Katedrála svätého Martina – oprava zvonu WEDERIN Autor : Baltazár Herold Rok : 1670 Reštaurovanie : Výskumný ústav zváračský v Bratislave Rok : 1999 Umiestnenie : Katedrála sv. Martina Nové zvony : Zvonolejárska dielňa Márie TomáškovejDytrychovej vBrodku u Přerova Rok : 2000
Katedrála svätého Martina tiež Dóm svätého Martina je pôvodne gotická sakrálna stavba v historickej zóne Bratislavy. Je najvýznamnejším a najväčším kostolom v Bratislave (jedným z najväčších na Slovensku) a od marca roku 2008 diecéznym chrámom bratislavskej arcidiecézy (do tohto obdobia bol konkatedrálou bratislavsko-trnavskej arcidiecézy). Je jednou z najvýraznejších bratislavských dominánt a po Hrade druhým najvyhľadávanejším turistickým objektom hlavného mesta Slovenska. Jeho slávnostná posviacka sa uskutočnila v marci 1452. Odvtedy prešla dnešná Katedrála – Dóm sv. Martina viacerými premenami a rôznymi prestavbami a prístavbami.
Zvony Pôvodne vo veži Dómu svätého Martina viselo šesť zvonov. Najväčší z nich, Wederin (Die Wederin), odliaty v roku 1670 vo zvonárskej dielni Baltazára Herolda, mal hmotnosť 2513 kilogramov, spodný priemer 1557 milimetrov a výšku 1620 mm. Okrem neho tu bolo päť ďalších zvonov: Zwölferin z roku 1807 (hmotnosť 1358 kilogramov), Viertlerin z roku 1821 (823 kg), dva bezmenné zvony (500 kg a 133 kg), Josefin (262 kg) a najmenší 25-kilogramový Zügenglocklein (Umieračik). V roku 1914 po začiatku prvej svetovej vojny však všetky zvony, okrem najväčšieho Wederina, z veže zložili, roztavili a materiál z nich získaný použili na odlievanie diel. Zvon konkatedrály sv. Martina v Bratislave, ktorý ako jediný zo súboru jej zvonov zo 17.-19. storočia nezanikol počas prvej svetovej vojny, si zachoval aj starobylý miestny nemecký názov Wederin. Nemecký kampanológ Kurt Kramer ho zaradil medzi najpozoruhodnejšie zvony v Európe (Glocken und Geläute in Europa. München 1988, s. 47-48). Prináležitosť zvona ku kultúrnemu dedičstvu sa donedávna odvodzovala od vyhlásenia Dómu sv. Martina za národnú kultúrnu pamiatku (č. 198/1-2 z 23. októbra 1963), do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok bol zapísaný dodatočne až 21. marca 1997 (č. 104360). Wederin má hmotnosť 2 513 kg a priemer pri ústí 1 557 mm. V jeho členitej výzdobe dominujú tri samostatné reliéfy (Patrónka Uhorska, sv. Martin, Ukrižovanie) a štyri latinské nápisy s majuskulnými literami. Jeden oznamuje pôvodcu (ME FECIT BALTHASAR HEROLD), v ďalšom (VIRTVS DIVI NA PELLAT FVLMINA = nech sila Božia odvracia blesky) súčet rímskych číslic vyjadruje rok jeho zhotovenia (1674). Zvyšné dva nápisy pripomínajú vtedajších predstaviteľov mestskej samosprávy na čele s richtárom Benediktom Pakayom a tiež Filipa Dahma, ktorý ako cirkevný otec spravoval účty farského Kostola sv. Martina. Baltazár Herold, autor bratislavského Wederina, sa narodil pred 27. júna 1620 v Norinbergu. V Bratislave pracoval v erárnej delolejárni aj ako samostatný zvonolejár, delolejár a umelecký kovolejár od roku 1648. Tu odlial v roku 1650 známu bronzovú krstiteľnicu pre farský kostol v Ilave. V roku 1654 presídlil do Viedne, kde 13. augusta 1683 zomrel. Realizácia Zámeru a zásad pre reštaurovanie zvona Wederin sa začala 21. augusta 1999 jeho sňatím z veže, nakoľko podľa názoru odborníkov má zvon trhliny a v miestach bitia je zúžený. Jeho celistvosť ohrozil až 14 % úbytok hmoty na vnútornej strane úderového venca "vybitej" údermi srdca.
Wederin sa nachádza vo výške 41 – 45 m nad terénom, preto prípravu snímania a odborný dozor zabezpečoval PAMING - Mestský investor pamiatkovej obnovy a regionálne stredisko Pamiatkového ústavu. Ešte pred jeho demontážou bolo potrebné rozobrať kamenné gotické okno na veži Dómu Sv. Martina. Samotné sňatie sa realizovalo 21. augusta 1999. Oprava zvona vo Výskumnom ústave zváračskom v Bratislave trvala tri týždne. Kapilárna skúška a tiež poklep zvona a hodnotenie jeho zvuku elektronickou ladičkou potvrdili, že nie je prasknutý. Očistený zvon (bez divej patiny, s náterom z včelieho vosku) s upraveným srdcom (na srdce z roku 1824 sa navaril mäkký materiál na základe železa s nižšou tvrdosťou, kožený záves srdca sa zosilnil plechovou objímkou) sa vrátil na sanovanú zvonovú stolicu 13. novembra 1999. Opätovne zaznel 21. novembra 1999. Pôvodné srdce z roku 1674 (má podľa výtlkov na úderovom venci hruškovitý tvar) rozoznievalo zvon 150 rokov. Druhé (pritvrdé) srdce dostal zvon (podľa letopočtu vyrazeného do kotvy srdca) po prvom pootočení o 900 v roku 1824, teda pred 175 rokmi. Pri terajšej reinštalácii zvon upevnili na starú drevenú kolísku (hlavu) v tretej, približne o 450 pootočenej polohe. Reinštaláciu zvona koordinoval PAMING - mestský investor pamiatkovej obnovy v Bratislave v súčinnosti s rímskokatolíckym farským úradom sv. Martina. Pamätná tabuľa vedľa vchodu na chór konkatedrály obsahuje mená a názvy sponzorov (vrátane Helmuta Kohla z Bonnu, Erwina Teufela zo Stuttgartu, Hydrostavu a stavebnej firmy Terranova-Industria), ako aj účastníkov podujatia: Výskumný ústav zváračský (v Bratislave), (stavebnú firmu) ZAPOM Šamorín, (projektovú kanceláriu) PRODIS Bratislava, (bratislavský) Mestský požiarny zbor a Združenie reštaurátorov R 65-69. Nové zvony Sobota 11. novembra 2000 patrila Bratislava zvonom. Presnejšie novým zvonom Dómu sv. Martina, ktoré sa po vyše 80 rokoch vrátili na svoje miesto vo veži hlavného bratislavského chrámu /7 zvonov, symbolických drov okolitých štátov/. Ich odliatie a osadenie zabezpečovali pracovníci PAMINGu a Farského úradu. Zvony vyrobili v známej zvonolejárskej dielni Márie Tomáškovej-Dytrychovej v Brodku u Přerova. Päť veľkých zvonov a dva malé na odbíjanie času vysvätil arcibiskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Ján Sokol za účasti Bratislavčanov, najvyšších predstaviteľov cirkví, vlády, parlamentu, Bratislavy, ale aj Viedne, Budapešti, Varšavy, Prahy a Kyjeva. Zvony boli zasvätené Panne Márii, sv. Margaréte, mučeníkom Jánovi a Pavlovi, sv. Vojtechovi a sedembolestnej Matke Božej. Primátor Bratislavy Jozef Moravčík sa pri tejto príležitosti poďakoval primátorom susedných hlavných miest za zvony, ktoré sú ich darom Bratislave a Dómu sv. Martina. Ich veľkorysé uvažovanie a pochopenie symbolu zvonov na tomto chráme symbolicky vyjadruje vzájomnosť a potvrdzuje, že hranice štátov sa stávajú čoraz menej dôležité pre spolužitie národov. Poďakoval sa aj všetkým Bratislavčanom, ktorí iniciovali myšlienku vytvorenia zvonov i farskému úradu pri Dóme sv. Martina za ich pomoc. Dnes je vo veži katedrály umiestnených osem zvonov. Okrem pôvodného Wederina ďalších sedem zvonov, symbolických darov okolitých štátov. Najväčší, nazvaný Mária Terézia (Maria Theresia), až 2 200 kilogramov vážiaci zvon s priemerom 1,5 metra je darom Viedne a spolkových krajín Dolné Rakúsko a Burgenland. Maďarsko a jeho hlavné mesto Budapešť dalo vyrobiť 850-kilogramovú Svätú Margitu (Szent Márgit), poľská Varšava 500-kilogramového Jána Pavla II. (Ioanis Paulus II. ), česká Praha 340-kilogramového Svätého Adalberta (Vojtěch) a hlavné mesto Ukrajiny, Kyjev, 290-kilogramového Svätého Vladimira (Святой Владимир). Súčasne s uvedenými zvonmi boli v rámci rekonštrukcie vežových hodín a zvonkohry umiestnené vo veži aj dva menšie zvony: sv. Jozef (hmotnosť asi 100 kg) a Panna Mária s hmotnosťou asi 75 kg, ktoré financovala fara spolu s príspevkami veriacich.
Nové zvony po prvý raz zazneli v nedeľu 26. novembra, ich prvé spoločné zvonenie s historickým zvonom Wederin bolo 31. decembra 2000, pri príležitosti konca tisícročia.
Zvony
