Ekonomika podniku – okruh þ. 11
FINANýNÉ HOSPODÁRSTVO PODNIKU, MAJETKOVÁ ŠTRUKTÚRA, ANALÝZA AKTIVITY PODNIKU, CASH FLOW Podniková þinnosĢ pozostáva z 3 þastí: zásobovanie, výroba a predaj výkonov. Tento proces sa môže uskutoþĖovaĢ len vtedy, ak sú k dispozícii finanþné prostriedky v urþitom množstve, štruktúre a þase. Finanþná stránka transformaþného procesu je spojená s obehom peĖazí, pri ktorých podnik vstupuje do peĖažných vzĢahov s inými subjektami. Úlohou peĖažných vzĢahov je umožniĢ pohyb tovarov medzi výrobcom a zákazníkom, spätný tok peĖazí, ako aj iné toky peĖazí medzi podnikom a inými subjektami. Financie zahĚĖajú 3 vzájomne späté oblasti: - peĖažné a kapitálové trhy (tzv. makrofinancovanie) - investovanie, t.j. rozhodovanie o smere vložených peĖažných prostriedkov - podnikové financie My sa tu budeme zaoberaĢ len podnikovými financiami – zobrazujú pohyb peĖažných prostriedkov, kapitálu a finanþných zdrojov, pri ktorých sa podnik dostáva do rôznych kvantitatívnych a kvalitatívnych peĖažných vzĢahov s ostatnými podnikateĐskými subjektami, zamestnancami a štátom. V súvislosti s charakteristikou financií podniku je možné vymedziĢ aj FINANýNÉ RIADENIE podniku, ktoré plní 4 hlavné úlohy: - získavaĢ kapitál pre bežné I budúce potreby podniku a rozhodovaĢ o jeho štruktúre - rozhodovaĢ o alokácii finanþných zdrojov - rozhodovaĢ o rozdelení zisku - zaznamenávaĢ, analyzovaĢ, kontrolovaĢ a riadiĢ hospodársku stránku þinnosti podniku, t.j. finanþné výkazy, finanþné prognózovanie a finanþné plánovanie) FINANýNÁ POLITIKA PODNIKU – také konkrétne uskutoþĖovanie finanþnej þinnosti, ktoré podĐa názorov manažmentu najlepšie prispieva k plneniu podnikateĐských cieĐov. Finanþná politika zahĚĖa: ❒ formulovanie cieĐov, ktoré sa majú dosiahnuĢ ❒ voĐbu finanþných nástrojov a opatrení, ktorými sa má zabezpeþiĢ splnenie cieĐov ❒ dôslednú realizáciu prijatých opatrení ❒ systematickú analýzu úþinnosti nástrojov, opatrení a na jej základe rozhodovanie o ich úpravách þi zmenách Podnikovú finanþnú politiku ovplyvĖujú 2 základné faktory: 1. cieĐ podnikateĐskej þinnosti všeobecne a na jeho základe formulované konkrétne þiastkové finanþné ciele Integrálnym cieĐom podnikateĐskej þinnosti je maximalizácia trhovej hodnoty firmy, a tento cieĐ je súþasne aj rozhodujúcim cieĐom finanþnej politiky podniku. V trhovej hodnote podniku sa totiž prejavuje tak výška dividend vyplácaných akcionárom, ako aj výška zisku ponechávaná na financovanie ćalšieho rozvoja podniku, upevĖovanie postavenia podniku na trhu, stabilita jej výsledkov a všeobecný rast goodwillu firmy. Za najdôležitejšie þiastkové finanþné ciele podniku sa spravidla považujú tieto 3 ciele: a) likvidita – schopnosĢ premeniĢ hodnoty na peniaze, ktorú sú najlikvidnejším aktívom. Charakterizuje predpoklady podniku plniĢ platobné záväzky v budúcnosti. ZabezpeþiĢ likviditu podniku znamená maĢ takú štruktúru finanþných zdrojov, aby jednotlivé majetkové
súþasti nadobudli v procese svojho kolobehu peĖažnú formu skôr, ako sú splatné záväzky, ktoré príslušné majetkové súþasti finanþné kryjú. Likvidita teda zabezpeþuje budúcu platobnú schopnosĢ firmy – podnik má vždy toĐko pohotových platobných prostriedkov, aby mohol bežne a naþas uhrádzaĢ svoje splatné záväzky. Trvalá platobná schopnosĢ je nevyhnutnou podmienkou prežitia podniku v trhovej ekonomike, je základom dôvery akcionárov, dodávateĐov a veriteĐov, základnou þrtou dobrej povesti firmy. b) rentabilita – vyjadruje ziskovosĢ. Podnik je rentabilný, ak dosahuje zisk. Rentabilita je pomer medzi ziskom a kapitálom, ktorý bol potrebný na jeho dosiahnutie. c) stabilita – schopnosĢ podniku dlhodobo vytváraĢ, a napriek stálym zmenám v podmienkach þinnosti, udržiavaĢ žiadúci vzĢah medzi jednotlivými zložkami majetku a finanþnými zdrojmi ich krytia. Je to vlastne trvalé zabezpeþovanie zvolenej úrovne likvidity. Udržiavanie finanþnej stability predpokladá pružnosĢ, schopnosĢ operatívne reagovaĢ na zmeny v potrebe kapitálu a na zmeny podmienok finanþných trhov. ýiastkové finanþné ciele spolu úzko súvisia a navzájom sa ovplyvĖujú. Z dlhodobejšieho pohĐadu nie je možné zabezpeþovaĢ platobnú schopnosĢ, ak podnik nemá žiadúci stupeĖ likvidity. Ten nie je možné dosahovaĢ, ak nie je podnik rentabilný. A bez týchto predpokladov nie je mysliteĐná dlhodobá finanþná stabilita. 2. stav a predpoklad vývoja ekonomického okolia podniku Ekonomické okolie – všetky subjekty, orgány a organizácie, s ktorými podnik vo svojej þinnosti prichádza do styku. Všetky þlánky tohto ekonomického okolia vo svojom správaní determinujú 2 spolu späté faktory: a) ekonomická politika štátu – rozhodujúcim nástrojom v rukách štátu je štátny rozpoþet (daĖová, colná a dotaþná politika, štátne objednávky, exportné povolenia a pod.), druhým dôležitým centrom ekonomickej politiky štátu je emisná banka (regulácia menového kurzu, systém povinných rezerv obchodných bánk, stanovenie diskontnej sadzby, operácie na voĐnom trhu, podmienky bankového dozoru a iné) b) vývoj hospodárstva a jeho konjunktúry – z hĐadiska podniku sa stav konjunktúry prejavuje priamo ako dopyt po výrobkoch a službách tvoriaci hranice, v ktorými sa môže vyvíjaĢ objem podnikovej þinnosti. Stav a vývoj ekonomiky sa sprostredkovane prejavuje aj v ćalších skutoþnostiach, ktoré ležia mimo pôsobnosti podniku, ale ktoré jeho finanþné hospodárenie významne ovplyvĖujú, napr. inflácia a tempo inflácie, stav na finanþných trhoch a ich oþakávaný vývoj, stav na trhu práce a pod. FINANýNÉ ROZHODOVANIE – konkrétna náplĖ procesu formovania a realizácie jeho finanþnej politiky. Ide o proces zaþínajúci formuláciou problému a konþiaci výberom optimálneho variantu riešenia. Rozhoduje sa o problémoch spojených s þinnosĢou podniku z hĐadiska pohybu kapitálu, peĖazí, pohĐadávok a záväzkov. V procese finanþného rozhodovania sa uplatĖujú 2 základné prístupy, ktoré sa dopĎĖajú a do znaþnej miery prelínajú. Sú to: a) zisk – likvidita – podnik sa snaží každým svojím rozhodnutím prispievaĢ k zvýšeniu podnikového zisku ako základného predpokladu rastu vlastného majetku. Bude teda voliĢ taký variant riešenia, ktorý sĐubuje priniesĢ najvyšší prírastok zisku primárne z dlhodobého a sekundárne z krátkodobého hĐadiska. Jednotlivé varianty sú však rôzne rizikové. Spravidla vyššiu ziskovosĢ sprevádza aj vyššia rizikovosĢ. Preto finanþné rozhodnutie je vždy rozhodnutím kompromisným: podnik volí riešenie prinášajúce najvyšší prírastok zisku pri stupni rizika, ktorý je ochotný akceptovaĢ. b) likvidita – rentabilita – zakladá sa na skutoþnosti, že aktíva s vysokým stupĖom likvidity prinášajú malý výnos, resp. zisk. Finanþné rozhodnutie teda znamená voliĢ optimálnu skladbu podnikových aktív a optimálnu štruktúru zdrojov ich finanþného krytia zabezpeþujúcu þo najvyššiu ziskovosĢ pri podnikom zvolenej úrovni likvidity.
Z uvedeného vyplýva, že pri finanþnom rozhodovaní sú v centre pozornosti 3 základné kriteriálne faktory: ziskovosĢ, riziko a likvidita. Pri voĐbe istého stupĖa likvidity preberá podnik súþasne istú úroveĖ rizika vzniku platobnej neschopnosti, ktoré je závažnou zložkou celkového podnikateĐského rizika. Bez ohĐadu na zvolený prístup finanþné rozhodnutie musí vždy rešpektovaĢ aj princíp flexibility (pružnosti) podnikových financií. Finanþné rozhodnutia musia zabezpeþovaĢ, aby podnik bol schopný na rôzne udalosti v ekonomickom okolí þi v samotnom podniku s dostatoþnou pružnosĢou finanþne reagovaĢ a þeliĢ tak nepriaznivým vplyvom, alebo naopak, využiĢ núkajúcu šancu a zabezpeþovaĢ tak svoju stabilitu. ZÁKLADNÉ KATEGÓRIE VYUŽÍVANÉ PRI FINANýNOM ROZHODOVANÍ PODNIKU 1. PeĖažné prúdy hotovosti (cash flow) Sú kĐúþovou kategóriou najmä pri rozhodovaní o otázkach platobnej schopnosti a likvidity podniku a pri všetkých druhoch investiþných rozhodnutí. Používa sa v 2 významoch: - brutto cash flow – všetky peĖažné príjmy a výdavky podniku za isté obdobie - netto cash flow – pozitívne saldo bežných peĖažných príjmov a výdavkov, t.j. peĖažné zdroje, ktoré netreba momentálne vynakladaĢ na bežné zabezpeþovanie reprodukcie podnikovej þinnosti, o použití ktorých môže podnik rozhodnúĢ z dlhodobého hĐadiska. ZahĚĖa þistý zisk, odpisy, prípadné položky þasového rozlíšenia, zmeny stavu zásob, pohĐadávok a krátkodobých dlhov, príp. upravíme ho o všetky ćalšie (jednorázové a nepravidelné) pohyby peĖažných prostriedkov. Plánovanie, sledovanie a analýza cash flox je v centre pozornosti podniku. Prebytok peĖažných príjmov nad výdavkami a primeraná rezerva pohotových platobných prostriedkov na preklenutie prípadných krátkodobých výkyvov sú predpokladom jeho platobnej schopnosti. Objem a þasové rozloženie netto cash flow vyvolané uskutoþnením investiþného zámeru je základnou informáciou pre hodnotenie jeho efektívnosti. 2. Úroková miera Úrok ako kategória spojená s úverovým vzĢahom je cenou používania peĖazí. Predstavuje peĖažnú sumu urþenú percentuálnou sadzbou zo sumy dlhu. Platí ho dlžník za obdobie trvania dlhu. V úrokovej miere sú zahrnuté viaceré komponenty: • þistý alebo netto úrok – základná zložka úrokovej miery zabezpeþujúca rovnováhu medzi dopytom po peniazoch a ich ponukou; jeho výška sa plynulo prispôsobuje situácii na finanþných trhoch, odráža ich vývoj • úhrada nákladov spojených s poskytnutím úveru a jeho správou – líšia sa podĐa jednotlivých foriem úveru; pri väþšine úverov ich výšku reguluje konkurencia medzi obchodnými bankami • odmena veriteĐa za znášanie rizika – je znaþne diferencovaná a odráža 3 skutoþnosti ovplyvĖujúce rizikovosĢ úveru: - hodnotenie (rating) bonity dlžníka vychádzajúce z externej analýzy potencionálneho dlžníka - þas, na ktorý sa úver poskytuje – þím je doba splatnosti dlhšia, tým je toto riziko väþšie - likvidita pohĐadávky, možnosĢ jej obchodovateĐnosti (s tým je spojená možnosĢ veriteĐa získaĢ peniaze ešte pred uplynutím splatnosti pohĐadávky jej predajom) • inflaþná prémia – kompenzuje znehodnocovanie pohĐadávky inflaþným vývojom; jej veĐkosĢ je determinovaná v hospodárstve oþakávanou mierou inflácie • miera zdaĖovania úrokového výnosu veriteĐa – þím je intenzita zdaĖovania vyššia, tým vyššia bude aj priemerná úroková miera v hospodárstve VzhĐadom na mieru inflácie a mieru zdaĖovania úrokového výnosu rozoznávame: - nominálnu úrokovú mieru – miera urþená zmluvou medzi veriteĐom a dlžníkom ako zúroþenie konkrétnych depozít a dlhov
-
reálna úrokovú mieru – nominálna úroková miera oþistená o vplyv zdanenia a inflácie; predstavuje tú þasĢ nominálnej úrokovej miery, ktorá skutoþne zostane ako reálny dôchodok veriteĐovi. Môžeme ju vyjadriĢ takto: iR = [ iN * (1 – D ) - F ] / ( 1 + F ) iR – reálna úroková miera D – daĖová sadzba
iN – nominálna úroková miera F – miera inflácie
Finanþné trhy pracujú s 3 základnými úrokovými sadzbami: a) diskontná sadzba emisnej banky – úroková sadzba, pri ktorej centrálna banka poskytuje úver obchodným bankám. Jej zvyšovanie pôsobí deflaþne, zatiaĐ þo jej zníženie všeobecne zlacĖuje úver a stimuluje tak podnikateĐskú aktivitu ekonomických subjektov. b) medzibanková úroková sadzba – sadzba, pri ktorej si poskytujú krátkodobý úver obchodné banky navzájom. VeĐké obchodné banky vo významných finanþných centrách túto úrokovú mieru denne publikujú. Na jej základe sa vytvárajú medzinárodne používané sadzby vychádzajúce zo sadzieb na peĖažných trhoch. Sú to napr. LIBOR (London Interbank Offered Rate), FIBOR (Frankfurt), NIBOR (New York), TIBOR (Tokio), BRIBOR (Bratislava) … c) prime rate – najnižšia úroková sadzba, ktorú vyrubujú obchodné banky pri poskytovaní krátkodobých úverov prvotriednym, t.j. prosperujúcim a finanþne zdravým klientom. S úrokovou mierou sa v podnikových financiách pracuje pri urþovaní ceny kapitálu, pri stanovovaní hodnoty podniku ako celku, pri výpoþte základu trhovej ceny CP, pri investiþných rozhodnutiach a pri riešení mnohých ćalších þiastkových problémov. 3. ýasová hodnota peĖazí Vyjadruje skutoþnosĢ, že pri finanþnom rozhodovaní záleží nielen na sumách peĖažných príjmov a výdavkov podniku, ale aj na ich rozložení v þase. Platí poznatok, že peniaze, ktoré sú k dispozícii v súþasnosti, majú vyššiu hodnotu ako peniaze, ktoré budú k dispozícii v budúcnosti. VeĐkosĢ rozdielu ovplyvĖujú 2 faktory: - výnosnosĢ investovania peĖazí – je rozdielna pri rôznych spôsoboch investovania (pri uložení v banke, pri poskytnutí pôžiþky, pri nákupe CP, pri vecnom investovaní …). Minimálna výnosnosĢ sa dosahuje pri bezrizikovom investovaní (pri uložení peĖazí v banke alebo pri nákupe štátnych pokladniþných poukážok) a je daná príslušnou úrokovou mierou. Iné formy investovania prinášajú vyšší výnos, þo súvisí s ich vyššou rizikovosĢou. Na výnosnosĢ investovaných peĖazí pôsobí aj doba viazanosti peĖazí v príslušnej investícii a dosahovaná miera výnosy. ýas a miera výnosu sú teda rozhodujúcimi faktormi pôsobiacimi na þasovú hodnotu peĖazí. - miera inflácie – vyjadruje intenzitu znehodnocovania peĖazí v þase. ýím vyššia je miera inflácie v hospodárstve, tým menšia je kúpna sila peĖazí, ktoré dostaneme v budúcnosti, tým menšia je ich budúca þasová hodnota. Postupy zložitého úrokovania používané pri finanþnom rozhodovaní: ❒ budúca hodnota vkladu (investovanej sumy):
FV = I * ( 1 + i )n
FV – budúca hodnota (future value) vkladu I – investovaná, uložená suma – istina = PV – súþasná hodnota vkladu (present value) i – úroková miera za roþné obdobie (p.a.) vyjadrená desatinným þislom n – poþet rokov, na ktoré je suma investovaná, uložená ( 1 + i)n – úroþiteĐ ❒ súþasná hodnota budúcich efektov (prínosov) je obráteným postupom zúroþenia vkladu – je
odúroþením sumy, ktorú získame v budúcnosti:
PV ( I ) = BH * [ 1 / ( 1 + i )n ]
1 / ( 1 + i )n – odúroþiteĐ (prevrátená hodnota úroþiteĐa)
❒ koneþná hodnota sumy anuít – anuita je pravidelná, rovnaká platba uskutoþĖovaná stanovený
poþet období. Pýtame sa, akú koneþnú hodnotu má suma anuít istej výšky vyplácaných stanovený poþet rokov pri danej úrokovej miere: FVA = A * ® [ ( 1 + i )n – 1 ] / i ¾ FVA – koneþná hodnota sumy anuít A - anuita [ ( 1 + i )n – 1 ] / i - sporiteĐ ❒ výška anuity potrebná na dosiahnutie istej koneþnej hodnoty sumy anuít – vypoþítame to
podĐa vzorca: A = SA * ® i / [ ( 1 + i )n – 1 ] ¾ i / [ ( 1 + i )n – 1 ] - fondovateĐ (prevrátená hodnota sporiteĐa) ❒ súþasná hodnota sumy anuít – akú súþasnú hodnotu má suma rovnakých príjmov, ktoré
budeme získavaĢ stanovený poþet budúcich období, ak poþítame s istou úrokovou mierou, urþíme podĐa vzorca: : PVA = A * ® [ ( 1 + i )n – 1 ] / [ i * ( 1 + i )n ]¾ PVA - súþasná hodnota sumy anuít [ ( 1 + i )n – 1 ] / [ i * ( 1 + i )n ] - zásobiteĐ ❒ aká je výška anuity, ktorá zabezpeþí za stanovený poþet období pri danej úrokovej miere
splatenie pôvodnej istiny:
A = PVA * ® [ i * ( 1 + i )n ] / [ ( 1 + i )n – 1 ]¾
[ i * ( 1 + i )n ] / [ ( 1 + i )n – 1 ] - umorovateĐ (prevrátená hodnota zásobiteĐa)
ZohĐadĖovanie þasovej hodnoty peĖazí sa uplatĖuje pri rozhodovaní o mnohých finanþných otázkach podniku: pri investiþných rozhodnutiach, pri výpoþte hodnoty CP, pri oceĖovaní majetku, pri umorovaní dlhu, pri rozhodovaní o výhodnosti leasingu a pod. 4. Požadovaná miera výnosu Keć hovoríme o miere výnosu, máme na mysli percentuálne vyjadrený þistý výnos (t.j. výnos zisk pred zdanením zvýšený o úroky), ktorý prináša investovaný vlastný aj cudzí kapitál. Ide vlastne o špecifického ukazovateĐa miery rentability celkového kapitálu. Miera výnosu je osobitne dôležitá ako kritérium posudzovania efektívnosti investiþných projektov. Podnik sa rozhoduje medzi tými investiþnými projektmi, ktoré minimálne dosahuje, resp. prekraþujú požadovanú mieru výnosu vynakladaného kapitálu. Úlohu takéhoto kritéria však nemôže plniĢ priemerná miera výnosu za podnik. Je to preto, lebo jednotlivé investiþné príležitosti sú rôzne rizikové. Vyššia rizikovosĢ musí byĢ vyvážená vyššou mierou výnosu. To znamená, že podnik má rôzne vysoké požadované miery výnosu pre projekty s rôznou rizikovosĢou. Bezrizikové investovanie má najnižšiu mieru výnosu, pri všetkých ostatných projektoch požaduje podnik vyššiu mieru výnosu ako kompenzáciu rizika. Rozdiel medzi touto mierou výnosu a mierou výnosu bezrizikového investovania oznaþujeme ako rizikovú prémiu. Každý investor má vlastnú krivku indiferencie, charakterizujúcu pre každý stupeĖ rizika podnikom požadovanú mieru výnosu. Všetky body na krivke indiferencie sú pre podnik rovnako prijateĐné. Krivka indiferencie teda charakterizuje podnikom požadovanú mieru výnosu pre všetky stupne rizikovosti. Projekty sĐubujúce požadovanú, resp. vyššiu mieru výnosu (ležiace na krivke alebo nad krivkou) sú pre podnik prijateĐné. Prijatie projektov s nižšou mierou výnosu (ležiace pod krivkou) by zhoršovalo podnikovú efektívnosĢ.
miera výnosu (v %)
riziková prémia miera výnosu bezrizikového investovania stupeĖ rizika
Pri hodnotení miery výnosu treba – podobne ako pri hodnotení úrokovej miery – rozoznávaĢ nominálnu a reálnu mieru výnosu (reálnu mieru výnosu dostaneme, ak nominálnu mieru upravíme o mieru inflácie). Podmienkou správneho finanþného rozhodovania je kvantifikácia reálnej miery výnosu jednotlivých investiþných variantov v relácii s ich rizikovosĢou. 5. Náklady alternatívnych príležitostí Náklady alternatívnych príležitostí – hodnota alternatívneho použitia finanþných alebo iných zdrojov, hodnota obetovanej alternatívnej príležitosti. Zdroje sú vždy obmedzené, preto musíme voliĢ, ako ich þo najúþelnejšie použiĢ. Ak sa rozhodneme pre jeden spôsob použitia, vzdávame sa všetkých ostatných možností a teda aj všetkých výnosov alebo iných výhod s týmito možnosĢami spojených. Ak úþtovne vykázaný HV znížime o náklady alternatívnych príležitostí, dostaneme ekonomický hospodársky výsledok, a jeho zohĐadĖovanie pri finanþnom rozhodovaní je veĐmi užitoþné. 6. Riziko a neistota Neistota – neurþitosĢ, náhodnosĢ podmienok, pôsobenia alebo výsledkov istých javov alebo procesov Riziko – taká neistota, pri ktorej sme schopní pomocou rozliþných (najþastejšie štatistických) metód kvantifikovaĢ možnosĢ (resp. pravdepodobnosĢ) vzniku nepriaznivých alternatív. Podmienkou správneho finanþného rozhodovania je teda nielen kvantifikácia užitoþnosti jednotlivých variantov, ale aj kvantifikácia ich rizikovosti. ýlenenie rizík: a) z vecného hĐadiska: ❒ podnikateĐské riziko – zahĚĖa: • trhové riziko (þi sa vyrobený produkt vôbec predá a za akú cenu) • riziká súvisiace s prevádzkou podniku (zlyhanie zamestnancov, defraudácia, uzavretie obchodu s nespoĐahlivým partnerom, chyby v podnikovom informaþnom systéme …) ❒ finanþné riziko – zahĚĖa: • úverové riziko (dlžníci nebudú schopní naþas uhradiĢ svoje záväzky) • úrokové riziko (zmeny úrokových sadzieb na finanþných trhoch) • kurzové riziko (zmeny menových kurzov ovplyvĖujúce ceny podnikových importov a exportov) • riziko likvidity (podnik nebude maĢ k momentu splatnosti svojich záväzkov dostatok likvidných prostriedkov) b) z hĐadiska zdrojov: ❒ systematické riziko – spojené s celkovými zmenami v ekonomike, postihuje všetky podniky, aj keć v rozliþnej miere (napr. zmeny konjunktúry, zmeny cien na trhoch, zmeny hospodárskej politiky vlády a pod.) ❒ nesystematické riziko (postihuje iba konkrétny podnik) Intenzita rizika sa kvantifikuje veĐkosĢou štandardnej odchýlky – þím je odchýlka väþšia, tým je variant rizikovejší. Na urþenie rizika CP sa používa aj ǃ-koeficient, ktorý charakterizuje intenzitu reakcie kurzu jednotlivého CP na vývoj finanþného trhu.
MAJETKOVÁ ŠTRUKTÚRA PODNIKU Pre zabezpeþenie svojej podnikateĐskej þinnosti potrebuje podnik k dispozícii elementárne faktory, medzi ktoré zaraćujeme podnikové prostriedky, podnikové predmety a pracovníkov. Kombinácia uvedených 3 faktorov je výsledkom dispozitívnych faktorov, ku ktorým zaraćujeme riadenie, plánovanie, organizovanie a kontrolu. Prvé 2 elementárne faktory sa zachytávajú v bilancii podniku ako súþasĢ majetku podniku. Podstata majetku a jeho právne a úþtovné vymedzenie Strana aktív v bilancii odráža statický pohĐad na majetok podniku a jeho štruktúre (majetková štruktúra - podiel jednotlivých zložiek majetku na celkovom majetku podniku). Majetok v urþitej konkrétnej podobe plní v podniku svoju funkciu dlhšiu alebo kratšiu dobu. PodĐa doby a podĐa toho, ktorej fázy reprodukþného procesu sa zúþastĖuje, sa delí na: a) majetok, ktorý slúži dlhšiu dobu, zúþastĖuje sa viacerých cyklov hospodárskej þinnosti a v rámci tejto þinnosti sa postupne opotrebúva. Patria sem podnikové prostriedky dlhodobého užívania ako napr. budovy, stavby, výrobné a energetické stroje a zariadenia, dopravné prostriedky a zariadenia, ale aj drobné predmety a predmety krátkodobého použitia ako napr. obaly, nástroje, zariadenie staveniska a pod. b) majetok, ktorý sa zúþastĖuje na hospodárskej þinnosti len raz, celkom sa spotrebuje poþas jedného cyklu. Ide o tzv. predmety jednorazovej spotreby, ako napr. suroviny, základný a pomocný materiál, palivo a pod. Sú to výrobné zásoby. c) výrobky a služby, ktoré sú výsledkom hospodárskej þinnosti podniku. Patria sem dokonþené výrobky a služby, ktoré prechádzajú do sféry obehu, a nedokonþené výrobky a polotovary vlastnej výroby, na ktorých ešte neboli uskutoþnené všetky potrebné operácie a ktoré sa nachádzajú ešte vo sfére výroby. d) peĖažné prostriedky predstavujú peĖažné prostriedky, ktoré musia byĢ v podniku trvalo k dispozícii na krytie bezprostredných potrieb a záväzkov, a voĐné peĖažné prostriedky, ktoré sú doþasne uložené na úþtoch v banke ako vklad a ktoré sa použijú na urþitý úþel (napr. nákup zásob, výplata miezd, zabezpeþenie investícií a pod.) e) pohĐadávky predstavujú nároky podniku na príjem peĖažných prostriedkov, príp. vecné plnenie, ktoré vzniklo zo záväzkov iných subjektov voþi podniku. Najþastejšie vznikajú z dôvodov þasového odstupu medzi prevzatím dodávky a platby za dodávku zo strany odberateĐov. V tomto prípade majú pohĐadávky obchodno-úverový charakter. Vznikajú však aj z dôvodu napr. poskytnutia záloh na nákup, poskytnutia pôžiþiek zamestnancom podniku, umiestnenie krátkodobého voĐného kapitálu do úverových CP a pod. Z ekonomického hĐadiska pojmu aktíva zodpovedá pojem majetok. Z právneho hĐadiska aktíva znamenajú majetok obchodnej spoloþnosti. Pojem pasíva ako zdroj krytia majetku obchodnej spoloþnosti Obchodný zákonník nepozná a neupravuje. Z právneho hĐadiska sú obchodným majetkom spoloþnosti všetky jej veci, pohĐadávky, iné práva a majetkové hodnoty, t.j. súhrn majetkových hodnôt, ktoré slúžia na podnikanie. Okrem tohto pojmu právo zavádza aj pojem obchodné imanie – súhrn obchodného majetku a záväzkov, t.j. celá strana aktív bilancie a tá strana pasív bilancie, ktorá predstavuje záväzky (t.j. cudzie pasíva). Tento pojem je dôležitý len z právneho hĐadiska – vyjadruje, že súþasne vedĐa seba existuje majetok a záväzky, þo má význam z hĐadiska právneho nástupníctva, pretože na právneho nástupcu prechádza všetok majetok a všetky záväzky. Z úþtovného hĐadiska nemá tento pojem žiaden význam, pretože obchodné imanie nemožno þíselne vyjadriĢ. Okrem pojmu obchodné imanie sa používa aj pojem þisté obchodné imanie – hodnota majetku (aktív) po odpoþítaní hodnoty záväzkov. Tento termín má aj úþtovný význam, pretože vyjadruje, akú hodnoty by mal majetok podniku, keby podnik splnil všetky svoje záväzky.
V úþtovníctve sa majetok podniku þlení na: - investiþný majetok – slúži podniku dlhodobo a postupne sa opotrebúva - obežný majetok – v rámci þinnosti podniku sa spotrebuje naraz, príp. majetok, u ktorého proces premeny na peniaze nepresiahne 1 rok Investiþný majetok Investiþný majetok zahrĖuje: 1. HIM – hospodárske prostriedky, ktoré svoju hodnotu postupne prenášajú do hodnoty produkcie podniku pomocou odpisov; þasĢ tohto majetku sa však neodpisuje (pozemky, umelecké diela a zbierky). ZahĚĖa: - samostatné hnuteĐné veci, príp. súbory hnuteĐných vecí, ktoré majú samostatné ekonomickotechnické urþenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 20 000 Sk a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako 1 rok - budovy, stavby a pozemky bez ohĐadu na ich nadobúdaciu cenu - pestovateĐské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky - základné stádo a Ģažné zvieratá - drobný HIM (vstupná cena nižšia ako 20 000 Sk) - technické zhodnotenie HIM (nadstavby, prístavby, modernizácia, rekonštrukcia, stavebné úpravy) - umelecké diela, zbierky a predmety z drahých kovov bez ohĐadu na ich nadobúdaciu cenu, pokiaĐ nie sú FI 2. NIM – zahĚĖa: - práva priemyselného vlastníctva, autorské práva vrátane programového vybavenia, projekty, výrobné a technologické postupy, utajované informácie, marketingové štúdie, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky využiteĐné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 40 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteĐnosĢ dlhšiu ako 1 rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou þinnosĢou s cieĐom obchodovaĢ s nimi - zriaćovacie výdavky vyššie ako 40 000 Sk - technické zhodnotenie plne odpísaného NIM vyššie ako 20 000 Sk - drobný NIM (vstupná cena nižšia ako 40 000 Sk) 3. FI – finanþný majetok dlhodobej povahy. ZahĚĖa: - investiþné CP a vklady majetkového charakteru (napr. akcie) a úverového charakteru (napr. obligácie, termínové vklady), ktorých splatnosĢ je dlhšia ako 1 rok - poskytnuté pôžiþky iným podnikom (napr. vo forme tichého spoloþníka) - nehnuteĐnosti, umelecké diela a zbierky, predmety z drahých kovov, urþené na obchodovanie s nimi alebo na uloženie voĐných peĖažných prostriedkov - súbory hnuteĐných a nehnuteĐných vecí prenajímaných ako celok (finanþný leasing) Prostredníctvom FI si podnik zabezpeþuje výnos (napr. vo forme úrokov, nájomného, dividend), zhodnocuje do nich vložený kapitál (pokiaĐ rastie ich trhová cena), získava podstatný vplyv na riadení inej spoloþnosti (úþasĢ, t.j. podiel sa pohybuje v rozpätí 20 – 50 %) alebo rozhodujúci vplyv (viac ako 50 % podiel). Niekedy sa podniky uspokoja aj s len tzv. pasívnym finanþným vplyvom (podiel nižší ako 20 %), tzn. snaha podniku len získaĢ dlhodobé a spoĐahlivé obchodné spojenie s niektorou spoloþnosĢou. Obežný majetok Obežný majetok predstavuje z hĐadiska vecného, ale aj z hĐadiska þasového, funkþného a z hĐadiska likvidity pomerne rôznorodé zložky majetku. Z úþtovného hĐadiska je obsah obežného majetku vymedzený negatívnym spôsobom, t. z. z aspektu právnych noriem sa pozitívne vymedzuje, þo je investiþný majetok (HIM, NIM a FI), ostatné zložky majetku potom tvoria obežný majetok.
Obežný majetok obsahuje tie zložky majetku, ktoré sa jednorázovo spotrebovávajú (suroviny, základný a pomocný materiál, polotovary), jednorázovo vchádzajú do nákladov, predajnej ceny a pomocou tržieb sa vracajú späĢ, þím sa zabezpeþuje obnova transformaþného procesu. Obežný majetok však zahĚĖa aj rýchlo sa obracajúce prostriedky podniku (pohĐadávky, krátkodobé CP, peĖažné prostriedky v domácej aj zahraniþnej mene), ktoré majú špecifické postavenie a funkcie. Štruktúrou obežného majetku sa chápe skladba obežného majetku. Vyjadruje percentuálny podiel jednotlivých skupín obežného majetku na celkovej výške obežného majetku. Štruktúru možno posudzovaĢ podĐa rôznych kritérií: - podĐa formy viazanosti: majetok viazaný v hmotných prostriedkoch a v peĖažných prostriedkoch - podĐa þasového charakteru jeho potreby: prechodný alebo trvalý obežný majetok - podĐa stupĖa jeho likvidnosti: obežný majetok 1., 2. a 3. stupĖa likvidnosti - podĐa miesta a funkcie v kolobehu kapitálu podniku: výrobné zásoby, nedokonþená výroba, pohĐadávky, hotov výrobky, krátkodobé CP, peĖažné prostriedky Z úþtovného hĐadiska (ako je obežný majetok zachytený v bilancii) sa obežný majetok þlení na: 1. zásoby: - materiál (na sklade, na ceste) - nedokonþená výroba a polotovary - hotové výrobky (vlastnej výroby) - zvieratá - tovar (nakúpený, prevzatý, na ceste) - zálohy (poskytnuté dodávateĐom na zásoby) 2. pohĐadávky: - pohĐadávky z obchodného styku (za dodaný tovar, zo zmeniek od odberateĐov, za eskontované CP, ostatné) - pohĐadávky voþi spoloþníkom a združeniu (predpis úhrady straty, pôžiþky spoloþníkom, úroky z omeškania pri splácaní kapitálu) - pohĐadávky v podnikoch s rozhodujúcim vplyvom - pohĐadávky v podnikoch s podstatným vplyvom - sociálne zabezpeþenie (nároky na výplatu sociálnych dávok) - daĖové pohĐadávky a dotácie (zálohy na daĖ z príjmov, odvod daní zrazených iným poplatníkom, nároky na odpoþet, platenie a zálohy na DPH, odvody þi zálohy na spotrebnú daĖ, dotácie do ich prijatia) - ostatné pohĐadávky (zo záloh k vyúþtovaniu a z náhrad voþi zamestnancom, z emisie dlhopisov do ich úhrady majiteĐmi, zo škôd a mánk) 3. finanþný majetok: - peniaze (hotovosĢ, šeky, poukážky na zúþtovanie, ceniny, peniaze na ceste) - úþty v bankách - krátkodobý finanþný majetok (majetkové CP splatné alebo urþené na predaj do 1 roka – napr. akcie, podielové listy investiþných spoloþností; CP držané za úþelom obchodovania s nimi – napr. dlhopisy, obligácie, vkladové listy, pokladniþné poukážky; zmenky nakúpené za úþelom obchodovania) 4. ostatné aktíva: - náklady budúcich období - príjmy budúcich období - ostatné (aktívne kurzové rozdiely, tzv. dohadné položky)
Pre úplnosĢ treba uviesĢ, že v podniku sa okrem investiþného a obežného majetku zvlášĢ sledujú pohĐadávky za upísané vlastné imanie, ktoré zachytávajú stav nezaplatených akcií ako jednu z protipoložiek základného imania. Ide o pohĐadávky u akcionárov.
Analýza aktivity Ukazovatele aktivity umožĖujú vyjadriĢ, kvantifikovaĢ a analyzovaĢ, ako úþinne podnik využíva svoj majetok. Nedostatoþné využívanie majetku je svojím spôsobom rovnaké ako situácia, keć podnik má priveĐa majetku. S tým sú spojené nadpriemerné náklady, pretože majetok treba ochraĖovaĢ, udržiavaĢ, jeho veĐká þasĢ je krytá úverom a vysoký stav majetku si vyžaduje vysoký úver, ktorý plodí vysokú úrok a pod. Nedostatoþný stav zásob má napr. za následok nízky objem výroby a podnik tak prichádza o tržby, ktoré by mohol dosiahnuĢ. Na vyjadrenie aktivity slúžia ukazovatele vypovedajúce o obratovosti (viazanosti, nároþnosti) majetku ako celku i jeho jednotlivých súþastí. ❒ Doba obratu zásob – vypovedá o tom, koĐko dní trvá jedna obrátka zásob (v dĖoch).
Výpoþet:
( priemerný stav zásob / tržby ) * 365
❒ Doba inkasa pohĐadávok – vyþísĐuje, koĐko dní v priemere trvá, kým od realizácie,
fakturácie dôjde k inkasu za pohĐadávku. Vypovedá o platobnej disciplíne odberateĐov. Výpoþet: ( priemerný stav pohĐadávok / tržby ) * 365 ❒ Doba splácania záväzkov – kvantifikuje dobu trvania úhrady záväzku od momentu jeho
vzniku. Výpoþet:
( priemerný stav záväzkov / náklady ) * 365
❒ Obrat celkových aktív – vyjadruje, koĐkokrát sa aktíva obrátia za rok. Výpoþet:
tržby / priemerný stav aktív ❒ Obrat stálych aktív – vyjadruje, koĐkokrát sa stále aktíva obrátia za rok. Výpoþet:
tržby / primerný stav stálych aktív ❒ Obrat peĖazí – udáva, koĐkokrát sa peniaze obrátili poþas analyzovaného obdobia. Je nutné
konfrontovaĢ ho s ukazovateĐom bežnej likvidity. Výpoþet: tržby / priemerný stav hotovosti a peĖažných ekvivalentov ❒
Doba obratu celkových aktív – výpoþet:
( priemerný stav aktív / tržby ) * 365
CASH FLOW Cash flow môže vystupovaĢ v 2 javových formách: - cash flow ako ukazovateĐ – informuje o ekonomickej situácii podnikateĐského subjektu a charakterizuje schopnosĢ tvoriĢ prebytky v hotovosti; jeho úloha je nezastupiteĐná pri posudzovaní efektívnosti vykonávaných þinností podniku - cash flow ako výkaz (prehĐad o peĖažných tokoch) – popisuje toky hotovosti v rámci jednotlivých þinností vykonávaných podnikom; je súþasĢou úþtovnej závierky a tie podniky, ktoré majú povinnosĢ auditu úþtovej závierky a zverejnenia údajov z nej, ho predkladajú daĖovému úradu Základný vzĢah medzi ziskom a peĖažnými tokmi: ✔ ZISK - úþtovná kategória, ktorá závisí od pravidiel úþtovania, pri výpoþte zisku sa úþtovníctvo orientuje na náklady a výnosy za urþité þasové obdobie
✔ PEĕAŽNÉ TOKY – odrážajú to, þo bolo v peĖažnom vyjadrení skutoþne prijaté alebo zaplatené, t.j. nutne vznikajú rozdiely medzi ziskom a peĖažnými tokmi (cash flow) Definícia pojmov, potrebných pre vyþíslenie cash flow: peĖažné prostriedky – peniaze v hotovosti, ceniny, peniaze na ceste, peĖažné prostriedky na bankových úþtoch, úverový limit na bežnom bankovom úþte (kontokorent) peĖažné ekvivalenty – krátkodobý, vysoko likvidný finanþný majetok, ktorý je Đahko zameniteĐný za dopredu známe sumy peĖažných prostriedkov, u ktorého nie je riziko výraznej zmeny hodnoty v þase. Sú to: - termínované vklady na bankových úþtoch, ktoré sú uložené najviac na trojmesaþnú výpovednú lehotu - likvidné a obchodovateĐné CP so splatnosĢou najviac 3 mesiace od dátumu obstarania - prioritné akcie, ktoré úþtovná jednotka vlastní, a to do 3 mesiacov pred ich splatnosĢou peĖažné toky – príjmy a výdavky peĖažných príjmov a peĖažných ekvivalentov
Pred samotným výpoþtom cash flow je potrebné rozþleniĢ jednotlivé úþtovné operácie a priradiĢ ich k þinnostiam, s ktorými úzko súvisia. Rozoznávame: a) základnú podnikateĐskú þinnosĢ – základné zárobkové þinnosti úþtovnej jednotky a ostatné þinnosti, ktoré nepatria medzi investiþnú a finanþnú þinnosĢ b) investiþná þinnosĢ – obstaranie a vyradenie NIM, HIM a FI, ktoré nie sú súþasĢou peĖažných ekvivalentov c) finanþná þinnosĢ – þinnosti, ktoré spôsobujú zmeny vo veĐkosti a zložení vlastného imania, pohĐadávky a záväzky úþtovnej jednotky vzĢahujúce sa k finanþnej þinnosti Spôsoby vykazovania peĖažných tokov: 1. þistá priama metóda – je založená na priamom zachytávaní jednotlivých druhov peĖažných príjmov a výdavkov. Dá sa sledovaĢ priamo na úþtoch peĖažných prostriedkov a peĖažných ekvivalentov, je preto veĐmi zrozumiteĐná, ale jej nevýhodou je, že nevysvetĐuje príþiny rozdielu medzi úþtovným ziskom (resp. úþtovnou stratou) a peĖažnými prostriedkami. Je veĐmi prácna, lebo sa musí identifikovaĢ každá zmena na úþtoch peĖažných prostriedkov a peĖažných ekvivalentov. 2. modifikovaná priama metóda – vychádza tiež z peĖažných príjmov a výdavkov, priþom sa snaží sledovaĢ ich prírastky a úbytky. UmožĖuje sledovaĢ cash flow za jednotlivé þinnosti. (Výpoþet cash flow z investiþných a finanþných þinností je uvedený pri nepriamej metóde.) Oznaþenie A. A.1. A.2. A.3. A.4. A.5. A.6. A.7. A.8. A.9. A.10. A.11. A.12. A.13. A.14.
TEXT ýistý peĖažný tok zo základnej podnikateĐskej þinnosti (súþet r. 02 až 15) Príjmy z predaja tovaru Výdavky na nákup tovaru Príjmy z predaja vlastných výrobkov Príjmy z predaja služieb Výdavky na obstaranie materiálu Výdavky na obstaranie energie Výdavky na služby Výdavky na osobné náklady Výdavky na dane a poplatky Ostatné príjmy týkajúce sa prevádzkovej þinnosti Ostatné výdavky týkajúce sa prevádzkovej þinnosti Špecifické položky (zaplatená daĖ z príjmov) Alternatívne vykazované položky Ostatné položky týkajúce sa základnej podnikateĐskej þinnosti
ý. riadku
Úprava
01 02 03 04 05 06 07 08 09 10 11 12 13 14 15
+ + + + +/+/-
3. nepriama metóda (používa sa v SR) – vychádza z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi, teda z hospodárskeho výsledku po zdanení daĖou z príjmov. Tento hospodársky výsledok sa upravuje o nepeĖažné operácie, t.j. zmeny stavu súvahových položiek aktív a pasív, ktoré vyjadrujú rozdiel medzi tokmi príjmov a výdavkov, a tokmi nákladov a výnosov. (Pri vykazovaní peĖažných tokov z investiþnej a finanþnej þinnosti sa uplatĖuje priama metóda.) Príslušnými úpravami dospejeme k hodnote rozdielu medzi koneþným zostatkom peĖažných prostriedkov a zaþiatoþným stavom. Platí: koneþný zostatok – zaþiatoþný zostatok = zmena stavu peĖažných prostriedkov Dôležitú úlohu tu zohrávajú informácie z analytickej evidencie k súvahových a výsledkovým úþtom. Pri výpoþte cash flow sa predpokladá správne úþtovanie úþtovných prípadov poþas úþtovného obdobia. Pri úþtovaní nákladov a výnosov sa uplatĖuje tzv. akruálny princíp, t. z., že náklady a výnosy sa úþtujú v tom období, s ktorým þasovo a vecne súvisia, bez ohĐadu na to, þi v súvislosti s nimi nastal alebo nenastal pohyb peĖažných prostriedkov. Vplyv na zmenu peĖažných prostriedkov je potom takýto: zmena stavu peĖažných prostriedkov: HV bežného úþtovného obdobia - výnosy, ktoré nie sú príjmami + náklady, ktoré nie sú výdavkami - výdavky, ktoré nie sú nákladmi + príjmy, ktoré nie sú výnosmi Z uplatĖovania akruálneho princípu je zrejmé, že vznik nákladov a výnosov je úplne oddelený od toku peĖažných prostriedkov. Základným problémom tu potom je, ako premietnuĢ vplyv nákladov a výnosov na peĖažný tok. Podstatou tejto transformácie je to, že každý úþtovný prípad, ktorý spôsobuje náklad alebo výnos, vplýva súþasne na aktívum alebo pasívum úþtovnej jednotky. Zisk sa potom upravuje o zmeny aktív a pasív, priþom pokles aktív a prírastok pasív sa považuje za tvorbu (zdroje) peĖažných prostriedkov (hovoríme o kladnom peĖažnom toku). Rast aktív a pokles pasív pôsobí na peĖažné prostriedky ako ich použitie (hovoríme o zápornom peĖažnom toku). Oznaþenie P. A. Z. A.1. A.1.1. A.1.2. A.1.3.
TEXT Stav peĖažných prostriedkov na zaþiatku úþtovného obdobia ýistý peĖažný tok zo základnej podnikateĐskej þinnosti Z. + A.1. + A.2. Úþtovný hospodársky výsledok za úþtovnú jednotku Úpravy o nepeĖažné operácie (súþet r. 05 až 11) Odpisy stálych aktív Odpis opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku Zmena zostatkov rezerv
ûíslo riadku 01
Úprava +
-
zisk
strata
+ aktívna prírastok aktíva úbytok, pasíva prírastok prírastok strata náklad
pasívna úbytok aktíva prírastok, pasíva úbytok úbytok zisk výnos
úbytok prírastok úbytok úbytok
prírastok úbytok prírastok prírastok
02 03 04 05 06 07
A.1.4.
Zmena zostatkov þasového rozlíšenia nákladov, výnosov a dohadných úþtov
08
A.1.5. A.1.6. A.1.7. A.2. A.2.1. A.2.2. A.2.3. A.2.4. B. B.1. B.1.1. B.1.2. B.1.3.
Zmena zostatkov opravných položiek k stálym aktívam Zisk (strata) z predaja stálych aktív Zúþtovanie oceĖovacích rozdielov z kapitálových úþastín Úpravy obežných aktív (súþet r. 13 až 16) Zmena stavu pohĐadávok Zmena stavu krátkodobých záväzkov Zmena stavu zásob Zmena stavu krátkodobého finanþného majetku Investiþná þinnosĢ B.1. + B.2. + B.3. Obstaranie stálych aktív (súþet r. 18 až 21) Obstaranie hmotného investiþného majetku Obstaranie nehmotného investiþného majetku Obstaranie finanþných investícií
09 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21
-
Oznaþenie B.2. B.2.1. B.2.2. B.3. B.3.1. B.3.2. C. C.1. C.1.1. C.1.2. C.1.3. C.1.4. C.1.5. C.1.6. C.2. C.2.1. C.2.2. C.2.3. C.2.4. C.2.5. C.2.6. C.2.7. C.2.8. D. R.
TEXT Výnosy z predaja stálych aktív (súþet r. 23 a 24) Výnosy z predaja HIM a NIM Výnosy z predaja finanþných investícií Komplexný prenájom (súþet r. 26 a 27) Úprava pohĐadávok z komplexného prenájmu Úhrada záväzkov z komplexného prenájmu Finanþná þinnosĢ C.1. + C.2. Zmena stavu dlhodobých záväzkov (súþet r. 30 až 35) Zvýšenie dlhodobých úverov Zníženie dlhodobých úverov Zvýšenie záväzkov z dlhopisov Zníženie záväzkov z dlhopisov Zvýšenie ostatných dlhodobých záväzkov Zníženie ostatných dlhodobých záväzkov Zvýšenie a zníženie vlastného imania z vybraných operácií (súþet r. 37 až 44) Upísanie cenných papierov a úþastín Premena dlhopisov na akcie PeĖažné dary a dotácie, príp. dary v podobe pohĐadávok a krátkodobého finanþného majetku Kapitalizácia záväzkov Úhrada straty spoloþníkmi Nárok na dividendy a podiely na zisku Vyplatenie vlastného imania spoloþníkom Odpis vlastných akcií Rozdiel R. – P. – A. – B. – C. Stav peĖažných prostriedkov na konci úþtovného obdobia P. + A. + B. + C. + D.
ûíslo riadku 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35
Úprava +
-
+ + + -
+ + + -
36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46
+ + + + +
kladný
záporný
ýistý peĖažný tok zo základnej podnikateĐskej þinnosti je rozdelený do 3 þastí: a) úþtovný HV po zdanení daĖou z príjmov za úþtovnú jednotku b) nepeĖažné operácie, ktorý vplývajú na celkovú zmenu peĖažných prostriedkov. Sú to náklady (príp. výnosy), ktoré v sledovanom úþtovnom období neznamenajú pohyb peĖazí. c) úpravy bežných aktív, ktoré sa týkajú prevádzkovej oblasti. NeovplyvĖujú peĖažné prostriedky priamo, lebo v inom þase vzniká náklad (výnos) a v inom þase výdavok (príjem – inkaso). Vplyv sa teda vyjadruje cez zmenu stavu zásob, pohĐadávok, krátkodobých záväzkov a krátkodobého finanþného majetku. PeĖažné toky z investiþnej þinnosti sú Đahko identifikovateĐné. VyþísĐujú sa tu v podstate rozdiely medzi príjmami a výdavkami v þlenení na: - obstaranie stálych aktív (þiže výdavky) - výnosy z predaja stálych aktív (þiže príjmy) - výsledok z komplexného prenájmu (inkaso pohĐadávok je príjem, zaplatenie záväzkov je výdavok) Pri peĖažných tokoch z finanþných þinností sa vykazujú 2 skupiny informácií: - zmena stavu dlhodobých záväzkov - zvýšenie a zníženie vlastného imania z vybraných operácií Charakteristika niektorých položiek výkazu cash flow: ✔ Odpisy predstavujú náklad bežného obdobia, ktorý nie je výdavkom tohto obdobia (t.j. nie je spojený s pohybom peĖazí). Odpisy ako náklad znížili HV, musíme ho preto v peĖažných tokoch pripoþítaĢ, aby sme vyrovnali nesúlad medzi ziskom a príjmami.
✔ Pri opravnej položke k nadobudnutému majetku môžu nastaĢ 2 prípady. Ak vydražená cena majetku je vyššia ako úþtovná hodnota, hovoríme o aktívnej opravnej položke k nadobudnutému majetku – v tomto prípade odpis opravnej položky je náklad, ktorý nespôsobuje výdavok, a preto ho pripoþítame. Ak je vydražená cena nižšia ako úþtovná hodnota, hovoríme o pasívnej opravnej položke – odpis opravnej položky tak zvyšuje výnosy bežného roka, ale nespôsobí príjem, preto ju treba odpoþítaĢ. ✔ Tvorba rezerv sa úþtuje do nákladov, þiže znižuje HV, ale nespôsobuje výdavok, preto sa pripoþíta. ýerpanie rezerv sa úþtuje do výnosov, þiže zvyšuje HV, ale nespôsobuje príjem peĖazí, preto sa odpoþíta. ✔ Pri zúþtovaní oceĖovacích rozdielov z kapitálových úþastín môžu nastaĢ 2 situácie. Predaj CP úþtovnej jednotky, v ktorej máme majetkovú úþasĢ, priþom vznikne HV zisk (úþtovaný do výnosov), pôsobí ako záporný peĖažný tok a odpoþíta sa. Ak nám z predaja CP úþtovnej jednotky, v ktorej máme majetkovú úþasĢ vznikne HV strata (úþtovaná do nákladov), pôsobí to ako kladný peĖažný tok a pripoþíta sa. CieĐom podnikateĐského subjektu musí byĢ dostatoþná tvorba cash cash flow), a to v takej štruktúre, aby boli dodržané isté zásady podniku. Vychádzajúc z uvedeného predpokladu treba navrhnúĢ dostatoþne rýchly obrat majetku a vþasné uhrádzanie záväzkov, a to podniku:
flow (samozrejme že kladného finanþno-ekonomickej analýzy odporúþania, ktoré zabezpeþia v þlenení na jednotlivé þinnosti
1. v oblasti základných podnikateĐských þinnosti – podnikateĐský subjekt by mal: - zabezpeþiĢ rýchlu transformáciu zásob na hotovosĢ - brzdiĢ nekontrolovaný rast pohĐadávok (poskytovaním motivaþných impulzov svojim odberateĐom, napr. skonto) - využívaĢ krátkodobé CP ako nástroj uloženia doþasne uvoĐnenej likvidity - uhrádzaĢ krátkodobé záväzky a úvery v takom þasovom horizonte, ako je dohodnuté s dodávateĐom (súþasne zabezpeþiĢ k tomuto dĖu dostatoþný prísun hotovosti) 2. v oblasti investiþných þinností – podnik sa má snažiĢ o uvážené a vyvážené investovanie. Záporný koneþný výsledok môže vzniknúĢ len vtedy, ak základné podnikateĐské þinnosti, resp. finanþné þinnosti vykazujú dostatoþnú tvorbu hotovosti (prebytkovosĢ). Z krátkodobého hĐadiska sa uvedený problém dá riešiĢ, ale dlhodobý nedostatok investiþných zdrojov môže ohrozovaĢ finanþnú a kapitálovú štruktúru podniku. 3. v oblasti finanþných þinností – ide o tieto opatrenia: - riadenie dlhodobých záväzkov, priþom je potrebné zohĐadniĢ predovšetkým výšku úroþeného cudzieho kapitálu (z ktorého je podnik povinný odvádzaĢ úroky, príp. ćalšie poplatky) - navyšovanie základného imania, ktoré predstavuje mohutný nástroj na získavanie dlhodobého kapitálu (a súþasne dokáže vykryĢ nedostatok hotovosti v predchádzajúcich þinnostiach). ZároveĖ je však nutné podotknúĢ, že tieto zdroje by nemali slúžiĢ na riešenie krátkodobých finanþných Ģažkostí podniku, ale skôr na vykrytie nedostatku zdrojov v oblasti investícií. Faktory negatívne ovplyvĖujúce udržanie optimálneho cash flow: - druhotná platobná neschopnosĢ - platenie daní z výnosov, z ktorých príjmy neboli (a možno ani neprídu) - nadmerne veĐa kapitálu viazaného vo forme zásob (pozor na bezobrátkové zásoby) - prudko sa meniaca situácia na trhoch, odhad neoþakávaných udalostí
