Humboldt IDŠ inštitút diaľkového štúdia

Humboldt IDŠ – inštitút diaľkového štúdia

PSY 01

Praktická psychológia

•

Úvod do tematiky

•

Historický prehľad

•

Psychologické metódy

•

Inteligencia a inteligenčné testy

1

Humboldt IDŠ – inštitút diaľkového štúdia Obsah Úvod

.....................................................................................................

3

Lekcia 1 1. Úvod do tematiky..................................................................................... 5 1.1 Psychológia ako nová veda.......................................................... 5 1.2 Čo je psychológia?....................................................................... 6 1.3 Psychologické znalosti a všeobecné poznanie ľudí.................... 11 1.4 Päť základných odborov v rámci psychológie............................. 12 1.5 Spojitosť psychológie s pedagogikou.......................................... 15

Lekcia 2 2. Historický prehľad.................................................................................... 2.1 Vznik psychológie ....................................................................... 2.2 Psychologické školy a smery ...................................................... 2.2.1 Behaviorizmus ................................................................ 2.2.2 Psychoanalýza .................................................................. 2.2.3 Humanistická psychológia ..............................................

18 18 21 22 28 30

Lekcia 3 3. Psychologické metódy .................................................................... 33 3.1 Psychologické vyšetrenie ............................................................ 33 3.2 Čo je psychologický test ............................................................. 34 3.3 Testy na meranie špecifických výkonov a schopností.................. 37 3.4 Testy osobnosti............................................................................ 40 3.4.1 Dotazníková metóda ...................................................... 40 3.4.2 Projekčná metóda .......................................................... 44 3.4.3 Iné diagnostické metódy................................................. 47

Lekcia 4 4. Inteligencia a inteligenčné testy.............................................................. 4.1 Rôzne definície inteligencie......................................................... 4.2 Meranie inteligencie...................................................................... 4.3 Príklady vyňaté z inteligenčných testov........................................ 4.4 Nesprávne chápanie inteligencie................................................. 4.5 Vývin inteligencie..........................................................................

50 50 50 55 60 61

Príloha A. Odpovede k cvičeniam v texte .............................................................. B. Odpovede na úlohy z opakovania ......................................................... C. Zoznam literatúry .................................................................................. D. Register odborných termínov................................................................. E. Úlohy na zaslanie ..................................................................................

62 63 64 65 67

2

Humboldt IDŠ – inštitút diaľkového štúdia Úvod


Úvod

Cieľ tohto kurzu Keď sa rozhodneme navštevovať vzdelávací kurz, je to obvykle z dôvodu, že sa chceme naučiť niečo nové. S týmito novonadobudnutými vedomosťami potom možno robiť niečo konkrétne, čo sme predtým buď nemohli robiť vôbec, alebo aspoň nie tak dobre, ako pred absolvovaním kurzu. Pri kurze „Psychológia – Teória a prax“ nie je vôbec jednoduché popísať všetky spôsoby využitia nadobudnutých poznatkov.

Obsah kurzu Naučíte sa lepšie poznať seba samého, ako aj vychádzať so svojim okolím. Budete vedieť pochopiť a vysvetliť vlastné i cudzie spôsoby správania. Psychológia sa dotýka všetkých stránok nášho života, preto by Vám mal kurz psychológie sprostredkovať ľahšie pochopenie tematických okruhov, ktoré sú podrobené jej skúmaniu, isté fakty vedeckej psychológie, ako aj možnosti, ako Vy sám môžete tieto poznatky využiť vo svojom živote. Takisto Vám poskytne aj náhľad do vlastného prežívania, postojov a reakcií.

Oblasti, v ktorých je možné využiť psychologické poznatky Efektívnejšie riešenie konfliktov so sociálnymi partnermi, či už sú to manžel (manželka), priatelia, deti; Rýchlejšie a bezpečnejšie rozhodovanie; Osvojenie si stratégií zvládania stresových situácií; Nadobudnutie väčšej istoty a získanie sebavedomia. Cieľ tohto kurzu je teda viac-menej adresný. Každý účastník kurzu by si mal zo všeobecne stanoveného cieľa vyčleniť svoje vlastné, t. j. individuálne ciele. Odporúčame Vám preto zamyslieť sa nad zámerom, ktorý týmto kurzom sledujete. To Vám umožní pracovať s väčšou motiváciou, a teda dosiahnuť najväčší možný prínos.

3

Humboldt IDŠ – inštitút diaľkového štúdia Úvod


Metóda

Čo Vám pomôže lepšie pochopiť prečítaný text? Na dosiahnutie stanoveného cieľa nestačí dôkladné preštudovanie textu každej lekcie a vypracovanie úloh. Odporúčame Vám uvažovať o všetkom, čo prečítate, a porovnávať, do akej miery sa obsiahnutý problém vyskytuje v reálnom živote. Prečítajte si najprv pozorne celú časť textu, a následne každý jeden riadok. Pokúste sa vždy zhrnúť obsah textu vlastnými slovami. Pri náročných obsahoch si predstavujte, že ich vysvetľujete fiktívnemu diskusnému partnerovi počas rozhovoru (vymyslite príklady!). Oceníme, keď k svojim prvým zaslaným úlohám napíšete na osobitný list papiera aj niečo o sebe, napr. o Vašej práci, záujmoch, motivácii k účasti na tomto kurze a podobne. V učebných textoch budeme ďalej používať mužskú formu zámen, pretože neustále používanie foriem „on/ona“ alebo „jeho/jej“ je pri písaní, ako aj pri čítaní, veľmi rušivé. To však v žiadnom prípade neznamená, že by sme týmto chceli diskriminovať ženy.

4

Humboldt IDŠ – inštitút diaľkového štúdia Lekcia 1

Úvod do tematiky

1. Úvod do tematiky V prvej lekcii Vám poskytneme prehľad všeobecných cieľov psychológie, ako aj základných oblastí jej vedeckého skúmania. Vedecká psychológia vidí svoju úlohu v tom, že „správanie popisuje, vysvetľuje, kontroluje a eventuálne ho aj predvída a mení.“ (Mietzel: Cesta do psychológie, 2002) Tu spočíva podstatný rozdiel medzi vedeckými psychologickými poznatkami a všeobecným poznaním ľudí alebo „zdravým ľudským rozumom“.

1.1 Psychológia ako nová veda Už niekoľko storočí sa človek zaoberá vývojom metód vedeckého skúmania, aby získal všeobecne platnú odpoveď na otázky, ktoré ho zamestnávajú. Už takmer tristo rokov zohráva veda stále väčšiu a dôležitejšiu úlohu pri výskume rozličných fenoménov sveta, ktorý nás obklopuje. V tomto procese vývoja vznikla najskôr prírodoveda, ktorá získava znalosti skúsenosťou a kontaktom so okolitým svetom. V poslednom storočí sa veda zaoberala metodickým skúmaním samotného človeka, a tak sa psychológia vyčlenila ako samostatná veda. V priebehu tohto časového úseku sa psychológia stala dôležitou disciplínou, ktorej vedecké, empiricky potvrdené poznatky majú vplyv na mnoho oblastí nášho života, napr. v školstve, politike, práve alebo medicíne. Pod empirickým pritom nechápeme len to, že teórie boli zostavené iba na základe dát merateľných a vnímateľných zmyslovými orgánmi. Príklad z fyziky: ak nechám padať guľu na zem, môžeme jej padanie vnímať očami, a teda aj merať rýchlosť pádu a zisťovať zákonitosti, ktoré je potom možné vyjadriť v gravitačnom zákone. Postupy merania v rámci empirickej psychológie sú však zložitejšie a realizovateľné iba pomocou komplikovaných štatistických výpočtov. Nakoľko sa psychologické poznatky dotýkajú všetkých stránok života, je pre rôzne profesijné skupiny dôležité nadobúdať vedomosti z tejto oblasti, a to aj bez toho, aby museli byť súčasťou komplikovanej metodológie.

5


Úvod do tematiky V priebehu kurzu „Praktická psychológia“ Vám poskytneme prehľad aktuálneho stavu poznatkov, ktoré sú vedecky overené a isté. Okrem toho Vám predostrieme množstvo praktických situácií z každodenného života. Tým však nechceme povedať, že psychologické teórie mienime úplne vynechať. Nakoľko teória a prax sú úzko späté, nebolo by to ani možné. Teória popisuje zákonitosti diania, pričom je rovnako možné nahliadnuť do príčin, následkov a súvislosti javov, s ktorými sa stretávame v realite.

V stručnosti, prax bez teórie je ako lietadlo v hmle, bez radaru a rádia. Teória bez praxe je ako učenec v tmavej miestnosti. Preto budeme počas kurzu neustále poukazovať na súvislosti rozoberanej teórie s praktickým životom.

1.2 Čo je psychológia? Udať definíciu psychológie nie je vonkoncom jednoduché, pretože psychológovia sa nikdy úplne nezhodli v otázke, čo je centrálnym predmetom ich výskumnej oblasti. S mnohými novinkami na poli psychológie sa zároveň neprestajne menia aj názory na podstatné problémy psychológie. Aj v internom rámci psychológie existovali a existujú rozličné smery a školy, z ktorých každá je charakteristická osobitým pohľadom na človeka. Z toho vyplývajú aj rozličné ponímania psychológie ako vedy. Nie je teda zvláštnosťou, že existujú rôzne definície psychológie. V slovníku sa slovo „psychológia“ najčastejšie definuje ako „náuka o duši“. Tento popis sa však dnes už viac nepoužíva, nakoľko pojem „duša“ je skôr nábožensky podfarbený.

Vonkajšia a vnútorná skutočnosť Niet pochýb o tom, že každý človek disponuje reálnym životom, t.j. vonkajšou realitou, v ktorej sa pohybuje, a zároveň aj realitou vnútornou, psychickou. Človek sa môže smiať a hovoriť, ale rovnako môže prežívať aj vnútornú radosť a mať skryté myšlienky. Ale také jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať, toto rozlíšenie nie je. „Smiech“ a „reč“ nemôžeme označiť iba ako vonkajšiu realitu. Smiech môže byť rovnako prejavom vnútornej radosti, tak ako vnútorné prežívanie a myšlienky sú vyjadrené rečou. Vonkajšia aj vnútorná skutočnosť sú teda úzko späté.

Psychický V anglickom jazykovom úzuse rozumieme pod psychickým to, čo sa odohráva vo vnútri človeka (odhliadnuc pritom od fyziologických prejavov, ako sú búšenie srdca, alebo trávenie). 6


Úvod do tematiky

Pod pojmom „psychický“ myslíme vnútorné procesy ako myslenie, cítenie, predstavy, fantázie atď.

Fyzický Telesné prejavy sa naopak nazývajú fyzické alebo somatické. Úzky súvis medzi fyzickým a psychickým sa vyjadruje ako psychofyzická jednotka.

ČLOVEK (HOMO)

TELO (SOMA)

DUŠEVNO (PSYCHÉ)

Vedecká literatúra sa však pojmu „psyché“ väčšinou vyhýba. Prečo? Pretože psychické sa dá len ťažko prebádať, ak nie je vyjadrené zvonka vnímateľnými prejavmi, ako napr. rečou, gestikuláciou alebo inými telesnými reakciami. Hoci počas psychologického kurzu prirodzene ide o psyché, formuluje sa vo vedeckej literatúre nasledovne:

Psychológia študuje ľudské správanie ako výrazovú formu vnútorných procesov. alebo: Psychológia je veda o správaní a duševných procesoch. (Atkinson, 2001) Teraz si možno pomyslíte: „Aké komplikované táraniny o samozrejmých veciach.“ Do istej miery máte pravdu, ale vedecké skúmanie si vyžaduje kritické posúdenie a presný popis zdanlivo samozrejmých pojmov. V tomto kurze sa pojmom „psyché“ a „psychický“ nedá vyhnúť. Ako už teraz iste viete, rozumejú sa pod nimi vnútorné vedomé aj nevedomé procesy, ktoré sú vyjadrené zvonka vnímateľným správaním.

7


Úvod do tematiky

Príčiny a následky správania Psychológia sa zaoberá aj faktormi, ktoré zapríčiňujú a ovplyvňujú naše správanie, ako aj následkami každého správania. Prečo je niekto nesmelý? Prečo je niekto viac nadaný a iný menej? Ktoré faktory zapríčiňujú agresívne správanie? Aké účinky majú určité druhy správania dieťaťa na rodinu? Aké následky má stres na priebeh telesných a duševných procesov? Aké následky má určitý výchovný štýl na vývin dieťaťa?

Multikauzalita Správanie je ovplyvňované viacerými faktormi. Vo vedeckej terminológii hovoríme, že správanie je určované multikauzálne (multi = veľa, cause = príčina, dôvod). Správanie môže byť zároveň príčinou aj následkom.

Príklad: Pán Mlynár je podráždený kvôli konfliktu so svojimi rodičmi a celý deň sa zaoberá týmto problémom. Následne sa od neho odťahujú jeho kolegovia v práci a príslušníci jeho rodiny sa ho stránia. Podráždenosť je následkom určitej reakcie (konflikt s rodičmi), a zároveň príčinou nasledujúcich spôsobov správania (okolie sa stiahne).

Konflikt s rodičmi ––- následok ↓↓ podráždené reakcie ↓↓ príčina –- okolie sa stiahne

8


Lekcia 1

Úvod do tematiky

Príčiny sa v odbornom jazyku nazývajú determinanty správania (determinovať = určovať, stanovovať; determinant = určujúci faktor). Správanie je väčšinou ovplyvňované viacerými determinantmi, dokonca i v zdanlivo jednoduchých prípadoch.

Systematika a zverejnenie Pri vedeckom skúmaní sme viazaní na množstvo pevne stanovených pravidiel, ktoré robia výskumnú metódu vedecky zastupiteľnou. V prírodných vedách je jedným z najdôležitejších pravidiel možnosť overenia teórie na merateľných faktoroch. Toto sa nazýva empirická metóda (empire = skúsenosť ako zdroj poznatkov). Vo všeobecnosti nie je zvláštnosťou, ak niekto svoju výpoveď podloží faktami, aby zdôraznil jej hodnovernosť. Toto je samozrejmé aj psychológovi, treba však mať na zreteli dva veľké problémy: skryté procesy a klamlivé správanie.

Cvičenie 1.1 Ktorá metóda nepatrí medzi empirické? a) meranie b) experimenty c) sebapozorovanie

Skryté procesy Vo vnútri každého človeka prebieha mnoho procesov, ktoré sa nedajú jasne pozorovať v správaní. Myslíte na tajné želania, skryté obavy, hodnotné spomienky atď. Niekedy vychádza za určitých okolností navonok niečo, čo v správaní človeka dlhé roky nemuselo prejaviť. O niektorých mužoch je napríklad známe, že ich v rodine a na pracovisku považovali za milých a znášanlivých ľudí, avšak počas vojny sa vyvinuli v krutých sadistov. 9


Psychológ tu môže zaujať dve rôzne stanoviská: 1)

Zastane názor, že vnútorné procesy, ktoré sa neprejavujú v správaní, sú pre vedecké skúmanie nedostupné, a preto ani nemôžu byť preskúmané.

2)

Bude i tieto procesy brať do úvahy a zaoberať sa nimi. Potom však psychológ musí počítať s tým, že vyvíjané teórie nie sú natoľko spoľahlivé, ako je pre vedecký výskum potrebné. Teórie potom nestačia požiadavkám vedeckého overenia.

10


Úvod do tematiky

Klamlivé správanie Druhý problém spočíva v tom, že človek môže prejaviť spôsob správania, ktorý nezodpovedá jeho skutočnému prežívaniu. V protiklade k zvieraťu môže človek klamať a prejavovať sa opačným spôsobom, aký je mu v skutočnosti vlastný. Človek môže hovoriť „áno“ a mieniť pritom „nie“. Správanie človeka nie je spoľahlivým meradlom toho, čo prebieha v jeho vnútri. Človek môže niečo predstierať sebe aj iným. Psychológia stojí pred zložitou úlohou skúmať pravosť ľudského správania, jednak kvôli jeho odhaleniu, no vždy však preto, aby pochopila jeho význam.

Školy V priebehu posledných sto rokov sa v rámci samotnej psychológie vyvinulo veľmi veľa smerov, nazývaných aj školami. Tieto smery sa líšia hlavne prístupom k tejto problematike a k človeku všeobecne.

Systematika Metóda skúmania je odlišná v závislosti od psychologického prúdu, ale všetky metódy majú spoločné to, že pracujú podľa presne určenej systematiky. Každý smer má osobité pravidlá a metódy skúmania. Výsledky skúmania je nutné vždy zverejniť, aby iní výskumníci mali možnosť preveriť ich. Rovnako aj proces a cieľ výskumu musí byť presne určený a popísaný, aby bolo možné skontrolovať ho, prípadne aj zopakovať ďalšími odborníkmi.

Definícia Väčšina psychológov sa zhoduje na nasledovnej obsiahlej definícii: „Predmetom psychológie je správanie, prežívanie a vedomie ľudí, ich vývin počas života a ich vnútorné (v ich vnútri usídlené) a vonkajšie (v okolitom svete lokalizované) podmienky a príčiny.“ (Zimbarda, Psychológia, 2003)

11


Úvod do tematiky

1.3 Psychologické znalosti a všeobecné poznanie ľudí Psychológia si stanovila za svoj cieľ systematickým skúmaním získať objektívny náhľad do ľudského správania. V tom spočíva rozdiel medzi všeobecným poznaním ľudí a odbornými psychologickými znalosťami.

Poznanie ľudí Poznanie ľudí je v styku s nimi prirodzene veľmi dôležité, avšak je veľmi subjektívne a často je ovplyvnené predsudkami. Poznanie ľudí postačí v mnohých prípadoch pre porozumenie správaniu iných. Ak niekto disponuje dobrou znalosťou ľudí, môže ich správanie celkom dobre pochopiť a do určitej miery dokáže dobre analyzovať i svoje vlastné správanie. Jednako však aj ľudia s dobrými znalosťami sa môžu niekedy stretnúť s takým správaním, ktoré dostatočne nechápu. Ľudia môžu zdanlivo bez akejkoľvek príčiny upadnúť do krízy alebo depresie a pre nezúčastnených prejavovať nezrozumiteľné a nepochopiteľné správanie, vidieť a počuť veci, ktoré sa nezhodujú s realitou. Každodenné ľudské znalosti už viac nie sú postačujúce na porozumenie tohto správania, nehovoriac o poskytnutí nevyhnutnej pomoci. Aby sa toto správanie stalo zrozumiteľnejším, sú pre človeka potrebné psychologické znalosti.

Ciele psychológie demonštrované na príklade strachu Popis

Čo je strach? Ako sa prejavuje? V ktorých situáciách narastá najviac? Ktorí ľudia prejavujú častejšie strach a ktorí menej? Ktoré črty osobnosti podporujú, a ktoré naopak zamedzujú vzniku strachu? Aké rozdiely v prežívaní strachu sú medzi ľuďmi?

Vysvetlenie

Čím je strach zapríčinený? Aké súvislosti možno pozorovať? Aké zákonitosti v prežívaní strachu existujú? Ako sa dá každá takáto zákonitosť vysvetliť?

Porozumenie Akému účelu slúži pociťovanie strachu? S akým úmyslom jedinec prejavuje pocit strachu? Čo tým chce dosiahnuť? Predvídanie Čo je možné predvídať v súvislosti s pocitmi strachu a jeho odbúrania? Zmena

Ako sa dá zabrániť vývoju rôznych druhov strachu? Ako sa dajú odbúrať možné druhy strachu?

(Prameň: Hobmair, 1997) 12


Úvod do tematiky

1.4 Päť základných odborov v rámci psychológie Ľudia môžu nadobudnúť dojem, že existuje nespočetné množstvo „psychológií“. Tak sa hovorí o Všeobecnej psychológii, Psychológii práce, Pedagogickej psychológii, Psychológii dospelých, Psychológii starších ľudí, Psychológii umenia, Psychológii reklamy, Sociálnej psychológii (výskum človeka ako sociálnej bytosti, človeka vo vzťahu k iným ľuďom) a Klinickej psychológii (vyšetrovanie a práca s ľuďmi trpiacimi psychickými poruchami). Takto by sme mohli hodnú chvíľu pokračovať vo výpočte rôznych „psychológií“. Je však potrebné kriticky si položiť otázku, či sa tieto psychológie navzájom líšia v takom veľkom rozsahu, ako to predstierajú ich pomenovania. Vymenované „psychológie“ môžeme chápať ako špeciálne oblasti v rámci určitého množstva základných oblastí psychológie. V medicíne tiež nehovoríme o „Medicíne hrubého čreva“ alebo „Medicíne pečene a žalúdka“. Toto všetko patrí do oblasti internej medicíny, a táto sa dá považovať za čiastkové odvetvie medicíny. V rámci psychológie sa vymedzuje päť základných odborov: 1)

Psychologická metodológia

2)

Všeobecná psychológia

3)

Psychológia osobnosti

4)

Vývinová psychológia

5)

Sociálna psychológia

Bližšie sa budeme zaoberať iba odlišnými úsekmi týchto odborov.

Psychologická metodológia V rámci každej vedy je nutné systematicky a metodicky pracovať, aby bolo možné získať čo možno najobjektívnejšie výsledky. Psychologická metodológia sa zaoberá otázkou, ako možno vedecky spoľahlivým spôsobom skúmať správanie človeka vrátane jeho príčin a následkov. V rámci metodológie sa vyvíjajú – ako aj v iných základných odboroch – výskumné metódy a techniky vedeckého výskumu. Aj tvorba psychologických testov patrí do oblasti metodológie. V rámci nášho kurzu sa budeme bližšie venovať výhradne psychodiagnostike - tak sa nazýva náuka o testoch. 13


Úvod do tematiky

Všeobecná psychológia Človek disponuje rozličnými psychickými funkciami a procesmi, ako napríklad vnímanie, myslenie, reč, učenie, pamäť, fantázia a podobne. V rámci všeobecnej psychológie sa skúmajú všeobecné zákonitosti týchto psychických funkcií. Nezaujíma sa o to, ako rozmýšľa a vníma pán Mlynár, ale hľadajú sa princípy platné pre každého človeka. Nejde teda o individuálne rozdiely medzi ľuďmi, ale o všeobecne platné pravidlá. Psychické procesy zohrávajú veľkú úlohu v našom správaní. Každý deň predsa rozmýšľame, rozprávame, učíme sa a vnímame. Zo skúmaných procesov učenia u zvierat sa napríklad snažíme získať analógie s procesmi učenia u človeka. Prirodzene musíme byť veľmi opatrní pri aplikovaní výsledkov experimentov so zvieratami na ľudské správanie. Psychické procesy človeka sú vzájomne prepojené. Napr. počas čítania knihy vnímame písmená, pokúšame sa zapamätať si určité veci a premýšľame nad prečítaným. Všeobecná psychológia však tieto procesy skúma oddelene, aby bolo skúmanie zjednodušené. Takto sú napríklad aplikované psychologické poznatky v technike reklamy, pri navrhovaní hudobných nástrojov, v organizácii dopravy a pod. Poznatky o pamäti a učebnom potenciáli nachádzajú svoje uplatnenie predovšetkým vo vyučovaní.

Psychológia osobnosti V rámci psychológie osobnosti sú výskumy orientované špeciálne na individuálne rozdiely medzi ľuďmi. Aká je štruktúra osobnosti pána Mlynára? V čom sa líši od ostatných ľudí? Prečo sa jedna osoba správa agresívne a iná zase nesmelo? Prečo sa niekto môže vypracovať vo svojom povolaní na vysoký kariérny post a iný zase nie? Aj meranie jednotlivých rozdielov medzi ľuďmi, psychodiagnostika, patrí do oblasti psychológie osobnosti. V tomto kurze sme sa rozhodli spracovať psychodiagnostické skúmanie spolu s psychologickou metodológiou. V rámci psychológie osobnosti existuje oblasť, ktorá sa zaoberá skúmaním a popisom toho, čo sa rozumie pod pojmom „osobnosť“. Často sa vyskytujúce nedorozumenie spočíva v tom, že psychológia je stavaná na roveň s psychológiou osobnosti. Stáva sa to preto, lebo veľa ľudí má o psychológovi jednostranný obraz, spravidla vychádzajúci z názoru, že psychológ výhradne diagnostikuje iných ľudí. Ako ste však doposiaľ zistili, psychológia má podstatne širší záber.

14


Úvod do tematiky

Vývinová psychológia Do oblasti vývinovej psychológie patrí vývin človeka, faktory, ktoré tento vývin ovplyvňujú, ako aj procesy rastu a dospievania, procesy učenia, vývin rôznych psychických procesov. Mnoho aspektov, ktoré môžu byť obsiahnuté aj v iných základných oblastiach psychológie, sa posudzujú z pohľadu zmeny a vývinu. Takto sa medzi iným skúma vývin jazyka a reči, myslenia, vnímania, citového života a osobnosti.

Vývin človeka zahŕňa celý jeho životopis, ktorý sa obvykle zadeľuje do nasledujúcich fáz:

o o o o o o o o o o o

Štádium prenatálneho (vnútromaternicového) vývinu Štádium dojčenské - do 1 roka Štádium ranného detstva (batolivé obdobie) - 1-3 roky Predškolský vek - 3-6 rokov Mladší školský vek - 6-10 rokov Stredný školský vek (štádium puberty) - 11-15 rokov Starší školský vek (adolescencia) - 16-20 rokov Mladší dospelý vek - 20-30 rokov Stredný dospelý vek - 30-45 rokov Starší dospelý vek - 45-65 rokov Staroba - 65 a viac rokov

Vývinová psychológia je obvykle považovaná za synonymum detskej psychológie alebo psychológie mládeže. Nie je tomu tak, hoci je pravda, že práve počas týchto životných období sa uskutočňujú najväčšie vývinové zmeny. Detstvo a mladosť sú považované za periódy, ktoré majú najväčší vplyv na ďalší život. V tomto kurze uvidíte, že predovšetkým psychoanalýza pripisuje detstvu veľký význam. Ľudský vývin však nezastavuje dosiahnutím dospelého veku. Aj fázy prichádzajúce po adolescencii majú svoj význam a rovnako prinášajú osobité problémy. Vývinová psychológia je teda veľmi rozsiahle odvetvie psychológie a v rámci tohto kurzu ju budeme ešte dôkladne študovať. 15


16

Humboldt IDŠ inštitút diaľkového štúdia

Recommend Documents