EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU
Kazašská republika
I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE ___________________________________________________________________________ a) Základná charakteristika hospodárstva Kazachstan je ekonomicky najrozvinutejšou krajinou z bývalých sovietskych krajín Strednej Ázie. Na jej obrovskom území sa nachádza množstvo fosílnych palív a nerastných surovín ako urán, meď, zinok. Ťažobný priemysel je aktuálne motorom ekonomického rastu krajiny, avšak krajina aktívne pracuje na diverzifikácii svojej ekonomiky. Bez prístupu k svetovým moriam však závisí od susedov pri exporte hlavne ropy, kovov a obilnín. V súčasnosti patrí k významným regionálnym exportérom ropy, kovov a pšenice. V roku 2012 bola prezidentom Nazarbajevom prijatá stratégia rozvoja krajiny do roku 2050 s cieľom vytvorenia ekonomicky rozvinutej, bezpečnej, zdravej a vzdelanej krajiny. Kazachstan má dobré vyhliadky rozvoja, najmä vďaka obchodu s nerastnými surovinami, osobitne ropou. Bude však záležať na tom, ako krajina využije iniciatívy na vytváranie priaznivých podmienok pre diverzifikáciu ekonomiky. V súvislosti s prijatou stratégiou „Kazachstan – 2050“, vyhlásenou prezidentom N. Nazarbajevom 14. decembra 2012 v rámci smerovania ekonomickej politiky štátu základným cieľom je, aby krajina do roku 2050 patrila do prvej tridsiatky najvyspelejších ekonomík sveta. Prezident N. Nazarbajev počas svojho príhovoru k občanom Kazachstanu zo dňa 11. Novembra 2014 vyhlásil novú hospodársku politiku krajiny, "Nurly Žol" (Svetlá cesta), ktorá vymedzuje strategické úlohy a smerovanie krajiny na nasledujúce obdobie. Nariadil vláde uvoľniť prostriedkov z Národného fondu Kazachstanu kam boli smerované príjmy z predaja nerastných surovín. Každoročne v období 2015-2017 má byť uvoľnených do 3 mld. USD na realizáciu zmien v hospodárstve. Prostriedky sú určené na rozvoj dopravnej, energetickej, priemyselnej a sociálnej infraštruktúry. Pilierom novej hospodárskej politiky bude plán infraštruktúrneho rozvoja ktorý predpokladá: Rozvoj dopravno–logistickej infraštruktúry v rámci formovania makroregiónov, ktoré majú byť spojené s hlavným mestom cestnou, železničnou a leteckou dopravou; Rozvoj priemyselnej infraštruktúry; Rozvoj energetickej infraštruktúry, výstavba vedenia vysokého napätia s cieľom prepojenia energeticky proficitných severných a deficitných južných regiónov; Modernizácia komunálnej infraštruktúry, na ktorú má byť ročne určených 200 mld. KZT; Skvalitnenie bytového fondu formou výstavby nájomných bytov pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ako doplnok k už existujúcim spôsobom podpory výstavby bytov; Rozvoj sociálnej infraštruktúry; Podpora malého a stredného podnikania, s cieľom dosiahnuť jeho podiel na tvorbe HDP 50%; Ostatný ekonomický vývoj Najdôležitejšou udalosťou v aktuálnom roku sa stal vznik Eurázijskej ekonomickej únie 1. januára 2015, ktorej sa krajina stala zakladajúcim členom. Hospodársky rast sa v Kazachstane v roku 2015 na 1,3%. Domáci dopyt bol ovplyvnený poklesom domácej kúpnej sily a spotrebiteľskej dôvery, čo bolo následkom devalvácie národnej meny o cca 35% do konca roku 2015. Správanie investorov bolo ovplyvnené celkovou politicko-ekonomickou situáciou v regióne, poklesom svetových cien ropy a všeobecnými očakávaniami ďalšieho oslabenia kurzu tenge. Zhoršenie platobnej bilancie krajiny v roku 2015 bolo spôsobené poklesom dopytu po kazašských tovaroch zo strany Ruska a Číny. Pokles svetových cien ropy a následný pokles štátnych príjmov prinútil prijať vedenie krajiny zapovedajúce opatrenia.
Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2015 boli znížené o 3,3 mld. USD, keď boli odsunuté neprioritné investičné výdavky a zmrazený rast miezd vo verejnom sektore do 1. Januára 2016. S cieľom stimulácie ekonomiky boli zároveň spustené ekonomické programy financované z národného ropného fondu. V apríli 2015 sa v krajine uskutočnili predčasné prezidentské voľby, na ktorých bolo potvrdené zotrvanie N. Nazarbajeva vo funkcii prezidenta. Vo svojom inauguračnom príhovore ohlási plán uskutočnenia piatich inštitucionálnych reforiem zameraných na: a) skvalitnenie verejných služieb; b) zlepšenie podnikateľského prostredia; c) zabezpečenie právneho štátu a ochrany súkromného vlastníctva; D) upevnenie jednoty krajiny E) vytvorenie štátu zodpovedajúceho sa občanom.
Hlavné ekonomické údaje (údaje ku koncu roku 2015) HDP 231,3 mld. USD Rast HDP v % 1,3 % HDP na obyvateľa PPP 23 266 USD Bežný účet % k HDP +3,2% Oficiálne Devízové rezervy 21,5 mld. USD Hodnota národného ropného fondu 73,6 mld. USD Vládny dlh % k HDP 15,1% Deficit štátneho rozpočtu -2,1 % Inflácia 12,8 % Objem PZI v roku 2015 30,4 mld. USD Nezamestnanosť 5,2 % Priemerná mzda 725 USD Zdroj: IMF, Štatistický úrad Kazachstanu
Inflácia za 01-11/2015
b) Hlavné odvetvia hospodárstva Export ropy a plynu
Podľa štatistickej ročenky spoločnosti BP „World energy report“ z roku 2013 mal Kazachstan overené zásoby ropy v objeme 3,9 miliárd ton a ťažil 1,7 mil. barelov ropy denne, čo sú 2,0 svetovej produkcie. Overené zásoby zemného plynu predstavujú 1,3 bln. m3 a zabezpečoval ťažbu 19,7 mld. m3 komerčného plynu ročne. Ročná ťažba ropy je približne 80 mil. t. Jej zvýšenie je možné očakávať až po začiatku odloženej komerčnej ťažby na ropnom poli Kašagan v roku 2017. Export ropy pre Kazachstan predstavuje hlavný zdroj príjmov do štátneho rozpočtu a zabezpečuje ekonomický rast krajiny. Zisk z predaja ropy sa kumuluje v Národnom fonde a nie je priamym príjmom štátneho rozpočtu. Farebná metalurgia Výroba a export farebných kovov je druhým najvýznamnejším článkom príjmov z vývozu Kazachstanu. Podiel farebnej metalurgie na celkovom objeme priemyselnej výroby Kazachstanu prevyšuje 12 %. V krajine sa ťaží a spracováva meď, olovo, zinok, titán, horčík, vzácne kovy. Kazachstan je významným exportérom rafinovanej medi (2,3 % podiel na svetovej výrobe). Kazachstan je na treťom mieste v ťažbe zlata medzi krajinami SNŠ (173 nálezísk zlata). Je najväčším producentom volfrámu. Čierna metalurgia Kazachstan je na 8. mieste v svetových zásobách železnej rudy (8,7 mld. t, t.j. 6 % zo svetových zásob). Vyše 70 % vyťažených rúd čiernych kovov sa exportuje. Najvýznamnejším podnikom čiernej metalurgie kombinát „ArcelorMittal Temirtau“, ktorý vyrába a exportuje široký sortiment výrobkov zo železa a ocele. Kazachstan má tiež bohaté zásoby chrómových rúd, na báze, ktorých pôsobí niekoľko fero-zliatinových závodov. Chemický a petrochemický priemysel V rámci tohto odvetvia sa v Kazachstane vyrábajú plasty, chemické vlákna a nite, karbid vápnika, hydroxidu sodného ap. V Kazachstane fungujú 3 rafinérie vyrábajúce automobilový benzín, naftu, vykurovacie oleje, letecký benzín, bitúmeny a ďalšie petrochemické výrobky. V Taraze funguje kombinát na spracovanie fosforitových rúd, ktorý vyrába žltý fosfor (90 % produkcie bývalého ZSSR), minerálne hnojivá a syntetické čistiace prostriedky. Strojárstvo Podiel strojárstva na priemyselnej výrobe Kazachstanu predstavuje 5 %. Strojárske podniky v Kazachstane vyrábajú: lokomotívy a vagóny (Astana), sústruhy (Almaty), akumulátory (Taldykorgan), čerpadlá(Astana), röntgenové zariadenia (Aktobe). V KZ sa intenzívne rozvíja automobilová výroba. V krajine sa montuje viac ako 20 modelov automobilov rôznych značiek. Svoje investičné zámery oznámili ruské a čínske automobilky. V roku 2013 sa v KZ zmontovalo 37 741 automobilov. V súčasnosti sa KZ snaží získať zahraničné investície do oblasti strojárstva, najmä v oblastiach výroby zdravotníckeho zariadenia, poľnohospodárskej techniky, dieselových motorov, potravinárskeho priemyslu, elektrických motorov a pod. Výroba stavebných materiálov Podiel výroby stavebných materiálov na priemyselnej výrobe Kazachstanu predstavuje 2 %. Vyrába sa cement, eternit, azbesto-cementové rúry, mäkké krytiny, linoleum, dlažby a obklady, panely, konštrukcie ap. V krajine je dostatok surovín na výrobu stavebných materiálov. Okrem toho sú tu zásoby využiteľných odpadových materiálov (popol z metalurgickej a chemickej výroby, popol z tepelných elektrárni a pod.). Doprava Vzhľadom na svoju geografickú polohu má Kazachstan významný transportný potenciál. V Kazachstane je 14,4 tis. km železníc, 151,4 tis. km automobilových ciest a 4 tis. km splavných riek. Výstavbou železničného pohraničného prechodu „Dostyk“ na hranici s Čínou a otvorením železničného spojenia medzi Turkménskom a Iránom sa dosiahlo železničné spojenie cez Kazachstan medzi čínskymi prístavmi na brehu Tichého oceánu a prístavmi v Stredozemnom mori a Perzskom zálive. Námorná a riečna doprava je založená na prepojení
Kaspického mora cez ruské rieky – na Čierne a Baltické more. Národnou leteckou spoločnosťou je Air Astana (50 % účasť britského kapitálu). Poľnohospodárstvo Poľnohospodárstvo je významných ekonomickým odvetvím Kazachstanu. Na severe sa pestujú obilniny, slnečnica, repka, ľan a na juhu bavlník, ryža, tabak, cukrová repa a teplomilné ovocie.
c) Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch
ADB, CICA, CIS, CSTO, EAEC, EAPC, EBRD, ECO, EITI (kandidátska krajina), FAO, GCTU, IAEA, IBRD, ICAO, ICC (NGOs), ICRM, IDA, IDB, IFAD, IFC, IFRCS, ILO, IMF, IMO, Interpol, IOC, IOM, IPU, ISO, ITSO, ITU, MIGA, NAM (pozorovateľ), NSG, OAS (pozorovateľ), OIC, OPCW, OSCE, PFP, SCO, UN, UNCTAD, UNESCO, UNIDO, UNWTO, UPU, WCO, WFTU (NGOs), WHO, WIPO, WMO, WTO OSN (pozorovateľ), ZC. WTO – od 1996 má Kazachstan štatút pozorovateľa, vstup sa plánoval na druhý polrok 2007, ale rokovania boli prerušené v súvislosti so vznikom Colnej únie medzi Ruskom, Kazachstanom a Bieloruskom (od 1.1.2010). Prístupový proces bol ukončený v decembri 2015 a na zasadnutí 9. MK WTO bol KZ oficiálne prijatý za stáleho člena tejto organizácie. Colná únia medzi RF, Bieloruskom a Kazachstanom, podpis zmluvy 6.10.2007. Оd 1.7.2011 sa vytvoril Jednotný ekonomický priestor (zrušenie kontroly tovarov na vnútorných hraniciach členských štátov - od 1.1.2012 voľný pohyb kapitálu, služieb, osôb). Od 01/2015 bola colná únia pretransformovaná na Eurázijskú Ekonomickú Úniu. Viac na http://www.eaeunion.org/ .
II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA ___________________________________________________________________________ a) Podnikateľská legislatíva FORMA ORGANIZÁCIE PODNIKATEĽSKEJ ČINNOSTI V KAZACHSTANE Zahraničné spoločnosti, ktoré začínajú činnosť na kazašskom trhu sa registrujú buď, ako štruktúrne filiálky a zastúpenia alebo dcérske spoločnosti. Štruktúrne filiálky a obchodné zastúpenia V súlade so zákonmi Kazachstanu štruktúrne filiálky a zastúpenia nie sú právnickými osobami, sú súčasťou štruktúry právnickej osoby, ktorá sa nachádza na inom mieste. Rozdiel medzi zastúpením a filiálkou je nasledovný: • zastúpenie realizuje len funkcie zastúpenia a ochranu záujmov právnickej osoby, realizuje obchody a iné právne akty iba v mene právnickej osoby, • filiálka realizuje všetky alebo časť funkcií právnickej osoby, ktorá ho založila, vrátane funkcií zastúpenia. Dcérska spoločnosť Je právnická osoba zaregistrovaná v Kazachstane. Tradične majú dcérske spoločnosti formu akciovej spoločnosti (АО) alebo spoločnosti s ručením obmedzeným (TOO). Akciová spoločnosť Minimálny základný kapitál potrebný pri založení akciovej spoločnosti je 50 000 MRP (minimálny rozpočtový ukazovateľ, výšku stanovuje Národná banka Kazachstanu), momentálne zhruba 500 000 USD. Akciová spoločnosť je povinná každoročne zverejňovať finančné bilančné výkazy, výkazy o ziskoch a strate. Spoločnosť s ručením obmedzeným. Je najrozšírenejšou formou právnickej osoby v Kazachstane. V prípade, že neexistuje nevyhnutnosť ochrany záujmov zahraničného minoritného akcionára vo vzťahu k miestnym majoritným akcionárom, prísnej kontroly činnosti manažérov a rýchleho predaja záujmov (balík akcií) v spoločnosti, odporúča sa zaregistrovať firmu ako s.r.o. Spoločnosť s, r.o. nemusí
zverejňovať svoje finančné bilancie. Minimálny základný kapitál je 100 MR (minimálny rozpočtový ukazovateľ, výšku stanovuje Národná banka Kazachstanu).
b) Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce V rámci Ministerstva priemyslu a nových technológií RK pôsobí Národná agentúra pre export a investície KaznexInvest, a.s. (www.kaznexinvest.kz). Poisťovaním exportných operácií a investícií sa zaoberá KazExportGarant (www.keg.kz).
c) Verejné obstarávanie Zadávanie verejných zákaziek na práce, dodávky tovaru a služieb zo strany štátnych orgánov, štátnych podnikov a súkromných právnických osôb, kde má štát aspoň 50 % akcií a ich pobočiek je regulované zákonom o verejnom obstarávaní č. 303-III z roku 2007. Novelizácia zákona z roku 2008 vylúčila z jeho pôsobnosti Národné holdingové spoločnosti, Národné správcovské spoločnosti, Národné a ich pridružené spoločnosti (tieto subjekty musia nakupovať tovar, stavebné práce a služby v rámci samostatných pravidiel schválených fondom národného blahobytu " Samruk - Kazyna ". Vo väčšine aspektov sú pravidlá „Samruk – Kazyna“ podobné s pravidlami štátneho verejného obstarávania). Od roku 2012 sa uskutočňujú verejné obstarávania najmä v elektronickej forme od zverejnenia, predloženia ponúk až po ich vyhodnotenie. Na účasť v obstarávaní je preto potrebné získať elektronický kľuč k portálu verejného obstarávania www.goszakup.gov.sk, čo je pre zahraničné spoločností komplikovaný proces. Zároveň s elektronickou formou niektoré obstarávania stále prebiehajú v papierovej forme, kde je priama účasť zahraničných subjektov výrazne jednoduchšia Pre slovenských záujemcov je vhodné, aby sa uchádzali v spolupráci alebo cez miestneho partnera, ktorý má skúsenosti s dodávkami pre štátne organizácie. Priebeh verejného obstarávania: Zverejnenie oznámenia o plánovanom nákupe, Predloženie ponúk, Úhrada zábezpeky, Vyhodnotenie ponúk, Podpis zmluvy. Všeobecné kvalifikačné podmienky: Potenciálny dodávateľ nemá daňové podlžnosti viac ako tri mesiace po splatnosti a nie je predmetom konkurzu alebo likvidácie. Špeciálne kvalifikačné požiadavky: Osobitné požiadavky stanovuje objednávateľ pre každý prípad samostatne a môžu obsahovať požiadavky na materiálne, finančné, ľudské zdroje atď. Potenciálny zahraničný dodávateľ musí predložiť identické dokumenty ako domáci záujemca. Dokumenty zahraničnej spoločnosti musia byť notársky overené a apostilované. Všetky dokumenty v inom ako kazašskom alebo ruskom jazyku musia byť doplnené o overený preklad do ruského alebo kazašského jazyka. Verejné obstarávanie je možné uskutočniť nasledovnými spôsobmi: tender – preferovaná forma, nákup od jedného dodávateľa - v niektorých prípadoch, napríklad ak sa vyhlásený tender neuskutočnil, výber na základe cenových ponúk,
nákup na burze, elektronické aukcie.
Pri účasti vo výberovom konaní majú kazašské spoločnosti prednosť pred zahraničnými na základe pravidla o kazašskom obsahu. Zodpovednou inštitúciou za verejné obstarávanie je Výbor pre finančnú kontrolu Ministerstva financií. V KZ zatiaľ neexistuje samostatný úrad pre verejné obstarávanie. Výbor vedie evidenciu inštitúcií, ktoré sú povinné riadiť sa pri obstarávaní zákonom o verejnom obstarávaní. Obstarávania sú v Kazachstane zverejňované na webových stránkach: www.goszakup.gov.kz – Centrálny portál verejného obstarávania. new.reestr.nadloc.kz- Obstarávanie v rámci fondu Samruk-Kazyna. tender.sk.kz- Obstarávanie spoločnosťami z ťažobného sektora.
d) Zmluvná základňa v hospodárskej oblasti
Zmluva medzi Slovenskou republikou a Kazašskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku ( 12.7.2008, č.257/2008 Z.z.), Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o medzinárodnej cestnej doprave (Bratislava, 31. mája 2004, č. 248/2005 Z.z.), Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o hospodárskej a vedecko-technickej spolupráci – platnosť od 7.3.2013.
III. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM ___________________________________________________________________________ a) Priame zahraničné investície: Celkový objem PZI do Kazachstanu za 20 rokov nezávislosti dosiahol 184 mld. USD, v roku 2015 dosiahol 25 mld. USD. Zdroj: www.invest.gov.kz
Najväčšími investormi v ropnom a plynárenskom odvetví v Kazachstane sú Holandsko, USA, V. Británia, Francúzsko, Turecko, Taliansko, Nórsko a Nemecko. Investičné prostredie v Kazachstane je priaznivé vďaka politickej stabilite a ekonomickému rastu. Ústavou Kazachstanu a ďalšími normatívnymi dokumentmi sa garantujú práva investorov. Existujú garancie využitia ziskov, konkrétne garancie pri zoštátnení, garancie uverejňovania činnosti štátnych orgánov vo vzťahu k investorom, garancie právnej ochrany činnosti investorov na teritóriu Kazachstanu. Okrem toho Kazachstan ratifikoval Soulskú konvenciu o vytvorení Rôznorodej agentúry ochrany investícií (1985) a tiež Moskovskú konvenciu o ochrane práv investorov (1997). Kazachstan sa takisto pripojil ku konvencii o regulácii investičných sporov medzi krajinami a fyzickými a právnymi osobami (ICSID) (1965), ktorá tvorí Medzinárodné centrum regulácie investičných sporov. Kazachstan uzavrel vzájomné dohody o ochrane investícií s USA, V. Britániou, Francúzskom, Tureckom, Tadžikistanom, Bulharskom, Kuvajtom, Belgicko - Luxemburským ekonomickým zväzom, Ruskom, Indiou, Švajčiarskom, Mongolskom, Poľskom, Českou republikou, Saudskou Arábiou, Talianskom, Maďarskom, Egyptom, Rakúskom, Lotyšskom a inými krajinami (celkovo s 37 krajinami). Dohoda o ochrane investícií medzi Slovenskou republikou a Kazachstanom, zatiaľ nebola Kazachstanom ratifikovaná. Základným normatívnym dokumentom, ktorý reguluje vzťahy spojené s investíciami v Kazachstane, je zákon z 8. januára 2003 „O investíciách“, ktorý obsahuje: • garancie práv investorov, • garancia právnej ochrany činnosti investorov na teritóriu Kazachstanu,
• garancie využitia ziskov, • riešenie sporov. Štátna podpora investícii V súlade so zákonom "o investíciách" investor môže získať: 1. Investične stimuly (vrátane priority investičných projektov): oslobodenie od cla na dovoz zariadení, súčiastok a náhradných dielov a surovín; hmotné granty v objeme nie viac ako 30% z celkových investícií do fixných aktív (pozemkov, budov, strojov a zariadení, počítače, meracie a kontrolné prístroje a zariadenia, vozidiel, priemyselné a domáce spotrebiče). 2. Stimuly pre prioritné investičné projekty *: daňové stimuly: sadzba dane z príjmov právnických osôb - 0% po dobu 10 rokov; pozemková daň - 0% po dobu 10 rokov; daň z nehnuteľností - 0% 8 rokov; úhrada investičných nákladov do výšky 30%, pri stavebných a montážnych prác a nákupe zariadení po uvedení do prevádzky; Záruka stability právnych predpisov: týka sa daňovej legislatívy a zamestnávania zahraničnej pracovnej sily; * Kritériá pre prioritné investičné projekty: Prioritnými sú projekty z nasledujúcich oblastí: 1. metalurgia; 2. petrochémia a spracovanie ropy; 3. potravinársky sektor; 4. chemický segment; 5. strojárenstvo; 6. výroba stavebných materiálov. Jedná sa o projekt novovytvorenej právnickej osoby s minimálnou výškou investície 20 mil. USD. Špeciálne ekonomické zóny V prípade investície v niektorej zo Špeciálnych ekonomických zón sú investorovi poskytované nasledovné výhody: oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb (DPPO); oslobodenie od dane z pozemkov; oslobodenie od dane z nehnuteľností; oslobodenie od dane z pridanej hodnoty (DPH), v prípade, že tovar je plne využitý vo výrobnom procese v ŠEZ. Na obdobie 10 rokov je investorovi poskytovaný bezplatný pozemok. Zoznam existujúcich ŠEZ: ŠEZ "Astana - Nové mesto" v Astane (ľahký priemysel, automobilový priemysel, letectvo, chemický priemysel); ŠEZ "Morský prístav Aktau" v Mangistauskej oblasti (ľahký priemysel, chemický priemysel, hutníctvo);
ŠEZ "Park informačných technológií" v Almaty (prístroje); ŠEZ "Ontүstіk" v Juhokazašská oblasť (ľahký a textilný priemysel); ŠEZ "Národný priemyselný petrochemický technopark“ v Atyrauskej oblasti (petrochémia); ŠEZ "Burabay" v Akmolinskej oblasti (cestovný ruch); ŠEZ "Pavlodar" v Pavlodare (chemický a petrochemický priemysel); ŠEZ "Saryarka" v karagandskej oblasti (hutníctva a strojárstvo); ŠEZ "Chorgos - východná brána" v Almatinskej oblasti (logistika); ŠEZ "Chemický park Taraz“ v meste Taraz (chemický priemysel).
b) Energetická politika krajiny Kazachstan je krajina bohatá na energetické suroviny (uhlie, ropa, plyn, urán), z ktorých významné množstvá aj vyváža, a to najmä do Európy, Ruska a Číny. Vzhľadom k rozsiahlemu teritóriu časť ropy dováža z RF pre svoj petrochemický kombinát v Petropavlovsku. V oblasti ťažby ropy a plynu aktívne pôsobia zahraničné spoločnosti Shell, ENI, Chevron i miestny KazMunajGaz. Výroba elektrickej energie je v prevažnej miere zabezpečovaná v tepelných elektrárňach, spaľovaním čierneho a hnedého uhlia. V súčasnosti spotreba elektrickej energie v Kazachstane predstavuje 86-88 mld. kWh ročne a predpokladá sa, že v r. 2015 by mala dosiahnuť 103 mld. kWh. Vzhľadom k očakávanému zvýšeniu potreby sa začalo s výstavbou tepelnej elektrárne na Balchaši (1320 MW), Mojnakskej vodnej elektrárne (300 MW) a dostavbe energetických blokov na elektrárňach na severe Kazachstanu s kapacitou 875 MW. Okrem toho Kazachstan plánuje výstavbu jadrovej elektrárne, využívať slnečnú, veternú a geotermálnu energiu. Energetický mix Kazachstan je vzhľadom na svoje obrovské zásoby uhľovodíkov orientovaný hlavne na využívanie vlastných energetických zdrojov. S ohľadom na svoju rozlohu a nerovnomerné rozloženie zdrojov výroby a spotreby energie rieši hlavne vzájomné energetické prepojenie týchto regiónov. Podiel energetických nosičov na celkovej spotrebe energií v KZ (v percentách) 2015 Zemný plyn 31,2 Ropa 17,2 Uhlie 50,6 Obnoviteľné zdroje 1 Podiel na celkovej výrobe elektrickej energie 2015 Uhoľné elektrárne 73,2 Elektrárne na zemný plyn 18,4 Obnoviteľné zdroje 8,4 Potenciál rozvoja spolupráce: KZ aktuálne nie je pre SR zdrojom energetických surovín, avšak v budúcnosti môže byť alternatívou aj v súvislosti s ponukou RU na využívanie ropovodu Družba pri exporte ropy do krajín centrálnej Európy. V prípade vybudovania ropovodu Bratislava-Schwechat by jedným zo zdrojov mohla byť aj KZ ropa. Najperspektívnejšou oblasťou sa javí spolupráca pri modernizácii a budovaní nových zdrojov elektrickej energie. Jedná sa o výstavbu tepelných elektrární a alternatívnych zdrojov a zvyšovaní efektivity existujúcej energetickej infraštruktúry. Priority energetickej politiky KZ
zabezpečenie energetickej bezpečnosti krajiny, zvýšením sebestačnosti v energetických zdrojoch a produktoch palivo-energetického komplexu; posilnenie geopolitického vplyvu v regióne, pokrytím zvyšujúceho sa dopytu po energiách regionálnych ekonomík; rozvoj hospodárskeho potenciálu krajiny: o rozvoj vedeckého potenciálu; o zavádzanie nových technológií; o zlepšenia bezpečnosti a spoľahlivosti elektrických zariadení a energetických zariadení; intenzívny rozvoj palivového a energetického sektora s využitím technológie XXI storočia: aktívne zapojenie do energetickej bilancie obnoviteľných zdrojov energie a alternatívnych zdrojov energie; zvyšovanie efektívnosti využívanie energetických zdrojov a energetickej účinnosti.
Energetická bezpečnosť KZ Kazachstan má dostatok energetických zdrojov nielen na pokrytie svojich vlastných potrieb ale je aj ich významným exportérom. Z pohľadu energetickej bezpečnosti je pre krajinu potrebné vyriešiť závislosť od importu hotových ropných produktov ako benzín a nafty nakoľko každoročne vzniká ich krátkodobý deficit. Taktiež zásobovanie plynom južných oblastí KZ je ovplyvnené nespoľahlivosťou dodávok plynu z Uzbekistanu v prípade chladného počasia a zvýšenej spotreby v Uzbekistane. Priority zabezpečenie energetickej bezpečnosti modernizácia spracovateľských kapacít s cieľom plne pokryť domácu spotrebu benzínu a nafty; prepojenie energetických zdrojov plynu a elektrickej energie s miestami jej spotreby a zníženie závislosti na importe (Import ropy, plynu a elektrickej energie je realizovaný formou swopových operácii so susednými krajinami z dôvodu neexistencie alebo nízkej kapacity prepravných kapacít, nie z nedostatku vlastných zdrojov); modernizácia a výstavba nových zdrojov elektrickej energie. c) Veda, výskum a vývoj, inovácie Ústredným orgánom štátnej správy Kazašskej republiky, zodpovedným za vedu, výskum, vývoj a inovácie je Ministerstvo priemyslu a nových technológií . Základným právnym dokumentom v oblasti inovačného rozvoja je Zákon z 23.3.2006 „O štátnej podpore inovačnej činnosti“, ktorý bol upravený zákonom z 30.3.2009. Na podporu inovačného rozvoja boli vytvorené štátne akciové spoločnosti: „Národný inovačný fond“, „Fond vedy“, „Centrum inžinierstva a transferu technológií“, „KazAgroinovacia“. Rozvoj inovačnej ekonomiky pokračoval v zmysle prijatého Štátneho program „Urýchleného priemyselno-inovačného rozvoja na roky 2010-2016“. Týka sa 7 hlavných smerov ekonomiky: rozvoj agro-potravinárskeho komplexu, metalurgie, spracovania ropy, energetiky, chémie a farmaceutiky, priemyslu stavebných materiálov, dopravy a komunikácií. K tomu boli doplnené – strojárenstvo, uránový a ľahký priemysel, cestovný ruch a vesmír. Centrum inžinierstva a transferu technológií vytvorilo 4 regionálne technologické parky prvoradého významu: technopark „UniScienTech“ v Karagande, technopark „Algoritm“ v Uraľsku, „Almatsky regionálny technopark“, technopark Kazašskej národnej technickej univerzity K. Satpajeva v Almaty. „Severo-kazašský regionálny technopark Kyzylžar“ v Petropavlovsku, „Regionálny technopark v Južno-kazašskej oblasti“ v Šymkente, „Východo-kazašský regionálny technopark Altaj“ v Usť-Kamenogorsku.
IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY ___________________________________________________________________________ a) Dovozný a vývozný režim, obchodná prax Dovozný a vývozný režim sú pokrývané legislatívou Colnej únie a od 1. januára 2015 legislatívou Eurázijskej ekonomickej únie. Colné sadzby určuje jednotný colný sadzobník colnej únie, aktuálne sadzby je možné nájsť na stránke www.keden.kz. Na importované suroviny alebo materiály, ktoré sú určené na priemyselné spracovanie, s výnimkou surovín a materiálov podliehajúcich spotrebnej dani, sa môže poskytovať odklad alebo splátková platba, na dobu do 3 mesiacov odo dňa registrácie nákladnej colnej deklarácie. Klasifikácia tovarov Kazachstan je členom Eurázijskej Ekonomickej Únie a používa Spoločný colný kódex, viď www.tsouz.ru alebo www.keden.kz Na uvedenej stránke je možné vyhľadať aktuálne colné sadzby pre jednotlivé colné skupiny tovarov.
b) Základná štatistika zahraničného obchodu V roku 2015 zahraničný obchod Kazachstanu poklesol o 10,5 % a dosiahol 119,5 mld. USD. Pokles obratu bol nižším exportom spôsobený nižšími svetovými cenami na tovary a zároveň aj poklesom importu do Kazachstanu. Export medziročne klesol o 7,6% a dosiahol 78,2 mld. USD. Import klesol o 15,6 % na 41,2 mld. USD. Prebytok zahraničného obchodu z dôvodu výraznejšieho medziročného poklesu importu sa však zvýšil z 33,7 mld. na 37 mld. USD.
c) Tovarová štruktúra zahraničného obchodu v členení vývoz/dovoz V Kazašskom exporte v roku 2015 zaberal tradične najvýznamnejší podiel export surovín najmä ropy a kovov, podiel ktorých predstavoval 89,9% z celkového exportu krajiny. V Kazašskom importe v roku 2015 najvýraznejší podiel predstavovali stroje, zariadenia a dopravné prostriedky 43,66%. Podiel ostatných tovarov bol nasledujúci: chemická produkcia 14,01%, produkcia živočíšneho a rastlinného pôvodu, potraviny 10,48%, kovy a výrobky z nich 10,31%, palivo energetická produkcia 5,59 %.
d) Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu vývoz/dovoz Hlavnými importérmi tovarov z Kazachstanu v roku 2015 boli: Rusko 41,0%, Taliansko 20,5%, Čína 12,5%, Holandsko 11,2%,. Najdôležitejšími partnermi vyvážajúcimi do Kazachstanu: Rusko 33,3%, Čína 17,9%, Nemecko 5,6%, USA 4,8%.Ukrajina 2,9%. e) Vývoj zahraničného obchodu so SR za posledných päť rokov v tis. EUR (vývoz/dovoz) 2010
2011
2012
2013
2014
2015
Export
32 616
51 641
58 251
81 048
91 553
35 565
Import
18 371
14 934
14 754
13 553
6 751
6 300
Obrat
50 987
66 575
73 005
94 601
98 304
41 865
Bilancia
14 245
36 707
43 497
67 495
84 802
29 165
Zdroj: MH SR
V oblasti zahraničného obchodu dosahuje SR s Kazachstanom pravidelne prebytok. Kladné saldo vzájomného obchodu je ovplyvnené tým, že Kazachstan nie pre SR významným
zdrojom energetických surovín akým je pre iné krajiny EÚ. Slovenský export do KZ je diverzifikovaný a predstavuje prierez hlavných odvetví slovenského hospodárstva s postupným výrazným zvyšovaním podielu automobilového priemyslu. V roku 2014 pokračoval nárast exportu vozidiel. V roku 2015 sa podiel automobilového priemyslu na slovenskom exporte ešte zvýraznil, a zodpovedal za viac ako polovicu celkového exportu SR (KIA). Import z KZ zostáva obmedzený prakticky len na nerastné palivá a železo. Tovarová štruktúra importu/exportu Export zo SR (do KZ) v roku 2015 tvorili: vozidlá iné ako koľajové 51,95%, stroje a mechanické zariadenia 20,79%, elektrické stroje a zariadenia 9,49%, optické nástroje a prístroje 5,13%, papier a lepenka 3,07%, nábytok a svietidlá 1,59%, a ďalšie výrobky. Import do SR (z KZ) v roku 2015 tvorili prakticky len nerastné palivá a minerálne oleje (98,43%), ostatné položky predstavujú zanedbateľný podiel. Tovarová štruktúra exportu SR do Kazachstanu v roku 2015 je dostupná na www.susr.sk .
V. MARKETINGOVÁ STRATÉGIA ___________________________________________________________________________ a) Obchodné zvyklosti v teritóriu Obchodná prax. Z historických a kultúrnych dôvodov je obchod v Kazachstane založený v prvom rade na osobných vzťahoch, preto nájdenie vhodného partnera s dostatočnými kontaktmi je kľúčovou podmienkou pre úspešné presadenie sa na miestnom trhu. Niektoré spoločnosti pokrývajú Kazachstan zo svojho zastúpenia, prípadne partnerov v Rusku, avšak prítomnosť predstaviteľa na mieste je rozhodujúca. Zodpovedný miestny distribútor vie najlepším spôsobom riešiť administratívu spojenú s importom tovaru, marketing, a zabezpečovať servis. V prípade dodávok v rámci verejného obstarávania sa bez miestneho partnera prakticky nedá zaobísť. Platobné podmienky sú v princípe v súlade s bežnou európskou obchodnou praxou. V princípe je obchodná prax európska. Platba má rôzne varianty: napr. 100 % platba vopred oproti bankovej garancii, čiastočná platba vo výške 10 až 30 percent oproti garancii, zvyšných 70 percent akreditív, a pod. S ohľadom na nedávnu jednorazovú devalváciu miestnej meny, možného jej ďalšieho oslabenia sa odporúča zabezpečiť sa proti kurzovému riziku zodpovedajúcimi bankovými produktmi, prípadne komerčné zmluvy doplniť o mechanizmus krytia kurzového rizika. Klasifikácia tovaru a kvalitatívne požiadavky. Klasifikácia tovaru prebieha podľa medzinárodnej klasifikácie. Podľa kazašských noriem musí mať každý tovar miestny certifikát, ak má tovar certifikát RF je jednoduchšia procedúra vydania certifikátu KZ, ako keď má tovar iba slovenský, respektíve európsky certifikát. Balenie a doprava. Balenie podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa (1999). Doprava: kamiónová, zo SR trvá cca 10 dní, je drahšia ako železničná. Železničná doprava trvá 2 - 4 týždne. Označovanie tovaru. Detaily o označovaní reguluje nariadenie Vlády Kazašskej republiky č.: 277 z 21.03.2008. Tovar musí byť označený etiketou v ruskom a štátnom (kazašskom) jazyku, etiketa môže byť nalepená.
b) Vyhodnotenie odbytových možností SR Perspektívy pre rozvoj vzájomných obchodných vzťahov určuje Strategický plán rozvoja Kazachstanu prijatý v roku 2010 platný na obdobie do roku 2020 a tiež legislatívne úpravy zamerané na využitie prírodného bohatstva krajiny. Plán predpokladá ekonomickú diverzifikáciu a uprednostňovanie nasledovných priorít: spracovanie ropy, budovanie infraštruktúry v sektore ropy a plynu, metalurgia, výroba hotových hutníckych výrobkov, farmaceutický priemysel, obranný priemysel, potravinárstvo, stavebníctvo a výroba stavebných materiálov, energetika, doprava a telekomunikácie. V roku 2014 bol schválený nový plán priemyselného rozvoja na obdobie 2015-2019, ktorý predpokladá výrazné investície do rozvoja priemyslu. Uvedené plány vlády Kazachstanu, podľa ktorých má byť do roku 2020 zvýšený podiel nesurovinového exportu z 10% do 75% si vyžadujú masívne investície, s cieľom modernizácie technologickej a priemyselnej základne. V tejto oblasti sa vytvára priestor pre slovenské spoločnosti v dodávkach technologických zariadení. Podnikateľské subjekty zo SR, môžu realizovať v Kazachstane projekty týkajúce sa rozvoja a modernizácie infraštruktúry (železnice, rozvodné energetické siete, dopravné komunikácie). V období najbližších troch rokov 2015-2017 sú plánované významné investície na rozvoj dopravnej infraštruktúry financované zo zdrojov medzinárodných finančných investícii, ako aj uvoľnením prostriedkov z Národného (ropného) fondu. Zaujímavé sú takisto investičné projekty výstavby malých vodných elektrární, tepelných elektrární a všeobecne projektov v energetike. Spoločné podniky, zamerané napríklad na finálnu montáž strojov, môžu v značnej miere upraviť v pozitívnom pláne percentuálnu výšku slovenského exportu do Kazachstanu. Zaujímavá oblasť pre slovenské spoločnosti je strojárstvo, stavebné materiály, dopravné a logistické služby, polygrafia, baliarenské stroje, spracovanie poľnohospodárskych produktov, ale aj inovatívne oblasti (solárne kolektory, veterné elektrárne, čističky vôd, likvidácia odpadu). Vzhľadom k zákonnej úprave o „kazašskom obsahu“ (podľa platnej legislatívy sa pri verejných obstarávaniach, obstarávaní spoločností s väčšinovým podielom štátu alebo štátneho fondu Samruk-Kazyna, ako aj pri investíciách v oblasti ťažby nerastných surovín uprednostňuje tovar kazašského pôvodu, resp. sa stanovuje jeho minimálny podiel na investícii) bude čím ďalej zložitejšie presadiť sa podnikateľským subjektom priamymi dodávkami hotovej produkcie. Jedným zo spôsobov ako môžu slovenské spoločnosti riešiť vzniknutú situáciu, a naopak využiť ju vo svoj prospech je vytváranie spoločných podnikov s kazašským partnerom pri dodávkach výrobných technológií, keď sa časť výroby presunie na územie Kazachstanu. Vytváranie výrobných prevádzok v Kazachstane je potrebné vnímať ako spôsob prieniku na miestny trh a s ohľadom na členstvo krajiny v Eurázijskej ekonomickej únii aj trh prihraničných oblastí RU. Najvýznamnejšie importné komodity Kazachstanu a potenciál exportu slovenských firiem: Perspektívy pre slovenské firmy: Chemické a farmaceutické výrobky Perspektívy pre slovenské firmy: v dodávkach farieb a lakov, v dodávkach antibiotík a liekov, aj veterinárnych, v dodávkach hnojív a prostriedkov na ochranu rastlín Drevo, drevené výrobky, papier, polygrafické výrobky Perspektívy pre slovenské firmy: v skupine drevo a drevené výrobky sú odbytové možnosti v oblasti OSB a QSB dosiek/drevoštiepkové dosky/, laminátových podláh a obkladov, vývoz papiera a výrobkov z papiera.
Železo, oceľ, hliník a výrobky z nich Perspektívy pre slovenské firmy: radiátory, kotly a pece, stavebná oceľ hliníkové výrobky Strojárske a elektrotechnické výrobky Táto trieda je najdôležitejšou dovoznou skupinou Kazachstanu a má na dovozoch najvyšší podiel/cca 40%. Perspektívy pre slovenské firmy: -vývoz čerpadiel, chladiacich zariadení, cestnej a stavebnej mechanizácie, ventilov, regulačnej armatúry, transformátorov, stabilizátorov el. prúdu Motorové a koľajové vozidlá, lietadlá Perspektívy pre slovenské firmy: možnosť exportu častí, súčastí a príslušenstva pre osobné a nákladné automobily, autobusy (napr. nápravy pre autobusy a nákladné autá ), dodávky náhradných dielov pre nákladné automobily, dodávky špeciálnych nákladných automobilov. Meracie, lekárske a optické prístroje Perspektívy pre slovenské firmy: dopyt je po zubárskej technike a optických prístrojoch najvyššej kvality, dopyt je po elektromeroch, vodomeroch a plynomeroch.
c) Marketingová stratégia pri vývoze do teritória Distribučný a predajný systém Pri predaji tovaru v Kazachstane sú najdôležitejšie osobné kontakty s čo možno najširším zázemím, nakoľko kľúčové osoby často menia svoje pôsobisko. Nie je vhodné spoliehať sa na e-mailovú komunikáciu a odkazy na internetové stránky prípadne zasielanie faxov. Ponuky je vhodné zasielať v ruskom jazyku, ktorý má v Kazachstane postavenie všeobecne používaného dorozumievacieho jazyka. V prípade, že ponuka nezaujme potenciálneho partnera, nie je možné očakávať akúkoľvek reakciu z jeho strany. Dôležitou skutočnosťou je, že v Kazachstane len pomaly vznikajú veľkoobchodné a maloobchodné reťazce, čo je dôsledok obrovských rozmerov krajiny s relatívne nízkym počtom obyvateľov komplikujúcim vytváranie spoločností obsluhujúcich celú krajinu. Absencia nadnárodných maloobchodných sietí a ich systému dodávateľov, robí vstup nového produktu na trh relatívne jednoduchším. Nie je vhodné pokúšať sa bez zodpovedajúcej prípravy rozvíjať vlastné aktivity, ale radšej si nájsť spoľahlivého miestneho partnera, ktorý bude riešiť všetky záležitosti spojené s preclením, certifikáciou atď. Dodacie podmienky je preto vhodnejšie voliť spôsobom, aby colné formality na strane importu boli riešené kazašským partnerom. Propagácia marketing K úspešným spôsobom propagácie patrí účasť na výstavách, keď vhodne zvolené podujatie a prezentácia na ňom, býva spravidla úspešnou. Na rozdiel od Európy, kde význam výstav upadá, v Kazachstane sa javí ako vhodná forma nadväzovania kontaktov. Jedným z dôvodov je, že kazašský partner potrebuje osobný kontakt a potrebu si tovar takpovediac chytiť.
d) Praktické informácie pre exportéra a importéra
Ku vstupu slovenských občanov do Kazachstanu je potrebný platný cestovný pas a vízum vydané na niektorom z konzulárnych oddelení zastupiteľských úradov Kazašskej republiky v zahraničí. Cestovný pas musí byť platný ešte 6 mesiacov po skončení platnosti víza.
VÍZOVÝ REŽIM Občania Slovenskej republiky môžu žiadať o víza na pracovisku Veľvyslanectva Kazašskej republiky v Bratislave. Občania Slovenskej republiky, ktorí žiadajú o víza do 30 dní, nepotrebujú k vydaniu kazašského víza pozvanie resp. tzv. vízovú podporu, visa support, “vizovaja podderžka“. To neplatí ak účelom cesty je misionárska činnosť, práca, štúdium, liečenie. V týchto prípadoch, aj keď ide o pobyt kratší ako 30 dni je potrebné k žiadosti o vízum predložiť pozvanie s vyznačením čísla vízovej podpory Konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí Kazašskej republiky. Dôrazne upozorňujeme aby si občania SR pri návšteve KZ nechávali rezervu platnosti víz pri odchode z krajiny, nakoľko prípadné prekročenie povolenej dĺžky pobytu, sa rieši súdnou cestou a zbytočne spôsobuje finančné náklady a predlžuje neplánovaný pobyt v krajine. Aktuálne pravidlá pre cudzincov cestujúcich do Kazachstanu je možné nájsť na mfa.gov.kz, alebo na stránke ZÚ KZ v Prahe www.kazembassy.cz Kontaktné údaje Kancelárie Veľvyslanectva Kazachstanu v SR: Gunduličova 6, 811 05 Bratislava Tel: +421 232 661 242 Fax: +421 232 661 221 E-mail:
[email protected] Stránkové hodiny : Pondelok – piatok 9.00 – 13.00 15.00 – 18.00 Streda nestránkový deň Štvrtok 9:30 - 11:30 Piatok 9:30 - 11:30 Dôležité telefónne čísla v Kazachstane: polícia: 102 I. pomoc: 103 požiarnici: 101 informácie: 169 NIEKTORÉ DÔLEŽITÉ COLNÉ A DEVÍZOVÉ PREDPISY PRE CESTY FYZICKÝCH OSÔB DO KAZAŠSKEJ REPUBLIKY Alkohol : Dovoz do Kazachstanu: 2 l liehovín Cigarety : Dovoz do Kazachstanu : max. 1000 ks alebo 1 kg tabaku. Peniaze : Netreba deklarovať pri vstupe a výstupe do/z Kazachstanu valutu do hodnoty 3000 USD. Do sumy 10 000 USD, nie je potrebné predložiť pri vývoze valuty potvrdenie o legálnosti jej získania. V prípade krátkodobého pobytu by bez špeciálneho odôvodnenia vyvážaný obnos nemal prekročiť sumu uvádzanú pri vstupe do krajiny. Pri vstupe do krajiny nie je nutné zaistenie finančných prostriedkov na pobyt a nie je povinná výmena valuty. V prípade vývozu alebo dovozu živých zvierat a rastlín je nevyhnutné mať veterinárne osvedčenie. Napriek informáciám je vhodné overiť si pred cestou podmienky na zastupiteľskom úrade Kazachstanu, alebo na stránke Ministerstva zahraničných vecí Kazachstanu: mfa.gov.kz. MIESTNA MENA, KURZ,
1 kazašský tenge (KZT) =100 tiynov 1USD=325,87 KZT; 1 EUR = 365,02 KZT - (kurz k 28. decembru 2015), Miestnu menu možno na USD alebo EUR a opačne meniť neobmedzene podľa výmenného kurzu. V miestnych bankách, ako i v pobočkách zahraničných bánk je možnosť otvorenia účtu za určitých podmienok. Takisto je možné používať bežné platobné karty.
CESTA AUTOM: Pri ceste autom je najlepšia trasa Poľská republika, Bielorusko, Ruská federácia (Moskva, Čeljabinsk) – Kazachstan (Petropavlovsk, Astana, Almaty). V Poľsku cez hraničný prechod Terespol – Brest. Je potrebné sa presne informovať na všetky poplatky, ktoré sa vyžadujú pri prejazde Bieloruskou republikou a RF, pretože pokuty za nezaplatenie bývajú vysoké. Pri prejazde Bieloruskom a Ruskom platí vízová povinnosť. Pre cestu motorovým vozidlom, je potrebný vodičský preukaz a technický preukaz vozidla. Ak je majiteľom vozidla iná osoba, je nutné mať splnomocnenie na jeho používanie s overeným prekladom do ruského jazyka. Vyžadované je tiež poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, platnú na území Kazachstanu. CESTA ŽELEZNICOU: Kazašské železnice (Kazachstan Temir Žoly) realizujú osobnú, nákladnú a tranzitnú prepravu na území Kazachstanu www.railways.kz. Od septembra 2002 premáva medzi hlavným mestom Astanou a Almaty rýchlovlak dodaný španielskou spoločnosťou Patentes Talgo S.A. Trvanie cesty sa skrátilo z 22 hodín na 13 hodín 44 minút. Vlak premáva denne. Vlakové spojenie takisto existuje s Moskvou, Novosibirskom, Omskom, Jekaterinburgom, Urumči – Peking (Čína), Biškekom (Kirgizsko), Taškentom (Uzbekistan) atď. CESTA LIETADLOM: Do Almaty denne lietajú letecké spoločnosti KLM (Amsterdam), Lufthansa (Frankfurt), Turkish Airlines (Istanbul), British Airways (Londýn), Transaero (Moskva), Air Astana (Moskva) a dvakrát týždenne ČSA (Praha). Štátne sviatky a dni pracovného pokoja Kazachstanu: - 1.a 2.1 - Nový rok, - 7.1. – pravoslávne Vianoce - 8.3. - MDŽ, - 21.-23.3. - sviatok Nauryz, sviatok jari - nový rok, - 1.5. - Deň jednoty národu Kazachstanu, - 9.5. - Deň víťazstva, - 6.7.- Deň hlavného mesta - 30.8. - Deň ústavy RK, - 1.12. – Deň prvého prezidenta - 16.-17.12. - Deň nezávislosti. V Kazachstane je zaužívaná prax prenosu dní pracovného pokoja v prípade, že vychádzajú na víkend. Časový posun oproti Slovensku je v lete +4 hodiny, v zime +5 hodín. OBCHODNO PRIEMYSELNÉ KOMORY Kazašskej republiky, PODNIKATEĽSKÉ A TURISTICKÉ ASOCIÁCIE Národná komora podnikateľov Kazachstanu floor 26, block “Б”, AB “Izumrudny kvartal”, 8 Kunayev str.Astana, 010000, Republic of Kazakhstan Tel.: +7(7172) 919 300 Fax: +7(7172) 919 393 Administrative support office: +7(7172) 919 390
Tel. Call centra +7 (7172) 59-79-60 e-mail:
[email protected] web: www.palata.kz Národná agentúra pre rozvoj exportu a Investícií KAZNEX Invest 2nd floor, "Ansar" Business Center, 25 Syganak Street, Astana, 010000, Republic of Kazakhstan Tel: + 7 (7172) 91 90 40 Fax: +7 (7172) 91 60 50
[email protected] web: www.kaznexinvest.kz Európska Business Asociácia Kazachstanu (European Business Association of Kazakhstan) Zheltoksan 146/148 050000, Almaty, Kazakhstan Tel: + 7 (7272) 662 770 Fax: + 7 (7272) 507 942 e-mail:
[email protected] web: www.eurobak.kz EUROBAK, Regional Representative of EUROBAK in Astana Address: Seifullin street 7, apt. 59 , 010000 tel: 7 7172 230507 mobile: +7 701 111 2818; +7 700 404 3183 e-mail:
[email protected] Fórum podnikateľov Kazachstanu Almaty, ul. Žambyla 111 Tel. (+7 3272) 509684, 509688 E-mail:
[email protected] e-mail:
[email protected] Almatská asociácia podnikateľov Almaty, 050010 Tole Bi, 82 Tel: 7-727-2613551 Fax: 7-727-5485474 Tel. +7 727 2613551, 2728310, 2918324 Web site: www.aapkz.satu.kz Asociácia žien-podnikateliek Almaty, 050013 Furmanova St, 247a, Tel: +7727 2630336, 2664592, 2630229 Fax: +7 727 2 630229 e-mail:
[email protected] Asociácia rozvoja malého a stredného podnikania Almaty, 050010 Pushkin St., 78 tel/fax +7 727 2916588, 2911385 Fond rozvoja malého podnikania Almaty, 050004, Gogol’ St., 111 Tel: +7-727 2501873, 2507979 Fax: +7-727 2780776 e-mail:
[email protected]
Nezávislá asociácia podnikateľov Almaty, Jesenžanova 15 Tel. +7 727 237 2313, 241 7423 e-mail:
[email protected] www.nap.kz Zväz potravinárskych výrobcov Tel. +7 727 2620452, 2636802 e-mail:
[email protected] ,
[email protected] www.spppk.forpost.kz Asociácia nábytkárskeho a drevospracujúceho priemyslu 050010Аlmaty, Kazachstan Tel./Fax +7 727 272 77 86 www.apmdp.nursat.kz e-mail:
[email protected] Centrum kooperácie v obchode ATAKENT Almaty, 42 Timiryazev St., tel: +7-727 2751481, 2582535 fax: +7-727 2582959, 2509238 E-mail:
[email protected] Web-site: www.exhibitions.kz Asociácia podpory rozvoja farmaceutického priemyslu Almaty, 050004, Abylai Khana St., 63 office 19, Tel/fax: +7-727 2731145 E-mail:
[email protected] Kazašská turistická asociácia (KTA) Kazašská asociácia hotelov a reštaurácii (KAGIR) Informačné centrum ekoturistiky 050000, Republic of Kazakhstan 174 Tulebaeva str., Almaty tel.: + (727) 2724030 tel./fax: + (727) 2724068, 2723992 E-mail:
[email protected] Web: www.kaztour-association.com Najdôležitejšie spoločnosti pôsobiace v oblasti organizácie výstav v Kazachstane: ITECA tel.: +7 727 2583434, Fax +7 727 2583444 e-mail:
[email protected] web: www.iteca.kz, www.caspianworld.com Atakent-Expo tel.: +7 727 2582535, 751357, 747926, Fax +7 727 2582959 e-mail:
[email protected] web: www.exhibitions.kz TNT Productions, Inc. tel.: +7 727 2501999, Fax +7 727 2505511 e-mail:
[email protected] web: www.tntexpo.kz CATEXPO tel.: +7 7272 663680/81/82/83, Fax +7 727 2663684,
e-mail:
[email protected] web: www.catexpo.kz KazExpoService tel.: +7 727 2921966, 920840, Fax: +7 727 2924838 e-mail:
[email protected] Kazexpo tel: +7 727 2729531, Fax: +7 727 2507519 e-mail:
[email protected] web: www.kazexpo.kz KORME Exhibition Centre tel/fax: +7 (7172) 52-43-12 e-mail:
[email protected] www. expocenter.kz, www.cci-expo.kz
