KALENDÁRIUM výročia osobností okresu Ţilina a Bytča a výročia osobností slovenského literárneho ţivota v roku 2012

KALENDÁRIUM výročia osobností okresu Ţilina a Bytča a výročia osobností slovenského literárneho ţivota v roku 2012

Bibliografická poznámka Krajská kniţnica v Ţiline v zriaďovateľskej pôsobnosti Ţilinského samosprávneho kraja Vám aj tento rok ponúka prehľad výročí významných regionálnych osobností, ktoré sú späté s regiónom Ţilina a Bytča. V kalendáriu sa spomínajú osobnosti ţijúce i neţijúce, ktoré významným spôsobom zasiahli, alebo zasahujú do spoločenského a kultúrneho ţivota regiónov Ţilina a Bytča. Výber je doplnený o odkazy na literatúru, kde o osobnosti získate viac informácií. Zároveň však prípadných záujemcov o významné osobnosti nášho regiónu pozývame navštíviť Úsek regionálneho výskumu, dokumentov a informácií v Krajskej kniţnici v Ţiline, ktorý sústreďuje o kaţdej významnej osobnosti rôzny informačný materiál a buduje aj ďalšie špeciálne regionálne kartotéky a databázy. V druhej časti nášho kalendária prinášame výber výročí osobností slovenského literárneho ţivota, ktoré si v roku 2012 pripomíname. Dúfame, ţe tento prehľad bude uţitočný hlavne pre školy a ďalšie vzdelávanie a kultúrne inštitúcie. Jubilujúce regionálne osobnosti i literárne osobnosti, ktorých výročia si v roku 2012 pripomíname sú v kalendáriu radené v rámci jednotlivých mesiacov chronologicky. Kalendárium je doplnené o menný register osobností.

zostavovateľky

1

JANUÁR

MILUČKÝ, JOZEF Pseud.: Ján Machnáč básnik, spisovateľ pre deti * 1.1.1937 Veľké Rovné † 9.12.2007 Švajčiarsko (Bern) 75. výročie narodenia 5. výročie úmrtia Po maturite na gymnáziu v Bytči študoval v rokoch 1956-1960 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1960-1968 bol redaktorom Slovenského rozhlasu v Bratislave, od roku 1968 ţil vo Švajčiarsku (Bern). Na Slovensku vydal básnickú zbierku Harmónia (1963) a niekoľko kníh pre najmenších čitateľov, v ktorých uplatnil citlivý pozorovací talent: Deťom pre radosť, Maličká som... (obe 1961), Detský rok (1962), Cestou k slnku, Matej a Uliana (obe 1968) a i. V emigrácii mu vyšli dve zbierky básní, ktoré v intímne ladených tóninách vyjadrujú autorovo preţívanie exulantského údelu Privolávanie soli (1970), Päť minút po premiére (1973). Knihami Kto čo robí (1971) a Kde slniečko v noci spáva? (1981) nadviazal na svoju predošlú tvorbu pre deti. V 80. a 90. rokoch sa literárne odmlčal. Literatúra: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a SNK, 2001. S. 317. Válek, Igor: Literárny lexikón Ţilinského samosprávneho kraja. Ţilina : Kniţné centrum, 2009. S. 162.

ZVARA, TEODOR bábkar, výtvarník, divadelník, futbalový tréner * 4.1.1907 Čadca † 18.12.1986 Ţilina 105. výročie narodenia V rokoch 1950-1967 bol technológom výroby bábok, reţisérom výtvarníkom a bábkovodičom Bábkového divadla v Ţiline. Bol prvým profesionálnym technológom výroby bábok na Slovensku. Je autorom bábkovej hry Keď hračky oţijú (1951). Významnú úlohu zohral aj v ţilinskom športovom ţivote. Literatúra: Blaha, Anton a kol.: Osobnosti Kysúc. Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004. S. 93-94. Slovenský biografický slovník T-Ţ .- Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. S. 478 – 479.

2

NECPALOVÁ, JANA autorka poézie, poviedok a rozprávok * 8.1.1967 Martin 45. výročie narodenia Autorka sa narodila v Martine. Absolvovala Pedagogickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici - učiteľstvo pre 1. stupeň. V súčasnosti pracuje ako učiteľka na Základnej škole - Karpatská ulica v Ţiline. V minulosti pôsobila v Ţilinskom literárnom klube pri ROS. Literatúra: Sobolová, Boţena – Lajdová, Nataša : Slovník začínajúcich autorov okresu Ţilina. Ţilina : Ţilinská kniţnica, 2006. S. 19. FILIPPIOVÁ, ELENA dramaturgička, vedúca koncertnej prevádzky, hudobný manaţér * 14.1.1957 Ţilina 55. výročie narodenia V rokoch 1964-72 študovala na ĽŠU v Ţiline hru na klavíri v triede Ľ. Brezányiovej, v štúdiu pokračovala na Konzervatóriu v Ţiline a po absolvovaní na VŠMU v Bratislave odbor Hudobná teória. V roku 1983 zloţila rigoróznu skúšku z filozofie na FF UK v Bratislave. V rokoch 1974-76 pracovala v ĽŠU v Niţnej nad Oravou ako učiteľka klavírnej hry, 1976-80 ako korepetítorka Detského speváckeho súboru Lastovička, 1977-81 ĽŠU v Bratislave ako učiteľka klavírnej hry. Od roku 1981 pracuje v ŠKO v Ţiline ako dramaturgička, zahraničná manaţérka a umelecká námestníčka. Stála pri zrode Jazzového klubu v Ţiline a Slovenského jazzového festivalu v Ţiline. Je dramaturgičkou festivalu Ţilinský festival komorných orchestrov. Je stálou dopisovateľkou časopisu Hudobný ţivot, slovenských novín a periodík. Literatúra: Who is Who v Slovenskej republike. Verlag für Personenenzyklopädien AG, 2006. S. 311. BAGIN, ALBÍN literárny vedec, teoretik a kritik * 19.12.1939 Ţilina † 15.1.1982 Bratislava 30. výročie úmrtia Študoval na Jedenásťročnej strednej škole v Ţiline, kde v roku 1956 maturoval, v rokoch 1956-1961 študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po absolvovaní základnej vojenskej sluţby bol v rokoch 1963-1966

3

bol dramaturgom Československej televízie v Košiciach, od 1966 bol vysokoškolský učiteľ na Filozofickej fakulte Univerzity P.J. Šafárika v Prešove, od 1977 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Popri pedagogickom pôsobení bol externým redaktorom Východoslovenského vydavateľstva v Košiciach, spolupracoval s rozhlasom, televíziou, literárnymi a odbornými časopismi. Sústavne sa venoval literárnohistorickému a literárnovednému skúmaniu slovenskej literatúry 19. a najmä 20. stor., ako aj reflexii súčasnej slovenskej literatúry ako jej generačný kritik. V početných štúdiách, esejách, kritikách a samostatne vydaných publikáciách predstavil osobnosti a diela slovenskej lyriky, epiky a kritiky, osvetľoval základné problémy literárnej kultúry, pričom pozornosť venoval literárnemu vývinu na Slovensku v medzivojnovom období a po druhej svetovej vojne. Literatúra: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a SNK, 2001. S. 16. Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava : Kaligram, 2005. S. 55-56.

BIELEK, KAROL publicista, pedagóg, spisovateľ * 15.1.1857 Lutiše † 25.11.1936 Ţarnovica 155. výročie narodenia Študoval na gymnáziu, v seminári a na preparandiách v Ţiline, Kláštore pod Znievom a v Trnave, kde získal učiteľský diplom. Ťaţisko jeho práce bolo v oblasti pedagogiky. Je autorom niekoľkých čítaniek a učebníc. Publikoval odborné a didaktické články v rôznych časopisoch. Vydával nenáročné zbierky veršíkov, riekaniek, prísloví a porekadiel. Literatúra: Slovenský biografický slovník A-D. - Zv. I. - Martin : Matica slovenská, 1986. S. 247-248. Sliacky, Ondrej: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládeţ. Bratislava : Literárne informačné centrum, Bratislava, 2005. S. 36. LENČOVÁ, BOŢENA spisovateľka, dramatička, bábkoherečka * 23.1.1937 Zliechov - Košecké Rovné, okr. Povaţská Bystrica 75. výročie narodenia V rokoch 1952-56 študovala na Pedagogickej škole v Ţiline, 1956-1957 na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Pôsobila ako bábkoherečka v Bábkovom divadle v Ţiline, od roku 1995 ţije na dôchodku v Ţiline. Krátke prózy, poviedky a rozprávky uverejňovala od študentských rokov v časopisoch Cieľ, Smer, Mladá tvorba, Pravda, Rozkvet. Jej práca v bábkovom divadle ju inšpirovala k tvorbe

4

bábkových hier, rozprávok a rozhlasových hier. V roku 1996 sa stala spoluautorkou knihy rozprávok Zlatá rybka. Je aj autorkou televízneho scenára Domov pre štyroch (1980) a seriálu televíznych večerníkov o Brankovi a Ţltochvostovi (1987). Kniţne debutovala pôvodnými rozprávkami Príhody tigríka Prúţika a leopardíka Škvrnku (1972), prerozprávala rozprávky na cudzie námety Mesačná princezná, Čarovný kameň (obe 1976, vydané pod manţelovým menom). Literatúra: Valachová, M.: Boţena Lenčová (Personálna bibliografia vydaná pri príleţitosti 60. narodenín). Ţilina : Ţilinská kniţnica, 1997. S. 34. Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládeţ. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2005. S. 200-201. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a SNK, 2001. S. 286. Válek, Igor: Literárny lexikón Ţilinského samosprávneho kraja. Ţilina : Kniţné centrum, 2009. S. 147.

FEBRUÁR

BOTEK, ANTON C. náboţenský, národný a kultúrny pracovník, teológ, prekladateľ, redaktor. Pseud.: "abbé", A. C. Mazúr * 8.2.1911 Zárieč-Keblov, dnes Svederník, okr. Ţilina † 9.2.1992 Pezinok, poch. vo Svederníku 20. výročie úmrtia Gymnázium absolvoval v Nitre, teologické štúdiá ukončil v Trnave. Po kňazskej vysviacke pôsobil ako kaplán v Ujlaku (teraz Veľké Záluţie), v Zlatých Moravciach, Piešťanoch a vo Vrbovom. V Piešťanoch pracoval medzi najchudobnejšími občanmi v robotníckych odboroch, v roku 1937 zaloţil kresťanské odborové hnutie, veriacich zapojil do liturgického hnutia. V rámci vojenskej duchovnej sluţby ho v roku 1939 vyslali do Belgicka, aby sa staral o slovenských vysťahovalcov. V roku 1940 sa vrátil ako kaplán do Vrbového. Vynikajúce vlohy pre novinárstvo ho priviedli do Katolíckej tlačovej kancelárie v Bratislave, kde sa stal jej redaktorom a tajomníkom, neskôr šéfredaktorom Katolíckych novín a riaditeľom Katolíckej kancelárie. V roku 1946 obhájil teologickú dizertačnú prácu z cirkevných dejín "Zrušenie kolégia jezuitov v Banskej Bystrici" a získal doktorát teológie. V máji 1945 zriadili slovenskí biskupi v Bratislave Ústrednú katolícku kanceláriu (ÚKK), kde sa stal riaditeľom, od roku 1947 aj redaktorom jej tlačovej sluţby. V roku 1951 emigroval. Dňa 30.9.1988 mu v Dullikene (Švajčiarsko) udelili Veľkú zlatú cyrilometodskú medailu s reťazou Ústredia slovenskej katolíckej inteligencie. Po novembri 1989 sa vrátil do vlasti. Zomrel v Charitnom domove v Pezinku.

5

Literatúra: Pašteka, Július: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. S. 138 – 139. Biografický lexikón Slovenska I. A-B. Martin : Slovenská národná kniţnica, 2002. S. 528 – 529. BEDNÁRIK, FRANTIŠEK EDUARD architekt * 11.2.1902 Bystřice pod Hostýnem † 16.2.1960 Ţilina 110. výročie narodenia Študoval na Štátnej vyššej škole stavebnej v Brne, neskôr pracoval u architekta B. Hübschmanna v Prahe, kde pokračoval v štúdiu architektúry na ČVUT. Absolvoval študijné cesty v Nemecku, vo Francúzsku, v Belgicku, Holandsku a i. Pôsobil ako samostatný architekt, vedúci skupiny technického rozvoja v Ţiline, neskôr pôsobil vo Zvolene. Navrhoval verejné budovy najmä v Ţiline a v Banskej Bystrici. Dielo: hotel Metropol, Ţilina, Hviezdoslavova ul., Kultúrny dom, Št. hvezdáreň na Skalnatom Plese, dnes Astronomické observatórium SAV (s V. Houdekom), ţelezničné prijímacie budovy na hlavnej stanici (s F. Čapkom ), Stredoslovenské energetické závody, Ţilina (s F. Čapkom ) a iné. Literatúra: Biografický lexikón Slovenska I. A-B. Martin : Slovenská národná kniţnica, 2002. S. 295 – 296. Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 169. Slovenský biografický slovník A-D. - Zv. I. - Martin: Matica slovenská, 1986. S. 180. MARTINČEK, JOZEF publicista, národovec, r.k. kňaz *15. 8.1855 Varín † 13. 2.1937 Syracuse, USA 75. výročie úmrtia Strednú školu navštevoval v Ţiline a v Maďarsku. Teológiu študoval v Banskej Bystrici. Pôsobil ako r.k. kňaz na rôznych miestach a v roku 1904 emigroval do USA. Tu pracoval ako ľudovýchovný pracovník, organizátor divadelného ochotníctva, kultúrneho a náboţenského ţivota amerických Slovákov. V roku 1907 bol spoluzakladateľom Slovenskej ligy v Amerike a ďalších náboţenských a krajanských spolkov. Bol signatárom Clevelandskej deklarácie o právach Slovákov na sebaurčenie z roku 1915 a zúčastnil sa príprav na prijatie Pittsburgskej dohody v roku 1918. Je autorom vlasteneckej básne "Slovenská Marsailesa".

6

Literatúra: Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 177. Pašteka, Július: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. S. 887 – 888 Slovenský biografický slovník M-Q . Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1994. S. 90. Gábor, Fero: Naši rodáci: In: Varínčan. - Roč. 11, č. 4 (2004), s. 4 – 5.

BAUER, LADISLAV architekt * 7.7.1925 Jedľové Kostoľany † 15.2.1997 Bratislava 15. výročie úmrtia Študoval na FA VŠT v Brne. Pracoval ako projektant, neskôr riaditeľ Stavoprojektu Ţilina, od roku 1971 ako vedúci projektant IPO stavieb Bratislava. Podieľal sa na projektoch územných plánov a rekreačných oblastí. NAJVÝZNAMNEJŠIE REALIZÁCIE: Dom smútku v Ţiline, Vysoká škola dopravná v Ţiline v kolektíve, Výskumný ústav dopravný v Ţiline, Smerný územný plán Púchovská priehrada, Hričovská priehrada, rekreačné oblasti a stavby. Literatúra: Malý, Zbyšek: Slovník českých a slovenských výtvarných umĕlců 1950 – 1997 A – Č. Ostrava: Výtvarné centrum Chagall, 1998. S. 110. Výstava-tvorba&hobby architektov Ţiliny. Ţilina : Povaţská galéria umenia, 1999. Dulla, Matúš: Kto je kto v architektúre na Slovensku. Bratislava: ISA, 1995. S. 12 – 13. KÖHLER, RICHARD fotograf * 15.2.1967 Česká Lípa 45. výročie narodenia Köhler Richard pôsobí v slobodnom povolaní v oblasti reklamnej a propagačnej fotografie. Svoju voľnú tvorbu zameriava na portrétnu a reportáţnu fotografiu. Svoje fotografie publikuje a vystavuje na Slovensku. Ţije a tvorí v Ţiline a v Lietavskej Lúčke. SAMOSTATNÉ VÝSTAVY: r. 2000 - autorská výstava, Rajec r. 2001 - autorská výstava, Ţilina r. 2006/2007 - autorská výstava, Ţilina r. 2007 - autorská výstava, Bratislava

7

SKUPINOVÉ VÝSTAVY: r. 2007 - Lux Collegium, Bratislava r. 2007 - Lux Collegium, Czestochowa (Poľsko) Literatúra: Bača, Vlado: Lux collegium. Ţilina: Regionálne osvetové stredisko, 2007. S. [36-37]. LÁSZLOVÁ, KARIN prozaička, autorka literatúry faktu * 18.2.1922 Varín 90. výročie narodenia Rodáčka z Varína. Študovala na gymnáziu v Ţiline, po maturite na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave pracovala ako úradníčka, v rokoch rokoch 1950-55 vedúca sociálno-právneho oddelenia a redaktorka Vydavateľstva Pravda v Bratislave. Od 60. rokov externe spolupracuje s redakciami rozličných časopisov, s rozhlasom i s televíziou. Literárne začala tvoriť uţ počas štúdií na právnickej fakulte a svoje poviedky, reportáţe, fejtóny a črty publikovala vo viacerých slovenských novinách a časopisoch. V dielach vychádza z vlastných záţitkov, zaujímajú ju vzťahy medzi muţom a ţenou, analyzuje strasti a slasti manţelského spoluţitia, predkladá široké spektrum motívov a scén ľudských osudov. V roku 2005 Karin Lászlovej Spolok slovenských spisovateľov udelil Pamätnú medailu za významný prínos k rozvoju slovenskej literatúry. Literatúra: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a SNK, 2001. S. 281-282. Lászlová, Karin : Tragické návraty. In: Literárny týţdenník. R. 18, č. 35-36(2005) s. 6-7. Janík, Pavol : Fenomén Karin Lászlová. In: Slovenské národné noviny. R. 17, č. 12(2006) s. 1. Válek, Igor: Literárny lexikón Ţilinského samosprávneho kraja. Ţilina : Kniţné centrum, 2009. S. 144. Lászlová, Karin: Kríza kráča svetom. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2008. PLACHTINSKÁ-HUBOVÁ, IDA prozaička, poetka * 18.2.1942 Martin - Priekopa 70. výročie narodenia Po absolvovaní pedagogickej školy v Ţiline a v Turčianskych Tepliciach pôsobila ako učiteľka na viacerých miestach, naposledy v Martine. Ţije v Bratislave. Debutovala románom Červená šľachta (1992), v ktorom zobrazila zloţité peripetie ľudí v časoch tzv. normalizácie. Z reálneho ţivota čerpá kniha krátkych próz Infarkt

8

(1997). Román Dnes a zajtra (1999) je reflexiou ţivota pred a po novembrových udalostiach roka 1989. Básnická skladba Medzi Nebom a Zemou (1996) je nielen pohľadom na ţivot súčasníkov, ale i zamyslením sa nad jeho skutočným zmyslom. Krátke prózy a poéziu publikuje v rôznych náboţenských časopisoch. Literatúra: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a SNK, 2001. S. 365. Válek, Igor: Literárny lexikón Ţilinského samosprávneho kraja. Ţilina : Kniţné centrum, 2009. S. 185. BENIAČ, ŠTEFAN kazateľ, publicista, r.k. kňaz * 27.03.1869 Ţilina † 21.02.1942 Spišská Sobota 70. výročie úmrtia Teologické štúdiá absolvoval v Nitre, kde mu v roku 1891 udelili kňazské svätenie. Bol kaplánom v Čadci, od roku 1901 v Rakovej dočasným správcom fary a kaplánom v Rosine. Od roku 1902 bol správcom farnosti v Bytčici a zakrátko v Oščadnici. Vtedy ho aj dekorovali zásluţným kríţom. Od roku 1904 sa stal administrátorom a neskôr farárom v Čadci. V roku 1920 ho dočasne penzionovali, ale v roku 1922 sa stal výpomocným duchovným v Bánovciach nad Bebravou. Neskôr sa presťahoval do Budapešti. Bol vynikajúcim kazateľom. Viaceré svoje kázne publikoval v rokoch 1893-1900 v časopise Kazateľňa. Články s náboţenskou tematikou publikoval v rozličných slovenských a maďarských časopisoch. Do roku 1918 si písal priezvisko maďarským spôsobom – Benyács – a vtedy pouţíval aj prídomok Csacai. Uţ v roku 1900 sa stal v Čadci predsedom Gazdovskoremeselníckeho spolku. Bol aj účastinárom čadčianskej súkenky. Zomrel dňa 21. februára 1942 v Spišskej Sobote. Pochovaný je v rodnej Ţiline. Literatúra: Rizner, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského I. Martin: Matica slovenská, 1929. S. 114-115. Pašteka, Július: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. S. 94. MINÁRIK, IVAN Pseud.: Andrej Les, Doktor Rafaelides, M. Bánovský, Xaver Vyk "U" prozaik, prekladateľ, redaktor * 31.3.1909 Bytča † 23.2.1967 Bratislava 45. výročie úmrtia

9

Študoval na gymnáziu v Trenčíne. Následne študoval na Právnickej a neskôr na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (štúdium nedokončil). Pôsobil ako redaktor v rôznych novinách a vo vydavateľstve Tatran. Kniţne debutoval výberom krátkych próz Smaragdový amulet (1946), do ktorého zaradil práce z roku 1929-43. Po roku 1943 sa literárne odmlčal a posmrtne mu vyšli výbery Purpurový medveď (1967) a Vášeň (1970). Románový pokus s historickým námetom Sprisahanie v Prešporku (1940) nedosiahol úroveň novelistických prác. V prekladateľskej činnosti sa venoval dielam srbochorvátskych, českých, španielskych a francúzskych spisovateľov. Literatúra: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a SNK, 2001. S.319 Válek, Igor: Literárny lexikón Ţilinského samosprávneho kraja. Ţilina : Kniţné centrum, 2009. S. 163. Prikryl Ľubomír: Bytča. Ţilina : Kniţné centrum, 2002. S.72-73. Slovenský biografický slovník M -Q . Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. S. 190 – 191. ŠTEFKO, VLADIMÍR teatrológ, divadelný vedec, publicista * 25.2.1942 Martin 70. výročie narodenia Rodák z Martina, v rokoch 1956-59 študoval na Jedenásťročnej strednej škole v Martine, 1960-65 ţurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako redaktor Cieľa v Ţiline, Čitateľa v Martine, Smeny, Čs. televízie v Bratislave, šéfredaktor Javiska, redaktor Nového slova, neskôr ako šéfredaktor Dialógu, riaditeľ Slovenského rozhlasu, riaditeľ tlačového odboru Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky a hovorca prezidenta, od 1997 bol pedagógom na Vysokej škole múzických umení. Predovšetkým bol teatrológ zameriavajúci sa na štúdium dejín ochotníckeho a profesionálneho divadla na Slovensku a jeho osobnosti. Autor teatrologických kníh Ústredie slovenských ochotníckych divadiel (1966), Jozef Hollý a slovenské divadelníctvo (1969). Redaktor a scenárista publicistických filmov, autor televíznych scenárov (Múza v uniforme, Medailón k sedemdesiatinám Hany Meličkovej a i.). Literatúra: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a SNK, 2001. S. 448. Válek, Igor: Literárny lexikón Ţilinského samosprávneho kraja. Ţilina : Kniţné centrum, 2009. S. 213 – 214. Kto je kto na Slovensku 1991?. Bratislava: Konzorcium ENCYKLOPÉDIA, 1991. S. 162.

10

FULLA, ĽUDOVÍT maliar, grafik, ilustrátor, scénograf a výtvarný pedagóg * 27.2.1902 Ruţomberok † 21.4.1980 Bratislava 110. výročie narodenia Vynikajúci reprezentant moderného slovenského výtvarného umenia. Uţ počas štúdií v Bratislave vydal súbor kresieb – pohľadníc, v praţskom období tvoril angaţovanú grafiku a venoval sa aj kniţnej ilustrácií. Ako slobodný umelec tvoril aj v Ţiline v rokoch 1956-1962. V Ţiline pripravil aj rozmerný dekoratívny triptych s poľnohospodárskou tematikou na Expo '58 v Bruseli. V roku 1958 si v Ţiline zriadil aj osobnú galériu, aby si overil spoločenský ohlas svojho diela. Literatúra: Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. Martin : Matica slovenská, 1999. S. 84-85. Slovenský biografický slovník E - J. - Zv. II. - Martin : Matica slovenská, 1987. S. 139 - 141. Biografický lexikón Slovenska II. C - F. Martin : Slovenská národná kniţnica, 2004. S. 682 – 685. ČUTEK, JURAJ akad. sochár, grafik * 28.2.1957 Ţilina 55. výročie narodenia V rokoch 1972-1976 študoval na SŠUP v Bratislave na Oddelení rezbárstva u profesora L. Korkoša, v rokoch 1977-1983 na VŠUP v Prahe. Venuje sa komornej plastike a dizajnérskej tvorbe. V roku 2002 mu bola udelená Pamätná medaila prezidenta republiky za rozvoj kultúry. Ţije a tvorí v Bratislave. Literatúra: Valachová, Milada: Slovník maliarov a sochárov okresu Ţilina. Ţilina : Okresná kniţnica, 1995. S. 29. Who is Who v Slovenskej republike. Verlag für Personenenzyklopädien AG, 2006. S. 222. Malý, Zbyšek: Slovník českých a slovenských výtvarných umĕlců 1950 – 1997 A – Č. Ostrava: Výtvarné centrum Chagall, 1998. S. 330 – 331. KURUCÁROVÁ, JANA archivárka, riaditeľka * 28.2.1957 Ţilina 55. výročie narodenia

11

V rokoch 1972-76 študovala na Gymnáziu v Bytči. V štúdiu pokračovala na FiF UK v Bratislave na Katedre archívnictva a československých dejín. V roku 1984 zloţila rigoróznu skúšku na FiF UK v Bratislave. Od roku 1976 pracuje v Štátnom archíve v Bytči v administratíve, vedúca študovne. Od roku 1990 ako riaditeľka. Zavádzala novú elektronickú evidenciu archívnych zbierok a fondov, spolupracovala pri aplikácii zákona o archívoch a registratúrach. Spolupracovala pri zostavovaní monografií miest a obcí. Publikovala články v odbornej literatúre. Literatúra: Who is Who v Slovenskej republike. Verlag für Personenenzyklopädien AG, 2006. S. 756 – 757.

MAREC

JAKÚBEK, IMRICH operný spevák * 1.3.1922 Rajec † 9.5.1969 Hradec Králové 90. výročie narodenia Študoval na gymnáziu v Ţiline, neskôr na Lekárskej fakulte, v roku 1945 spev na konzervatóriu v Bratislave. Vyznačoval sa mohutným hlasovým fondom, plnosťou tónu, jasnou artikuláciou, pevnou melodickou líniou, intonačnou čistotou. Zaradil sa medzi popredných slovenských tenoristov, keď v Košiciach spieval najmä taliansky repertoár. V opere SND sa uviedol najmä ako tenorista s interpretačnou autentickosťou. Literatúra: Slovenský biografický slovník E - J. Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. S. 510.

BIELIK, TIBOR lekár, špecializovaný gynekológ * 5.3.1957 Varín 55. výročie narodenia Študoval na gymnáziu a na Vysokej škole dopravy a spojov v Ţiline, na Lekárskej fakulte UK v Martine, v roku 1987 zloţil atestáciu I. stupňa a v roku 1991 atestáciu II. stupňa z gynekológie a pôrodníctva. V roku 1993 absolvoval študijný pobyt v Londýne zameraný na invazívnu prenatálnu diagnostiku a gynekologickú sonografiu, v roku 2000 absolvoval študijný pobyt v Kalifornii. V roku 2005 zaloţil Slovenskú spoločnosť pre gynekologickú laparoskopiu. Je autorom 17 publikácií v

12

odborných časopisoch, odprednášal 127 prednášok na medzinárodných kongresoch. Je predsedom redakčnej rady časopisu Gynekológia pre prax, autorom DVD: Atlas gynekologickej laparoskopickej operatívy. Člen výboru Slovenskej gynekologickej spoločnosti. Literatúra: Who is Who v Slovenskej republike. Verlag für Personenenzyklopädien AG, 2006. S. 117-118. ČEREDEJEV, IVAN redaktor * 5.3.1952 Ţilina 60. výročie narodenia Študoval na SVŠ v Ţiline, v rokoch 1970-76 pokračoval na SVŠT v Bratislave na Stavebnej fakulte, ktorú ukončil štátnou skúškou. V roku 1995 absolvoval študijný pobyt v Londýne a v roku 1997 v USA. V rokoch 1974-83 pôsobil v Lúčnici ako sólový spevák. Pracoval ako stavbyvedúci v Pozemných stavbách Nitra. V rokoch 1984-91 pracoval ako výskumný pracovník v odbore výroba stavebných hmôt. V rokoch 1991-92 pracoval ako vedúci projekcie v Západoslovenských vodárňach a kanalizáciách Bratislava. Pôsobil ako redaktor v TASR, v Práci, v Playboy, v roku 1994 ako vedúci medzinárodného spravodajstva, v rokoch 1997-98 pracoval ako spravodajca nemeckej tlačovej agentúry DPA, v rokoch 1998-2002 bol generálnym riaditeľom TASR a riaditeľ vydavateľstva denníka Národná obroda. Publikoval komentáre a analýzy v novinách a časopisoch. Literatúra: Who is Who v Slovenskej republike. Verlag für Personenenzyklopädien AG, 2006. S. 206. BITTŠANSKÝ, EDUARD banský a hutnícky odborník * 7.3.1832 Ţilina † 1902 Baia Mare, Rumunsko 180. výročie narodenia 110. výročie úmrtia sAko hutnícky inţinier pôsobil v Smolníku a Zlatej Idke, neskôr pracoval na ministerstve financií vo Viedni, potom v banskoštiavnickom revíre a napokon v Sedmohradsku. Prispel k modernizácii hutníckej výroby. Literatúra: Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 169.

13

KLEMENS, JOZEF BOŢETEC maliar, sochár a výtvarný pedagóg * 8.3.1817 Liptovský svätý Mikuláš † 17.1.1883 Viedeň 195. výročie narodenia Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Od roku 1843 pôsobil ako maliar na Orave a Šariši v rodine oravského ţupana Smrečániho vytvoril viacero portrétov členov jeho rodiny. Pracoval v spolku Tatrín. Je tvorcom portrétov slovenských dejateľov (napr. Š. Mozyes, A. Sládkovič, J. Tvrdý, a i.). Od roku 1856 do roku 1863 pôsobil ako učiteľ kreslenia na reálke v Ţiline. Ţilinská galéria vlastnila jeho viaceré kresby. Vo Farskom kostole je päť jeho oltárnych obrazov. Po poţiari, ktorý bol v roku 1886, namaľoval Jozef Boţetech Klemens pre Kostol Obrátenia sv. Pavla (Sirotár) malý kruhový obraz zobrazujúci sv. Pavla, ktorý je v hornej časti oltárneho obrazu. Z jeho ţilinského pobytu je známy aj portrét Dušana Makovického. Jeho diela sú v zbierkach SNG v Bratislave, SNM v Martine, v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici v NG v Prahe a v Múzeu hl. mesta Prahy. Literatúra: Slovenský biografický slovník K-L. - Zv. III. - Martin : Matica slovenská, 1989. S. 97-98. Maťovčík, Augustín: Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1999. S.163-164. Valachová, Milada: Slovník maliarov a sochárov okresu Ţilina. Ţilina: Okresná kniţnica Ţilina, 1995. S. 56. MIŠÍK, ANTON školský a osvetový pracovník * 15.3.1882 Ilava † 15.9.1947 Bratislava 120. výročie narodenia 65. výročie úmrtia Ako stredoškolský profesor pôsobil na viacerých miestach. Od roku 1913 na gymnáziu v Ţiline, v rokoch 1920-1922 bol jeho riaditeľom. V roku 1938 sa stal námestníkom starostu mesta Ţilina. Neskôr pôsobil v Bratislave, a to aj na ministerstve školstva a národnej osvety. Literatúra: Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 178. MRÁZ, ĽUBOSLAV primár, gynekológ

14

* 15.3.1952 Zlaté Moravce 60. výročie narodenia V rokoch 1967-70 študoval na SVŠ v Ţiline, lekársku fakultu UK v Prahe. Má atestáciu I. a II. stupňa z gynekológie a pôrodníctva a atestáciu z biomedicínskej kybernetiky. Pracoval v NsP Ţiline na ARO, na gynekologicko-pôrodníckom oddelení ako sekundárny lekár, neskôr ako primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. Je súdnym znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia-gynekológiapôrodníctvo, okresným odborníkom MZ SR pre odbor gynekológia-pôrodníctvo pre okres Ţilina. V roku 1987 zaviedol laparoskopiu na gynekologicko-pôrodníckom oddelení. Publikoval odborné prednášky a články. Literatúra: Who is Who v Slovenskej republike. Verlag für Personenenzyklopädien AG, 2006. S. 953. KÁLLAY, VOJTECH právnik, verejný činiteľ * 24.3.1887 Rajec † 4.2.1956 Ţilina 125. výročie narodenia Navštevoval ľudovú školu v Rajci, študoval na gymnáziu v Nitre, od roku 1905 na právnickej fakulte univerzity v Budapešti, v roku 1924 získal advokátsky diplom v Košiciach. Pôsobil v rôznych verejných funkciách v Bytči, Kysuckom Novom Meste, Čadci, Ruţomberku a v Ţiline. V rokoch 1940-1945 bol ţupanom Trenčianskej ţupy. Počas existencie Slovenského štátu sa v roku 1944 zapojil do druhého čs. odboja. Literatúra: Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 174. Slovenský biografický slovník K-L. - Zv. III. - Martin : Matica slovenská, 1989. S. 27. Blaha, Anton: Osobnosti Kysúc. Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004. S. 6061.

BARTEK, HENRICH jazykovedec, pedagóg, kultúrny pracovník * 25. 3.1907 Ţilina † 7. 2.1986 Platting, Nemecko 105. výročie narodenia Po štúdiách pôsobil ako profesor gymnázia v Banskej Bystrici, potom tajomník Ústredia slovenských ochotníckych divadiel, v rokoch 1932-1939 referent Matice

15

slovenskej Martin, redaktor časopisu Slovenská reč a Naše divadlo. Po odchode do Bratislavy bol správcom Vedeckej spoločnosti pre zahraničných Slovákov. V roku 1940 bol zakladateľom a redaktorom časopisu Slovenský jazyk. V roku 1945 emigroval do Mníchova. Bol významným bádateľom v oblasti slovenskej jazykovedy, zaslúţil sa o ustálenie pravidiel slovenského pravopisu. Autor samostatných prác a početných jazykovedných štúdií publikovaných v odborných časopisoch. V emigrácii publikoval štúdie v zborníkoch a v slovenských periodikách. Literatúra: Maťovčík, Augustín: Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1999. S.23-24. Petrovský, Karol: Ochranca slovenčiny. In: Národný kalendár 2006. Martin : Matica slovenská, 2006. S. 144. Biografický lexikón Slovenska I. A-B. Martin : Slovenská národná kniţnica, 2002. S. 246-247. Válek, Igor: Literárny lexikón Ţilinského samosprávneho kraja. Ţilina : Kniţné centrum, 2009. S. 42. LAGOVÁ, LÝDIA inţinierka, architektka * 26.3.1937 Košice 75. výročie narodenia NAJVÝZNAMNEJŠIE PROJEKTY : Závodný klub, Cementárne Lietavská Lúčka, Slobodáreň Výskumného ústavu výpočtovej techniky, Ţilina-Kolečko NAJVÝZNAMNEJŠIE REALIZÁCIE : Závodný klub, Cementárne Lietavská Lúčka, Dom smútku, Nový cintorín, Ţilina Literatúra: Výstava-tvorba&hobby architektov Ţiliny. Ţilina : Povaţská galéria umenia, 1999.

HULKA, JAROSLAV fotograf * 27.3.1952 Ţilina 60. výročie narodenia Ţije a pracuje v Ţiline ako profesionálny fotograf v oblasti reklamnej fotografie. V sedemdesiatych rokoch je členom fotografickej skupiny Generácia ´74. Zúčastňuje sa spoločných výstavných a publikačných projektov skupiny. V súčasnosti pracuje na fotografických obrazových víziách typických expresívnou farebnosťou.

16

SAMOSTATNÉ VÝSTAVY: Dom odborov Ţilina – 1977, Galéria Klasik „ California journey“ – Ţilina 1996, Galéria Emócia „Súkromné pohľady na seba a tých druhých“, Ţilina – 2000. Literatúra: Lenčo, Ján: Generácia ´74. Bratislava: Výtvarná agentúra A1, 2005. S. 64-69. ANDROVIČOVÁ, ELENA autorka literatúry faktu, prekladateľka * 9.7.1924 Rosina, okr. Ţilina † 28.3.1997 Plzeň, Česko 15. výročie úmrtia Študovala na gymnáziu v Trnave, v rokoch 1943-48 slovenčinu, francúzštinu a angličtinu na Slovenskej univerzite v Bratislave. Po štúdiách pôsobila ako učiteľka na priemyselnej a učňovskej škole v Partizánskom, dokumentaristka vo vydavateľstve Tatran v Bratislave, bola technickou prekladateľkou v podniku Škoda a učiteľkou cudzích jazykov na Vysokej škole technickej a Jazykovej škole v Plzni, prekladateľka a tlmočníčka v Dţabalpure v Indii, potom pôsobila znova v pôvodnom zamestnaní v podniku Škoda v Plzni. Pobyty v zahraničí, poznatky a skúsenosti z ciest po svete popri početných časopiseckých príspevkoch zachytila v pútavých cestopisných a reportáţnych knihách. Vydala aj odbornú prácu Viazanie kobercov (1988), v rukopise zanechala Ţidovské poviedky a i. práce. Prekladala umeleckú i odbornú literatúru z nemčiny, maďarčiny a angličtiny, spolupracovala s rozhlasom i s televíziou. Literatúra: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a SNK, 2001. S.12. VÁROŠ MILAN autor literatúry faktu * 30.3.1937 Bytča 75. výročie narodenia Tvorca kníh literatúry faktu, ktoré často nachádzal vo svete zaujímavých ľudí so slovenskými koreňmi, dokázal vo svojich knihách literárne sprítomňovať i zabúdané historické súvislosti a príbehy. Študoval na Jedenásťročnej strednej škole v Bytči, v rokoch 1956-1962 študoval ţurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po štúdiách pracoval ako redaktor okresných novín Nová roľa v Bytči, neskôr bol redaktorom Smeny, Ţivot a Rodina. V roku 1997 mu bolo udelené Čestné občianstvo mesta Bytča. Literatúra:

17

Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a SNK, 2001. S.495-496. Válek, Igor: Literárny lexikón Ţilinského samosprávneho kraja. Ţilina : Kniţné centrum, 2009. S. 227. Who is Who v Slovenskej republike. Verlag für Personenenzyklopädien AG, 2006. S. 1433.

APRÍL

RUMPEL, GAŠPAR národnokultúrny dejateľ, r.k. kňaz * 28.12.1767 Rajec † 1.4.1832 Veľké Rovné 245.výročie narodenia 180. výročie úmrtia Študoval teológiu v generálnom seminári v Bratislave. Počas štúdií na seminári v Bratislave sa stal stúpencom bernolákovského hnutia a členom Slovenského učeného tovarišstva a šíriteľom jeho kultúrno-náboţenskej misie na Kysuciach a na Povaţí. Ako kňaz pôsobil v Turzovke, Petroviciach, Zákopčí a Veľkom Rovnom. Literatúra: Blaha, Anton a kol.: Osobnosti Kysúc. Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004. S. 337-338. ŠUJANSKÝ, FRANTIŠEK kňaz, jazykovedec, etnograf, národný pracovník * 1.4.1832 Rajec † 20.5.1907 Český Tešín 180. výročie narodenia 105. výročie úmrtia Podporoval povznesenie vidieckeho obyvateľstva, rozširoval slovenské knihy a časopisy, podporoval spolky a školy. Zaoberal sa etymologickým výskumom, bol zberateľom ľudovej slovesnosti, autorom jazykovedných prác, odborných a osvetových článkov. Bol členom Čitateľského spolku pohronského v Banskej Bystrici. Literatúra: Slovenský biografický slovník R-Š. - Zv. V. - Martin : Matica slovenská, 1992. S. 541-542.

18

Válek, Igor: Literárny lexikón Ţilinského samosprávneho kraja. Ţilina : Kniţné centrum, 2009. S. 215. GALOVSKÝ, ROMAN maliar * 7.4.1962 Ţilina 50. výročie narodenia Narodil sa 7.4.1962 v Ţiline. V rokoch 1982-1985 študoval na Inštitúte I. Repina v Petrohrade reštaurovanie maľby. V rokoch 1985-1988 študoval na VŠVU v Bratislave. Patrí k progresívnej časti najmladšej výtvarnej generácie na Slovensku. Do kontextu súčasného umenia začal zasahovať cez netradičné výtvarné médiá, neskôr výhradne prostredníctvom video artu. (Genius loci 1991, Light house 1992). Ţije a tvorí v Ţiline. Literatúra: Valachová, Milada: Slovník maliarov a sochárov okresu Ţilina. Ţilina: Okresná kniţnica Ţilina, 1995. S. 35. Malý, Zbyšek: Slovník českých a slovenských výtvarných umĕlců 1950–1998 D-G. Ostrava: Výtvarné centrum Chagall, 1998. S. 330-331. GABČÍK, JOZEF účastník protifašistického odboja * 8.4.1912 Poluvsie † 18.6.1942 Praha, Česko 100. výročie narodenia 70. výročie úmrtia Jozef Gabčík v roku 1939 emigroval do Veľkej Británie, kde vstúpil do zahraničnej československej armády. Absolvoval paradesantný výcvik, dosiahol hodnosť rotmajstra. Spolu s J. Kubišom uskutočnili 29.12.1941 atentát na ríšskeho protektora Heydricha. Po Gabčíkovi bola v roku 1948 premenovaná obec Beš na Gabčíkovo. Na rodnom dome v Poluvsí má odhalenú pamätnú tabuľu. Literatúra: Encyklopédia Slovenska E-J. Zv. II. - Bratislava : SAV, 1978. S. 129. Slovenský biografický slovník E-J. - Zv. II. - Martin : Matica slovenská, 1987. S. 147. Ryšavý, Vavro: Ţilina a Slovenské národné povstanie. New York: Universum Sokol Publications, 1981. S.76-78. Velebír, Juraj: Bojom k víťazstvu 2. Ţilina: Osveta, 1980. S. 45-50. LESŇÁKOVÁ, SOŇA literárna historička

19

* 13.4.1932 Vrútky 80. výročie narodenia Študovala na gymnáziách v Ţiline, Martine a Košiciach, v rokoch 1950-55 ruštinu a literárnu vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracovala v Čs.sovietskom inštitúte SAV, neskôr ako vedecká pracovníčka v Ústave svetovej literatúry a jazykov SAV, v rokoch 1973–90 samostatná vedecká pracovníčka Literárnovedného ústavu SAV. Zaoberá sa výskumom slovensko-ruských literárnych vzťahov, pričom metodologicky odlíšila pojmy kontaktných vzťahov a typologických súvislostí. Autorka monografií Maxim Gorkij v slovenskej kultúre (1961) a Cesty k realizmu (1971). V knihe štúdií Slovenská a ruská próza (1983) okrem typologických súvislostí dvoch národných literatúr rozobrala aktivity slovenských prekladateľov ruskej umeleckej spisby a podrobila ich kritickej analýze. Popri vedeckovýskumnej práci sa venuje aj editorskej, redaktorskej a prekladateľskej činnosti. V ostatných rokoch sa sústreďuje na analýzu zákonitostí medziliterárneho procesu a na problematiku recepcie a prekladateľstva. Prekladateľka a vedecká redaktorka viacdielneho projektu Osobitné medzinárodné spoločenstvá 1 - 6, spoluautorka práce Ruská literatúra v slovenskej kultúre v rokoch 1836 - 1996. Literatúra: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a SNK, 2001. S. 288-289. JAVORSKÝ, VLADO spisovateľ pre deti, humorista * 15.4.1952 Ţilina 60. výročie narodenia Študoval na strednej škole v Ţiline, na Katedre filmovej a televíznej dramaturgie a scenáristiky Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Po štúdiách pôsobil ako dramaturg a reţisér v Bábkovom divadle v Ţiline, kde od 1978 ţije v slobodnom povolaní. Je autorom viacerých bábkových hier Kamenný chlapec (1977), Tri bábkové scénky (1978), Rozprávky z koberca, Drak na nedeľné odpoludnie (1980), televíznych scenárov Volám sa Tina (1976), Tajomstvo Šturmovika, Vynálezy hodinára Aurela (obe 1978). Napísal mnoţstvo humoristických poviedok, fejtónov a aforizmov, ktoré uverejnil v Slovenskom rozhlase, novinách a časopisoch. Ilustroval niekoľko kniţných publikácií. Literatúra: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a SNK, 2001. S. 196. Válek, Igor: Literárny lexikón Ţilinského samosprávneho kraja. Ţilina : Kniţné centrum, 2009. S. 110-111.

20

ZELNÝ, JOZEF výtvarník * 18.4.1922 Ţilina † 12.5.2006 Ţilina 90. výročie narodenia Navštevoval súkromnú maliarsku školu G. Mallého v Bratislave. Bol výtvarníkom Parku kultúry a oddychu v Ţiline. Vo voľnej tvorbe maľoval krajinu, prevaţne vidiek ale aj mesto a priemyselné stavby. Výtvarné dielo autora stojí na farebnom akcente a tvarovom zjednodušení, ktoré smeruje aţ k symbolickému a znakovému vyjadreniu. Bol členom Zdruţenia výtvarných umelcov stredného Slovenska. Literatúra: Valachová, Milada: Slovník maliarov a sochárov okresu Ţilina. Ţilina: Okresná kniţnica Ţilina, 1995. S. 109. Malý, Zbyšek: Slovník českých a slovenských výtvarných umĕlců 1950–2010. W-Ţ. Ostrava: Výtvarné centrum Chagall, 2010. S. 214.

CHVASTEK, ALOJZ ľudový rozprávač * 19.6.1898 Jablonové † 21.4.1992 Terchová 20 výročie úmrtia Chvastek Alojz ako írečitý ľudový rozprávač a spevák prezentoval svoje neopakovateľné majstrovstvo na najväčších slovenských folklórnych festivaloch (Terchová, Východná, Detva). S jeho zemitým humorom sa moţno stretnúť ešte i dnes, a to prostredníctvom vystúpení Chvastekových "najlepších ţiakov", ktorými sú známe osobnosti súčasného terchovského ľudového umenia (Viliam Meško, František Mucha, Ján Miho, Rudolf Patrnčiak). V otcových šľapajach uţ dlhé desaťročia úspešne kráča syn Milan Chvastek - povestný spevák, harmonikár, choreograf a humorista. O ţivote Alojza Chvasteka ("bol krstným otcom hádam polovičky Terchovej") nakrútil reţisér Vladimír Ondruš dva dokumentárne filmy. Okrem toho účinkoval tento neprehliadnuteľný človek v mnohých televíznych a rozhlasových programoch. Alojz Chvastek sa nádejal, ţe bude muţom troch storočí. Nešťastná zlomenina nohy však urobila svoje. Legendy nevyhnutne potrebujú slobodný kontakt s ľuďmi. A on, veľký milovník ţivota, ho zrazu nemal... Literatúra: Cabadaj, Peter – Kriţo, Vladimír: Terchová. Terchová: Obec Terchová, 2003. S. 119-120. FIGURA, FRANTIŠEK koncertný majster, hudobník

21

* 22.4.1952 Ţilina 60. výročie narodenia V roku 1967 absolvoval Konzervatórium v Ţiline u profesora Urbana. Nedokončil štúdium na VŠMU v Bratislave u profesora Gašpárka a profesorky Špitkovej. Začínal v Košickej filharmónií ako člen orchestra, v rokoch 1976-83 pôsobil v ŠKO v Ţiline ako vedúci hlavných huslí, v rokoch 1983-84 Gran Teatro Del Lyceo Barcelona, člen orchestra, od roku 1984 v ŠKO Ţiline ako koncertný majster a sólista. Je zakladateľom Sláčikového orchestra ARCHIDI Slovakia pri ŠKO Ţilina. Hosťoval s domácimi aj zahraničnými orchestrami. Je víťazom 2. ceny Beethovenovej husľovej súťaţe Hradec. Literatúra: Who is Who v Slovenskej republike. Verlag für Personenenzyklopädien AG, 2006. S. 309-310. BABIAR, FRANTIŠEK pedagóg * 25.4.1937 Spišské Hanušovce (Slovensko) 75. výročie narodenia Narodil sa v Spišských Hanušovciach. Po absolvovaní štúdia slovenského jazyka a literatúry na niekdajšej Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove pôsobil ako pedagóg do roku 2000 v rôznych typoch stredných škôl v Ţiline, naposledy na Gymnáziu sv. Františka z Assisi. Písať začal aţ po päťdesiatke. Kniha In hoc signo je výberom z dvadsaťročnej básnickej, prozaickej a publicistickej tvorby. Literatúra: Babiar, František: In hoc signo. Bratislava: Lúč, 2008.

LOMBARDINI, ALEXANDER vlastivedný pracovník, právnik * 12.4.1851 Ţilina † 26.4.1897 Ţilina 115. výročie úmrtia Po skončení gymnázia študoval na právnickej akadémii v Bratislave a na Právnickej fakulte univerzity v Budapešti. Po jej absolvovaní pracoval na súde v Budapešti, v Ţiline a v Pezinku. Od roku 1878 bol advokátom, právnym zástupcom mesta a archivár Ţiliny. Venoval sa prevaţne vlastivednej práci. Vydal Stručný dejepis slobodného mesta Ţiliny (preklad latinského rukopisu Ľudovíta Stárka), v sérií článkov spracoval dejiny 11 hradov, biografické portréty 205 národných kultúrnych dejateľov po názvom Slovenský Plutarch a bibliografiu Trenčianskej

22

ţupy. Prispieval do časopisov a novín Slovenské pohľady, Slovenský letopis Tovaryšstvo, Dom a škola a iné. Literatúra: Slovenský biografický slovník K-L. Zv. 3. Martin : Matica slovenská, 1989. S. 421422. Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 177. Prikryl, Ľubomír: Bytča. Ţilina: Kniţné centrum, 2002. S. 71.

PRIKRYL, PAVOL Pseud.: Pavol Bzina básnik, spisovateľ pre deti * 25.4.1962 Ţilina 50. výročie narodenia V rokoch 1979-1980 študoval na gymnáziu v Ţiline, v rokoch 1980-84 na Prírodovedeckej fakulte UK, v rokoch 1987-1993 na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Po štúdiách pôsobil v redakciách časopisu Zrno, Katolícke noviny, Nonstop a Práca. Od roku 2004 ţije v slobodnom povolaní. Kniţne debutoval básnickou zbierkou Tíšenie bolesti (1993), v ktorej z duchovného pohľadu reaguje na rozličné vnútorné i vonkajšie podnety. Knihy veršov Pre najmenších (1995) a Básničky z hviezdičky (1999, 2003) venoval detskému čitateľovi. Je autorom textovej časti knihy Biblia s ilustráciami Vincenta Hloţníka (1998). Je aj autorom rozhlasovej hry Proces s Petrom a viacerých scenárov televíznych a rozhlasových publicistických relácií. Literatúra: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. - Bratislava: Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov a SNK, 2001. - S. 379. Dotazník vyhotovený pre Ţilinskú kniţnicu, 2006. Válek, Igor: Literárny lexikón Ţilinského samosprávneho kraja. Ţilina : Kniţné centrum, 2009. S. 190.

MÁJ

ĎURČANSKÝ, JURAJ národovec, politik * 16.4.1873 Rajec † 1.5.1937 Levice 75. výročie úmrtia

23

Narodil sa 16.4.1873 v Rajci. Od mladosti sa angaţoval v klerikálnom politickom hnutí v rámci maďarskej Krajinskej katolíckej ľudovej strany. Po roku 1918 bol aktivistom autonomistického ľudáckeho hnutia a funkcionárom HSĽS a katolíckych spolkov a organizácií. V rokoch 1920-1935 pôsobil ako senátor, od roku 1933 nositeľ pápeţského vyznamenania Pro ecclesia et pontifice. Literatúra: Slovenský biografický slovník A-D. - Zv. I. - Martin : Matica slovenská, 1986. S. 526.

HATALA, STANISLAV fotograf * 5.5.1947 Ţilina 65. výročie narodenia Fotografickej tvorbe sa najintenzívnejšie venoval v rokoch 1973-1978. Počas tohto obdobia vystavoval na medzinárodných salónoch umeleckej fotografie v 19. štátoch celého sveta. Získal viacero ocenení. Bol spoluzakladateľom, členom fotoskupiny Generácia '74 a Komornej galérie fotografie v Ţiline. Fotografickú tvorbu ukončil v roku 1979. Od roku 2003 sa venuje digitálnemu umeniu. Literatúra: Lenčo, Ján: Generácia ´74. Bratislava: Výtvarná agentúra A1, 2005. S. 54-63. PETROVSKÝ-ŠICHMAN, ANTON archeológ * 7.7.1919 Ţilina † 5.5.1967 Ţilina 45. výročie úmrtia Študoval na reálnom gymnáziu v Ţiline. Pôsobil ako učiteľ v Ďurčinej, Fačkove a Bánovej, neskôr ako asistent archeologického seminára na Slovenskej univerzite v Bratislave. Bol pracovníkom Povaţského múzea a galérie v Ţiline. Mal rozhodujúci podiel na tom, ţe širšie okolie Ţiliny dnes patrí medzi archeologicky najprebádanejšie územia Slovenska. Objavil vyše 200 lokalít, z nich mnohé systematicky prebádal a získaný materiál publikoval i múzejnícky spracoval a zaevidoval. Literatúra: Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 180. Blaha, Anton a kol.: Osobnosti Kysúc. Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004. S. 233.

24

PASCHA, EDMUND hudobný skladateľ, organista, básnik, kazateľ * 1714 Kroměříţ, Česko † 6.5.1772 Ţilina 240. výročie úmrtia Po kňazskej vysviacke pôsobil vo viacerých kláštoroch ako kazateľ a organista, s určitosťou vieme, ţe takto pôsobil v Prešove a v Ţiline. Významný predstaviteľ hudobného a literárneho baroka. Autor Ţilinského kancionála (okolo 1770), ktorý obsahuje dva rukopisné zborníky (Harmonia pastoralis, Prosae pastorales). Zachovali sa jeho tri pasionály: prešovský (1770), pruštianský a ţilinský (obidva 1771). Najznámejšou i dnes interpretovanou skladbou je Vianočná omša F dur , je zapísaná ako orgánový particel. V jeho vianočných omšiach sú do štruktúry prísne liturgickej formy vloţené pastierske tanečné a piesňové prvky, vychádzajúce z ľudového hudobného prejavu. Neúplný text, ktorý je originálny prestupovaním liturgického latinského textu slov. vloţkami, predstavuje barokovú poéziu. Literatúra: Pašteka, Július: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. S. 1051-1052. Slovenský biografický slovník M-Q. - Zv. IV. - Martin : Matica slovenská, 1990. S. 400-401. Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 179. MILEC, JÁN právnik, podnikateľ * 9.5.1847 Necpaly okr. Martin † 28.8.1901 Ţilina 165. výročie narodenia V Ţiline pôsobil ako mestský advokát. Zúčastňoval sa národnokultúrnych podujatí. Roku 1871 ho prijali za mešťana a v roku 1873 sa stal mešťanostom. Zakladajúci člen Matice slovenskej. Zakladateľ a spolumajiteľ ţilinského mlyna a účastinnej spoločnosti Ţilinská cementáreň. Bol aj spoluzakladateľom a správcom Pomocného spolku v Ţiline. Literatúra: Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 178. Slovenský biografický slovník M-Q. - Zv. IV. - Martin : Matica slovenská, 1990. S. 188-186. BREZÁNY, ŠTEFAN ATILA pseud. Andrej Brezány, A. B. Novosad

25

básnik, publicista * 11.1.1909 Kláštor pod Znievom † 10.5. 1992 Ţilina 20. výročie úmrtia Mladosť preţil v Ţiline, kde aj maturoval. Po maturite študoval na Prírodovedeckej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe, neskôr na Právnickej fakulte v Bratislave. Pracoval na Okresných úradoch v Bratislave, Prievidzi, Brezne, Banskej Bystrici, Ţiline, Čadci a v Kysuckom Novom Meste. Spoluzakladateľ literárnej skupiny Postup (s J. Kostrom) a spoluredaktor rovnomenného časopisu. V periodikách a v generačných zborníkoch publikoval báne sociálneho ladenia a prírodnej lyriky. Ako básnik debutoval zbierkou Krvavé kulisy, v ktorej citlivo reaguje na vtedajšiu sociálnu situáciu. Je autorom regionálnych slovníkov Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede (1971), Literárny odkaz Ţiliny a periodická tlač v Ţiline od konca 19. storočia dodnes (1975) a Bytčiansky dejatelia v kultúre a umení (1978), v ktorých zozbieral ţivotopisné a bibliografické údaje o významných osobnostiach narodených a pôsobiacich na severozápadnom Slovensku. Literatúra: Biografický lexikón Slovenska I. A-B. Martin : Slovenská národná kniţnica, 2002. S. 557-558. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a SNK, 2001. S. 52. Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 169. Sobolová, Boţena: Letokruhy. Ţilina: Krajská kniţnica v Ţiline, 2009. SOVIAR, VLADIMÍR filmový reţisér, scénarista, manaţér spoločnosti * 10.5.1947 Ţilina 65. výročie narodenia Vyštudoval v Prahe. Pracoval vo filmovom štúdiu VŠDS Ţilina ako scénarista, reţisér a dramaturg populárno-vedeckej, prezentačnej a výučbovej tvorby. Pracoval ako redaktor, spravodajca, vo Filmovom štúdiu republikového gestora ako reţisér a scenárista. V rokoch 1991-93 pracoval v TV štúdiu Ţilina ako riaditeľ, reţisér, scénarista, v roku 1993-96 v Bábkovom divadle v Ţiline ako riaditeľ. Vyučoval na Katolíckej univerzite v Ruţomberku. Od roku 2001 je slobodným umelcom. Na Ţilinskej univerzite vyučuje umelecko-tvorivé predmety. Autorské filmové diela: Ex publicu lux 2004, Dav 2005, Tatiana 2006. Televízne programy, filmy a videofilmy: 1987 Kúsok mesta, 1989 Československé štátne kúpele Piešťany, 1989 Kúpele Trenčianske Teplice, 1989 Terchovský Betlehem, 1989 Ţilinská doprava, 1992 Ţilina, mesto medzi horami. V roku 1982 dostal Cenu poroty na svetovej výstave poštových známok v Paríţi za film Slovenské motívy v známkotvorbe. V roku 2001 získal ocenenie diela porotou filmových expertov EÚ.

26

Literatúra: Who is Who v Slovenskej republike. Verlag für Personenenzyklopädien AG, 2006. S. 1236. MARSINOVÁ, MARTA jazykovedkyňa * 11.5.1922 Ţilina † 2.6.2010 90. výročie narodenia Študovala na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, pôsobila na gymnáziu v Banskej Bystrici ako profesorka. Pracuje v oblasti výskumu slovenského spisovného jazyka, najmä tvorenia slov. Pozornosť venuje aj otázkam jazykovej kultúry a jazykovej výchovy, zaoberala sa konfrontačným štúdiom českej a slovenskej lexiky. Pracovala ako referentka Jazykovedného odboru Matice slovenskej V Martine, neskôr pracovala v Jazykovednom ústave Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave a v Ústave slovenského jazyka SAV v Bratislave . Literatúra: Dvonč, Ladislav: Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (1976 – 1985). Bratislava, Veda 1997, S. 324 – 325. ŠKRÁBIK, ANDREJ pseud. Rajecký biskup, profesor, publicista * 13.5.1882 Rajec † 8.1.1950 Banská Bystrica 130. výročie narodenia Študoval na gymnáziu v Ţiline a v Nitre, filozofiu a teológiu na univerzite v Budapešti. Za kňaza ho vysvätili v roku 1904. Zastával funkcie a získal tieto hodnosti: aktuár biskupskej kancelárie (1905), biskupský ceremoniár, notár a asesor (1906), pápeţský komorník (1914), profesor teológie na Vysokej škole bohosloveckej (1918), biskupský kancelár (1921), farár v Jarku (1921-1929), kanonik (1929), generálny vikár (1935-1941), pápeţský protonotár (1938), diecézny biskup v Banskej Bystrici (1943-1950). Za svoje kritické postoje ku komunistickej ideológii bol postavený pred súd ako vlastizradca. Bol dlhoročným predsedom Diela šírenia viery na Slovensku. Vydal diela: Úvod do reči slovenskej (1919), Ján Hus v svetle pravdy (1923), Červené Slovensko (1925), Ročenka misijných spolkov na Slovensku (1929), Rímska otázka (1930), Misijným svetlom (1940). Literatúra: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. S. 1333.

27

Slovenský biografický slovník R-Š . Zv. V. – Martin : Matica slovenská, 1992. S. 470. GABČOVÁ, JANKA operná speváčka * 14.5.1907 Bytča † 28.4.1999 Bratislava 105. výročie narodenia V Bytči navštevovala ľudovú a meštiansku školu, potom študovala na obchodnej škole v Brne, neskôr u J. Egema na hudobnej a dramatickej akadémii pre Slovensko v Bratislave. Pracovala ako sólistka opery SND, externá vysokoškolská učiteľka na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave. Zakladateľská osobnosť slovenskej profesionálnej opery, popredná altistka, výrazný spevácky a herecký talent so schopnosťou typizácie postáv. Debutovala úlohou Verony v Blodkovej opere V Studni (1929), medzi jej ďalšie patrila Jeţibaba v Dvořákovej rusalke, ale aj v operách J. Rosinského, T. Andrašovana a i. Neskôr sa jej doménou stali menšie i väčšie úlohy múdrych ţien, trpiacich matiek, stareniek, pestúnok a mnohé komické postavy. Literatúra: Biografický lexikón Slovenska III. G-H. Martin : Slovenská národná kniţnica, 2007. S. 15.

HERIAN, KAROL spisovateľ *17.5.1967 Ţilina 45. výročie narodenia Vyštudoval VŠDS v Ţiline, postgraduálne študoval filozofiu na FF Univerzity Karlovej v Prahe. V rokoch 1994 - 1996 ţil v USA. Ţivotné skúsenosti a zozbieraný materiál z prostredia Ameriky vyuţil vo svojom kniţnom debute Kde sa končí Lorain avenue (2001). V súčasnosti učí na Univerzite Mateja Bella filozofiu a ekológiu. Literatúra: Herian, Karol: Kde sa končí Lorain avenue. Ţilina : Stel, 2001. S. 200. ŠUJANSKÝ, FRANTIŠEK rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, etnograf, národný pracovník * 1.4.1832 Rajec † 20.5.1907 Český Tešín viď. apríl

28

JÚN

GAVLOVIČ, HUGOLÍN kazateľ, barokový básnik * 11.11.1712 Czarny Dunajec (Poľsko) † 4.6.1787 Horovce 300. výročie narodenia 225. výročie úmrtia Pochádzal z poľsko-slovenského pohraničia. Od detstva vyrastal v prostredí oravského mestečka Trstená. Teológiu študoval v rehoľnom bohosloveckom učilišti v Ţiline. Od roku 1743 pôsobil ako kazateľ v Ţiline a hospodársky správca kláštora. Písal mravoučnú poéziu náboţenského charakteru. Jeho najznámejšou prácou je Valaská škola mravúv stodola (1755) a Škola kresťanská (1758). Literatúra: Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 172. Slovenský biografický slovník E-J. Zv. 2. Martin : Matica slovenská, 1990. S. 170171. Pašteka, Július: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. S. 389–391. KRAJÍČEK, IVAN herec, spevák, moderátor * 24.5.1940 Ţilina † 5.6.1997 Bratislava 15. výročie úmrtia Narodil sa v roku 1940 v Ţiline, ale rodina sa vzápätí presťahovala do Trenčína, kde Ivan Krajíček vyrástol. Študoval na VŠMU v Bratislave odbor herectvo. Štúdium nedokončil. Napriek tomu sa stal úspešným hercom, najmä komických rolí. Popri herectve a speve sa dokázal presadiť aj ako reţisér. Dlhé roky tvoril humoristickú dvojicu spolu s Oldom Hlaváčkom. Literatúra: Nezostalo po nich ticho – 12 osobností očami ich blízkych. Bratislava : Forza Music, 2009. S. 99-114. MUCHA, FRANTIŠEK hudobník, spevák, výtvarník * 8.6.1947 Terchová

29

65. výročie narodenia Narodil sa v roku 1947 v Terchovej. Pôsobí ako ľudový muzikant a spevák, člen svetoznámej muziky Bratov Muchovcov. Menej sa vie o jeho veľkej výtvarníckej vášni. S typicky muchovskou náturou a vybavený svojráznou terchovskou filozofiou, hľadal svoj maliarsky rukopis, autorskú značku, osobnostný výraz. Putoval pri hľadaní motivačných zdrojov do okolitých prírodných scenérií, aby ju sprítomnil a tak zachoval pre súčasnosť. Viacerými dielami však prekročil rámec rodiska, čím ponúkol vlastnú umeleckú interpretáciu národného kultúrneho dedičstva. Literatúra: Cabadaj, Peter : František Mucha. In: Slovenské národné noviny. - R.18, č. 19 (25.9.2007), s. 7. FRIVALDSKÝ, JÁN múzejník, zoológ * 17.6.1822 Rajec † 29.3.1895 Budapešť 190. výročie narodenia Študoval na gymnáziu v Trenčíne a na inţinierskom inštitúte v Pešti. V roku 1848 získal zememeračský diplom. Od roku 1870 pracoval v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti. Zúčastňoval sa spolu so svojim strýkom Imrichom Frivaldským a neskôr i sám na výskumných a zberateľských výpravách do balkánskych krajín, do Malej Ázie a Talianska. Zaoberal sa hmyzom: kôrovcami, pavúkovcami, červami a vtákmi. Opísal nové druhy a variety, zahraniční i domáci zoológovia po ňom pomenovali 32 nových ţivočíšnych druhov. Je autorom mnohých štúdií a článkov v odborných časopisoch a v ročenkách. Literatúra: Slovenský biografický slovník E-J. Zv.II. Martin : Matica slovenská, 1987. S. 131. Biografický lexikón Slovenska II. C-F. Martin : Slovenská národná kniţnica, 2004. S. 668. GABČÍK, JOZEF odbojár, dôstojník * 8.4.1912 Poluvsie † 18.6.1942 Praha, Česko 100. výročie narodenia 70. výročie úmrtia viď. apríl

30

KEMPNÝ, JÁN Pseud.: Ján Kempný-Ţilinský, Ján Ţilinský, Láskomír, Mladý kňaz ľudovýchovný pracovník, sociológ, publicista, r.k. kňaz * 21.6.1871 Ţilina † 4.10.1899 Ţilina 140. výročie narodenia Študoval teológiu v kňazskom seminári v Nitre. Po vysvätení pôsobil ako kaplán v Kolároviciach, Ţiline a na iných miestach Povaţia. Počas pôsobenia v Čadci a Oščadnici popri pastorácii zakladal a viedol mnohé spolky. Bol plodným publicistom, sústredil sa na analýzu sociálnych príčin alkoholizmu a vysťahovalectva. Formuloval poţiadavky a načrtol úlohy kňazov v oblasti ľudovýchovnej činnosti. Prekladal z francúzštiny. Literatúra: Blaha, Anton a kol.: Osobnosti Kysúc. Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004. S. 219. Pašteka, Július: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. S. 652–653. Encyklopédia Slovenska Zv. III.- K-M. Bratislava : VEDA, 1979. S. 62. RUŢIČKA, TOMÁŠ r.k. kňaz, národnokultúrny dejateľ, publicista * 11.12.1877 Gbely, okr. Senica † 21.6.1947 Ţilina 135. výročie narodenia 65. výročie úmrtia Teológiu začal študovať v roku 1894 v Budapešti, pokračoval v Nitre a napokon štúdiá dokončil vo Viedni. V roku 1899 sa stal kaplánom v Čadci a o rok neskôr – v roku 1900 v Povaţskej Bystrici. Od októbra 1903 bol kaplánom v Ţiline, kde sa stal v januári 1915 administrátorom a v roku 1921 aj farárom. V roku 1922 sa stal školským inšpektorom, ale aj titulárnym kliţským opátom a v roku 1931 pápeţským komorníkom a protonotárom. Venoval sa národnokultúrnej a osvetovej činnosti. V roku 1918 sa stal predsedom Slovenského miestneho výboru v Ţiline. Od roku 1927 bol starostom mesta Ţilina. Bol priekopníkom druţstevnej myšlienky. Okrem iných zaloţil v Ţiline bytové druţstvo, ktoré vybudovalo 24 domov – tzv. Ruţičkovu kolóniu. Bol predsedom Slovenského katolíckeho kruhu v Ţiline. Zaslúţil sa o vybudovanie Katolíckeho domu v Ţiline. Okrem toho zaloţil v Ţiline aj saleziánsky dom a chlapčenský výchovný ústav. Bol aj propagátorom ovocinárstva. Písal do náboţenských a národných periodík. Literatúra: Slovenský biografický slovník R-Š. Zv. 5. Martin : Matica slovenská, 1992. S. 158. Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 181.

31

Pašteka, Július: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. S. 1185-1186. MIČIENKA, MILAN umelecký rezbár * 22.6.1957 Kolárovice 55. výročie narodenia Svoje prvé rezbárske skúsenosti získal v Učilišti ústredia umeleckých remesiel v Bratislave. Po skončení učebného pomeru pracoval vo výrobnom druţstve Rezbár v Rajci, v dielni majstra Jozefa Pekaru. Inšpiráciou preňho boli v začiatkoch najmä námety z náboţenského a kostolného prostredia. Popri zamestnaní študoval v Brne reštaurátorstvo drevených plastík. Venoval sa rezbárskej práci, tvorbe plastík s náboţenskou tematikou. Viacero kolárovických domácností a tieţ interiér školy zdobia rezbárske reliéfy s tematikou staršej dedinskej architektúry a plastiky dedinských postáv. Literatúra: Kolárovice 1312 - 2002. Kolárovice : redOSTA, 2002. S.113. ŠELIGA, ANDREJ básnik * 23.6.1977 Ţilina 35. výročie narodenia Vyštudoval odbor slovenský jazyk - anglický jazyk na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Samostatne publikoval básnickú zbierku Zatmenie panny (2002), za ktorú získal hlavnú cenu Rubato, ako aj Cenu Ivana Kraska za najlepší kniţný debut. Časopisecky publikoval vo viacerých slovenských i zahraničných periodikách (napr. Rak, Romboid, Slovenské pohľady, Literárny týţdenník, Psí víno, Zrcadlení/Zrkadlenie). Pracuje ako vysokoškolský pedagóg. Je zakladateľom Trnavského literárneho klubu, literárnej revue Liter a organizátorom literárneho festivalu Trnavské literárne slávnosti. Jeho básne boli publikované aj v antológii mladých ţilinských autorov Pes na mesiaci (2004). Literatúra: Sobolová, Boţena – Lajdová, Nataša : Slovník začínajúcich autorov okresu Ţilina. Ţilina : Ţilinská kniţnica, 2006. S. 19. BERNÁT, JOZEF notár, diplomat * 30.12.1899 Stráňavy † 24.6.1977 Bratislava 35. výročie úmrtia

32

Dvadsať rokov (1919-1939) bol Jozef Bernát vedúcim notárom Notárskeho obvodu v Terchovej. Za ten čas sa výraznou mierou zaslúţil o rozvoj obce, stál pri zrode turizmu a organizovaného cestovného ruchu v Malej Fatre. Koncepčná zanietená práca notára Bernáta začala postupne plodiť prvé ovocie. V spolupráci s miestnymi obetavými učiteľmi postavil na nohy terchovské školstvo, zriadil dve kniţnice (v centre obce a v časti Struháreň), zaviedol takzvaný "hospodársky ročník", v rámci ktorého získavali gazdovia potrebné vedomosti o hospodárení. Počas svojho pôsobenia asistoval Jozef Bernát pri všetkých významnejších spoločenských podujatiach v Terchovej. Po odchode z dlhoročného pôsobiska získal vysokoškolský diplom a začal pracovať na ministerstve zahraničných vecí. Od roku 1944 bol riaditeľom generálneho konzulátu a následne vicekonzultantom tohto konzulátu v Prahe. Po vojne pracoval krátky čas na Povereníctve výţivy. Po "víťaznom februári" neobišli represie nového reţimu ani bývalého terchovského notára a jeho rodinu. Najviac si to odniesol zdravotný stav Jozefa Bernáta, ktorý ţil od roku 1956 v dôsledku infarktu na invalidnom dôchodku v Bratislave. Bez práce však nevydrţal: aktívne sa venoval prekladateľskej činnosti a neskôr sprievodcovskej sluţbe v cestovnej kancelárii Čedok. Literatúra: Cabadaj, Peter – Kriţko, Vladimír: Terchová. Terchová : Obec Terchová, 2003. S. 120. ROVNIANEK, PETER VÍŤAZOSLAV Pseud.: Rovinov autor literatúry faktu, publicista * 27.6.1867 Dolný Hričov † 16.11.1933 Hornitos, CA, USA 145. výročie narodenia V rokoch 1878-86 študoval na gymnáziách v Ţiline, Jászberény a v Nitre, potom sa zapísal na teológiu v Budapešti, v roku 1887 bol pre otvorené prejavy slovenského národného povedomia zo štúdia vylúčený, v roku 1888 sa vysťahoval do USA, kde dokončil teológiu v seminári v Clevelande (nebol vysvätený). Na radu viacerých slovenských dejateľov v USA sa venoval novinárskej, organizátorskej a národno-kultúrnej činnosti: od roku 1889 bol redaktorom Amerikánsko-slovenských novín v Pittsburgu, ktoré jeho zásluhou vychádzali v spisovnej slovenčine. V roku 1907 bol spoluzakladateľom Slovenskej ligy v Amerike, ako podnikateľ vlastnil viacero podnikov a peňaţných ústavov. V početných článkoch, publikovaných najmä ním redigovaných novinách a kalendároch v USA, vyzdvihoval slovenskú a slovanskú spolupatričnosť. Napísal ucelený portrét o J. M. Hurbanovi (1890) a politicko-publicistické práce Kto sú Slováci? (1893) a Politický katechizmus (1897). V memoárovom diele Zápisky za ţiva pochovaného (1924) zverejnil cenné dokumenty a podal prehľad o svojom pôsobení v kultúrnom a politickom ţivote amerických Slovákov. Pravidelne podporoval krajanskú vydavateľskú činnosť,

33

vydal prvý slovenský kalendár v USA Americký Slovák (1890) a bol iniciátorom prvej učebnice slovenčiny v angličtine pre deti amerických krajanov. Literatúra: Pripomíname si... In: Národný kalendár 2007. Martin : Matica slovenská, 2006. S. 28. Slovenský biografický slovník R-Š. - Zv. V. - Martin : Matica slovenská, 1992. S. 126. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a SNK, 2001. S. 395-396. PISÁR, PETER maliar, grafik * 29.6.1962 Bojnice 50. výročie narodenia SUŠ v Kremnici absolvoval v roku 1977-1981. Na VŠVU v Bratislave študoval v rokoch 1981-1987 na oddelení úţitkovej grafiky u docenta M. Rašlu, docenta Vychlopena a docenta O. Luptáka. V tvorbe sa venuje grafickému designu (katalógy, plagáty, značky),maľbe, kresbe, grafike. Okrem toho sa venuje tvorbe priestorových objektov a inštalácií. Kresba a maľba presahuje do iných médií. Pracuje aj s materiálmi ako sú koţa, plasty, kov a plexisklo. Literatúra: Valachová, Milada: Slovník maliarov a sochárov okresu Ţilina. Ţilina: Okresná kniţnica Ţilina, 1995. S. 85. Malá, Alena: Slovník českých a slovenských výtvarných umělcú 1950 – 2003 Pau Pop. Ostrava: Výtvarné centrum Chagall, 2003. S. 204.

JÚL

ČERVEŇANSKÝ, JÁN lekár, ortopéd, univerzitný profesor * 29.1.1905 Bytča † 5.7.1977 Bratislava 35. výročie úmrtia Stredoškolské štúdiá absolvoval v Trenčíne a v Bratislave, vysokoškolské na Lekárskej fakulte v Bratislave. Spočiatku sa venoval brušnej a zápalovej chirurgii, neskôr sa stal jedným z priekopníkov slovenskej ortopédie. Významne prispel k chirurgickej liečbe chorôb chrbtice a nádorov pohybovej sústavy. Je autorom a spoluautorom monografických prác, vysokoškolských učebníc, mnoţstva štúdií a

34

príspevkov v odborných časopisoch doma i v zahraničí. Bol členom mnohých svetových lekárskych spoločností. Cenil si udelenie čestného občianstva rodného mesta Bytče. Literatúra: Kočiš, Jozef – Churý, Slavko: Bytča 1378 - 1978. Martin: Osveta, 1978. S. 241-242 . Biografický lexikón Slovenska II. C-F. Martin : Slovenská národná kniţnica, 2004. S. 153–154.

GEROMETTA, EUGEN kňaz, národovec, publicista * 29.8.1819 Ţilina † 16.7.1887 Nitrianska Streda 125. výročie úmrtia Po skončení Gymnázia v Ţiline študoval teológiu v Nitre a na Generálnom seminári v Pešti. Pôsobil v Čadci, Dlhom Poli, Bytči a v Nitrianskej Strede. Bol účastníkom štúrovského hnutia, publikoval v Slovenských národných novinách, v Orlovi Tatranskom, v Slovenských pohľadoch a Katolíckych novinách. Bol členom Jazykového odboru spolku Tatrín a zakladajúcim členom Matice slovenskej v Martine. V literárnej tvorbe sa venoval jazykovedným otázkam, regionálnej histórii a slovanským problémom. Literatúra: Slovenský biografický slovník E-J. Zv. II. Martin : Matica slovenská, 1987. S. 184. Brezány, Š.A. : Dejatelia Kysúc. Martin: Osveta, 1971. S 51-52. Encyklopédia Slovenska E-J.Zv. II. Bratislava: Veda, 1978. S. 163. Ţilina. Dejiny a prítomnosť. Martin : Osveta, 1975. S. 229. Pašteka, Július: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. S. 397. PÁRTOŠOVÁ, ŠTEFÁNIA poetka, spisovateľka pre deti * 28.10.1913 Trenčín † 10. 7.1987 Bratislava 25. výročie úmrtia Študovala na gymnáziu v Ţiline, maturovala externe. Bola poslucháčkou Medzinárodného agrárneho inštitútu v Moskve, externe študovala na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Pracovala ako oblastná tajomníčka spolku Solidarita v Ţiline, neskôr v lekárňach a laboratóriách v Ţiline a v Bratislave. Debutovala angaţovanou básnickou zbierkou Starým priateľstvám (1956). Stálou témou všetkých jej zbierok sa stali osobné skúsenosti zo SNP, ktoré niekde spracovala deklaratívne. Jej básne majú často podobu mravného apelu, kde popri tradičných motívoch dostala priestor aj prírodná lyrika. V zbierke komorného

35

charakteru Deväťdesiat deväť sonetov (1985) vyjadrila pocity individuálneho zániku, pokory, ţivotnej vyrovnanosti so snahou o maximálne oprostenie výrazu. Autorka veršov pre deti, v zbierke Rozsypané korálky (1967), prejavila zmysel pre metaforické pomenovanie prírodných a iných javov. Prekladala z maďarčiny, nemčiny a češtiny. Literatúra: Sliacky, Ondrej: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládeţ. Bratislava : Literárne informačné centrum, Bratislava, 2005. S. 249. Slovenský biografický slovník M-Q. - Zv.VI. - Martin : Matica slovenská, 1990. S. 399-400. HULÍN, EDUARD generálny riaditeľ, predseda predstavenstva * 12.7.1942 Ţilina 70. výročie narodenia Študoval na SPŠ stavebnej v Bratislave, a na VŠDS v Ţiline stavebný odbor. Neskôr absolvoval postgraduálne štúdium na VŠDS v Ţiline a ekonomické minimum na VŠE v Bratislave. Pracoval ako stavebný technik vo Váhostave Ţilina, ako hlavný stavbyvedúci v Cestných stavbách Banská Bystrica v Ţilinských komunikáciách a.s. ako výrobný námestník a od roku 1993 ako generálny riaditeľ. Je editorom zborníkov v roku 2001 a 2002: Poznatky z 21. a 22. Svetového kongresu. Spoluautorom dokumentárneho filmu z Cestného svetového kongresu v meste Durban v Juţnej Amerike a z Kuala Lumpuru. Bol účastníkom na svetovom kongrese v Prahe a Montreali. Literatúra: Who is Who v Slovenskej republike. Verlag für Personenenzyklopädien AG, 2006. S. 498. ZAYMUS, ROMUALD ČESTISLAV Pseud. Čestislav, Čestmír r.k. kňaz, národný a ľudovýchovný pracovník, redaktor, publicista * 7.2.1828 Rajec † 19.7.1902 Ţilina-Bytčica 110. výročie úmrtia Po štúdiu v kňazskom seminári v Nitre ho v roku 1850 vyhlásili za kňaza. Po rokoch kaplánovania v Močenku, Košeci, Lednici, Beluši, Rosine a Ilave sa stal od roku 1863 farárom v Bytčici pri Ţiline, kde pôsobil aţ do smrti. Romuald Zaymus sa aktívne zúčastňoval slovenského národno-emancipačného pohybu. Jeho meno nachádzame aj medzi zakladateľmi Matice slovenskej v roku 1863. Bol jej konateľom v Trenčianskej stolici a angaţoval sa pri organizovaní zbierok pre Dom Matice slovenskej. Patril medzi obetavých pracovníkov na hmotnom i duchovnom

36

povznesení slovenského národa. Bol členom prírodopisno-geologického odboru Matice slovenskej, spoluzakladateľom gymnázia v Kláštore pod Znievom, jedným z prvých aktivistov Slovenskej národnej strany a podpredsedom Muzeálnej slovenskej spoločnosti. V rokoch 1883-1886 bol redaktorom a vydavateľom mesačníka Obzor. Prispieval do periodík Cyril a Method, Priateľ školy a literatúry, Sokol, Národné noviny, Kresťan, Ľudové noviny. Napísal zaujímavé štúdie: Minulosť a prítomnosť ľudu horno-trenčianskeho (1893), Politické strany v Uhorsku (1897), Upozornenie na dejepisné, náboţenské a pamätihodné veci v stolici Trenčianskej (1900). V roku 1942 bola na farskej budove v Bytčici odhalená tabuľa, ktorá pripomína jeho účinkovanie v tejto farnosti. V centre Ţiliny je jeho menom pomenovaná ulica a cirkevná základná škola. Literatúra: Pašteka, Július: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. S. 1519. Sobolová, Boţena: Romuald Čestislav Zaymus : bibliografický leták. Ţilina : Ţilinská kniţnica, 2004.

AUGUST

PREKOPP, IVAN mliekarsky a syrársky odborník * 4.8.1932 Martin † 9.12.1971 Ţilina 80. výročie narodenia Vyštudoval Fakultu chemicko–technologického inţinierstva na SVŠT v Bratislave. Bol riaditeľom základného závodu Ţilinských mliekární, pracovníkom Výskumného pracoviska mliekárenského priemyslu v Ţiline. Hlavnú pozornosť venoval otázkam spracovania kravského a ovčieho mlieka, hľadaniu nových moţností výroby, najmä parených syrov. Zaslúţil sa o výskum a realizáciu mechanizácie výroby bryndze, priemyselnej výroby pareníc a oštiepkov. Vytvoril teoretický základ nového technologického zrenia ovčích hrudkových syrov, čím prispel k zvýšeniu kvality bryndze vyrábanej z nich. Literatúra: Slovenský biografický slovník M-Q. - Zv. IV. - Martin : Matica slovenská, 1990. S. 535. CHMELÁR, VLADIMÍR autor literatúry faktu, prozaik * 8.8.1922 Bolešov

37

† 17.3.2010 Ţilina 85. výročie narodenia Študoval na gymnáziu v Trenčíne, inţinierske staviteľstvo na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Pracoval v Hydrostave, Ústave stavebnej geológie v Ţiline, Hutných stavbách Košice, Váhostave Ţiline, prednášal na Vysokej škole dopravy a spojov v Ţiline. Jeho literárne aktivity vyplývali z profesijnej vodohospodárskej a stavebnej orientácie. Ako prozaik debutoval knihou veselých spomienok na detstvo a rodný povaţský kraj Na pravom brehu boli Bosoráky (1983). Beletrizované portréty významných osobností slovenskej vedy, techniky a kultúry 20. stor. sústredil do 2-zv. zbierky Osobné panoptikum (1999). Jeho prozaické dielo uzatvára lyrická kniţka o vzťahu deda a vnuka Patiatko (1999). Literatúra: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava, Martin : Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, Slovenská národná kniţnica, 2001. S. 177. Válek, Igor: Literárny lexikón Ţilinského samosprávneho kraja. Ţilina : Kniţné centrum, 2009. S. 101-102. ÁRVAY, LADISLAV huslista, hudobný pedagóg * 5.12.1900 Bytča † 13.8.1967 Ţilina 45. výročie úmrtia Po skončení štúdia v Prahe zriadil z poverenia mestskej rady mesta Ţilina Hudobnú školu v Ţiline ako tretiu na Slovensku. Stal sa jej riaditeľom a súčasne pedagógom hry na husle. Pod jeho vedením sa rozvíjal hudobný ţivot aj v okolí Ţiliny. Zaloţil pobočky v Bytči, Rajci, Martine, Vrútkach, Lietavskej Lúčke, Rajeckých Tepliciach, Čadci a v Dolnom Kubíne. V roku 1952 sa pričinil o zmenu ţilinskej školy na Vyššiu hudobnú školu pre vzdelanie učiteľov hudobných škôl a stal sa jej riaditeľom. Po zmene na Konzervatórium v roku 1961 viedol husľové oddelenie a vykonával funkciu zástupcu riaditeľa aţ do smrti. Literatúra: Kočiš, Jozef – Churý, Slavko: Bytča 1378 - 1978. Martin: Osveta, 1978. S. 239-240 . Česko slovenský hudební slovník A-L. Praha: SHV, 1963. S. 34 . Biografický lexikón Slovenska I. A-B. Martin : Slovenská národná kniţnica, 2002. S. 112–113. DIKOŠ, PETER misionár * 13.8.1967 Terchová 45 .výročie narodenia

38

Základnú školu vychodil v Terchovej, gymnázium vyštudoval v Ţiline. Teológiu študoval na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom dva roky študoval právo na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Za kňaza ho vysvätili 23.12.1993 v Terchovej. Kratší čas pôsobil ako prefekt rehoľných postulantov v Misijnom dome v Nitre na Kalvárii, ako kaplán v Sládečkovciach (teraz Močenok, okr. Šaľa), kde poţiadal o moţnosť pracovať v zámorských misiách. Pridelili ho do misií v Papue- Novej Guinei. Začal pôsobiť na misijnej stanici Minj, ktorá patrí medzi najväčšie v arcidiecéze Mount Hagen. Začiatkom roka 1999 poţiadal o povolenie ostať v misiách v Papue -Novej Guinei ďalšie tri roky. Literatúra: Pašteka, Július: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. S. 242. CHMELA, SLAVOMÍR tancmajster, emeritus * 18.8.1932 Chropyně 80. výročie narodenia Študoval na Textilnej priemyselnej škole vo Varndsdorfe, Tanečnej škole pri Osvetovom ústave v Bratislave, ktorú ukončil ako diplomovaný učiteľ spoločenského tanca a spoločenskej výchovy. Pracoval v pri Krajskom výbore TŠO v Ţiline, v Slovene Ţilina, v PKO Ţilina ako tancmajster, námestník pre hospodársku činnosť, emeritus choreograf tanečných súborov Turiec, Váhostav, Slovenár a PKO Ţilina. Úspešne reprezentoval Ţilinu na celoštátnych tanečných podujatiach ako choreograf súboru PKO. Bol organizátorom prvých horolezeckých dní v Porúbke. V roku 1964 bol účastníkom prvého československého výstupu na Ušby. V roku 1968, 1975 zorganizoval a viedol ţilinskú expedíciu na Pamír. Natočil viac ako 400 dokumentárnych, reportáţnych a odborných filmov. Vydal Sprievodcu po cvičných skalách v Porúbke a oddielové ročenky Ţilinský horolezec. Získal stovky ocenení za filmové dielo doma aj v zahraničí, napríklad hlavné ceny na filmových festivaloch: Ekotopfilm, Roţňov, SanEtiene, Moskva, Tatranský kamzík. Ocenenia na profesionálnych súťaţiach a od mesta Ţilina Genius loci Solnensis. Literatúra: Who is Who v Slovenskej republike. Verlag für Personenenzyklopädien AG, 2006. S. 512-513. HLOŢNÍK, PAVOL sochár * 30.8.1947 Svederník † 3.1.1973 Bratislava 65. výročie narodenia

39

Venoval sa komornému sochárstvu, kresbe a keramike, pokúšal sa i o monumentálnu tvorbu. V rokoch 1969-1970 sa zúčastnil na tvorbe návrhu I. variantu reliéfnej kompozície pre budovu Slovenskej národnej kniţnice v Martine. Literatúra: Valachová, Milada: Slovník maliarov a sochárov okresu Ţilina. Ţilina : Okresná kniţnica, 1995. S. 43. Slovenský biografický slovník E-J. - Zv. II . - Martin : Matica slovenská, 1987. S. 342. Malý, Zbyšek: Slovník českých a slovenských výtvarných umĕlců 1950–1997 H. Ostrava: Výtvarné centrum Chagall, 1998. S. 177.

SEPTEMBER

TURZO, JURAJ šľachtic, krajinský hodnostár * 2. 9. 1567 hrad Lietava † 24. 12. 1616 Bytča 445. výročie narodenia Bol príslušníkom oravsko-bytčianskej vetvy šľachtického rodu, pôvodom z Betlanoviec. R. 1585 sa usadil v Bytči, v časoch nepokojov býval na Lietavskom alebo Oravskom hrade, venoval sa správe svojich rodových panstiev. Patril medzi najbohatších a najvplyvnejších veľmoţov na prelome 16. a 17. storočia, zúčastnil sa na početných protitureckých výpravách a diplomatických rokovaniach. Bol predstaviteľom protestantskej šľachty na Slovensku. Povaţovali ho za laickú hlavu evanjelickej cirkvi v Uhorsku. V Bytči zaloţil evanjelické latinské gymnázium. V roku 1610 zvolal Ţilinskú synodu, na ktorej bola vytvorená organizácia evanjelickej cirkvi v Preddunajsku. Jeho sídlo v Bytči prináleţalo k významným kultúrnym strediskám na Slovensku, vlastnil bohatú kniţnicu, ovládal niekoľko rečí. Od roku 1585 bol dedičným oravským ţupanom. Literatúra: Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. Martin : Matica slovenská, 1999. S. 347. Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 184. Slovenský biografický slovník T-Ţ . Zv. VI. – Martin : Matica slovenská, 1994. S. 150-151.

40

ČAPKA, FERDINAND architekt * 15.8.1905 Viedeň † 3.9.1987 Ţilina 25. výročie úmrtia Akadémiu výtvarných umení absolvoval vo Viedni a v Prahe. Po skončení školy pracoval ako samostatný architekt. Realizované diela: Ţelezničná stanica v Ţiline, Trţnica v Ţiline, Sídlisko Hliny I., IV., VII. v Ţiline, Hotel Boboty vo Vrátnej, Kunerad - prestavba vypáleného zámku, Rajec - meštianska škola a obytný dom, Ţilina - Reduta, Ţilina - učňovská škola, údolná stanica výťahu vo Vrátnej, Vrátna - Detský domov, prestavba synagógy v Ţiline v spoluautorstve s Ing. Bauerom, Ing. Stuchlom, Ţilina - Odborový dom, Ţilina - obytné bloky - Studničky, Štefánikova ulica, Ţilina - Vysoká škola dopravná, Rajecké Teplice - smerný územný plán, Rajecké Teplice, Ţilina - Všeobecná úverová banka, Ţilina I. internáty VŠD, Ţilina II – internáty a mnoho ďalších. Literatúra: Slovník súčasného slovenského umenia. Bratislava : SFVU, 1967. S. [68]. Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 169. Biografický lexikón Slovenska II. C-F. Martin : Slovenská národná kniţnica, 2004. S. 100.

BIELEK, ANTON KAROL spisovateľ * 10.9.1857 Bytčica pri Ţiline † 27.1.1911 Viedeň – Steinhofen, Rakúsko 155. výročie narodenia Študoval na gymnáziách v Ţiline, Kláštore pod Znievom, Ostrihome a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Neskôr pôsobil ako učiteľ vo Fačkove, v Dohňanoch a v Zubáku. Bol vydavateľským pracovníkom a redaktorom v Ruţomberku, administrátorom Národných novín, súčasne úradníkom Tatra banky, redaktorom a vydavateľom Ľudových novín v Martine, redaktor Katolíckych novín v Trnave, neskôr v Skalici. V roku 1906 emigroval do USA, pôsobil v New Yorku ako redaktor Slováka v Amerike, spoluzakladateľ a neskôr člen dozorného výboru Slovenskej ligy v Amerike. Anton Bielek patrí k prvej vlne slovenského literárneho realizmu, v črtách, poviedkach a novelách ľudového čítania, situovaných spravidla do horského prostredia Kysúc, čerpal zo ţivota dedinského ľudu Bol publicistom a autorom broţúr o aktuálnych problémoch. Literatúra: Maťovčík, Augustín: Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1999. S.36.

41

Biografický lexikón Slovenska I. A-B. Martin : Slovenská národná kniţnica, 2002. S. 413–414. Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava : Kaligram, 2005. S. 90. Válek, Igor: Literárny lexikón Ţilinského samosprávneho kraja. Ţilina : Kniţné centrum, 2009. S. 47. HRUBÝ, LADISLAV prozaik Pseud.: Boris Vaňovec * 11.9.1957 Ţilina 55. výročie narodenia Študoval slovenčinu a angličtinu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Pôsobil ako učiteľ, profesor na gymnáziu, redaktor časopisu Slovensko, redaktor novín Cieľ a časopisu POVEX, denníka Smer v Banskej Bystrici, televízie Sever, neskôr ako učiteľ na odbornom učilišti v Čadci. Prvé prozaické pokusy prevaţne s kysuckou tematikou publikoval v zborníkoch, kniţne vydal zbierku poviedok z prostredia súčasnej kysuckej dediny. Autor rozhlasových poviedok a námetu k dokumentárnemu filmu M. Urbana: Zjavenie Matúša Lašúta. Literatúra: Kubica, Peter: Kysucká literatúra 1. Čadca : Magma, 2010. S. 97-98. Válek, Igor: Literárny lexikón Ţilinského samosprávneho kraja. Ţilina : Kniţné centrum, 2009. S. 97. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a SNK, 2001. S. 164. BALKÓCIOVÁ, MÁRIA knihovníčka * 15.9.1947 Ruţomberok 65. výročie narodenia Po skončení základnej školy začala študovať Strednú priemyselnú školu keramickú v Bechyni pri Tábore, avšak z rodinných dôvodov toto štúdium neukončila a pokračovala na Strednej všeobecno-vzdelávacej škole v Bratislave. V roku 1971 promovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v odbore knihovníctvo - polonistika. Profesionálnu kariéru začala Mária Balkóciová na oddelení spracovania fondov v Okresnej kniţnici v Ţiline, rok pracovala ako metodička v Okresnej kniţnici v Galante a po návrate do Ţiliny začala pracovať ako vedúca metodického oddelenia. V rokoch 1985-1989 vykonávala na Okresnom národnom výbore - odbore kultúry funkciu inšpektorky pre kniţnice. V roku 1989 sa opäť vrátila do Okresnej kniţnice, kde aţ do roku 2003 pracovala ako riaditeľka (kniţnica sa v tomto období premenovala na Krajskú štátnu kniţnicu v Ţiline a v roku 2002 na Ţilinskú kniţnicu). Od mája roku 2003 pracovala na pozícii projektového manaţéra a krajského metodika, v súčasnosti v zmysle organizačnej

42

štruktúry Ţilinskej kniţnice vykonáva funkciu krajského a obecného metodika. Je členkou Zboru Ţilincov v Ţiline. Literatúra: Šušoliaková, Katarína : “Nové plány a úlohy nás poháňajú dopredu...”: medailón k ţivotnému jubileu Márie Balkóciovej. Ţilina : Ţilinská kniţnica, 2007. 21s. FALTÍN, MICHAL pedagóg * 20.9.1907 Kurimany † 14.7.1981 Ţilina 105. výročie narodenia Ako učiteľ pôsobil v Ţiline. Bol riaditeľom gymnázia a učiteľského ústavu, pedagogickej školy i vedúcim Konzultačného strediska Vyššej pedagogickej školy a Vysokej školy pedagogickej v Ţiline. Literatúra: Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina : Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 170. Pedagogická encyklopédia Slovenska 1. A-O. Bratislava : VEDA, 1984. S. 239. Slovenský biografický slovník E-J . Zv. II. Martin : Matica slovenská, 1987. S. 52.

STRAKA, ANTON učiteľ, básnik, prozaik * 22.9.1942 Krásno nad Kysucou 70. výročie narodenia Vyštudoval Pedagogický inštitút v Martine a postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Neskôr pôsobil ako riaditeľ Okresného osvetového domu v Čadci. V rokoch 1977-96 pracoval na ZDŠ Krásno nad Kysucou ako učiteľ a v roku 1992 ako riaditeľ. V rokoch 1998-2002 bol prednostom Krajského úradu v Ţiline, od roku 2003 pracuje ako riaditeľ Agentúry pre regionálny rozvoj v Ţiline. Bol zakladateľom dvoch významných slovenských kultúrno-spoločenských podujatí: Paláriková Raková a Jašíková Turzovka. Je autorom básnických zbierok: Bibliofília (debut), Raz kaţdému nad hrobom kohút zakikiríka, S rukami v rieke, S krajinou v srdci, S tebou uprostred slnka, Starý otec, Johny a ja, rozprávkový román Plánkovo, alebo historky z histórie, Kysucké návraty. Redigoval časopis Svitanie slova spolu A. Brezánym. Od roku 1964 publikoval v literárnych a kultúrnych časopisoch: Kroky, Javisko, Umelecké slovo a v týţdenníkoch Matičné čítanie, Smer. V roku 2004 získal Cenu primátora mesta Ţilina "Za najvýznamnejší čin v Ţilinskom kraji". Literatúra:

43

Blaha, Anton a kol.: Osobnosti Kysúc. Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004. S. 131-132. Kubica, Peter: Kysucká literatúra 1. Čadca : Magma, 2010. S. 141-142. KLENOVIČ, JAROSLAV maliar, výtvarný pedagóg * 30.9.1947 Nitra 65. výročie narodenia Študoval na Pedagogickej Fakulte v Nitre u Ľ. Jelenáka a na Pedagogickej Fakulte v Nitre u L. Čecha. Po štúdiách sa usadil v Ţiline. Je pedagógom na Základnej umeleckej škole v Ţiline. Okrem toho sa venuje maliarskej tvorbe s podtextom fantazijných príbehov a spomienok z detstva. Literatúra: Výtvarná Ţilina ´98. Ţilina : Povaţská galéria umenia, 1998. S. 19. Valachová, Milada: Slovník maliarov a sochárov okresu Ţilina. Ţilina: Okresná kniţnica Ţilina, 1995. S. 57.

GROSSMANN, JOZEF detský lekár * 15.3.1921 Ţilina † 30.9.2007 Ţilina 5. výročie úmrtia Vyštudoval Reálku v Ţiline, Gymnázium v Martine a v roku 1947 Lekársku fakultu vo Viedni, rigoróznu skúšku zloţil v Bratislave. V rokoch 1947-1990 pracoval v Nemocnici v Ţiline ako sekundárny lekár, ordinár. Od roku 1976 ako primár novorodeneckého oddelenia. V rokoch 1950-54 bol menovaný za krajského pediatra. Od roku 1957 bol prvým ordinárom novoredeneckého úseku na Slovensku. Bol členom poradného zboru hlavného odborníka starostlivosti o dieťa v SR pre novorodencov. Bol nestorom slovenskej neonatológie. V roku 1984 medzi prvými v ČSSR zaviedol ošetrovanie novorodencov systémom Rooming -in, presadzoval perinatologický prístup k pôrodu a novorodencovi. Je spoluautorom učebníc pre stredné zdravotné školy, publikoval v odborných časopisoch. Je čestným občanom mesta Ţilina. V roku 1981 dostal zlatú medailu Propter merita SLS, v roku 1986 bol menovaný čestným členom Sodalis honoris causa SLS, v roku 1993 získal pamätnú medailu J.B.Guotha, je drţiteľom Genius loci Solnensis od Zboru Ţilincov. Literatúra: Who is Who v Slovenskej republike. Verlag für Personenenzyklopädien AG, 2006. S. 390.

44

OKTÓBER

SLOTA, JURAJ pseud. Rajecký, Chrástka r. k. kňaz učiteľ, publicista, redaktor * 24.3.1819 Rajec † 4.10.1882 Leopoldov 130. výročie úmrtia Bol spolupracovníkom Š. Moyzesa. Zúčastnil sa na memorandovom zhromaţdení, spoluzakladateľ Matice Slovenskej, stal sa členom jej výboru. Bol spoluzakladateľom a prvým správcom Spolku sv. Vojtecha. Podporoval národné podujatia, organizoval zbierky na Dom MS. Písal náboţenské a vlastenecké básne, články a kázne. Literatúra: Slovenský biografický slovník R-Š. Zv. 5. Martin : Matica slovenská, 1992. S. 294295. Pripomíname si... In: Národný kalendár 2007. Martin : Matica slovenská, 2006. S. 42. Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 181. LIOVÁ, ZUZANA prozaička, scenáristka * 7.10.1977 Ţilina 35. výročie narodenia Po štúdiu na vysokej škole pracovala v Slovenskej televízii ako dramaturgička a neskôr v Regionálnom vysielaní. Za film Slečna Mária (2000) získala prémiu Literárneho fondu na festivale Áčko. Za dokument Paľko (2003) získala 1. miesto v novinárskej súťaţi Najlepšie je s mamou a otcom. V roku 2003 získala v slovenskej scenáristickej súťaţi Cenu Tobora Vichtu za najlepší scenár – Dom. Celovečerný televízny film Ticho (2005) je jej scenáristickým a reţijným debutom. Film získal veľa ocenení, napr. Prémia ceny Igric za rok 2005 za televíznu dramatickú tvorbu, Cenu ministra kultúry ČR, ktorú mu udelila Medzinárodná porota pre hraný film krajín Višegrádu na 46. MFF v Zlíne, Festival Prix Europa 2006 Berlín, projekcia filmu v rámci sekcie TV FICTION umiestnenie v TOP TEN v kategórii TV Fiction, Výročné ceny Literárneho fondu, Slovenského filmového zväzu a Únie slovenských televíznych tvorcov za audiovizuálnu tvorbu roku 2005 a mnohé ďalšie ocenenia. Zbierku poviedok s názvom Pavučinky vydala v roku 1996 v spolupráci s ROS v Ţiline. Literatúra:

45

Sobolová, Boţena – Lajdová, Nataša : Slovník začínajúcich autorov okresu Ţilina. Ţilina : Ţilinská kniţnica, 2006. S. 12. Dotazník vypracovaný pre Ţilinskú kniţnicu (2006)

TISO, JOZEF kňaz, politik, prvý slovenský prezident * 13.10.1887 Bytča † 18. 4. 1947 Bratislava 125. výročie narodenia 65. výročie úmrtia Vyštudoval teológiu vo viedenskom Pázmaneu. Ako kňaz pôsobil v rokoch 1924-1945 v Bánovciach nad Bebravou. Zapájal sa aj do politického a štátneho ţivota. V rokoch 1927-1929 bol ministrom verejného zdravotníctva a telesnej výchovy. V roku 1938 sa stal predsedom autonómnej vlády Slovenskej krajiny, v roku 1939 predsedom vlády a od 26.10.1939 do roku 1945 bol prezidentom Slovenskej republiky. V roku 1947 ho národný súd v Bratislave odsúdil na trest smrti. Literatúra: Slovenský biografický slovník T-Ţ. - Zv. VI. - Martin : Matica slovenská, 1994. S. 7. Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 183. Pašteka, Július: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. S. 1382–1386. ŠULÍK, MARTIN filmový reţisér * 20.10.1962 Ţilina 50. výročie narodenia V rokoch 1977-81 študoval na Gymnáziu v Ţiline, 1981-86 na VŠMU v Bratislave odbor filmovú a televíznu réţiu. V rokoch 1986-90 pracoval v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe. Od roku 1990 pracuje v slobodnom povolaní. V roku 1991 bol vedúcim Katedry filmovej a televíznej réţie na VŠMU v Bratislave. Jeho televízna tvorba: Dosky, Stolička, Obrázky zo súkromia.... . TV filmy: Záhrada, Krajinka. V roku 1991 získal Zlatý klinec za réţiu filmu Neha, 1992 cenu SLF za réţiu filmu Všetko čo mám rád. Získal hlavné ceny Lagów 93, Cottbus 93. V roku 1995 získal Cenu divákov za film Záhrada v Mannhaime, 1. cenu Cottbus, Osobitnú cenu publika na MFF v Belforde, Osobitnú cenu poroty v Turíne, v Karlových Varoch. Literatúra: Who is Who v Slovenskej republike. Verlag für Personenenzyklopädien AG, 2006. S. 1346.

46

MELIŠ, IVAN inţinier, architekt * 22.10.1927 Ţilina-Budatín 85. výročie narodenia NAJVÝZNAMNEJŠIE PROJEKTY: Smerný územný plán Ţiliny, /1954/, Územný plán Centrálnej mestskej zóny Ţilina /1976/, Územný plán Terchová-Vrátna /1977/, Územný plán sídliska Ţilina-Juh /1998/. NAJVÝZNAMNEJŠIE REALIZÁCIE: Sídlisko Ţilina-Vlčince, nedokončené sídlisko Ţilina-Hliny VIII. /1976/, Materská škola a jasle Ţilina-HlinyVIII. /1975/ Literatúra: Slovník súčasného slovenského umenia. Bratislava : SFVU, 1967. S. [185]. FERKO, VLADIMÍR Pseud.: Alexander Mičák, Andrej Kadák, Matej Haľabica, Vladimír Klen prozaik, autor literatúry faktu a diel pre deti a mládeţ, publicista * 10. 8.1925 Veľké Rovné † 24.10.2002 Bratislava 10. výročie úmrtia Je zakladateľskou osobnosťou literatúry faktu na Slovensku a tvorcom kníh pre deti a mládeţ. Debutoval cestopisnými reportáţami z Číny, publicistikou a knihou non-fiction pre deti. Postupne vydával ďalšie diela pre deti a mládeţ. Výber z umeleckých reportáţí vyšiel v knihe Zlatá nostalgia (1975). Základné diela literatúry faktu predstavujú diela Kniha o Slovensku a Svetom moje svetom (1978), v ktorých stvárnil dve zo svojich celoţivotných tém - drotárstvo a Slovensko. Deťom a mládeţi adresoval rozprávky Sedmohlások, Slovník na kaţdý deň, Slncový kolotoč, Tisícnásobný dukát, Príbehy dračích cisárov. Vrcholom jeho tvorby pre deti a mládeţ je moderná vlastiveda Slovensko, moja vlasť (1996). V roku 2000 vydal knihu esejí Zákon smotany. Literatúra: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava: Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov a SNK, 2001. S. 100 -101. Encyklopédia Slovenska E - J. Zv. II. Bratislava : Veda, 1978. S. 81. Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava : Kaligram, 2005. S.153-154. Tomanová, Irena: Vladimír Ferko : výberová personálna bibliografia. Ţilina : Okresná kniţnica, 1980. 31 s. Valachová, Milada : Vladimír Ferko : ţivotopisný medailón. Ţilina : Kniţné centrum a Okresná kniţnica, 1995. Nestr. VLKOLAČEK, MOJMÍR maliar a reštaurátor * 28.12.1915 Hučovice-Uničov, okr. Olomouc, Česko

47

† 25.10.2007 Ţilina 5. výročie úmrtia V rokoch 1937-1941 študoval na AVU v Prahe u profesora O. Blaţíčka a C. Boudu, v Záhrebe u Šulentiča, Kljakoviča a Meštroviča. Od roku 1961 aţ do roku 1979 pôsobil ako výtvarný pedagóg na ĽŠU v Ţiline (výstavy Stará Ţilina I. 1987 a Stará Ţilina II. 1989). Je známy aj ako reštaurátor. Zreštauroval fresky v starobylom kostole sv. Štefana v Závodí pri Ţiline. V regionálnej ţilinskej tlači uverejnil mnoţstvo článkov o kultúrnych a historických pamiatkach mesta Ţiliny. Na výstave Výtvarná Ţilina 94´ vystavoval obrazy Emauzy (biblický námet), 1965 olejová tempera a Slovenská pieta (Hodegetria). Literatúra: Valachová, Milada: Slovník maliarov a sochárov okresu Ţilina. Ţilina: Okresná kniţnica Ţilina, 1995. S. 108. KOMPÁNEK, VLADIMÍR akademický sochár, maliar, ilustrátor * 28.10.1927 Rajec † 20.1.2011 Bratislava 85. výročie narodenia V roku 1948-1954 študoval sochárstvo na VŠVU v Bratislave u profesora J. Kostku. V roku 1957 bol spoluzakladateľom Skupiny Mikuláša Galandu. Zo sochárskej tvorby poznáme drevené plastiky, monumentálne realizácie, drevené polychromované figúrky a hračky. Zúčastňoval sa mnohých výstav doma i v zahraničí. Patrí ku kľúčovým postavám domácej moderny druhej polovice 50. rokov 20. storočia. Literatúra: Valachová, Milada: Slovník maliarov a sochárov okresu Ţilina. Ţilina: Okresná kniţnica Ţilina, 1995. S. 58-59. Who is Who v Slovenskej republike. Verlag für Personenenzyklopädien AG, 2006. S. 660.

NOVEMBER

BERGER, LADISLAV maliar * 1.11.1942 Závodie 70. výročie narodenia

48

Ladislav Berger vstúpil na výtvarnú scénu na začiatku 70. rokov. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesora Ladislava Čemického a profesora Jána Ţelibského. Ihneď po skončení štúdií nadviazal na líniu figurálneho a krajinárskeho maliarstva a postupne kreoval svoj vlastný autorský program. Literatúra: Valachová, Milada : Slovník maliarov a sochárov okresu Ţilina. Ţilina : Ţilinská kniţnica, 1995. S. 13. Malý, Zbyšek: Slovník českých a slovenských výtvarných umĕlců 1950–1997 A–Č. Ostrava: Výtvarné centrum Chagall, 1998. S. 149-150. HORECKÝ, ANTON básnik, katolícky kňaz * 29. 6.1785 Varín † 4. 11.1857 Draţovce 155. výročie úmrtia Gymnázium navštevoval v Ţiline a teológiu študoval V Biskupskom kňaţskom seminári sv. Ladislava kráľa v Nitre. Za kňaza ho vysvätili v roku 1808. Ako kaplán pôsobil v Papradne. Farárom bol od roku 1811 v Bytčici, od roku 1821 v Lietave a od roku 1850 v Draţovciach. V rukopise zostala jeho obsiahla časomerná príleţitostná skladba Ménospev Ondrejovi Koszper z roku 1827. Je to veršovaná gratulácia Ondrejovi Kosperovi, farárovi v Tepličke nad Váhom. Táto skladba je v čírej stredoslovenčine selankového rázu. Literatúra: Pašteka, Július: Lexikón katalíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč 2000. S. 512. Slovenský biografický slovník E-J. Zv. 2. Martin : Matica slovenská, 1987. S. 379. Biografický lexikón Slovenska III. G-H. Martin : Slovenská národná kniţnica, 2007. S. 561–562. LEMEŠ, ANDREJ národovec, katolícky kňaz * 28.11.1815 Ţilina † 5.11.1872 Ţilina 140. výročie narodenia Popri duchovnej a pastoračnej činnosti patril k významným národnokultúrnym pracovníkom počas memorandovo-matičného hnutia. Stal sa spoluzakladateľom Matice slovenskej, gymnázia v Kláštore pod Znievom a čitateľského spolku Pokrok v Ţiline. V spolupráci s nitrianskym kanonikom – lektorom Jurajom Tvrdým, ţilinským archidiakonom Štefanom Tvrdým a banskobystrickým veľprepoštom Jurajom Budatínskym dal zrekonštruovať zničený Farský kostol v Ţiline, podľa plánov významného maliara Jozefa Boţetecha Klemensa. Rešta

49

Literatúra: Blaha, Anton a kol.: Osobnosti Kysúc. Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004. S. 72-73. Prikryl, Ľ.: V. Stručné dejiny Farnosti Ţilina. Ţilina : Rímskokatolícky farský úrad Farnosti Ţilina-mesto, 2006. S. 56. Pašteka, Július: Lexikón katalíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč 2000. S. 812. Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 176-177.

LETZ, BELO Pseud.: Ivan Belovský jazykovedec, pedagóg * 5.11.1902 Budapešť † 28.11.1971 Ţilina 110. výročie narodenia Ţil v Rajci, potom v Ţiline, kde absolvoval reálku. Študoval na FF KU v Prahe. Bol profesorom na rôznych gymnáziách a prednášal aj na pobočke Vyššej školy pedagogickej v Ţiline. Venoval sa aj bádaniu v oblasti slovenskej jazykovedy, ktoré uverejňoval v rôznych odborných periodikách. Tematicky sa v nich orientoval na problematiku tvorenia slov, ktoré sa stali základom kniţnej práce. Druhý okruh jeho bádania tvoria práce o skladbe, slovosledu a spojkám. Tretí okruh tvoria články a štúdie o hláskosloví, morfológii a štylistike. Ťaţiskom jeho práce je Gramatika slovenského jazyka (1950). V rukopise ostalo dielo Otázky slovenskej syntaxe, ktoré obsahuje súbor 25 štúdií z obdobia 1957-1963 o vete, vetných členoch o význame slovných druhov a tvarov vo vete. Realizoval sa aj v kultúrno-osvetovej činnosti najmä ako herec a reţisér v Spolku slovenských akademikov v Ţiline. Predstavil sa aj ako autor divadelných hier, kniţne vydal hru O svoju skyvu so sociálnym námetom z robotníckeho prostredia súkenky v Ţiline. Literatúra: Slovenský biografický slovník K-L. Zv. 3. Martin : Matica slovenská, 1989. S. 394. Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 177. GAVLOVIČ, HUGOLÍN barokový básnik * 11.11.1712 Czarny Dunajec (Poľsko) † 4.6.1787 Horovce (okr. Povaţská Bystrica) 300. výročie narodenia 225. výročie úmrtia viď. jún

50

HÁLEK, IVAN Pseud.: Ivan H-k, Ţilinský lekár, prozaik, publicista * 11.11.1872 Praha † 17.2.1945 Modřany 140. výročie narodenia Od roku 1905 pôsobil ako praktický lekár v Ţiline, 1919-21 bol vládnym referentom na ministerstve pre správu Slovenska so sídlom v Ţiline. Zaloţil v Bytčici detskú nemocnicu, kde pôsobil ako primár. Publicistickú a literárnu činnosť vyvíjal v úzkej súvislosti so svojím lekárskym, osvetovým a politickým pôsobením. Ako publicista bol autorom príručiek s osvetovým, ale najmä zdravotníckym zameraním. Literatúra: Sobolová, Boţena : Ivan Hálek /1872-1945/ : výberová personálna bibliografia vydaná pri príleţitosti 60. výročia úmrtia. Ţilina : Ţilinská kniţnica. 20. s. Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 172. Biografický lexikón Slovenska III. G-H. Martin : Slovenská národná kniţnica, 2007. S. 321–322. ČAPKOVIČ, LADISLAV FRANTIŠEK historik, r.k. kňaz * 7.7.1916 Ţilina † 16.11.1987 Ţilina 25. výročie úmrtia Dňa 24. augusta 1931 vstúpil do Rehole menších bratov, dostal rehoľné meno Pius. Za kňaza ho vysvätili 29. júna 1939. V roku 1942 dosiahol doktorát posvätnej teológie. Bol generálnym lektorom bohoslovcov. Dňa 21. marca ho na provinciálnej kapitule v Ţiline zvolili za definítora. Po násilnom rozpustení reholí v roku 1950 pôsobil ako kaplán v Oščadnici, neskôr v Staškove, v Bošáci a v Nitre. Od roku 1977 bol na odpočinku v Ivanke pri Nitre. Napokon, v roku 1985, pôsobil ako duchovný rehoľníčok v Ústave sociálnej starostlivosti v Ţiline na Straníku. Venoval sa histórii. V časopise Františkánsky obzor, ktorý vydávali františkánski bohoslovci v Ţiline, publikoval niekoľko prác z cirkevných dejín Ţiliny. Ešte pred neslávne známou „barbarskou nocou“ v apríli 1950 sa mu podarilo zachrániť z františkánskych kláštorov na Slovensku všetky inkunábuly. Literatúra: Pašteka, Július: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. S. 198. Prikryl, Ľubomír Viliam : Ţilinskí kňazi a rehoľníci v 20. storočí. Ţilina : Rímskokatolícky farský úrad, 2007. S. 119-120.

51

TVRDÝ, ŠTEFAN cirkevný hodnostár, ľudovýchovný pracovník * 4.11.1788 Ţilina † 16.11.1862 Ţilina 150. výročie úmrtia Filozofiu a teológiu študoval v Nitre. Pôsobil ako kaplán a farár v Trenčíne, od roku 1814 v Strečne a ešte v tom istom roku v Dolnom Hričove a v rokoch 18181832 v Bytči. V roku 1737 ho vymenovali za titulárneho a v roku 1853 za sídelného nitrianskeho kanonika. Bol prísediacim stoličného súdu v Trenčíne a od roku 1849 aj dozorcom biskupského sirotinca v Ţiline. Stal sa hradňanským a neskôr ţilinským archidiakonom, čestným prepoštom „de Richnov prope Krompach in Scepusio“ a od roku 1861 bol spovedníkom Nitrianskej kapituly. Patril medzi katolíckych cirkevných hodnostárov slovenského pôvodu, ktorí sa aj po roku 1849 angaţovali v slovenskom národnom hnutí. Spolu s vdp. Eugenom Geromettom organizoval spolky miernosti na Povaţí. Literatúra: Slovenský biografický slovník T-Ţ. - Zv. VI. - Martin : Matica slovenská, 1994. S. 160. Pašteka, Július: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. S. 1420. Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 184. FISCHER-PISCATORIS, JÁN evanjelický kňaz, jazykovedec * 30.11.1672 Ţilina † 14.4.1720 Kremnica 340. výročie narodenia Študoval v Ţiline, Bratislave, Vratislavi a vo Wittenbergu (1697-99). Diela písal po latinsky. Známa je však jeho dizertácia "O pôvode, právach a uţitočnosti slovanského jazyka". Dielo bolo v tom čase ojedinelou obranou slovanského jazyka, hovorilo o jeho pôvode, kultúrnom význame. Dokazoval v ňom slovanský pôvod niektorých pomenovaní na území Nemecka. Poukázal na uţitočnosť slovanského jazyka v náboţenskom, politickom a hospodárskom ţivote Európy. Tu vyslovil aj známy argument o nesprávnom odvodzovaní pôvodu slova slavus (Slovan) od sclavus (otrok), ktoré sa zjavovalo aj neskôr najmä v prácach maďarských historikov. Literatúra: Biografický lexikón Slovenska II. E-J. Martin : Slovenská národná kniţnica, 1987. S. 92. Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter: Mesto Ţilina. Ţilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 171.

52

DECEMBER

BAKARDŢIEVA-HLOŢNÍKOVÁ, AGNEŠA Pseud.: Hloţníková Agneša maliarka, grafička, ilustrátorka * 1.12.1942 Svederník, okr. Ţilina 70. výročie narodenia V rokoch 1956-1960 študovala na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave a v rokoch 1960-1967 na VŠVU v Bratislave odbor voľnej grafiky a kniţnej ilustrácie. V tvorbe sa venuje voľnej grafike, grafike so sakrálnou tematikou a kniţnej ilustrácii. Vytvorila niekoľko vitráţí, olejomalieb a sgrafít so sakrálnou tematikou, ktoré sú inštalované v kostoloch na Slovensku. Od roku 1956 ţije a tvorí v Bratislave. Literatúra: Valachová, Milada: Slovník maliarov a sochárov okresu Ţilina. Ţilina: Okresná kniţnica Ţilina, 1995. S. 47. Malý, Zbyšek: Slovník českých a slovenských výtvarných umĕlců 1950–1997 A–Č. Ostrava: Výtvarné centrum Chagall, 1998. S. 69. GÁBOR, PAVOL herec, spevák, reţisér, scenárista * 1.12.1932 Varín † 28.8.2003 Bratislava 80. výročie narodenia Varínsky rodák vyštudoval VŠMU v Bratislave. Bol sólistom opery SND v Bratislave. V roku 1982 získal titul „Zaslúţilý umelec“ za rozvoj slovenského interpretačného umenia a popularizáciu slovenskej ľudovej piesne. V mladosti bol účastníkom a laureátom troch medzinárodných festivalov mládeţe (Varšava, Viedeň, Landollen v Anglicku). Vo Varíne zaloţil v r. 1948 folklórny súbor “Sekera“. Účinkoval ako herec, spevák, reţisér a scenárista na koncertoch v televízii, rozhlase a v ţivých vystúpeniach po celej republike. Literatúra: Cvacho, Emil: Varín. Pohľad do jej histórie : Varín, 2004. S. 56. MURÁŇ, KAMIL básnik * 1.12.1962 Terchová 50. výročie narodenia

53

Po skončení gymnázia v Ţiline študoval nadstavbové štúdium v Bratislave Kultúrno-výchovná činnosť a neskôr Pedagogickú fakultu v Nitre študijný odbor Učiteľstvo pre 1. stupeň základnej školy, ktorú ukončil v roku 1988. V súčasnosti ţije v Belej a pracuje ako ţivnostník. Básnická zbierka Strapatý chlapec (1944) je jeho básnickým debutom. Literatúra: Sobolová, Boţena – Lajdová, Nataša : Slovník začínajúcich autorov okresu Ţilina. Ţilina : Ţilinská kniţnica, 2006. S. 19. Muráň, Kamil: Strapatý chlapec. Terchová: Mistene kultúrne stredisko, 1994. S. 118.

CZEISEL, JURAJ kňaz, osvetový pracovník, prekladateľ * 19.4.1865 Kláštor pod Znievom † 5.12.1937 Terchová 75. výročie úmrtia Od roku 1911 aţ do smrti účinkoval ako duchovný správca farnosti a Kostola sv. Martina v Terchovej. Šíril osvetu, bojoval proti alkoholizmu, zakladal spolky miernosti a publikoval v slovenskej i maďarskej tlači. V maďarčine vydal samostatné spisy Otvorený list autorom Obzoru Nitrianskej ţupy (1906) a Pravda o liehových nápojoch (1907). Z maďarského jazyka preloţil do slovenčiny niekoľko náboţenských diel: Malá obrázková biblia alebo dejiny spasenia (1898), Ľudový ţivotopis ctihodného Jána Bosku (1925) a iné. Jeho zásluhou sa počas 1. svetovej vojny podarilo zachrániť v Kostole sv. Martina historický zvon menom "Juraj". Literatúra: Pašteka, Július: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. S. 138–139. Biografický lexikón Slovenska II. C-F. Martin : Slovenská národná kniţnica, 2004. S. 77. VOLANSKÁ, HELA prozaička * 5.12.1912 Lodţ, Poľsko † 23.12.1996 Praha, Česko 100. výročie narodenia Vlastným menom Chaja Wolfowitz, vydatá Friedmannová. Po maturite študovala medicínu na UK v Bratislave, kde bola r. 1940 promovaná. V rokoch 1940 -1943 pracovala na chirurgickom oddelení Štátnej nemocnice v Ţiline, potom bola z rasových dôvodov internovaná v koncentračnom tábore v Novákoch. Počas SNP prešla na stranu povstalcov. Po vojne bývala v Bratislave a v roku 1946 sa presťahovala do Prahy. Do slovenskej literatúry vstúpila ako autorka vojnových

54

a povstaleckých próz či románov z lekárskeho prostredia. V roku 1996 zomrela v Prahe. Literatúra: Volanská, Hela: Ako na cudzej svadbe. Bratislava :Vydavateľstvo PT, 2009. 246s. Volanská, Hela: Siahni si, ako ma to bolí. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1970. 320s. ĎURKOVSKÝ, PETER básnik, publicista * 6.12.1967 Ţilina 45. výročie narodenia Rodák zo Ţiliny, básnik mladšej strednej generácie. Študoval na gymnáziu s ekonomickým zameraním v Ţiline, kde v r. 1990 maturoval. Básňami sa prezentoval od roku 1992 na súťaţiach a podujatiach Literárne Šurany, Literárny Zvolen, Jašíkove Kysuce a i. Po časopisecky publikovaných básňach (v Dotykoch, Mladých rozletoch, Novom slove, Romboide, Tvorbe T a i.) kniţne vydal zbierky reflexívnej poézie reflektujúce osobnú i spoločenskú realitu súčasnosti, zahalenú biblickou symbolikou. Pôsobí v Ţiline a venuje sa literárnej tvorbe. Literatúra: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a SNK, 2001. S. 88. Válek, Igor: Literárny lexikón Ţilinského samosprávneho kraja. Ţilina : Kniţné centrum, 2009. S. 63-64. RUŢIČKA, TOMÁŠ r.k. kňaz, sociálny a kultúrny pracovník, politik * 11.12.1877 Gbely, okr. Skalica † 21.6.1947 Ţilina 135. výročie narodenia 65. výročie úmrtia viď. jún ŠULEK, JÁN učiteľ, prastarý otec M.R. Štefánika * 29.7.1774 Rajec † 6.12.1837 Sobotište 175. výročie úmrtia Vynikajúci pedagóg, vo vyučovacom procese uplatňoval slovenčinu a počas pôsobenia v Mošovciach zaloţil ľudovú kniţnicu. Zostavil v češtine Latinskú gramatiku je autorom náboţenských príručiek (katechizmus, začiatky evanjelického

55

učenia). Popri pedagogickej práci sa sústavne venoval ľudovýchovnej činnosti, prekladal osvetové príručky. Posmrtne vyšla jeho práca o vyuţívaní vody pri liečbe človeka podľa skúseností ľud. lekára Priessnitza. Literatúra: Slovenský biografický slovník R-Š. - Zv. V. - Martin : Matica slovenská, 1992. S. 544-545. HLOŢNÍK, VINCENT maliar, grafik, ilustrátor * 22.10.1919 Svederník † 10.12.1997 Bratislava 15. výročie úmrtia V rokoch 1933-1937 študoval na gymnáziu v Ţiline, 1937-1942 študoval monumentálnu maľbu u profesora F. Kyselu na Vyššej umelecko-priemyselnej škole v Prahe. V roku 1942 pôsobil ako výtvarník v Matici slovenskej v Martine, v rokoch 1943-1949 bol slobodným umelcom v Ţiline a Svederníku. V rokoch 1952-1972 viedol oddelenie kniţnej ilustrácie a voľnej grafiky na VŠVÚ v Bratislave. V rokoch 1960-1964 bol rektorom, od roku 1972 profesorom tejto školy. V svojej tvorbe sa venoval maľbe, kresbe, grafike a kniţnej ilustrácii. Ilustroval viac neţ 30 kniţných titulov. Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia a jeho dielo predstavuje rozsiahle maliarske, grafické a ilustračné dielo, ktoré je jedným z nosných pilierov moderného výtvarníctva na Slovensku a je známe pod názvom Hloţníkova grafická škola. Realizoval aj monumentálno-dekoratívne práce v architektúre, vyhotovil mnohé mozaiky a vitráţe vo viacerých kostoloch na Slovensku. Bol vedúcim predstaviteľom slovenskej povojnovej výtvarnej generácie a za svoje dielo bol ocenený mnohými svetovými cenami. Literatúra: Maťovčík, Augustín: Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1999. S.163-164. Breier, Pavel: Vincent Hloţník v mojich fotografiách a spomienkach. Bratislava : Petrus, 2005. 156 s. Biografický lexikón Slovenska III. G-H. Martin : Slovenská národná kniţnica, 2007. S. 471–474. MATIAŠKA, MILAN básnik, prozaik * 10.12.1972 Ţilina 40. výročie narodenia Po skončení gymnázia študoval v rokoch 1991-1996 na FF UK v Bratislave odbor slovenčina - nemčina. Na FF UK v Bratislave prednášal dejiny slovenskej literatúry.

56

Dnes je na „voľnej nohe“. Prispieva do rôznych literárnych časopisov (RAK, Romboid, Revue svetovej literatúry) a prekladá z nemčiny. Literatúra: Sobolová, Boţena – Lajdová, Nataša : Slovník začínajúcich autorov okresu Ţilina. Ţilina : Ţilinská kniţnica, 2006. S. 14. MÉSAROŠ, ONDREJ bernolákovec, náboţenský spisovateľ, cirkevný hodnostár * 23.10.1741 Varín † 12.12.1812 Nitra 200. výročie úmrtia Pochádzal z roľníckej rodiny. Študoval na Gymnáziu v Ţiline, filozofiu a teológiu v Nitre. V roku 1768 bol vysvätený za kňaza a stal sa vynikajúcim kazateľom. V kostole v Dubnici nad Váhom dal vybudovať hlavný oltár a organ. Bol popredným predstaviteľom bernolákovského Slovenského učeného tovarišstva. Písal homiletickú literatúru, vydal okolo 40 kázní. Z nemčiny preloţil modlitebnú kniţku a náboţenské práce. V dubnickej farskej kronike vylíčil hrôzy francúzskej revolúcie. Literatúra: Pašteka, Július: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. S. 914–915. Slovenský biografický slovník M-Q. - Zv. IV. - Martin : Matica slovenská, 1990. S. 154-155. GRNÁČ, LADISLAV maliar, reštaurátor * 10.10.1901 Bytča † 19.12.1977 Bratislava 35. výročie úmrtia Od roku 1926 študoval na AVU v Prahe u profesorov Šilhavého, Loukotu a Nechleba. V roku 1929 odišiel do Paríţa, kde študoval u maliara Františka Kupku a u profesora Bourdella kresbu a fresku. Venoval sa prevaţne portrétovej maľbe, krajinomaľbe a figurálnym kompozíciám so soc. námetmi, v 30. – 40. rokoch pracoval v oblasti tvorby reklamných letákov, po roku 1954 pôsobil ako maliarreštaurátor. Najznámenší je Potrét dámy (1929). Jeho diela sú v SNG v Bratislave a v Povaţskej galérii umenia v Ţiline . Literatúra: Sobolová, Boţena – Lajdová, Nataša : Slovník začínajúcich autorov okresu Ţilina. Ţilina : Ţilinská kniţnica, 2006. S. 19. Biografický lexikón Slovenska III. G-H. Martin : Slovenská národná kniţnica, 2007. S. 220.

57

Slovenský biografický slovník E-J. - Zv. II. - Martin : Matica slovenská, 1987. S. 229. ŠÍPKA, EMIL učiteľ, geograf, spisovateľ * 22.12.1932 Liptovská Osada 80. výročie narodenia V Liptovskej osade vychodil základnú školu, v Ruţomberku Štátnu meštiansku školu chlapčenskú a Gymnázium. Diaľkovo študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Emil Šípka učil v základných a stredných školách. Získal pedagogické miesto v Ţilinskej univerzite v Ţiline, kde pôsobil aţ do odchodu do dôchodku. Tu ho menovali za docenta ekonomickej geografie. Ako študentovi mu najviac učarovala krásna literatúra no najmä poézia, ktorej sa venuje dodnes. Vydal zbierku ľúbostnej lyriky pod názvom Spoveď(2010). Je členom literárneho klubu Silans v Ţiline. Literatúra: Dotazník vypracovaný pre Krajskú kniţnicu v Ţiline (2011) Šípka, Emil: Emil Šípka. Personálna bibliografia. Liptovská osada: Miestny odbor Matice slovenskej, 2003. S. 34. MARSINA, ŠTEFAN VIKTOR františkán, cirkevný historik, hudobník, publicista * 23.12.1847 Ţilina † 12.2.1896 Niţná Šebastová 165. výročie narodenia V Ţiline absolvoval františkánske gymnázium a v rokoch 1879-1880 pôsobil ako organista a profesor františkánskeho gymnázia v Ţiline. Zaoberal sa cirkevnými dejinami. Napísal ţivotopisy viacerých osobností Slovenského učeného tovarišstva. Literatúra: Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter : Mesto Ţilina. Ţilina : Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 177. Pašteka, Július: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. S. 138–139. Slovenský biografický slovník M-Q . Zv. IV. – Martin : Matica slovenská, 1990. S. 86. MLÁDENEK, MIROSLAV sochár, rezbár * 25.12.1967 Ţilina 45. výročie narodenia

58

V rokoch 1982-1985 študoval na SOU v Rajci, odbor rezbár u F. Karcha. Od roku 1986-1989 na SUPŠ v Bratislave, odbor tvarovania dreva a rezbárstvo u J. Šicka. V roku 1991 ukončil štúdium na VŠVU v Bratislave u P. Paliatka a R. Chrenku. Venuje sa architektonickým a grafickým designom, najmä návrhom na nábytkové objekty. Ţije a tvorí v Ţiline a v Bratislave. Literatúra: Valachová, Milada: Slovník maliarov a sochárov okresu Ţilina. Ţilina: Okresná kniţnica Ţilina, 1995. S. 56. Kosec, Milan: Povaţská galéria umenia v Ţiline. Ţilina: Povaţská galéria umenia, 2002. S. [6-7]. Mazúr, Milan: Výtvarná Ţilina ´98. Ţilina: Povaţská galéria umenia, 1998. S. 26. ČIERNA, PAVLÍNA grafička * 26.12.1967 Ţilina 45. výročie narodenia Na VŠVU v Bratislave študovala v rokoch 1987-1993 u V. Popoviča. V tvorbe sa venuje grafike, priestorovým objektom a inštaláciám. Ţije a tvorí v Ţiline a v Rosine. Literatúra: Valachová, Milada: Slovník maliarov a sochárov okresu Ţilina. Ţilina: Okresná kniţnica Ţilina, 1995. S. 56. RUMPEL, GAŠPAR národnokultúrny dejateľ, r.k. kňaz * 28.12.1767 Rajec † 1.4.1832 Veľké Rovné 245. výročie narodenia 180. výročie úmrtia viď. apríl DADAN, JÁN, ML. kníhtlačiar * december 1662 Ţilina † 26.7.1704 Ţilina 350. výročie narodenia Syn kníhtlačiara Jána Dadana st. Získal rozsiahle vzdelanie v humanitných odboroch. V čase jeho účinkovania bola ţilinská tlačiareň jedna z najúspešnejších, pokiaľ išlo o vydávanie protestantských tlačí. Vytlačil desiatky spisov rôzneho

59

zamerania (kalendáre, učebnice, diela J. A. Komenského, spisy M. Institorisa a i.). Jeho pričinením sa Ţilina stala koncom 17. a zač. 18. stor. jedným z hlavných stredísk kníhtlačiarstva v Uhorsku. Po jeho smrti prešla tlačiareň do rúk švagra Jána Chrastinu, ktorý ju neskôr presťahoval do Púchova. Jeho zásluhy ocenil Daniel Krman v známej pohrebnej kázni "Kniha ţivota"(1704). Literatúra: Prikryl, Ľubomír – Štanský, Peter : Mesto Ţilina. Ţilina : Regionálna a rozvojová agentúra, 1997. S. 177. Biografický lexikón Slovenska II. C-F. Martin : Slovenská národná kniţnica, 2004. S. 190. Halaj, Dušan : Ţilina dejiny a prítomnosť : Ţilina: Osveta, 1975. S. 222. HADÍK, JONÁŠ Hadikius, Hodikius, Rajetius spisovateľ, učiteľ, evanjelický kňaz * Okolo r. 1600 Rajec † 1657 Trenčín 355. výročie úmrtia Po absolvovaní škôl v Rajci a Bytči študoval v roku 1627-1629 na univerzite vo Wittenbergu. Po návrate pôsobil v Bánovciach nad Bebravou, v rokoch 16301632 bol rektorom v Ţiline, 1632-1636 v Trenčíne. Od roku 1636 bol evanjelickým farárom v Predmieri, neskôr v Košeci, Bánovciach nad Bebravou, od roku 1645 bol seniorom v Trenčíne. Vydal filozofické a teologické dišputy a pohrebné kázne. Literatúra: Rizner, Ľ.V. : Bibliografia písomníctva slovenského II. Martin : Matica slovenská 1931. S. 59-60. Kuzmík, J.: Slovník autorov slovenských a so slovenskými vzťahmi za humanizmu I. Martin : Matica slovenská, 1976. Slovenský biografický slovník E-J. Zv. 2. Martin : Matica slovenská, 1987. S. 258.

60

Výročia osobností slovenského literárneho ţivota v roku 2012 30. výročie úmrtia

Vajanský, Svetozár Hurban advokát, literát * 16.1. 1847 Hlboké † 17.8. 1916 Martin 165. výročie narodenia

Ondrejov, Ľudo básnik, prozaik * 19.10. 1901 Slanje, Chorvátsko † 18.3. 1962 Bratislava 50. výročie úmrtia

Tablic, Bohuslav spisovateľ, literárny historik, evanjelický cirkevný hodnostár * 6.9. 1796 České Brezovo † 21.1. 1832 Kostolné Moravce 180. výročie úmrtia

Hurban, Jozef Miloslav spisovateľ, redaktor, evanjelický farár * 19.3. 1817 Beckov † 21.2. 1888 Hlboké 195. výročie narodenia

Švantner, František prozaik * 29.1. 1912 Bystrá † 13.10. 1950 Praha 100. výročie narodenia

Sládkovič, Andrej štúrovský básnik * 30.3. 1820 Krupina † 20.4. 1872 Radvaň nad Hronom dnes súčasť Banskej Bystrice 140. výročie úmrtia

Záborský, Jonáš spisovateľ, dramatik, historik, publicista * 3.2. 1812 Záborie † 23.1. 1876 Ţupčany 200. výročie narodenia

Kráľ, Janko romantický štúrovský básnik * 22.4. 1822 Liptovský Mikuláš † 23.5. 1876 Zlaté Moravce 190. výročie úmrtia

Chalupka, Samo štúrovský básnik, evanjelický farár * 27.2. 1812 Horná Lehota † 19.5. 1883 Horná Lehota 200. výročie narodenia

Francisci-Rimavský, Ján spisovateľ, redaktor, politik * 1.6. 1822 Hnúšťa † 7.3. 1905 Martin 190. výročie narodenia

Urban, Milo spisovateľ, prekladateľ * 24.8. 1904 Rabčice † 10.3. 1982 Bratislava 30. výročie úmrtia

Kolár, Ján básnik, zberateľ a vydavateľ ľudovej slovesnosti * 29.7. 1793 Mošovce † 24.1. 1852 Viedeň 160. výročie smrti

Ţarnov, Andrej lekár, básnik katolíckej orientácie * 19.11. 1903 Kuklov † 16.3. 1982 Pouhgkeepsie, štát New York

Mináč, Vladimír prozaik, esejista * 10.8. 1922 Klenovec

61

† 25.10. 1996 Bratislava 90. výročie narodenia

* 29.1. 1879 Skalica † 3.11. 1912 Moravské Lieskové 100. výročie úmrtia

Slančíková-Timrava, Boţena spisovateľka * 2.10. 1867 Polichno † 27.11. 1951 Lučenec 145. výročie narodenia

Plávka, Andrej básnik, prozaik * 18.11. 1907 Liptovská Sielnica † 11.7. 1982 Bratislava 105. výročie narodenia 30. výročie úmrtia

Bernolák, Anton slovenský jazykovedec * 3.10. 1762 Slanica † 15.1. 1813 Nové Zámky 250. výročie narodenia

Smrek, Ján básnik * 16.12. 1898 Zemianske Lieskové † 8.12. 1982 Bratislava 30. výročie úmrtia

Vansová, Terézia spisovateľka * 18.4. 1857 Zvolenská Slatina † 10.9. 1942 Banská Bystrica 155. výročie narodenia 70. výročie úmrtia

Krčméry, Štefan básnik, literárny historik * 26.12. 1892 Mošovce † 17.2. 1955 Pezinok 120. výročie narodenia

Hollý, Jozef dramatik, evanjelický kňaz

62

MENNÝ REGISTER A

F

Androvičová, Elena 17 Árvay, Ladislav 38

Faltín, Michal 43 Ferko, Vladimír 47 Figura, František 21-22 Filippiová, Elena 3 Fischer-Piscatoris, Ján 52 Francisci-Rimavský, Ján 61 Frivaldský, Ján 30 Fulla, Ľudovít 11

B Babiar, František 22 Bagin, Albín 3-4 Bakaradţieva-Hloţníková, A. 53 Balkóciová, Mária 42-43 Bartek, Henrich 15-16 Bauer, Ladislav 7 Bednárik, František Eduard 6 Beniač, Štefan 9 Berger, Ladislav 48-49 Bernát, Jozef 32-33 Bernolák, Anton 62 Bielek, Anton Karol 41-42 Bielek, Karol 4 Bielik, Tibor 12-13 Bittčanský, Eduard 13 Botek, Anton 5-6 Brezány, Štefan Atila 25-26

G Gabčík, Jozef 19, 30 Gabčová, Janka 28 Gábor, Pavol 53 Galovský, Roman 19 Gavlovič, Hugolín 29, 50 Gerometta, Eugen 35 Grnáč, Ladislav 57 Grossmann, Jozef 44

H Hadík, Jonáš 60 Hálek, Ivan 51 Hatala, Stanislav 24 Herian, Karol 28 Hloţník, Pavol 39-40 Hloţník, Vincent 56 Hollý, Jozef 62 Horecký, Anton 49 Hrubý, Ladislav 42 Hulín, Eduard 36 Hulka, Jaroslav 16-17 Hurban, Jozef Miloslav 61

C-Č Czeisel, Juraj 54 Čapka, Ferdinand 41 Čapkovič, Ladislav F. 51 Čeredejev, Ivan 13 Červeňanský, Ján 34-35 Čierna, Pavlína 59 Čutek, Juraj 11 D-Ď Dadan, Ján ml. 59-60 Dikoš, Peter 38-39 Ďurčanský, Juraj 23-24 Ďurkovský, Peter 55

CH Chalupka, Samo 61 Chmelár, Slavomír 39 Chmelár, Vladimír 37-38 Chvastek, Alojz 21

63

Mucha, František 29-30 Muráň, Kamil 53-54

J Jakubek, Imrich 12 Javorský Vlado 20

N K Necpalová, Janka 3 Kállay, Vojtech 15 Kempný, Ján 31 Klemens, J. Boţetech 14 Klenovič, Jaroslav 44 Kolár, Ján 61 Kompánek, Vladimír 48 Köhler, Richard 7-8 Krajíček, Ivan 29 Kráľ, Janko 61 Krčméry, Štefan 62 Kurucárová, Jana 11-12

O Onderjov, Ľudo 61

P Pártošová, Štefánia 35-36 Pascha, Edmund 25 Petrovský-Šichman, A. 24 Pisár, Peter 34 Plachtinská, Ida 8-9 Plávka, Andrej 62 Prekopp, Ivan 37 Prikryl, Pavol 23

L Lagová, Lýdia 16 Lászlová, Karin 8 Lemeš, Andrej 49-50 Lenčová, Boţena 4-5 Lesňáková, Soňa 19-20 Letz, Belo 50 Liová, Zuzana 45-46 Lombardini, Alexander 22-23

R Rovnianek, P. Víťazoslav 33,34 Rumpel, Gašpar 18,59 Ruţička, Tomáš 31,55

M

S

Martinček, Jozef 6-7 Marsina, Štefan V. 58 Marsinová, Marta 27 Matiaška, Milan 56-57 Meliš, Ivan 47 Mesároš, Ondrej 57 Mičienka, Milan 32 Milec, Ján 25 Milučký, Jozef 2 Mináč, Vladimír 61 Minárik, Ivan 9-10 Mišík, Anton 14 Mládenek, Miro 58-59 Mráz, Ľuboslav 14-15

Sládkovič, Andrej 61 Slančíková-Timrava, Boţena 62 Slota, Juraj 45 Smrek, Ján 62 Soviar, Vladimír 26 Straka, Anton 43-44 Š Šeliga, Andrej 32 Šípka, Emil 58 Škrábik, Andrej 27 Štefko, Vladimír 10 Šujanský, František 18, 28

64

Šulek, Ján 55-56 Šulík, Martin 46 Švantner, František 61

V Vajanský, Svetozár Hurban 61 Vansová, Terézia 62 Vároš, Milan 17-18 Volanská, Hela 54-55 Vlkolaček, Mojmír 47-48

T Tablic, Bohuslav 61 Tiso, Jozef 46 Turzo, Juraj 40 Tvrdý, Štefan 52

Z, Ţ Záborský, Jonáš 61 Zaymus, Romuald Čestislav 36-37 Zelný, Jozef 21 Zvara, Teodor 2 Ţarnov, Andrej 61

U Urban, Milo 61

65

Názov: Kalendárium : výročia osobností okresu Ţilina a Bytča a výročia osobností slovenského literárneho ţivota v roku 2012 Zostavili: Mgr. Ivana Jančulová, Ivana Uríková, Úsek regionálneho výskumu, dokumentov a informácií Zodpovedná redaktorka: Mgr. Katarína Šušoliaková, riaditeľka Krajskej kniţnice v Ţiline Vydala: Krajská kniţnica v Ţiline v zriaďovateľskej pôsobnosti Ţilinského samosprávneho kraja Rok vydania: 2012 Počet strán: 66 Náklad: 50 ks

66

Krajská kniţnica v Ţiline

2012

67