INFORMAČNÝ BULLETIN č. 5

Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb

INFORMAČNÝ BULLETIN č. 5 www.sozzass.sk

SEPTEMBER 2011 Stalo sa

Obsah Stalo sa ..............................................str. 1 Informácia z 3. rokovania Výkonného výboru SOZ ZaSS Ing. Daniela Pochybová ............................................. str. 2 Celoslovenské protestné zhromaždenie zamestnancov školstva ..............................................str. 3 JUDr. Beáta Čulenová pre Vás pripravila JUDr. Beáta Čulenová ..............................................str. 4 Konečne otvorene o násilí z tretej strany Mgr. Ľudmila Pazderová ..............................................str. 7 Mgr. Eva Sýkorová odpovedá na Vaše otázky Mgr. Eva Sýkorová ..............................................str. 8 Prečítali sme za Vás ..............................................str. 8 OZNAM ............................................str. 10 ČSOB ponúka ............................................str. 11

Dočítate sa aj na webovej stránke nášho zväzu http://www.sozzass.sk/

3. august * Zišlo sa na svojom rokovaní Prezídium KOZ SR, ktoré sa zaoberalo aktuálnou situáciou v legislatívnom procese. Po schválení ZP a podpise prezidentom SR, ako aj situáciou po rozporovom konaní o zákone o príjme zo závislej činnosti, kedy zástupcovia MPSVR SR neakceptovali žiadne pripomienky KOZ SR.

komunálne odpady a drobné stavebné odpady, - Správa o analýze činnosti a efektívnosti verejnej správy a návrh opatrení, - Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a mnohé ďalšie. (Celý program rokovania, vrátane stanovísk sociálnych partnerov nájdete na stránke Úradu vlády v podkapitole poradné orgány a rokovanie dňa 8.8.2011.) Stanoviská KOZ SR neboli vládnou stranou akceptované a tak v legislatívnom procese idú na rokovanie vlády s rozpormi. Najmä zákon o úprave príjmu zo závislej činnosti (super hrubá mzda) vyvolal rozsiahlu diskusiu. Podrobnosti k zákonu vo forme informácií a školení sa budú realizovať pre funkcionárov odborových organizácií v najbližších týždňoch.

4. august * Podpredsedníčka zväzu Ing. D. Pochybová a JUDr. Z. Saská sa zúčastnili prípravy k rokovaniu HSR SR. Zástupcovia zväzov diskutovali o stanoviskách KOZ SR k predkladaným materiálom na rokovanie HSR. 8. august * Na Úrade vlády SR rokovali sociálni partneri na HSR. Do programu bolo zaradených viac ako dvadsať zmien zákonov a nariadení, ktoré predkladali jednotlivé ministerstvá. Medzi tie dôležitejšie z pohľadu občanov a zamestnancov patrili : - Zákon o príjme zo závislej činnosti, -Návrh na úpravu minimálnej mzdy pre rok 2012, Analýza dlhodobej udržateľnosti a návrhy na zmenu dôchodkového systému v SR, Návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za

9. august * Predstavenstvo KOZ SR rokovalo na svojom mimoriadnom zasadnutí o uskutočnených krokoch pri prerokovávaní ZP v NR SR, vo výboroch i s poslaneckými klubmi. Ďalej sa diskutovalo o aktuálnej situácii po rokovaní HSR SR, ktoré posúva legislatívny zámer presunu všetkých daní a odvodov na zamestnancov tzv. zákonom o príjme zo závislej

1

činnosti, ktorý so sebou prináša zmenu ďalších 110 zákonov, čo nemá v legislatíve Slovenska obdobu. Predstavenstvo prijalo závery o ktorých informovalo širokú členskú základňu. * V popoludňajších hodinách sa zišli zástupcovia Odborových zväzov KOZ SR na rokovaní Rady predsedov. Zaoberali sa situáciou po podpísaní novely ZP prezidentom republiky a úrovňou sociálneho dialógu na Slovensku. Pripravovanými zmenami zákonov, ako aj postupom členských zväzov KOZ SR v najbližších týždňoch. Prijali sa uznesenia a nositelia úloh, ktoré je potrebné splniť do konca mesiaca a začiatkom septembra 2011 sa opäť uskutoční rokovanie Rady predsedov OZ KOZ SR. Potrebné informácie a závery poskytneme v podkapitole informácie pre predsedov ZO na našej stránke. 17. august * Uskutočnilo sa rokovanie Predstavenstva KOZ SR, ktoré prerokovalo aktuálne otázky činnosti KOZ SR a jednotlivých zväzov. Pre najbližšie týždne a mesiace sa pripravuje kalendár aktivít, do ktorých sa budú môcť zapojiť členovia základných odborových organizácií. Taktiež sa diskutovalo o zabezpečení účasti zástupcov KOZ SR na Euromanife v Poľsku. Wroclaw v sobotu 17. septembra 2011 bude dejiskom demonštrácie organizovanej EOK. * Zástupcovia SOZ ZaSS predseda zväzu Mgr. A. Szalay, podpredsedníčka zväzu Ing. D. Pochybová a právničky JUDr. M. Laufiková a JUDr. Z. Saská

sa zúčastnili v Martine Kolektívneho vyjednávania pred sprostredkovateľom o KZVS s ANS.

zhodli vo viacerých názoroch a zhodnotení situácie a dohodli si výmenu informácií do budúcnosti.

18. august * Uskutočnilo sa pracovné stretnutie predsedu Žilinského VÚC Ing. J. Blanára s predsedom zväzu Mgr. A. Szalayom na pôde VÚC. Prítomní boli riaditeľka odboru zdravotníctva VÚC PhDr. M. Majbíková a za SOZ ZaSS člen VV MUDr. J. Hajaš. Diskutovanými témami boli mimo iného i oddlžovanie nemocníc, ich transformácia na a. s. Situácia v nemocniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC a oblasť sociálnych služieb, ich financovanie a odmeňovanie zamestnancov. Prítomní sa

22. august * Uskutočnilo sa v zasadačke zväzu rokovanie vyjednávačov SOZ ZaSS a LOZ so zástupcami Asociácie fakultných nemocníc o KZVS pred sprostredkovateľom. MPSVR SR určilo JUDr. Juraja Ševcecha aby sa ujal tohto sporu o uzavretie KZVS. * Na MZ SR sa uskutočnilo diskusné fórum na tému : Univerzitné nemocnice na Slovensku - úlohy, vízia a financovanie. Gestorom podujatia je generálny riaditeľ sekcie zdravia na MZ SR doc. MUDr.

T. Hlavatý, PhD. Za SOZ ZaSS sa akcie zúčastní predseda zväzu Mgr. A. Szalay. 25. august * V Bratislave sa uskutočnilo 3. rokovanie VV SOZ ZaSS. V programe rokovania boli zaradené návrhy dokumentov pre súčasné volebné obdobie: Rokovací poriadok konferencie predsedov ZO, smerníc pre hospodárenie zväzu, pre poskytovanie sociálnej pomoci, pre odmeňovanie členov VV, o hospodárení s odborovým majetkom a pre činnosť revízorov účtov SOZ ZaSS. Členovia VV prerokovali i vyhodnotenie rozpočtu za prvý polrok 2011 a zaoberali sa aj prípravou Konferencie predsedov ZO, ktorá

sa konala 27. októbra 2011 v Dome športu v Bratislave. Odzneli i informácie o schválenom Zákonníku práce. Úvodu rokovania sa zúčastnil i prezident KOZ SR Miroslav Gazdík. VV sa zaoberal i občianskou aktivitou - Petíciou o zastavení transformácie fakultných nemocníc na akciové spoločnosti a účasťou našich zástupcov na Europroteste vo Wroclawe 17. 9. 2011. Boli poskytnuté aktuálne informácie o rokovaniach pred sprostredkovateľmi o KZVS s ANS a AFN SR. VV SOZ ZaSS na svojom zasadnutí prerokoval i občiansku iniciatívu - Petíciu za zachovanie verejného zdravotníctva.

Informácie z 3. rokovania Výkonného výboru SOZ zdravotníctva a sociálnych služieb, konaného dňa 25. augusta 2011

3. rokovanie Výkonného výboru SOZ ZaSS sa konalo dňa 25.08.2001 v Bratislave, rokovanie viedol predseda SOZ ZaSS Mgr. Anton Szalay. Program rokovania bol nasledovný: 1. Kontrola uznesení z 2. VV SOZ ZaSS zo dňa 21. 7. 2011 2. Informácia z rokovaní odborových a iných orgánov, informácie členov VV SOZ ZaSS z regiónov 3. Žiadosti členov o sociálnu pomoc 4. Zmeny Zákonníka práce od 1. 9. 2011 5. Vyhodnotenie rozpočtu SOZ ZaSS za I. polrok 2011 6. Obsahová príprava Konferencie predsedov ZO dňa 27. 10. 2011 7. Návrh rokovacieho poriadku Konferencie predsedov ZO

8. Návrh Smernice pre hospodárenia SOZ ZaSS 9. Návrh Smernice pre poskytovanie sociálnej pomoci členom 10. Návrh Smernice pre odmeňovanie členov orgánov SOZ ZaSS 11. Návrh Zásad postupu pri vyhlasovaní štrajkovej pohotovosti a štrajku v ZO a SOZ ZaSS 12. Návrh Smernice o hospodárení s odborovým majetkom SOZ ZaSS 13. Návrh Smernice pre činnosť revízorov účtov SOZ ZaSS 14. Rôzne 14.1. Protestná akcia EOK Wroclaw – 17. 9. 2011 14.2. EPSU zdravotnícka konferencia 18.-19.10.2011 14.3. EPSU Sieť mládeže 12.13.12.2011

a podpora obyvateľstva, preto sa aj nekonalo protestné zhromaždenie 25. 6. 2011 v Bratislave; • o schválenom návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti - „superhrubá mzda“, o iniciatíve KOZ SR predložiť pripomienky ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny ešte pred rokovaním vlády SR; • o svojich predstavách fungovania KOZ SR po VII. zjazde KOZ SR; Predseda SOZ ZaSS informoval prítomných členov VV SOZ ZaSS o : – rokovaní HSR, kde boli prerokované navrhované zmeny vo viac ako 20 zákonoch a nariadeniach vlády; medzi najdôležitejšie z pohľadu občanov a zamestnancov boli - zákon o príjme zo závislej činnosti, návrh na úpravu minimálnej mzdy pre rok 2012, analýza dlhodobej udržateľnosti a návrhy na zmenu dôchodkového systému v SR, návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, správa o analýze

V úvode rokovania vystúpil prezident KOZ SR PhDr. Miroslav Gazdík, ktorý informoval: • o súčasnej situácii po podpise ZP prezidentom SR a zhodnotil aktivity KOZ SR a OZ pred schválením ZP v NR SR, upozornil na skutočnosť, že odborom chýbala akčnosť

2

činnosti a efektívnosti verejnej správy a návrh opatrení, návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch...; stanoviská KOZ SR neboli koaličnou vládou akceptované, a tak v legislatívnom procese idú predložené návrhy na rokovanie vlády s rozpormi; najmä zákon o úprave príjmu zo závislej činnosti (superhrubá mzda) vyvolal rozsiahlu diskusiu; zákon o príjme zo závislej činnosti so sebou prináša zmenu ďalších 110 zákonov a presúva všetky dane a odvody na zamestnancov; – rokovaní o KZVS s ANS pokračujú pred sprostredkovateľom, na prvom stretnutí 17.08.2011 nedošlo k zblíženiu stanovísk s ANS, skôr sa prehĺbil spor o valorizáciu platov, kde zástupcovia ANS prezentovali návrh na pokles platov o – 5 % na základe poklesu zmluvných objemov financií zo zdravotných poisťovní, čo zástupcovia zamestnancov rázne odmietli; – rokovaní o KZVS s AFN SR má určeného sprostredkovateľa, prvé stretnutie 22.08.2011 neprinieslo vyriešenie sporu,

sprostredkovateľ navrhol sociálnym partnerom valorizáciu platov zamestnancov na úrovni 4 % od 01.09.2011 a o ďalšie 4 % od 01.01.2012. Prezidentka AFN SR uviedla, že objemy zo zdravotných poisťovní dohodnuté v zmluvách sú oproti roku 2010 nižšie o cca o 7 - 15% , preto nie je možné valorizáciu realizovať; – konaní Prezídia KOZ SR , ktoré sa zaoberalo aktuálnou situáciou v legislatívnom procese po schválení ZP a podpise prezidentom SR, ako aj situáciou po rozporovom konaní o zákone o príjme zo závislej činnosti, kedy zástupcovia MPSVR SR neakceptovali žiadne pripomienky KOZ SR; ktoré prerokovalo text otvoreného listu premiérke vlády, plán aktivít KOZ SR v najbližšom období na zastavenie reforiem súčasnej vlády; – pracovnom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo na MPSVR SR ohľadom aktuálnej situácie v zariadeniach sociálnych služieb, legislatívnych úprav v tejto oblasti, plnenia uznesenia vlády SR k zabezpečeniu uhrádzania výkonov poskytovanými sestrami v DSS zo zdravotných poisťovní, miera odmeňovania zamestnancov, riešenie financovania poskytovateľov a ďalšie okruhy tém;

– realizovanom pracovnom stretnutí na VÚC Žilina s jeho predsedom Ing. J. Blanárom a riaditeľkou odboru zdravotníctva VÚC PhDr. M. Majbíkovou, diskutovanými témami boli oddlžovanie nemocníc, ich transformácia na a. s. , situácia v nemocniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC a oblasť sociálnych služieb, ich financovanie a odmeňovanie zamestnancov; – o účasti na diskusnom fóre na tému : Univerzitné nemocnice na Slovensku - úlohy, vízia a financovanie. Gestorom podujatia bol generálny riaditeľ sekcie zdravia na MZ SR doc. MUDr. T. Hlavatý, PhD;

• návrh Smernice pre hospodárenie SOZ ZaSS s pripomienkami, • návrh Smernice poskytovanie sociálnej pomoci členov bez pripomienok, • návrh Smernice pre odmeňovanie členov orgánov SOZ ZaSS s pripomienkami, • návrh Zásad postupu pri vyhlasovaní štrajkovej pohotovosti a štrajku v ZO a SOZ ZaSS bez pripomienok, • návrh Smernice o hospodárení s odborovým majetkom SOZ ZaSS bez pripomienok, • návrh Smernice pre činnosť revízorov účtov SOZ ZaSS bez pripomienok, a uložil predložiť všetky návrhy na Konferenciu predsedov ZO dňa 27. 10. 2011.

VV SOZ ZaSS prijal uznesenie, na základe ktorého sa majú uskutočniť školenia o zmenách v Zákonníku práce pre funkcionárov ZO v 3 regiónoch Slovenska. VV SOZ ZaSS zobral na vedomie zhodnotenie čerpania rozpočtu SOZ ZaSS za I. polrok 2011. VV SOZ ZaSS schválil termín konferencie predsedov dňa: 27. 10. 2011 v Dome športu v Bratislave. VV SOZ ZaSS schválil: • návrh Rokovacieho poriadku Konferencie predsedov ZO s pripomienkou,

VV SOZ ZaSS schválil účasť zástupcov SOZ ZaSS na protestnej akcii EOK dňa 17.09.2011 v Poľsku, predsedu SOZ ZaSS na Európskej zdravotníckej konferencii EPSU 2011 v Bukurešti v Rumunsku, Mgr. Pazderovej na stretnutí Siete mládeže EPSU, konanej v dňoch 12.13.12.2011 v Bruseli. Ďalšie stručné informácie: – v dňoch 07. - 09.10.2011 sa uskutoční 7. ročník volejbalu SOZ ZaSS v Športovo - rekreačnom zariadení DRIENOK v obci

Mošovce; – prebieha petícia občanov SR vo veci zachovania verejného zdravotníctva a proti zmene verejných zdravotníckych organizácií na akciové spoločnosti; – Zmena posielania pošty na SOZ ZaSS od 01. 10. 2011. Pri posielaní pošty na SOZ ZaSS treba v prvom riadku bezpodmienečne uviesť Jednotný majetkový fond ZOO v SR a až následne adresu nášho zväzu. Inak sa zásielka vráti späť odosielateľovi. Príklad označenia na poštovej obálke: Jednotný majetkový fond ZOO v SR SOZ zdravotníctva a sociálnych služieb Meno Vajnorská 1 815 70 Bratislava 1 3. rokovanie VV SOZ ZaSS ukončil predseda SOZ ZaSS.

Ing. Daniela POCHYBOVÁ podpredsedníčka SOZ ZaSS [email protected]

CELOSLOVENSKÉ PROTESTNÉ ZHROMAŽDENIE ZAMESTNANCOV ŠKOLSTVA Podpredsedníčka zväzu Ing. Daniela Pochybová a všetci zamestnanci Úradu SOZ ZaSS podporili OZ pracovníkov školstva a vedy na Slovensku na Protestnom mítingu na Námestí Slobody v Bratislave dňa 13. septembra 2011. Cieľom mítingu bolo upozorniť Vládu SR na potrebu plnenia Programového vyhlásenia vlády SR v oblasti školstva, aby sa zvýšila výška finančných prostriedkov na školstvo a zabezpečilo lepšie mzdové ohodnotenie zamestnancov školstva. Konkrétne požiadavky pracovníkov školstva a vedy na Slovensku boli prijaté na mítingu.

3

JUDr. Beáta ČULENOVÁ pre Vás pripravila

Úvod Dňa 1. septembra 2011 nadobudla účinnosť rozsiahla novela základnej normy pracovn ého práva – Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 257/2011. Už v predchádzajúcom čísle Informačného bulletinu sme Vás informovali o základných zmenách, ktoré táto novela prináša. V tomto čísle prinášame podrobnejšie vysvetlenie niektorých konkrétnych ustanovení novelizovaného Zákonníka práce a ich dopad na pracovnoprávne vzťahy. 1) Pracovný pomer Skúšobná doba, skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe (§ 45, § 72 ZP) Jednou z mnohých zmien, ktoré prináša novela Zákonníka práce účinná od 1. septembra, je rozlišovanie v dĺžke skúšobnej doby, a to konkrétne pre vedúcich zamestnancov. Nie však pre všetkých vedúcich zamestnancov, ale konkrétne pre vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a u vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, teda tých, ktorých zvykneme v praxi označovať ako top a stredný manažment. Podľa úpravy účinnej do konca augusta bolo možné dohodnúť skúšobnú dobu najviac na tri mesiace bez výnimky. Po novom možno skúšobnú dobu dohodnúť rovnako maximálne na tri mesiace, avšak u vedúcich pracovníkov uvedených vyššie možno skúšobnú dobu dohodnúť až na šesť mesiacov. Zákon dáva po novom

priestor aj na kolektívne vyjednávanie ohľadom dĺžky skúšobnej doby. Ďalšie predĺženie skúšobnej doby možno dohodnúť v kolektívnej zmluve, a to skúšobnú dobu pre zamestnancov až na šesť mesiacov a pre vedúcich pracovníkov až na deväť mesiacov. V kolektívnej zmluve je však možné skúšobnú dobu aj skrátiť, môže sa v nej napríklad dohodnúť, že prekážky v práci na strane zamestnanca sa budú započítavať do skúšobnej doby.

dzi nimi je aj opatrovateľská služba. Ďalšie predlžovanie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú je možné z dôvodov – zastupovania počas materskej, rodičovskej dovolenky, dovolenky na nich nadväzujúcej, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo funkcie v odborovom orgáne; vykonávania prác, pri ktorých je potrebné zvýšenie počtu zamestnancov na prechodný čas, ktorý nesmie byť dlhší ako osem mesiacov v roku a vykonávania sezónnych prác. Predĺženie pracovného pomeru na dobu určitú nad tri roky je i naďalej možné v kolektívnej zmluve, v ktorej je možné dohodnúť akékoľvek práce.

Novela tiež zavádza sprísnenie podmienok pri prepustení v skúšobnej dobe, a to konkrétne pri prepustení tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacich žien. Tieto môže po novom zamestnávateľ prepustiť v skúšobnej dobe len výnimočne. Pri prepustení takejto zamestnankyne musí oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe obsahovať aj dôvod prepustenia, ktorý nesmie súvisieť s tehotenstvom alebo materstvom takejto zamestnankyne. Novelou teda dochádza k zvýšeniu ochrany týchto osôb.

Delené pracovné miesto (§ 49a ZP) Novým inštitútom, ktorý prináša novela Zákonníka práce je tzv. delené pracovné miesto. Ide o pracovné miesto, na ktorom si viacerí zamestnanci s kratšími pracovnými úväzkami sami medzi sebou zorganizujú a rozvrhnú prácu a pracovný čas. Ak sa však zamestnanci pracujúci na delenom pracovnom mieste nedohodnú na rozvrhnutí pracovného času a práce, bude musieť zasiahnuť zamestnávateľ. Delené pracovné miesto vychádza v ústrety predovšetkým rodičom, ale aj študentom či ľuďom v preddôchodkovom veku, ktorí majú možnosť popri práci na delenom pracovnom mieste venovať sa aj starostlivosti o deti, študovať, zvýšiť si kvalifikáciu, prípadne na dobrovoľnícku činnosť alebo iné aktivity. Dohoda o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto musí byť písomná, inak je neplatná

Pracovný pomer na dobu určitú (§ 48 ZP) Novela Zákonníka práce tiež mení podmienky vzťahujúce sa na pracovný pomer na dobu určitú. Zamestnávateľ môže po novom uzatvoriť so zamestnancom pracovnú zmluvu na dobu určitú až na tri roky alebo ju počas troch rokov až trikrát obnoviť. Doteraz zákon dovoľoval uzavrieť zmluvu na dobu určitú najviac na dva roky a predĺžiť ju v rámci týchto dvoch rokov iba dvakrát. Po uplynutí troch rokov je ďalšie uzatvorenie pracovnej zmluvy na dobu určitú možné len z istých dôvodov, prípadne len pri určitých kategóriách zamestnancov. Dôvody na základe ktorých má byť opätovne uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú nad rámec troch rokov musia byť uvedené v pracovnej zmluve. Nový zákon zrušil tri dôvody (výnimky), pri ktorých bolo možné pracovať na dobu určitú aj dlhšie ako tri roky, me-

Výpoveď, doba (§ 61, 62 ZP)

výpovedná

Ďalšou výraznou zmenou, významne sa dotýkajúcou zamestnancov je zmena dĺžky výpovednej doby. Výpoved-

4

ná doba je doba, uplynutím ktorej pracovný pomer končí. Základnou výpovednou dobou pre zamestnanca i pre zamestnávateľa je po novom len jeden mesiac, ak zákon neuvádza inak. Po novom sa bude výpovedná doba rozlišovať v závislosti od doby trvania pracovného pomeru, ako aj od dôvodu výpovede. Výpovedná doba je jeden mesiac, ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa menej ako jeden rok. Táto dĺžka výpovednej doby platí pre zamestnanca i zamestnávateľa, teda či dá výpoveď zamestnanec zamestnávateľovi alebo naopak. V prípade zamestnanca, ktorý dáva výpoveď a odpracoval u zamestnávateľa najmenej jeden rok, je výpovedná doba dva mesiace. Ak dáva výpoveď zamestnancovi zamestnávateľ, a to z dôvodu, že sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje, ďalej z dôvodu ak sa zamestnanec stane nadbytočným v dôsledku organizačných zmien u zamestnávateľa alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť na vykonávanie doterajšej práce a pracovný pomer trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, je výpovedná doba v takomto prípade dva mesiace, a v prípade ak bol zamestnanec v pracovnom pomere u zamestnávateľa najmenej päť rokov je výpovedná doba v takomto prípade tri mesiace. Ak dáva zamestnávateľ výpoveď zamestnancovi z iných ako vyššie vymenovaných dôvodov, je výpovedná doba vždy dva mesiace, ak zamestnanec bol v pracovnom pomere u zamestnávateľa najmenej jeden rok ku dňu doručenia výpovede zamestnancovi. Pre zamestnávateľov je takáto nová úprava výpovednej doby a teda skrátenie všeobecnej výpovednej doby z dvoch mesiacov na jeden mesiac pozitívna, a to v záujme zvýšenia miery pružnosti v pracovnoprávnych vzťahoch a súčasné zníženie nákladov. Avšak pre zamestnancov, ktorí odpracovali u zamestnávateľa

menej ako jeden rok je negatívom pokles ich príjmov, keďže po novom majú nárok len na jednomesačnú výpovednú dobu alebo jednomesačné odstupné, nakoľko sa novelou účinnou od 1. septembra zrušil ich súbeh, ako je uvedené v ďalšom texte. Zrušenie súbehu výpovednej doby a odstupného (§ 63, § 76 ZP) Novelou Zákonníka práce dochádza k zrušeniu súbehu výpovednej doby a odstupného, čo v praxi znamená, že zamestnanec už nemá nárok aj na mzdu počas výpovednej doby aj na odstupné, ale môže si vybrať medzi výpovednou dobou a čerpaním odstupného za obdobie počas ktorého by trvala výpovedná doba. Zamestnanec si teda môže vybrať, či chce odísť hneď a dostať odstupné, alebo počas celej výpovednej doby pracovať a odstupné nedostane, alebo má aj tretiu možnosť, a to, že časť výpovednej doby bude pracovať a za druhú časť dostane odstupné. Dĺžka výpovednej doby a výška odstupného je závislá od dĺžky trvania pracovného pomeru, t.j. od toho, koľko zamestnanec u zamestnávateľa odpracoval. Odchodné (§ 76a ZP) Novela zasiahla aj odchodné, ktoré sa zamestnancovi vypláca pri prvom odchode do penzie. Podmienky vzniku nároku zamestnanca na odchodné sa nemenia. Zamestnanec má tak ako doposiaľ nárok na odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru, po tom ako mu vznikol nárok na invalidný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo starobný dôchodok. Novelou sa ale spresnila lehota na podanie žiadosti o poskytnutie dôchodku. Zamestnanec musí požiadať o poskytnutie dôchodku ešte pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní od jeho skončenia. Zamestnanec však môže o nárok na vyplatenie odchodného prísť, a to v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný

Zrušenie účasti zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru (§ 74 ZP - zrušený)

čin alebo závažne porušil pracovnú disciplínu. V takomto prípade zamestnávateľ nie je zamestnancovi povinný poskytnúť odchodné.

Zrušením ustanovenia § 74 v Zákonníku práce, ktoré sa týkalo účasti zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru zamestnávateľom výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru dochádza k posilneniu možnosti svojvoľného rozhodovania zamestnávateľa. Zamestnávateľ po novom už nebude povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď, ktorú dáva zamestnancovi alebo prípady okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancom.

Hromadné prepúšťanie (§ 73 ZP) Nové pravidlá prináša novela aj do hromadného prepúšťania. O hromadné prepúšťanie ide vždy vtedy, ak zamestnávateľ ukončuje pracovný pomer z dôvodu, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje, ďalej z dôvodu ak sa zamestnanec stane nadbytočným v dôsledku organizačných zmien u zamestnávateľa alebo aj z iných dôvodov, ktoré nespočívajú v osobe zamestnanca. To znamená, že pravidlá hromadného prepúšťania sa budú vzťahovať aj na iné dôvody, ktoré nezavinil zamestnanec. Obdobie, v ktorom zamestnávateľ rozviaže pracovný pomer výpoveďou sa skracuje po novele z 90tich na 30 dní a rozlišuje sa počet daných výpovedí v závislosti od počtu zamestnancov zamestnávateľa. Naďalej však platí povinnosť prerokovať so zástupcami zamestnancov opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu alebo ho obmedziť, a to najneskôr jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania. Ak však u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, musí tak zamestnávateľ urobiť s každým dotknutým zamestnancom osobitne. Po novom sa ruší povinnosť zamestnávateľa prerokovať preventívne opatrenia vo vzťahu k hromadnému prepúšťaniu s úradom práce. Zamestnávateľ je povinný úradu práce výsledky prerokovania len oznámiť, čo vedie bezpochyby k posilneniu svojvôle zamestnávateľov pri prepúšťaní. Zamestnávateľ môže dať zamestnancom výpoveď až po uplynutí lehoty v trvaní jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie o výsledku prerokovania. Túto lehotu však môže úrad práce primerane skrátiť.

Výkon inej zárobkovej činnosti (konflikt záujmov), konkurenčná doložka (§ 83, 83a ZP) Novela Zákonníka práce prináša v tejto oblasti oveľa širšiu právnu úpravu, ako tomu bolo doteraz. V prípade konfliktu záujmov zamestnávateľa a zamestnanca už nie je rozhodujúca zhoda s predmetom činnosti, avšak po novom ku konfliktu záujmov už môže dôjsť v prípade, že zárobková činnosť zamestnanca by mohla potenciálne viesť ku konkurencii vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa. Stačí teda možnosť a nie je potrebné, aby ku konkurenčnému správaniu skutočne došlo. Podľa novej právnej úpravy zamestnanec oznamuje písomne zamestnávateľovi možný konflikt záujmov, teda že chce popri pracovnom pomere u zamestnávateľa vykonávať ešte inú zárobkovú činnosť, ktorá by mohla mať k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Zamestnávateľ má lehotu desiatich pracovných dní na to, aby žiadal od zamestnanca zdržanie sa takéhoto konania. Je povinnosťou zamestnanca zamestnávateľovi vyhovieť. Doterajšia platná úprava poznala len obmedzenie zárobkovej činnosti počas trvania pracovného pomeru. Novelou Zákonníka práce zavádza zákonodarca tzv. konkurenčnú doložku, ktorá sa uzatvára už počas trvania pracovného

5

pomeru, ale jej účinky nastávajú až po jeho skončení. Obsahom konkurenčnej doložky je dohoda zamestnanca so zamestnávateľom, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie však jeden rok, vykonávať činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Takúto doložku však zamestnávateľ môže od zamestnanca žiadať len v prípade, ak má zamestnanec možnosť v priebehu trvania pracovného pomeru získať informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné z verejných zdrojov (napr. databáza zákazníkov a podobne). Obmedzenie vykonávať konkurenčnú zárobkovú činnosť má byť kompenzované finančnou náhradou – zákon ustanovuje len jej dolnú hranicu, ktorou je minimálne 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac obmedzenia vykonávať konkurenčnú zárobkovú činnosť. Okruh zamestnancov, ktorí môžu podliehať konkurenčnej doložke je možné vymedziť aj v kolektívnej zmluve. 2) Pracovný čas a doba odpočinku, náhradné voľno Práca nadčas (§ 97 ZP) Rozsah práce nadčas, ktorú môže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť zostáva nezmenený, a to najviac 150 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je možné so zamestnancom dohodnúť prácu nadčas v rozsahu ďalších 250 hodín, celkový rozsah práce nadčas u zamestnanca môže byť teda ročne maximálne 400 hodín. Zmenu priniesla novela Zákonníka práce ale pre vedúcich zamestnancov (konkrétne pre vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a u vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, tzv. top a stredný manažment), u ktorých je po novele možné dohodnúť prácu nadčas ešte naviac o ďalších 150 hodín, teda najviac v rozsahu 550 hodín

v kalendárnom roku. Aj v tomto prípade je však potrebný súhlas vedúceho zamestnanca, ktorý má zamestnanec právo odvolať. Pokiaľ ide o prácu nadčas, ktorú je možné zamestnancovi nariadiť (t.j. najviac v rozsahu 150 hodín v kalendárnom roku) tento rozsah môže rozšíriť kolektívna zmluva. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť rozsah práce nadčas, ktorú môže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť najviac v rozsahu 250 hodín v kalendárnom roku. Novela Zákonníka však odbremení od nadčasov zamestnancov, ktorí vykonávajú zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, a ktorí dovŕšili vek 50 rokov. Vzhľadom na náročnosť práce zamestnancov, ktorí vykonávajú zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu viaže novela nadčasovú prácu u týchto zamestnancov na dohodu so zamestnávateľom. Na dohodu je v tomto prípade viazaná celá práca nadčas – teda aj „základných“ 150 hodín ročne. Súhlas sa vyžaduje tiež u zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie sestra a pôrodná asistentka podľa osobitného predpisu, ak dovŕšil vek 50 rokov, v prípade nočnej práce, t.j. vyžaduje sa súhlas takéhoto zamestnanca s výkonom práce v noci. Zákonník práce účinný do konca augusta 2011 definoval nočnú prácu ako prácu vykonávanú v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Po novom je nočná práca, práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 5. hodinou. Zamestnanci vykonávajúci zdravotnícke povolanie podľa osobitného prepisu majú však naďalej výnimku v Zákonníku práce v súvislosti s dĺžkou práce. Kým priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca nesmie prekročiť 48 hodín, u zdravotníckych zamestnancov podľa osobitného predpisu je to až 56 hodín po dobu 4 mesiacov. Dovolenka (§ 103 ZP) Novela Zákonníka práce prináša viaceré zmeny týkajúce sa oddychu a regenerácie zamestnancov. Najdôležitejšou zmenou, ktorá je však účinná

až do 1. januára budúceho roka, je vznik nároku na čerpanie dovolenky vo výške najmenej 5 týždňov po dovŕšení 33 rokov veku, a to bez ohľadu na odpracované roky. Odpracované roky, prípadne iné obdobia v živote zamestnanca, ktoré sa do tohto obdobia započítavajú už nebudú musieť zamestnanci dokladovať.

zamestnávateľ poskytol voľno na sústavné vzdelávanie aj s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Novela Zákonníka práce zavádza túto zmenu do ustanovenia týkajúceho sa zvyšovania kvalifikácie, čo nie je celkom správne zaradenie, nakoľko „sústavné vzdelávanie“ nie je zvyšovaním si kvalifikácie.

Mzda za prácu nadčas, náhradné voľno (§ 121 ZP)

3) Kolektívne noprávne vzťahy

Zmeny priniesla novela aj do ustanovení týkajúcich sa mzdy za prácu nadčas a náhradného voľna. Ak sa zamestnávateľ dohodne so zamestnancom na čerpaní náhradného voľna, podľa úpravy účinnej do konca augusta 2011 mal zamestnanec v prípade neposkytnutia náhradného voľna do troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas, nárok na mzdové zvýhodnenie. Podľa novej právnej úpravy sa táto trojmesačná lehota predlžuje na dvanásť mesiacov. To znamená, že ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na termíne čerpania náhradného voľna za prácu nadčas, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia dvanástich kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná. Ak zamestnávateľ v uvedenom termíne náhradné voľno zamestnancovi neposkytne, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie, a to najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku a zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku.

pracov-

Odborová organizácia (§ 230, § 231 ZP) Výraznú zmenu priniesla novela aj do možností dojednania práv, povinností a pracovných podmienok v kolektívnych zmluvách. V Zákonníku práce, ktorý bol účinný do konca augusta tohto roku bolo možné dojednať pracovné podmienky pre zamestnancov len výhodnejšie ako boli upravené v pracovných zmluvách, avšak nový Zákonník práce umožňuje vo vymedzených prípadoch dojednať aj nevýhodnejšie podmienky pre zamestnancov ako stanovuje zákon, čím sa stráca význam pozitívneho prínosu kolektívnych zmlúv pre zamestnancov v týchto prípadoch. Novela účinná od 1. septembra zmenila doterajšiu úpravu kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov vo viacerých oblastiach. Odborová organizácia, ktorá začne pôsobiť u zamestnávateľa a chce u neho zastupovať všetkých zamestnancov, je po novom povinná preukázať, že aspoň 30 % zamestnancov zamestnávateľa je odborovo organizovaných v tejto organizácii, a to v prípade, ak o to požiada zamestnávateľ, u ktorého začne odborová organizácia pôsobiť. Lehota do kedy je tak zamestnávateľ povinný urobiť je stanovená na tridsať dní odo dňa, kedy odborová organizácia informovala písomne zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia uňho. Takýto postup je však možné podľa prechodného ustanovenia § 252g ods. 4 nového Zákonníka práce uplatniť až od 1. januára 2013. Právo odborovej organizácie samostatne zastupovať všetkých za-

Zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov vykonávajúcich zdravotnícke povolanie (§ 140 ZP) Novela Zákonníka práce prináša pre zamestnancov vykonávajúcich zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu výhodu vo forme poskytnutia pracovného voľna na sústavné vzdelávanie, a to konkrétne päť dní v priebehu kalendárneho roka. Takýto zamestnanec má právo, aby mu

6

mestnancov zamestnávateľa, ktorá u zamestnávateľa pôsobila pred 1. septembrom 2011, teda pred účinnosťou novely, sa do konca budúceho roka (31. decembra 2012) posudzuje podľa právnej úpravy, ktorá bola účinná do konca augusta tohto roka. Zmyslom takejto zmeny v Zákonníku práce má byť údajne predchádzanie situáciám, aby zástupca odborovej organizácie prichádzal k zamestnávateľovi s úmyslom pôsobiť uňho bez toho, aby bolo jednoznačne preukázané, že naozaj zastupuje zamestnancov v reprezentatívnom počte. Táto zmena však môže zásadne ovplyvniť možnosť zastupovania všetkých zamestnancov v podniku. Podmienky činnosti zástupcov zamestnancov a ich ochrana (§ 240 ZP) Činnosť príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady, zamestnaneckého dôverníka a zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorá bezprostredne súvisí s plnením úloh zamestnávateľa, sa považuje za výkon práce. Novela Zákonníka práce zjednodušila právnu úpravu pracovného voľna, ktoré zamestnávateľ poskytuje zástupcom zamestnancov v súvislosti s výkonom ich činnosti. Po novom zákon ponecháva rozsah pracovného voľna, ktoré v takejto súvislosti zamestnávateľ zamestnancovi poskytne už len na dohodu konkrétneho zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov. Zákon tak už negarantuje počet dní pracovného voľna, ktoré by zamestnávateľ bol povinný poskytnúť zamestnancovi, ak by nedošlo k dohode, ako tomu bolo do konca augusta tohto roka. Uvedená zmena má byť reakciou na požiadavku zamestnávateľov, aby takéto pracovné voľno bolo poskytované vzhľadom na konkrétnu situáciu a špecifické podmienky u zamestnávateľa.

JUDr. Beáta ČULENOVÁ právnička SOZ ZaSS [email protected]

Konečne otvorene o násilí z tretej strany

Praha, hlavné mesto Českej republiky sa stalo 6.9.2011 miestom konania medzinárodnej konferencie a workshopu na tému Európsky sociálny dialóg: plnenie multisektorových smerníc ohľadne násilia z tretej strany a obťažovania na pracovisku. Skúsenosti z pracovísk a dostupné poznatky výskumu ukazujú, že približne jeden z desiatich zamestnancov v Európskej únii pocíti nejakú formu násilia alebo obťažovania na svojom pracovisku v danom roku, a tieto čísla rastú. Je tiež jasné, že väčšina týchto prípadov súvisí s násilným činom alebo obťažovaním spáchaným tretími stranami oveľa častejšie ako kolegami z práce a nadriadenými (v SR 4,5 % oproti 1 %). Takéto správanie je nepochybne neakceptovateľné a v roku 2010 európski zamestnávatelia, odborové organizácie v obchodnej oblasti, oblasti súkromnej bezpečnosti, miestnej a regionálnej správy, vzdelávania a nemocničného sektora vyjednávali a dohodli sa na multisektorálnych smerniciach za účelom vyriešenia problému násilia a obťažovania z tretích strán na pracovisku. Rozbehli sa tri regionálne konferencie a workshopy: v máji 2011 s účasťou zástupcov z krajín: Veľká Británia, Írsko, Švédsko, Dánsko, Fínsko, Turecko, Bulharsko, Holandsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko, Poľsko. V júni 2011 s účasťou krajín: Cyprus, Grécko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko, Chorvátsko a konečne tento mesiac aj pre našu krajinu a tiež Rakúsko, Belgicko, ČR, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Luxembursko, Slovinsko, Rumunsko. Účastníci vo svojich prednáškach a vyjadreniach uviedli podobné ukazovatele: zamestnanci verejných služieb (sociálni pracovníci, zdravotníci, zamestnanci školstva, obchodu) cítia, že nemajú podporu a pomoc proti psychickému a fyzickému násiliu z tretích strán (klienti, pacienti, žiaci, študenti, zákazníci, náhodní svedkovia, rodinní príslušníci atď.) Atakovaní za-

mestnanci majú problémy so srdcom, migrénami, nervovým vyčerpaním a vyskytujú sa aj samovraždy. Obete trpia a s nim aj priatelia a ich rodiny. Na základe vedeckých výskumov je potrebné aplikovať kľúčové prvky dobrej praxe a je potrebná jasná definícia a jasné informácie, vyhodnotenie a riešenie. Zástupcovia organizácie Hospeem (Európske združenie zamestnávateľov) Federica Benassi a Godfrey Perera uviedli, že násilie je výrazné najviac v zdravotníckom sektore. Preto bolo Hospeem zapojené do vzniku týchto smerníc v rámci projektu v roku 2009. Tento problém spôsobuje nízku pracovnú morálku a ohrozuje zdravie zamestnancov. Takisto sú ohrození aj pacienti, ak zamestnanci nie sú spokojní a kvalita práce sa znižuje. Dôležitá je spolupráca medzi zamestnávateľmi a odbormi. Multisektorové pokyny je potrebné rozširovať ďalej, aby boli pracoviská bezpečné pre všetkých. Násilie sme zaznamenali fyzické, sexuálne, psychické v rámci správania sa zákazníkov, klientov, žiakov a rodičov. Násilie hlboko ovplyvňuje osobnosť, stabilitu a integritu obeti – zamestnanca. Rozbehol sa proces zvyšovania povedomia o násilí z tretích strán, ktorý je monitorovaný. Vyhodnotenie sa bude realizovať v roku 2013. Posudzovanie rizika je potrebné analyzovať správne, aby sme neplytvali zdrojmi. Je potrebné zorganizovať školenia a aplikovať na čo najväčšie množstvo organizácií a zamestnancov. Je potrebné zaznamenávať udalosti, aby bolo čo najviac prípadov rozšírených a problematika riešená. Tina Weber, zástupkyňa GHK Consulting prezentovala výsledky výskumu prevalencie násilia z tretích strán a uviedla, že najviac postihnuté sú oblasti zdravotníctva, sociálnej práce, vzdelávania, verejnej správy. Štúdia OSHA uvádza, že uvedené záleží aj na pracovnej pozícii, miere času, ktorý treba tráviť s „klientmi“, povahe pracovnej náplne a častejšie zažívajú násilie ženy. Dopad na jednotlivcov je zrejmý – demotivácia, následky na zdraví, fyzické či duševné strádanie. Dopad na organizáciu a jej ekonomické výsledky je markantný tiež - až 35 % pracovníkov absentovalo z práce a výsledkom je nižšia produktivita práce, fluktuácia, povinné náhrady škôd, zníže-

nie dôveryhodnosti. Z 25 krajín, kde bol robený výskum, iba 9 zaviedlo konkrétne politické nástroje na riešenie. Preto je potrebné dohodnúť sa na pokynoch, metódach a implementovať ich na jednotlivých národných úrovniach. Prevencia, riadenie očakávania klienta, návrh bezpečného pracoviska, posudzovanie rizika a európska legislatíva, poskytovanie podpory obetiam, zavedenie procedúry pre hodnotenie a revíziu vedú k riešeniu tohto problému. Za ČR odprezentovala Ing. Jindriška Chválová za Odborový svaz zdravotnictví a sociální péče projekt Posilňovanie sociálneho dialógu s dôrazom na zvládanie krízovej situácie pri vzniku násilia na pracoviskách zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb. Cieľom je skvalitnenie pracovných podmienok zamestnancov v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti. Charakteristické sú náročné pracovné podmienky – stres, agresie, diskriminácia, násilie medzi kolegami, nadriadenými, podriadenými, pacientmi a klientmi. Nervozita, psychické a fyzické násilie zvyšuje náklady a znižuje efektivitu poskytovania zdravotných i sociálnych služieb. Cieľom je zlepšiť kultúru bezpečia na pracovisku s ohľadom na vedenie sociálneho dialógu, vytvorenie vzdelávacieho programu – znalosti a schopnosti potrebné pre predchádzanie vzniku násilia na pracoviskách, praktické schopnosti pre zvládanie krízovej komunikácie a násilia na pracovisku - pre manažment aj pre zamestnancov. Cieľová skupina projektu sú odborové organizácie a sociálni partneri, zamestnanci zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Projekt je skutočne obsiahly a dlhodobo orientovaný. Vzhľadom na podobnú situáciu na Slovensku by nebolo na škodu sa inšpirovať projektom a využiť niektorú z prioritných osí relevantných Ministerstiev SR a reagovať na výzvy financované fondom z EÚ. V podobnom duchu sa vyjadrila aj Ing. Radka Soukopová za Úniu zamestnávateľských zväzov ČR a Český svaz měst a obcí, keďže toto je ďalší spoločne koordinovaný projekt odborov a zamestnávateľov. Heribert Joris, zástupca zamestnávateľov z Nemecka uviedol, že evidujú približne 1800 zradení ročne a čelia skutočnosti, že zamestnanci po incidente majú problém sa vrátiť do prá-

7

ce, mali strach s ľudí v tmavom oblečení a pod. Podľa ich skúsenosti po zavedení núdzových liniek profesnými združeniami a psychologickej podpory, klesol počet ľudí, ktorí majú záujem o predčasný dôchodok. Všetky útoky by mali byť hlásené a bolo by dobré zabezpečiť psychologickú podporu všeobecne - na každej vnútroštátnej úrovni. Všetky témy a návrhy boli diskutované v pléne a padali otázky jedna za druhou. Poobede začali samotné workshopy, každá skupina v rámci seminára bola zostavená národnostne: česko-slovenská, maďarská, belgická, nemecká a rumunská. Venovali sme sa zrozumiteľnosti návrhu multisektorovej smernice a jej aplikovateľnosti v rámci vnútroštátnej úrovne, zisťovali sme, či už implementácia začala a akí partneri by mali byť zapojení do národnej diskusie o realizácii. Zhodli sme sa v tom, že odbory aj zamestnávatelia musia hrať dôležitú rolu a aj médiá by túto problematiku mali ďalej prezentovať, aby sa dostala do povedomia verejnosti . Postupnými krokmi by mali byť zavedené kľúčové prvky smernice do interných predpisov organizácií, preventívnych programov, ustanovení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (v rámci hlásenia úrazov a útokov a riešenie cez Inšpektoráty práce) a nakoniec aj v Zákonníku práce. Časová os, ktorá je potrebná na realizáciu je odhadovaná na 2 – 6 rokov, t.j. počas jedného až 1,5 volebného obdobia. Implementácia a následné hodnotenie smerníc bude pozostávať z troch etáp: záväzok a šírenie, zvýšenie povedomia, monitorovanie a následné hodnotenie. Záverečná konferencia bude uskutočnená v Poľsku, 27.10.2011, kde budú prezentované výsledky za všetky zúčastnené krajiny.

Autor: Mgr. Ľudmila PAZDEROVÁ Medzinárodná & projektová činnosť SOZ ZaSS Účastníčka konferenice [email protected] Smernica je k dispozícii na stránke SOZ ZaSS: http://www.sozzass.sk/ userfiles/smernica%20o%20nasili%20z%20tretich%20stran.pdf

Účastníci medzinárodnej konferencie a workshopu v Prahe

Mgr. Eva SÝKOROVÁ odpovedá na Vaše otázky januára a neskôr)

Otázka: Od 1. januára 2011 sa menilo posudzovanie nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku poistencom, ktorí sú po priznaní dôchodku povinne dôchodkovo poistení ako zamestnanci alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej SZČO). Aký je vplyv vzniku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca alebo SZČO na nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku? (konkrétne ma zaujíma termín 1.

- 1. januára 2011 a neskôr. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od najbližšieho výplatného termínu dôchodku splatného po vzniku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca alebo SZČO. Toto obmedzenie nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku sa vzťahuje aj na poistencov, ktorým bol predčasný starobný dôchodok priznaný pred 1. januárom 2011: - pred 1. januárom 2011, prípadne najneskôr 1. januára 2011. Ak právny vzťah zakladajúci povinné dôchodkové poistenie zamestnanca od 1. januára 2011 vznikol pred 1. januárom 2011 a povinné dôchodkové poistenie trvá aj po tomto dátume naďalej. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca v týchto prípadoch zaniká už

Odpoveď: Poberateľovi predčasného starobného dôchodku, ktorý po priznaní predčasného starobného dôchodku začne vykonávať zárobkovú činnosť zakladajúcu povinné dôchodkové poistenie zamestnanca alebo SZČO, alebo túto činnosť začal vykonávať už pred 1. januárom 2011 aj predčasný starobný dôchodok mu bol priznaný pred týmto dátumom, zaniká nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Na účely posudzovania nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a dátumu jeho zániku zákon č. 463/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov rozdielne pristupuje k osobám, ktorým vzniklo povinné dôchodkové poistenie zamestnanca alebo SZČO.

od najbližšieho výplatného termínu dôchodku splatného po 28. februári 2011. Dôležité je vedieť, že podľa súčasnej právnej úpravy nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká poistencovi, ktorý je ku ňu, od ktorého žiada predčasný starobný dôchodok priznať, povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. V takomto prípade sa poistencovi predčasný starobný dôchodok neprizná.

Mgr. Eva SÝKOROVÁ masmediálna činnosť, personalistika a sociálna oblasť

Prečítali sme za Vás Akcia pre akciu (02.09.2011; Zdravotnícke noviny; č. 30, s. 6; JANÍK Branislav) V júni prezentáciou vyše dvestostranového dokumentu Správa o stave zdravotníctva na Slovensku začalo činnosť fórum Zdravotníctvo 2020, o ktorom hovoril minister zdravotníctva ešte pred voľbami a je aj v programe vlády. Ambíciou ministra/prezidenta fóra bolo vytvoriť odbornú

a apolitickú platformu, ktorá si má posvietiť na osud zdravotníctva do desiatich rokov. Štyridsať „vyvolených“ má určiť smerovanie zdravotníctva, zmietaného oveľa viac aktuálnymi problémami - napr. odmietnutím prakticky celou odbornou verejnosťou transformácie nemocníc či

8

hroziacim odchodom štyroch tisícok lekárov z nemocníc. Opozícia od začiatku odmietla „štafážovať“ na tomto, ako sa vyjadrila „lacnom politickom marketingu“. Zdá sa, že fóru postupne dochádza energia. Na augustovom bolo už ani nie pätnásť ľudí, z nich mnohí boli rozhorče-

ní tým, že hoci položili zásadné otázky, minister odišiel bez toho, aby odpovedal. Dekan bratislavskej lekárskej fakulty Peter Labaš považuje ďalšiu účasť na tejto platforme za zbytočnú, šéf odborov Anton

Szalay pochybuje o tom, či má o perspektívach zdravotníctva rozhodnúť pár ľudí. Navyše, na fóre avizoval odchod z ministerstva šéf najdôležitejšej sekcie - sekcie zdravia Tibor Hlavatý, ale aj tajomníčka

fóra, riaditeľka odboru zdravotnej starostlivosti Adriana Liptáková. Fórum sa stretne ešte dvakrát, ale - nehrozí z neho len formálny výstup? Nestane sa z neho akcia pre akciu, bublina, ktorá praskne?

*** Fóru Zdravotníctvo dochádza energia.

2020

Dlhy nemocníc Sociálnej poisťovni sa stále zvyšujú (02.09.2011; Zdravotnícke noviny; č. 30, s. 8; JANÍK Branislav) Až 62 371 110 eur boli ku koncu prvého polroka pohľadávky Sociálnej poisťovne (SP) voči 29 sledovaným zdravotníckym zariadeniam v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR (MZ SR) a zariadeniam, transformovaným na kraje a obce. Neuhradené poistné sa za jún zvýšilo o 4 006 900 eur, v priemere sa mesačne od januára zadlžovali o 3 500 000 eur. Štátne zariadenia dlhujú 75,2 percenta z týchto pohľadávok, čo je 46 902 245 eur a za mesiac sa ich dlh zvýšil o 3 830 600 eur. Rast pohľadávok eviduje SP pri 9 zariadeniach v pôsobnosti MZ SR. Univerzitné a fakultné nemocnice zhodne argumentujú, že pod zvyšujúce sa dlhy voči SP sa podpisuje aj neustály pokles príjmov zo zdravotných poisťovní od 1. októbra

2010, predovšetkým reštriktívne opatrenia dominantnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Dlhy by mala SP dostať vyplatené do konca roka v rámci oddlžovania štátnych zariadení, ktoré sa budú transformovať na akciové spoločnosti. Dlhy krajských a obecných nemocníc Zariadenia, transformované na kraje a obec dlhujú SP 15 468 865 eur, čo je 24,8 percenta z objemu pohľadávok. V júni sa pohľadávky zvýšili o 176 300 eur. Rast pohľadávok kvôli neplateniu mesačných odvodov SP eviduje pri 8 transformovaných zariadeniach. Ide o NsP Považská Bystrica s dlhom 3 948 590 eur, ale aj o NsP Myjava (1 559 589), NsP Ilava, n. o., (1047071), Dolnooravskú NsP Dolný Kubín (673 569), NsP Tre-

bišov, a. s., (246 473), Revúcku medicínsko-humanitnú, n. o., Revúca (101 172), Sanatórium Tatranská Kotlina, n. o., (22 832) a Vranovskú nemocnicu, n. o., Vranov nad Topľou (90 405). Dlhy nemocníc sa dostávajú do popredia najmä pre možné exekúcie, ktoré avizuje súčasné vedenie SP od nástupu. Poisťovňa upozornila rezort zdravotníctva aj na možné problémy pri prechode nemocníc na akciové spoločnosti a navrhla, aby boli akciovky dočasne pred exekúciami chránené. *** DLHY ŠTÁTNYCH ZARIADENÍ SP (€): 1. UN Bratislava 23 557 147

2. DFNsP Bratislava 8 548 795 3. UN L. Pasteura Košice 5 610 865 4. FNsP F. D. R. Banská Bystrica 3 610 609 5. FN Trnava 1 950 360 6. FN Trenčín 1 189 066 7. FNsP Žilina 951 223 8. FNsP J. A. Reimana Prešov 442 175 9. Národná transfúzna služba SR Bratislava 144 998

Lekári chcú zmeny. Inak nebudú slúžiť na pohotovostiach Mária Hunková | 5. septembra 2011 (Pravda) Neriešené problémy v rezorte zdravotníctva sa kopia a lekárom dochádza trpezlivosť. Okrem 4-tisíc zdravotníkov, ktorí chcú k 1. októbru podať hromadné výpovede, sa vzbúrilo aj niekoľko lekárov z menších miest. Minulý týždeň pohrozili, že nenastúpia do služieb na nočných pohotovostiach. Poskytovatelia im totiž za prácu neplatia a niektorí z nich dokonca nemajú ani uzatvorené poriadne zmluvy. Vyriešená nie je ani situácia s financovaním a platením lekárov za nočné služby na urgentných príjmoch. Zástupcovia nemocníc preto volajú po zmenách v systéme. Asociácia nemocníc Slovenska sa už dlhodobo snaží presadiť nový spôsob financovania

urgentných príjmov. Ako totiž tvrdia jej predstavitelia, súčasný model privádza nemocnice do strát a lekári robia takmer zadarmo. „Pohotovostné služby na urgentných príjmoch vykonávame v prospech zdravotných poisťovní. Lekári sú totiž platení iba za výkony. Ak mu počas služby nepríde žiaden pacient, lekár aj so sestričkou tam sedia a čakajú zadarmo,“ povedal viceprezident asociácie Peter Ottinger. „Počas normálnej pracovnej doby sa dá pracovať za výkon, ale v nočnej službe musíte dostávať nejaký štandardný príjem. V pohotovostnej službe totiž nepríde toľko pacientov ako počas normálneho pracovného času,“ dodal. Asociácia nemocníc preto už dlhšie žiada ministerstvo zdravotníctva, aby legislatívou zaviedlo minimálne hodinové taxy pre urgentné príjmy, tak ako je to napríklad v

prípade záchraniek. Tie dostávajú za svoje služby od poisťovní paušálnu platbu bez ohľadu na to, či podajú nejaký výkon. Bývalý riaditeľ zdravotnej poisťovne Apollo a súčasný

9

poradca Slovenskej lekárskej komory Vladimír Balogh tvrdí, že medzi lekármi v nemocniciach a v záchrankách by sa rozdiely robiť nemali. „Tieto aktivity musia byť v rovine, nevidím dôvod, aby boli lekári v

nemocniciach diskriminovaní, ale to je otázka komplexného hodnotenia práce lekára,“ povedal. Urgentné príjmy sú momentálne platené z peňazí určených na ambulantné výkony alebo z objemov, ktoré majú nemocnice k dispozícii z úhrad za hospitalizáciu. Tie však nestačia. Podľa Ottingera by potrebovali aspoň o 40-tisíc eur viac. Nemocnice však nepotrebujú isté platby len na mzdy pre lekárov, ale aj na prípadne dovybavenie urgentných príjmov. Ministerstvo zdravotníctva sľubovalo vyriešenie problému s financovaním neodkladnej starostlivosti už vo vládnom programe, nemocnice sa však doteraz žiadnej zmeny nedočkali. „Neviem, či čakajú na to, že raz naozaj

spravíme štrajk a o 16. hodine zatvoríme brány nemocníc, aby si uvedomili, že zadarmo sa robiť nedá,“ povedal Ottinger. Kým lekári na urgentných príjmoch dostávajú za služby aspoň príplatky, zdravotníci na nočných pohotovostiach nedostávajú ani to. Prevádzkovatelia im totiž neplatia a s niektorými dokonca nemajú ani uzatvorené poriadne zmluvy. Lekárom došla trpezlivosť a niekoľkí z nich, z Kráľovského Chlmca, Bánoviec nad Bebravou a z Galanty, oznámili, že od septembra viac na pohotovostiach pracovať nebudú. Ich zástupca a predseda Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor preto v liste žiadal ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH) o vyriešenie

tohto problému. „Obraciam sa na Vás o urýchlené riešenia pohotovostí, a konkrétne vo vyššie uvedených prípadoch, kde sú lekári skutočne rozhodnutí do výkonu lekárskej služby prvej pomoci od 1. septembra 2011 nenastúpiť,“ píše v liste Pásztor. Uhliarik však dáva ruky preč. „Rozpis služieb lekárov u poskytovateľov Lekárskej služby prvej pomoci vykonáva samosprávny kraj, nie ministerstvo zdravotníctva,“ reagovala jeho hovorkyňa Katarína Zollerová. Zároveň však dodala, že tak ako poskytovatelia majú povinnosť zaplatiť lekárom za ich odpracovaný čas, zdravotníci majú zo zákona povinnosť do služby nastúpiť. „Minister-

stvo zdravotníctva nepredpokladá, že lekári budú vedome porušovať platný zákon, na základe ktorého sú povinní slúžiť na pohotovosti. V prípade, ak lekár nenastúpi na pohotovosť, môže mu byť udelená pokuta do výšky 3 319 eur.“ Keby sa tak predsa len stalo, rezort pacientom radí obrátiť sa na záchranky a urgentné príjmy v najbližších nemocniciach, kde im bude poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť. Riešenie problémov by privítali nielen lekári a nemocnice, ale aj štátna zdravotná poisťovňa. „Úhradu urgentných príjmov je potrebné riešiť komplexne ako celý systém neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Všeobecná zdra

Kedy pohotovosť a kedy urgentný príjem * urgentné príjmy slúžia pre pacientov so život ohrozujúcimi stavmi, ako sú poruchy vedomia, dýchania a srdcovej činnosti, akútne bolesti

hrudníka, vykašliavanie či vracanie krvi, zlomeniny či otravy, pri ktorých ale nenastala porucha vedomia

* na pohotovosť sa môžu pacienti obrátiť s ľahšími zdravotnými komplikáciami, s ktorými by sa normálne obrátili na všeobecného lekára. Patria

sem stavy ako zvýšená teplota, vracanie a hnačky, akútne bolesti, ľahké úrazy či alergické reakcie

OZNAM 2. septembra 2011 boli prijatí do pracovného pomeru na Úrad SOZ ZaSS dvaja noví zamestnanci JUDr. Beáta ČULENOVÁ právnička pracovnoprávna problematika KZ a kolektívne vyjednávanie + 421 2 50240 298 [email protected]

Michal SERBÍN referent – evidencia ZO vodič motorového vozidla + 421 2 50240 246 [email protected]

10

11

Vydáva Slovenský odborový zväz zdravotníctva

Vydáva Slovenský zväz zdravotníctva a sociálnych služieb pre vnútornú potrebu ZO a sociálnych služiebodborový pre vnútornú potrebu ZO Redaktorka: Mgr. Eva Sýkorová Zodpovedá: Bc. Eva Sýkorová 81570 70 BRATISLAVA, BRATISLAVA, VAJNORSKÁ � 815 VAJNORSKÁ 1 1 � 02/50240321 02/50240258 � 02/55425330 02/55425330 � 0902487116 0902487116 [email protected] [email protected] www.sozzass.sk www.sozzass.sk STU, Bratislava TLA�: Vydavate�stvo TLAČ: Nakladateľstvo STU, Bratislava Za obsah dodaného príspevku zodpovedá jeho autor.

Za obsah dodaného príspevku zodpovedá jeho autor.

12