P R O G R A M EKONOMICKÉHO A SOCIÁLNEHO
ROZVOJA OBCE
Bernolákovo S VÝHLADOM
DO
ROKU
2013
Tento projekt je spolufinancovaný Európskymi Spoločenstvami
ecoplán
P R O G R A M EKONOMICKÉHO A SOCIÁLNEHO
ROZVOJA OBCE
Bernolákovo
Zostavil: Ing.arch. Jaroslav Coplák, PhD. - Ecoplán www.ecocity.szm.sk/pro Konzultácie: Regionálny rozvoj: Ing. Daniel Krajčík Financie a ekonomika: Mgr. Elena Zaťková
SCHVÁLENÉ V OZ: 14.02.2007
...2
Obsah 1. Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1.1 Význam a charakteristika programu rozvoja obce . . . . . . . . . . . . . . . . . 1.2 Metodika spracovania Programu rozvoja obce Bernolákovo . . . . . . . . . . . 1.3 Zoznam východiskových dokumentov a zdrojov informácií . . . . . . . . . . 2. Celková socioekonomická analýza obce Bernolákovo . . . . . . . . . . . . . . . . 2.1 Úvodná charakteristika obce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2.2 Analýza regionálneho a lokálneho kontextu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2.3 História obce a kultúrno-historické dedičstvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2.4 Obyvateľstvo a demografická situácia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2.5 Sociálna situácia a zamestnanosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2.6 Podnikateľské aktivity v oblasti výroby, obchodu a služieb . . . . . . . . . . . 2.7 Občianska vybavenosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2.8 Kultúra, šport a spoločenský život . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2.9 Bytový fond. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2.10 Technická infraštruktúra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2.11 Dopravná infraštruktúra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2.12 Životné prostredie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2.13 Štruktúra a činnosť miestnej samosprávy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2.14 Hospodárenie a majetok obce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3. Analýza aplikovaných prístupov k rozvoju obce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3.1 Zhodnotenie rozvojovej stratégie a plánovacích dokumentov. . . . . . . . . . 3.2 Sumarizácia a zhodnotenie realizovaných opatrení. . . . . . . . . . . . . . . . 4. Analýza hlavných faktorov rozvoja a kľúčových disparít . . . . . . . . . . . . . . 4.1 SWOT analýza . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4.2 Analýza problémov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4.3 Audit zdrojov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5. Analýza názorov a rozvojových preferencií obyvateľov obce . . . . . . . . . . . 5.1 Metodika a ciele prieskumu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5.2 Vyhodnotenie dotazníkového prieskumu a ankety . . . . . . . . . . . . . . . . 6. Stratégia rozvoja obce Bernolákovo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6.1 Opis stratégie a rozvojové priority . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6.2 Strategická vízia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6.3 Strategické ciele . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7. Plán opatrení, aktivít a rámcových projektov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7.1 Plán opatrení, aktivít a rámcových projektov pre Prioritnú oblasť Investície do infraštruktúry . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7.2 Plán opatrení, aktivít a rámcových projektov pre Prioritnú oblasť Kultúrny a sociálny rozvoj . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7.3 Plán opatrení, aktivít a rámcových projektov pre Prioritnú oblasť Identita a vzhľad obce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . 5 . . 5 . . 8 . 11 . 12 . 12 . 12 . 15 . 17 . 21 . 22 . 24 . 26 . 29 . 30 . 31 . 32 . 34 . 35 . 39 . 39 . 40 . 42 . 42 . 45 . 46 . 47 . 47 . 47 . 51 . 51 . 54 . 55 . 57
. .
58
. .
64
. .
71
...3
7.4 Plán opatrení, aktivít a rámcových projektov pre Prioritnú oblasť Rozvoj a podpora podnikania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7.5 Multikriteriálne hodnotenie a definovanie kľúčových projektov . . . . . . . . 7.6 Charakteristika kľúčových projektov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8. Realizácia programu rozvoja . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8.1 Organizačné a inštitucionálne zabezpečenie realizácie . . . . . . . . . . . . . 8.2 Finančné zabezpečenie realizácie a možnosti využitia fondov EÚ . . . . . . . 8.3 Finančná tabuľka pre vybrané kľúčové projekty . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8.4 Monitorovanie a hodnotenie realizácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8.5 Praktické pokyny pre spravovanie programového dokumentu . . . . . . . . . 9. Prílohy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9.1 Väzby programu rozvoja obce Bernolákovo na priority a opatrenia Stratégie rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9.2 Celková schéma programu rozvoja obce Bernolákovo . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . .
. . . . . . . . . .
79 84 85 90 90 90 94 95 95 97
. . 97 . . 100
...4
1. Úvod 1.1 Význam a charakteristika programu rozvoja obce Nové úlohy a kompetencie obcí pri uskutočňovaní podpory regionálneho rozvoja vyplývajú obciam zo Zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky a zo Zákona č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení Zákona č. 351/2004 Z. z. Jednou z nich je aj obstarávanie programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce (ďalej len program rozvoja), ktorý patrí medzi základné programové dokumenty na podporu regionálneho rozvoja (spolu s Národným plánom, regionálnymi operačnými programami, sektorovými operačnými programami a programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja). Na základe týchto programových dokumentov sa realizuje podpora regionálneho rozvoja zo zdrojov EÚ. Vypracovaním programu rozvoja obec napĺňa jeden zo základných princípov regionálnej politiky Európskej únie – princíp programovania. Tým zvyšuje svoje šance získať finančnú podporu na realizáciu projektov zo štrukturálnych fondov, keďže program rozvoja obce je jedným z dôležitých dokladov pre posúdenie žiadosti o poskytnutie pomoci z fondov EÚ a iných verejných zdrojov. Ďalším dôvodom pre vypracovanie programu rozvoja bola potreba komplexného strategického rozvojového dokumentu, ktorý by pokrýval aj aspekty sociálneho, ekonomického, kultúrneho a inštitucionálneho rozvoja, ktoré v územnom pláne nie sú predmetom riešenia. Program rozvoja obce má charakter strategického, t.j. dlhodobého až strednodobého rozvojového dokumentu. Plánovací horizont strategickej časti programu rozvoja obce Bernolákovo je 5 rokov, s výhľadom na 7 rokov, t.j. do roku 2013. Program rozvoja je nositeľom rozvojovej politiky obce, predstáv jej vedenia a obyvateľov o smerovaní rozvoja obce. Obec Bernolákovo vypracovaním programu rozvoja deklaruje záujem o svoju budúcnosť, ako aj budúcnosť svojich obyvateľov a súčasne tým preberá na seba zodpovednosť za ďalší rozvoj obce. V podobe tohto dokumentu získava nástroj na aktívne riadenie rozvoja. Jasné stanovenie rozvojových priorít umožní obci realizovať dlhodobý rozvoj založený na cielenej stratégii a nie na nekoordinovaných „ad-hoc“ rozhodnutiach. Program rozvoja je dôležitým nástrojom komunikácie voči potenciálnym investorom, ktorí sa pri svojich lokalizačných rozhodnutiach orientujú podľa stability rozvojovej politiky a tiež podľa ponuky konkrétnych investičných príležitostí obsiahnutých v rozvojových dokumentoch.
...5
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce ako dokument zastrešujúci rozvojovú politiku na miestnej úrovni
PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A S O C IÁ L N E H O R O Z V O JA O B C E ÚZEM NÝ PLÁN OBCE PLÁN ROZPOČTU
P R O G R AM O D P AD O V É H O H O S P O D ÁR S T V A
P R O G R AM R O Z V O JA B Ý V AN IA
Program rozvoja je komplexným dokumentom, spájajúcim otázky rozvoja fyzických štruktúr so sociálnymi, ekonomickými a ďalšími aspektmi. Preto bude mať voči ostatným plánovacím dokumentom spracovaným na miestnej úrovni zastrešujúcu funkciu. Na rozdiel od územného plánu, ktorý rieši najmä otázky fyzického rozvoja územia (lokalizáciu zástavby a priestorové regulatívy pre stavebný rozvoj, funkčné využitie rozvojových plôch), program rozvoja sa podrobnejšie zaoberá otázkami ekonomického a sociálneho rozvoja, čím vo vzťahu k územnému plánu plní komplementárnu funkciu. Aj napriek komplexnosti programu rozvoja nie je cieľom nájsť riešenie na všetky problémy. Podstatou je z množstva problémových okruhov identifikovať tie, ktoré sú v danom prostredí kritické. Za účelom dosiahnutia čo najvyššej efektivity a reálnosti cieľov sústreďuje zdroje na niekoľko prioritných cieľov, resp. oblastí rozvoja. Plánovanie budúceho rozvoja znamená veľkú mieru neistoty a rizika, ktoré nemožno vopred predvídať s dostatočnou presnosťou. Preto má program rozvoja charakter otvorenej, flexibilnej koncepcie, schopnej reagovať na aktuálne zmeny východiskových podmienok. Aby bol program rozvoja skutočne živým dokumentom, musí byť sústavne aktualizovaný (p. kap. 8). Z právneho hľadiska nemá charakter všeobecne záväzného predpisu, je dokumentom koordinačným. Zámery obsiahnuté v tomto dokumente sú záväzné len pre obstarávateľa v rovine morálneho a politického záväzku, daného schválením dokumentu v obecnom zastupiteľstve. Ostatné fyzické a právnické osoby sú programom viazané len do tej miery, s ktorou sami vyslovili súhlas. Výlučné kompetencie pri obstarávaní programu má obec. Na základe Zákona č. 416/2001 Z. z. získali obce na úseku regionálneho rozvoja právomoc vypracúvať program
...6
hospodárskeho a sociálneho rozvoja (čl. I., § 2). Obecné zastupiteľstvo program rozvoja schvaľuje (resp. len jeho strategickú a implementačnú časť), rovnako ako aj prípadné zmeny a doplnky tohto dokumentu. Obsah programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja je legislatívne vymedzený Zákonom č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja (§ 10) v zmysle neskorších zmien podľa Zákona č. 351/2004 Z. z. nasledovne: (1) Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce je strednodobý programový dokument, ktorý obsahuje najmä a. analýzu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce, hlavné smery jej vývoja, ustanovenie cieľov a prvoradých potrieb, b. úlohy a prvoradé potreby v rozvoji technickej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, v starostlivosti o životné prostredie, vo vzdelávaní, v kultúre a v ďalších oblastiach podľa § 3 ods. 2, c. návrh finančného a administratívneho zabezpečenia. Pri spracovaní Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce Bernolákovo sa prihliadalo na to, aby ciele a opatrenia stanovené v tomto dokumente boli v súlade s nadradenými programovými dokumentmi regionálneho rozvoja – Stratégiou rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja, Národným (rozvojovým) plánom a Jednotným programovým dokumentom NUTS II – Bratislava Cieľ 2 a 3. Sústava základných programových dokumentov podpory regionálneho rozvoja
NUTS I
Národný strategický referenčný rámec / Národný rozvojový plán
NUTS II
regionálne a sektorové operačné programy
NUTS III
program hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja
NUTS V
program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce
...7
1.2 Metodika spracovania Programu rozvoja obce Bernolákovo Metodické východiská Súčasťou tohto dokumentu je stručný popis metodiky a procesu tvorby programu rozvoja obce. Cieľom je uľahčiť spravovanie a ďalšiu modifikáciu dokumentu a umožniť lepšie pochopenie princípov strategického plánovania smerom k širšej verejnosti, predovšetkým spolutvorcom a užívateľom plánu. Pri usmerňovaní plánovacieho procesu a spracovaní dokumentu boli aplikované metodické postupy vyvinuté Projektovým tímom Ecocity, pri zhodnotení výsledkov relevantných výskumných projektov a využití viacerých osvedčených domácich a zahraničných metodík strategického plánovania na komunálnej úrovni. Obsah dokumentu je v súlade s odporúčaniami metodickej príručky Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, podľa ktorej bola upravená aj použitá terminológia. V procese spracovania Programu rozvoja obce Bernolákovo bol aplikovaný prístup kombinujúci expertné metódy s využitím miestnych znalostí pochádzajúcich od lokálnych aktérov – obyvateľov a predstaviteľov verejného i súkromného sektora. Spolupráca s uvedenými aktérmi sa realizovala jednak prostredníctvom priamych neformálnych rozhovorov na tému budúceho smerovania rozvoja obce a tiež vyplnením dotazníka, zameraného na diagnostiku strategickej pozície obce, definovanie vízie, kritických oblastí, strategických cieľov a výber konkrétnych námetov na riešenie vybraných problémov. Dotazník bol zverejnený v elektronickej forme na internete. Program rozvoja obce Bernolákovo tvoria tri hlavné časti: analytická časť (celková socioekonomická analýza, SWOT analýza, analýzy realizovaných opatrení, názorov obyvateľov a ďalšie analýzy – kapitoly 2, 3, 4, 5) strategická časť (strategická vízia, priority a strategické ciele – kapitola 6) implementačná časť (plány opatrení, aktivít a rámcových projektov s časovým harmonogramom a návrhom finančného a organizačného zabezpečenia – kapitoly 7, 8) Plánovací postup Práce na programe rozvoja sa začali v auguste 2006 vstupnými rozhovormi s predstaviteľmi obce na základe predchádzajúceho výberového konania. Počas septembra 2006 boli uskutočnené prieskumy v teréne, dotazníkový prieskum a anketa medzi obyvateľmi. Zároveň prebehli aj diskusie s významnými subjektmi a organizáciami sídliacimi v obci. V ďalšej etape bol pripravený koncept strategickej a implementačnej časti programu rozvoja vo forme námetov a návrhov projektov. Materiál bol po interných konzultáciách s vedením obce otvorený na pripomienkovanie. V októbri bol koncept dokumentu hodnotený v obecnom zastupiteľstve prostredníctvom multikriteriálnych hodnotiacich hárkov. V januári 2007 bol finálny návrh dokumentu pripravený na schválenie v obecnom zastupiteľstve. Vybrané časti programu rozvoja boli publikované na oficiálnej internetovej ...8
stránke obce www.bernolakovo.sk. Priebežne o postupe prác informoval v obecné noviny Bernolák a internetová stránka obce. V zmysle metodického postupu a navrhnutého obsahu programového dokumentu obsahovala prvá skupina činností celkovú analýzu situácie obce. Úlohou analýz je dať odpoveď na otázku „kde sa obec v súčasnosti nachádza“. Analytická časť poskytuje koncentrovaný zdroj informácií o obci s možnosťou ďalšieho využitia, napríklad na prezentačné účely. Je členená podľa jednotlivých oblastí života obce, resp. funkčných subsystémov, v rámci ktorých je obsiahnutá aj analýza realizovaných aktivít a opatrení. Informácie pre analýzy poskytla obec a využité boli aj existujúce koncepčné materiály (územný plán obce a jeho zmeny a doplnky), webstránka obce, časopis Bernolák a ďalšie zdroje uvedené v kap. 1.3. Ďalšie informácie boli získané priamymi prieskumami v teréne, rozhovormi s verejnosťou a predstaviteľmi obce a z dotazníkového prieskumu. Informácie pre analýzy regionálneho kontextu sme čerpali z rozvojových dokumentov regionálnej úrovne (Stratégia rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja). Analýzy, podobne ako aj samotná rozvojová stratégia, sa sústreďovali len na rozhodujúce faktory a kľúčové prvky. Preto sú kvalitatívne hodnotenia uprednostnené pred kvantitou vstupných dát. V oblastiach, ktoré sú podrobne rozpracované v rámci územného plánu obce (technická a dopravná infraštruktúra, urbanistická a stavebná štruktúra, životné prostredie), sa analýzy obmedzili na celkové zhodnotenie situácie v uvedených oblastiach bez špecifikácie technických detailov. Ďalším krokom bola syntéza parciálnych analýz použitím štandardnej metódy strategického plánovania – SWOT analýzy. Výsledkom bola strategická diagnostika obce, nevyhnutná pre stanovenie rozvojových cieľov. V nasledujúcej etape, ktorá prebiehala sčasti súbežne s analytickou fázou, sme pristúpili k definovaniu rozvojovej stratégie, pozostávajúcej zo strategickej vízie podrobnejšie definovanej vo forme sústavy strategických cieľov. V poslednej plánovacej etape boli stanovené niektoré konkrétne krátkodobé kroky (opatrenia, aktivity a rámcové projekty), ktoré majú viesť k naplneniu dlhodobých cieľov. Obsah a postup spracovania programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce
Analytická časť soc.-ekon. analýza SWOT analýza analýza realiz. opatr.
Strategická časť strategická vízia priority strategické ciele
Implementačná časť aktivity, opatrenia rámcové projekty plán financovania Realizácia projekty žiadosti o granty monitoring
...9
Pri definovaní opatrení, aktivít a projektov boli zvažované aj možnosti získania finančných prostriedkov z fondov EÚ. V prílohe tejto dokumentácie je preskúmaná väzba akčných plánov na priority, opatrenia a podporované aktivity relevantných programových dokumentov (kap. 8.2). Z podstaty strategického plánovania vyplýva viacúrovňová štruktúra programového dokumentu, ktorá smeruje od všeobecného ku konkrétnemu, resp. od celkového k špecifickému. Hierarchia začína globálnym cieľom strategickej vízie, pokračuje strategickými cieľmi rozdelenými podľa priorít a uzatvára ju sústava opatrení, projektov a aktivít zhrnutých v akčných plánoch. Tomu zodpovedajú aj rozličné časové horizonty strategickú časť tvoria dlhodobé ciele; v operatívnej časti sú konkrétnejšie opatrenia realizovateľné počas kratšieho obdobia. Princíp viacúrovňovej štruktúry programu rozvoja obce
Strategická vízia (globálny cieľ) Priorita A
Priorita B
Priorita C
Priorita D
Cieľ A.1
Cieľ B.1
Cieľ C.1
Cieľ D.1
Opatrenie A.1.1 Aktivita A.1.2 Projekt A.1.3
Opatrenie B.1.1 Aktivita B.1.2 Projekt B.1.3
Opatrenie C.1.1 Aktivita C.1.2 Projekt C.1.3
Opatrenie D.1.1 Aktivita D.1.2 Projekt D.1.3
Udržateľný rozvoj a Miestna agenda 21 Aplikáciu princípov udržateľného rozvoja na úrovni obcí a miest predstavuje Miestna agenda 21, ktorá je programom udržateľného rozvoja pre 21. storočie a zahŕňa komunitné aktivity pre miestnu úroveň. Tieto princípy a postupy boli využité a rozvinuté aj pri spracovaní tohto programového dokumentu. Program hospodárskeho (ekonomického) a sociálneho rozvoja obce Bernolákovo nezahŕňa projekty, ktoré by vytvárali rámec na schválenie navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, uvedených v prílohe č. 8 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie č. 24/2006 Z. z. Z tohto dôvodu programový dokument nepodlieha posudzovaniu strategických dokumentov v zmysle §4 a 5 uvedeného zákona.
...10
1.3 Zoznam východiskových dokumentov a zdrojov informácií Vstupné informácie pre spracovanie analýz Smerný územný plán sídelného útvaru Bernolákovo, 1995, v znení zmien a doplnkov z rokov 2002 a 2004. Bernolák – časopis obce Bernolákovo, Rč: OÚ SC – 4/98, 2000-2006. Prognostické údaje podporujúce vypracovanie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja a obce. MVRR, 2003. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001. Štatistický úrad SR, 2002. Atlas obcí Slovenska podľa rodinných a demografických charakteristík, Bratislava : MSŠR, 1996. Vlastivedný Slovník obcí na Slovensku. I. zväzok. Bratislava : Veda, 1976. Oficiálna stránka obce www.bernolakovo.sk Koncepcia prebudovania budov ZŠ v Bernolákove, 2004 Rozvojové stratégie a sektorové politiky na regionálnej a národnej úrovni Národný strategický referenčný rámec SR na roky 2007-2013 Operačný program Bratislavský kraj, nov. 2006 Stratégia rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja, 2003 Metodické podklady Metodická príručka pre vypracovanie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, 2004. McSweeney, E.: Obecné strategické plánovanie, miestny ekonomický rozvoj a facilitovanie procesu. Kanadský urbanistický inštitút, 2001. Miestna Agenda 21 na Slovensku. Metodická príručka. Bratislava : REC, 2003. Príručka pre mikroregióny a obce na prípravu Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Enterplan, 2002. Zamkovský, J.: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja – význam, štruktúra a základné metodické tézy. Banská Bystrica : CEPA, 2004.
...11
2. Celková socioekonomická analýza obce Bernolákovo 2.1 Úvodná charakteristika obce Obec Bernolákovo leží v západnej časti Podunajskej nížiny, na nive Malého Dunaja a Čiernej vody. Reliéf je rovinatý, v severnej časti prechádza do pahorkatiny od 128 do 170 m.n.m., so stredom obce v 150 m.n.m. Kataster je odlesnený, zvyšky lužného lesa sa zachovali len pozdĺž vodných tokov. Klimatické podmienky sú v porovnaní s inými časťami SR výhodné: územie spadá do teplej oblasti, mierne vlhkej až mierne suchej oblasti s miernou zimou. Priemerné teploty v januári sú –1,50C, v júli 200C, priemerný ročný úhrn zrážok je 587 mm (podľa údajov zaznamenaných na stanici Bratislava-letisko). Sú tu lužné, fluviálno-nivné a černozemné pôdy, v severnej časti sú spraše a sprašové hliny. Na základe administratívneho členenia z roku 1996 je obec Bernolákovo súčasťou Bratislavského kraja a okresu Senec. Obec sa nachádza 17 km od centra a 6 km od okraja Bratislavy, 8 km od Senca a 11 km od Pezinka. Zastavané územie obce tvorí jeden kompaktný celok, bez ďalších miestnych častí. Katastrálne územie obce má výmeru 2843,09 ha. Obec Bernolákovo podľa počtu obyvateľov spadá do kategórie veľkých vidieckych sídiel. V rámci okresu Senec je 2. najväčšou obcou, ktorá nemá štatút mesta (po obci Ivanka pri Dunaji). Podľa údajov z miestnej evidencie obyvateľstva z roku 2004 mala obec 4852 trvale bývajúcich obyvateľov. Pri danej výmere dosahuje hustota osídlenia 171 obyvateľov na km2.
2.2 Analýza regionálneho a lokálneho kontextu Regionálny kontext Bratislava a jej mestský región sa nachádza v najhustejšie osídlenej časti podunajského sídelného pásu s 5 mil. obyvateľov, medzi metropolami celoeurópskeho významu – Viedňou a Budapešťou. Bratislavský kraj je regiónom s najväčšou ekonomickou výkonnosťou a motorom ekonomického rozvoja v rámci Slovenska. Región prechádza masívnym suburbanizačným procesom, ktorý sa prejavuje dynamickým rozvojom sídiel v bezprostrednom i vzdialenejšom okolí Bratislavy. V okolí Bratislavy sa koncentricky zbiehajú hlavné dopravné koridory celoslovenského až medzinárodného významu, tzv. transeurópske multimodálne dopravné koridory: diaľnica D1, železničné trate Bratislava–Košice a Bratislava–Štúrovo a ďalšie dôležité cestné ťahy. Vzhľadom k skutočnosti, že uvedené dopravné koridory obsluhujú takmer celé územie SR, sú už dnes veľmi intenzívne využité, s minimálnymi kapacitnými rezervami. Bratislavský kraj sa generuje až 1/4 HDP SR, pričom na celkovom počte obyvateľov SR má podiel iba 11%. V porovnaní výšky HDP na obyvateľa, vyjadrenou v parite kúpnej sily, s priemerom EÚ15 dosahuje región NUTS II Bratislava 96% priemeru EÚ (podľa údajov z roku 2003); pre mesto Bratislava je tento ukazovateľ ešte vyšší a presahuje úroveň 100%. Tieto údaje však čiastočne skresľuje fakt, že viaceré podniky nadregionálneho významu
...12
s celoštátnou pôsobnosťou majú svoje sídla v Bratislave a ich produkcia je vykazovaná za Bratislavský kraj, preto skutočné HDP Bratislavského kraja je nižšie. V oblasti zahraničných investícií sa v roku 2005 až 60% z celkového objemu investícií koncentrovalo na území Bratislavského kraja. V štruktúre priemyslu podľa ročného obratu dominuje automobilový (Volkswagen) a petrochemický priemysel (Slovnaft). Pri opise regionálneho kontextu sa sústreďujeme na východnú až juhovýchodnú časť Bratislavského kraja. Okres Senec je jedným z 8 okresov Bratislavského kraja (5 mestských okresov a 3 mimomestské okresy). S počtom obyvateľov 52998 (r. 2002) a rozlohou 361 km2 najmenším z 3 okresov, ktoré vznikli rozdelením pôvodného okresu Bratislava-vidiek. Mesto Senec i v súčasnosti plní skôr funkciu satelitu hlavného mesta a aj vo vzťahu k obciam okresu je skôr sekundárnym centrom, pričom niektoré obce nemajú vyhovujúce prepojenie s okresným mestom. Po období prudkého rastu počtu obyvateľov dochádza v Bratislave od 90. rokov k poklesu počtu obyvateľov. Naopak, prírastky zaznamenávajú okresy Senec, Pezinok a Malacky. Od roku 1998 sú prírastky v týchto okresoch vyššie ako úbytky v mestských okresoch Bratislava I.-V., to znamená, že celkový počet obyvateľov kraja stúpa. Spomedzi okresov Senec, Pezinok a Malacky je najväčší práve prírastok počtu obyvateľov okresu Senec. Rast za posledné roky signalizuje rastúcu dynamiku tohto trendu: 1997 – 50220 obyv., 1999 – 50729 obyv., 2000 – 51220 obyv., 2001 – 52120 obyv., 2002 – 52998 obyv. Tento rast pochádza výlučne z migrácie; prirodzený prírastok v okrese je záporný (úbytok 105 osôb v roku 1997). Okolie hlavného mesta bolo v minulosti poľnohospodárskou oblasťou. V štruktúre hospodárstva má poľnohospodárska výroba významné postavenie aj v 2. pol. 20. storočia. Pre poľnohospodársku výrobu sú v okrese Senec dobré pôdno-klimatické podmienky. Percento zornenia až 94%. Tomu zodpovedá aj vysoká priemerná cena pôdy za 1 ha. Predstavuje takmer 1,6 násobok ceny za 1 ha poľnohospodárskej pôdy za Slovensko a 1,2 násobok za 1 ha ornej pôdy za Slovensko. Podiel poľnohospodárstva na HDP a zamestnanosti však klesá. V okrese bol zaznamenaný pokles zamestnanosti v sektore poľnohospodárskej výroby až o 12,7%. V poľnohospodárstve pretrváva nízka produktivita práce a nízke nominálne mzdy. Priemyselná výroba sa koncentruje takmer výlučne v Bratislave, v okrese Senec je lokalizovaný elektrotechnický priemysel a strojárenstvo, doplnkové odvetvia reprezentujú priemysel stavebných hmôt, drevospracujúci a potravinársky priemysel. V poslednom období sa mesto Senec a jeho okolie stáva významným logistickým uzlom pre kamiónovú dopravu (vo väzbe na diaľnicu). Po dobudovaní týchto prevádzok by tu malo vzniknúť viac ako 3000 nových pracovných príležitostí. Prevládajúcim zamestnaneckým sektorom v bratislavskom regióne je sektor služieb, kde v roku 2004 pracovalo 74,4% zamestnancov. Vo výrobných odvetviach sekundárneho sektoru pracuje 24%, z toho v priemysle 21%. V primárnom sektore pracuje 1,6% zamestnancov.
...13
Okresy Senec a Pezinok plnia aj funkciu rekreačného zázemia Bratislavy. Významné športovo-rekreačné zariadenia viazané na letnú rekreáciu a vodné športy sa nachádzajú hlavne v Senci (areál Slnečných jazier, aquapark, chatová rekreácia), ďalej v Dunajskej Lužnej, Rovinke, Ivanke pri Dunaji, Hamuliakove. Rozvíjajú sa aj špecifické formy rekreácie ako napríklad agroturistika (Čierna Voda), aktivity viazané na gastronómiu a vinohradníctvo (Pezinok, Malokarpatská vínna cesta, Slovenský Grob), golf (Bernolákovo). Bratislavský región zatiaľ poskytuje stabilný počet pracovných príležitostí. Nezamestnanosť v regióne dosahuje relatívne nízke hodnoty, aspoň v porovnaní s priemerom SR. V decembri 2002 bola priemerná miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji na úrovni 8,2%, do decembra 2006 klesla na 5,2% (podľa údajov ŠÚ SR), pričom bola viac ako 3–krát nižšia než priemer za SR (16,2%). V rámci regiónu je problémom nerovnomerné rozmiestnenie pracovných príležitostí, ktoré sa koncentrujú v Bratislave. Podľa štatistických údajov suma zamestnancov subjektov právnických foriem vrátane fyzických osôb zapísaných v Obchodnom registri v r. 2003 v okresoch Malacky, Pezinok a Senec je 20782 čo je len 24% z ekonomicky aktívneho obyvateľstva v týchto okresov. Okres Senec má na zamestnanosti v regióne len minimálny podiel – 1,7%. Získanie pracovného miesta je teda podmienené ochotou denne dochádzať za prácou. Hospodársku vyspelosť Bratislavského kraja odráža aj úroveň miezd – v roku 2005 bola priemerná nominálna mzda v Bratislavskom kraji 23212 Sk, kým v priemer za SR bol len 17274 Sk(podľa údajov ŠÚ SR). Medzi Bratislavou a okresom Senec je však výrazný rozdiel vo výške priemernej mzdy. Podľa údajov z roku 2002 je priemerná mzda v okrese až o 40 % nižšia ako priemer za Bratislavský kraj a je dokonca nižšia než celoslovenský priemer (okres Senec - M: 14 865 Sk, Ž: 11 009 Sk, Bratislavský kraj - M: 23 048 Sk, Ž: 16 692 Sk). Príčinu tohto stavu treba vidieť v orientácii hospodárstva okresu na poľnohospodársku výrobu. Lokálny kontext Obec Bernolákovo je súčasťou veľmi husto osídleného pásu Bratislava–Senec. Je situovaný na hlavnej urbanizačnej osi Slovenska, ktorá sa ďalej vetví – jedna vetva pokračuje smerom na severozápad cez Považie, druhá vetva pokračuje na západ (Senec-Sládkovičovo). Územie tohto sídelného pásu je charakteristické hustou sieťou vidieckych sídiel, reprezentujúcich rôzne veľkostné kategórie, s rozvinutými aglomeračnými väzbami na nadradené centrá osídlenia. Z výhodnej polohy v blízkosti Bratislavy a na hlavnej urbanizačno-dopravnej osi krajiny, ako aj v blízkosti hraníc s Rakúskom a Maďarskom, pre obec Bernolákovo vyplývajú značné rozvojové predpoklady pre rozvoj prímestského rodinného bývania, koncotýždňovej rekreácie a podnikateľských aktivít. Bernolákovo priamo susedí s obcami Ivanka pri Dunaji, Veľký Biel, Tomášov, Nová Dedinka a Chorvátsky Grob, s ktorými má aj priame cestné spojenie. Medzi týmito obcami
...14
sa nevyvinuli intenzívnejšie medzisídelné a hierarchické väzby. To je spôsobené výrazným gravitačným pôsobením vyšších centier – Bratislavy a čiastočne Senca. Bernolákovo ani Ivanka pri Dunaji, napriek splneniu veľkostného kritéria, nezískali pred rokom 1989 funkcie strediska miestneho významu (strediskovej obce), ale tieto funkcie boli rozdelené medzi Senec ako stredisko obvodného významu a Bratislavu ako stredisko najvyššieho hierarchického stupňa. V poslednom desaťročí sa orientácia hospodárskych tokov na Bratislavu ešte posilnila, aj keď po roku 1996 došlo k čiastočnému presmerovaniu väzieb na Senec, hlavne z hľadiska administratívnych funkcií (vytvorenie okresu Senec). Obec Bernolákovo teda nemá vlastné záujmové územie, ale je súčasťou záujmového územia väčších sídiel (Bratislava, Senec). Z hľadiska lokálnych medzisídelných väzieb sú najintenzívnejšie väzby na Ivanku pri Dunaji, ktorá reprezentuje obec rovnakej veľkostnej kategórie (4989 obyvateľov) a súčasne je najbližším sídlom (3 km). Intenzívny územný rozvoj oboch obcí smeruje k ich postupnému urbanistickému zrastaniu. Medzisídelné vzťahy v oblasti východného okolia Bratislavy sa začínajú zintenzívňovať až začiatkom 90. rokov, keď vzniká regionálne združenie obcí podunajskej oblasti (Podunajsko) so sídlom v Rovinke. Združenie tvorí 34 obcí, medzi nimi aj Bernolákovo. Pokrýva takmer všetky obce okresu Senec a niekoľko obcí okresu Dunajská Streda. Aktivity združenia Podunajsko sa zameriavali na rozvoj a koordináciu rekreačných aktivít (plán rozvoja rekreačnej zóny Podunajsko), neskôr sa orientovali najmä na oblasť odpadového hospodárstva. Okrem kooperačných tendencií však možno pozorovať aj rast konkurencie medzi obcami, predovšetkým pokiaľ ide o získavanie investícií a stavebné aktivity.
2.3 História obce a kultúrno-historické dedičstvo Historický vývoj Územie obce bolo osí osídlené už v období neolitu – našli sa tu pozostatky sídliska volútovej kultúry, sídliska z doby laténskej a slovansko-avarského pohrebiska. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1209. Obec s vtedajším názvom Cheki patrila Šebešovi a rodu svätojurských a pezinských grófov. Na území dnešnej obce sa okrem toho nachádzala osada Lužnica. Z roku 1342 pochádza zmienka o hrade, vybudovanom koncom 13. storočia, ktorý zanikol v 15. storočí. Bernolákovo viac ráz menilo majiteľov, v 16. storočí bolo súčasťou panstva Šintava. Začiatkom 16. storočia mala obec pečať, na ktorej boli znázornené tri ľalie. V roku 1523 dostala obec prvú výsadnú listinu, no mestečkom sa stala až v rozpätí rokov 1606–1630, keď získala trhové a jarmočné právo. V erbe malo sv. Štefana. Začiatkom 18. storočia za povstania Františka Rákoczyho II. povstalci hrad aj osadu Čeklís úplne zničili. V ďalšom období sa história obce spája s významným rodom Esterházyovcov. Gróf Jozef Esterházy tu v rokoch 1714–1722 dal postaviť honosný kaštieľ. V roku 1726 sa spomína cech čižmárov, 1745 cech hrnčiarov, v rokoch 1766–72 tu bola veľká manufaktúra na výrobu súkna, ktorá získala cisárske privilégiá. Kaštieľ sa po rozdelení panstva Šintava r. 1817 stal sídlom panstva Čeklís, ku ktorému patrilo 16 obcí.
...15
V roku 1715 mala obec 72 daňovníkov, 1720 2 mlyny, 1828 267 domov a 1803 obyvateľov. Panstvo tu malo rozsiahly majer s chovom oviec. Od 18. storočia tu bola stanica dostavníkovej pošty medzi Bratislavou a Blatným. Významnou historickou kapitolou obce bolo pôsobenie katolíckeho kňaza Antona Bernoláka v rokoch 1787–1791. Bol predstaviteľom mladej slovenskej inteligencie usilujúcej sa o pozdvihnutie slovenského národa a jeho jazyka, zakladateľom Slovenského učeného tovarišstva a v roku 1787 kodifikoval spisovnú slovenčinu. Počas 1. svetovej vojny tu zriadili poľnú nemocnicu. Po vojne, v rokoch 1922–23, sa v obci uskutočnila parcelácia Esterházyovských pozemkov a obec sa rýchlo rozvíjala. V obci bola pošta s telefónom a telegrafom, obvodný notariát, žandárska stanica, 5 hostincov, 5 obchodov, potravinové družstvo, mlyn, kultúrny dom aj kino. Od novembra 1938 do marca 1939 bola obec pripojená k Maďarsku. Po 2. svetovej vojne sa dokončila parcelácia skonfiškovaného majetku Esterházyovcov a v roku 1948 sa názov obce mení na Bernolákovo. JRD bolo založené v roku 1950 a vznikli tu nové výrobné podniky – Kovodružstvo, Strojstav, Vodné zdroje. Pamiatky Kostol sv. Štefana-kráľa – najstaršia historická pamiatka v obci, pozostáva z viacerých stavebných etáp. Najstaršia časť je románska a pochádza z 2. polovice 12. storočia, v 14. storočí bola vybudovaná nová svätyňa. Kostol bol upravený v rokoch 1764 a 1773, v rokoch 1952-53 bola k objektu pristavaná bočná kaplnka. Kostol tvorí jednoloďový sakrálny priestor zakončený polygonálnym presbytériom a novou prístavbou kaplnky. Kaštieľ – významná baroková pamiatka, postavená v rokoch 1714 – 1722 panovníckym rodom Esterházyovcov. Stavebné úpravy sa realizovali v 1. polovici 18. storočia, po požiari v roku 1911 a v rokoch 1948-49, v súčasnosti je v dezolátnom stave. Je to jednoposchodová trojkrídlová budova, hlavné priečelie je jedenásťosové s mierne vystupujúcim stredným rizalitom a je situované do parku. Strecha je manzardová s vikiermi. V priečelí bočných krídiel sú štvorhranné trojposchodové veže. Súčasťou areálu bola pôvodne baroková záhrada s oborou, neskôr prebudovaná na anglický park. V súčasnosti sa využíva ako golfové ihrisko. Várdomb -- historická vodáreň z 20. rokov 20. storočia, postavená v priestore medzi kostolom a kaštieľom. Kaplnka sv. Anny -- vybudovaná v severozápadnom cípe parku v roku 1724. Je to baroková stavba krytá kupolou, s centrálnym polygonálnym pôdorysom a s bohatým barokovým interiérom. Pomník Antona Bernoláka – z roku 1937, situovaný pred rímskokatolíckou farou Stĺp hanby – situovaný v ohradenom priestore pri rímskokatolíckom kostole, postavený pravdepodobne v 17. storočí
...16
2.4 Obyvateľstvo a demografická situácia Vývoj počtu obyvateľov odzrkadľuje socio-kultúrne, demografické a ekonomické procesy prebiehajúce na úrovni celej spoločnosti, čiastočne je aj odrazom významu obce v štruktúre osídlenia a lokálnych zmien. Vývoj počtu obyvateľstva Rok Sčítania obyv.
Počet obyvateľov (podľa sčítania)
Rok (k 31.12.)
Počet obyvateľov (podľa údajov obce)
1869
1488
1995
4470
1880
1507
1996
4447
1890
1539
1997
4463
1900
1800
1998
4473
1910
2103
1999
4505
1921
2447
2000
4531
1930
3178
2001
4586
1940
3182
2002
4653
1948
3986
2003
4706
1961
4230
2004
4776
1970
4758
2005
4897
1980
4921
1985
4911
1991
4477
2001
4627
2004
4852
5000 4500 4000 3500 3000 2500 2000 1500 1000 500 0 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1940 1948 1961 1970 1980 1991 2001 2004
...17
Po stagnácii v 2. polovici 19. storočia sa koncom 19. storočia začína obdobie rýchleho a kontinuálneho rastu počtu obyvateľov, ktoré pretrvalo celé storočie, až do 80. rokov 20. storočia. Medzi rokmi 1890 až 1980 sa počet obyvateľov zvýšil viac ako trojnásobne (o 320% na 4921 obyvateľov). Obec si zachovala vysokú dynamiku rastu počtu obyvateľov aj napriek vysídľovacím procesom, ktoré od 2. polovice 20. storočia v dôsledku intenzívneho rozvoja hlavného mesta, najmä priemyslu a masívnej bytovej výstavby, odoberali obyvateľov vidieckeho zázemia Bratislavy. K zvratu dochádza v polovici 80. rokov, keď počet obyvateľov obce najprv stagnuje (do roku 1985) a neskôr zaznamenáva prudký pokles. V priebehu 5-6 rokov, do roku 1991 klesol počet obyvateľov až o 434, t.j. takmer o 10%. Dôvodom tohto vývoja bolo vyčerpanie demografického potenciálu bratislavského regiónu v dôsledku znižujúceho sa prirodzeného prírastku, ako aj prehlbujúce sa zaostávanie vybavenosti obce z hľadiska infraštruktúry. Po prepade bytovej výstavby v Bratislave sa utlmili aj migračné prúdy a počet obyvateľov sa stabilizoval. Od polovice 90. rokov sa začína prejavovať trend spätnej migrácie (návrat tých obyvateľov, ktorí sa v uplynulom období z obce odsťahovali do miest) a neskôr sa naplno rozvinuli suburbanizačné tendencie, charakteristické presunom obyvateľov z miest do ich blízkeho vidieckeho zázemia. Počet obyvateľov opäť výrazne rastie – od roku 1997 má obec trvale kladný migračný prírastok. Značná časť novoprisťahovaných obyvateľov však nie je prihlásených na trvalý pobyt v obci. Podľa aktuálnych odhadov v obci býva viac už ako 5400 obyvateľov, t.j. o 600 viac ako je počet prihlásených na trvalý pobyt. Z hľadiska prognózovania budúceho demografického vývoja má vysokú výpovednú hodnotu index vitality, definovaný ako podiel počtu obyvateľov v predproduktívnom veku k počtu obyvateľov v poproduktívnom veku, násobený číslom 100. Tento ukazovateľ podľa údajov z roku 2004 dosahuje mimoriadne nízku hodnotu – len 63 (705 : 1120) a od roku 2001 sa ďalej výraznejšie znížil. Podľa všeobecnej interpretácie by až hodnoty vyššie ako 100 mali zodpovedať dlhodobejšiemu výhľadu prirodzeného prírastku počtu obyvateľov. To znamená, že stabilné prirodzené prírastky nemožno očakávať ani v blízkej budúcnosti. Napriek tomu krátkodobo môže byť natalita vyššia ako mortalita, ako ukazujú údaje obecnej štatistiky za roky 2004 a 2005 (počet narodených bol vyšší ako počet zomretých). Skladba obyvateľov podľa vekových skupín 2001
2004
Počet trvalo bývajúcich obyvateľov
4627
4852
z toho muži
2264
2363
z toho ženy
2363
2489
Prítomné obyvateľstvo
4443
4443
751
705
Počet obyvateľov v produktívnom veku (M 15-59, Ž 15-54)
2744
3027
Počet obyvateľov v poproduktívnom veku (M>60, Ž>55)
1028
1120
104
–
Počet obyvateľov v predproduktívnom veku (0-14)
nezistený vek Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001, Štatistický úrad SR, 2004
...18
0-14 (16,2%)
M>60 Ž>55 (22,2%)
M 15-59, Ž 15-54 (59,3%)
Pokračujúcou migráciou mladších vekových skupín obyvateľov (mladých rodín s malými deťmi) by v budúcnosti mohlo dôjsť k zlepšeniu demografického profilu obce – znížením vekového priemeru a zvýšením reprodukčnej vitality. Aktuálne rozvojové tendencie naznačujú pokračovanie trendu suburbanizácie a dokonca jeho ďalšie posilňovanie, najmä v najužšom suburbánnom pásme do 20 km od hlavného mesta. Obec Bernolákovo je atraktívnym cieľom pre prisťahovanie obyvateľov nielen vďaka blízkosti Bratislavy, ale tiež vďaka výhodnej polohe voči dôležitým dopravným koridorom (spojniciam s Bratislavou), pomerne rozvinutej technickej infraštruktúre (až na kanalizáciu) a kvalite životného prostredia. Podmienkou je udržanie atraktívnosti cieľovej lokality spolu s ďalšími podmieňujúcimi faktormi, ako je pokračovanie ekonomického rastu bratislavského regiónu, nedostatok bytov v Bratislave a ich vysoká cenová hladina. Prirodzený a mechanický pohyb obyvateľstva Rok
narodení
zosnulí
prihlásení
odhlásení
bilancia
1995
39
62
80
93
–36
1996
38
62
80
79
–23
1997
48
56
104
80
+16
1998
35
59
126
92
+10
1999
40
75
123
47
+41
2000
39
53
112
40
+30
2001
28
44
112
68
+28
2002
32
57
164
58
+81
2003
30
49
105
45
+41
2004
52
40
129
63
+78
2005
58
54
186
69
+121
Zdroj: údaje obce
...19
Skladba obyvateľov podľa národnosti Obyvateľstvo je z hľadiska národnostného zloženia homogénne. Väčšinu tvoria obyvatelia slovenskej národnosti, oproti roku 1991 ich podiel mierne poklesol o 2 perc. body. Klesal však aj počet obyvateľov maďarskej a českej národnosti. Národnosť
slovenská
maďarská
česká
ukrajinská
iná a nezist.
95,42 %
0,78 %
0,65 %
0,30 %
2,85 %
Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001
Skladba obyvateľov podľa vierovyznania Z hľadiska náboženského vyznania prevažujú obyvatelia hlásiaci sa k rímskokatolíckej cirkvi. Oproti roku 1991 tento podiel vzrástol o 5,2 perc. bodu na úkor evanjelickej cirkvi a nezisteného vyznania. To korešponduje s všeobecne pozorovaným javom posilňovania dominantného vyznania. Pri porovnaní s inými obcami zisťujeme vysoký podiel obyvateľov bez vyznania – až 17,59%. Celkovo sa však miera deklarovanej religiozity zvýšila počas rokov 1991–2001 zo 68,7% obyvateľov na 75,9%. Vierovyznanie
rímskokatol. cirkev
evanjelická cirkev a.v.
bez vyznania
nezistené
iné
63,91 %
6,07 %
17,59 %
6,53 %
5,93 %
Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001
Rodinná charakteristika obce Podľa rodinnej charakteristiky patrí obec Bernolákovo medzi moderné obce. Moderné modely fungovania rodiny sa prejavujú predovšetkým nižším podielom úplných rodín, nižším podielom detí na celkovom počte obyvateľov a minimálnym zastúpením viacdetných domácností. Podľa 11-stupňovej klasifikácie bol obci Bernolákovo priradený rovnaký stupeň ako mestu Bratislava (11). Z toho vyplýva, že tradičné vidiecke sociálne a rodinné modely boli v dôsledku vplyvov Bratislavy úplne nahradené mestskými modelmi. Podiel na celku domácností
% úplných rodín 41,3
% neúplných rodín
% viacdet. rodín (3 a viac)
% podiel detí na celku
% spoločne bývajúcich domácností
4,7
5,9
21,8
32,6
Zdroj: Atlas obcí Slovenska podľa rodinných a demografických charakteristík, 1996
...20
2.5 Sociálna situácia a zamestnanosť Hospodárske subjekty pôsobiace na území obce zabezpečujú pracovné miesta len pre malú časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva. V obci je vytvorených približne 280 pracovných miest (bez samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré nemajú ďalších zamestnancov). Na území obce nie je žiadny podnik s viac ako 100 zamestnancami, väčšinou ide o drobné podniky výroby a služieb do 10 zamestnancov. Ani v minulosti tu nebol lokalizovaný väčší hospodársky subjekt a ekonomické väzby boli smerované na Bratislavu. Vo verejných službách obce je 56 zamestnancov, z toho 41 pripadá na obecný úrad a 15 na MŠ. Podľa údajov z posledného sčítania z roku 2001 pracovalo vo verejnom sektore 964 obyvateľov, v súkromnom sektore 1101 obyvateľov (vrátane odchádzajúcich za prácou). Väčšina zamestnaných obyvateľov odchádza za prácou mimo obec. Podľa údajov z roku 2001 odchádzalo za prácou 1439 ľudí, čo predstavuje 3/4 pracujúcich obyvateľov. Hlavným cieľovým miestom odchádzky je Bratislava, kam smeruje asi 90% odchádzajúcich za prácou, len v malej miere sú cieľovými miestami Senec a Pezinok. Počet pracovných miest v uplynulom desaťročí poklesol najmä v poľnohospodárstve, kde došlo k postupnému útlmu výroby pri súčasnom raste požiadaviek na zvyšovanie produktivity práce. Do začiatku 90. rokov pracoval značný podiel obyvateľov aj v priemyselných podnikoch (Istrochem, Slovnaft). Časť pracovnej sily preto bola nútená reorientovať sa z primárneho a sekundárneho sektora, t.j. poľnohospodárskej a priemyselnej výroby na iné odvetvia ekonomickej aktivity, predovšetkým na terciárny sektor. V súčasnosti nachádza najviac ekonomicky aktívnych obyvateľov pracovné uplatnenie v maloobchode (hypermarkety a nákupné centrá) a v stavebníctve, vzhľadom k rozmachu individuálnej bytovej výstavby v obci a okolí. Ekonomická aktivita obyvateľov Spolu
Muži
Ženy
Počet ekonomicky aktívnych osôb
2587
1003
898
Podiel ekonomicky aktívnych na celku (%)
55,9
Pracujúci spolu
1837
1034
803
121
109
Pracujúci vo verejnom sektore
964
Pracujúci v súkromnom sektore
1101
Odchádzajúci za prácou
1439
Nezamestnaní
230
Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001
Vďaka dostatočnej ponuke pracovných príležitostí v Bratislave je miera nezamestnanosti minimálna a v posledných rokoch sa ďalej znižuje. V júli 2006 bolo v obci 46 evidovaných nezamestnaných, čo predstavovalo len 0,93 % ekonomicky aktívnych obyvateľov. Z tohto počtu bolo 25 dlhodobo nezamestnaných. Počet evidovaných nezamestnaných je však nižší
...21
než skutočný počet občanov bez zamestnania, ktorý zahŕňa aj dobrovoľne nezamestnané osoby a osoby vyradené z evidencie. Odrazom nízkej miery nezamestnanosti je aj nízky počet sociálne odkázaných obyvateľov. Obec pre riešenie situácie dlhodobo nezamestnaných v rámci aktivačných prác vytvorila 5 pracovných miest (stav z júla 2006). Sociálna štruktúra obyvateľov prechádza v poslednom období evidentnými zmenami. Do obce sa prisťahovali noví obyvatelia, reprezentujúci vyššie príjmové skupiny. Intenzita sociálnych vzťahov medzi pôvodnými obyvateľmi a prisťahovanými je nízka. Čiastočne to vyplýva z rozdielov v sociálnom postavení, odlišné sú však aj hodnotové preferencie, vzťah k prostrediu a očakávania smerom k obci. Vysoká miera odchádzky za prácou je príčinou uvoľňovania sociálnych a psychologických väzieb na miesto bydliska, s čím súvisí problém znižujúceho sa záujmu o dianie v obci. Napriek týmto problémom sa konflikty medzi rôznymi sociálnymi skupinami nevyskytujú a nízka je aj incidencia sociálno-patologických javov (krádeží, vandalizmu, neusporiadaného životného štýlu). Obec od roku 2003 zabezpečuje výkon opatrovateľskej služby – táto činnosť bola na obec prenesená z okresných úradov. Domáca opatrovateľská služba Salvus v obci prevádzkuje denný stacionár. V obci funguje Detský domov Nádej. V súčasnosti prechádza procesom transformácie z internátneho typu detského domova na rodinný typ. Je vytvorených 5 organizačne aj hospodársky čiastočne samostatných jednotiek. Súčasťou organizačnej štruktúry je aj sieť profesionálnych náhradných rodín. Sociálne služby pre drogovo závislých poskytuje Resocializačné stredisko, ktoré prevádzkuje nezisková organizácia Druhá šanca. Viaceré zo spoločenských organizácií a občianskych združení, uvedené v kapitole 2.8, vyvíjajú aktivity aj v oblasti sociálnych služieb.
2.6 Podnikateľské aktivity v oblasti výroby, obchodu a služieb Miestna podnikateľská sféra je pomerne silná a dobre diverzifikovaná. Na území obce sa nachádza 118 prevádzok výroby, obchodu a služieb. Podľa údajov z roku 2006 je celkový počet podnikateľov a drobných živnostníkov pôsobiacich v obci 173. Prevládajú malé podniky. Miestni podnikatelia navzájom spolupracujú v rámci Klubu Bernolákovských podnikateľov (zal. v r. 2005), prostredníctvom ktorého koordinujú svoje aktivity vo vzťahu k miestnej samospráve. Výroba a podnikateľské aktivity Obec Bernolákovo patrila v minulosti medzi tradičné poľnohospodárske obce. Okrem poľnohospodárskej prvovýroby, ktorú realizovalo miestne JRD (hydinárska farma, ovocný sad), bola tu lokalizovaná nadväzujúca výroba – poskytovanie servisných služieb pre poľnohospodárstvo a ďalšie činnosti zamerané na exploatáciu prírodných zdrojov
...22
(Kovodružstvo, Strojstav, Vodné zdroje, Rašelinové závody). Na poľnohospodárske tradície obce nadviazala aj lokalizácia Strednej poľnohospodárskej a priemyselnej školy v obci. V priebehu 90. rokov sa oslabuje poľnohospodárske zameranie výrobných aktivít a hospodárska základňa obce sa modernizuje vznikom nových výrobných prevádzok nepoľnohospodárskeho charakteru. Vznikajú zariadenia podnikových služieb, kombinované s predajom produktov pre podnikateľskú sféru. V obci sa etablovali aj rôzne prevádzky remeselno-výrobných služieb. Zastúpené sú podnikateľské subjekty orientované na stavebníctvo a predaj stavebných hmôt: Hydrovrt a.s., Monal s.r.o. (náterové látky), Record Tk s.r.o. (stavebná firma), Dózateam (bránové systémy), Prima-plast, MK trans (stavebné práce, výroba okien, autodoprava), Cerstav – Cersa s. r. o. (stavebniny), Das–Pro s. r. o. (stavby, technológie, doprava), Svarogo Kovbyt (umelecké kováčstvo a zámočníctvo), SL Global s.r.o. (strojárska a stavebná doplnková výroba). Významný segment podnikania predstavujú servisné prevádzky, najmä strojárskeho zamerania: Holger Christiansen Production Slovakia s.r.o. (výroba a predaj elektropríslušenstva, alternátorov), Elektročas s.r.o., Elcons – elektroprojekty, Eba, s.r.o. (nakladanie s odpadmi), ALF Servis (oprava automobilov), Inkola s. r. o., Ikema s.r.o., KFB Control s.r.o.. Spracovaním a predajom produktov poľnohospodárskej výroby sa okrem Poľnohospodárskeho družstva so sídlom v Chorvátskom Grobe zaoberajú podniky Guldan s. r. o. (pálenica), Kapp s.r.o. (kvasená kapusta), ProOvo a. s. (predaj vajec). Ďalšie podnikateľské subjekty: Kastl – veľkoobchod s nápojmi, Dent-Feba (predaj a servis dentálnych zariadení), Autodoprava K. Gal a i. Uvedené prevádzky využívajú výhodnú polohu v blízkosti Bratislavy a na hlavnom cestom ťahu pre lokalizáciu logistických, skladových a veľkoobchodných zariadení, ktoré by vzhľadom k vyšším nákladom na prenájom nehnuteľností nebolo efektívne lokalizovať v Bratislave. Značná časť podnikateľov sa orientuje na stavebníctvo, čo odráža rozmach tohto odvetvia v obci a okolí Bratislavy. Väčšina prevádzok sa koncentruje na severozápadnom okraji obce, kde vytvára väčší spoločný areál. Ďalšie podnikateľské subjekty sa usídlili pozdĺž cesty I/61 a v južnej časti obce. Územný plán obce vymedzuje dostatočné rezervy aj pre etablovanie väčších podnikov. Nové rozvojové lokality pre výrobné funkcie sú navrhnuté pozdĺž Seneckej cesty. Maloobchod a služby Maloobchodné zariadenia sú zastúpené viacerými menšími predajňami potravinárskeho tovaru, rozličného tovaru a vybraného spotrebného tovaru – papiernictvo, chovateľské potreby, záhradkárske, rybárske potreby, železiarstvo, kvetinárstvo, domáce potreby, textil. V obci je čerpacia stanica pohonných hmôt. Služby pre obyvateľov reprezentujú: Dámske a pánske kaderníctvo, holičstvo, svadobný salón, kozmetika, zákazkové šitie, oprava a úprava odevov, pohrebníctvo, videopožičovňa. Viaceré prevádzky služieb sú priestorovo združené v Dome služieb. V obci je viacero poskytovateľov pohostinských a stravovacích služieb rôzneho druhu a štandardu. Ide o nasledujúce prevádzky: Pohostinstvo AJA, Espreso Eva (piváreň, herňa), ...23
Camino pub (reštaurácia – pizza), Pohostinstvo Jadroň, Reštaurácia Park – Kačabar, Rony pub, Espreso Thalia, diaľničné občerstvenie Triblavina. Spektrum a počet prevádzok obchodu služieb je vzhľadom k počtu obyvateľov podpriemerné. V obci okrem menšieho nákupného strediska s predajňou potravín nie je žiadne ďalšie integrované zariadenie obchodu mestského typu alebo zariadenie s väčšou kapacitou (supermarket, respektíve väčšia samoobslužná predajňa). Tento stav je dôsledkom vplyvu veľkých nákupných centier, ktoré boli v posledných rokoch vybudované na predmestiach Bratislavy. Najväčšia koncentrácia takýchto zariadení je práve na východnom okraji Bratislavy, 8-10 km od obce (Tesco/Palace shopping park Zlaté Piesky, nákupné centrum Avion, Metro v Ivanke pri Dunaji, obchodný park Soravia). Tieto zariadenia odčerpávajú potenciálny dopyt a môžu ohroziť konkurencieschopnosť nových prevádzok v obci.
2.7 Občianska vybavenosť V obci sú zastúpené všetky základné zariadenia sociálnej vybavenosti v oblasti školstva (Základná škola, Materská škola, Základná umelecká škola), zdravotníctva (zdravotné stredisko), verejnej správy (obecný úrad), športu a špeciálnej nekomerčnej občianskej vybavenosti (kostol, farský úrad, cintorín s domom smútku, požiarna zbrojnica, kultúrny dom, poštový úrad). Z hľadiska priestorovej lokalizácie sú sústredené v centre obce, nevytvárajú však rozsiahlejšiu kompaktnú zónu. Ďalšie zariadenia vyššej občianskej vybavenosti sú dobre prístupné v Bratislave (stredné a vyššie školstvo, nemocnice, polikliniky atď.). Školstvo V obci sú školské zariadenia rôzneho druhu. Základnú občiansku vybavenosť reprezentuje materská škola a základná škola, špecifickými školskými zariadeniami sú Stredná poľnohospodárska a priemyselná škola a Základná umelecká škola. Základná škola v Bernolákove na základe počtu žiakov (500) patrí medzi najväčšie školy v okrese Senec. Vzdelávací proces sa realizuje v 22 triedach a 3 oddeleniach školského klubu spolu 32 pedagogických pracovníkov. Škola využíva 4 budovy s rozlohou 500 m2 situované v 2 areáloch (na Školskej a Komenského ul.), zvlášť pre jednotlivé stupne. Budova pre I. stupeň je z roku 1942, budova pre II. stupeň bola postavená v roku 1963. V samostatnom objekte je školská jedáleň s triedami školského klubu a telocvičňa. ZŠ zabezpečuje výučbu cudzích jazykov (nemeckého a anglického jazyka) už od 3. ročníka a poskytuje možnosti záujmovej činnosti krúžkoch rôzneho zamerania. Výrazná je podpora športových aktivít a spolupráca so športovými klubmi – v roku 2005 bola otvorená športová trieda so zameraním na golf a volejbal. Škola je zapojená do projektu Infovek, Socrates, vydáva školské časopisy Tajomstvá školy a Bernoláčik. Pre deti a verejnosť organizuje rôzne akcie, napríklad Trojkráľový stolnotenisový turnaj detí a rodičov, podujatia ku Dňu detí, Dňu Zeme, Juniáles, Detský
...24
Country festival, Beh olympijského dňa, vedomostné súťaže „Akadémia“ a i. Ďalšie aktivity sa realizujú v spolupráci s kultúrnym domom a komisiami OZ (napr. detská Superstar, denný detský tábor). Pri ZŠ pôsobí občianske združenie Školáčik. Priestory športového areálu a školského počítačového klubu škola ponúka pre rôzne školské i verejné akcie. Materská škola má 6 tried, navštevuje ju 144 detí a prevádzku zabezpečuje 12 pedagogických pracovníčok. V súčasnosti sa využíva len areál na Komenského ulici (tzv. nová MŠ) po komplexnej rekonštrukcii objektov s kapacitným rozšírením (nadstavbou). Starší objekt MŠ na Hlavnej ul. sa ako MŠ už nevyužíva a počíta sa s jeho delimitáciou na iné účely. Materská škola je zapojená do projektu „Škola podporujúca zdravie“, v rámci ktorého uskutočnila výstavu výrobkov z vytriedených druhotných surovín. Stredná poľnohospodárska a priemyselná škola J. A. Gagarina v Bernolákove bola zriadená v roku 1952 najprv ako poľnohospodársko-technická škola so zameraním na mechanizáciu poľnohospodárskej výroby. Od 90. rokov a po roku 2000 sa postupne rozširovala profesijno-odborná orientácia. Škola v súčasnosti ponúka 4–ročné denné štúdium v odboroch mechanizácia pôdohospodárstva, technika a prevádzka dopravy, technické a informatické služby, ďalej 2-ročné denné nadstavbové štúdium v odbore kamiónová doprava a preprava a 4–ročné diaľkové štúdium v odbore doprava. V súčasnosti na škole študuje 286 študentov v jedenástich triedach 4-ročného štúdia a v jednej triede diaľkového štúdia. Výučbu zabezpečuje 29-členný pedagogický zbor. Výstavba školského areálu sa uskutočnila v 50. rokoch, domov mládeže a prístavba odborných učební boli vybudované v 80. rokoch. Od 1. 9. 2006 sa zahájila výučba v novozriadenej Základnej umeleckej škole (ZUŠ) v Bernolákove v 4 umeleckých odboroch: hudobný odbor (klavír, flauta, gitara, akordeón, spev), odbor výtvarný, tanečný a literárno-dramatický. V šk. roku 2006/07 sa do všetkých ročníkov zapísalo 174 žiakov. Doposiaľ deti a mládež z Bernolákova navštevovali ZUŠ v Ivanke pri Dunaji. Zariadenia pre zdravotníctvo, kultúru a šport Zdravotnú starostlivosť pre obyvateľov obce poskytuje zdravotné stredisko so 4 ambulanciami (2 praktickí lekári, detský lekár, stomatológ), v objekte je tiež lekáreň. Ďalej je v obci súkromná zubná ambulancia a ambulancia gynekológa. Vzhľadom na počet obyvateľov obce sú kapacita a rozsah služieb poddimenzované, časť pracujúceho obyvateľstva však využíva podnikovú zdravotnú starostlivosť v Bratislave. Je tu kultúrny dom, situovaný v centre obce. Pre kultúrne podujatia slúži veľká sála (20x11 m) s kapacitou 220 miest. V priestoroch kultúrneho domu je zasadačka s kapacitou 50 miest, priestory príslušenstva a obecná knižnica. Športovým zariadením nadmiestneho významu je golfové ihrisko, vybudované v areáli parku pri kaštieli. Ihrisko bolo pôvodne 9-jamkové, v súčasnosti sa rozšírilo na 18-jamkové. Rozšírený areál poskytuje možnosti pre výstavbu ubytovacích a reštauračných zariadení a ďalšie služby pre účastníkov cestovného ruchu. Golfové ihrisko spravuje Golf & Country klubu Bratislava–Bernolákovo. Na chov parkúrových koní a súvisiace športové aktivity sa
...25
orientuje Centrum jazdeckého športu Bernolákovo (situované v areáli bývalého Plemenárskeho podniku). Pre športové aktivity obyvateľov slúži športový areál J. Popluhára. Areál tvorí futbalový štadión s príslušenstvom, ktoré pozostáva z tribúny a novovybudovanej prevádzkovej budovy so šatňami, sociálnymi zariadeniami, klubovňou. Na základe spracovanej štúdie sa počíta s ďalším rozširovaním areálu a výstavbou nových zariadení pre rôzne druhy športu. V obci je viacero menších plôch upravených ako ihriská. V rámci areálu ZŠ bolo vybudované futbalové miniihrisko pre deti (33x18 m). Špecializovaným ihriskom je plocha s rampami pre skateboard. 2.8 Kultúra, šport a spoločenský život Aktivity v oblasti kultúry Najvýznamnejším subjektom zastrešujúcim aktivity v oblasti kultúry a spoločenského života je Kultúrny dom. Zariadenie spravuje obec a jeho hlavnou funkciou je poskytovať kultúrne, spoločenské a komerčné služby. Organizujú sa tu divadelné, tanečné, hudobné predstavenia, koncerty, školské podujatia, besedy, zhromaždenia, schôdze, diskotéky, plesy, zábavy a niektoré športové podujatia. Ďalej poskytuje možnosti pre záujmovú činnosť detí a mládeže. V roku 2006 boli otvorené nasledujúce krúžky: výtvarný krúžok, krúžok moderných tancov, folklórny krúžok tancov a pohybových hier, krúžok šikovných rúk, šachový krúžok. V ponuke sú tiež jazykové kurzy: kurz angličtiny pre deti, kurz anglickej konverzácie, kurz nemčiny. Počas letných prázdnin zabezpečuje pre deti denné tábory. Pôsobí tu viacero tanečných súborov a hudobných skupín rôzneho žánrového zamerania: najznámejším je detský tanečný súbor Niagara (súbor vznikol v roku 1991 pri detskom domove, má 40 tanečníkov a orientuje sa na tance v štýle amerického country, získal viaceré významné ocenenia), ďalej detský folklórny súbor Stromček, mládežnícky tanečný súbor Teenage gee - hudobné skupiny Sakury, A je to! a Con Spirito. Medzi ďalšie činnosti zabezpečované pracovníkmi kultúrneho domu patrí prevádzka knižnice (má 500 stálych čitateľov a knižný fond zahŕňa 25 tis. titulov), vydávanie obecného časopisu Bernolák. Kultúrny dom v spolupráci s komisiou kultúry a spoločenských aktivít organizuje väčšinu kultúrno-spoločenských akcií v obci. Medzi tradičné každoročne poriadané akcie patria: Súťaž o titul Gazdinka a Gazda Bernolákova Podujatia počas fašiangového obdobia – Fašiangový karneval, Fašiangový sprievod obcou Akcie ku dňu Zeme Stavanie mája Hodové oslavy Podujatia ku Dňu matiek, Dňu rodiny
...26
Akcie počas vianočného a predvianočného obdobia – Mikuláš, Jasličková slávnosť, Vianočná kapustnica, Vianočný koncert Okrem toho boli v posledných 2 rokoch organizované ďalšie podujatia: Tanečné spektrum, výstava fotografií, výstava vianočných aranžmá, súťaž Bernolákovská detská Superstar, podujatie Kone a country a iné. V roku 2006 sa po prvýkrát uskutočnilo 3-dňové podujatie Dni obce Bernolákovo s kultúrno-spoločenským a športovým programom. Spoločenské organizácie a občianske združenia Klub dôchodcov – je jednou z najväčších miestnych spoločenských organizácií, má 286 členov. Klub bol založený v roku 1991 a od roku 2005 má právnu subjektivitu. Klub usporadúva rôzne podujatia, výlety, zájazdy, návštevy divadelných predstavení s cieľom poskytovať kultúrne a spoločenské vyžitie pre svojich členov. Miestny spolok červeného kríža – patrí k najpočetnejším a najaktívnejším organizáciám v obci. V roku 2005 mal 461 členov. Pravidelne (3x ročne) organizuje odbery krvi a poriada viaceré spoločenské akcie a posedenia. Miestna organizácia záhradkárov – v obci funguje od konca 30. rokov 20. stor., v súčasnosti má 148 členov. Výbor organizuje zájazdy, prednášky a výstavy – predovšetkým tradičnú výstavu vín spojenú s ochutnávkou (v r. 2006 sa konal 18. ročník výstavy). Sesterskou organizáciou Slovenského zväzu záhradkárov je Astra klub, ktorý v Bernolákove pôsobí od roku 1974. Klub bol najaktívnejší v 80. rokoch, v súčasnosti má 24 členov. Zaoberajú sa aranžovaním kvetov, pestovaním hrozna a ovocia. Organizácia zdravotne postihnutých Nádej – vznikla po ukončení činnosti združenia Viktória, pôsobí ako spoločná organizácia zväzu invalidov a zväzu osôb postihnutých civilizačnými chorobami. Organizácia má 171 členov, pre ktorých organizuje rôzne podujatia, zájazdy a výlety (rekreačno-rehabilitačné pobyty), posedenia, má nadviazanú družbu s podobnou organizáciou v Dechticiach. Miestna organizácia požiarnikov – tradícia dobrovoľného požiarneho zboru bola v obci prednedávnom opätovne oživená. V súčasnosti pracuje na obnovení členskej základne a plánuje vykonávanie preventívnych požiarnických prehliadok. Poľovnícke združenie Diana – obhospodaruje poľovný revír v katastrálnych územiach obcí Bernolákovo a Chorvátsky Grob s rozlohou 2620 ha, siahajúci až po rezerváciu Šúr a Malý Dunaj. Združenie má 36 stálych členov, vlastní poľovnícku chatu a voliérovú bažantnicu. Pravidelne organizuje kynologické podujatia, besedy pre deti, zabezpečuje odstrel lovnej zveri a odchov bažantov. Klub Bernolákovských podnikateľov – funguje od roku 2005 ako občianske združenie fyzických a právnických osôb. Impulzom pre vznik združenia bolo stretnutie predstaviteľov obce s podnikateľmi. Cieľom združenia je pomáhať a zúčastňovať sa na veciach verejných a pri organizovaní rôznych spoločenských, športových, charitatívnych a iných akciách (ples podnikateľov, súťaž vo varení guláša). ...27
Nadácia Toma Sawyera – vznikla v roku 1996 a jej hlavným zameraním je finančne, a metodicky podporovať kultúrne, umelecké a športové aktivity detí žijúcich v detských domovoch. Svoju činnosť financuje zo sponzorských príspevkov. Nadácia využíva výsledky práce s deťmi v Detskom domove v Bernolákove a v rámci detského tanečného súboru Niagara. Združenie záchrany kultúrnych pamiatok v Bernolákove – vzniklo v roku 2004 ako dobrovoľné združenie občanov, ktorí chcú vlastnou iniciatívou pomáhať pri rekonštrukcii a udržiavaní pamiatok. Zbor pre občianske záležitosti – pôsobí pri obecnom úrade od roku 1955, jeho poslaním je zabezpečovať občianske obrady a slávnosti rodinného a spoločenského charakteru a oslavy významných kultúrno-spoločenských udalostí. Šport Obec Bernolákovo je v povedomí obyvateľov Slovenska spájaná s golfom. V 90. rokoch tu bolo ako prvé na Slovensku vybudované golfové ihrisko, ktoré sa postupne rozširuje. Ihrisko využívajú najmä členovia Golf & Country klubu Bratislava–Bernolákovo, postupne sa tento šport udomácňuje aj u miestnych občanov a mládeže – založenie golfového krúžka pri ZŠ v roku 2005. S golfom sa spája aj športové podujatie Golfový turnaj o pohár starostu obce za účasti predstaviteľov obce a pozvaných hostí (poriadaný každoročne od roku 2004). Dlhú a slávnu tradíciu má v obci futbal, ktorý bol prvým organizovaným športom. Klub hral pod názvom CsATE od roku 1921 (neskôr premenovaný na ČATJ); v roku 1930 vznikol ďalší klub ŠK Čeklís. V súčasnosti pôsobí futbalový klub pod názvom FK Bernolákovo v III. lige (pod týmto názvom od r. 1992). Okrem ligových zápasov sa k futbalu viažu viaceré ďalšie pravidelné súťažné podujatia: Turnaj starých pánov vo futbale, súťaž v minifutbale žiakov. Aktivity v oblasti futbalu zastrešuje telovýchovná jednota. V posledných 30 rokoch sa v obci vybudovala silná tradícia volejbalu. Volejbalový krúžok vznikol najprv pri miestnej ZŠ. V roku 1995 založili v obci volejbalový a tenisový klub (ŠK Vatek). Volejbalový oddiel hrá v súťaži zmiešaných družstiev o Pohár Kresťansko-športovej únie. Neskôr sa klub ŠK Vatek rozširoval o ďalšie športové oddiely: v r. 1997 o oddiel aerobiku, v r. 2001 o oddiel stolného tenisu a v r. 2002 pribudol oddiel scateboardu a šachový oddiel. V týchto športových odvetviach sú s podporu obce organizované viaceré súťaže: stolnotenisový turnaj – Memoriál V. Fajta, Fašiangový turnaj v stolnom tenise, maratón v aerobiku, Volejbalový turnaj o pohár starostu obce a i. Pôsobí tu tiež Športový klub Aquatica, ktorý sa venuje synchronizovanému plávaniu. Členskú základňu tvoria najmä deti vo veku 7-12 rokov z okolitých obcí. V priebehu 20. storočia sa počas kratších období vyvíjali aktivity aj v ďalších športových odvetviach. V 30. rokoch v obci založili ženský hádzanársky oddiel, neskôr sa nakrátko obnovil v 50. rokoch. V tomto období sa v obci hral hokej, v posledných rokoch tu opäť ...28
pôsobí hokejový klub (HC Bernolákovo). Do obdobia 50. rokov spadá aj perióda organizovanej cyklistiky a cykloturistiky a v tejto oblasti sa podarilo dosiahnuť dobré výsledky. Na prelome 70. a 80. rokov tu pôsobil oddiel karate. Za I. ČSR pôsobila v obci telovýchovná organizácia Sokol, obnovená aj po II. svet. vojne, pracovala do 60. rokov. 2.9 Bytový fond Bytový fond sa sústreďuje prevažne v tradičných rodinných domoch, ale zastúpené sú aj bytové domy, v ktorých je spolu 15% bytov. Bytové domy sú 3-4 podlažné a nevytvárajú súvislú sídliskovú zástavbu. Sú rozptýlené v rôznych častiach obce, najmä na uliciach Hlavná, Duklianska a Obilná. Podiel neobývaných bytov predstavuje 15% z celkového počtu bytov a je relatívne vysoký, vzhľadom na značný dopyt po bytoch v obciach v okolí Bratislavy. Hlavným dôvodom neobývanosti bytov je vyšší podiel starších objektov, ktoré sú zlom stavebnotechnickom stave a nie sú prispôsobené moderným štandardom bývania. To korešponduje s údajom, že neobývané sú prevažne byty v rodinných domoch – podiel neobývaných domov (až 19%) je vyšší ako podiel neobývaných bytov. domy spolu
1490
trvale obývané domy
1244
z toho rodinné domy
1200
neobývané domy
240
byty spolu
1723
trvale obývané byty spolu
1447
z toho v rodinných domoch
1220
neobývané byty spolu
266
Záujem o byty a investičný potenciál individuálnych stavebníkov v obci je vysoký, s perspektívou ďalšieho rastu v budúcich rokoch. Územný plán vymedzil pre bytovú výstavbu nové rozvojové plochy na južnom a východnom okraji obce s celkovou kapacitou 2000 obyvateľov, následné doplnky územnoplánovacej dokumentácie vymedzili ďalšie nové plochy s kapacitou približne 2500 obyvateľov.
Štandard bytov a úroveň bývania Priemerný počet obyvateľov na 1 byt je 3,21, čo je menej ako priemer za SR, v rámci okresu Senec sa však blíži priemeru (3,28). Na základe kritérií výmery, počtu miestností, vybavenia ústredným kúrením a kúpeľnou možno štandard bytov hodnotiť ako relatívne vysoký, v porovnaní s inými obcami vidieckeho typu, a aj v rámci okresu dosahuje mierne nadpriemerné hodnoty.
...29
priemerný počet trvale bývajúcich osôb na 1 trvale obývaný byt 2
priemerný počet m obytnej plochy na 1 trvale obývaný byt priemerný počet obytných miestností na 1 trvale obývaný byt
3,21 64,50 3,62
priemerný počet trvale bývajúcich osôb na 1 obytnú miestnosť
0,88
priemerný počet m2 obytnej plochy na osobu
20,1
podiel trvale obývaných bytov s 3 a viac obytnými miestnosťami podiel trvale obývaných bytov vybavených ústredným kúrením podiel trvale obývaných bytov vybavených kúpeľňou alebo sprchovacím kútom
83,8% 71% 94,1%
Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001
2.10 Technická infraštruktúra Obec je zásobovaná pitnou vodou z vodovodného systému, ktorý je v správe a vlastníctve Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Okrajom obce vedie trasa diaľkového vodovodu Podunajské Biskupice–Pezinok, napájaného z vodného zdroja Kalinkovo--Šamorín. Na verejný vodovod je napojených 98% domácností. Vodovod je kapacitne vyhovujúci, rozvody sú však opotrebované. Kanalizácia je v súčasnosti v obci vybudovaná len v malom rozsahu. Existujúca čistiareň odpadových vôd, napriek rekonštrukcii uskutočnenej v roku 2004, má obmedzenú kapacitu a neumožňuje napojenie ďalších domácností. Pre riešenie tejto situácie regionálna vodárenská spoločnosť projektovo pripravuje výstavbu regionálneho kanalizačného systému -- Podkarpatského kanalizačného zberača, ktorý zabezpečí odvedenie odpadových vôd z obcí situovaných severozápadne od Bratislavy do ústrednej čistiarne odpadových vôd v Bratislave-Vrakuni. Zásobovanie obce je zemným plynom je z vysokotlakového plynovodu prostredníctvom dvoch regulačných staníc (pri cintoríne a pri čerpacej stanici poh. hmôt). Uličné rozvody plynu sú prevažne nízkotlakové, iba v severozápadnej časti, vzhľadom k potrebám výrobných podnikov, je riešená strednotlaková plynovodná sieť. Staršie rozvody miestnej plynovodnej siete boli od polovice 90. rokov rekonštruované. Zásobovanie elektrickou energiou je riešené prevažne vzdušnými a káblovými vedeniami vysokého napätia 22 kV, odbočujúcimi z kmeňových vedení. Súčasné potreby zásobovania sú dostatočne pokryté, pri ďalšom rozširovaní výstavby a zvyšovaní spotreby však bude potrebné prebudovanie systému podľa návrhu územného plánu. Úroveň technickej infraštruktúry možno hodnotiť ako priemernú v porovnaní s okolitými obcami a štandardom Bratislavského kraja. Z hľadiska kvality bývania a podmienok pre podnikanie je značným limitom chýbajúca kanalizácia, po plánovanom dobudovaní kanalizácie rozvoja sa vyhliadky obce pre ďalší rozvoj výrazne zlepšia.
...30
2.11 Dopravná infraštruktúra Obec Bernolákovo má mimoriadne priaznivé napojenie na dopravnú infraštruktúru regionálneho až medzinárodného významu. Dopravné väzby vyplývajú z geografickej polohy obce a jej blízkosti k hlavnému mestu a hraniciam Rakúska a Maďarska. Dopravne je naviazaná na Bratislavu prostredníctvom cesty I. triedy č. I/61 a železničnej trate Bratislava-Štúrovo. Katastrálnym územím obce prechádza aj diaľnica D1 Bratislava-TrnavaŽilina. Tento koridor plní funkciu kostry dopravného systému SR a prenáša najväčší objem dopravy. Je združenou radiálou, ktorá sa ďalej rozdeľuje na považský koridor a západnú dopravnú os, smerujúcu do Nitry a ďalej na stredné Slovensko. V budúcnosti sa predpokladá aj posilnenie okružného smeru, ktorý previaže dopravný systém bratislavskej aglomerácie a zabezpečí funkčné prepojenie medzi jednotlivými sídlami zázemia Bratislavy a odvedenie tranzitnej dopravy (plánovaná trasa D4). Ďalej sa predpokladá rozširovanie modality dopravného koridoru (zámer budovania trate vysokorýchlostnej železnice paralelne s diaľnicou D1). Dopravnú infraštruktúru medzinárodného významu predstavuje letisko M.R. Štefánika v Ivanke pri Dunaji, vzdialené len 10 km od obce Bernolákovo. Výhľadovo sa predpokladá rast objemu prepravených cestujúcich až na 1 mil. ročne, posilnenie nákladnej dopravy a výstavba nových vzletových dráh. Predpokladá sa tiež zvýšenie kooperácie s ďalšími letiskami pri medzinárodnej deľbe vzdušného priestoru a posilnenie jeho funkcie ako diverzného letiska pre viedenské a budapeštianske letisko. Cesta I. triedy č. I/61 (Bratislava-Senec) – vedie po severnom okraji zastavaného územia obce Bernolákovo a zabezpečuje spojenie s Bratislavou a okresným mestom. Intenzita dopravy na úseku Bratislava - Senec dosahuje podľa Sčítania dopravy z roku 2001 hodnoty od 11447 do 14749 voz./24 hod. Podľa údajov Slovenskej správy ciest sú uvedené intenzity vzhľadom na výkonnosť cesty kritické (prekročenie limitu v roku 2000, resp. 2005). Tento stav je výsledkom značného nárastu celkového objemu dopravy, najmä individuálnej automobilovej dopravy. Príčinou je zvyšujúca sa mobilita obyvateľstva a tiež presun časti kapacity hromadnej dopravy v prospech individuálnej dopravy. Preťaženosť ciest a dopravné zápchy sú ešte väčším problémom na výpadových komunikáciách hlavného mesta, predovšetkým v čase dopravnej špičky, aj keď k zlepšeniu situácie na východných predmestiach došlo po dobudovaní úseku diaľničného obchvatu Mierová-Senecká. Pri pokračovaní rastu intenzity dopravy hrozí zhoršenie dostupnosti obce a tým aj k oslabenie jej príťažlivosti pre bývanie. V súčasnosti sa preto projekčne pripravuje prebudovanie cesty č. I/61 na 4-pruhovú komunikáciu a preloženie trasy v úseku Bernolákovo-Veľký Biel mimo zastavaných území obcí (zámer je spracovaný v 2 variantoch). Železničná trať Bratislava-Nové Zámky-Štúrovo-Budapešť prechádza stredom zastavaného územia obce v dĺžke cca 3 km. Trať je elektrifikovaná, dvojkoľajná, v obci je na trati stanica pre osobnú a nákladnú dopravu. Križovanie železničnej trate s miestnymi komunikáciami je v troch miestach a je riešené ako úrovňové. V súčasnosti je využitie tejto trasy pre prímestskú dopravu minimálne (väčšina spojov nemá v obci zastávku, frekvencia spojov je nedostatočná), nevyhovujúce je tiež vybavenie stanice a stav nástupíšť. V budúcnosti sa ...31
uvažuje so zahrnutím tejto trate do systému prímestskej koľajovej dopravy a s využitím aj pre letisko. V obci sa počíta s prestavbou koľajiska stanice, vybudovaním odstavného nástupišťa a podchodu. Lokálny význam majú cesty III. triedy, ktoré zabezpečujú spojenie obce Bernolákovo so susediacimi obcami a mestami. Cesta č. III/06166 v obci vyúsťuje na cestu č. I/61 a je spojnicou s obcou Ivanka pri Dunaji. Prechádza celým zastavaným územím v dĺžke viac ako 3 km. Cesta č. III/5022 prechádza centrom obce a zabezpečuje spojenie s obcou Chorvátsky Grob a mestom Pezinok. Kratší úsek v rámci zastavaného územia tvorí cesta č. III/57222 Bernolákovo-Nová Dedinka. Na uvedené cesty sa pripája sústava miestnych komunikácií. Väčšinou vytvárajú prepojenú sieť, niektoré sú riešené ako zaslepené. Nárokom na dopravnú obsluhu zastavaného územia vyhovujú, niektoré miestne komunikácie však majú nevyhovujúce technické parametre. Najmä v staršej zástavbe a na uliciach Nálepkova, Hlinkova, Hlboká a i.) majú narušený povrchový kryt a nevhodné šírkové usporiadanie; viaceré slepé komunikácie vo vnútornej štruktúre zástavby sú nespevnené. Chodníky sú v obci vybudované pozdĺž ciest III. triedy a sčasti aj pozdĺž ostatných miestnych komunikácií, väčšie pešie rozptylové priestranstvá sú v centre obce. V niektorých úsekoch majú chodníky nevyhovujúcu kvalitu a/alebo šírkové dimenzie. Infraštruktúra pre cyklistickú dopravu nie je vybudovaná, napriek tomu, že bicykel je využívaným dopravným prostriedkom a v okolí sú tiež vhodné podmienky pre rozvoj cykloturistiky. V roku 2005 bola vyznačená cyklotrasa Senec-Bernolákovo-Dunajská LužnáHamuliakovo, s prepojením na Medzinárodnú podunajskú cyklotrasu. Cyklotrasa je však vedená v trasách ciest III. triedy bez priestorovej segregácie od automobilovej dopravy. Verejnú hromadnú dopravu zabezpečujú okrem osobnej železničnej dopravy na trati Bratislava-Senec aj autobusové linky SAD Bratislava. Spoje SAD premávajú na linke Bratislava–Bernolákovo–Senec, ďalšie linky majú v obci zastávky – do Novej Dedinky, Slovenského Grobu, Čataja, Hurbanovej Vsi, Jelky. Počet spojov je vyhovujúci pre dopravnú obsluhu. Vzhľadom na značný podiel obyvateľstva denne odchádzajúceho za prácou prepraví verejná hromadná doprava veľké objemy cestujúcich, najmä na smerom do Bratislavy. V dôsledku sústavného zvyšovania intenzity dopravy sa predlžuje doba jazdy a atraktivita autobusovej dopravy sa znižuje, čo môže predstavovať výhodu pre koľajovú dopravu. 2.12 Životné prostredie Miera ekologickej stability územia je nedostatočná v dôsledku nízkeho zastúpenia zelene a ekologicky pozitívne pôsobiacich prvkov v katastri. Jedinou rozsiahlejšou plochou zelene je park pri kaštieli, menšie plochy vzrastlej zelene sú pri občianskej vybavenosti. Väčšina poľnohospodárskej pôdy sa využíva ako orná pôda, je tu ovocný sad. Hospodárenie na rozsiahlych pôdnych celkoch vystavuje územie veternej erózii s negatívnymi dôsledkami na úrodnosť pôdy.
...32
V katastrálnom území sa nachádzajú maloplošné územia ochrany prírody – Brečtanový hájik, rameno Čiernej vody, ramená Malého Dunaja, chránený park (historický park pri kaštieli na rozlohe 18,2 ha, so vzácnymi drevinami). Lokálne znečistenie ovzdušia spaľovaním tuhého paliva bolo eliminované prechodom väčšiny domácností na plynné palivo. Priemyselné zdroje znečistenia sa v obci nevyskytujú, nakoľko miestne výrobné prevádzky sa orientujú na sofistikovanejšie druhy výroby, ktoré nemajú negatívne dopady na kvalitu životného prostredia. Problémom je znečistenie ovzdušia emisiami transportovanými zo vzdialenejších zdrojov – priemyselných podnikov Bratislavy (Slovnaft, Istrochem). Emitovanými znečisťujúcimi látkami sú oxidy dusíka, oxid siričitý, uhľovodíky a pevné častice. K znečisteniu ovzdušia prispieva aj intenzívna automobilová doprava na ceste č. I/61 a paralelnom diaľničnom ťahu. Zaťaženie územia hlukom vyplýva z lokalizácie a prevádzky letiska v Ivanke pri Dunaji (plošný zdroj hluku). Oproti obci Ivanka pri Dunaji je však výhodou väčšia vzdialenosť od letiska, takže pre obec Bernolákovo nepredstavuje závažnejšie limity z hľadiska životného prostredia a možností územného rozvoja. Značné je líniové hlukové zaťaženie vznikajúce ako sprievodný jav prevádzky na líniových dopravných stavbách – v zastavanom území obce je zdrojom hluku železničná trať a cesta I. triedy. Ekologickým problémom je kvalita povrchových vôd. Vodné toky Čierna voda a Malý Dunaj sa vyznačujú vysokou mierou znečistenia. Pozitívnym javom je zníženie priemyselného znečistenia vôd Malého Dunaja ropnými látkami po sprevádzkovaní čistiarne odpadových vôd v závode Slovnaft. Zastavaným územím preteká Čierna voda, ktorá má na viacerých úsekoch neupravené koryto (na ďalších úsekoch boli uskutočnené brehové úpravy). Problémom sú tiež nedostatočné prietokové pomery – zníženie priemerného prietoku pod 1 m3 po odvodnení Šúrskeho močiara. Nebezpečie znečistenia podzemných vôd predstavuje poľnohospodárska výroba, vzhľadom k tomu, že územie je intenzívne poľnohospodársky obrábané. Najzávažnejším problémom je však znečistenie v dôsledku netesných domových žúmp a nelegálneho vypúšťania odpadových vôd zo žúmp v častiach bez kanalizácie. Po vybudovaní kanalizácie v celej obci sa problém znečisťovania podzemných vôd odpadovými vodami trvalo odstráni. Prevádzka skládky v lokalite Piesková jama bola ukončená v roku 2000 nariadením MŽP. Skládka bola následne rekultivovaná. Na území je niekoľko menších nelegálnych skládok komunálneho a stavebného odpadu, ktoré sú priebežne likvidované. Obec zabezpečuje separovaný zber odpadu – pravidelne sa vykonáva zber elektrického a elektronického šrotu, bielej techniky, autobatérií, papiera, plastov, skla. V roku 2005 boli v obci inštalované nádoby na zber plastových fliaš a skla. Zber biologického zeleného odpadu sa realizuje formou veľkoobjemových kontajnerov. Základná škola organizuje zber druhotných surovín (papier). Obec má vypracovaný program odpadového hospodárstva. Zber a odvoz komunálneho odpadu na riadenú skládku v lokalite Martin (Senec) zabezpečuje firma SOBA Senec.
...33
2.13 Štruktúra a činnosť miestnej samosprávy Obecné zastupiteľstvo má 11 členov. Riadne zasadnutia sa konajú spravidla 1x za 2 mesiace. Vo vzťahu k obecnému zastupiteľstvu plní poradnú funkciu 6 odborných komisií: komisia výstavby, dopravy a životného prostredia komisia financií komisia sociálno-zdravotná komisia kultúry a spoločenských aktivít komisia školstva a športu komisia verejného poriadku, obchodu a služieb Funkcia zástupcu starostu ani Obecná rada neboli ustanovené. Organizačná štruktúra miestnej administratívy zahŕňa na 5 oddelení, riadených prednostom úradu, ktoré sa ďalej členia na referáty: Oddelenie ekonomických činností, daní a poplatkov (1. referát ekonomických činností, 2. referát daní a poplatkov) Oddelenie správy majetku, životného prostredia a prevádzkových činností (1. referát správy majetku, 2. referát prevádzkových činností, 3. referát ochrany životného prostredia) Oddelenie výstavby, územného plánovania a dopravy (1. referát výstavby a územného plánovania, 2. referát drobných stavieb, dopravy a číslovania budov) Oddelenie vnútorných vecí (1. referát personalistiky, bezpečnosti pri práci a CO, 2. Matrika, referát evidencie obyvateľstva, 3. podateľňa, výpravňa písomností a pokladňa) Oddelenie školstva, kultúry a športu a sociálnych vecí (1. referát chovu, ochrany zvierat, sociálnych vecí a zdravotníctva, 2. referát kultúry a športu) Súčasná organizačná štruktúra je dlhodobo stabilizovaná a zodpovedá požiadavkám miestnej správy i obyvateľov. V rámci organizačnej štruktúry obecného úradu sú integrované aj ďalšie kompetencie prenesené zo štátnej správy na miestne samosprávy – výkon činností matričného úradu a stavebného úradu. Komunikácia s obyvateľmi sa uskutočňuje prostredníctvom viacerých informačných kanálov: časopis Bernolák, vydávaný od roku 1995 4-5x ročne v náklade 2000 ks, distribuovaný zdarma do všetkých domácností; monitoruje dianie v obci, informuje o pripravovaných podujatiach, uzneseniach obecného zastupiteľstva, obsahuje inzerciu aj kritické príspevky obyvateľov. Časopis bol v roku 2004 ocenený ako najlepšie miestne noviny.
...34
obecný rozhlas – archív hlásení obecného rozhlasu je v digitálnej forme sprístupnený aj na webstránke obce webstránka obce (www.bernolakovo.sk), zriadená v r. 2000, informačne mimoriadne bohatá stránka obsahuje podrobné informácie o obci, športových, kultúrnych a spoločenských podujatiach, zápisy zo zasadnutí obecného zastupiteľstva, diskusné fórum so širokým záberom tém, ako aj archív hlásení obecného rozhlasu a vydaní časopisu Bernolák. Od roku 2006 je v riadnej prevádzke nová služba EMU – elektronický obecný úrad, progresívny informačný systém zastrešujúci oblasť evidencie, ekonomiky, geografických informácií a administratívy. Obec za inovatívne riešenia implementované na webstránke pravidelne získava ocenenia na celoslovenskej súťaži „Zlatý erb.sk“, v roku 2005 bola ako najlepšia elektronická služba samospráv ocenená archivácia hlásení obecného rozhlasu na internete. Pre využívanie týchto služieb obyvateľmi, ktorí nemajú internetové pripojenie, obecný úrad vytvoril kiosk (portál) s bezplatným prístupom na internet. ďalšie informačno-propagačné materiály: DVD o obci Bernolákovo Možno konštatovať, že úroveň informovania obyvateľov a kvalita miestnych médií je výrazne nadštandardná. Interaktivita a viaceré inovatívne riešenia umožňujú obojstrannú komunikáciu s obyvateľmi a zvyšovanie ich záujmu o dianie v obci. Predstavitelia obce intenzívne komunikujú aj s podnikateľskou sférou, prostredníctvom Klubu podnikateľov a s predsedami spoločenských organizácií (každoročne od roku 2003).
2.14 Hospodárenie a majetok obce Realizáciou koncepcie fiškálnej decentralizácie samospráv sa od roku 2005 výrazne zmenilo financovanie obcí. Obce získali vyššie právomoci pri určovaní sadzieb dane z nehnuteľností. Reforma ďalej priniesla prechod od poskytovania dotácií samospráve zo štátneho rozpočtu k financovaniu kompetencií prostredníctvom daňových príjmov. Nový systém financovania prináša väčšiu voľnosť pri nakladaní s financiami v obecnom rozpočte, no súčasne kladie väčšie nároky na finančné riadenie obce. Pôvodný systém deľby prostriedkov podľa počtu obyvateľov ako jediného kritéria nahradil systém viacerých kritérií pre určenie podielu obce na výnose dane z príjmov: (1) počet obyvateľov s trvalým pobytom v obci, upraveného veľkostným koeficientom s hodnotami od 0,25 do 2,53, (2) počet obyvateľov s trvalým pobytom v obci, (3) počet detí, ktoré v obci chodia do štátnych predškolských a školských zariadení, počet obyvateľov v dôchodkovom veku. Z uvedených kritérií má najväčšiu váhu počet obyvateľov s trvalým pobytom v obci, pričom práve hranica 5000 obyvateľov je stanovená ako rozhranie pásiem, na ktoré sa vzťahuje veľkostný koeficient (pre obce od 2000 do 5000 obyvateľov je tento koeficient 0,52, kým pre pásmo od 5000 do 10000 obyvateľov je hodnota koeficientu 0,78). Z toho vyplýva, že ak časť obyvateľov nie je prihlásená na trvalý pobyt v obci, stráca obec značné rozpočtové príjmy, napriek tomu však musí vynakladať prostriedky na úpravu verejných
...35
priestorov a údržbu komunikácií v plnom rozsahu. Obec dlhodobo hospodári s vyrovnaným rozpočtom. Rozpočtové príjmy boli v roku 2005 vo výške 64,69 mil. Sk, oproti roku 2004 sa výraznejšie nezvýšili. Na rok 2006 rozpočet počíta s príjmami a výdavkami vo výške 65,55 mil. Sk. Za rok 2005 sa hospodárenie obce skončilo miernym prebytkom vo výške 8,6 mil. Sk, čo spôsobilo nevyčerpanie rezervy. Príjmy boli však skreslené (zvýšené) vďaka úveru vo výške 6 mil. Sk, ktorý bude obec v nasledujúcich rokoch splácať. Oproti plánovanému rozpočtu boli skutočné príjmy takmer identické – na úrovni 98,7%, čerpanie výdavkov bolo na úrovni 85,5%. Úverové zaťaženie obce bolo v minulých rokoch minimálne a v roku 2006 je nulové. V štruktúre príjmov rozpočtu majú rozhodujúci podiel dotácie zo štátneho rozpočtu na originálne a prenesené kompetencie, ktoré tvoria 27% príjmov. Ďalšiu významnú položku tvoria podielové dane (dane z príjmu fyzických a právnických osôb poukázaných obciam), ktoré predstavujú 21% príjmov. Pomer vlastných zdrojov (daň z nehnuteľností, miestne poplatky, príjmy z predaja a prenájmu majetku) k cudzím zdrojom (transfery zo štátneho rozpočtu, granty, úvery) je relatívne priaznivý. Vďaka vhodnej štruktúre majetku a rozvojovej politike má obec značné príjmy z predaja nehnuteľností, za rok 2005 vo výške až 12,2 mil. Sk (19% príjmov) a sú dokonca viac ako dvojnásobne vyššie než výnosy z dane z nehnuteľností, ktoré majú na celkových príjmoch podiel 9%. Príjmy z predaja nehnuteľností však v jednotlivých rokoch značne kolísajú a nie je možné s nimi v rozpočte stabilne počítať. Značný podiel výdavkov za rok 2005 bol vynaložený na zabezpečovanie verejnoprospešných služieb. Výdavky na prevádzku vzdelávacích zariadení tvorili 30% výdavkov, ďalších 18% tvorili bežné výdavky miestnej správy. Obec tiež intenzívne podporuje aktivity v oblasti kultúry, športu a spoločenského života – na tieto účely v roku 2005 bolo použitých spolu 2,84 mil. Sk. Vysoký podiel (až 33%) realizovaných výdavkov v roku 2005 tvorili kapitálové výdavky vo výške 18,58 mil. Sk. Tieto výdavky závisia od realizovaných investičných akcií a získaných zdrojov, preto je ich výška premenlivá (napr. v roku 2003, keď obec nezískala dodatočné zdroje, bol podiel kapitálových výdavkov 18%). Možno konštatovať, že obecný rozpočet poskytuje určitý priestor pre financovanie investičných rozvojových zámerov, časť z nich však je možné realizovať len za pomoci externých zdrojov – grantov a úverov. Obci Bernolákovo v septembri 2006 udelila agentúra Moody‘s Investors Service dlhodobý národný rating Aa2.sk. Spomedzi obcí SR ide o najvyššie hodnotenie, ktoré v globálnej ratingovej stupnici zodpovedá „veľmi kvalitným subjektom, s veľmi nízkym rizikom úverového ohrozenia v dlhodobom časovom horizonte“. Agentúra pozitívne hodnotila skutočnosť, že za posledných 5 rokov bola obec schopná financovať rozsiahle kapitálové výdavky bez zadlžovania, ako aj výhľad uskutočňovania konzervatívnej politiky kapitálových výdavkov. V obecnom vlastníctve sú všetky objekty občianskej vybavenosti (obecný úrad, hospodárska budova obecného úradu, budovy materských škôl, kultúrny dom, dom smútku, dom služieb, zdravotné stredisko, sociálne byty, drobná prevádzkáreň) s celkovou ...36
hodnotou 35 mil. Sk. Majetok obce ďalej predstavujú prislúchajúce pozemky objektov občianskej vybavenosti a niektoré ďalšie pozemky v katastrálnom území obce. V roku 1989 obec získala historickú pamiatku kaštieľa aj s priľahlými pozemkami, ktorú prenajala spoločnosti Huma 90 a v roku 2002 odpredala spoločnosti RTC Credit. Štruktúra príjmov podľa rozpočtu na rok 2005 (v tis. Sk) Položka Výnos dane z príjmov poukázaných územnej samospráve Daň z nehnuteľností
Rozpočet
Úprava
15025
13631
5100
5798
Dane za špecifické služby
2360
2201
Príjmy z vlastníctva
1700
1490
Administratívne a iné poplatky a platby
1100
993
Poplatky za služby domu smútku
80
82
Príjmy z kultúrnej činnosti
80
151
Príjmy za materské školy
300
284
Príjmy za opatrovateľskú službu
180
124
2150
2076
50
49
Ostatné príjmy Cintorínske poplatky Dotácia pre MŠ
4190
4190
Dotácia pre ŠJ a ŠKD
1785
1785
10737
11014
Dotácia pre ZŠ Dotácia na vedenie matričnej agendy Dotácia na sociálne zabezpečenie
70
70
1300
1300
Dotácie ostatné
100
176
Dotácie na bezbariérový vstup na OcÚ
300
300
6000
6000
700
700
Príjem z predaja obecných nehnuteľností
12250
12279
Spolu príjmy
65557
64693
Úver Príjem z FNM - z privatizácie
poplatky a iné príjmy
úver
dotácie zo štát. rozpočtu podielové dane
daň z nehnuteľností
príjmy z predaja nehnuteľ.
...37
Štruktúra výdavkov podľa rozpočtu na rok 2005 (v tis. Sk) Položka
Rozpočet
Plnenie
Kapitálové výdavky verejnej správy
770
761
Výstavba
570
369
2300
2918
100
0
Cestná doprava – výstavba a rekonštrukcia Ochrana životného prostredia (ČOV) Rozvoj bývania (MŠ)
2150
2136
Rozvoj obcí
1840
1137
Verejné osvetlenie - rekonštrukcia
2100
2095
Bývanie a občianska vybavenosť – kapitál. výdavky
2000
2050
Rekreácia, šport – kapitál. výdavky
6725
6756
Vzdelávanie – kapitál. výdavky
360
362
Bežné výdavky verejnej správy
10130
10148
Cestná doprava
150
149
Nakladanie s odpadmi
2200
2170
Verejné osvetlenie
1200
1218
Rozvoj obcí
1220
1117
520
520
Rekreačné a športové služby Kultúrne služby
1325
1458
Ostatné kultúrne služby
150
138
Vysielacie a vydavateľské služby
250
165
Náboženské a iné spoločenské služby
618
723
50
50
Výdavky na rekreáciu, kultúru a nábož. (inde neklasifikované) Prostriedky na originálne kompetencie - MŠ Odvod prostriedkov pre ZŠ, ŠJ a ŠKD
4190
3972
12522
12774
Vzdelávanie – ďalšie výdavky nedefinované
35
25
685
691
1500
2038
70
65
9777
0
65557
56085
Údržba školských zariadení - obec Sociálne zabezpečenie Splátka úveru - úroky Rezerva Spolu výdavky
nakladanie s odpadom kultúra, šport ostatné bežné výdavky výdavky na školstvo kapitálové výdavky
bežné výdavky verejnej správy
...38
3. Analýza aplikovaných prístupov k rozvoju obce 3.1 Zhodnotenie rozvojovej stratégie a plánovacích dokumentov Obec Bernolákovo nemá vypracovaný komplexný strategický plánovací dokument pre dlhodobý alebo strednodobý plánovací horizont. Rozhodovanie o rozvoji obce sa uskutočňuje na základe jednoročných plánov investičných aktivít a činností vo väzbe na prípravu rozpočtu. Pre usmerňovanie územného rozvoja sa využíva územný plán obce a ďalšie územnoplánovacie podklady. Územný plán obce s návrhovým obdobím do roku 2015 bol spracovaný v roku 1995, aktualizovaný bol v rokoch 2002 a 2004 formou zmien a doplnkov, ktoré rozšírili rozsah územia delimitovaného pre novú výstavbu. Pre ďalšie lokality vymedzené v územnom pláne boli spracované podrobnejšie urbanistické zastavovacie štúdie. Možno konštatovať, že územný rozvoj v obci sa napriek zvyšovaniu dynamiky stavebnej činnosti realizuje koncepčne a v súlade so zásadami stanovenými v územnom pláne. Územný plán v oblasti územného rozvoja stanovil 5 hlavných priorít, ktoré sú aktuálne aj v súčasnosti a predstavujú dôležité východiská pre stanovenie rozvojových priorít strategického plánu. Ide o tieto priority: A. Rekonštrukcia historického centra – generálna obnova historického jadra, revitalizácia starších objektov (polyfunkčné využitie kombinujúce bývanie a občiansku vybavenosť), vrátane obnovy kaštieľa B. Vybudovanie centra voľného času – vo väzbe na kaštieľ a park, na východnom okraji obce; areál voľného času má zahŕňať okrem vybudovaného golfového ihriska aj športovorekreačný a ubytovací komplex C. Vybudovanie podnikateľských aktivít regionálneho významu – vo väzbe na cestu I/61, pri využití potenciálov vyplývajúcich z väzieb na existujúcu dopravnú infraštruktúru nadregionálneho významu – letisko, železnica, diaľnica D. Rodinná zástavba pre región Bratislavy – využitie blízkosti Bratislavy a dobrej dostupnosti pre rozvoj atraktívneho bývania v rodinných domoch; nové rozvojové boli lokality vymedzené hlavne na južnom a východnom okraji zastavaného územia E. Dobudovanie technickej infraštruktúry – predovšetkým riešenie nevyhovujúceho stavu odkanalizovania Z uvedených priorít sa realizuje najmä výstavba rodinných domov, ktorú financuje súkromný kapitál individuálnych stavebníkov a je stimulovaná silným dopytom. Nové rozvojové plochy navrhnuté v územnom pláne majú kapacitu takmer 2000 obyvateľov (cieľový stav územného plánu je 6850 obyvateľov), ďalšie rozvojové lokality v zmysle aktualizácií územnoplánovacej dokumentácie zvýšia počet obyvateľov o 2500 (lokalita Nová Bažantnica, lokalita Bernolákovo-západ) (t.j. 800-900 bytových jednotiek).
...39
3.2 Sumarizácia a zhodnotenie realizovaných opatrení V tejto stati sú zhrnuté najdôležitejšie investičné a neinvestičné opatrenia/projekty realizované na území obce v období posledných 5-7 rokov so stručným zhodnotením prínosu, resp. dopadu každého opatrenia. Možno konštatovať, že súbor realizovaných opatrení je odvetvovo vyvážený a implementované boli opatrenia v oblasti sociálnej, technickej, dopravnej a environmentálnej infraštruktúry, ako aj progresívne riešenia komunikácie s verejnosťou. Z nasledujúcej analýzy kľúčových disparít (kap. 4) však vyplýva, že nie všetky problémy bolo možné uvedenými opatreniami úplne eliminovať. Investičné projekty/opatrenia: Prestavba a nadstavba budovy materskej školy (2004, náklady: 18 mil. Sk, realiz. subjekt: obec) Prínos: zlepšenie hygienických a prevádzkových štandardov, zníženie energetickej náročnosti objektu, zvýšenie kapacity objektu o 100% na 150 detí (náhrada kapacity zrušenej MŠ na Hlavnej ul.), zefektívnenie prevádzkovania predškolského vzdelávania integráciou 2 prevádzkovo oddelených zariadení do 1 objektu, uvoľnenie budovy starej MŠ pre iné funkčné využitie Výstavba vybavenia futbalového ihriska (2005-2006, náklady 15,5 mil. Sk, realiz. subjekt: obec) Prínos: výstavbou prevádzkovej budovy ihriska so šatňami, sociálnymi zariadeniami, klubovňou vznikli vhodné priestory pre činnosť športových klubov a poriadanie športových a spoločenských podujatí Kompletná rekonštrukcia verejného osvetlenia (2002, náklady: 12 mil. Sk, realiz. subjekt: obec) Prínos: výmenou osvetľovacích telies sa zvýšili ich estetické a funkčné kvality, rozšírilo sa pokrytie o nové ulice a predovšetkým sa výrazne znížila celková spotreba energie o 20-23% (pri rozšírení pokrytia obce verejným osvetlením) Rekonštrukcia obecného rozhlasu (2001, realiz. subjekt: obec) Prínos: náhradou pôvodného drôtového rozhlasu za technicky progresívnejší bezdrôtový systém sa odstránili technické problémy, zvýšila kvalita vysielania, flexibilita systému (programovateľný systém, možnosť lokálneho vysielania) Rekonštrukcia budovy zdravotného strediska (1998, realiz. subjekt: obec) Prínos: vytvorenie dostatočných kapacít pre poskytovanie zdravotníckych služieb, spĺňajúci aktuálne prevádzkové a hygienické kritériá Rozšírenie golfového ihriska (2006, realiz. subjekt: súkromný investor) Prínos: rozšírením golfového ihriska na 19-jamkové ihrisko sa zvýši atraktivita obce z hľadiska cestovného ruchu Rekultivácia skládky odpadu (2000-projekt, 2003-realiz., realiz. subjekt: obec)
...40
Prínos: rekultiváciou skládky v bývalej pieskovej jame v lokalite Horný dvor sa odstránili ekologická záťaž a odstránili riziká znečistenia podzemných a povrchových vôd Vybudovanie skateboardového ihriska v areáli ZŠ I. st. (2006, realiz. subjekt: obec + dotácie, sponzorské príspevky) Prínos: vytvorenie možností pre špeciálne voľnočasové aktivity mládeže Výstavba futbalového miniihriska v areáli ZŠ II. st. (2005, náklady: 1,7 mil. Sk, realiz. subjekt: obec) Prínos: vytvorenie možností pre športové aktivity detí, s možnosťou využívania aj mimo školského vyučovania Výstavba kruhového objazdu Senecká cesta (2006, realiz. subjekt: Slovenská správa ciest) Prínos: výstavbou kruhového objazdu sa znížilo riziko dopravných kolízií a zvýšila sa plynulosť jazdy a výjazdov z cesty III. triedy Vyznačenie cyklotrasy Senec – Bernolákovo – Hamuliakovo (2005-2006) Prínos: prepojenie na Medzinárodnú Podunajskú cyklotrasu Obnova historických pamiatok – obnova kostola sv. Štefana (2006, 2,3 mil.), obnova interiéru kaplnky sv. Anny (2001-2005, realiz. subjekt: Združenie pre záchranu kultúrnych pamiatok) Prínos: záchrana kultúrno-historických hodnôt
Neinvestičné projekty/opatrenia: Zavedenie školského autobusu (2005, realiz. subjekt: obec) Prínos: zlepšenie dostupnosti ZŠ pre žiakov zo vzdialenejších častí obce Zriadenie Základnej umeleckej školy (2006) Prínos: vytvorenie možností pre umelecké vzdelávanie, odstránenie nutnosti dochádzania do ZUŠ v Ivanke pri Dunaji, potenciálny prínos aj pre oživenie kultúrneho života v obci Vytvorenie Elektronického obecného úradu E-MU (2005-2006, realiz. subjekt: obec) Prínos: vytvorenie komplexného systému zastrešujúceho oblasť evidencie, ekonomiky, geografických informácií a administratívy, poskytnutie možnosti pre obyvateľov komunikovať s obecným úradom prostredníctvom internetu Inštalácia verejne prístupného internetového portálu KIOS (2006, realiz. subjekt: obec) Prínos: bezplatný prístup pre obyvateľov obce na internetové stránky obce, systém E-MU a ďalšie internetové služby, zvýšenie informovanosti verejnosti a jej ochoty využívať služby e-governmentu
...41
4. Analýza hlavných faktorov rozvoja a kľúčových disparít 4.1 SWOT analýza SWOT analýza poskytuje celkový pohľad na situáciu obce – na jej silné stránky, slabé stránky, príležitosti a ohrozenia rozvoja. Na základe SWOT analýzy možno definovať najvhodnejšie ciele, ktoré by zužitkovali najvýraznejšie predpoklady a pozitívne rozvojové impulzy a eliminovali problémy a prípadné riziká. Okrem analýz stavu daného územia je predmetom záujmu aj okolité prostredie, vyvolávajúce pozitívne alebo negatívne vplyvy. Na základe toho sa SWOT analýza člení na analýzu interného prostredia a analýzu externého prostredia. Podľa povahy sledovaných javov sa v SWOT analýze rozlišujú pozitívne a negatívne faktory. Pozitívne faktory (silné stránky a príležitosti) predstavujú faktory indukujúce rozvojové procesy. Negatívne faktory (slabé stránky a ohrozenia) naznačujú problémy – disparity. Jednotlivé položky v SWOT analýze sú kvantifikované priradením bodových hodnôt, ktoré vyjadrujú mieru ich závažnosti (*, **, ***), pri využití výsledkov dotazníkových hodnotení. Položky s najvyššími bodovými hodnotami (***) potom predstavujú hlavné faktory rozvoja, resp. kľúčové disparity. Silné stránky (výhody, pozitívne charakteristiky obce) atraktívne a pokojné prostredie pre rodinné bývanie (***) nízka miera nezamestnanosti a minimálny počet dlhodobo nezamestnaných (***) diverzifikovaná hospodárska základňa obce - viacero malých podnikov rôzneho zamerania (***) vysoké ratingové hodnotenie obce (***) vybudovaná základná občianska vybavenosť (**) v obci sú okrem základného školstva zastúpené školské zariadenia nadlokálneho charakteru – stredná škola, umelecká škola (**) organizovanie širokého spektra kultúrnych a spoločenských podujatí (**) vytvorená materiálna a organizačná infraštruktúra pre športové a rekreačné aktivity rôzneho druhu (**) identita obce je spojená so silnými identifikačnými znakmi, so zastúpením tradičných prvkov – kaštieľ, osobnosť A. Bernoláka i moderných prvkov – golf (**) relatívne početná a dobre organizovaná podnikateľská sféra (**) intenzívna komunikácia samosprávy s podnikateľmi a spoločenskými organizáciami (**) implementované riešenia e-governmentu v obci – informačne bohatá webstránka s progresívnymi funkciami, elektronický obecný úrad, verejný internetový kiosk (**) ...42
tranzitná automobilová doprava je vedená mimo obce (**) absencia znečisťujúcich prevádzok na území obce (**) pôsobenie veľkého počtu organizácií, spolkov a občianskych združení a ich systematická podpora zo strany obce (*) fungujúci systém separovaného zberu odpadu (*) uspokojovanie dopytu po bytoch pre rôzne príjmové skupiny, vrátane výstavby nájomných bytových domov (*)
Slabé stránky (nevýhody, negatívne charakteristiky obce) nedobudovaný systém odvádzania a likvidácie splaškových vôd – kanalizácia (***) obmedzené spektrum služieb a obchodných prevádzok (***) slabá identifikácia obyvateľov s obcou, predovšetkým u novoprisťahovaných obyvateľov (***) značná časť prisťahovaných obyvateľov nie je prihlásená v obci na trvalý pobyt – a z toho vyplývajúce negatíva pre obyvateľov a rozpočet obce (***) nízka úroveň komunikácie medzi „starousadlíkmi“ a novoprisťahovanými obyvateľmi (**) nepriaznivý stavebnotechnický stav staršej zástavby v centre obce (**) chátranie najvýznamnejšej kultúrnohistorickej pamiatky obce – kaštieľa (**) nevyhovujúci stav niektorých miestnych komunikácií – zlý stav vozovky, nespevnené komunikácie (**) prípady poškodzovania životného prostredia – nelegálne skládkovanie a vypúšťanie odpadu (**) znečistenie životného prostredia transportom emisií z priemyselných podnikov Bratislavy a z dopravy (*) relatívne značné vzdialenosti v rámci zastavaného územia obce (*) obmedzená ponuka pracovných príležitostí priamo v obci (*)
Príležitosti (pozitívne vplyvy) poloha v dynamicky sa rozvíjajúcej Bratislavskej aglomerácii (***) výhodná poloha na významných dopravných koridoroch a v blízkosti letiska (***) možnosť dennej dochádzky obyvateľov obce za zamestnaním do Bratislavy (***) dobré spojenie s Bratislavou a Sencom verejnou dopravou (***) dostatok súkromného finančného kapitálu pre rozvojové procesy (**)
...43
pokračovanie trendu sťahovania obyvateľov z mesta do vidieckych obcí v zázemí väčších miest (**) fungujúca spolupráca s okolitými obcami v rámci mikroregiónu Podunajsko (*) možnosti získania ďalších zdrojov pre rozvoj obce z fondov Európskej únie (*) predpoklad koncepčného rozvoja obce na základe aktuálnych / pripravovaných plánovacích dokumentov – územný plán, PHSR (*) zlepšenie demografickej situácie prisťahovaním obyvateľov mladších vekových kategórií – mladé rodiny vo fertilnom veku (*) dostatok vhodných plôch pre ďalší územný rozvoj obce, minimum územnotechnických limitov z hľadiska rozvoja obce – výhoda oproti obciam situovaným bližšie k letisku (*) možnosť profitovania z funkcie prímestskej rekreačnej oblasti Bratislavy (*)
Ohrozenia (negatívne vplyvy) zhoršenie dostupnosti obce v dôsledku preťaženosti komunikácií a dopravných zápch (***) znižovanie miery sociálnej kohézie medzi rôznymi sociálnymi skupinami v dôsledku prisťahovania vyšších príjmových skupín obyvateľov a nebezpečie z toho vyplývajúcich konfliktov (***) vysoká fluktuácia obyvateľstva, prechodnosť pobytu obyvateľov (**) znižovanie výmery ornej pôdy a narastanie tlakov na životné prostredie v dôsledku príliš dynamického stavebného rozvoja (**) rast cien pozemkov, nehnuteľností a riziko pozemkových špekulácií (**) konkurencia okolitých obcí a miest v súťaži o investície a rozvojové impulzy (**) drenážny efekt hlavného mesta z hľadiska investícií, zvyšovanie ekonomickej závislosti na hlavnom meste (**) odlev trhového potenciálu v oblasti obchodu do veľkokapacitných nákupných centier v Bratislave – Avion, Zlaté Piesky (**) odkázanosť obyvateľov na dochádzanie za prácou mimo obce (*) opúšťanie tradičných modelov a vidieckeho štýlu života (*) starnutie obyvateľstva, rast počtu obyvateľov v poproduktívnom veku (*) nedostatok finančných prostriedkov na realizáciu väčších rozvojových zámerov, resp. nedostatok zdrojov na dofinancovanie rozvojových zámerov, ktoré získajú podporu zo štrukturálnych fondov, v prípade zvýšenia podielu finančnej spoluúčasti obcí (*)
...44
riziko neúspechu projektov na získanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov, zbytočne vynaložené náklady na prípravu projektov (*) časté zmeny štátnej sociálnej politiky, legislatívy (*)
4.2 Analýza problémov Analýza problémov pomenúva hlavné nedostatky, na riešenie ktorých sa treba zamerať. Vychádza zo SWOT analýzy a dopĺňa ju o ďalšie faktory, ktoré neboli zaradené medzi slabé stránky a ohrozenia. Jednotlivé položky analýzy problémov sú kvantifikované priradením bodových hodnôt, ktoré vyjadrujú mieru ich závažnosti. Položky s najvyššími bodovými hodnotami (***) predstavujú kľúčové disparity. Problémy v oblasti infraštruktúry: nevybudovaná kanalizácia (***) zastaralé rozvody pitnej vody (**) niektoré miestne komunikácie sú v zlom technickom stave alebo sú nespevnené (**) neefektívna prevádzka a nevyhovujúci technický stav niektorých verejných budov – ZŠ (**) Problémy v oblasti občianskej vybavenosti: chýbajú niektoré obchodné prevádzky a služby pre obyvateľstvo (***) park (golfový areál) nie je verejnosti prístupný, resp. len v obmedzenom rozsahu (**) nedostatok detských ihrísk a oddychových plôch v obci (*) Problémy v oblasti životného prostredia: prípady poškodzovania životného prostredia – nelegálne skládkovanie a vypúšťanie odpadu (**) časť toku Čiernej vody nie je revitalizovaná (**) Problémy vzhľadu obce : priestorovo a esteticky nedoriešené centrum obce, resp. nevyprofilované centrum (**) nezáujem nájomcu / vlastníka kaštieľa o záchranu historických hodnôt objektu (**) Problémy organizačného a sociálneho charakteru a iné: značná časť prisťahovaných obyvateľov nie je prihlásená v obci na trvalý pobyt (***) slabá identifikácia obyvateľov s obcou, predovšetkým u novoprisťahovaných obyvateľov (***)
...45
4.3 Audit zdrojov Audit zdrojov je kvalitatívnou sumarizáciou informácií o jednotlivých sektoroch a oblastiach života obce. Zdroje sú členené do 3 skupín – na prírodné, ekonomické+materiálne a ľudské zdroje. V nasledujúcom prehľade sú vymenované zdroje s najväčším potenciálom využitia pre ďalší rozvoj. Ide o dôležité faktory rozvoja, ktoré boli uvedené v rámci analýzy silných stránok a príležitostí, doplnené o ďalšie faktory. Jednotlivé položky auditu zdrojov sú kvantifikované priradením bodových hodnôt. Položky s najvyššími bodovými hodnotami (***) predstavujú hlavné faktory rozvoja. Prírodné zdroje prírodné prvky zvyšujúce atraktivitu obce – park, tok Čiernej vody (**) výhodné klimatické podmienky, priaznivé z hľadiska poľnohospodárskej výroby, ako aj nárokov na spotrebu energie na vykurovanie (*) vysoký produkčný potenciál pôd, vysoký podiel ornej pôdy na celkovej výmere poľnohospodárskeho pôdneho fondu (*) územie s minimálnou pravdepodobnosťou výskytu živelných pohrôm – záplav, seizmickej aktivity (*) Ekonomické a materiálne zdroje veľký počet podnikateľských subjektov reprezentujúcich široké spektrum odvetví výroby a podnikových služieb (***) existujúce napojenie na nadradený dopravný systém a vybudovaná sieť miestnych komunikácií (***) dostatok súkromného finančného kapitálu pre rozvojové procesy (**) materiálno-technická báza základnej občianskej vybavenosti – budovy+vybavenie (**) vybudovaná technická infraštruktúra pre zásobovanie obyvateľstva vodou, plynom, elektrickou energiou a telekomunikačná infraštruktúra (**) rozpočet obce umožňujúci realizáciu investičných akcií (**) Ľudské zdroje vysoký podiel obyvateľov v produktívnom veku (**) pôsobenie veľkého počtu organizácií, spolkov a občianskych združení a aktívnych jednotlivcov (**) dobrá práca miestnej samosprávy (**)
...46
5. Analýza názorov a rozvojových preferencií obyvateľov obce 5.1 Metodika a ciele prieskumu Cieľom prieskumu názorov obyvateľov obce bolo získať objektívne vstupy pre diagnostiku situácie obce a stanovenie rozvojovej stratégie. Pre realizáciu prieskumu bola zvolená forma dotazníkového prieskumu. Respondenti tvorili podľa zvolenej metódy prieskumu 3 skupiny: vybraná vzorka, pozostávajúca z obyvateľov, miestnych podnikateľov, poslancov obecného zastupiteľstva, zamestnancov obecného úradu a pracovníkov verejného sektora (školstvo, kultúra), u ktorých sa predpokladal záujem o otázky rozvoja obce obyvatelia obce náhodne oslovení anketárom, ktorí odpovedali na otázky podľa dotazníka obyvatelia obce, ktorí vrátili vyplnený dotazník umiestnený na internetovej stránke obce Prvá skupina respondentov mala kvalifikovane posúdiť situáciu obce, aby však bolo možné objektívne zistiť aj názory na činnosť samosprávy, ako aj celkové vnímanie situácie obce a nálad medzi obyvateľmi, bolo potrebné realizovať prieskum aj na náhodne vybranej vzorke a medzi širšou verejnosťou. Pre uskutočnenie prieskumu bol použitý dotazník v rozsahu priloženého vzoru. Dotazník je koncipovaný tak, aby na otázky bolo možné odpovedať výberom jednej alebo viacerých možností spomedzi predvolených odpovedí alebo ich ohodnotením pri použití číselnej škály. Výber predvolených odpovedí vychádzal z predchádzajúcich analýz obce a návrhov rozvojových zámerov, je preto špecifický výlučne pre obec Bernolákovo. V rámci dotazníkov bol pri každej otázke vymedzený priestor aj na doplňujúce odpovede, komentáre a pripomienky respondentov. Celkovo sa prieskumu zúčastnilo 54 obyvateľov (ktorí odovzdali vyplnený dotazník alebo odpovedali na otázky anketára).
5.2 Vyhodnotenie dotazníkového prieskumu a ankety Hlavné výhody obce Prvá otázka zisťovala vnímanie silných stránok obce obyvateľmi, pričom bola možnosť výberu 3-5 odpovedí z 9 predvolených odpovedí. Z výsledkov jednoznačne vyplýva, že najväčšou výhodou obce je poloha v blízkosti Bratislavy. Poradie
Znenie odpovede
% výskytu odp.
1.
výhodná poloha v blízkosti Bratislavy (z hľadiska pracovných príležitostí a pod.)
95
2.
atraktívne a pokojné prostredie pre rodinné bývanie
76
3.
poriadanie širokého spektra kultúrnych, športových a spoločenských podujatí
38
...47
Poradie
Znenie odpovede
% výskytu odp.
4.
vybudovaná základná občianska vybavenosť (školy, zdravot. zar., šport. zar.)
38
5.
intenzívna komunikácia samosprávy s obyvateľmi – prostredníctvom webstránky a časopisu
33
6.
množstvo kultúrno-historických zaujímavostí v obci
19
7.
lokalizácia golfového areálu v obci
19
8.
žiadne znečisťujúce prevádzky v obci
14
9.
pôsobenie väčšieho počtu spolkov, organizácií a občianskych združení v obci
14
Hlavné nevýhody obce Druhá otázka sa týkala vnímania slabých stránok a negatívnych javov, pri rovnakých podmienkach voľby odpovedí ako v 1. otázke. Najväčšie identifikované problémy sa týkajú infraštruktúry – nedobudovaná kanalizácia a stav niektorých miestnych komunikácií. Viac ako 1/2 respondentov považuje za problém obmedzené spektrum služieb a obchodných prevádzok (to vyplýva aj z odpovedí na nasledujúce otázky týkajúce sa služieb). Poradie
Znenie odpovede
% výskytu odp.
1.
nedobudovaná kanalizácia
86
2.
nevyhovujúci stav niektorých komunikácií
76
3.
obmedzené spektrum služieb a obchodných prevádzok
62
4.
zlý stav kaštieľa a staršej zástavby
52
5.
prípady poškodzovania životného prostredia (sypanie odpadu)
33
6.
zhoršovanie dopravnej dostupnosti obce v dôsledku dopravných zápch
19
7.
prisťahovanie veľkého počtu nových obyvateľov
14
8.
nutnosť dochádzania za prácou
10
9.
opúšťanie tradičného / vidieckeho štýlu života
5
Hodnotenie verejných a sociálnych služieb Obyvatelia mali ohodnotiť služby poskytované zo strany obce alebo inými subjektmi použitím hodnotiacej škály od 1 do 5. Poradie
Znenie odpovede
priemerné hodnot.
1.
miestne médiá (časopis, webstránka)
1,4
2.
odvoz odpadu a separovaný zber
1,7
3.
verejná (autobusová, železničná) doprava
4.
miestna administratíva (OcÚ a samospráva)
2 2,1
5.
miestna sociálna starostlivosť
2,3
6.
miestne vzdelávacie inštitúcie
2,5
...48
Poradie
Znenie odpovede
priemerné hodnot.
7.
miestna zdravotná starostlivosť
2,6
8.
ostatná technická infraštruktúra
3,4
údržba a stav komunikácií
3,6
10.
9.
bezpečnosť a ochrana majetku
3,6
11.
odkanalizovanie
4,1
V ďalšej otázke mali obyvatelia označiť služby alebo obchodné prevádzky, ktoré im v obci chýbajú. Najčastejšie odpovede: chýba banka, obuv, domáce potreby, galantéria, hračkárstvo, textil a odevy, oprava elektrospotrebičov, posilňovňa, čistiareň, farby-laky; značné výhrady sa týkali otváracích hodín pošty a zásobovania obchodov. Hodnotenie aspektov kvality života v obci V nadväznosti na hodnotenie verejných a sociálnych služieb sa skúmalo hodnotenie jednotlivých aspektov kvality života: Poradie 1.
Znenie odpovede
priemerné hodnot.
možnosti kultúrneho vyžitia
2,1
2.
kvalita životného prostredia
2,2
3.
možnosti pre šport a rekreáciu
2,5
4.
medziľudské vzťahy
2,6
5.
ponuka pracovných príležitostí
3,1
6.
záujem obyvateľov o veci verejné
3,4
7.
ponuka služieb a obchodov
3,6
Oblasti a aktivity, na ktoré by sa mal sústrediť rozvoj obce v budúcnosti Preferencie rozvojových zámerov a smerov rozvoja boli predmetom prieskumu v 6. otázke. Spomedzi 18 predvolených možností bol možný výber 5-8 odpovedí. Podľa očakávania, v zmysle identifikovaných problémov, obyvatelia preferujú dobudovanie technickej infraštruktúry (kanalizácie), úpravy okolia Čiernej vody, rozširovanie ponuky nákupných možností a služieb. Viac ako 1/2 respondentov podporuje myšlienku, aby sa obec uchádzala o štatút mesta. Poradie
Znenie odpovede
% výskytu odp.
1.
dobudovanie technickej infraštruktúry (kanalizácie)
81
2.
revitalizácia a úpravy okolia Čiernej vody
81
3.
rozširovanie ponuky nákupných možností a služieb
76
4.
zvyšovanie prestíže Bernolákova a uchádzanie sa o štatút mesta
57
5.
rekonštrukcia historických objektov a pôvodných častí zástavby
52
6.
doplnenie systému verejnej zelene v celej obci
52
...49
Poradie 7.
Znenie odpovede
% výskytu odp.
ďalšie rozširovanie možností pre rekreačné aktivity (centrum voľného času, golf)
48
8.
rekonštrukcia miestnych komunikácií
38
9.
riešenie problémov dopravnej dostupnosti (posilnenie koľajovej dopravy a pod.)
38
10.
ekologické využitie odpadu (zriadenie kompostoviska)
38
11.
otváranie nových lokalít pre kvalitné prímestské bývanie
33
12.
výstavba nájomných bytov
33
13.
vytvorenie jednotného vizuálneho štýlu prvkov drobnej architektúry a informačných systémov
33
14.
oživenie spolupráce, kultúrnej výmeny a vzťahov s inými obcami, aj v zahraničí
24
15.
rozširovanie ponuky sociálnych služieb – zriadenie penziónu pre dôchodcov
24
16.
organizovanie väčších / ďalších kultúrno-spoločenských akcií
24
17.
podpora podnikania a služieb pre podnikateľov
19
18.
rekonštrukcia verejných budov (ZŠ, obecný úrad)
5
V poslednej otázke mohli respondenti uviesť konkrétne námety a projekty, ktoré navrhujú v obci realizovať. Najpodnetnejšie odpovede: vybudovať ihriská pre deti alebo detské centrum, vybudovať cyklocesty, umiestniť v obci monitorovacie kamery, vybudovať verejný park, obmedziť rýchlosť vozidiel v obci, vytvoriť reprezentačné centrum obce, prepojenie slepých ulíc, podpora a propagácia ZUŠ.
...50
6. Stratégia rozvoja obce Bernolákovo 6.1 Opis stratégie a rozvojové priority V prípade obce Bernolákovo sa stratégia zameriava na elimináciu problémov a nedostatkov, ktoré bránia plnému využitiu príležitostí vyplývajúcich z výhodnej polohy v rámci ťažiska hospodársky rozvinutého regiónu, vo vzťahu k hlavnému mestu a nadregionálnej dopravnej infraštruktúre. Zvolená stratégia teda vychádza z princípov generickej stratégie WO. Stratégia by sa mala opierať o 4 prioritné oblasti, ktoré možno považovať za kľúčové pre ďalší rozvoj obce. Ide zároveň o oblasti, na ktoré by sa mala sústreďovať finančná a organizačná podpora zo strany obce. A. Investície do infraštruktúry B. Kultúrny a sociálny rozvoj C. Identita a vzhľad obce D. Rozvoj a podpora podnikania Možno predpokladať, že ťažiskom rozvoja obce bude aj v budúcnosti individuálna bytová výstavba. Vzhľadom na mimoriadne vysoký dopyt a investičnú aktivitu stavebníkov nie je potrebné stavebný rozvoj v tomto segmente osobitne podporovať, preto táto oblasť nie je ani predmetom podrobnejšieho záujmu rozvojovej stratégie. Naopak, príliš dynamický rast môže vyvolať problémy a narušiť sociálnu a ekologickú stabilitu územia, resp. komunity. To je dôvod pre dôslednú aplikáciu regulačných nástrojov, ktoré spadajú predovšetkým do kompetencie územného plánovania. Stimulovať je však potrebné vnútorné potenciály územia, reprezentované tzv. mäkkými faktormi, medzi ktoré patria kultúrny a spoločenský život, imidž a identita miesta, podnikateľské prostredie. To bolo zohľadnené aj pri stanovení prioritných oblastí (B-D). Kvalitná a všestranne rozvinutá technická, dopravná a sociálna infraštruktúra je určujúcim faktorom kvality života a spokojnosti obyvateľov. Je tiež základnou podmienkou lokalizačných rozhodnutí súkromného sektora z hľadiska rôznych druhov podnikania a cestovného ruchu. Aktivity prioritnej oblasti A obsahujú takmer výlučne investične náročné projekty, z ktorých väčšinu bude možné zrealizovať len pri získaní externých zdrojov zo štátnych dotácií a fondov EÚ. Je preto potrebné uvažovať aj s alternatívnymi riešeniami v prípade, ak tieto zdroje nebude možné získať. Najvýznamnejšou investíciou, ktorá rozhodujúcou mierou zlepší ďalšie rozvojové predpoklady obce, je vybudovanie systému odvádzania splaškových vôd v celej obci. Vybudovanie kanalizácie zvýši komfort bývania v obci a bude mať pozitívne dopady na životné prostredie (eliminujú sa riziká znečistenia pôdy, podzemných a povrchových vôd, ako aj prípady nelegálneho vypúšťania žúmp). Okrem kanalizácie by všetky ulice pôvodnej i novej zástavby mali byť vybavené rozvodmi pitnej vody, plynu a elektrickej energie.
...51
V oblasti dopravnej infraštruktúry je treba riešiť lokálne deficity – rekonštrukcie miestnych komunikácií, chodníkov, zvýšenie bezpečnosti premávky (kruhový objazd, spomaľovače), no potrebné je tiež vyvíjať aktivity na zlepšení infraštruktúry so širším priestorovým dosahom (cyklotrasy). Na nadregionálnej úrovni je pre obec dôležité vhodné napojenie na výkonné dopravné koridory a uzly, vrátane železničnej dopravy, ktorá by sa mala tvoriť pilier prímestskej hromadnej dopravy a poskytnúť alternatívu voči stále rastúcemu podielu individuálnej automobilovej dopravy, čo spôsobuje zhoršenie dostupnosti obce a ďalšie závažné problémy. V prípade investícií do dopravnej infraštruktúry vyššieho významu (prepojenie na letisko, modernizácia systému železničnej dopravy, napojenie na diaľnicu a rýchlostnú cestu) by sa zlepšili konkurenčné výhody obce aj z hľadiska situovania ďalších funkcií – napríklad kongresového cestovného ruchu, aktivít medzinárodnej obchodnej výmeny. Uvedené opatrenia sú však mimo dosahu miestnej samosprávy a závisia od rozvojových stratégií štátu a iných subjektov. Investície do infraštruktúry sú ďalej motivované zvýšením efektívnosti prevádzky zariadení v správe obce (rekonštrukcie verejných budov, integrácia prevádzok, zníženie energetickej náročnosti budov). V dôsledku presadzovania moderného životného štýlu a rastu individualizmu, ako aj v následkom prílevu nových obyvateľov do obce a masovej každodennej odchádzky väčšiny obyvateľov za prácou mimo obce, sa znižuje záujem obyvateľov o dianie v obci a identifikácia obyvateľov s obcou. Je preto potrebné usilovať sa o zvyšovanie prestíže a hrdosti obyvateľov na obec, v ktorej žijú. To je možné dosiahnuť opatreniami rôzneho druhu, napríklad zlepšovaním vzhľadu obce, poriadaním väčších kultúrnych, či športových podujatí, ktorými by sa Bernolákovo stalo známym v širšom meradle (ako „miesto, kde sa niečo zaujímavé deje“), získaním štatútu mesta, osvojením si nástrojov marketingovej komunikácie vo vzťahu k rôznym cieľovým skupinám. Zvýšenie prestíže obce by spolu s ďalšími konkrétnymi opatreniami mohlo tiež prispieť k zvýšeniu ochoty prihlásiť sa na trvalý pobyt v obci. Obec Bernolákovo by sa perspektívne mohla uchádzať o získanie štatútu mesta. Z toho by obci vyplývali výhody väčších možností presadzovania vlastných záujmov v rámci združení miest a obcí. Predovšetkým by sa tým zvýšila prestíž obce a vnímanie Bernolákova nie ako predmestia Bratislavy, resp. „dediny pri Bratislave“, ale ako mestečka rovnakého rangu ako napr. Sv. Jur. Opätovné získanie statusu mesta má navyše oporu v histórii, keď Bernolákovo malo mestské výsady a bolo strediskom kultúrneho a hospodárskeho života. Tak ako sa progresívne podniky snažia odlíšiť od konkurencie prepracovaným „Corporate designom“, aj pre obec je dôležité prezentovať sa uceleným vizuálnym štýlom, aplikovaným na prvky drobnej architektúry, informačné systémy rôzneho druhu, propagačné materiály a upomienkové predmety. Obyvatelia, ale ani návštevníci obce si nemôžu vytvoriť silnejší vzťah k obci, ktorá nemá vyprofilované centrum. Centrum je miesto, ktoré obec reprezentuje, je nositeľom identity a pre obyvateľov plní sociálne funkcie. Je potrebné postupne takýto priestor sformovať a
...52
podporiť ho umiestnením centrotvorných funkcií (občianska vybavenosť, prevádzky obchodov, služieb), úpravami parteru (dlažby, zeleň, prvky drobnej architektúry). Špecifickým aspektom formovania imidžu obce, obzvlášť v prípade Bernolákova, je vzťah k histórii. V dôsledku mimoriadne dynamického stavebného rozvoja v posledných rokoch a prevládajúcej modernej výstavbe si málo obyvateľov uvedomuje bohatú históriu obce, ku ktorej sa viaže činnosť viacerých významných osobností. Aktivity rozvojovej stratégie by preto mali zdôrazňovať a prezentovať obyvateľom historické dedičstvo, a to jednak materiálne – obnova historického jadra a významných pamiatok, ako aj pripomínanie historických udalostí – výročia prvej písomnej zmienky (Rok osláv...), vytvorenie prezentačnej publikácie o histórii obce, vytvorenie archívu historických fotografií obce, zriadenie pamätnej izby najvýznamnejších osobností obce a pod. K tomu môže prispieť aj poriadanie kultúrnych podujatí, oživovanie tradičnej kultúry (ochotnícke divadlo). Pri zostavovaní ponuky v kultúrnej oblasti je však treba rešpektovať skutočnosť, že tradície sa v obci v dôsledku prevládajúceho moderného štýlu života nezachovali v takom rozsahu ako v iných obciach. Vhodné je zaradenie modernejších žánrov (pravidelné koncerty), aby sa podarilo podchytiť záujem mladších vekových skupín obyvateľov. Podujatia vo vidieckom štýle majú potenciál pritiahnuť návštevníkov z mesta (napr. akcie viazané na country hudbu a tance, agroturistiku, golf). Tento potenciál by sa pri vhodnej propagácii dal využiť pre usporiadanie podujatia nadlokálneho významu (festival). Významné impulzy pre miestnu kultúru môže sprostredkovať oživenie, resp. zintenzívnenie spolupráce s ďalšími obcami a mestami, resp. kultúrnymi strediskami, v zmysle výmenných vystúpení súborov. Vyšším stupňom spolupráce by bolo napr. vydávanie oblastného katalógu kultúrnych a športových podujatí. Kontakty sa môžu orientovať aj na zahraničie (nadviazanie družobnej spolupráce). Celkovo sa však ukazuje potreba posilnenia kooperačných väzieb a funkčnej špecializácie medzi obcami bratislavského regiónu, najmä Ivankou pri Dunaji, a to nielen v oblasti kultúry. Pre spokojnosť obyvateľov je dôležité poskytnúť im dostatočné možnosti pre oddychové aktivity, vytvorením priestorových podmienok, ktoré zároveň zvýšia príležitosti pre sociálnu interakciu. Napriek tomu, že obec už v súčasnosti ponúka mimoriadne dobré podmienky pre organizovaný šport, možnosti pre širšiu verejnosť a každodenné zotavenie sú pomerne obmedzené. Preto by sa postupne mala dopĺňať infraštruktúra pre voľnočasové aktivity, s ohľadom na rôzne záujmy jednotlivých skupín obyvateľov. Pre tieto účely by sa mohla postupne vybudovať sieť menších ihrísk v rôznych častiach obce. Okrem ihrísk je žiadúce vyriešiť problém deficitu verejne prístupnej zelene. Plochy zelene potom okrem rekreačno-oddychových funkcií môžu plniť aj estetické a ekologické funkcie (dokončenie revitalizácie okolia Čiernej vody, vytvorenie prepojeného systému zelene v obci, prípadne čiastočné sprístupnenie parku). Je tiež vhodné povzbudiť aktívny prístup obyvateľov a motivovať ich, aby sami prispievali k rozvoju a skrášľovaniu obce a ich úsilie podporiť vnesením prvku zdravej súťaživosti.
...53
V oblasti podpory podnikania je predovšetkým potrebné podporovať rozvoj služieb a maloobchodných prevádzok, vrátane komerčne menej lukratívnych služieb. Pre tieto účely sa odporúča zvážiť vytvorenie systému podporných opatrení nefinančného charakteru. Vhodné by bolo tiež podporiť vznik integrovaného zariadenia obchodu, ktoré by kvalitou služieb a rozsahom ponuky bolo schopné konkurovať veľkokapacitným zariadeniam obchodu v Bratislave. Aj keď väčšinu komerčných služieb prevádzkujú súkromné podniky a rozvoj v tejto oblasti bude závisieť od ich investičnej aktivity, obec môže v spolupráci s nimi prispieť k zlepšovaniu podmienok (napr. vytvorením a spravovaním katalógu priestorov na podnikanie, sprostredkúvaním kontaktov, poskytnutím zliav na reklamu v miestnych médiách, podľa možností obce). Ďalší segment podnikania, kde by mala byť smerovaná podpora, predstavuje progresívne nevýrobné podnikanie s vyššou pridanou hodnotou. To sa obzvlášť týka začínajúcich miestnych podnikateľov, ktorým by mohli byť poskytnuté rôzne služby – prenájom priestorov, podnikateľské a právne poradenstvo, vytvorenie fondu pre rozvojové projekty atď. Zriadením podnikateľského inkubátora možno zamedziť odlevu podnikateľského potenciálu do miest s lepšou podnikateľskou infraštruktúrou. Cieľom uvedených návrhov je presvedčiť obyvateľov a potenciálnych podnikateľov, že Bernolákovo je nielen príjemným miestom pre bývanie, ale tiež dobrým miestom pre podnikanie. Obec má značné potenciály rozvoja špecifických foriem cestovného ruchu, ktoré vyplývajú z polohy neďaleko medzinárodného letiska a veľkých miest. V tejto súvislosti ide predovšetkým o kongresový cestovný ruch a tiež športovo-rekreačné aktivity viazané na golf, ktoré by mali byť rozšírené aj o ďalšiu vybavenosť poskytujúcu komplexnejšiu a atraktívnejšiu ponuku pre návštevníkov (ubytovanie, relaxačné služby, zariadenia pre halové a iné športy). Rozvoj podnikania v tejto oblasti bude závisieť od investičných rozhodnutí súkromného sektora a obec ich môže podporiť len nepriamo a v obmedzenej miere (vyhľadávaním investorov, prostriedkami marketingovej komunikácie).
4.2 Strategická vízia Stratégiu rozvoja obce Bernolákovo reprezentuje celková vízia obce naznačujúca ideál rozvoja do budúcnosti. Má podobu motta – výroku opisujúceho ideálny cieľový stav ku koncu návrhového obdobia (r. 2013). Vízia je ekvivalentom globálneho cieľa (zavedeného v metodike MVRR). Vízia obce Bernolákovo: „Bernolákovo bude mestečkom s nezameniteľnou identitou, reprezentačným centrom a obyvateľmi hrdými na svoje mesto - Bernolákovo. Využije svoju výhodnú polohu pri Bratislave a dôležitých dopravných koridoroch, a pritom sa nenechá pohltiť veľkomestom – zachová si charakteristický ráz a svoj rast bude realizovať v medziach udržateľného rozvoja. Stane sa vyhľadávaným miestom nielen pre bývanie, ale aj pre ...54
podnikanie, návštevníkov a účastníkov cestovného ruchu. Bude poskytovať komplexne vybudovanú infraštruktúru, vrátane kanalizácie, dostatočné spektrum služieb, široké možností pre kultúrne a športové využitie, oddych a trávenie voľného času.“
4.3 Strategické ciele Strategické ciele nemajú charakter konkrétnych návrhov, ale reprezentujú istú filozofiu prístupu k riešeniu problémov, naznačenú v strategickej vízii. V hierarchii strategického plánu obce Bernolákovo reprezentujú ciele druhého rádu (po globálnom cieli). Strategické ciele sú špecifické – t.j. sú viazané na menší počet prioritných oblastí. Pre Prioritnú oblasť A – Investície do infraštruktúry: A.1 Dobudovanie kanalizácie A.2 Zníženie poruchovosti zásobovania pitnou vodou A.3 Odstránenie deficitov miestnej cestnej siete A.4 Zatraktívnenie železničnej dopravy A.5 Zlepšenie napojenia obce na výkonné dopravné koridory A.6 Zlepšenie podmienok pre cyklistickú dopravu A.7 Prispôsobenie verejných budov novým prevádzkovým nárokom Pre Prioritnú oblasť B – Kultúrny a sociálny rozvoj: B.1 Pripomínanie kultúrno-historických tradícií obce B.2 Udržanie a dopĺňanie aktivít v kultúrnej oblasti B.3 Zlepšenie propagácie kultúrnych podujatí B.4 Bernolákovo ako centrum rôznych športových odvetví B.5 Doplnenie sociálnych / nekomerčných služieb B.6 Zvýšenie občianskej zodpovednosti obyvateľov B.7 Intenzívna spolupráca a podpora výmenných vzťahov Pre Prioritnú oblasť C – Identita a vzhľad obce: C.1 Posilňovanie postavenia obce v sídelnej štruktúre C.2 Účinná prezentácia obce C.3 Progresívne formy komunikácie s obyvateľmi C.4 Dobudovanie systému verejných oddychových priestorov a systému zelene C.5 Atraktívny vzhľad centra obce C.6 Aktívna participácia obyvateľov na zlepšovaní vzhľadu obce
...55
C.7 Zvýšenie úrovne bezpečnosti a ochrany majetku Pre Prioritnú oblasť D – Rozvoj a podpora podnikania: D.1 Systematická podpora rozvoja podnikania D.2 Rozšírenie spektra služieb a obchodu D.3 Podpora územného rozvoja D.4 Rozvoj špecifických foriem cestovného ruchu a rekreácie
...56
7. Plán opatrení, aktivít a rámcových projektov Ku každej zo štyroch prioritnej oblasti je priradený súbor (katalóg) konkrétnych projektov, opatrení a aktivít smerujúcich k naplneniu globálnych a strategických cieľov obce Bernolákovo. Tieto dodávajú dlhodobej a abstraktnejšie ponímanej stratégii žiadúci operatívny aspekt tým, že ju transformujú do konkrétnych praktických krokov. Pre dané prioritné oblasti plnia funkciu tzv. akčných plánov. Plán opatrení, aktivít a rámcových projektov obsahuje prvky operatívnej úrovne rôzneho druhu: projekty – predstavujú investičné akcie prípadne aj komplexné časovo ohraničené akcie neinvestičného charakteru; sú rámcovými projektmi, t.j. nie podrobnými realizačnými projektmi aktivity – sú neinvestičného charakteru, často s predpokladom permanentného priebehu opatrenia – sú špecifické aktivity zamerané zvyčajne na elimináciu negatívneho javu alebo problému (poznámka: v zmysle tejto definície má pojem „opatrenie „odlišný význam ako v strategických dokumentoch národnej a regionálnej úrovne, kde sa zvyčajne interpretuje ako cieľ nižšej hierarchie) Ku každému projektu/aktivite/opatreniu je pripojená charakteristika, ktorá obsahuje nasledujúce položky: stručný opis odôvodnenie prínosu pre obec a pre splnenie jedného alebo viacerých strategických cieľov (väzba na cieľ) určenie zodpovedného subjektu (organizačného garanta) a spolupracujúcich subjektov približné obdobie realizácie – s rozdelením na projekty I. sledu (2006-2008), II. sledu (2009-2011) a výhľad (2012-2014) špecifikáciu potrebných postupových krokov (čiastkových aktivít/opatrení) podmieňujúcich realizáciu, vrátane podrobnejšieho časového harmonogramu – len v prípade rozsiahlejších investičných projektov (v zmysle Plánu investičných aktivít na roky 2007-2010) stanovenie spôsobu financovania odhad nákladov (nemožno zamieňať s presným rozpočtom) indikátory úspešnosti – v podobe merateľných kvantitatívnych ukazovateľov – len ak nie je účelné posudzovať splnenie projektu v zmysle jeho popisu v stanovenom čase Na základe rámcových projektov, pri ktorých sa počíta so získaním finančného príspevku z fondov EÚ, sa následne pripravia podrobné projekty so žiadosťou o poskytnutie
...57
nenávratného finančného príspevku v zmysle požiadaviek riadiacich orgánov príslušných operačných programov (stanovených v programových doplnkoch operačných programov). Pri zostavovaní katalógu projektov boli uprednostnené projekty s najvyšším potenciálom efektívne naplniť stanovené ciele v zmysle princípu koncentrácie na priority. Z nich sa na základe multikriteriálneho hodnotenia vyberajú kľúčové projekty, ktoré budú mať po realizácii hlavný dopad na rozvoj obce.
7.1 Plán opatrení, aktivít a rámcových projektov pre Prioritnú oblasť Investície do infraštruktúry
A.1.1 Dobudovanie kanalizácie v celej obci V rámci integrovaného projektu regionálnej vodárenskej spoločnosti sa vybuduje Podkarpatský kanalizačný zberač, ktorý bude zabezpečovať aj odkanalizovanie obce Bernolákovo. Kanalizačný zberač bude prechádzať Hlavnou a Trnavskou ulicou a napojí sa na ústrednú čistiareň odpadových vôd v Bratislave-Vrakuni. Väzba na cieľ: A.1 Dobudovanie kanalizácie Zodpovedný subjekt: BVS, a.s. Náklady: Financovanie: Kohézny fond Obdobie realizácie: 1. sled Indikátory úspešnosti: realizácia v uvedenom rozsahu v stanovenom čase
A.1.2 Vybudovanie sekundárnych kanalizačných stôk Postupne budú vybudované kanalizačné stoky v ďalších uliciach a častiach obce, ktoré nebudú odkanalizované priamo z hlavného kanalizačného zberača. Väzba na cieľ: A.1 Dobudovanie kanalizácie Zodpovedný subjekt: obec v spolupráci s BVS a.s. Náklady: Financovanie: súkromné zdroje (vlastníci pozemkov), BVS, obec Obdobie realizácie: 2. sled Postup realizácie: vybudovanie kanalizácie v uliciach Hviezdoslavova (real. 2007), Lúčna, Jabloňová (proj. 2007, real. 2008), Orechová-Komenského (proj. 2007, real. 2008), Železničná, Štúrova, Poštová (proj. 2008, real. 2009), Bernolákova, Fándlyho (proj. 2009, real. 2010), Železničná, Štúrova, Poľovnícka (proj.+real. 2009) Indikátory úspešnosti: min. 80% pokrytie územia obce kanalizáciou ...58
A.2.1 Rekonštrukcia a zokruhovanie vodovodu Rekonštrukcia systému zásobovania pitnou vodou bude zahŕňať postupnú výmenu zastaralých rozvodov pitnej vody, rekonštrukciu ďalších prvkov systému (ventilov) a doplnenie nových rozvodov a prepojovacích potrubí. Väzba na cieľ: A.2 Zníženie poruchovosti zásobovania pitnou vodou Zodpovedný subjekt: BVS a.s. Náklady: ~25 mil. Sk Financovanie: BVS / obec Obdobie realizácie: 2. sled Postup realizácie: Poštová ul. – rekonštrukcia (proj. 2007, real. 2008), TabakováTrnavská – prepoj+plyn (proj. 2007), Orechová +plyn (proj. 2007, real. 2008), IhriskoMostová – prepoj (real. 2007-09), Kalinčiakova – prepoj (real. 2007), Železničná-Trnavská – prepoj (proj. 2008, real. 2008-09), Záhradná-Bernolákova – prepoj (proj. 2009, real. 2010) Indikátory úspešnosti: –
A.3.1 Rekonštrukcia miestnych komunikácií Postupne sa zrealizuje komplexná rekonštrukcia miestnych komunikácií v jednotlivých uliciach. Prednostne budú rekonštruované nespevnené časti miestnych komunikácií (slepé ulice a komunikácie s nevyhovujúcim povrchom alebo šírkovým usporiadaním. Rekonštrukciu a výstavbu vozoviek je nutné časovo koordinovať s výstavbou inžinierskych sietí v daných lokalitách. Väzba na cieľ: A.3 Odstránenie deficitov miestnej cestnej siete Zodpovedný subjekt: obec Náklady: 2,5 mil. ročne Financovanie: obec, súkrom. zdroje (vlastníci pozemkov) Obdobie realizácie: 1.-2. sled Postup realizácie: Kukučínova ul. (real. 2007), Komenského ul.+parkovisko (real. 2007), Hviezdoslavova ul. (real. 2007), Orechová (real. 2008), Železničná – predĺženie (real. 2008), Hlboká (real. 2008), Poštová – rekonštrukcia (real. 2009), Poľovnícka – koniec (real. 2010), Záhradná – koniec (real. 2010), Bernolákova – rekonštrukcia (real. 2010) Indikátory úspešnosti: 100% miestnych komunikácií spevnených, s vyhovujúcim povrchovým krytom a šírkovým usporiadaním
...59
A.3.2 Rekonštrukcia a budovanie chodníkov Projekt počíta s postupnou rekonštrukciou chodníkov a ich rozšírením na potrebné šírkové parametre pozdĺž ciest III. triedy a ďalších miestnych komunikácií. V nových lokalitách bude súčasťou výstavby chodníkov výstavba verejného osvetlenia. Väzba na cieľ: A.3 Odstránenie deficitov miestnej cestnej siete Zodpovedný subjekt: obec Náklady: 0,7 mil. ročne Financovanie: obec Obdobie realizácie: 1.-2. sled Postup realizácie: Komenského ul. (proj.+real. 2007), Trnavská – časť medzi Dunajskou a Púpavovou (real. 2008), Tabaková-Trnavská – prepoj cez potok+verejné osvetlenie (real. 2007-08), Hlboká – časť spolu s vozovkou (real. 2008), Hlavná – od Dukelskej po Hlbokú, rekonštrukcia (real. 2009), Poštová – od Hlavnej po Dukelskú (real. 2009), Trnavská – od Hruškovej po Poľnú, rekonštrukcia (real. 2010) Indikátory úspešnosti: –
A.3.3 Opatrenia na ukľudnenie dopravy prechádzajúcej cez obec Obec preverí potrebu realizácie opatrení na ukľudnenie dopravy na vybraných úsekoch zberných komunikácií a miestach potenciálnych kolízií pešej a automobilovej dopravy (Trnavská, Hlavná, Dukelská). Navrhované opatrenia: A.3.3.1 – kruhový objazd na križovatke ulíc Trnavská a Hlavná, s premostením cez tok Čiernej vody a dobudovaním napojenia na cestu III. triedy do Novej Dedinky A.3.3.2 – budovanie spomaľovacích ostrovčekov / vertikálnych spomaľovačov (Dukelská ul.) A.3.3.3 – prípadne obmedzenie maximálnej rýchlosti na 40 km/h Väzba na cieľ: A.3 Odstránenie deficitov miestnej cestnej siete Zodpovedný subjekt: obec / VÚC Náklady: 25 mil. Sk (A.3.3.1) Financovanie: obec / VÚC (eur. fondy) Obdobie realizácie: 1./2. sled Postup realizácie: A.3.3.1 – kruhový objazd (real. 2009-2011), A.3.3.2 – spomalenie Dukelská (proj. 2007, real. 2008-09) Indikátory úspešnosti: –
...60
A.4.1 Modernizácia železničnej stanice V 1. etape je potrebné prebudovanie nástupných perónov a ich prispôsobenie nárokom na komfortnú prevádzku (nastupovanie, vystupovanie). Vo väzbe na ďalšie rozvojové zámery železníc (posilnenie prímestskej dopravy, budovanie vysokorýchlostnej trate) sa výhľadovo uskutoční komplexnejšia modernizácia železničnej stanice a jej prevádzkového vybavenia. Väzba na cieľ: A.4 Zatraktívnenie železničnej dopravy Zodpovedný subjekt: Železničná spoločnosť Náklady: Financovanie: súkromné zdroje, eur. fondy Obdobie realizácie: 1. sled (1. etapa) Indikátory úspešnosti: –
A.4.2 Zefektívnenie / posilnenie systému prímestskej koľajovej dopravy Zvýšenie atraktivity osobnej železničnej dopravy pre dochádzku obyvateľov a lokalizáciu nových aktivít (napr. rozvoj kongresového cestovného ruchu) by mohli výhľadovo priniesť viaceré zvažované projekty modernizácie prímestskej koľajovej dopravy – napr. predĺženie trate k letisku, nasadenie flexibilnejších súprav prímestských vlakov, prepojenie železničných staníc v rámci Bratislavy. Väzba na cieľ: A.4 Zatraktívnenie železničnej dopravy Zodpovedný subjekt: Železničná spoločnosť Náklady: Financovanie: Obdobie realizácie: výhľad Indikátory úspešnosti: –
A.5.1 Rýchlostná komunikácia – preložka cesty I/61 Na základe pripravovaného zámeru vybudovania preložky cesty I/61 v úseku Ivanka pri Dunaji – Bernolákovo – Veľký Biel – Senec sa počíta s odklonom tranzitnej dopravy do väčšej vzdialenosti od zastavaného územia obcí. Vybudovaním preložky cesty v dimenziách štvorpruhovej rýchlostnej komunikácie sa zvýši kapacita dopravného koridoru, mimoúrovňovým križovaním s ďalšími komunikáciami sa zlepší priepustnosť a eliminuje pravdepodobnosť dopravných zápch v čase dopravnej špičky. Väzba na cieľ: A.5 Zlepšenie napojenia obce na výkonné dopravné koridory Zodpovedný subjekt: Diaľničná spoločnosť ...61
Náklady: Financovanie: (Kohézny fond), štátny rozpočet Obdobie realizácie: 2. sled Indikátory úspešnosti: –
A.5.2 Napojenie na diaľnicu D1 v katastri obce Napojenie (zjazd) na diaľnicu D1 v k.ú. Bernolákovo prostredníctvom mimoúrovňovej križovatky na ceste III. triedy Bernolákovo–Chorvátsky Grob zlepší dostupnosť obce z diaľnice a zvýši atraktívnosť obce pre lokalizáciu podnikateľských aktivít. Uvedené riešenie súčasne odstráni problém neprejazdnosti úseku Bratislava–Senec v prípade rozsiahlych dopravných nehôd a zápch. Väzba na cieľ: A.5 Zlepšenie napojenia obce na výkonné dopravné koridory Zodpovedný subjekt: Diaľničná spoločnosť Náklady: Financovanie: štátny rozpočet Obdobie realizácie: 2. sled Indikátory úspešnosti: –
A.6.1 Regionálna cyklocesta v oddelenom vedení od automobilovej dopravy Značkovaná regionálna cyklotrasa Senec–Bernolákovo–Hamuliakovo by sa výhľadovo mala vybudovať ako samostatná cyklocesta vedená v oddelenom pruhu od automobilovej dopravy. Väzba na cieľ: A.6 Zlepšenie podmienok pre cyklistickú dopravu Zodpovedný subjekt: VÚC Náklady: 300 tis. Sk /1 km Financovanie: VÚC, (eur. fondy) Obdobie realizácie: výhľad Indikátory úspešnosti: –
...62
A.6.2 Budovanie miestnych cyklotrás Na regionálnu cyklotrasu by sa mali následne napojiť miestne cyklotrasy sprístupňujúce atraktívne ciele cestovného ruchu v okolí. Cyklotrasy by súčasne slúžili aj pre obyvateľov obcí – skrátia vzdialenosti v rámci obce, umožnia dochádzanie do susedných obcí (čo prinesie zintenzívnenie hospodárskych a sociálnych väzieb). Do úvahy prichádzajú ako cyklotrasy spojnice Bernolákovo–Chorvátsky Grob–Pezinok a Vrakuňa–Ivanka pri Dunaji– Bernolákovo. Väzba na cieľ: A.6 Zlepšenie podmienok pre cyklistickú dopravu Zodpovedný subjekt: obec v spolupráci s VÚC a ďalšími obcami Náklady: 300 tis. Sk /1 km Financovanie: obce, (eur. fondy) Obdobie realizácie: výhľad Indikátory úspešnosti: –
A.7.1 Komplexná rekonštrukcia objektu a areálu Základnej školy na Komenského ul. Rekonštrukcia sa bude týkať hlavnej budovy, jedálne a školského klubu areálu ZŠ na Komenského ul. Rekonštrukciou sa zvýši kapacita zariadenia a umožní sa vytvorenie integrovaného školského zariadenia: I.+ II. stupeň ZŠ a Základná umelecká škola. Súčasťou projektu sú opatrenia na zníženie energetickej náročnosti (zateplenie obvodových stien, výmena okien, rekonštrukcia vykurovania), odstránenie technických závad a rekonštrukcia ihrísk a športovísk v areáli školy. Väzba na cieľ: A.7 Prispôsobenie verejných budov novým prevádzkovým nárokom Zodpovedný subjekt: obec Náklady: ~40 mil. Sk Financovanie: eur. fondy, obec Obdobie realizácie: 1./2. sled Indikátory úspešnosti: zníženie energetickej náročnosti prevádzky min. o 30%
A.7.2 Modernizácia a rozšírenie priestorových kapacít kultúrneho domu Objekt kultúrneho domu bude komplexne rekonštruovaný (vzhľad objektu, zníženie energetickej náročnosti), pri modernizácii vnútorného vybavenia a rozšírení priestorových kapacít vo forme podkrovnej nadstavby. Rozšírením kapacity objektu sa vytvoria
...63
podmienky pre lokalizáciu ďalších kultúrno-spoločenských aktivít – priestory pre záujmové krúžky, klubové miestnosti spoločenských organizácií, obradnú sieň, centrum voľného času. Väzba na cieľ: A.7 Prispôsobenie verejných budov novým prevádzkovým nárokom Zodpovedný subjekt: obec Náklady: 20 mil. Sk Financovanie: eur. fondy (obec) Obdobie realizácie: 1./2. sled Indikátory úspešnosti: –
A.7.3 Optimalizácia prevádzky budovy obecného úradu Prevádzku úradu je potrebné optimalizovať presunutím oddelení vyžadujúcich intenzívny styk so stránkami do prístupnejších polôh. Ďalej je potrebné uskutočniť rekonštrukciu elektroinštalácií, zateplenie fasád a výmenu okien. V 2. etape sa premiestnením obradnej siene situovanej na prízemí obecného úradu do kultúrneho domu uvoľnia priestory pre administratívne funkcie (v prípade realizácie projektu prestavby kultúrneho domu). Väzba na cieľ: A.7 Prispôsobenie verejných budov novým prevádzkovým nárokom Zodpovedný subjekt: obec Náklady: ~1 mil. Sk (1. etapa) Financovanie: eur. fondy, obec Obdobie realizácie: 1./2. sled (2007-08) Indikátory úspešnosti: realizácia v uvedenom rozsahu v stanovenom čase
7.2 Plán opatrení, aktivít a rámcových projektov pre Prioritnú oblasť Kultúrny a sociálny rozvoj
B.1.1 Rok veľkých osláv 800. výročia obce Oslavy okrúhleho výročia (800 rokov) prvej písomnej zmienky o obci Bernolákovo budú zahŕňať mnohé aktivity, rozložené počas dlhšieho obdobia – niekoľko mesiacov pred vyvrcholením osláv sa uskutočnia rôzne akcie, ktoré by vzbudili záujem a očakávania verejnosti. Na túto udalosť je vhodné načasovať aj ďalšie opatrenia uvedené v rámci nasledujúcej prioritnej oblasti (prezentačné materiály obce, úpravy centra obce, koncepcia jednotného dizajnu, získanie štatútu mesta). Väzba na cieľ: B.1 Pripomínanie kultúrno-historických tradícií obce Zodpovedný subjekt: obec ...64
Náklady: Financovanie: obec, sponzori Obdobie realizácie: 2. sled (2009) Indikátory úspešnosti: –
B.1.2 Pamätná izba významných osobností Bernolákova Obec preskúma možnosti zriadenia expozície venovanej A. Bernolákovi a/alebo ďalším významným osobnostiam, ktoré majú rodisko alebo pôsobili v Bernolákove. Väzba na cieľ: B.1 Pripomínanie kultúrno-historických tradícií obce Zodpovedný subjekt: obec, kult. komisia Náklady: Financovanie: obec, sponzori Obdobie realizácie: 2. sled Indikátory úspešnosti: realizácia v uvedenom rozsahu v stanovenom čase
B.2.1 Udržiavanie vyváženého spektra podujatí a aktivít kultúrneho a spoločenského života Organizačné štruktúry zodpovedné za oblasť kultúry budú zostavovať pestrý a vyvážený program kultúrnych a spoločenských podujatí s ohľadom na záujmy rôznych cieľových a vekových skupín obyvateľov. Väzba na cieľ: B.2 Udržanie a dopĺňanie aktivít v kultúrnej oblasti Zodpovedný subjekt: ved. kult. domu, komisia kultúry Náklady: Financovanie: Obdobie realizácie: trvale Indikátory úspešnosti: celková ročná návštevnosť podujatí min. 5000
B.2.2 Usporiadanie nadlokálneho hudobného festivalu Lokálne kultúrne podujatia by mali byť doplnené o kultúrne podujatie väčšieho rozsahu s potenciálom vzbudiť záujem o obec medzi obyvateľmi širšieho regiónu a prispieť k budovaniu istého imidžu a zvyšovaniu prestíže obce (ako „miesta, kde sa niečo zaujímavé deje“). Istou možnosťou je nadviazať na aktivity miestnych formácií (detský tanečný súbor orientovaný na country tance), ako aj na úspech podujatia Kone & Country usporiadaním
...65
väčšieho podujatia - napríklad Country festivalu. Podmienkou je vytypovanie a prevádzkové vybavenie vhodnej plochy s dostatočnou kapacitou. Väzba na cieľ: B.2 Udržanie a dopĺňanie aktivít v kultúrnej oblasti Zodpovedný subjekt: ved. kult. domu Náklady: Financovanie: Obdobie realizácie: 2.sled / výhľad Indikátory úspešnosti: každoročne poriadané podujatie s účasťou min. 500 návštevníkov
B.2.3 Naštudovanie detského muzikálu Talent detí a aktuálny záujem o muzikálové predstavenia je možné využiť naštudovaním detského muzikálu. Projekt môže vytvoriť základňu pre vznik stabilného ochotníckeho divadelného súboru obci. V prípade úspechu predstavenia je možná prezentácia aj na výjazdoch mimo obce. Väzba na cieľ: B.2 Udržanie a dopĺňanie aktivít v kultúrnej oblasti Zodpovedný subjekt: ved. kult. domu v spolupráci so ZUŠ Náklady: Financovanie: Obdobie realizácie: 2.sled / výhľad Indikátory úspešnosti: realizácia v uvedenom rozsahu v danom čase
B.2.4 Pravidelné výstavy a besedy s miestnymi umelcami a obyvateľmi V rámci projektu sa budú pravidelne uskutočňovať výstavy prác miestnych umelcov a tiež rôznych zaujímavých výtvorov domácich majstrov spomedzi obyvateľov obce, výstava žiackych prác detí, výstavy zberateľov rôznych predmetov. Okrem výstavy sa uskutočnia aj besedy s prezentovanými umelcami a pamätníkmi. Účelom prezentačných akcií je ukázať obyvateľom obce, že aj medzi nimi žije mnoho zaujímavých, zručných a umelecky nadaných ľudí. Väzba na cieľ: B.2 Udržanie a dopĺňanie aktivít v kultúrnej oblasti Zodpovedný subjekt: ved. kult. domu v spolupráci s komisiou kultúry Náklady: Financovanie:
...66
Obdobie realizácie: každoročne Indikátory úspešnosti: 3 podujatia uvedeného charakteru ročne
B.2.5 Pravidelné koncerty hudobných skupín Kultúrny dom bude na základe priaznivých ohlasov v obci 3-4 x ročne organizovať koncertné vystúpenia hudobných skupín. Zámerom je založiť tradíciu a pritiahnuť záujem mladších vekových skupín obyvateľov, ktorí nemajú dostatočne silné väzby na obec a v oblasti kultúrneho vyžitia sa orientujú na Bratislavu. Väzba na cieľ: B.2 Udržanie a dopĺňanie aktivít v kultúrnej oblasti Zodpovedný subjekt: ved. kult. domu v spolupráci s komisiou kultúry Náklady: Financovanie: obec, sponzori, príjmy zo vstupného Obdobie realizácie: každoročne Indikátory úspešnosti: min. 3 hudobné podujatia ročne
B.3.1 Oblastný kalendár kultúrnych a športových udalostí, slávností V spolupráci s miestnymi organizáciami a súbormi sa bude vydávať Kalendár podujatí so zoznamom kultúrnych, spoločenských a športových podujatí, ktorý by sa mohol distribuovať aj v okolitých obciach. Optimálne by Kalendár podujatí mohol informovať aj o kultúrnom a spoločenskom dianí v okolitých obciach, prípadne v rámci celého regiónu Podunajsko. Väzba na cieľ: B.3 Zlepšenie propagácie kultúrnych podujatí Zodpovedný subjekt: ved. kult. domu v spolupráci s komisiou kultúry Náklady: Financovanie: obec, sponzori, príjmy zo vstupného Obdobie realizácie: 1./2. sled Indikátory úspešnosti: zvýšenie návštevnosti avizovaných podujatí o 20%
B.3.2 Sústava vývesných skriniek Sústava vývesných skriniek s atraktívnym dizajnom a zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii bude slúžiť pre informovanie obyvateľov o kultúrnych a spoločenských podujatiach (prípadne budú slúžiť aj ako vývesky obecného úradu). Potrebné je vytypovanie vhodných plôch pre ich lokalizáciu.
...67
Väzba na cieľ: B.3 Zlepšenie propagácie kultúrnych podujatí Zodpovedný subjekt: obec Náklady: 20 tis./ 1 skr. Financovanie: obec Obdobie realizácie: 1. sled Indikátory úspešnosti: –
B.4.1 Udržanie silnej podpory organizovaného športu a športových podujatí zo strany obce Obec bude naďalej poskytovať rôzne formy podpory miestnym športovým klubom – materiálne podmienky a finančnú podporu pre činnosť športových klubov a výchovu športovcov, popularizáciu športu medzi obyvateľmi a mládežou, organizovanie športových podujatí a ich medializáciu. Väzba na cieľ: B.4 Bernolákovo ako centrum rôznych športových odvetví Zodpovedný subjekt: obec v spolupráci so šport. klubmi Náklady: Financovanie: obec Obdobie realizácie: trvale Indikátory úspešnosti: zvýšenie objemu finančných dotácií min. o 3% ročne
B.4.2 Usporiadanie prestížnejšieho športového podujatia vo väzbe na golf Hoci je imidž obce Bernolákovo spojený s golfom, záujem o budovanie golfových ihrísk aj v ďalších lokalitách pri Bratislave môže v budúcnosti viesť k oslabeniu tejto pozície. Preto je vhodné podporiť prestíž obce poriadaním športového podujatia zameraného na popularizáciu golfu (napr. rozšírenie už tradičného podujatia Golfový turnaj o pohár starostu obce). Podujatie by malo byť prístupné aj pre verejnosť, s cieľom zlepšiť vnímanie aktivít golfového klubu u miestnych obyvateľov. Väzba na cieľ: B.4 Bernolákovo ako centrum rôznych športových odvetví Zodpovedný subjekt: Golf & Country Club v spolupráci s obcou Náklady: Financovanie: Obdobie realizácie: 2. sled / výhľad Indikátory úspešnosti: – ...68
B.5.1 Penzión sociálnych služieb pre seniorov Zariadenie s plánovanou kapacitou je 70 miest vznikne v areáli materskej školy na Hlavnej ul. a bude poskytovať komplexnú starostlivosť pre občanov tretieho veku – penziónové ubytovanie, stálu opatrovateľskú starostlivosť a denný stacionár. Pre prevádzkovanie zariadenia boli vytvorené organizačné štruktúry v podobe neziskovej organizácie. Väzba na cieľ: B.5 Doplnenie sociálnych / nekomerčných služieb Zodpovedný subjekt: n.o. Penzión Pohoda Náklady: 80 mil. Sk Financovanie: eur. fondy Obdobie realizácie: 1. sled (2007-08) Indikátory úspešnosti: realizácia v uvedenom rozsahu v danom čase
B.5.2 Centrum voľného času pre deti Centrum voľného času bude poskytovať pestrú ponuku možností trávenia voľného času pre deti a stredoškolskú mládež v popoludňajších hodinách. Bude integrovať obvyklú záujmovú činnosť pri obohatení o ďalšie atraktívne aktivity s dôrazom na neformálne vedenie. Centrum voľného času môže vzniknúť rozšírením existujúcej klubovej činnosti na pôde kultúrneho domu, vhodná je spolupráca a koordinácia s miestnymi vzdelávacími inštitúciami – Základnou školou a Základnou umeleckou školou (zvýšiť kvalitu ponuky, zamedziť duplicitám), pri zapojení externých spolupracovníkov a dobrovoľníkov. Postupové kroky: (1) prieskum záujmov medzi deťmi a stredoškolskou mládežou, (2) oslovenie pedagógov a dobrovoľníkov, (3) získanie vhodných priestorov - napr. v priestoroch kultúrneho domu (po rekonštrukcii). Väzba na cieľ: B.5 Doplnenie sociálnych / nekomerčných služieb Zodpovedný subjekt: obec v spolupráci s kult. domom. ZŠ, ZUŠ Náklady: Financovanie: obec Obdobie realizácie: výhľad Indikátory úspešnosti: –
...69
B.5.3 Využitie školských telocviční pre verejnosť Uspokojenie záujmu obyvateľov o cvičenie v posilňovni (preukázané na základe dotazníkového prieskumu) je možné využitím priestorov telocvične v základnej škole, prípadne v strednej škole pre verejnosť (za poplatok), v čase mimo školského vyučovania. Potrebné kroky: modernizácia/obstaranie vybavenia, riešenie prevádzky – samostatný vstup, zabezpečenie dohľadu. Väzba na cieľ: B.5 Doplnenie sociálnych / nekomerčných služieb Zodpovedný subjekt: obec v spolupráci so ZŠ, SPŠ Náklady: Financovanie: súkrom. prevádzkovateľ (obec) Obdobie realizácie: 1./2. sled Indikátory úspešnosti: návštevnosť 50 návšt. / týždeň
B.6.1 Opatrenia pre zvýšenie počtu obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt Obec špecifikuje vhodné priame opatrenia, ktoré budú motivovať obyvateľov bývajúcich v obci, aby sa prihlásili na trvalý pobyt. Vzhľadom k tomu, že ide zväčša o vyššie príjmové skupiny, finančné a iné materiálne stimuly nie sú efektívne. Možným riešením je zavedenie asistenčnej služby pre obyvateľov, poskytujúcej pomoc pri administratíve spojenej so zmenou trvalého pobytu (proces je náročnejší u podnikateľov). Väzba na cieľ: B.6 Zvýšenie občianskej zodpovednosti obyvateľov Zodpovedný subjekt: obec Náklady: Financovanie: súkrom. prevádzkovateľ (obec) Obdobie realizácie: priebežne Indikátory úspešnosti: zníženie podielu neprihlásených obyvateľov o 40%
B.7.1 Nadviazanie oficiálnej medziobecnej družobnej spolupráce Družobná spolupráca sa môže uskutočňovať jednak na úrovni miestnej samosprávy (spolupráca v ekonomickej oblasti, výmena skúseností), ako aj v podobe spoločenských kontaktov medzi obyvateľmi jednotlivých obcí. Ďalšie možnosti spolupráce sú v oblasti organizovania športových a kultúrnych aktivít. Prvým krokom je oslovenie vybraných obcí a zistenie ich záujmu o spoluprácu, prípadne oživenie kontaktov niektorých miestnych spoločenských organizácií. Následne sa odporúča uzavretie dohody o spolupráci. Okrem
...70
družby s obcou v rámci územia SR, je vzhľadom k absencii jazykovej bariéry vhodná spolupráca s obcou v ČR; blízkosť hraníc s Rakúskom a Maďarskom vytvára možnosť orientácie aj na obce v týchto krajinách. Väzba na cieľ: B.7 Intenzívna spolupráca a podpora výmenných vzťahov Zodpovedný subjekt: ved. kult. domu v spolupráci so spoloč. org. Náklady: Financovanie: obec, (Interreg) Obdobie realizácie: 1. sled Indikátory úspešnosti: zmluvné zakotvenej spolupráce min. s 1 obcou
B.7.2 Výmenná spolupráca s ďalšími kultúrnymi strediskami Spolupráca s kultúrnymi strediskami alebo kultúrnymi telesami z okolitých obcí a miest by spestrila ponuku kultúrnych podujatí v obci (najmä o folklór, ktorý v obci nemá zastúpenie), umožnila prezentáciu miestnych súborov v iných obciach a súčasne prispela k zvýšeniu regionálneho povedomia, zintenzívneniu spoločenských stykov. Ďalšími konkrétnymi formami spolupráce môžu byť výmenné vystúpenia, vydávanie oblastného katalógu kultúrnych a športových podujatí, spoločná propagácia. Väzba na cieľ: B.7 Intenzívna spolupráca a podpora výmenných vzťahov Zodpovedný subjekt: ved. kult. domu v spolupráci so spoloč. org. Náklady: Financovanie: obec Obdobie realizácie: 1. sled Indikátory úspešnosti: poriadanie min. 3 výmenných podujatí ročne
B.7.3 Vytvorenie osi najužšej spolupráce Ivanka pri Dunaji Bernolákovo Obec bude iniciovať diskusie o možnostiach užšej spolupráce s obcou Ivanka pri Dunaji, ktorá reprezentuje obec rovnakej veľkostnej kategórie a postupne sa s obcou Bernolákovo urbanisticky zrastá. Spolupráca je žiadúca pri koordinácii rozvojových politík oboch obcí a účinnejšom presadzovaní spoločných záujmov v rôznych oblastiach, napr. pri budovaní dopravnej infraštruktúry, využitia polohového potenciálu letiska, usmerňovaní územného rozvoja, kultúrnej výmene. Väzba na cieľ: B.7 Intenzívna spolupráca a podpora výmenných vzťahov Zodpovedný subjekt: obce Bernolákovo a Ivanka p. D. Náklady: ...71
Financovanie: Obdobie realizácie: 1. sled Indikátory úspešnosti: –
7.3 Plán opatrení, aktivít a rámcových projektov pre Prioritnú oblasť Identita a vzhľad obce
C.1.1 Získanie štatútu mesta Obec sa po zvážení predpokladaných dopadov bude výhľadovo uchádzať o získanie štatútu mesta, v zmysle kritérií stanovených v Zákone o Obecnom zriadení. (Na základe zistení dotazníkového prieskumu až 56% respondentov spomedzi obyvateľov obce ako jeden z prioritných cieľov označilo „zvyšovanie prestíže Bernolákova získaním štatútu mesta“). V prvej etape je vhodné otestovanie reakcií obyvateľov, neformálne presadzovanie sloganu „Mestečko Bernolákovo“ v médiách a uskutočnenie informačnej kampane. Väzba na cieľ: C.1 Posilňovanie postavenia obce v sídelnej štruktúre Zodpovedný subjekt: obec Náklady: Financovanie: Obdobie realizácie: výhľad Indikátory úspešnosti: –
C.2.1 Koncepcia jednotného vizuálneho štýlu Predmetom projektu je vytvorenie tzv. design manuálu prezentujúceho ucelený vizuálny štýl prvkov drobnej architektúry (lavičky, smetné koše, osvetľovacie telesá), informačných systémov obce (informačné a navigačné tabule, webstránka, verejné listiny), prípadne propagačných materiálov, upomienkových predmetov a pod. Dizajn by mal na jednej strane odrážať tradície a históriu obce, no mal by mal byť moderný; to znamená, že jeho jediným nositeľom a reprezentantom nemôže byť len obecný erb. Väzba na cieľ: C.2 Účinná prezentácia obce Zodpovedný subjekt: obec Náklady: Financovanie: obec Obdobie realizácie: 1./2. sled Indikátory úspešnosti: –
...72
C.2.2 Prezentačná publikácia obce Na základe existujúcich prameňov, príspevkov miestnych obyvateľov, prezentačných materiálov (webstránka, DVD o obci) a pripravených textov sa spracuje prezentačná publikácia o obci. Okrem historických údajov bude obsahovať aj informácie o súčasnom dianí v obci. Publikácia by mala byť spracovaná pútavou formou, prístupnou laickej verejnosti, s cieľom zvyšovať vedomie o histórii obce u obyvateľov. Možnosť vydania publikácie v klasickej knižnej forme, aj ako multimediálna prezentácia (na CD). Väzba na cieľ: C.2 Účinná prezentácia obce Zodpovedný subjekt: obec Náklady: 0,3 mil. Sk Financovanie: obec Obdobie realizácie: 1. sled Indikátory úspešnosti: realizácia v uvedenom rozsahu v stanovenom čase
C.2.3 Propagačné a informačné materiály V zmysle koncepcie efektívnej marketingovej komunikácie s cieľovými skupinami (na základe design manuálu) obec zabezpečí vydanie propagačno-informačných materiálov a upomienkových predmetov so symbolmi obce, ktoré sa budú využívať pri komunikácii s potenciálnymi partnermi, investormi, prezentácii obce na oficiálnych podujatiach, pri súťažných a spoločenských podujatiach. Väzba na cieľ: C.2 Účinná prezentácia obce Zodpovedný subjekt: obec Náklady: Financovanie: obec Obdobie realizácie: 2. sled Indikátory úspešnosti: –
C.3.1 Informačné televízne vysielanie obce Obecný úrad bude prostredníctvom pravidelného televízneho vysielania, šíreného cez rozvody káblovej televízie, informovať obyvateľov obce o aktuálnych podujatiach, aktivitách a výzvach, ako aj o činnosti predstaviteľov samosprávy a obecného zastupiteľstva. Možnosť spolupráce s budúcim súkromným vysielateľom, prípadne s existujúcimi lokálnymi televíznymi stanicami. Väzba na cieľ: C.3 Progresívne formy komunikácie s obyvateľmi
...73
Zodpovedný subjekt: obec v spolupráci so súkr. vysielateľom Náklady: Financovanie: súkromné zdroje, obec Obdobie realizácie: výhľad Indikátory úspešnosti: –
C.3.2 Presun časti miestnej administratívy na internet Zavedený systém elektronického obecného úradu E-MU bude po implementácii legislatívnych úprav elektronického podpisu v nadväzujúcej legislatíve (stavebný zákon, daňové zákony atď.) a širšom prijatí občanmi rozšírený o ďalšie služby, ktoré umožnia uskutočniť väčšinu administratívnych úkonov bez fyzickej návštevy úradu, prostredníctvom internetu, v zmysle koncepcie e-governmentu. Obec ďalej zabezpečí primeranú propagáciu tejto inovatívnej služby medzi obyvateľmi. Väzba na cieľ: C.3 Progresívne formy komunikácie s obyvateľmi Zodpovedný subjekt: obec v spolupráci so súkr. vysielateľom Náklady: prevádzk. náklady Financovanie: obec Obdobie realizácie: 1. sled Indikátory úspešnosti: realizácia 10% úkonov miestnej administratívy prostred. E-MU
C.3.3 Permanentné inovácie internetovej stránky obce Obec zachová rozsah informácií a služieb poskytovaných prostredníctvom internetovej stránky, udrží jej úroveň ako jednej z najkvalitnejších a pravidelne oceňovaných internetových stránok miestnych samospráv a bude ďalej zvyšovať jej obsahovú kvalitu, podporovať inovácie a zavádzanie nových funkcií. Väzba na cieľ: C.3 Progresívne formy komunikácie s obyvateľmi Zodpovedný subjekt: obec Náklady: prevádzk. náklady Financovanie: obec Obdobie realizácie: 1. sled Indikátory úspešnosti: získanie prestížneho ocenenia služieb internetovej stránky
...74
C.4.1 Sprístupnenie parku v golfovom areálu verejnosti Keďže obyvatelia obce negatívne vnímajú zabratie parku pri kaštieli pre golfové ihrisko, je potrebné dohodnúť s prevádzkovateľom golfového areálu možnosť bezplatného vstupu obyvateľov do parku, alebo do vymedzenej časti parku aspoň v určenom čase (napr. popoludní a cez víkendy), tak aby nebola limitovaná prevádzka návštevníkov golfového areálu. Väzba na cieľ: C.4 Dobudovanie systému verejných oddychových priestorov a systému zelene Zodpovedný subjekt: obec v spolupráci s prevádzkovateľom golf. areálu Náklady: Financovanie: Obdobie realizácie: 1. sled Indikátory úspešnosti: realizácia v uvedenom rozsahu v stanovenom čase
C.4.2 Revitalizácia a úpravy okolia toku Čiernej vody – 2. etapa V nadväznosti na zrealizované úpravy častí toku Čierna voda sa uskutoční komplexná revitalizácia aj na ďalších úsekoch toku – vyčistenie koryta, odstránenie sedimentov, úpravy brehov, výsadba sprievodnej zelene, brehovej vegetácie. Pozdĺž toku budú viesť vychádzkové trasy s oddychovými miestami. Cieľom je dosiahnuť plnohodnotné uplatnenie fenoménu vodného toku v urbanistickej štruktúre, aby plnil estetické, hygienické, sociálne a ekologické funkcie. Väzba na cieľ: C.4 Dobudovanie systému verejných oddychových priestorov a systému zelene Zodpovedný subjekt: obec Náklady: ~3 mil. Sk Financovanie: obec, Environmentálny fond Obdobie realizácie: 1./2. sled Indikátory úspešnosti: realizácia v uvedenom rozsahu v stanovenom čase
C.4.3 Vytvorenie prepojeného systému verejnej zelene v zastavanom území obce Existujúce plochy verejnej zelene v zastavanom území obce sa zrevitalizujú, doplnia a poprepájajú líniami zelene vo forme stromoradí a alejí. V rámci systému verejnej zelene sa vytvoria oddychové plochy s lavičkami.
...75
Väzba na cieľ: C.4 Dobudovanie systému verejných oddychových priestorov a systému zelene Zodpovedný subjekt: obec Náklady: (podľa rozsahu) Financovanie: obec Obdobie realizácie: 1./2. sled Indikátory úspešnosti: výsadba a revitalizácia celkovo min. 0,1 ha zelene
C.4.4 Dobudovanie plôch pre voľnočasové aktivity Vo väzbe na skateboardové ihrisko (pri ZŠ na Školskej ul.) sa dobuduje komplex oddychových plôch a ihrísk. Väzba na cieľ: C.4 Dobudovanie systému verejných oddychových priestorov a systému zelene Zodpovedný subjekt: obec Náklady: ~2 mil. Sk Financovanie: obec (eur. fondy) Obdobie realizácie: 1./2. sled (2008-10) Indikátory úspešnosti: –
C.4.5 Vybudovanie detských ihrísk V jednotlivých častiach obce, s ohľadom na dochádzkové vzdialenosti, sa vytypujú spolu 23 menšie plochy vhodné na zriadenie detského ihriska, ktoré sa postupne vybavia preliezačkami a ďalšími atrakciami pre deti. Väzba na cieľ: C.4 Dobudovanie systému verejných oddychových priestorov a systému zelene Zodpovedný subjekt: obec Náklady: ~500 tis. Sk/1 ihr. Financovanie: obec Obdobie realizácie: 2. sled/výhľad Postup realizácie: vybudovanie parku a ihrísk pri starej ČOV (2009-2010) Indikátory úspešnosti: vybudovanie min. 2 detských ihrísk
...76
C.5.1 Vytvorenie reprezentačného centra obce Obec v súčasnosti nemá vyprofilované centrum, pričom tento nedostatok vnímajú ako slabú stránku obce aj samotní obyvatelia. Na základe projektovej dokumentácie sa výhľadovo uskutoční prestavba verejných priestorov centrálnej časti obce – vytvorenie atraktívnych peších priestorov (dlažby), doplnených prvkami drobnej architektúry (lavičky, fontány). Väzba na cieľ: C.5 Atraktívny vzhľad centra obce Zodpovedný subjekt: obec Náklady: ~20 mil. Sk Financovanie: eur. fondy, obec Obdobie realizácie: 2. sled / výhľad Postup realizácie: spracovanie štúdie a projektovej dokumentácie – C.5.3 (2007), realizácia – časť (2008-09) Indikátory úspešnosti: –
C.5.2 Revitalizácia historickej zástavby V časti obce s najstaršou zástavbou sa postupne uskutoční revitalizácia historickej zástavby. Ide o územie vymedzené ulicami Bernolákova, Záhradná, Hlboká a predovšetkým o bývalú čerpaciu stanicu vody Gépház, bývalý vodojem Várdomb, zvyšky čeklískeho hradu, r. kat. kostol (kult. pamiatka), stĺp hanby a pamätník obetiam prvej svetovej vojny. Obec bude revitalizáciu týchto stavieb a ich blízkeho okolia podporovať a realizovať najmä z dotácií, a z tretích strán (na základe stanovených podmienok, súťaže a pod.), a zvyšných častí historickej zástavby podporovať v kombinácii s projektami úprav verejných priestranstiev a podpory usídlenia prevádzok obchodov a služieb. Väzba na cieľ: C.5 Atraktívny vzhľad centra obce Zodpovedný subjekt: obec – pre objekty v obecnom vlastníctve (Gépház, Várdomb, zvyšky hradu, stĺp hanby a pamätník); vlastníci nehnuteľností – pre ostatné stavby Náklady: Financovanie: súkr. zdroje, obec Obdobie realizácie: 2. sled, výhľad Indikátory úspešnosti: rekonštrukcia alebo zlepšenie vzhľadu aspoň 25% objektov v danom území
...77
C.5.3 Podrobná projektová dokumentácia pre centrálnu časť obce Pre komplexné riešenie centrálnej časti obce je vhodné spracovanie podrobnejšej dokumentácie na úrovni územného plánu zóny, ktorá stanoví zásady využitia a úpravy hodnotnej pôvodnej vidieckej zástavby s historickými vývojovými prvkami (zásady pre súkromných stavebníkov), ako aj koncepciu riešenia verejných priestranstiev. Väzba na cieľ: C.5 Atraktívny vzhľad centra obce Zodpovedný subjekt: obec Náklady: Financovanie: obec (eur. fondy) Obdobie realizácie: 2. sled Indikátory úspešnosti: –
C.5.4 Obnova najvýznamnejšej architektonickej pamiatky obce kaštieľa Vzhľadom na súčasný stavebno-technický stav pamiatky je nutná komplexná rekonštrukcia všetkých stavebných súčastí objektu pri zachovaní jeho pamiatkovej hodnoty. Obec bude naďalej uskutočňovať rokovania s vlastníkom kaštieľa s cieľom urýchliť zahájenie rekonštrukcie. Väzba na cieľ: C.5 Atraktívny vzhľad centra obce Zodpovedný subjekt: vlastník nehnuteľnosti Náklady: Financovanie: súkrom. zdroje Obdobie realizácie: 1. sled Indikátory úspešnosti: –
C.6.1 Súťažné akcie spoločného skrášľovania obce Zámerom je formou každoročne poriadanej súťaže motivovať obyvateľov, aby sami prispeli ku skrášleniu obce (čistenie verejných priestranstiev a pod.). Vhodné je nadviazanie na aktivity, ktoré sa v obci tradične uskutočňujú ku Dňu Zeme, ich rozšírenie a propagácia, podporenie paralelnými akciami a osvetou medzi žiakmi ZŠ. Väzba na cieľ: C.6 Aktívna participácia obyvateľov na zlepšovaní vzhľadu obce Zodpovedný subjekt: obec Náklady:
...78
Financovanie: Obdobie realizácie: každoročne Indikátory úspešnosti: účasť aspoň 250 obyvateľov ročne
C.7.1 Zriadenie obecnej polície Obec v rámci organizačnej štruktúry obecného úradu zriadi oddiel obecnej polície s primeranými kompetenciami, personálnym zabezpečením a materiálnym vybavením, nevyhnutným pre udržiavanie verejného poriadku a zníženie incidencie priestupkov a trestných činov. Väzba na cieľ: C.7 Zvýšenie úrovne bezpečnosti a ochrany majetku Zodpovedný subjekt: obec Náklady: 2 mil. Sk ročne Financovanie: obec Obdobie realizácie: 2. sled Indikátory úspešnosti: realizácia v uvedenom rozsahu v stanovenom čase
C.7.2 Monitorovacie kamery Na vybraných uzlových verejných priestranstvách (3-4 lokality), kde boli zaznamenané častejšie prejavy vandalizmu a krádeže, budú nainštalované monitorovacie kamery. Kamerový monitorovací systém bude spravovať obecná polícia. Účelom tohto opatrenia je uľahčenie identifikácie páchateľov priestupkov a predovšetkým preventívny účinok pri udržiavaní verejného poriadku. Väzba na cieľ: C.7 Zvýšenie úrovne bezpečnosti a ochrany majetku Zodpovedný subjekt: obec Náklady: 2 mil. Sk + prevádzk. náklady Financovanie: obec Obdobie realizácie: 2. sled Indikátory úspešnosti: inštalovanie monitor. kamier aspoň v 3 lokalitách
7.4 Plán opatrení, aktivít a rámcových projektov pre Prioritnú oblasť Rozvoj a podpora podnikania
...79
D.1.1 Zriadenie podnikateľského inkubátora Obec výhľadovo v spolupráci so súkromným sektorom vytvorí podnikateľský inkubátor, ktorý bude poskytovať podporu začínajúcim podnikateľom – prenájom kancelárií, zariadenia a služieb ako kopírovanie, právne alebo podnikateľské poradenstvo. Zámerom je, aby sa v obci rozvinul aj sektor nevýrobného podnikania a služieb s vyššou pridanou hodnotu a aby nedochádzalo k odlevu podnikateľského potenciálu z obce do miest s lepšou podnikateľskou infraštruktúrou (mnohí obyvatelia podnikajú v Bratislave, nie v obci). Možná lokalizácia podnikateľského inkubátora: v budove kultúrneho domu po zvýšení priestorovej kapacity budovy. Väzba na cieľ: D.1 Systematická podpora rozvoja podnikania Zodpovedný subjekt: obec v spolupráci s Klubom podnikateľov Náklady: Financovanie: súkr. zdroje, obec, eur. fondy Obdobie realizácie: výhľad Indikátory úspešnosti: –
D.1.2 Poradenstvo pre potenciálnych podnikateľov a investorov Obec prostredníctvom špecifických organizačných štruktúr, resp. Klubu podnikateľov na základe zmluvy s obcou, bude rozličným skupinám potenciálnych podnikateľov a investorov poskytovať asistenčné služby pri realizácii ich podnikateľských zámerov s potenciálnym pozitívnym dosahom na rozvoj obce. Poradenstvo bude poskytované začínajúcim podnikateľom, v rámci projektu podnikateľského inkubátora, záujemcom o poskytovanie služieb, alebo investorom v oblasti výstavby. Väzba na cieľ: D.1 Systematická podpora rozvoja podnikania Zodpovedný subjekt: Klub podnikateľov Náklady: Financovanie: Obdobie realizácie: 2. sled Indikátory úspešnosti: –
D.1.3 Fond rizikového kapitálu Obec v spolupráci s Klubom podnikateľov vytvorí špeciálny fond určený na podporu inovatívnych projektov začínajúcich miestnych podnikateľov (vo väzbe na zriadenie podnikateľského inkubátora). Podnikatelia v prípade úspešnosti projektu budú poskytnuté prostriedky splácať.
...80
Väzba na cieľ: D.1 Systematická podpora rozvoja podnikania Zodpovedný subjekt: obec v spolupráci s Klubom podnikateľov Náklady: Financovanie: súkromné zdroje Obdobie realizácie: 2. sled Indikátory úspešnosti: zapojenie aspoň 10 podnikateľov
D.1.4 Zábezpeky pre miestnych podnikateľov Obec na základe dvojstrannej zmluvy s Klubom podnikateľov bude miestnym podnikateľom – členom Klubu podnikateľov, poskytovať zábezpeky umožňujúce dodávateľskú účasť na realizovaných objednávkach a projektoch. Väzba na cieľ: D.1 Systematická podpora rozvoja podnikania Zodpovedný subjekt: obec v spolupráci s Klubom podnikateľov Náklady: Financovanie: Obdobie realizácie: 2. sled Indikátory úspešnosti: –
D.2.1 Katalóg vhodných priestorov na podnikanie Do katalógu sa so súhlasom alebo na podnet vlastníkov zaradia rodinné domy alebo staršie neobývané objekty, vhodné na prestavbu alebo náhradnú novú výstavbu pre účely občianskej vybavenosti, predovšetkým v centrálnej časti, kde je žiadúce podporiť usídlenie drobných prevádzok obchodu a služieb. Obec zabezpečí zverejnenie katalógu na internetovej stránke, prípadne inou vhodnou formou. Väzba na cieľ: D.2 Rozšírenie spektra služieb a obchodu Zodpovedný subjekt: obec v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľnosťami Náklady: Financovanie: Obdobie realizácie: 2. sled - priebežne Indikátory úspešnosti: zaradenie aspoň 10 nehnuteľností do katalógu
...81
D.2.2 Podpora vzniku nových prevádzok obchodu a služieb Obec môže podporiť vznik nových služieb identifikáciou potenciálneho dopytu, oslovením konkrétnych podnikateľských subjektov, poskytovateľov služieb, alebo obyvateľov s podnikateľskými ambíciami. Pre vybrané (žiadané) služby obec navrhne preferenčný systém podpory (poradenstvo, daňové úľavy, poskytnutie pozemku, reklama v miestnych médiách). Uvedené opatrenia sa budú uskutočňovať na základe monitorovania požiadaviek a podnetov občanov na rozširovanie spektra služieb. Väzba na cieľ: D.2 Rozšírenie spektra služieb a obchodu Zodpovedný subjekt: obec v spolupráci s podnikateľmi Náklady: Financovanie: Obdobie realizácie: 1. sled - priebežne Indikátory úspešnosti: vytvorenie min. 8 nových prevádzok do r. 2013
D.2.3 Podpora vzniku integrovaného zariadenia obchodu Potrebné je stimulovať záujem súkromných podnikateľských subjektov vybudovať v obci integrované zariadenie maloobchodu – moderné nákupné stredisko schopné konkurovať ponuke veľkokapacitných zariadení obchodu v Bratislave. Väzba na cieľ: D.2 Rozšírenie spektra služieb a obchodu Zodpovedný subjekt: podnikatelia v spolupráci s obcou Náklady: Financovanie: Obdobie realizácie: 2. sled Indikátory úspešnosti: –
D.3.1 Príprava pozemkov pre výstavbu Obec vytvorí podmienky pre novú výstavbu (zväčša individuálnu bytovú výstavbu) v nových rozvojových lokalitách zaradením plôch medzi rozvojové lokality v rámci územnoplánovacej dokumentácie obce, ďalej poskytovaním poradenstva a asistencie pri pozemkových úpravách a neinvestičnej príprave pozemkov pre výstavbu. Investičnú prípravu pozemkov, t.j. vybudovanie komunikácií a sietí technickej infraštruktúry zabezpečia súkromní investori. Väzba na cieľ: D.3 Podpora územného rozvoja Zodpovedný subjekt: obec v spolupráci so súkrom. investormi ...82
Náklady: Financovanie: Obdobie realizácie: trvale Postup realizácie: otvorenie novej lokality z iniciatívy obce – Šápiseg 2 – príprava územia, získanie stavebného povolenia na výstavbu infraštruktúry a odpredaj súkromnému investorovi (2007-08) Indikátory úspešnosti: –
D.4.1 Relaxačný a rekreačný areál a ubytovací komplex Vo väzbe na golfový areál a ďalšie aktivity v cestovnom ruchu sa doplní vybavenosť areálu o ďalšie prevádzky a ubytovacie kapacity, čím vznikne komplexné centrum prímestského cestovného ruchu. Väzba na cieľ: D.4 Rozvoj špecifických foriem cestovného ruchu a rekreácie Zodpovedný subjekt: súkrom. podnik. Náklady: Financovanie: súkromné zdroje Obdobie realizácie: 2. sled / výhľad Indikátory úspešnosti: –
D.4.2 Kongresové centrum Vznik zariadenia pre kongresový cestovný ruch umožňuje výhodná poloha obce – blízkosť letiska a Bratislavy, atraktivita mimomestských lokalít pre kongresový cestovný ruch, absencia podobných zariadení v bezprostrednom okolí Bratislavy. Väzba na cieľ: D.4 Rozvoj špecifických foriem cestovného ruchu a rekreácie Zodpovedný subjekt: súkrom. podnik. Náklady: Financovanie: súkromné zdroje Obdobie realizácie: výhľad Indikátory úspešnosti: –
...83
D.4.3 Dobudovanie športového areálu Súčasný areál futbalového ihriska s tribúnou a prevádzkovou budovou sa rozšíri o zariadenia pre ďalšie druhy športových aktivít v zmysle ohlásených zámerov vybudovania krytých tenisových kurtov, kolkáreň a pod. Väzba na cieľ: D.4 Rozvoj špecifických foriem cestovného ruchu a rekreácie Zodpovedný subjekt: súkrom. podnik. Náklady: Financovanie: súkromné zdroje Obdobie realizácie: 1. sled Indikátory úspešnosti: –
D.4.4 Vybudovanie zimného štadiónu s plavárňou V areáli ZŠ na Komenského ul. sa vybuduje krytý halový objekt s ľadovou plochou, bazénom a príslušenstvom. Objekt bude slúžiť pre športovú výchovu detí a aktivity športového hokejového klubu, ako aj širšej verejnosti. Väzba na cieľ: D.4 Rozvoj špecifických foriem cestovného ruchu a rekreácie Zodpovedný subjekt: súkrom. podnik. Náklady: 50 mil. Sk Financovanie: súkromné zdroje (eur. fondy) Obdobie realizácie: 2. sled Indikátory úspešnosti: –
7.5 Multikriteriálne hodnotenie a definovanie kľúčových projektov Po spracovaní konceptu návrhu sa uskutočnilo pripomienkovanie a hodnotenie návrhov rámcových projektov, aktivít a opatrení formou hodnotiacich hárkov distribuovaných poslancom OZ. Hodnotenie bolo realizované z hľadiska 3 kritérií, priradením bodových hodnôt 0 až 5: kritérium A: hodnotenie potenciálneho prínosu pre rozvoj obce kritérium B: hodnotenie realizovateľnosti (finančná/organizačná náročnosť vs. skutočné možnosti) kritérium C: hodnotenie priorít z časového hľadiska
...84
Väčšina návrhov bola z hľadiska prínosu pre rozvoj obce hodnotená najvyššou možnou bodovou hodnotou, čo dokladá ich relevantnosť. Výraznejšie diferencie medzi jednotlivými návrhmi vykazovalo hodnotenie z hľadiska kritérií B a C. Na základe multikriteriálneho hodnotenia sa vybrala skupina kľúčových projektov, ktoré budú mať po realizácii významný dopad na rozvoj obce a súčasne je možné realizovať ich v 1. slede, aby mohli generovať ďalšie rozvojové impulzy. Táto skupina projektov bola následne zúžená na 2 projekty: Komplexná rekonštrukcia objektu a areálu Základnej školy na Komenského ul. Zriadenie domova sociálnych služieb pre dôchodcov – „Penzión Pohoda“ Uvedené projekty sú v nasledujúcej kapitole podrobne opísané a vyhodnotené vo forme tzv. projektových listov. Obsahujú opis súčasnej situácie, resp. stavu realizácie projektu, opis rozsahu projektu, hlavných cieľov, organizačného zabezpečenia a harmonogramu realizácie. Hodnotenie sa týka ekonomickej efektívnosti, ekonomických a sociálnych prínosov projektu, dopadov na životné prostredie a potenciálnych rizík. Všetky ostatné projekty sú opísané formou skrátených projektových listov v kapitolách 7.1-7.4.
7.6 Charakteristika kľúčových projektov Projekt „Komplexná rekonštrukcia objektu a areálu Základnej školy na Komenského ul.“ Opis súčasnej situácie Prechodom majetku školských zariadení do obecného vlastníctva získala obec väčší objem hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý je však v nevyhovujúcom technickom stave, v dôsledku dlhodobo chýbajúcich opráv a údržieb zo strany štátu. Po realizácii prestavby a nadstavby materskej školy sú akútnym problémom budovy základnej školy – spolu 5 budov situovaných v 2 areáloch (na Komenského a Školskej ulici). Hlavné objekty sú morálne aj technicky zastaralé – budova ZŠ I. stupeň je z roku 1942, ZŠ II. stupeň z roku 1963, iba budovy jedálne a telocvične sú z novšieho obdobia. Z energetického auditu budov, uskutočneného v roku 2004, vyplýva, že všetky budovy sú značne energeticky náročné. V dôsledku demografického vývoja, charakteristického sústavným poklesom počtu detí, klesá obsadenosť tried a efektivita využitia budov. Riešenie tohto problému je naliehavé aj z dôvodu, že po zmene koncepcie financovania školstva štátom sa financie prerozdeľujú podľa počtu žiakov a nie podľa plošnej výmery. Výučba je v súčasnosti rozdelená do 2 navzájom priestorovo vzdialených areálov. Z toho vyplývajú prevádzkové problémy – žiaci I. stupňa sa musia na obedy a družiny presúvať do areálu na Komenského ulici. Opis projektu Podľa koncepcie prebudovania budov ZŠ v Bernolákove sa rekonštrukcia bude týkať hlavnej budovy, jedálne a školského klubu areálu ZŠ na Komenského ul. (v súčasnosti sa
...85
využíva pre II. stupeň). Nadstavbou jedného podlažia a šikmej strechy nad existujúcu budovu školy na Komenského ul. sa zvýši kapacita budovy – rozšíri sa počet tried, takže do budovy bude možné presunúť výučbu na I. stupni z budovy na Školskej ul. a umiestniť tu aj Základnú umeleckú školu. Súčasťou projektu sú opatrenia na zníženie energetickej náročnosti (zateplenie obvodových stien, výmena okien, rekonštrukcia vykurovania). To sa týka hlavného objektu s učebňami, ako aj budovy jedálne s družinou a telocvične. Ďalej je potrebné odstrániť problém nevyhovujúcich sociálnych zariadení (hl. budova), absencie vzduchotechniky (kuchyňa). Počíta sa tiež s dobudovaním športovísk a ihrísk a úpravami areálu. Budova školy na Školskej ul. po presťahovaní I. stupňa do budovy na Komenského ul. sa vyradí zo súboru školských budov a využije sa na iné účely (ako bytový dom alebo polyfunkčná budova). Ciele projektu Cieľom je prispôsobenie verejných budov novým prevádzkovým nárokom (cieľ B.7), zefektívniť a skultúrniť prevádzku školstva v obci. Organizačné zabezpečenie projektu Subjektom zodpovedným za realizáciu projektu je obec Bernolákovo. Harmonogram realizácie projektu Podobne ako rozsah projektu, aj harmonogram realizácie závisí od možnosti získania externých zdrojov z fondov EÚ. Keďže ide o kľúčový projekt, predstavujúci akútny problém, realizácia je plánovaná v 1. slede. V roku 2007 sa najprv spracuje projektová dokumentácia pre stavebné povolenie. V prípade získania nenávratného finančného príspevku z fondov EÚ je možné realizovať stavebné práce v priebehu 2 rokov. V opačnom prípade bude výstavba rozdelená na etapy, s predpokladom ukončenia poslednej etapy v roku 2010, pričom prednostne sa zrealizuje rekonštrukcia hlavnej budovy na Komenského ul. Ekonomické vyhodnotenie projektu Celkové náklady na realizáciu projektu sú vyčíslené vo výške 40 mil. Sk (kalkulácia z r. 2004 počítala s 30 mil. Sk). Projekt v uvedenom rozsahu nie je možné financovať výlučne z rozpočtu obce bez obmedzenia výdavkov v iných oblastiach. Z tohto dôvodu je žiadúce získanie nenávratného finančného príspevku z fondov EÚ vo výške 60-70% z celkových nákladov. Projekt prinesie výrazné úspory prevádzkových nákladov (vykurovanie, údržba). Podľa záverov energetického auditu je možné dosiahnuť priemerné zníženie energetickej náročnosti všetkých budov o 53%. Ďalšie priame príjmy by vznikli odpredajom bývalého riaditeľského bytu v rodinnom dome a prislúchajúceho pozemku a neskôr, po uvoľnení budovy na Školskej ul. a jej prestavbe na bytový dom, odpredajom týchto bytov do osobného vlastníctva. ...86
Predpokladané dopady projektu Realizáciou projektu sa predpokladá výrazné zníženie energetickej náročnosti objektov a spotreby neobnoviteľných zdrojov energie. Ďalej sa zvýšia hygienické, estetické a prevádzkové kvality priestorov, ktoré budú mať pozitívne dopady aj na úroveň výchovnovzdelávacieho procesu a majú potenciál zvýšiť záujem žiakov o navštevovanie miestnej základnej školy. Tým sa môže obmedziť v súčasnosti značný odlev žiakov do škôl v Bratislave, najmä v II. stupni. Po dobudovaní ihrísk v areáli ZŠ, priestorov ZUŠ (súčasť projektu) a realizácii zimného štadióna v areáli (nadväzný projekt), sa predpokladá zvýšenie záujmu detí o mimoškolské aktivity. Rizikové faktory realizácie projektu Hlavným rizikovým faktorom je otázka úspešnosti žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z fondov EÚ. Ďalším rizikom môže byť obmedzenie oprávnených výdavkov len na niektoré časti projektu. V prípade neúspechu by sa projekt realizoval len v obmedzenom rozsahu a v priebehu dlhšieho časového obdobia, čo by mohlo spôsobiť prevádzkové problémy. Ďalším problémom pri financovaní projektu výhradne z rozpočtu obce by bolo obmedzenie smerovania výdavkov obce do iných oblastí.
Projekt „Penzión sociálnych služieb pre seniorov – Penzión Pohoda“ Opis súčasnej situácie Takmer 1/4 obyvateľov obce Bernolákovo je v poproduktívnem veku (abs. 1120 obyvateľov). Starnutie populácie a perspektíva presunu populačne početných ročníkov z produktívneho do poproduktívneho veku prináša zvýšenie záujmu o zariadenia poskytujúce komplexné služby tejto vekovej kategórii obyvateľov. Tento záujem je už v súčasnosti vysoký a v budúcnosti sa vzhľadom na demografický vývoj predpokladá jeho ďalší nárast. V súčasnosti však v obci absentuje zariadenie tohto typu. Dopyt sa sústreďuje predovšetkým na zariadenia poskytujúce služby stredného štandardu, dostupné aj pre obyvateľov s priemernými a sčasti aj podpriemernými dôchodkovými príjmami. Vyhľadávané sú zariadenia, ktoré poskytujú komplexné služby zahŕňajúce okrem ubytovania a stravovania aj kvalifikovanú ošetrovateľskú službu, možnosti spoločenského vyžitia a rôzne pobytové formy. Opis projektu Zariadenie vznikne v areáli materskej školy na Hlavnej ul. Existujúce objekty MŠ budú z dôvodu dezolátneho technického stavu kompletne asanované. Zariadenie s 3-krídlovým dispozičným riešením, 2 podzemnými a 2 nadzemnými podlažiami bude mať kapacitu 70 miest a celkovú podlažnú plochu 3192 m2. Bude poskytovať komplexnú starostlivosť pre občanov tretieho veku – penziónové ubytovanie, stálu opatrovateľskú starostlivosť a denný stacionár. Objekt bude okrem ubytovacej časti zahŕňať spoločenské a administratívne priestory, zariadenie uzavretého stravovania. Areál bude zatrávnený, s výsadbou drevín
...87
a krovín. Projekt počíta s využitím inovatívnych technológií vykurovania. Pre prevádzkovanie zariadenia boli vytvorené organizačné štruktúry v podobe neziskovej organizácie. Ciele projektu V zmysle cieľa „B.5 Doplnenie sociálnych / nekomerčných služieb“ je zámerom projektu poskytovať doposiaľ chýbajúce sociálne služby pre cieľovú skupinu seniorov, predovšetkým spomedzi miestnych obyvateľov. Cieľom je uspokojiť čo najširšiu skupinu záujemcov. Organizačné zabezpečenie projektu Prevádzku zariadenia bude zabezpečovať nezisková organizácia, vzhľadom k tomu, že táto organizačná forma je oprávneným žiadateľom o nenávratný príspevok z fondov EÚ. Obec pre tento účel iniciovala založenie neziskovej organizácie. Harmonogram realizácie projektu Realizácia projektu je plánovaná v 1. slede návrhového obdobia programu rozvoja, t.j. na roky 2007-2008. Predpokladaná doba realizácie projektu, vrátane projektovej prípravy je 2 roky. Investičná časť projektu bude pozostávať z nasledujúcich etáp: projektová príprava (v súčasnosti je už spracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie) stavebné práce – výstavba objektu a inžinierskych sietí, vrátane preložiek sietí realizácia technického a interiérového zariadenia/vybavenia úpravy areálu (exteriérové zariadenie, záhradné úpravy, parkoviská) Ekonomické vyhodnotenie projektu Podľa predbežného rozpočtu projektu, predloženého projektantom, sú celkové náklady na realizáciu 80 mil. Sk. Realizácia projektu a následná prevádzka zariadenia bude rentabilná v prípade získania externého príspevku na pokrytie investičných nákladov. Prevádzkové náklady budú hradené z príspevkov klientov využívajúcich služby zariadenia a z nárokovateľných dotácií, poskytovaných VÚC. Pokrytie všetkých nákladov na vybudovanie a prevádzku zariadenia výhradne z príspevkov klientov by bolo možné len pri orientácii na klientelu s nadpriemernými príjmami a dôchodkami s mesačným príspevkom 25 tis. Sk na osobu. Tým by sa však poprel hlavný cieľ zariadenia poskytovať sociálne služby tohto druhu obyvateľom obce. Predpokladané dopady projektu Projekt nebude mať žiadne negatívne dopady na životné prostredie, naopak, použitím inovatívnej technológie vykurovania využitím slnečnej energie a jej akumuláciou v pôde pod budovou výrazne zníži spotrebu neobnoviteľných zdrojov energie. Najvýznamnejšie pozitívne dopady projektu sa týkajú sociálnej oblasti. Prevádzkovaním zariadenia sa zlepší
...88
dostupnosť sociálnych služieb pre obyvateľov obce a zabezpečí dostatočný životný štandard pre dôchodcov, najmä pre osoby žijúce osamelo a/alebo vyžadujúce opatrovateľskú starostlivosť. Projekt vytvorí nové pracovné miesta. Rizikové faktory realizácie projektu Primárnym rizikom je problém získania doplňujúcich finančných zdrojov z fondov EÚ, inak sú možnosti realizácie projektu v danom rozsahu limitované. Ďalšie riziká sa môžu vyskytnúť v priebehu realizácie projektu, resp. počas prevádzky zariadenia: zmeny legislatívy a ďalších predpisov, ktoré vymedzujú prevádzkovanie sociálnych služieb (napr. zmeny oprávnených žiadateľov o nenávratný príspevok alebo dotáciu) zmeny v dotačnej politike (zníženie dotácie na obyvateľa, alebo nepravidelná valorizácia príspevku nepokrývajúca zvyšujúce sa prevádzkové náklady) uprednostňovanie bonitnejšej klientely na úkor miestnych obyvateľov
...89
8. Realizácia programu rozvoja 8.1 Organizačné zabezpečenie realizácie Vypracovaním a schválením výsledného dokumentu proces strategického plánovania nekončí. Definovanie konkrétnych projektov je len prvým krokom, prostredníctvom ktorého možno posunúť stratégiu bližšie k realizácii. V ďalšej fáze je potrebné vytvoriť organizačné štruktúry zabezpečujúce realizáciu cieľov, napríklad v podobe pracovnej skupiny alebo komisie. Predmetom jej činnosti bude podnikať kroky smerujúce k realizácii projektov, pripravovať projekty a koordinovať aktivity účastníkov rozvojového procesu. Zodpovednosť za realizáciu jednotlivých aktivít, opatrení, projektov je definovaná v kapitole 7, kde je pre každý projekt stanovený subjekt zodpovedný za realizáciu a spolupracujúce subjekty. Garantom väčšiny projektov je obec, v niektorých prípadoch sa predpokladá spolupráca so súkromným sektorom, prípadne inými organizáciami. Časť projektov je plne v pôsobnosti súkromného sektora a do programového dokumentu bola zaradená na základe ohlásených a známych zámerov. V týchto prípadoch úloha obce spočíva v aktívnej komunikácii s danými subjektmi a vo vhodných formách usmernenia ich konania. Dôležitým partnerom a garantom niektorých projektov budovania a údržby infraštruktúry je Bratislavský samosprávny kraj (VÚC). Ďalšie praktické aspekty pri správe programového dokumentu opísané v kapitolách 8.4 a 8.5.
8.2 Finančné zabezpečenie realizácie a možnosti využitia fondov EÚ Mnohé aktivity a opatrenia predstavujú finančne náročné projekty. Je preto nevyhnutné identifikovať zdroje, ktoré umožnia ich realizáciu. Pre jednotlivé aktivity, opatrenia a projekty sú v kapitole 7 (Plán opatrení...) definované subjekty, ktoré ich budú financovať, ako aj odhadované náklady (pokiaľ ich bolo možné špecifikovať). Okrem toho pre vybrané kľúčové projekty, ktoré budú mať hlavný dopad na rozvoj obce a predpokladá sa ich kofinancovanie zo štrukturálnych fondov EÚ, bude pripravený podrobnejší rozpis nákladov – finančná tabuľka (v kap. 8.3), vyhotovená podľa metodickej príručky MVRR. Finančné prostriedky potrebné na realizáciu projektov, tak ako boli definované v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bernolákovo, budú v zásade pochádzať z troch zdrojov: verejné zdroje (obecný rozpočet, štátny rozpočet) súkromné zdroje fondy Európskej únie Verejné zdroje Ako ukázala analýza rozpočtovej situácie, zdroje obce aj v prípade optimálneho vývoja umožňujú realizovať len menšie investičné akcie. Pre väčšie projekty bude nutné získanie ...90
finančných prostriedkov z externých zdrojov, predovšetkým fondov EÚ. Je samozrejme nutné počítať aj s variantom zamietnutia žiadosti o finančný príspevok. V takom prípade bude potrebné určiť náhradné zdroje financovania. Niektoré projekty je možné realizovať v redukovanom rozsahu alebo na etapy rozložené na dlhšie časové úseky z obecného rozpočtu. V prípade projektov schopných generovať zisky prichádza do úvahy spoluúčasť súkromného sektora alebo využitie bankových úverových produktov. V súčasnosti majú obce len minimálne možnosti získania grantov zo štátneho rozpočtu na rozvojové aktivity. Nenávratnú finančnú pomoc pre investičné projekty obcí (výstavba obecných nájomných bytov) poskytuje Štátny fond rozvoja bývania. V roku 2006 sa obnovili možnosti získania grantov na projekty zamerané na zlepšenie kvality životného prostredia z Environmentálneho fondu. Isté možnosti pre financovanie menších projektov v oblasti kultúry a športu poskytuje Bratislavský samosprávny kraj. Súkromné zdroje Súkromné prostriedky predstavujú najjednoduchšiu formou investovania, nakoľko ich použitie závisí výlučne od rozhodnutia ich vlastníka. Pri investovaní súkromných zdrojov investor hľadá primárne ziskovú návratnosť, ich význam pre regionálny rozvoj spočíva v tom, že obvykle prinášajú nové pracovné miesta, skvalitňujú služby pre návštevníkov i obyvateľov obce. Vzhľadom k obmedzenej investičnej sile ekonomických subjektov pôsobiacich v obci bude potrebné zamerať pozornosť aj na externé subjekty a aktívne vyhľadávať potenciálnych investorov. Pokiaľ ide o projekty a aktivity obsiahnuté v tomto dokumente, časť z nich počíta s príspevkami zo súkromných zdrojov, prípadne sa budú realizovať v spolupráci s verejným sektorom. Fondy Európskej únie Po vstupe SR do Európskej Únie sa obciam a ďalším subjektom otvorili možnosti získania dodatočných finančných prostriedkov z fondov EÚ. Európska regionálna politika si kladie za cieľ vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi v zmysle finančnej solidarity. Je založená na štyroch štrukturálnych fondoch: Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) – financuje infraštruktúru, investície do tvorby pracovných príležitostí, miestne rozvojové projekty a pomoc malým firmám Európsky sociálny fond (ESF) – podporuje návrat nezamestnaných a znevýhodnených skupín do pracovného života, najmä financovaním odbornej prípravy a systému podpory ich zamestnávania Európsky poľnohospodársky a garančný fond (EAGGF) – finančne podporuje rozvoj vidieka a pomoc farmárom najmä v zaostávajúcich regiónoch Finančný nástroj na riadenie rybolovu (FIFG) – pomáha adaptovať a modernizovať rybolovný priemysel, pre naše územie nie je relevantný Pre zabezpečenie realizácie rozvojových projektov obce Bernolákovo sa počíta s využitím zdrojov z fondu ERDF, predovšetkým na investičné projekty väčšieho rozsahu. ...91
Zdroje z ESF budú využívané v menšej miere, na projekty orientované na podporu ľudských zdrojov a podnikateľského prostredia. Okrem štrukturálnych fondov poskytuje EÚ priamu finančnú pomoc aj z Kohézneho fondu. V prípade obce Bernolákovo sa počíta so získaním financií z tohto fondu na výstavbu kanalizácie v rámci integrovaného zámeru regionálnej vodárenskej spoločnosti. V prípade získania prostriedkov zo štrukturálnych fondov budú oprávnené náklady obcí (verejný sektor) pokryté na 95%, z toho štrukturálne fondy pokryjú 50% nákladov, ďalších 45% je spolufinancovaných zo štátneho rozpočtu. Konečný prijímateľ je povinný znášať 5% z celkových oprávnených nákladov. Ak je konečným prijímateľom súkromná firma, je podiel príspevku z verejných zdrojov nižší. V tomto prípade sa na poskytovanie podpory vzťahujú pravidlá štátnej pomoci, ktoré určujú intenzitu štátnej pomoci diferencovane pre rôzne účely (v zmysle Zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci). Na hľadanie spoločných riešení problémov zasahujúcich celé územie EÚ boli založené špeciálne programy, tzv. Iniciatívy Spoločenstva: INTERREG, EQUAL, URBAN II a LEADER+. Z nich možnosti získania finančných prostriedkov pre obce môže ponúknuť iniciatíva LEADER+ cielená na podporu spájania aktívnych subjektov vo vidieckych komunitách a ekonomickej sfére pri hľadaní nových miestnych stratégií udržateľného rozvoja. V nasledujúcom programovom období na roky 2007-2013 sa predpokladá vyšší objem finančných zdrojov, o ktoré sa bude môcť uchádzať verejný sektor, predovšetkým obce. Národné priority, ktoré budú spolufinancované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu stanovuje Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky na roky 2007– 2013. Kohézna politika EÚ sa bude uskutočňovať prostredníctvom sústreďovania intervencií z fondov na tri hlavné ciele: konvergenciu regionálnu konkurencieschopnosť a zamestnanosť európsku územnú spoluprácu Oproti minulému programovému obdobiu sa počet operačných programov rozširuje na 11: Regionálny operačný program (ERDF) Životné prostredie (ERDF, Kohézny fond) Doprava (ERDF, Kohézny fond) Informatizácia spoločnosti (ERDF) Výskum a vývoj (ERDF) Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (ERDF) Vzdelávanie (ERDF) Zamestnanosť a sociálna inklúzia (ESF) Znalostná ekonomika (ERDF) Zdravotníctvo (ERDF) ...92
Bratislavský kraj (ERDF) Z hľadiska územného začlenenia obce na úrovni NUTS-II je relevantný len OP Bratislavský kraj. Podľa návrhu dokumentu z novembra 2006 však bude podpora ohraničená na minimálny počet priorít a opatrení (2 prioritné osi a 6 opatrení): Opatrenie 1.1 Obnova a rozvoj školskej infraštruktúry Opatrenie 1.2 Podpora investícií do ochrany životného prostredia Opatrenie 1.3 Modernizácia a rozvoj ciest II. a III. triedy Opatrenie 1.4 Regenerácia sídiel Opatrenie 2.1 Inovácie Opatrenie 2.2 Informatizácia spoločnosti Významným limitom pre obce vidieckeho typu je obmedzenie prijímateľov pomoci v opatrení 1.4 Regenerácia sídiel len na mestá, resp. mestské časti. Prehľad aktivít a projektov PHSR obce Bernolákovo s možnosťou získania prostriedkov z fondov EÚ prostredníctvom OP Bratislavský kraj a Kohézneho fondu A.7.1 Komplexná rekonštrukcia objektu a areálu Základnej školy na Komenského ul. A.1.1 Dobudovanie kanalizácie v celej obci (príjemca: BVS) A.3.3 Opatrenia na ukľudnenie dopravy prechádzajúcej cez obec (príjemca: VÚC) A.4.2 Zefektívnenie / posilnenie systému prímestskej koľajovej dopravy (príjemca: ŽSR) C.5.1 Vytvorenie reprezentačného centra obce (v prípade získania štatútu mesta) C.3.2 Presun časti miestnej administratívy na internet D.4.4 Vybudovanie zimného štadiónu s plavárňou (príjemca: súkr. invest.) D.1.1 Zriadenie podnikateľského inkubátora (príjemca: súkr. subjekt) (?)B.5.1 Penzión sociálnych služieb pre seniorov (?)A.7.2 Modernizácia a rozšírenie priestorových kapacít kultúrneho domu
...93
8.3 Finančná tabuľka pre vybrané projekty* Rok / Opatrenie
Opráv. náklady v tis. Sk
(projekt)
A=B+H+
Verejné zdroje VZ spolu
B=C+D
Fond EÚ
C
Súkrom. zdroje
EIB
H
CH
Národné verejné zdroje Národné Štátny verejné rozpočet zdroje spolu D=E+F+G E
Regionál. zdroje
Miestne zdroje
F
G
CH 2007 A.7.1
2000
1000
900
100
A.7.2
1000
500
450
50
A.7.1
23.000
11.500
10.350
1150
A.7.2
8000
4000
3600
400
C.3.2
200
100
90
10
A.7.1
10.000
5000
4500
500
A.7.2
11.000
5500
4950
550
A.7.1
40.000
20.000
18.000
2000
A.7.2
20.000
10.000
9000
1000
C.3.2
200
100
90
10
2008
2009
2010
Spolu
* pre projekty realizované obcou s potenciálom spolufinancovania z fondov EÚ
...94
8.4 Monitorovanie a hodnotenie realizácie Monitorovanie plnenia strategického plánu Úloha monitorovať zmeny v smerovaní vývoja obce, zmeny vonkajších podmienok rozvoja, ako aj nové požiadavky obyvateľov a ďalších cieľových skupín bude delegovaná na organizačné štruktúry zodpovedné za implementáciu strategického plánu (pracovná skupina alebo komisia). Pracovná skupina by sa mala schádzať na spoločných stretnutiach približne raz za rok. Na stretnutí by sa zhodnotilo plnenie plánu, doterajší postup realizácie a prediskutovali a odsúhlasili zmeny v pláne. Odporúčané zloženie pracovnej skupiny: starosta obce zainteresovaní obyvatelia (ktorí deklarovali záujem o spoluprácu) predstavitelia subjektov spolupracujúcich na realizácii aktivít/projektov Merateľné ukazovatele Podkladom pre monitorovanie sú indikátory úspešnosti, priradené k aktivitám, opatreniam a rámcovým projektom v kapitole 7. Indikátory úspešnosti majú zväčša charakter kvantitatívnych ukazovateľov definujúcich cieľové hodnoty, ktoré sa majú dosiahnuť, aby bolo možné považovať nadradené strategické ciele za splnené. V prípade, ak nie je účelné posudzovať ich splnenie prostredníctvom kvantitatívnych charakteristík, sú určené kvalitatívne (opisné) ukazovatele, resp. ich možno považovať za splnené, ak sa realizovali v rozsahu opísanej aktivity/projektu v stanovenom čase.
8.5 Praktické pokyny pre spravovanie programového dokumentu Príprava operatívnych plánov Pre každý kalendárny rok, vo väzbe na prípravu rozpočtu a zasadnutie pracovnej skupiny, odporúčame pripraviť operatívny plán, ktorý by pre jednotlivé aktivity, opatrenia a rámcové projekty podrobne definoval úlohy a kroky potrebné pre ich realizáciu v danom roku. To je obzvlášť vhodné v prípade viacročných projektov. Verejnosť by mala byť o plnení ročných operačných plánov informovaná formou každoročných správ (v rámci správy o činnosti obce). Operatívne plány môžu byť spracované zvlášť pre jednotlivé sektory, resp. kľúčové oblasti. Pre investičné projekty bol súbežne s prípravou programu rozvoja spracovaný Plán investičných aktivít na roky 2007-2010, s ročným rozpisom jednotlivých projektov. Aktualizácia programového dokumentu Skutočnosti zistené pri monitorovaní budú slúžiť pre uskutočnenie revízie aktuálnosti strategických cieľov, čo môže viesť k ich prípadnému prehodnoteniu. Obdobne by sa mal ...95
aktualizovať aj katalóg projektov – úspešne zavŕšené projekty by mali byť priebežne nahradzované novými projektmi, podporujúcimi kontinuitu v dosahovaní stanovených cieľov. Plánované projekty a aktivity možno považovať za splnené, ak boli realizované v opísanom rozsahu a v stanovenom čase, ktoré sú ekvivalentom ukazovateľov úspešnosti projektu. Po uplynutí 7 – ročného plánovacieho horizontu sa odporúča vypracovanie nového strategického programového dokumentu. Potrebu rozsiahlejšej aktualizácie môže vyvolať i závažnejšia zmena vonkajších podmienok. Na základe operačných programov budúceho programovacieho obdobia by sa mala preveriť kompatibilita plánovaných aktivít, projektov a opatrení s prioritami a opatreniami nových sektorových operačných programov, ako aj s novými možnosťami ich financovania. Dokladovanie súladu projektu / aktivity s programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce V prípade uchádzania sa o získanie finančnej podpory na projekty z fondov Európskej Únie a z iných verejných fondov je obvykle potrebné dokladovať súlad projektu s cieľmi a opatreniami miestnej rozvojovej stratégie, ktorým je program hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Súlad dokladujú žiadatelia z verejného sektora (obec), ako aj zo súkromného sektora (podnikatelia). Pre tieto účely nie je nutné predkladať kópiu kompletného dokumentu, postačia len vybrané časti dokumentu v rozsahu kapitoly Celkovej schémy programu rozvoja obce Bernolákovo, kde sú zhrnuté všetky podstatné informácie strategickej (návrhovej) časti dokumentu. Pre dokladovanie súladu projektu, resp. celého programového dokumentu s prioritami a opatreniami PHSR samosprávneho kraja odporúčame predkladať kópiu tabuľkového prehľadu v prílohe tohto dokumentu. Komunikácia so samosprávnym krajom Pre úspešnú realizáciu viacerých navrhnutých projektov je dôležité získanie podpory kompetentných regionálnych štruktúr – krajského samosprávneho úradu. Vo fáze realizácie a aktualizácie programu rozvoja sa odporúča oboznamovať samosprávny kraj so základnými informáciami o vybraných kľúčových projektoch a aktivitách, pri ktorých sa počíta so získaním finančného príspevku z fondov EÚ. Tieto projekty by mali byť zaradené do zásobníka projektov obcí.
...96
9. Prílohy 9.1 Väzby programu rozvoja obce Bernolákovo na priority a opatrenia Stratégie rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja Program ekonomického a sociálneho rozvoja obce Bernolákovo bude prispievať k naplneniu nasledujúcich zámerov a cieľov Stratégie rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja: Aktivity/projekty PRO
Adekvátne priority a opatrenia Stratégie BSK
D.1.1 Zriadenie podnikateľského inkubátora
Strategický cieľ 1 - Hospodársky rozvoj
D.1.2 Poradenstvo pre potenciálnych podnikateľov a investorov D.2.1 Katalóg vhodných priestorov na podnikanie
Priorita 1.1 Vytvorenie podmienok pre inovačné formy podnikania Relevantné opatrenia: – tvorba systémovej infraštruktúry a rozvoj inovačných centier, podnikateľských inkubátorov
Priorita 1.2 Rozvoj konkurencieschopnej priemyselnej základne a podpora zakladania priemyselných parkov Relevantné opatrenia: – podpora zámerov investorov na lokalizáciu investícií na území kraja, prednostne v okresoch Malacky, Pezinok a Senec
A.4.1 Modernizácia železničnej stanice
Strategický cieľ 2 – Rozvoj dopravy a technickej infraštruktúry
A.4.2 Zefektívnenie / posilnenie systému prímestskej koľajovej dopravy
Priorita 2.1 Zvýšenie technickej úrovne a modernizácia cestnej a železničnej dopravnej infraštruktúry Relevantné opatrenia: – realizácia modernizácie železničných tratí a zariadení Bratislava –...Budapešť
Priorita 2.2 Rozvoj vodnej, leteckej a kombinovanej dopravy Relevantné opatrenia: – vytvorenie funkčného uzla kombinovanej dopravy a jeho napojenie na medzinárodnú dopravnú sieť
A.6.1 Regionálna cyklocesta v oddelenom vedení od automobilovej dopravy A.6.2 Budovanie miestnych cyklotrás A.1.1 Dobudovanie kanalizácie v celej obci
Priorita 2.3 Rozvoj osobnej prímestskej, mestskej a cyklistickej dopravy Relevantné opatrenia: – podporovať realizáciu cyklistických trás a cyklistickej dopravy – vytvoriť integrovaný dopravný systém BID
Priorita 2.4 Dobudovanie inžinierskych sietí technickej infraštruktúry v obciach a na území
...97
Aktivity/projekty PRO A.1.2 Vybudovanie sekundárnych kanalizačných stôk A.2.1 Rekonštrukcia a zokruhovanie vodovodu
Adekvátne priority a opatrenia Stratégie BSK regiónu Relevantné opatrenia: – dobudovanie vodovodných sietí a ich zariadení na požadovanú úroveň EÚ – dobudovanie kanalizačných a čistiacich systémov v obciach, ktoré nie sú na verejnú kanalizáciu napojené
B.1.1 Rok veľkých osláv 800. výročia obce B.1.2 Pamätná izba významných osobností Bernolákova
Strategický cieľ 3 – Trvalo udržateľný rozvoj vidieka Priorita 3.1 Obnova a rozvoj dediny a vidieckych oblastí a zachovanie vidieckeho kultúrneho dedičstva Relevantné opatrenia: – aktívna podpora obnovy kultúrnych pamiatok a snaha zachovať tradície
C.5.2 Revitalizácia historickej zástavby
Strategický cieľ 4 – Rozvoj cestovného ruchu a rekreácie
C.5.4 Obnova najvýznamnejšej architektonickej pamiatky obce kaštieľa
Priorita 4.1 Zachovanie a sprístupnenie kultúrneho, historického a prírodného dedičstva pre rozvoj cestovného ruchu Relevantné opatrenia: – podpora opráv, rekonštrukcie a údržby pamiatkových objektov – podpora rozvoja kultúrnych aktivít a aktivít voľného času
D.4.3 Dobudovanie športového areálu D.4.4 Vybudovanie zimného štadiónu s plavárňou D.4.2 Kongresové centrum
Priorita 4.2 Rozvoj ťažiskových druhov a foriem cestovného ruchu Relevantné opatrenia: – vybudovanie rekreačno-športových areálov
Priorita 4.3 Nárast návštevnosti a viacdňového pobytového cestovného ruchu Relevantné opatrenia: – podpora aktivít zvyšujúcich ponuku v pobytovom cestovnom ruchu
C.4.2 Revitalizácia a úpravy okolia toku Čiernej vody – 2. etapa
Strategický cieľ 5 – Ochrana životného prostredia Priorita 5.3 Ochrana krajiny a trvalo udržateľný rozvoj Relevantné opatrenia: – podporovať ochranu prírodných zdrojov elimináciou stresových faktorov
B.5.1 Penzión sociálnych služieb pre seniorov
Strategický cieľ 6 – Rozvoj ľudských zdrojov a sociálny rozvoj Priorita 6.2 Zabezpečenie primeranej životnej úrovne chudobných, starých, hendikepovaných a neprispôsobivých občanov Relevantné opatrenia: – rozvoj domovov dôchodcov pre seniorov a domovov sociálnych služieb ...98
Aktivity/projekty PRO
Adekvátne priority a opatrenia Stratégie BSK
D.3.1 Príprava pozemkov pre výstavbu
Priorita 6.3 Podpora bytovej výstavby Relevantné opatrenia: – vytváranie podmienok pre výstavbu rodinných domov
D.4.1 Relaxačný a rekreačný areál a Priorita 6.4 Rozvoj kultúrnych, športových aktivít a aktivít voľného času ubytovací komplex Relevantné opatrenia: – podpora výstavby a dostavby
B.5.3 Využitie školských telocviční kultúrnych zariadení, športovísk a rekreačných areálov pre verejnosť B.2.2 Usporiadanie nadlokálneho hudobného festivalu B.2.3 Naštudovanie detského muzikálu B.4.2 Usporiadanie prestížnejšieho športového podujatia vo väzbe na golf
– sprístupnenie školských športovísk verejnosti
– vytváranie podmienok pre usporiadanie vrcholných kultúrnych a športových podujatí – podpora aktívneho rozvoja miestnej a regionálnej kultúry – zachovávanie a propagácia kultúrneho a historického dedičstva
C.4.4 Dobudovanie komplexu plôch pre voľnočasové aktivity
...99
PROGRAM EKONOMICKÉHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE BERNOLÁKOVO
9.2 Celková schéma programu rozvoja obce Bernolákovo ▼Strategická vízia obce Bernolákovo r. 2013 – globálny cieľ „Bernolákovo bude mestečkom s nezameniteľnou identitou, reprezentačným centrom a obyvateľmi hrdými na svoje mesto Bernolákovo. Využije svoju výhodnú polohu pri Bratislave a dôležitých dopravných koridoroch, a pritom sa nenechá pohltiť veľkomestom – zachová si charakteristický ráz a svoj rast bude realizovať v medziach udržateľného rozvoja. Stane sa vyhľadávaným miestom nielen pre bývanie, ale aj pre podnikanie, návštevníkov a účastníkov cestovného ruchu. Bude poskytovať komplexne vybudovanú infraštruktúru, vrátane kanalizácie, dostatočné spektrum služieb, široké možností pre kultúrne a športové využitie, oddych a trávenie voľného času.“
▼Prioritná oblasť A – Investície do infraštruktúry ►Cieľ A.1 Dobudovanie kanalizácie ►Cieľ A.2 Zníženie poruchovosti zásobovania pitnou vodou
♦A.1.1 Dobudovanie kanalizácie v celej obci ♦A.1.2 Vybudovanie sekundárnych kanalizačných stôk ♦A.2.1 Rekonštrukcia a zokruhovanie vodovodu
►Cieľ A.3 ♦A.3.1 Rekonštrukcia miestnych komunikácií Odstránenie deficitov miestnej cestnej siete ♦A.3.2 Rekonštrukcia a budovanie chodníkov ♦A.3.3 Opatrenia na ukľudnenie dopravy prechádzajúcej cez obec ►Cieľ A.4 Zatraktívnenie železničnej dopravy ►Cieľ A.5 Zlepšenie napojenia obce na výkonné dopravné koridory ►Cieľ A.6 Zlepšenie podmienok pre cyklistickú dopravu
♦A.4.1 Modernizácia železničnej stanice ♦A.4.2 Zefektívnenie / posilnenie systému prímestskej koľajovej dopravy ♦A.5.1 Rýchlostná komunikácia – preložka cesty I/61 ♦A.5.2 Napojenie na diaľnicu D1 v katastri obce ♦A.6.1 Regionálna cyklocesta v oddelenom vedení od automobilovej dopravy ♦A.6.2 Budovanie miestnych cyklotrás
►Cieľ A.7 ♦A.7.1 Komplexná rekonštrukcia objektu a areálu ZŠ Kom. Prispôsobenie verejných budov ♦A.7.2 Modernizácia a rozšírenie priestorových kapacít kultúrneho domu novým prevádzkovým nárokom ♦A.7.3 Optimalizácia prevádzky budovy obecného úradu
▼Prioritná oblasť B – Kultúrny a sociálny rozvoj
►Cieľ B.1 Pripomínanie kultúrno-historických tradícií obce ►Cieľ B.2 Udržanie a dopĺňanie aktivít v kultúrnej oblasti
♦B.1.1 Rok veľkých osláv 800. výročia obce ♦B.1.2 Pamätná izba významných osobností Bernolákova ♦B.2.1 Udržiavanie vyváženého spektra podujatí a aktivít kult. a spoloč. života ♦B.2.2 Usporiadanie nadlokálneho hudobného festivalu ♦B.2.3 Naštudovanie detského muzikálu ♦B.2.4 Pravidelné výstavy a besedy s miestnymi umelcami a obyvateľmi ♦B.2.5 Pravidelné koncerty hudobných skupín
►Cieľ B.3 Zlepšenie propagácie kultúrnych podujatí ►Cieľ B.4 Bernolákovo ako centrum rôznych športových odvetví
♦B.3.1 Oblastný kalendár kultúrnych a športových udalostí, slávností ♦B.3.2 Sústava vývesných skriniek ♦B.4.1 Udržanie silnej podpory organiz. športu a šport. podujatí zo strany obce ♦B.4.2 Usporiadanie prestížnejšieho športového podujatia vo väzbe na golf
►Cieľ B.5 ♦B.5.1 Penzión sociálnych služieb pre seniorov Doplnenie sociálnych / nekomerčných ♦B.5.2 Centrum voľného času pre deti služieb ♦B.5.3 Využitie školských telocviční pre verejnosť ►Cieľ B.6 Zvýšenie občianskej zodpovednosti obyv.
♦B.6.1 Opatrenia pre zvýšenie počtu obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt
►Cieľ B.7 ♦B.7.1 Nadviazanie oficiálnej medziobecnej družobnej spolupráce Intenzívna spolupráca a podpora ♦B.7.2 Výmenná spolupráca s ďalšími kultúrnymi strediskami výmenných vzťahov ♦B.7.3 Vytvorenie osi najužšej spolupráce Ivanka pri Dunaji - Bernolákovo ▼Prioritná oblasť C – Identita a vzhľad obce ►Cieľ C.1 Posilňovanie postavenia obce v sídelnej štruktúre ►Cieľ C.2 Účinná prezentácia obce
♦C.1.1 Získanie štatútu mesta
♦C.2.1 Koncepcia jednotného vizuálneho štýlu ♦C.2.2 Prezentačná publikácia obce ♦C.2.3 Propagačné a informačné materiály
►Cieľ C.3 Progresívne formy komunikácie s obyvateľmi
♦C.3.1 Informačné televízne vysielanie obce ♦C.3.2 Presun časti miestnej administratívy na internet
♦C.3.3 Permanentné inovácie internetovej stránky obce
▼Prioritná oblasť C – Identita a vzhľad obce ►Cieľ C.4 Dobudovanie systému verejných oddychových priestorov a systému zelene
♦C.4.1 Sprístupnenie parku v golfovom areálu verejnosti ♦C.4.2 Revitalizácia a úpravy okolia toku Čiernej vody – 2. etapa ♦C.4.3 Vytvorenie prepojeného systému verejnej zelene v zastavanom území obce ♦C.4.4 Dobudovanie komplexu plôch pre voľnočasové aktivity ♦C.4.5 Vybudovanie detských ihrísk
►Cieľ C.5 Atraktívny vzhľad centra obce
♦C.5.1 Vytvorenie reprezentačného centra obce ♦C.5.2 Revitalizácia historickej zástavby ♦C.5.3 Podrobná projektová dokumentácia pre centrálnu časť obce ♦C.5.4 Obnova najvýznamnejšej architektonickej pamiatky obce - kaštieľa
►Cieľ C.6 Aktívna participácia obyvateľov na zlepšovaní vzhľadu obce ►Cieľ C.7 Zvýšenie úrovne bezpečnosti a ochrany majetku
♦C.6.1 Súťažné akcie spoločného skrášľovania obce
♦C.7.1 Zriadenie obecnej polície ♦C.7.2 Monitorovacie kamery
▼Prioritná oblasť D – Rozvoj a podpora podnikania ►Cieľ D.1 Systematická podpora rozvoja podnikania
♦D.1.1 Zriadenie podnikateľského inkubátora ♦D.1.2 Poradenstvo pre potenciálnych podnikateľov a investorov ♦D.1.3 Fond rizikového kapitálu ♦D.1.4 Zábezpeky pre miestnych podnikateľov
►Cieľ D.2 Rozšírenie spektra služieb a obchodu
♦D.2.1 Katalóg vhodných priestorov na podnikanie ♦D.2.2 Podpora vzniku nových prevádzok obchodu a služieb ♦D.2.3 Podpora vzniku integrovaného zariadenia obchodu
►Cieľ D.3 Podpora územného rozvoja ►Cieľ D.4 Rozvoj špecifických foriem cestovného ruchu a rekreácie
♦D.3.1 Príprava pozemkov pre výstavbu
♦D.4.1 Relaxačný a rekreačný areál a ubytovací komplex ♦D.4.2 Kongresové centrum ♦D.4.3 Dobudovanie športového areálu ♦D.4.4 Vybudovanie zimného štadiónu s plavárňou
