Slovenská technická univerzita v Bratislave Materiálovo-technologická fakulta Trnava

Slovenská technická univerzita v Bratislave Materiálovo-technologická fakulta Trnava Katedra managementu a kvality

Záverečný projekt Súčasné prístupy k havarijnému plánovaniu v podmienkach chemického priemyslu

Šk. rok:1999/2000 Ročník : 6. MPP-ŠPZ

Vedúci ZP : Doc. Ing. Peter SAKÁL, Csc. Vypracoval : Roman Bohun

Katedra manažmentu a kvality

2

ZÁVEREČNÝ PROJEKT

Materiálovo-technologická fakulta STU

1. Úvod

V tejto práci, ktorá má prezentovať súčasné prístupy k havarijnému plánovaniu, by som chcel zamerať svoj pohľad na teoretickú oblasť zaoberajúcu sa priemyselnou výrobou, načrtnúť riziká s ňou súvisiace a predstaviť návrhy a možné riešenia krízových situácií týkajúcich sa prevádzok v podnikoch chemického priemyslu, ktoré používajú neustále väčšie množstvá nebezpečných látok, alebo ich zmesí a na základe chemických, fyzikálnych, alebo toxikologických vlastností vytvárajú ohrozenie a riziká, na ktoré je nevyhnutné reagovať novým prístupom pri ochrane života a zdravia občana. Neočakávané náhle udalosti, najmä veľké úniky nebezpečných látok, požiare, výbuchy, ktoré môžu byť výsledkom mimoriadnych, alebo nezvládnutých výrobných postupov priemyselnej činnosti, predstavujú vážne ohrozenie pracovníkov, verejnosti a životného prostredia. Toto ohrozenie sa väčšinou nedá ohraničiť iba priestormi priemyselného podniku, ale pôsobí aj na okolie. Prípady veľkých priemyselných nehôd, problematika ktorých s ohľadom na rast pravdepodobnosti ich vzniku s rozvojom produkcie chemických výrob v súčasnosti významne rastie, zvýrazňujú nevyhnutnosť definovať systémový prístup k používaniu nebezpečných látok.

1.1 Vysvetlenie pojmov

Kríza je pojem, ktorý je v súčasnosti v mnohých situáciách veľmi často používaný. Či už je to v súvislosti s krízou životného prostredia, politickou krízou, ale tiež krízou podniku. Sú to situácie, ktoré predstavujú trvalú, alebo dlhšiu dobu trvajúcu odchýlku od normálneho stavu.


3



Pri skúmaní otázok riešenia krízových javov je podľa [3] treba najskôr preskúmať obsah, príčiny a dôvody vzniku krízových javov v tom ktorom špecifickom prostredí. Krízové situácie nájdeme v každej ľudskej činnosti. Každé špecifické prostredie obsahuje v sebe zárodky špecifických rizík a kríz. Na druhej strane každé z rizík a kríz sa viaže na svoje identické prostredie. Prevencia, alebo riešenie krízových javov vyžaduje preto identifikáciu samotného prostredia, v ktorom sa špecifické riziká, či krízy vyskytujú. Ak príde k porušeniu rovnováhy medzi funkčnými javmi vo vnútri samotného prostredia, alebo i v okolí relevantného prostredia, dôjde k aktivizovaniu na prostredie sa viažucich rizík a z nich sa potom, za priaznivých okolností, vyvinú krízy. Pri skúmaní rizikových, resp. krízových javov a stavov je potrebné najskôr javy identifikovať a popísať a potom vykonať charakteristiku ich vlastností z pohľadu ich vnútorného obsahu, vlastnej stability a pravdepodobného vývoja a z pohľadu akým spôsobom riziko ovplyvňuje vlastné prostredie i jeho okolie. Je potrebné zistiť, či toto prostredie je prostredím stálym, nemenným alebo či je to prostredie nestále, sústavne sa meniace a vyvíjajúce. Zo

skúseností

súčinnostných

medzinárodných

cvičení

armád

vyspelých

demokratických štátov, ako boli „HEXAGRAND 97“ a „CMX 98“ vyplýva potreba zmeny orientácie všeobecných úloh obrany a ochrany z doterajšieho výhradného zamerania na brannú pohotovosť štátu, do otázok riešenia aj iných krízových situácií. Precvičované úlohy kladú značný dôraz aj na prípravu a schopnosť ozbrojených síl podieľať sa na odstraňovaní následkov ekologických katastrôf, veľkých priemyselných havárií a živelných pohrôm. Najväčšia miera účasti riešenia krízových situácií pripadne na rezort MV SR, ktorý má vytvorené štruktúry i systém riadenia a prostredníctvom svojich organizačných útvarov zabezpečuje riešenie väčšiny úloh spojených s krízovými situáciami a opatreniami k ich postupnej likvidácii. Na zabezpečenie uvedených úloh je orientovaný i súčasný systém hospodárskej mobilizácie, ktorý je založený na zmluvných vzťahoch a jeho základným dokumentom je krízový plán. Viacstupňové krízové plánovanie zohľadňuje požiadavky na obranu a ochranu od ústredných orgánov štátnej správy až po samosprávu, s rešpektovaním územno-správneho členenia. Tieto krízové plány nemajú mať centrálny charakter, ale sú samostatným riadiacim dokumentom jednotlivých subjektov hospodárskej mobilizácie a


4



informačným podkladom pre príslušné rady obrany zriadené v Slovenskej republike pri rozhodovaní v krízových situáciách. Pri riešení krízových opatrení je prvoradá zodpovednosť obcí, kde prvým zodpovedným činiteľom riešenia krízovej situácie je starosta obce. Základný princípom pre riešenie krízových situácií je zodpovednosť všetkých stupňov, t.j. vlády, štátu, miestnej správy, priemyselných podnikov aj fyzických osôb.

1.2 Definícia pojmu „kríza“

Definícií, ktoré definujú tento pojem je veľa, ale vo vzťahu k podniku sa krízy vyznačujú podľa [7] dvomi znakmi: •

závažné – ohrozujú existenciu samotného podniku

•

menej závažné – dlhodobo ohrozujú ciel podniku V obidvoch prípadoch je ohrozená štruktúra podniku. Udalosti, ktoré môžu krízu

naštartovať, môžu byť podľa [7] rôznej povahy. V tejto súvislosti rozlišujeme: •

•

pomaly sa vyvíjajúcu krízu, napr. -

zánik trhu

-

rast nákladov, ktoré nieje možné preniesť do tržnej ceny

-

zvýšená fluktuácia pracovníkov atď.

náhla kríza, ktorá vznikla bez predchádzajúceho signálu, napr. -

výbuch

-

štátne zákazy

-

masívne výpadky v dodávkach Podniky musia byť pripravené na obidva typy kríz. Pre obidva typy kríz je nutné

vyvinúť rôzne druhy stratégií.


5


•

zamedzenie - pre pomaly vznikajúce krízy

•

zvládnutie – pre náhle krízy

2. Krízový management


6




2.1 Pojem krízový management

Pojem

krízový

management

sa

v našich

podmienkach

začína

podľa

[3]

intenzívnejšie objavovať po roku 1990. Krízový management nachádza uplatnenie na úseku obrany, bezpečnosti a ochrany, ale aj v podnikateľskej sfére a pri riešení ekonomických problémov. Úlohy krízového managementu sa výrazne odlišujú v prípravnom období, počas riešenia krízovej situácie i po jej skončení. Priemyselné havárie môžeme popísať do najmenších podrobností a predpokladať ich následky i stanoviť metodiku likvidácie, ktoré sú v zhode s experimentmi a výsledkami reálnych kríz, v spoločenských a tiež v prírodných vedách majú základné predpoklady aj závery skôr heuristický význam. Ani poznanie zdrojov a zákonitostí kríz nebráni ich vzniku. Vykonanie preventívnych opatrení a vytvorenie účinných mechanizmov však môže minimalizovať straty. Existuje teda zdôvodnená potreba konštituovania osobitného managementu, ktorý sa vo svete bežne označuje ako krízový management (Crisis management). Časť úloh spojených hlavne s predchádzaním kríz a s hľadaním vhodných ciest na minimalizáciu rizík rieši tzv. rizikový management (Risk management). Pojem krízový management je nutné chápať v jeho troch základných významoch: ♦ krízový management ako teoretický problém, prípadne ako vedná disciplína, ♦ krízový management ako praktická činnosť, ♦ krízový management ako osobitná riadiaca činnosť ľudí

2.2 Pôsobnosť krízového managementu.

7




♦ krízový management sa do značnej miery organizačne aj systémovo prelína s managementom verejnej správy, ♦ krízový management rieši v prevažnej väčšine úlohy správneho, nie podnikateľského charakteru, ♦ krízový management plní rozhodujúcu časť úloh v období prevencie, nie počas krízy (t.j. prevážna väčšina jeho činnosti má prípravný, nie vykonávací charakter). Krízový management už dnes predstavuje logicky usporiadaný súbor poznatkov o možných krízach, ich príčinách a dôsledkoch, ale tiež o princípoch, metódach a postupoch ich riešenia. Je to teda interdisciplinárny vedný odbor, ktorý sa zaoberá riadením ako cieľavedomou činnosťou ľudí a jeho poslaním je vytvoriť metodológiu riadenia s dôrazom na dosiahnutie efektívnosti tejto činnosti vo vzťahu k vytýčenému cieľu, t.j. ochrane ľudského spoločenstva a materiálových hodnôt pred účinkami kríz. Hlavnou úlohou krízového managementu je podľa [3]:

prevencia, predchádzanie vzniku kríz a krízových situácií,

vytvorenie predpokladov na riadenie, reakciu pri vzniku kríz a krízových situácií,

pripravenosť na zásah na všetkých úrovniach.

Ciele krízového managementu:

posudzovať možné riziká a analyzovať podmienky vzniku kríz a krízových situácií,

sformulovať predpokladaný vývoj a priebeh krízy: •

vypracovať varianty vývoja krízy (vyhodnotiť silné a slabé stránky krízy),

•

analyzovať varianty zo systémového pohľadu a z hľadiska účasti jednotlivých subjektov na kríze,

prijať adekvátne riešenia, ktoré by boli použité v prípade vzniku krízy,

dostať krízu pod kontrolu a minimalizovať straty. Kríza, krízová situácia

Malá pravdepodobnosť predpovedať krízy

Potreba

Nutnosť nájsť efektívne riadenú reakciu na krízu

Pripraviť plány

Zabezpečiť


8



Obr 1. Význam krízového managementu

2.3 Úlohy krízového managementu

Úlohy krízového managementu majú podľa [3] odlišný charakter, rozsah aj význam v jednotlivých obdobiach riadenia krízových situácií. Môžeme ich rozdeliť na úlohy plnené v troch obdobiach: A. V prípravnom období:

•

spracovanie a prijatie komplexnej stratégie krízového managementu v podmienkach rozvoja spoločnosti,

•

vytvorenie systému krízového managementu a jeho priebežná úprava v súlade s vonkajšími aj vnútornými podmienkami,

•

prijatie legislatívy krízového managementu a jej priebežné doplňovanie a úprava,

•

vytypovanie možných kríz a ich predpokladaných negatívnych účinkov na osoby, materiálové hodnoty a životné prostredie,

•

spracovanie krízových plánov na obdobie brannej pohotovosti štátu, ale aj iných typov krízových situácií,

9




•

príprava na riadenie krízy, spracovanie metodických postupov a plánov činností,

•

spracovanie podrobných plánov spojenia (každý pracovník systému musí vedieť komu a v akých prípadoch volať),

•

trvalé

zdokonaľovanie

a

modernizovanie

technického

vybavenia

krízového

managementu (vytváranie počítačových sietí a databánk) a jeho výkonných prvkov (súčastí integrovaného záchranného systému) a zavádzanie nových technológií do praxe, •

vykonávanie súčinnostných cvičení, nácvikov,

•

organizovanie

školení

a

odbornej

prípravy

nielen

pracovníkov

krízového

managementu, ale aj všetkých tých, ktorí môžu byť dotknutí dôsledkami krízy, •

podľa stanovených zásad ekonomicky hospodáriť s materiálom a technikou krízového managementu a podľa možnosti riešiť požiadavky na zapožičanie časti materiálu a techniky na bežnú prevádzku,

•

vykonávanie účinnej kontrolnej činnosti na vlastnom stupni aj v podriadených súčastiach systému krízového managementu,

•

trvalé monitorovanie rizikových javov, hodnotenie ich úrovne a prijímanie opatrení (eliminovanie, príprava systému na zásah, ...).

B. Vo vykonávacom období (počas riešenia krízovej situácie): •

na uvedenie systému krízového managementu, súčastí integrovaného záchranného systému a prípadne aj ďalších síl a prostriedkov do činnosti podľa plánu spojenia a vyrozumenia,

•

podľa potreby vykonať evakuačné a odsunové opatrenia,

•

získanie doplňujúcich informácií o krízovej situácii,

•

korigovanie opatrení a výkonných prvkov na riešenie krízovej situácie po získaní podrobných informácií,

10


•



určenie oficiálneho hovorcu krízovej situácie a podávanie informácií médiám len z jedného oficiálneho miesta,

•

zabránenie šíreniu paniky (pravidelné a dostatočné informovanie verejnosti),

•

prijímanie preventívnych opatrení proti stupňovaniu krízy,

•

vyhlásenie mimoriadneho stavu a zvláštneho režimu v priestore krízy, ak si to vyžaduje charakter krízy

•

vyhlásenie osobitných hospodárskych opatrení (napr. zastavenie určitej výroby, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť priebeh krízy),

•

zavedenie zvláštneho režimu zásobovania obyvateľstva potravinami, pitnou vodou, zdravotníckym materiálom v postihnutej oblasti,

•

pravidelné podávanie informácií o priebehu krízy nadriadeným orgánom krízového managementu, ale aj štátnej správy,

•

obnovenie

normálneho

režimu

po

skončení

záchranných,

lokalizačných

a

likvidačných prác.

C. Po skončení krízovej situácie: •

analyzovanie

priebehu

záchranných,

lokalizačných

a

likvidačných

prác,

vyhodnotenie dosiahnutej úrovne a navrhnutie ďalších postupov odstraňovania následkov až po dosiahnutie predkrízového stavu, •

posúdenie, nakoľko vyhovuje pripravená dokumentácia, personálne, materiálne a technické zabezpečenie, ako aj navrhovaná technológia skutočným podmienkam riešenia krízy a navrhovanie prípadných zmien a úprav,

•

zabezpečenie technického ošetrenia, doplnenia a opätovného uloženia techniky a materiálu

obhospodarovaných

v priebehu riešenia krízy,

krízovým managementom,

ktoré

boli

využité

11


•



zabezpečenie intenzívnejšieho a podrobnejšieho monitorovania rizikových faktorov v priestore, kde sa vyskytol krízový stav, ak hrozí nebezpečenstvo možného opakovania,

•

zabezpečenie návratu evakuovaných osôb, orgánov a organizácií, podnikateľských subjektov a obnovenie rutinných činností. Z uvedených úloh krízového managementu vyplýva potreba vytvorenia osobitnej

skupiny riadiacich pracovníkov i výkonných síl a prostriedkov, ktoré sa môžu stať účinným nástrojom znižovania negatívnych dôsledkov kríz a krízových situácií. Veľký význam má hľadanie optimálneho pomeru medzi nákladmi na ich vytvorenie a predpokladanými spoločenskými prínosmi. Nemenej dôležitá je však aj príprava kvalifikovaných odborníkov a zavádzanie moderných technických prostriedkov a progresívnych technológií do záchranných a bezpečnostných systémov.

2.4 Stratégie krízového managementu

Podnikové krízy sú v [7] rozdelené podľa rôznych kritérií. •

podľa rýchlosti vývoja na: pomalé náhle

•

podľa pravdepodobnosti vzniku na krízy: s vysokou pravdepodobnosťou so strednou pravdepodobnosťou s malou pravdepodobnosťou

•

podľa účinku na podnik na krízy: s negatívnym účinkom na podnik ohrozujúce existenciu podniku

12




likvidujúce existenciu podniku

Pre každú formu krízy sú k dispozícii podľa [7] rôzne formy stratégie.

Odstránenie ohnísk krízy a tým zamedzenie vzniku krízy: •

dodatočnými investíciami na zvýšenie zaistenia oblasti

•

„opustením“ oblasti, to zn. zriecť sa produktov a procesov ohrozených krízou Odvrátenie vzniku krízy, prevedenie opatrení už pri prvých príznakoch začínajúcej

krízy: •

trvalé sledovanie ohnísk krízy

•

vývoj aktivít pri hroziacom vzniku krízy Zvládnutie krízy – reakcia hneď pri vzniku krízy

•

vývoj krízových plánov

•

zavedenie Trouble Shooting – rýchle prijímať závery a pružne reagovať na situáciu

•

zaistenie „tlmiaceho poštára“ – kladná predstava u verejnosti a tým zamedziť negatívnym dôsledkom krízy Využite krízy – poučiť sa z každej krízy, aby bola zlepšená východzia pozícia pri

riešení budúcich problémov •

odstránenie ohnísk krízy

•

odvrátenie vzniku krízy

•

zvládnutie krízy


13



3. Stav legislatívy na úseku havarijného plánovania

V hospodárskej sfére často potrebujeme využívať nebezpečné činnosti, avšak ich realizácia a prevádzkovanie by mali byť v medziach únosného rizika. Neočakávané mimoriadne udalosti (havárie), najmä veľké úniky nebezpečných chemických látok, výbuchy a požiare vo svete vznikli v dôsledku nezvládnutých výrobných procesov a predstavujú vážne ohrozenie najmä zamestnancov a prevádzkového zariadenia, ale aj verejnosti a životného prostredia.

Legislatívne nástroje pre riadenie nebezpečných

činností majú za úlohu systémovo vytvárať predpoklady, aby sme v praxi mohli vylúčiť situácie, že nebezpečie sa zmení na riziko, ktoré povedie ku havárii. Ideálny stav legislatívy ešte nie je ani vo vyspelých štátoch. Žiaľ aj v podmienkach Slovenskej republiky zatiaľ značne zaostáva legislatíva pre riadenie nebezpečných činností v rámci krízového managementu za potrebami praxe, najmä v podmienkach trhovej ekonomiky a v novom usporiadaní štátu. Dôležitosť tejto problematiky potvrdzuje aj skutočnosť, že na jej riešenie boli prijaté predpisy viacerých medzinárodných organizácií. Medzi nich patria podľa [2] napr. Dohovor OSN o vplyvoch priemyselných havárií, presahujúcich štátne hranice, Dohovor MOP o prevencii veľkých priemyselných nehôd č. 174 z 22.6.1993, Smernica Rady č. 96/82/EÚ z 9.12.1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií vrátane nebezpečných látok, Dokumenty OECD. Základným impulzom k serióznej analýze stavu predpisov v tejto oblasti u nás podľa [4?] bolo uznesenie vlády SR č. 630/1992, ktorým bol prijatý program na vytvorenie podmienok pre plnenie záväzkov, vyplývajúcich z Dohovoru OSN, ten však nevystihoval všetky potrebné aktivity podľa stavu v Slovenskej republike.


14



Zmenenú situáciu v roku 1994 zhodnotila medzirezortná pracovná skupina špecialistov z dotknutých rezortov, ktorí konštatovali, že uznesenie vlády SR č.630/1992 je potrebné hodnotiť ako prekonané. Bol vypracovaný nový program aktivít prijatý uznesením vlády SR č.194/1995, ktorý bol podrobnejší, ale v čase svojho vzniku neobsahoval potrebu vypracovania zákona o haváriách. V SR momentálne absentuje legislatívna podpora pre zodpovednú akceptáciu dohovoru a z neho vyplývajúcich záväzkov. Je potrebné podľa [2] vypracovať a na rokovanie vlády predložiť ďalší materiál, ktorý bude vychádzať z nových poznatkov, zohľadňovať stav legislatívy v SR a navrhne ďalší postup. Medzičasom bola Radou EÚ prijatá Smernica SEVESO II, ktorá zásadne menila predchádzajúcu Smernicu SEVESO I. Na túto zmenu bolo potrebné zareagovať. V závere 1. polroka 1998 boli ukončené práce na príprave textu legislatívneho zámeru návrhu zákona o haváriách, ktorý bol prerokovaný v medzirezortnej pracovnej skupine a vo vedení ÚBP SR. Zohľadňuje požiadavky Dohovoru OSN, Dohovoru MOP č.174 a Smernice SEVESO II v primeranom rozsahu. Účelom zákona je stanoviť systém opatrení k prevencii vzniku závažných havárií v organizáciách, kde sú umiestnené a využívané nebezpečné chemické látky a prípravky. Upravuje tiež pôsobnosť a právomoc štátnych orgánov a územných samospráv, práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri zabezpečovaní prevencie a likvidácie havárií pri priemyselných činnostiach. Zákon ustanoví povinnosti prevádzkovateľov tak, aby organizovanou činnosťou predovšetkým vytvorili predpoklady pre zabránenie vzniku havárie a pokiaľ k nej dôjde, aby bolo zabezpečené minimalizovanie jej účinku. Prevádzkovateľ nebezpečnej činnosti je povinný ohlásiť túto činnosť okresnému úradu a orgánom obce a v nevyhnutnom rozsahu informovať okolie o charaktere a podstatných vlastnostiach tejto činnosti, i o spôsoboch ochrany pred ich škodlivými účinkami. Úrad bezpečnosti práce stanoví vyhláškou vymedzenie nebezpečnej činnosti a všeobecné požiadavky na informačné zabezpečenie okolia prevádzky nebezpečnej činnosti. V súvislosti s hodnotením rizík priemyselných havárií je významná aj príprava zákona o chemických látkach a prípravkoch. Cieľom tohto zákona a z neho

15




vyplývajúcich právnych predpisov je upozorniť na možné škodlivé účinky nebezpečných chemických látok a prípravkov, zabrániť vzniku škodlivých účinkov na človeka a životné

prostredie

prostredníctvom

oznamovacích,

registračných,

hodnotiacich,

preventívnych a sankčných opatrení vykonávaných orgánmi štátnej správy v oblasti chemickej bezpečnosti. Tento zákon ustanovuje podmienky registrácie, klasifikácie, označovania, balenia, testovania a niektoré otázky vývozu a dovozu chemických látok a prípravkov, podmienky ich uvádzania do obehu a zaobchádzania s nimi.


16



4. Havarijná dokumentácia

4.1 Príprava havarijnej dokumentácie

Na základe praktických skúseností a štúdiom zahraničných prístupov k danej problematike boli vyvinuté vlastné metodiky, programy a postupy pre analyzovanie rizík a tvorbu havarijnej dokumentácie. Pod pojmom havarijná dokumentácia sú podľa [2] označované havarijné karty a havarijné plány. Základná terminológia: •

Havária Havária je pre účely havarijného plánu mimoriadna, čiastočne, alebo úplne

neovládaná časovo a priestorovo ohraničená udalosť, ktorá vznikla, alebo ktorej vznik bezprostredne hrozí v súvislosti s prevádzkou technických zariadení, ktorá vedie k strate života, poškodenia, alebo ohrozenia zdravia ľudí, alebo životného prostredia, ku škode na majetku, alebo ekologickej újme. •

Havarijné plánovanie Činnosť smerujúca k havarijnej pripravenosti.

•

Havarijný plán Je to písomný dokument, ktorý obsahuje popis podniku a jeho okolia,

komunikačných systémov, síl a prostriedkov na záchranné a likvidačné práce a ktorý na základe identifikácie potenciálnych havárií a ich možných následkov stanovuje opatrenia na uskutočnenie ich likvidácie na území podnikateľa prevádzajúceho nebezpečné činnosti a v jeho okolí, ktoré by mohlo byť touto haváriou ohrozené.


•

17



Nebezpečná látka Je to látka, alebo zmes látok, ktorá na základe svojich chemických, fyzikálnych,

toxických a ďalších vlastností môže poškodiť zdravie, ohroziť život, majetok a životné prostredie. Ministerstvo hospodárstva SR upraví vyhláškou podmienky určenia nebezpečných látok. •

Riziková činnosť Rizikovou činnosťou sa rozumie prevádzkovanie technických zariadení a

používanie, skladovanie a preprava nebezpečných látok, ktoré môžu s ohľadom na ich charakter a množstvo spôsobiť haváriu. •

Riziko Riziko je množina usporiadaných štvoríc informácií tvaru (zdroj rizika, scenár,

pravdepodobnosť, následky) •

Scenár Je to sled udalostí a podmienok, ktoré musia nastať, aby došlo k uplatneniu zdroja

rizika.

4.2 Havarijné plány, havarijné karty

Havarijné karty sú neoddeliteľnou súčasťou havarijného plánu. V prehľadnom usporiadaní podávajú jednotlivým subjektom havárie vybrané informácie a návody na prevedenie koordinovaného a efektívneho zásahu. Poskytujú informácie na rozpoznanie rizík a nebezpečí a umožňujú uskutočniť kvalifikovaný odhad následkov havárie a vyhlásiť zodpovedajúci stupeň príslušného poplachu. Havarijné karty sú spracovávané pre zariadenia a pre zásahové sektory. Obsahujú tiež informácie pre zložky IZS.

18




4.2.1 Vnútorné havarijné plány – havarijné plány podniku

Cieľom spracovania takéhoto havarijného plánu a jeho následnej realizácie je zaistiť havarijnú pripravenosť pracovníkov daného podniku, technických prostriedkov potrebných na riešenie havárie a tým minimalizovať škody pri jej vzniku. Havarijné plány je možné použiť pre koordinovanie postupu Integrovaného záchranného systému a plánovania potrieb jeho jednotlivých zložiek. Havarijný plán musí byť prehľadný a preto je nutné pri jeho tvorbe dodržiavať určité pravidlá a jeho forma vyšla z potreby využívania spracovaných informácií pre potreby riešenia vzniknutej havárie. Realizácia vnútorného havarijného plánu podľa [1] má: a) zaistiť havarijnú pripravenosť materiálnych, ľudských a ekonomických zdrojov pre prípad vzniku havárie, b) ovládať a riadiť možné havárie tak, aby ich následky pre človeka, živé organizmy, životné prostredie a majetkové hodnoty boli minimalizované, c) vykonávať opatrenia za účelom optimálnej sanácie miesta havárie. Havarijný plán musí byť spracovaný tak, aby v ňom uvedené činnosti a postupy v rámci súboru plánovaných opatrení k vykonávaniu likvidácie havárie: a) maximálne znížili možnosť vzniku ďalších havárií ako dôsledku pôvodnej havárie, b) smerovali k ochrane zdravia zamestnancov a osôb na území prevádzkovateľa i mimo neho, c) smerovali

k ochrane

životného

prostredia

a

majetku

v okolí

územia

prevádzkovateľa, d) efektívne a bezpečne využívali všetky dostupné technické a organizačné prostriedky záchranných a zásahových jednotiek, predovšetkým v rámci integrovaného záchranného systému okresov a ďalších subjektov, e) zabezpečovali kvalitnú zdravotnícku starostlivosť postihnutým osobám.


19



S havarijným plánom musia byť oboznámení všetci zamestnanci a musí byť priebežne aktualizovaný a preverovaný praktickým cvičením. Obsah havarijného plánu podľa [2]: 1. Pohotovostná časť (informatívna) – obsahuje informácie o podniku a jeho organizácii, popis zariadenia, informácie o látkach, identifikáciu najvážnejších variant havárie, prehľad síl a prostriedkov na likvidáciu havárie 2. Operatívna časť – stanoví druhy a stupne poplachu, varovanie okolia. Obsahuje určenie povinností jednotlivým osobám a zložkám zúčastňujúcich sa na likvidácii havárie, stanovenie kompetencií, koordinácia jednotlivých činností. Zahŕňa plán vyrozumenia a spojenia, traumatologický plán a evakuačný plán 3. Prílohy – grafická časť HP, havarijné karty, alebo výmenné listy s plánom vyrozumenia havarijnej komisie podniku a pod. Takýto komplexný prístup sa uplatnil pri riešení havarijných plánov zložitých technológií.

4.2.2 Vonkajšie havarijné plány

Vonkajšie havarijné plány sú plány, ktorými sa upravuje a zjednocuje činnosť pri vzniku havárií s dosahom mimo územia podniku. Ako vyplýva z doterajších návrhov zákonov týkajúcich sa priemyselných havárií, vonkajšie havarijné plány budú spracovávať okresné úrady, na ktorých území sa nachádza prevádzkovateľ (podnik), ktorý má nebezpečné látky vo väčšom množstve ako stanoví zákon. Pokiaľ môžu následky havárie vyvolané činnosťou podniku zasiahnuť viac okresov, spracujú príslušné okresné úrady vonkajší havarijný plán pre príslušnú časť územia svojho okresu. Takýto plán by mal podľa [2] obsahovať:


20



1. Mená, alebo funkcie osôb zodpovedných za zahájenie okamžitých opatrení a osôb zodpovedných za dohľad nad koordináciou činnosti mimo územia podniku.

2. Dohodu na prijatie včasných upozornení a na predanie správ a zvolávacích postupov. 3. Dohodu o koordinácii nasadenia prostriedkov potrebných na uskutočnenie vonkajšieho HP 4. Dohodu o poskytnutí špecifických informácií verejnosti o havárii a opatreniach, ktoré sa budú musieť prijať 5. Dohodu o opatreniach týkajúcich sa informovania havarijných služieb ostatných

členských

štátov

transhraničnými následkami.

v prípade

závažnej

havárie

s možnými


21



5. Analýzy rizík

5.1 Identifikácia a hodnotenie rizík

Základné rozdelenie analýz rizika obvykle rozoznáva podľa [2] metódy kvalitatívne a kvantitatívne, ale toto členenie nemožno považovať za dostatočne výstižné. Je potrebné ho doplniť približnou špecifikáciou metód podľa úloh, ktoré sú nimi riešené: Kvalitatívne úlohy Metódy riešia hlavne identifikáciu ohrození, čo zahŕňa popis a výber zdrojov rizika, identifikáciu nebezpečných zariadení, alebo porúch systémov a pod. Kvantitatívne úlohy Riešia druhú úlohu, vlastné hodnotenie rizík, tzn. hodnotenie následkov a pravdepodobnosti havárie.

Hodnotenie následkov havárií (v zmysle predpovedí) možno prevádzať hlavne na základe: •

Konsekventnej analýzy – je stanovený predpokladaný scenár havárie, jej prejavy a spôsobené straty, kvalifikácia prejavov a strát sa pri tom rieši spravidla matematickým modelovaním príslušných fyzikálno-chemických procesov.


•

22



Relatívnych metód hodnotenia rizika – na základe vybraných kritérií pomocou štatisticky opodstatnených postupov prikazujú príslušným zdrojom rizika odhad veľkosti následkov, niekedy aj pravdepodobnosti havárie.

5.2 Prehľad základných metód analýzy rizika

Základom všetkých postupov je vytvorenie metodického prehľadu možných porúch analyzovaného systému, ich následkov, príp. príčin. Jednotlivé metódy sa líšia hlavne v spôsobe generovania potenciálnych poruchových stavov. Na to sú používané podľa [2] dva prístupy: Induktívny prístup – predpokladá určitý poruchový stav a z neho potom odvodzuje možný následný rozvoj udalostí na základe znalosti analyzovaného systému. Deduktívny prístup – predpokladá vznik havárie a na základe znalosti analyzovaného systému potom spätne odvodzuje možný predchádzajúci rozvoj udalostí. Prehľad typických metód podľa [2]: Názov metódy

Check List

Význam

Kontrolný zoznam

Prístup Princíp

Je systematicky kontrolované splnenie vopred stanovených podmienok, opatrení a pod.

Poznámka

Veľmi jednoduchá metóda na rýchlu prevádzkovú kontrolu. Účinnosť je daná kvalitou zoznamu, ktorý môže byť odvodený z predpisov, noriem a pod., alebo z výsledkov iných metód.

Názov metódy

What If?

Význam

Čo sa stane keď?

Prístup/Charakter

Induktívny

Princíp

Sú hľadané následky vybraných porúch zariadení

Poznámka

Pravdepodobne najstaršia metóda identifikácie.

Názov metódy

ETA – Event Tree Analysis


23



Význam

Analýza stromu udalostí

Prístup

Induktívny

Princíp

Od iniciačnej udalosti je kontrolovaný rozvoj udalostí vždy na základe dvoch možností – priaznivej a nepriaznivej

Poznámka

Rozširuje a modernizuje prístupy metódy What If. Možnosť kvantitatívnej varianty.

Názov metódy

FMEA – Fault Modes and Effect Analysis

Význam

Analýza spôsobov porúch a ich následkov

Prístup

Induktívny/Deduktívny

Princíp

Sú hľadané následky a príčiny systematicky a štruktúrne vymedzených porúch zariadení.

Poznámka

Rozširuje a modernizuje prístupy metódy ETA. Možnosť kvantitatívnej varianty.

Názov metódy

FTA – Fault Tree Analysis

Význam

Analýza stromu poruchových stavov

Prístup

Deduktívny

Princíp

Systematicky je spätne analyzovaný rozvoj udalostí, tzn. je hľadaný reťazec príčin, ktoré môžu viesť ku vybranej vrcholovej udalosti.

Poznámka

Možnosť kvantitatívnej varianty.

Názov metódy

PHA – Preliminary Hazard Analysis

Význam

Predbežná analýza ohrození

Prístup


Princíp

Sú hľadané nebezpečné stavy, ich príčiny a následky, ktoré sú kategorizované na základe identifikovaného ohrozenia.

Poznámka

Uskutočňuje sa obvykle predbežne, t.j. v projektovej fáze zariadenia, tiež ako prostriedok pre predbežnú voľbu podrobnejšej metódy na základe identifikovaného ohrozenia.

Názov metódy

HAZOP – Hazard and Operability Study

Význam

Štúdia ohrozenia a prevádzkyschopnosti

Prístup


Princíp

Pomocou systému kľúčových slov sú metodicky identifikované možné odchýlky jednotlivých prvkov od správnej funkcie, ďalej príčiny a následky odchýlok. Zároveň sú overované, alebo navrhované opatrenia, ktoré zabránia nežiadúcemu rozvoju udalostí, alebo zmiernia nežiadúce dôsledky.

Poznámka

Ide o jednu z najdokonalejších metód, vhodnú zvlášť pre podrobnú identifikáciu


24



zdrojov rizika v technologických systémoch chemického priemyslu a v príbuzných odvetviach. Metóda je veľmi náročná na prácnosť a na rozsah podkladov o analyzovanom systéme. Existuje celá rada variant základnej metódy, vrátane kvantitatívnej verzie, alebo verzie zameranej na zlyhanie počítačového riadiaceho systému (Computer Hazop).

Názov metódy

IAEA – Tecdoc 727

Význam

Tech. dokument International Atomic Energy Agency, Viedeň, 1993

Prístup

Relative rapid ranking. Zameraný na kvantitatívne hodnotenie zdrojov rizika z hľadiska ohrozenia života osôb a príslušnej relatívnej pravdepodobnosti. Výsledky umožňujú klasifikáciu zdrojov rizika a ich kategorizáciu do matice F-N (relatívna pravdepodobnosť resp. frekvencia havárií - následkov).

Princíp

Je hodnotená nebezpečnosť a množstvo látok a technologické podmienky. Z toho sa odvodzujú následky (ako napr. mortalita osôb) a pravdepodobnosť možných havárií za použitia niekoľkých korekčných faktorov (technické parametre zariadenia, úroveň zabezpečenia a pod.).

Poznámka

Názov metódy

Dow Index

Význam

Metódy indexovej klasifikácie vyvinuté pôvodne Dow Chemical Company.

Prístup

Relative rapid ranking.

Princíp

Zdroje rizika sú indexovo hodnotené na základe nebezpečnosti a množstva látok a technologických podmienok za použitia množstva korekčných faktorov (technické parametre zariadenia, charakter technológie úroveň zabezpečenia apod.). Výsledky umožňujú relatívnu kategorizáciu zdrojov rizika.

Poznámka

Existuje množstvo variant metódy s rôznym zameraním – toxické, horľavé, výbušné látky, ekonomické straty v dôsledku priemyselnej havárie a pod.

Samostatnú oblasť analýz rizika obsahujúcu kvalitatívnu aj kvantitatívnu stránku predstavuje analýza ľudskej spoľahlivosti1). Jej úlohou je zahrnúť do identifikácie a hodnotenia rizík aj vplyv ľudského faktoru, hlavne z hľadiska operátorskej a rozhodovacej činnosti v rámci rozsiahlych automatizovaných technologických systémov. Ekonomická náročnosť analýz je daná prácnosťou, teda časovou a personálnou náročnosťou danej metódy.

1)

Súbor metód označovaný Human Reliability Assesment (HRA)


25



Treba pripomenúť skutočnosť, že stanovená pravdepodobnosť havárie, aj keď je výsledkom dômyselných a korektne prevedených postupov, má vždy charakter kvalifikovaného a kvalitného odhadu.

5.3 Kategorizácia a hodnotenie rizík.

Ak môže človek svojou činnosťou zapríčiniť havárie a vznik krízových situácií, môže tiež vyvinúť činnosť, ktorá bude ľudí pred dopadom krízových situácií chrániť. V súčasnej dobe možno pozorovať podľa [4] celosvetový trend prechodu od pasívnej ochrany a účelovo zameraných aktivít k aktivitám zameraných na vytvorenie systému, ktorý by obsahoval oblasti prognózy, prevencie, ochrany, zmiernenia a odstránenia následkov krízových situácií.

5.3.1 Identifikácia nebezpečí

Pod pojmom identifikácia nebezpečí chápeme podľa [4] proces rozpoznania, existencie možnosti vzniku nebezpečnej udalosti a definovanie charakteristík tejto nebezpečnej udalosti. Nebezpečná udalosť je udalosť, ktorá je potencionálnym zdrojom poškodenia a ujmy, t.j. telesného zranenia alebo škody na zdraví, majetku či životnom prostredí. Možné varianty ohrozenia sa dajú charakterizovať podľa miery účasti človeka na ich vzniku na udalosti výhradne súvisiacou s činnosťou človeka, čiastočne súvisiacou s činnosťou človeka a varianty ohrozenia nesúvisiace s činnosťou človeka. Pri analyzovaní činností človeka je podľa [4] vhodné vyjsť z toho, že zostavíme katalóg ľudských činností. Je možné využiť už hotové katalógy zostavené za iným účelom, napríklad katalóg povolaní (profesií), katalógy výrobcov a organizácií a pod.


26



Po zostavení takého nasleduje analýza činností pozostávajúca z nasledujúcich úkonov: 1.

Verbálny popis analyzovanej činností a ich výsledkov (popis systému, výrobku, zariadenia).

2.

Zhodnotenie, či analyzovaná činnosť vytvára riziko vzniku nebezpečnej udalosti pre človeka.

3.

Zhodnotenie, či vytvorený systém (výrobok, zariadenie) vytvára riziko vzniku nebezpečnej udalosti pre človeka.

4.

Zhodnotenie, či vedľajšie produkty a likvidácia systému vytvára riziko vzniku nebezpečnej udalosti pre človeka.

5.

Zostavenie katalógu možných nebezpečných udalostí.

6.

Popis – vytvorenie možných scenárov nebezpečných udalostí.

5.3.2 Prognóza vzniku nebezpečí

Po zostavení katalógu scenárov krízových situácií, ktorého obsahom je detailný popis krízových situácií, ktoré môžu vzniknúť, je možné pristúpiť podľa [4] k ďalšej analytickej úlohe, ktorej podstata spočíva v prognózovaní vzniku tejto situácie – teda v určení početnosti výskytu alebo pravdepodobnosti vzniku tejto situácie. Účelom analýzy početností je stanoviť početnosť každej nežiadúcej udalosti, alebo každého scenára nehody identifikovaného v etape identifikácie nebezpečí. Všeobecne sa používajú prístupy vychádzajúce z historických súvislostí alebo znaleckých posudkov. V praxi sa pri identifikácii nebezpečí určitého systému, zariadenia, alebo činnosti môže získať veľký počet scenárov potenciálnych havárií a nemusí byť vždy ľahké podrobiť každý z týchto scenárov podrobnej kvantitatívnej analýze početností a následkov. V takýchto situáciách môže byť rozumné scenáre nehody obsiahnuté v katalógu krízových situácií kvalitatívne zoradiť a umiestniť ich do matice rizík vyznačujúcej rôzne úrovne rizika. Použitie matice rizík vedie k určeniu scenárov, ktoré

27




sa považujú za scenáre spôsobujúce malé, alebo triviálne riziká a ktoré je možné z ďalších úvah vypustiť, pokiaľ všetky spoločne (synergicky) nespôsobia riziko s významnou úrovňou. Matíc rizík je možné zostaviť mnoho. Výber matice, ktorá je na danú analýzu najvhodnejšia, závisí na konkrétnej aplikácii. Je však vhodné tvar všetkých použitých matíc zaznamenať spolu s odhadnutými pozíciami všetkých uvažovaných scenárov. Kvantitatívna analýza rizika obvykle vyžaduje odhady ako početnosti (alebo pravdepodobnosti) nežiadúcej udalosti, tak aj príslušného následku (alebo závažnosti), aby mohla poskytnúť mieru rizika. V prevažnej

väčšine

prípadov

sa

riešia

problémy

managementu

rizík

pravdepodobnostným spôsobom. Je pokus riešiť riziká, ktoré sú kombináciou dopadu negatívneho javu a jeho pravdepodobnosti pomocou teórie fuzzy množiny. Tento prístup je charakterizovaný používaním lingvistických premenných typu „veľké, stredné, malé“ riziko, pravdepodobnosť atď. Analýza pravdepodobnosti Po stanovení absolútnej pravdepodobnosti vzniku nežiadúcej udalosti sa spravidla

použije

niektorá

zo

spomenutých

metód.

Pri

stanovovaní

tejto

pravdepodobnosti je podľa [4] vhodné použiť klasifikačnú stupnicu uvedenú v tabuľke1. Je tu uvedená možná verbálna stupnica klasifikácie vierohodnosti pravdepodobnosti.

Por. č.

Hodnota pravdepodobnosti

Pravdivosť stratégie

1

0,00

úplne vylúčené

2

0,10

skoro vylúčené

3

0,2-0,3

4

0,40

nepravdepodobné

5

0,60

pravdepodobné

6

0,7-0,8

7

0,90

skoro vierohodné

8

1,00

úplne vierohodné

veľmi nepravdepodobné

veľmi pravdepodobné

28




Tab 1 . Stupne klasifikácie vierohodnosti pravdepodobnosti Matica určenia miery rizika Uvedené údaje z tabuľky 1 je možné využiť na zostavenie matice určenia miery rizika (obr. 2). Miera rizika hodnoteného scenára krízovej situácie je daná jej postavením v matici určenia miery rizika. Najnepriaznivejšie bude postavenie R1‚1 a naopak postavenie R8‚8 bude, vzhľadom k účinku a pravdepodobnosti vzniku, najpriaznivejšie. Nemá praktický význam zaoberať sa postaveniami, ktoré obsadzujú v tejto matici pravý horný a ľavý dolný roh, pretože krízové situácie vedúce k apokalyptickým, katastrofálnym, alebo obrovským následkom zatiaľ ľudstvo neohrozuje. Tiež nemá zmysel zaoberať sa krízovými situáciami, ktorých početnosť výskytu je veľmi malá a následky týchto kríz nie sú veľké. Stanoviť hranice v konkrétnej matici si musí však hodnotiteľ sám.

apokalyp- katastro- obrov- veľfálna ská ká tická verbálna

čísel- ná č.

veľmi častý

>1

častý

(10 Ð ¹ ;1)

1

1

2

3

4

R1‚1

R1‚2

R1‚3

R1‚4

závaž- vážna malá ná 5

6

7

triviálna

Pravdiv Hodnot osť a stratégie

pravde pod.

úplne

1,00

8

vierohodné

2

R2‚1

R2‚2

skoro

R2‚3

0,90

vierohodné

obvyklý

(5.10 Ð ² ; 10 Ð ¹ )

3

príležitostný

(10 Ð ²;

4

vzácny

(5.10 Ð ³ ;

R3‚1

veľmi

R3‚2

pravde-

R4‚1

neprav-

5

skoro

(10 Ð ;

6

R6‚8

veľmi

0,2-0,3

nepravdepod.

5.10 Ð ³ )

¢

0,40

depod.

10 Ð ² ) (10 Ð ³ ;

0,60

podobné

5.10 Ð ² )

neobvyklý

0,7-0,8

pravdepodobné

7

R7‚7

R7‚8

skoro

0,1

29


nemožný

10 Ð ³ )

nemožný

<10 Ð ¤



vylúčené

8

R8‚6

R8‚7

R8‚8

Obr. 2 Matica určenia miery rizika

5.4 Využitie simulačného modelovania v plánovaní riešenia krízových situácií.

Plánovanie riešenia krízových situácií je podľa [4] neoddeliteľnou súčasťou riadenia v období prípravy a vlastného odstránenia následkov negatívnych javov. Vyznačuje sa vysokou mierou neurčitosti rizika, ktoré sa snažíme eliminovať predovšetkým v prípravnom období získaním čo najväčšieho množstva informácií na všetkých stupňoch riadenia. Informačná databáza vytvára základný rámec plánovania.

a) využitie simulačného modelovania Simulačné modelovanie je podľa [4] v oblasti riešenia krízových situácií využiteľné kvôli svojim prednostiam, predovšetkým: -

umožňuje

reprezentovať

zložité

stochastické

systémy,

ktoré

nedokážeme

matematicky opísať, simulačným modelom, -

nahradzuje nemožnosť, alebo sťažené podmienky priameho experimentovania,

-

poskytuje prostriedky pre vyjadrenie dynamickosti procesov (počítačová grafika),

-

umožňuje aplikáciu vo všetkých rozlišovacích úrovniach hierarchie systému,

-

môže

byť

využívané

v etapách

projektovania,

plánovania,

rozhodovania,

organizovania, kontrolovania, skúmania poruchových vplyvov systémov, -

poskytuje analógie medzi správaním sa modelu a reálneho systému,

-

umožňuje kombináciu riešenia s inými metódami a nástrojmi, napríklad systémovou analýzou, operačnou analýzou, metódami umelej inteligencie.

30




b) plánovanie riešenia krízových situácií simulačným modelovaním Plánovanie

riešenia

krízovej

situácie

predpokladá

podľa

[4]

dať

riadiacemu

pracovníkovi odpoveď na otázky:

-

kedy sa vyskytne krízová situácia u ktorého prvku systému?

-

Aký rozsah potenciálu nebezpečenstva je významný?

-

Koľko scenárov odstránenia následkov krízovej situácie je potrebné pripraviť?

-

Koľko ľudských, materiálnych, technických a finančných prostriedkov budeme potrebovať?

-

Ako dlho potrvá odstránenie krízy s využitím disponujúcich prostriedkov?

-

Ktorý z variantov riešenia je najvhodnejší?

-

Kde sú v súčasnom systéme „úzke“ miesta? Využitie simulačného modelovania v plánovaní riešenia krízovej situácie je

podľa [4] možné vytvorením simulačného modelu a jeho použitím pre vytýčené ciele po vykonaní týchto krokov: -

formuláciu problému pri ktorej vymedzíme systém, jeho prvky, okolie a vzájomné väzby.

-

Definovanie cieľov simulácie a plánovania. Hlavným cieľom by malo byť dosiahnutie prijateľného rizika a efektívna príprava síl a prostriedkov na odstránenie krízovej situácie.

-

Získanie konkrétnych znalostí, potrebných štatistických charakteristík, prípadne aplikujeme expertné odhady.

-

Teoretické vymedzenie pojmového modelu transformujeme na počítačový model napodobňujúci simulovaný systém a jeho pohyb realizáciou simulačného programu v počítači.

31


-



Vykonanie simulačných experimentov, ktoré umožňujú sledovať hodnoty dôležitých parametrov modelu, realizovať zmeny a sledovať ich účinky na zmenu systému.

-

Využitie výsledkov simulačných experimentov pre potreby plánovania, prípadne ďalších funkcií riadenia.

6. Priemyselné havárie

Prejav potenciálu spôsobiť nežiadúce následky (uplatnenie zdroja rizika) predstavuje priemyselnú haváriu, vyznačujúcu sa priebehom fyzikálnych a chemických procesov, nepriaznivo pôsobiacich na svoje okolie hlavne vplyvom tepelnej radiácie, pretlakovej vlny, alebo nebezpečnej koncentrácie toxickej látky a v konečnom dôsledku vyvolávajúcej škody.

6.1 Závažné havárie a ich javy

Rast

kapacít

výrobných

jednotiek,

zavádzanie

technológií

s extrémnymi

pracovnými podmienkami, kde je predpoklad zvýšeného nebezpečenstva úniku toxických, horľavých a výbušných látok, kladie náročnejšie požiadavky v oblasti zabránenia vzniku havárií. V chemickom priemysle, kde sú riziká najmarkantnejšie, možno havárie – mimoriadne udalosti – rozdeliť podľa [8] do niekoľko dominantných skupín: •

mechanické poškodenie a zrútenie objektov

•

dopravné nehody


32


•

popálenie žieravinami

•

únik toxických látok spôsobujúcich otravu

•

požiare

•

výbuchy

•

uvolnenie významných toxických látok


Práve posledné tri uvedené skupiny môžu spôsobiť nárast závažných havárií so značnými následkami – mnohonásobné smrteľné nehody a závažné environmentálne udalosti. V posledných 20 – 30 rokoch dochádza k trvalému zvyšovaniu miery úniku toxických látok a zvyšovaniu priemerných strát predovšetkým v chemických a petrochemických podnikoch. Chemické a petrochemické výroby predstavujú zvýšené nebezpečie vzniku požiarov z dôvodu prítomnosti vysoko horľavých látok a používania horľavých rozpúšťadiel. K požiarom kvapalín dochádza najčastejšie pri úniku z prírub, netesnosťami čerpadiel, z dôvodu korozívneho porušenia potrubia a nádob, alebo pri prečerpaní nádrží. Ak má uniknutá kvapalina vyššiu teplotu, než je jej teplota vznietenia dochádza okamžite k iniciácii. Výnimočne predstavujú požiare vzniknuté vytečením horľavej kvapaliny riziko pre okolie podniku a z tohto pohľadu sú oveľa nebezpečnejšie požiare cisterien pri preprave. Jedným z veľmi prudkých typov havárií je tzv. jav BLEVE (Boiling Liquid Expanding Vapour Explosion). Je to jav spôsobený uvolnením vzkypeného obsahu nádoby s horľavou kvapalinou, alebo kvapalným plynom a ich distribúciou do okolia so súčasným horením obalovej vrstvy. Únik horľavých plynov a pár horľavých kvapalín pri teplote nižšej než je ich teplota varu prebiehajú úplne odlišne. Pri výrone sa horľavé plyny a pary horľavých kvapalín zmiešavajú so vzduchom turbulentne a vytvárajú a vytvárajú koncentrácie spravidla pod dolnou hranicou výbušnosti, na rozdiel od vriacich kvapalín, alebo

33




kvapalných plynov, kedy je vznik takejto situácie nepravdepodobný. Keď je únik ukončený, plyn sa bude rozptyľovať v smere prúdenia vzduchu. Horľavé plyny môžu byť iniciované priamo pri zdroji úniku, alebo na okraji oblaku. Druh požiaru závisí na množstve vzduchu, ktorý je k dispozícii pre zmiešavanie s plynom. Ak je toto množstvo nízke (úniky za nízkych tlakov, do ohraničených priestorov, kryogénnych kvapalín) je iniciácia na okraji oblaku. Častejšie sa požiar šíri zvyšujúcou sa turbulenciou a zmiešavaním so vzduchom. Ak je horiace množstvo veľké, môže vytvoriť „ohnivú guľu“ („fire ball“). Keď sa vytvorí oblak pár schopných výbuchu, môže nastať v dôsledku iniciácie jav nazvaný UVCE (Unconfined Vapor Cloud Explosion) – výbuch neohraničeného oblaku. Úniky toxických kvapalín z potrubia pri výrobe, alebo pri doprave sú skoro vždy nebezpečné pre životné prostredie (vodné zdroje, poľnohospodárska pôda). Úniky toxických plynov všeobecne spadajú do jednej z dvoch nasledujúcich kategórií: ľahké plyny, napr. amoniak, spočiatku stúpajú hore, neskôr difundujú neutrálne. Uniknuté kvapalné plyny pri zmiešavaní so vzduchom tvoria studené ťažké zmesi, ťažké plyny a zmesi sa šíria horizontálne a môžu byť vetrom zanesené do obývaných oblastí, alebo sa hromadia v priehlbinách, takže riziko je oveľa väčšie. V zariadeniach

chemickej

technológie

môže

dôjsť

k výbuchu

v dôsledku

„runaway“ reakcií – nežiadúce reakcie, príliš rýchly priebeh žiadúcich reakcií, alebo nastávajú pri vniknutí vzduchu do zariadenia. Vo väčšine prípadov nasleduje požiar. Pri vzniku veľkých požiarov a výbuchov v prevádzke je možné, že sú zasiahnuté aj iné prevádzky a havárie sa šíria z prevádzky na prevádzku. Táto situácia sa nazýva DOMINO efekt.

6.2 Príčiny priemyselných havárií

Za príčiny závažných priemyselných havárií je podľa [7] veľmi často považované zvýšenie energetického potenciálu v súvislosti s množstvom pretekajúcich látok a veľkosťou zariadení. Podrobný rozbor známych prípadov ukazuje, že rozhodujúcu úlohu


34



pri vzniku takejto situácie hralo vždy ľudské konanie. Spôsoby hodnotenia nebezpečia vedú k identifikácii porúch technických zariadení, odchýlok od technologických procesov a ukazujú aj na nedodržiavanie predpisov, postupov a pravidiel.

6.2.1 Poruchy zariadenia

Základná podmienka pre bezpečný pracovný postup je, že používané zariadenia musia vydržať prevádzkové zaťaženie, keď sú v ňom akékoľvek potenciálne nebezpečné látky. Príčinami porúch sú podľa [8]: •

nevhodné zaistenie proti vnútornému pretlaku, vonkajším vplyvom, korozívnym látkam a teplote

•

mechanické porušenie nádob a potrubí v dôsledku korózie, alebo vnútorného rázu

•

poruchy pomocných zariadení, napr. čerpadiel, kompresorov

•

poruchy riadiacich systémov (tlakových a teplotných čidiel, sledovania hladiny, riadiacich jednotiek, procesných počítačov)

•

poruchy bezpečnostných systémov (bezpečnostných ventilov, poistných ventilov...)

•

poruchy zvarov, prírub. Každá z týchto príčin môže spôsobiť haváriu závažného charakteru. Keď sú

hodnotenia nebezpečia prevádzané v štádiu projektovania prevádzkového zariadenia, je treba rozhodnúť, ktoré poruchy vyžadujú ďalšie bezpečnostné opatrenia a kedy musí byť zmenený, alebo upravený projekt.


35



6.2.2 Odchýlky od normálnych prevádzkových podmienok

Poruchám zariadení sa môžeme vyhnúť vhodnou voľbou, alebo údržbou, odchýlky od normálnych pracovných podmienok vyžadujú hlbšie overenie a preskúšanie pracovných postupov.

Môžu sa podľa [8] vyskytnúť následovné chyby: •

poruchy v monitorovaní rozhodujúcich procesných parametrov (tlak, teplota, prietok, množstvo, zmiešavacie pomery)

•

poruchy v manuálnej dodávke chemických látok

•

poruchy pomocných zariadení napr.:

•

-

nedostatočné chladenie

-

nedostatočný prívod pary, alebo teplonosnej látky

-

prerušenie prívodu elektrickej energie

poruchy pri nabiehaní a odstavovaní procesov, ktoré by mohli viesť ku vzniku horľavého, alebo výbušného prostredia vo výrobnom zariadení

•

tvorba vedľajších produktov, alebo nečistoty, ktoré by mohli zapríčiniť nežiadúce reakcie Následky týchto porúch môžu byť hodnotené iba po vyskúšaní chovania celého

systému pri takejto udalosti. Požiadavky môžu byť zaistené spoľahlivým riadením procesu, dobre spracovanými pracovnými postupmi, riadnou inšpekciou (kontrolou) a vhodným uskutočňovaním revízií zariadenia.

6.2.3 Chyby človeka a organizačné chyby


36



Ľudská schopnosť prevádzkovať nebezpečné zariadenia má význam nielen pre výrobné zariadenia, ktoré vyžadujú veľa manuálnych operácií, ale tiež pre vysoko automatizované prevádzky, vyžadujúce ľudský zákrok iba v naliehavých prípadoch. Najbežnejšie chyby podľa [8]sú: •

chyby operátora

•

vypnutý bezpečnostný systém kvôli častým planým poplachom

•

zámena nebezpečných látok

•

komunikačné chyby

•

nevhodná oprava, alebo údržba

•

neodborné zváranie Tieto chyby sa prejavujú, pretože si personál neuvedomuje nebezpečie, je

nedostatočne vyškolený pre daný druh práce, alebo sa veľa od neho očakáva. Aby sa obmedzili chyby človeka a organizačné chyby, je potreba zabezpečiť riadny výber personálu a jeho pravidelný výcvik.

6.3 Havárie priemyselných škodlivín a ochrana obyvateľstva.

Rôzne druhy havárií, pri ktorých dochádza k únikom priemyselných škodlivín a rôznych nebezpečných chemikálií, predstavujú vážny celospoločenský problém. Narušujú nielen výrobnú činnosť, ale aj dopravu, zásobovanie a život obyvateľstva. K haváriám dochádza napriek tomu, že sa zavádzajú nové technológie, vo výrobnej činnosti a veľa iných oblastiach sa prešlo, alebo prechádza na súčasné medzinárodné normy. U viacerých havárií, ku ktorým došlo u nás, ale i vo svete, sa vyskytli podľa [4] tieto charakteristické znaky:

¾ vnútropodnikový monitoring úniku škodliviny bol v dôsledku havárie narušený a varovanie ohrozených pracovníkov i obyvateľstva bolo oneskorené


37



¾ kontaminovaná atmosféra postupne zasiahla viacero objektov, vrátane dopravných tepien a obytných aglomerácií ¾ varovanie vo vzdialenejších oblastiach, ktoré sa nachádzalo v pásme ohrozenia zdravia bolo neúplné, alebo žiadne ¾ v závislosti na meteorologických podmienkach, fyzikálnochemických vlastnostiach danej škodliviny ako aj na druhu havárie, sa doba kontaminácie pohybovala v rozmedzí niekoľkých hodín až dní ¾ obyvateľstvo nebolo vopred vybavené vhodnými prostriedkami individuálnej ochrany ¾ likvidácia havárie s výronom priemyselných škodlivín sa rozbiehala pomaly, pri čom v počiatočnom štádiu bolo jej riadenie poruchové Z doterajšej štatistiky vyplýva, že prevážna väčšina havárií s následným výronom nebezpečných látok vznikla v priemyselných prevádzkach (chemické závody) pri doprave chemických látok a pri ich skladovaní. O potenciálnom nebezpečenstve ohrozenia obyvateľstva hovorí skutočnosť, že na území Slovenskej republiky sa nachádza podľa [4] viac ako 55 zdrojov nebezpečných priemyselných chemikálií, s kapacitou 10 a viac ton, v ktorých sa najčastejšie vyskytujú: -

amoniak

-

chlór

-

sírouhlík Vo väčšine prípadov sa tonáž uskladňovaných chemikálií pohybuje v rozmedzí

niekoľkých až desiatok ton, v menšej časti sa jedná o stovky ton a v ojedinelých prípadoch až o tisícky ton. Z hľadiska možného ohrozenia väčšieho počtu obyvateľstva vyššími množstvami uvedených látok, je možné na území Slovenskej republiky identifikovať niekoľko oblastí s vyšším rizikom ohrozenia oproti ostatným oblastiam. Je možné uviesť oblasť Bratislavy, Šale, Žiliny, Novák, Svitu, Strážskeho, Vranova, Košíc, ale aj Senice a niektoré ďalšie. Ochrana obyvateľstva, ktoré sa nachádza predovšetkým v oblastiach smrteľného nebezpečenstva potom musí byť zabezpečená tak, aby eliminovala účinky nebezpečných škodlivín i v medzných situáciách, kedy môže dôjsť


38



k úniku maximálneho množstva uskladňovanej látky. Je nutné pamätať na všetky smery vetra, bez ohľadu na jeho najčastejšie smery ako aj na reliéf terénu. V stacionárnych zdrojoch nebezpečných látok, ako aj pri preprave týchto látok musia dotknuté manažmenty vypracovať a prijať už vopred adekvátne opatrenia na monitorovanie prípadného úniku týchto škodlivín, na varovanie i ochranu obyvateľov, nachádzajúcich sa v pásmach smrteľného ohrozenia ako aj v pásme ohrozenia zdravia. Tieto povinnosti im vyplývajú zo Zákona NR SR č.42/94 a z vyhlášky MV SR č.300/96. Tabuľka 2 prináša prehľad dosahu výparov vybraných nebezpečných látok za inverzie a pri rýchlosti vetra 1 m/s. Vertikálna stabilita atmosféry inverzia je najhoršia spomedzi troch vertikálnych stabilít, medzi ktoré zaraďujeme inverziu, konvekciu a izotermiu. Pri inverzii sa väčšina chemických škodlivín drží v nižších prízemných vrstvách atmosféry a zároveň dochádza k pomalšiemu vyparovaniu uvedených látok. Z priemyselných škodlivín, ktoré majú najväčšie hĺbky pásiem smrteľného ohrozenia, resp. pásiem ohrozenia zdravia, sú najdôležitejšie tieto: -

kyanovodík

-

oxid dusnatý

-

fosgén

-

oxid dusičitý

-

fluorovodík

-

chlór

-

sírovodík

-

formaldehyd Keď budeme vychádzať z hĺbok pásiem smrteľného dosahu, ktoré môžu ohroziť

obyvateľstvo do mnohokilometrových vzdialeností, potom z uvedeného vyplývajú podľa [4] tri dôležité požiadavky: 1. Novobudované chemické závody, v ktorých sa budú spracovávať, alebo uskladňovať nebezpečné chemikálie, je treba rozmiestňovať mimo obytné aglomerácie vo vzdialenosti, ktorá je väčšia ako hĺbky pásiem ohrozenia zdravia.

39




2. Obytné aglomerácie, ktorých sa v dôsledku pôvodnej zástavby alebo vedenia komunikácií budú uvedené problémy dotýkať, by mali byť prioritne vybavené vhodnými prostriedkami individuálnej ochrany. 3. Preprava nebezpečných látok musí byť vedená v zmysle medzinárodných noriem len po vybraných komunikáciách, na ktorých by existujúce okresné požiarne útvary mali byť vybavené aj vhodnými dekontaminačnými látkami, ktorými by v krízových situáciách mohli zasiahnuť proti úniku väčšieho množstva škodlivín. Tabuľka 3 prináša závislosť predpokladanej doby šírenia kontaminovanej atmosféry na rýchlosti prízemného vetra a vertikálnej stabilite, čo predstavuje ďalší závažný faktor,

ktorý

zvýrazňuje

potrebu

ochrany

obyvateľstva.

Rýchlosť

šírenia

kontaminovanej atmosféry bude závislá prioritne na samotnej rýchlosti prízemného vetra, na vertikálnej stabilite atmosféry, profile terénu, zalesnenosti, zástavbe, fyzikálnych vlastnostiach látok ako aj na ostatných meteorologických podmienkach. Za najhoršie podmienky pre obyvateľstvo je možné považovať malé rýchlosti vetra (1-3 m/s), inverziu, počasie bez zrážok a otvorený terén. Pri takýchto podmienkach sa uniknutá škodlivina pohybuje prevažne homogénne, pričom koncentrácia samotnej škodliviny klesá so vzdialenosťou relatívne pomaly. Väčšie rýchlosti vetra spôsobujú síce rýchlejší pohyb kontaminovanej atmosféry, ale zároveň aj rýchlejšie zriedenie koncentrácie chemických škodlivín, ktoré môžu ohroziť obyvateľstvo.

Chemická

Množstvo v tonách

látka 1

2

5

10

20

50

100

200

chlór

0,6

0,9

1,7

2,7

4,3

7,9

12

20

amoniak

0,2

0,3

0,5

0,8

1,2

2,2

3,6

5,7

kyanovodík

3,8

6,1

11

18

28

52

82

131

fosgén

1,8

2,9

5,3

8,5

13

25

39

62

sírovodík

0,5

0,8

1,5

2,4

3,8

7,1

11

18

sírouhlík

0,15

0,2

0,4

0,7

1,1

2,1

3,3

5,2

fluorovodík

0,8

1,3

2,3

3,7

5,9

11

17

27

chlorovodík

0,2

0,4

0,7

1,1

1,7

3,1

4,9

7,8

40




oxid dusnatý

2,5

3,9

7,2

11

18

33

53

84

oxid dusičitý

0,8

1,3

2,4

3,8

6

11

18

28

oxid síričitý

0,1

0,2

0,4

0,6

1

1,8

2,8

4,4

oxid uhoľnatý

0,1

0,2

0,4

0,6

0,9

1,7

2,7

4,3

formaldehyd

0,5

0,7

1,3

2,1

3,3

6,1

9,7

15

Tab.2 Teoretické hĺbky pásiem smrteľného ohrozenia /km/ (inverzia, rýchlosť prízemného vetra 1 m/s) Pozn.: Hĺbky pásiem ohrozenia zdravia sú približne 5x väčšie

Vzdialenosť od miesta úniku /km/

inverzia

izotermia

konvekcia

Rýchlosť prízemného vetra (m/s) 1

3

1

3

1

3

0,5

8

3

11

4

12

4

1

16

5

22

8

23

8

2

32

10

41

14

44

15

4

66

22

78

25

84

28

10

165

55

170

60

185

65

Tab. 3 Predpokladaná doba postupu oblaku chemickej látky v nezalesnenom teréne


41



7. Analýza súčasného stavu havarijného plánovania v podniku Slovenský hodváb a.s. Senica

7.1 Vznik a vývoj podniku

V septembri roku 1920 vznikol v Senici závod, ktorý ako prvý v Československu začal vyrábať viskózový hodváb. Náročná výroba vlákna sa začala v objektoch bývalého liehovaru. Túto továreň na umelé vlákna neskoršie pomenovali a dostala názov Priadelňa umelého hodvábu, účastinná spoločnosť v Senici. Závod vyrábal hrubé vlákna v rozličných druhoch, ktoré mali obmedzené použitie. Expedovali sa na prasenie a zušľachťovanie do Hornej Chřipskej v Čechách. Po dvojročnej prevádzke podnik prebudovali na výrobu viskózového hodvábu. Od samého začiatku sa hromadili problémy, pretože nová technológia bola náročná. Vlastnosti výrobkov dlho nevyhovovali textilnému spracovaniu v pletiarňach a tkáčovniach, preto sa výrobky ťažko predávali, čo malo zlý vplyv na osudy robotníkov. Majitelia výrobu niekoľkokrát zastavili a všetkých robotníkov i prevažnú časť ostatných pracovníkov prepustili. Žilinská celulózka, ktorá bola vedúcim podnikom kapitálového zoskupenia, nemohla uniesť finančnú ťarchu strát a preto hľadala kapitálovú výpomoc. V roku 1927 došlo ku kapitálovej integrácii s firmou Spinnstoffabrik Zellendorf v Berlíne, ktorá uskutočnila technologickú rekonštrukciu. Ani tá


nepriniesla očakávané zmeny.

42



Výroba sa začala, výrobky sa však nedali spracovávať

bežnými metódami a nedosahovali európsku úroveň. Dôsledky výrobných ťažkostí pociťovali najmä domáci odberatelia a hromadili sa reklamácie. Po roku 1939 bol už podnik úplne v rukách nemeckého kapitálu. V priebehu druhej svetovej vojny bola časť objektov a strojového zariadenia poškodená, preto od apríla do septembra 1945 výrobu hodvábu zastavili. Po roku 1945 podnik začlenili do národného podniku Dynamit Nobel v Bratislave, v roku 1950 sa osamostatnil ako Slovenský hodváb, národný podnik, Senica. V roku 1958 ho opäť pripojili k Chemickým závodom Juraja Dimitrova v Bratislave. V roku 1966 sa opäť osamostatnil, vrátil sa k pôvodnému názvu Slovenský hodváb, n.p., Senica.

Koncom

šesťdesiatych rokov podnik poverili výstavbou výrobne na polyesterový hodváb v holandskej licencii firmy AZKO. V roku 1970 fabrika ako prvá v ČSSR vyrábala polyesterový hodváb s kapacitou 3000 ton ročne. V súčasnosti má podnik certifikát ISO 9001 a ISO 14000.

7.2 Súčasný výrobný program podniku

Výrobný program v podniku Slovenský hodváb a.s. Senica pozostáva z výroby viskózových vlákien, polyesterových vlákien, PET polyméru, PET predliskov a polyesterového vysokopevného vlákna.

Viskózové vlákno – obchodný názov SLOVISA®. Vyrábajú sa dva druhy sortimentu viskózového vlákna cievkového a viskózové vlákno kontinuálne. Polyesterové vlákno – obchodný názov SLOTERA®. Vyrába sa jeden druh sortimentu polyesterového vlákna hladkého, dva druhy sortimentu PES vlákna hladkého so zákrutom, dva druhy sortimentu PES vlákna tvarovaného (vretienka), tri druhy sortimentu PES vlákna tvarovaného – frikcia a jeden druh sortimentu PES vlákna vzduchom tvarovaného. PET polymér – obchodný názov SLOVMER®. Vyrábajú sa PET polyméry pre vlákna, fľaše a fólie. Používajú sa zväčša v potravinárskom priemysle a to spravidla PET polymér SLOVMER typ 061. Zodpovedá požiadavkám o zdravotnej nezávadnosti na plastické látky prichádzajúce do styku s potravinami. Certifikátom je deklarovaná vhodnosť použitia fliaš pre


43



plnenie sýtenými nealkoholickými nápojmi, alkoholickými nápojmi do 52% a mastné potraviny (jedlé oleje). PET predlisok – obchodný názov SLOVFORM®. Vyrábajú sa PET predlisky 23 g, 26 g, 26,5 g a 42 g. PES vysokopevné vlákno – obchodný názov SLOTERA®TV. Vyrába sa PES vysokopevné vlákno, lesk (diskontinuálna výroba) a PES vlákno hladké, hladké so zákrutom. Toto vlákno nachádza uplatnenie pri výrobe transportných pásov, klinových remeňov, pogumovaní (typ 353-adhezívna úprava), tlakových hadíc, povrstvených tkanín (typ 373 – adhezívna úprava), geotextílií, požiarnych hadíc, lán, povrazov (typ 553, 563), tlakových hadíc, sietí (typ 573) a iné.

TECHNOLOGICKÝ POSTUP PRI VÝROBE PES HODVÁBU:

Tento technologický postup je veľmi dôležitý z hľadiska tvorby havarijného plánu pre prevádzku uskladnenia metanolu, pretože táto chemická látka vzniká ako medziprodukt v prvej fáze výroby polyesterového hodvábu a PET polyméru a to pri výrobe granulátu. Preto by som chcel túto fázu popísať v ďalšom trocha podrobnejšie na upresnenie, resp. vysvetlenie vzniku tejto látky. PES textilný hodváb patrí do skupiny chemických vlákien zo syntetických polymérov. Je to nekonečné vlákno zložené z viacerých elementárnych vlákien. Je fyziologicky inertný a nemá nijaké toxické reakcie. Je to horľavý ťažko zápalný materiál. Vyrába sa diskontinuálnym (prerušovaným) spôsobom zloženým z nasledovných operácií: -

výroba granulátu

-

zvlákňovanie

-

dĺženie

-

tvarovanie

-

skanie


-

súkanie

-

povrchové farbenie

44



Základnou surovinou na výrobu polyesterového textilného hodvábu je dimetyltereftalát (DMT) a etylénglykol. Ako som spomenul, prvá fáza výroby je výroba granulátu, ktorá je založená na chemickej reakcii DMT s etylénglykolom za prítomnosti katalyzátorov. Práškový DMT sa roztaví v centrálnom taviči vysokotlakovou parou. Roztavený DMT sa prečerpáva do medzizásobníka, odkiaľ sa dávkuje do jednotlivých preesterifikačných reaktorov spolu s predhriatym etylénglykolom. Tu nastáva chemická reakcia urýchľovaná katalyzátormi a teplom. Výsledkom reakcie je hydroxyletyléntereftalát, z ktorého vzniká polymér – granulát. Pri tejto reakcii sa uvoľňuje spomínaný metylalkohol a spolu so zostatkovým etylénglykolom sa oddestilováva. Na účely matovania sa pridáva oxid titaničitý. Reakčná zmes z preesterifikácie sa dusíkom pretláča do polykondenzačného autoklávu. Polykondenzácia sa urýchľuje miešaním. Kritériom pre jej priebeh a ukončenie je teplota, vákuum a zaťaženie miešadla. Po dosiahnutí určeného zaťaženia miešadla úmerného viskozite taveniny sa polymér vytláča vo forme nekonečného pása, ktorý sa chladí vodou a navíja na navíjací bubon. Pás sa ďalej reže na granulát v rozmeroch 4 x 4 x 2,5 mm, ktorý sa uskladňuje v zásobníkoch – silách. Vyrába sa v polomatnom a mikromatnom vyhotovení.

7.3 Analýza kritických miest a nebezpečných látok

Pre efektívne radenie boja proti možnosti vzniku priemyselnej havárie je nutná znalosť miest ich vzniku. Táto znalosť je nevyhnutnosťou pre spracovanie vnútorného havarijného plánu a určenie analýzy rizík. V podniku Slovenský hodváb a.s. Senica je viacero miest s možnosťou vzniku havárie spôsobenej chemickými látkami produkovanými ako odpady, alebo nevyhnutnými pri výrobe. Cieľom tohto projektu nieje zhotoviť analýzu rizika pre celý podnik, pretože takáto analýza by bola veľkou úlohou pre celý tím odborníkov zaoberajúcich sa touto problematikou. Chcel by som sa venovať iba oblasti analýzy rizika vzniku priemyselnej havárie v prevádzke výroby granulátu. Riziko vzniku priemyselnej havárie tu


45



vzniká predovšetkým v spojitosti s metanolom. Nieje zanedbateľné tiež v súvislosti s ostatnými látkami používanými v tejto prevádzke, najmä čo sa týka etylénglykolu. METANOL Nebezpečnosť metanolu je daná jeho zameniteľnosťou s etanolom (čuchom, alebo chuťou je možné čistý metanol iba ťažko rozoznať od etanolu) a jeho účinkom na zrak. Tragédií, ktoré tým boli zavinené je veľmi veľa. V citlivosti na metanol sú značné individuálne rozdiely. Otravu metanolom je možné rozoznať značnou nevoľnosťou a zvracaním v ťažších prípadoch sú problémy s dýchaním, cyanóza a kŕče. Inokedy začínajú už skôr bolesti hlavy, bolesti v chrbte a v končatinách, prudké bolesti brucha, kóma a vzácne aj rýchla smrť zlyhaním dýchania. Najzávažnejším účinkom je poškodenie zraku. Je náhle, obojstranné a väčšinou nenapraviteľné. K poruchám videnia môže dôjsť veľmi skoro po expozícii. Okrem poškodenia zraku je v druhej fáze otravy popisované rýchle a povrchné dýchanie, rýchly tep, pokles krvného tlaku a cyanóza. Hlavnou príčinou toxicity metanolu pre človeka sa zdá byť to, vyvoláva metabolickú acidózu. Pri vzniku acidózy sa zjavuje Kusmaulovo dýchanie a vznikajú kŕče kostrového svalstva. Pre zvieratá je metanol oveľa menej toxický než pre človeka. Drvivá väčšina akútnych otráv metanolom vznikla po jeho požití, sú však popísané prípady otráv, ktoré boli poliatím metanolom pri práci. Po požití vzniká vážna otrava po 5 až 10 ml a usmrcuje cez 30 ml, hoci boli bez väčšieho zdravotného poškodenia prežité aj dávky oveľa vyššie. Metanol regenerovaný, čo je obchodný názov medziproduktu čisteného viacnásobnou destiláciou v destilačných kolónach na regenerácii. Podľa stupňa regenerácie možno získať čistý metanol (predajný) zbavený pevných a polopevných častíc (DMT, HET) vhodný na spaľovanie. Používa sa ako druhotná surovina v chemickom priemysle a v iných odvetviach priemyslu. Je charakterizovaný ako horľavina I. triedy a z hľadiska nebezpečnosti je charakterizovaný ako zvlášť nebezpečný jed. Pri požiari je možné použiť všetky dostupné hasiace prístroje.

Charakteristiky: bod varu:

64 – 65,5°C


46



merná hmotnosť:

790 – 792 kg.m ³ \

tlak pár (20°C):

128 kPa

viskozita (20°C):

0,52 mPa.s

rozpustnosť vo vode:

mieša sa v každom pomere

prchavosť (20°C):

168 mg.l \¹

Požiarno-technické charakteristiky: teplota vzplanutia:

8ºC

teplota zápalná:

455ºC

hranice výbušnosti so vzduchom (20ºC): -

spodná

5,5% obj.

-

horná

44,0% obj.

ETYLÉNGLYKOL Vystupuje ako vstupná surovina pri výrobe PET polyméru a po destilácii v glykolovej kolóne sa vracia späť do procesu. Je to viskózna kvapalina bez farby a zápachu. Je to horľavina IV. triedy. Riziko výbuchu etylénglykolu nieje zanedbateľné najmä v prípade jeho skladovania spolu s metanolom. Dodáva sa vo vagónových cisternách a skladuje sa v kyselinovzdorných nádržiach. Fyzikálno-chemické vlastnosti: mólová hmotnosť:

62,0689 g/mol

teplota mrznutia:

-12 až -16ºC

teplota varu:

197,6ºC

hustota pri 150ºC:

1040 kg.m \³

Tieto chemické látky vstupujú do procesu výroby PET polymérov a spolu s ďalšími látkami synergicky pôsobia hlavne na možnosť vzniku rizika výbuchu, alebo požiaru. Na ohrev látok vstupujúcich do reakcie a ohrev preesterifikačného reaktora sa používa ako teplonosné médium tzv. Dinyl. Je to kvapalná zmes difenylu a difenyloxidu. Dodáva sa v 200


47



l plechových sudoch a uskladnený je v pôvodných obaloch v suchom a čistom sklade horľavých látok. Výpary dinylu pôsobia na organizmus dráždivo a narkoticky. Dinylová stanica je umiestnená priamo pri výrobe granulátu a v bezprostrednej blízkosti skladu metanolu a etylénglykolu, čo znamená priame riziko ohrozenia jednotlivých prevádzok navzájom. Ďalšou látkou, ktorá je potenciálnym zdrojom rizika je dusík. Má využitie v chemickej prevádzke výroby metanolu, ale počíta sa s ním aj v uskladnení metanolu a to zadusíkovaním zásobníkov pri odčerpávaní média. Je to bezfarebný plyn bez chuti a zápachu. Do podniku sa dodáva v špeciálnych autocisternách v tekutom stave do železných tlakových zásobníkov kvapalného dusíka. Vo výrobnom procese sa používa v plynnej forme. Je nutné chrániť sa vstupu do priestoru , kde nastane jeho veľký únik. Skladuje sa v dvoch zásobníkoch v odparovacej stanici dusíka, pričom každý má svoj vlastný hlavný výparník. Táto stanica je od výroby granulátu aj od zásobníkov metanolu v takej vzdialenosti, z ktorej nehrozí ani pre jednu prevádzku bezprostredné nebezpečenstvo. V podniku Slovenský hodváb a.s. Senica sa nachádzajú aj ďalšie nebezpečné látky. Od prevádzok v ktorých sa tieto látky vyskytujú nehrozí riziko priemyselnej havárie, ale ani havária skladu metanolu neohrozí tieto prevádzky fyzickým poškodením. Analýzu nebezpečných látok som v prevažnej miere vypracoval a jej ťažisko orientoval na jednu prevádzku v rámci podniku. Pre komplexnosť informácií treba rozšíriť túto analýzu na celý podnik a charakterizovať vlastnosti vybraných nebezpečných látok.

7.4 Analýza vybraných nebezpečných látok

AMONIAK Najväčšie množstvá amoniaku sa dostávajú do ovzdušia pri biologickom rozklade organickej hmoty. Antropogénne zdroje sú o niekoľko rádov menšie a patrí k nim chemický priemysel. Je to bezfarebný čpavý plyn. Bližšie hodnoty pozri v tab.4 a tab.5.


48



Trocha bližšie sa budem v ďalšom venovať látkam nachádzajúcich sa v podniku pre ich nebezpečnosť a nezanedbateľné množstvo.

ZLÚČENINY SÍRY SÍROVODÍK Hlavným globálnym zdrojom emisií sírovodíka sú prírodné procesy. Ľudská činnosť prispieva k týmto zdrojom len niekoľkými percentami: vzniká pri procesoch spracovania ropy, uhlia celulózy a pri výrobe papiera. S ohľadom na veľkú toxicitu môže byť sírovodík nebezpečný najmä v prípadoch väčších lokálnych výronov. V prípade, že sa spolu so sírovodíkom dostávajú do ovzdušia aj ďalšie škodliviny, rozširuje sa počet možných reakcií o kombinácie s primárnymi a sekundárne vzniknutými znečisteninami. Takýto prípad práve predstavujú exhaláty z prevádzky výroby viskózových vlákien v podniku, z ktorých do ovzdušia unikajú prevažne sírovodík a sírouhlík. NPK tejto látky vo voľnom ovzduší celodenná aj krátkodobá je 0,008 mg.m Ð³. NPK tejto látky je 10 mg.m Ð³, nárazová 20 mg.m Ð³. Sírovodík sa vstrebáva najmä pľúcami menej pokožkou. Akútne otravy, ktoré sú najčastejšie, prebiehajú veľmi rýchlo. K ľahkým otravám dochádza pri koncentrácii do 100 mg.m Ð³, koncentrácie 200mg.m Ð³ sú nebezpečné už po pôsobení asi 60 min. a pri vyššej koncentrácii môže dôjsť aj k edému pľúc a k smrti už po niekoľkých minútach. SÍROUHLÍK NPK vo voľnom ovzduší krátkodobá je 0,03 mg.m Ð³ a celodenná 0,01 mg.m Ð³. Priemerná NPK sírouhlíka je 50 mg.m Ð³. V pracovnom ovzduší je nárazová koncentrácia 150 mg.m ³Ð . Do organizmu vstupuje najmä pľúcami, pri priamom kontakte sa dostáva do organizmu aj cez pokožku. Pri priemyselnom používaní sírouhlíka len málokedy vznikajú akútne otravy (potrebná je expozícia 1000 mg.m Ð³ počas 30 min.). Veľmi časté sú však

49




chronické otravy. Sírouhlík pôsobí ako neurotický jed. Pri vážnejších otravách sa zdravotný stav postihnutého upravuje len pomaly.

NPK – P v mg.m Ð³ Látka

priemerná

medzná

Faktor prepočtu na ppm *)

1. Acetón

800

4000

0,421

2. Amoniak

40

80

1,438

3. Etylalkohol

1000

5000

0,532

4. Chlór

3

6

0,344

5. Chlorovodík

5

10

0,679

6. Kyselina sírová

1

2

7. Oxid sírový

1

2

0,306

8. Oxid síričitý

10

20

0,382

9. Oxid uhličitý

9000

45000

0,556

10. Oxid uhoľnatý

30

150

0,873

11. Metylalkohol

100

500

0,754

12. Ozón

0,1

0,2

0,509

13. Sírouhlík

50

150

0,322

14. Sírovodík

10

20

0,719

Tab.4 Najvyššie prípustné koncentrácie niektorých plynov, pár a aerosolov s toxickým účinkom v pracovnom prostredí (NPK – P) *) najobvyklejší údaj v objemovom vyjadrovaní a znamená pars per milion (v objemových častiach v milióne).

Látka v imisiách ovzdušia

Maximálne imisné koncentrácie v mg.m ³Ð , pre K aj D K

D

Amoniak

0,3

0,1

Chlór

0,1

0,03

HCl

0,01

-

Formaldehyd

0,05

0,015

Oxid uhoľnatý

6,0

1,0

Kyselina sírová

0,01

-

50




Oxid síričitý

0,5

0,15

Sírouhlík

0,03

0,01

Sírovodík

0,008

0,008

Tab.5 Hodnoty NPK – najvyšších prípustných koncentrácií v imisiách ovzdušia, hodnoty prípustné v krátkodobých koncentráciách (K), v dlhodobých koncentráciách (D)

7.5 Analýza

organizačnej

štruktúry

podniku

v súvislosti

s vypracovaním

havarijných plánov a zostavením krízového štábu

Na obrázku č.3 je naznačená organizačná štruktúra podniku Slovenský hodváb a.s. Senica, členenie jednotlivých úsekov, stav nadriadenosti, pričom by som chcel upresniť štruktúru vypracovania havarijných plánov jednotlivými odbormi a poukázať na účasť zástupcov jednotlivých odborov v krízovom štábe.

Valné zhromaždenie

Dozorná rada

Predstavenstvo

Generálny riaditeľ

Útvary generálneho riaditeľa

Úsek kvality a životného prostredia

Personálny úsek

Ekonomický úsek

Útvary generálneho riaditeľa:

Obchodnotechnický úsek

Závod výr. viskózových vlákien

Záv.výr.synt . vlákien a

Závod technických služieb


-

vedenie útvarov

-

odbor organizácie a kontroly

-

odbor krízového manažmentu

-

referát redakcie a archív

51



Úsek kvality a životného prostredia:

Závod výroby viskózových vlákien:

-

vedenie úseku

-

vedenie závodu

-

odbor kvality

-

odbor technológie

-

odbor ŽP a PP

-

prevádzka prípravy viskózy

-

prevádzka zvlákňovania a pomocné

Personálny úsek:

prevádzky

-

vedenie úseku

-

prevádzka úpravy vlákna

-

zamestnanecký odbor

-

prevádzka údržby

-

správa budov

-

ekonomické oddelenie

-

zdravotné stredisko Závod výroby syntetických vlákien a

Ekonomický úsek:

plastov:

-

vedenie úseku

-

vedenie závodu

-

odbor plánovania

-


-

odbor účtovníctva

-

odbor technológie

-

odbor financovania

-

chemická prevádzka

-

odbor výpočtovej techniky

-

prevádzky úpravy vlákna

Obchodno-technický úsek:

-

prevádzka technického vlákna

-

vedenie úseku

-

prevádzka predliskov

-


-

prevádzka údržby

-

oddelenie reklamy a propagácie

-

odbor marketingu

Závod technických služieb:

-

odbor nákupu

-

vedenie závodu

-

odbor technického rozvoja

-


-

odbor železničnej dopravy

-

odbor hlavného energetika


52



-

odbor hlavného mechanika

-

prevádzka elektro-údržby

Zostavenie a vypracovanie havarijných plánov je v podniku určené jednotlivým odborom, ktoré sa danou problematikou jednotlivých oblastí potenciálneho poškodenia a narušenia ekosystémov zaoberajú. Tieto havarijné plány sú zaradené pod hlavičkou organizačných smerníc. Odbor organizácie a kontroly má vypracovaný požiarno-evakuačný a havarijný plán a zaoberá sa aj požiarnou prevenciou a odbor ŽP a PP má spracovanú organizačnú smernicu pre ekosystémy voda, pôda, ovzdušie, v ktorých sú zahrnuté aj havarijné plány, ktoré nekorešpondujú s ostatnými havarijnými plánmi a taktiež sú zostavené aj havarijné komisie. Komplexný havarijný plán je plán ochrany, zostavený iba pre havárie dvoch prevádzok. Pre havárie poškodzujúce rozdielne ekosystémy je rozdielne aj zloženie týchto havarijných komisií vychádzajúce z certifikácie systému kvality ISO 9001 a environmentálneho systému ISO 14001. Zloženie týchto komisií je nasledovné: -

predseda havarijnej komisie

-

tajomník

-

členovia (vedúci útvarov GR, vedúci príslušnej prevádzky, technológ príslušnej prevádzky, vedúci odboru krízového manažmentu a prizývaní sú ďalší kompetentní pracovníci). Spolupráca jednotlivých odborov a záchranných zložiek je upresnená a zakotvená

v organizačnej smernici, ktorá poskytuje zásady internej a externej komunikácie. Vzhľadom na veľkosť podniku a množstvo nebezpečných látok používaných v podniku, je systém havarijného plánovania vypracovaný dostatočne podrobne v zmysle samostatného rozpracovania každého plánu, ale za systémovejší krok by som považoval vytvorenie takého oddelenia zaradeného do odboru krízového manažmentu, ktoré by organizačné smernice prepracovalo do súboru havarijných plánov jednotlivých rizikových prevádzok v podniku s ich systematickým prepojením. Dispečer by zvolával len jednu havarijnú komisiu, ktorej by boli deklarované právomoci a zodpovednosti počas havarijného


53



stavu. Podľa návrhu zákona o haváriách by týmto súborom bol vlastne vnútorný havarijný plán podniku, ktorý by mal presne stanovenú štruktúru. V súčasnosti nieje koncepcia vnútorného havarijného plánu legislatívne upresnená, preto by bolo vhodné navrhnúť určitý metodický postup jeho zostavenia.

8. Záver

Cieľom tohto projektu bolo podať základnú informáciu o súčasných prístupoch k havarijnému plánovaniu, plnení úloh krízového manažmentu pri prevencii veľkých havárií, znižovaní rizík a znižovaní ich následkov. Definovanie prístupu k problémom veľkých priemyselných havárií je úlohou štátu, ktorý sa nemôže zbaviť zodpovednosti za ochranu života, zdravia a majetku občanov. Táto problematika nie je na Slovensku úplne nová, avšak doteraz neboli prijaté zákony o chemických látkach, ochrane životného prostredia pri haváriách, o prevencii veľkých priemyselných havárií a pod., ktoré by túto problematiku v rámci krízového managementu v oblasti havarijného plánovania riešili. Protihavarijnej prevencii nie je v súčasnosti venovaná dostatočná pozornosť. Skúsenosti slovenského chemického priemyslu v oblasti veľkých havárií sa získavali na haváriách veľkého rozsahu tak, ako aj v podniku Slovenský hodváb a.s. Senica, kde som sa snažil nájsť medzeru týkajúcu sa oblasti havarijného plánovania najmä v najrizikovejších prevádzkach, akou je napr. prevádzka regenerácie a uskladnenia metanolu. Toto všetko deklaruje šírku problematiky, potrebu vzájomnej koordinovanosti pri tvorbe národnej politiky, tvorbe národnej legislatívy najmä s ohľadom na spomenuté skutočnosti, preto že rozvoj produkcie chemických výrob v súčasnosti neustále rastie a pravdepodobnosť veľkých priemyselných havárií sa dá znižovať jedine systematickým prístupom k používaniu nebezpečných látok.


54



POUŽITÁ LITERATÚRA:

[1] Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku ASPEK: Analýza súčasného stavu prevencie závažných priemyselných havárií, Bratislava 1998 [2] Kolektív autorov: Prevencia priemyselných havárií, Stará Lesná, VVÚBP Bratislava 1998 [3] Kolektív autorov: Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí, Zborník z 3. vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou „Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí“, FŠI ŽU, Žilina 1998 [4] Kolektív autorov: Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí, Zborník zo 4.vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou „Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí“, FŠI ŽU, Žilina 1999 [5] Marhold, J.: Přehled prØmyslové toxikologie, Svazek 1 a 2, AVICENUM, zdravotnické nakladatelství, Praha 1986 [6] Tölgyessy, J. a kol.: Chémia, biológia a toxikológia vody a ovzdušia, VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava 1984 [7] Winterling,K.: Jak se provádí krizový management, BABTEXT spol. s r.o., Praha [8] Zapletalová,I. – Balog,K.: Analýza nebezpečí a prevence průmyslových havárií, Edice SPBI Spektrum, Ostrava 1998

Slovenská technická univerzita v Bratislave Materiálovo-technologická fakulta Trnava

Recommend Documents