EUR čo je minimálny limit pre ČNB na intervenciu

ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 29

V tomto čísle: Česká koruna posilnila až k hranici 27 CZK/EUR čo je minimálny limit pre ČNB na intervenciu Zadlženie štátov únie medziročne vzrástlo o 2 % voči výkonu ekonomiky EÚ (HDP)

MZDOVÉ ROZDIELY Stálou a veľmi diskutovanou problematikou na Slovensku je nízka životná úroveň obyvateľstva. Priemerná mzda v krajine pravidelne obsadzuje najnižšie priečky spomedzi všetkých štátov zoskupenia EÚ a nehovoriac o jej mediáne, ktorý znázorňuje pomerne vysoké mzdové rozdiely naprieč územím a jednotlivými odvetviami. Do popredia sa potom dostáva fundamentálna otázka: Prečo sa od trhovej transformácii Slovenska majú ľudia relatívne horšie, ako obyvatelia iných rozvinutých štátov (a prečo teda zarábajú menej)? Cieľom tejto analýzy bolo preto v konečnom dôsledku vysvetliť mzdové rozdiely medzi Slovenskom, Nemeckom a Českou Republikou. Pre naše porovnanie so Slovenskom sme si vybrali 2 krajiny. Prvou je taký porovnávací mzdový stereotyp – Nemecko a druhou je porovnateľná ekonomika k Slovensku – Česká republika. V roku 2014 bola priemerná hrubá mesačná mzda pracovníka na plný úväzok na Slovensku vo výške 858 eur, v ČR to bolo 933 eur (prepočet priemerným kurzom za rok 2014) a v Nemecku až 3527 eur. Navonok sú teda nemecké mzdy vyššie o zhruba 4-násobok v porovnaní so mzdami SR. Skôr než sa dostaneme k príčine tohto rozdielu je treba si uvedomiť určité veci. Prvou je, že priemerná mzda je sama o sebe pomerne nepresný údaj, ktorý ovplyvňujú vysoké príjmy úzkej skupiny obyvateľstva. Pre hrubé porovnanie sa skôr používa medián (tzn. hranica príjmu pri ktorej má 50% subjektov vyšší príjem a 50% nižší

príjem). Ten na Slovensku v roku 2014 predstavoval 756 eur, v ČR zhruba 785 eur a v Nemecku zhruba 2000-3000 eur (na základe rôznych zdrojov). V tomto porovnaní je priepastný rozdiel nižší, čo znázorňuje vyššiu príjmovú nerovnosť Nemecka. O tejto skutočnosti vypovedá napríklad GINI index (hodnoty 0-100 znázorňujú stupeň príjmovej nerovnosti, kde 0 je najrovnomernejšie rozdelenie), ktorý bol v Nemecku v roku 2010 na úrovni 30,6 (len medzi západným a východným nemeckom je rozdiel priemernej mzdy vo výške tisíc eur), zatiaľ čo v našich ďalších skúmaných krajinách len zhruba 26,5 (100 je maximálna nerovnosť). Je ale ťažké operovať s mediánom, keďže je veľmi ťažko merateľný a nie je k nemu viac konkrétnych údajov, preto budeme používať priemernú hrubú mzdu. Ďalej je dôležité po-

Chorvátsko s rastúcim dlhom a deficitom prekračujúcim povoľujúce limity Ropa sa od prepadu nevrátila na 100 dolárové hodnoty za barel, pohonné hmoty sa však postupne vrátili na pôvodnú úroveň Stavebníctvo na Slovensku s rekordným 18,7 % medziročným rastom za máj, o 51,2 % vzrástla medziročne inžinierska výstavba

znamenať, že priemerná mzda je diametrálne odlišná naprieč odvetviami hospodárstva. Je samozrejme logické, že činnosti s vyššou pridanou hodnotou sú odmenené vyššou mzdou (tabuľka č.1). Napríklad na Slovensku sa príjmové pásmo v roku 2014 pohybovalo od 511 eur mesačne pri ubytovacích službách až po 1660 eur v segmente informácii a komunikácie. Na podobných úrovniach sa pohybovali aj české priemerné mzdy okrem vyššie ohodnoteného stavebníctva a nižšie ohodnotených administratívnych službách. V porovnaní s Nemeckom, ktoré má mzdy v priemere štvornásobne vyššie sa najväčšie rozdiely prejavujú v platoch v oblasti vzdelávania a v oblasti umenia, zábavy a rekreácie (skoro 6-násobok). Priemerná mzda sama o sebe zahŕňa aj odvody zamestnanca a dane, preto

ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 29 Tabuľka č.1 Mzdy podľa vybraných odvetví v roku 2014 (v eur)

by bolo dôslednejšie porovnanie čistej mzdy (podľa legislatívy platnej v roku 2014 s uplatnením NČZD). V dôsledku relatívne vyššieho zdanenia v Nemecku sa mzdový rozdiel takto ďalej zúži na niečo cez trojnásobok slovenskej mzdy. To ale ešte stále nestačí pre skutočné porovnanie. Ceny tovarov a služieb sú totiž v Nemecku oveľa vyššie v porovnaní so Slovenskom a Českom, preto v konečnom dôsledku mzdy upravíme o paritu kúpnej sily. Tzv. Price level index dáva do pomeru ceny vyjadrené v jednotke vybranej meny ku konverznému kurzu, pričom pre základnú bázu sme použili priemerné ceny EÚ28. To znamená, že ak napríklad určitý tovar stojí priemerne 1 euro v krajinách EÚ28 a v Čechách 17,6 korún, pričom konverzný kurz je zhruba 27,5 korún za jedno euro, potom predmetný tovar kúpime len za 0,64 jednotiek eura v ČR (index má potom hodnotu 64). V aplikácii na celé HDP mal tento index na Slovensku v roku 2014 hodnotu zhru-

ba 67, v ČR 64 a v Nemecku 104. Ak pomocou týchto hodnôt prepočítame čisté mzdy, získame reálne čisté mzdy v cenách EÚ28. V tomto ponímaní sa mzdový rozdiel ešte viac zúžil na zhruba dvojnásobok v porovnaní slovenskej/českej s nemeckou priemernou mzdou. Údaje sú samozrejme skôr len teoretickým charakterom, no dokázali sme, že na porovnateľnej báze nie sú mzdové rozdiely v skutočnosti až také vysoké. Pokúsili sme sa zosumarizovať dôvody tejto skutočnosti. Faktor č. 1: rozdielna produktivita práce. Asi najčastejším ekonomickým argumentom je produktivita práce, na základe ktorej pracovníci Nemecka dokážu vytvárať vyššiu

pridanú hodnotu za určitý čas v porovnaní s pracovníkmi Slovenska a Česka. Síce je pravda, že priemerný Slovák a Čech odrobí ročne oveľa viac hodín ako priemerný Nemec (Tabuľka č.2), a dokonca v meraní množstva HDP (v parite kúpnej sily k doláru 2011) na pracovníka Slovensko nestojí ďaleko za Nemeckom, no ak sa pozrieme na pomer rovnakého HDP na jednu odpracovanú hodinu zamestnanca v krajine, tak v Nemecku na jednu hodinu pripadá pridaná hodnota vo výške 63 dolárov, na Slovensku 39 a v Česku 35 dolárov. V roku 1995 boli rozdiely v produktivite skoro podobné (okrem skutočnosti, že ČR bola produktívnejšia).

Tabuľka č.2 Ukazovatele produktivity

Strana 2

ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 29 Túto skutočnosť netreba chápať tak, že priemerný nemecký pracovník je usilovnejší než slovenský náprotivok. Dôvodom vyššej produktivity je vyššie kapitálové vybavenie krajiny. Nejde dokonca ani tak o vzdelanostnú úroveň obyvateľstva, ako o technické a technologické vybavenie v krajine. K tvorbe kapitálu môže v podstate dôjsť vďaka novovzniknutým úsporám (ktoré znižuje daňové zaťaženie) alebo prílevu zahraničného kapitálu, čo znamená, že krajina musí byť dostatočne atraktívna pre zahraničných investorov (načo vplýva právna vymožiteľnosť, nízke náklady, infraštruktúra a iné faktory). Každopádne, hodinové pracovné náklady (aj na zamestnanca aj zamestnávateľa) sú v SR a ČR rovnaké (z pohľadu parity kúpnej sily) a o polovicu nižšie ako tie nemecké (podobné ako pri meraní priemernej mzdy). Z tohto pohľadu by mal Slovák zarábať viac ako Čech, a aj rozdiel medzi Slovákom a Nemcom by mal byť užší. Faktor č. 2: trh práce. Dôležitý faktor, ktorý tiež musíme zohľadniť je dopyt a ponuka práce na trhu. Slovensko má oveľa vyššiu mieru nezamestnanosti (11,55% – jún 2015) v porovnaní s Nemeckom (6,4%) a ČR (6,2%). Z teoretického hľadiska by vyššia ponuka práce mala tlačiť mzdy nadol (čo by čiastočne vysvetľovalo nižšie mzdy). Reálne ale veľké množstvo evidovaných nezamestnaných neplánuje pracovať z viacerých dôvodov (polovica je nezamestnaných viac ako rok a zhruba 20% viac ako 4 roky). Zhruba tretina z tejto úrovne pozostáva z neprispôsobivých subjektov, ktorí nie len majú problém sa zamestnať, ale nie sú ani dostatočne motivovaní k tomu kvôli vysokým sociálnym výhodám. Určitú rolu tu hrá aj štrukturálny nedostatok (technické oblasti) a previs (sociálne a humanitné oblasti) ponuky práce na trhu. Z geografického rozpoloženia je oveľa vyššia miera nezamestnanos-

ti na strednom a východnom Slovensku, keďže aj dopyt po práci je až priveľmi situovaný v jednej oblasti (Bratislava). A to či už kvôli slabej infraštruktúre (absencia diaľnic) alebo z iných dôvodov sa podnikom neoplatí presúvať na východ aj pri nižších mzdových nákladoch. V tejto súvislosti možno spomenúť existenciu tzv. tieňovej ekonomiky situovanej prevažne v týchto častiach SR. Časť nákupov a príjmov totiž vôbec nie je zdokladovaná, aby subjekty obišli zdanenie, pričom sa nejedná sa o nelegálnu činnosť samu o sebe. Mzda v týchto oblastiach je potom reálne vyššia. Kvantifikácia tieňovej ekonomiky je takmer nemožná a zväčša sa formuluje na základe dotazníkov. Najpoužívanejším meradlom je ale tzv. Schneiderove meranie, na základe ktorého bola v roku 2014 veľkosť tieňovej ekonomiky na Slovensku vo výške 14,6% HDP, v Nemecku 12,2% HDP a v ČR až 15,3%. Z celkového hľadiska sú hodnoty skoro porovnateľné, takže od tieňovej ekonomiky upustíme. Faktor č. 3: zahraničná účasť. Na rozdiel od Nemecka, na Slovensku a v Čechách je množstvo firiem zahraničného pôvodu. Podľa analýzy UniCredit Bank a Bisnode sa na pridanej hodnote v týchto dvoch krajinách podieľajú zahraničné podniky vo výške 40%, zatiaľ čo v Nemecku to je len 24% (iba nefinančná sféra). V Čechách a na Slovensku až 8% kapitálu pochádza práve z Nemecka. Tieto podniky zvýšili kapitálovú vybavenosť krajiny a ich zamestnanci disponujú vyššími mzdami v porovnaní s priemernou mzdou (nie samozrejme vo všetkých prípadoch). Problémom je fakt, že aj keď títo zamestnanci vykonávajú obdobnú činnosť ako tí pod záštitou materskej spoločnosti, ich mzdy sú stále podstatne nižšie. Ako sme už spomínali, prvotný stimul pre vstup zahraničnej firmy na slovenský trh museli vyvolať určité konkurenčné výhody Slovenska a tie sa nachádzajú práve v nízkych

mzdách. Preto aj keď odhliadneme od outsourcingu časti výroby s menej pridanou hodnotou na Slovensko, je tu stále nízka konkurencia nato aby motivovalo podniky mzdy dvíhať. To má odvrátenú stránku, keďže daňovou optimalizáciou si firmy vyplácajú zisky do zahraničia. Napríklad na dividendách a úrokoch si zahraničné subjekty odvádzajú z krajiny (netto) zhruba 3 mld. eur ročne. Faktor č. 4: minimálna mzda a odbory. Je na polemiku do akej miery existencia minimálnej mzdy ovplyvňuje priemerné mzdy v krajine. Logicky z krátkodobého hľadiska má dopad na rast priemernej mzdy. Vezmime si príklad Nemecka, ktoré svoju prvú celoštátnu minimálnu mzdu zaviedlo od začiatku roka 2015 vo výške 8,5 eur na hodinu (1473 eur mesačne). V porovnaní s priemernou mzdou to nie je vôbec vysoká čiastka, ale spomenuli sme, že mzdový rozdiel medzi východom a západom Nemecka je pomerne vysoký (3652 eur vs. 2760 eur). Porovnali sme teda vývoj miezd jednotlivých odvetví v prvom kvartáli 2015 vo východnej časti Nemecka a celkovo nedošlo k výraznému medzikvartálnemu rastu miezd (1%). Napríklad ale vo výrobe potravín vzrástli mzdy o 8%, vo výrobe kožených výrobkov o 8%, v maloobchode skoro o 9% a v gastronómii o 11%. Minimálna mzda vyrovnáva neprimerané mzdové rozdiely, no z dlhodobého hľadiska môže spôsobiť vyššiu nezamestnanosť, pokles dopytu a v konečnom dôsledku presne opačný efekt. Napríklad ČR má aktuálne minimálnu mzdu na úrovni 331,71 eur (311,39 v roku 2010), v SR sa nachádza na hladine 380 eur (307,7 v roku 2010), pričom priemerné mzdy sú v krajine nižšie skoro vo všetkých odvetviach. Mimo minimálnej mzdy je potrebné spomenúť aj kolektívne vyjednávania (dohody podnikov, zamestnancov a odborov o mzdách). Odbory v Nemecku sú Strana 3

ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 29 Tabuľka č.3 Percentuálne krytie zamestnancov v rámci kolektívneho vyjednávania

podstatne silnejšie ako odbory v SR a v ČR. Viac ako 50% zamestnancov je zastrešených sektorovým vyjednávaním (Tabuľka č.3). To znamená, že odbory reprezentujúce určité odvetvia vyjednávaniu so zamestnancami vo veľkej miere o mzdách. Na Slovensku a v Čechách sú odbory slabšie a primárne situované na podnikovej úrovni. Z tohto hľadiska majú Nemci väčšiu vymožiteľnosť vyšších platov. Na záver možno spomenúť v menšej miere aj ďalšie faktory, ktoré sú síce ťažko merateľné a subjektívne, ale majú určitý dopad na mzdy v krajine. Antiimigračná politika štátu (chápeme v zmysle ekonomických migrantov) je určitý faktor, vďaka ktorému sú blokovaní a obmedzovaní migranti z menej vyspelých krajín, ktorí by boli ochotní pracovať za menej, znižovali by priemerné mzdy v krajine a vytvárali sociálne napätie v štáte. Korupcia, vysoká miera byrokracie, klientelizmus a lobovanie zvýhodňujú určitú skupinu na úkor zvyšku, poškodzujú podnikateľské prostredie, vytvárajú monopolizáciu a zbytočné regulácie, čo všetko tlačí na mzdy, postupne deformuje morálku spoloč-

nosti a vytvára presvedčenie nespravodlivého vykorisťovania. Napríklad index vnímania korupcie verejného sektora (0 – najväčšia korupcia) meraní Transparency International je zhruba na úrovni 50 v SK a ČR a až 79 v Nemecku. V konečnom dôsledku je faktorov ovplyvňujúcich výšku miezd v krajine nespočetne veľa od produktivity obyvateľstva, cez stav trhu práce a angažovanosti zahraničných podnikov, až po právnu vymožiteľnosť a korupciu v krajine. Osoby vykonávajúce rovnaké povolanie (povedzme nie kapitálovo náročné) v Nemecku a na Slovensku s podstate rovnakou vzdelanosťou a usilovnosťou majú rozdielnu mzdu preto, lebo celkové bohatstvo, respektíve celková pridaná hodnota, ktorú vytvoria v Nemecku všetci účastníci (a najmä účastníci s najvyššou pridanou hodnotou) sa medzi týchto jednotlivcov prerozdeľuje pomocou konkurenčného trhu (jedným z príkladov je predstava servírky, ktorej zvýši mzdu zamestnávateľ, aby neuprednostnila vyššie platenú pozíciu v novom technologickom obore s oveľa vyššou pridanou hodnotou, čo si môže zamestnávateľ dovoliť, keďže zamestnanci technologického sektora

uňho míňajú viac a odvádzajú vyššie dane, čo môže mimo iného viesť k rastu platov v štátnej správe) a to všetko v spojení s lepšie organizovanými firmami, formálnymi inštitúciami (písané normy) a neformálnymi inštitúciami (nepísané pravidlá) upravujúcimi morálne správanie sa obyvateľstva, lepšou infraštruktúrou a všetkými okolnosťami, ku ktorým dopomohli kolektívne rozhodnutia všetkých generácii v krajine v minulosti. A nakoniec samotnú výšku mzdy determinujú vždy dva faktory: dopyt a ponuka. A práve rozdielnosť vyššie spomínaných faktorov v jednotlivých štátoch vplýva rozdielne na dopyt a ponuku po práci v danom štáte. To sa prejavuje tým, že aj pri rovnakej práci na základe týchto faktorov je jeden zamestnávateľ ochotný poskytnúť určitú mzdu, ktorú zamestnanec akceptuje vzhľadom na dané faktory a v druhom štáte je tento prienik zhody zamestnávateľa so zamestnancom na úplne inej úrovni. (mn)

Strana 4


Česká národná banka znovu intervenuje Česká koruna sa už mesiac drží blízko spodnej hranice 27 korún za euro. Posledný týždeň však bol zatiaľ najextrémnejší, keď sa koruna držala medzi 27,0 a 27,1 pričom na chvíľu posilnila až pod hranicu 27 korún za eur. Tomuto sa však Česká národná banka snaží zabrániť od novembra 2013, keď devalvovala korunu o 5% z necelých 26 na 27 CZK/EUR. Od vtedy sľubuje udržiavať korunu nad hranicou 27 CZK/ EUR. Vzhľadom na vývoj za posledný týždeň však ČNB musela pre udržanie sľubovanej spodnej hranice prvý krát od novembra 2013 intervenovať. Rozsah intervencie zatiaľ ešte známy nie je, no pokiaľ bol v nemalom objeme, treba poznamenať, že prirodzená tendencia koruny je silno posilňujúca, keďže intervenciu na kurze takmer vôbec nebolo vidno (na rozdiel od intervencie v novembri 2013, keď koruna voči euru oslabila o vyše 5%). Kurz síce krátko po intervencií stúpol no potom prudko poklesol pod hranicu 27 CZK/EUR. Vývoj

za posledné dni však signalizuje mierny pokles hodnoty koruny voči euru, za čím stojí psychologický efekt piatkovej intervencie, keď ČNB pripomenula, že kurz prostredníctvom intervencií udržiavať plánuje aj naďalej ale aj signál ČNB, že uvažuje o zavedení záporných úrokových sadzieb. Situácia v Česku sa tak podobá tej vo Švajčiarsku pred januárovým zrušením intervencií švajčiarske centrálnej banky. Centrálna banka tam kurz tiež udržiava-

la nad hranicou 1,2 CHF/EUR. Pokiaľ frank posilnil a kurz sa dotkol hranice 1,2 tak centrálna banka intervenovala nakupovaním eur. V januári však švajčiarska centrálna banka túto politiku opustila, čoho následkom bolo prudké posilnenie franku na hodnotu eura 1:1. Podobný scenár by pravdepodobne hrozil aj českej korune, pokiaľ by si česká centrálna banka zobrala príklad z tej švajčiarskej. (rb)

Zadlženosť krajín EÚ vzrástla Zadlženosť krajín eurozóny dosiahla za prvý kvartál 2015 92,9% k HDP. Medzikvartálne tak ide o 0,9%-ný rast zatiaľ čo oproti minulému roku predstavoval rast 1%. Čo sa EÚ týka, tu bola zadlženosť na úrovni 88,2% čo medzikvartálne predstavovalo 1,3%-ný nárast a medziročne 2%-ný nárast. Najzadlženejšie krajiny predstavovali Grécko (168,8%), Taliansko (135,1%) a Portugalsko (129,6%) zatiaľ čo medzi najmenej zadlžené krajiny patrilo Estónsko (10,5%), Luxembursko (21,6%) a Bulharsko (29,6%). V znižovaní zadlženosti sa medziročne darilo najlepšie Grécku (pokles dlhu k HDP o 5,5%) a Maďarsku (pokles o 4,7%). Naopak, najvyšší nárast zadlženosti zaznamenalo medziročne Bulharsko, kde po-

mer dlhu k HDP stúpol až o 10%, pričom na druhom mieste sa nachádzalo s 6,2%-ným rastom Chorvátsko. Medzikvartálne došlo k najväčšiemu poklesu zadlžovania v Grécku (pokles o 8,3%) a v Lotyšsku (pokles o 5,1%) zatiaľ čo najvyšší nárast zadlženia zaznamenalo Belgicko (rast o 4,5%) a Taliansko (rast o 3%). Čo sa Slovenska týka, tu sa medzikvartálne zadlženie znížilo o 0,6% no oproti

minulému roku došlo k poklesu zadlženosti k HDP o 1,7%. Zadlžovanie sa pôsobí v moderných ekonomikách ako stimul hospodárskeho rastu, je však dôležité aby neboli presiahnuté možnosti krajiny jej dlh udržať. Vysoké zadlženie však ekonomiku krajiny robí náchylnou výkyvom v hospodárstve a v niektorých prípadoch môže dokonca dôjsť ku kríze ako to momentálne pozorujeme na Grécku. (rb)

Strana 5


Grécko s ďalším balíkom reforiem Vo štvrtok 23.7. schválil grécky parlament ďalší balíček reforiem, ktorý sa týka hlavne modernizácie štátnej správy, urýchlenia súdnych konaní a presadenia pravidiel pre ozdravenie bánk. Prvý balík bol schválený minulý týždeň, a jeho predmetom bolo najmä zvýšenie jednotlivých daní. Schválenie druhého balíka reforiem bolo nutné pre to, aby mohli začať rokovania o treťom záchrannom programe o výške 86 miliárd eur. Okrem toho bol navýšený aj strop núdzovej likvidity ELA, poskytovaný Európskou centrálnou bankou o ďalších 900 miliónov eur, čo znamenalo opätovné otvorenie

bánk. Výbery však naďalej ostali pod reguláciou, rozdiel je v tom, že sa zrušil limit denného výberu 60 eur a nastavil týždenný limit 420 eur. Po schválení prvého balíčka reforiem dostalo Grécko preklenovací úver z programu EFSM vo výške 7,16 miliárd eur, a ten použili na splatenie omeškaných splátok voči ECB a Medzinárodnému menovému fondu. Konkrétne išlo o splátku vo výške 2,05 miliardy eur pre MMF a splátku vo výške 4,2 miliardy pre ECB (z toho 700 mil. eur boli úroky). Okrem toho splatila vláda ešte pol miliardy eur pre grécku centrálnu banku. Spolu teda bolo 6,75 z 7,16

miliardy eur použitých na splatenie omeškaných splátok. Grécko pri svojom boji proti veriteľom stratilo veľa. Niektorí toto snaženie považujú za úspešné. Faktom však je, že ekonomická situácia v Grécku sa rapídne zhoršila pričom jedným z najvýraznejších dôvodov bolo zatvorenie bánk a teda zhoršenie financovania firiem. Podľa minuloročných prognóza mala Grécka ekonomika v tomto roku vzrásť o 2,9% a v tom ďalšom o 3,7%. Momentálne sa však hovorí až o 4%-nom tohtoročnom poklese. (rb)

Je Chorvátsko na gréckej ceste? Chorvátsko je zatiaľ posledným, 28. členom EÚ. Jeho vstup do EÚ nastal 1. júla 2013 a bol sprevádzaný nádejou zlepšenia sa upadajúcej chorvátskej ekonomiky. Od krízového roku 2008, keď globálna kríza zasiahla krajinu prostredníctvom poklesu turizmu a exportu, sa totiž chorvátska ekonomika takmer stále nachádzala v recesií. Jediný náznak zlepšenia prišiel až v súčasnom roku, kde sa ekonomika mierna pozviechala vďaka exportu (0,3%-ný rast HDP). Chorvátsko pri vstupe do EÚ predstavovalo aj nádej pre zahraničných investorov, ktorí očakávali vzostup domácej ekonomiky, momentálne je však pohľad na tamojšiu ekonomiku skôr pesimistický. Nezamestnanosť v krajine dosahuje 16% zatiaľ čo pred krízou to bolo 8% a nezamestnanosť mladých zažila obrovský skok na 44% (v roku 2013 až 52,5%). Aj napriek zlepšeniu ukazovateľov ako rast HDP a nezamestnanosti nie sú vyhliadky na

ekonomiku krajiny priaznivé. Najvýznamnejší rastúci problém, pre ktorý sa Chorvátsko podobá Grécku okrem hospodárskeho poklesu a vysokej nezamestnanosti, je však enormne rastúci dlh krajiny. Od roku 2008 sa dlh krajiny v pomere k HDP viac než zdvojnásobil a momentálne tvorí 81% HDP. Odhady na rok 2016 hovoria dokonca o zvýšení až na 93,9%. Zatiaľ čo iné vlády svoje deficity znižujú, tej chorvátskej sa tak nedarí a deficit ročne dosahuje a v ďalšom roku bude dosahovať takmer 6%. Chorvátsko by podobne ako Grécko po-

trebovalo reformy, napríklad v dôchodkovom systéme, ktorý je zneužívaný. Chorvátsko však na rozdiel od Grécka má vlastnú menu a v prípade potreby ju môže devalvovať. Tu však nastáva problém, že mnoho Chorvátov má úvery v zahraničnej menej, čo znamená, že pri poklese kuny sa tieto dlhy predražia. Chorvátsko sa teda blíži k nebezpečnej priepasti. Ekonomika Chorvátska však predstavuje len 24% tej gréckej, a preto by jej pád nebol pre EÚ až takým úderom. (rb)

Strana 6


Maďarská centrálna banka znižuje úrokovú sadzbu Maďarská centrálna banka v utorok znížila hlavnú úrokovú sadzbu na rekordné minimá 1,35%. Urobila tak po piaty krát v tomto roku pričom ešte vo februári bola úroková sadzba nastavená na 2,1%. Potom nasledovali zníženie, vždy o 0,15% pričom to posledné prekonalo trhové očakávania. Spolu s hlavnou úrokovou sadzbou poklesla aj depozitná sadzba na 0,35%. Maďarská centrálna banka tak ukončila druhú vlnu uvoľňovania monetárnej politiky od roku 2012, pričom prvá vlna predstavovala konštantné znižovanie úrokových sadzieb počas 24 mesiacov od augusta 2012. Počas tejto prvej vlny poklesla úroková sadzba zo 7% na 2,1%. Na momentálnej úrovni 1,35% by sadzby mali podľa očakávaní ostať dlhšou dobu. Uvoľňovanie menovej politiky prichádza ako opatrenie voči nízkej inflácií v Maďarsku. Maďarsko sa od apríla 2014 po apríl 2015 nachá-

dzalo v deflácií (okrem mierneho rastu cenovej hladiny v júli a auguste), pričom najvýraznejší pokles cien bol v januári a to až vo výške 1,4%. Čísla za máj a jún však už hovoria o inflácií a to 0,5% a 0,6%. Centrálna banka sa teda po dobrých správach ohľadom cenovej hladiny a takisto po správach o poklese nezamestnanosti (ktorý

prišiel po vlne nárastu nezamestnanosti) z 7,6% na 7,1% rozhodla prestať s uvoľňovaním menovej politiky. Tieto dobré správy však ešte neznamenajú pre Maďarsko výhru, keďže inflácia je aj tak hlboko pod 3%-ným cieľom a úroveň nezamestnanosti sa po prudkom poklese aj tak vrátila len na úroveň s októbra 2014. (rb)

Credit Suisse varuje pred Čínou Švajčiarska finančná spoločnosť Credit Suisse varuje investorov pred bublinou, ktorá podľa nich vznikla na čínskych trhoch. Bublina podľa nich vzniká v oblasti dlhu, investícií a nehnuteľností. Čo sa dlhu týka, dlh vlády je len na úrovni 22,4% no korporátny dlh sa vyšplhal až na 160% HDP (16,1 biliónov dolárov) a predstavuje tak najvyšší korporátny dlh krajiny (pre porovnanie, korporátny dlh USA je vo výške okolo 80% HDP). Krajina takisto zažíva aj vysoký odlev kapitálu a pretrvávajúci pokles cien nehnuteľností. Zároveň však Čína javí aj známky zlepšenia, keď sa tempo poklesu cien nehnuteľností znížilo (aj keď to je podľa Credit Suisse len prechodný jav) a vláda sa snaží o stabilizáciu akciového trhu (ktorý v júni začal klesať

a zaznamenal prepad až o 32% behom 3 týždňov) viacerými krokmi ako napríklad znížením úrokových sadzieb, zvýšením vládnych výdavkov alebo kúpou akcií na burze. Aj napriek zlepšeniu je riziko však stále existujúce, pričom Credit Suisse sa obáva najmä realitného trhu, na ktorom podľa banky bublina už vznikla. Jej argumentmi sú vysoký podiel realitného sektoru na HDP (trojnásobne viac ako maximum

zaznamenané v USA), budovanie nadmerných kapacít (v niektorých mestách je množstvo dostavaných nehnuteľností rovné 5 ročnému dopytu po nehnuteľnostiach v daných mestách) a príliš vysoký pomer cien nehnuteľností ku mzdám. Čínsky model ekonomického rastu je síce do istej miery na javoch podobajúcich sa bublinám závislí, zároveň je tento model však aj veľmi krehký. (rb)

Strana 7


Zlato na 5 ročných minimách Cena zlata sa medzi rokmi 20112013 pohybovala na svojich maximách v rozmedzí 1500 až 1800 dolárov za uncu. V apríli 2013 však došlo ku veľkému prepadu z 1600 na 1400 dolárov a od vtedy zlato viac menej stále klesá. Tento týždeň sa však dostalo až pod hranicu 1100 dolárov za uncu a dosiahlo tak hodnotu z pred piatich rokov. Dôvodom pre prudší pokles v tomto týždni (z 1143 na 1088 dolárov za uncu) bol predaj piatich ton zlata na šanghajskej burze behom dvoch minút. Pre porovnanie, týždenne sa na šanghajskej burze predá asi 25 ton zlata. Zlato však v poklese nie je samo. Cena striebra sa vyvíja podobne ako cena zlata a to sa momentálne nachádza až na úrovni z roku 2009 a okrem toho klesajú aj paládium a platina. Dôvodov, prečo dochádza k takémuto vývoju ceny drahých kovov je viacero. Jedným z nich je slabnúci dopyt z Číny. Ďalším dôvodom je zverejnenie dát čínskou centrálnou bankou, v ktorých sa verejnosť dozvedela,

že zásoby zlata držané centrálnou bankou sú na úrovni 1658 ton, čo predstavuje 57%-ne zvýšenie oproti roku 2009 zatiaľ čo trh očakával, že zvýšenie bude až trojnásobné. Cenu zlata tlačia však nadol aj Spojené štáty, kde sa stále viac približuje zvýšenie úrokových sadzieb Fedom. Zvýšenie úrokových sadzieb bude predstavovať presun investovania do iných foriem, ktoré na rozdiel od zlata, prinášajú úroky. Zaujímavým javom je aj chýbajúca reakcia ceny

zlata na udalosti ako grécka kríza alebo prepad akciového trhu v Číne. Zlato slúži ako uchovávateľ hodnôt peňazí a práve v časoch krízy sa investori utiekajú k tomuto kovu. V roku 2011, keď vrcholila Grécka kríza sa cena zlata vyšplhala na historické maximá. Teraz by však grécky bankrotu nemal až taký dopad na ekonomiku EÚ ako pred 4 rokmi a spľasnutie čínskej akciovej bubliny trhy tiež až tak neprekvapilo. (rb)

Ropa klesá benzín stúpa – prečo? Pred rokom došlo na trhoch k prudkému poklesu ceny ropy ako dôsledok vysokej ponuky a nedostačujúceho dopytu na jej pohltenie. Pokles ropy so sebou priniesol aj pokles cien pohonných látok. Ceny benzínu klesali spolu s ropou a spolu s ňou sa aj odrazili od dna. Ceny benzínu samozrejme klesali až s krátkym oneskoreným od cien ropy (zhruba dva mesiace) čo predstavuje čas, ktorý trvá adaptácia firiem na nižšie ceny vstupov, respektíve čas, ktorý prejde kým sa o zníženie cien postará konkurenčný boj. Zaujímavé však je, že aj napriek tomu, že ropa za posledné dva mesiace klesla, ceny benzínu naďalej stúpajú. Dôvodom je samozrejme aj spomínané oneskorenie a dá sa predpokladať, že benzín znovu pôjde mierne dole no nedá sa povedať, že by to bol jediný dôvod. Z februára na marec došlo

k poklesu cien ropy zo 62 na 53 dolárov za barel. To predstavuje výrazný pokles no ceny benzínu tento pokles nekopírovali a namiesto toho (s dvojmesačným oneskorením) stagnovali. Dôvodom pre takýto jav je silnejúci dolár. Na grafe môžeme vidieť, že v spomínanom momente poklesu ceny ropy (ktorá sa obcho-

duje v dolároch) vzrástol aj kurz doláru voči euru. Tento efekt spôsobil, že cena ropy v eurách v skutočnosti klesla oveľa menej ako v dolároch. Za posledné dva mesiace cena benzínu teda preto stúpa, lebo dolár voči euru posilňuje. (rb)

Strana 8


Nezamestnanosť na Slovensku vzrástla Miera nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v júni hodnotu 11,55% čo oproti predchádzajúcemu mesiacu predstavuje 0,07%-ný rast z hodnoty 11,48%. Pri medziročnom porovnaní ide o 1,23%-ný pokles. Stav uchádzačov o zamestnanie sa tak dostal na úroveň 311 tisíc, čo je oproti minulému roku o zlepšenie o 34 tisíc osôb. Medzimesačne vzrástol počet uchádzačov o zamestnanie o 1 898 osôb. Mesačný rast však bol spôsobený príchodom množstva absolventov na úrad práce. Podľa ministerstva ich v júni 2015 bolo 10 470

(absolventov, ktorí školu skončili v tomto roku) zatiaľ čo pred rokom ich bolo 11 229. Väčšinou sa však nejedná o dlhodobo nezamestnaných , ale o ľudí z ktorých si podľa štatistík väčšina nájde zamestnanie do najbližších mesiacov. Z minuloročných absolventov sa na úradoch práce momentálne hlási 2043 osôb pričom väčšina z nich bola v priebehu posledného roka minimálne raz zamestnaná. Čo sa nezamestnanosti v jednotlivých krajoch týka, k poklesu došlo v štyroch (Banskobystrický, Trnavský, Trenčiansky a Žilinský kraj),

zatiaľ čo vo zvyšných došlo k rastu. Stav voľných pracovných miest na Slovensku dosiahol v júni 26 309 miesto z čoho polovica je vhodná pre absolventov. Trend klesajúcej nezamestnanosti bol teda spôsobený len absolventmi, ktorí majú tendenciu nájsť si prácu v najbližších mesiacoch. Môžeme teda očakávať, že nezamestnanosť bude na Slovensku naďalej klesať. Momentálne sa z hľadiska miery nezamestnanosti nachádzame na úrovni roku 2009. (rb)

Slovenské stavebníctvo so slušným rastom Stavebníctvo na Slovensku zažíva v roku 2015 slušný nárast. Za máj u nás došlo k 3,8%-nému medzimesačnému rast stavebníctva zatiaľ čo medziročne bol rast až na úrovni 18,7%. Jedná sa tak o najlepšie výsledky spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Tento rast slovenského stavebníctva priniesol najmä nárast výstavby inžinierskych sietí, ktorý bol medziročne až 51,2% a teda najvyšší spomedzi krajín EÚ (na druhom mieste bolo s 24,5%ami Česko). Výrazný bol však aj rast

výstavby budov, ktorý medziročne vzrástol o 7,1%, aj keď nás s 13,7%ami predbehlo Švédsko a s 8,2%ami Česko. Priemeru EÚ a eurozóny sa však darilo horšie. V rámci eurozóny stúpla medzimesačne stavebná produkcia o 0,3% zatiaľ čo taký istý bol aj medziročný nárast a v prípade EÚ došlo medzimesačne k 0,3%-nému poklesu a medziročne k 0,5%-nému rastu. Najsilnejší medzimesačný rast zaznamenalo okrem Slovenska Holandsko (rast o 2,7%) a Francúzsko

(rast o 1%), zatiaľ čo medziročne sa na druhom mieste s 16,4%-ami usadilo Holandsko, a na treťom s 13,4%-ami Česko. Najvyšší pokles stavebníctva naopak zaznamenalo aj medziročne (-9,9%) aj medzimesačne (-6,2%) Slovinsko. Dôvodom prečo stavebníctvo v eurozóne a EÚ rástlo tak pomaly je, pokles výstavby budov, čo má v stavebníctve väčšiu váhu ako výstavba inžinierskych sietí. (rb)

Nárast produkcie automobilov na Slovensku Slovensko je svetovou špičkou čo sa produkcie automobilov na obyvateľa týka. V roku 2014 sme vyprodukovali 183 áut na 1000 obyvateľov pričom na druhom mieste sa s 118 autami na 1000 obyvateľov usadila Česká republika. Okrem toho sme aj krajinou, v ktorej nárast produkcie automobilov zažíva najväčší rast. V roku 2008 sa u nás vyprodukovalo 575 tisíc automobilov no v roku 2014 toto číslo predstavovalo už 993 tisíc, číže 72%-ný nárast. Celkovo sa v regióne strednej a východnej Európy za rok 2014 vyprodukovalo 3,6 milióna automobilov čo predstavuje asi 20% produkcie EÚ a 4% svetovej produkcie.

Slovensko v tomto regióne teda zastáva až 27,6%-ný podiel, pričom spolu s Českom (ktoré v roku 2014 vyprodukovalo 1,28 milióna áut, čiže 35,5% strednej a východnej Európy) zodpovedáme až za 63% celkovej produkcie automobilov v regióne. Automobilový priemysel je celkovo jedným z najväčších ťahúňov ekonomík strednej a východnej Európy pričom tu zamestnáva zhruba 850 tisíc ľudí. Čo sa podielu automobilového priemyslu na celkovej výrobe v krajine týka, tu dominuje takisto Slovensko s 32%-ami pričom s 22%-ami nasleduje Česko. Dôvodom pre úspech automobilového priemyslu je príliv

priamych zahraničných investícií keďže krajiny ako Slovensko a Česko svojou dobru geografickou polohou a lacnou a vzdelanou pracovnou silou prilákalo nejednu západoeurópsku značku. To ako sa tomuto priemyslu darí samozrejme závisí aj na ekonomickej situácií krajín EÚ, keďže až tam vyvážame 85% exportu automobilov. Prognózy ohľadom automobilového priemyslu na Slovensku sú optimistické. Zahraničný dopyt by mal vzrásť, no takisto by malo dôjsť aj k rastu dopytu zo strany domácich spotrebiteľov. (rb)

Strana 9


AKTUÁLNY VÝVOJ NA TRHOCH EUR/USD

EUR/CZK

ZLATO

ROPA

S&P

DJIA

DAX

NIKKEI 225

Strana 10


SPRÁVY Z FINANČNÝCH TRHOV 

Spoločnosť Lockheed Martina sa chystá odkúpiť leteckú divíziu spoločnosti United Technologies Corp's Sikorsky, výrobcu vrtulníkov Black Hawk za 8 mld. dolárov. Lockheed Martin je najväčším americkým výrobcom zbraní. United Technologies Corp's Sikorsky je najväčším dodávateľom helikoptér pre americkú armádu a preto by akvizíciu mohli prešetriť monopolné úrady. Keďže Lockheed Martin však helikoptéry nevyrába by nemalo dôjsť ku žiadnym takýmto komplikáciám.



St. Jude Mediacal Inc, výrobca prístrojov na podporu činnosti srdca plánuje kúpiť spoločnosť Thoratec Corp. Thoratec Corp, podobne ako St. Jude Medical Corp podniká v oblasti výroby rôznych produktov na podporu a liečbu srdcovej činnosti. Cieľom tejto akvizície je odstránenie menšej konkurencie a zároveň prevzatie know-how rivala. Hodnota obchodu sa odhaduje na 3,4 miliardy dolárov.



Spoločnosť UPS, prevádzkovateľ kuriérskych a transportačných služieb služieb plánuje kúpu spoločnosti Coyote Logistics LLC. Tá sa podobne ako UPS zaoberá transportáciou a logistikou. Pôsobí najmä v Severnej Amerike kde koordinuje pohyb zhruba 40 tisíc prepravcov. Jej obrat za rok 2014 dosiahol 2 miliardy USD. Hodnota tohto obchodu sa odhaduje na 1,8 miliardy dolárov.

Tento dokument je publikovaný pre spoločnosti skupiny BENCONT , a môže byť reprodukovaný a ďalej šírený len s jej písomným súhlasom. Informácie v tomto dokumente boli získané z externých zdrojov, ktoré boli spoločnosťou považované za spoľahlivé.

Matúš Jančura Hlavný analytik, Bencont INVESTMENTS [email protected]

Jozef Prozbík Analytik, Bencont INVESTMENTS [email protected]

Analytici: Labašová Eva Nebesník Martin Bruchánik Rudolf

Vajnorská 100/A 831 04 Bratislava www.bencont.sk

Strana 11

EUR čo je minimálny limit pre ČNB na intervenciu

Recommend Documents