E-LEARNING. súčasný stav a perspektívy využívania technológií

trendy | technológie vzdelávania

E-LEARNING súčasný stav a perspektívy využívania technológií MÁRIA POMFFYOVÁ [email protected]

Možnosti nových foriem vzdelávania poskytujú formy e-Learningu a aplikovania rôznych metód elektronického vzdelávania. Aj keď sa doteraz investovalo nemalé množstvo prostriedkov do vzdelávania, prínos často nezodpovedal očakávaným predpokladom, a preto bolo potrebné hľadať také riešenia, ktoré by neboli náročné z hľadiska nákladov, ale prispeli by k zefektívneniu a skvalitneniu vzdelávacieho procesu zvyšovaním počítačových zručností. Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2318/2003/ES sa v uplynulom období rokov 2004 – 2006 uviedol do života nový komunitárny program e-Learning. 6

eFOCUS 2| 2009


ELEKTRONICKÉ VZDELÁVANIE e-LEARNING

tách, CD alebo DVD nosičoch,

ovplyvňuje mnoho faktorov, ktoré majú pod-

|| on-line vzdelávanie – vyžaduje zapoje-

statný vplyv na úspech či neúspech daného

Pružné vzdelávanie (angl. flexible lear-

nie pracovnej stanice do počítačovej sie-

spôsobu vzdelávania. Na účely zavádzania

ning) predstavuje novú filozofiu vzdelávania

te internetu či intranetu, študijné materiá-

e-Learningu, čiže na podporu takto realizo-

s centrálnym postavením študujúceho. Táto

ly sú distribuované prostredníctvom sie-

vaných vzdelávacích aktivít Európska únia

forma umožňuje uspokojovať študijné potreby

ťových komunikačných prostriedkov.

vyčlenila zdroje vo výške 44 miliónov eur.

heterogénnych cieľových skupín univerzit-

Hlavným cieľom bolo efektívne zapojenie inOn-line výučbu možno realizovať dvoma

formačno-komunikačných technológií do

časovými a priestorovými obmedzeniami.

spôsobmi:

vzdelávania a do odbornej prípravy v Eu-

SUMMARY

ného a celoživotného vzdelávania s rôznymi

E-LEARNING SÍCE VYŽADUJE OD ŠTUDUJÚCICH VÄČŠIE NÁROKY NA POČÍTAČOVÉ ZRUČNOSTI A VEDOMOSTI, NO PONÚKA ALTERNATÍVNE RIEŠENIE SITUÁCIE VO VZDELÁVANÍ. ČORAZ ČASTEJŠIE SA OBJAVUJE NOVÝ SYSTÉM VZDELÁVANIA A ABSOLVOVANIA KURZOV ČI PONUKA VZDELÁVACÍCH MODULOV PROSTREDNÍCTVOM SLUŽIEB INTERNETU (ELEKTRONICKÉ VZDELÁVANIE) FORMOU DIŠTANČNÉHO VZDELÁVANIA. EŠTE STÁLE AŽ 60 % SLOVENSKEJ POPULÁCIE INKLINUJE K VZDELÁVANIU, V KTOROM VŠAK VO VYSOKEJ MIERE ABSENTUJE „EURÓPSKY ROZMER VZDELÁVANIA“ A ZAMERANIE SA NA ROZVOJ KĽÚČOVÝCH KOMPETENCIÍ PRE CELOŽIVOTNÉ UČENIE SA.

|| synchrónnou formou – je charakteristická tým, že všetci účastníci môžu komunikovať

rópe ako do východiska celoživotného vzdelávania.

z rôznych miest, ale len v presne stanove-

Už predošlé obdobie ukázalo, že úspech

nom čase prostredníctvom počítačových

mali len kratšie kurzy neformálneho vyučo-

konferencií, interaktívnej video-komuni-

vania, ktoré si vyberali záujemcovia podľa

kácie, ale aj chatovaním, alebo sa realizuje

svojich potrieb a ktoré boli dostupné pro-

formou bežnej učebňovej výučby,

stredníctvom internetu. Je to dôsledok toho,

|| asynchrónnou formou – študenti nemu-

že ešte stále až 60 % slovenskej populácie

sia byť v rovnakom čase na rovnakom

inklinuje k vzdelávaniu, v ktorom však vo vy-

mieste, neštudujú v rovnakom okamihu,

sokej miere absentuje „európsky rozmer

sami si zvolia čas prístupu k vzdelávacím

vzdelávania“ a zameranie sa na rozvoj kľú-

materiálom. Asynchrónna výučba je flexi-

čových kompetencií pre celoživotné učenie

Zároveň zohľadňuje rozvoj vzdelávacích

bilnejšia, príkladom sú korešpondenčné

sa. Ide nielen o systematické mrhanie ve-

technológií a obmedzenosť finančných zdro-

kurzy, e-mail, diskusné skupiny alebo

rejných aj súkromných zdrojov, ale prejavuje

jov vyčlenených na vzdelávanie. Svojou pod-

webové stránky.

sa aj akoby ignorovanie „kompetenčnej ob-

statou zastrešuje pojmy: dištančné či elek-

e-Learning podporuje uvedené spôsoby

jednávky“ trhu práce. V širšom zmysle tak

tronické vzdelávanie, otvorené vzdelávanie,

štúdia, ale okrem iného umožňuje aj zdieľa-

Slovensko neprispieva príliš k napĺňaniu stra-

zdrojmi podporované vzdelávanie a iné do-

nie a využívanie firemného intelektuálneho

tegických zámerov Európskej únie stanove-

plnkové formy vzdelávania. Ich výhodou je

kapitálu a v neposlednom rade celý proces

ných v Lisabonskej dohode.

rýchly prístup k požadovaným informáciám.

riadenia vzdelávania.

Rozlišujeme dve podoby e-Learningu:

REÁLNY STAV, NÁKLADY A ICH EFEKTIVITA

PREČO JE TO TAK || off-line vzdelávanie – nevyžaduje, aby

Naplnenie ekonomických, hospodárskych, sociálnych, ekologických a ďalších

bol počítač, ktorý študent pri výučbe po-

Aj keď sa od takýchto foriem vzdeláva-

synergických cieľov a efektov, ktoré si kladie

užíva, pripojený k počítačovej sieti, študu-

nia očakávali vysoké prínosy, reálny stav

a v budúcnosti bude klásť znalostná únia,

júci získavajú učebné materiály na diske-

tomu nezodpovedá. Efektivitu prínosu

vo významnej miere závisí od znalostí – komeFOCUS 2| 2009

7


petencií – jej občanov. Tie, ako sa javí podľa

kladných zručností ako je schopnosť a gramot-

výsledkov vzdelávania, sú prekážkou v úspe-

nosť v abstrahovaní a pochopení vlastných

chu e-Learningových metód vzdelávania.

vedomostných potrieb, gramotnosť v oblasti

Práve tu je potrebné si uvedomiť, že infor-

práce s IKT, ktoré sú potrebné pre ďalšie

mačná spoločnosť nie je cieľom, ale pro-

vzdelávanie prostredníctvom elektronicky

striedkom na rozvoj znalostnej spoločnosti.

dostupného učebného obsahu.

e-Learning síce vyžaduje od študujúcich

Na základe týchto zručností by mal byť

vačšie nároky na počítačové zručnosti a vedo-

jednotlivec schopný získať prístup k novým

mosti, no ponúka alternatívne riešenie situácie

vedomostiam a zručnostiam, nadobudnúť

vo vzdelavaní. Čoraz častejšie sa objavuje

ich, spracovať a prispôsobiť. To si vyžaduje

nový systém vzdelávania a absolvovania kurzov

účinné riadenie vzdelávacích, kariérnych a pra-

či ponuka vzdelávacích modulov prostred-

covných postupov jednotlivca a predovšet-

níctvom služieb internetu (elektronické vzde-

kým schopnosť zotrvať v učení, sústrediť sa

lávanie) formou dištančného vzdelávania.

počas dlhšieho obdobia a kriticky uvažovať

Oblasti e-Learningových kurzov: time-

o dôvodoch a cieľoch učenia sa. Jednotlivci

management, leadership, financie, komuni-

by mali byť schopní venovať čas samostat-

kácia, team building či management. Tu je

nému učeniu sa a mať sebadisciplínu. Rov-

potrebné prehodnotiť možnosti edukačného

nako by mali vedieť v procese vzdelávania

e-Learning síce vyžaduje od študujúcich väčšie nároky na počítačové zručnosti a vedomosti, no ponúka alternatívne riešenie situácie vo vzdelávaní. procesu a používaných metód. Na toto hod-

spolupracovať, využívať výhody učenia sa

hujú na proaktívne riadenie vykonávaných

notenie nadväzujú aj ďalšie smernice týka-

v heterogénnych skupinách a mali by si ve-

pracovných procesov a činností, (zahŕňajú

júce sa potrieb vzdelávania.

dieť vymieňať poznatky. Jednotlivci by mali

napríklad schopnosť plánovať, organizovať,

byť schopní organizovať svoje vlastné učenie

riadiť, viesť a poverovať, analyzovať, komu-

sa, posúdiť svoju vlastnú prácu a v potrebných

nikovať, oznamovať, hodnotiť a zazname-

prípadoch vyhľadávať poradenstvo, infor-

návať), účinnú reprezentáciu a vyjednáva-

mácie a podporu.

nie, pričom by mali byť schopní pracovať in-

POZNANIE VLASTNÝCH VEDOMOSTÍ, ZRUČNOSTÍ A POSTOJOV K POTREBE SAMOVZDELÁVANIA Keď je edukačný proces zameraný na

Predpokladom na realizáciu takéhoto

konkrétne pracovné alebo kariérne ciele,

učenia je pozitívny postoj samotného štu-

Ďalším závažným faktorom, ktorý ovplyv-

jednotlivec by mal mať vedomosti o poža-

denta, ktorý má zahŕňať motiváciu a seba-

ňuje potrebu vzdelávania, je zmena spôsobu

dovaných kompetenciách, vedomostiach,

dôveru na pokračovanie v učení sa a záujem

podnikania, či miesta výkonu zamestnania,

zručnostiach a kvalifikáciách.

dosahovať úspechy v edukačnom procese

čo je podmienené vstupom podnikov na za-

Vo všetkých prípadoch systém naučiť sa učiť

počas celého života. Postoj by mal byť

hraničné trhy alebo ich spolupráca so za-

vyžaduje od jednotlivca, aby poznal a chá-

založený na záujme riešiť problémy s cie-

hraničím. Jedinci, ktorí sa zamestnávajú nie-

pal svoje:

ľom učiť sa, a to tak, aby bol jednotlivec

len na Slovensku, ale najmä v iných štátoch

|| preferované stratégie učenia sa,

schopný vysporiadať sa s prekážkami a so

EÚ, sa stretávajú s problémom uznávania

|| silné a slabé stránky zručností a kvalifiká-

zmenami. Tu je nevyhnutné realizovať nasle-

certifikátov o vzdelaní. Tým sa menia požia-

dujúcu kompetenciu, a tou je „Iniciatívnosť

davky, ktoré menia nároky na spôsob ab-

|| možnosti a spôsobilosti vyhľadávať príle-

a podnikavosť“. Iniciatívnosť a podnikavosť

solvovania vzdelávania, ako aj jeho rozvíja-

žitosti na vzdelávanie a odbornú prípravu,

sa vzťahuje na schopnosť jednotlivca zme-

nia a doplňovania.

ako aj poradenstvo alebo podpory, ktoré

niť myšlienky na skutky. Zahŕňa kreativitu,

sú dostupné.

inovácie a prijímanie rizika, ako aj schop-

cií,

8

dividuálne, ale aj spoločne v tímoch.

Zručnosť týkajúca sa učenia sa učiť si

nosť plánovať a riadiť projekty so zámerom

vyžaduje predovšetkým nadobudnutie zá-

dosiahnuť stanovené ciele. Zručnosti sa vzťa-

eFOCUS 2| 2009

VÝHODY NOVÝCH FORIEM VZDELÁVANIA A e-LEARNINGU Vzdelávanie v europriestore je preto po-


DÔVODY POTREBY REFORIEM VZDELÁVANIA NA VZDELÁVACÍCH INŠTITÚCIÁCH

trebné orientovať tak, aby pomáhalo zjed-

dobe je práve know-how dôležitým para-

notiť systém všetkých vzdelávacích aktivít.

metrom, ktorý vytvára konkurenčnú výhodu

Uplatňovaním elektronických možností vzde-

a tú možno dosiahnuť najmä prostred-

Aj slovenské univerzity a vedecko-vý-

lávania, ktoré sprístupňujú vzdelávacie inšti-

níctvom práce kvalifikovaných odborníkov.

skumné a vzdelávacie inštitúcie sú prirodzenými

túcie, a to nielen v rámci jednej krajiny, získa-

To znamená, že úspech možno dosiahnuť

strediskami zhromažďovania znalostí, pričom

vajú výhody:

prepojením kvalifikovaného prístupu k rie-

ich prvoradou úlohou je čo najefektívnejšie

|| firmy, ktoré získajú lepšie služby od odbor-

šeniu problémov praxe, kde nestačí uspo-

vzdelávať. Dnes je taká situácia, že prakticky

níkov európskeho rozmeru s širšou ponu-

kojiť sa s dosiahnutým vzdelaním, ale je

každá univerzita, resp. jej vedenie, sa musí

kou kurzov, čím môžu aplikovať vzdelá-

potrebné svoje vedomosti a znalosti ďalej

uchádzať o študenta, teda „svojho zákazníka“,

vanie zamerané na problémy podniku, a nie-

rozvíjať a prispôsobovať problémom prak-

ktorým je nielen študent kontinuálne sa vzde-

len vzdelávanie podľa katalógu,

tického života v podnikoch.

lávajúci, ale aj záujemca o vzdelanie, ktorý:

|| to prispeje k uznaniu/transparentnosti tak-

To sú dôvody, prečo poskytovatelia od-

|| pociťuje potrebu vzdelávať sa, no nemô-

to získanej kvalifikácie a k rozumnej a efek-

borného vzdelávania musia prejsť z tradič-

že študovať z ekonomických dôvodov

tívnej mobilite v európskom priestore,

ných školiacich metód na také vzdelávacie

prezenčnou dennou formou štúdia,

|| týmto spôsobom vzniká základ budúce-

postupy, ktoré využívajú aktuálne problémy

|| pociťuje potrebu zmeny profesijnej orien-

či situácie v podnikoch ako pedagogický

tácie buď stimuláciou zo strany zamest-

ho systému vzdelávania.

základ na ich ďalšie napredovanie. Konfron-

návateľov, alebo z hľadiska rekvalifikácie

V tomto rozmere sa dajú očakávať pred-

tácia potrieb pracoviska a vedomostí pra-

nezamestnaných či nezamestnanosťou

poklady pre tvorbu a uplatnenie elektronic-

covníkov robí neformálne vzdelávanie z hľa-

kých foriem vzdelávania. To je podmienené

diska cieľov, času a podpory zámerným

|| vzhľadom na koncentrovanosť výučby do

najmä potrebami praxe, a to predovšetkým

a štruktúrovaným. Zvyšuje tým kvalitu ne-

určitých periodických časových blokov

v malých a stredných podnikoch, ktoré

formálneho vzdelávania a môže viesť k ďal-

pociťuje nedostatok príležitostí dôkladne

musia vynaložiť veľa úsilia, aby si udržali

šiemu formálnemu vzdelávaniu a následne

sa oboznámiť s teóriou, nehovoriac o mož-

svoju konkurencieschopnosť. V dnešnej

k jeho certifikácii.

nostiach jej precvičovania v praxi.

ohrozených ľudí, alebo

eFOCUS 2| 2009

9


Z týchto dôvodov sa začali na univerzi-

ekvivalencie elektronických predmetov s au-

systému a použitie v prostredí internetu a in-

tách realizovať nové formy a metódy vzde-

torskou prácou na tlačených materiáloch,

ternetového prehliadača.

lávania, čo vyplýva aj zo zvyšujúceho sa zá-

odmeňovanie autorov spojené s evaluáciou

Výhodou systémov iTutor, eDoceo a uLern

ujmu niektorých vzdelávacích inštitúcií po-

e-predmetov, vyvíjať neustály tlak zhora dole

v porovnaní s WebCT a Moodle, ktoré boli

skytovať ďalšie formy štúdia (v určitom stupni

na vytvorenie e-predmetov a e-programov

pôvodne zamerané na angloamerické škol-

dištančného), ktoré by sprístupnili vzdelá-

štúdia, vytvoriť fungujúce školiace, konzul-

stvo je to, že tieto systémy sa tvoria v prostre-

vanie tým, ktorí nemajú popri svojich pra-

tačné a podporné pracoviská. Takisto je po-

dí blízkom nášmu, uLern dokonca priamo

covných povinnostiach dostatok času na

trebné rozvíjať dostupnosť počítačových

na Slovensku a podpora výučby a nástroje na spoluprácu študentov sú vhodné pre

Úspech a efektívnosť e-Learningu je možný iba ak vedenie fakulty deklaruje jeho podporu.

naše podmienky. Dlhým procesom evaluácie neprešli všetky systémy na podporu e-Learningu na vysokých školách a univerzitách. Tabuľka 1

osvojovanie si učebnej látky v stanovenom

učební a študovní a najmä vypracovať roz-

čase, no majú možnosť voliť si čas a spôsob

ličné fakultné projekty na podporu a využí-

výučby podľa svojich možností. Práve to je

vanie IKT vo vzdelávaní.

Ministerstvo školstva SR odporúča a bude podporovať formou školení okrem

výhoda, ktorú poskytujú moderné infor-

VŠ portály integrujú pomocou potreb-

vyššie uvedených ešte aj flexibilnejší a naj-

mačno-komunikačné technológie (IKT)

ných štandardov e-Learning s ostatnými uni-

ľahšie ovládateľný z prezentovaných soft-

a nimi zabezpečované služby využívané

verzitnými procesmi a poskytujú univerzite

vérov – Moodle.

v procese vzdelávania.

rozhranie k on-line zdrojom. Medzi známych predstaviteľov elektronických vzdelávacích

UNIVERZITY A ICH PRÍSTUP K e-LEARNINGU

10

ukazuje najlepšie hodnotené softvéry.

REALITA TRHU DODÁVATEĽOV

prostredí patria WebCT (LMS), Moodle, eDo-

Ďalej uvádzame charakteristiky jednotli-

ceo, iTutor (LCMS - český produkt), NetOp

vých systémov na riadenie e-Learningu,

Ako sme už konštatovali, úspech a efek-

School (produkt dánskej firmy Danware Data

ktoré môžu potenciálnych používateľov zo-

tívnosť e-Learningu je možný iba ak vedenie

A/S), uLern či Novitech learningový portál

rientovať v ponuke riešenie na našom trhu:

fakulty deklaruje jeho podporu. Školy musia

(podpora na tvorbu kurzov a školiteľskú čin-

|| LMS EKP – Enterprise Knowledge

vytvoriť vhodné podmienky na realizáciu,

nosť). Spoločnou vlastnosťou uvedených

Platform – produkt jej partnera spoloč-

ako aj akceptáciu takýchto spôsobov vý-

prostredí je jednoduchosť použitia, nená-

nosti Dupres Consulting SR a jej divízie

učby. Je potrebné napríklad vytvoriť návrh

ročnosť na platformu použitého operačného

e-learnmedia. Úspešne komunikuje s kur-

eFOCUS 2| 2009


Produkt

Výrobca

Výrobca

pripojenia sa na internet, môžu byť dostupné

ATutor

Univerzita Toronto

www.atutor.ca

na elektronických nosičoch ako doplnková

Blackboard

Blackboard

www.blackboard.com

Claroline

Univerzita Louvain

www.caroline.net

Class Server

Microsoft

www.microsoft.at

Clix

imc G.m.b.H.

www.im-c.de

tance Learning System

ets G.m.b.H.

www.ets-online.de

elSitos

Bitmedia

www.Bitmedia.cc

eLearning Suite

Hyperwave AG

www.hyperwave.com

IBT

Server Time4you

www.time4you.de

ILIAS

Univerzita Köln

www.ilias.de

Learning Space

Lotus (IBM)

www.lotus.com

Moodle

Moodle.com

www.moodle.org

Saba Learning

Enterprise Saba

www.saba.com

Top Class

WBT Systems

www.wbtsystems.com

WebCT

WebCT

www.webct.com

WeLearn

FIM – univerzita Linz

welearn.ﬁm.uni-linz.ac.at

Tabuľka 1: Najlepšie hodnotené softvéry na podporu e-Learningu

zami vytvorenými dodávateľmi elektronického obsahu z Českej a zo Slovenskej

literatúra pre študujúcich. Vzdelávacie materiály musia rešpektovať: || cieľovú skupinu, pre ktorú sú určené (výrazovými prostriedkami, stanovenými cieľmi), || výchovno-vzdelávacie ciele ako vstupné požiadavky a vzdelávací štandard (pokiaľ ide o vyučovací predmet) ako výstupné požiadavky (ciele majú byť formulované jednoznačne a ich naplnenie musí byť merateľné), || didaktické zásady – predovšetkým zásadu primeranosti, || vhodne zvolenú formu – vhodné využitie vizualizačných prvkov, || prítomnosť aktivizačných prvkov (motivač-

noduchosť pri obsluhe a rýchla aktualizo-

né úlohy, úlohy na upevnenie učiva, úlo-

vateľnosť kurzov.

hy na získanie spätnej väzby – autotest).

republiky, konkrétne Gopas, Kontis a Zebra.

|| LMS Eden – je českou alternatívou v aka-

Z vývojových nástrojov určených na tvorbu

demickom prostredí rozšíreného systému

on-line kurzov EKP plne podporuje kurzy

LearningSpace. Producentom systému je

V rámci využívania nových technológií

vytvorené napr. v Macromedia Authorware,

spoločnosť Rentel. Systém má oddelenú

na vysokých školách znovu objavujú a majú

Macromedia FLASH s AICC/SCORM

časť na tvorby kurzov len prostredníctvom

stúpajúci trend vo využívaní nasledujúce štyri

podporou a nástroje ToolBook II Assistant

klienta Lotus Notes, kde je nevyhnutné

technológie:

a Instructor.

zaškolenie.

|| IP video pre e-Learning (poskytujúce pri-

PERSPEKTÍVY

|| LMS Moodle – Modular object-oriented

|| LMS eDoceo – je softvérový produkt fir-

pojenie rôznych samostatných bodov on-

Dynamic learning environment – je modu-

my Trask Solution. Je to aplikácia, ktorá

line video kamier). Tu sa predpokladá

lárne objektovo orientované dynamické

potrebuje na prevádzku webový server s

vysoký prínos a ich vývoj potrvá dva až

výučbové prostredie. Systém Moodle je

relačnou databázou typu MS Access,

päť rokov, kým dosiahnu akceptovateľnú

open source systém, teda voľne šíriteľný

MySQL, MS SQL server, Oracle alebo

zrelosť.

softvér, určený na tvorbu internetových

DB2. Je nezávislý od platformy OS

kurzov. Keďže na jeho vývoji pracuje

(Windows, Linux).

komunita programátorov z celého sveta, rýchlo vznikajú nové dokonalejšie verzie.

Virtuálne učebne budú potrebovať dva až päť rokov, kým dosiahnu technologickú vyspelosť.

VYUŽITIE MULTIMÉDIÍ

Webové konferencie (distribúcia real-

Využíva sa aj na podporu prezenčnej for-

Významným spôsobom realizácie e-Lear-

time prezentácií, zdieľanie obrazoviek a ap-

my štúdia, kde boli vytvorené odlišné for-

ningu, ktorý sa môže rozvíjať samostatne,

likácií, diaľkové ovládanie atď.) stúpajú na

máty kurzov pre denných študentov (týž-

je využitie multimediálnych technológií, osobit-

pomyselnej krivke vyspelosti, majú 5 až 20 %

denný) a pre dištančné štúdium (s ohľa-

ne rôznych foriem vizualizácie na sprostred-

cieľových používateľov, budú potrebovať dva

dom na rôznu organizáciu štúdia – tema-

kovanie poznatkov a získavanie zručností.

až päť rokov, kým dozrejú.

tický plán podľa typu konzultácií). Je vhod-

Môžu to byť napríklad aj rôzne vizuálne po-

Siete s 802.11x štandardmi (inak aj Wi-Fi

ný aj ako voľná alternatíva ku komerčným

stupy pri práci s programami so zvukovým

siete, ktoré umožňuje bezdrôtový prenos

e-Learningovým systémom.

komentárom a pod. Tvoria podstatnú časť

dát v sieťach komunikujúcich protokolom

|| LMS Claroline – Systém Claroline je kur-

nákladov na zabezpečenie a tvorbu podpôr

TCP/IP) s vysokým očakávaným prínosom

zovo orientovaný systém virtuálnej uni-

elektronického vzdelávacieho systému. Ich

s viac ako 50 % používateľov dosiahnu zre-

verzity. Jeho nespornou výhodou je jed-

dostupnosť nemusí byť viazaná na potrebu

losť za menej ako dva roky. eFOCUS 2| 2009

11


e-LEARNING V PODNIKOVOM PROSTREDÍ

užívať formou plného outsourcingu. Použité

programy a školiace pracoviská, ktoré posky-

Je zaujímavé porovnať vysokoškolský

technológie, ako sú MS SQL Server, MSDE,

tujú výučbu e-Learningovou formou, no väč-

HCG s HCG pre podnikový e-Learning.

Oracle a MTS, umožňujú rozširovanie sys-

šinu ich študentov tvoria zahraniční študenti

Okrem univerzít zahŕňa tiež komerčné pod-

témov s rastom potrieb organizácie, ako aj

(70 %). Na Slovensku funguje aj program

Na Slovensku už existujú univerzitné programy a školiace pracoviská, ktoré poskytujú výučbu e-Learningovou formou, no väčšinu ich študentov tvoria zahraniční študenti (70 %).

CNAP (Cisco Networking Academy program), podporovaný Ministerstvom školstva SR v partnerských stredných a vysokých školách. Cieľom tohto programu je vytvorenie iniciatívneho združenia zástupcov štátnych a privátnych inštitúcií na podporu rozvoja e-Learningových vzdelávacích aktivít

niky (t. j. tiež e-training). Tu spomenieme aj

integráciu so štandardami a ďalšími systé-

predovšetkým v akademickej sfére, ako aj

technológie, ktoré majú vysoký alebo stredný

mami u zákazníka, ako je napríklad SAP R/3,

tvorbu podpory a priaznivých podmienok

očakávaný prínos:

a podobne.

na využitie progresívnych IKT vo vzdeláva-

|| Smart Enterprise Suites – SES, ktoré vy-

|| e-Learning suites – integrované produk-

com procese v SR. V súčasnosti je k dispo-

jadrujú konvergenciu portálu, content

ty, ktoré majú štyri základné prvky, a to:

zícii 15 vzdelávacích modulov nielen z ob-

managementu a podpory spolupráce do

LMS, LCMS, virtuálnu učebňu a profe-

lasti počítačových sietí, ale aj z ďalších IT

jediného integrovaného produktu. Tieto

sionálne služby.

oblastí.

aplikácie sa nachádzajú na vrchole oča-

|| Course management systémy – systémy

kávania a vrchol vyspelosti dosiahnu za

na on-line riadenie a zabezpečenie inter-

dva až päť rokov.

aktivity e-Learningových kurzov. Predpo-

Pre podnikové riešenia ďalšieho vzde-

kladá sa vysoký prínos týchto aplikácií.

Už v roku 1997 Peter Drucker predpo-

lávania zamestnancov je určené napríklad

Majú viac ako 50 % cieľových používate-

vedal, že „univerzity ako rezidenčné inštitú-

prostredie IBM Lotus Learning Space. Nie-

ľov a budú potrebovať menej ako dva roky

cie (...) neprežijú.“ (The Guardian, 13. apríla

ktoré systémy, napríklad systém Tutor, je

na dosiahnutie plnej vyspelosti.

2004) a ďalší podľa toho istého vzoru pred-

možné nielen kúpiť, ale ho aj prenajať či vy-

12

e-LEARNING A VIRTUÁLNE UNIVERZITY V ZAHRANIČÍ

eFOCUS 2| 2009

Na Slovensku už existujú univerzitné

povedali, že univerzity sa z dodávateľov ob-


sahu výučby a lektorov stanú ziskovým výrobcom učebného materiálu. Koncom deväťdesiatych rokov niekoľko univerzít v USA vytvorilo obchodné spoloč-

VÝHODY A NEVÝHODY e-LEARNINGU

nosti, buď samy alebo v spolupráci s inými univerzitami, kultúrnymi inštitúciami, či do-

Kladmi sú:

dávateľmi elektronických riešení.

|| možnosť vzdelávať kdekoľvek a kedykoľvek,

Medzi inými aj New York University in-

|| prispôsobenie štúdia individuálnemu tempu jednotlivca,

vestovala 20 miliónov dolárov do NYU On-

|| obmedzenie nákladov na cestovanie, ubytovanie, priestory a pod.,

line a Columbia University použila 40 milió-

|| jednoduchšia organizácia (nie je potrebné zosúlaďovať termíny a miesta školení),

nov dolárov a spolu so štrnástimi ďalšími

|| získanie vyššej úrovne počítačovej gramotnosti.

univerzitami, knižnicami a múzeami založila Fathom. Ani jedna však nespustila žiadny

Zápormi sú:

e-Learningový kurz. V tom istom čase Cor-

|| vysoké náklady na tvorbu obsahu,

nell University investovala 12 miliónov dolá-

|| zvýšené nároky na technologickú infraštruktúru,

rov do eCornell, nezaznamenala však žiadny

|| možný odmietavý postoj používateľov,

výraznejší počet študentov. Takisto pokus

|| diskutabilná návratnosť investícií,

Open University Spojeného kráľovstva pre-

|| absencia osobnej komunikácie s frekventantom,

niesť vzdelávanie na trh USA stroskotal so

|| časová náročnosť prípravy študijných materiálov,

stratou približne 20 miliónov dolárov.

|| časová náročnosť kontroly vypracovaných úloh,

Jeden z mála úspešných poskytovateľov

|| nezáujem frekventantov o štúdium odporúčanej študijnej literatúry.

e-Learningu v USA je University of Phoenix. Dosiahnutiu úspechu zrejme vďačí za to, že

FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE EFEKTÍVNOSŤ e-LEARNINGU

sa zameriava na úzko vymedzený a špecia-

|| e-Learning je porovnateľne efektívny ako bežná prezenčná výučba.

lizovaný trh a tým je obchod a zdravie.

|| Neefektívnym sa stáva zlyhanie ľudského faktora.

V tom istom čase Európska rada v Euró-

|| Najdôležitejším postrehom, ktorý možno usúdiť z existencie a tvorby európskych vir-

pe prijala veľký plán nazvaný: eEurópa. Infor-

tuálnych univerzít a e-Learningových systémov je ten, že žiadna z iniciatív nedosiahla

mačná spoločnosť pre všetkých (Lisabon,

dostatočnú životnosť, z čoho vyplýva že neprežijú, ak nebudú mať podporu vlády.

marec 2000) s cieľom stať sa do roku 2010 najkonkurencieschopnejším a najdynamic-

ODPORÚČANIA

kejším svetovým hospodárstvom založeným

|| Úspech e-Learningu nespočíva v jeho náhrade základných foriem vzdelávania, ale

na vzdelaní. V máji toho istého roku Eu-

ako doplňujúceho vzdelávania pre pracujúcich.

rópska komisia publikovala správu s názvom

|| Vhodná forma celoživotného vzdelávania.

e-Learning – Designing tomorrow’s education.

|| Nevyhnutnosť selekcie vhodných okruhov pre túto formu vzdelávania.

Holandská digitálna univerzita – združenie univerzít v Holandsku spolu s niektorými IT spoločnosťami a vydavateľmi – nie je dostatočne veľká a partneri uvažujú, že sa stiahnu.

|| Nevyhnutnosť ďalšieho zdokonaľovania e-Learningových vyučovacích techník. || Komunikáciou s ľuďmi o výhodách a nevýhodách e-Learningu treba vytvoriť vhodné podmienky na realizáciu. || Vytváranie vhodnej podpory zo strany vlády, ako aj vedenia univerzít. (mp)

Fínska virtuálna univerzita a Švédska Net-Univerzita – obe iniciatívy rozbehla vláda – zvýšili počet kurzov on-line, aby pritiahli štu-

e-Learning, ale taktiež bez vedľajších účin-

vývoj začiatkom tohto storočia ako „cunami

dentov zo všetkých inštitúcií a regiónov tých-

kov na spoluprácu medzi inštitúciami.

e-Learningu“.

to krajín, avšak očakávaná spolupráca medzi inštitúciami stále neexistuje.

Fabrizio Cardinali z Giunti Interactive Labs v Taliansku na konferencii o e-Lear-

Autorka pracuje v Inštitúte manažérskych

V Bavorskej virtuálnej univerzite – čo je

ningu v máji 2005 v Bruseli, charakterizoval

systémov na detašovanom pracovisku

tiež vládna iniciatíva – sa úspešne zvýšil

vývoj e-Learningu koncom deväťdesiatych

EF UMB v Poprade ako vysokoškolská

počet kurzov ponúkaných študentom ako

rokov ako „veľkú e-Learningovú vlnu“ a jeho

učiteľka. eFOCUS 2| 2009

13

E-LEARNING. súčasný stav a perspektívy využívania technológií

Recommend Documents