Jaroslav Stankovič, Václav Cílek a kolektív
Regionálna rozvojová agentúra, september 2005
Edícia Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu - svetové prírodné dedičstvo © Speleoklub Minotaurus Zostavili: Autori:
Jaroslav Stankovič a Václav Cílek Jiří Bruthans, Přírodovědecká fakulta UK, Praha Václav Cílek, Geologický ústav AV ČR, Praha Ľudovít Gaál, Zuzana Višňovská, Správa slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš Ágnes Kovács, Banícke múzeum, Rožňava Mikuláš Rozložník, Správa národného parku Slovenský kras, Brzotín Jaroslav Stankovič, Speleoklub Minotaurus, Rožňava Radka Schmelzová, Praha Ondřej Zeman, Geologický ústav AV ČR, Praha Ľubomír Kováč, Andrej Mock, Peter Ľuptáčik, Igor Hudec, Univerzita P. J. Šafárika, Košice Alena Nováková, Ústav půdní biologie AV ČR, České Budejovice Vladimír Košel, Peter Fenďa, Univerzita Komenského, Bratislava Autori fotografií: Václav Cílek, Stanislav Čekovský, Miroslav Hujdič, Ágnes Kovács, Anna Langrová, Peter Ľuptáčik, Jaroslav Stankovič, Štefan Majlát, Zdeno Vlach, Vojtech Zabari, Gustáv Stibrányi, Ján Stankovič, Miroslav Eliáš, Jozef Psotka, Martin Sluka, Mikuláš Erdős Časti knihy boli recenzované týmito odborníkmi: Ing. Marcel Lalkovič, CSc., RNDr. Vojen Ložek, DrSc., RNDr. Pavel Bosák, DrSc., RNDr. Vladimír Košel, CSc. Vydanie publikácie bolo podporené finančnými prostriedkami CBC Phare. Vydavateľ: Tlač:
© Regionálna rozvojová agentúra Rožňava, september 2005 Roven Rožňava, s.r.o.
ISBN 80-89086-02-0
Obsah Slovenský kras Úvod (J. Stankovič) / 7 Jaskyne Slovenského krasu ako svetové prírodné dedičstvo (M. Rozložník, J. Stankovič) / 8
Krásnohorská jaskyňa História prieskumu (J. Stankovič) / 17 Geológia Krásnohorskej jaskyne (Ľ. Gaál) / 37 Morfológia priestorov jaskyne (J. Stankovič) / 41 Hydrológia a mikroklíma jaskyne (J. Bruthans, J. Stankovič, O. Zeman) / 59 Zaujímavé formy výzdoby (J. Stankovič) / 72 Živé organizmy (RNDr. Ľ. Kováč, A. Mock, P. Ľuptáčik, I. Hudec, A. Nováková, V. Košel, P. Fenďa, Z. Višňovská) / 88 Jeskynní minerály a sedimenty (V. Cílek) / 96 Vývoj krasu v oblasti Krásnohorskej jaskyne (V. Cílek, Ľ. Gaál) / 106 Sprístupňovanie jaskyne (J. Stankovič) / 114
Prírodné a kultúrne pamiatky v okolí jaskyne Pěnovce (V. Cílek) / 121 Jeskynní svatyně • Vody a země, obrazy a slova (R. Schmelzová) / 126 História blízkeho okolia (Á. Kovács) / 130 Slovenský kras a jeho génius loci (V. Cílek, R. Schmelzová) / 134 Slovo na záver (J. Stankovič) / 138 Výber z použitej literatúry / 140 Summary / 143
Slovenský kras Krasová krajina na Plešiveckej planine.
6 | Krásnohorská jaskyňa - Buzgó
Foto: Zdeno Vlach
Úvod Slovensko je síce bohaté na pohoria, ale žiadne z nich sa nepodobá vápencovým planinám Slovenského krasu s jeho závrtmi zbrázdeným povrchom, priepasťami, jaskyňami a ponornými tokmi. Slovenské hory sú krásne. Slovenský kras však má ešte niečo navyše - tajomstvá ukryté v podzemí, dlhú pravekú históriu a akési mystérium, ktoré tu dobre cítime, ale len ťažko dokážeme pomenovať. Podzemie Slovenského krasu je dodnes „terra incognita“. Napriek tomu, že jaskyniari každý rok objavia nové jaskyne a priepasti a prenikajú ďalej proti prúdu podzemných riek, rozsah neobjavených jaskynných priestorov je stále v prevahe nad prebádaným podzemným svetom. Žiadnemu z veľkých a skvelých slovenských pohorí vrátane Vysokých Tatier sa nedostalo tej cti, byť zapísaným v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Slovenskému a Aggtelekskému krasu sa to vďaka rôznorodému a nesmierne bohatému krasovému podzemiu podarilo. Tým sa tomuto územiu priznala hodnota, ktorá presahuje hranice nielen Slovenska a Maďarska, ale aj samotnej Európy. Krásnohorská jaskyňa patrí medzi najkrajšie klenoty tohto prírodného dedičstva. Vďaka jednému z najväčších kvapľov sveta - Kvapľu rožňavských jaskyniarov - bola dlho zapísaná aj v Guinnessovej knihe rekordov. A aj keď medzi časom boli zdokumentované väčšie sintrové útvary, nič to neuberá na jeho monumentálnosti. Táto monografia uzatvára jednu dlhú etapu náročných speleologických prieskumov a objavov, ktorá za posledných 50 rokov prebiehala v lokalite Buzgó, a otvára kapitolu novú. Aj z jaskynného systému vyvieračky Buzgó poznáme, aj keď akokoľvek krásnu a zaujímavú, predsa len menšiu časť. Kniha je rozdelená na tri časti. V prvej, krátkej časti sa čitateľ zoznámi so Svetovým prírodným dedičstvom na území Slovenského krasu. Jadrom knihy je druhá časť, ktorá sa podrobne zaoberá históriou objavu a následného prieskumu jaskyne, popisom jej pozoruhodností vrátane unikátnej kvapľovej výzdoby aj cestou podzemného toku od jeho ponorov na Silickej planine až po vývery do údolia Čremošnej. Sú tu zhrnuté výsledky zo všetkých publikovaných prác a mnohých nepublikovaných štúdií a posudkov z rôznych archívov. Rad výskumov bol špeciálne vykonaný pre túto monografiu a ich výsledky zatiaľ neboli nikde zverejnené. V tretej časti sa zoznámime so zaujímavými prírodnými a historickými pamiatkami v okolí jaskyne. Nejde pritom o nejaké druhoradé objekty - penovcová kaskáda pod prameňom Buzgó predstavuje poslednú veľkú živú kaskádu Slovenského krasu. Hrad Krásna Hôrka patrí medzi najkrajšie zachované hrady na Slovensku. Z pohľadu návštevníka sa história a príroda - hrad na kopci a jaskyňa v podzemí - pozoruhodne dopĺňajú, podobne ako v Slovinsku Postojenské jaskyne a Predjamski grad alebo v Čechách Karlštejn a Koněpruské jaskyne. Za pozornosť stojí aj lurdská kaplnka postavená na bočnom vývere z Krásnohorskej jaskyne, ako zatiaľ posledná v rade jaskynných svätýň, ktoré sa v Slovenskom krase začínajú jaskyňou Domica a končia sa práve tu. Na úplný záver sa zamýšľame nad tým, čo robí túto oblasť zvláštnou a nenapodobiteľnou, aké jej hodnoty je potrebné chrániť a ďalej rozvíjať. Kde inde nájdeme také spojenie prírodných a kultúrnych hodnôt, kde inde nás bude na ceste sprevádzať prítomnosť nejakého tajomna? Dajme sa na cestu. Z prekrásneho dreveného hostinca Buzgó prejdeme mostom cez nezregulovanú riečku Čremošná k impozantnému vodnému mlynu, ktorý niekedy spolu s vodami vyvieračky Buzgó riečka poháňala. Vstúpime do lesa na severnom svahu Silickej planiny a po chodníku, ktorý je balzamom na naše asfaltom doráňané nohy, prídeme ku kaplnke so sochou Panny Márie a znovu oceníme majstrovstvo miestnych rezbárov. Teta vymieňajúca kvety pri soche síce po slovensky nevie, ale o to srdečnejší rozhovor s ňou môžeme nadviazať. Simultánne nám tlmočí očami. Podídeme k vyrezávaným lavičkám, aby sme mohli vychutnať hádam najkrajší pohľad na hrad Krásna Hôrka. Spod steny pod nami vyviera malý prameň - miesto zázrakov, ktorý sem láka veriacich z blízka i z ďaleka. Zídeme k nemu po schodoch, aby sme sa napili jeho krištáľovo čistej vody a napravo uvidíme ďalší prírodný zázrak - posledné penovcové kaskády na území Slovenského krasu. Prejdeme lesom po ich brehu až na miesto, kde nám cestu prehradí mocný prúd vyvieračky Buzgó. Prebrodíme potok a ocitneme sa pred vchodom do Krásnohorskej jaskyne. Ak sme mali šťastie, môžeme vstúpiť do jej vnútra v sprievode vodcov. Zažijeme dobrodružstvo pri spoznávaní jej nevšedných prírodných hodnôt v stave, v akom ich vytvorila príroda, nie ako si ich prispôsobil človek, aby ich mohol ukazovať. Napísať v tomto kontexte odbornú monografiu o jaskyni by bolo málo. Preto sme sa snažili napísať knihu o všetkých hodnotách v lokalite Buzgó a poukázať tak na bohatstvo, ktoré sa tu v neobyčajne koncentrovanej podobe vyskytuje. Kniha je zároveň úvodnou publikáciou k voľnej edícii o jaskyniach Slovenského krasu. Preto sú tu pridané niektoré kapitoly nad rámec problematiky o tejto jaskyni.
Úvod | Krásnohorská jaskyňa - Buzgó | 7
