UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MANAGEMENTU
PLATOBNÉ KARTY AKO NÁSTROJ PLATOBNÉHO STYKU
BC. LUKÁŠ HORNÁČEK
2008
Platobné karty ako nástroj bezhotovostného platobného styku
DIPLOMOVÁ PRÁCA
Bc. Lukáš Hornáček
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MANAGEMENTU KATEDRA MARKETINGU
Manažment 3.3.15
Vedúci záverečnej práce doc. Ing. Viera Sysáková, CSc.
BRATISLAVA 2008
ČESTNÉ VYHLÁSENIE Vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne a že som uviedol všetku použitú literatúru.
………………………………………… vlastnoručný podpis študenta
POĎAKOVANIE Ďakujem doc. Ing. Viere Sysákovej, CSc. za ochotu, cenné rady a usmernenie pri písaní diplomovej práce.
PREDHOVOR Sprievodným znakom deväťdesiatych rokov minulého storočia boli kolosálne zmeny nielen v ekonomike nášho štátu ale aj v celej spoločnosti. V dôsledku týchto premien mnohé podniky, dokonca aj celé odvetvia zanikali, ale s rovnakou razanciou vznikali nové spoločnosti, ktoré začínali pomaly a postupne rešpektovať pravidlá trhu. Zmena ekonomického a politického systému sa prejavila nepriaznivo na stabilite bankového sektora nielen u nás, ale aj v okolitých tzv. postsocialistických krajinách. Nemalá časť klasifikovaných úverov je nielen dedičstvom socialistickej minulosti, ale aj zmeny ekonomického systému. Časť podnikov sa dostala do ekonomických problémov, mnoho z nich nepreukázalo svoju životaschopnosť, čo sa, samozrejme, v bankách prejavilo v zhoršení kvality ich pohľadávok. Negatívnemu vývoju v bankovom sektore sa nedalo zabrániť ani dokonalou legislatívou, prípadne skúseným manažmentom bánk. Proces reštrukturalizácie vybraných bánk - v oblasti klasifikovaných úverov v značnej miere zaťažených dedičstvom minulosti - významne zlepšil ukazovatele týchto bánk, a tak vytvoril priestor pre ich postupnú privatizáciu. V súčasnosti možno povedať, že slovenský bankový sektor je stabilizovaný. Treba otvorene povedať, že banky sú v súčasnej dobe akousi oporou pre obyčajného človeka – klienta, firmu, spoločnosť. V dnešnej dobe je klient náročný, vyberavý, moderný, a nie je len obyčajným konzumentom bankových produktov. Najdiskutovanejšie sú v súčasnosti aktívne obchody komerčných bánk a táto práca približuje techniky úverovania z kreditnej karty. Dnes už vlastní platobnú kartu takmer každý občan vo veku nad 18 rokov. Niekomu je poskytovaná automaticky s otvorením bežného účtu, niekomu je ponúknutá na základe bonity klienta, niekto si ju vyžiada sám. Najžiadanejšie sú v súčasnej dobe kreditné karty, ktoré poskytujú klientom akúsi finančnú istotu v prípade nedostatku finančných prostriedkov na účte. Táto práca má priblížiť všetko to, čo obnáša kreditná karta ako taká a treba jej zaželať, aby našla svoje miesto nielen u bankových špecialistov a odborníkov na aktívne obchody komerčných bánk, ale aj u obyčajných ľudí, ktorí sa chcú dozvedieť viac o tom „ohybnom plastovom obdĺžniku“ v našich peňaženkách.
OBSAH
ÚVOD ............................................................................................................................... 7 1. HISTÓRIA PLATOBNÝCH KARIET ...................................................................9 1.1 Platobné karty a ich členenie ....................................................................................14 1.2 Členenie kreditných kariet ....................................................................................... 21 1.3 Technológia zabezpečenia kreditných kariet............................................................25 2. KREDITNÉ KARTY ČESKOSLOVENSKEJ OBCHODNEJ BANKY A.S. ............................................................................................................30 2.1 Československá obchodná banka a.s. .......................................................................30 2.2 Typy kreditných kariet Československej obchodnej banky a.s. .............................. 31 2.3 Podiel kreditných kariet Československej obchodnej banky a.s. na Slovenskom bankovom trhu ................................................................................38 2.4 Systém splácania a úročenia úveru z kreditnej karty................................................43 2.5 Výhody a nevýhody kreditných kariet .....................................................................47 3. SÚČASNÁ SITUÁCIA NA SLOVENSKOM BANKOVOM TRHU Z HĽADISKA SPLÁCANIA ÚVEROV Z KREDITNÝCH KARIET ............. 51 3.1 Úverová zadlženosť občanov Slovenskej republiky ................................................52 3.2 Úverová zadlženosť klientov Československej obchodnej banky a.s. ....................55 3.3 Návrhy a opatrenia pre Československú obchodnú banku a.s. na zníženie úverovej delikvencie občanov Slovenskej republiky ...............................................60 ZÁVER ...........................................................................................................................66 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ......................................................69
ZOZNAM OBRÁZKOV, GRAFOV A TABULIEK OBRÁZOK 1: Logo spoločnosti Diners Club International .........................................10 OBRÁZOK 2: Najvýznamnejší vydavatelia platobných kariet .....................................15 OBRÁZOK 3: Náležitosti platobnej karty – predná strana ..........................................16 OBRÁZOK 4: Náležitosti platobnej karty – zadná strana ............................................17 OBRÁZOK 5: ČSOB kreditná karta pre fyzické osoby .................................................32 OBRÁZOK 6: ČSOB firemná karta typu Revolving – VISA Business Silver ...............35 OBRÁZOK 7: ČSOB firemná karta typu Charge – VISA Business Silver a VISA Business Gold ............................................................................36
GRAF 1: Používanie firemných kreditných kariet (v%) ................................................. 38 GRAF 2: Počet vydaných platobných kariet od roku 1996 ............................................ 39 GRAF 3: Pomer vydaných platobných kariet k 31.5.2007 ............................................. 40 GRAF 4: Pomer objemu transakcií platobnými kartami v mil. Sk ................................. 42 GRAF 5: Nárast počtu platobných terminálov od roku 1996 ........................................ 43 GRAF 6: Úrokový výnos a zisky z poplatkov klientov jednotlivých bánk....................... 56
TABUĽKA 1: Počet vydaných platobných kariet od roku 1996 ................................... 39 TABUĽKA 2: Nárast počtu platobných terminálov od roku 1996 ................................ 42
ÚVOD V roku 2008 uplynulo uţ 94 rokov od vzniku prvej platobnej karty. Od začiatku svojho vzniku prešiel tento bezhotovostný platobný nástroj všestranným rozvojom. Dôvody, ktoré viedli ľudstvo k hľadaniu bezhotovostného platobného nástroja akým je platobná karta, vyplynuli zo „zraniteľnosti“ peňazí. Hotovosť prináša so sebou celý rad nevýhod. Je anonymná, málo bezpečná, nákladná na tlač a ochranu pred falšovaním, majiteľ ju môţe stratiť alebo môţe byť ukradnutá. Po technickej stránke došlo v posledných rokoch k výraznému zdokonaleniu systému platenia prostredníctvom platobnej karty, ktorý súvisí s vysokou úrovňou zabezpečenia kariet proti zneuţitiu a rýchlym prenosom dát. V organizácii systému platobných kariet sme svedkami stále sa zvyšujúcej koncentrácie domácich aj zahraničných platobných kariet, zapojovania sa bánk do medzinárodných platobných systémov, ktoré prinášajú klientom bánk celosvetový servis zabezpečovaný a kontrolovaný medzinárodnými bankovými asociáciami. Platobné karty sa stali beţnou súčasťou ţivota modernej spoločnosti a do určitej miery ho aj ovplyvňujú. Dnes uţ neslúţia len k plateniu alebo výberu hotovosti z bankomatu, ale umoţňujú vykonávať celý rad ďalších operácií. Rastúci záujem o pouţívanie platobných kariet na sluţobných a súkromných cestách, ale i v beţnom ţivote kladie poţiadavky na jednoduchosť a pohodlnosť pouţívania platobnej karty, jej bezpečnosť a samozrejme celý rad doplnkových sluţieb, ktoré zvyšujú úţitkovú hodnotu týchto platobných nástrojov. Vydavatelia kariet neustále sledujú hľadanie nových ciest rozšírenia počtu vydaných platobných kariet, spájania bánk s leteckými, obchodnými a inými spoločnosťami, v snahe zvýšiť záujem klientov o sluţby, ktoré poskytuje platobná karta. Z tohto vyplýva aj záujem zo strany podvodníkov, preto vydavatelia stále hľadajú nové spôsoby ochrany a detekcie podvodných transakcií. Vývoj v oblasti platobných kariet napreduje vysokým tempom a sú uvádzané nové produkty na trh. Cieľom diplomovej práce je poskytnúť ucelený prehľad od vzniku platobnej karty, jej neustále napredujúcej technológie, cez moţnosti získania, splácania a úročenia kreditnej karty Československej obchodnej banky a.s., ako aj úverovej zadlţenosti
7
občanov Slovenskej republiky a klientov Československej obchodnej banky ako takých. Touto diplomovou prácou chcem umoţniť pohľad i do budúcnosti platobných, najmä kreditných kariet, nových moţností ich vyuţívania a zároveň moţným spôsobom zviditeľniť víziu budúcnosti tohto platobného nástroja. V prvej kapitole predstavujem platobné karty od ich vzniku aţ po súčasnosť. Máloktorý uţívateľ tohto moderného platobného nástroja si vie predstaviť, akým vývojom prešiel tento „kúsok plastu“, ktorý drţíme denne v našich rukách. Ďalej sa zameriavam na členenie kreditných kariet, kde stručne opisujem moţnosti získania štandardných kreditných, prémiových a charge kreditných kariet. Osobitnú pozornosť venujem tretej subkapitole, ktorá je venovaná technológiam zabezpečenia kreditných kariet. Po opise niektorých najmodernejších technológiach a víziách do budúcnosti som uviedol hlavné zásady pouţívania kreditných kariet pre obyčajného uţívateľa, nakoľko k znehodnoteniu transakcií najčastejšie dochádza po zlyhaní ľudského faktora. V druhej kapitole sa zameriavam na kreditné karty Československej obchodnej banky a,s., ktorá je štvrtým najvýznamnejším poskytovateľom kreditných kariet na Slovenskom bankovom trhu. V tejto kapitole sa ďalej zameriavam na konkrétne kartové produkty Československej obchodnej banky a.s., podrobne opisujem podmienky získania týchto platobných nástrojov, ich výhody a úročenia. Dôleţitá časť je ďalej venovaná podielu kreditných kariet Československej obchodnej banky a.s. na Slovenskom bankovom trhu. Pre ľahšiu predstavivosť vývoja platobných kariet, nárastu platobných terminálov uvádzam prehľadné grafické znázornenie. V neposlednom rade pribliţujem výhody a nevýhody kreditných kariet, kde sa moţno dozvedieť, akú istotu, alebo naopak obavy, nám tieto platobné nástroje poskytujú. V tretej kapitole sa venujem súčasnej situácii na Slovenskom bankovom trhu z hľadiska splácania úverov z kreditných kariet, podrobne skúmam dôvody nárastu úverovej delikvencie klientov Československej obchodnej banky a.s. a dovoľujem si uviesť niekoľko odporúčaní pre Československú obchodnú banku na zníţenie úverovej delikvencie.
8
1. HISTÓRIA PLATOBNÝCH KARIET Prvú platobnú kartu na svete začala vydávať v roku 1914 americká telefónna a telegrafná spoločnosť Western Union Telegraph Company. Svoju kartu vyrobenú z plechu (Metal Plate) ponúkala svojím zákazníkom, ktorým potom umoţňovala telefonovať a posielať telegramy prostredníctvom svojich pobočiek, a to bez okamţitého platenia. Dôvodom prečo spoločnosť Western Union začala vydávať túto „Identification Card“ bola snaha udrţať si bonitných klientov a zároveň získať nových. Súčasne prinútiť týchto klientov k častejšiemu pouţívaniu sluţieb moţnosťou bezhotovostných platieb. Preto sa tieto karty nazývajú tieţ vernostné. Tieto karty zvýšili príjmy spoločnosti, pretoţe platenie kartou bolo omnoho pohodlnejšie neţ platba v hotovosti a pre klienta bolo jednoduchšie utratiť väčšiu sumu peňazí. Uplatnila sa tu dlhoročná skúsenosť obchodníkov, ktorí uţ v dávnej histórii zistili, ţe keď sa dá zákazníkovi moţnosť platiť neskôr, alebo na splátky, kúpi si drahší oblek, nábytok, či objedná drahšiu večeru. Platobná karta sa tak stala jedným z dôleţitých prostriedkov konkurenčného boja, a preto ju veľmi rýchlo začali ponúkať i ďalšie telegrafné, ţelezničné a obchodné spoločnosti. Pouţitie prvých platobných kariet bolo veľmi jednoduché a základný princíp ostal zachovaný aţ do súčasnej doby. Stačilo aby klient predloţil svoju kartu a podpísal účet. Predávajúci potom overil, či je predloţená karta platná a porovnal podpis na účte so vzorovým podpisom na karte, alebo porovnal meno klienta na karte s preukazom totoţnosti (pokiaľ nebol na karte podpisový vzor). Neskôr bol ku kontrolnému mechanizmu pridaný aj zoznam zablokovaných kariet a obchodník musel overiť či sa na ňom predloţená karta nenachádza. Účet klienta bol potom zaslaný do učtárne spoločnosti na vystavenie celkového – napr. mesačného účtu pre klienta. Spoločnosť tak ponúkala svojim klientom odloţeným platením na určité dohodnuté obdobie úver. Túto výhodu uvítali zákazníci najmä pri drahšom tovare. Vernostné karty sa veľmi rýchlo rozšírili po území Spojených štátov. Pre ich drţiteľov sa stali znakom osobnej prestíţe – dôvera u vydavateľa karty. Nádejný rozvoj kariet pribrzdila aţ hospodárska kríza v 30. rokoch. Prechodný útlm potom priniesla aj 2. Svetová vojna. Napriek svojim nesporným výhodám trpeli vernostné karty jednou 9
veľkou nevýhodou. Ich pouţitie bolo obmedzené iba na obchodnú sieť spoločnosti, ktorá kartu vydala. Veľa klientov preto vlastnilo relatívne väčšie mnoţstvo kariet pouţiteľných v rôznych sieťach obchodov, hotelov a ďalších obchodných miest. Táto základná nevýhoda bola odstránená aţ vznikom spoločnosti Diners Club International v roku 1950. 1
Diners Club International zaujíma v histórii platobných kariet rovnako významné
miesto ako Western Union. Ak bol rok 1914 zrodom platobnej karty ako takej, potom bol rok 1950 rokom vzniku univerzálne pouţiteľnej platobnej karty. Ku vzniku spoločnosti Diners Club sa viaţe zaujímavá historka. Jej zakladatelia, páni Robert McNamara a Ralph Schneider pozvali raz niekoľko svojich priateľov na obed do prvotriednej reštaurácie v New Yorku. Pri platení zistili, ţe nemajú dostatok hotovosti na zaplatenie útraty napriek tomu, ţe to boli zámoţní páni. Spojenie tejto náhody s vrodenou podnikavosťou oboch pánov potom viedlo k myšlienke zaloţiť klub nazvaný príznačne „Diners Club“, ktorý bude svojim členom vydávať identifikačné karty slúţiace k bezhotovostnému plateniu vo všetkých obchodoch, hoteloch a reštauráciách, ktoré s klubom uzavrú zmluvu o prijímaní jeho kariet. Klub bude obchodníkom ručiť za záväzky svojich členov a bude im preplácať predloţené účty, ak obchodník splní podmienky spoločnosti – kontrola podpisu klienta, platnosti karty a pod. Svojim členom potom raz mesačne zašle súpis uskutočnených transakcií so ţiadosťou o ich úhradu v prospech účtu klubu. Tým vznikla tzv. Charge card, karta s odloţeným platením. A preto, ţe karta klienta prinesie obchodníkovi trţbu bez toho, ţe by niesol riziko prípadnej insolventnosti člena Diners Club, musí sa podieľať na nákladoch tejto kartovej spoločnosti. Vtedy tieţ vznikla myšlienka platenia provízie zúčtujúcej organizácii z čiastky hradenej kartou. Ďalšou novinkou bol poplatok z tejto prvej univerzálnej karty (vernostné karty boli vydávané zdarma), ktorá zaloţila kategóriu „Travel and Enterteinment Card“ (T and E Card) – kariet pre uspokojovanie potrieb ľudí, ktorí cestujú za pracovnými povinnosťami či rekreáciou.
Obrázok 1 Logo spoločnosti Diners Club International 1
JUŘÍK, P. : Platební karty – Velká encyklopedie 1870 - 2006. Praha: Grada Publishing, 2006, 296 s. ISBN 80-247-1381-0
10
Keď spoločnosť Diners Club International začínala 28. Januára 1950 svoju činnosť, vlastnilo jej Credit Identification Card iba 200 klientov. Tí ju mohli pouţívať na platenie v iba 27 luxusných reštauráciách a v 2 hoteloch na Manhattane v New Yorku. Myšlienka však bola tak geniálna, ţe uţ na konci prvého roku svojej činnosti mal Diners Club vydaných viac ako 10 000 kariet, ktoré prijímalo k plateniu viac ako 1 000 prvotriednych obchodných miest v Spojených štátoch a v Kanade. Klubové karty Diners Club sa tak stali prvými medzinárodnými platobnými kartami. V rovnakej dobe sa o platobné karty začali zaujímať aj americké banky. Videli v nich
moţnosť
odstránenia
hotovosti
a šekov
u svojich
najlepších
klientov
a vybudovanie novej ziskovej oblasti. Uţ koncom 40. rokov vydalo mnoho amerických bánk svojim klientom takzvaný scrip, ktorý sa dal pouţiť ako hotovosť v miestnych obchodoch. 2 Prvú bankovú kartu v dnešnom slova zmysle však vydala až The Franklin National Bank z New Yorku v roku 1951. V priebehu niekoľkých ďalších rokov vydávala karty asi stovka ďalších bánk v USA. Verili vo veľké zisky, ale v počiatočnom období im karty priniesli iba straty, takţe polovica z nich vydávanie zastavila. Príčinou počiatočného neúspechu bankových kariet boli vysoké náklady na zabezpečenie potrebnej techniky, prevádzku a reklamu. Činnosť banky bola okrem toho zákonom obmedzená iba na jej sídlo, takţe nebolo moţné rozšírenie karty danej banky po celom území USA. Taktieţ bolo spočiatku nutné presviedčať obchodníkov aby prijímali bankové karty k úhradám. Banky argumentovali promptnou úhradou záväzkov svojich klientov, ktorá obchodníkom dávala moţnosť predávať tovary drţiteľom kariet bezhotovostne. Odloţené platenie klientom (platil do 30 dní od doručenia výpisu od banky) úverovala banka. Teraz odloţené platenie, alebo úver poskytovala drţiteľovi karty jeho banka. Za túto výhodu obchodník zaplatil províziu z ceny tovaru, alebo sluţby. Naviac ušetril náklady, ktoré by ho stál projekt vlastnej vernostnej karty a prípadné straty z nedobytných pohľadávok. Postupne sa preto začala sieť obchodníkov akceptujúcich bankové platobné karty rozširovať.
2
JUŘÍK, P. : Platební karty – Velká encyklopedie 1870 - 2006. Praha: Grada Publishing, 2006, 296 s. ISBN 80-247-1381-0
11
Prvý skutočne úspešný projekt bankovej platobnej karty zaviedla aţ v roku 1958 Bank of America. Karta mala názov Bank Americard a prvýkrát bola vydaná v Kalifornii. O rok neskôr sa rozšírila po celom území Spojených štátov. V roku 1957 (pred zavedením Bank Americard) vydávalo platobné karty len 27 amerických bánk. Počet ich drţiteľov činil 754 000 a platby nimi prijímalo 11 000 obchodníkov. Obrat vtedy činil 40 miliónov dolárov. Úspešnosť kartového programu Bank Americard dokazuje skutočnosť, ţe tieto karty vlastnilo v roku 1959 (teda rok po zavedení) uţ jeden milión klientov a obrat dosiahol 75 miliónov dolárov. Zásadný zlom u bankových kariet nastal v roku 1966, kedy Bank of America sprístupnila svoj kartový program zahájený v roku 1958 ďalším americkým
bankám, prostredníctvom licencie
poskytovanej jej dcérskou spoločnosťou Bank Americard Service Corporation. Karty niesli názov systému Bank Americard a prenikli do oblastí, kde Bank of America nemala svoje pobočky. V roku 1966 prenikol systém Bank of Americard mimo územia Spojených štátov. Jej prvým neamerickým vydavateľom sa stala Barclays Bank vo Veľkej Británii, nasledovaná dodnes viac neţ 19 000 bankami po celom svete. Pridruţené banky síce ušetrili vlastné náklady na vývoj a prevádzku platobných kariet a získali moţnosť pouţívať formou licencie osvedčený systém, ktorý bol prevádzkovo lacnejší neţ autonómne systémy, ale všetky ich karty niesli v záhlaví názov ich veľkého konkurenta. Naviac banky s nevôľou prijímali spôsoby riadenia Bank Americard Service Corporation a poţadovali jej väčšiu nezávislosť od Bank of America. Výsledkom ich tlaku bolo v roku 1970 oddelenie operácií s platobnými kartami od Bank of America a vytvorenie dvoch samostatných neziskových zdruţení: National Bank Americard Corporation (NABAN-CO) pre Spojené štáty a o niekoľko rokov neskôr v roku 1974 IBANCO Ltd. pre ostatné štáty sveta. Obe zdruţenia boli neskôr reorganizované a v roku 1977 prijali svoje súčasné názvy VISA USA a VISA International. V roku 1958 vstúpila do sveta platobných kariet aj Americká cestovná spoločnosť American Express so svojou „Green Card“. V roku 1966 svoju ponuku ako prvá rozšírila aj o zlatú kartu – „Gold card“. K veľmi rýchlemu rozšíreniu tejto karty prispela rozsiahla sieť pobočiek tejto cestovnej kancelárie vo viac neţ stovke krajín a skutočnosť, ţe jej sluţby tradične vyuţívali veľké obchodné spoločnosti a nároční turisti.
12
Začiatkom 70. rokov vydávala platobné karty niektorého z oboch systémov väčšina veľkých amerických bánk. Keď bolo v roku 1965 v USA vydaných 5 miliónov bankových platobných kariet, o iba 5 rokov neskôr ich bolo desaťnásobne viac. V roku 1969 činil obrat 5 miliárd dolárov, čo je dvojnásobok oproti predchádzajúcemu roku. V rovnakom roku bolo vydaných 650 000 kariet Diners Club s obratom jednej miliardy dolárov a 3 milióny kariet American Express s obratom 1,8 miliardy dolárov. Príklad platobných systémov amerických bánk a spoločností Diners Club a American Express sa stal vzorom pre mnohé napodobnenia v zahraničí. Prvý nasledovník uţ v roku 1963 pochádzal z Japonska, kde vedúce banky stáli pri zaloţení spoločnosti Japan Credit Bureau (JCB). V roku 1964 bola vo Švédsku zaloţená bankovou skupinou Wallenberg spoločnosť Eurocard Interntational so sídlom v Bruseli, ktorá potom v roku 1968 uzavrela strategické partnerstvo s americkým systémom Master Charge (dnes MasterCard). Uţ koncom 60. rokov boli vytvorené všetky súčasné medzinárodné systémy platobných kariet: American Express, Diners Club, Eurocard/MasterCard, JCB, eurocheque a VISA. Od polovice 70. rokov a najmä od konca 80. rokov sme svedkami obrovského rozvoja platobných kariet, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou beţného ţivota vo vyspelých krajinách a hrajú v ňom stále významnejšiu rolu. Zatiaľ čo v 70. rokoch boli klienti presviedčaní aby pouţívali platobné karty ako také, od 80. rokov môţeme sledovať stále tvrdší konkurenčný boj jednotlivých systémov a bánk. Na jednej strane stoja bankové systémy a na druhej spoločnosti American Express a Diners Club, ktoré doposiaľ z veľkej časti ovládajú lukratívny trh „Travel and Entertaiment“ kariet. Japonská JCB sa na tento vývoj zatiaľ iba prizerá a posiluje svoje pozície mimo japonského územia. Okrem tejto hlavnej frontovej línie prebieha neustály boj o zákazníkov medzi bankovými systémami Eurocard/MasterCard a VISA. V 90. rokoch umoţnila moderná výpočtová a telekomunikačná technika bankám ponúknuť karty aj stredne a menej bonitným klientom. Pre masové vydávanie sú určené tzv. elektronické debetné karty (edc/Maestro, Cirrus, Plus System, Interlink a iné), ktorých pouţitie je zaloţené na 100% autorizácii transakcií vydavateľom karty, ktorá podstatne zniţuje riziko prečerpania prostriedkov klienta, alebo zneuţitie karty. Tieto karty sú určené pre kaţdodenné pouţitie a sú dostupné prakticky kaţdému klientovi peňaţných ústavov. Ďalšie rozšírenie bezhotovostného platenia a zvýšenej bezpečnosti platobných kariet sa dosiahne nahradením doposiaľ pouţívaných magnetických kariet 13
programovateľným mikročipom. Táto technológia prináša okrem iného aj zníţenie prevádzkových nákladov a moţnosť zavedenia doplnkových sluţieb. Veľké mnoţstvo bánk vo svete uţ vydáva karty okrem magnetického prúţku aj s čipom. Treba však ešte urobiť niekoľko krokov v oblasti moţností akceptovania takýchto kariet a postupne nahradiť existujúce POS terminály čítajúce magnetický prúţok na karte za terminály prijímajúce informácie z čipov. Prvé kroky by mali byť urobené uţ v roku 2008. K masívnejšiemu prechodu k čipovým kartám má prísť v roku 2009, ktorý by sa mal stať pre platobné karty z hľadiska techniky a bezpečnosti platieb prelomovým. Vývoj však pokračuje v tejto oblasti neustále vpred, je preto viac ako pravdepodobné, ţe platobné karty o ďalších 5 rokov budú pracovať na úplne iných unikátnych technológiách. Vývoj platobných kariet sa v bývalom Československu začal v roku 1988, kedy Ţivnostenská banka vydala Dispozičné karty k tuzexovým účtom. Slovenská sporiteľňa začala ako prvá banka v Slovenskej republike vydávať platobné karty uţ v roku 1988. Zapojenie Slovenskej sporiteľne do oblasti medzinárodných kariet si vyţiadalo vybudovanie autorizačnej centrály a jej prepojenia na medzinárodný VISA systém. Na Slovensku vznikli dve samostatné autorizačné centrály. Jedna orientovaná na VISA systém s dominantným postavením Slovenskej sporiteľne a druhá orientovaná na Europay s dominantnou VÚB. Po rozdelení federácie sa nástupcom na Slovensku stalo Zdruţenie pre bankové karty (ZBK), ktorého členom sa postupne stali všetky banky pôsobiace na slovenskom finančnom trhu, vrátane Slovenskej sporiteľne. V roku 1997 boli prepojené všetky bankomaty do jednej siete ZBK. Slovenská republika sa postupne zaradila medzi štáty s vyspelou technológiou platobných kariet. Podľa počtu vydaných platobných kariet na jedného obyvateľa patrí k najrozvinutejším „kartovým“ krajinám v strednej a východnej Európe.
1.1 Platobné karty a ich členenie
Základom rozšírenia platobných kariet v celom svete je ich variabilná technológia, schopná splniť potreby jednotlivých uţívateľov, ich technické moţnosti vyuţívajúce výhody medzinárodnej normalizácie uskutočňovanej orgánmi ISO (International Standart Organisation). 14
Z hľadiska moţností pouţitia delíme platobné systémy na otvorené a uzavreté. Otvorené systémy sú charakteristické tým, ţe platobnú kartu je moţné pouţiť vo všetkých obchodných jednotkách, ktoré s ich prevádzkovateľom uzatvoria zmluvu. Príkladom sú karty Eurocard/MasterCard, VISA, American Express. Uzavretý systém umoţňuje pouţitie karty len v obchodnej sieti jedného vydavateľa. Príkladom môţu byť telefónne karty.
Obrázok 2 Najvýznamnejší vydavatelia platobných kariet
3
Platobná karta je typizovaný a štandardizovaný plast, ktorý má svoje náleţitosti.
Medzinárodná norma ISO 3554 stanovuje rozmer platobnej karty na 85,6 x 54,0 x 0,76 mm. Karta je vyrobená z trojvrstvového PVC, ktorý musí byť: a) schopný elasticky vyrovnať deformácie vzniknuté pri pouţívaní b) netoxický c) odolný voči chemickým vplyvom d) štrukturálne spoľahlivý a pouţiteľný pri teplotách od – 35 do + 50 stupňov Celzia a pri relatívnej vlhkosti vzduchu 5-95 % e) odolný proti poškodeniu Platobná karta má prednú a zadnú stranu, kaţdá obsahuje určité náleţitosti, ktoré majú vymedzený tvar a polohu na karte.
Náležitosti platobnej karty Na prednej strane sa nachádza: 1. Account Number Line – teda 12 aţ 19 miestne číslo karty. Prvá číslica určuje oblasť pouţitia /napr. karty MasterCard začínajú vţdy 5, VISA karty 4/. Po týchto číslach 3
JUŘÍK, P. : Svět platebních karet. Praha: Radix s.r.o., 1995, 184 s. ISBN 80-232-2114-0
15
nasleduje identifikácia vydavateľa karty prideľovaná orgánmi ISO, posledných 8 aţ 13 miest je určených pre identifikáciu konkrétneho kartového produktu; 2. Meno a znak vydavateľa karty (banky); 3. Meno a priezvisko držiteľa karty /prípadne názov firmy/ – max. počet znakov 27, vţdy latinskou abecedou; 4. Valid data Line – obdobie platnosti karty počas, ktorého je moţné kartu pouţívať. Udáva sa zvyčajne v tvare mesiac/rok, napr. 11/08 – karta platí do konca novembra 2008; 5. Znak platobného systému – jednotný na celom svete (jeho podiel na celkovej ploche je presne stanovený na 15%). Príkladom je MasterCard, VISA; 6. Ochranný prvok – napr. hologram (laserom vytvorený obraz); 7. Čip – ak ide o čipovú kartu 1
2 6 7 5
3 4 Obrázok 3 Náležitosti platobnej karty – predná strana
Číslo karty, meno a priezvisko drţiteľa sa tlačí podľa jednotlivého typu karty hladkou tlačou tzv. indent alebo reliéfnym písmom tzv. embos. Indentované karty sú na rozdiel od embosovaných pouţiteľné len v elektronickom prostredí bankomatov a platobných terminálov, ich pouţitie je viazané na PIN kód, čo je náhodne generované číslo známe len drţiteľovi karty. Niektoré spoločnosti vydávajú karty s fotografiou, ktorá slúţi ako identifikačný prvok.
16
Zadná strana platobnej karty obsahuje: 1. Magnetický prúžok – slúţi na záznam identifikačných údajov určených pre elektronické transakcie, môţe mať dve alebo tri záznamové stopy. 2. Podpisový prúžok – je určený pre záznam podpisového vzoru drţiteľa karty. Je vyrobený zo špeciálneho papieru schopného odhaliť akúkoľvek zmenu pôvodného podpisu. 3. Ďalšie logá, adresy, telefónne čísla.
1 3 2
Obrázok 4 Náležitosti platobnej karty – zadná strana
Platobná karta prechádza pri vzniku dvoma procesmi – procesom výroby a procesom personalizácie. Výrobu platobnej karty zabezpečuje výrobca certifikovaný príslušnou kartovou spoločnosťou, proces personalizácie predstavuje činnosti spojené s priradením platobnej karty drţiteľovi a znamená natlačenie vybraných údajov na prednú stranu karty, vygenerovanie PIN kódu a nakódovanie magnetického prúţku na zadnej strane karty, prípadne „nabitie“ čipu potrebnými údajmi. Z hľadiska technológie platobných kariet je dôleţitý spôsob záznamu údajov na karte, od ktorého závisia moţnosti pouţívania karty. Aţ do 70.rokov boli platobné karty odkázané na reliéfne písmo, ktoré sa otlačilo na účtenku u obchodníka. Práve začiatkom 70.rokov prišli technici na nápad umiestniť na plastovú kartu magnetický prúţok a pouţiť ho na záznam dát potrebných pre uskutočnenie transakcie a tým sa otvorila cesta postupnej elektronizácie. Karty s magnetickým prúţkom začali byť rozširované po zahájení prevádzky prvého bankomatu v roku 1968 americkou bankovou skupinou CITY Group. 17
Spôsob záznamu na karte je jedným z faktorov ovplyvňujúcich spôsoby moţného pouţitia karty. Reliéfny záznam u embosovaných kariet slúţi na „papierové“ transakcie s pouţitím mechanického snímača. Dnes uţ majú karty s reliéfnym písmom aj magnetický prúţok, nakoľko pouţívanie mechanických snímačov sa zniţuje kvôli bezpečnosti. Magnetický záznam u indentovaných kariet umoţnil zaznamenanie potrebných údajov na karte a slúţil spočiatku len na výber z bankomatu, neskôr v 80. rokoch umoţnil aj elektronické platenie. Údaje na magnetickom prúţku sú zakódované, pouţitie karty je viazané na znalosť osobného identifikačného kódu PINu.
Karty čipové – pamäťové médium tvorí mikroprocesor uloţený v platobnej karte. Čipy môţu slúţiť len na čítanie dát alebo aj na ich zápis s rôznymi druhmi prístupov: 1. Pamäťová karta – je pouţívaná tam, kde nie je najdôleţitejšou poţiadavkou 100 % zabezpečenie.
Mikroprocesor
má
presne
stanovenú
funkciu,
ktorá
je
naprogramovaná výrobcom. Karta má pamäť, ale ţiadnu „inteligenciu“. Pouţíva sa najmä u telefónnych kariet. 2. Logická karta – zvyšuje úroveň svojho zabezpečenia poţiadavkou na vloţenie tajného kódu alebo kódu potvrdzujúceho oprávnenie čítať údaje v pamäti karty. Funkcie karty sú tieţ dané pri výrobe. 3. Mikroprocesorová karta – je karta tzv. aktívnej inteligencie. Čip je vybavený programom a pamäťou. Čipové karty sú vyrobené z plastu v rovnakej veľkosti ako beţné platobné karty. V telese karty je uloţená polovodičová súčiastka, ktorá komunikuje dvoma spôsobmi: - kontaktná karta – pomocou 6-8 kontaktných plôch vyvedených z čipu, na ktoré sa napojí snímač terminálu; - bezkontaktná karta – bez fyzického kontaktu pomocou elektromagnetického poľa.
Pre bankové účely sa pouţívajú programovateľné mikroprocesory s najvyšším stupňom ochrany uloţených dát. Programové vybavenie a špeciálna štruktúra bráni nedovolenému čítaniu alebo záznamu dát. Laserové karty – sú zaloţené na rovnakom princípe záznamu dát ako kompaktné 18
disky. Kapacita pamäti týchto kariet je veľmi vysoká, takţe sú ideálne pre záznam veľkého mnoţstva dát. Raz uskutočnený záznam uţ nie je moţné vymazať. Váţnou nevýhodou je moţnosť kopírovania zaznamenaných údajov, proti ktorému sa laserová karta nie je schopná brániť. V oblasti kartových produktov sa tieto typy kariet nerozšírili. V priebehu svojej histórie sa platobné karty rozdelili na celý rad druhov kariet, ktoré širokej verejnosti splývajú do názvu kreditná karta. Karty môţeme rozdeliť podľa rôznych kritérií do niekoľkých skupín. 1. Z hľadiska finančného krytia a spôsobu účtovania transakcií: a) debetná karta - je to platobná karta s okamţitým platením. To znamená, ţe zúčtovanie transakcií realizovaných platobnou kartou sa uskutočňuje z účtu drţiteľa karty ihneď potom, ako sa o tom vydavateľ karty dozvie. Vydáva sa k beţnému účtu klienta a má stanovený denný limit čerpania finančných prostriedkov. V prípade, ţe klient nemá na účte peňaţné prostriedky, nedá sa tento typ platobnej karty pouţiť. b) kreditná karta - je to platobná karta s poskytnutím úveru. To znamená, ţe vydavateľ karty poskytuje drţiteľovi karty mesačný úver v dohodnutej výške za dohodnutý úrok. Mesačný úver sa v závislosti od výšky splatenej čiastky úveru kaţdý mesiac obnovuje na pôvodne dohodnutú výšku mesačného úverového rámca. Karta má stanovený mesačný úverový rámec, t.j. mesačný limit čerpania finančných prostriedkov. Pouţitie karty teda nie je viazané na zostatok na účte. Zúčtovanie transakcií sa realizuje na základe mesačného výpisu transakcií uskutočnených platobnou kartou. Niektoré banky poskytujú klientom tzv. free period, to znamená, ţe úver je poskytnutý bezúročne. c) charge karta - je to platobná karta s odloţeným platením. Je to vlastne určitý druh kreditnej karty, ktorá poskytuje drţiteľovi karty mesačný bezúročný úver v dohodnutej výške. Drţiteľ karty je povinný kaţdý mesiac poskytnutý úver splatiť v plnej výške. Zúčtovanie transakcií sa realizuje na základe mesačného výpisu transakcií uskutočnených platobnou kartou za predchádzajúci mesiac. Karta má stanovený mesačný úverový rámec, ktorý klient musí ku vopred dohodnutému dátumu vyrovnať v plnej výške, na rozdiel od kreditnej karty, kde sa tento rámec obnovuje uţ pri čiastočnej úhrade.
19
2. Z hľadiska rozsahu pouţiteľnosti: - karty platné len v obchodnej sieti vydavateľa; - karty platné v tuzemsku – domáce; - karty platné medzinárodne – zahraničné. 3. Z hľadiska druhu záznamu na karte: - Indentované – karty s hladkou tlačou určené pre pouţitie len do elektronického prostredia; - Embosované – karty s reliéfnym písmom určené do elektronického aj mechanického prostredia; - čipové - karty so zabudovaným čipom; - laserové – karty s princípom záznamu dát ako kompaktné disky; - virtuálne – virtuálne karty nie sú klasické plastové karty, virtuálnu kartu predstavuje obálka, ktorá obsahuje číslo karty, platnosť karty a bezpečnostný kód, ktorý umoţní pouţívanie karty v prostredí internetu, či na platby, kde nie je potrebná fyzická prítomnosť a prezentácia karty;
1. Podľa subjektu drţiteľa: -
osobná karta
-
služobná karta
2. Podľa úrovne sluţieb: -
základná
-
špecializovaná
-
prestížna
-
výberová
6. Ďalšie druhy kariet: co-branded card – karta vydávaná spoločne s iným podnikateľským subjektom za účelom zvýšenia obratu, napr. obchodných domov, zvýšenie počtu cestujúcich leteckou spoločnosťou a pod.. Výhody pre drţiteľa plynú z toho, ţe 20
strategické spojenie banky a partnera prináša zvláštne výhody (zľavy, prednosť pred ostatnými zákazníkmi atď.); affinity card – táto karta je vydávaná spoločne s nepodnikateľským subjektom za účelom získania skupiny osôb, ktoré spojuje niektorý z dôvodov, napr. spoločné povolanie (lekári, právnici), spoločné záujmy (ochrana zvierat, charitatívna činnosť), členstvo v záujmových kluboch. Hlavným dôvodom tohto programu je dobrý pocit – pomoc dobrej veci; zákaznícka karta alebo klubová karta – tieto karty nahradzujú členské a klubové preukazy. Neslúţia k plateniu, ale k identifikácii zákazníka. Tieto karty najčastejšie ponúkajú letecké, hotelové spoločnosti, autopoţičovne, obchodné domy, poisťovne atď.
Platobné karty sú tu uţ 94 rokov. Prvé platobné karty boli kreditné. Postupom času sa vyvíjali a menili ich vlastnosti a pouţiteľnosť ako aj segmenty pre ktoré boli určené. Momentálne sú aktuálne elektronické debetné platobné karty dostupné širokej verejnosti no vývoj sa vracia opäť ku kreditnej karte “ušitej na mieru“ tomu ktorému klientovi. Platobné karty sú prítomnosťou i budúcnosťou ktorá ovplyvní spôsob nakupovania a spotrebné správanie ľudí v modernom svete.
1.2 Členenie kreditných kariet Kreditná karta je na prvý pohľad úplne rovnaká ako klasická platobná karta. Líši sa tým, ţe je na ňu pridelený úverový limit a umoţňuje preto nákup tovaru alebo výber hotovosti, aj keď zákazník nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov. Úver je nekonečný a s kaţdou uskutočnenou splátkou sa jeho limit automaticky obnovuje. Atraktívnou výhodou kreditných kariet je moţnosť odkladu splácania - u debetných kariet bývajú naproti tomu peniaze odpočítané okamţite. Za odklad platenia si úverujúce spoločnosti nechávajú dobre zaplatiť. Úrok vyjadrujú v mesačnej sadzbe a tá sa nezdá vysoká, v konečnom ročnom vyjadrení však často neklesá pod dvadsať percent.
21
Na získanie kreditnej karty spravidla stačí podať ţiadosť a mať doklad o pravidelnom mesačnom príjme, v niektorých prípadoch však musíte mať zaloţený beţný účet. Pretoţe banky nevyţadujú ručenie, prechádza ţiadosť schvaľovaním, banka skúma schopnosť úver splatiť. Výška úveru závisí na príjmoch. Dolný limit sa najčastejšie pohybuje od desať do dvadsať tisíc korún, horný býva niţší u nebankových kariet, vyšší u bánk. Úver čerpaný kreditnou kartou môţete splácať pravidelnými splátkami, alternatívne môţete mimoriadnou splátkou splatiť celý úver alebo jeho časť. S úverovou kartou nemusíte iba nakupovať, ale môţete prostredníctvom nej tieţ vyberať hotovosť. Poplatky za výbery sa líšia. Pohybujú sa od 1 do 4% z vyberanej čiastky, pričom poplatok býva minimálne 100 aţ 150 Sk. Súčasťou karty býva niekedy aj poistenie liečebných výloh v zahraničí pre drţiteľa karty i pre jeho rodinných príslušníkov. Pre mnoho ľudí je dnes kreditná karta veľmi populárnym a jednoduchým zdrojom peňaţných prostriedkov. Prostredníctvom kreditnej karty je moţné jednoducho dosiahnuť na úver, ku ktorému nepotrebujete ţiadneho ručiteľa a často ani bankový účet vo vydávajúcej finančnej inštitúcii. Kaţdý ţiadateľ o vydanie kreditnej karty musí spĺňať určité podmienky, inak na kartu nemá nárok: Vek nad 18 rokov Občan Slovenskej republiky - niektorým spoločnostiam stačí aj potvrdenie o dlhodobom pobyte od cudzincov. Trvalý príjem – toto je nutné doloţiť, aby poskytujúca úverová spoločnosť získala dôkaz, ţe klient bude mať z čoho úver splácať. Tu nezáleţí na tom, či je tento príjem zo zamestnaneckého pomeru, ţiadateľ poberá dôchodok alebo má príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti. Spoločnosti väčšinou nestanovujú fixnú výšku príjmu. Zo skúsenosti moţno ale konštatovať, ţe s menším príjmom úverové spoločnosti ţiadateľovi často nevyhovejú. V prípade bánk je ďalej niekedy nutné spĺňať nasledujúcu podmienku Vedený beţný účet v danej banke. Táto doba sa u jednotlivých bánk pohybuje od 3 mesiacov do 2 rokov. Niektoré banky vyţadujú aj minimálny zostatok na účte počas uvedeného obdobia. 22
Štandardné kreditné karty Štandardné karty sú najbeţnejším typom kreditných kariet. Vo väčšine prípadov sú spojené s nízkymi poplatkami za vedenie a nároky na bonitu ţiadateľa tieţ nie sú vysoké. Tieto karty taktieţ umoţňujú vyuţívať určité mnoţstvo s nimi spojených výhod. Štandardné kreditné karty sú vhodné predovšetkým pre toho, kto nepotrebuje veľké mnoţstvo dodatočných výhod a doplnkových sluţieb. Prémiové kreditné karty Prémiové kreditné karty sú väčšinou známe ako karty Zlaté (MasterCard Gold) alebo Platinové (MasterCard Platinum). V tejto skupine sú však tieţ karty MasterCard World Signia, karty najvyššej úrovne Prémiových kariet. Prémiové kreditné karty sú vhodné predovšetkým pre tých drţiteľov, ktorí poţadujú vyšší úverový limit a vyuţívajú veľké mnoţstvo doplnkových sluţieb a výhod. Medzi tieto výhody patria napr. rôzne formy poistenia a zľavy u mnoţstva obchodníkov. Poistenie je u väčšiny bánk samozrejmou súčasťou prémiových kreditných kariet a obvykle ide o poistenie zodpovednosti za škody, poistenie právnej ochrany vodiča motorového vozidla a cestovné i úrazové poistenie. MasterCard Gold je prestíţna embosovaná platobná karta spoločnosti MasterCard, pouţiteľná pre výber hotovosti v bankomatoch a platbu vo všetkých obchodoch označených logom MasterCard. Má medzinárodnú platnosť a celosvetovo ju moţno pouţiť pribliţne v 25 miliónoch obchodov. Je určená pre vysoko bonitných klientov, ktorých poţiadavky na širokú akceptačnú sieť a mnoţstvo doplnkových sluţieb sú velmi vysoké. Môţe ísť o kartu debetnú, kreditnú i kartu charge. Platobné zlaté karty MasterCard sú embosované, takţe je moţné nimi platiť v obchodoch vybavených elektronickým platobným terminálom a taktieţ v obchodoch s manuálnym
snímačom
embosovaných
platobných
kariet
-
tzv.
imprinterom
("ţehličkou"). So zlatou kartou MasterCard je moţné vyberať hotovosť v bankomatoch a pri prepáţkach bánk a zmenární prostredníctvom Cash Advance. Bezhotovostnou platbou prostredníctvom zlatej karty MasterCard v zahraničí môţete dosiahnuť výhodnejší výmenný kurz a navyše neplatíte ţiadne poplatky. V poplatkoch spojených s vedením platobnej zlatej karty MasterCard je zahrnuté cestovné
23
a úrazové poistenie a rad doplnkových sluţieb. Zlatá karta MasterCard je známkou prestíţe a uznania na celom svete. Platinové karty MasterCard Platinum sú prestíţne embosované platobné karty pre najnáročnejšiu klientelu, pouţiteľné pre výber hotovosti v bankomatoch a platby vo všetkých obchodoch označených logom MasterCard. Majú medzinárodnú platnosť a celosvetovo je moţné pouţiť ich pribliţne v 25 miliónoch obchodoch. Sú určené pre vysoko bonitných klientov, ktorých sú poţiadavky na širokú akceptačnú sieť a mnoţstvo doplnkových sluţieb mimoriadne vysoké. Vydanie platinovej platobnej karty MasterCard je obvykle spojené s vysokým týţdenným limitom. Môţe ísť o kartu debetnú, kreditnú i kartu charge. Platinové platobné karty MasterCard Platinum sú embosované (na ich lícnej strane je reliéfne písmo), je teda moţné s nimi platiť okrem obchodov vybavených elektronickým platobným terminálom taktieţ v obchodoch s manuálnym snímačom embosovaných platobných kariet - tzv. imprinterom. S platinovou kartou MasterCard Platinum je moţné tieţ vyberať hotovosť v bankomatoch a pri prepáţkach bánk a zmenární prostredníctvom sluţby Cash Advance. V poplatkoch spojených s vydaním platobnej karty MasterCard Platinum býva zahrnutých niekoľko druhov cestovného a úrazového poistenia a rad doplnkových sluţieb. Platobná karta MasterCard World Signia je jednou z najprestíţnejších kariet na svete. Je pouţiteľná na výber hotovosti v bankomatoch a platbu vo všetkých obchodoch označených logom MasterCard. Samozrejmosťou platobnej karty MasterCard World Signia je jej medzinárodná platnosť a akceptácia na viac ako 25 miliónoch miest. Je určená iba pre výnimočných klientov a podmienky pre jej vydanie sú veľmi náročné. Platobná karta MasterCard World Signia má neobmedzený limit výšky platieb. Môţe ísť o kartu debetnú, kreditnú i kartu charge. Metóda splácania čerpaných peňaţných prostriedkov býva väčšinou individuálne dohodnutá s jednotlivými drţiteľmi. Drţitelia karty MasterCard World Signia môţu taţiť z obrovského mnoţstva výhod a špeciálnych sluţieb. Súčasťou karty MasterCard World Signia je poisťovací program, ktorý ponúka široké portfólio dostupných poistení vzťahujúcich sa i na rodinných príslušníkov. Karta MasterCard World Signia taktieţ oprávňuje drţitelov ku vstupu do exkluzívnych klubov a VIP salónikov na letiskách po celom svete. Súčasťou karty MasterCard World Signia je tieţ program MasterCard Global Service, ktorý drţiteľom sprostredkuje ţiadanú pomoc kdekoľvek na svete. 24
Charge karty Charge karty sú veľmi podobné kreditným kartám. Drţiteľ charge karty vykonáva počas daného obdobia (väčšinou jeden mesiac) transakcie a na konci tohto obdobia vystaví vydavateľ karty výpis s prehľadom transakcií. Na rozdiel od kreditnej karty však drţiteľ musí do stanoveného dátumu uhradiť všetky transakcie a nemôţe vyuţiť moţnosť čerpať úver. Z čerpanej čiastky tak drţiteľovi karty síce nie je účtovaný ţiadny úrok, na druhej strane však nemôţe vyuţiť moţnosť splácať útratu z daného mesiaca v neskoršom časovom období, neţ je na výpise vydavateľa uvedená splatnosť čiastky. Revolvingový úver Revolvingový úver je úver, ktorý môţe klient finančnej inštitúcie čerpať opakovane, bez toho, aby musel v jednotlivých prípadoch finančnú inštitúciu ţiadať o povolenie čerpať úver. Zjednodušene povedané ide o úverový rámec, ktorý je v danej finančnej inštitúcii klientovi k dispozícii. Na báze revolvingového úveru je zaloţené i fungovanie kreditnej karty.
1.3 Technológia zabezpečenia kreditných kariet Spoločnou snahou firiem Europay International, MasterCard International a Visa International, ktoré majú na globálnom trhu kariet najväčší podiel, je zredukovať objem kartových podvodov v priebehu najbliţších rokov na minimum. Má sa o to zaslúţiť celosvetové zavedenie čipových platobných kariet, ktoré by mali nahradiť súčasné karty vybavené magnetickým prúţkom. Čipová technológia EMV (Europay MasterCard Visa) bude okrem oveľa vyššej bezpečnosti zaručovať aj vzájomnú kompatibilitu kariet. Len v roku 2005 zaznamenala spoločnosť Europay International výšku kartových podvodov v hodnote 200 miliónov dolárov a v prípade nezavedenia čipovej technológie predpokladajú ročný nárast kartových podvodov o 400 miliónov dolárov, čo je uţ alarmujúca suma. Masové nasadenie čipových kariet uţ prebehlo napríklad vo Francúzsku. Miera kartových podvodov tam klesla zhruba o polovicu. Celosvetovo pripadajú na kaţdú kartu EuroCard/MasterCard ročne priemerne tri doláre straty pre podvody. Vďaka zavedeniu čipovej technológie je tento priemer vo Francúzsku len na úrovni 1,4 USD na 25
kartu. Celkovo tvoria v prípade spoločnosti Europay International kartové podvody len zhruba 0,1 percenta objemu všetkých finančných transakcií. Od roku 1995 sa objem podvodov s kartami viac ako zdvojnásobil. Má to na svedomí rýchly nárast počtu platobných kariet, o ktorý sa zaslúţili krajiny strednej a východnej Európy. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim nárast podvodov je rozvoj internetu a s tým spojená problematika on-line platieb. Pri takomto spôsobe platenia nie je karta fyzicky prítomná. Jej pouţívateľ má väčšiu moţnosť poskytnúť obchodníkovi falošné či ukradnuté údaje. Na internete je moţné nájsť čísla ukradnutých kreditných kariet, či dokonca objaviť programy na generovanie korektných čísel platobných kariet. Vysledovať podvodníka, hlavne ak pouţíva falošnú, ukradnutú či neexistujúcu kartu na nákup sluţieb alebo obsahu servera, je minimálna. Strata z podvodu ide na vrub obchodníkov a bánk. Zavedenie čipových kariet podľa špecifikácie EMV by v prvom rade malo zníţiť počet podvodov vzniknutých kopírovaním magnetického pásika. Čip uchováva informácie v zakódovanej podobe. Nie je moţné ho dostupnými technickými prostriedkami rozlúštiť a napodobniť. Okrem vyššej bezpečnosti prináša čipová technológia aj viac pamäte umiestnenej priamo na čipe. Do nej bude moţné ukladať ďalšie informácie o drţiteľovi karty. Europay, MasterCard i Visa sú uţ pre prechod na čipovú technológiu pevne rozhodnuté. Podľa odhadov by v roku 2009 mali byť dve tretiny všetkých platobných kariet vybavené čipom. V rovnakom čase by mali byť schopné akceptovať čipové karty tri štvrtiny POS terminálov a bankomatov. Najslabším článkom bezpečnosti je v kaţdom kartovom systéme drţiteľ karty. Aj tie najbezpečnejšie systémy sú bezmocné, keď si klient poznačí PIN kód na zadnú stranu svojej karty. Ak banka dokáţe, ţe toto číslo klient nedostatočne utajil, zaniká aj jeho nárok na náhradu ukradnutej sumy. Kombinácia zabezpečenia PIN číslom a čipom by však mala predísť väčšine v súčasnosti beţných druhov podvodov. Sama technológia čipu umoţní v budúcnosti rozšírenie zabezpečenia karty. Celá polovica všetkých internetových podvodov s kartami sa odohráva na serveroch poskytujúcich obsah prístupný len pre dospelých. Tie si na získanie drobnej platby či kontroly veku vyţiadajú od pouţívateľa číslo kreditnej karty s dátumom platnosti, ktoré zneuţijú či predajú.
26
Kartové spoločnosti disponujú v dnešnej dobe modernými technológiami na zabezpečenie platobných transakcií, ale všeobecne je známe, ţe proti zneuţitiu musí „bojovať“ v prvom rade spotrebiteľ. Uvediem preto najznámejšie a niekoľkokrát opakované zásady, ktorých nedodrţovanie často krát vedie k zneuţitiu karty na základe ľahostajnosti a nepozornosti jej majiteľa.: 4
1. Ochrana platobnej karty začína ešte pred jej prevzatím Pri prevzatí platobnej karty ju hneď podpíšte a urobte si kópiu podpisového vzoru.
2. Kartu nikomu nepožičiavajte Svoju platobnú kartu nikomu nepoţičiavajte, vystavovali by ste sa tak zbytočnému nebezpečenstvu zneuţitia. Platobná karta je spravidla neprenosná (je na nej uvedené meno drţiteľa). 3. Chráňte svoj PIN Po prevzatí čísla PIN kódu od banky si ho dobre zapamätajte a doklad, na ktorom je PIN uvedený, zničte. Nikdy si nezapisujte PIN na platobnú kartu alebo do peňaţenky, v ktorej platobnú kartu nosíte. Svoj PIN nezverejňujte. Nehovorte ho ani svojim rodinným príslušníkom, zástupcom finančných inštitúcii ani polícii či obchodníkovi.
4. Buďte opatrní pri používaní bankomatov Pri výbere z bankomatu alebo kdekoľvek inde buďte pri zadávaní PIN opatrní, aby kód nemohol nikto odpozorovať. Zásadne si pri bankomate nenechajte od nikoho radiť a riaďte sa len pokynmi uvedenými na obrazovke bankomatu. Nikto nemá právo vašu transakciu prerušiť, ani ochranka alebo iný personál banky či obchodného centra nesmie zasahovať do transakcií klientov.
4
Zdroj: Mastercard: Desatoro bezpečnosti.[online]. 2007, Dostupné z
27
Ak nie je v noci bankomat dostatočne osvetlený, radšej ho nepouţívajte a vyberte si iný alebo si zoberte niekoho so sebou. Vybranú hotovosť i kartu si ihneď uschovajte. Po ukončení transakcie si nezabudnite vziať späť svoju kartu a ak je to moţné, tak i účtenku o vykonanej transakcii. 5. Chráňte kartu pred poškodením Magnetický prúţok, ktorý je súčasťou platobných kariet, je náchylný na poškrabanie alebo zmagnetizovanie. Svoju platobnú kartu preto majte uloţenú v puzdre, v ktorom vám ju finančná inštitúcia vydala. K zmagnetizovaniu karty môţe dôjsť napríklad pôsobením mobilného telefónu alebo počítača, alebo tieţ magnetickým zapínaním dámskych kabeliek či peňaţeniek. 6. Pri platení kartou buďte pozorní Pri platení kartou buďte ostraţití, zvlášť pri embosovaných platobných kartách. Pre zabezpečenie bezpečnosti jednotlivých transakcií preferujte vydanie čipovej platobnej karty alebo vyuţívajte bezkontaktný systém platieb PayPass. Personál predajne či reštaurácie by nemal s vašou platobnou kartou nikam odchádzať a ak áno, máte právo poţadovať vykonanie transakcie pod vašim dohľadom. V kaţdej serióznej reštaurácii či obchode vám bez problémov vyhovejú. Pri platení kartou si skontrolujte správnosť údajov a výšku čiastky na potvrdenke. Po platbe skontrolujte, či vám obchodník vrátil vašu kartu. 7. Nákupy cez internet alebo po telefóne Pri platení kartou cez internet alebo po telefóne buďte veľmi opatrní. Ak by niekto nepovolaný zistil číslo vašej platobnej karty, meno a dobu platnosti, nič mu nebráni v jej zneuţití. Pri platení kartou cez internet preferujte obchody, ktoré vyuţívajú systém bezpečného platenia MasterCard SecureCode. V prípade akýchkoľvek pochybností o internetovom alebo telefonickom obchode vyuţite systém MasterCard SecureCode prípadne radšej zvoľte iný spôsob úhrady. 28
8. Stratu karty hláste čo najrýchlejšie Pravidelne kontrolujte, či svoju platobnú kartu máte stále pri sebe. 9. Sledujte výpisy z účtu Pravidelne kontrolujte výpisy z účtu. Ak zistíte akúkoľvek nezrovnalosť, ihneď informujte svoju vydavateľskú banku a spornú transakciu reklamujte. V prípade, ţe máte pocit, ţe pri platení kartou alebo pri výbere hotovosti z bankomatu nebolo všetko v poriadku, informujte o tom svoju vydavateľskú banku.
10. Strata alebo odcudzenie platobnej karty V prípade, ţe ste stratili svoju platobnú kartu alebo vám bola odcudzená, bezodkladne túto skutočnosť nahláste svojej vydavateľskej banke. Táto vašu kartu ihneď zablokuje čím zabráni jej zneuţitiu.
29
2. KREDITNÉ KARTY ČESKOSLOVENSKEJ OBCHODNEJ BANKY A.S. 2.1 Československá obchodná banka a.s. Československá obchodná banka a.s. (ďalej len ČSOB a.s.) bola zaloţená v roku 1964 a finančné operácie začala realizovať od 1. januára 1965. Ako jediná banka vo vtedajšom Československu poskytovala sluţby v oblasti financovania zahraničného obchodu. Po osamostatnení Slovenska od Českej republiky podnikala na území Slovenska ako pobočka zahraničnej banky. Po privatizácii banky v roku 1999 belgickou KBC Bank NV banka aj na území Slovenska rovnomerne rozvíjala starostlivosť o segmenty retail, malé a stredne veľké podniky, korporátnu klientelu, private banking a finančné trhy. V súlade so stratégiou skupiny KBC rozvíja predovšetkým sluţby pre drobnú klientelu, malé a stredne veľké podniky a produkty bankopoistenia. Od 1. januára 2008 vznikla na Slovensku nová spoločnosť pod obchodným menom Československá obchodná banka, a.s. Vyvrcholili tak plány belgickej skupiny KBC, ktorá ešte v decembri 2005 informovala o osamostatnení slovenskej ČSOB od aktivít v ČR. Banka ČSOB totiţ na Slovensku vystupovala ako pobočka zahraničnej banky, a to praţskej ČSOB. Cieľom vytvorenia novej samostatnej spoločnosti je, aby bola ČSOB na Slovensku samostatným silným ekonomickým subjektom s rovnakým postavením, právomocami a zodpovednosťou, ako majú ostatné spoločnosti v celej skupine KBC v Európe. Všetky dcérske spoločnosti, okrem ČSOB Poisťovne, sa od začiatku roka stali 100percentnými dcérami slovenskej banky. Ide o ČSOB Asset Management, ČSOB Dôchodcovská správcovská spoločnosť, ČSOB Leasing, ČSOB stavebná sporiteľňa a ČSOB Factoring. Akcionármi banky sa stali česká ČSOB s podielom 56,74 %, belgická KBC s podielom 39,8 %, ČSOB Leasing ČR s podielom 2,02 % a ČSOB Factoring ČR s podielom 1,44 %. Na prelome rokov 2007 a 2008 sa majetok pobočky zahraničnej banky presunul na novú akciovú spoločnosť, teda na novú Československú obchodnú banku, ktorá má svoje sídlo v Bratislave. Banku zároveň finančne podporil zahraničný akcionár, belgická skupina KBC. Základné imanie samostatnej banky je vo výške 30
5 mld. Sk a vlastný kapitál v sume 14 mld. Sk. Do troch rokov by po týchto významných krokoch potom chcela ČSOB a.s. sústrediť svoje dcérske spoločnosti pod jednu finančnú skupinu v rámci jednej administratívnej budovy. 5
Svoje zameranie na retailovú klientelu posilnila banka aktívnym rozvojom
pobočkovej siete. Dnes svoje sluţby poskytne v širokej sieti pobočiek. V ekonomicky silnejších regiónoch má banka špecializované pobočky pre bonitnú klientelu. Bonitná klientela je obsluhovaná v pobočkách najmladšieho segmentu banky – private banking. Banka je na Slovensku súčasťou silnej finančnej skupiny ČSOB. Je jedinou skupinou na Slovensku, ktorá poskytuje klientom taký rozsah finančných a poisťovacích sluţieb. Na Slovensku do skupiny patria: ČSOB Poisťovňa ČSOB Stavebná sporiteľna ČSOB Leasing ČSOB Asset Management ČSOB Dôchodková správcovská spoločnosť ČSOB Factoring
2.2 Typy kreditných kariet Československej obchodnej banky a.s. Medzinárodnú kreditnú kartu MasterCard vydáva ČSOB a.s. na slovenskom bankovom trhu od 18. novembra 2003. Banka tak splnila zámer, ktorý jej predstavitelia avizovali oficiálne ešte v júni roka 2003, keď banka štartovala prechod Visa kariet a akceptačných zariadení na čipovú technológiu. Kreditná karta ČSOB a.s. bola vtedy určená len pre fyzické osoby nepodnikateľov, a stála ročne 600 Sk. Spomedzi embosovaných kreditných kariet
na trhu bola
najlacnejšia. To ocenili najmä tí ţiadatelia, ktorí ju chceli vyuţívať ako charge kartu. V takom prípade však museli najneskoršie do 15 dní po skončení mesačného platobného
5
Zdroj: ČSOB: O nás.[online]. 2007, Dostupné z
31
cyklu vyrovnať celý záväzok banke. Bezúročné obdobie tak teoreticky mohlo dosiahnuť aţ 45 dní (konkurencia vtedy uplatňovala 40 alebo 45 dní). V prípade čerpania úveru museli klienti uhradiť aspoň desať percent dĺţnej sumy. Z nesplatenej časti platili úrok, ktorý ČSOB a.s. diferencovala podľa toho, či je drţiteľ karty jej klientom, teda či mal otvorený v banke napríklad beţný účet. Klientom účtovala 18,5-percentnú sadzbu, kým neklienta zaťaţovala banka úrokom aţ 22,5 % p.a. V prípade platby za tovar uplatňovala ČSOB a.s. úročenie od dátumu transakcie, zatiaľ čo viaceré banky začínali klientom úročiť takéto záväzky aţ po ukončení mesačného cyklu. V súčasnosti ponúka ČSOB a.s. kreditnú kartu pre fyzické osoby ako aj dva druhy kreditných kariet pre stredné a malé podniky (firemné kreditné karty). 1. ČSOB kreditná karta pre fyzické osoby
Obrázok 5 ČSOB kreditná karta pre fyzické osoby
Pre koho je karta určená Fyzickým osobám – občanom
Podmienky poskytnutia produktu Občan Slovenskej republiky s príjmami na území Slovenskej republiky Majiteľ beţného účtu vedeného v banke na území SR Podanie ţiadosti o vydanie ČSOB a.s. kreditnej karty Ţiadateľ / Spoluţiadateľ môţe preukázať svoj príjem na základe: -
minimálneho mesačného príjmu na beţnom účte v ČSOB a.s. za posledné 3 mesiace, pokiaľ je z výpisu moţné jednoznačne určiť pôvod platu (mzda, dôchodok, výţivné, nájomné apod.); v tomto prípade nie sú od klienta vyţadované ţiadne ďalšie doklady a príjem nie je potrebné overovať u zamestnávateľa, 32
-
potvrdenie zamestnávateľa o priemernej výške čistého mesačného príjmu za posledné 3 mesiace a pokiaľ je mzda zasielaná zamestnávateľom na účet klienta, súčasne aj predloţením posledného aktuálneho výpisu z tohto účtu, ktorý preukazuje uvedený prevod mzdy od zamestnávateľa,
-
potvrdenie zamestnávateľa o priemernej výške čistého mesačného príjmu za posledné 3 mesiace a pokiaľ mzda nie je zasielaná na účet klienta, výpisom z účtu nie je moţné preukázať príjem, je povinnosťou klienta predloţiť posledný aktuálny doklad o niektorom z pravidelných výdajov domácnosti (ţiadateľa, spoluţiadateľa), napr. SIPO, Telekomunikácie apod.,
-
výplatných pásiek za 3 bezprostredne predchádzajúce mesiace potvrdené zamestnávateľom, (tj. meno a podpis oprávneného pracovníka a pečiatka a telefón zamestnávateľa), kde je rozhodujúce pre doloţenie výšky príjmu minimálny mesačný príjem,
-
priznanie k dani z príjmu fyzických osôb – kópia - za posledné zdaňovacie obdobie podľa Zákona o daniach z príjmov č.366/1999 Z.z. v SR potvrdené daňovým úradom v prípade, ţe má klient príjmy z podnikania a zo samostatnej zárobkovej činnosti alebo zo závislej činnosti od viacerých zamestnávateľov ako aj výkaz o majetku a záväzkoch, výkaz o príjmoch a výdajoch spoločne s potvrdením daňového úradu o vyrovnaných daniach, vydaných miestne príslušným daňovým úradom
-
dokladu o priznaní dôchodku
-
dokladu o priznaní náhrady za stratu zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity,
-
výnimočne doloţením príjmu z úrokov výpisom z depozitných účtov ČSOB a.s.
Výhody kreditnej karty pre fyzické osoby rýchle a ľahko dostupné získanie finančných prostriedkov kdekoľvek na svete 24 hodín denne s nadštandardným komfortom okamţité uspokojenie osobných potrieb bez nutnosti dlhodobého sporenia získanie pocitu istoty v prípade vzniku nepredvídateľných situácií medzinárodnú embosovanú alebo neembosovanú kreditnú karu získava klient v krátkom časovom termíne jednoduchú kontrolu čerpaných prostriedkov 33
ak vţdy splatí klient vyčerpanú sumu do dňa splatnosti, nebude mu účtovaná úročená suma úverový limit sa pohybuje od 5.000,- Sk do 250.000,- Sk a môţe dosiahnuť niekoľko násobok disponibilného príjmu moţnosť voľby dňa splatnosti (napríklad po výplate) jednoduchá obsluha elektronickým bankovníctvom moţnosť platiť iba 5% alebo 10% z vyčerpanej sumy mesačne beţný účet v ČSOB a.s. nie je podmienkou osobný prístup rýchlosť vybavenia ţiadosti zatiaľ, čo klient bezúročne čerpá peniaze banky, zostatok jeho osobného/beţného účtu je úročený
Charakteristika produktu úverový limit od 5.000,- Sk do 250.000,- Sk výška limitu je odvodená v závislosti na vyhodnotení finančnej stability a môţe dosiahnuť výšku aţ niekoľkonásobok disponibilného mesačného príjmu zabezpečenie sa vyţaduje iba vo výnimočných prípadoch minimálna splátka 5% alebo 10% z vyčerpaného limitu denný bezhotovostný limit je celkový schválený limit kreditnej karty hotovostný limit je 20% limitu denne, denný limit je moţné zníţiť na základe ţiadosti klienta kreditná karta je schvaľovaná pre typy platobných kariet Mastercard (Mastercard Standard, Mastercard Unembossed) Úročenie kreditnej karty pre fyzické osoby pre klienta, ktorý má produktový balík ČSOB POHODA PLUS alebo ČSOB EXTRA POHODA 16,80% p.a. pre klienta, ktorý má vedené ostatné účty v ČSOB a.s. 18,50 % p.a. pre klienta, ktorý má beţný účet v inej banke 22,50 % p.a.
34
2. ČSOB firemná karta typu Revolving – VISA Business Silver
Obrázok 6 ČSOB firemná karta typu Revolving – VISA Business Silver
Pre koho je karta určená prioritne pre malých a stredných podnikateľov, fyzickým osobám podnikateľom a ich zamestnancom v zahraničí ina území Slovenska na -
platby u obchodníkov, na čerpacích staniciach, v hoteloch, zmenárňach a pod.
-
výber hotovosti prostredníctvom bankomatov alebo na prepáţkach bánk a zmenární
-
platby za poštovú, telefonickú, internetovú rezerváciu alebo objednávku
Podmienky poskytnutia produktu Spoločnosť alebo majiteľ beţného účtu vedeného v ČSOB a.s. podá „Ţiadosť o poskytnutie celkového úverového limitu firmy pre kreditné karty“. Výhody kreditnej karty typu Revolving – VISA Business Silver firemná karta šetrí čas a peniaze financie má klient k dispozícii na celom svete kedykoľvek na čokoľvek firemná kreditná karta zabezpečí klientovi finančnú nezávislosť a spoľahlivú rezervu nepretrţite na 24 hodín denne klient banke nedokladuje účel pouţitia pri bezhotovostnej platbe za tovar a sluţby neplatí klient ţiadne poplatky moţnosť prevodu finančných prostriedkov na beţný účet spoločnosti bezúročné obdobie 45 dní s voliteľným dňom splatnosti hotovostné výbery aţ do 100% limitu karty klienta v priebehu celého mesiaca moţnosť kontroly finančných prostriedkov uskutočnených spoločne všetkými firemnými kreditnými kartami aj jednotlivými firemnými kreditnými kartami SMS informácia pre drţiteľa karty o čerpaní a limite karty 35
pri strate alebo odcudzení platobnej karty má klient k dispozícii nepretrţitú zákaznícku linku pre hlásenie straty ale odcudzenia platobnej karty karta je aj pre nových klientov banky
Charakteristika produktu platobnú kartu je moţné pouţiť len na miestach označených logom VISA je určená na platby u obchodníkov vybavených elektronickým terminálom, alebo manuálnym snímačom embosovaných platobných kariet (imprinter) a na výbery hotovosti z bankomatov, alebo na prepáţkach zmenární a bánk doma i v zahraničí spoločnosť môţe mať neobmedzený počet firemných kreditných kariet limit karty pre jedného drţiteľa je min. 10.000 Sk, max. 200.000 Sk, minimálna splátka 5% čerpanej čiastky (min. 500 Sk) flexibilný spôsob splácania: osobne – vkladom hotovosti alebo prevodným príkazom, inkasom, telefonicky, elektronicky bezpečnosť proti zneuţitiu platobnej karty je zabezpečená prostredníctvom pouţívania PIN alebo overovaním podpisu súčasťou platobnej karty je poistenie liečebných nákladov pri cestách do zahraničia vo variante Standard a poistenie právnej ochrany osôb k platobnej karte je moţné dokúpiť rozšírené poistenie liečebných nákladov, variant Standard Family, Exclusive, Exclusive Family, Special k platobnej karte je moţné dokúpiť tieţ klubovú kartu IAPA, ktorá oprávňuje drţiteľa na čerpanie zliav vo vybranej sieti hotelov a autopoţičovní po celom svete a zaručuje bezodkladné vyhľadanie batoţiny a kľúčov stratených pri leteckej preprave po skončení platnosti je platobná karta automaticky obnovená 3. ČSOB firemná karta typu Charge – VISA Business Silver a VISA Business Gold
Obrázok 7 ČSOB firemná karta typu Charge – VISA Business Silver a VISA Business Gold
36
Pre koho je karta určená platby u obchodníkov, na čerpacích staniciach, v hoteloch, zmenárňach a pod. výber hotovosti prostredníctvom bankomatov alebo na prepáţkach bánk a zmenární platby za poštovú, telefonickú, internetovú rezerváciu alebo objednávku Výhody kreditnej karty typu Carge – VISA Business Silver a VISA Business Gold financie má klient k dispozícii na celom svete kedykoľvek na čokoľvek firemná kreditná karta zabezpečí klientovi finančnú nezávislosť a spoľahlivú rezervu nepretrţite na 24 hodín denne klient banke nedokladuje účel pouţitia pri bezhotovostnej platbe za tovar a sluţby neplatí klient ţiadne poplatky bezúročné obdobie aţ 55 dní hotovostné výbery aţ do 100% limitu karty klienta v priebehu celého mesiaca moţnosť kontroly finančných prostriedkov uskutočnených spoločne všetkými firemnými kreditnými kartami aj jednotlivými firemnými kreditnými kartami SMS informácia pre drţiteľa karty o čerpaní a limite karty pri strate alebo odcudzení platobnej karty má klient k dispozícii nepretrţitú zákaznícku linku pre hlásenie straty ale odcudzenia platobnej karty karta je aj pre nových klientov banky po skončení platnosti je platobná karta automaticky obnovená prestíţ spojenú s drţaním platobnej karty typu VISA Business Gold
Charakteristika produktu platobnú kartu je moţné pouţiť len na miestach označených logom VISA je určená na platby u obchodníkov vybavených elektronickým terminálom, alebo manuálnym snímačom embosovaných platobných kariet (imprinter) a na výbery hotovosti z bankomatov, alebo na prepáţkach zmenární a bánk doma i v zahraničí spoločnosť môţe mať neobmedzený počet firemných kreditných kariet limit karty pre jedného drţiteľa je min. 10.000 Sk, max. 200.000 Sk pre VISA Business Silver min. 50.000 Sk, max- 400.000 Sk pre VISA Business Gold poţadovaná splátka je 100% čerpanej sumy najneskôr v 55. deň nasledujúceho mesiaca 37
flexibilný spôsob splácania: osobne – vkladom hotovosti alebo prevodným príkazom, inkasom, telefonicky, elektronicky bezpečnosť proti zneuţitiu platobnej karty je zabezpečená prostredníctvom pouţívania PIN alebo overovaním podpisu súčasťou platobnej karty je poistenie liečebných nákladov pri cestách do zahraničia vo variante Standard a poistenie právnej ochrany osôb k platobnej karte je moţné dokúpiť rozšírené poistenie liečebných nákladov, variant Standard Family, Exclusive, Exclusive Family, Special k platobnej karte je moţné dokúpiť tieţ klubovú kartu IAPA, ktorá oprávňuje drţiteľa na čerpanie zliav vo vybranej sieti hotelov a autopoţičovní po celom svete a zaručuje bezodkladné vyhľadanie batoţiny a kľúčov stratených pri leteckej preprave po skončení platnosti je platobná karta automaticky obnovená
Graf 1 Používanie firemných kreditných kariet (v%)
2.3 Podiel kreditných kariet Československej obchodnej banky a.s. na Slovenskom bankovom trhu Slovenský trh platobných kariet vykazuje dynamický rast – či uţ z pohľadu počtu vydaných kariet, tak z objemov a počtu realizovaných transakcií. Veľký potenciál naďalej predstavujú predovšetkým karty kreditné, ktorých výhody oceňujú nielen beţní klienti, ale taktieţ malé a stredné podniky. Vyspelosť slovenského trhu dokladajú tieţ revolučné novinky, o zavedení ktorých rokuje spoločnosť MasterCard s tuzemskými vydavateľmi kariet a ktoré ešte viac rozšíria moţnosti ich pouţitia. Ide napríklad o sluţbu „Purchase with cashback“, ktorá umoţňuje súčasne s nákupom i výber hotovosti alebo prelomovú technológiu pre 38
bezkontaktné platby MasterCard PayPass. Na slovenskom trhu bolo v polovici roku 2007 vydaných 3,45 milióna debetných kariet a 1,21 milióna kreditných kariet. Celkový počet vydaných platobných kariet tak presiahol 4,6 milióna, čo predstavuje zhruba 0,85 karty na jedného obyvateľa. Tabuľka 1 Počet vydaných platobných kariet od roku 1996 Rok
1996
Počet platobných kariet
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
772 692 1 002 317 1 358 134 1 542 985 1 719 503 1 974 581 2 459 177 3 024 825 3 630 309 4 036 867 4 475 861
Zdroj: ZBK: Štatistické údaje – počet vydaných platobných kariet.[online]. 2006 Dostupné z
Graf 2 Počet vydaných platobnýck kariet od roku 1996
Spoločnosť MasterCard rokuje so slovenskými vydavateľmi o zavedení revolučných noviniek, ktoré ešte viac rozšíria moţnosti pouţívania platobných kariet. Sluţba „Purchase with cashback“, k spusteniu ktorej by malo prísť v budúcom roku, umoţní drţiteľom platobných kariet rýchly a bezpečný výber hotovosti priamo pri pokladni obchodníka. Predmetom rokovania so slovenskými bankami je takisto prelomová technológia MasterCard PayPass, prostredníctvom ktorej je moţné realizovať bezkontaktné platby. Platobnú kartu tak stačí iba priloţiť k špeciálnej čítačke a ísť. Rýchle a bezpečné platby prostredníctvom bezkontaktnej technológie posunú pouţívanie platobných kariet aj na miesta, kde sme na to doteraz neboli zvyknutí. MasterCard PayPass sa v zahraničí 39
objavuje napríklad na miestach rýchleho občerstvenia, v trafikách, na parkoviskách či v mestskej hromadnej doprave. Slovensko by sa zavedením tejto technológie pridalo medzi krajiny, ako sú USA, Veľká Británia, Turecko či Švajčiarsko. Slovenská republika patrí zároveň medzi lídrov v oblasti co-brandových platobných kariet, pouţívanie ktorých prináša drţiteľom dodatočné výhody a benefity. Co-brandová platobná karta je karta, pri ktorej spolupracuje vydavateľ karty s partnerom z komerčnej sféry (napríklad s obchodníkom). Spotrebiteľ získava za platby uskutočnené danou kartou napr. bonusové body, ktoré môţe spravidla premeniť za konkrétny tovar či zľavu u partnera co-brandového programu. Co-brandové platobné karty tak predstavujú jednu z foriem vernostných programov vydavateľov a ich partnerov. Dynamický rast trhu platobných kariet sa prejavuje i v počtoch a objemoch uskutočnených transakcií, čo potvrdzujú i údaje ZBK a slovenských bánk. Na Slovensku bolo v prvej polovici roku 2007 realizovaných takmer 64 miliónov transakcií prostredníctvom platobných kariet. Počet transakcií predstavuje v porovnaní s polovicou roku 2006 nárast o 12 %. Z realizovaných transakcií predstavujú zhruba 66 % transakcie na bankomatoch, 34 % pripadá na transakcie u obchodníkov a poskytovateľov sluţieb.
Graf 3 Pomer vydaných platobných kariet k 31.5.2007
Čelo rebríčka mapujúceho počet vydaných kariet jednotlivými bankami ukazuje, ţe prvenstvo z konca vlaňajška si upevnila Tatra banka. Pred rokom mu pritom kraľovala VÚB, ktorá sa teraz zosunula aţ na bronzovú pozíciu. 40
Prvenstvo Tatra banky začína vyzerať trvalejšie, jej náskok pred hlavnými konkurentkami sa zväčšuje. Hlavne vďaka silnému rastu vo vydávaní kreditných kariet zvýšila medziročne počet vydaných plastov o vyše pätinu. Po Dexii banke ide o najvyšší rast zo všetkých bánk. Tatre pomáhajú i karty vydávané pre Home Credit. Na opačnej strane stojí v medziročnom porovnaní prekvapivo práve VÚB, zapísala si v ňom dokonca mínusovú hodnotu. Osobitne sa prepadla v kreditkách. V strede medzi nimi, aj percentuálnym medziročným rastom, sa ocitla Slovenská sporiteľňa. Konečne sa viac rozbehla aj v kolónke venovanej embosovaným kreditným kartám. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška stúpli takmer dvojnásobne, no v porovnaní so susediacimi súperkami (a vzhľadom na vlastnú širokú klientsku bázu) je to stále veľmi málo. Slovenská sporiteľňa má ospravedlnenie v podobe neskorého nástupu do tohto kartárskeho segmentu. V strede hodnotenia sa opäť raz ukazuje, kto je dravý. Kým celý sektor stúpol v počte vydaných kariet medziročne o necelých 11 percent, spomínaná Dexia si zásluhou silnej náborovej kampane prirátala vyše 24 percent a vysoko nad priemerom boli i ČSOB a.s. a Poštová banka. Naopak UniCredit Bank, Ľudová banka či Istrobanka evidujú jednociferné rasty, a to predovšetkým zásluhou prírastkov v debetných kartách. Im sa kreditné karty dvíhali miernejšie, v prípade následníka UniBanky a HVB Bank dokonca medziročne klesli. Bankový rebríček uzatvárajú stagnujúca OTP Banka a klesajúca Privatbanka. Tá dostala na jar nový impulz v podobe nového akcionára. Synergické efekty členstva v skupine Penta sa môţu prejaviť uţ v nasledujúcom polroku. Údaje vôbec nezverejnila Citibank. Osobitnou kategóriou sú nebankoví vydavatelia charge kariet Diners Club a American Express (Amex). Dinersu sa darí medziročne zvyšovať počty kariet slušným tempom, dostal sa nad 10-tisíc kusov. Pomôcť mu v tom mohla i jeho aktuálna akcia, keď vydáva dodatkové karty k hlavným zadarmo. Amex sa v prestíţnom segmente príliš nehýbe. Značka počíta slovenské prírastky skôr v segmente klasických kreditiek, ktoré vydáva cez VÚB. Československá obchodná banka a.s. vydala v roku 2006 klientom 72 012 platobných kariet VISA Electron chip, o 35 % viac ako v roku 2005. K 30. aprílu 2007 vydala banka celkovo 73 646 týchto kariet. Počet vydaných kreditných kariet sa v minulom
41
roku zvýšil medziročne o 3 222 kusov na 7 482. Doteraz ČSOB a.s. vydala celkovo 165 000 debetných a 10 000 kreditných kariet. Platobné karty sa ešte stále viac pouţívajú na výber hotovosti z bankomatov neţ na bezhotovostné platenie cez POS terminály, avšak treba povedať, ţe v posledných rokoch nastáva posun a podiel platieb cez POS sa zvyšuje.
Graf 4 Pomer objemu transakcií platobnými kartami v mil. Sk
Najviac výberov z bankomatov uskutočňujú klienti začiatkom týţdňa, akoby sa chceli predzásobiť na ostatné dni hotovosťou. Veľa výberov sa uskutočňuje na poludnie, v čase obedňajších prestávok. Druhá vlna výberov nastáva pred víkendom. Bezhotovostné platby cez POS terminály prevládajú v podvečerných hodinách, čo môţu byť nákupy alebo platby v reštauráciách. K týmto záverom dospela ČSOB a.s. na základe vlastného pozorovania trendov vo vyuţívaní kariet počas priemerného týţdňa klientov. Tabuľka 2 Nárast počtu platobných terminálov od roku 1996 Rok Počet platobných terminálov
1996 389
1997 1 092
1998 3 001
1999 4 623
2000 6 322
2001 9 602
2002
2003
2004
2005
2006
12 265
13 084
16 272
18 981
22 665
Zdroj: ZBK: Štatistické údaje – nárast počtu platobných terminálov od roku 1996 .[online]. 2006 Dostupné z
42
Graf 5 Nárast počtu platobných terminálov od roku 1996
2.4 Systém splácania a úročenia z kreditnej karty Základnou črtou revolvingových kreditných kariet je, ţe klient nemusí mať v banke vedený účet a banka mu poskytuje revolvingový úver. Karta je naviazaná na úverový účet vedený v banke a z tohto úverového účtu klient podľa prideleného úverového limitu čerpá finančné prostriedky. Ďalším znakom revolvingových kreditných kariet je, ţe klient nemusí úver splatiť naraz, spláca ho v minimálnych splátkach. Minimálna splátka sa pohybuje v rôznych výškach. Niektoré banky majú minimálnu splátku 5 percent, niektoré 10 percent z dĺţnej sumy, ale môţe byť aj iná. Pri revolvingových kreditných kartách prichádzame do styku aj s výrazom „bezúročné obdobie“. Je to čas od transakcie do zaúčtovania, kedy v rámci týchto kreditných kariet klient neplatí banke ţiadny úrok. Bezúročné obdobie sa pohybuje v slovenských bankách od 40 do 45 dní. Názornejšie to opíšem na nasledujúcom príklade: Klient má pridelený úverový limit 10 000 Sk, minimálna splátka je 5 percent a bezúročné obdobie 40 dní. V priebehu mesiaca, od prvého do posledného dňa v mesiaci, klient čerpá financie zo svojho úverového limitu a minie z neho 7 000 Sk. Do 10. dňa nasledujúceho mesiaca musí splatiť minimálne 5 percent, t. j. 350 Sk. Na zvyšných 6 650 Sk, ktoré nesplatil v rámci bezúročného obdobia sa uplatňuje štandardná úroková sadzba. V prípade, ţe klient nesplatí ani minimálnu splátku platí tzv. sankčný úrok. 43
Klient sa však môţe rozhodnúť aj pre splatenie celej dlţnej sumy 7 000 Sk. V tom prípade za poţičané peniaze neplatí ţiadny úrok. Z tohto príkladu vyplýva, ţe dĺţka úverovania zo strany banky závisí od toho, kedy si peniaze vyberiete. Peniaze, ktoré pouţijete prvý deň v mesiaci vám banka bez úroku poţičiava na 40 dní, tie ktoré pouţijete posledný deň mesiaca vám bez úroku poţičiava na 10 dní. Kreditné karty sú určené predovšetkým na bezhotovostné platby v obchodoch. Poplatky za tieto transakcie sú nulové alebo minimálne. Kreditky sa dajú pouţiť aj na výber z bankomatov, avšak so značne vyšším poplatkom ako pri debetných platobných kartách. Kreditnú kartu ČSOB a.s. získajú klienti s poplatkom 600 Sk. Úverový limit na karte je 15 000 aţ 250 000 Sk a bezúročné obdobie je 45 dní. Ročný úrok pre majiteľov produktových balíkov ČSOB Pohoda Plus alebo ČSOB Extra Pohoda je 12,5 percenta ročne, pre klientov s ostatnými účtami 18,5 percenta ročne a pre klientov, ktorí majú vedený účet v inej banke 22,5 percenta ročne. Pre jednoduchší prehľad systému splácania úveru z kreditnej karty uvádzam nasledujúce príklady:
Typ kreditnej karty MasterCard Standard Pán Milan disponuje kreditnou kartou typu MasterCard Standard, pričom: • úverový limit 45 000 Sk • dátum splatnosti 15.5. (stanoví si klient sám napr.: po výplate) • dátum uzávierky 1.5. (dátum uzávierky a generovania výpisu je vţdy 15 dní pred dátumom splatnosti) Pán Milan od predchádzajúceho dňa uzávierky vykonal nasledovné transakcie: • bezhotovostná transakcia 18 000 Sk (zúčtovaná dňa 20.4.2008) • hotovostná transakcia (výber z bankomatu ČSOB) 2 000 Sk (zúčtovaná dňa 10.4.2008) Za hotovostnú transakciu mu bol účtovaný poplatok 50 Sk.
44
Od predchádzajúceho dňa uzávierky mu bol zaúčtovaný nový ročný poplatok za kartu a cestovné poistenie vo výške: 750 Sk Ku dňu uzávierky pánovi Milanovi neboli zaúčtované ţiadne úroky (uhradil celú dlţnú sumu k predchádzajúcemu dňu úhrady a vyuţil bezúročné obdobie). Poplatky mu budú zúčtované na konci mesačného obdobia k 30.4.2008. Jeho dlţná suma predstavuje celkom 20 800 Sk. Výšku minimálnej splátky si pán Milan stanovil na 5% z dlţnej sumy: 1 040 Sk (5% z 20 800 Sk). Do termínu splatnosti k 15.5. má pán Milan na výber splatiť: a) celú vyčerpanú sumu 20 800 Sk - po jej uhradení nie je generovaný ţiaden úrok b) minimálnu splátku 1 040 Sk – zo zostatku čerpaného úveru 19 760 Sk mu bude banka účtovať základný úrok nasledovne: -
úroky a poplatky zo sumy 0 Sk tzn. poplatky spolu 800 Sk sú ako prvé uhradené z min. splátky
-
od dátumu zúčtovania 10.4. zo sumy 1 760 Sk tzn. 2 000 Sk – 240 Sk (zostatok z povinnej min. splátky z dlţnej sumy)
-
od dátumu zúčtovania 20.4. zo sumy 18 000 Sk
c) časť vyčerpanej sumy, napr. 4 800 Sk – zo zostatku čerpaného úveru 16 000 Sk mu bude banka účtovať základný úrok nasledovne: -
od dátumu zúčtovania 20.4. zo sumy 16 000 Sk.
V prípade neuhradenia minimálnej splátky 1 040 Sk bude pánovi Milanovi od dátumu splatnosti 15.5. banka naviac účtovať sankčný úrok z neuhradenej minimálnej splátky, t.j. zo sumy 1 040 Sk.
Typ kreditnej karty MasterCard Gold Pán Jozef disponuje kreditnou kartou typu MasterCard Gold, pričom: úverový limit 150 000 Sk dátum splatnosti 15.5. (stanoví si klient sám napr: po výplate)
45
dátum uzávierky 1.5. (dátum uzávierky a generovania výpisu je vţdy 15 dní pred dátumom splatnosti) Pán Jozef od predchádzajúceho dňa uzávierky vykonal nasledovné transakcie: bezhotovostná transakcia 50 000 Sk (zúčtovaná dňa 20.4.2008) Od predchádzajúceho dňa uzávierky mu bol zaúčtovaný nový ročný poplatok za kartu a cestovné poistenie vo výške : 4 000 Sk Ku dňu uzávierky mu neboli zaúčtované ţiadne úroky (pán Jozef uhradil celú dlţnú sumu k predchádzajúcemu dňu úhrady a vyuţil bezúročné obdobie) Poplatky mu budú zúčtované na konci mesačného obdobia k 30.4.2008. Jeho celková dlţná suma predstavuje 54 000 Sk Výšku minimálnej splátky si pán Jozef zvolil na 10% z dlţnej sumy: 5 400 Sk ( 10% z 54 000 Sk) Do termínu splatnosti k 15.5. má pán Jozef na výber splatiť: a) celú vyčerpanú sumu 54 000 Sk - po jej uhradení mu nie je generovaný ţiaden úrok b) minimálnu splátku 5 400 Sk – zo zostatku čerpaného úveru 48 600 Sk mu bude banka účtovať základný úrok nasledovne: -
od dátumu zúčtovania 20.4. zo sumy 48 600 Sk, tzn. 54 000 – 5 400 (povinná min. splátka z dlţnej sumy)
c) časť vyčerpanej sumy, napr. 14 000 Sk – zo zostatku čerpaného úveru 40 000 Sk mu bude banka účtovať základný úrok nasledovne: -
od dátumu zúčtovania 20.4. zo sumy 40 000 Sk.
V prípade neuhradenia minimálnej splátky 5 400 Sk bude pánovi Jozefovi od dátumu splatnosti 15.5. banka naviac účtovať sankčný úrok z neuhradenej minimálnej splátky, t.j. zo sumy 5 400 Sk.
46
2.5 Výhody a nevýhody kreditných kariet Pre mnoho ľudí je dnes kreditná karta veľmi populárnym a jednoduchým zdrojom peňaţných prostriedkov. Prostredníctvom kreditnej karty je moţné jednoducho dosiahnuť na úver, ku ktorému nepotrebujete ţiadneho ručiteľa a často ani bankový účet vo vydávajúcej finančnej inštitúcii, avšak napriek uľahčovaniu nášho ţivota nám ho môţe aj znepríjemniť, a to väčšinou z našej chyby, kedy klient „zabúda“ splácať mesačné splátky a stáva sa tak hrozbou pre vydávajúce inštitúcie kreditnej karty. Výhody kreditných kariet Napriek tomu, ţe mnohí sa kreditnej karty ako takej z dôvodu, ţe je to vlastne druh pôţičky, bránia, iba málokto si môţe ţivot bez takejto karty dovoliť. Nejde len o výhody, ktoré môţete získať, ale najmä o praktickosť a bezpečnosť, s ktorou kreditná karta prichádza a debetná karta jej v tom nemôţe konkurovať. Praktickosť kreditnej karty oceníte pri jej rozšírenej akceptácii s platbou u obchodníka, či cez internet a tieţ v zahraničí, kedy je platba kreditnou kartou často lacnejšia ako pouţitie hotovosti, ktorú musíte zameniť nevýhodným menovým kurzom. Často krát je pri platbe za vybrané sluţby akceptovaná výlučné kreditná karta: rezervácie cez internet či platba za automobil z poţičovne. Bezpečnosť prichádza s faktom, ţe nepouţívate vlastné peniaze, teda v prípade straty či krádeţe a následného zneuţitia karty nemáte pri dôslednom nahlásení situácie organizácii, ktorá kartu vydala, ţiadnu zodpovednosť za transakcie, ktoré ste neuskutočnili vy. Ďalšou výhodou pouţívania kreditnej karty je budovanie napríklad v Británii dôleţitej kreditnej histórie. I príleţitostné pouţite karty a následné plné splatenie bilancie z výpisu znamená pozitívny bod pri budovaní aktívneho a vysokého kreditného skóre. Finančné organizácie vydávajú i kreditne karty špecificky postavené pre ľudí s neexistujúcou či zlou kreditnou históriou. Takéto kreditky majú na vašu peňaţenku určite nepriaznivé dôsledky: nie veľmi výhodné úrokové sadzby (v niektorých prípadoch aj vo výške neuveriteľných 60 % APR), ale pozorné a pravidelné splácanie celej bilancie nešťastníkovi zo zlým kreditným skóre určite zanedlho dopomôţu k lepšej a výhodnejšej karte.
47
Balance transfer – presun bilancie Kreditné karty s 0% APR sú zas výhodné pre kaţdého, kto chce na väčšom nákupe, napríklad dovolenky či povedzme nábytku do nového bytu, ušetriť. Po pouţití nemusíte hneď splácať celú bilanciu, keďţe na dané obdobie (často i rok a viac) vám vydavateľ karty neúčtuje ţiaden úrok. Splácate len minimálnu čiastku a po skončení bezúročného obdobia máte na výber: splatiť poţičanú sumu bez úroku, alebo mať o beţný úrok (určené zmluvou) zvýšený účet. Samozrejme, môţete sa rozhodnúť riešiť situáciu obhliadnutím sa po trhu a získaním novej kreditnej karty s nízkym, alebo znova nulovým úrokom, a tak pomaly splácať poţičanú čiastku bez toho, aby ste platili niečo navyše. Ďalším výhodným druhom kariet sú tie s výrazne nízkym APR. Sú vhodné hlavne pre tých spotrebiteľov , ktorí majú vysokú bilanciu a splácajú ju pomaly, po čiastkach. Nie je totiţ stále vhodné či moţné kaţdoročne meniť kreditnú kartu, nepomáha to dobrému kreditnému skóre, či posledné roky je tieţ viditeľné, ţe takýchto ponúk je čoraz menej, a tak sa oplatí presedlať na kartu, kde síce nejaký ten úrok platíte, ale máte stabilitu dlhšej doby na splácanie. Loyalty programs Opäť spomeniem Britský trh, kde sa trh s kreditnými kartami okrem hore uvedených spája i so špecifikom vernostné programy. Zbieranie rôznych bodov, air miles či cashback (vrátenia hotovostnej sumy na váš účet) je výhodné najmä pre tých, ktorí míňajú veľa, ale dokáţu celú bilanciu splatiť kaţdý mesiac. Tak nielen získavate bezúročné obdobie, na ktoré si vlastne poţičiate finančné prostriedky bezplatne, ale i nejakú formu výhody. Takţe si môţete vybrať: Zberaním air miles získavate lety do rôznych, často zaujímavých destinácii zdarma, pri cashbacku 3% a mesačnom míňaní povedzme tisíc libier vám bude na vaše konto o rok pripísaných £360, určite nie zlý spôsob, ako sa na účet finančnej organizácie potešiť.
48
Pre zhrnutie uvádzam typické výhody kreditnej karty: Jednoduchosť Kreditná karta vám umoţňuje ľahké riadenie vašich finančných prostriedkov, kontrolu výdavkov a moţnosť nakupovať tovar či sluţby aj v prípade, ţe práve nedisponujete dostatočným mnoţstvom finančných prostriedkov. Kreditné karty sú tieţ jednoduchým identifikačným prostriedkom ich drţiteľa. To umoţňuje vykonávať rezervácie (napr. v hoteloch) alebo sprostredkovať prenájom dopravného prostriedku. V prípade, ţe cestujete do zahraničia, máte obvykle automaticky dohodnuté rôzne druhy cestovného a úrazového poistenia. Pri platbách kartou v zahraničí obvykle dosiahnete výhodnejší výmenný kurz, neţ aký by ste dosiahli výmenou v zmenárni, a navyše neplatíte ţiadne zmenárenské poplatky. Bezpečnosť V prípade, ţe svoju kreditnú kartu stratíte alebo je vám odcudzená, je veľmi ľahké zamedziť jej zneuţitiu - stačí zavolať na núdzové telefónne číslo vydavateľa karty a ten ihneď kartu zablokuje pre ďalšie pouţitie. Pouţitie kreditnej karty je bezpečné tieţ v prostredí internetu. Spoločnosť MasterCard vyvinula bezpečnú technológiu MasterCard SecureCode, ktorá minimalizuje riziko zneuţitia vašej kreditnej karty. Budúcnosť Kreditná karta je výborným prostriedkom, ako si vybudovať dobrú kreditnú históriu. V prípade, ţe bude mať vo vašej vydavateľskej banke dobrú kreditnú históriu, bude pre Vás omnoho ľahšie dohodnúť si dlhodobý úver alebo hypotéku.
49
Nevýhody kreditných kariet Nevýhodou pouţívania kreditných kariet je relatívne vysoký poplatok, ktorý musí platiť obchodník aj pri predaji lacných produktov. Poskytovatelia sofistikovaných bankových sluţieb v strednej Európe nepopierajú, ţe trh s kreditnými kartami v porovnaní so západom značne zaostáva. Dôvod rozdielu medzi západom a východom je skôr kultúrny, ako technologický. Vo Veľkej Británii alebo v Nemecku je viac kariet ako ľudí. Väčšina dospelých vlastní aj Visa aj Mastercard karty, dve najrozšírenejšie značky. V Maďarsku má karty iba 35% populácie, v Čechách 16% a v Poľsku 10%. Navyše len 10% kariet v strednej Európe ponúka kredit, ostatné sú debetné karty. A taktieţ len 10% transakcií predstavuje úhradu oproti výberom hotovosti. Zainteresovaní odborníci predpokladajú, ţe zavedenie kariet v strednej Európe bude trvať menej ako 10 rokov. Rýchlosť prechodu na pouţívanie kariet ovplyvnia tri faktory. Najskôr musia ľudia v týchto krajinách zbohatnúť, pretoţe ľudia s nízkymi príjmami potrebujú mať kontrolu nad svojimi financiami a môţu sa obávať jednoduchého zneuţitia kariet. Obchody a reštaurácie na druhej strane budú musieť byť schopné prispôsobiť sa rastúcemu počtu platieb kartami. Banky budú musieť hľadať lepšie spôsoby overovania solventnosti zákazníkov. Po prechode na platby kartami bude moţné okamţite zavádzať platobné systémy elektronického obchodovania. Tento vývoj môţe však predbehnúť zavedenie iných platobných systémov vo virtuálnom svete elektronického obchodovania, ako elektronické peňaţenky a digitálne peniaze, ktorými chcú obchodníci obísť potrebu zapájať do procesu platieb drahé sluţby bánk.
50
3. SÚČASNÁ SITUÁCIA NA SLOVENSKOM BANKOVOM TRHU Z HĽADISKA SPLÁCANIA ÚVEROV Z KREDITNÝCH KARIET V roku 2007 dosiahol nominálny rast úverov domácnostiam viac ako 57 miliárd korún, výška úverov domácnostiam bola ku koncu roka viac ako 275 miliárd. Na rok 2008 sa očakáva spomalenie nominálneho nárastu objemu úverov na zhruba 54 miliárd korún. Hlavným dôvodom je postupné nasycovanie sa trhu úvermi. Ďalším dôvodom je aj očakávaný pomalší rast ekonomiky v tomto roku, ktorý zastaví pokles nezamestnanosti. Najväčší rast sa aj v roku 2008 odohrá na trhu pôţičiek zaručených nehnuteľnosťou, ako aj úverov na nehnuteľnosti, keď sa hypotekárny „boom“ spojený s rastúcim objemom investícií bude posúvať smerom na východ od Bratislavy. Objem spotrebných úverov nebude rásť aţ takým silným tempom aj pre zvyšujúcu sa konkurenciu splátkových spoločností. Podľa analytických spoločností sa časť dopytu po spotrebných úveroch navyše presunie do kreditných kariet, a najmä kontokorentných úverov, ktoré sú pre klientov dostupnejšie. Obyvatelia na Slovensku v súčasnosti splácajú peňaţným ústavom zhruba sto miliárd korún z poskytnutých hypotekárnych, stavebných a spotrebných úverov a povolených prečerpaní na beţných účtoch. Ďalších viac ako desať miliárd korún predstavujú pôţičky od splátkových aj lízingových spoločností. Občania si zvykajú na ţivot na dlh. Financujú bývanie i beţné výdavky. Čoraz širšiemu okruhu ľudí sprístupňuje úver vyšší príjem. Ani banky však nechcú premárniť šancu získať dlhodobých klientov a ponúkajú čoraz výhodnejšie podmienky alebo rafinovanejšie spôsoby predaja pôţičiek. Podiel tých klientov, čo nemôţu alebo nechcú splácať svoje záväzky, je nízky. Čoraz viac sa však presadzujú úvery bez ručenia alebo s inou formou ručenia, neţ je nehnuteľnosť. V strednodobom horizonte sa navyše očakáva zvyšovanie úrokov, preto problémoví klienti budú pribúdať rýchlejšie neţ tí riadne splácajúci. Zo zahraničia často počuť správy o hrozivo vysokom zadlţení obyvateľstva či o stúpajúcom podiele klientov, čo pôţičky nesplácajú. Slovensko v ostatných rokoch síce zaznamenáva rýchly rast zadlţenosti domácností, no tie iba doháňajú zameškané.
51
Z finančných inštitúcií zatiaľ neprichádzajú správy o zlej platobnej disciplíne dlţníkov, aj keď absolútny objem klasifikovaných úverov obyvateľstvu rastie. Banky na Slovensku vedú ako klasifikované pohľadávky ani nie päť percent všetkých úverov obyvateľstvu (4,6 mld. Sk). Štandardné pohľadávky s výhradou z toho predstavujú 1,7 miliardy korún. Záväzky domácností na Slovensku pritom presahujú iba 7 % HDP. V celom regióne novej Európy (nové členské krajiny EÚ bez Malty a Cypru, ale vrátane Bulharska, Rumunska aj Turecka) je pomer zadlţenosti k HDP viac ako deväť percent. Je teda podstatne niţší ako v najväčších európskych ekonomikách, kde dosahuje bezmála sedemkrát vyššiu úroveň. V USA presahuje podobne ako v západnej Európe 60 %.
3.1 Úverová zadlženosť občanov Slovenskej republiky 6
Slováci mali v októbri od bánk poţičaných vyše dvesto miliárd korún. Od
začiatku roka sa ich zadlţenosť len v bankách zvýšila o vyše pätinu. K tomu treba pripočítať pôţičky, ktoré si ľudia berú od splátkových a nebankových spoločností. Veritelia sa tešia. Na úverovom biznise dobre zarábajú. Aj napriek tomu, ţe počet dlţníkov neschopných splácať úvery stúpa. S tým vo výpočtoch počítajú. A majú spôsoby na to, ako väčšinu problémových dlhov vymôcť. Odolať pôţičkovým lákadlám, najmä pred vianočnými sviatkami, nie je jednoduché. Ponuky trčia z bilboardov, televíznej reklamy i poštových schránok. Útočia na city spotrebiteľov. Čo môţe byť krajšie ako obdarovať blízkych. Aj keď na to nemáte... A mnohí reagujú. Neberú si pôţičky iba na bývanie či chladničku, ktorá sa práve pokazila. S pôţičkou si môţu dovoliť aj plazmový televízor alebo domáce kino. Na ponuky úverujúcich spoločností čoraz častejšie odpovedajú ľudia, ktorí by bez postrčenia spotrebný tovar nekupovali a poţičať nevyhnutne nepotrebovali. No so zvyšujúcim sa zadlţovaním rastie aj počet ľudí, ktorí svoje schopnosti splácania precenili. Banky síce ţiadateľov prefiltrujú hodnotiacim modelom a overia v úverovom registri, no sú čoraz benevolentnejšie. 6
E TREND: Neznesiteľná ľahkosť zadlžovania. [online] Dostupné z
52
Rýchlosťou
a
nízkou
mierou
ručenia
chcú
konkurovať
splátkovým
spoločnostiam. Tie majú kritériá ešte mäkšie. A preto sadzby oveľa vyššie. Spotrebitelia, ktorí nevládzu dlhy platiť, hľadajú riešenie v ďalších dlhoch. No únik pred exekútorom je len dočasný. Problém odsunú na neskôr, a spravidla vyjde drahšie. Ţe prípady predlţenia nie sú ojedinelé, dokazujú počty exekúcií. Banky, a ešte viac to platí o nebankových spoločnostiach, sa nerady delia o počty neplatičov. Vo všeobecnosti v bankovom sektore platí, ţe s objemom predaja úverov priamoúmerne rastie aj delikvencia. A tak hoci objem zlyhaných - viac ako 90 dní neplácaných - úverov stúpa, kvalita úverového portfólia bánk sa výrazne nezhoršuje. No posuny sú zrejmé. Centrálna banka hovorí, ţe sa zvýšil počet bánk, ktoré podielom zlyhaných úverov na celkových úveroch domácnostiam prekročili hranicu piatich percent. Kým na začiatku roka mali takéto výsledky iba dve banky, za šesť mesiacov sa ich počet zvýšil na šesť. Spoločnosti ponúkajúce úvery s tým problém nemajú. Počet firiem ponúkajúcich pôţičky bez bankovej licencie rastie, prinášajú nové produkty a vidia na slovenskom trhu veľký potenciál. O nízkych rizikách pre bankový sektor je presvedčená aj Národná banka Slovenska. Simulácia vplyvov kreditného rizika ukázala, ţe pre väčšinu bánk by nárast zlyhaných úverov ani o niekoľkonásobok najvyšších medzimesačných zmien z minulosti nespôsobil zníţenie kapitálovej primeranosti pod osem percent. Z rôznych štatistík je zrejmé, ţe najviac neplatičov majú banky v portfóliu krátkodobých spotrebiteľských úverov a medzi majiteľmi kreditných kariet. Z takmer 33 miliárd korún spotrebiteľských úverov, ktoré mali banky v portfóliu v októbri, zaradili viac ako šesť percent medzi zlyhané. Delikvencia pri kreditných kartách bola vyše 7 percent. Naopak najlepšie splácané sú úvery, pri ktorých má banka v zálohu nehnuteľnosť. Nik nechce prísť o strechu nad hlavou. Aj banky preferujú dohodu s nedisciplinovaným dlţníkom. Ak dlţník komunikuje s bankou a má záujem na splácaní pohľadávky, je to vţdy dobrá cesta pre obidve strany. No ak klient dlţobu nespláca a nereaguje na výzvy banky v čase, keď je ešte moţné nájsť riešenie platobnej neschopnosti zníţením splátok či ich odloţením, oslovuje banka
53
klienta v druhom kole. Po písomných výzvach a telefonickom dohováraní prichádzajú na rad spoločnosti vymáhajúce pohľadávky. Banka úver vyhlási za splatný a postúpi vymáhanie na externú inkasnú spoločnosť. Tá má pol roka na to, aby neplatiča presvedčila na úhradu dlhu. ČSOB a.s. takto postupuje iba pri menších úveroch – do 40-tisíc korún. Má skúsenosť, ţe pri väčších úveroch inkasné spoločnosti nebývajú úspešné. Osobitnú kapitolu tvoria pohľadávky zabezpečené ručiteľom. Ak takýto dlh nespláca dlţník, prichádza na rad ten, kto sa za úver zaručil. Vo všeobecnosti si ručitelia vôbec neuvedomujú, ţe takéto riziko existuje. Väčšinou sú veľmi prekvapení, keď v poštovej schránke objavia výzvu na zaplatenie kamarátovej dlţoby. Do tejto chvíle banka súd obchádzala. No ak spoločnosť vymáhajúca pohľadávky neuspeje, môţe urobiť uţ iba jedno. Uplatní si pohľadávku súdnou cestou. Jej výsledkom je exekučný titul a vymáhanie prostredníctvom exekútorského úradu. To, samozrejme, neplatí pri úveroch, kde má na nehnuteľnosť záloţné právo. V tomto prípade súd odpadá a banka pristúpi priamo k draţbe. Alebo po dohode s dlţníkom k predaju domu či bytu cez realitnú kanceláriu. Len za šesť mesiacov tohto roka vydali súdy exekútorom poverenie na výkon exekúcie v toľkých prípadoch ako za celý vlaňajšok – takmer 190-tisíc. Čísla nehovoria o tom, či mali exekútori viac práce s fyzickými osobami alebo firmami, pretoţe štatistika ministerstva spravodlivosti ich osobitne nevykazuje. No ak sa podľa štatistiky NBS podnikové portfóliá bánk zlepšili a objem zlyhaných úverov podnikom medziročne klesol, moţno predpokladať, ţe významnou mierou sa exekútori venovali práve obyvateľstvu. Pod rozbehnutie exekúcií sa mohla čiastočne podpísať tieţ zmena Exekučného poriadku platná od septembra minulého roka. Veritelia pri začatí exekúcie nemusia vyčkávať na rozhodnutie preťaţených súdov, ale obrátia sa priamo na exekútorský úrad. Vymáhanie pohľadávok takýmto spôsobom je rýchlejšie, čo mohlo presvedčiť k exekúcii viacerých veriteľov. Exekútor sa pre dlţníkov stáva dlhodobou nočnou morou. Exekučný titul je právoplatný desať rokov a dlh s nákladmi na konanie narastá. Často krát sa dlţníci snaţia s exekútormi dohodnúť. Neplatiči, ktorí sa dopracujú aţ k tomuto inštitútu, často nedisponujú ţiadnym majetkom. Lenţe treba pripomenúť, ţe aj oni sa jedného dňa stanú poberateľmi 54
starobného či iného dôchodku, zdedia majetok alebo si nájdu zamestnanie. Často krát exekútor po troch či štyroch neúspešných rokoch mnohokrát sám upozorní veriteľa, aby zváţil, či je efektívne v exekučnom konaní pokračovať. Nádej, ţe po takej dobe niečo vymôţe, rapídne klesá. Spôsob, ako obísť exekútora a vymazať časť dlhov, prišiel tento rok v podobe konkurzu, ktorý na seba môţe uvaliť aj fyzická osoba. Zmysel má len pre tých dlţníkov, ktorí majú príjem a sú ochotní splácať dlţoby podľa rozpisu súdu. Môţu sa tak v strednodobom časovom horizonte zbaviť značnej časti záväzkov a začať nový ţivot. No zatiaľ ho ľudia nevyuţívajú. Ministerstvo spravodlivosti SR eviduje za polročné fungovanie tohto inštitútu deväť návrhov na takzvaný osobný bankrot, z toho len tri sa týkajú nepodnikateľov. Beţní ľudia o tejto moţnosti nevedia. To je jeden z dôvodov, prečo je týchto konkurzov tak málo. A banky ani iní veritelia nemajú motív, aby ich o tom informovali. Radšej skúsia vymôcť celý dlh ako len jeho časť. Treba však spomenúť aj výkladový problém. Po tom, čo súd po trojročnej skúšobnej lehote, keď dlţník podľa rozpisu dlţobu spláca, rozhodne o oddlţení, nestanú sa nevymáhateľnými všetky pohľadávky. Veritelia si zákon vykladajú tak, ţe pohľadávky, ktoré do konkurzu neprihlásili, si po jeho ukončení môţu vymáhať znovu. Nemajú tak motív prihlasovať ich a pôvodný zámer malého konkurzu sa stráca.
3.2 Úverová zadlženosť klientov Československej obchodnej banky a.s. Slovenské domácnosti si poţičajú štvrtinu z toho, čo si uloţia v bankách. Stále je to však výrazne menej ako v krajinách západnej Európy. Zo 100 korún, ktoré si slovenské domácnosti uloţia v bankách, si poţičajú späť v priemere 26 korún. V roku 2000 to bolo 10 korún. Sú to nízke úrokové sadzby, ktoré domácnosti málo motivujú sporiť, a preto viac míňajú. Aj keď zadĺţenie domácností na Slovensku narastá, je stále výrazne niţšie ako v krajinách západnej Európy alebo v USA. Kým pôţičky slovenských domácností tvoria na hrubom domácom produkte asi 15 percent, v západoeurópskych krajinách je to štvornásobne viac. V Spojených štátoch je dokonca miera úspor záporná, čo znamená, ţe americké domácnosti vloţia do bánk menej, ako si poţičajú.
55
K vyššej zadlţenosti motivujú domácnosti aj banky, a to neustálym zmäkčovaním podmienok na získanie úveru. Prebytok likvidity bankového sektora je zhruba 400 miliárd korún a finančné domy nemajú toľko investičných príleţitostí. Preto peniaze poţičiavajú vo väčšej miere. Zadlţenosť domácností sa koncentruje najmä u vyšších príjmových skupín. Podľa údajov Národnej banky Slovenska zo 100 korún, ktoré banky poţičajú obyvateľstvu, sa nevracajú 2 koruny. Z hľadiska bánk ide o prijateľné riziko. Obyvatelia si vlani v bankách poţičali 166 miliárd korún, z toho 119 miliárd tvorili dlhodobé úvery. Na porovnanie, v roku 2004 objem poskytnutých úverov pre obyvateľstvo dosiahol 61 miliárd korún, z nich polovicu tvorili dlhodobé.
Graf 6 Úrokový výnos a zisky z poplatkov klientov jednotlivých bánk
Nárast zadlţenosti hovorí aj o tom, ţe spotrebitelia sa v otázke ich príjmov pozerajú do budúcnosti s optimizmom. Chuť domácností poţičiavať si zrejme výrazne nezníţia ani rastúce úroky. Národná banka Slovenska zvýšila od začiatku roka základnú úrokovú sadzbu o jedno percento na 4 percentá a nedá sa vylúčiť, ţe ju do konca roka ešte zvýši. Zvýšenie úrokov mierne zníţi tempo rastu úverov, najmä tých na bývanie, vzhľadom na celkový boom na domácom realitnom trhu pôjde skôr o kozmetický efekt. Banky však upozorňujú, ţe suma mesačných splátok všetkých úverových produktov, ktoré občan má, by nemala presiahnuť tretinu z celkového príjmu domácnosti. Banky klientom odporúčajú, aby si vţdy nechali rezervu vo výške minimálne troch mesačných splátok alebo mesačného platu, ktoré môţu pouţiť v prípade nepredvídaných udalostí. Najmä pri dlhodobých úveroch by domácnosti nemali ísť na dno svojich finančných moţností.
56
Napriek tomu, ţe v poslednom období na Slovensku vzrástol počet úverov a ľudia sa dostávajú do zloţitej sociálnej situácie, banky nezaznamenali pri splácaní úverov zvýšený počet neplatičov. Malí klienti sú disciplinovaní. V ČSOB a.s. si dokonca dali urobiť spotrebiteľský prieskum, výsledky ktorého boli prekvapujúce. Ľudia radšej nezaplatia za tovar splátkovým organizáciám, ale splácanie bankových úverov a hlavne hypotekárnych si odloţiť nedovolia. Takto znel výsledok dôkladného prieskumu špecialistov na bankové úvery z ČSOB a.s.. Zákon a banky to však v odôvodnených prípadoch umoţňujú. Ak niekto príde o zamestnanie, je dlhodobo chorý alebo na prechodné obdobie sa mu zníţi príjem, treba svoju banku písomne o takejto situácii informovať a poţiadať o riešenie. Býva ním väčšinou odloţenie splátok alebo zníţenie a rozpočítanie na dlhšie obdobie. Ani v jednom prípade to však nie je zadarmo. Bankové domy sa pretekajú v ponuke úverových produktov, aby prilákali čo najviac klientov a vďaka vzájomnej konkurencii sa zvyšuje ich kvalita, skracuje sa čas vybavovania. Výber spotrebných úverov, ako aj úverovania z kreditných kariet, je takmer zo dňa na deň pestrejší a v poslednom čase aj klesajú ich úrokové sadzby, preto sú výhodné pre čo najväčší počet ľudí. Práve pestrá ponuka a väčšia dostupnosť môţu zvádzať k tomu, ţe si niekto zoberie úver, nakúpi si niečo na splátky a pri náhlej zmene príjmu alebo chorobe, strate zamestnania naraz zistí, ţe ho nemôţe splácať. Všetky banky na Slovensku sú v tomto prípade ochotné počkať alebo zníţiť splátky. Najviac však na dva aţ tri mesiace. Dôleţité je, ako doteraz klient platil predchádzajúce splátky, akú mal platobnú disciplínu a aký má dôvod. Odloţenie splátok účelového a bezúčelového úveru ČSOB a.s. posudzuje individuálne. Doteraz sa stretli s veľmi nízkym počtom ţiadateľov o odklad splátok, väčšinou išlo o veľmi váţne rodinné dôvody. V ČSOB a.s. pri
kaţdom klientovi
skúmajú v prvom rade jeho platobnú disciplínu, zmenu bonity od začiatku poskytnutia úveru. Je dôleţité zistiť, či bude klient schopný splácať úver v znení zmeneného splátkového plánu, či táto skutočnosť nebude mať vplyv na zabezpečenie. Zatiaľ sú však klienti disciplinovaní. Napríklad pri hypotekárnych úveroch nemali v ČSOB a.s. ani jediný prípad, ţe by museli siahnuť k exekúcii. Ľudia na Slovensku vraj skôr odloţia splátky splátkového predaja, ako na bývanie. Takisto pri spotrebných úveroch je prerušenie platenia splátok minimálne. 57
Platobná disciplína klientov ČSOB a.s. je veľmi vysoká. Týka sa to klientov, ktorí vyuţívajú hypotekárny aj rodinný spotrebný úver. Dôkladne vypracovaný scoringový systém pre úverové produkty ČSOB a.s. vo výraznej miere eliminuje moţnosť rizika, ktoré predstavuje nedodrţanie finančných záväzkov zo strany klienta. Avšak špecialisti pri poskytovaní akéhokoľvek úveru zdôrazňujú, ţe by si ľudia v prvom rade mali vopred, ako podpíšu zmluvu o úvere, rozmyslieť, či ho budú môcť splácať. A ak sa uţ stane, ţe nemôţu načas splácať, nemali by si vyvesiť telefón a nekomunikovať s bankou. Skôr, ako im pošlú upomienku jednu alebo druhú, ţe nesplácajú, mali by prísť a vopred oznámiť, ţe majú problémy. ČSOB a.s. nemá striktne vymedzené, ktoré dôvody sú akceptovateľné a ktoré nie. Samozrejme, musia byť dostatočne zrozumiteľné a váţne, vzhľadom na to, ţe úverový vzťah má právnu záväznosť. Pokiaľ banka akceptuje dôvody nesplácania úveru, uzatvorí s klientom dodatok k úverovej zmluve, v zmysle ktorého sa buď predĺţi celkový čas splatnosti úveru, prípadne sa pri zachovanej lehote splatnosti zvýšia mesačné splátky. Príčiny Medzi najčastejšie príčiny platobnej neschopnosti klienta, ktoré majú dlhodobejší charakter, patrí strata zamestnania a zdravotné dôvody. Banka pri riešení nesplácanej pohľadávky berie do úvahy aj aktívny prístup klienta k riešeniu svojej platobnej neschopnosti. Ak dlţník nemôţe svoj dlh včas a riadne platiť, môţe poţiadať o odklad splátok istiny - raz ročne na čas maximálne 6 mesiacov. Dlţník počas lehoty odkladu splátky istiny banke platí iba úroky. Odkladom splátky sa nemení dohodnutá lehota splatnosti úveru. V prípade smrti dlţníka - ak je sám jediný dlţníkom (t.j. nemá ţiadneho spoludlţníka), banka vyuţije na splatenie vinkulovanú ţivotnú poistku. Ak v rámci úverového vzťahu vystupuje aj ďalší solidárny dlţník (spoludlţník), preberá splácanie on alebo dedič. Ak napriek tomu klient nie je schopný naďalej splácať úver, banka postupuje v zmysle svojich Obchodných podmienok - realizácia záloţného práva. Klienti banky zatiaľ moţnosť odkladu splátok istiny nevyuţívajú. Dá sa konštatovať, ţe klienti ČSOB a.s. pristupujú k svojim záväzkom voči banke zodpovedne. Mali však uţ prípady, ţe klienti vôbec nespolupracovali pri nesplácaní hypotekárneho úveru – tieto boli odovzdané na vymáhanie filiálkou Work Out.
58
Sankcie
Kaţdá banka má vo svojom sadzobníku poplatkov aj poplatok za dodatok k zmluve banky alebo za odklad splátok pri rôznych typoch úverov.
Pri kaţdom je iná a je zakotvená v zmluve. Klienta s ňou vopred oboznámia. Pohybuje sa v rozpätí od 300-500 Sk za jednu splátku.
Postup
Kaţdú ţiadosť posudzujú individuálne.
Klient si podáva písomnú ţiadosť.
Podpíše dodatok k zmluve.
Musí mať uhradené všetky doterajšie splátky.
Ak uznajú dôvody - buď upravia anuitné splátky, predĺţia čas splácania úveru, alebo sa zvýšia mesačné splátky pri zachovanej lehote splatnosti úveru.
Splátky sa dajú odloţiť, najviac však na dva, tri mesiace alebo pol roka.
Kedy možno žiadať o odloženie
počas vianočného obdobia
v prípade svadby
pri dlhodobej PN
ak sa klientovi zníţi príjem
ak má váţne rodinné problémy Môţe sa stať, ţe klient zomrie, a teda uţ nemôţe splácať úver. Uvádzam dva
príklady riešenia ČSOB a.s.: 1. V prípade úmrtia klienta banka prihlási svoju pohľadávku do dedičstva a snaţí sa dosiahnuť dohodu s potenciálnymi
dedičmi klienta,
ktorí sú ochotní
pokračovať v úverovom vzťahu na strane dlţníka. V prípade
dosiahnutia
dohody sa uzatvorí Zmluva o pristúpení k záväzku. Ak nedôjde k dohode s potenciálnymi dedičmi, banka vyzve na plnenie ručiteľa. nezaplatí pohľadávku banky a
Ak ani ručiteľ
nastane dôvod na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti (najmä nezaplatenie splatných splátok úveru), banka vyhlási mimoriadnu splatnosť.
59
2. Pokiaľ klient zomrie a podmienkou poskytnutia úveru je aj vinkulácia ţivotného poistenia pre prípad smrti, úver je splatený z poistného plnenia. V prípade, ţe vinkulácia poistenia pre prípad smrti nie je podmienkou poskytnutia úveru, úverový záväzok prechádza na ručiteľov, prípadne banka vyuţije zriadené záloţné právo na hnuteľný či nehnuteľný majetok, alebo peňaţné prostriedky. Klient ČSOB a.s. musí:
podať písomnú ţiadosť o odklad splátok s odôvodnením
podpísať dodatok k zmluve o poskytnutí úveru z kreditnej karty
mať uhradené všetky doterajšie splátky
v odôvodnených prípadoch je moţný odklad splátok o 3 mesiace
pri ostatných úveroch ţiadny poplatok klientovi neúčtujú, po prehodnotení splátkoveho kalendára však môţe byť výška nasledujúcich splátok upravená
poplatok pri odklade splátok pri úvere z kreditnej karty je 300 Sk. Úroková sadzba zostáva pôvodná
v prípade hypotekárnych úverov sa kaţdá ţiadosť o odklad splátok posudzuje tieţ individuálne.
3.3 Návrhy a opatrenia pre Československú obchodnú banku a.s. na zníženie úverovej delikvencie občanov Slovenskej republiky V okamihu, keď poţiadate v banke o úver či kreditnú kartu, ocitnete sa v takzvanom úverovom registri. Je to databáza informácií o klientoch, ktorí čerpajú úver, majú kreditnú kartu alebo za úver iba ručia. Do prevádzky ho uviedli v októbri 2004. Jeho cieľom je zníţiť straty bánk spôsobené poskytovaním úverov takzvaným zlým klientom, teda takým, ktorí úvery nesplácajú. O kaţdej osobe vedenej v úverovom registri je zrejmé, či spláca svoje záväzky riadne a včas. Pretoţe ČSOB a.s. je taktieţ priamo napojená na register, informácie sa uloţia v okamihu, keď banka zaeviduje vami podpísanú ţiadosť o úverový produkt do svojho systému. Zároveň sa tam informácie dostanú v momente, keď podpíšete úverovú zmluvu a banka vám poskytne peniaze.
60
Do registra sa nedostanete, ak nedáte súhlas so spracovaním údajov o vašej osobe a tu by som zároveň uviedol prvý návrh a zároveň opatrenie pre ČSOB a.s., kde by banka automaticky po odmietnutí spracovania osobných údajov mala túto ţiadosť zamietnuť. Klient, ktorý takúto poţiadavku banky odmieta sa automaticky stáva nedôveryhodným a banka nemá moţnosť o ňom získať podrobnejšie informácie. Tu nastáva otázka, či mu v ţiadosti vyhovieť. Klient môţe mať splnené všetky ostatné poţiadavky banky ako napríklad stanovený príjem, zamestnanie na dobu určitú, výplatné pásky atď., avšak kedysi mohol napriek splneniu všetkých poţiadaviek inej banky nadobudnúť úverovú delikvenciu a môţe byť o ňom vedený záznam v úverovom registri. Poskytnúť takémuto klientovi kreditnú kartu, spotrebný, alebo hypotekárny úver sa mi zdá ľahkováţne a pre banku značne rizikové. Negatívny záznam v registri si môţete "vyslúţiť" nielen ako dlţník, ale aj ako ručiteľ, keďţe ten je vţdy spoluzodpovedný za riadne splácanie úveru a banka má právo vymáhať dlh od neho, ak ho dlţník prestane splácať. Preto keď dlţník úver nespláca podľa dohodnutých pravidiel, aj na vás ako ručiteľa sa pozerá ako na nespoľahlivého či rizikového klienta. V danej chvíli vám to moţno neprekáţa, no treba si uvedomiť, ţe negatívny zápis vám ako ručiteľovi, rovnako ako dlţníkovi, môţe komplikovať ţiadosť o úver niekoľko rokov. Údaje sú v registri totiţ uchovávané počas obdobia trvania zmluvného vzťahu medzi vami a bankou a ešte ďalších päť rokov po jeho ukončení. Pravda je, ţe banka sa sama rozhodne, či takúto informáciu o ručiteľovi bude vyhodnocovať ako negatívnu. V ČSOB a.s. táto informácia nemá negatívny vplyv na poskytnutie úveru ţiadateľovi, ktorý ručí za úver inej osobe. Byť ručiteľom nie je len symbolický čin, je to záväzok, ţe človek bude vedieť a bude ochotný splácať záväzok dlţníka, ak ten nebude schopný splácať. Ak dlţník nespláca poskytnutý úver, banka osloví dlţníka aj ručiteľa, aby uhradili omeškané splátky. Takto je ručiteľ informovaný aj o nesplácaní, aj o jeho povinnosti splácať úver namiesto dlţníka tak, ako sa zaviazal pri poskytnutí úveru. V registri sú teda okrem základných identifikačných údajov tieţ základné informácie o vašich úverových vzťahoch s finančnými inštitúciami (účastníkmi úverového registra), to znamená počet existujúcich úverových zmlúv (vrátane kreditných kariet), výška jednotlivých splátok, história splácania týchto záväzkov a informácie o zárukách záväzkov. Záväzkovým vzťahom medzi vami a bankou je aj kontokorentný úver, takţe v registri sa zobrazí aj ten. 61
Údaje v úverovom registri sa aktualizujú raz za mesiac. Závisí od konkrétnej banky, ako tieto informácie vyhodnotí. Pre jednu banku môţe byť nespoľahlivý klient, ktorý nesplácal úver aspoň jeden deň, pre inú viac ako 30 dní. Všeobecne moţno povedať, ţe klient s aktuálnou delikvenciou v registri bude mať väčší problém získať úver, kreditnú kartu či hypotéku neţ ten bez delikvencie. Klient sa nemusí báť, ţe ak niekedy meškal so splátkou napríklad pri kreditnej karte, automaticky mu zamietnu ţiadosť o úver na bývanie či iný úverový produkt. Obdobie, počas ktorého klient nespláca úver, hodnotia banky rozdielne. Pri úveroch, keď klient mešká so splátkou menej ako 30 dní, môţe byť oneskorenie splácania spôsobené zlým nastavením odosielania platby z účtu klienta, respektíve nedostatočnou výškou prostriedkov na inkasnom účte klienta v čase splátky. Ak má klient záznam, ţe doteraz dôsledne a načas hradil všetky predpísané splátky, môţu mu takéto informácie dopomôcť k získaniu úveru. Takého klienta banka povaţuje za dôveryhodného, a teda mu vie pripraviť aj adekvátnu ponuku. Naopak, ak existujú záznamy o neplnení si povinností zo strany klienta, sú takéto informácie na ťarchu klienta a berú sa do úvahy pri konečnom rozhodnutí o poskytnutí úveru. Risk monitoring – moje ďalšie odporučenie smeruje k väčšej pozornosti na túto činnosť. Je to systém – softvér odchytávajúci podozrivé rizikové transakcie podľa uţívateľom nadefinovaných kritérií. Mojim odporučením pre ČSOB a.s. v tejto oblasti je venovať tejto oblasti kontroly väčší dôraz. Je tu hneď viac dôvodov pre ktoré treba tejto činnosti venovať viac času a úsilia. Neustále rastie počet podvodných transakcií či uţ kradnutými alebo falošnými platobnými kartami kartami. S moţnosťou obchodovania na internete a platieb prostredníctvom kariet vznikla aj ţivná pôda pre “hackerov“, pre ktorých nie je problém odchytiť akúkoľvek odchádzajúcu alebo prichádzajúcu informáciu na internete. Z tejto informácie potom ľahko vyčítajú údaje o čísle karty, jej dobe platnosti a drţiteľovi takejto karty. S týmito údajmi je potom bez väčších problémov moţné nakupovať tovary a platiť za sluţby prostredníctvom internetu, ale aj rôznych zásielkových spoločností, ktoré prijímajú objednávky prostredníctvom telefónu, alebo pošty a na platby im stačia práve vyššie uvedené údaje o karte a jej drţiteľovi. Takémuto riziku zneuţitia môţe predchádzať ako drţiteľ karty, tak aj vydavateľ karty – ČSOB a.s. Drţiteľ karty môţe platiť na zabezpečených stránkach prostredníctvom SET protokolu, kde informácie o karte sú zakryptované a 62
následne rozdelené do dvoch súborov. Tieto sú opäť poskladané do pôvodného stavu aţ u autorizovaného banky obchodníka. Takéto platby sú 100% bezpečné, vyţadujú si však nie najlacnejšie hardvérové a softvérové vybavenie tak na strane obchodníka a banky, ako aj na strane spotrebiteľa. Práve pre tento dôvod poskytuje málo obchodníkov moţnosť platiť prostredníctvom bezpečného SET protokolu a taktieţ málo spotrebiteľov takúto moţnosť vyuţíva. Je však veľmi pravdepodobné, ţe rýchlym vývojom v tejto oblasti sa podarí náklady na technológiu SET zníţiť a tým ju sprístupniť ako obchodníkom, tak aj širokej verejnosti. Ďalším spôsobom ako sa brániť proti úverovej delikvencii je používanie Virtuálnej karty ČSOB a.s.. Táto karta má oproti klasickým kartám výhodu v tom, ţe je pouţiteľná na platby v iba elektronickom prostredí internetu, alebo pre objednávkové spoločnosti a má okrem náleţitostí potrebných na platbu v tomto prostredí aj CVC2 kód čo je určitý spôsob ochrany podobný SET protokolu, ale nie tak nákladný, nazývaný SSL protokol. Spotrebiteľ si taktieţ môţe overiť či je obchodník naozaj seriózny, a to tak, ţe na jeho stránke by nemal chýbať verifikačný certifikát o pravosti stránky. ČSOB a.s. ako vydavateľ môţe podvodom predchádzať informovaním svojich klientov a obchodníkov ako nakladať so svojou kartou a na čo si dávať pri jej pouţití. Druhý spôsob je práve Risk monitoring, teda dennodenné neustále on-line sledovanie prebiehajúcich transakcií ako z pohľadu vydavateľa kariet, tak aj z pohľadu prijímateľa kariet. Momentálna situácia je taká, ţe platobné systémy VISA a Europay vyţadujú od vydavateľov svojich produktov pouţívanie nimi certifikovaných Risk monitorovacích softvérov. Pre ČSOB a.s., ale aj pre viaceré iné slovenské banky je poskytovateľom Risk monitoringu spoločnosť ACS. V tejto by mala v najbliţších mesiacoch prebehnúť certifikácia jej aktuálneho systému Risk monitoring V5. spoločnosťou VISA. Od toho ako táto certifikácia dopadne, záleţí ako sa bude ďalej vyvíjať spôsob monitorovania. Ak by systém Risk monitoring V5. neprešiel certifikáciou, bude ČSOB a.s. nútená obstarať si monitorovací softvér od inej spoločnosti, alebo počkať na upravenú verziu spoločnosti ACS. Pokiaľ by prešiel certifikáciou hneď v prvej fáze bez problémov, potom by som doporučil ČSOB a.s. vyuţiť ponuku spoločnosti ACS na platenú sluţbu on-line Risk monitoring 24 hodín denne a 7 dní v týţdni. Zmluvne by sa podchytilo rozdelenie zodpovednosti a kompetencií prenesených z banky na poskytovateľa sluţby. ČSOB a.s. by vyčlenila jedného pracovníka určeného na komunikáciu ako s ACS, tak aj 63
s klientom a s orgánmi činnými v trestnom konaní v prípade, ţe k podvodu či zneuţitiu karty skutočne prišlo. Na strane ACS by boli štyria pracovníci – operátor, ktorý prijíma telefonické oznámenia klientov o strate prípadne podozrení o zneuţití karty. Dvaja Risk bezpečnostní manaţéri, ktorých náplňou práce je monitorovať on-line transakcie, vysokopodozrivé
okamţite
nahlasovať
zodpovednému
pracovníkovi
banky
zastihnuteľnému aj mimo pracovnej doby na sluţobnom telefóne. Po konzultácii s ním by títo pracovníci mali transakciu pozastaviť a neautorizovať. Posledným pracovníkom v ACS by mal byť analytik, ktorý by sledoval nákupné správanie jednotlivých klientov a skupín klientov a na základe toho zostavoval ich profily pre lepšie odchytávanie či práve zbytočné neodchytávanie zdanlivo podozrivých transakcií. Samozrejme, ţe okrem kvalitného a certifikovaného monitorovacieho systému je potrebné mať aj kvalitného motivovaného a spoľahlivého zamestnanca. Dávna filozofia ČSOB a.s. bola „čo pobočka/expozitúra to bankomat“. Táto stratégia uţ dávno nie je aktuálna. Pri neustále rastúcej výške poplatkov za výber z cudzieho bankomatu sa väčšina klientov akejkoľvek banky snaţí nájsť si “poruke“ bankomat práve svojho bankového ústavu. Nie je to však len otázka poplatkov za výbery. Dôleţitú úlohu tu zohrávajú aj dodatkové sluţby bankomatu, ktoré sú však vyuţiteľné iba kartou banky, v ktorej bankomate sa prevádzajú. Je to napríklad moţnosť prezerania zostatku na účte , darovanie finančných prostriedkov neziskovým organizáciám, dobíjanie kreditu na predplatených kartách mobilných operátorov, či do budúcnosti zamýšľané pasívne a aktívne operácie ako je prevod prostriedkov z účtu na účet a rôzne iné moţnosti. Keďţe bankomat je nákladná investícia a v súvislosti s konzervatívnym imidţom ČSOB a.s. banky by som neodporúčal umiestňovať bankomat na “kaţdom rohu", ale na vybraných lokalitách s vyššou frekvenciou nakupujúcich či zabávajúcich sa spotrebiteľov. Takýmito miestami sú v hlavnom meste ale aj mimo neho nákupné centrá ako sú Polus City Center, Aupark alebo Avion Shopping Park. Vhodnými miestami, na ktorých by bankomaty okrem klasických sluţieb poskytovaných klientom zároveň aj robili reklamu banke sú miesta, kde sa s krajinou kam pricestujú cudzinci stretávajú ako s prvými – príletová hala letiska či vstupná hala Hlavnej stanice alebo medzinárodná autobusová stanica.
64
Zvýšenie trhového podielu v oblasti platobných kariet je posledným návrhovým bodom, aj keď v podstate nejde o nový návrh, alebo odporučenie, ale o konštatovanie, ţe rast bude ovplyvnený stimulovaný a nakoniec aj dosiahnutý prostredníctvom všetkých doteraz uvedených návrhových bodov. Niektoré fakty môţu ovplyvniť tento prírastok menej, niektoré viac, všetky sa však na ňom podieľajú a sú navzájom spolu späté. Úspech banky na akomkoľvek poli, nielen v oblasti platobných kariet závisí aj od toho, ako sa k týmto otázkam banka postaví a dokáţe predpoklady v daných oblastiach napĺňať.
65
ZÁVER Platobná karta zaujíma nepochybne významné postavenie medzi ostatnými nástrojmi bezhotovostného platobného styku. História a vývoj platobnej karty svedčia o vynikajúcej myšlienke jej tvorcov a následne ľudí a inštitúcií, ktoré sa zaslúţili o jej zdokonaľovanie a rozšírenie po celom svete. Platobná karta sa stala súčasťou ţivota modernej spoločnosti a umoţnila jej drţiteľom mnohostranné vyuţitie. Kreditnú kartu pouţívame najmä na výbery z bankomatu a platby za tovar a sluţby ale v neposlednom rade nám slúţi ako určitá finančná rezerva na pokrytie nepredvídateľných finančných výdavkov. Celosvetová sieť bankomatov a obchodných miest akceptujúcich kreditné karty umoţňuje drţiteľovi karty bezpečné a pohodlné platenie všetkých výdavkov spojených so súkromnými aj sluţobnými cestami, realizáciu plánovaných aj nepredvídaných nákupov a tým, ţe odstraňuje nosenie hotovosti predstavuje pre drţiteľa karty vysoký komfort. Nikto z nás nepochybuje o výhodách kreditnej karty, ale ich pouţívanie v beţnom ţivote je v rôznych oblastiach na inej úrovni. Celosvetový trend smeruje ku pouţívaniu karty najmä na platenie v sieti obchodných miest, t.j. obchodov, hotelov, reštaurácií, čerpadiel pohonných hmôt a miest poskytujúcich sluţby rôzneho charakteru. Na Slovensku, väčšinu transakcií s kreditnými kartami tvoria výbery z bankomatu, čo je spôsobené jednak tým, ţe oblasť kartových produktov sa významne rozvinula aţ v posledných rokoch a tým, ţe ľudia musia prekonať určitú nedôveru k bezpečnosti tohto platobného nástroja a naučiť sa vyuţívať všetky výhody, ktoré môţe kreditná karta ponúknuť. S tým samozrejme súvisí aj rozširovanie miest akceptujúcich kreditné karty. Prudký rozvoj vydávania kreditných a celkovo platobných kariet a počtu inštalovaných bankomatov v SR nastal v období, kedy začali firmy poukazovať svojim zamestnancom mzdy na beţné účty vedené v peňaţných ústavoch. Avšak počet obchodníkov, ktorí sú ochotní akceptovať kreditné karty na nákup ich tovaru a sluţieb je stále nedostatočný. Majiteľ kreditnej karty sa v momente záujmu o nákup musí presvedčiť, či obchodník akceptuje platby kreditnou kartou, prípadne ešte pred nákupom stráca čas vyhľadávaním miesta, kde môţe s kartou zaplatiť. Kaţdým rokom sa zvyšuje počet majiteľov kreditných kariet zároveň s počtom akceptačných miest a nové typy kreditných kariet naznačujú cestu, ktorou sa bude tento platobný nástoj uberať. 66
Najprogresívnejším odvetvím v oblasti kartových produktov sú v súčasnosti čipové karty. Čipová technológia prináša vysoký stupeň bezpečnosti a ochrany karty proti zneuţitiu a otvára aj nové moţnosti vyuţitia čipových kariet, nielen ako platobného nástroja. Čipové karty predstavujú výrazný krok vpred v oblasti platobných kariet,
pretoţe
zabudovaný
mikroprocesor
je
jedno
z najbezpečnejších
a
najdokonalejších médií na uloţenie dát. Čipové karty umoţnia pouţitie nových metód identifikácie, tzv. biometrických metód. Tieto metódy budúcnosti umoţnia identifikáciu prostredníctvom otlačkov prstov, rozboru hlasu, obrazu očného pozadia a dynamického rozboru podpisu. Čipová technológia umoţní nahradiť dnešnú peňaţenku s bankovkami a mincami za tenkú plastovú kartičku, ktorá sa stane našou elektronickou peňaţenkou a umoţní nám tieţ pouţívanie elektronického podpisu. Elektronický podpis bude znamenať významnú zmenu ţivotného štýlu, pretoţe nám umoţní uskutočňovať na diaľku také operácie, ktoré by inak vyţadovali fyzickú prítomnosť s vynaloţením veľkého mnoţstva času. Budeme môcť riadiť spoločnosť cez internet, komunikovať s úradmi a obchodovať v úplne odlišných dimenziách ako dnes. Medzinárodné kartové spoločnosti a bankové asociácie, zaoberajúce sa vydávaním kreditných kariet, vyvíjajú na báze spoločných štandardov nové produkty čipových kariet. Projekty čipových kariet sa úspešne testujú a zavádzajú do praxe. Čipové karty nahradia v priebehu pár rokov klasické magnetické karty a nájdu svoje uplatnenie nielen v bankovníctve, ale aj v iných oblastiach ţivota. Čipová karta môţe slúţiť ako identifikačný doklad drţiteľa a tak nahradiť všetky doterajšie preukazy, môţe byť dokladom o predplatnom na kultúrne, športové akcie, na cestovné v mestskej hromadnej doprave, preukazom do kniţnice, môţe obsahovať údaje o zdravotnom stave atď. Na základe rozsiahlej pamäti čipu bude moţné sústrediť na jednej platobnej karte informácie, ktoré máme dnes rozloţené do desiatok kartičiek a preukazov. Tak ako kaţdá minca má dve strany aj čipová technológia prináša okrem nesporných výhod aj „druhú stranu mince“, ktorou je nebezpečenstvo jej zneuţitia. Mikročipy sú schopné obsiahnuť nielen údaje potrebné k pouţívaniu karty ako platobného nástroja a identifikačného preukazu, ale obrovské mnoţstvo ďalších informácií, a tým sa môţu stať posledným a nebezpečným krokom ku ovplyvňovaniu ľudí. Čipová technológia uţ vyvinula elektronické silikonové mikročipy, ktoré je moţné implantovať pod koţu a dokonca zistila najvhodnejšie miesto pre ich implantáciu. V praxi boli tieto čipy uţ otestované na zvieratách a odtiaľ uţ je len krok k ich pouţitiu 67
na ľuďoch. Satelitný systém umoţní cez mikročipy sledovanie pohybu kaţdého človeka na planéte, frekvencia mikročipu dokáţe vysielať signál, ktorý môţe spôsobiť zmenu správania človeka. Ovplyvňovanie ľudí a ich myslenia je určite nebezpečnou myšlienkou. Napriek tomu, ţe dnes takáto myšlienka znie ako fantázia, história nás uţ presvedčila, ţe technický pokrok napreduje rýchlym tempom a dáva človeku nové moţnosti ako „ovládať svet“. Záverom môţem konštatovať, ţe platobná karta je významným platobným nástrojom, ktorý má svoju budúcnosť. Čipové karty zdokonalia systém platenia kreditnými kartami a umoţnia ich vyuţitie v rôznych oblastiach nášho ţivota, nielen ako platobného prostriedku. Kam aţ vývoj bude smerovať a ako to zmení spôsob ţivota si môţeme zatiaľ len hmlisto predstavovať. Dnes vieme, ţe perspektíva platobnej karty je veľká, je to spôsob, akým platí celý svet.
68
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV 1.
JUŘÍK, P. : Platební karty – Velká encyklopedie 1870 - 2006. Praha: Grada Publishing, 2006, 296 s. ISBN 80-247-1381-0
2.
JUŘÍK, P. : Svět platebních karet. Praha: Radix s.r.o., 1995, 184 s. ISBN 80-2322114-0
3.
LIESKOVSKÁ, V. : Spotrebiteľské správanie na trhu bezhotovostného platobného styku. Bratislava: Ekonóm, 2005, 166 s. ISBN 80-873216-92
4.
MIHÁLIKOVÁ, A. : Platobné karty. Bratislava: Elita, 1992, 67 s. ISBN 80967876-1-6
5.
PAVELKA, Ľ. : Platobný styk v medzinárodnom obchode. Bratislava: Ekonóm, 2005, 178 s. ISBN 80-969063-0-5
6.
SIPKO, J. : Medzinárodný platobný styk. Bratislava: Elita, 2000, 270 s. ISBN 80969078-5-7
7.
TORMA, Š. : Finančné operácie v medzinárodnom podnikaní. Bratislava: Ekonóm, 2002, 324 s. ISBN 80-89037-02-X
INTERNETOVÉ ZDROJE
1.
www.banky.sk
2.
www.dinersclub.sk
3.
www.ekonomika.sme.sk
4.
www.etrend.sk
5.
www.hnonline.sk
6.
www.itnews.sk
7.
www.mastercard.sk
8.
www.nbs.sk
9.
www.obroda.sk
10. www.openiazoch.zoznam.sk 11. www.sbcb.sk 12. www.strategie.sk 13. www.sbcb.sk 14. www.zbk.sk 69
INÉ ZDROJE
1.
Obchodné podmienky Československej obchodnej banky a.s. na vydanie a pouţívanie domácich a medzinárodných platobných kariet, december 2007
2.
Školiaci materiál Národnej banky Slovenska, Inštitút bankového vzdelávania, 2001
3.
Výročná správa Československej obchodnej banky a.s., 2006
70
