Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013 STANOVISKO (Číslo: 7355/07-3.4/ml) vydané Ministerstvom životného prostredia SR podľa § 17 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých predpisov. I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O OBSTARÁVATEĽOVI 1. Názov. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky 2. Identifikačné číslo. 00686832 3. Adresa sídla. Mierová 19, 827 15 Bratislava 4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa. Ing. Gabriel Kuliffay, generálny riaditeľ sekcie turizmu, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, 827 15 Bratislava, 00421 02 4854 1111. II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O STRATEGICKOM DOKUMENTE 1. Názov. Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013 2. Charakter. Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013 predstavuje strednodobý strategický dokument vychádzajúci z doterajšieho vývoja cestovného ruchu na Slovensku a na medzinárodnom trhu cestovného ruchu, ako aj novotvoriacej sa politiky cestovného ruchu v rámci Európskej únie. 3. Hlavné ciele. Hlavným strategickým cieľom Novej stratégie rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013 je zvyšovať konkurencieschopnosť cestovného ruchu pri lepšom využívaní potenciálu krajiny so zámerom vyrovnávania regionálnych disparít a tvorby nových pracovných príležitostí. Ako ťažiskové formy cestovného ruchu sú určené: • letná turistika a pobyty pri vode,
• kúpeľný a zdravotný cestovný ruch, • zimný cestovný ruch a zimné športy, • mestský a kultúrno-poznávací cestovný ruch,
• vidiecky cestovný ruch a agroturistika. Vychádzajúc zo strategického cieľa a nosných foriem cestovného ruchu je v strategickom dokumente definovaných päť špecifických cieľov rozvoja cestovného ruchu SR: • Posilnenie postavenia odvetvia cestovného ruchu v národnom hospodárstve, • Zvýšenie atraktívnosti Slovenska ako dovolenkového cieľa, • Zvýšenie objemu pobytového cestovného ruchu, • Zlepšenie štruktúry zahraničných návštevníkov Slovenska skvalitňovaním poskytovaných služieb, • Podpora tvorby nových pracovných príležitostí najmä v regiónoch s významným potenciálom pre cestovný ruch. 4. Stručný opis obsahu strategického dokumentu. Nová stratégia cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013 je vypracovaná so zámerom adekvátne reagovať na globalizačné trendy pri využití konkurenčných prvkov s cieľom zabezpečiť udržateľný rozvoj cestovného ruchu v oblasti hospodárskej, sociálnej a environmentálnej. Strategický dokument je členený na tieto základné časti: 1. Východiská novej stratégie rozvoja cestovného ruchu. 1.1 Medzinárodné súvislosti a trendy vývoja cestovného ruchu. 1.2 Základné tendencie hospodárskeho vývoja na Slovensku v roku 2006. 1.3 Doterajší vývoj cestovného ruchu na Slovensku. 1.4 Prírodný, kultúrny a historický potenciál cestovného ruchu na Slovensku. 1.5 Podporné nástroje rozvoja cestovného ruchu. 2. SWOT analýza cestovného ruchu. 3. Vízia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013. 4. Strategický cieľ cestovného ruchu, špecifické ciele a úlohy na ich naplňovanie 4.1. Strategický cieľ 4.2 Ťažiskové formy cestovného ruchu 4.3 Špecifické ciele rozvoja cestovného ruchu SR 4.4. Úlohy na naplnenie strategických cieľov Vízia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013 Ak teda Slovensko chce mať z cestovného ruchu prínos adekvátny jeho značnému prírodnému a kultúrnemu potenciálu, vláda SR musí mať jasnú víziu jeho rozvoja s perspektívou na najbližšie roky. Takáto vízia v našich podmienkach znamená, že: • Slovensko bude krajinou s dynamicky sa rozvíjajúcim cestovným ruchom, ktorý ponúka širokú paletu produktov pre domácich a zahraničných návštevníkov, • Slovensko bude vnímané aj medzinárodne, ako krajina poskytujúca kvalitné a komplexné služby cestovného ruchu, ucelená a vzájomne previazaná bude aj jeho prezentácia a
propagácia, • postavenie cestovného ruchu v hospodárstve krajiny bude stabilné, cestovný ruch bude koordinovaný, bude sa mu venovať pozornosť na všetkých úrovniach, • organizačná štruktúra cestovného ruchu bude vytvorená a stabilizovaná od obce a mikroregión, cez región až po vyšší územný celok a štát, • podnikateľské prostredie pre subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu bude stabilizované tak, aby zákony umožňovali pružne podnikať, • systém vzdelávania pracovníkov i zamestnancov pôsobiacich v cestovnom ruchu bude ucelený,
• všeobecne záväzné právne predpisy, týkajúce sa cestovného ruchu, zaručia dlhodobý stabilný rozvoj odvetvia s jednoznačnými nositeľmi úloh, ich kompetenciami a zodpovednosťou, stanovia predpoklady pre tvorbu zdrojov a rozpočtové financovanie odvetvia, budú účinne riešiť ochranu spotrebiteľa v cestovnom ruchu, • rozhodovacie procesy sa budú decentralizovať tak, aby sa konkrétna úloha riešila podľa zásady subsidiarity, • položia sa základy pre systematické skúmanie nových trendov v cestovnom ruchu vrátane regiónov, teda tam, kde sa cestovný ruch realizuje, • väčšia pozornosť sa bude venovať rozvoju domáceho cestovného ruchu podporou znevýhodnených príjmových skupín obyvateľstva, čím sa umožní účasť širšieho okruhu klientely na cestovnom ruchu a dosiahne sa lepšie využitie zariadení cestovného ruchu najmä v mimosezónnom období, • koexistencia medzi záujmami štátu na úseku ochrany prírody a krajiny a záujmami trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu bude vyriešená zásadným spôsobom. Strategický cieľ cestovného ruchu, špecifické ciele a úlohy na ich naplňovanie Strategický cieľ je rozpracovaný pre 5 ťažiskových foriem cestovného ruchu: Letná turistika a pobyty pri vode Využívanie voľného času pri vodných plochách v letnom období sa stalo najmasovejšou formou rekreácie a športu. Príroda, rozmanitá krajina a relatívne neporušené životné prostredie sú silnou stránkou Slovenska, ktorá priťahuje podstatné množstvo návštevníkov. Pri výstavbe stredísk pre letné športy, aquaparkov, termálnych kúpalísk a ďalších zariadení, preto bude potrebné zabezpečiť koexistenciu medzi záujmami štátu na úseku ochrany prírody a krajiny a záujmami trvalo udržateľného cestovného ruchu. Výstavbou ďalších stredísk vhodných na trávenie voľného času, sa prispeje k zníženiu sezónnosti a k rozšíreniu možností vyplniť čas dovolenkára inými pohybovými a zábavnými aktivitami. Kúpeľný a zdravotný cestovný ruch Slovensko svojím kúpeľníctvom patrí k tradične vyspelým krajinám Európy, najmä pre kvalitu liečivých vôd a klímy a vysoký štandard zdravotníckych služieb v kúpeľoch. Na európskom trhu je záujem využívať ponuku, najmä tradičnej kúpeľnej liečby. Produkt wellness (trvá 2 až 5 dní), ktorý začínajú ponúkať i slovenské kúpele, je novým prvkom v našej ponuke v súlade s európskymi trendmi. Na zlepšenie uplatnenia sa kúpeľov na medzinárodnom trhu je potrebné skvalitniť najmä mikroštruktúru kúpeľných miest, kúpeľného prostredia, obohatiť ponuku o doplnkové služby, rozšíriť ponuku aktivít pre voľný čas, zatraktívniť
iné formy cestovného ruchu. V kúpeľných mestách, kde je vyššia kvalita prostredia, treba do hotelových zariadení umiestňovať kvalitné wellness služby a rôzne športové aktivity. Všetky zariadenia spoločne využívajú prednosti vyššej kvality prostredia. Zimný cestovný ruch a zimné športy Zimný cestovný ruch a zimné športy sú pre Slovensko nemenej dôležitými formami, pre ktoré má naša krajina veľmi dobré prírodné podmienky. Pri rozvoji zimného cestovného ruchu a budovaní zimných rekreačných stredísk je potrebné preferovať dobudovanie, rekonštrukciu a zlepšovanie kvality už existujúcich zariadení a stredísk a nimi poskytovaných služieb. Lyžiarske strediská musia garantovať pre pobytovú klientelu dostatok snehu. Preto umelé zasnežovanie bude mať z hľadiska udržania návštevnosti zimných stredísk a predlžovania sezóny rastúci význam. Cieľovým skupinám treba pripraviť komplexnú ponuku kapacít, služieb a športovej vybavenosti, aby podporila trvalú a opakovanú návštevnosť..Treba pripraviť komplexnú ponuku kapacít, služieb a športovej vybavenosti, aby sa podporila trvalá a opakovaná návštevnosť. Pritom musia byť rešpektované záujmy ochrany prírody, krajiny a životného prostredia, vyjadrené v príslušných všeobecne záväzných právnych predpisoch.
Mestský a kultúrno-poznávací cestovný ruch Od 70. rokov minulého storočia v Európe neustále narastá záujem o kultúrne dedičstvo. Na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1622/2006/ES z 24. októbra 2006 na podporu projektu Európske hlavné mesto kultúry na roky 2007 až 2019, jedno mesto v Slovenskej republike bude nositeľom titulu „Európske hlavné mesto kultúry” spolu s jedným francúzskym mestom v roku 2013. Európske hlavné mesto kultúry (ECOC) patrí medzi najrozsiahlejšie a najpopulárnejšie kultúrne podujatia, organizované na úrovni Európskej únie, ale v slovenských podmienkach ide o prvú skúsenosť s podujatím tohto rozsahu v európskom kontexte. V prípade dodržania podmienok na časovú, odbornú a finančnú pripravenosť prinesie prestíž nielen mestu, ale aj celej krajine. Pre zabezpečenie rozvoja mestského a kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu sú výrazným motivačným faktorom návštevnosti daného územia návštevy hradov, kaštieľov a hradnej torzálnej architektúry a atraktivita nehmotného kultúrneho dedičstva (folklór). V súčasnosti sa kultúrno-historický potenciál našich miest využíva nedostatočne. V mnohých mestách sú vo veľmi zanedbanom technickom stave kaštiele, zámky, zemianske kúrie, na ktorých opravu neboli nikdy voľné finančné prostriedky. Vidiecky cestovný ruch a agroturistika Vidiecky cestovný ruch a agroturistika na Slovensku sa stávajú relatívne novou formou cestovného ruchu hlavne v horských a podhorských oblastiach. Vidiecky cestovný ruch možno definovať ako využívanie voľného času na vidieku rôznymi rekreačnými činnosťami s možnosťou ubytovania v rodinách, vo vidieckych domoch alebo v účelových komerčných ubytovacích zariadeniach postavených v tomto prostredí. V zahraničí neustále narastá záujem o poznávanie života na vidieku, čo Slovensku dáva veľké šance na uplatnenie sa na medzinárodnom trhu vidieckej turistiky. Definovaných nasledovných päť špecifických cieľov rozvoja cestovného ruchu SR: • Posilnenie postavenia odvetvia cestovného ruchu v národnom hospodárstve, • Zvýšenie atraktívnosti Slovenska ako dovolenkového cieľa, • Zvýšenie objemu pobytového cestovného ruchu, • Zlepšenie štruktúry zahraničných návštevníkov Slovenska skvalitňovaním poskytovaných služieb, • Podpora tvorby nových pracovných príležitostí najmä v regiónoch s významným potenciálom pre cestovný ruch. Špecifický cieľ 1: Posilnenie postavenia odvetvia cestovného ruchu v národnom
hospodárstve. Úlohy na dosiahnutie cieľa 1: • v osobitnom dokumente prijať zásady štátnej politiky cestovného ruchu Slovenskej republiky, ktorej obsahom okrem iného bude: -tvorba zdrojov a zásady financovania cestovného ruchu na všetkých troch úrovniach zo strany štátneho, verejného a súkromného sektora, vymedzenie právneho rámca pre spoluprácu všetkých štátnych, verejných a súkromných subjektov na podporu cestovného ruchu, štandardizácia podmienok podnikania, ucelená štatistika harmonizovaná s EÚ vrátane satelitného účtu, systém celoživotného vzdelávania v rámci cestovného ruchu s dôrazom na výuku jazykov, kritériá na podporu trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu, harmonizácia slovenskej štatistiky s európskymi štatistickými inštitúciami, kritériá na spoluprácu s univerzitami na systematickom výskume procesov v cestovnom ruchu na sledovanie a prognózovanie jeho ďalšieho vývoja v regiónoch,
vrátane stáží pre študentov cestovného ruchu vo verejnej správe i v podnikateľskom sektore, -posilniť pôsobnosť samosprávnych inštitúcií v oblasti prezentácie a propagácie cestovného ruchu, -zahrnutie propagácie cestovného ruchu do politiky jednotnej prezentácie SR v zahraničí prostredníctvom siete zastúpení SACR, OBEO a zastupiteľských úradov SR v zahraničí, T: 31. 08. 2007 Z: MH SR, MZV SR • legislatívne podporiť vznik miestnych a regionálnych združení cestovného ruchu, hľadať systémové možnosti na financovanie ich prevádzkovania tak, aby prostriedky, ktoré sa vytvoria v cestovnom ruchu, sa prednostne využívali na jeho ďalší rozvoj. Novelizovať vyhlášku 419/2001 Z. z. ktorou sa upravuje kategorizácia ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried, T: 31. 12. 2007 Z: MHSR • na úrovni samosprávnych krajov, miest a obcí vypracovať, resp. aktualizovať vlastné stratégie a koncepcie rozvoja cestovného ruchu, doplniť chýbajúce územné plány a plány sociálneho a hospodárskeho rozvoja, T: 31. 12. 2008 Z: VÚC • urýchliť skvalitňovanie dopravnej infraštruktúry (diaľnice, rýchlostné komunikácie a cesty 1. triedy) ako kľúčovej podmienky pre rozvoj cestovného ruchu vo všetkých regiónoch, T: 31. 12. 2008 Z: MDPT SR • efektívnym využívaním foriem marketingovej komunikácie v cieľových krajinách osloviť cieľové segmenty na týchto trhoch a vytvoriť silnú, odlíšiteľnú a konkurencieschopnú značku „Slovensko“, použiteľnú aj v kontexte systému ďalších „štátnych marketingov“ Slovenska, T: 21. 12. 2010 Z: MHSR • v Štatistickom úrade SR vytvoriť personálne predpoklady pre zintenzívnenie prác na príprave metodiky zostavovania satelitného účtu cestovného ruchu tak, aby tento poskytol reálny pohľad na vplyvy a dôsledky cestovného ruchu na príjmy štátneho a miestnych rozpočtov, na tvorbu HDP, na tvorbu nových pracovných miest, na indikovanie údajov o veľkosti kapitálových investícií do cestovného ruchu, na jeho prínosy v daňovej oblasti, na štruktúru výdavkov účastníkov cestovného ruchu, pohľady na motiváciu k účasti na cestovnom ruchu a pod., T: 31. 12. 2007
Z: ŠÚSR • urýchliť spracovanie zonácie územia a vypracovať zásady pre rozvoj cestovného ruchu v chránených územiach, s dôrazom na zachovanie tých prírodných hodnôt, ktoré tvoria hlavný motív pre väčšinu návštevníkov Slovenska, T: 31. 12. 2007 Z: MŽP SR • na základe nových pravidiel poskytovania investičných stimulov podporiť vstup podnikateľských subjektov a maximalizovať prílev priamych investícií do odvetvia
cestovného ruchu s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť jednotlivých produktov cestovného ruchu na Slovensku, toto zabezpečiť prostredníctvom vytvorenia samostatnej organizačnej jednotky v rámci sekcie cestovného ruchu na MH SR, ktorá bude zodpovedať za proinvestičný marketing, vyhľadávanie pozemkov pre potenciálne investičné projekty, ako aj za samotnú exekutívu týchto projektov. T: 31. 12. 2010 Z: MHSR Špecifický cieľ 2: Zvýšenie atraktívnosti Slovenska ako dovolenkového cieľa. Úlohy na dosiahnutie cieľa 2: • v nadväznosti na potrebu efektívnej marketingovej komunikácie o Slovensku definovať špecifické znaky produktu cestovného ruchu krajiny ako dovolenkového cieľa, vyvinúť, resp. spolupodieľať sa na vytvorení nového konceptu značky krajiny (Country Brand), ktorý bude výraznejšou mierou zasahovať cieľové skupiny na základe vyššie uvedeného výskumu. Toto definovanie realizovať výhradne na základe celosvetového marketingového výskumu realizovaného nielen v súčasných cieľových krajinách, ale aj hĺbkovej analýzy produktov cestovného ruchu na Slovensku vrátane analýzy trendov v oblasti tvorby konkurencieschopných produktov na Slovensku. Napríklad Slovensko ako kresťanská krajina, ktorá výrazne prispela ku kresťanských koreňom Európy, predstavuje potenciál rozvoja pútnického cestovného ruchu, T: 31. 12. 2008 Z: MHSR • na základe kvalitných analýz realizovaných doma i v zahraničí spracovať marketingovú stratégiu SACR pre roky 2007 až 2013 a následne detailný plán marketingovej komunikácie SACR pre roky 2007 a 2008 vo vzťahu k využívaniu finančných prostriedkov SOP PS, 2.3. Trvale zlepšovať spoluprácu SACR s regiónmi pri koordinácii propagácie a prezentácie regiónov na výstavách a veľtrhoch, pri vydávaní tlačových materiálov a realizácii workshopov a informačných ciest pre zahraničných novinárov a televízne štáby. Prostredníctvom SACR a VÚC výraznejšie finančne podporiť štátnu propagáciu Slovenska ako cieľovej dovolenkovej krajiny, v záujme toho vyčleniť prostriedky na zriadenie ďalších regionálnych marketingových pracovísk SACR v každom regióne, ktoré budú analyzovať nové i existujúce produkty pre zahraničných návštevníkov i podieľať sa na tvorbe produktov pre domácich návštevníkov, T: 30. 06. 2007 Z: MHSR • na základe potreby zintenzívniť prácu na cieľových trhoch AZCR, pričom prioritou bude otvorenie nových zahraničných zastúpení SACR v Budapešti, Tokiu, Bruseli, Kyjeve, Londýne a Ríme, T: 31. 12. 2009 Z: MHSR
• marketingové aktivity SACR zacieliť na vybrané trhy krajín EÚ a na perspektívne ázijské trhy, oslovovať klientelu z vyšších stredných príjmových tried, ktorej nároky a očakávania môžeme a vieme splniť. V hlavných vysielajúcich krajinách realizovať prostredníctvom SACR doplňujúcu analýzu trhu a motivácie turistov k návšteve Slovenska, ktorá bude slúžiť ako nepretržitý následný monitoring spotrebiteľského správania sa potenciálnych či skutočných návštevníkov Slovenska, T: 31. 12. 2008 Z: MHSR
• zvýšenú pozornosť venovať spusteniu a pravidelnej aktualizácii Národného jednotného informačného systému cestovného ruchu Slovenskej republiky na internete, v záujme toho skvalitňovať spoluprácu SACR a turisticko-informačných centier v regiónoch s cieľom vytvorenia takej informačnej bázy v minimálne 8 jazykových verziách, ktorá bude schopná v reálnom čase prijímať a implementovať informácie o nových produktoch cestovného ruchu, T: 31. 12. 2008 Z: MHSR • v SACR vypracovať Program podpory domáceho cestovného ruchu, ktorého prvotným marketingovým nástrojom bude Národný jednotný informačný systém cestovného ruchu Slovenskej republiky na internete a ktorý bude odo dňa spustenia neustále generovať informácie o atraktívnej ponuke domáceho cestovného ruchu, T: 31. 12. 2007 Z: MHSR • využívať spoluprácu s krajinami Vyšehradskej štvorky pri oslovovaní nových zámorských a ázijských trhov, ktoré javia zvýšený záujem o región strednej a východnej Európy ako o jednu spoločnú destináciu, T: 31. 12. 2010 Z: MHSR • zavedením systému rekreačných šekov vytvoriť podmienky na trávenie dovolenky na Slovensku pre zamestnancov i ďalšie skupiny domáceho obyvateľstva, tým prispieť k rovnomernejšiemu vyťaženiu hotelových kapacít, k zmierneniu sezónnosti, zvýšeniu príjmov podnikov cestovného ruchu, skvalitneniu životnej úrovne účastníkov domáceho cestovného ruchu a zlepšeniu ekonomiky poskytovateľov služieb. T: 31. 12. 2009 Z: MHSR Špecifický cieľ 3: Zvýšenie objemu pobytového cestovného ruchu. Úlohy na dosiahnutie cieľa 3: • vytvoriť podmienky pre pravidelnú systémovú podporu tzv. šetrných foriem cestovného ruchu, ktoré nemajú negatívny vplyv na prírodu a krajinu -budovanie treckingových cyklistických trás (miestnych, regionálnych a medzinárodných) a základnej cyklistickej infraštruktúry, podporovať rozvoj vidieckej turistiky, ekoturistiky, horských športov, agroturistiky, podporovať rozvoj vodáctva a plachetnicového športu na vodných plochách, podporovať jazdectvo, golfový turizmus, zvyšovať komfort kempov a táborísk, obnovovať značkovanú sieť turistických chodníkov, budovať odpočívadlá a prístrešky a pod., T: 31. 12. 2008 Z: VÚC • dobudovať a skvalitniť informačné strediská a informačný systém v územiach pre návštevníkov národných parkov a iných chránených území, s cieľom usmerňovať návštevnosť chránených území tak, aby táto negatívne neovplyvnila prírodné
hodnoty území., T: 31. 12. 2008 Z: MŽP SR, VÚC • podporovať využitie kultúrno-historických a technických pamiatok pre cestovný ruch nadregionálneho významu T: 31. 12. 2010
Z: MHSR, MKSR • zavedením systému poplatkov za využitie zariadení cestovného ruchu nachádzajúcich sa v chránených územiach prispieť k zlepšeniu stavu prírodného prostredia ako hlavnej atraktivity návštevnosti, T: 31. 12. 2008 Z: MŽP SR, VÚC • s cieľom záchrany banských diel a zariadení na Slovensku ako historicky jedného z najvýznamnejších centier európskeho baníctva, tieto zrekonštruovať tak, aby ich bolo možné prezentovať ako technické a historické pamiatky využiteľné aj v cestovnom ruchu. Vytvoriť, resp. dotvoriť existujúce čiastkové projekty na realizáciu skanzenov, náučných chodníkov, geoparkov a centier poukazujúcich na banícku činnosť v regióne. Práce realizovať aj za podpory štrukturálnych fondov EÚ. T: 31. 12. 2010 Z: MH SR, MŽP SR, VÚC Špecifický cieľ 4: Zlepšenie štruktúry zahraničných návštevníkov Slovenska skvalitňovaním poskytovaných služieb Úlohy na dosiahnutie cieľa 4: • podporou vhodných veľkých projektov v strediskách a regiónoch cestovného ruchu s najvyšším potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu zvyšovať ich konkurencieschopnosť v európskom priestore, T: 31. 12. 2010 Z: MH SR, MVRR SR, VÚC • podporovať zavádzanie systémov kvality v zariadeniach cestovného ruchu prostredníctvom profesijných zväzov, špecializovaných certifikačných firiem, štátnych a samosprávnych inštitúcií s cieľom skvalitniť všetky produkty a služby. Pravidelne hodnotiť kvalitu služieb a ochranu spotrebiteľa vnútornými a vonkajšími kontrolnými mechanizmami, T: 31. 12. 2010 Z: MH SR, VÚC • podnikateľské subjekty podnecovať a motivovať k budovaniu hotelov vyšších tried, vrátane ostatných zariadení poskytujúcich ubytovacie a stravovacie služby, k tvorbe produktov a nových atrakcií, rozvíjať doplnkové služby na vyplnenie voľného času dovolenkárov s cieľom ich využitia počas väčšej časti roka a zvýšenie návštevnosti Slovenska ekonomicky silnejšou, a teda náročnejšou klientelou. T: 31. 12. 2010 Z: MH SR, VÚC Špecifický cieľ 5: Podpora tvorby nových pracovných príležitosti najmä v regiónoch s významným potenciálom pre cestovný ruch Úlohy na dosiahnutie cieľa 5: · vytvoriť systém podporných programov, pozostávajúci z podpory:
-veľkých projektov cestovného ruchu v rámci (návrhu) zákona o investičnej pomoci vytvárajúceho priestor na synergický efekt rôznych druhov pomoci -dotácie na pracovné miesta, vzdelávania, pomoc pri získavaní investičného majetku a pod. a zohľadňujúceho regionálne rozdiely, stredných a veľkých projektov zo štrukturálnych fondov EÚ ako rozhodujúceho nástroja priamej finančnej pomoci. Vo vzťahu k súčasnému Národnému strategickému referenčnému rámcu javí sa výrazná potreba koordinácia regionálneho operačného
programu a operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast a Programu rozvoja vidieka, -malých projektov v rámci schémy pomoci charakteru „de minimis“, pričom sa ukazuje potreba zvýšenia maximálnej hranice podpory zo 100 tis. EUR na 150 -200 tis. EUR. Cieľom je pri výrazne nižšej administratívnej náročnosti v porovnaní so štrukturálnymi fondmi, operatívne podporovať malé projekty cestovného ruchu predovšetkým v oblasti doplnkových služieb, -perspektívne, v časovom horizonte 3 -4 rokov, začať v rámci štrukturálnych fondov s využívaním tzv. inovatívnych nástrojov pomoci (mäkké úvery, možno rizikový kapitál, projekty verejno-súkromných partnerstiev a pod.), T: 31. 12. 2010 Z: MHSR, MPSR • v spolupráci s rezortmi výstavby a regionálneho rozvoja a pôdohospodárstva koordinovať postupy a realizáciu pri využívaní Regionálneho operačného programu, Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast a Programu rozvoja vidieka na potreby cestovného ruchu tak, aby sa dosahoval ich synergický efekt. Pri tvorbe a realizácii podporných programov zohľadňovať regionálne disparity, T: 31. 12. 2010 Z: MVRR SR, MH SR, MP SR • z prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ zriadiť odborné útvary pri VÚC na podporu koordinácie a rozvoja cestovného ruchu s tým, že tieto budú metodicky a odborne usmerňované MH SR a Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch, T: 31. 12. 2008 Z: VÚC, MH SR • vytvoriť priaznivé investičné prostredie pre domácich a zahraničných investorov, maximalizovať prílev priamych investícií do oblasti cestovného ruchu aj za pomoci vytvorenia samostatnej organizačnej jednotky v rámci sekcie cestovného ruchu na MH SR, T: 31. 12. 2010 Z: MHSR • investície smerovať do obnovy kúpeľných zariadení, do termálnych kúpalísk a aquaparkov, do kompletizáce lyžiarskych stredísk, športových areálov, do výstavby infraštruktúry pre kongresový cestovný ruch a do všetkých ostatných zariadení, ktoré umožňujú predlžovanie pobytov, T: 31. 12. 2010 Z: MH SR, MZ SR, VÚC • Regionalizáciu cestovného ruchu SR využívať pri spracovaní územnoplánovacích dokumentov obcí, miest a regiónov, pri príprave generelov, urbanistických štúdií a koncepcií rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj pri implementácii štrukturálnych fondov. Túto postupne rozpracovať so zameraním na stanovenie maximálnej únosnosti
územia z hľadiska návštevnosti, T: 31. 12. 2010 Z: VÚC • zvyšovať podiel kvalifikovanej pracovnej sily v podnikoch cestovného ruchu, jej odmeňovaniu venovať väčšiu pozornosť, prípravu odborníkov pre cestovný ruch prispôsobiť trendom globalizácie a internacionalizácie s dôrazom na vysokú odbornosť, jazykovú pripravenosť, multikulturálne aspekty, etickú zodpovednosť voči zákazníkovi a vlastníkovi podniku, pri zachovaní národnej kultúrnej identity,
T: 31. 12. 2010 Z: MŠ SR • zintenzívniť účasť zamestnávateľskej sféry a podnikateľov v oblasti cestovného ruchu v odborných komisiách Ministerstva školstva SR, ktoré sa podieľajú na tvorbe študijných programov pre oblasť cestovného ruchu T: 31. 12. 2010 Z: MŠ SR • skvalitniť a zintenzívniť poradenskú a vzdelávaciu činnosť pre začínajúcich podnikateľov, organizačne a finančne podporovať profesijné zväzy pri obnovení pravidelných súťaží odbornosti v profesiách kuchár, čašník, cukrár, barman, T: 31. 12. 2010 Z: MH SR, MPSVaR SR • osvetu a vzdelávacie programy pre obyvateľstvo zamerať na chápanie významu cestovného ruchu pre pracovníka pracujúceho v službách, pre jeho rodinu, pre obec, región i celú krajinu, vysvetľovať dôležitosť správania sa k turistovi, čo následne u neho formuje pozitívny alebo negatívny obraz o Slovensku. T: 31. 12. 2010 Z: VÚC 5. Vzťah k iným strategickým dokumentom. Keďže oblasť cestovného ruchu má prierezový charakter, jeho rozvojová koncepcia má súvis so strategickými dokumentmi viacerých odvetví, od medzinárodnej po lokálnu úroveň. Strategické dokumenty a politiky na úrovni EÚ: • Lisabonská stratégia, • Göteborská stratégia, • Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch (2007), • Obnovená politika EÚ v oblasti turistického ruchu: Za pevnejšie partnerstvo v rámci európskeho turistického ruchu (2006), • Nová kohézna politika EU 2007 -2013, • Posilnenie partnerstva v európskom turizme, • Integrované pravidlá pre rast a zamestnanosť (2005 -2008), • 6. environmentálny akčný plán EÚ (2002 -2012), • Európska stratégia zamestnanosti, • Operačné programy cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce. Strategické dokumenty a politiky na úrovni Slovenskej republiky: • Programové vyhlásenie vlády (2006 -2010),
• Štátna politika cestovného ruchu Slovenskej republiky (2006 -2010), • Regionalizácia cestovného ruchu (2004), • Globálny etický kódex cestovného ruchu (1999), • Stratégie, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky (1993), • Národný environmentálny akčný program II. (1999), • Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (2001), • Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja v SR na roky 2005 -2010, • Koncepcia ochrany prírody a krajiny -upravené nové znenie (2006), • Koncepcia územného rozvoja Slovenska (2001); • Koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2015,
• Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky, • Program odpadového hospodárstva SR na roky 2006 -2010, • Národná stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku, • Aktualizovaný akčný plán pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku na roky 2003 -2010, • Integrovaný plán regionálneho rozvoja, • Národný plán regionálneho rozvoja, • Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 a jej Akčné plány, • Aktualizovaná stratégia štátnej environmentálnej politiky, • Vodný plán Slovenska, • Program protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2010, • Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, • Národný program reforiem 2006 -2008, • Konvergenčný program Slovenska 2005 -2010, • Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky (2007 -2013) a operačné programy, • Územné plány VÚC, • Koncepcie starostlivosti o životné prostredie pre samosprávne kraje, • Koncepcie rozvoja cestovného ruchu, • Koncepcie rozvoja kultúry pre samosprávne kraje, • Plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja. III. OPIS PRIEBEHU PRÍPRAVY A POSUDZOVANIA 1. Vecný a časový harmonogram prípravy a schvaľovania. Posudzovanie vplyvov strategického dokumentu „Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013“ zabezpečovalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „MH SR“) v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP SR“). Uznesením vlády SR č. 417 z 9. mája 2007 vláda SR schválila Novú stratégiu rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013 ako oblasť verejného záujmu s pripomienkami prijatými na rokovaní vlády. Uvedené schválenie Novej stratégie rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky
do roku 2013 nebolo v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) nakoľko proces posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie strategických dokumentov má byť ukončený pred ich schválením a rezortný orgán (MH SR) musí zohľadniť stanovisko MŽP SR, predložené stanoviská a obsah verejného prerokovania v návrhu strategického dokumentu s celoštátnym dosahom, pričom výsledky posudzovania vplyvov strategického dokumentu s celoštátnym dosahom na životné prostredie a zohľadnenie vyhodnotenia predložených stanovísk spolu s ich vyhodnotením majú byť uvedené rezortným orgánom (MH SR) v doložke vplyvov na životné prostredie, čo sa v uvedenom prípade nestalo. Nasledujúca tabuľka uvádza vecný a časový harmonogram procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie pre uvedený strategický dokument s celoštátnym dosahom. Popis aktivity Začiatok
Oznámenie o strategickom dokumente a jeho pripomienkovanie 04. 06. 2007 Rozsah hodnotenia a jeho časový harmonogram 17. 07. 2007 Pripomienkovanie správy o hodnotení 22. 10. 2007 Verejné prerokovanie správy o hodnotení 02. 11. 2007 Odovzdanie odborného posudku 20. 12. 2007 Oznámenie o strategickom dokumente, rozsah hodnotenia a jeho časový harmonogram, správa o hodnotení a samotný strategický dokument boli zverejnené na webovej stránke Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky www.economy.gov.sk a na webovom portáli MŽP SR www.enviroportal.sk
. Informácie o týchto písomnostiach boli uverejnené taktiež v hromadne informačnom prostriedku s celoštátnym dosahom (Hospodárske noviny -informácia o oznámení dňa 11. 06. 2007, informácia o určenom rozsahu hodnotenia a jeho časovom harmonograme dňa 26. 07. 2007, informácia o správe o hodnotení 11. 10. 2007 a informácia o verejnom prerokovaní 12. -14. 10. 2007). 2. Orgán kompetentný na jeho prijatie. Vláda Slovenskej republiky 3. Druh prijatia, rozhodnutia. Uznesenie vlády Slovenskej republiky 4. Vypracovanie správy o hodnotení strategického dokumentu. Správa o hodnotení strategického dokumentu "Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky“ bola vypracovaná podľa štruktúry zákona spracovateľom dokumentácie Environment, a. s., so sídlom v Nitre, v októbri roku 2007. Správa o hodnotení bola vyhotovená podľa prílohy č. 4 zákona s rešpektovaním špecifických požiadaviek určených v rozsahu hodnotenia a časovom harmonograme pre uvedený strategický dokument s celoštátnym dosahom (list MŽP SR a MH SR č. 585/2007-4200 a 7355/2007-3.4, zo dňa 17. 07. 2007). 5. Posúdenie správy o hodnotení strategického dokumentu. Odborný posudok bol vypracovaný doc. RNDr. Katarínou Pavličkovou, CSc. na základe určenia MŽP SR (list č. 7355/07-3.4/ml, zo dňa 13. 11. 2007). Spracovateľ odborného posudku konštatoval, že z formálneho hľadiska je správa o hodnotení štrukturovaná podľa prílohy č. 4 zákona s prihliadnutím na určený rozsah hodnotenia. Z hľadiska úplnosti správy o hodnotení konštatuje, že predkladaný dokument umožňuje oboznámenie sa so strategickým dokumentom. Pri záverečnom hodnotení uviedol, že vzhľadom na charakter predkladaného strategického dokumentu, a to v
súvislosti s vypracovaním správy o hodnotení a ďalšími dostupnými informáciami, je možné strategický dokument prijať s tým, že jednotlivé konkrétne projekty budú podrobne posúdené a zhodnotené podľa zákona. 6. Stanoviská predložené k správe o hodnotení a ich vyhodnotenie. Podľa § 12 zákona boli doručené nasledovné stanoviská: • Regionálne združenie Váh -Dunaj -Ipeľ z Nitry (list z 26. 10. 2007), ktorých stanovisko sa týka zmeny regionalizácie cestovného ruchu, keď žiadajú zaradiť oblasť Podhájsku a okolie medzi územia vyššej kategórie.
• Nitriansky samosprávny kraj (list zo dňa 24. 10. 2007) -navrhuje v rámci Nitrianskej oblasti zaradiť nové územie vyššej kategórie ako príslušný región a to oblasť Podhájska a okolie. 7. Verejné prerokovanie a jeho závery. Verejné prerokovanie sa uskutočnilo dňa 02. 11. 2007 v priestoroch MH SR na základe pozvánky (list MH SR č. 1121/2007-4230, zo dňa 19. 10. 2007) a oznámenia v hromadne informačnom prostriedku s celoštátnym dosahom (Hospodárske noviny 12. -14. 10. 2007). V rámci prerokovania bola predstavená samotná stratégia zástupcom MH SR -Ing. Miroslavom Lapuníkom, riaditeľom odboru regionálneho rozvoja cestovného ruchu a ďalej bola predstavená Správa o hodnotení jej spracovateľkou Ing. Božíkovou, ktorá konštatovala, že realizácia stratégie nebude mať negatívne vplyvy na životné prostredie, skôr možno očakávať pozitívne vplyvy. Pripomienky a otázky neboli v rámci diskusie vznesené. Na rokovaní bolo prítomných 10 účastníkov, vrátane zástupcov obstarávateľa a spracovateľa. IV. CELKOVÉ HODNOTENIE VPLYVOV STRATEGICKÉHO DOKUMENTU Vplyvy uvedeného strategického dokumentu s celoštátnym dosahom na životné prostredie možno kategorizovať podľa viacerých kritérií. Jednou z možností je rozdeliť ich podľa aspektov trvalo udržateľného rozvoja, keď sa zo základných zameriame na environmentálnu, zdravotnú, sociálnu a ekonomickú oblasť. ENVIRONMENTÁLNE ASPEKTY Pri environmentálnych aspektoch sa pozitívne vplyvy z realizácie uvedeného strategického dokumentu s celoštátnym dosahom nepredpokladajú. Tieto môžu nastať iba v rámci zlepšenia kvality infraštruktúry ako súčasti rozvoja cestovného ruchu a jej kvalitatívne priaznivého dopadu na zložky životného prostredia. Aktivity smerujúce k zvýšeniu konfortu pobytu obyvateľstva v prírode a v rekreačných oblastiach prinášajú pre prírodu civilizačný atak (tvorba nových prvkov, rozširovanie existujúcich prvkov, nárast hluku, odpadov emisií a ďalšie). Negatívne vplyvy možno očakávať na všetky zložky životného prostredia, pričom ich významnosť bude ovplyvnená umiestnením budúceho projektu, ktorý bude realizovaný v rámci napĺňania uvedeného strategického dokumentu s celoštátnym dosahom. Najzávažnejšie negatívne vplyvy sa prepokladajú najmä na povrchové a podzemné vody, biodiverzitu, biotu, NATURA 2000 a ostatné chránené územia, architektúru, hodnoty nehmotnej povahy, ÚSES a obraz krajiny. ZDRAVOTNÉ ASPEKTY Realizáciou posudzovanej stratégie sa očakávajú predovšetkým pozitívne vplyvy na
zdravie obyvateľstva (napr. vďaka lepšej dostupnosti rekreácie pre širšie vrstvy obyvateľstva prostredníctvom systému rekreačných šekov, starostlivosti o územia plniace rekreačnú funkciu a pod.). Keďže uskutočňovanie rekreácie je prednostne viazané na oblasti s vyššou kvalitou životného prostredia, je v záujme podpory rozvoja cestovného ruchu venovať starostlivosť rekreačnému prostrediu. Takýmto spôsobom sa bude uskutočňovať pozitívny vplyv na zdravotný stav obyvateľstva. Negatívne vplyvy možno očakávať hlavne v počiatočných štádiách realizácie budúcich projektov (počas výstavby), ktoré však v záujme zachovania podstaty rekreačného prostredia musia byť minimalizované. SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ ASPEKTY Zvýšenie konkurencieschopnosti cestovného ruchu Slovenska bude mať pozitívny vplyv aj v podnikateľskej oblasti, v cestovnom ruchu vykazovanej predovšetkým v oblasti štatistiky
prenocovaní s následným dopadom na ekonomiku podnikateľských subjektov, ktoré poskytujú predmetné služby. Cestovný ruch, ako jedno z odvetví hospodárstva, má významné vplyvy na sociálnu a ekonomickú sféru. Služby a činnosti spojené s týmto odvetvím sú službami podporujúcimi regionálny rozvoj i zamestnanosť. Realizáciou novej stratégie sa teda očakávajú pozitívne vplyvy na sociálnu a ekonomickú oblasť. NAJVÝZNAMNEJŠIE KUMULATÍVNE A SYNERGICKÉ VPLYVY Pri rozvoji cestovného ruchu bude potrebné zamerať pozornosť na využitie prírodného, kultúrneho a doteraz vybudovaného potenciálu pre rozvoj udržateľného cestovného ruchu, s cieľom financovať najmä budovanie komplexných stredísk a zariadení cestovného ruchu, s vyššou pridanou hodnotou. Znamená to, že sa takýmto spôsobom budú pravdepodobne zoskupovať rôzne druhy rekreačných činností v území, čo vytvára predpoklady pre vznik kumulovaného a synergického pôsobenia ich vplyvov. Za ťažiskové formy, pre realizáciu ktorých má Slovensko najlepšie predpoklady a ktoré treba v najbližších rokoch prednostne podporovať, rozvíjať a skvalitňovať, sú považované letná turistika a pobyty pri vode, zimný cestovný ruch a zimné športy, kúpeľný a zdravotný cestovný ruch, mestský a kultúrno-poznávací cestovný ruch a vidiecky cestovný ruch s agroturistikou. Predovšetkým pri prvých dvoch menovaných formách je predpoklad vzniku kumulatívnych a synergických vplyvov, pretože sa realizujú prednostne v prírodnom prostredí, resp. využívajú prírodné zdroje, majú sezónny a zväčša masový charakter. Okrem toho sa na ne nabaľuje široké spektrum ďalších činností taktiež s istými vplyvmi na životné prostredie. Z hľadiska hodnoteného strategického dokumentu je teda potrebné osobitne brať do úvahy kumulatívne a synergické vplyvy, pretože si to vyžaduje charakter niektorých rekreačných činností, resp. spôsob ich realizácie. Kumulatívne vplyvy vznikajú v dôsledku zoskupovania viacerých činností v území, ktorých vplyvy sa vzájomne neovplyvňujú, len spolupôsobia. Môže ísť o rôzne vplyvy na jeden receptor bez vzájomnej reakcie, alebo o jeden druh vplyvu pôsobiaci v území na viacero receptorov bez vzájomného vplyvu. Pri navrhovaných ťažiskových formách cestovného ruchu pre Slovensko ide napr. o tieto: 1. Letná turistika a pobyty pri vode • tepelné znečistenie recipientov, • eutrofizácia ako dôsledok kumulovania množstva živín,
• redukcia vegetácie opakovaným pôsobením zvýšeného počtu turistov (platí aj pre zatrávnené plochy v blízkosti vodných plôch; vplyv je významný pri prírodných kúpaliskách), • narušovanie povrchu pôdy, zhutnenie povrchu pôdy, zmenšenie alebo zničenie lokality výskytu, fragmentácii a insularizácii jednotlivých biotopov, · zásahy do chránených území, biotopov a prvkov ÚSES, · ovplyvňovanie chránených druhov živočíchov a rastlín, • erózia povrchu turistických chodníkov. 2. Zimný cestovný ruch a zimné športy • znečistenie ovzdušia (lokálne kúreniská + zvýšená doprava), • spotreba vody (umelé zasnežovanie + spotreba v ubytovacích zariadeniach), • jednorazové odstraňovanie vegetácie, narušovanie povrchu pôdy, zhutnenie povrchu pôdy, odber biomasy, zmenšenie alebo zničenie lokality výskytu, fragmentácii a insularizácii jednotlivých biotopov, · zásahy do chránených území, biotopov a prvkov ÚSES, · ovplyvňovanie chránených druhov živočíchov a rastlín,
· vplyvy umelého zasnežovania na vodný režim v oblasti. 3. Kúpeľný a zdravotný cestovný ruch · spotreba vody (liečebné zariadenia + ubytovacie zariadenia), · pozitívny vplyv na celkový stav prostredia (tvorba prostredia vysokej kvality). 4. Mestský a kultúrno-poznávací cestovný ruch · pozitívny vplyv na celkový stav kultúrno-historických pamiatok. 5. Vidiecky cestovný ruch a agroturistika · pozitívne -rozvoj regiónu. Synergické vplyvy môžu potenciálne vznikať tam, kde dochádza ku kombinovaným vzájomne integrujúcim vplyvom na environmentálnu, sociálno-ekonomickú a zdravotnú oblasť s výsledným kvalitatívne iným vplyvom. Výsledný vplyv je viac ako súčet vplyvov jednotlivých činností. Ako jeden zo synergických vplyvov možno uviesť celkový dopad realizácie kľúčových rekreačných činností uvádzaných v dokumente. Ich celkový vplyv na environmentálnu, sociálno-ekonomickú a zdravotnú oblasť je viac ako len súčet čiastkových vplyvov, a teda tu pozorujeme synergické pôsobenie. V. CELKOVÉ HODNOTENIE VPLYVOV STRATEGICKÉHO DOKUMENTU NA NAVRHOVANÉ CHRÁNENÉ VTÁČIE ÚZEMIA, ÚZEMIA EURÓPSKEHO VÝZNAMU ALEBO SÚVISLÚ EURÓPSKU SÚSTAVU CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ (NATURA 2000) Pri realizácii rekreačných činností, ktoré sú v predkladanom strategickom dokumente určené ako kľúčové, možno (podľa lokalizácie) očakávať negatívne vplyvy na navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu alebo súvislú európsku sústavu chránených území, keďže sa jedná o územia zvlášť citlivé a zahrnuté pod zvýšený stupeň ochrany. Nová stratégia v rámci úloh na dosiahnutie špecifického cieľa 1 (Posilnenie postavenia odvetvia cestovného ruchu v národnom hospodárstve) určuje ako jednu z úloh na jeho dosiahnutie aj „urýchliť spracovanie zonácie územia a vypracovať zásady pre rozvoj cestovného ruchu v chránených územiach, s dôrazom na zachovanie tých prírodných hodnôt, ktoré tvoria hlavný motív pre väčšinu návštevníkov Slovenska.“ V záujme zachovania prírodných hodnôt je preto potrebné osobitne prehodnotiť a vysoko odborne spracovať zonáciu tak, aby realizáciou rekreačných činností nedochádzalo k poškodzovaniu predmetu ochrany. Vzhľadom na to, že popis vplyvov je možný v štádiu strategického dokumentu len v teoretickej rovine, nakoľko v súčasnosti ešte nie sú známe lokality realizácie jednotlivých aktivít, pre konkrétne aktivity budú detailne vplyvy riešené v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo povolenia činnosti podľa osobitných predpisov. VI. ZÁVERY 1. Výsledok procesu posudzovania (odporúčanie, neodporúčanie). Na základe výsledku procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie uvedeného strategického dokumentu s celoštátnym dosahom podľa ustanovení zákona, pri ktorom sa
zvážil stav využitia územia a únosnosť prírodného prostredia, význam očakávaných vplyvov s
dôrazom na chránené územia a zdravie obyvateľov z hľadiska ich charakteru a významnosti, so zameraním na súlad s ostatnými strategickými dokumentmi na cezhraničnej, národnej, regionálnej a lokálnej úrovni, úroveň spracovania oznámenia o strategickom dokumente, správy o hodnotení a samotného strategického dokumentu, verejného prerokovania, došlých stanovísk, odborného posudku a za súčasného stavu poznania sa odporúča schválenie uvedeného strategického dokumentu s celoštátnym dosahom za predpokladu dodržania podmienok uvedených v kapitole VI. „ZÁVERY“ častiach 3. „Odporúčania na prepracovanie, dopracovanie, úpravu návrhu strategického dokumentu“ a 5. „Návrh monitoringu“ tohto stanoviska s tým, že ak jednotlivé projekty podporované touto stratégiou budú spĺňať limity pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie, bude potrebné vykonať ich posúdenie vplyvov na životné prostredie podľa zákona pred ich povolením podľa osobitných predpisov. 2. Odporúčaný variant. Na schválenie a realizáciu sa odporúča uvedený strategický dokument s celoštátnym dosahom v predloženom znení za predpokladu dodržania podmienok uvedených v kapitole VI. „ZÁVERY“ častiach 3. „Odporúčania na prepracovanie, dopracovanie, úpravu návrhu strategického dokumentu“ a 5. „Návrh monitoringu“. 3. Odporúčania na prepracovanie, dopracovanie, úpravu návrhu strategického dokumentu. Ako vyplýva zo správy o hodnotení, došlého stanoviska, verejného prerokovania a odborného posudku, materiál nie je potrebné prepracovať, dopracovať alebo zásadne upraviť. Na zabezpečenie environmentálnej optimálnosti implementácie strategického dokumentu sa odporúča: 1. Zabezpečiť dôslednú realizáciu posudzovania vplyvov na životné prostredie na úrovni budúcich stratégií a projektov podľa zákona tak, aby bola zabezpečená optimalizácia zvolených riešení a ich lokalizácia, výber environmentálnych technológií, časová a vecná následnosť, jednotlivé realizačné kroky, ako aj vyváženosť environmentálnych, sociálnych a ekonomických aspektov realizovaných projektov. 2. Pri výbere projektov treba mať na zreteli aspekt trvalej udržateľnosti a vyváženosť priamych, nepriamych, synergických a kumulatívnych vplyvov v ich časovej súvislosti na miestnej a regionálnej úrovni. 3.
Je potrebné určiť efektívne nástroje na presadenie pozitívnych zmien a vytvorenie podmienok pre zabezpečenie trvalej udržateľnosti odvetvia cestovného ruchu. 4. Pred realizáciou výberu projektov uskutočniť podrobnú analýzu problémovej situácie v oblasti cestovného ruchu na úrovni SR spojenú s riešením vznikajúcich stretov záujmov a iných problémov súvisiacich s rozvojom cestovného ruchu. 5. Veľkú pozornosť venovať projektom, ktoré sa budú uskutočňovať v chránených územiach, resp. budú s nimi v kontakte. 6. Zamerať sa na ochranu biodiverzity, odolnosť ekosystémov a zachovanie vysokej rôznorodosti životného prostredia, ako hlavného kapitálu priemyslu cestovného ruchu v SR. 7. Podporovať zachovanie pozitívnych hodnôt krajinnej a kultúrnej identity.
8. Vytvoriť také inštitucionálne zabezpečenie, ktoré bude zabezpečovať súčasnú realizáciu environmentálnych, sociálnych i ekonomických cieľov a definovať spoluprácu s orgánmi ochrany prírody a krajiny. 7. Vypracovať zásady pre rozvoj cestovného ruchu v chránených územiach, s dôrazom na zachovanie prírodných hodnôt. 8. Podporiť motiváciu k environmentálnemu správaniu podnikateľov a účastníkov cestovného ruchu. 9. Systematicky sledovať a vyhodnocovať vplyv strategického dokumentu na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. 10. Tvorbu regionálnych a lokálnych stratégií a koncepcií rozvoja cestovného ruchu a územných plánov realizovať podľa požiadaviek orgánov ochrany prírody a krajiny, tak aby nedochádzalo k poškodzovaniu a ničeniu životného prostredia, resp. k významným negatívnym vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia. 11. Urýchľovanie skvalitňovania dopravnej infraštruktúry (diaľnic, rýchlostných komunikácií a ciest 1. triedy) ako kľúčovej podmienky pre rozvoj cestovného ruchu vo všetkých regiónoch realizovať podľa požiadaviek orgánov ochrany prírody a krajiny, tak aby nedochádzalo k poškodzovaniu a ničeniu životného prostredia, resp. k významným negatívnym vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia a zdravia obyvateľstva. 12. Pri realizácii činností, ktoré sú v uvedeného strategickom dokumente s celoštátnym dosahom určené ako kľúčové, možno (podľa lokalizácie) očakávať negatívne vplyvy na navrhované a vyhlásené chránené vtáčie územia, územia európskeho významu alebo súvislú európsku sústavu chránených území, keďže sa jedná o územia zvlášť citlivé a zahrnuté pod zvýšený stupeň ochrany, pričom uvedený strategický dokument s celoštátnym dosahom v rámci úloh na dosiahnutie špecifického cieľa 1 („Posilnenie postavenia odvetvia cestovného ruchu v národnom hospodárstve“) určuje ako jednu z úloh na jeho dosiahnutie aj „urýchliť spracovanie zonácie územia a vypracovať zásady pre rozvoj cestovného ruchu v chránených územiach, s dôrazom na zachovanie tých prírodných hodnôt, ktoré tvoria hlavný motív pre väčšinu návštevníkov Slovenska.“, pričom v záujme zachovania prírodných hodnôt je preto potrebné osobitne prehodnotiť a vysoko odborne spracovať zonáciu tak, aby realizáciou rekreačných činností nedochádzalo k poškodzovaniu predmetu ochrany. 13. Peniaze získané zavedením systému poplatkov za využitie zariadení cestovného ruchu nachádzajúcich sa v chránených územiach použiť na zlepšenie ochrany životného prostredia daných chránených území. 14. Všetky úlohy na dosiahnutie cieľov uvedeného strategického dokumentu s celoštátnym dosahov nesmú byť na úkor životného prostredia a vykonávané v súčinnosti s orgánmi životného prostredia, tak aby nedochádzalo k poškodzovaniu a ničeniu životného
prostredia, resp. k významným negatívnym vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia. 15. Zlepšovať environmentálnu infraštruktúru v mestách a obciach, zameraných na cestovný ruch. 16. Vypracovať metodické usmernenie, ktorým sa určí postup pre tvorbu regionálnych a lokálnych stratégií rozvoja cestovného ruchu. 17. Nakoľko proces posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie strategických dokumentov má byť ukončený pred ich schválením a MH SR má zohľadniť stanovisko MŽP SR, predložené stanoviská a obsah verejného prerokovania v návrhu
strategického dokumentu s celoštátnym dosahom, pričom výsledky posudzovania vplyvov strategického dokumentu s celoštátnym dosahom na životné prostredie a zohľadnenie vyhodnotenia predložených stanovísk spolu s ich vyhodnotením majú byť uvedené MH SR v doložke vplyvov na životné prostredie, je potrebné, aby sa uvedený postup uplatnil v praxi podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre uvedený strategický s celoštátnym dosahom. , 4. Odôvodnenie stanoviska z posúdenia strategického dokumentu. Prioritnou úlohou v rámci obnovenej Lisabonskej stratégie je zabezpečenie hospodárskeho rastu a zvyšovanie zamestnanosti so súčasnou podporou sociálnych či environmentálnych cieľov. Doterajší pozitívny vývoj cestovného ruchu u nás za ostatné roky, ako aj jeho vysoký prírodný a kultúrny potenciál, dokumentuje, že Slovensko má veľmi dobré predpoklady na jeho ďalší dynamický rozvoj. Osobitne cenný je jeho potenciál tvorby nových pracovných príležitostí i vyrovnávania regionálnych rozdielov vo vidieckych oblastiach, kde je len veľmi málo iných príležitostí pre hospodárske oživenie a zvýšenie životnej úrovne miestneho obyvateľstva. V kontexte so zámermi novej politiky cestovného ruchu Európskej únie je preto úlohou všetkých riadiacich orgánov v štátnej správe, regionálnej i miestnej samospráve, úlohou podnikateľských subjektov, ich profesijných asociácií, zväzov a združení, zamestnávateľov i zamestnancov pôsobiacich v cestovnom ruchu, aby sa navrhované úlohy na dosiahnutie týchto strategických cieľov postupne naplnili v záujme trvalo udržateľného hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja európskeho i slovenského cestovného ruchu, tak aby nedochádzalo k poškodzovaniu a ničeniu životného prostredia, resp. k významným negatívnym vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia a zdravie obyvateľstva. Stanovisko bolo vypracované na základe oznámenia o strategickom dokumente, určeného rozsahu hodnotenia a časového harmonogramu, správy o hodnotení a samotného strategického dokumentu, verejného prerokovania, došlých stanovísk, odborného posudku, konzultácií a za súčasného stavu poznania. Pri odporúčaní uvedeného strategického dokumentu s celoštátnym dosahom sa brali do úvahy environmentálne, sociálne a hospodárske vplyvy na cezhraničnej, národnej, regionálnej a lokálnej úrovni, ako aj vplyvy na horninové prostredie, reliéf, nerastné suroviny, geodynamické a geomorfologické javy, pôdu, miestnu klímu, ovzdušie, povrchové a podzemné vody, hlukovú situáciu a ďalšie fyzikálne a biologické charakteristiky (ako napr. vibrácie,
žiarenie rádioaktívne a elektromagnetické, svetlotechnické podmienky, teplo a zápach), na genofond, biodiverzitu, biotu, ekologickú stabilitu, chránené stromy, na chránené územia podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, krajinu, jej štruktúru a využívanie, scenériu krajiny, územný systém ekologickej stability, obyvateľstvo a jeho zdravie, odpadové hospodárstvo, zdravotné riziká, sociálne a ekonomické dôsledky a súvislosti, narušenie pohody a kvality života a ich zraniteľnosť, na urbánny komplex a využívanie zeme, na kultúrne a historické pamiatky, paleontologické a archeologické náleziská, štruktúru sídiel, architektúru, budovy, na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy, na poľnohospodársku a priemyselnú výrobu, lesné hospodárstvo, dopravu, stavby, činnosti, infraštruktúru, služby, rekreáciu a cestovný ruch. Z výsledku posudzovania vplyvov na životné prostredie uvedeného strategického dokumentu s celoštátnym dosahom vyplynulo, že uvedený strategický dokument s celoštátnym dosahom je prijateľný z hľadiska celkových (negatívnych i pozitívnych) vplyvov na životné prostredie za predpokladu zakomponovania jednotlivých požiadaviek kapitoly VI. „ZÁVERY“, časti 3 „Odporúčania na prepracovanie, dopracovanie, úpravu návrhu strategického dokumentu“ tohto stanoviska a za predpokladu akceptovania a realizácie dôsledného monitoringu, nakoľko je tým možné minimalizovať prevažnú časť očakávaných ako i reálne jestvujúcich negatívnych vplyvov realizácie uvedeného strategického dokumentu s celoštátnym dosahom a zabezpečiť tak prevahu pozitívnych vplyvov uvedeného strategického
dokumentu s celoštátnym dosahom. 5. Návrh monitoringu. Podľa zákona sú obstarávateľ a rezortný orgán povinní zabezpečiť sledovanie a vyhodnocovanie vplyvov schváleného strategického dokumentu na životné prostredie, prípadne použiť na tento účel existujúci monitoring, aby sa predišlo zdvojovaniu monitorovania. Sledovanie a vyhodnocovanie vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie spočíva v: a) systematickom sledovaní a vyhodnocovaní jeho vplyvov, b) vyhodnocovaní jeho účinnosti, c) zabezpečení odborného porovnania predpokladaných vplyvov uvedených v správe o hodnotení strategického dokumentu so skutočným stavom. Ak obstarávateľ zistí, že skutočné vplyvy strategického dokumentu na životné prostredie posudzovaného podľa zákona sú horšie, ako sa uvádza v správe o hodnotení strategického dokumentu, je povinný zabezpečiť opatrenia na ich zmiernenie a zároveň zabezpečiť zmenu, doplnenie, prípadne prepracovanie strategického dokumentu. Monitorovanie a hodnotenie vplyvov strategického dokumentu, a teda aj uvedeného strategického dokumentu s celoštátnym dosahom, musí zabezpečovať nasledovné: • Návrh a schválenie kritérií pre výber projektov a hodnotenie progresu a miery dosiahnutia cieľov projektov realizovaných v rámci strategického dokumentu tak, aby boli prioritne hodnotené dlhodobé, kumulatívne vplyvy projektov pri dodržaní princípu efektívnosti vrátane environmentálnych vplyvov. • Pravidelné hodnotenie pokroku v dosahovaní konkrétnych cieľov. • Monitoring vplyvov na životné prostredie v skladbe a delení na špecifické ciele, aktivity a výsledky. • Spracovanie a zverejnenie monitorovacích správ. • Monitorovanie na úrovni projektov na základe merateľných ukazovateľov. • Pre zostavenie systému kritérií pre hodnotenie dopadov na životné prostredie zabezpečiť implementáciu sústavy ukazovateľov udržateľného rozvoja pre hodnotenie vplyvov implementácie programu zo sústavy indikátorov vybraných vo vzťahu k cieľom stratégie. Pri návrhu monitoringu je potrebné brať do úvahy, že cestovný ruch je odvetvím výrazne prierezového charakteru a preto si vyžaduje cielený interdisciplinárny prístup. Slovenská agentúra životného prostredia vypracovala na základe požiadavky Európskej únie súbor indikátorov na hodnotenie vplyvu odvetvia cestovného ruchu na životné prostredie, ktorý vyšiel v roku 2006 pod názvom Cestovný ruch a jeho vplyv na životné prostredie v Slovenskej republike k roku 2005 -Indikátorová sektorová správa. Implementácia
environmentálnych aspektov do sektorových politík predstavuje celoeurópsky proces, pri ktorom sú zámery a ciele environmentálnej politiky premietnuté do sektorových politík, s cieľom zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja. Efektívnym nástrojom hodnotenia integrácie environmentálnych aspektov do politiky cestovného ruchu sú sady indikátorov, ktoré sú merateľné. Spracovanie indikátorovej sektorovej správy vychádza z metodiky zavedenej Európskou environmentálnou agentúrou (EEA). Štruktúra indikátorov je založená na modeli DP-S-I-R, ktorý predstavuje základný metodologický nástroj integrovaného posudzovania životného prostredia (Integrated Environmental Assessment -IEA). V rámci jednotlivých článkov D-P-S-I-R reťazca sa nachádzajú indikátory charakterizujúce: D (drivnig force) = hnacie sily P (pressure) = tlak S (state) = stav životného prostredia I (impact) = dôsledok
R (response) = odozvu D-P-S-I-R model pre cestovný ruch je zjednodušeným vyjadrením reality. Nezahŕňa niektoré ďalšie vzťahy a faktory (napr. sociálno -ekonomické). Tento súbor indikátorov hodnotiacich proces implementácie environmentálnej politiky do cestovného ruchu v Slovenskej republike bol navrhnutý na základe analýzy indikátorov hodnotených v Európskej environmentálnej agentúre (EEA), OECD a EUROSTATe s ohľadom na národné špecifiká, tzn. reálnu situáciu sledovania vybratých indikátorov v Slovenskej republike. Zoznam agregovaných a individuálnych indikátorov v sektore cestovný ruch je nasledovný: Agregované indikátory Individuálne indikátory Postavenie v reťazci DPSIR Hodnotenie z hľadiska vplyvu na ŽP Všeobecné socioekonomické trendy v cestovnom ruchu a charakteristiky turistickej ponuky a dopytu Lokalizačné predpoklady cestovného ruchu v SR -chránené prírodné územia D p Lokalizačné predpoklady cestovného ruchu v SR -kultúrne a historické dedičstvo D p Lokalizačné predpoklady cestovného ruchu v SR -prírodné liečivé zdroje a klimatické podmienky vhodné na liečenie D p Úroveň životného prostredia v SR environmentálna regionalizácia D p Motívy zahraničných návštevníkov D u Motívy dovolenkového pobytu v domácom cestovnom ruchu D n Počet zahraničných návštevníkov a štruktúra zahraničnej návštevnosti D n Typy zahraničných návštevníkov D n Účasť obyvateľstva SR na domácom cestovnom ruchu D n Priemerné výdavky obyvateľa SR na dovolenkový pobyt doma a v zahraničí D u Výdavky domácností na cestovný ruch/cestovanie
D p Makroekonomický význam cestovného ruchu v SR -príjmy, výdavky a podiel cestovného ruchu na HDP a exporte D n Manažment turistickej infraštruktúry a návštevnosti, turistická doprava a prístupnosť turistických cieľov Kapacity ubytovacích zariadení D u
Turistická intenzita -počet lôžok/obyvateľ P u Neobývané byty určené na rekreáciu P p Výkony ubytovacích zariadení P u Príchody zahraničných návštevníkov podľa druhu použitej dopravy P n Zahraničný turistický ruch podľa úsekov štátnych hraníc P u Dopad cestovného ruchu na životné prostredie, vzájomné spolupôsobenie turistických aktivít a spoločenských i environmentálnych podmienok Produkcia odpadov vplyvom turistických aktivít P u Intenzita turistickej dopravy na území národných parkov P n Turistický hustota -počet lôžok/km2 P u Počet lokalít pre tzv. aktívne športy na území národných parkov P n Kvalita vôd v jazerách a vodných nádržiach využívaných pre turistické aktivity S p Erózia pôdy na turisticky značených chodníkoch a značených cyklotrasách na území národných parkov S n Počet ohrozených MCHÚ vplyvom turistických aktivít na území národných parkov a chránených krajinných oblastí I n Environmentálna efektivita cestovného ruchu Environmentálna efektivita cestovného ruchu vzhľadom k počtu zásahov do prírody a krajiny P u Environmentálna efektivita cestovného ruchu vzhľadom k produkcii odpadov sektorom hotelov a reštaurácií P p Právne, ekonomické, informačné a spoločenské nástroje, strategické a koncepčné dokumenty v procese rozvoja cestovného ruchu Environmentálna certifikácia spoločností podnikajúcich v cestovnom ruchu a ekoznačky pre turistické ciele
R n Legislatívne zabezpečenie cestovného ruchu v SR R n Organizačné zabezpečenie, riadenie a manažment turistického ruchu v SR R n Koncepčné princípy a zásady rozvoja cestovného ruchu a súlad rozvoja R p
cestovného ruchu s princípmi trvalo udržateľného rozvoja Počet zásahov do prírody a krajiny a počet zámerov posudzovaných z hľadiska vplyvu na životné prostredie súvisiacich s cestovným ruchom R n Domáca finančná podpora turistického ruchu R u Zahraničná finančná podpora turistického ruchu R u -Zdroj: SAŽP, 2006 (p = priaznivý stav, u = ustálený stav, n= nepriaznivý stav) VII. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV 1. Spracovatelia záverečného stanoviska Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky odbor hodnotenia a posudzovania vplyvov na životné prostredie 2. Potvrdenie správnosti údajov podpisom oprávneného zástupcu MŽP SR, pečiatka Ing. Oleg Havasi riaditeľ odboru hodnotenia a posudzovania vplyvov na životné prostredie Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky 3. Miesto a dátum vydania stanoviska Bratislava, 07. 01. 2008
