EURÓPA PRE ĽUDÍ 10. zjazd Európskej odborovej konfederácie Praha 2003
AKČNÝ PROGRAM Schválený na 10. riadnom zjazde EOK 26.-29.5. 2003
1
10. zjazd Európskej odborovej konfederácie (ETUC, ďalej EOK) sa uskutočnil v Prahe 26. a 27.mája 2003. Účastníkmi zjazdu boli delegáti zo 77 národných konfederácií z 35 krajín a z 11 európskych odborových federácií, členských organizácií EOK. Títo na zjazde zastupovali vyše 60 miliónov pracujúcich. Na zjazde sa zúčastnili aj partnerské odborové organizácie z Albánska, BosnyHercegoviny, Srbskej republiky, Čiernej Hory a Kosova. Ďalšími hosťami zjazdu boli generálni tajomníci Medzinárodnej konfederácie slobodných odborov (ICFTU), Svetovej konfederácie práce (WCL), Medzinárodnej konfederácie arabských odborov (ICATA), Nordickej rady odborov (NFS),Poradného orgánu odborov pri OECD (TUAC) a orgánu zastupujúceho odborové organizácie MERCOSUR1 Pozorovateľmi na zjazde boli zástupcovia AFL-CIO (USA), Rengo (Japonsko), FNPR (Rusko) a GCTU ( Spoločenstvo nezávislých štátov). Ďalšími hosťami boli členovia parlamentu a zástupcovia mimovládnych organizácii pôsobiacich v sociálnom sektore. Oficiálnymi hosťami z najvyššieho politického zastúpenia boli predseda vlády ČR V. Špidla; predseda Európskej komisie R. Prodi /cez video spojenie/; európska komisárka A. Diamantopoulou; predseda EcoSoc R. Briesch; predseda výboru pre zamestnanosť a sociálne záležitosti v Európskom parlamente T.Bouwman; K. Tapiola, výkonný riaditeľ MOP a ďalší. Na zjazde vystúpil predseda Európskeho konventu Valéry Giscard d`Estaing Na zjazde sa zúčastnil ako čestný hosť aj bývalý predseda Európskej komisie Jacques Delors.
1
/juhoamerické štáty- Argentína, Brazília, Paraguaj, Uruguaj / .
2
PREDSLOV Európa vstupuje do novej fázy svojej histórie. V blízkej budúcnosti bude kontinent zjednotený prostredníctvom procesu rozšírenia. Pracujúci očakávajú, že budú mať väčšie a lepšie pracovné príležitostí a občania si želajú plné uznanie svojich práv. 10. zjazd EOK sa koná v novom medzinárodnom kontexte, ktorý vzbudzuje vážne obavy z hľadiska hospodárstva i politiky . Dlhodobo fungujúce multilaterálne medzinárodné inštitúcie a vzťahy sa spochybňujú a rýchle sa zhoršujúca ekonomická situácia môže ľahko prejsť do recesie. Budúcnosť samotnej Európskej únie je ohrozená, ak sa neurobia jednoznačné rozhodnutia na presadzovanie európskeho sociálneho modelu a neprijme sa politický profil a nezávislá úloha v medzinárodných záležitostiach Únie. Európa by mala pracovať súdržne a jednotne a plne dodržiavať Chartu OSN pri mierovom riešení konfliktov. Iba posilnením jej identity a sociálnej vízie môže Európa zohrávať kľúčovú úlohu pri zvládnutí globalizácie, pri presadzovaní trvalo udržateľného rozvoja a obhajovaní mieru, demokracie a ľudských práv, s cieľom vytvárať stabilné a dôstojné pracovné miesta a realizovať slobodné uplatňovanie sociálnych práv a práv odborov. EOK je presvedčená, že rozšírenie predstavuje predovšetkým jedinečnú historickú príležitosť zjednotenia ľudí Európy vychádzajúc zo základných demokratických hodnôt. Je to prostriedok na zabezpečenie mieru a politickej stability v Európe a ako prispieť k hospodárskemu a spoločenskému vývoju a k zlepšeniu životných a pracovných podmienok. Rozširovanie znamená investovanie do spoločnej budúcnosti ľudí Európy. V rámci rozširovania je preto potrebné, aby bolo viac Európy. EOK očakáva, že Európsky konvent dodá ústavnú zmluvu, ktorá je schopná reagovať na výzvy a dá Únii demokratické, efektívne a transparentné inštitúcie na základe európskych aktívnych občianskych práv. Treba ale poznamenať, že budúci rozvoj EÚ ovplyvňuje nielen sociálny model jej súčasných členských štátov a prístupových krajín, ale aj priamo či nepriamo európske krajiny mimo únie, menovite EFTA /Európska asociácia voľného obchodu- Island, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko/ a EEA /Európsky hospodársky priestor/.
3
Na poslednom zjazde, keď sa zdalo, že niet inej než neo-liberálnej cesty, EOK sa rozhodla nastoliť cieľ plnej zamestnanosti, ktorá by sa dosiahla cez politické rozhodnutia stimulujúce kvalitatívny ekonomický rast a sociálnu súdržnosť, najmä posilnením verejnoprospešných služieb, ako aj cez sociálne dohodovanie a vyjednávanie na európskej úrovni. Za posledné štyri roky nielenže vzrástli hlasy na odstránenie neoliberálnej paradigmy na celom svete kvôli jej neblahým následkom, ale tento cieľ uprednostnila aj samotná EÚ schválením lisabonskej stratégie, čo potvrdilo, že naše požiadavky boli opodstatnené. Lisabonská stratégia má však v súčasnosti problémy a nezamestnanosť opäť v Európe vzrastá. Predovšetkým je to vďaka pasivite európskych predstaviteľov, ktorí sa zdržujú podporovať silnejšiu európsku koordináciu ekonomickej, fiškálnej, rozpočtovej a investičnej politiky, aby odvrátili nepriaznivú ekonomickú situáciu a umožnili Európe plne využívať vlastný potenciál na naštartovanie ekonomického rastu. EOK vyzýva, aby sa tieto základné podmienky naplnili a aby sa znovu potvrdila lisabonská stratégia ako jediná cesta, ktorou sa dá vyhnúť úpadku európskej ekonomiky a spoločnosti. Usilovanie sa o konkurencieschopnosť cez sociálnu dereguláciu, znižovanie práv pracujúcich a ich ochrany je nielen neprijateľné zo sociálneho hľadiska, ale aj ekonomicky neefektívne z dlhodobejšieho pohľadu. Za posledných pár rokov sa EOK, národné centrály a európske odborové federácie držali hodnôt a politiky európskeho sociálneho modelu a samy sa stali súčasťou reformného procesu. V nastávajúcom období ich zodpovednosť vzrastie a aby sme si túto zodpovednosť ctili, európske odbory musia posilniť svoje organizácie, aby zastupovali nový svet práce, organizovali neorganizovaných, aby vzrástol význam odborov v ekonomike i spoločnosti ako celku. Samotná EOK potrebuje byť silnejšia a jej kompetencie výraznejšie, nakoľko len spojením svojho úsilia a efektívnou nadnárodnou koordináciou svojich aktivít môžu európske odbory podporovať odborové práva, viac a lepšie pracovné miesta a sociálny vývoj v Európe, ktorý sa konečne zjednocuje. 10.zjazd EOK vyhlasuje, že tento Akčný plán tvorí jasne stanovené nadväzné opatrenia na rezolúcie schválené na 9.zjazde v Helsinkách v júli 1999. Ďalej, všetky rezolúcie, ktoré neboli pripomienkované týmto akčným plánom zostávajú v platnosti a tvoria naďalej referenčný rámec pre návrhy a záväzky EOK v mene európskych zamestnancov a pre ich požiadavky voči zamestnávateľom a európskym inštitúciám.
4
1. NAŠA VÍZIA EURÓPY 10. zjazd EOK ukladá EOK : a) Naše ciele 1) Usilovať sa, aby sa EÚ budovala na mierových základoch, slobode, demokracii, základných právach, rovnosti príležitostí a rovnosti medzi mužmi a ženami, trvalo udržateľnom rozvoji, solidarite, sociálnej spravodlivosti, plnej zamestnanosti a kvalitných pracovných príležitostiach, na ekonomickej, sociálnej a územnej súdržnosti, vysokom stupni telesného a duševného zdravia, vzdelávaní, odbornej príprave a celoživotnom vzdelávaní, na blahobyte a prosperite a princípoch európskeho sociálneho modelu, na princípe ochrany menšín, na univerzálnom a rovnakom prístupe k vysoko kvalitným verejnoprospešným službám a aby bola organizovaná na báze solidarity a sociálnej trhovej ekonomiky. 2) Vyzýva svojich členov, aby viedli kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2004 na podporu sociálnej Európy a na presadzovanie odborových práv, s cieľom zvýšiť účasť na voľbách a zabezpečiť, aby zvolení zástupcovia získali ľudovú podporu. b) Ústavná zmluva pre rozšírenú EÚ 3) Vyvíjať tlak na takú ústavnú zmluvu, ktorá vychádza z našich cieľov; 4) Viesť kampaň za plné začlenenie Charty základných práv do ústavnej zmluvy s právne záväznými účinkami a so zaručením spravodlivosti, ako prvého kroku k uznaniu základných práv na európskej úrovni;
5) Pracovať tak, aby sa budúca fáza rozširovania EÚ úspešne dokončila s plnou implementáciou sociálnych acquis, s plným uznaním príležitostí a výziev, ktoré toto rozšírenie prináša pre odbory, ale aj EÚ. 6) Bojovať za proces európskej integrácie s ekonomickou a sociálnou dimenziou, ktorá prekročí jednotný trh a jednotnú menu a bude smerovať k sociálnej a politickej únii spravovanej efektívnymi, transparentnými a demokratickými inštitúciami; 7) Presadzovať realizáciu skutočného priestoru na slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť. c) Plná zamestnanosť a kvalita práce 8) Naďalej bojovať za plnú zamestnanosť ako základný makroekonomický cieľ v politike. 9) Rozvíjať modernú koncepciu plnej zamestnanosti, ktorá vychádza najmä z rovnosti medzi mužmi a ženami, vysokokvalitných pracovných príležitostí, práva na celoživotné vzdelávanie a práva na možnosť voľby na trhu práce, ktorý je otvorený každému, s cieľom zvýšiť podiel účasti pracovnej sily na ňom, zavádzať minimálne sociálne normy na zvýšenie kvality práce a ochrany pracovníkov a zároveň odmietať narastajúcu neistotu v podmienkach zamestnanosti. d) Sociálne začlenenie a súdržnosť 10) Bojovať proti sociálnemu vylúčeniu, chudobe a nerovnosti berúc do úvahy potreby špecifických skupín v celom politickom spektre pôsobnosti, a to
5
posilnením ekonomickej, sociálnej a územnej súdržnosti v rozšírenej Európe vychádzajúc zo sociálnej spravodlivosti, prerozdelenia bohatstva a vzostupnej harmonizácie; 11) Uznávať rôznorodosť európskej pracovnej sily a budovať solidaritu medzi generáciami, zamestnanými i nezamestnanými, ekonomicky aktívnymi pracovníkmi a pracovníkmi na dôchodku a medzi pracovníkmi mimo vlastných hraníc, odvetví i profesií; e) Verejný sektor a verejnoprospešné služby 12) Presadzovať vysokokvalitné verejnoprospešné služby a verejné služby s rovnakým a univerzálnym prístupom, ako dôležitý nástroj na plnú implementáciu základných občianskych práv v európskom sociálnom modeli a posilňovať verejnoprospešné služby na všetkých úrovniach opierajúc sa o vysokokvalifikovanú pracovnú silu a adekvátne financovanie. f) Sociálna ochrana 13) Opätovne zdôrazňovať prioritu a posilnenie zákonných a kolektívne dohodnutých systémov sociálnej ochrany, posilniť ich trvalo udržateľné a viac na zamestnanosť orientované financovanie a zabezpečiť, aby sa do úvahy brali meniace sa rodinné štruktúry, atypické zmluvné vzťahy a starnutie populácie a posilnili priame práva tak, aby všetci zamestnanci a občania boli zahrnutí do zákonných systémov sociálnej ochrany. 14) Odvrátiť neoliberálne prístupy podnikov a vlád, ktoré pod zámienkou rozširovania a konkurencieschopnosti oslabujú sociálne ochranné siete a degradujú práva zamestnancov.
g) Kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg 15) Posilniť odborové práva a kolektívne pracovnoprávne vzťahy vo všetkých členských štátoch, prístupových krajinách a iných európskych krajinách a viesť kampaň za plné nadnárodné odborové práva, s cieľom vybudovať ozajstný európsky vyjednávací priestor pre sociálnych partnerov, v ktorom sa kolektívne dohody vždy uznávajú ako prostriedok implementácie práva EÚ. h) Rovnosť medzi mužmi a ženami 16) Požadovať zaradenie koncepcie rovnosti medzi mužmi a ženami do základných hodnôt EÚ a tiež zvýšiť jej podiel na kompetenciách EÚ; 17) Zabezpečiť, aby sa acquis communautaire vo vzťahu k rovnosti odmeňovania a rovnosti medzi mužmi a ženami premietli do všetkých politických rozhodnutí a povzbudiť zastúpenie žien vo všetkých rozhodovacích orgánoch. i) Boj proti diskriminácii, rasizmu a xenofóbii 18) Bojovať proti diskriminácii v Európskej únii vo všetkých jej formách, vo vzťahu k pohlaviu, národnosti, rasy, etnika, zníženej spôsobilosti, sexuálnej orientácie a identity, veku, náboženstva a sociálneho pôvodu, najmä vo forme k tomu určených smerníc, uplatňujúc článok 13 vo všetkých oblastiach; 19) Reagovať a konať voči predsudkom, ktoré sa môžu vyskytovať vo vlastných odborových štruktúrach.
6
j) Trvalo udržateľný rozvoj ako usmerňujúca zásada 20) Podporovať zaradenie trvalo udržateľného rozvoja do ekologických, ekonomických a sociálnych oblastí.
na požiadavky ľudí a základné práva pracujúcich a zabezpečiť lepšie rozloženie celosvetového bohatstva; l) Posilnenie EOK a európskej odborovej identity
k) Globalizácia
22) Zvyšovať viditeľnosť a autonómiu EOK, posilniť dostupné zdroje a čo najefektívnejšie ich využívať;
21) Bojovať proti neoliberálnym koncepciám globalizácie a viesť kampaň za proces globalizácie usmerňovaný demokratickými inštitúciami, s cieľom zabezpečiť, aby globalizácia rešpektovala a reagovala
23) Oslovovať a motivovať mladšie generácie, aby aktívne participovali na práci odborov a podieľali sa na rozvoji spoločnosti a aby zvažovali svoj spôsob práce, ambície, vnímanie a priority.
3) EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY MODEL 10. zjazd ukladá EOK: a) Od Lisabonu k väčším a lepším pracovným príležitostiam 1) Pracovať na implementácii lisabonskej stratégie, najmä vo vzťahu k záväzku na vytváranie „ väčších a lepších pracovných príležitostí“, plnej zamestnanosti a na vytváraní znalostnej spoločnosti za pomoci rôznych politických stratégii, ktoré umožnia trvalo udržateľný ročný nárast o 3%; 2) Zabezpečiť, aby luxemburský proces zostal hlavným nástrojom koordinácie politiky trhu práce, pričom zdôrazňovať, že „širšie ekonomické politické odporúčania“ musia taktiež prispievať k plnej zamestnanosti, a taktiež žiadať nadväznosť medzi týmito procesmi; 3) Zlepšiť spoluúčasť sociálnych partnerov a rokovanie s nimi na všetkých úrovniach, najmä na národnej, regionálnej a miestnej
úrovni v Národnom akčnom pláne pre zamestnanosť a sociálne začlenenie, povzbudzovať členské organizácie, aby sa angažovali v implementácii a hodnotení európskej stratégie zamestnanosti na národnej úrovni a prispeli k informovanosti o stratégii zamestnanosti; 4) Zabezpečiť, aby sa aktivačná politika zamerala na pozitívne ciele viac zamerané na vzdelávanie, podporu a voľbu povolania, než nútiť ľudí, aby si našli akékoľvek zamestnanie; 5) Podporovať stabilné a vysoko kvalitné pracovné miesta prostredníctvom legislatívy EÚ a kolektívne dohodnutých ustanovení vo vzťahu k problematike ako je pracovný čas, mzdy a pracovné podmienky, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a možnosť vzdelávania, a tým prispieť k trvalému pracovnému životu a konkurencieschopnosti EÚ; 6) Zabezpečiť, aby sa prechodné pracovné zmluvy uzatvárali len za
7
istým účelom, a tým zabrániť rozširovaniu nestabilných pracovných zmlúv na trhu práce; 7) Pracovať na zlepšení pracovných podmienok a bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, najmä prostredníctvom implementácie „Stratégie spoločenstva o bezpečnosti a ochrane zdravia na roky 2002 – 2006“; 8) Bojovať za záväzné ustanovenia, či už kolektívne dohodnuté alebo zo zákona vyplývajúce, na ochranu pracovníkov pred diskrimináciou a nestabilnosťou pracovných príležitostí: pred externalizáciou, agentúrami na dočasné práce apod. , ako aj za efektívne kontrolovanie implementácie Smernice o vysielaní pracovníkov; 9) Robiť dopredu opatrenia, ktoré predídu riziku vytvárania nových skupín sociálne vylúčených, kvôli problémom, ktoré majú pracovníci v ohrozených situáciách dostať sa k novým informačným technológiám; 10) Bojovať proti diskriminácii medzi mužmi a ženami prostredníctvom takej politiky zamestnanosti, ktorá podporí ekonomickú nezávislosť žien, vrátane verejne financovaných vysokokvalitných služieb starostlivosti o závislých, zlepšiť kvalitu zamestnania žien s právom na zamestnanie na plný úväzok a na čiastočný, ako jednu z možností a odstraňovať rozdiely medzi mužmi a ženami pokiaľ ide o mzdy, vytvárať tlak zlepšenie a zvýšenie profesijných možností, odstraňovať bariéry medzi tradičnými mužskými a ženskými profesiami; 11) Zdôrazňovať, že pre rovnosť medzi ženami a mužmi a pre účasť na trhu práce je dôležité pristupovať k
individuálnemu zdaňovaniu namiesto spoločného rodinného; 12) Požadovať právo na platenú rodičovskú dovolenku a udržanie dôchodkov a práv na sociálne zabezpečenie počas prerušenia kariéry a robiť kampaň za adekvátne príjmy počas rodičovskej dovolenky; 13) Povzbudzovať plné zapájanie odborov do aktivít zameraných na vylúčenie všetkých foriem diskriminácie, najmä na pracovisku, s cieľom uplatňovať v praxi zásady Článku 13; 14) Bojovať proti diskriminácii v Európe vo vzťahu k imigrantom, čiernym, menšinám, náboženským menšinám pracujúcich alebo na základe sexuálnej orientácie, najmä na trhu práce; 15) Angažovať sa pri odstraňovaní diskriminácie a zabraňovať diskriminácii voči mladým i starším pracovníkom, ktorí najviac pociťujú vylúčenie na trhu práce; 16)Vytvárať akčný nátlak a európske normy na zmenu v prospech postupného zbližovania životných a pracovných podmienok a za sociálne začlenenie postihnutých ľudí, ktoré budú viac odrážať ich potreby a názory; 17) Usilovať sa o odstránenie nelegálnej práce, s finančným postihom nesvedomitých obchodníkov a nezodpovedných zamestnávateľov a uplatňovať zásadu rovnakého zaobchádzania a obhajovania záujmov všetkých zamestnancov; 18) Viesť ďalej kampaň za 35 hodinový pracovný týždeň a za inovačné opatrenia znižujúce pracovnú dobu prostredníctvom kolektívnych dohôd, v prípade potreby v súčinnosti s legislatívou, vrátane revízie Smernice
8
o pracovnej dobe, aby sa zabezpečila jej platnosť pre všetkých pracujúcich, s cieľom dosiahnuť zosúladenie pracovného a rodinného života, reagujúc na požiadavku kvalitných pracovných miest a vzdelávania a majúc na pamäti aspekty zamestnanosti a životného prostredia; b) Spravovanie hospodárstva a Pakt stability a rastu 19) Usilovať sa o efektívnejšie európske spravovanie ekonomiky, zabezpečovať rovnováhu medzi ekonomickou účinnosťou a sociálnou súdržnosťou, zachovávať stabilitu ako nevyhnutnú podmienku na vyšší hospodársky rast a na väčšie pracovné príležitostí; 20) Povzbudzovať a podporovať reformy ekonomického, menového a fiškálneho politického rámca, zabezpečovať vhodné politické dávkovanie a garantovať, že rôzne politické nástroje sa využijú na plnenie strategických cieľov vytýčených EÚ, najmä na lisabonskom summite; 21) Usilovať sa o zmenu Paktu stability a rastu, aby hľadisko „rastu“ bolo rovnocenné s aspektom „stability“, vrátane prístupu „zlatého pravidla“, ktorý dovoľuje požičiavanie za účelom investovania do sociálnej a ekonomickej infraštruktúry, najmä v európskych sieťach a koordinovaným spôsobom, s cieľom uskutočniť lisabonské ciele. Súčasne zabezpečiť, aby aktuálne výdavky zostali vyvážené v rámci ekonomického cyklu a zabezpečiť krátkodobý fiškálny priestor na manévrovanie v závislosti od výšky zadĺženia vlády, bez nastolenia dodatočných bariér prekračujúcich maastrichtské kritériá u najviac zadĺžených členských štátov;
22) Preskúmať ideu „fondov tlmenia dopadov“ a obmedzených medziregionálnych transferov a viesť kampaň za opatrenia na ochranu pred neférovou daňovou konkurenciou a daňovými únikmi; 23) Povzbudzovať vyššiu koordináciu a harmonizáciu určitých oblastí daňovej politiky, ako sú zdaňovanie podnikov, podnikové príjmy a zelené dane, najmä podriadiť zdaňovanie s cezhraničným dopadom spoločným pravidlám odsúhlaseným na úrovni EÚ kvalifikovanou väčšinou hlasovania. EOK v zásade žiada zavedenie minimálnej dane a stanovenie minimálneho základu na zdaňovanie podnikov, ako aj uvalenie energetickej dane, čím by sa skončila škodlivá daňová konkurencia; 24) Hľadať symetrický inflačný cieľ pre Európsku centrálnu banku(ECB) stanovený demokraticky volenými inštitúciami, ktorý nastolí rovnováhu medzi menovou politikou a infláciou, zamestnanosťou a ekonomickým rastom; 25) Posilniť zapojenie sociálnych partnerov do makroekonomického dialógu /kolínsky proces/ a zabezpečiť, aby sa tripartitný sociálny summit stal reálnym dohodovacím fórom pre rast a zamestnanosť pri príprave na jarnú Európsku radu a viesť kampaň za poradný výbor sociálnych partnerov pri ECB, aby sa politika ECB stala transparentnejšou; .
c) Pracovné miesta a konkurencieschopnosť prostredníctvom stability a výkonnosti 26) Propagovať vyššie investície do modernej infraštruktúry, najmä
9
v krajinách strednej a východnej Európy a zvýšené investície do výskumu a rozvoja, so zdôrazňovaním významu a rozšírenia na aplikovaný výskum a vzdelávanie a dôležitosti odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania; 27) Žiadať rozvoj služieb so zabezpečením vysokej kvality, s cieľom získať čo najviac výhod, ktoré by vzišli z takéhoto rozvoja pri vytváraní pracovných príležitostí, žiadať zlepšenie pracovných podmienok a zníženie vysokého podielu atypických zmlúv v danom sektore; 28) Podporovať požiadavku 3% z národného HDP, ktoré by sa venovali na výskum a rozvoj a z toho dôvodu žiadať silnú európsku stratégiu na zlepšenie koordinácie a na podporu nadnárodnej spolupráce vo výskume; 29) Viesť kampaň za pevné národné ciele vo vzťahu k vyšším investíciám do stratégií na celoživotné vzdelávanie a pracovať na partnerstve medzi zamestnávateľmi, verejnými orgánmi, európskymi inštitúciami a odbormi pri rozvíjaní úrovne odborných zručností a kompetencií; d) Sociálna ochrana: základný prvok 30) Zabezpečiť trvalú udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia a viesť kampaň za rozšírenie finančnej základne sociálnej ochrany a za rozvoj doplnkového a alternatívneho financovania, ktoré by presunulo zdaňovanie z práce na iné faktory výroby, s cieľom zabezpečiť prijateľnejšie financovanie zamestnanosti a trvalo udržateľných systémov sociálneho zabezpečenia a vytváranie nových pracovných miest; 31) Žiadať plnú spoluúčasť sociálnych partnerov pri vypracovávaní
konkrétnych cieľov a ukazovateľov úrovne EÚ vo vzťahu k sociálnemu zbližovaniu, najmä v oblasti zbližovania dôchodkov a zdravotnej starostlivosti a viesť kampaň za zvyšovanie oprávnených verejných výdavkov v sociálnej sfére, s cieľom garantovať sieť univerzálnych a celkových sociálnych služieb; 32) Ponechať zákonné dôchodkové systémy ako hlavnú časť penzijných nárokov a dôchodkov, ktoré zaručujú dôstojnú životnú úroveň; 33) Žiadať právny rámec EÚ pre zamestnanecké dôchodkové inštitúcie na báze legislatívy a/alebo kolektívnych dohôd, so zabezpečením spoluúčasti sociálnych partnerov na ich riadení a zabezpečiť, že budú dodržiavať trvalo udržateľný rozvoj a etické kritériá a garantovať prenosnosť takýchto penzijných nárokov; 34) Viesť kampaň za kvalitné služby zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o starších a deti, aby boli cenovo dostupné a univerzálne prístupné a za zachovanie nárokov na sociálne zabezpečenie počas prerušenia pracovnej kariéry a propagovať verejne financovanú infraštruktúru pre starostlivosť o deti a v starobe; 35) Podporovať zavedenie európskej zdravotnej karty, ktorá umožní prístup k službám zdravotnej starostlivosti v každej krajine EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru na rovnakej úrovni ako pre občanov danej krajiny; 36) Žiadať predpisy, ktoré umožnia postupný prechod z práce do dôchodku na dobrovoľnej báze, bojovať proti vylúčeniu starších pracujúcich z trhu práce integrovaním problematiky súvisiacej s pracujúcimi nad 40 rokov
10
do stratégie na odborné celoživotné vzdelávanie a kvalitu práce a stavať sa proti pokusom nastolovať pevné hranice veku odchodu do dôchodku; 37) Žiadať minimálny príjem pre všetkých sociálne odkázaných občanov EÚ na úrovni, ktorá im umožní žiť dôstojne; 38) Naliehať na vlády, aby realizovali národné akčné plány proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a zaviedli efektívne opatrenia a dostatočné zdroje a zapojili sociálnych partnerov do ich koncepcie a implementácie. d) Mobilita, imigrácia a sociálna integrácia 39) Žiadať odstránenie zostávajúcich prekážok pre voľný pohyb pracujúcich a uplatňovať princíp voľného pohybu pre legálne prisťahovaných z tretích krajín a podporovať sociálnu a politickú integráciu a brániť právo na opätovné zjednotenie rodiny; 40) Bojovať za implementáciu sociálnych práv a práv na prácu pre pracujúcich sťahujúcich sa do EÚ a krajín Európskeho hospodárskeho priestoru a zabezpečiť, aby legálne prisťahovaní občania z tretích krajín mali plné výhody zo sociálnych práv a práv na prácu; 41) Viesť kampaň za prijatie dohovorov OSN a MOP Európskou úniou a členskými štátmi, ktoré sa dotýkajú práv migrujúcich pracovníkov a ich rodín; 42) Viesť kampaň za rovnaké politické práva v miestnych a európskych voľbách aké majú európski občania pre dlhodobo legálne prisťahovaných občanov z tretích krajín;
43) Podporovať európsku politiku spolurozvoja s krajinami pôvodu, ktorá zabráni úniku mozgov a prispeje k sociálnemu a ekonomickému rozvoju; 44) Rozvíjať spoločnú európsku politiku o imigrácii a azyle, ktorá sa bude skôr opierať o podporu integrácie občanov z nečlenských krajín než o represívne opatrenia, ktorá usmerní migračné toky a bude trestne stíhať nesvedomitých obchodníkov a nezodpovedných zamestnávateľov; 45) Bojovať proti obchodovaniu so ženami a dievčatami a násiliu páchanom na ženách, najmä podporovať efektívnejšie kroky na úrovni EÚ; 46) Žiadať rýchle legislatívne kroky, ktoré stanovia kritériá pre imigrantov bez dokumentov a sami zabezpečiť, aby mali títo migrujúci právo na členstvo v odboroch a slobodu združovania podľa Dohovoru MOP č. 87. d) Celoživotné vzdelávanie ako faktor sociálneho zbližovania a konkurencieschopnosti 47) Realizovať rámcový akčný plán sociálnych partnerov na celoživotný rozvoj kompetencií a kvalifikácií s pravidelným, k tomu založeným Výborom pre sociálny dialóg na obdobie 5 rokov, ako integrálnu súčasť lisabonskej stratégie, ktorý zabezpečí právo účasti na celoživotnom vzdelávaní pre všetkých; 48) Zabezpečiť, aby sa stratégie celoživotného vzdelávania podporovali a uplatňovali v odvetvovom sociálnom dialógu a cez kolektívne dohody;
11
49) Podporovať zaradenie starších zamestnancov, osôb príjmovo slabších, mladých s predčasným ukončením školskej dochádzky, atypicky pracujúcich a žien do opatrení na celoživotné vzdelávanie; 50) Žiadať objektívne a progresívne národné ciele na znižovanie veľkého množstva zamestnaných a nezamestnaných bez minimálnej kvalifikácie v každom členskom štáte EÚ; 51) Naliehať na vytvorenie národných cieľov za znižovanie počtu ľudí končiacich školskú dochádzku bez dosiahnutia základnej kvalifikácie; 52) Požadovať skutočné uznávanie základného vzdelávania, formálnych kvalifikácií a diplomov, ako aj neformálnych kompetencií; 53) Zabezpečiť, aby kvalifikačné vzdelávanie a odborná príprava na univerzitách a vyšších školách odrážali požiadavky mladých i dospelých, ktorí si chcú zvýšiť svoje vzdelanie; g) Štrukturálne fondy ako prostriedok na dosiahnutie ekonomického a sociálneho zbližovania 54) Zabezpečiť čo najefektívnejšie a najintegrovanejšie využitie štrukturálnych fondov, najmä Európskeho sociálneho fondu, aby sa dosiahli ciele európskej stratégie zamestnanosti a posilnil európsky sociálny model; 55) Požadovať vyššie a lepšie finančné krytie štrukturálnych fondov, aby sa naplnili požiadavky všetkých členských štátov v súvislosti s rozširovaním;
56) Podporovať rozvíjanie výkonnosti sociálnych partnerov v prístupových krajinách, najmä podporovať ich vzdelávanie a porozumenie, s cieľom uľahčiť ich spoluúčasť na administrácii a realizácii projektov financovaných zo štrukturálnych fondov; 57) Podporovať zapojenie sociálnych partnerov, najmä odborov, do každej fázy štrukturálnych fondov, vrátane iniciatív Spoločenstva, a to predovšetkým v štádiu, keď sa vytvára akčný rámec a zabezpečiť, aby mali dopredu k dispozícii príslušné informácie; 58) Podporovať rozvíjanie systému spoľahlivých, efektívnych a aktualizovaných štrukturálnych ukazovateľov; h) Priemyselná politika 59) Podporovať priemyselnú politiku, ako strategický nástroj na uskutočnenie lisabonskej stratégie, s plným využitím potenciálu zamestnanosti v priemysle, s uznávaním požiadavky na ekonomický rast a vyššiu produktivitu a na vzájomne prepájanie makroekonomických a štrukturálnych opatrení, predvídať a riadiť zmeny, budovať znalostnú ekonomiku so zvažovaním výzvy reštrukturalizácie v niektorých sektoroch a odvetviach; 60) Požadovať od Európskej komisie a Rady, aby si plnili svoju úlohu v oblasti priemyselnej politiky, ktorú nemôžu ponechať výlučne na sociálnych partnerov; 61) Žiadať európsky mechanizmus na pôsobenie proti spoločnostiam, ktoré presúvajú svoje aktivity, alebo uskutočňujú kolektívne prepúšťanie porušujúc tak dohody s krajinami, v ktorých pôsobia, zaviazať ich, aby
12
vrátili získané subvencie a brániť im, aby sa uchádzali o európske verejné programy; 62) Viesť kampaň za takú inovačnú priemyselnú politiku, ktorá bude podporovať európsky sociálny model, ktorá uzná požiadavku na konkurencieschopnosť, trvalú udržateľnosť a sociálnu inklúziu s využívaním odvetvového sociálneho dialógu ako základného nástroja, vyzývať akcionárov, aby prevzali svoju sociálnu zodpovednosť; 63) Žiadať všetky spoločnosti, ktoré zamestnávajú viac ako 1000 pracovníkov, aby vypracovali ročnú správu o predpokladanom vývoji, tak ako to požaduje správa skupiny na najvyššej úrovni o predpokladaných priemyselných zmenách; 64) Uznať nové požiadavky na reštrukturalizáciu v súvislosti s rozširovaním a požiadavku na priemyselnú politiku, ktorá zabezpečí, že pracujúci a ich zástupcovia budú hlasovať v otázkach reštrukturalizácie, vrátane zlučovania a akvizícií, s plným využitím Európskeho monitorovacieho centra o zmenách;
a pravidlami, ktoré upravujú verejnoprospešné služby na európskej úrovni a umožniť národným vládam, aby uprednostnili garanciu základných občianskych práv pred pravidlami voľného trhu a súťaže; 67) Podporovať zásadu, že EÚ a Európsky hospodársky priestor by mali rešpektovať neutralitu vlastníctva, ponechávajúc na členských štátoch, aby sa rozhodli, čo musí zostať verejné a čo sa stane súkromné, pričom zabezpečia vysokú kvalitu služieb a univerzálny a rovnocenný prístup k nim a dajú možnosť zmeny súkromného vlastníctva na verejné; 68) Integrovať do cieľov a aktivít EÚ koncepciu vysokokvalitných verejnoprospešných služieb rovnomerne s tvorbou jednotného trhu; 69) Prijať kritický postoj k privatizácii a propagácii verejno-súkromného partnerstva vo verejných službách; 70) Požadovať demokratickú úpravu liberalizovaných verejných služieb, so zapojením odborov a ďalších zainteresovaných strán.
65) Žiadať, aby EÚ vo svojej politike súťaže zvažovala všetky dôsledky vyplývajúce zo zlučovania a akvizícií na zamestnanosť a všetky následné sociálne dôsledky; i) Verejnoprospešné služby pre všetkých občanov 66) Zdôrazňovať požiadavku na vyššiu rovnováhu medzi pravidlami súťaže
13
3) ROZŠIROVANIE A POSILŇOVANIE EURÓPSKYCH KOLEKTÍVNYCH PRACOVNÝCH VZŤAHOV 10. zjazd ukladá EOK: a) Posilnenie nadnárodných odborových práv 1) Posilniť a viesť kampaň za plné nadnárodné odborové práva a práva pracujúcich, najmä cezhraničné prejavy solidarity, vrátane štrajkov, a to spôsobom, ktorý plne rešpektuje národné systémy kolektívneho vyjednávania a kolektívne aktivity; 2) Vytvárať nátlak na plné uznávanie sociálneho dialógu na medziodvetvovej úrovni a vo všetkých sektoroch, na plné uznávanie autonómie sociálnych partnerov a ich úlohy spoluregulátorov na európskej úrovni; 3) Požadovať vytvorenie špeciálnej sekcie Európskeho súdneho dvora, ktorá sa bude zaoberať pracovnými a sociálnymi právami a ktorá by mala mať pomocných expertov vymenovaných sociálnymi partnermi; 4) Rozvíjať stratégie o problematike, ako môžu medzinárodné odborové práva ovplyvňovať individuálne i kolektívne systémy. b) Sociálny dialóg: dôležitý faktor reforiem 5) Rozvíjať a ďalej posilňovať európske kolektívne pracovné vzťahy v úzkej spolupráci s európskymi odborovými federáciami a vytvárať reálny európsky priestor pre sociálnych partnerov na vyjednávanie v prospech záujmov pracujúcich;
6) Posilniť sociálny dialóg a partnerstvo plne rešpektujúc autonómiu reprezentatívnych sociálnych partnerov v krajinách strednej a východnej Európy, tak ako inde v EÚ; 7) Urobiť všetko preto, aby sa úspešne realizoval multinárodný pracovný program (2003-2005) európskych sociálnych partnerov so spoločne dohodnutou problematikou: rámcový akčný plán o rovnosti medzi mužmi a ženami; voliteľná dohoda o strese pri práci; rámcové odporúčania o reštrukturalizácii a zmenách riadenia; nadväzné mechanizmy dohody o práci na diaľku (telepráca), rámcový akčný plán o celoživotnom rozvíjaní kompetencií a kvalifikácií; a v prípade potreby zahrnúť nové otázky do spoločného pracovného programu; 8) Spolupracovať s členskými organizáciami a presadzovať, aby sa zamestnávateľské organizácie stali skutočným a silným európskym sociálnym partnerom, s cieľom umožniť pravý rámec pre vyjednávanie; 9) Podporovať európske odborové federácie v ich úsilí posilniť kapacity odvetvového sociálneho dialógu a tlačiť na Európsku komisiu, aby priznala výbory pre odvetvový sociálny dialóg vo všetkých sektoroch; 10) Viesť kampaň za dodržiavanie sociálnych noriem a noriem bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a za zastúpenie odborov v stredných a malých podnikoch;
14
11) Založiť, spolu so zamestnávateľskými organizáciami a s podporou Európskej komisie, sekretariát sociálnych partnerov, s adekvátnymi zdrojmi na výskum, vzdelávanie a verejné vzťahy; 12) Snažiť sa o aktívne zapájanie do tripartitného summitu pre rast a zamestnanosť a o jeho efektívne fungovanie, ako dôležitého mechanizmu koordinácie; 13) Pripraviť podklady k dohode sociálnych partnerov, ktoré vytýčia rámec pre autonómne vyjednávanie na európskej úrovni, vrátane súvisiacich otázok sprostredkovania a dohodovania; 14) Podporovať spoluúčasť a aktivity odborov na rozvíjaní sociálnej zodpovednosti podnikov vo všetkých oblastiach. c) Stratégie kolektívneho vyjednávania a koordinácia v rozširujúcej sa Európe 15) Pokračovať v línii existujúcich nadnárodných (doornska skupina/ a odvetvových iniciatív, v spolupráci s európskymi odborovými federáciami a národnými členskými organizáciami, v ich úsilí o efektívnu koordináciu politiky kolektívneho vyjednávania, s cieľom predchádzať nebezpečenstvu mzdového dampingu a urýchľovať zbližovanie životnej úrovne a pracovných podmienok v rozšírenej Európe; 16) Ďalej rozvíjať kvalitatívne aspekty kolektívneho vyjednávania, ako je boj proti nízkym mzdám a neistote, podpora rovnosti odmeňovania, vzdelávanie a BOZP, tak z hľadiska bezprostredného záujmu pracujúcich ako aj na podporu európskej stratégie zamestnanosti;
17) Ďalej rozvíjať rámcové odporúčania EOK o koordinácii kolektívneho vyjednávania, s podporou kvalitatívnych aspektov; 18) Rozvíjať pozitívne flexibilné stratégie, ktoré vyjednávajú a dohodujú sociálni partneri, aby sa zabezpečilo, že záujmy žien a mužov v práci budú adekvátne zastúpené; d) Informácie, konzultácie a spoluúčasť pracujúcich na manažmente zmien 19) Požadovať revíziu Smernice o EPR do konca roka 2003 a viesť kampaň, v súčinnosti s členskými organizáciami, za založenie EPR v podnikoch, na ktoré sa vzťahuje Smernica a ktoré tak ešte neurobili, so zvažovaním rovnosti medzi mužmi a ženami; 20) Starostlivo sledovať vývoj európskych podnikových rád, aby sa zabránilo zamestnávateľom zapojiť manažment do členstva EPR na úkor skutočných zástupcov zamestnancov; 21) Podporovať efektívne zavádzanie Smernice EÚ o informáciách a konzultáciách zamestnancov, usilovať sa o jej primerané uplatňovanie vo vylúčených oblastiach a garantovať stabilitu pracovného miesta zástupcov zamestnancov; 22) Monitorovať a aktívne sa zúčastňovať na príprave prenosu smerníc o informáciách a konzultáciách, ako aj o zapojení zamestnancov(európska spoločnosť) do národnej legislatívy, s cieľom posilniť úlohu odborov a najmä stavať sa proti pokusom nahradiť odbory orgánmi sponzorovanými manažmentom;
15
23) Rozvíjať s európskymi odborovými federáciami spoločnú stratégiu na uplatňovanie spoluúčasti zamestnancov v európskej spoločnosti (SE) v praxi a zabezpečiť európsky mandát pre zástupcov zamestnancov v ich riadiacich a dozorných orgánoch; 24) Zabezpečiť, aby európska spoločnosť garantovala vysoký stupeň spoluúčasti zamestnancov a aby nebola daná možnosť zabránenia ich voľby; 25) Preskúmať vo vzťahu k európskej spoločnosti koncept fondu, v rámci ktorého by bola možnosť odmeňovania zástupcov zamestnancov na základe záväzných pravidiel, a aby sa tieto zdroje mohli použiť na konzultácie, vzdelávanie a výskum;
odborovú ochranu, najmä vo vzťahu k pracovným a sociálnym právam; 27) Podporovať prácu medziregionálnych odborových rád a propagovať sieť Eures na podporu vytvárania pracovných miest. f) Posilnenie kolektívnych pracovných vzťahov v prístupových krajinách 28) Budovať efektívne sociálne partnerstvo v krajinách SVE cez bilaterálne a multilaterálne formy odborovej spolupráce; 29) Stimulovať bilaterálnu spoluprácu odborov najmä vo vzťahu k migrácii.
e) Cezhraničné aktivity odborov a solidarita 26) Naliehať na členské organizácie, aby všetci tí, ktorí sú dočasne zamestnávaní za hranicami, mali reálne práva na
16
4) Európa a globalizácia 10.zjazd ukladá EOK: a) EÚ ako globálny aktér 1) Podporovať konsolidáciu a ďalej rozvíjať európsky sociálny model, aby slúžil ako vplyvný referenčný model; 2) Naliehať na členské štáty, aby rozvíjali súdržnejšiu spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, s cieľom posilniť vládnúcu úlohu EÚ v medzinárodnom meradle; 3) Vyzývať EÚ, aby konala jednohlasne pri zabránení konfliktom a pri ich mierovom riešení a aby podporovala úlohu OSN a jej demokratické reformy, ktoré by posilnili jej ústrednú úlohu v spravovaní sveta. b) Trvalo-udržateľný rozvoj 4) Vyzývať EÚ, aby konala jednohlasne za demokratické reformy v medzinárodných finančných inštitúciách a podporovala súdržnosť v globálnom spravovaní ekonomiky prostredníctvom zvýšenej úlohy multilateralizmu cez OSN a podporovala v úzkej spolupráci s MKSO a SKP (Svetovou konfederáciou práce) a TUAC (Poradným výborom odborov pri OECD) implementáciu koncepcie a stratégie trvalo-udržateľného rozvoja, na základe troch pilierov ekonomickej, sociálnej a environmentálnej trvalej udržateľnosti; 5) Dodržiavať Kjótske ciele v rámci dohodnutého časového rámca a podporovať celoeurópsku energetickú daň, opatrenia na šetrenie
energiou a zintenzívniť úsilie na zdvojnásobenie podielu obnoviteľných energií do roku 2010 a zároveň podporovať technologické inovácie na zlepšenie hospodárenia s energiou; 6) Podporovať plnú implementáciu stratégie EÚ o trvalo-udržateľnom rozvoji, schválenú v Gothenburgu (2001), zmeny a opatrenia, ktoré z nej vyplývajú; 7) Venovať zvýšenú pozornosť súvisiacim aspektom na pracovisku, ktoré vyplývajú zo záverov a odporúčaní Svetového summitu o trvalo udržateľnom rozvoji, najmä vo vzťahu k klimatickým zmenám, potravinám a chemickým rizikám; 8) Posilňovať sociálny pilier trvalo udržateľného rozvoja a podporovať, v úzkej spolupráci s MKSO, SKP a TUAC, plné zapojenie MOP do implementácie záverov Svetového summitu o trvalo –udržateľnom rozvoji vo vzťahu k medzinárodným pracovným normám; 9) Naliehať na Komisiu a národné vlády, aby využívali inštrumenty, ktoré majú k dispozícii, vrátane uplatňovania sociálnych a environmentálnych noriem v súvislosti s udeľovaním verejných kontraktov spoločnostiam, alebo podobných požiadaviek v nadväznosti na rozdeľovanie európskej rozvojovej pomoci alebo v súvislosti s exportnými úverovými garanciami; 10) Žiadať Európsku komisiu, aby podporovala ratifikáciu Dohovoru MOP č. 174 v súvislosti s ochranou
17
pred veľkými priemyselnými nehodami u všetkých členských štátov EÚ; 11) Vyzývať členské organizácie, aby ďalej rozvíjali a uplatňovali politiku trvalo udržateľného rozvoja na národnej a odvetvovej úrovni, požadujúc od odborov, aby rozšírili svoje vlastné ekologické kompetencie; 12) Vyvíjať nátlak na spoločnosti, aby prijali svoju zodpovednosť za otázky životného prostredia a uznávali práva svojich zamestnancov a odborov na zastúpenie a zapojenie do aktivít podnikov vo vzťahu k životnému prostrediu prostredníctvom kolektívneho vyjednávania so zamestnávateľmi, a rovnako vyzývať EÚ, aby podporovala opatrenia na ochranu zamestnancov v prechodnom období nevyhnutnom na realizáciu politiky trvalo udržateľného rozvoja; 13) Naliehať na EÚ, aby prednostne schválila globálny plán námornej bezpečnosti v Únii. c) Obchodné vyjednávania 14) Aktivizovať sa na európskej a národnej úrovni, spolu s medzinárodnými odborovými organizáciami a inými sociálnymi hnutiami, v súvislosti s vyjednávaniami medzinárodných obchodných dohôd, aby sa dosiahli také dohody, ktoré zabezpečia sociálny a ekonomický rozvoj rozvojových krajín, trvalú udržateľnosť, vyváženosť medzi silnými a slabými ekonomikami, odpustenie dlhov, sociálnu spravodlivosť, vykorenenie chudoby a detskej práce, dodržiavanie a efektívnu implementáciu základných práv pracujúcich a odborových práv a rovnosť medzi mužmi a ženami;
15) Žiadať, aby sa dodržiavali termíny a záväzky dohodnuté v Doha o prístupe k cenovo dostupným liekom, o špeciálnom a diferencovanom zaobchádzaní s rozvojovými krajinami a o zlepšenom prístupe rozvojových krajín na trhy rozvinutých krajín, najmä pre poľnohospodárske produkty, skôr než sa rozbehnú rokovania o zvyšku agendy WTO; 16) Podporovať európske odborové federácie v ich požiadavke preskúmať dopad, ktorý majú návrhy EÚ pri vyjednávaniach Všeobecnej dohody o komerčných službách (GATS) na zamestnanosť a primerane rokovať so sociálnymi partnermi; 17) Viesť kampaň a aktivizovať sa, v spolupráci s medzinárodnými odborovými organizáciami, MOP a ďalšími medzinárodnými organizáciami za dodržiavanie základných pracovných a environmentálnych noriem a za oficiálne vylúčenie verejných služieb s GATS, predovšetkým vzdelania, zdravotníctva, vodných a iných základných služieb a za právo vlád regulovať tieto sektory bez toho, aby sa tieto služby prerokovávali v dohode GATS, brániť plnú demokratickú priehľadnosť vyjednávaní GATS, taktiež cez spoluúčasť a konzultácie s európskymi a národnými parlamentmi, sociálnymi partnermi a s organizáciami občianskej spoločnosti; žiadať moratórium vyjednávaní GATS, pokiaľ sa tieto požiadavky nesplnia ešte predtým, než začnú ďalšie rokovania; 18) Zaoberať sa reštrikčnými postupmi, ktoré uvalili priemyselné krajiny na vstup tovarov z rozvojových krajín, najmä vo vzťahu k poľnohospodárskym produktom, a to cez reformy Spoločnej agrárnej politiky EÚ v prospech trvalo
18
udržateľného vidieckeho rozvoja, zabezpečenia potravinami, ochrany spotrebiteľa, pričom obmedzovať expertné dotácie; tieto reformy by sa mali diať spolu s opatreniami na spoluprácu s rozvojovými krajinami, najmä s najslabšími, aby sa zabezpečilo, že budú mať výhody z exportu a riešiť ich potrebu domácej spotreby a zabezpečenia potravinami 19) Pracovať s MKSO a Svetovou konfederáciou práce, aby sa Všeobecný princíp preferencií EÚ (GSP) maximálne využíval na podporu základných práv zamestnancov a odborov v krajinách prijímajúcich GSP; 20) Úzko spolupracovať s MKSO a Svetovou konfederáciou práce na založení oficiálnej štruktúry vo WTO, s plnou participáciou MOP, pri riešení problematiky obchodných, zamestnaneckých, environmentálnych a základných pracovných noriem; 21) Prispievať k rámcovému návrhu na záväzné úpravy o priamych zahraničných investíciách (ktoré sa taktiež vzťahujú na Cieľ 3 GATS) na základe multilaterálneho režimu, ale nie v rámci WTO, dodržiavať základné pracovné normy a smernice OECD pre nadnárodné spoločnosti, podporovať potreby rozvojových krajín a plne zapájať medzinárodné odborové organizácie. d) Globálna sociálna spravodlivosť 22) Pokračovať v podpore ľudských práv, sociálnej spravodlivosti a rovnosti medzi mužmi a ženami vo všetkých externých i interných rozhodovacích politických fórach EÚ, najmä v zmysle asociačných dohôd a dohôd o spolupráci medzi EÚ a tretími
krajinami, v spolupráci so slobodnými, nezávislými a demokratickými odborovými organizáciami a organizáciami pre ľudské práva, ako sú Amnesty International a Human Rights Watch; 23) Vyzývať EÚ, vo všetkých jej relevantných výboroch, aby viedla boj za zrušenie daňového raja, aby sa bránila pred únikom daní a praniu peňazí a aby pritom prispela k lepšej distribúcii bohatstva a ku globalizácii sociálnej spravodlivosti; 24) Žiadať, v súčinnosti so svojimi členskými organizáciami, aby sa členské štáty EÚ, ktoré sú zastúpené v rozhodovacích orgánoch MMF a Svetovej banky, jednomyseľne postavili za demokratické reformy týchto inštitúcií a využili svoj vplyv na podporu politiky takej ekonomickej reštrukturalizácie, ktorá prispeje k sociálne trvalo udržateľnému rozvoju; 25) Viesť kampaň za stratégiu odpustenia dlhov, ktorá dá do popredia ekonomický a sociálny rozvoj; 26) Naliehať na členské štáty EÚ, aby sa zaviazali, že prijmú a budú efektívne uplatňovať smernice MOP a OECD o nadnárodných spoločnostiach a presadzovať spolu s európskymi odborovými federáciami, aby EPR zohrávali aktívnu úlohu v podnikoch, ktoré zavádzajú tieto smernice, a aby odborové organizácie vyjednávali rámcové dohody s nadnárodnými spoločnosťami s plným rešpektovaním dohovorov MOP; 27) Zintenzívniť svoje napojenie na skupiny globálnej občianskej spoločnosti, ktoré kritizujú globalizáciu v súčasnej forme v rámci Svetového sociálneho fóra a Európskeho sociálneho fóra;
19
28) Zintenzívniť súčinnosť so zamestnávateľskými a zamestnaneckými organizáciami v rámci Svetového ekonomického fóra z hľadiska ďalšieho postupu v sociálnych otázkach a v sociálne zodpovednej politike; 29) Požadovať európsky referenčný rámec, v rámci ktorého by sa mohla rozvíjať korporatívna sociálna zodpovednosť na báze legislatívy a/alebo kolektívnej dohody; 30) Naliehať na európske spoločnosti, ktoré sú zapojené do programov so sociálnou nálepkou, alebo inými ukazovateľmi sociálnej zodpovednosti podnikov, aby dodržiavali rovnaké princípy aj mimo EÚ; 31) Naliehať, aby EÚ, ako aj jej členské štáty, oslobodili medzinárodnú rozvojovú pomoc od komerčnej povinnosti na strane príjemcov a požadovať implementáciu normy O,7% HDP na zámorskú rozvojovú pomoc; EOK je okrem toho presvedčená, že sú potrebné vyššie politické a finančné záväzky v zmysle zvýšenej sumy na rozvojovú pomoc, k čomu by dopomohli príjmy z Tobinovej dane;
33) Žiadať od Komisie, aby mali odbory právo na plné zapojenie do vyjednávania s tretími krajinami; 34) Pokračovať a posilniť spoluprácu a integráciu s odbormi na juhovýchode Európy a podporovať sociálnu dimenziu v transformačnom procese v rámci Fóra EOK pre juhovýchodný balkánsky pakt stability; 35) Rozvíjať odborové, kolektívne pracovné vzťahy a sociálnoekonomické aspekty rozširovania EÚ na sever; 36) Pokračovať a stabilizovať spoluprácu v odborovom fóre Euro-Med a rozvíjať spoločnú analýzu a aktivity dotýkajúce sa základných odborových cieľov, majúc najvyšší záujem na rozvoji Euro-stredozemného partnerstva a na procese spoločného trhu v regióne a najmä na obnovenie mierového procesu medzi Palestínou a Izraelom, s cieľom vytvoriť dohodu založenú na koncepte „dva národy- dva štáty“, ktorá by garantovala mier, bezpečnosť a ekonomický a sociálny rozvoj dvoch národov;
32) Spolupracovať s odborovými hnutiami v krajinách a regiónoch pridružených k EÚ, akými sú Cotonu, Mercosur a iné latinsko-americké zoskupenia, ako i ASEM a vyzývať EÚ, aby podporila regionálne a subregionálne integračné procesy;
20
5) Posilnenie EOK a európskej odborovej identity Úspešná implementácia akčného programu 2003-2006 bude možná len vtedy, ak sa EOK stane efektívnejšou, ak bude zohrávať silnejšiu úlohu ako sociálny aktér a pokračovať vo svojej spolupráci s národnými členskými organizáciami a európskymi odborovými federáciami. Znamená to najmä: 1) Zvyšovať identitu EOK pred zamestnancami a odborármi, ako odborovej organizácie, ktorá je nezávislá voči inštitúciám, zamestnávateľom, vládam a politickým stranám. Znamená to okrem iného, implementáciu odborovej charty schválenej v Helsinkách, ako aj zavedenie preukazu európskeho členstva, ktorý bude garantovať odborovým členom dočasne pracujúcim v zahraničí právo na plný rozsah odborových služieb /právna pomoc, poradenstvo a vzdelávacie možnosti/. 2) Posilniť schopnosť EOK ovplyvňovať legislatívne procesy na európskej úrovni a rozhodovacie procesy v rámci inštitúcií EÚ, vrátane Európskej centrálnej banky a zlepšiť koordináciu medzi národnou a európskou úrovňou. Do budúcnosti to znamená systematické využívanie kapacity národných odborových centier, ktoré budú k dispozícii so sídlom v Bruseli. 3) Posilniť právomoci v kolektívnom vyjednávaní voči európskym zamestnávateľom. Vyžaduje to užšiu koordináciu a dohodu pozícií s národnými členskými organizáciami a ešte užšiu spoluprácu s európskymi
odborovými federáciami. Iba týmto spôsobom bude možné prekonať neochotu zamestnávateľov vyjednávať tak na medzi-odvetvovej i odvetvovej úrovni; 4) Zlepšiť v úzkej spolupráci s európskymi odborovými federáciami základné predpoklady na efektívnu koordináciu kolektívneho vyjednávania. Vedľa cieľa zabrániť sociálnym a mzdovým dampingom vo všetkých formách, existuje aj požiadavka rozvíjať proaktívne stratégie na zlepšenie a progresívne zosúladenie pracovných a životných podmienok. Toto sa vzťahuje aj na kvalitatívne oblasti kolektívneho vyjednávania /napr. vzdelávanie, rovnosť zaobchádzania, pracovný čas, BOZP/. 5) Koordinovať úsilie EOK podporovať európske a nadnárodné spoločnosti, ktoré fungujú v prístupových krajinách, aby sa otvárali odborom a zúčastňovali sa na odvetvovom kolektívnom vyjednávaní na národnej úrovni ; 6) Lepšie zamerať a preorientovať existujúcu pracovnú štruktúru. Znamená to okrem iného ďalšie vytváranie výborov EOK a pracovných skupín s tvorbou jasného a špecifického programu postaveného na akčnom pláne schválenom zjazdom. Týmto spôsobom sa môže posilniť ďalšia práca EOK a jej zaangažovanosť na prijímaní rozhodnutí; 7) Dosiahnuť rovnosť medzi mužmi a ženami v odboroch zavedením Plánu rovnosti EOK. Vyžaduje to vyrovnanú
21
účasť žien – aspoň proporcionálnu voči členskej základne – na všetkých úrovniach, vrátane vedenia, a vo všetkých európskych odborových štruktúrach /výboroch, EPR /. 8) Ďalej povzbudzovať prácu medziregionálnych výborov na hraniciach regiónov. Táto práca predstavuje laboratórium pre praktické uplatňovanie skutočnej európskej odborovej politiky v sociálnej a ekonomickej oblasti, a znamená významný krok k európskej odborovej identite. 9) Budovať lepšie napojenie a spoluprácu medzi inštitúciami EOK. Tieto by mali mať vytvorené spoločné služby s efektívnou štruktúrou, so zachovaním ich náležitej zodpovednosti v oblasti výskumu, vzdelávania a poradenských služieb. Bezodkladne treba preskúmať ideu ich zoskupenia pod jednu strechu nadácie. Pri lepšom využívaní dostupných zdrojov by mali podstatne zlepšiť služby, ktoré poskytujú pre
EOK a európske odborové federácie, a tiež rozvíjať nové smerovanie, napr. v oblasti komunikácií, publikácií a ICT; 10) Zabezpečiť nezávislosť a operačnú kapacitu EOK prostredníctvom zabezpečenia adekvátnych zdrojov; 11) Podporovať náborové stratégie odborov, najmä u nízkoreprezentovaných skupín a u mladých, ktorí sú budúcnosťou odborov. Mládež musí byť lepšie zastúpená a musí sa participovať na všetkých úrovniach odborového hnutia, najmä v rozhodovacích orgánoch. 12) Zlepšiť a posilniť širokú európsku kapacitu na vedenie kampaní, najmä vo všetkých oblastiach zamestnanosti a sociálnej politiky. Jedine so silnejšou spoluprácou sa môže ďalej rozvíjať európska odborová sila, identita a viditeľnosť.
22
PLÁN ROVNOSTI Schválený zjazdom EOK v Prahe 26.-29.mája 2003
Predchádzajúci Plán rovnosti, ktorý schválil helsinský zjazd EOK v roku 1999, obsahoval opatrenie na monitorovanie a evaluáciu jeho uplatňovania. Strednodobé hodnotenie bolo predložené výkonnému výboru v decembri 2001. Štúdiu pod názvom „Ženy v odboroch: urobme zmenu“ uskutočnila skupina výskumníkov z UCL v roku 2002. Konferencia, na ktorej sa zúčastnilo 80 žien z národných konfederácií a európskych odborových federácií zvažovala výsledky hodnotenia a rokovala o novom pláne rovnosti. Tento plán sa zameriava, tak ako aj predchádzajúci, na tri ciele. Tentokrát však sú opatrenia identifikované tak, aby pomohli realizovať každý cieľ. Prečo sa tieto opatrenia vybrali na základe výskumu, je popísané v prílohe spolu s detailnejším vysvetlením daných opatrení. Tento nový plán má rovnako ako predchádzajúci duálny prístup, t.j. zaoberá sa problematikou rovnosti, ale aj rodovou koncepciou, ktorá vyžaduje zahrnutie rodovej dimenzie do každej politickej oblasti. Plán sa odvoláva na koncept preklenutia rozdielov v zastúpení, čo je neproporcionálne zastúpenie žien v rozhodovacích orgánoch organizácie v porovnaní s proporcionalitou žien v odborovej základni ako celku. Nebráni to však národným konfederáciám alebo európskym odborovým federáciám, najmä tam, kde sú predominantne zastúpení muži odborári, aby si stanovili kvantitatívne ciele vyššie, ako im prináleží podľa proporcie. Tri ciele sa dotýkajú všetkých národných konfederácií a odborových federácií a EOK samotnej. Nakoľko má rovnosť rodov pomerne novšiu históriu vo väčšine európskych odborových federáciách než v národných konfederáciách, niektoré opatrenia navrhnuté pod cieľom 3 sa ich dotýkajú viac. Táto sekcia takisto obsahuje opatrenia, ktoré sa dotýkajú priamo EOK. Na záver obsahuje Plán nadväzné mechanizmy a hodnotiace opatrenia, ako aj sankcie.
23
CIEĽ 1
rámcové odporúčania pre kolektívne vyjednávanie
Odstrániť rozdiely v zastúpení žien v rozhodovacích orgánoch
Za predpokladu nasledovných opatrení: •
•
Ako prvý krok, znížiť na polovicu rozdiely v zastúpení v rozhodovacích orgánoch
•
Za predpokladu nasledovných opatrení: •
Plán rovnosti s - kvantitatívnymi cieľmi - časovým rámcom - jasným označením potrieb v rámci nadväzných opatrení a hodnotenia
•
Robiť naďalej štatistiku vzhľadom na členstvo a zastúpenie v orgánoch, vrátane EPR, výkonného výboru, zjazdu, počtu žien pri vyjednávaniach a pod,.
Takáto štatistika sa bude predkladať na EOK každé dva roky, aby sa mohla vypracovať správa výkonnému výboru. Umožní to rozšíriť hodnotenie a nadväzné mechanizmy uplatňovania v Pláne rovnosti. •
Schvaľovať spôsob, ako organizovať zasadnutia a meniť odborovú kultúru s cieľom uľahčiť ženám ich účasť na zasadnutiach a ich aktívne zapájanie sa.
•
Vzdelávanie na tematiku rovnosti (a rodovej koncepcie) pre vyjednávačov Príprava vyjednávania a/alebo rámcových odporúčaní na vyjednávanie v spolupráci s pracovníkmi, ktorí majú na starosti problematiku rovnosti Nadväzné mechanizmy a hodnotiace opatrenia tohto cieľa budú obsiahnuté vo výročných správach ETUI a EOK a prerokované na Výkonnom výbore EOK.
Po druhé, vložiť rovnosť medzi mužmi a ženami do jadra novej architektúry sociálnej starostlivosti EOK -
musí vyvíjať tlak, aby sa tento aspekt dostal do európskej koordinácie sociálnej ochrany bude viesť kampane za primerané príjmy počas rodičovskej dovolenky
Po tretie, ďalej rozvíjať mechanizmy vyššieho zaangažovania sa do rodovej koncepcie v jednotlivých politických oblastiach, využívajúc nástroje ako je štatistika s oddelenými údajmi o pohlaví; ďalej štúdie a kontrolné zoznamy.
CIEĽ 2 Rozšíriť rodovú koncepciu Po prvé, rozšíriť rodovú dimenziu na kolektívne vyjednávanie a/alebo na 24
CIEĽ 3 Posilnenie úlohy orgánu zodpovedného za politiku rovnosti medzi mužmi a ženami Za predpokladu nasledovných opatrení: •
orgán1 by mal zodpovedať za vypracovanie politiky rovnosti rodov, využívajúc duálny prístup, ktorý zabezpečí ich nadväzné mechanizmy a hodnotenie. Prístupné musia byť primerané ľudské a finančné zdroje.
Jeho zloženie (ktoré sa môže skladať výlučne zo žien alebo so zapojením tak žien i mužov, ktorý môže byť výlučne zodpovedný za monitorovanie rodovej rovnosti, alebo ktorý môže mať oprávnenie takisto zvažovať potreby iných skupín, ktoré sú diskriminované) sa môže meniť vychádzajúc z histórie a voľby národných konfederácií a európskych odborových federácií •
Posilniť spojenia v európskych odborových federáciách medzi orgánmi pre rodovú rovnosť a bruselskými sekretariátmi týchto organizácií, ako aj ženského výboru EOK
•
Zvažovať špecifické aspekty situácie žien, ktoré sú diskriminované vo viacerých oblastiach, ako sú migrantky, zdravotne postihnuté ženy, mladé ženy, staršie ženy alebo lesbičky
expertné siete pre problematiku rovnosti, zložené z mužov a žien, z členov EPR •
V spolupráci s EOK organizovať vzdelávanie o politike rovnosti, najmä s organizáciami z prístupových krajín
Nadväzné mechanizmy, hodnotenie a sankcie •
Strednodobá správa o implementácii plánu sa bude predkladať na Výkonný výbor EOK a hodnotenie sa predloží na nasledujúci zjazd EOK
•
Ak sa po evaluácii zistí, že národné konfederácie a/alebo európske odborové federácie neprijali efektívne opatrenia na zvyšovanie počtu žien v ich rozhodovacích orgánoch, zoznam „zlých študentov sa bude publikovať a cirkulovať na zjazde EOK“. Ďalej sa môže predpokladať zníženie počtu hlasov na zjazde bez ohľadu na príslušné množstvo členov.
EOK sa zaväzuje: •
V spolupráci s európskymi odborovými federáciami vytvárať a aktivovať
1
názov orgánu sa líši podľa názvu, ktoré si zvolili členské organizácie EOK /ženský výbor, výbor pre rovnosť, rovnosť príležitostí a pod.) 25
PRÍLOHA CIEĽ 1 Odstránenie rozdielov v zastúpení žien v rozhodovacích orgánoch na každej úrovni Spolu s vývojom, ktorý sa dosiahol, štúdia zvýraznila pretrvávajúce rozdiely pomerného zastúpenia. Hoci väčšina konfederácií schválila kvantitatívne ciele, iba málo ich robí monitorovanie a hodnotenie. Príklady, ako sa môže zmeniť vedenie stretnutí /zasadnutí: • Zmena času zasadnutí tak, aby lepšie vyhovovala rodinným zodpovednostiam žien a mužov; Revidovať spôsob, akým sa • komunikuje, so zabezpečením napr., aby každého názory boli vypočuté • Mať k dispozícii zariadenia pre deti počas zasadnutí, ktoré sa konajú mimo pracovnej doby, prostredníctvom vyjednávania v organizáciách Ďalej, na odborové skúsenosti sa môže nazerať ako na výsledok profesionálnych aktivít alebo odborového zapojenia, alebo ako kombinácia oboch. V oboch prípadoch by sa takéto skúsenosti mali uznávať. Mohli by sa navrhovať vzdelávacie programy na prípravu žien na zodpovedné pozície, vrátane na európskej úrovni, podporovať poradcov na politické pozície, alebo zavádzať skutočné systémy na uznávanie zručností, ktoré sa získali praxou v odboroch.
CIEĽ 2 Rozširovanie rodovej koncepcie vo všetkých oblastiach Obsah kolektívneho vyjednávania môže obsahovať špecifické otázky, ako je znižovanie mzdových rozdielov, ako sa aj dotýkať oblastí, ktoré postihujú všetkých pracovníkov /mužov i ženy/. Znamená to prijímať požadované všeobecné požiadavky, ktoré pokryjú situáciu zamestnancov mužov i žien v podniku, odvetví, na národnej i európskej úrovni Dva príklady požiadaviek: •
•
Nové prístupy k organizácii práce a pracovnej doby pre ženy i mužov, zanechanie dominantného modelu muž ako živiteľ rodiny, u ktorých sa vždy predpokladá, že budú k dispozícii podniku, lebo nemajú rodinné povinnosti; Prístup k odbornému vzdelávaniu. Vzdelávacie programy sú takisto potrebné na povzbudenie žien, aby sa zúčastňovali na podnikovom vzdelávaní, najmä v oblasti nových technológií;
Štúdia opätovne zdôraznila dôležitosť týchto faktorov. Ďalej adaptabilitu, ako pilier európskej politiky zamestnanosti. Čo sa týka novej architektúry sociálnej starostlivosti štátu, kvalita pracovných miest pre ženy ide ruka v ruke s lepším pracovným/rodinným zosúladením, najmä času stráveného v práci a pre osobný život. Zlepšená koordinácia sa dá dosiahnuť, po prvé, uznaním úlohy štátu vo financovaní a poskytovaní rámca na služby starostlivosti o závislých dospelých a deti a v garantovaní náhradného príjmu a práva na ochranu sociálneho zabezpečenia počas 26
rodičovskej dovolenky a po druhé, novými prístupmi k organizácii práce a pracovnej doby. Podľa európskej politiky zamestnanosti sú v súčasnosti členské štáty povinné, aby hľadali spôsoby, ako zosúladiť prácu s rodinným životom. Barcelonská rada vytýčila cieľ na zabezpečenie detských zariadení. Potrebujeme, aby sa tieto opatrenia dostali z koncepčného rámca „zosúladenia práce a rodinného života“ a aby boli členské štáty nútené zvažovať túto otázku ako súčasť reforiem sociálnej starostlivosti štátu, práve teraz, keď sa debatuje o zlepšení kvality, životaschopnosti a prístupnosti penzijných systémov prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie sociálnych systémov. Týmto spôsobom by sa štáty mohli zaviazať, aby sa postavili za financovanie rodičovského voľna a služby starostlivosti o závislých dospelých a deti a za organizáciu týchto služieb.
CIEĽ 3 Posilnenie úlohy orgánov zodpovedných za rozpracovanie politiky rovnosti medzi mužmi a ženami Počas celej konferencie sa zvažovalo, či do rozpracovania politiky rovnosti zahrnúť alebo nezahnúť situáciu žien, ktoré majú skúsenosti s inými druhmi diskriminácie. V závislosti od jednotlivých národných kontextov a organizačných štruktúr, nič nebráni konfederáciám, aby uskutočňovali zasadnutia, napr. s migrantkami, aby ich povzbudzovali k vyjadreniam svojich názorov. 1
Na záver štúdia hovorí, že približne jedna tretina konfederácií sa snaží zaviesť celkovú politiku rovnosti rodov do odborovej politiky „ Jedna tretina konfederácií takisto zvažuje dopad svojej politiky na situáciu žien a mužov pri definovaní, implementovaní, monitorovaní a hodnotení svojej činnosti a politiky. Tento proces sa celkovo opiera o štatistiku, vzdelávanie, publikácie, výskum a štúdie. Hoci implementácia procesu vyžaduje zapájanie každého a nie je daná zodpovednosť na jednotlivca alebo orgán, vymenovanie osoby zodpovednej za rodovú koncepciu by bolo výhodné (niektoré konfederácie to už aj robia).
1
Preklad:OMV/ december 2003
27
