iba na základe spolupráce s Katedrou fyziky na Elektrotechnickej fakulte. Cesta na vybudovanie fakulty s prírodovedným zameraním by sa našla, ale vyžadovala by miliónové investície, ktorých návratnosť by bola, za momentálneho nezáujmu o štúdium prírodných vied, nereálna. V novopripravenom dlhodobom zámere rozvoja FPV, ktorý bol prerokovaný vo vedeckej rade fakulty a bude predložený na schválenie AS PFV, sa už o rozvoji prírodných vied na fakulte neuvažuje. Sú tam navrhnuté aj niektoré alternatívy pre nový názov fakulty, ale ten, podľa zákona o vysokých školách, navrhuje a predkladá na schválenie akademickému senátu univerzity rektor. Nervozita nie je o nič menšia ani pri čakaní na štátnu skúškuFakulte sa podarilo dosiahnuť úspechy pri budovaní jej humanitnej zložky a je prirodzené, že ďalšie smerovanie fakulty bude nadväzovať na aktivity, ktoré fakulta už v súčasnosti realizuje. Nové trendy v zameraní fakulty vychádzajú z potrieb praxe a sú orientované na tie oblasti spoločenského života, ktoré sú poznačené celosvetovým trendom, t. j. trendom k informačnej spoločnosti – prostredníctvom učiacej sa spoločnosti. A práve toto smerovanie by malo byť spoločným menovateľom aktivít v pedagogickej a vedecko - výskumnej činnosti pracovísk fakulty. Plánujeme zatraktívniť študijné programy aplikovanej matematiky 1. a 2. stupňa ich obsahom aj názvom a orientovať ich viac na problematiku matematického modelovania virtuálnej reality v oblasti ekonomických, technických a tiež prírodných vied. Naše výskumné aktivity v matematike budeme aj naďalej orientovať tak, aby sme udržali študijný program aplikovanej matematiky doktorandského stupňa a navyše, aby sme v súčinnosti s matematickými pracoviskami na iných fakultách dokázali získať spôsobilosť uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie za profesorov v tomto odbore. V odbore knižnično-informačné štúdiá sa ukazuje veľa možností rozvoja takých študijných programov, ktoré sú z hľadiska potrieb spoločnosti žiadané, a ktoré sa práve pre prepojenie technických, technologických, humanitných a sociálnych aspektov nerozvíjajú v celej šírke na iných pracoviskách. Ide najmä o problematiku mediamatiky a v nadväznosti na ňu o prienik multimediálnych činností do rôznych oblastí. Fakulta má už položené základy v dvoch študijných programoch, a to mediamatika a dokumentácia kultúrneho dedičstva, ktoré môžu tvoriť spoločné východisko pre pripravované študijné programy počítačová grafika a dizajn (v oblasti knižných a elektronických publikácií), multimediálna tvorba, ktorá predpokladá komplexnú prípravu pre oblasť regionálnych a miestnych televíznych a rozhlasových štúdií, kde absolvent bude pripravovaný po stránke zvládnutia techniky, technológie i obsahu vysielaných programov. V príprave je aj študijný program multimediálna hudobná tvorba, ktorý by zavŕšil túto oblasť vzdelávacej aj výskumnej činnosti. Niektoré z týchto zameraní, ktoré by mali jednotný základ v študijných programoch prvého stupňa mediamatika a dokumentácia kultúrneho dedičstva, by v druhom stupni vysokoškolského štúdia mohli smerovať k príprave už spomínaných oblastí, prípadne, ako medziodborové štúdium v spolupráci s inými fakultami univerzity (FRI, EF), by mohli ponúkať odborníkov z týchto oblastí s väčším dôrazom na technickú a technologickú stránku štúdia. V inej pozícii sú učiteľské študijné programy, ktorých sa však ani v budúcnosti fakulta nemôže vzdať, nakoľko v tých aprobáciách, ktoré fakulta ponúka, je nedostatok kvalifikovaných učiteľov pre školy druhého a tretieho cyklu v celom regióne severného Slovenska a naše skúsenosti ukazujú, že absolventi učiteľského štúdia zostávajú v prevažnej miere pôsobiť v tomto regióne. Študijný program sociálna pedagogika je programom, ktorý aj v oblasti sociálnych vied ukazuje na snahu fakulty o aplikáciu pre potreby spoločenskej praxe. Podobne

2

je to aj s programom misijná práca s deťmi a mládežou, ktorý smeruje k výchove pracovníkov v oblasti animátorstva voľného času a veľmi úzko korešponduje s učiteľ-skými študijnými programami. Smerovanie fakulty je iné, než bol pôvodný zámer, ale v období, keď sa musíme orientovať na tie aktivity, ktoré fakultu finančne zabezpečia, môžem jednoznačne konštatovať, že sme vybrali dobrý smer. Pre ilustráciu uvediem graf vývoja počtu študentov na našej fakulte od jej vzniku doteraz. Z grafu je zrejmé, že FPV ako jedna z mála fakúlt na Slovensku, zaznamenala nárast počtu prijatých študentov, a tým i celkového počtu študentov aj v „krízových" rokoch, a to práve vďaka novootvoreným študijným odborom/programom prevažne humanitného charakteru. Na dokreslenie obrazu uvediem stav počtu prihlásených uchádzačov o štúdium. K dnešnému dňu (23. 5.) evidujeme 1350 prihlášok, z čoho je 614 záujemcov o dennú formu štúdia. Ak by sme zostali pri tých študijných programoch, ktoré tu pôvodne boli, t. j. aplikovaná matematika a učiteľstvo, mali by sme 42 (AM) a 148 (učiteľstvo) prihlásených uchádzačov. Prijímanie prihlášok v týchto študijných odboroch sme predĺžili do 30. 6. 2005 a rozhodli sme sa, po schválení akademickým senátom, prijímať na štúdium učiteľstva a aplikovanej matematiky bez prijímacích skúšok. Okrem vlastných študijných programov fakulta zabezpečuje niektoré predmety aj pre iné fakulty, pričom na zabezpečenie výučby týchto predmetov v akademickom roku 2004/2005 sme potrebovali 40 učiteľov. Z toho pohľadu, a zároveň s ohľadom na narastajúci počet vlastných študentov, je zaujímavé pozrieť na vývoj počtu pracovníkov fakulty uvedený v tabuľke. Diplomantka zaujala štátnicovú komisiu, a to je dobre. Onedlho bude sama už z druhej strany katedryRozvíjať humanitné študijné programy znamenalo od základu personálne budovať s tým spojené katedry, čo bola a stále je veľmi neľahká práca, pretože na Žilinskej univerzite takých odborníkov nebolo. S týmto problémom ako aj s mnohými ďalšími, sme si celkom úspešne poradili, a to aj napriek silnej nepriazni okolia a, bohužiaľ, aj časti pracovníkov fakulty. Som spokojná s tým, čo sa nám v oblasti vzdelávania podarilo dosiahnuť. Menej spokojná, respektíve nespokojná, som so stavom v oblasti podávania a získavania projektov, preto som sa vo svojom novom funkčnom období zamerala na zlepšenie aktivít v tejto oblasti. Ťažko sa môžeme porovnávať s vyše päťdesiatročnými fakultami, zvlášť ak vezmeme do úvahy podmienky, za ktorých FPV vznikala a rozvíjala sa. Myslím tým jednak financovanie fakulty, keď väčšie cielené investície do budovania novej fakulty zo strany rektorátu neboli realizované, a tiež tým myslím fakt, že fakulta rástla na „zelenej lúke", t. j. rozvíjala sa prevažne v odboroch, v ktorých na ŽU nebola tradícia. Napriek tomu fakty hovoria, že sme si dokázali nájsť svoje miesto a rozhodne neplánujeme byť bremenom pre Žilinskú univerzitu. doc. RNDr. Miroslava Růžičková, CSs. dekanka FPV

3

Rubrika UCHO Siedme zasadnutie kolégia rektora v akademickom roku 2004/2005 sa konalo 22. 4. 2005. Riaditelia ubytovacích zariadení ŽU Hliny V. a Veľký diel prezentovali kolégiu rektora činnosť, vybavenosť a ďalšie plány UZ ŽU. Kolégium rektora prerokovalo: 1.

návrh na organizačné zmeny na Fakulte prírodných vied ŽU,

2.

kvalifikačnú štruktúru na fakultách ŽU,

3.

v bode „Rôzne"

-

výber čipových a študentských kariet pre prvé ročníky,

-

dotazníky hodnotiace úroveň vzdelávania,

-

počty doteraz prihlásených uchádzačov na fakulty ŽU,

dekan EF v spolupráci s Klubom absolventov a priateľov EF, učiteľmi EF ponúkajú deťom možnosť absolvovať v dňoch 11. – 15. 7. 2005 prvý ročník Detskej univerzity EF ŽU. - ts -

INFO zo zasadnutia Správnej rady Žilinskej univerzity Rokovanie zasadnutia Správnej rady ŽU, ktoré bolo 20. 4. 2005, viedol Ing. Ladislav Saxa, predseda Správnej rady ŽU. Správna rada na svojom prvom zasadnutí v tomto roku prerokovala: *

Výročnú správu o činnosti ŽU za r. 2004.

*

Výročnú správu o hospodárení ŽU v r. 2004.

*

Rozdelenie dotácie z MŠ SR na r. 2005.

*

Odpredaj nepotrebného nehnuteľného majetku ŽU:

*

komplex budov na Sasinkovej ulici,

4

*

učebno–výcvikové zariadenie Zuberec,

*

učebno–výcvikové zariadenie Súľov,

* s.r.o.

odpredaj pozemkov združeniu IPA Slovakia, Slovenskému centru produktivity a spoločnosti Datatherm,

Správna rada ŽU odporučila prijať všetky navrhnuté uznesenia.

-JA-

Slávnostné promócie nových docentov a PhD.

Dňa 15. apríla 2005 sa o 10.30 h v priestoroch obradnej siene Starej radnice v Žiline uskutočnila slávnostná promócia novomenovaných docentov a úspešných absolventov doktorandského štúdia. Slávnostne bolo vymenovaných 5 docentov a diplomy PhD. boli odovzdané 28 absolventom doktorandského štúdia na školiacich pracoviskách Žilinskej univerzity.

Oddelenie pre vedu a výskum Rektorátu ŽU

Deklarácia z Glasgowa Deklarácia má 9 kapitol, a to: 1. Preaumbulu – v ktorej na dialóg medzi univerzitami a verejnými autoritami vyzval v Glasgowe predseda Európskej komisie J. M. Barroso, ktorý rozvoj univerzít považuje za európsku top prioritu s výzvou, aby univerzity prispeli k rozvoju Európy, ktorá potrebuje silné a tvorivé univerzity, ktoré sa

5

zaviazali zvýšiť svoju efektívnosť a inovačnú kapacitu, v duchu dokumentov Európskej asociácie univerzít (EUA). 2.

Poslanie a hodnoty (pre silné inštitúcie)

3.

Politický rámec – spoločnosť znalostí prostredníctvom vysokého školstva a výskumu

4.

Zameranie bolonského procesu v polovici cieľa, ktorým je rok 2010

5.

Zlepšenie výskumu a inovácií

6.

Výchova výskumníkov a výskumná kariéra

7.

Kvalita pre silné inštitúcie

8.

Financovanie pre silné inštitúcie

9. Záver EUA, Brusel 15. apríla 2005 Plný text deklarácie odporúčame do pozornosti na adrese: www.srk.sk.

Prof. A. Consoli prevzal medailu EF ŽU -in

Dňa 23. 5. 2005 na zasadaní vedeckej rady Elektrotechnickej fakulty odovzdal dekan EF doc. Ing. Ján Michalík, PhD. pamätnú medailu profesorovi Alfio Consolimu, ako ocenenie jeho prínosu v oblasti medzinárodných projektov EF. Prof. Consoli patrí v súčasnosti k najvýznamnejším svetovým odborníkom v oblasti elektrických pohonov a výkonovej elektroniky, pôsobí na univerzite v Catanii. V minulosti bol koordinátorom prvého projektu Tempus na Žilinskej univerzite.

6

MIESTO FYZIKY V NAŠOM ŽIVOTE požiadavkou o odpovede, ktoré iste budú zaujímať aj našich čitateľov. Kto, kedy a prečo vyhlásil tento rok 2005 za Rok fyziky? V tomto roku uplynulo práve sto rokov od uverejnenia zásadných vedeckých publikácií Alberta Einsteina. V roku 1905 vyšlo jeho 5 článkov týkajúcich sa špeciálnej teórie relativity, fotoelektrického javu a Brownovho pohybu. Tieto práce zásadným spôsobom poznamenali ďalší vývoj poznania v oblasti fyziky ako aj v nadväzujúcich disciplínach a predznamenali aj nástup novej éry v oblasti technických aplikácií, ktoré sa opierajú o toto nové poznanie. Preto UNESCO vyhlásilo rok 2005 za Medzinárodný rok fyziky. Dokument, vyhlasujúci rok 2005 za Medzinárodný rok fyziky bol schválený na 58. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN dňa 1. júna 2004. V dokumente sa uvádza, že VZ uznáva, že fyzika poskytuje významnú základňu pre rozvoj chápania prírody a že fyzika a jej aplikácie sú základom mnohých súčasných technologických vymožeností. Je presvedčené, že vzdelanie vo fyzike poskytuje mužom a ženám nástroje na budovanie vedeckej infraštruktúry nevyhnutnej pre rozvoj. Za čo vďačí ľudstvo fyzike? Predovšetkým fyzika v procese skúmania fundamentálnych zákonov nášho sveta neustále posúva ľudské myslenie a poznanie na stále vyššiu úroveň. Fyzika skúma fundamentálne zákony nášho sveta. Je základom, na ktorom stojí astronómia, chémia, geológia a meteorológia a celý rad ďalších odborov. Krása fyziky spočíva v tom, že pomocou malého množstva pojmov a rovníc dokáže vysvetliť a popísať ohromné množstvo javov. Praktické využitie týchto javov je potom predmetom technických disciplín. Môžeme povedať, že fyzika je jadrom väčšiny odborov študovaných na našej univerzite. Ľudstvo vďačí fyzike za elektrinu, polovodiče, tranzistory, integrované obvody, lasery, turbíny, jadrové reaktory, nanotechnológie, využitie fyzikálnych princípov v medicíne na zobrazovanie (RTG, CT, PET, NMR),využitie urýchľovačov a rádioizotopov na terapiu ožarovaním, ale aj za World wide web (www) a VRVS videokonferencie. Fyzici patria k najznámejším vedcom. Aj mnohí laici počuli o Archimedovi, Galileovi, Newtonovi, Einsteinovi či súčasnom Hawkingovi. Aké sú najaktuálnejšie problémy súčasnej fyziky? Súčasný výskum vo fyzike prebieha na veľmi širokom fronte a vo viacerých rovinách – od najmenších rozmerov v mikrosvete (10-35 m ) až po rozmery celého známeho vesmíru, od fundamentálnych otázok až po aplikované problémy. V oblasti štúdia mikrosveta sa fyzici snažia napr. zistiť, koľko je elementárnych častíc, ako interagujú, koľko rozmerov má náš vesmír a aká je konečná teória, ktorá popíše celý neživý svet. Kvantová fyzika študuje možnosť vybudovať kvantové počítače a realizovať nové spôsoby prenosu a šifrovania dát (kvantová kryptografia). V oblasti fyziky tuhých látok je aktuálne štúdium nanoštruktúr, ktoré dávajú široké možnosti v optike a spracovaní signálov, ďalej vlastnosti neusporiadaných štruktúr (napríklad sklovité materiály rôznych typov), problémy vysokoteplotnej supravodivosti a veľmi sľubné je štúdium optických vlákien. Veľmi živé je hľadanie nových zdrojov energie, napr. termojadrová fúzia a tzv. Energy Amplifier, ktorý sa snaží o bezpečné ovládanie jadrových reaktorov pomocou urýchľovača. V kozmológii je veľmi aktuálna otázka tmavej hmoty (poznáme len jej zlomok) a s tým súvisiaca otázka ďalšieho osudu vesmíru. Aké máte podmienky na výskum? Odpovedzte v duchu Einsteinovho výroku : „Kto chce povedať pravdu, nech ponechá eleganciu krajčírovi." V súčasnej dobe výsledky vedeckej práce sa porovnávajú v medzinárodnom kontexte. Za dobrú prácu je možno považovať len takú, ktorú akceptuje medzinároná odborná verejnosť. To sa prejaví jej publikovateľnosťou v

7

renomovaných medzinárodných časopisoch daného odboru. Dosiahnutie takýchto výsledkov je možné len v podmienkach porovnateľných s podmienkami, ktoré sú vo vyspelom zahraničí bežné. Takéto podmienky však nebývajú na Slovensku v dnešnej dobe bežne splnené. Tento problém niektorí vedeckí pracovníci čiastočne kompenzujú navštevovaním zahraničných vedeckých pracovísk. Je ale zrejmé, že toto nie je z dlhodobého hľadiska rozvoja vedy na Slovensku únosný stav. Akou vedeckovýskumnou činnosťou sa zaoberajú členovia vašej katedry? Vedeckovýskumná činnosť katedry je už tradične orientovaná hlavne na využitie ultrazvukových metód pre vyšetrovanie kondenzovaných látok. Využíva sa široké spektrum ultrazvukových metód a techník pri vyšetrovaní polovodičov, kovov a ferroelektrických materiálov. Pozornosť je taktiež venovaná štúdiu samotných vlnových procesov. Jedna vedeckovýskumná skupina je orientovaná na štúdium fyzikálnych vlastností optických vlákien, ktoré sa využívajú v telekomunikáciách. Študuje sa taktiež samodifrakcia v magnetických kvapalinách a vybraných typoch dielektrík. Pozornosť je zameraná i na röntgenoštruktúrnu analýzu tenkých vrstiev. V ostatnej dobe sa vedeckovýskumný program katedry rozšíril o zameranie na teoretické štúdium v oblasti fyziky vysokých energií. Výskumná skupina pracuje v oblasti fenomenológie štandardného modelu elektroslabých interakcií, menovite študuje narušenie elektroslabej symetrie. Aké miesto a problémy má výučba fyziky na ŽU ? Štúdium fyziky slúži nielen poznávaniu konkrétnych prírodných zákonov, ale predovšetkým kultivuje schopnosť popisovať akékoľvek javy spôsobom, ktorý umožňuje rozpoznávať súvislosti medzi nimi. Takto fyzikálne vzdelávanie svojím dopadom na rozvoj myslenia študenta presahuje hranice samotnej fyziky. Výučba všeobecnej fyziky na technických univerzitách by mala v prijateľnej forme poskytnúť študentom poznanie princípov a súvislostí, tak ako ich chápe súčasná fyzika. Skutočnosť je však iná. Pri terajšom malom rozsahu výučby fyziky (na viacerých fakultách len jeden semester) sú spomínané ciele ťažko dosiahnuteľné a ostávajú len vzdialenou perspektívou.

Mikuláš Gintner, Ivan Melo, Juraj Braciník

Zlato z Írska

V dňoch 14. – 21. 5. 2005 sa uskutočnil v Galway, Írsko, 3. ročník medzinárodnej súťaže mladých prírodovedcov štátov Európskej únie vo veku do 16 rokov „EUROPEAN UNION SCIENCE OLYMPIAD 2005", v ktorej získalo družstvo Slovenskej republiky v konkurencii 18 družstiev z 10 krajín EÚ zlatú medailu a putovný pohár za víťazstvo v súťaži. Naše družstvo prekvapilo najmä tým, že sa súťaže zúčastnilo prvýkrát. EUSO je súťaž trojčlenných družstiev študentov vo veku do 16 rokov. Má prevažne experimentálny charakter a je zameraná na komplexné problémy s fyzikálnym, chemickým a biologickým obsahom. Družstvo pripravili a na súťaži sprevádzali prof. Ing. Ivo Čáp, CSc., národný koordinátor a vedúci delegácie a RNDr. Anton Sirota, PhD. z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave ako expert na chémiu. Súťažné družstvo tvorili dvaja študenti 2. ročníka gymnázia v Piešťanoch a jeden študent 1. ročníka gymnázia v Nových Zámkoch. O náročnosti súťaže svedčí aj to, že z anglického originálu sme preložili do slovenčiny celkove 25 strán zadaní dvoch úloh. Každá z úloh mala na riešenie k dispozícii 4 hodiny a súťaž prebiehala v laboratóriách National University of Ireland so sídlom v Galway. Len pre zaujímavosť, v prvej úlohe študenti analyzovali 5 vzoriek znečistenia vody z rôznych lokalít na základe analýzy ich fyzikálnych, chemických a mikrobiologických vlastností.

8

V druhej úlohe sa študenti zaoberali správaním morských ustríc a hľadaním vhodnej lokality pre ich pestovanie na základe vyšetrovania fyzikálnych a chemických vlastností morskej vody. Pri riešení úloh sa využívali pomerne náročné experimentálne techniky (napr. titračné merania, chromatografia, metóda farbenia baktérií, mikroskopická analýza mikrobiologických vzoriek, meranie hustoty a elektrických vlastností kvapalín a pod.), ktoré naši reprezentanti výborne zvládli iba vďaka systematickej práci s talentovanými žiakmi v rámci olympiád, korešpondenčných seminárov a letných škôl, ktoré sa organizujú nad rámec bežnej školskej výučby. Založenie súťaže v roku 2003 je reakciou na nové trendy EÚ, ktoré sa označujú ako „Lisabonská stratégia" a smerujú k podstatnému zlepšeniu konkurencieschopnosti EÚ. Jednou z ťažiskových úloh tejto stratégie je podpora vzdelávania a vedy v oblasti prírodovedy, ktorá sa považuje za základné východisko pre technologický rozvoj a riadenie spoločnosti. Význam výchovy talentovaných žiakov a študentov ako budúcich vysokoškolákov, vedcov a inžinierov, si Zľava: prof. Ing. Ivo Čáp, CSc., Boris Fačkovec, Tomáš Bzdušek, Erik Andris, RNDr. Anton Sirota, PhD. uvedomuje aj naša vláda a starostlivosť o nich zahrnula do dokumentov k realizácii Lisabonskej stratégie v podmienkach SR. Žilinská univerzita má v tejto činnosti tradíciu a Fakulta prírodných vied a osobitne Katedra fyzikálnych vied si stačili za krátky čas svojej existencie získať nielen celoštátny, ale aj medzinárodný rešpekt. FPV je z poverenia MŠ SR celoštátnym koordinačným pracoviskom Fyzikálnej olympiády, ako aj uvedenej olympiády EUSO. Katedra tradične realizuje pravidelné celoštátne sústredenia pre žiakov talentovaných vo fyzike a uskutočňuje prípravu reprezentačného družstva SR na Medzinárodnú fyzikálnu olympiádu. V uplynulom roku sa podieľala významnou mierou na riešení medzinárodného projektu 6. rámcového programu EÚ „European Science Education Network" (koordinátor projektu prof. Čáp), v ktorom sa uplatnili práve skúsenosti získané pri práci s žiakmi a učiteľmi pri výchove talentov. Uznaním práce kolektívu katedry sú aj pozvané prednášky na významných národných a medzinárodných podujatiach, venovaných výučbe prírodovedných predmetov. K týmto úspechom významne prispieva aktívna a tvorivá spolupráca celého kolektívu katedry. Ako zvláštne sa javí rozhodnutie vedenia FPV práve toto sľubne sa rozvíjajúce fyzikálne pracovisko zrušiť a tak zlikvidovať zohratý kolektív, o ktorý sa uvedené aktivity opierajú. Veríme však, že sa nám napriek tomu podarí s podporou vedenia univerzity tradíciu práce s talentovanými žiakmi v oblasti prírodných vied na Žilinskej univerzite zachovať a znovu vybudovať pracovný tím ochotných spolupracovníkov, aby sme sa aj v budúcnosti mohli radovať z podobných úspechov, ako je ten, ktorý sa nám podarilo získať v Írsku. prof. Ing. Ivo Čáp, CSc.

V záujme kvality treba ísť ďalej! Poslanie vysokých škôl sa s dobou mení. V súčasnosti sú na nás kladené podstatne modifikované požiadavky, dokonca už v porovnaní s nedávnym obdobím prelomu tisícročí. Klasické akademické aktivity a hodnoty výrazne ovplyvňuje konkurencia, masovosť vo vzdelávaní a globalizačné trendy. Okrem tradičného vzdelávania i výskumu sa dnes žiada flexibilne reagovať na potreby regiónu, priemyselnej praxe a požiadavky spoločnosti. Rezortná orientácia má tak naďalej obmedzenú perspektívu. Nutnou transformáciou, podobne ako iné progresívne slovenské vzdelávacie inštitúcie prešla aj naša Vysoká škola dopravy a spojov. Fakulta prírodných vied doteraz pozitívne prispieva k adaptácii Žilinskej univerzity dnešným nárokom. Navyše, spolu s inými fakultami rozšírila naše aktivity o nový segment na zúženom trhu vzdelávania po rozpade federácie.

9

Univerzita budúcnosti však musí mať silu akceptovať ďalšie zmeny v záujme optimálneho rozvoja. Nemôže zostať iba konglomerátom fakúlt a katedier. Žiada sa, aby bola viac ako sumou týchto organizačných súčastí. Väčšie výskumné úlohy na univerzite bežne riešia medzifakultné kolektívy. Aj nedávno ocenené vedecké školy vybudované na Žilinskej univerzite, o ktorých referoval Spravodajca ŽU, iste pokročili vďaka synergii, interdisciplinárnej spolupráci v tvorivom prostredí, intelektuálnej komunite podporujúcej dialóg a kritické myslenie. Skončila sa éra osamelých vynikajúcich osobností, pretože komplexné problémy budúcnosti žiadajú kooperáciu, najlepšie až na medzinárodnej úrovni. Nakoniec spomínané „nitky matematikov" na Fakulte riadenia a informatiky sú dnes pevné medziodborové väzby, pozitívne ovplyvňujúce aktivity tohto pracoviska a spolupracujúcich útvarov univerzity. Masovejší záujem o vysokoškolské štúdium žiada od učiteľov, najmä teoretických disciplín, viac ako v minulosti. Musia využívať pozitíva rôznorodosti profilu študentov. Aplikovať nové vzdelávacie postupy typu e-vzdelávania, prípadových štúdií a problémovo orientovanej výučby, ktoré umožňujú individuálnu cestu k poznaniu. Okrem faktov získať ďalšie zručnosti, vrátane schopnosti žiť spolu v hmlistom budúcom globalizovanom svete. Konkurenciu už okolo tridsiatky vysokých škôl pocítili naše, hlavne technicky orientované fakulty. Podobne ju vnímajú tiež učitelia prírodovedných odborov na Fakulte prírodných vied, vrátane procesu akreditácie. Ukazuje sa permanentná potreba adaptovať okolie vytváraním vhodných štruktúr, ku ktorým by mal patriť tiež matematický ústav. Tento komplexnejší útvar musí nielen odovzdávať vedomosti, ale výskumnou činnosťou intenzívnejšie produkovať poznatky a následne zaistiť kvalifikačný rast v odbore. Matematika v tomto prípade by mala zvíťaziť nad individuálnymi záujmami ako kvalitnejšia a zdravšia vedná disciplína na ŽU. Oceňujem reakcie na návrh modifikovať štruktúru a študijné programy fakúlt. Iste odkryjú rezervy, prispejú ku kvalite našich aktivít a zviditeľnia konfliktné nároky kladené na vysokoškolské vzdelávacie inštitúcie v súčasnosti. prof. Ing. Ján Bujňák, CSc. rektor ŽU

UČITEĽ V ELEKTRONICKOM VZDELÁVANÍ - ROLE VERSUS KOMPETENCIE Elektronické vzdelávanie je nevyhnutným prúdom v transformácii spoločnosti na tzv. informačnú spoločnosť. V súčasnosti sa stáva už ľahko dostupným a efektívnym nástrojom vzdelávania. V inžinierskom vzdelávaní je rozšírené minimálne ako progresívny doplnok tradičného vzdelávania. Mnohí autori sa už zaoberali jeho efektívnosťou a špecifikami odlišujúcimi ho od tradičného vzdelávania. Menej sa už hovorí o príprave učiteľov na pôsobenie v elektronickom vzdelávaní. Aby sme mohli navrhnúť systém prípravy, musíme vychádzať z nových rolí učiteľa, ktoré vyžadujú aj nové kompetencie. K rozvíjaniu všeobecne známych kompetencií (informačná a počítačová gramotnosť, učebné kompetencie, kognitívne, interpersonálne, komunikačné, personálne) treba pristupovať so znalosťou nových rolí, ktoré učiteľ v elektronickom vzdelávaní plní.

10

Nové role - učiteľ ako učiaci sa v triede, učiteľ ako tútor, pomocník, konzultant, organizátor, učiteľ ako spolupracovník študenta, učiteľ ako tvorca obsahu v elektronickej podobe, učiteľ ako člen tímu učiteľov vyžadujú nové kompetencie alebo zvýrazňujú, či menia mieru potreby niektorých prvkov pedagogickej spôsobilosti. Príprava na pedagogickú činnosť je v mnohých prípadoch zameraná práve na komunikačnú stránku pôsobenia učiteľa v kontaktnej výučbe, t. j. na „umenie prednášať". Pri e-learningu sa do popredia dostávajú schopnosti v oblasti prípravy učebného obsahu, hoci v dištančnom a evzdelávaní sa môže oddeliť funkcia tvorcu učebného obsahu a učiteľa – tútora. U vysokoškolských učiteľov pôsobiacich v e-learningu je dôležité, aby mali schopnosti transformovať vedný systém do didaktického systému. E-learning zvyšuje požiadavky najmä v oblasti štrukturalizácie učiva a na stanovenie minimálne akceptovateľného výkonu. Vzhľadom na to, že v e-learningu sa používa predovšetkým modulárny systém vyučovania, mal by učiteľ poznať kontext vzdelávacieho programu a mať zručnosti na vypracovanie rôznych typov hodnotenia vzdelávacích výsledkov - validný a reliabilný didaktický test, CRhodnotenie (criterion-referenced: pass/ fail), prípadové štúdie, projekty a pod. Pre efektívne hodnotenie je dôležité, aby učiteľ dokázal stanoviť požiadavky korešpondujúce s výučbovými cieľmi a vytvoril priestor i na hodnotenie nielen pamäťových poznatkov, ale i na mieru logického, hodnotiaceho a tvorivého myslenia a na hodnotenie schopnosti využívať informačné zdroje. Pre efektívnosť hodnotenia učebných výsledkov je dôležité, aby išlo o hodnotenie, ktoré smeruje k riadeniu učenia sa. Úlohou učiteľa v e-learningu je podporovať kooperatívne učenie, ale musí vedieť pozitívne využiť aj vzťahy súťaživé, prípadne zvládnuť aj individualistický postoj účastníka, ktorý je presved-čený, že môže dosiahnuť ciele sám bez účasti ostatných. Pre úspešné kooperatívne učenie je potrebné povzbudzovanie pozitívnych vzťahov medzi účastníkmi, otvorená, efektívna a presná komunikácia, podnecovanie záujmu účastníkov, rovnocenné postavenie členov skupiny, povzbudzovanie samostatného myslenia. Efektívnosť „klasického" vyučovania v pomerne významnej miere ovplyvňuje sociálna klíma. V rámci e-learningu má učiteľ obmedzené možnosti sociálnej percepcie a tým aj ovplyvňovania sociálnej klímy. V prípade, že výučba nie je celkom depersonalizovaná (čo je žiaduce najmä pri príprave učiteľov či manažérov), má v rámci tútoriálov priestor aj na sociálnu percepciu. Nároky na učiteľovu osobnosť v elektronickom vzdelávaní sa zvyšujú aj požiadavkou na zodpovednosť a schopnosť brať ohľad na sociálne následky šírenia informácií vzhľadom na bezpečnosť, súkromie a iné oblasti. Oblasť e-vzdelávania je charakterizovaná všadeprítomným prístupom k digitálnym informáciám sprevádzaných komunikačnými nástrojmi, ktoré sprístupňujú ďalšiu úroveň prístupu k „dynamickým informáciám".

PhDr. Renáta ŠVARCOVÁ

Moje stanovisko V Spravodajcovi ŽU č. 4/2005 bolo uverejnené interview s dekankou FPV doc. RNDr. Růžičkovou, CSc.: O čo ide na Fakulte prírodných vied ŽU?, ku ktorému boli pripojené stanoviská predsedu akademického senátu FPV a ved. Katedry, algebry, geometrie a didaktiky matematiky. V tomto čísle uverejňujeme v pôvodnom znení (bez korektúr) stanovisko doc. RNDr. J. Kostru, CSc. s tým, že považujeme predmetnú vec na stránkach SŽU za uzavretú. Redakcia Ad články "O čo ide na Fakulte prírodných vied ŽU?", "Stanovisko predsedu senátu FPV k článkom, uverejneným v ostatnej dobe v niektorých novinách" a " Ad "Mraky nad univerzitou". Po prečítaní uvedených článkou musím uviesť nasledovné. Všetky vyjadrenia sú vyslovene účelové a zavádzajúce. Nepravdivo sa uvádzajú skutočnosti, ktoré sú v rozpore s pracovnoprávnymi dokladmi a

11

dokumentami. Nepravdivo sú uvádzané moje vyjadrenia a celými článkami sa dotýkajú mojej osobnosti a mojeho dobrého mena ako osoby a občana a tiež vo vedeckej spoločnosti. V tejto súvislosti som nútený obrátiť sa na príslušné právne ustanovizne. Ad "O čo ide na Fakulte prírodných vied ŽU?". 90% tvrdení je nepravdivých a poškodzujúcich moju osobu. Tieto tvrdenia bude musieť pani dekanka dokázať pred súdom. Pred voľbami dekana v júni 2004 som mal všetky podmienky pre moju prácu v prospech katedry. Dokonca som ako prvý súčasnú dekanku navrhol za kandidáta na dekana. Keď som vyjadril svoj slobodný názor na akademickej pôde a znemožnil podľa mňa zmanipulovanú voľbu dekana FPV ŽU, začalo v demokratickej spoločnosti na akademickej pôde neuveriteľné šikanovanie mojej osoby a mojich podriadených na katedre algebry, geometrie a didaktiky matematiky. Doteraz museli okrem mňa opustiť katedru 3 kolegovia s titulmi a vedeckými publikáciami za FPV. To všetko sa dialo s vedomím rektora ŽU. Ad "Stanovisko predsedu senátu FPV k článkom, uverejneným v ostatnej dobe v niektorých novinách". Z mojeho verifikovaného textu vyšlo v novinách asi 5%. Poslednú verziu som nemal možnosť upraviť. Nie som autorom spominaného článku a nezodpovedám za časovú súslednosť. Napriek tomu, keď som žiadal pred novou voľbou dekana o možnosť predstúpiť pred senát FPV a dokázať šikanovanie zo strany súčasnej dekanky, nebolo mi to napriek písomnému prísľubu predsedu AS umožnené. Pán profesor Konvit, Vy časovú súslednosť udalostí na FPV dobre poznáte. Nemyslíte si ako informatik, že v dnešnej dobe Vami vyzvaní študenti neveria, že by ich vyjadrenia neboli zneužité proti nim a že je intranet ŽU bezpečný? Jednoducho sa na základe svojich skúseností boja. Ad " Ad "Mraky nad univerzitou". Milý priateľ Tomáš Lengyelfalusy a ostatní doteraz neznámi podpísaní pracovníci a študenti PhD FPV. Uvádzam podľa poradia bez titulov, tak ako sa podpisovali: Lenka Bartoňková, Bronislava Jakubíková, Peter Horvát, Galina Jasečková, Darina Stachová, Barbora Václavíková, Naďa Krivoňáková, Ľudovít Tománek, Beatrix Bačová, Mariana Marčoková, Anna Hlavňová a Radoslava Turská. V prvom rade nie som Váš bývalý kolega. Bola podaná žaloba proti mojej výpovedi. Až do rozhodnutia súdu sa stále považujem za pracovníka ŽU, člena akademicke obce a Vašeho kolegu. Za druhé. Naozaj si 13 podpísaných myslí, že zastupujete "názory vyše 900 študentov a zamestnancov fakulty? Na Váše vyhlásenie som dostal najviac odsudzujúcich ohlasov od Vami zastupovaných pracovníkov fakulty. Na záver by som chcel dodať, že som chcel vystúpiť pred akademickým senátom ŽU. Dostal som odpoveď, že podľa vysokoškolského zákona musím najprv požiadať fakultný senát. Ten my to už raz neumožnil. Naozaj sa tak bojíte mojeho vystúpenia? Nie je to celé nejako do kruhu? Divíte sa, že sa musím obracať na verejné média? Aj keď ste, ako píšete, pripravení na korektnú, úprimnú, vecnú a bezprostrednú diskusiu, ale asi nie so mnou. Obvinili ste ma z klamstiev a úmyselného poškodzovania fakulty. To budete musieť všetci na súde dokázať. Ja som to robil práve v záujme ŽU, aby sa mohla v budúcnosti zaradiť medzi normálne univerzity demokratického sveta. Veľmi mi záleží na stredoslovenskom regióne. Narodili sa tu moji rodičia. S úctou Váš kolega

Doc. RNDr. Juraj Kostra, CSc.

12

MEDZINÁRODNÉ KONFERENCIE Na Žilinskej univerzite sa uskutočnili dve významné medzinárodné podujatia zamerané na problematiku stavebníctva. O využití geosyntetických výrobkov v konštrukciách dopravných a environmentálnych stavieb rokovali účastníci 3. medzinárodnej konferencie GEOSYNTETIKA V STAVEBNÍCTVE v dňoch 3. - 4. februára 2005. Konferenciu pripravili Katedra technológie a manažmentu stavieb a Katedra železničného a traťového hospodárstva Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity v spolupráci s firmou TECTUMGEOSYNTHETIC Bratislava. Nad konferenciou prevzal záštitu rektor Žilinskej univerzity pán prof. Ing. Ján Bujňák, CSc. Otvorenie konferencie (zľava doc. Ing. Libor Ižvolt, CSc., Ing. Radovan Baslík, CSc., prof. Ing. Ján Bujňák, CSc.) Počas medzinárodnej konferencie boli prijaté niektoré závery a odporúčania, ktoré môžu prispieť ku vyššej kvalite realizovaných líniových dopravných stavieb. Podľa najdôležitejších záverov 3. medzinárodnej konferencie by sa mali využívať skúsenosti zahraničných inštitúcií získané pri použití geosyntetických výrobkov v konštrukcii líniových dopravných stavieb. Mali by sa navrhovať geodosky a geomreže aj pre vysoké zaťaženie v stavebných objektoch pozemného staviteľstva, montované prvky v kombinácii s geosyntetickými výrobkami v líniových dopravných stavbách a objektoch pozemného staviteľstva, prefabrikované geodrény pre urýchlenú konsolidáciu podložia a v odôvodnených prípadoch geotextílie v konštrukčných vrstvách líniových dopravných stavieb s možnosťou opätovného použitia zabudovaných materiálov. Druhá odborná akcia bola zameraná na kvalitu a využitie progresívnych technológií pri údržbe a oprave asfaltových vozoviek. Konala sa ako 7. medzinárodná konferencia Q-2005 ASFALTOVÉ VOZOVKY Návrh, stavba, údržba, oprava a rekonštrukcia v dňoch 26. - 27. apríla 2005 za účasti 135 odborníkov zo 6 štátov z poverenia Slovenskej cestnej spoločnosti. Konferenciu odborne a organizačne pripravila a realizovala Katedra technológie a manažmentu stavieb Žilinskej univerzity. Cieľom medzinárodnej konferencie bolo oboznámiť účastníkov s novými metódami návrhu, stavby, údržby, opráv, obnovy a rekonštrukcie vozoviek a cestných komunikácií v okruhoch: *

návrhové metódy a diagnostika cestných komunikácií,

* technológie a technologické postupy výstavby, rekonštrukcie, opráv, obnovy a údržby vozoviek; mechanizácia a strojné zariadenia, *

legislatíva; technická normalizácia; kvalita, kontrola stavebných prác a technologických postupov,

* údržba cestných komunikácií v zmenených podmienkach (letná a zimná údržba cestných, diaľničných a mestských komunikácií), *

nové poznatky z výskumu a vývoja; nové skúšobné metódy v cestnom staviteľstve a hospodárstve,

* ekonomická efektívnosť výstavby, opráv a údržby ciest; HDM 4; rozhodovacie procesy; ASSET manažment; PPP,

13

*

inžinierske vzdelávanie.

Súčasťou 7. medzinárodnej konferencie bola ukážka progresívnych technológií v areále Žilinskej univerzity, na ktorej sa zúčastnili aj študenti Žilinskej univerzity a stredných odborných škôl. Počas ukážky boli prezentované technológie: pokládka emulzného mikrokoberca (DOPRA-VIA Bratislava), recyklácia na mieste zatepla (Žilinské komunikácie Žilina), ručná pokládka 3 druhov farebného mikrokoberca na malej ploche (CSBITUNOVA Zvolen); zdrsnenie povrchu cementobetónovej vozovky (BLASTRAK-Morava) a diagnostické zariadenia PROFILOGRAF, KUAB 150, SKIDDOMETER BV 11, VIDEOCAR (Cestná databanka Slovenskej správy ciest Bratislava) a úderníka FWD (TPA Bratislava). Pohľad na realizáciu recyklovanej vrstvy krytu Účastníci 7. medzinárodnej konferencie prijali závery a odporúčania, z ktorých vyplýva najmä potreba zaoberať sa v ústredných orgánoch štátnej správy procesom poradenstva pre oblasť dopravnej infraštruktúry a uprednostnením výstavby diaľnic a rýchlostných ciest s určením dôležitosti etapovitej výstavby formou polovičných profilov. Zároveň sa odporúča zvážiť koncesný spôsob výstavby nových cestných komunikácií s cieľom spoplatnenia aj zo súkromných zdrojov, vykonať reálne opatrenia na výber mýtneho pre nákladné automobily od r. 2007, pripraviť odborne novelu cestného zákona, vykonať opatrenia na zamedzenie neustále sa znižujúceho podielu výrobkov na báze asfaltov pre potreby údržby, opráv a obnovy cestných komunikácií vzhľadom na opačný trend v zahraničí a potrebu udržania prevádzky schopného stavu cestnej siete v SR. Účastníci upozornili na účelné využitie zvýšených prostriedkov (cca 30 mld Sk) zo súkromného sektora a fondov EÚ na výstavbu cestnej siete s ohľadom na dopravné sčítanie v roku 2005 a plánovacie podklady cestnej infraštruktúry a potrebu sledovania a udržiavania kvality cestných komunikácií v priebehu celého roka s cieľom využívať technické a ekonomické nástroje pre kvalifikované rozhodnutie o pravidelnej údržbe a správe cestného majetku. Mali by sa vytvoriť základné podmienky pre fungujúcu bázu výskumu a vývoja. V ostatnom období sa využívajú manažérske teórie pre oblasť riadenia stavebnej činnosti, najmä ekonomické modely pre efektívne riadenie stavebnej výroby a modelovanie údržby, najmä stavebnotechnologické projektovanie, uplatňovanie modifikácie sieťových grafov v riadení, riadenie stavebnej výroby projektovo orientovaným účtovníctvom pri neustálom porovnávaní nákladov a výnosov, systém manažérstva kvality CAF2 založený na princípe modelu samohodnotenia z dôvodu neustáleho zlepšovania kvality. Ukazuje sa potreba prispôsobovať vzdelávanie odborníkov (bakalárov, inžinierov a doktorandov) celoeurópskym požiadavkám a potrebám praxe. Ďalšie údaje, závery a odporúčania zo 7. medzinárodnej konferencie sú uvedené na stránkach http://svf.utc.sk/q, www.zsvts-scs.sk a záznam z priebehu rokovania konferencie na stránke http://streaming.utc.sk. Zo 7. medzinárodnej konferencie je vydaný CD-disk so záznamom realizovaných technológií (spracoval Ústav informačných a komunikačných technológií), ktorý bude vynikajúcou učebnou pomôckou technických univerzít a stredných odborných škôl. Nasledujúci ročník by sa mal uskutočniť v dňoch 3. - 4. mája 2006 s názvom Q-2006 ASFALTOVÉ VOZOVKY – Technológie a manažérstvo stavieb v Žiline. prof. Ing. František Schlosser, CSc.

odborný garant

14

Ruština? Ďakujem, to nemusím! Takto alebo veľmi podobne znejú reakcie mojich známych, keď sa pri rozhovore dozvedia, že sa učím ruský jazyk. Možno by ste tak isto reagovali aj vy, ak by ste sa od známeho dozvedeli, že sa učí ruský jazyk. Táto celkom bežná reakcia nie je však na mieste. Veď prečo nie? Je to nepochybne jeden zo svetových jazykov. Faktom však zostáva, že akosi vyšiel z módy a až v súčasnosti sa po ňom začína zvyšovať dopyt. Po anglicky či nemecky hovorí skoro každý, ale po rusky už vedia len tí „skôr narodení". Navyše väčšina z nich ruštinu dlhé roky nepoužíva, takže povedať, že ju „vedia", nemusí znamenať aj to, že sa po rusky aj dohovoria. Všetko sa začalo nevinným plagátikom na nástenke v budove NF na Veľkom diele. Bolo to akurát v čase, keď som niečo také hľadal, a tak som neváhal a napísal e-mail na adresu uvedenú na plagáte. Doktorka Alžbeta Košíková z Katedry cudzích jazykov na Fakulte prírodných vied, ktorá výučbu ruského jazyka zabezpečuje, mi poslala potrebné „organizačné pokyny" a mne nezostalo nič iné, len čakať na začiatok semestra. Netrvalo dlho, a prišla prvá hodina. Vzhľadom na to, že ruský jazyk sa nedá zvoliť ako iný cudzí jazyk v študijnom pláne, túto jedinečnú príležitosť využilo veľa študentov a dokonca aj niekoľko zamestnancov či doktorandov. Študenti i zamestnanci boli z rôznych fakúlt a rôznych ročníkov. Ja som sa dokonca ocitol na „jednej strane katedry" so svojimi študentmi a bol som s nimi „na tej istej lodi". Tento rozdiel veku, zamerania či vzdelania však nikomu neprekážal. Všetci sme tvorili jednu skupinu, ktorá tam prišla s jediným cieľom - naučiť sa ruský jazyk. Začiatky boli ťažké, najmä pre tých, ktorí sa ruštine zoči-voči postavili po prvý raz. Učiť sa „čajové písmo" bol pre nich tvrdý oriešok, a ak si niekto myslí, že naučiť sa ruský jazyk je ľahké, tak je na veľkom omyle. Je to síce slovanský jazyk, ale na rozdiel od slovenčiny má pohyblivý prízvuk a inú fonetiku. Hovoriť mäkko ako bábätko, a zároveň tvrdo ako najtvrdší „trnavák" v jednom slove, tak vedzte, že to robí celkom slušné problémy. Našťastie pani Košíková dopĺňala výučbu o zaujímavé informácie o ruskej kultúre, a tak sa tieto hodiny stali príjemným poznávaním ruskej kultúry spolu s výučbou jazyka. S takýmto spôsobom výučby cudzieho jazyka som sa doteraz nestretol. Dozvedel som sa informácie, ktoré zdanlivo nepatria na hodinu cudzieho jazyka, ale ktoré mi vysvetlili „čudné" správanie Rusov a sú veľmi dôležité pri osobnom kontakte. Sú to informácie prezrádzajúce určitú „gramotnosť", ktorá v niektorých prípadoch môže zabrániť nepríjemným „trapasom" pri komunikácií napríklad s ruským obchodným partnerom a podobne. Čo dodať na záver? Asi len jedno. Ak máte naozaj chuť učiť sa ruský jazyk a nebojíte sa pre to aj niečo obetovať, tak neváhajte, kontaktujte pani Košíkovú, a pridajte sa k nám „rusistom" a uvidíte, že učiť sa cudzí jazyk môže byť užitočné a zároveň aj zábavné. Ing. Štefan Gregorička

15

ČERVENÉ KARAFIÁTY Pri príležitosti oslobodenia nášho mesta Sovietskou armádou sa v sobotu 30. apríla, keď bola pred 60 rokmi oslobodená Žilina, konal na vojenskom cintoríne na Bôriku slávnostný pietny akt. Položiť vence, kytice či kytičky prišli predstavitelia Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR, Zväzu protifašistických bojovníkov, Ozbrojených síl SR, členovia Klubu bývalých vojenských výsadkárov, predstavitelia mesta a VÚC, zástupcovia Rusov žijúcich v našom meste, zástupcovia ľavicových politických strán a viacerí obyvatelia Žiliny. Slávnostného ceremoniálu sa prvýkrát tohto roku zúčastnili aj zástupcovia študentov – ruštinárov z našej univerzity, ktorí si pamiatku padlých vojakov uctili položením tradičných červených karafiátov a rozkvitnutých vetvičiek . Nezabudnuteľným zážitkom pre študentov bolo ich nečakané stretnutie a rozhovor so ženou – priamou svedkyňou vtedajších udalostí. Mala vtedy 9 rokov a na vlastné oči videla pochovávanie mladých chlapcov – vojakov. Jej sugestívne rozprávanie počúvali so záujmom. Naša účasť prítomných príjemne prekvapila, za čo nám vyjadrili úprimné uznanie a poďakovanie. Verím, že myšlienky vypočuté v tento krásny deň sa vryli do sŕdc študentov a ich pohľad na život v mieri nadobudol novú dimenziu. Za dôstojnú reprezentáciu vyslovujem študentom úprimné poďakovanie. PhDr. Alžbeta Košíková KCJ FPV ŽU

Úspech žilinských študentiek Študentky tretieho ročníka Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity Ivana Fialová a Zuzana Hollá sa nedavno vrátili z medzinárodnej súťaže XLII. Sesje Studentskich Kól Naukowych, ktorá sa konala na Akademii Gorniczo-Hutniczej v poľskom Krakove, s úctyhodným úspechom. Spomedzi približne 500 účasníkov z Poľska, Ukrajiny, Čiech a Slovenska sa umiestnili vo svojej sekcii na peknom piatom mieste. Medzinárodnú porotu presvedčila ich práca Inteligentné metódy riadenia tekutinových systémov. „Súťaž je pre študentov príležitosťou ukázať, čo v nich naozaj je a čo sa naučili. Naši študenti sa začínajú špecializovať vo svojom odbore až od polovice tretieho ročníka. Úspech hneď na začiatku tohto procesu má preto pre dievčatá o to väčší význam a robí nám radosť," uviedol člen medzinárodnej poroty a zamestnanec Žilinskej univerzity Ing. Peter Kriššák, PhD. Ako povedal, o budúcnosť dievčat sa nebojí. „Podniky ako KIA si budú mať spomedzi našich študentiek a študentov z čoho vyberať. Dievčatá jednoducho opäť raz potvrdili, že strojárstvo už dávno nie je len mužskou doménou a medzi silnejšou polovicou ľudstva sa nestratili," Ing. P. Kriššák, PhD.

16

Za Dr. h. c. prof. Ing. Jaroslavom Trnkom Dňa 18. 4. 2005 zomrel vo veku 86 rokov Dr. h. c. prof. Ing. Jaroslav Trnka, dlhoročný pracovník Strojníckej a elektrotechnickej fakulty VŠD, prodekan tejto fakulty a vedúci Katedry stavby strojov a katedry koľajových vozidiel. Prof. J. Trnka sa narodil 1. 4. 1919 v Korouhvi, okr. Svitavy. Po absolvovaní Reálneho gymnázia v Poličke v r. 1938 začal študovať strojársky odborna ČVUT v Prahe. V súvislosti s uzatvorením českých vysokých škôl v období 2. svetovej vojny bol nútený štúdium prerušiť a úspešne ho ukončil po vojne v r. 1947. Toto prerušenie využil na štúdium na Vyššej priemyselnej škole strojníckej v Pardubiciach, kde vykonal ďalšiu maturitu v r. 1942. Počas vojny v rokoch 1942 –1945 pracoval v totálnom nasadení v Berlíne ako konštruktér. Po kratšom zamestnaní ako konštruktér vo firme J. Marek, kotlárna, Holice v Čechách nastúpil do ČKD Sokolovo Praha, kde v rôznych funkciách v oblasti výskumu a vývoja piestových strojov a vozidiel pracoval až do nástupu na VŠD v r. 1966. Ako vedúca osobnosť vo firme ČKD Sokolovo Praha sa významne podieľal na vývoji viacerých typov naftových motorov (12 V 170 DR, K 6 S 310 DR, K 8 S 310 DR), ktoré až do súčasnosti spoľahlivo slúžia v mnohých tisícoch motorových rušňov a motorových vozňov u nás aj v zahraničí. Okrem vývojových a konštrukčných prác na naftových motoroch neskôr pôsobil 7 rokov ako vedúci výskumu. Od r. 1963 externe vyučoval na VŠD a v r.1966 nastúpil na plný pracovný úväzok na VŠD v Žiline, kde sa stal vedúcim Katedry stavby strojov a po odchode prof. Nejepsu z VŠD v r. 1971 bol poverený dočasným vedením Katedry koľajových vozidiel, ktorú viedol až do r. 1978. V r. 1969 bol menovaný profesorom. V rokoch 1968 – 1976 bol prodekanom Fakulty SET. Bol dlhoročným aktívnym členom VTS, členom viacerých skúšobných komisií, vedeckých, technických a redakčných rád a zastával niektoré ďalšie významné funkcie. Významne pôsobil pri výchove vedeckých pracovníkov. Bol dlhoročným predsedom komisie pre obhajoby KDP vo vednom odbore „Dopravné stroje a manipulačné zariadenia". Na VŠD prednášal najmä predmety "Spaľovacie motory a kompresory", "Termomechanika a tepelné stroje" a neskôr aj "Vybrané state z výpočtov spaľovacích motorov" a "Regulácia spaľovacích motorov". V priebehu jeho dlhoročného pedagogického pôsobenia vychoval stovky vysokoškolských odborníkov a mnohých vedeckých pracovníkov. Vydal šesť skrípt, bol spoluautorom kníh o spaľovacích motoroch („Naftové motory čtyřdobé I., II., III." a „Opravy a údržba čsl. naftových motorů") a uverejnil mnoho desiatok článkov doma aj v cudzine. Po odchode na dôchodok v r. 1984 pôsobil naďalej niekoľko rokov na VŠDS ako profesor - konzultant a predseda komisie pre obhajoby KDP. Prof. Trnka stál aj pri zrode Dopravnej fakulty Jana Pernera Univerzity Pardubice v r. 1993. Dlho tu tiež externe prednášal spaľovacie motory a bol členom vedeckej rady DF JP. Až do krásneho veku 85 rokov sa podieľal na výučbe na Univerzite 3. veku v Českej Třebovej. Bol nositeľom medaily „Vynikajúci pracovník ČKD Praha" a bronzovej medaily VŠD. Za celoživotné zásluhy o rozvoj vedy a pri výchove vysokoškolských odborníkov v oblasti dopravy bol v r. 1999 ocenený pamätnou medailou DF JP a v r. 2001 mu bol udelený čestný titul Dr. h. c. na Vojenskej akadémii v Brne v odbore „Dopravné stroje a zariadenia". Aj keď Dr. h. c. prof. Ing. Jaroslav Trnka, odišiel z tohto sveta, ostáva v našich spomienkach, ale aj v mysliach mnohých absolventov, ktorých dobre pripravil do života a ostáva aj v mysliach mnohých pracovníkov ŽU, ktorí ho poznali a spolupracovali s ním.

Česť jeho pamiatke!

17

Za bývalých spolupracovníkov doc. Ing. Daniel Kalinčák, PhD.

Jubilantom srdečne blahoželáme ! 50 rokov veku Zita Balátová

6. 6. 2005

Prof. Ing. Milan Gregor, CSc.

8. 6. 2005

Ing. Milan Tabak

24. 6. 2005

Ing. Dušan Moskaľ

26. 6. 2005

55 rokov veku Prof. Ing. Peter Palček, PhD.

4. 6. 2005

Pavol Pastucha 19. 6. 2005

60 rokov veku Anton Ondák

2. 6. 2005

Doc. Ing. Ján Knižka, CSc.

24. 6. 2005

Jún 2005ŽIVOTNÉ JUBILEÁ 25. pracovné výročie Anna Súkeníková

11. 6. 2005

Jún 2005PRACOVNÉ JUBILEÁ

ŠTUDENTI ŽU OVLÁDLI PODTATRANSKÚ RIEKU BELÁ 18

Vyznávači vodáckych športov s potešením prijali informáciu, že ÚTV ŽU aj v tomto roku organizuje raftingové splavy rieky Belá. ÚTV zabezpečil kompletné vodácke vybavenie a dopravu. V termíne od 5. 5. do 29. 5. 2005 (vždy posledné štyri dni v týždni) raftovalo spolu 192 študentov, či zamestnancov ŽU, ktorí sa na vlastnej koži presvedčili o tom, že rafting má právom prívlastok „adrenalínový". Počiatočný rešpekt z vody u začiatočníkov skúsení inštruktori z radov učiteľov ÚTV dokázali zvládnuť a účastníci sa vracali domov plní dojmov a zážitkov. Hoci nízky stav vody v rieke viackrát komplikoval organizátorom program, môžeme smelo konštatovať, že ÚTV ŽU dokázal túto akciu po všetkých stránkach zabezpečiť a umožnil vyskúšať si tento populárny šport bezmála dvom stovkám našich študentov. PaedDr. Ľ. Malachová ÚTV ŽU

ŽUŽO bolo ocenené Desiaty ročník súťaže Štúrovo pero vo Zvolene, ktorý organizovali Slovenský syndikát novinárov, TV Markíza, Matica slovenská a Krajská knižnica Ľ. Štúra vo Zvolene sa konal v dňoch 22. a 23. apríla 2005. Odborná porota hodnotila časopisy vydané v roku 2004. Časopis študentov ŽUŽO získal v silnej konkurencii 2. miesto v tejto prestížnej súťaži v kategórii vysokoškolských časopisov za informačne nasýtený mesačník s kvalitnými analytickými textami. Peter Piatka, šéfredaktor ŽUŽA, považuje ocenenie za veľký úspech a ocenenie snahy celého redakčného tímu, pretože konkurencia, najmä zo strany katedier žurnalistiky, bola skutočne silná. O to viac úspech teší. Redakcii študentského časopisu ŽUŽO srdečne blahoželáme v presvedčení, že ocenenie sa stane povzbudením do ďalšej práce. Redakcia SŽU

19

FOTOSÚŤAŽ DOVOLENKA 2005 Vážení čitatelia, zamestnanci a študenti! Vedenie ŽU, Fotoklub GAMA a redakcia SPRAVODAJCU ŽU vyhlasujú fotosúťaž DOVOLENKA 2005. Súťaže sa môže zúčastniť každý pracovník a študent ŽU, každý autor môže zaslať neobmedzený počet farebných či čiernobielych fotografií. Propozície fotosúťaže DOVOLENKA 2005 uverejníme v nasledujúcom čísle Spravodajcu ŽU. Fotoklub GAMA

20