„ ZARIADENIE NA PRETAVOVANIE KOVOVÝCH RÁDIOAKTÍVNYCH ODPADOV 0V LOKALITE JASLOVSKÉ BOHUNICE“
ZÁVEREČNÉ
STANOVISKO
(1775/2015-3.4/hp) vydané Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
I.
ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI
1. Názov Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s. 2. Identifikačné číslo IČO: 35 946 024 3. Sídlo Tomášikova 22 821 02 Bratislava II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI 1. Názov Zariadenie na pretavovanie kovových rádioaktívnych odpadov v lokalite Jaslovské Bohunice 2. Účel Zariadenie na pretavovanie kovových rádioaktívnych odpadov bude dopĺňať už existujúce technológie spracovania a úpravy rádioaktívnych odpadov spoločnosti JAVYS, a. s., v lokalite Jaslovské Bohunice za účelom dekontaminácie kovových rádioaktívnych odpadov (ďalej len „RAO“). Výsledkom technologického procesu pretavovania budú kovové polotovary pozdĺžneho tvaru - ingoty, určené na ďalšie spracovanie, za podmienky dodržania limitov pre uvoľnenie do životného prostredia. Pretavovanie kovových RAO významne objemovo zredukuje množstvo RAO, ktoré ako výsledok technologického procesu zostanú na spracovanie a úpravu v priestoroch kontrolovaného pásma - v certifikovaných skladoch pre ďalšie nakladanie s ním až po konečné uloženie. Zariadením na pretavovanie kovových rádioaktívnych odpadov sa pretavením spracuje a upraví cca 1000 ton kovového RAO za rok.
1
3. Užívateľ Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., Tomášikova 22, 821 02 Bratislava 4. Umiestnenie Umiestnenie zariadenia na pretavovanie kovových rádioaktívnych odpadov sa
nachádza v Trnavskom kraji, v okrese Trnava, mimo zastavaného územia obce Jaslovské Bohunice, v kontrolovanom pásme v priestoroch objektu 34 (bývalá strojovňa vyraďovanej jadrovej elektrárne A 1, katastrálne územie Bohunice, parcelné č. : 704/54 a prípade parcelné č. :704/90). Uvedené parcely sú vo vlastníctve navrhovateľa, evidované ako zastavané plochy a nádvoria, mimo zastavaného územia obce. 5. Termín začatia a ukončenia činnosti Predpokladaný termín začatia výstavby: Predpokladaný termín ukončenia výstavby: Predpokladaný termín začatia prevádzky: Predpokladaný termín ukončenia prevádzky:
2015 2017 2018 2050
6. Stručný opis technického a technologického riešenia Navrhovateľ pripravovaného jadrového zariadenia, Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s. so sídlom v Bratislave, je organizácia zriadená a poverená Ministerstvom hospodárstva SR v zmysle § 3 ods. 9 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) (ďalej len „atómový zákon“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá zabezpečuje bezpečné nakladanie s RAO a vyhoretým jadrovým palivom podľa § 10 ods. 3 atómového zákona. V lokalite Jaslovské Bohunice prevádzkuje jadrové zariadenia „Technológie pre spracovanie a úpravu RAO“ a „Medzisklad vyhoretého jadrového paliva“ a vyraďuje jadrové zariadenia „Jadrovú elektráreň A 1“ a „Jadrovú elektráreň V 1“ (ďalej len „JE A 1“ a „JE V 1“). Umiestnenie jadrového zariadenia na pretavovanie kovových RAO v kontrolovanom pásme objektu č. 34 je optimálne aj preto, že bude neoddeliteľnou súčasťou jadrového zariadenia „Technológie pre spracovanie a úpravu rádioaktívnych odpadov“. V dotknutom pásme sa nachádzajú certifikované sklady spoločnosti JAVYS, a. s. so skladovanými kovovými RAO z vyraďovania „JE A 1“ a „JE V 1“, ktoré sú vhodné na spracovanie pretavovaním a sú tu vykonávané aj nasledujúce súvisiace činnosti: príprava materiálov na pretavovanie (napr. fragmentácia a dekontaminácia), kontrolné a monitorovacie činnosti, vykonávané režimové a bezpečnostné opatrenia. Manipulácia s rádioaktívnym odpadom bude vykonávaná len v kontrolovanom pásme jadrových zariadení. Navrhovaná technológia pretavovania kovových RAO spĺňa požiadavky definícií pojmov pre „spracovanie“ aj „úpravu“ RAO v zmysle vyhlášky ÚJD SR č. 30/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom. Pri použití pretavovania budú oddeľované rádionuklidy z rádioaktívnych odpadov (distribúcia nuklidov do trosky), bude dochádzať k redukcii objemu s cieľom zvýšiť bezpečnosť a ekonomickú účinnosť nakladania (minimalizácia množstva zostávajúceho RAO), pričom budú oddelené využiteľné látky vrátené na opätovné použitie (vzniknuté ingoty), čo sú požiadavky vyhlášky na „spracovanie“ RAO. Výsledkom „úpravy“ rádioaktívnych odpadov je balená forma rádioaktívnych odpadov pripravená v súlade s požiadavkami na bezpečnú manipuláciu, skladovanie, prepravu a ukladanie. Produkované ingoty (v prípade, že nebudú uvoľniteľné do životného prostredia) budú vhodnou formou na ďalšie bezpečné nakladanie s nimi. Výsledkom „úpravy“ rádioaktívnych odpadov bude balená forma rádioaktívnych odpadov pripravená v súlade s požiadavkami na bezpečnú manipuláciu, skladovanie,
2
prepravu a ukladanie. Produkované ingoty (v prípade, že nebudú uvoľniteľné do životného prostredia) budú predstavovať vhodnú formu na ďalšie bezpečné nakladanie s nimi. Popis variantov riešenia navrhovanej činnosti • Nulový variant: Predstavuje nerealizovanie danej činnosti. Kovové RAO z vyraďovania JE A1 a JE V1 by sa spracovávali súčasnými dostupnými technológiami v spoločnosti JAVYS, a.s., ktoré však neumožňujú uvoľnenie tých aktývnych kovových materiálov do životného prostredia. z uvedených materiálov sa kontaminácia dá odstrániť len metódou pretavovania. Výsledným efektom nulového variantu je zapĺňanie republikového úložiska zhodnotiteľným materiálom, pre ktorý existuje spôsob dekontaminácie na úroveň uvoľniteľnú do životného prostredia. V prípade nulového variantu by bolo spracovanie 10 147 ton kovového RAO (v súčasnosti prítomné na lokalite) realizované na existujúcich zariadeniach (fragmentácia, lisovanie, cementácia) a z tejto činnosti by vzniklo cca až 2 803 ks VBK, ktoré by sa ukladali na RÚ RAO. Technológia pretavovania môže byť realizovaná dvomi spôsobmi, z čoho vyplývajú dva predkladané technologické varianty: •
Variant č. 1: Zariadenie na pretavovanie s elektrickou kelímkovou indukčnou pecou. Využíva fyzikálny princíp indukcie a vznik vírivých prúdov vo feromagnetickom telese umiestnenom v magnetickom poli cievky, ktorou preteká striedavý prúd. Elektrická indukčná pec by bola zostavená z niekoľkých samostatných celkov: pecné teleso (cievka a keramický taviaci kelímok), elektrický napájací systém, zavážacie zariadenie, odsávací a filtračný systém odplynov, systém vodného chladenia komponentov pece (zálohovaný), systém odlievania pretaveného RAO (odlievanie do kokíl, odseparovanie trosky), spoločný, hardvérový a softvérový riadiaci systém všetkých celkov. Kapacita: 2 tony na 1 pretavbu, doba tavenia – 110 min, cca 500 tavieb za rok, teplota 1600-1700°C. (Elektrickou kelímkovou indukčnou pecou môže byť v podstate realizovaná prevádzka prerušovaným spôsobom.)
•
Variant č. 2: Zariadenie na pretavovanie s elektrickou oblúkovou pecou. Využíva princíp zmeny elektrickej energie na tepelnú energiu oblúka. Pretavovaný kov sa ohrieva jeho sálavým teplom. Elektrický oblúk vzniká skratom a následným zväčšením vzdialenosti medzi kovom a elektródou. Zvyšuje sa tak elektrický odpor, rastie výkon a teplota indukcie a vznik vírivých prúdov vo feromagnetickom telese umiestnenom v magnetickom poli cievky, ktorou preteká striedavý prúd. Elektrická indukčná pec by bola zostavená z niekoľkých samostatných celkov: pecné teleso s držiakmi elektród, pecný transformátor, elektrický napájací systém, zavážacie zariadenie, odsávací a filtračný systém odplynov (požiadavka chladenia), systém vodného chladenia komponentov pece (zálohovaný), systém odlievania pretaveného RAO s panvovým hospodárstvom, spoločný, hardvérový a softvérový riadiaci systém všetkých celkov. Kapacita: 6 ton za 1 pretavbu, doba tavenia – 100 min, cca 372 tavieb za mesiac, tzn. viac ako 4 000 tavieb za rok, teplota cca 3 000°C. (Elektrická oblúková pec je teplotechnické zariadenie, ktoré má vysokú tepelnú kapacitu a preto nemôže byť jej prevádzka realizovaná prerušovaným spôsobom.)
Popis technológie pretavovania: Kov sa pretavuje zvyčajne za pomoci elektrického indukčného ohrevu alebo elektrického oblúka v peci. Jadrom riešenej technológie je pec (elektrická kelímová indukčná/elektrická oblúková) 3
na objem vsádzky do hmotnosti 2-6 ton kovového kontaminovaného železného šrotu. V hornej časti bude otvor do pece vybavený uzatváracím mechanizmom na uzatvorenie pece počas nahrievania kovového šrotu. Pec bude uložená v nosnej konštrukcii, ktorá bude umožňovať naklápanie pece pre zabezpečenie vylievania roztavenej taveniny rovno do foriem. Ovládanie pece bude realizované cez ovládací panel riadiaceho systému s vizualizáciou. Odsávanie pece bude zabezpečené prevádzkovou vzduchotechnikou doplnenou o lokálnu filtračnú jednotku. Odlievanie taveniny sa bude vykonávať priamo z pece do otvorených foriem, ktoré budú umiestené na odlievacom zariadení. Pri pretavovaní sa kovový RAO bude dávkovať do pece a, pritom z dôvodu regulácie procesu bude možné do pece pridávať troskotvorné prísady na zlepšenie separácie trosky. Vyplýva to zo skutočnosti, že počas pretavby dochádza k troskovej fáze, ktorá obsahuje prevažnú časť kontaminácie, ktorá pláva na povrchu kovovej fázy. Troskotvorná prísada je zmes oxidov, ktoré sa pridávajú do taveniny na zlepšenie záchytu nečistôt. Horľavé, prchavé látky a aerosóly vrátane prchavých kovov a oxidov kovov sa dostávajú do trosky alebo prechádzajú systémom odpadových plynov a zachytávajú sa v odsávacích filtračných zariadeniach. Pri pretavovaní rádioaktívne kontaminovaného kovového odpadu sa rádionuklidy sčasti redistribuujú medzi taveninu (ingot), trosku (sekundárny RAO) a pecné plyny z procesu pretavovania, čím sa vstupný materiál dekontaminuje. Významnou skutočnosťou je odstránenie povrchovej kontaminácie z jednotlivých kusov kovových RAO. Po roztavení sa troska vytvorená na povrchu kovovej fázy odstraňuje, odoberajú sa vzorky na určenie zvyškového obsahu rádioaktivity a roztavený kov sa leje do pevných foriem. Pred pretavovaním prebehne príprava kovového materiálu. Táto príprava spočíva vo fragmentácií a triedení (podľa druhu kovu, podľa úrovne kontaminácie) vstupného RAO. Jednotlivé zariadenia sa musia rozrezať na dostatočne malú veľkosť, aby umožnili vsádzanie do pece cez vhodný otvor so vzduchovým uzáverom, aby sa predišlo uvoľňovaniu aerosólov počas vsádzky. Aby sa znížila aktivita v koncovom produkte, ešte pred pretavovaním budú aplikované metódy dekontaminácie (mechanická, chemická). Obslužný priestor pracoviska bude odsávaný prídavným filtračným zariadením. Takto prefiltrovaný vzduch bude privedený do centrálneho odsávacieho systému s ďalšou filtráciou. Odsávaná vzdušnina zbavená mechanických nečistôt bude zaústená do existujúceho vzduchotechnického systému s vyústením v komíne obj. 46/A. V nadväznosti na pretavovaciu jednotku bude k dispozícii i monitorovacie pracovisko pre uvoľňovanie materiálov do životného prostredia tak, aby bolo možné objektívne zmerať aktivitu rádioaktívnej kontaminácie (hmotnostnú i plošnú) v pretavených ingotoch. O ďalšom zaobchádzaní s pretavenými ingotmi (neobmedzený vývoz do životného prostredia, medziskladovanie) sa rozhodne na základe výsledkov uvedených meraní. K sekundárnemu odpadu, ktorý sa tvorí v procese pretavovania patrí troska, popolček z filtrov systému odpadových plynov a prevádzkový odpad - výmurovka pece, použité filtre. So sekundárnym odpadom sa bude nakladať ako s rádioaktívnym odpadom. Zvyčajne množstvo sekundárneho odpadu tvorí 2 % až 5 % (hmot.) celkového množstva kovového materiálu spracovávaného v zariadení na pretavovanie. Stratégia záverečnej mierového využívania jadrovej energie uvažuje s pretavbou ako s jednou z metód spracovania kovových RAO, ktoré je možné po spracovaní uvoľniť do životného prostredia. V prípade spracovania toto istého množstva kovového RAO technológiou pretavovania, kedy sa uvažuje významnejšie množstvo kovového odpadu uvoľniť do životného prostredia, by sa vyprodukovalo len 273 ks VBK uložiteľných na RÚ RAO v Mochovciach.
4
Identifikácia vstupov Surovina resp. energie chladiaca demineralizovaná voda pitná voda technologická voda kovové RAO žiaruvzdorný materiál grafitové elektródy troskotvorné prísady chemikálie na úpravu vody elektrická energia
Variant č.1
Variant č.2
Bez zmeny
Bez zmeny Bez zmeny Bez zmeny
Nulový variant
Bez zmeny Bez zmeny 4 pracovné pozície pracovné sily 2 pracovné pozície Bez zmeny (3 zmeny) Bez nároku na záber pôdy, dopravné nároky a zmenu infraštruktúry
Identifikácia výstupov • plynné výpuste rádioaktívnych látok, • kvapalné výpuste rádioaktívnych látok (nepriamo), • sekundárne RAO, • čisté kovy využiteľné ako druhotná surovina. Identifikácia a zhodnotenie vplyvov na životné prostredie Nasledujúca tabuľka uvádza súhrnné informácie o identifikácii a hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Vplyvy
Identifikácia áno/nie
Vplyvy na obyvateľstvo zdravotné riziká
áno
Sociálne a ekonomické dôsledky a súvislosti zamestnanosť
áno
Aktivity obyvateľstva
nie
Vplyvy na horninové prostredie, nerastné suroviny, geodynamické javy a geomorfologické pomery. Vplyv na znečistenie horninového prostredia Vplyvy na klimatické pomery. Vplyvy na ovzdušie (napr. množstvo a koncentrácia emisií a imisií).
nie
nie nie
áno
Poznámka/vysvetlenie Pre posudzovanú činnosť, spolu s ďalšími jadrovými zariadeniami v lokalite, je pravidelne vykonávané povinné hodnotenie radiačnej záťaže, z ktorého vyplýva, že dosahované najvyššie hodnoty individuálnej efektívnej dávky sú stabilne rádovo nižšie ako určené limity (stanovuje ÚVZ SR). Príspevok novej technológie pretavovania k celkovým výpustiam sa predpokladá ako zvýšenie čerpania súčasných limitov v rozsahu 0,05-3,1%, čo nespôsobí výrazné zmeny v dávkovej záťaži na obyvateľstvo. Na základe uvedeného možno vplyv na obyvateľstvo celkovo hodnotiť ako minimálny a akceptovateľný, v súvislostiach s nakladaním s RAO z vyraďovania a prevádzky JZ až ako pozitívny. Počas najbližších cca 35 rokov prevádzky sa udrží zamestnanosť, resp. sa vytvoria nové pracovné príležitosti. Z dlhodobého hľadiska sa vytvoria podmienky pre nové priemyselné využitie územia s potenciálom vytvorenia nových pracovných miest. Z pohľadu rozvoja dotknutých obcí a aktivít ich obyvateľstva nie je predpoklad samostatného vplyvu posudzovanej činnosti a to vzhľadom na jej umiestnenie mimo zastavaného územia obcí v rámci areálu spoločnosti JAVYS, a.s. v priestoroch strojovne JE A1. Vplyv je vzhľadom k charakteru a umiestneniu predmetnej činnosti nerelevantný. Vplyv je vzhľadom k charakteru a umiestneniu predmetnej činnosti vylúčený. Činnosť nie je relevantná pre výraznejšie zmeny v produkcii skleníkových plynov. Pri prevádzke technológie pretavovania kovových RAO bude vznikať odpadová vzdušnina, odsávaná jednak z priestorov pece a potom z celého kontrolovaného pásma, kontaminovaná prítomnosťou rádionuklidov.
5
Vplyvy
Identifikácia áno/nie
Vplyvy na vodné pomery (napr. kvalitu, režimy, odtokové pomery, zásoby).
áno
Vplyvy na pôdu (napr. spôsob využívania, pôdna erózia).
nie
Vplyv na znečistenie pôd
nie
Vplyvy na faunu, flóru a ich biotopy
nie
Vplyvy na krajinu - štruktúru a využívanie krajiny
nie
Poznámka/vysvetlenie Vzdušnina bude filtrovaná na vysokoúčinných aerosólových HEPA filtroch. Po realizácii navrhovanej činnosti sa zmení iba množstvo rádionuklidov, ktoré sa cez ventilačný komín (obj. 46) uvoľní do ovzdušia. Príspevok technológie pretavovania k súčasným výpustiam z prevádzky technológií jadrového zariadenia TSÚ RAO sa môže vyjadriť ako zvýšenie úrovne čerpania súčasných limitov v rozmedzí od 0,05-3,1%pri zabezpečení viacstupňovej filtrácie vzdušniny. Bez požiadavky zmien súčasných limitov plynných výpustí zo zariadení spoločnosti JAVYS, a.s. Na základe uvedeného možno vplyv na ovzdušie celkovo hodnotiť ako minimálny a pre dané územie únosný a akceptovateľný. Prevádzka predmetnej činnosti bude spojená s produkciou bežných splaškových a dažďových odpadových vôd, v objemoch primeraných ploche dotknutého stavebného objektu (bez zmeny v porovnaní so súčasným stavom) a počtu zamestnancov (zvýšenie počtu v závislosti od vybraného variantu). Z technológie pretavovania nebudú vznikať iné druhy odpadových vôd, len v prípade potreby dekontaminácie priestorov pri mimoriadnych udalostiach môžu vzniknúť použité dekontaminačné roztoky, ktoré by boli spracované ako kvapalné rádioaktívne odpady súčasnými zariadeniami JZ TSÚ RAO. Pri navrhovanej technológií sa nepoužívajú žiadne chemické látky alebo prípravky, ktoré by mohli mať pri ich úniku vplyv na povrchové alebo podzemné vody. Vzhľadom na charakter a množstvá odpadových vôd (nezmenené množstvo vôd z povrchového odtoku, minimálne zvýšenie splaškových vôd závislé od zmeny počtu zamestnancov) nebude mať prevádzka zariadenia na pretavovanie kovových RAO merateľný príspevok k súčasnému vypúšťanému znečisteniu z prevádzok spoločnosti JAVYS, a.s.. Posudzovaná činnosť bude umiestnená v rámci jestvujúceho objektu v areáli spoločnosti JAVYS, a.s. , v dôsledku čoho nedôjde k žiadnemu novému záberu nezastavaných plôch. Spôsob využitia okolitých poľnohospodárskych pôd ako aj súčasná pôdna erózia nebude ovplyvnená. Vzhľadom k navrhovanému umiestneniu v existujúcom objekte č. 34 nevzniknú žiadne vplyvy na pôdy, vplyv prevádzky pretavovacieho zariadenia nie je v súvislosti s novým záberom pôdy relevantný. Vzhľadom na charakter posudzovanej činnosti môže potenciálne dochádzať ku kontaminácii pôd dotknutého územia len nepriamo prostredníctvom aktívnych plynných výpustí alebo bežných znečisťujúcich látok uvoľnených z kovových materiálov pri pretavovaní, resp. zo spaľovania zemného plynu (Variant č.2). Vzhľadom na úroveň znečistenia vypúšťanej odpadovej vzdušniny (a vo vzťahu k bežným znečisťujúcim látkam aj charakteristikám okolitých pôd) je však tento potenciál minimálny, čo je preukazované napríklad systematickým monitoringom vplyvu prevádzky jadrových zariadení v okolí jadrovej lokality Jaslovské Bohunice na jednotlivé zložky životného prostredia. Činnosť je sústredená v existujúcom priemyselnom areáli, vstupy a výstupy z tejto činnosti nemôžu zmeniť súčasný stav okolitej fauny, flóry a biotopov. Na základe uvedeného možno vplyv na biotu celkovo hodnotiť ako minimálny a pre dané územie únosný a akceptovateľný. Existujúce technológie spracovania a úpravy RAO sú umiestnené v stavebných objektoch spoločnosti JAVYS, a.s. v komplexe JZ v lokalite Jaslovských Bohuníc, ktoré sú riešené ako štandardná priemyselná zástavba. Priamy
6
Vplyvy
Identifikácia áno/nie
Poznámka/vysvetlenie vplyv navrhovanej novej technológie, ktorá bude doplnením súčasného JZ TSÚ RAO s umiestnením v obj. 34 na scenériu krajiny, jej obraz alebo štruktúru je prakticky nerelevantný.
Vplyvy na chránené územia a ich ochranné pásma [napr. navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu, európska sústava chránených území (Natura 2000), národné parky, chránené krajinné oblasti, chránené vodohospodárske oblasti] Vplyvy na územný systém ekologickej stability. Vplyvy na urbánny komplex a využívanie zeme. Vplyvy na kultúrne a historické pamiatky. Vplyvy na archeologické náleziská. Vplyvy na paleontologické náleziská a významné geologické lokality. Vplyvy na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy (napr. miestne tradície).
Iné vplyvy
nie
nie nie
Areál JZ nezasahuje do žiadnych chránených území, platí tu 1. stupeň ochrany krajiny a prírody Hoci sa v blízkosti nachádza územie Natura 2000, CHVÚ Špačinsko – nižnanské polia, navrhovaná činnosť nijako neovplyvní podmienky zabezpečenia priaznivého stavu biotopu druhu vtáka európskeho významu a sťahovavého druhu sokola rároha, ktorý tu žil a žije aj počas prevádzky JZ Bohunice. Navrhovaná činnosť nepredstavuje významnejšiu zmenu. Vplyv na krajinu možno hodnotiť ako nevýznamný. Prevádzkou existujúcich technológií spracovania a úpravy RAO a ani doplnením o novú technológiu pretavovania nie je dotknutá štruktúra dotknutých sídelných útvarov.
nie
Navrhovaná činnosť nepredstavuje významnejšiu zmenu.
nie
V území sa nenachádzajú.
nie
V území sa nenachádzajú.
nie
Navrhovaná činnosť nepredstavuje významnejšiu zmenu.
Vplyvy na dopravu
áno
Vplyvy na odpadové hospodárstvo (OH)
áno
Sekundárne RAO budú spracované do VBK, ktoré budú transportované do RÚ RAO Mochovce, avšak celkový nárast produkcie VBK predovšetkým pri Variante č.2 nebude znamenať postrehnuteľné zvýšenie frekvencie dopravy. Predpokladá sa účinok dekontaminácie procesom pretavovania, pričom vzniknú ingoty využiteľné ako druhotná surovina. Z celkového množstva kovového RAO sa predpokladá uvoľnenie do životného prostredia na ďalšie využitie a zhodnotenie cca 90%-tný podiel. Infraštruktúra OH bude minimálne zaťažená. Na základe uvedeného možno dopad na odpadové hospodárstvo, a vplyvy s nim súvisiace, celkovo hodnotiť ako minimálny a pre dané územie únosný a akceptovateľný.
Z rozboru prevádzkových udalostí vyplýva, že pri žiadnej z nich nedôjde k porušeniu integrity budovy a odstraňovanie následkov udalostí je možné technickými prostriedkami takým spôsobom, že neovplyvní životné prostredie. Pravdepodobnosť toho, že personál dostane zvýšené dávky žiarenia bezprostredne vplyvom nehody, je veľmi malá, zvýšené dávky žiarenia môže dostať až pri odstraňovaní nehôd a oprave zariadení; pri týchto činnostiach však personál postupuje podľa platných prevádzkových predpisov v súlade s princípmi ALARA a dávky sú regulované a minimalizované. Všetky vyššie spomenuté udalosti nebudú mať vplyv na obyvateľstvo žijúce v okolí a na životné prostredie. Z hľadiska povolených ročných dávok pre obyvateľstvo - vypočítané hodnoty efektívnych ročných dávok pre dospelých z vonkajšieho a z vnútorného ožiarenia z možného úniku rádioaktívnych látok neprekročia hodnotu ročného limitu dávky pre jednotlivca z obyvateľstva (1 mSv), nakoľko bude zariadenie umiestnené v staticky odolnom objekte a s nezávislým vzduchotechnickým systémom obsahujúcim vlastnú filtračnú jednotku. Posudzovaná správa o hodnotení navrhovanej činnosti rieši možné prevádzkové riziká len na úrovni požadujúcej zákonom NR SR 24/2006 Z. z.
7
Všetky analyzované prevádzkové riziká a ich možný vplyv na životné prostredie a obyvateľstvo budú podrobne analyzované počas ďalších krokov povoľovacieho procesu. Na podklade pripravovaného projektu bude vypracovaná predprevádzková bezpečnostná správa. Jej súčasťou budú bezpečnostné rozbory podrobne analyzujúce jednotlivé riziká a výsledky analýz budú mať priamy vplyv na finalizáciu projektu navrhovanej činnosti. Na základe údajov uvedených v správe o hodnotení je jednoznačné, že v záujmovej oblasti (ani v dôsledku kumulácie vplyvu viacerých jadrových zariadení) nedochádza k hraničnému čerpaniu medznej hodnoty individuálnej efektívnej dávky pre obyvateľa kritickej skupiny stanovenej NV SR č. 345/2006 Z. z., t.j. nie je v tejto súvislosti dôvodný predpoklad významného negatívneho vplyvu posudzovanej činnosti ani v súčinnosti s ostatnou jestvujúcou záťažou obdobného charakteru. Prevádzka navrhovaného zariadenia nespôsobí významnú zmenu výstupov v porovnaní so súčasným stavom. Navrhovaná technológia pretavovania si nevyžiada zmenu v súčasnosti stanovených limitov plynných a kvapalných výpustí stanovených rozhodnutím ÚVZ SR. Vzhľadom na umiestnenie zariadenia na pretavovanie kovových rádioaktívnych odpadov (obj. 34 - bývalá strojovňa vyraďovanej elektrárne JE A1) a výstupy z navrhovanej činnosti nie je dôvod očakávať negatívny vplyv, ktorý by presahoval štátne hranice. Najvýznamnejším pozitívnym vplyvom posudzovanej činnosti je nepochybne funkčnosť a bezpečnosť nakladania s RAO vznikajúcimi pri prevádzke a vyraďovaní jadrových zariadení priamo v ťažiskovej lokalite ich vzniku. Pozitívnym prínosom doplnenia existujúcich technológií na spracovanie a úpravu RAO o spôsob pretavovania bude predovšetkým získanie kovového produktu ako výsledok pretavovania, ktorý bude možné uvoľniť spod administratívnej kontroly a využiť ho ako druhotnú surovinu. Tento spôsob spracovania RAO zároveň významne zmenšuje množstvá kovových RAO, ktoré by sa ukladali na trvalé úložisko RAO v Mochovciach. Výber optimálneho variantu Správa o hodnotení bola vypracovaná v jednom lokalitnom variante a v dvoch technologických alternatívach z dôvodu, že MŽP SR na základe žiadosti navrhovateľa upustilo podľa § 22 ods. 7 zákona o posudzovaní listom č. 4979/2013-3.4/hp zo dňa 23. 04. 2013 od požiadavky variantného riešenia. Rozsah hodnotenia teda v bode 1. požaduje, okrem nulového variantu, aj hodnotenie dvoch technologických variantov predložených v zámere: • Variant č. 1 - Zariadenie na pretavovanie s elektrickou kelímkovou indukčnou pecou; • Variant č. 2 - Zariadenie na pretavovanie s elektrickou oblúkovou pecou. Pri lokalizácii činnosti sa prihliadalo aj na režimové a bezpečnostné opatrenia z hľadiska legislatívy o mierovom využívaní jadrovej energetiky, keďže prevádzkovateľ nemôže posudzované pretavovacie zariadenie premiestniť mimo kontrolované pásmo a lokalitu jadrového zariadenia. Výber variantu bol uskutočnený na základe kritérií ako sú: kapacita, redukcia objemu primárnych RAO, tvorba sekundárnych RAO, nároky na energie a suroviny, krátkodobý vplyv na životné prostredie, časové pôsobenie, investičné náklady, náklady na uloženie RAO. Spracovateľ odborného posudku vyjadril svoje pripomienky k hodnoteniu niektorých kritérií, avšak ani pri zmene ohodnotenia niektorých kritérií podľa názoru spracovateľa odborného posudku nepríde k zmene výberu optimálneho variantu ani k zmene poradia vhodnosti realizácie jednotlivých variantov oproti vyhodnoteniu uvedenému v Správe o hodnotení. Vyhodnotenie teda preukázalo výber Variantu č. 1 „Zariadenie na pretavovanie s elektrickou kelímkovou indukčnou pecou“ ako optimálneho variantu (nižšia teplota spalín, nižšia hlučnosť, nižšia produkcia popolčeka, bez nároku na dodávky kyslíka, zemného plynu). S uvedeným vyhodnotením optimálneho variantu okrem spracovateľa odborného posudku súhlasí aj rezortný orgán, povoľujúce orgány, dotknuté obce ako aj dotknuté orgány. 8
Opatrenia na zmiernenie alebo zamedzenie negatívnych vplyvov na životné prostredie Medzi územnoplánovacie opatrenia a opatrenia pre obdobie projektovania navrhovanej činnosti sú v správe o hodnotení zaradené: • rešpektovať všetky jestvujúce ochranné pásma v záujmovej lokalite, • nechať vypracovať odborne spôsobilou osobou plán protipožiarnej ochrany a predložiť ho na schválenie, • vypracovať a predložiť na schválenie bezpečnostný rozbor a výpočet radiačnej záťaže, • v rámci projektovej dokumentácie pre stavebné konanie zohľadniť požiadavky na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci počas výstavby a počas prevádzky podľa §4 ods.1 a 2 zákona č. 124/2006 Z. z. Technické opatrenia na úseku vody a pôdy a. A QVCXY&A rozboru a príslušnej platnej legislatívy, na úseku ovzdušia a. výstavba pracoviska pretavovania kovového RAO bude realizovaná v obj. 34, ktorý je zaradený medzi KP (Kontrolované pásmo) v rámci HVB (Hlavný výrobný blok), b. priestory obj. 34 sú odsávané odsávacím VZT systémom, c. plynné emisie zo spaľovacích motorov minimalizovať udržiavaním stavebných mechanizmov, vozidiel a iných zariadení v dobrom technickom stave a dôkladnou organizáciou dopravy a stavebných prác za účelom vylúčenia zbytočných prejazdov dopravných prostriedkov a chodu motorov na prázdno, d. dôsledne dodržiavať prevádzkové predpisy pre inštalované filtračné zariadenie avzduchotechniku, s dôrazom na pravidelnú kontrolu a servis. na úseku odpadového hospodárstva a. všetky odpady vznikajúce v priebehu výstavby a počas prevádzky skladovať a likvidovať v súlade zo zákonom, zmluvne v réžii subjektov s príslušnými oprávneniami, b. počas prevádzky predchádzať vzniku odpadov, vznikajúci odpad v maximálnej možnej miere separovať a zhodnocovať, c. vznikajúce nebezpečné odpady uskladňovať a nakladať s nimi v zmysle platnej legislatívy, d. v maximálnej možnej miere predchádzať vzniku RAO z kontaminácie používaných materiálov a zariadení rádionuklidmi, e. v čase ukončenia prevádzky navrhovaného zariadenia a jeho likvidácie posúdiť pri indikovane vznikajúcich odpadoch kvôli ich uvoľneniu do životného prostredia mieru prípadnej kontaminácie rádionuklidmi. na úseku ochrany zdravia a. v záujme znižovania radiačnej záťaže obyvateľstva a zamestnancov pravidelne vyhodnocovať prostredie a dopady výpustí, b. v pravidelných intervaloch kontrolovať plnú funkčnosť a účinnosť inštalovaného filtračného zariadenia, c. v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní navrhovanej činnosti zabezpečiť, aby súčasťou projektu, návrhu strojov alebo iných technických zariadení, a pracovných postupov, bolo vyhodnotenie neodstrániteľných nebezpečenstiev a neodstrániteľných ohrození, ktoré vyplývajú z navrhovaných riešení v určených prevádzkových a užívateľských podmienkach, a tiež posúdenie rizika pri ich používaní a návrh ochranných opatrení proti týmto nebezpečenstvám a ohrozeniam podľa § 4 zákona č. 124/2006 Z. z.
9
Technologické opatrenia na úseku vody a pôdy a. v čase realizácie urobiť všetky dostupné opatrenia na zabránenie úniku ropných látok z používaných stavebných a dopravných mechanizmov a stavenisko vybaviť dostatočným množstvom absorbentov ropných látok, b. v čase prevádzky realizovať všetky dostupné opatrenia na zabránenie nekontrolovateľného úniku nebezpečných látok, t.j. realizovať havarijné zabezpečenie prevádzky a pravidelne vykonávať kontrolnú a servisnú činnosť používaných zariadení, a jednotlivé pracoviská vybaviť postačujúcim množstvom absorbentov, c. v prípade úniku nebezpečných látok počas prepravy odpadov, resp. surovín, potrebných pre chod prevádzky, postupovať v súlade s príslušným havarijným plánom, a prípadne kontaminovanú pôdu zneškodniť v súlade zásad nakladania s nebezpečným odpadom. na úseku radiačnej ochrany a ochrany zdravia a. budú riešené na základe bezpečnostného rozboru navrhovanej prevádzky b. priestory objektu č. 34 sú monitorované dozimetrickou kontrolou. Ďalšie technologické opatrenia počas prevádzky budú spočívať: • Pracovisko je situované v uzatvorenom priestore, • Technologická časť a pracovný priestor je odsávaný odsávacím VZT systémom s dvojitou filtráciou, • Obsluha bude riadiť technologický proces pretavovania z riadiaceho velína, • Vsádzka kovového RAO do pece pomocou zavážacieho zariadenia, • Prípadný rozstrek taveniny pri odlievaní bude zachytený do záchytnej vane, • Odoberanie trosky bude vykonávané manipulátorom, • Pracovisko bude monitorované dozimetrickou kontrolou. Organizačné opatrenia počas výstavby budú spočívať: Organizácia práce: a. Vykonávanie montážnych prác podľa schváleného Programu prác, b. Dodržiavanie platných smerníc JAVYS, a. s. (Procesná dokumentácia) na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci, c. Dodržiavanie platných smerníc JAVYS, a. s. (Procesná dokumentácia) na výkon prác v kontrolovanom pásme (KP). Príprava materiálu k montáži: a. Materiál na výstavbu sa bude postupne navážať do obj. 34 podľa Programu prác. Organizačné opatrenia počas prevádzky budú spočívať: Organizácia práce: a. Vykonávanie prác podľa PP (Prevádzkového predpisu), b. Dodržiavanie vnútropodnikových smerníc (Procesná dokumentácia) na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci, c. Dodržiavanie vnútropodnikových smerníc (Procesná dokumentácia) na výkon prác v KP. Príprava kovového RAO na pretavovanie: a. Jeden deň príprava kovového RAO materiálu na pretavovanie, b. Jeden deň pretavovanie kovového RAO materiálu. Program starostlivosti o zariadenie • Vybrané zariadenia – VZ budú zaradené do zoznamov a plánov PK VZ, kontroly sa 10
• • •
budú vykonávať podľa schválených IPZK. Vyhradené technické zariadenia budú zaradené do zoznamov a plánov vyhradených technických zariadení, kontroly sa budú vykonávať podľa vyhlášky č. 508/2009 Z. z. Prehliadky a údržba zariadenia sa bude vykonávať podľa technologickej dokumentácie od výrobcu zariadenia. Diagnostika zariadenia sa bude vykonávať podľa Ročného HMG periodicity vibroakustických meraní
Navrhované monitorovanie Zariadenie pre pretavbu kovových rádioaktívnych materiálov bude inštalované do súčasných priestorov kontrolovaného pásma a pre monitorovanie budú použité existujúce špecializované monitorovacie systémy. Požiadavky na monitoring sú jednoznačne vymedzené povoleniami a rozhodnutiami orgánov štátneho dozoru, hlavne ÚVZ SR a ÚJD SR. Organizácia JAVYS, a.s. vykonáva monitoring prevádzkovania všetkých zariadení v zmysle požiadaviek povolení a rozhodnutí orgánov štátneho dozoru a to bude platiť aj pre nové zariadenie pre pretavbu kovových rádioaktívnych materiálov. Monitorovanie materiálov uvoľňovaných spod inštitucionálnej kontroly do životného prostredia Materiály uvoľňované spod inštitucionálnej kontroly do životného prostredia sú monitorované monitorovacím zariadením v zmysle rozhodnutia OOZPŽ/7119/2011. Materiály môžu byť uvoľňované len metrologicky overenými meradlami v zariadeniach: • CMP - Centrálne monitorovacie pracovisko • VMP – Veľkokapacitné monitorovacie pracovisko • RTM – Monitorovacie pracovisko pri objekte 28 Monitorovanie výpustí RA látok ventilačným komínom Monitorovanie výpustí RA látok ventilačným komínom sú monitorované monitorovacím systémom, v zmysle prevádzkovej inštrukcie 9-INŠ-701. Systém je umiestený v stavebnom objekte č. 46 „Ventilačný komín“. Monitorovací systém zahrnuje 100% zálohované kontinuálne meranie aerosólov a proporcionálneho odberu vzoriek aerosólov na filter pre následné laboratórne meranie aktivity. Zariadenia spĺňajú požiadavky kladené na „určené meradla“ v zmysle Zákona o metrológii č. 142/2000 Z. z. a vykonávacej vyhlášky č. 210/2000 Z. z. Monitorovanie kvapalných výpustí Monitorovanie kvapalných výpustí sa vykonáva v objekte 800:V1 a na hranici JAVYS, a.s. do odvádzača Socoman. Odpadové vody sú po zmeraní v nádrži odvádzané do odvádzača vôd Socoman, kde sú merané kontinuálnym meraním sumárnej aktivity monitorom MR 100. Merací objem tvorí nerezová nádoba s objemom 15 l a meracia scintilačná sonda. Detekčný signál je spracovávaný v meracom a vyhodnocovacom prístroji MR 100. Zariadenia spĺňajú požiadavky kladené na „určené meradla“ v zmysle Zákona o metrológii č. 142/2000 Z. z. a vykonávacej vyhlášky č. 210/2000 Z. z. Monitorovanie vypustí neradiačných škodlivých látok z KP do životného prostredia Odpadové vody z KP sú vypúšťané diskontinuálne. Pred vypustením je vykonaná chemická a rádiochemická analýza vody pripravenej k vypusteniu. V prípade, že voda nespĺňa podmienky pre vypustenie, ktoré sú stanovené orgánmi štátneho dozoru, je zopakovaný proces čistenia. O vypúšťaných vodách je vedená podrobná evidencia. Monitorovanie životného prostredia v okolí JAVYS, a.s. Najdôležitejšou súčasťou monitorovania životného prostredia v okolí JAVYS, a.s. je tzv. teledozimetrický systém, v rámci ktorého sú merané: • Vzorky aerosólov získané z kontinuálneho odberu • Rádioaktivita spadov • Rádioaktivita mlieka • Rádioaktivita pitných a povrchových vôd • Vrty radiačnej kontroly 11
• • • • •
Trávy, ďateliny a iné Rádioaktivita pôd Insitu meranie v teréne Meranie dávok Meranie dávkového príkonu
Celkové náklady Predpokladané investičné náklady budú : 16 536 000 EUR III. OPIS PRIEBEHU POSUDZOVANIA 1. Vypracovanie správy o hodnotení Posudzovaná správa o hodnotení navrhovanej činnosti „Zariadenie na pretavovanie kovových rádioaktívnych odpadov v lokalite Jaslovské Bohunice“ vychádza z prílohy č. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní“) a rozsahu hodnotenia podľa § 30 zákona o posudzovaní. Spracovateľom správy o hodnotení navrhovanej činnosti je kolektív autorov spoločnosti JAVYS, a.s.: Ing. Branislav Mihály (zodpovedný riešiteľ), Ing. Milan Bárdy, Ing. Daniel Vašina, Dušan Jančovič, Ing. Peter Neštický, Ing. Eva Hrašnová, Ing. Ľuboš Kudláč, Ing. Branislav Birčák, Ing. Peter Pecko, MVDr. Zuzana Kollárová, Ing. Zuzana Zmetáková, PhD., RNDr. Peter Gerhart, PhD., Ing. Valéria Škrabáleková. • •
Na vypracovávaní správy sa ďalej podieľali nasledujúci externí riešitelia: Doc. Ing. Ladislav Fröhlich,CSc. - Hutnícka fakulta, Technická univerzita v Košiciach, Ing. Andrej Slimák - Ústav jadrového a fyzikálneho inžinierstva, Fakulta elektrotechniky a informatiky, Slovenská technická univerzita v Bratislave.
Správa o hodnotení navrhovanej činnosti bola vypracovaná v rozsahu 182 strán a 5 príloh v rozsahu 18 strán. Prílohy obsahujú mapovú grafickú dokumentáciu (príloha č. 1 až 3), rozsah hodnotenia (príloha č. 4) a spôsob zapracovania špecifických a ostatných pripomienok (príloha č. 5). V zozname použitej literatúry je uvedených 13 literárnych zdrojov a 15 internetových zdrojov. Na konci správy o hodnotení navrhovanej činnosti (kapitola XII) sa nachádza aj stručný zoznam základnej legislatívy k dotknutej problematike. Podľa Prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní“) patrí navrhovaná činnosti „Zariadenie na pretavovanie kovových rádioaktívnych odpadov v lokalite Jaslovské Bohunice“ (ďalej len „správa o hodnotení“) do kapitoly 2. Energetický priemysel, položka č. 10 Zariadenia na spracovanie, úpravu a ukladanie stredne a nízkoaktívnych odpadov z prevádzky a vyraďovania jadrových elektrární a využívania rádionuklidov, časť „A“, čo predstavuje bez limitu povinné hodnotenie. Stanovisko vydané 09. 06. 2009 Európskou komisiou pre plán nakladania s RAO v rámci II. etapy vyraďovania JE A 1, v súlade s článkom 37 Zmluvy o Euratome, vo svojich záveroch konštatuje, že Komisia pri predmetnej činnosti dospela k záveru, že tá ani pri bežnej prevádzke, ani v prípade nehody popísaného rozsahu a typu, by nemala spôsobiť rádioaktívnu kontamináciu vody, pôdy alebo ovzdušia v inom členskom štáte. MŽP SR, ako príslušný orgán podľa zákona o posudzovaní, berúc do úvahy hore uvedené stanovisko Európskej komisie, akceptoval že navrhovateľ v zámere poukázal na skutočnosť, že činnosť nebude mať závažný vplyv, ktorý by presahoval cez hranice Slovenskej republiky do okolitých štátov a preto v rozsahu hodnotenia č. 4979/2013-3.4/hp vydanom v Bratislave dňa 16. 12. 2013 nestanovil požiadavku na cezhraničné posudzovanie.
12
2. Rozoslanie a zverejnenie správy o hodnotení Navrhovateľ, Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., Tomášikova 22, 821 02 Bratislava, predložil správu o hodnotení podľa § 31 ods. 2 a prílohy č. 11 zákona o posudzovaní vplyvov listom č. 2014/05788/5130/Pec doručeným na MŽP SR dňa 22. 05. 2014 s prílohami. Správa o hodnotení „Zariadenie na pretavovanie kovových rádioaktívnych odpadov v lokalite Jaslovské Bohunice“, bola vypracovaná v súlade s rozsahom hodnotenia, vydaného podľa § 30 zákona o posudzovaní v Bratislave dňa 16.12.2013 pod č. č. 4979/2013-3.4/hp. MŽP SR podľa § 33 zákona o posudzovaní rozoslalo správu o hodnotení listom č. 2765/2014-3.4/hp zo dňa 22. 05. 2014 na zaujatie stanoviska dotknutým obciam, rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu a dotknutým orgánom v procese posudzovania. Písomné stanovisko jednotlivých dotknutých obcí a verejnosti k správe o hodnotení vplyvov na životné prostredie podľa § 35 ods. 1 zákona o posudzovaní bolo potrebné doručiť najneskoršie do 30 dní od doručenia správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie. MŽP SR požiadalo dotknuté obce: Jaslovské Bohunice, Ratkovce, Žlkovce, Nižná, Pečeňady, Veľké Kostoľany, Dolné Dubové, Malženice a Radošovce, aby podľa § 34 ods. 1 zákona o posudzovaní informovali o správe o hodnotení verejnosť, a to do troch pracovných dní od jej doručenia a zároveň vystavili všeobecne zrozumiteľné záverečné zhrnutie tzn. časť „C“, bod „X.“ správy o hodnotení, na dobu 30 dní v mieste obvyklým spôsobom. Zároveň aby verejnosti oznámili, kedy a kde je možné do kompletnej správy nahliadnuť a robiť si z nej výpisy, odpisy alebo na vlastné náklady zhotoviť kópie, ale aj kde je možné doručiť stanovisko k navrhovanej činnosti. MŽP SR ďalej požiadalo dotknuté obce, aby podľa § 34 ods. 2 zákona o posudzovaní do uplynutia doby vystavenia správy, prípadne záverečného zhrnutia, zabezpečili verejné prerokovanie správy o hodnotení v spolupráci s navrhovateľom, ktorým je pre tento prípad Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., Tomášikova 22, 821 02 Bratislava, pričom účastníci verejného prerokovania majú byť pozvaní písomnou pozvánkou s odstupom 10 pracovných dní nie len e-mailovou správou. Podľa § 34 ods. 5 zákona o posudzovaní môžu dotknuté obce vykonať spoločné verejné prerokovanie. Správa o hodnotení bola zverejnená aj na webovom sídle MŽP SR na portáli www.enviroportal.sk na adrese http://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/zariadenie-napretavovanie-kovovych-radioaktivnych-odpadov-v-lokaliteDotknuté obce po doručení správy o hodnotení činnosti informovali o tom verejnosť a zároveň zverejnili všeobecné zrozumiteľné záverečné zhrnutie správy o hodnotení na dobu 30 dní spôsobom v mieste obvyklým (napr.: na úradnej tabuli a webovej stránke obce). Obce tiež oznámili, kedy môžu občania na obecnom úrade do správy nahliadnuť, prípadne robiť si z nej odpisy alebo kópie. 3. Prerokovanie správy o hodnotení s verejnosťou a závery prerokovania Dotknutá obec Nižná na základe pozvánky zo dňa 05. 06. 2014 zabezpečila podľa § 34 ods. 2 a 3 zákona o posudzovaní, po dohode a v spolupráci s navrhovateľom, spoločnosťou Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., Bratislava (ďalej len „JAVYS, a. s.“), spoločné verejné prerokovanie navrhovanej činnosti dňa 23. 06. 2014 v čase od 16.00 hod. v priestoroch Domu kultúry v obci Nižná. Spoločné verejné prerokovávanie správy o hodnotení vykonali podľa § 34 ods. 5 zákona o posudzovaní dotknuté obce: Pečeňady, Jaslovské Bohunice, Veľké Kostoľany, Ratkovce, Žlkovce, Malženice, Radošovce, Nižná a Dolné Dubové v spolupráci s navrhovateľom. Podľa prezenčnej listiny (42 podpisov) sa spoločného verejného prerokovania zúčastnili okrem starostov a občanov dotknutých obcí, zástupcovia spracovateľa Správy o hodnotení, zástupcovia navrhovateľa, konzultanti PMU a zástupcovia ÚJD SR. Program verejného prerokovania • Úvod a privítanie účastníkov verejného prerokovania 13
• Prezentácia zástupcu navrhovateľa (JAVYS, a.s.) • Diskusia • Záver Úvod : Starostka obce Nižná p. Lenka Mikušová, privítala účastníkov verejného prerokovania správy o hodnotení k činnosti, ktorej navrhovateľom je Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s., Bratislava. Ďalej privítala a predstavila zástupcov dotknutých obcí a predstavila zástupcov navrhovateľa (Ing. Ján Horváth, Ing. Miroslav Božik, PhD., Ing. Branislav Mihály, Ing. Milan Bárdy), privítala zástupcov orgánov štátnej správy (ÚJD SR, MH SR). Oboznámila prítomných s programom stretnutia, upozornila na možnosť diskusie za účelom vysvetlenia otázok verejnosti k navrhovanej činnosti. Vysvetlila proces informovania verejnosti k správe o hodnotení prostredníctvom internetových stránok obcí a obecných úradných tabúľ. Následne dala slovo navrhovateľovi. Technickú časť správy o hodnotení prezentoval Ing. Milan Bárdy – vedúci sekcie riadenia a podpory prevádzky a environmentálnu časť prezentoval Ing. Branislav Mihály – vedúci sekcie radiačnej ochrany, životného prostredia a chémie. Prezentácia zástupcu navrhovateľa (JAVYS, a. s.) obsahovala informácie o technologických variantných riešeniach procesu pretavovania kovových RAO a ich možných vplyvoch na životné prostredie a obyvateľstvo v nasledovnom členení: • Účel zariadenia na pretavovanie kovových RAO • Zdôvodnenie výberu lokality • Navrhované možnosti technologického riešenia – varianty • Požiadavky na vstupy • Predpokladané výstupy • Hodnotenie predpokladaných vplyvov • Porovnanie variantov • Záverečné zhrnutie Na úvod Ing. Milan Bárdy vysvetlil účel navrhovanej činnosti, ktorá má významne prispieť k zníženiu množstva kovových RAO, vznikajúcich pri prevádzke a vyraďovaní jadrových zariadení. Zdôraznil, že posudzovaná technológia bude dopĺňať existujúce technológie pre spracovanie a úpravu RAO prevádzkované v lokalite Jaslovské Bohunice. Dôležitým prínosom technológie pretavovania kovových RAO bude zníženie objemu RAO ukladaného do RÚ RAO v Mochovciach a získanie ingotov, ktoré pri splnení podmienok uvoľnenia spod radiačnej kontroly môžu byť využité ako druhotná surovina. Vysvetlil výhody navrhovaného umiestnenia technológie pretavovania do existujúceho objektu bývalej strojovne vyraďovanej jadrovej elektrárne A1 (objekt č. 34). V týchto priestoroch sú v súčasnosti zariadenia na fragmentáciu a dekontamináciu kovových materiálov, na ktorých sa bude materiál vhodný na pretavovanie upravovať, v blízkosti sú certifikované sklady pre RAO, priestory sú v kontrolovanom pásme s vybudovanou infraštruktúrou. Vysvetlil fyzikálne princípy pretavovania obidvoch technologických variantov – Variant č. 1 s využitím elektrickej kelímkovej indukčnej pece, Variant č. 2 s využitím elektrickej oblúkovej pece a porovnal s nulovým variantom – predovšetkým nároky na ukladanie množstva RAO upravených do vláknobetónových kontajnerov, ktoré sa ukladajú na RÚ RAO v Mochovciach. Pri spracovaní kovových RAO technológiou pretavovania (dostupné množstvo 10 147 t) sa uvažuje s produkciou 273 ks VBK a pri spracovaní tohto množstva súčasnými technológiami (lisovanie, cementácia - nulový variant) by sa vyprodukovalo až 2803 ks VBK. Nevýhodou nulového variantu je zapĺňanie priestorov RÚ RAO kovovým RAO, pre ktorý existujú možnosti jeho dekontaminácie na uvoľniteľnú úroveň technológiou pretavovania. Objasnil spôsoby prevádzky obidvoch variantov, pri elektrickej oblúkovej peci je potrebné pre využitie zariadenia zabezpečiť kampaňovitú prevádzku. Zdôraznil využiteľnosť ingotov vznikajúcich pretavovaním, ktoré budú vzhľadom na distribúciu rádionuklidov medzi taveninu, plyny a trosku pri použití troskotvorných prísad využiteľné ako druhotná surovina v závislosti od aktivity rádionuklidu 60Co ihneď alebo po určitej dobe skladovania podľa polčasu rozpadu prítomného 60Co. Ing. Branislav Mihály odprezentoval environmentálnu časť, ktorá obsahovala porovnanie vstupov potrebných pre jednotlivé varianty, predpokladané výstupy, príspevok 14
technológie pretavovania k plynným výpustiam. Stručne predstavil výstupy, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie a obyvateľstvo. Objasnil aj hodnotenie prípadných kumulatívnych vplyvov, vzhľadom na prítomnosť viacerých jadrových zariadení v lokalite. Názorne graficky ubezpečil prítomných, že dodržanie limitov pre efektívnu dávku reprezentatívnej osoby z obyvateľstva je zabezpečované už pri stanovení limít pre jednotlivé jadrové zariadenia povoľujúcim orgánom (Úrad verejného zdravotníctva SR), pričom predpokladané výpuste do ovzdušia a povrchových vôd budú menšie ako sú v súčasnosti stanovené limity. Venoval sa aj kritériám hodnotenia vplyvov a zdôraznil pozitívny prínos použitia technológie pretavovania predovšetkým v redukcii množstva RAO ukladaných na RÚ RAO. Vplyvy na životné prostredie a obyvateľstvo boli zhodnotené ako nevýznamné, minimálne a akceptovateľné, bez zmeny súčasných limít a podmienok plynných a kvapalných výpustí určených pre jadrové zariadenia spoločnosti JAVYS, a.s. Na záver prezentoval výber Variantu č. 1 s použitím elektrickej kelímkovej indukčnej pece ako optimálneho a porovnal príspevok prevádzky jadrových zariadení spoločnosti JAVYS, a.s. (4,33%) a prevádzkovanej jadrovej elektrárne V2 Slovenských elektrární, a.s. (95,67%) na dávkovú záťaž obyvateľstva v roku 2013. Po ukončení prezentácie starostka obce Nižná poďakovala prezentujúcim za podrobné informácie o navrhovanej technológii pretavovania kovových RAO a otvorila diskusiu. Diskusia Otázka č.1: Kamil Mikuš, občan obce Nižná - Bolo by možné teplo vznikajúce pri pretavovaní využiť v okolitých obciach? S pomocou európskych alebo štrukturálnych fondov by sa nedala využiť produkcia tepla? Odpoveď: Ing. Branislav Mihály - Obidva technologické varianty pretavovania nebudú prevádzkované kontinuálne. Prevádzku elektrickej oblúkovej pece, pri ktorej vzniká vyššia teplota (3000 °C), by bolo výhodné zabezpečiť kampaňovite s dĺžkou cca 2-4 týždne. Potom sa musí pec odstaviť za účelom kontroly a vykonania revízií. Nie je možné pri technológií pretavovania zabezpečiť trvalé zásobovanie teplom, trvalý príkon. Uvažuje sa s diskontinuálnou prevádzkou indukčnej pece, t. j. 2 tavby denne, ktoré by produkovali teplo cca 4 hodiny. Prevádzka tejto technológie je iná ako je výroba tepla z prevádzky jadrovej elektrárne a nezabezpečila by trvalé zásobovanie teplom. Rozšírenie využitia tepla z jadrovej elektrárne na ostatné obce je možno technicky realizovateľné, ale nevieme či aj ekonomicky. JAVYS, a.s. neprevádzkuje jadrovú elektráreň, takže nevieme zhodnotiť, či je to technicky – pravdepodobne áno, ale aj ekonomicky možné. Otázka č. 2: p. Božena Krajčovičová, starostka obce Jaslovské Bohunice - V prípade teroristického útoku sú zabezpečené potrebné obranné sily, ale chcela by som sa spýtať, čo v prípade, že sa teroristické sily dostanú cez obranné sily k jadrovému zariadeniu? Odpoveď: Ing. Ján Horváth - Ďakujem za otázku. Celý systém fyzickej ochrany je zabezpečovaný podľa Plánov fyzickej ochrany, ktoré sú schválené dozornými orgánmi. V týchto plánoch je popísané, aký je k dispozícii technický aj fyzický systém, t. j. aj ľudský potenciál, sú tam zakomponované nielen vlastné sily, ale aj sily bezpečnostných zložiek, dokonca aj vojenské. Plány sú schválené dozornými orgánmi, ktoré vyžadujú, aby bol systém spoľahlivý, dostatočný nielen proti teroristickým útokom, ale aj pre prípad vojenských konfliktov, resp. akéhokoľvek napadnutia jadrových zariadení. Otázka č. 3: Miroslav Remenár, starosta obce Radošovce • Bude sa spracovávať odpad aj z iných organizácií, nielen z JE A1 a V1? Boli sme na exkurzii vo Švédsku, kde je činnosť založená na komerčnej báze, spracovávajú odpad aj z iných organizácií. • Budú časti, ktoré sú určené na pretavovanie upravované, alebo si ich tá indukčná pec, ktorá bude odpady spracovávať, dokáže upraviť sama, tzn. dĺžku, priemer? • Aký časový horizont sa predpokladá, kedy bude pec pracovať? Odpoveď: Ing. Miroslav Božik, PhD. - V prezentácii bolo uvedené, že v súčasnosti neuvažujeme so spracovaním kovových RAO z iných organizácií, pripravujeme toto zariadenie len pre kovové materiály z JE A1, V1. Ak by v budúcnosti vznikla požiadavka na spracovanie kovových RAO z iných organizácií, tak by sme sa ňou zaoberali. Logicky je vhodné využívať toto zariadenie optimálne, v súčasnosti ale s týmto neuvažujeme. 15
Materiál určený na pretavovanie bude samozrejme upravovaný, ako bolo uvedené v prezentácii, dopĺňame pretavovacie zariadenie do ostatných technologických zariadení pre spracovanie a úpravu RAO. Máme k dispozícii zariadenia na fragmentáciu, demontáž, dekontamináciu. Technológiou pretavovania sa budú spracovávať len tie kovy, ktoré po dekontaminácii nevyhovujú limitným podmienkam na uvoľnenie do životného prostredia a nie je dosiahnuteľné ďalšími súčasnými dekontaminačnými procesmi ich uvoľnenie do životného prostredia. Logicky sa s touto činnosťou spájanú aj iné zariadenia, napr. transportné, monitorovacie, ktoré sú k dispozícii. Do reťazca technológií nakladania s RAO nám chýba už len pretavovacie zariadenie. K časovému horizontu - predpokladá sa uvedenie do prevádzky v roku 2017. Otázka č.4: Kamil Mikuš, občan obce Nižná - Bude v tejto lokalite aj ďalšia jadrová elektráreň? Odpoveď: Ing. Ján Horváth - Ak sledujete médiá, robí sa všetko preto, z pozície našej spoločnosti aj Ministerstva hospodárstva SR, aby sa nový jadrový zdroj vybudoval. Záver Pani starostka obce Nižná Lenka Mikušová na záver poďakovala sa navrhovateľovi, starostom dotknutých obcí, všetkým účastníkom verejného prerokovania k správe o hodnotení a ukončila ho. Ing. Ján Horváth poďakoval za navrhovateľa pani starostke za organizáciu verejného prerokovania, prítomným za účasť a zdôraznil, že je možné sa na spoločnosť JAVYS, a.s. obracať kedykoľvek s otázkami k prezentovanej téme, či už osobne alebo písomne. Dotknuté obce v spolupráci s navrhovateľom vyhotovili podľa § 34 ods. 4 zákona o posudzovaní záznam z verejného prerokovania správy o hodnotení, ktorý za verejnosť dotknutých obcí podpísali všetci starostovia dotknutých obcí a za navrhovateľa záznam podpísal generálny riaditeľ JAVYS, a.s. Prílohami zápisu bola prezenčná listina z verejného prerokovávania. Záznam bol na MŽP SR zaslaný listom č. 192/2014 zo dňa 09. 07. 2014 spolu s prezenčnou listinou, spoločným stanoviskom dotknutých obcí a so zdokumentovaním zverejnenia Správy o hodnotení navrhovanej činnosti a pozvánky na Verejné prerokovanie dotknutých obcí v jednotlivých obciach. List bol na MŽP SR doručený dňa 10. 07. 2014. 4. Stanoviská, pripomienky a odborné posudky predložené k správe o hodnotení V lehote podľa § 35 ods. 1 ods. 2 ods. 3 zákona o posudzovaní boli na MŽP SR predložené nasledujúce písomné stanoviská: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Sekcia energetiky, Bratislava (list č. 13647/2014-4100-25030 zo dňa 19.06.2014) - rezortný orgán Oznamuje, že má k navrhovanej činnosti pripomienky kde odporúča : • Dopracovať popis systému zabezpečenia proti únikom rádioaktivity do okolia v prípade havárie, požiaru resp. explózií zariadenia. • Doplniť príklady a skúsenosti praktického využitia u iných prevádzkovateľov. Podporuje použitie nových a progresívnych technológií pri vyradovaní jadrových elektrární. Podporuje aj technológie na pretavovanie kovov s primárnym cieľom znížiť objem ukladaného rádioaktívneho odpadu a zvýšiť' množstvo uvoľňovaného materiálu. Považuje za potrebné venovať zvýšenú pozornosť návrhu technológií z dôvodu, že pripravovaná investícia je značného finančného rozsahu. Súhlasí s s odporúčaným Variantom č. 1 „Zariadenie na pretavovanie s elektrickou kelímkovou indukčnou pecou" za podmienky zapracovania vyššie uvedených pripomienok. Úrad jadrového dozoru, Trnava (list č. 4513/2014 zo dňa 30.06.2014) - povoľujúci orgán Oznamuje, že z pohľadu jadrovej bezpečnosti má k navrhovanej činnosti nasledovné pripomienky: Nesúhlasí s tzv. Nulovým variantom a považuje ho za neefektívny spôsob nakladania s RAO, nespĺňajúci požiadavku minimalizácie množstva a aktivity RAO pri nakladaní s nimi, pri ktorom by dochádzalo predovšetkým k neúčelnému zapĺňaniu úložných priestorov v povrchovom úložisku nízkoaktívnych odpadov (RÚ RAO) v Mochovciach a súčasne je tento 16
variant v rozpore so záverečnou stratégiou jadrovej energetiky a medzinárodnými odporúčaniami. Konštatuje, že oba varianty : Variant č. 1: „Zariadenie na pretavovanie s elektrickou kelímkovou indukčnou pecou“ a taktiež Variant č. 2: „Zariadenie na pretavovanie s elektrickou oblúkovou pecou“ sú z pohľadu zabezpečenia jadrovej bezpečnosti akceptovateľné. Konštatuje, že navrhovaná činnosť je v súlade so „Stratégiou záverečnej časti jadrovej energetiky“, ktorá bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky pod č. 26 zo dňa 15. januára 2014. Očakáva v rámci procesu licencovania jadrového zariadenia na pretavovanie kovových RAO, že zo strany žiadateľa (JAVYS, a. s.) dôjde k dokladovaniu plnenia požiadaviek na nakladanie s RAO v zmysle zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhlášky č. 30/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi, RAO a vyhoretým jadrovým palivom, tak aby bolo zabezpečené, že všetky činnosti nakladania s RAO z procesu pretavovania smerujú k ich bezpečnému uloženiu v zmysle § 21 ods. 10 atómového zákona. Úrad verejného zdravotníctva, Bratislava (list č. OOZPŽ/4622/2014 zo dňa 16. 06. 2014) povoľujúci orgán Oznamuje, že po posúdení predloženej správy z hľadiska radiačnej ochrany sa ÚVZ SR stotožňuje s jej závermi. Konštatuje , že z hodnotenia jednotlivých vplyvov a dopadov navrhovanej činnosti sa javí ako optimálny Variant č. 1 – technológia pretavovania elektrickou kelímkovou indukčnou pecou. K navrhovanej činnosti z pohľadu ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením nemá pripomienky. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcia environmentálneho hodnotenia a riadenia, Odbor ochrany ovzdušia (list 27819/2014 zo dňa 6.6.2014) dotknutý orgán Odporúča vo vzťahu k nižšiemu vplyvu činnosti na znečisťovanie ovzdušia uplatniť 1. variant s elektrickou indukčnou pecou. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcia vôd (list 26520/2014 (3816/2014-6.1) zo dňa 24.6.2014) - dotknutý orgán Konštatuje, že z hľadiska vecnej pôsobnosti nemá sekcia vôd pripomienky k predloženej správe o hodnotení navrhovanej činnosti. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Odbor štátnej geologickej správy (list 29873/2014 zo dňa 17.6.2014) - dotknutý orgán Konštatuje, že nemá k formálnemu ani k vecnému obsahu správy žiadne pripomienky. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcia ochrany prírody a tvorby krajiny (list 4174/2014-2.1 31529/14 zo dňa 26.6.2014) - dotknutý orgán Konštatuje že v dotknutom území ani v jeho blízkom okolí sa nenachádzajú žiadne osobitne chránené územia, biotopy európskeho ani národného významu, ani významné prvky USES. Sprava o hodnotení obsahuje všetky časti a kapitoly týkajúce sa ochrany prírody. Vyhodnotenie vplyvov na chránené územia a prvky USES sú spracované v dostatočnej miere v kap. C III a kap. X. Ďalej uvádza že z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny je Variant č. 1 „Zariadenie na pretavovanie s elektrickou kelímkovou indukčnou pecou" optimálnym variantom. Voči predloženej správe o hodnotení spolu s navrhnutými opatreniami v kap. IV. a návrhom monitoringu a poprojektovej analýzy si neuplatňuje pripomienky. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Sekcia železničnej dopravy a dráh, Odbor dráhový stavebný úrad (list Č.j.: 19671/2014/C342SŽDD/45886 zo dňa 21.7.2014) - dotknutý orgán Uvádza, že ako organ verejnej správy vo veciach dráh podľa § 101 písm. a) zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dráhach) a zároveň ako dotknutý orgán podľa § 102 ods. 1 písm. ab) zákona o dráhach v územnom a stavebnom konaní pre stavby v ochrannom pásme dráhy, ktoré neslúži na prevádzkovanie 17
dráhy ani na dopravu na dráhe a § 140a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) v znení neskorších zmien a doplnkov v súlade s § 140b stavebného zákona vydáva stanovisko: K predloženej správe o hodnotení MDVRR SR nemá pripomienky. V územnom konaní spolupôsobí MDVRR SR ako dotknutý orgán podľa ustanovení § 36 stavebného zákona. MDVRR SR zároveň upozorňuje, že o situovaní činnosti zariadenia na pretavovanie kovových rádioaktívnych odpadov v lokalite Jaslovské Bohunice do obvodu dráhy (ďalej len OD) vlečkového areálu, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa je potrebné oboznámiť o tejto skutočnosti MDVRR SR. MDVRR SR ako špeciálny stavebný úrad stavieb dráh a stavieb na dráhe nevlastní ani neprevádzkuje žiadne dráhy, žiadne zariadenia ani nevykonáva žiadnu investičnú činnosť. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcia environmentálneho hodnotenia a riadenia, Odbor environmentálnych rizík a biologickej bezpečnosti (list 27425/2014 zo dňa 4.6.2014) - dotknutý orgán Konštatuje, že vzhľadom na pôsobnosť odboru nemá k predloženej správe o hodnotení pripomienky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Hasičského a záchranného zboru (list PHZ-OPP4-2014/001384-002 zo dňa 16.6.2014) - dotknutý orgán Konštatuje, že posúdilo predmetnú správu o hodnotení činnosti a z hľadiska svojich kompetencii a sledovaných záujmov nemá pripomienky. Krajské riaditeľstvo Hasičského záchranného zboru v Trnave (list KRHZ-TT-OPP-323001/2014 zo dňa 3.6.2014) - dotknutý orgán Konštatuje, že posúdilo správu o hodnotení pričom z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti nemá pripomienky. Trnavský samosprávny kraj, sekcia hospodárskej stratégie, Odbor územného plánovania a životného prostredia (list 02061/2014/OUPZP-007/Re zo dňa 25.6.2014) dotknutý orgán Konštatuje, že k predloženej správe o hodnotení nemá žiadne pripomienky. Okresný úrad Trnava, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (list OU-TT-OSZP32014/011426/ŠSMER/Šá zo dňa 6.6.2014) - dotknutý orgán Predložil ako príslušný orgán štátnej správy v zmysle zákona NR SR č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov k predloženej správe nasledovné súborné stanovisko za jednotlivé úseky štátnej správy: Štátna správa odpadového hospodárstva, vyjadrenie č. OU-TT-OSZP32014/011747/ŠSOH/Hu zo dňa 03.06.2014: Konštatuje, že nemá k predloženej správe o hodnotení navrhovanej činnosti pripomienky. Štátna vodná spr áva, vyjadrenie č. OU-TT-OSZP3-2014/011734/ŠVS/Ko zo dňa 02.06.2014: Pri realizácii navrhovanej činnosti požaduje: Dodržať všeobecné ustanovenia zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami. Dodržať ustanovenia § 39 vodného zákona, ktorý stanovuje všeobecné podmienky zaobchádzania s nebezpečnými látkami a vyhlášky MŽP SR č. 100/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd. Dbať o ochranu podzemných a povrchových vôd a zabrániť nežiaducemu úniku nebezpečných látok do pôdy, podzemných a povrchových vôd. 18
Štátna správa ochrany prírody a krajiny, vyjadrenie č. OU-TT-OSZP32014/011745/ŠSOPaK/Bo zo dňa 02.06.2014: Konštatuje, že na predmetnej lokalite platí I. stupeň územnej ochrany prírody a krajiny v zmysle § 12 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a nie je tu vyhlásené žiadne chránené územie ani chránený strom. Najbližšie k predmetnej lokalite sa nachádza Chránené vtáčie územie Špačinsko - nižnianske polia, v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 27/2011 Z. z. s účinnosťou od 15. 02. 2011. Zároveň sa ako orgán ochrany prírody prikláňa, na základe správy o hodnotení k Variantu č. 1. Realizácia predmetnej činnosti je z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny možná za predpokladu, že budú zrealizované všetky opatrenia na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a taktiež následný monitoring a poprojektová analýza, ktoré sú uvedené v kapitolách C.IV. a C.VI. predloženej správy o hodnotení. Štátna správa ochrany ov zdušia, vyjadrenie č. OU-TT-OSZP3-2014/011940/ŠSOO/Kra zo dňa 03.06.2014: Oznamuje, že ako orgán ochrany ovzdušia sa k predmetnej navrhovanej činnosti nevyjadruje, nakoľko zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov sa nevzťahuje na vnášanie rádioaktívnych látok do ovzdušia (§ 1 ods. 2. zákona o ovzduší). Záver: Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia s realizáciou činnosti súhlasí za podmienky dodržania hore uvedených požiadaviek. Okresný úrad Trnava, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja (list OU-TT-OSZP22014/011507/Pu zo dňa 25.6.2014) - dotknutý orgán Predkladá komplexné stanovisko z hľadiska ochrany ovzdušia, vôd, odpadového hospodárstva a ochrany prírody a krajiny. Štátna správa na úseku ochrany vôd, vyjadrenie č. OU-TT-OSZP2-2014/011618/Mi zo dňa 30. 05. 2014 Pri realizácii navrhovanej činnosti požaduje: Dodržať všeobecné ustanovenia zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Dodržať ustanovenia § 39 vodného zákona, ktorý stanovuje všeobecné podmienky zaobchádzania s nebezpečnými látkami a vyhlášky MŽP SR č. 100/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd. Pri realizácii stavby a následnom užívaní prevádzky dbať o ochranu podzemných a povrchových vôd a zabrániť nežiaducemu úniku nebezpečných látok do pôdy, podzemných a povrchových vôd. Štátna správa na úseku ochr any ov zdušia, vyjadrenie č.: OU-TT-OSZP22014/012288/Kl zo dňa 06.06.2014 Konštatuje, že nevzniknú zdroje znečisťovania ovzdušia a nemá k predloženej správe o hodnotení navrhovanej činnosti pripomienky. Štátna správa na úseku odpadového hospodárstva, vyjadrenie č.: OU-TT-OSZP12014/012227/Fo zo dňa 05. 06. 2014 Konštatuje, že nemá k predloženej správe o hodnotení pripomienky. Štátna správa na úseku ochr any prírody a krajiny, vyjadrenie č.: OU-TT-OSZP12014/011811/Pt zo dňa 10. 06. 2014 Konštatuje, že správu o hodnotení akceptuje a nemá k nej žiadne zásadné pripomienky. Okresný úrad Trnava, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (list OU-TTOCDPK-D/2014/011500/Šl zo dňa 29.5.2014) - dotknutý orgán Uvádza, že k predloženej vyššie uvedenej správe nemá námietky ani pripomienky, nakoľko nie sú priamo dotknuté cesty II. a III. tried, ktorých štátnu správu vykonáva tunajší úrad. 19
Okresný úrad Trnava, Odbor krízového riadenia (list OU-TT-OKRI-2014/011576 zo dňa 02. 06. 2014) - dotknutý orgán Uvádza, že k správe z hľadiska potrieb civilnej ochrany žiadne nemá pripomienky ani požiadavky. Okresný úrad Trnava, Odbor opravných prostriedkov (list OU-TT-OOP4-2014/011666 zo dňa 30. 05. 2014) - dotknutý orgán Uvádza, že berie na vedomie zaslanie správy a konštatuje, že navrhovaná činnosť je v súlade s príslušnou územnoplánovacou dokumentáciou ako aj s koncepčnými a strategickými dokumentmi SR a spoločnosti JAVYS. Vzhľadom k tomu, že pri technológii vyraďovania nedochádza k záberu poľnohospodárskej pôdy, nemá z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy pripomienky. Okresný úrad Trnava, Odbor výstavby a bytovej politiky (list OU-TT-OVBP12014/011341/Tr zo dňa 4.6.2014) - dotknutý orgán Konštatuje, že predmetná činnosť je v súlade s Územným plánom veľkého územného celku Trnavský kraj a s Územným plánom obce Jaslovské Bohunice. K správe o hodnotení nemá žiadne pripomienky. Okresný úrad Hlohovec, Odbor starostlivosti o životné prostredie (list OÚ-HC-OSŽP2014/000517/ŠSMER/PB zo dňa 26.6.2014) - dotknutý orgán Predkladá komplexné stanovisko: Štátna správa ochr any prírody a krajiny, vyjadrenie č. OÚ-HC-OSZP-2014/000525 zo dňa 23. 06. 2014: Konštatuje, že dotknuté územie nezasahuje do chránených území a nezahrňuje tiež žiadny vyhlásený chránený strom podľa ustanovení zákona o ochrane prírody. Uvádza že z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny je realizácia navrhovanej činnosti možná pri splnení podmienky vykonávania pravidelného monitoringu a poprojektovej analýzy, ktoré boli navrhnute v správe o hodnotení v kapitole C.VI., ide najmä o monitorovanie prípadného vplyvu činnosti na okolité chránené územia v okrese Hlohovec: Chránený areál Dedova jama, Chránený areál Male Vážky a Prírodná rezervácia Sedliská. Ďalej konštatuje, že vplyv navrhovanej činnosti na prírodné prostredie a krajinu je v predloženej správe rozpracovaný na dostačujúcej úrovni a súhlasí s odporúčaným Variantom č. 1 (technológia pretavovania elektrickou kelímkovou indukčnou pecou) navrhovaným v predloženej správe, a to za predpokladu dodržania všetkých legislatívnych požiadaviek a podmienok a ako dotknutý orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny nemá k správe ďalšie pripomienky. Štátna vodná správa, vyjadrenie č. OÚ-HC-OSZP-2014/000564 zo dňa 16. 06. 2014: Uvádza, že predpokladaný zámer z hľadiska ochrany vodných pomerov možno uskutočniť za týchto podmienok: Zabezpečiť dodržanie všetkých zákonných ustanovení na ochranu povrchových a podzemných vôd. Dodržať navrhnuté technické a technologické opatrenia na úseku vody pôdy. Pri realizácii navrhovanej činnosti dbať o ochranu podzemných vôd a povrchových vôd a zabrániť prípadnému nežiaducemu úniku škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok do pôdy, podzemných vôd a povrchových vôd. Štátna správa odpadového hospodárstva, vyjadrenie č. OÚ-HC-OSŽP-2014/000523 zo dňa 05. 06. 2014: Požaduje pri realizácii predmetného zámeru dodržať príslušné ustanovenia zákona o odpadoch a ustanovenia vyhlášky MŽP SR č. 310/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov, tykajúce sa predmetnej činnosti. A uvádza, že nemá k správe o hodnotení iné pripomienky. Štátna správa ochrany ovzdušia, vyjadrenie č. OÚ-HC-OSŽP-2014/000534 zo dňa 24. 06. 2014: Uvádza, že predpokladaný zámer z hľadiska ochrany ovzdušia možno uskutočniť za týchto podmienok: 20
Dodržiavať ustanovenia zákona č. 137/2010 o ovzduší v znení neskorších predpisov, vyhlášky č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší, predovšetkým všeobecné technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov emitujúcich pachové látky, vyhlášky č. 360/2010 Z.z. o kvalite ovzdušia, vyhlášky č. 363/2010 Z.z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí. Záver: súhlasí s predloženou správou o hodnotení činnosti za podmienok dodržania vyššie uvedených požiadaviek. Okresný úrad Piešťany, Odbor starostlivosti o životné prostredie (list OU-PN-OSZP2014/003156-Kv zo dňa 18.6.2014) - dotknutý orgán Predkladá komplexné stanovisko za jednotlivé úseky starostlivosti o životné prostredie: Úsek ochrany prírody a krajiny - nemá pripomienky k správe o hodnotení činnosti. Úsek štát nej vodnej správy - Pri realizácii činnosti z vodohospodárskeho hľadiska je potrebné: dodržať všeobecné ustanovenia zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), dbať o ochranu podzemných a povrchových vôd a zabrániť nežiaducemu úniku škodlivých látok do pôdy, podzemných a povrchových vôd, dodržať ustanovenia § 39 vodného zákona, ktorý stanovuje všeobecné podmienky zaobchádzania so škodlivými látkami a následne vyhlášky MŽP SR č. 100/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd. Úsek ochrany ov zdušia - nemá pripomienky k predloženej Správe o hodnotení, nakoľko v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov sa tento zákon nevzťahuje na vnášanie rádioaktívnych látok do ovzdušia. Úsek odpadového hospodárstva - nemá pripomienky k predloženej správe o hodnotení. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave (list RÚVZ/2014/02554/Her-PPL zo dňa 10. 06. 2014) - dotknutý orgán Vydal záväzné stanovisko, v ktorom konštatuje, že žiadosti MŽP zo dňa 27. 05. 2014 sa vyhovuje a s tou časťou správy o hodnotení, ktorá nepatrí do radiačnej ochrany súhlasí. Slovenská agentúra životného prostredia, Sekcia environmentalistiky a riadenia projektov (list SEN-0404-2014 CZA 884/2014 zo dňa 23. 06. 2014) Konštatuje, že predložená správa o hodnotení je po formálnej stránke spracovaná v zmysle prílohy č. 11 zákona a predmetná činnosť je v súlade s ÚPN VÚC Trnavského samosprávneho kraja, ktorého záväzná časť bola vyhlásená NV SR č. 183/1998 Z. z. zo 07. apríla 1998. Posudzovaná činnosť je v súlade so Stratégiou záverečnej časti jadrovej energetiky, schválenej unesením vlády č. 328 z 21. mája 2008. Ďalej uvádza nasledujúce pripomienky, požiadavky a odporúčania: V správe o hodnotení sú uvedené niektoré nepresnosti a niektoré údaje je potrebné doplniť. Pripomienky k textu na strane 85: Územie SKUEV0074 Dubník sa nachádza vo vzdialenosti cca 20 km (teda nie 13 km) a navyše je toto územie spomínané aj na strane 86 (dochádza k duplikácii); územie SKUEV0278 Brezovské Karpaty sa nachádza SZ od hodnoteného územia (teda nie JV – upraviť to v texte) a SKUEV0277 Nad vinicami sa nachádza západne od areálu JZ a navyše je toto územie spomínané aj na strane 86 (dochádza k duplikácii). Pripomienky k textu na strane 86: SKCHVU032 Trnavské rybníky (asi 17 km juhozápadne od areálu JZ), ktoré bolo v roku 2010 vyňaté zo zoznamu lokalít NATURA 2000 uznesením vlády SR č. 345/2010 Z. z..“, odporúča už toto územie v dokumentácii neuvádzať. „Z území európskeho významu situovaných v širšom okolí dotknutého územia odporúča doplniť: SKUEV0267 Biele hory (asi 21 km západne od areálu JZ), SKUEV0174 Lindava (asi 27 km juhozápadne od areálu JZ), SKUEV0277 Nad vinicami (asi 18 km západne od areálu JZ), SKUEV0074 Dubník (asi 20 km južne od areálu JZ) 21
a SKUEV0506 Orlie skaly (asi 15 km severne od areálu JZ)“.„Z území európskeho významu situovaných v širšom okolí dotknutého územia odporúča doplniť: SKUEV0267 Biele hory (asi 21 km západne od areálu JZ), SKUEV0174 Lindava (asi 27 km juhozápadne od areálu JZ), SKUEV0074 Dubník (asi 20 km južne od areálu JZ) a SKUEV0506 Orlie skaly (asi 15 km severne od areálu JZ). Na strane 129 odporúča v odseku: Najbližšími chránenými územiami doplniť: • PR Sedliská (cca 12 km juhovýchodne od areálu JZ) - vyhlásená na ochranu xerotermných porastov stepného charakteru s bohatým výskytom poniklecov v sprievode ďalších významných teplomilných druhov živočíchov a rastlín na vedeckovýskumné a kultúrno-náučné ciele. Ďalej odporúča doplniť: územia NATURA 2000: • chránené vtáčie územie SKCHVU026 Sĺňava (cca 11 km severovýchodne od areálu JZ), • územie európskeho významu SKUEV0175 Sedliská (cca 12 km juhovýchodne od areálu JZ), • územie európskeho významu SKUEV0278 Brezovské Karpaty (cca 15 km západne od areálu JZ), • územie európskeho významu SKUEV0277 Nad vinicami (cca 18 km západne od areálu JZ), • územie európskeho významu SKUEV0074 Dubník (cca 20 km južne od areálu JZ). Upozorňujeme, že na strane 107 je zhodnotené existujúce znečistenie pôd územia v okolí komplexu JZ Jaslovské Bohunice podľa limitov v súčasnosti už neplatného Rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR o najvyšších prípustných hodnotách škodlivých látok v pôde číslo 531/1994-540. Aj keď nedošlo k veľkým zmenám v limitných hodnotách, aktuálny stav kontaminácie pôd sa hodnotí v zmysle prílohy č. 7 vyhlášky č. 508/2004 Z.z. Ministerstva pôdohospodárstva SR, ktorou sa vykonáva § 27 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá stanovuje limitné hodnoty rizikových prvkov v poľnohospodárskej pôde. Na strane 128 odporúča doplniť citáciu vyhlášky MPŽP a PR SR č. 360/201 Z. z. o kvalite ovzdušia o dodatok: „v zmysle neskorších predpisov“. Podobne odporúča uvádzať celý názov vyhlášok napríklad: na strane 32 vyhlášky MŽP SR č. 684/2006 Z. z. a na strane 82 vyhlášky MŽP SR č. 211/2005 Z.z. Upozorňujeme, že tabuľka č. II.6/01 na strane 82 uvádza staré informácie, s neusporiadanými údajmi podľa mesiacov a bez uvedenia zdroja údajov. Upozorňujeme na uvádzanie na strane 83 nesprávnych hydrologických čísiel pre vodné toky Dolný a Horný Dudváh, správne sú pre Dolný Dudváh 4-21-16-045 a Horný Dudváh 4-21-10-009. Upozorňujeme, že v kapitole Znečistenie vôd v podkapitole Povrchové vody namiesto spracovania za celú SR, by bolo vhodnejšie uviesť len kvalitu vôd v monitorovacích miestach na toku Váh a jeho prítokoch s počtom ukazovateľov nespĺňajúcich požiadavky Prílohy č. 1 NV SR č. 269/2010 Z.z. danej oblasti, kde sa činnosť bude vykonávať. Upozorňujeme, že kvalita podzemných vôd sa hodnotí podľa nariadenia vlády SR č. 496/2010 Z.z., ktorým sa mení dopĺňa nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Pripomíname, že Podzemné vody sú hodnotené podľa útvarov podzemných vôd a preto navrhujeme uviesť do ktorého útvaru podzemných vôd je predmetná lokalita zaradená. Na základe vyhodnotenie variantov podľa nasledujúcich zvolených kritérií: spracovávaná kapacita, redukcia objemu primárnych RAO, tvorba sekundárnych RAO, nároky na
22
energie a suroviny, vplyv na životné prostredie, časové pôsobenie, investičné náklady a náklady na uloženie RAO odporúča Variant č. 1. Pokiaľ by sa navrhovaná činnosť nerealizovala (nulový variant), kovový RAO by sa spracovával súčasnými postupmi, ktoré neumožňujú využitie kovových materiálov ako druhotnej suroviny a dochádzalo by k neúčelnému zapĺňaniu úložných priestorov v úložisku nízkorádioaktívnych odpadov v Mochovciach. Napriek tomu, že príspevok navrhovanej technológie k celkovým výpustiam bude znamenať zvýšenie súčasných limitov v rozsahu 0,05 – 3,1 % a dosahované najvyššie hodnoty individuálnej efektívnej dávky radiačnej záťaže sú stabilne rádovo nižšie ako určené limity, odporúča pravidelne informovať obyvateľov dotknutého územia o výsledkoch pravidelného monitoringu a tým prispieť k eliminácii obáv z radiačného pôsobenia uvedených činností v dotknutom území. Záver Na základe komplexného posúdenia vplyvov na životné prostredie v správe o hodnotení odporúča realizovať posudzovanú činnosť vo Variante 1, za dodržania všetkých opísaných eliminačných opatrení a realizovania navrhnutého monitoringu. Upozorňuje, že je nutné pravidelne vyhodnocovať výsledky monitoringu a v prípade nepriaznivých výsledkov je potrebné pozastaviť činnosť a vykonať nápravné opatrenia. Pripomienky, požiadavky a odporúčania je potrebné zohľadniť v ďalšej projektovej dokumentácii. Slovenský vodohospodársky podnik š.p., Riaditeľstvo odštepného závodu Piešťany (list Č.z 14780/13263/230/2014 zo dňa 11.6.2014) - dotknutý orgán Konštatuje, že z pohľadu správcu tokov SR navrhovaná činnosť neovplyvní významnou mierou produkciu odpadových vôd vypúšťaných do povrchových vôd. Prevádzka predmetnej činnosti bude spojená s produkciou bežných splaškových odpadových vôd a vôd zo spevnených plôch, primeraných ploche dotknutého stavebného objektu, bez zmeny v porovnaní so súčasným stavom. Z technológie pretavovania nebudú vznikať iné druhy odpadových vôd, len v prípade dekontaminácie priestorov pri mimoriadnych udalostiach, kedy môžu vzniknúť použité dekontaminačné roztoky, ktoré by boli spracovane ako kvapalné rádioaktívne odpady súčasnými zariadeniami JZ TSÚ RAO. Na základe vyššie uvedeného, nemá zásadne pripomienky k predloženej správe a podľa zadaných kritérií sa výhodnejším riešením preukázala varianta č. 1, čo významné prispeje k minimalizácii rádioaktívnych odpadov a zároveň využitiu kovových materiálov ako druhotnej surovine. Inšpektorát práce Nitra (list 4588/52/2014/2.2 zo dňa 19.6.2014) - dotknutý orgán Konštatuje, že k predloženej správe o hodnotení nemá žiadne pripomienky. Obec Dolné Dubové (list č. OcÚ/261/2014 zo dňa 23.06.2014) - dotknutá obec Konštatuje, že Informácia o správe o hodnotení bola dňa 27. mája 2014 zverejnená na úradnej tabuli obce a tiež na internetovej stránke obce. So správou o hodnotení sa mohli občania oboznámiť na Obecnom úrade v Dolnom Dubovom, kde bola k dispozícii na nahliadnutie. Občania túto možnosť nevyužili a v stanovenej lehote nepodali žiadnu námietku. Súhlasí s navrhovanou činnosťou. Požaduje dôsledné dodržiavanie všetkých podmienok vo vydaných rozhodnutiach a súhlasoch ÚJD SR a ÚVZ SR a dodržiavanie všetkých interných predpisov JAVYS, a.s. Obec Pečeňady (Č. j.: 194/05/2014 zo dňa 20.06.2014) - dotknutá obec Konštatuje, že nemá žiadne pripomienky, námietky ani návrhy. Oznamuje, že v zákonom stanovenej lehote splnila všetky povinnosti voči obyvateľom obce a to určeným spôsobom informovala verejnosť o možnosti nahliadnuť do doručených materiálov ako aj možnosti vyjadriť sa k správe. Obec Malženice (533/2014 zo dňa 27.06.2014) - dotknutá obec Vydáva kladné stanovisko k správe o hodnotení.
23
Spoločné stanovisko obcí Nižná, Veľké Kostoľany, Jaslovské Bohunice, Pečeňady, Malženice, Ratkovce, Radošovce, Žlkovce, Dolné Dubové (Číslo 192/2014 zo dňa 09. 07. 2014) - dotknuté obce Konštatujú, že súhlasia s realizáciou navrhovanej činnosti, pri dodržaní nižšie uvedených pripomienok: Súhlasia s použitím technológie, pomocou ktorej sa zníži množstvo rádioaktívneho odpadu za predpokladu, že tato technológia nebude mať dopad na životné prostredie a na obyvateľstvo. Žiadajú, aby v navrhovanom zariadení boli pretavované výhradne kovové rádioaktívne materiály z lokality Jaslovské Bohunice. Nesúhlasia, aby sa do budúcej prevádzky pretavovania RAO vozil a spracovával rádioaktívny materiál z iných prevádzok alebo krajín produkujúcich RAO. Žiadajú, aby rádioaktívne výpuste v prípade realizovania novej technológie boli filtrami zachytene v maximálnej možnej miere t.j. 99,9% pričom toto množstvo nesmie prekročiť zákonom stanovene povolene limity, ktoré by negatívne ovplyvnili zdravie obyvateľov. Požadujú, aby radiačná záťaž z akýchkoľvek výstupov nepredstavovala zvýšené riziko pre zdravie dotknutého obyvateľstva. 5. Vypracovanie odborného posudku podľa § 36 zákona Odborný posudok podľa § 36 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., na základe určenia Ministerstva životného prostredia SR (č. 2765/2014-3.4/hp zo dňa 01.08.2014 (doručený dňa 6.8.2014)) vypracoval Ing. František Ondra, PhD., Komenského 1440/18, 900 01 Modra, zapísaný dňa 23. 05. 2014 pod číslom č. 614/2014/OEP do zoznamu odborne spôsobilých osôb na posudzovanie vplyvov na životné prostredie v oblasti 3p – jadrové zariadenia a zar iadenia pre nakladanie s jadrovým odpadom, podľa § 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 113/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o odbornej spôsobilosti na účely posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej len „spracovateľ odborného posudku“). Spracovateľ odborného posudku vypracoval odborný posudok a návrh záverečného stanoviska na základe predloženej dokumentácie - správy o hodnotení (vrátane všetkých jej príloh), vyjadrenia MŽP SR podľa § 36 ods. 6 a 7 zákona o posudzovaní a rozsahu hodnotenia k navrhovanej činnosti, doručených písomných stanovísk od jednotlivých subjektov procesu posudzovania, doplňujúcich informácií od navrhovateľa, záznamu z verejného prerokovania správy o hodnotení, relevantných rozhodnutí dozorných orgánov, a vlastných poznatkov v posudzovanej oblasti. Európska komisia posudzovala v roku 2009 dokumentáciu súvisiacu z povoľovaním II. etapy vyraďovania JE A1 (žiadosť na vyjadrenie EK zo septembra 2008 podľa článku 37 Zmluvy o Euratome). V rámci tejto dokumentácie bol Európskou komisiou, zloženou zo 45 odborníkov z 26 krajín EU, analyzovaný predložený dokument „Plán nakladania s RAO v rámci II. etapy vyraďovania“ a ďalšie vyžiadané podklady, ktoré Slovenská strana poskytla EK do konca roku 2008. V rámci tejto dokumentácie ako aj ďalších dokumentov, na základe ktorých bolo udelené povolenie na II. etapu vyraďovania (Plán II. etapy vyraďovania JE A1, Koncepcia po skončení povoľovanej etapy), bola technológia pretavby priamo požadovaná pre ďalšie etapy vyraďovania nasledujúce po II. etape (po roku 2016). Dokument posudzovaný EK v roku 2009 popisoval technológie pre spracovanie RAO ktoré, v tom čase, boli súčasťou JZ TSÚ RAO (koncentračná odparka, fragmentačné zariadenie, bitumenačné linky, cementácia RAO do VBK, vitrifikácia, úprava RAO, spaľovňa RAO a vysokotlakové lisovanie). Pri viacerých z uvedených technológií sa používajú vysokoteplotné procesy (napr. spaľovňa RAO alebo vitrifikácia (fixácia kvapalných RAO do sklenenej matrice)). Po analyzovaní všetkých podkladových dokumentov vydala 09. 06. 2009 EK stanovisko v ktorom konštatuje, že „Komisia pri predmetnej činnosti dospela k záveru, že tá ani pri bežnej prevádzke, ani v prípade nehody popísaného rozsahu a typu, by nemala spôsobiť rádioaktívnu kontamináciu vody, pôdy alebo ovzdušia v inom členskom štáte“. Z podkladov a analýz uvedených v správe o hodnotení pre oblasť vplyvov na životné prostredie vyplýva, že príspevok navrhovanej činnosti k aktuálnym výpustiam TSÚ RAO, tak 24
ako ich posudzovala aj EK v priebehu roku 2009, je z hľadiska čerpania legislatívne stanovených limitov (0,05 - 3,1%) zanedbateľný. Ak vplyv TSÚ RAO na susedné štáty vyhodnotila EK v roku 2009 ako zanedbateľný, nebude tento stav, podľa názoru spracovateľa odborného posudku, zmenený ani v prípade realizácie navrhovanej činnosti - doplnenia technológií JZ TSÚ RAO o zariadenie pretavby s navrhovanými parametrami a technologickými a inými opatreniami na minimalizáciu vplyvov. MŽP SR, ako príslušný orgán podľa zákona o posudzovaní, berúc do úvahy hore uvedené stanovisko Európskej komisie, akceptoval že navrhovateľ v zámere poukázal na skutočnosť, že činnosť nebude mať závažný vplyv, ktorý by presahoval cez hranice Slovenskej republiky do okolitých štátov a preto v rozsahu hodnotenia č. 4979/2013-3.4/hp vydanom v Bratislave dňa 16. 12. 2013 nestanovil požiadavku na cezhraničné posudzovanie. Z hľadiska posudzovania a hodnotenia úplnosti správy o hodnotení, spracovateľ odborného posudku konštatuje, že správa je spracovaná po formálnej stránke na dobrej úrovni a jej obsah a štruktúra zodpovedá potrebám posúdenia. Jednotlivé kapitoly pokrývajú požadovanú štruktúru údajov podľa prílohy č. 11 zákona o posudzovaní. Z hľadiska porovnania obsahu posudzovanej dokumentácie s prílohou č. 11 zákona o posudzovaní, ktorá špecifikuje potrebné náležitosti dokumentácie a na základe podrobného preštudovania, spracovateľ odborného posudku konštatuje, že: • Dokumentácia je spracovaná v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov a spĺňa jeho základné požiadavky. Dokumentácia je spracovaná prehľadne, je dodržaný sled jednotlivých častí, kapitol a podkapitol podľa citovanej Prílohy č. 11 zákona o posudzovaní. Vecná náplň, zodpovedá požiadavkám zákona. • Rozsah dokumentácie zodpovedá náročnosti a charakteru posudzovanej činnosti, ako aj charakteru stavu posudzovaného životného prostredia v jej okolí s tým, že autori sa zamerali na vyhodnotenie dopadov navrhovanej činnosti na, obyvateľov v dotknutom území a to hodnotením výstupov záťaže a zdravotných rizík obyvateľov v okolí jadrového zariadenia ako aj vplyvy na zamestnancov spoločnosti JAVYS, a. s. počas prevádzky navrhovaného zariadenia ako aj počas prevádzkových udalostí. • Do dokumentácie bol zapracovaný rozsah hodnotenia určený podľa § 30 zákona o posudzovaní (č. 4979/2013-3.4/hp zo dňa 16. 12. 2013). V rozsahu hodnotenia bolo stanovených 20 špecifických požiadaviek. Podľa názoru spracovateľa odborného posudku, autori do správy o hodnotení zapracovali v primeranom rozsahu a dostatočne 18 špecifických požiadaviek z rozsahu hodnotenia. Požiadavka 2.2.10 na „vypracovanie podrobného zdôvodnenia dôsledku vplyvu na životné prostredie a zdravie ľudí pre prípady dovozu RAO z iných lokalít Slovenskej republiky a z iných krajín do Bohuníc“ bola oprávnene odmietnutá, keďže podľa správy o hodnotení navrhovanej činnosti (kapitola A II.8, strana 14, Tabuľka č. II.8./01) aj podľa vyjadrení Ing. Miroslava Božíka, PhD., so spoločnosti JAVYS, a. s. sa v súčasnosti neuvažuje s pretavovaním RAO pochádzajúcich z iných JZ ako sú JE A1 a JE V1. Požiadavka 2.2.14 na „používanie stupnice EMS-98 na hodnotenie makroseizmickej intenzity územia v časti správy o hodnotení navrhovanej činnosti venovanej problematiky Seizmicity“ nebola akceptovaná. Uvedené zdôvodnenie (Príloha č. 5, tabuľka zapracovania špecifických požiadaviek stanoveného rozsahu hodnotenia, časť 2.2.14) odmietnutia požiadavky vzhľadom na porovnateľnosť oboch makroseizmických stupníc považuje autor odborného posudku pre potreby správy o hodnotení navrhovanej činnosti za akceptovateľné. Výber optimálneho variantu bol uskutočnený na základe kritérií ako sú: kapacita, redukcia objemu primárnych RAO, tvorba sekundárnych RAO, nároky na energie a suroviny, krátkodobý vplyv na životné prostredie, časové pôsobenie, investičné náklady, náklady na uloženie RAO. Spracovateľ odborného posudku svoje pripomienky k hodnoteniu jednotlivých kritérií vyjadril v pripomienke č. 28 v posudku. Avšak ani pri zmene ohodnotenia niektorých kritérií podľa názoru spracovateľa odborného posudku nepríde k zmene výberu optimálneho variantu ani k zmene poradia vhodnosti realizácie jednotlivých variantov oproti vyhodnoteniu uvedenému v Správe o hodnotení.
25
Vyhodnotenie preukázalo výber Variantu č. 1 „Zariadenie na pretavovanie s elektrickou kelímkovou indukčnou pecou“ ako optimálneho variantu (nižšia teplota spalín, nižšia hlučnosť, nižšia produkcia popolčeka, bez nároku na dodávky kyslíka, zemného plynu). S uvedeným vyhodnotením optimálneho variantu okrem spracovateľa odborného posudku súhlasí aj rezortný orgán, povoľujúce orgány, dotknuté obce ako aj dotknuté orgány. Stratégia záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie uvažuje s pretavbou ako s jednou z metód spracovania kovových RAO, ktoré je možné po spracovaní uvoľniť do životného prostredia. V prípade spracovania toto istého množstva kovového RAO technológiou pretavovania, kedy sa uvažuje významnejšie množstvo kovového odpadu uvoľniť do životného prostredia, by sa vyprodukovalo len 273 ks VBK uložiteľných na RÚ RAO v Mochovciach v protiklade s viac ako 10 násobným množstvom počtu VBK pri nulovom variante. S realizáciou nulového variantu oprávnene nesúhlasí povoľujúci orgán - ÚJD SR, pričom ho považuje za neefektívny spôsob nakladania s RAO, nespĺňajúci požiadavku minimalizácie množstva a aktivity RAO pri nakladaní s nimi, pri ktorom by dochádzalo predovšetkým k neúčelnému zapĺňaniu úložných priestorov v povrchovom úložisku nízkoaktívnych odpadov (RÚ RAO) v Mochovciach a súčasne je tento variant v rozpore so záverečnou stratégiou jadrovej energetiky a medzinárodnými odporúčaniami. Vplyvy navrhovanej činnosti na dotknuté územie boli v správe o hodnotení komplexne zdokumentované v kapitole C III. K záverom správy týkajúcich sa vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie mal spracovateľ odborného posudku štyri pripomienky nezávažného charakteru. Negatívne vplyvy navrhovanej činnosti boli vyhodnotené ako únosné a činnosť ako realizovateľná. Z doručených stanovísk orgánov, obcí a verejnosti zahrnutých do procesu EIA neboli závery správy o hodnotení navrhovanej činnosti v tejto oblasti spochybnené a viaceré dotknuté orgány konštatovali, že boli rozpracované v primeranom rozsahu a dostatočne. S týmto stanoviskom sa stotožňuje aj spracovateľ odborného posudku. Podľa správy o hodnotení navrhovanej činnosti (kapitola A II.8, strana 14, Tabuľka č. II.8./01) aj podľa vyjadrení Ing. Miroslava Božíka, PhD., (štatutárny zástupca a člen predstavenstva spoločnosti JAVYS, a. s.) sa v súčasnosti neuvažuje s pretavovaním RAO pochádzajúcich z iných JZ ako sú JE A1 a JE V1. Odborne spôsobilá osoba podotýka, že v správe o hodnotení sú hodnotené vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a obyvateľstvo tak, že sa zobrala do úvahy ročná kapacita spracovateľskej technológie, pričom výstupy sú porovnávané z ročnými limitnými hodnotami stanovenými dozornými orgánmi. Z uvedených faktov vyplýva, že prípadné spracovávanie RAO z iných JZ ako sú JE A1 a JE V1 (pri dodržaní limitných podmienok ako sú maximálna merná aktivita pretavovaného RAO a pod.) rovnako ako dĺžka vykonávanej činnosti (napr. pretavovanie RAO aj po spracovaní všetkých pretaviteľných RAO pochádzajúcich z vyraďovania JE A1 a JE V1) nebudú mať negatívny vplyv na životné prostredie alebo obyvateľstvo. Posudzovaná správa o hodnotení rieši možné prevádzkové riziká na úrovni požadujúcej zákonom NR SR 24/2006 Z. z. Všetky analyzované prevádzkové riziká a ich možný vplyv na životné prostredie a obyvateľstvo budú podrobne analyzované počas ďalších krokov povoľovacieho procesu. Na podklade pripravovaného projektu bude vypracovaná predprevádzková bezpečnostná správa. Jej súčasťou budú bezpečnostné rozbory podrobne analyzujúce jednotlivé riziká a výsledky analýz budú mať priamy vplyv na finalizáciu projektu navrhovanej činnosti. Posudzovaný návrh je v súlade so súčasným poznaním vo svetovej praxi a v procese projektovania a konkrétneho návrhu pretavovacieho zariadenia v podmienkach SO 34 JZ TSÚ RAO bude možné využívať poznatky a skúsenosti z existujúcich pretavovacích zariadení na Slovensku ako aj vo svete. Na MŽP SR bolo doručených 21 stanovísk dotknutých orgánov, ktoré boli poskytnuté spracovateľovi odborného posudku (jeden dotknutý orgán - ZMO, región JE Jaslovské 26
Bohunice, Trhová 2, 917 00 Trnava, svoje stanovisko MŽP SR neposkytol). Žiadne z uvedených stanovísk k navrhovanej činnosti nie je zamietavé. Niektoré stanoviská uvádzajú požiadavky na dodržanie príslušných ustanovení zákona v procese realizácie činnosti a dodržanie realizáciu všetkých opatrení na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a taktiež následný monitoring a poprojektovú analýzu, ktoré sú uvedené v kapitolách C.IV. a C.VI. posudzovanej správy o hodnotení. Uvedené požiadavky navrhuje spracovateľ odborného posudku zaradiť do odporúčaných podmienok. Dotknuté obce vo svojich jednotlivých stanoviskách ako aj v spoločnom stanovisku vyjadrili súhlas s navrhovanou činnosťou, tak ako je popísaná a odporúčaná v správe o hodnotení. V spoločnom stanovisku tento svoj súhlas podmienili tromi číslovanými pripomienkami a jedným všeobecným konštatovaním. Spracovateľ odborného posudku navrhuje, na základe týchto pripomienok, zaradiť do odporúčaných podmienok požiadavku na minimálnu účinnosť filtračného systému pretavovacieho zariadenia na úrovni 99,9% v budúcej projektovej a povoľovacej dokumentácii. Nepresnosti a nedostatky, zistené spracovateľom odborného posudku k správe o hodnotení, ale aj ostatnými subjektmi, zúčastňujúcimi sa na procese posudzovania, sú uvedené ako pripomienky alebo ako odporučenia zapracované v texte predchádzajúcich kapitol predloženého odborného posudku. Na základe komplexného posúdenia navrhovanej činnosti, predložených stanovísk, ako i stavu životného prostredia dotknutého územia, predpokladaných pozitívnych i negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia a navrhnutých opatrení na elimináciu alebo zmiernenie jej možných negatívnych vplyvov sa odporúča realizácia navrhovanej činnosti „Zariadenie na pretavovanie kovových rádioaktívnych odpadov v lokalite Jaslovské Bohunice“ spôsobom uvedeným vo Variante č. 1. IV. KOMPLEXNÉ ZHODNOTENIE VPLYVOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA Na základe výsledkov procesu posudzovania sa s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia dotknutého územia a na súčasný stav poznania predpokladajú nasledovné vplyvy navrhovanej činnosti: Zhodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti z pohľadu jednotlivých zložiek životného prostredia Vplyvy na obyvateľstvo Priamo dotknutým obyvateľstvom bude obyvateľstvo obce Jaslovské Bohunice. Objekt 34 sa nachádza mimo zastavaného územia uvedenej obce a v jeho priestoroch sa uvažuje s dobudovaním technológie na pretavovanie kovových RAO. Za ďalšie dotknuté obyvateľstvo možno pre potreby správy o hodnotení navrhovanej činnosti považovať obyvateľstvo obcí nachádzajúcich sa v kruhu s rádiusom cca 5 km, so stredom v lokalite umiestnenia dotknutej časti areálu navrhovateľa. Dotknutými sa tak na základe tohto prístupu stávajú obyvatelia 9 obcí: • Jaslovské Bohunice, Malženice, Radošovce a Dolné Dubové, ktoré patria do okresu Trnava, • Žlkovce a Ratkovce, ktoré patria do okresu Hlohovec, • Veľké Kostoľany, Nižná a Pečeňady, ktoré patria do okresu Piešťany. Najbližšia obytná zástavba je vo vzťahu k predmetnému areálu navrhovateľa zástavba obcí Jaslovské Bohunice a Radošovce, vo vzdialenosti cca 2 km. Z pohľadu vplyvov zapríčinených inštaláciou zariadenia budú (vzhľadom na nenáročné úpravy priestorov pre montáž technologických zariadení pretavovania kovových RAO v existujúcom objekte č. 34) vznikať len nemerateľné vplyvy na spôsobené prepravou nových zariadení do areálu spoločnosti a odvozom odpadov zo stavebných úprav priestorov pre umiestnenie nového zariadenia.
27
Z pohľadu prevádzky môžeme hodnotiť vplyvy nového zariadenia len ako príspevok k súčasným, priamym a nepriamym vplyvom na obyvateľstvo, keďže technológia pretavovania kovových RAO bude súčasťou prevádzky existujúceho jadrového zariadenia „TSÚ RAO“. Medzi pozitívne, ale nepriame vplyvy na obyvateľstvo, patrí možnosť systematického a komplexného prístupu k nakladaniu s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania JE A1, V1, ktoré sú súčasťou dotknutého územia. K nepriamym, ale nekvantifikovateľným negatívnym vplyvom na obyvateľstvo ešte možno zaradiť pocit psychického dyskomfortu u niektorých jedincov, vyplývajúci z obáv z prítomnosti zariadení takéhoto charakteru v okolí ich bydliska. Medzi potenciálne významnejšie negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na dotknuté obyvateľstvo patria jej príspevok k radiačnej záťaži územia, a emisie bežných znečisťujúcich látok z prevádzky pretavovania. Príspevok k plynným výpustiam závisí od charakteru spracovávaného rádioaktívneho materiálu, príspevok ku kvapalným výpustiam sa pri normálnej prevádzke nepredpokladá, pretože pri technológii pretavovania nie sú produkované vody kontaminované rádionuklidmi. Len v prípade havarijných situácií, kedy by prišlo k potrebe dekontaminácie zariadení by vznikli roztoky, pri spracovaní ktorých by mohli vznikať aj nízkoaktívne odpadové vody. Na základe výstupov hodnotenia výpustí z prevádzky TSÚ RAO vyplýva, že prevádzka dodržiava stanovené limity s rezervou, pričom vygenerovaná efektívna dávka pre obyvateľa (pre všetky zariadenia navrhovateľa v tejto lokalite), je rádovo nižšia ako súčasný limit stanovený ÚVZ SR pre TSÚ RAO, JE A1 a MSVP. Príspevok novej technológie k výpustiam sa predpokladá ako zvýšenie čerpania limitu do 3,1 %. Z uvedeného teda vyplýva, že nebude zaznamenaný výrazný nárast čerpania jednotlivých limitov určených rozhodnutiami a nemôže dôjsť k prekročeniu hodnoty limitu dávkovej záťaže určeného platným rozhodnutím ÚVZ SR. Pre prevádzku JZ TSÚ RAO, JE A1 a MSVP v lokalite J. Bohunice určil ÚVZ SR Rozhodnutím č. OOZPŽ/7119/2011 zo dňa 21.10.2011 podmienku zabezpečiť, aby efektívna dávka reprezentatívnej osoby obyvateľstva spôsobená RAL vypustenými do ovzdušia a povrchových vôd, neprevýšila základnú limitnú hodnotu 12 µSv/rok (t.j. 12.10-6 Sv/rok). Pre vyraďovanú elektráreň V1 určil ÚVZ SR Rozhodnutím č. OOZPŽ/3760/2011 zo dňa 01. 07. 2011 podmienku zabezpečiť, aby efektívna dávka reprezentatívnej osoby obyvateľstva spôsobená RAL vypustenými do ovzdušia a povrchových vôd z jadrovej elektrárne V1, neprevýšila základnú limitnú hodnotu 20 µSv/rok (t.j. 20.10-6 Sv/rok). Podľa výpočtov z roku 2012 bol identifikovaný sektor s najvyššími vypočítanými dopadmi (neobývaný sektor 1 severne od areálu navrhovateľa). Vypočítaná celková efektívna dávka a úväzok všetkými uvažovanými cestami bol 6,63.10-8 Sv (ako zdroj sa brali do úvahy všetky zariadenia navrhovateľa v tejto lokalite). Ako obývaný sektor s najvyššou celkovou efektívnou dávkou bol identifikovaný sektor 76 (Ratkovce, Žlkovce). Pre túto kategóriu bola vypočítaná celková efektívna dávka a úväzok všetkými uvažovanými cestami pre reprezentatívnu osobu 3,98.10-8 Sv. Ako je z uvedeného zrejmé, vypočítané hodnoty celkovej efektívnej dávky a úväzok všetkými uvažovanými cestami pre reprezentatívnu osobu sú rádovo nižšie ako základná limitná hodnota pre jadrové zariadenia TSÚ RAO, JE A1 a MSVP (t.j. 12.10-6 Sv/rok). Na základe uvedeného tak nepredstavuje prevádzka technológií TSÚ RAO, MSVP a vyraďovania JE A1 a ani JE V1 za bežných prevádzkových podmienok riziko pre zdravotný stav dotknutého obyvateľstva. Z pohľadu zahrnutia kumulatívnych vplyvov - t.j. zahrnutie aj JZ iných prevádzkovateľov v lokalite (JE V2 - SE EBO) je možné konštatovať, že roku 2012 žiadna z výpustí SE EBO do atmosféry a hydrosféry neprekročila ročnú smernú hodnotu. Neprekročenie základných limitov zaručuje, že príspevok ožiarenia obyvateľov zo všetkých jadrových zdrojov v lokalite (vrátane JE V2 - v súčte max. 82 µSv/rok) je nevýznamný voči prirodzenému pozadiu (2000-3000 µSv/rok) a nepredstavuje tak zdravotné riziko pre okolie.
28
Obmedzené množstvá vznikajúcich bežných prevádzkových odpadov (RAO vznikajúce pri činnosti sú spracovávané priamo na TSÚ RAO v Jaslovských Bohuniciach), produkcia bežných splaškových a dažďových vôd, riadené a kontrolované odvádzanie plynných výpustí a pod., nepredstavujú vzhľadom k ich významu a riešeniu (napr. nakladanie s odpadmi v zmysle platnej legislatívy, s dôrazom na prednostné zhodnocovanie, prečistenie a vypúšťanie odpadových vôd do recipientu v súlade so stanovenými podmienkami, vysokoúčinná filtrácia odvádzanej vzdušniny) pre dotknuté obyvateľstvo zdroj žiadneho významnejšieho vplyvu. Vzhľadom k vzdialenosti najbližšej nepriemyselnej zástavby nie je relevantné uvažovať vo vzťahu k obyvateľstvu ani s významnejšími vplyvmi vyvolanými emisiami hluku z inštalovaných technologických zariadení. Z hľadiska emitovania bežných znečisťujúcich látok do ovzdušia z pretavovania kovových RAO, je na základe predbežného posúdenia predpoklad minimálneho vplyvu na imisnú situáciu v okolí predmetného prevádzkového objektu (obj. 34), ktorý pre 2 km a viac vzdialené obytné zóny nepredstavuje potenciál zdravotných rizík. Podľa Environmentálnej a sociálnej politiky EBOR, pre oblasť posúdenia a riadenia environmentálnych a sociálnych aspektov PR1 (Performance Requirements) je nutné pri hodnotení navrhovanej činnosti zohľadniť aj sociálnu dimenziu v rámci zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja a to v nasledovných aspektoch: Pracovné štandardy a pracovné podmienky (vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti), Dopady na spoločnosť ako napr., ■ Verejné zdravie a bezpečnosť obyvateľov, ■ Rovnoprávnosť pohlaví, ■ Dopady na pôvodné obyvateľstvo a kultúrne dedičstvo, ■ Nútené presídlenie a ■ Dostupnosť základných služieb. Z uvedených aspektov bol vplyv identifikovaný v nasledujúcich oblastiach: • Pracovné štandardy a pracovné podmienky (vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti) Navrhovaná činnosť predstavuje zdravotné a bezpečnostné riziká, avšak zamestnávateľ musí rešpektovať existujúce národné právne požiadavky na ochranu zdravia zamestnancov a vytvorenia bezpečných podmienok v pracovnom prostredí. SR harmonizovala legislatívu v tejto oblasti s požiadavkami európskych direktív. Právne, administratívne, riadením a kontrolou sú pracovné normy a podmienky v dotknutom JZ zabezpečené a v praxi dlhodobo implementované. • Dopady na obyvateľstvo ako napr. verejné zdravie a bezpečnosť obyvateľov Navrhovaná činnosť predstavuje riziko ovplyvnenia zdravia a bezpečnosti dotknutého obyvateľstva, avšak musí byť regulovaná a vykonávaná tak, aby spĺňala povolené limity stanovené primárne na ochranu verejného zdravia a minimalizovala neštandardné stavy. Právne, administratívne, riadením, komplexným monitoringom a kontrolou sú dopady na obyvateľstvo v dotknutom území dlhodobo riadené, sledované, vyhodnocované a zverejňované a budú rovnako platné aj pre navrhované nové zariadenie. Vplyv v sociálnej oblasti možno definovať ako negatívny vplyv malého rozsahu a krátkeho pôsobenia. Z hľadiska kumulatívneho vplyvu v tejto oblasti je nevýznamný. Pozitívny vplyv na obyvateľstvo predstavuje socio-ekonomické prínosy, najmä krátkodobý nárast požiadaviek na pracovnú silu spojený s činnosťami spracovania a úpravy RAO a dlhodobý vplyv vytvorením podmienok pre ďalšie priemyselné využitie lokality a zamestnanosť v budúcnosti (činnosť podporujúca procesy vyraďovania JE A1 a JE V1). Potenciálne najvýraznejší negatívny dopad navrhovanej činnosti na dotknuté obyvateľstvo predstavuje zvýšenie plynných výpustí do ovzdušia, ale len do úrovne povolených súčasných limitov (ktorý sa ale vzhľadom na maximálnu mernú aktivitu a množstvo pretavovaného RAO určeného kapacitou tavnej pece a účinnosti filtračného systému nepredpokladá) tak, že nebude prekročená povolená limitná hodnota pre efektívnu dávku na reprezentatívnu osobu z obyvateľstva. Na základe uvedeného tak nevzniká v riešenej súvislosti predpoklad vzniku zdravotného rizika pre obyvateľstvo dotknutých obcí. Vplyvy na horninové prostredie Priamy vplyv na horninové prostredie, alebo nepriamy v podobe jeho kontaminácie, je vzhľadom k charakteru predmetnej činnosti pre bežnú prevádzku nerelevantný. Potenciálne 29
riziko kontaminácie v dôsledku neštandardných prevádzkových stavov je vylúčené umiestnením nového zariadenia v existujúcom objekte 34, ktorý je zabezpečený proti úniku rádioaktívnych látok, napr. utesnené spoje medzi podlahou a stenami, vodotesná podlaha a steny do primeranej výšky, vyspádovanie priestorov do aktívnej kanalizácie, skladovanie nebezpečných látok v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 100/2005 Z. z., a pod.). Riziko kontaminácie horninového prostredia, spojené so súvisiacim dopravným zabezpečením, je obmedzené uplatňovaním legislatívnych nárokov na radiačnú ochranu, a podmienok prepravy v súlade s ADR. Do technológie pretavovania vstupujú len pevné kovové RAO, ktoré nie sú zdrojom úniku rádionuklidov a nemôžu spôsobiť kontamináciu horninového prostredia. Najreálnejším sa tak javí riziko obmedzenej a bežnými sanačnými prácami odstrániteľnej kontaminácie horninového prostredia únikom nebezpečných látok zo samotného dopravného prostriedku (napr. olej, ropné látky a pod.). Ložiská nerastných surovín nie sú predmetnou činnosťou dotknuté. Záujmová plocha sa nenachádza v území s aktívnymi exogénnymi geodynamickými javmi (zosuny, zvýšená vodná alebo veterná erózia a pod.) a ani ich predmetná činnosť svojim charakterom na dotknutej lokalite nevyvoláva. Výstupy hodnotenia seizmického ohrozenia dotknutej lokality boli zohľadnené pri projektovaní stavebných objektov (obj. 34), v ktorého priestoroch by bolo zariadenie technológie pretavovania umiestnené. Ani neskoršie prehodnocovanie miery seizmického ohrozenia lokality nevyvolalo potrebu seizmického zodolnenia stavebných objektov, s ktorými bude súvisieť navrhovaná technológia. Navrhovaná činnosť svojim umiestnením a charakterom súčasne nemá vplyv ani na miestne geomorfologické pomery. Vplyv na klimatické pomery Súčasťou predmetnej činnosti je spaľovací proces (pri Variante č. 2 – zemný plyn), ktorý je zdrojom oxidu uhličitého ako skleníkového plynu. Význam tohto zdroja je úmerný malému podielu emisie CO2 vo vzťahu k celkovej emisii skleníkových plynov v SR. Predmetná činnosť by bola umiestnená v jestvujúcom objekte rozsiahleho komplexu JZ v lokalite Jaslovských Bohuníc, z čoho vyplýva predpoklad, že nemá vplyv na miestnu mikroklímu v súvislosti napr. so zmenou zastavanosti územia a pod. Vplyvy na ovzdušie Pri dovoze a inštalácii nového zariadenia do existujúceho objektu nevzniknú žiadne vplyvy na ovzdušie (zanedbateľné množstvo emisií vznikajúcich pri doprave zariadenia do lokality a odvoze odpadov). Pri prevádzke technológie pretavovania kovových RAO bude vznikať odpadová vzdušnina, odsávaná jednak z priestorov pece a potom z celého kontrolovaného pásma, kontaminovaná prítomnosťou rádionuklidov. Pri využití Variantu č. 1 sa uvažuje s nižšími množstvami odsávanej vzdušniny (cca 20 000 m3/hod) ako pri Variante č. 2 (cca 30 000 m3/hod). Pri Variante č. 2 budú vznikať znečisťujúce látky aj zo spaľovania zemného plynu potrebného na ohrev paniev. Odpadová vzdušnina z pece bude prechádzať cez filtračnú jednotku, v ktorej bude zachytávaná väčšina TZL a aj rádionuklidov. Ďalším stupňom filtrácie vzdušniny je existujúci zálohovaný filtračný systém na odsávacom vzduchotechnickom systéme pred jeho zaústením do ventilačného komína (obj. 46). Vzdušnina je filtrovaná na vysokoúčinných aerosólových HEPA filtroch s účinnosťou záchytu rádionuklidov minimálne 99,997 %. Po realizácii navrhovanej činnosti sa zmení iba množstvo rádionuklidov, ktoré sa cez ventilačný komín (obj. 46) uvoľnia do ovzdušia. Príspevok technológie pretavovania k súčasným výpustiam z prevádzky technológií jadrového zariadenia TSÚ RAO sa môže vyjadriť ako zvýšenie úrovne čerpania súčasných limitov v rozmedzí od 0,05 až 3,1 %. Pri spracovaní a úprave RAO niektorými technológiami súčasne vznikajú pri niektorých úkonoch aj bežné znečisťujúce látky, ako napr. TZL pri manipulácii s prašnými materiálmi pri cementácii. Pri prevádzke technológie pretavovania budú tiež vznikať znečisťujúce látky: CO2, SO2, NOx, TZL, ktorých uvoľňovanie do ovzdušia bude znižované filtračnými systémami. Pri výškach používaných ventilačných komínov nemôžu mať tieto látky na imisnú situáciu v okolí, pri predpoklade ich prítomnosti úmernej rozsahu vykonávanej činnosti, žiaden relevantný vplyv. 30
Prevádzka technológií TSÚ RAO sa ešte nepriamo prejavuje aj úmerným príspevkom k emisiám, produkovaným v dotknutom území do ovzdušia dopravou. Tento príspevok navrhovateľa však nemá (napr. pri mimoareálovej nákladnej doprave predstavujúcej max. 0,5 % podiel na celkovej doprave, alebo vnútroareálovej doprave činiacej cca 1-2 prepravy denne) významnejší vplyv na kvalitu ovzdušia dotknutého územia. Technológia pretavovania nezvýši súčasnú frekvenciu prepráv ale vzhľadom na potrebu transport nižšieho počtu VBK na RÚ RAO bude tento vplyv skôr pozitívny. Z porovnania plynných výpustí do atmosféry z doterajších činností JZ a limitných hodnôt pre tieto výpuste vyplýva, že aktivita uvoľňovaná do okolitého c predstavuje iba zlomky stanovených limitov. Táto skutočnosť vytvára predpoklad pre možnosť realizácie technológie pretavovania bez potreby zmeny súčasných platných limitov stanovených Úradom verejného zdravotníctva SR. I po realizácii technológie pretavovania kovových RAO nebude prekročená úroveň čerpania súčasných limitov. Iné cesty vplyvu na obyvateľstvo sa nepredpokladajú. Vplyv na vodné pomery Pri montáži zariadenia nebudú vznikať odpadové vody, teda realizačná etapa nebude mať vplyv na vodné pomery. Prevádzka predmetnej činnosti bude spojená s produkciou bežných splaškových a dažďových odpadových vôd, v objemoch primeraných ploche dotknutého stavebného objektu (bez zmeny v porovnaní so súčasným stavom) a počtu zamestnancov (zvýšenie počtu v závislosti od vybraného variantu). Z technológie pretavovania nebudú vznikať iné druhy odpadových vôd ako vznikajú v súčasnosti, len v prípade potreby dekontaminácie priestorov pri mimoriadnych udalostiach, môžu vzniknúť použité dekontaminačné roztoky, ktoré by boli spracované ako kvapalné rádioaktívne odpady súčasnými zariadeniami JZ TSÚ RAO. Pri navrhovanej technológií sa nepoužívajú žiadne chemické látky alebo prípravky, ktoré by mohli mať pri ich úniku vplyv na povrchové alebo podzemné vody. Vzhľadom na charakter a množstvá odpadových vôd (nezmenené množstvo vôd z povrchového odtoku, minimálne zvýšenie splaškových vôd závislé od zmeny počtu zamestnancov), nebude mať prevádzka zariadenia na pretavovanie kovových RAO merateľný príspevok k súčasnému vypúšťanému znečisteniu z prevádzok spoločnosti JAVYS, a.s. Vplyvy na pôdu Vzhľadom k navrhovanému umiestneniu v existujúcom objekte č. 34 nevzniknú žiadne vplyvy na pôdy, vplyv prevádzky pretavovacieho zariadenia nie je v súvislosti s novým záberom pôdy relevantný. Z hľadiska potenciálneho vplyvu vyvolaného kontamináciou prostredníctvom výpustí do ovzdušia, možno vo vzťahu k bežným znečisťujúcim látkam predpokladať, že prevádzkovanie technológií TSÚ RAO nie je zdrojom množstiev znečisťujúcich látok predstavujúcich riziko kontaminácie pôd, zmeny ich chemizmu (okyslovanie) a pod. Vplyv emitovaných RAL na pôdy, napr. prostredníctvom spádu, vymývania dažďom a pod., je sledovaný v rámci rozsiahleho systému monitoringu vplyvu jadrových zariadení lokality Jaslovské Bohunice na životné prostredie, a na základe tohto monitoringu sa napr. pre dokumentovaný rok 2012 (ako aj dlhodobo) vyhodnocuje ako minimálny. Neštandardné situácie bežného charakteru, napr. pri dopravnom zabezpečení (napr. únik oleja, benzínu z dopravného prostriedku) na nespevnenú pôdu, sú riešiteľné bežnými havarijnými postupmi. Vplyvy na vegetáciu, flóru a faunu Realizačná etapa ani prevádzkovanie nového zariadenia na pretavovanie kovových RAO nebude mať vplyvy na faunu, flóru a ich biotopy. Príspevok navrhovanej činnosti k radiačnej záťaži územia je prakticky zanedbateľný, takže možno predpokladať, že nebude zdrojom významnejšieho vplyvu na faunu, flóru a jej biotopy. Uvedené hodnotenie sa vzťahuje aj na nepriamy vplyv na zdravotný stav fauny a flóry okolia záujmovej lokality (vrátane ich biotopov), a to vzhľadom na závery pravidelných hodnotení monitoringu aktivity pôdy, trávy, aerosólov, spádov, vôd, sedimentov, zrážok, 31
vzoriek poľnohospodárskej výroby a príkonov priestorového dávkového ekvivalentu, ktoré rádiologický vplyv prevádzky komplexu jadrových zariadení vyhodnocujú ako minimálny (slovenská legislatíva nestanovuje žiadne štandardy na expozíciu neantropoidných biotopov). Vplyvy na krajinu Realizačná etapa ani prevádzkovanie nového zariadenia na pretavovanie kovových RAO nebude mať žiadne vplyvy na krajinu a jej ekologickú stabilitu. Existujúce technológie spracovania a úpravy RAO sú umiestnené v stavebných objektoch spoločnosti JAVYS, a.s. v komplexe JZ v lokalite Jaslovských Bohuníc, ktoré sú svojim poňatím a architektúrou riešené ako štandardná priemyselná zástavba. Priamy vplyv navrhovanej novej technológie, ktorá bude doplnením súčasného JZ TSÚ RAO s umiestnením v objekte č. 34 na scenériu krajiny, jej obraz alebo štruktúru je prakticky nerelevantný. Vplyvy na chránené územia a ich ochranné pásma Navrhovaná činnosť bude umiestnená v území, ktorému prináleží prvý, najnižší, stupeň územnej ochrany v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Jej realizáciou tak nebude priamo dotknuté žiadne z maloplošných ani veľkoplošných chránených území, či ich ochranné pásma. V dotknutom území nie je vyhlásený žiadny chránený strom, ani mokrade národného alebo regionálneho významu. Mokrade lokálneho významu, ktoré sa nachádzajú v katastroch dotknutých obcí, nie sú v bezprostrednom styku s lokalitou umiestnenia navrhovanej činnosti. Vo vzťahu k nepriamym vplyvom navrhovanej činnosti, ktoré sú relevantnými pri uvedenom umiestnení a vzdialenostiach chránených území od objektu umiestnenia technológie pretavovania potenciálne len v prípade príspevku predmetnej činnosti k radiačnej záťaži, možno na základe pravidelného vyhodnocovania vplyvu prítomnosti všetkých JZ v dotknutom území konštatovať, že tento (kumulatívny) vplyv je minimálny. Pravidelný a dlhodobý monitoring okolia v súvislosti s prevádzkami jadrových zariadení preukazuje nameranými hodnotami aktivity v jednotlivých vzorkách zložiek životného prostredia, že ich kumulatívny rádiologický vplyv je minimálny. Tiež emisie bežných znečisťujúcich látok, ak uvážime priemerné ročné koncentrácie, na ktoré sa vzťahuje limit pre ochranu ekosystémov, nebudú predstavovať riziko nepriaznivého vplyvu na zdravotný stav predmetu ochrany jednotlivých území. K vplyvu na chránené vtáčie územie „Špačinsko-nižnianske polia“, ktoré sa nachádza najbližšie k areálu JZ sa vyjadrila Štátna ochrana prírody SR – Správa CHKO Malé Karpaty, ktorá potvrdzuje, že navrhovaná činnosť nebude mať pravdepodobne významné vplyvy na lokality súvislej európskej sústavy chránených území (NATURA 2000). Vplyv na územný systém ekologickej stability Vplyvy na územný systém ekologickej stability možno chápať napríklad ako priamy zásah do plôch prvkov ÚSES spojený so záberom časti ich plôch alebo likvidáciou celej dotknutej štruktúry, prípadne ich prerušením, ako je to v prípade narušenia celistvosti biokoridoru, ktoré vyvolá následne stratu jeho funkčnosti (môže však ísť aj porušenie funkčných väzieb, ktoré pôsobia medzi jednotlivými prvkami), alebo ako nepriamy vplyv prostredníctvom napr. imisií, ktorého dôsledkom je zhoršenie jeho zdravotného stavu a následne tak obmedzenie alebo strata jeho stabilizujúcej funkcie. Posudzovaná činnosť je v umiestnení mimo plochy jednotlivých prvkov ÚSES, čím je vylúčený priamy zásah do niektorého z prvkov kostry územného systému ekologickej stability a následný dopad na jeho funkčnosť. Rovnako nie je vzhľadom na jej charakter a mieru vplyvov vyvolaných jej prevádzkovaním predpoklad porušenia funkčnosti väzieb alebo ovplyvnenia súčasného zdravotného stavu jednotlivých prvkov ÚSES. Vplyv na urbárny komplex a využívanie zeme Realizačná etapa ani prevádzkovanie nového zariadenia na pretavovanie kovových RAO nebude mať žiadne vplyvy na urbánny komplex a využívanie zeme. Prevádzkou existujúcich technológií spracovania a úpravy RAO a ani doplnením o novú technológiu pretavovania nie je dotknutá štruktúra dotknutých sídelných útvarov. 32
Poľnohospodárske a lesohospodárske využívanie územia je vzhľadom k umiestneniu technológií TSÚ RAO dotknuté potenciálne len nepriamo, prostredníctvom ich príspevku k radiačnej záťaži územia. Tento príspevok je však minimálny, čo potvrdzuje aj pravidelný systematický monitoring, ktorý zahŕňa aj monitoring aktivity niektorých vybraných poľnohospodárskych komodít (mlieko, tráva, mäso, a pod.) a nepredstavuje pre okolie riziko ohrozenia zdravia alebo majetku ani pri neštandardných prevádzkových stavoch. Priemyselné využitie územia v záujmovej lokalite je prevádzkou súčasných technológií dotknuté významne, nakoľko predstavuje pre jadrové zariadenia v lokalite možnosť bezpečne a komplexne nakladať s RAO z ich prevádzky. Technológia pretavovania by mohla významne prispieť k zvýšeniu využitia kovových materiálov získaných z RAO ako druhotnej suroviny. Vplyv na kultúrne a historické pamiatky V bezprostrednom okolí lokality umiestnenia technológií TSÚ RAO (zariadenie na pretavovanie bude ich súčasťou) sa nenachádzajú žiadne pamiatky kultúrnej alebo historickej hodnoty, ktoré by boli cieľom záujmu obyvateľov blízkeho okolia alebo návštevníkov dotknutého regiónu. V širšom dotknutom území je niekoľko objektov kultúrnej a historickej hodnoty, tie však prevádzkovaním navrhovanej činnosti, vzhľadom k jej charakteru a navrhovanému umiestneniu, nebudú nijako dotknuté. Vplyv na archeologické náleziská V bezprostrednom okolí lokality umiestnenia súčasných technológií (súčasť komplexu JZ Jaslovské Bohunice) sa nenachádzajú žiadne archeologické náleziská. Posudzovaná činnosť svojím charakterom vylučuje vplyv na vzdialenejšie lokality archeologických nálezov. Vplyv na paleontologické náleziská a významné geologické lokality V bezprostrednom okolí lokality umiestnenia navrhovanej činnosti sa nenachádzajú žiadne významné geologické lokality, ani známe paleontologické náleziská, ktoré by mohli tak byť jej prevádzkovaním dotknuté. Posudzovaná činnosť svojím charakterom vylučuje vplyv na vzdialenejšie lokality paleontologických nálezísk alebo geologické lokality. Vplyv na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy V záujmovom území, bezprostredne dotknutom prítomnosťou súčasných činností, ktoré by mali byť doplnené o nové zariadenie sa nenachádzajú žiadne kultúrne hodnoty hmotnej či nehmotnej povahy. Navrhovaná činnosť súčasne svojím charakterom vylučuje vplyv na miestne zvyklosti a tradície. Iné vplyvy Vplyv transportu RAO z lokality Jaslovské Bohunice na RÚ RAO v Mochovcich na obyvateľov bol hodnotený v správe o hodnotení pre činnosť „2. etapa vyraďovania jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice“. Výsledky hodnotenia je možné aplikovať aj pre túto navrhovanú činnosť vzhľadom ku skutočnosti, že obsah RAO vo vláknobetónových kontajneroch určených na uloženie do RÚ RAO v Mochovciach musí spĺňať kritériá prijateľnosti a úroveň aktivitného zaplnenia kontajnera. Riziká súvisiace s prepravou RAO do Mochoviec boli hodnotené vo vyššie uvedenej správe samostatnou rizikovou analýzou, ktorá uvažovala aj s neštandardnými – havarijnými stavmi. Pre transportnú činnosť (počas niekoľkých rokov) bol na základe modelových výpočtov vplyv na obyvateľov determinovaný vypočítanou max. dávkou 4,68 µSv. Z týchto výpočtov vyplynulo, že po zohľadnení medzinárodnej platnej limitnej dávky, ktorá je na úrovni 1mSv/rok možno vplyv transportu RAO na zdravie obyvateľstva považovať za zanedbateľný. Ako už bolo uvedené realizácia pretavby kovových RAO má potenciál znížiť množstvo RAO ukladaných na RÚ RAO (z cca 2803 ks VBK na cca 273 ks VBK) a tým aj počet transportov na RÚ RAO v Mochovciach. Pri prevádzkovaní navrhovanej činnosti v dotknutom území neboli identifikované žiadne ďalšie, ako vyššie uvedené vplyvy, ktoré by mohli ovplyvniť pohodu a kvalitu života obyvateľov dotknutých obcí, či obyvateľov vzdialenejšieho okolia, prírodné prostredie či dotknutú krajinu.
33
Zhodnotenie kladných a záporných vplyvov vrátane ich vzájomného pôsobenia Syntéza negatívnych vplyvov Medzi negatívne vplyvy prevádzky posudzovaného zariadenia patrí predovšetkým príspevok (hoci minimálny) k radiačnej záťaži dotknutej lokality. Z hľadiska priestorovej syntézy vplyvov možno konštatovať, že dotknuté územie je v súčasnosti zaťažované ionizujúcim žiarením a imisiami rádioaktívnych látok uvoľňovanými z jadrových zariadení SE-EBO (JE V2), vyraďovanej JE V1 a JE A1, prevádzkou Technológií spracovania a úpravy RAO (TSÚ RAO) a medziskladu vyhoretého paliva (ďalej len MSVP). V súčasnosti sa v lokalite pripravuje aj výstavba Integrálneho skladu RAO (ďalej len IS RAO). Radiačná záťaž z uvedených jadrových zariadení je v lokalite Jaslovské Bohunice a jej okolí monitorovaná spoločne v súlade s monitorovacím plánom SE-EBO. Výstupy z monitoringu pre dokumentovaný rok 2012 sú uvedené pre jednotlivé zložky životného prostredia v príslušných kapitolách správy o hodnotení navrhovanej činnosti. Úroveň „prípustnej“ radiačnej záťaže v jadrovej lokalite, akou je okolie komplexu jadrových zariadení Jaslovské Bohunice, sa odvíja od medznej hodnoty individuálnej efektívnej dávky pre obyvateľa kritickej skupiny 250 µSv/rok (stanovenej NV SR č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením), ktorá je určená spoločne pre všetky cesty ožiarenia zo všetkých jadrových zariadení v lokalite. Táto hodnota predstavuje ¼ zo všeobecného limitu pre efektívnu dávku pre obyvateľstvo z umelých zdrojov rádioaktivity, stanovenú týmto nariadením na 1 mSv/rok. V lokalite je pre všetky jadrové zariadenia povolené ÚVZ SR čerpať len cca tretinu (82 µSv/rok) medznej hodnoty individuálnej efektívnej dávky pre obyvateľa kritickej skupiny stanovenej NV SR č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením. Skutočné výpuste jadrových zariadení sú zdrojom v rámci integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia (IED) rádovo nižšej ako sú povolené limity. Na základe uvedených údajov je tak jednoznačné, že v záujmovej oblasti (ani v dôsledku kumulácie vplyvu viacerých jadrových zariadení) nedochádza k hraničnému čerpaniu medznej hodnoty individuálnej efektívnej dávky pre obyvateľa kritickej skupiny stanovenej NV SR č. 345/2006 Z. z., t.j. nie je v tejto súvislosti dôvodný predpoklad významného negatívneho vplyvu posudzovanej činnosti ani v súčinnosti s ostatnou jestvujúcou záťažou obdobného charakteru. V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť, že posudzovaná činnosť nie je nezávislým príspevkom k radiačnému zaťaženiu záujmového územia, ale ide o činnosť bezprostredne súvisiacu s prevádzkou a vyraďovaním niektorých jadrových zariadení v dotknutej lokalite. V určitej miere dôjde k syntéze vplyvov posudzovanej činnosti s vplyvmi v dotknutom území aj v súvislosti s emisiami hluku, bežných odpadových vôd a znečisťujúcich látok do ovzdušia, dopravnej záťaže, pričom však vo všetkých prípadoch je príspevok predmetnej činnosti k ostatnej jestvujúcej záťaži životného prostredia akceptovateľný (t.j. nepredstavuje riziko prekročenia miery odporúčanej alebo stanovenej na ochranu zložiek životného prostredia alebo ochranu zdravia obyvateľstva). Dotknutá lokalita, v ktorej sa plánuje umiestniť posudzovanú činnosť, je vzhľadom na charakter činností, ktoré sú na nej vykonávané (prevádzka jadrových zariadení), umiestnená v niekoľkokilometrovej vzdialenosti od zastavaných území okolitých obcí (t.j. od území s prirodzene vyššou kumuláciou rôznych antropogénnych aktivít), ako aj mimo hlavných dopravných ťahov v dotknutom území. Práve vzhľadom na charakter jej súčasného využitia sa v dotknutej lokalite neakumulujú žiadne iné antropogénne aktivity, t.j. činnosti s menej či viac významnými nepriaznivými dopadmi na jednotlivé zložky životného prostredia, resp. na zdravie obyvateľstva. V lokalite sa však priamo v súvislosti s prevádzkou komplexu jadrových zariadení vyskytuje hneď niekoľko zdrojov znečisťovania životného prostredia, napríklad prevádzkové zdroje znečisťovania ovzdušia prevažne energetického charakteru, vykonávané činnosti sú zdrojom bežných splaškových aj priemyselných odpadových vôd, hluku a pod.
34
O lokalite tak možno v tejto súvislosti uvažovať ako bežnej priemyselnej zóne so štandardným administratívnym zabezpečením. Vo vymedzenom dotknutom území sa z pohľadu antropogénnej záťaže, okrem líniových zdrojov znečisťovania ovzdušia, nachádza aj niekoľko prevažne stredných stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia súvisiacich predovšetkým s energetikou a poľnohospodárskymi aktivitami, pričom nezanedbateľným zdrojom znečisťovania ovzdušia sú v okolitej vidieckej zástavbe aj domáce kúreniská. Zdroje znečisťovania vôd v dotknutých obciach súvisia predovšetkým s úrovňou napojenosti obyvateľstva na verejnú kanalizáciu, s vykonávaním poľnohospodárskych prác a pod., takže vo všeobecnosti ide o bežnú vidiecku krajinu západoslovenského regiónu s rozvinutým poľnohospodárstvom a úmerne významu sídla sa presadzujúcim drobným priemyslom (napr. výroba betónovej dlažby, povrchová úprava kovov, a pod.) a službami. Kumulovaná antropogénna záťaž dotknutého územia tak pri environmentálnej regionalizácii SR viedla k tomu, aby bol dotknutému územiu pridelený 3. až 4. stupeň kvality z 5-stupňovej hodnotiacej škály, čo znamená mierne narušenú až narušenú kvalitu životného prostredia, o žiadnej ďalšej lokalite v rámci neho sa však nedá hovoriť ako o preťaženej lokalite. Syntéza pozitívnych vplyvov Najvýznamnejším pozitívnym vplyvom posudzovanej činnosti je nepochybne funkčnosť a bezpečnosť nakladania s RAO vznikajúcimi pri prevádzke a vyraďovaní jadrových zariadení priamo v ťažiskovej lokalite ich vzniku. Pozitívnym prínosom doplnenia existujúcich technológií na spracovanie a úpravu RAO o spôsob pretavovania bude predovšetkým získanie kovového produktu ako výsledok pretavovania, ktorý bude možné uvoľniť spod administratívnej kontroly a využiť ho ako druhotnú surovinu. Tento spôsob spracovania RAO zároveň významne zmenšuje množstvá kovových RAO, ktoré by sa ukladali na trvalé úložisko RAO v Mochovciach. Výhodou lokality umiestnenia navrhovanej technológie je vzájomná súvislosť s ostatnými postupmi nakladania s RAO (doprava, dekontaminácia, skladovanie a pod.), využitie existujúcej infraštruktúry a existencia rozsiahleho a komplexného monitorovacieho systému pre jednotlivé vplyvy vyvolané nakladaním s rádioaktívnymi materiálmi, vrátane výstupov tohto monitoringu aj spred obdobia začatia činnosti tohto charakteru v dotknutej lokalite. Prevádzkové riziká a ich možný vplyv na životné prostredie Na základe v súčasnosti dostupných informácií a podkladov o navrhovanej činnosti boli v rámci správy o hodnotení navrhovanej činnosti vypracované rámcové bezpečnostné rozbory v rámci ktorých boli hodnotené prevádzkové riziká (prevádzkové udalosti) navrhovanej činnosti a ich možný vplyv na životné prostredie. Posudzovaná správa o hodnotení navrhovanej činnosti rieši možné prevádzkové riziká len na úrovni požadujúcej zákonom NR SR 24/2006 Z.z. Všetky analyzované prevádzkové riziká a ich možný vplyv na životné prostredie a obyvateľstvo budú podrobne analyzované počas ďalších krokov povoľovacieho procesu. Na podklade pripravovaného projektu bude vypracovaná predprevádzková bezpečnostná správa. Jej súčasťou budú bezpečnostné rozbory podrobne analyzujúce jednotlivé riziká a výsledky analýz budú mať priamy vplyv na finalizáciu projektu navrhovanej činnosti. Počas prípravných prác a pri montáži technológie zariadenia na pretavbu kovových RAO nevzniknú žiadne riziká na pracovné prostredie a životné prostredie. Záverečnou časťou montáže technológie bude komplexné neaktívne vyskúšanie celého zariadenia. Až úspešné ukončenie všetkých testov a skúšok bude podkladom pre rozhodnutie o uvádzaní technológie pretavovania do aktívnej prevádzky – pretavba kontaminovaných kovových odpadov. Povolenie vydá formou rozhodnutia ÚJD SR v zmysle zákona NR SR č. 541/2004 Z. z. Pri prevádzke pretavovacieho zariadenia sa na základe analýzy vypracovanej v správe o hodnotení môžu vyskytnúť prevádzkové udalosti spôsobené vonkajšími alebo vnútornými faktormi. 35
Vonkajšie iniciačné udalosti sú také, ktoré svojím vplyvom môžu potenciálne zasiahnuť prevádzkovú bezpečnosť pretavovacej technológie a následne viesť k drobným udalostiam alebo havarijným podmienkam. Iniciácie spôsobenými vnútornými faktormi sú tie, ktoré sa vyskytnú na základe poruchy zariadenia alebo chybou obsluhy. V správe o hodnotení boli detailnejšie analyzované nasledujúce prevádzkové udalosti: • Výpadok chladenia indukčnej cievky a únik vody z chladiaceho okruhu • Výpadok elektrického napájania • Porucha na odsávacom vzduchotechnickom zariadení • Výbuch vsádzky • Rozstrek kovu pri vsádzkovaní - pád odpadu zo žeriavu • Pád obalového súboru • Požiar a explózia • Zaplavenie prielomovou vlnou, povodeň • Zemetrasenie, letecká prevádzka a pád lietadla Z rozboru uvedených prevádzkových udalostí vyplýva, že pri žiadnej z nich nedôjde k porušeniu integrity budovy a odstraňovanie následkov udalostí je možné technickými prostriedkami takým spôsobom, že neovplyvní životné prostredie. Pravdepodobnosť toho, že personál dostane zvýšené dávky žiarenia bezprostredne vplyvom nehody, je veľmi malá, zvýšené dávky žiarenia môže dostať až pri odstraňovaní nehôd a oprave zariadení; pri týchto činnostiach však personál postupuje podľa platných prevádzkových predpisov v súlade s princípmi ALARA a dávky sú regulované a minimalizované. Z ďalšej analýzy uvedených prevádzkových udalostí vyplýva, že pri žiadnej udalosti nedôjde k významnému negatívnemu ovplyvneniu životného prostredia. Je zrejmé, že pravdepodobnosť dávkového zaťaženia personálu je malá. Pravdepodobnejší je predpoklad, že personál bude upozornený na nehodu signalizáciou a zvýšené dávky môže obdržať až pri odstraňovaní následkov udalosti a oprave zariadenia. Personál nebude v časovom strese, bude mať k dispozícii údaje o dávkovom príkone a kontaminácii ovzdušia a celú akciu bude možné naplánovať v súlade s princípmi ALARA tak, aby neboli u personálu prekročené limitné dávky. Všetky vyššie spomenuté udalosti nebudú mať vplyv na obyvateľstvo žijúce v okolí a na životné prostredie. Z hľadiska povolených ročných dávok pre obyvateľstvo - vypočítané hodnoty efektívnych ročných dávok pre dospelých z vonkajšieho a z vnútorného ožiarenia z možného úniku rádioaktívnych látok neprekročia hodnotu ročného limitu dávky pre jednotlivca z obyvateľstva (1 mSv), nakoľko bude zariadenie umiestnené v staticky odolnom objekte a s nezávislým vzduchotechnickým systémom obsahujúcim vlastnú filtračnú jednotku. Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice. Navrhovaná činnosť je v súlade s činnosťami prebiehajúcimi v areáli jadrových zariadení fy. JAVYS, a. s. v Jaslovských Bohuniciach. Vzhľadom na charakter, rozsah a umiestnenie navrhovanej činnosti sa nepredpokladá jej vplyv presahujúci štátne hranice Slovenskej republiky. V rámci navrhovanej činnosti sa neumiestňujú také činnosti, ktoré by svojim vplyvom presahovali štátne hranice a posúdenie vplyvov podľa národnej legislatívy ani takéto vplyvy nepreukázalo. V. Celkové hodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti na navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu alebo súvislú európsku sústavu chránených území (Natura 2000 ) Dotknuté územie a jeho okolie sa nachádza v území s prvým stupňom ochrany prírody a krajiny v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (v znení
36
neskorších zmien a doplnkov), t.j. nezasahuje žiadne chránené územia a iné prvky ochrany prírody a krajiny. V širšom okolí dotknutého územia je lokalizovaných viacero chránených areálov, prírodných rezervácií a prírodných pamiatok, kde platí III., IV. alebo V. stupeň ochrany. Najbližšie k riešenému územiu sú lokalizované CHA Dedova jama, CHA Malé vážky a PR Sedliská. Západne od dotknutého územia sa nachádzajú ďalšie chránené územia, približne vo vzdialenosti 13 km je to PP Čertov žľab, NPR Dolina Hlboče, NPR Driny a o niečo ďalej na západ NPR Záruby, PR Čierna skala a CHA Všivavec. 7 km severne od dotknutých lokalít sú evidované chránené územia PR Katarína, PR Černec, PR Chríb, PR Lančársky Dubník, PR Orlie skaly, PR Pod holým vrchom, PP Malá Pec a CHA Sĺňava. 13 km južne sa nachádza CHA Trnavské rybníky, o niečo južnejšie CHA Vlčkovský háj. Z území európskeho významu sa približne 13 km juhovýchodne od hodnotených území nachádzajú: • SKUEV0175 Sedliská s rozlohou 46,09 ha • SKUEV0074 Dubník • SKUEV0278 Brezovské Karpaty • SKUEV0277 Nad vinicami (ŠOP SR, 2013a). Dotknuté územie nezasahuje ani do chránených vtáčích území a území európskeho významu (lokalít NATURA 2000). Najbližšie situované chránené vtáčie územia je Chránené vtáčie územie SKCHVU054 Špačinsko-nižnianske polia, ktoré bolo vyhlásené za účelom zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhu vtáka európskeho významu a sťahovavého druhu vtáka sokola rároha a zabezpečenia podmienok jeho prežitia a rozmnožovania. Toto CHVÚ zasahuje priamo katastrálne územia niektorých dotknutých obcí ako sú napr. k.ú. Jaslovce, Bohunice, Radošovce alebo Malženice, a najbližšie sa jeho hranica k areálu JZ Jaslovské Bohunice nachádza severne vo vzdialenosti cca 1 km. Ďalšími blízkymi chránenými vtáčimi územiami sú SKCHVU014 Malé Karpaty, ktorého hranica prechádza približne 11 km severne a 19 km západne od areálu JZ. Ďalšie chránené vtáčie územia situované v širšom okolí dotknutého územia sú SKCHVU026 Sĺňava (asi 12 km severovýchodne od areálu JZ) a SKCHVU032 Trnavské rybníky (asi 17 km juhozápadne od areálu JZ), ktoré bolo v roku 2010 vyňaté zo zoznamu lokalít NATURA 2000 uznesením vlády SR č. 345/2010 Z. z.. Z území európskeho významu situovaných v širšom okolí dotknutého územia spomenieme SKUEV0267 Biele hory (asi 21 km západne od areálu JZ), SKUEV0174 Lindava (asi 27 km juhozápadne od areálu JZ), SKUEV0277 Nad vinicami (asi 18 km západne od areálu JZ), SKUEV0175 Sedliská (asi 12 km juhovýchodne od areálu JZ), SKUEV0074 Dubník (asi 20 km južne od areálu JZ). Vzhľadom na lokalizáciu, charakter a rozsah navrhovanej činnosti sa nepredpokladá jej vplyv na chránené územia európskej sústavy chránených území (Natura 2000).
37
VI. ZÁVERY 1. Záverečné stanovisko k navrhovanej činnosti Na základe výsledkov procesu posudzovania vykonaného podľa ustanovení zákona, pri ktorom sa zvážil stav využitia územia a únosnosť prírodného prostredia, význam očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti (vrátane vplyvov kumulatívnych) na životné prostredie a zdravie obyvateľstva z hľadiska pravdepodobnosti, rozsahu, trvania, povahy, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, po zohľadnení stanovísk príslušných orgánov, organizácií, dotknutej verejnosti a za súčasného stavu poznania sa odporúča realizácia navrhovanej činnosti „Zariadenie na pretavovanie kovových rádioaktívnych odpadov v lokalite Jaslovské Bohunice“ v lokalite Jaslovské Bohunice za predpokladu splnenia opatrení na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu vplyvov na životné prostredie uvedených v bode VI. 3 tohto záverečného stanoviska. 2. Odporúčaný variant Na základe záverov komplexného posúdenia v súlade so zákonom o posudzovaní sa pre realizáciu odporúča variant navrhovanej činnosti uvedený v správe o hodnotení pod názvom „Variant č. 1 - Zariadenie na pretavovanie s elektrickou kelímkovou indukčnou pecou“. Umiestnenie tejto činnosti je navrhované v stavebnom objekte č. 34 (bývalá strojovňa JE A1) v lokalite Jaslovské Bohunice, katastrálne územie Bohunice, parcelné číslo: 704/54 a v prípade potreby aj parcelné číslo: 704/90 ako súčasť jadrového zariadenia „Technológie pre spracovanie a úpravu rádioaktívnych odpadov“. Uvedené parcely sú vo vlastníctve navrhovateľa, evidované ako zastavané plochy a nádvoria, mimo zastavaného územia obce. Variant využíva fyzikálny princíp indukcie a vznik vírivých prúdov vo feromagnetickom telese umiestnenom v magnetickom poli cievky, ktorou preteká striedavý prúd. Uvažované parametre pretavovacej pece a pomocných systémov: • Kapacita pretavovacej pece: 2 tony kovového RAO na jednu tavbu, • čas tavenia: cca 110 min, • dosahovaná teplota počas tavby: 1600-1700°C, • počet tavieb denne: cca 4 • počet tavieb ročne: cca 500 tavieb, • množstvo pretaveného kovového RAO: cca 1000 ton/ročne • celková účinnosť kombinovaného filtračného sytému: 99,997 %. Výber variantu bol uskutočnený na základe kritérií ako sú: kapacita, redukcia objemu primárnych RAO, tvorba sekundárnych RAO, nároky na energie a suroviny, krátkodobý vplyv na životného prostredia a obyvateľstvo, časové pôsobenie, investičné náklady, náklady na uloženie RAO. V porovnaní s Variantom č. 2 „Zariadenie na pretavovanie s elektrickou oblúkovou pecou“ preukázalo vyhodnotenie hore uvedených kritérií výber Variantu č. 1 „Zariadenie na pretavovanie s elektrickou kelímkovou indukčnou pecou“ ako optimálneho variantu. Výhodnosť Variantu č. 1 vychádza napríklad z nižšej teploty spalín, nižšej hlučnosti, nižšej produkcii popolčeka, bez nároku na dodávky kyslíka a zemného plynu, vrátane jednoduchšieho systému vodného chladenia komponentov pretavovacej pece. Rovnako aj organizácia prevádzky - možnosť prevádzky v rámci dennej zmeny oproti kampaňovitej prevádzke (nepretržitá 24 h prevádzka počas cca jedného mesiaca s následnou údržbou nasledujúci mesiac) v prípade Variantu č. 2 je z pohľadu organizácie práce výhodnejšia. S uvedeným vyhodnotením optimálneho variantu okrem spracovateľa odborného posudku súhlasí aj rezortný orgán, povoľujúce orgány, dotknuté obce ako aj dotknuté orgány.
38
Porovnanie Variantu č. 1 s nulovým variantom, je vhodnejším riešením pre navrhovanú činnosť, keďže umožňuje viac ako 10 násobné zníženie množstva kovových RAO, ktoré by v prípade nulového variantu muselo byť ukladané v úložisku RÚ RAO v Mochoviach. Uvedené množstvo kovového materiálu bude možné po procese pretavby a následnej radiačnej kontrole uvoľniť do životného prostredia a využiť na iné účely. 3. Odporúčané podmienky pre etapu výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti Na základe výsledkov procesu posudzovania vykonaného podľa ustanovení zákona, po zohľadnení pripomienok a stanovísk rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutých orgánov a dotknutých obcí, výsledkov verejného prerokovania navrhovanej činnosti, odborného posudku a na základe správy o hodnotení sa odporúčajú pre etapu prípravy, realizácie a prevádzky navrhovanej činnosti nasledujúce podmienky: 3.1 Riadiť činnosti podľa ustanovení zákona NR SR č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (Atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3.2
Dodržať vyhlášku ÚJD SR č. 430/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení pri ich umiestňovaní, projektovaní, výstavbe, uvádzaní do prevádzky, prevádzke, vyraďovaní a pri uzatvorení úložiska, ako aj kritériá pre kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried.
3.3
Dodržať vyhlášku ÚJD SR č. 30/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom.
3.4
Dokladovať zo strany žiadateľa (JAVYS, a. s.), v rámci procesu licencovania jadrového zariadenia na pretavovanie kovových RAO, plnenie požiadaviek na nakladanie s RAO v zmysle zákona č. 541/2004 Z. z. a vyhlášky č. 30/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi, RAO a vyhoretým jadrovým palivom, tak aby bolo zabezpečené, že všetky činnosti nakladania s RAO z procesu pretavovania smerujú k ich bezpečnému uloženiu v súlade s § 21 ods. 10 atómového zákona.
3.5
Zabezpečovať periodické hodnotenia bezpečnosti počas prevádzky podľa ustanovení Vyhlášky ÚJD SR č. 33/2012 Z. z. o pravidelnom, komplexnom a systematickom hodnotení jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení.
3.6
Dodržiavať požiadavky na zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky pre pracovné prostredie podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.
3.7
Dodržať nariadenie vlády SR č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením.
3.8
Dodržiavať vyhlášku Ministerstva zdravotníctva SR č. 545/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany pri činnostiach vedúcich k ožiareniu a činnostiach dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany.
3.9
Dodržať i v ďalších obdobiach ustanovenia zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov a súvisiace a vykonávacie predpisy.
3.10 Dodržať všeobecné ustanovenia zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami. 3.11 Dodržať ustanovenia § 39 vodného zákona, ktorý stanovuje všeobecné podmienky zaobchádzania s nebezpečnými látkami a vyhlášky MŽP SR č. 100/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd. 39
3.12 Dodržiavať ustanovenia zákona č. 137/2010 o ovzduší v znení neskorších predpisov, vyhlášky č. 410/2012 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší, predovšetkým všeobecné technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov emitujúcich pachové látky, vyhlášky č. 360/2010 Z. z. o kvalite ovzdušia, vyhlášky č. 363/2010 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí. 3.13 Pri realizácii predmetného zámeru dodržať príslušné ustanovenia zákona o odpadoch a ustanovenia vyhlášky MŽP SR č. 310/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov, tykajúce sa predmetnej činnosti. 3.14 V ďalšom stupni projektovej dokumentácie používať stupnicu EMS-98 pri hodnotení seizmicity lokality Jaslovské Bohunice. 3.15 V rámci procesu licencovania zariadenia na pretavovanie kovových RAO dokladovať plnenia požiadaviek na nakladanie s RAO v zmysle Zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Vyhlášky č. 30/2012Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi, RAO a vyhoretým jadrovým palivom, tak aby bolo zabezpečené, že všetky činnosti nakladania s RAO z procesu pretavovania smerujú k ich bezpečnému uloženiu v zmysle § 21 ods. 10 atómového zákona. 3.16 V ďalšom stupni projektovej dokumentácie rozpracovať systémy zabezpečenia proti únikom rádioaktivity do okolia v prípade havárie, požiaru resp. explózií zariadenia. 3.17 V ďalšom stupni projektovej dokumentácie zabezpečiť požiadavku na minimálnu účinnosť filtračného systému pretavovacieho zariadenia na úrovni 99,9%. 3.18 Neprekročiť v žiadnom prípade autorizované ročné limity pre výpuste rádioaktívnych látok vydané dozornými orgánmi. 3.19 Dbať na realizáciu všetkých opatrení na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a taktiež následný monitoring a poprojektovú analýzu, ktoré sú uvedené v kapitolách C.IV. a C.VI. predloženej správy o hodnotení navrhovanej činnosti. 3.20 Dbať o ochranu podzemných a povrchových vôd a zabrániť nežiaducemu úniku nebezpečných látok do pôdy, podzemných a povrchových vôd. 3.21 Zabezpečiť dodržanie všetkých zákonných ustanovení na ochranu povrchových a podzemných vôd. 3.22 Dodržať navrhnuté technické a technologické opatrenia na úseku vody a pôdy. 3.23 Vyhodnocovať pravidelne všetky navrhované monitorovacie aktivity. Výsledky monitorovania pravidelne poskytovať dotknutým orgánom štátnej správy a verejnosti. 3.24 Zapracovať do projektovej dokumentácie ostatné pripomienky a upozornenia zo stanovísk: • Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Sekcia energetiky, Bratislava (list č. 13647/2014-4100-25030 zo dňa 19. 06. 2014); • Slovenská agentúra životného prostredia, Sekcia environmentalistiky a riadenia projektov (list SEN-0404-2014 CZA 884/2014 zo dňa 23. 06. 2014). 3.25 Rozanalyzovať v projektovej dokumentácii pripomienky, požiadavky a upozornenia zo spoločného stanoviska dotknutých obcí : Nižná, Veľké Kostoľany, Jaslovské Bohunice, Pečeňady, Malženice, Ratkovce, Radošovce, Žlkovce, Dolné Dubové (Číslo : 192/2014 zo dňa 09. 07. 2014). 3.26 V prípade situovania činnosti zariadenia na pretavovanie kovových rádioaktívnych odpadov v lokalite Jaslovské Bohunice do obvodu dráhy (ďalej len „OD“) vlečkového
40
areálu, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa je potrebné oboznámiť o tejto skutočnosti Ministerstvo dopravy regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (MDVRR SR. 3.27 Dodržiavať ostatné opatrenia na elimináciu negatívnych vplyvov, napr.: vyplývajúce z platných rozhodnutí orgánov štátnej správy, alebo zmenou súčasnej legislatívy. 4. Odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane zdôvodnenia akceptovania alebo neakceptovania predložených písomných stanovísk k zámeru Záverečné stanovisko bolo vypracované podľa § 37 ods. 1 až 3 zákona č. 24/2006 na základe výsledkov procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, získaných informácií uvedených v správe o hodnotení, stanoviskách zainteresovaných orgánov, dotknutých obcí, výsledku verejného prerokovania navrhovanej činnosti, doplňujúcich informácií poskytnutých navrhovateľom a z ďalších zdrojov. Pri posudzovaní boli zvažované možné negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, zdravie obyvateľstva, pracovníkov pri realizácii navrhovanej činnosti a prevádzke vrátane možných rizík prevádzkových udalostí, na základe čoho možno konštatovať, že navrhovanú činnosť je možné realizovať vo variante navrhovanej činnosti, ktorý bol predmetom posudzovania. Vyjadrenia a písomné stanoviská, ktoré boli doručené počas procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti a prerokovania správy o hodnotení s verejnosťou, boli akceptované a neboli nesúhlasné. Pripomienky a požiadavky zainteresovaných subjektov boli premietnuté do odporúčaných podmienok. Z výsledku posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vyplýva, že odporučený variant navrhovanej činnosti uvedený v správe o hodnotení po zohľadnení opatrení uvedených v bode VI. ods. 3 tohto záverečného stanoviska je prijateľný z hľadiska celkových (negatívnych i pozitívnych) vplyvov na životné prostredie. Súhrn opatrení na prevenciu a zmiernenie negatívnych vplyvov na životné prostredie, navrhovaných v správe o hodnotení a v záverečnom stanovisku vychádza z platných právnych predpisov, medzinárodných odporúčaní a vedeckých poznatkov a ich cieľom je zabezpečiť optimálne a rozumne dosiahnuteľné podmienky ochrany zdravia obyvateľov a životného prostredia a naplnenie racionálnych podnetov a požiadaviek dotknutých subjektov, ktoré boli prezentované počas posudzovania. V rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona boli zhodnotené tie vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, ktoré bolo možné v tomto štádiu poznania predpokladať.
Variant navrhovanej činnosti sa odporúča na základe nasledujúcich odôvodnení: • • •
• •
Proces posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti „Zariadenie na pretavovanie kovových rádioaktívnych odpadov v lokalite Jaslovské Bohunice“, preukázal prijateľnosť z hľadiska odbornej, legislatívnej a procesnej stránky. Všetky stanoviská k správe o hodnotení navrhovanej činnosti vydané rezortným orgánom, povoľujúcimi orgánmi, dotknutými obcami ako aj dotknutými orgánmi boli súhlasné k navrhovanému riešeniu a v niektorých bol taktiež podporený výber Variantu č. 1. Požiadavky a pripomienky rezortného orgánu, dotknutých orgánov a dotknutých obcí uvedené v ich stanoviskách k správe o hodnotení navrhovanej činnosti budú zohľadnené v ďalšej projektovej dokumentácii a spracovateľ odborného posudku navrhuje ich zaradenie do odporúčaných podmienok. Negatívne vplyvy navrhovanej činnosti boli vyhodnotené ako únosné a činnosť ako realizovateľná. Posudzovaný návrh je v súlade so súčasným poznaním vo svetovej praxi a v procese projektovania a konkrétneho návrhu pretavovacieho zariadenia v podmienkach SO 34 JZ
41
•
• • •
• •
•
TSÚ RAO bude možné využívať poznatky a skúsenosti z existujúcich pretavovacích zariadení na Slovensku ako aj vo svete. Realizácia predmetnej činnosti je v súlade so schválenými strategickými dokumentmi Slovenskej republiky v oblasti energetiky a nakladania s RAO, ako aj s ďalšími koncepčnými a plánovacími dokumentmi z oblasti vyraďovania JZ z prevádzky, kde je navrhovaná činnosť priamo vyžadovaná. V procese posudzovania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by po realizovaní opatrení navrhovaných v správe o hodnotení a záverečnom stanovisku závažnejším spôsobom ohrozovali životné prostredie alebo zdravie obyvateľov dotknutých obcí. Pre dotknuté územie má navrhovaná činnosť pozitívne sociálno-ekonomické vplyvy. Poskytne nové pracovné miesta počas realizácie pretavovacieho zariadenia ako aj počas jeho prevádzky. Realizácia navrhovanej činnosti poskytne príležitosť pre opätovné využitie kovového materiálu, ktorý by musel byť inak uložený v povrchovom republikovom úložisku RAO. Zároveň by bola ušetrená kapacita tohto úložiska pre RAO, ktoré nemôžu byť uvoľnené do životného prostredia. Realizácia navrhovanej činnosti poskytne úsporu vo verejných financiách vzhľadom na nutnosť uloženia značne menšieho množstva RAO vo forme VBK na RÚ RAO ako aj vzhľadom na ďalšie benefity z uvoľňovania kovových RAO do životného prostredia. Realizácia projektu „Zariadenie na pretavovanie kovových rádioaktívnych odpadov v lokalite Jaslovské Bohunice“, nevyžaduje zmenu dozornými orgánmi stanovených limitov výpustí v lokalite Jaslovské Bohunice a ani neovplyvní potenciálne následky analyzovaných referenčných havárií pre túto lokalitu. Realizácia navrhovanej činnosti nepredpokladá zvýšenie úväzkov efektívnej dávky pre obyvateľstvo v porovnaní s existujúcimi a legislatívne stanovenými obmedzeniami.
5. Požadovaný rozsah poprojektovej analýzy: Rozsah poprojektovej analýzy je navrhnutý s cieľom overiť úroveň dosiahnutého súladu medzi skutočnými a predpokladanými vplyvmi činnosti na jednotlivé dotknuté zložky životného prostredia, zistiť možné odlišnosti skutočných vplyvov od predpokladov uvádzaných v správe o hodnotení a zabezpečiť na tomto základe zmenu alebo doplnenie opatrení na zmiernenie negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti. Odporúča sa po vypracovaní projektovej dokumentácie podliehajúcej procesu schvaľovania, v stupni projekt pre stavebné povolenie (basic design), resp. jednostupňový, alebo realizačný projekt, aby výsledky návrhu, riešenia a výpočtov, s predpokladanými vplyvmi činnosti na jednotlivé dotknuté zložky životného prostredia, boli vyhodnotené pred realizáciou navrhovanej činnosti. Vykonávateľ posudzovanej činnosti je podľa § 39 ods. 1 zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. povinný zabezpečiť jej sledovanie a vyhodnocovanie, najmä: systematicky sledovať a merať jej vplyvy, kontrolovať plnenie všetkých podmienok určených v povolení a v súvislosti s vydaním povolenia navrhovanej činnosti a vyhodnocovať ich účinnosť, zabezpečiť porovnanie predpokladaných vplyvov uvedených v správe o hodnotení činnosti so skutočným stavom. Nasledovný rozsah poprojektovej analýzy sa odporúča pre overenie miery súladu medzi skutočnými a predpokladanými vplyvmi činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia a na tomto základe následné zabezpečenie úpravy alebo doplnenia opatrení na zmiernenie negatívnych vplyvov činnosti: 5.1 Zabezpečiť pravidelné porovnanie všetkých predpokladaných vplyvov uvedených v správe o hodnotení so skutočným stavom a to v rozsahu a lehotách určených v legislatívnych predpisoch a príslušným povoľujúcim orgánom.
42
5.2
V prípade zistenia negatívnych odchýlok skutočného stavu od predpokladaných vplyvov (na základe ktorých bola činnosť schválená), je podľa § 39 ods. 3 zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. ten kto navrhovanú činnosť vykonáva povinný zabezpečiť realizáciu opatrení k zosúladeniu tohto stavu s podmienkami určenými v povolení navrhovanej činnosti.
5.3
Predkladať závery z monitorovacích prác príslušným dozorným orgánom a zabezpečiť ich zverejňovanie tak, aby obyvatelia dotknutých obcí mali možnosť oboznámiť sa s možným vplyvom činnosti na stav kvality životného prostredia.
5.4
Monitorovať podmienky ochrany zdravia pri práci a požiarno-bezpečnostné podmienky.
5.5
Na vnútropodnikovej úrovni prevádzkovateľ zabezpečí pravidelnú kontrolu účinnosti realizácie všetkých prijatých opatrení týkajúcich sa vplyvov na životné prostredie a opatrení prijatých na zmiernenie negatívnych účinkov na životné prostredie.
5.6
Zabezpečovať periodické hodnotenia bezpečnosti počas prevádzky podľa ustanovení Vyhlášky ÚJD SR č. 33/2012 Z. z. o pravidelnom, komplexnom a systematickom hodnotení jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. V rámci neho vykonať komplexné zhodnotenie programu monitorovania za celé obdobie monitorovania a na jeho základe prípadne upraviť návrh monitorovania na ďalšie obdobie.
Doba trvania poprojektovej analýzy je určená v programe monitorovania, schválenom príslušným povoľovacím orgánom. Monitorovanie by mali vykonávať vlastné útvary navrhovateľa (prevádzkovateľa), ako aj iné oprávnené špecializované organizácie tak, aby bolo možné získať komplexný obraz o kvalite životného prostredia v oblasti dotknutej navrhovanou činnosťou. Výsledky meraní bude potrebné vyhodnocovať z hľadiska dodržiavania povolených limít. Kontrolu dodržiavania stanovených podmienok vykonávať tak, že závery správ z monitorovacích prác bude navrhovateľ pravidelne predkladať príslušnému kontrolnému orgánu. Okrem toho ich bude prostredníctvom obecných úradov dotknutých obcí zverejňovať tak, aby sa obyvatelia obcí mohli oboznámiť so stavom kvality životného prostredia okolia, v ktorom žijú a(lebo) pracujú. Vzhľadom na charakter navrhovanej činnosti nie je požadovaný rozsah poprojektovej analýzy obmedzený určitou dobou trvania a bude trvať prakticky po celú dobu prevádzky navrhovanej činnosti. Ak sa v zmysle § 39 ods. 3 zákona o posudzovaní zistí na základe operatívneho vyhodnocovania výsledkov monitorovania, že skutočné vplyvy činnosti posudzovanej podľa tohto zákona sú horšie, než sa uvádza v správe o hodnotení, navrhovateľ má zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v správe k navrhovanej činnosti. Na túto povinnosť by mal povoľujúci orgán navrhovateľa upozorniť podľa zákona NR SR č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 6. Informácia pre povoľujúci orgán o zainteresovanej verejnosti V následných konaniach o povolení činnosti podľa osobitných predpisov má zainteresovaná verejnosť podľa § 24 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení zákona NR SR č. 145/2010 Z. z. a zákona NR SR č. 408/2011 Z. z. postavenie účastníka konania. Zainteresovaná verejnosť je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania. Zainteresovanou verejnosťou môže byť najmä fyzická osoba podľa § 24a, právnická osoba podľa § 24b alebo § 27, občianska iniciatíva podľa § 25 a občianske združenie podporujúce ochranu životného prostredia podľa § 26. V procese posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti „Zariadenie na pretavovanie kovových rádioaktívnych odpadov v lokalite Jaslovské Bohunice“ na k. ú. Bohunice bola zainteresovanou verejnosťou tá, ktorá je uvádzaná aj v tomto záverečnom stanovisku, 43
a ktorá sa prihlásila na MŽP SR ešte do vydania záverečného stanoviska. Jedná sa o subjekty: Obec Jaslovské Bohunice, Obecný úrad v Jaslovských Bohuniciach, 919 30 Jaslovské Bohunice; Obec Dolné Dubové, Obecný úrad v Dolnom Dobovom č. 1, 919 52 Dolné Dubové; Obec Veľké Kostoľany, Obecný úrad vo Veľkých Kostoľanoch, M. R. Štefánika, popis. č.: 800/1, 922 07 Veľké Kostoľany; Obec Malženice, Obecný úrad v Malženiciach, popis. č.: 294, 919 29 Malženice; Obec Pečeňady, obecný úrad v Pečeňadoch, popis č. 93, 922 07 Veľké Kostoľany; Obec Žlkovce, Obecný úrad v Žlkovciach, popis. č.: 158, 920 42 Červeník; Obec Ratkovce, Obecný úrad v Ratkovciach, popis. č.: 97, 920 42 Červeník; Obec Nižná; Obecný úrad v Nižnej, popis. č.: 80, 922 06 Nižná; Obec Radošovce, Obecný úrad v Radošovciach, popis č. 70, 919 30 Jaslovské Bohunice). VII. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV 1. Spracovatelia záverečného stanoviska Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky odbor hodnotenia a posudzovania vplyvov na životné prostredie Ing. Helena Ponecová v súčinnosti s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave doc. MUDr. Ivan R o v n ý, PhD., MPH hlavný hygienik SR 2. Potvrdenie správnosti údajov RNDr. Gabriel N i ž ň a n s k ý riaditeľ odboru environmentálneho posudzovania Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky 3. Miesto a dátum vydania záverečného stanoviska Bratislava, 26. 01. 2015
44