NÁRODY BEZ MINULOSTI SÚ NÁRODMI BEZ BUDÚCNOSTI. NAVŠTÍVTE STÁLU EXPOZÍCIU O POČIATKOCH KRESŤANSKEJ A NÁRODNEJ MINULOSTI SLOVÁKOV NA NITRIANSKOM HRADE. JEJ PERLAMI SÚ NAPRÍKLAD KYJEVSKÉ LISTY, BULA INDUSTRIAE TUAE PÁPEŢA JÁNA VIII. A METODOV ZÁKON SUDNYJ LJUDEM A JEHO KÁZEŇ SVÄTOPLUKOVMU KRÁĽOVSKÉMU DVORU. Jozef Šucha, DIMENZIE, október 2008
Bula Industriae Tuae v knihe korešpodencie pápeža Jána VIII.
Vo dne i v noci uvaţuj o pamiatkach otcov, skúmaj počiatky svojho národa, sleduj deje a zápisky, lebo ohavnou vecou by bolo, keby si chodil ako cudzinec po svojej vlasti! Výrok gréckeho filozofa Kassiodora zo 6. storočia n. l.
Pred viac ako rokom bola v novom Diecéznom múzeu na Nitrianskom hrade z iniciatívy nitrianskeho biskupa Viliama Judáka otvorená stála expozícia „Keď písmo prehovorí“. Originálnym spôsobom približuje návštevníkom počiatky kresťanstva na území Slovenska, misiu byzantských učiteľov a ich prínos pre kresťanstvo v Európe. Vyvolala zaslúžený ohlas a záujem, o čom svedčia stovky zápisov v knihe návštev, kde sa okrem slovenčiny nájdu takmer všetky európske jazyky, ale aj zápisy z ázijských krajín. Igor Dráč a Inge Dráčová autori expozície, o svojich cieľoch pri výbere exponátov povedali: „Našim zámerom bolo poskytnúť návštevníkom nielen fascinujúci pohľad na majstrovsky vypracované kópie týchto pre naše Úvod do expozície: baroková socha žehnajúceho Ježiša a nálezy z hradiska v Bojnej pri Piešťanoch
národné i kresťanské dejiny tak vzácnych dokumentov, ale prinajmenšom v rovnakej miere priblížiť aj ich obsah a jeho historickú výpoveď podfarbenú dobovou rétorikou, myslením a konaním ľudí, ktorí tvorili dejiny Európy pred takmer dvanástimi storočiami. Zoznam dokumentov vybraný prof. Petrom Libom, je zostavený tak, aby tvoril jeden ucelený dramatický príbeh našej slávnej minulosti, ktorú by mal každý z nás poznať a vážiť si ju. Pre zahraničných návštevníkov, sú sprievodné texty v expozícii preložené do troch svetových jazykov.“
Faksimilie na pergamenoch
Vystavované faksimilie pochádzajú zo „skriptória“ Ivana Galamboša. Napísané sú na pergamenoch hlaholikou, cyrilikou i latinkou a sú zhotovené podľa vzorov, ktoré sa uchovali v kláštoroch, knižniciach i múzeách na rôznych miestach Európy. Autor expozície Igor Dráč v spolupráci s Ivanom Galambošom autorom faximilií.
Tieto jednoznačné doklady rozširovania kresťanského života na našom území len potvrdzujú slová posolstva kráľa Rastica, ktoré poslal v r. 862 do Byzancie cisárovi Michalovi III., a ktoré sa zachovali v Živote Konštantína: „ ...náš ľud pohanstvo odvrhol a kresťanského zákona sa drží, ale my Sloveni, nemáme učiteľa a biskupa takého, ktorý by nám pravú kresťanskú vieru v rodnej reči vysvetlil.
Kráľ Rastislav, kresba Ivan Pavlisko
Byzantský cisár Michal III., freska z 9. st v bazilike sv. Klementa v Ríme
Kráľ Rastic žiadal pre svoju ríšu aj biskupa, ktorý by založil školy a vybudoval domácu cirkev nezávislú od silnej Franskej ríše, ktorá zaberala prakticky celú západnú Európu a tiež zákonodarcu, ktorý by zostavil zbierku zákonov, tak dôležitú pre existenciu samostatného štátneho útvaru. Byzantský cisár Michal III. vyhovel Rasticovej žiadosti a v roku 863 poslal na územie dnešného Slovenska solúnskych bratov, ktorí priniesli nové písmo, akým sa dala zapísať reč našich predkov.
Aktivity slovenských knieţat Táto udalosť vyvolala reakciu u franského duchovenstva. V rokoch 871-873 vznikol spis O obrátení Bavorov a Korutáncov, ktorý bol zostavený v Salzburgu ako protest proti pôsobeniu byzantskej misie a ustanoveniu nezávislej cirkevnej hierarchie na území Panónie, dnešného Slovenska a Moravy. Podáva mimoriadne cenné a podrobné informácie o kresťanských aktivitách slovenského kniežaťa Pribinu a jeho syna Koceľa v Nitre a neskôr medzi Slovenmi v Panónii už od roku 839, ktorí pozdvihli duchovný a kultúrny život v Zadunajsku na vysokú úroveň dávno pred príchodom maďarských kmeňov, čo potvrdzujú početné významné nálezy maďarskej archeologičky PhDr. Ágnes Csemiczki-Sósovej.
Štúdia Pribinovho kostola v Nitre Kresba: Tibor Kalafús
Mapa Pribinovho a Koceľovho kniežatstva v 9.st.v Panónii (dnešné Maďarsko) (spracoval Igor Dráč)
Pribinovo hradisko, hrad a bazilika Panny Márie v Blatnohrade (Zalavár) pri Balatóne
Cenným svedectvom sú aj faksimilie originálu listiny, ktorou franský kráľ Ľudovít Nemec potvrdzuje, že Pribina daroval zo svojho majetku pozemky v okolí Balatónu kláštoru sv. Maurícia. Táto listina je mimoriadne zaujímavá aj tým, že obsahuje výraz: „slougenzin marcham“ (čítaj: slovjencin marka) teda „HRANIČNÉ ÚZEMIE SLOVENČINY“, čo mnohí historici považujú za prvé geografické označenie územia predkov Slovákov.
Slougenzin marcham
Z agendy rímskych pápeţov Najvzácnejší dokument expozície je Bula Industriae tuae pápeţa Jána VIII. z roku 880, ktorou určuje biskupa pre Svätú cirkev nitriansku, prvú známu diecézu na Slovensku a v celej stredovýchodnej Európe (Praha r.973, Ostrihom, Krakov, Hnezdno r.1000, Olomouc r.1063). Pápež prijíma Svätopluka a jeho kráľovstvo pod svoju ochranu, potvrdzuje Metodovi arcibiskupstvo a používanie staroslovenského jazyka pri bohoslužbách. Svätopluka oslovuje „jediným synom“, ako pápeži titulovali rímskych cisárov alebo kandidátov na cisársku korunu.
pápež Ján VIII.
pápež Štefan V. Z ustanovení bully Industriae Tuae
Z listu pápeža Štefana V. kráľovi Svätoplukovi
Zaujímavou je ukážka z Cividalského evanjeliára zo 6. storočia pochádzajúceho z Aquileie, ktorý sa neskôr používal na zápisy mien významných návštevníkov kláštora v Cividale (v dnešnom Taliansku) z úcty a vďaky za donesené dary. Mnísi tu zaznamenali mená našich panovníkov z 9. storočia: Pribinu, Koceľa, Rastica (Rastislava) i Svätopluka a okolo 370 ďalších slovanských mien.
Cividalský evanjeliár: Svätopluk, Zemežízňa, Preslav, Koceľ Pribina, Rastislav.
Kaligraficky atraktívne sú faksimilie vzácnych hlaholských textov. Napríklad Kyjevské listy s krásnou modlitbou vyjadrujúcou lásku k vlasti: Na kráľovstvo naše Pane, milostivo vzhliadni, nedaj cudzím, čo naše je a nevydaj nás za obeť národom pohanským..., alebo iluminované ukážky z Assemaniho evanjeliára, Sinajského euchológia, či Staroslovenského spovedného poriadku. Medzi nimi sa nachádza i kázeň arcibiskupa Metoda určená Svätoplukovmu kráľovskému dvoru, známa pod názvom: Napomenutie vladárom, zachovaná v jedinom hlaholskom origináli v zborníku Clozianus codex paleoslovenicus glagoliticus z 11. storočia. Assemaniho evanjeliár, Sinajské euchológium a staroslovenský spovedný poriadok
Súčasťou expozície je i významné dielo arcibiskupa Metoda, ako právnika a zákonodarcu: Zákon sudnyj ljudem, Nomokánon i vzácny dokument - originál Codex Monacensis Latinus č. 14008, ktorý Metodovi daroval v r. 869 pápež Hadrián II. ako súbor cirkevných predpisov. Nachádzajú sa v ňom latinkou vpísané poznámky v staroslovenskom význame. Podľa prof. M. Lacka sú to tieto slová: isi-
ku (jazyku), imati (mať), komuždo (každému), bez povelenia (bez povolenia), a podľa prof. Wilhelma Lettenbauera, ktorý tento starodávny kodex objavil v zbierke rukopisov v štátnej knižnici v Mníchove v r. 1950, ide o najstarší zápis staroslovenského jazyka aký vôbec existuje a navyše napísaný vlastnou rukou svätého Metoda.
Konštantínov Proglas K šperkom expozície patrí Konštantínova báseň Proglas, najstaršia slovenská i slovanská báseň, ktorú zložil Konštantín v r.863-867, o ktorej J. E. kardinál J. Ch. Korec napísal: „Je oslavou nového literárneho jazyka, oslavou písma a slova, ktorá nemá obdobu v európskej poézii tých čias.“ Spis Metodovho žiaka Nauma nazývaný Rozprava o písmenách mnícha Chrabrého, uzatvára obdobie 9. storočia. Vznikol, po smrti kráľa Svätopluka, zrejme v macedónskom Ochride a napísaný bol proti odporcom hlaholského písma, na obhajobu Konštantínovho jazykovedného diela.
Bo také ústa, ktoré sladkosť necítia, človeka činia, akoby bol z kameňa. A ešte väčšmi od človeka z kameňa, je mŕtva duša, každá duša bez písma.
Pisárske náčinie
Proglas
Do expozície sú zaradené i faksimilie najstarších zachovaných dokumentov na území Slovenska: Zoborských listín z r. 1111 a 1113, ktoré sú jednoznačným dôkazom slovenského pôvodu obyvateľov starodávnej Nitry i mnohých geografických názvov na Slovensku. Dokladujú existenciu kláštora a školy na Zobore. Najstaršou knižnou pamiatkou na Slovensku, a asi aj v bývalom Uhorsku, je vzácny Nitriansky evanjeliár pochádzajúci z 11. storočia, ktorý nitrianskemu chrámu daroval biskup Juraj Slepčiansky – Pohronec. Súčasťou jeho skvostnej pozlátenej väzby je aj relikviárny dvojkríž z 9. storočia, z čias sv. Metoda.
Nitriansky evanjeliár
Archeologické artefakty Faksimilie písomností sú doplnené archeologickými nálezmi, ktoré dokladujú kresťanstvo na Slovensku už od 2. storočia a pochádzajú z miest, kde sa zdržiavali Rimania. Napríklad hlinené kahance z Gerulaty v Rusovciach pri Bratislave s kresťanskými symbolmi: rybou a kotvou, náhrobné kamene z Kelemantia v Iži s latinskými nápismi zo 4. storočia, ako aj v Bíni nájdené zlaté mince s kresťanskými symbolmi pochádzajúce z prvej pol. 5. stor. Novšie archeologické nálezy, ktoré spôsobili priamo senzáciu vo vedeckých kruhoch i vo verejnosti, sú zo staroslovenského hradiska v Bojnej s rozlohou až 14 ha. Ide hlavne o vzácny poklad šiestich pozlátených plakiet s krátkymi latinskými textami a o bronzové zvony, akých je na svete len päť: dva vo Vatikáne, dva v Nemecku a piaty na Slovensku.
Pyxida zo 4.st. z Čiernych Kľačian (dar cisára Michala III. kráľovi Rastislavovi) naaranžovaná spoluautorkou expozície Inge Dráčovou.
Kríž z 10.st. nájdený vo Veľkej Mači
Románska reliéfna plastika: torzo postavy svätca sediaceho na apside veže kostola odborníkmi považovaná za sv. Metoda a reliéf za výzdobu náhrobného kameňa
Pôsobivé priestory J. Chryzostom kardinál Korec nitriansky biskup, pokračoval v obnove nitrianskeho hradu rekonštrukciou niekdajšej renesančnej zbrojnice na Cirkevné múzeum. Budova vznikla postupným pristavovaním jej jednotlivých renesančných i barokových častí ku gotickej hradbe, ktorá v svojej dobe chránila vnútorné priestory hradu. Rekonštrukcii predchádzal rozsiahly a náročný archeologický a pamiatkový výskum. Pritom boli odhalené časti zaniknutého opevnenia, ale aj cenné renesančné prvky priečelí. Výsledky výskumov boli následne premietnuté do projektu rekonštrukcie, ktorej autorom je architekt Igor Dráč. Zrekonštruovaná budova Diecézneho múzea
Expozícia presvedčila Pri otvorení Inge Dráčová a Igor Dráč povedali: „Expozícia si nerobí ambície byť prísne vedeckým dielom, ale pridŕža sa v maximálnej miere dostupných pramenných zdrojov spracovaných najrenomovanejšími vedeckými pracovníkmi. Snažili sme sa prístupnou formou vzbudiť záujem verejnosti o túto, mimoriadne zaujímavú a dôležitú časť našej histórie, aby sa stala súčasťou nášho každodenného života.“
To nie je mytológia! To je dar Boží pre našich otcov i pre nás. To je dedičstvo otcov, ktoré si musíme zachovať. Jozef kardinál Tomko
Po návšteve diecézneho múzea som hrdý na históriu nášho národa
Po uplynutí jedného roku sa dá povedať, že výstava zaujala. Výstižne to napísal návštevník z Nemecka: „malá, ale citlivo zostavená expozícia, ktorá je motiváciou dozvedieť sa viac o Nitre, Slovensku a ich histórii“. V rámci európskej a svetovej globalizácie je dôležité, aby sa každý národ identifikoval so svojou históriou a kultúrou. Ako napísal historik František Vnuk: „História je pamäťou národa, zdrojom hrdosti v časoch dobrých a zdrojom útechy v časoch zlých.“
Výstava ktorá nás preniesla do iného sveta. Ďakujeme Vám, že ste nám rozšírili obzor poznania.
Hlboko sa skláňam nad vytvoreným dielom viery a lásky k Slovensku
