Hlavné technologické zariadenia Parný kotol Parná turbína Striedavý generátor (alternátor) V týchto zariadeniach dochádza k premenám jednotlivých fori

Strojnotechnologická časť parnej elektrárne Parné kotly a ich príslušenstvo

1. týždeň

Prevádzka elektrární

1

Hlavné technologické zariadenia i d i Parný kotol z Parná turbína z Striedavý generátor (alternátor) z

V týchto zariadeniach dochádza k premenám jednotlivých foriem energie.

1. týždeň


2

Pomocné technologické zariadenia i d i Čerpadlá – napájacie, kondenzátne kondenzátne,, chladiacej hl di j vody d z Ventilátory – vzduchové, dymové z Mlyny z

1. týždeň


3

Parné kotly Sú to najväčšie zariadenia v parnej elektrárni a slúžia na výrobu pary. Na prevádzku parného kotla je potrebné mať základné zložky, l žk kt ktorými ý i sú: ú • palivo • voda • vzduch

1. týždeň


4

Rozdelenie parných kotlov podľa usporiadania výhrevnej plochy: I Veľkopriestorové I. V ľk i t é 1. Plamencové 2. Žiarorúrkové

II. Malopriestorové 1. 2 2. 3. 4. 1. týždeň

S prirodzeným vodným obehom S núteným út ý obehom b h vody d (sústava ( ú t La L M Mont) t) S núteným prietokom vody (pretlakové) Špeciálne Prevádzka elektrární

5

Rozdelenie parných kotlov podľa vyhotovenia spaľovacieho zariadenia (kúreniska) a) Kotly roštové (pevný alebo mechanický rošt) b) Kotly práškové, ktoré majú 1.

2.

1. týždeň

Granulačnú komoru - zmäknutá škvara v granulačnej komore stuhne a v tuhom stave odchádza z kotla (pri doprave na skládku musí sa pomlieť) Výtavnú Výtavnú komor komoru u - v nej sa troska taví a v tekutom stave odchádza z kotla von


6

Rozdelenie parných kotlov podľa použitého paliva a) Kotly na pevné palivo. b) Kotly na tekuté palivo. c) Kotly na plynné palivo.

1. týždeň


7

Rozdelenie parných kotlov podľa použitého tlaku a) Kotly s tlakom podkritickým • • •

Nízkotlakové: 1,6 až 5 MPa Nízkotlakové: Vysokotlakové: V Vysokotlakové k tl k é: 5 až ž 13 MP MPa Veľmi vysokotlakové: vysokotlakové: 13 až 22,5 MPa

b)) Kotlyy s tlakom nadkritickým, ý , tlak nad 22,5 , MPa.

1. týždeň


8

Rozdelenie parných kotlov podľa typu vodného obehu a) S prirodzeným vodným obehom b) S núteným vodným obehom c) Pretlakové kotly

1. týždeň


9

Funkčné celky yp parného kotla A. Parný generátor - slúži na výrobu pary. Pozostáva z: 1. 2. 3.

1. týždeň

Vlastného kotla zostaveného z kotlových bubnov a komôr spojených zväzkami kotlových rúrok Prehrievača pary - pre zvýšenie jej entalpie Ohrievača napájacej p j j vody y-p pre zvýšenie ý tepelnej p j hospodárnosti


10

Funkčné celky yp parného kotla B. Spaľovacie zariadenie 1. 2. 3. 4 4. 5. 6 6.

Horáky (u kotlov s práškovým kúrením) + spaľovací priestor Odstroskovacie a odpopolň odpopolňovacie zariadenie Ventilátory vzduchové a dymové Ohrievač vzduchu Kontrolné a meracie prístroje na kontrolu činnosti spaľovacieho zariadenia Zariadenia pre reguláciu spaľovacieho procesu pre: • • •

1. týždeň

Prívod paliva do kúreniska Prívod vzduchu do kúreniska Regulácia ťahu kotla Prevádzka elektrární

11

Funkčné celky yp parného kotla C. Ďalšie príslušenstvo kotla 1. 2. 3. 4 4. 5. 6. 7 7. 8. 9. 1. týždeň

Nosná konštrukcia kotla. Obmurovka kotla. Galérie a schody. Zásobníky paliva. paliva Uhoľné mlyny. Vnútorné rúrkovanie kotla (prepoje rôznych častí). El Elektrické kt i ké odlučovače dl č č popolčeka. lč k Zariadenia na odsírenie paliva. Komín. Prevádzka elektrární

12

Bubnový kotol s prirodzenou cirkuláciou vody ZR – zavodňovacie rúrky, VR –varné rúrky, rúrky PH – palivové horáky, KB – bubon kotla, EKOI EKOII. EKOI., EKOII – ohrev h napájacej vody (ekonomizér ekonomizér), ), OVZI OVZII. OVZI., OVZII – ohrev h vzduchu, PI., PII., PIII. – prehrievač

1. týždeň


13

Principiálna schéma kotla s prirodzenou cirkuláciou vody

1. týždeň


14

Kotol s prirodzenou cirkuláciou vody d Pri kotloch s prirodzeným obehom vody obieha voda zavodňovacími a varnými ý i rúrkami. úk i V Voda d sa musíí niekoľkonásobne i k ľk á b v týchto ý h rúrkach ú k h otočiť, čiť aby sa celé množstvo vody premenilo na sýtu paru. Podiel obiehajúcej vody k vyrobenej pare udáva tzv. násobnosť obehu k

Mv k= Mp

Množstvo obiehajúcej vody Množstvo vyrobenej pary

Pri kotloch s tlakom v rozpätí od 14 do 17 MPa násobnosť obehu k = 6 6– –8. Keďže merná hmotnosť pary rastie so zvyšujúcim sa tlakom, klesá rozdiel merných hmôt v stúpajúcom a klesajúcom zväzku rúrok. Zmenšením rozdielu di l h hmotnosti t ti sa obeh b h vody d v rúrkach ú k h spomaľuje. ľ j P Prii kkritickom iti k tl tlaku, k cca 22,5 MPa sa merné hmotnosti vyrovnajú. Preto kotly s prirodzeným obehom sa stavajú na tlaky do 17 MPa MPa.. Pri vyšších tlakoch sa stavajú kotly pretlakové pretlakové. 1. týždeň


15

Principiálna schéma pretlakového kotla

1. týždeň


16

Pretlakový kotol Pretlakový kotol je v porovnaní s kotlom s prirodzenou cirkuláciou j d d hší llebo jednoduchší, b nemá áb bubon. b P Používajú ží jú sa rúrky ú k menšieho ši h priemeru i ako k u bubnových kotlov. Pretlakové kotly sú z hľadiska tepelných vlastností menej citlivé a preto dovoľujú rýchle spúšťanie a odstavovanie bloku. Pri pretlakových kotloch neobieha voda v rúrkovej sústave sústave, ale je tlačená v paralelne radených rúrkach v ktorých sa voda postupne ohrieva, odparuje a prehrieva. Prietok vody sústavou rúrok bol riešený rôzne a tak vznikli rôzne typy pretlakových kotlov. Pohyb zmesi vody a pary po odparovanej ploche je vynútený tlakom napájačky. Miesto začiatku, ani koniec odparovania nie je stály a mení sa s požadovaným výkonom kotla, jeho zastroskovaním, zmenou teploty napájacej vody a pod. Tlak pary v týchto kotloch môže kolísať a preto sa tiež nazývajú kotly s kĺzavým tlakom.. Prehriatie pary môže sa ľubovoľne meniť bez ohľadu na zaťaženie tlakom kotla, lebo závisí len od pomeru prietoku vody k výkonu ohniska.

1. týždeň


17

Spaľovacie zariadenie Spaľovacie zariadenie obsahuje zariadenia, pomocou ktorých ý sa chemická energia g obsiahnutá v p palive exotermickou reakciou pri oxidácii paliva za vysokej teploty mení na tepelnú energiu. Nositeľom tepla je zmes spalín s ohriatym spaľovacím vzduchom vzduchom. Spaľovací proces prebieha v kúrenisku parného kotla, ktorého konštrukčné vyhotovenie je závislé od skupenstva paliva.

1. týždeň


18

Kúreniská na tuhé palivá a) Roštové kúrenisko – ide o najstarší druh kúreniska (pevný alebo mechanický rošt). Nespáliteľný produkt je popol. Pre nízku účinnosť a prácnosť sa v súčasnosti v energetike nepoužívajú. b) Granulačné kúrenisko – je obklopené stenami varných rúrok rúrok. Škvara sa čiastočne odlučuje z plameňa už v samotnom kúrenisku. Väčšia časť škvary uniká so spalinami do kotolných ťahov. Zhluky škvary, ktoré sa vytvoria y na stenách kúreniska p padajú j do výsypky. ý yp y Palivo jje p prášok (lignit, a rašelina). c) Výtavné kúrenisko – uhľový prášok sa spaľuje pri vysokej teplote, pričom sa troska taví. Troska sa udržuje v roztavenom stave a otvorom v spodnej d j časti č ti kúreniska kú i k vyteká t ká von. Výt Výtavné é kú kúrenisko i k llepšie ši zachytáva zvyšky spaľovania ako granulačné (cyklónové kúrenisko najdokonalejšie spaľovanie paliva).

1. týždeň


19

Stabilizácia plameňa Palivo musí horieť nepretržite a rovnomerne pri rôznejj kvalite paliva. Nesmie spôsobovať pulzáciu plameňa. Stabilizácia procesu horenia sa robí dózovaním pomocou kvalitného homogénneho paliva ktoré stabilizuje spaľovací proces v uhoľných paliva, horákoch. Stabilizačné palivo je olej alebo plyn, ktoré sa do kúreniska privádza stabilizačnými horákmi. Stabilizačné horáky sú umiestnené v blízkosti hlavných uhoľných horákov. 1. týždeň


20

Kúreniská na kvapalné alebo plynné l é palivo li

sú oveľa jednoduchšie • po spaľovaní neostávajú žiadne zvyšky • plameň l ň nie i je j potrebné t b é stabilizovať t bili ť

1. týždeň


21

Zariadenia na odstraňovanie tuhých zvyškov z kúreniska parných kotlov Na voľbu typu odškvarovacieho zariadenia má rozhodujúci vplyv: z Množstvo tuhých ý zvyškov y po p spálení. p z Vzdialenosť parného kotla od skládky tuhých zvyškov. 1. týždeň


22

Tuhé zvyšky y y zo spaľovania p

a) Popol – roštové spaľovacie zariadenie (obsahuje najväčší podiel nespáliteľných zvyškov z paliva). b) Škvara – tuhý zvyšok v granulačných kúreniskách kúreniskách. c) Troska – prešla tekutou fázou (vzniká len vo výtavných kúreniskách). d) Popolček – jemné častice tuhých zvyškov, ktoré sú unášané spalinami z ohniska cez kotol až do komína.

1. týždeň


23

Odškvarovacie zariadenia a)) Mechanické odškvarovanie – škvara sa p prepravuje p j na skládku pásovými dopravníkmi, korčekovými dopravníkmi, reťazovými vynášačmi a pod. b) Hydraulické nízkotlakové odškvarovacie zariadenie – škvara sa sústreďuje v usadzovacej nádrži a z nádrže sa mechanicky dopravuje na skládku. c)) Hydraulický H d li ký vysokotlakový k tl k ý systém té odškvarovania dšk i – umožňuje pomocou tlakovej vody prepravovať zomletú škvaru na skládku aj do vzdialenosti niekoľko km. Tuhé zvyšky, pokiaľ sú zdravotne nezávadné nezávadné,, sa priemyslovo p y využívajú y j hlavne ako stavebný ý materiál. 1. týždeň


24

Hlavné technologické zariadenia Parný kotol Parná turbína Striedavý generátor (alternátor) V týchto zariadeniach dochádza k premenám jednotlivých fori

Recommend Documents