EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU. Bangladéšska ľudová republika

EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU

2015

Bangladéšska ľudová republika

Všeobecné informácie o krajine

November 2015

I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE ___________________________________________________________________________ a) Základná charakteristika hospodárstva Bangladéš je krajinou na zozname krajín s najvyšším rizikom protestov a sociálnych nepokojov. Jedným z dôvodov je aj to, že na rozlohe len o málo väčšej ako bývalé Československo žije viac ako150 miliónov obyvateľov. Ročný hospodársky rast o viac ako šesť percent pretrváva už dlhšie obdobie. Podľa Svetovej banky Bangladéš za 20 rokov dosiahol najväčší pokrok v životných podmienkach na svete. Bangladéš je krajina zároveň najviac skúšaná globálnymi klimatickými zmenami a rozloha krajiny sa v dôsledku zvyšovania hladiny riek každým rokom zmenšuje, čo spôsobuje zvyšovanie chudoby najmä v pobrežných častiach krajiny. Krajine sa od roku 1990 podarilo rapídne znížiť počet obyvateľov žijúcich pod hranicou chudoby (v súčasnosti 26 %), zahraničná pomoc však stále zostáva dôležitým zdrojom príjmov štátneho rozpočtu. Aktuálne priority bangladéšskej vlády v oblasti rozvoja sú definované tzv. Programom urýchlenej likvidácie chudoby do roku 2015. Bangladéš tvorí významnú bránu pre vstup na novo otvárajúci sa barmský trh. Krajine sa predpovedajú pozitívne ekonomické vyhliadky v roku politickej stability a rastúcim exportom.

2016 s vyššou mierou

Základné makroekonomické indikátory Základné indikátory HDP (%)

20111 6,5

2012 6,3

2013 6,0

2014 6,3

2015

HDP per capita (USD) Miera inflácie (HICP %)

860 8,8

3,000 8,7

3,200 7,0

3,400 7,5

3,631 6,4

Miera nezamestnanosti (%) Rozpočtový deficit (% HDP) Vonkajšia zadlženosť (% HDP)

4,8

5,0

5,0

5,0

N/A

3,6

3,2

3,3

4,2

3,5

17,2

16,6

14,9

13,6

N/A

6,5

2016 6,7 (odhad Asian Development Bank) 6,2 (odhad Asian Development Bank)

Zdroj: Centrálna banka a Štatistický úrad Bangladéša

Z hospodárskych odvetví sa vo fin. roku 2015 na tvorbe HDP podieľali predovšetkým služby (56,2%), priemysel (27,9 %) a poľnohospodárstvo (19,9%). Väčšinu obyvateľstva zamestnáva poľnohospodárstvo a rybolov, ktoré sú súčasne zdrojom surovín pre malý a stredný priemyselný sektor (vrátane potravinárstva). Veľká časť ekonomiky je stále vo vlastníctve štátu, z čoho sa odvíjajú očakávania, že vývoj štátneho rozpočtu bude viesť k zvyšovaniu pasív. Súvisí to aj s vládnou finančnou podporou exportujúcich firiem. Problémom bangladéšskeho hospodárstva je značná závislosť na textilnom 1

Účtovný rok je od 1.7. do 30.6.

2 Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Indii: www.mzv.sk/dilli, [email protected]

priemysle, ktorý predstavoval 80 % všetkých vývozov vo fin. roku 2015. Rozvoju ekonomiky bránia nedostatočná energetická a dopravná infraštruktúra, inflácia a korupcia. Bangladéš patrí medzi najväčších príjemcov prostriedkov od občanov zarábajúcich v zahraničí (hlavne India, Malajzia a Perzský záliv). Aj napriek politickej nestabilite zač. roka 2015, ktorá značne negatívne ovplyvnila prepravné služby, export a prílev súkromných investícií, rast krajiny pokračoval v stabilnom tempe predchádzajúcich rokov vďaka domácemu dopytu zvýšenému v dôsledku nárastu remitencií do krajiny, vyšším mzdám v súkromnom sektore a investíciám vo verejnom sektore. Fiškálny deficit vo finančnom roku 2015 je stabilný vo výške 3,5 percenta HDP. Ďalšie ekonomické indikátory Ekonomický indikátor Prílev PZI (% HDP) Náklady na prac. silu (€) Produktivita práce (%) Výdaje na R&D (% HDP)

2011 N/A N/A N/A N/A





Devízové rezervy /USD/ 10 912

10 364

15 315

21 508

N/A

zdroj: Centrálna banka a Štatistický úrad Bangladéša



lokálna mena, výmenný kurz, história Bangladéšska taka (BDT) = 100 paisa (poisha) Aktuálny kurz k 23.11.2015:



1 USD = 77,8 BDT 1 EUR = 82,6 BDT

štruktúra zamestnanosti, počet obyvateľov pod hranicou chudoby Poľnohospodárstvo: Služby: Priemysel:

55 % 40 % 5 %

Pod hranicou chudoby: 26 % b) Hlavné odvetvia hospodárstva Problémom hospodárstva je značná závislosť na textilnom priemysle. Bangladéšsky textilný priemysel je 2. najväčší na svete. Textilný priemysel zostáva hlavným zdrojom exportu, tempo rastu však nedosahuje úroveň z minulosti. Dominantné priemyselné sektory sú baníctvo, stavebný priemysel a energetika. Ekonomika Bangladéša je závislá na poľnohospodárstve a na rybolove, kde je zamestnaná väčšina obyvateľstva. V priemysle prevažujú predovšetkým tradičné odvetvia ako výroba odevov, resp. spracovanie textilu, juty, kože a produktov rybolovu. Medzi dôležité nové odvetvia patria lodiarstvo, farmaceutika a výroba spotrebných tovarov. Priemysel je koncentrovaný predovšetkým do okolia Dháky a mesta Čitagong. Nedostatočná infraštruktúra a nevyhovujúca dopravná sieť bráni rozvoju krajiny. Cesty merajú 239 226 km, z čoho je asfaltových iba 22 726 km. Otvorením viacúčelového


mosta cez rieku Jamunu (dĺžka 4,8 km – 12. najdlhší most na svete) sa spojila východná a západná časť krajiny. Železničnú dopravu tvorí 2.768 km a pokrýva cca 32 % územia. Od roku 2008 funguje železničné spojenie medzi Dhákou a Kolkatou. Riečna doprava je vďaka viac ako 250 vodným tokom veľmi využívaná. Dohľad nad ňou má Úrad pre vnútroštátnu riečnu dopravu (BIWTA). Na bangladéšskom pobreží dlhom 710 km sa nachádzajú dôležité prístavy Mongla a Chittagong, ktorým prechádza 80 % importu a 75 % exportu. Medzinárodný námorný úrad (IMB) ale považuje bangladéšske vody za rizikové z dôvodov pirátstva. Hlavnou leteckou spoločnosťou krajiny sú štátne aerolínie Bangladesh Biman. Najvýznamnejšie súkromné aerolínie sú GMG Airlines. c) Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch Bangladéš je členom nasledovných medzinárodných inštitúcií: -

Organizácia spojených národov /OSN/ Svetová obchodná organizácia /WTO/ od 1.1.1995 Medzinárodný menový fond Plán Colombo Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj Medzinárodná finančná korporácia Medzinárodná námorná organizácia Svetová banka Ázijská rozvojová banka Islamská rozvojová banka Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu Svetová poľnohospodárska a potravinárska organizácia Medzinárodná organizácia civilných leteckých prepravcov Medzinárodná organizácia práce Medzinárodná telekomunikačná únia UNESCO – organizácia pre vzdelanie, vedu a kultúru OSN Organizácia spojených národov pre priemyselný rozvoj /UNIDO/ Medzinárodná poštová únia Svetová zdravotnícka organizácia

II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA ___________________________________________________________________________ a) Podnikateľská legislatíva V krajine platí na roky 2011-2015 tzv. exportná politika (EP), gestorom ktorej je ministerstvo obchodu. EP upravuje otázky exportných pôžičiek komerčných bánk, bezcolného dovozu strojov a zariadení, daňových prázdnin, otázky – Duty Draw Back vrátenia cla a iné. Proexportné programy patria aj do pôsobnosti Export Promotion Bureau (EPB). EPB je štátna organizácia cieľom ktorej je podpora a rozvoj exportných aktivít krajiny. Vládna finančná inštitúcia EPB bola zriadená s cieľom financovať a podporiť bangladéšsky zahraničný obchod. EPB spravuje Ministerstvo obchodu Bangladéša. Hlavný úrad EPB je Dháke, tri regionálne zastúpenia sa nachádzajú v Chittagong, Khulne a v Rajshahi. Daňový systém je pomerne moderný. Daň z pridanej hodnoty (DPH) bola zavedená už v roku 1992 a jej výška je 15 %. Ďalšie dane existujúce v Bangladéši sú:


Daň z príjmu osôb: 10 – 30 % Daň z príjmu podnikov: 25 – 45 % Colné sadzby sa pohybujú v troch colných pásmach: 6 %, 13 % a 25 % Podrobnosti je možné získať na stránkach www.bangladesh-bank.org Podmienky pre dovoz tovarov sú pomerne liberálne a sledujú urýchlenie modernizácie krajiny. Bangladéš má malú výrobnú základňu a väčšinu výrobkov musí dovážať. Vláda podporuje dovozy tovarov určené na rozvoj kľúčových odvetví priemyslu. Kontrola dovozu sa prejavuje v rozdielnej úrovni výšky cla a oslobodenia od DPH. b) Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce Bangladesh Export Processing Zones Authority (BEPZA) je ústredný orgán vlády na podporu vstupu zahraničných investícií do Exportných spracovateľských zón v krajine tzv. Export Processing Zones (EPZ). Hlavnou úlohou BEPZA je vytvorenie priaznivej investičnej klímy s cieľom zatraktívniť vstup zahraničného kapitálu. Mometálne sú v krajine dve exportné spracovateľské zóny v Dhake a v prístave Chittagong. c) Verejné obstarávanie Najpoužívanejšou metódou nákupu je forma tendrov, ktorá je zdĺhavá a administratívne náročná. Vzhľadom na obrovský administratívny aparát je plnenie kontraktu kontrolované veľmi podrobne a precízne a vyžaduje sa striktné dodanie požadovaných dokumentov a množstva a kvality objednaných výrobkov. Až viac ako polovica bangladéšskeho dovozu sa realizuje formou tendrov alebo priamym nákupom štátnymi organizáciami. Tieto organizácie uprednostňujú priamy obchod so zástupcami firiem (agentmi) alebo distribútormi zahraničných firiem. Vláda je najväčším dovozcom v krajine. Bangladéš patrí do kategórie krajín, v ktorých je problematické predpovedať očakávaný vývoj. Táto chudobná a preľudnená krajina má celý rad problémov v hospodárskej oblasti, ktoré neumožňujú zahraničným firmám vytvárať dlhodobé podnikateľské plány. Ekonomika je jednostranne orientovaná. Všeobecne sa predpokladá, že bude pokračovať trend liberalizácie a Bangladéš sa bude snažiť prilákať zahraničných investorov najmä do textilného priemyslu. 

kontakty na hlavné inštitúcie a) Bangladéšska vláda b) Úrad vlády c) Ministerstvo zahraničných vecí d) Ministerstvo financií e) Ministerstvo poľnohospodárstva f) Úrad pre investície g) Aerolínie h) Železnice ch) Obchodná komora

-

www.bangladesh.gov.bd www.pmo.gov.bd www.mofa.gov.bd www.mof.gov.bd www.moa.gov.bd www.boi.gov.bd www.bimanair.com www.railway.gov.bd www.dhakachamber.com

III. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM ____________________________________________________________


a) Priame zahraničné investície: Bangladéš nie je investičnou krajinou – je skôr „prijímateľom investícií.“ Bangladéšske firmy neprejavujú záujem o investovanie v SR. Obchodná spolupráca sa sústreďuje hlavne na tovarovú výmenu. Priame zahraničné investície sa realizujú prostredníctvom úradu pre investície (Board of Investment). Úrad pre investície zodpovedá za činnosť s potenciálnymi i existujúcimi zahraničnými investormi okrem tých, ktorí podnikajú v tzv. exportných zónach a firiem podnikajúcich v textilnom priemysle a malých podnikoch. Riaditeľstvo pre textil zodpovedá za zahraničných investorov v tejto oblasti. Úrad pre investície veľmi úzko spolupracuje s ministerstvom priemyslu a financií. Zákon na podporu a ochranu zahraničných investícií bol prijatý v roku 1989. V júli 1991 Bangladéš vyhlásil liberalizáciu svojej priemyselnej politiky s cieľom prilákať zahraničné investície. Nová politika umožňuje zahraničným investorom repatriáciu kapitálu, zisku a dividend. Predtým 100% zahraničná účasť bola povolená iba pre exportnú zónu v prístavnom meste Chittagong. V Bangladéši existujú 2 exportné zóny – v Dháke a v Chittagongu. V súčasnosti krajina umožňuje 100% vývoz zisku a kapitálu. Od roku 1991 je poskytovaná zľava na daň z príjmu až do výšky 100% zisku v prípadoch exportných spoločností. Daňové prázdniny sú poskytované hlavne investorom, ktorí podnikajú najmä v oblasti rozvoja vidieka, vo výrobe, ktorá nahrádza dovoz, vo zvyšovaní zamestnanosti a exportnej výkonnosti. Rozhodovací proces a odsúhlasovanie zahraničných investícií je však veľmi zdĺhavý a často nákladný. Vzhľadom na aktuálnu pozíciu bangladéšskej ekonomiky pre slovenských podnikateľov sa javia ako efektívne nasledujúce oblasti: - energetika - chemický priemysel – výroba hnojív - automobilový priemysel - potravinárstvo - spracovateľský priemysel – chladiace zariadenia - vodné hospodárstvo - zbrojný priemysel b) Energetická politika krajiny V Bangladéši je problematická výroba a rozvod elektrickej energie, ktorej spotreba je priamo úmerná s rastom obyvateľstva. Počtom 321 kWH na jedného obyvateľa patrí Bangladéšu jedno z posledných miest na svete. Viac ako tretina obyvateľstva nemá prístup k elektrickej energii. Vláda si kladie za cieľ dosiahnuť 100 % elektrifikáciu do roku 2020. V roku 2014 vyrobil Bangladéš 10 289 MW energie. Nekomerčné energetické zdroje ako drevo, zvierací odpad a zvyšky obilia pokrývajú viac ako polovicu energetickej spotreby krajiny. Komerčná energetická spotreba je prevažne pokrytá zemným plynom, asi okolo 66 % celkovej spotreby energie, nasleduje ropa, hydro energia a uhlie. Energetická politika krajiny nemá žiadny vplyv na energetickú bezpečnosť SR. c) Veda, výskum a vývoj, inovácie Toto odvetvie nepatrí medzi nosné odvetvia národného hospodárstva. Ministerstvo pre vedu a techniku vypracovalo plán rozvoja krajiny vo vede, technike a informačných technológiách, ktorý počíta s využitím zahraničných finančných a ľudských zdrojov.


IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY _______________________________________________________________________

a) Dovozný a vývozný režim, obchodná prax Dovozný režim je plne liberalizovaný a podlieha automatickému schvaľovaniu. S cieľom zachytiť trendy globalizácie, zabezpečiť dovozy moderných technológií, priemyselných materiálov a komponentov, ako aj zvýšiť exportnú schopnosť výrobných podnikov, formulovalo ministerstvo obchodu krajiny v marci 2004 v súlade s Imports-Exports (Control Act) - 1950 tzv. Import Policy Order (IPO). Hlavný kontrolór pre export a import ministerstva obchodu je zodpovedný za riadenie týchto operácií a ich reguláciu a tiež za stanovenie "pravidiel dovoznej politiky – import policy order /ďalej len „IPO“/, ktoré sa tvoria minimálne na dva roky vopred.

b) Bangladéš je signatárskou krajinou tzv. "Harmonizovaného systému pre komodity a

predpisy". Dovozné clá majú za cieľ posilniť domácu produkciu a vytvárať nové podmienky pre industrializáciu, zabrániť spotrebe tzv. "luxusného tovaru" a zabezpečiť spotrebu tovarov, ktoré majú spoločenský charakter. Bangladéš má od roku 2006 uzatvorenú dohodu o voľnom obchode s krajinami SAARC – SAFTA (SAARC Free Trade Agreement).

b) Základná štatistika zahraničného obchodu Obchodná bilancia Bangladéša je dlhodobo záporná, nakoľko veľká časť surovín používaných na výrobu exportného tovaru sa musí dovážať. Z tohto dôvodu sa očakáva, že uvedený trend bude aj naďalej pokračovať. Vo fin. roku 2015 export rástol tempom iba 3,3 %, čo je pokles o 12,1 % oproti roku 2014 podľa štatistiky Ázijskej Rozvojovej Banky. Export odevov sa zvýšil iba o 4,1 %, čo bolo aj následkom politických demonštrácií zač. roka 2015 a prerušením dodávateľských reťazcov, zníženým dopytom z EÚ a USA ako aj padajúcimi cenami bavlny, ktorá je hlavným vstupným nákladom pre výrobu odevov v krajine. Import sa zvýšil o 11,2 % oproti roku 2014. Išlo predovšetkým o dovoz obilnín, strojov, hnojív a priemyselných surových materiálov. Nakoľko import rástol oveľa rýchlejšie ako export vo fin. roku 2015 obchodná bilancia sa ešte viac prepadla do záporných čísiel. V mil. USD 2011/12 2012/13 2013/14 2014/15 (VII.-I.)

Vývoz 26 250 27 027 30 186 20 311

Dovoz 34 560 32 477 36 571 23 306

Obchodná bilancia -8 310 -5 450 - 6 385 - 2 995

Zdroj: MMF, World bank, Export Promotion Bureau, Bangladesh Bank

c) Tovarová štruktúra zahraničného obchodu v členení vývoz/dovoz Z hľadiska devízových príjmov predstavuje pre krajinu textilný priemysel dôležitú oblasť a podiel odevov (ready made garments) na celkovom vývoze krajiny rastie (vývoz tvoril 80% príjmov vo fin. roku 2015). V exportnej komoditnej štruktúre následne dominuje poľnohospodárska produkcia – surová juta, výrobky z juty a čaj. Podobne rastie aj vývoz rybacích produktov, kože a hnojív.


Medzi najvýznamnejšie dovozné položky krajiny patria: mechanické a elektronické stroje, minerálne palivá, textil, železo a oceľ, hnojivá, vlákna pre textilný priemysel, potraviny, oleje a výrobky z nich, ropa a ropné produkty, priemyselné tovary. Podrobný prehľad vývoznej a dovoznej komoditnej štruktúry krajiny je uvedený na stránkach: https://www.bb.org.bd/econdata/ d) Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu vývoz/dovoz Z hľadiska teritoriálnej štruktúry exportu patria medzi najdôležitejších partnerov krajiny EÚ (53 %) (to najmä V.B. a Nemecko) a USA (21%). Nasleduje Kanada, Turecko a Japonsko. K najdôležitejším dodávateľom do krajiny patrí Thajsko (23 %), nasleduje India (11 %), Čína, Singapur, EÚ a Indonézia.

d) Vývoj zahraničného obchodu so SR (vývoz/dovoz) Medzi SR a Bangladéšom existuje relatívne vysoká i keď jednostranne zameraná obchodná výmena. Hospodárska spolupráca bude pravdepodobne aj v budúcnosti základom vzájomnej interakcie. Možnosti rozvoja existujú v oblasti obrannej techniky, kožiarskeho, textilného a odevného priemyslu, vrátane zakladania spoločných podnikov. Bangladéšska strana má záujem o rozvoj spolupráce v oblasti vodného hospodárstva s využitím skúseností a expertíz SR s dunajským režimom, resp. malými vodnými elektrárňami. obchodná výmena SR-Bangladéš (v mil. EUR) rok

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

Index 2015/2014

I-VII.

Export Import Obrat Bilancia

0,092 87,583 87,676 -87,491

1,191 107,859 109,051 -106,668

0,120 146,552 146,672 -146,432

0,102 144,247 144,349 -144,145

0,990 132,373 133,364 -131,382

8,765 181,589 190,354 -172,824

I-VII.

0,684 115,4 116,084 -114,716

0,133 1,070

zdroj: ŠÚ SR

Obrat zahraničného obchodu medzi SR a Bangladéšom dosiahol v roku 2014 najvyššiu hodnotu za sledované obdobie, a to najmä vďaka ďalšiemu rastu dlhodobo vysokého dovozu. Slovenský export v percentuálnom vyjadrení výrazne stúpol, a to vďaka strojárskym výrobkom a dodávke mincí pre Bangladéšsku národnú banku. SR má s Bangladéšom dlhodobo negatívnu bilanciu zahraničného obchodu. Hlavnými exportnými položkami (2014) boli kotly, stroje, prístroje a mechanické zariadenia (podiel na celkovom exporte 95,08 %), železo a oceľ (2,95 %) a nástroje a prístroje optické, fotografické, meracie, lekárske; ich súčasti a príslušenstvo (1,36 %). V komoditnej štruktúre importu dominovali odevy a odevné doplnky (podiel na celkovom importe 96,47 %), obuv (2,11 %), a ostatné hotové textilné výrobky (1,23%). Za prvých 7 mesiacov roku 2015 sa export zo SR prepadol až o 87 % oproti rovnakému obdobiu v roku 2014. Až 38 %-ný podiel na exporte v tomto období tvorili elektrické stroje a zariadenia, kotly a stroje (33 %) a železo a oceľ (13 %). Import do SR za prvých 7 mesiacov roku 2015 sa udržal približne na rovnakej úrovni oproti rovnakému obdobiu v roku 2014. Až 96 %-ný podiel na importe v tomto období tvorili tradične odevy a odevné doplnky.


Zmluvná základňa Zmluvná základňa odzrkadľuje neveľmi rozvinutú úroveň bilaterálnych vzťahov. Revízia zmluvnej základne medzi SR a Bangladéšom nebola vykonaná. V platnosti sú 4 zmluvné dokumenty z obdobia ČSSR. V súvislosti so vstupom SR do EÚ (1.5.2004) bola ukončená platnosť Obchodnej dohody z roku 1972. 1. 2. 3. 4. 5.

Dohoda o vedeckej a technickej spolupráci medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Bangladéšskej ľudovej republiky (1972) Výmena listov vo veci úveru čerpaného Pakistanom pre územie Bangladéša (1972) Dohoda o hospodárskej spolupráci medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Bangladéšskej ľudovej republiky (1972) Dodatkový protokol k Dohode o hospodárskej spolupráci medzi vládou ČSSR a vládou Bangladéšskej ľudovej republiky podpísanej (1972) Kultúrna dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Bangladéšskej ľudovej republiky (1981)

V. MARKETINGOVÁ STRATÉGIA _______________________________________________________________________ a) Obchodné zvyklosti v teritóriu Obchodná prax zodpovedá bežným pravidlám obchodných, pričom zohľadňuje určité špecifiká vyplývajúce z inej historickej, ekonomickej a kultúrnej tradície. Častým problémom je zdĺhavosť rokovaní a nie vždy garantované dodržiavanie dohodnutých záverov. Kvalitatívne požiadavky na tovar sú dané už v kontrakte. Za kvalitu tovaru zodpovedá jeho výrobca, pričom všetky tovary musia zodpovedať tak bangladéšskym, ako i medzinárodným normám. Vyžaduje sa kvalitné balenie, ktoré zodpovedá bangladéšskym prírodným a dopravným podmienkam. Konkrétne podmienky sú zvyčajne vyšpecifikované v dopyte bangladéšskeho importéra. b) Užitočné internetové adresy: 1. Obchodné veľtrhy v Bangladéši http://www.biztradeshows.com/bangladesh/ 2. Riadenie obchodu http://www.mincom.gov.bd/acts.php 3. Dovozné a vývozné štatistiky https://www.bb.org.bd/econdata/ 4. Exportné zóny http://www.epzbangladesh.org.bd/ 5. Podpora exportu http://www.epb.gov.bd/ 6. Centrálna banka http://www.bangladesh-bank.org/ d) Praktické informácie pre exportéra a importéra


Bangladéš je moslimskou krajinou (88 % islam)a preto je potrebné dodržiavať všetky pravidlá, ktoré z toho vyplývajú. V Bangladéši sa nachádzajú územia, do ktorých je prístup cudzincom zakázaný, resp. sa neodporúča. Ubytovanie sa odporúča v hoteloch vyššej kategórie, ktorých ceny sa pohybujú v rozpätí 50 – 100 eur za osobu a deň. Bangladéš slávi veľké množstvo sviatkov, prevažne islamských. Piatok je deň pracovného pokoja, nedeľa je pracovný deň. tel. čísla (prvá pomoc, polícia, dopravná záchranná služba, požiarnici a iné) Telefónny kód krajiny:

+ 880

Polícia:

999

Požiarnici:

199

Núdzové telefónne čísla sú na: http://www.angelfire.com/tx/rezaul/phone.htm Honorárny konzulát SR v Dháke: Honorárny konzul Miran ALI Adresa : 822/3 Begum Rokeya Sharani, Shewrapara Mirpur, Dhaka-1216 Tel. : 00880-2-8053418 Fax.: 00880-1711565070 e-mail: [email protected]


EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU. Bangladéšska ľudová republika

Recommend Documents