UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE PRÁVNICKÁ FAKULTA
TRESTNÁ REPRESIA A POLITICKÉ SÚDNE ( MONSTER ) PROCESY V ROKOCH 1949 – 1954
MAROŠ DVORSKÝ
2009
0
TRESTNÁ REPRESIA A POLITICKÉ SÚDNE ( MONSTER ) PROCESY V ROKOCH 1949 – 1954
ZÁVEREČNÁ BAKALÁRSKA PRÁCA
MAROŠ DVORSKÝ
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE PRÁVNICKÁ FAKULTA Katedra právnych dejín
Študijný odbor: Právo Školiteľ: JUDr. Mgr. Tomáš Gábriš, MA Oponent:
Dátum obhajoby:
BRATISLAVA 2009 1
Abstrakt V záverečnej bakalárskej práci „TRESTNÁ REPRESIA A POLITICKÉ SÚDNE ( MONSTER ) PROCESY V ROKOCH 1949 – 1954 “ sa zaoberám zákonodarstvom v nadväznosti na trestnú represiu a politické procesy. Práca je tematicky rozdelená do šiestich kapitol. V prvej kapitole rozoberám zahraničnopolitické a vnútropolitické aspekty ktoré predchádzali februárovým udalostiam a postupne formovali verejnú mienku a názory politikov na problematiku ďalšieho usporiadania spoločensko-politických vzťahov. V druhej kapitole charakterizujem politické procesy ich vývoj, zameranie. V tretej kapitole, je hlavnou úlohou práce oboznámiť s pofebruárovým vývojom zákonodarstva a snahami vtedajších „mocipánov“ o jeho prispôsobenie, účelom perzekúcie „nepriateľov“ režimu. V jednotlivých podkapitolách opisujem Ústavu 9. mája, Trestný zákon 86/1950 Zb., Trestný poriadok 87/1950 Zb., Zákon na ochranu ľudovo-demokratického zriadenia 231/1948, Zákon o táboroch nútených prác 247/1948, Zákon o zľudovení súdnictva 319/1948 a ich zneužitie v konkretnych politických procesoch päťdesiatych rokov minulého storočia. V štvrtej kapitole sa zaoberám po februárovom smerovaní prokuratúry, súdnictva a advokácie. V piate kapitole poukazujem na konkrétnych prípadoch, na pochybenia prokuratúry, súdov, vyšetrovacích orgánov v trestnom súdnom konaní. Témou šiestej kapitoly je problematika zmien v československom trestnom práve ktoré nastali po uvoľnení politického napätia, po smrti J. V. Stalina a v súvislosti so zmenami trestného zákonodarstva v Sovietskom zväze. V záverečnej kapitole sa zaoberám činnosťou a závermi komisií ktoré prešetrovali tieto represálie a zákonom č.119/1990 o súdnej rehabilitácii.
Kľúčové slová : trestná represia, trestné zákonodarstvo, prokuratúra, súdy, ľudovodemokratické zriadenie, justícia, politický proces, justícia, komunistická strana, rehabilitácia, revízia .
2
Predhovor
K výberu témy záverečnej bakalárskej práce ma viedol môj záujem o právne dejiny, obzvlášť o „ smutné obdobie našich dejín „ o obdobie 50. rokov a o vtedajšie zákonodarstvo obzvlášť o
Ústavu 9. mája, Trestný zákon 86/1950 Zb., Trestný
poriadok 87/1950 Zb., Zákon na ochranu ľudovo-demokratického zriadenia 231/1948, Zákon o štátnom súde 232/1948, Zákon o táboroch nútených prác 247/1948, Zákon o zľudovení súdnictva 319/1948. Cieľom práce nebolo do detailov rozoberať historické, politické, ideologické aspekty doby, nakoľko tieto do podrobností rozobrali autori skôr spracovaných záverečných prác a jednalo by sa o opakovanie už známych faktov. V tejto práci som sa zameral hlavne na normatívnu stránku trestného práva v sledovanom období, na výklad právnych predpisov, ktoré v danom období platili a boli zneužité v politických procesoch proti odporcom ľudovodemokratického režimu.
Na tomto mieste by som sa rád poďakoval svojmu školiteľovi, JUDr. Mgr. Tomášovi Gábrišovi MA, za to, že mi pri tvorbe práce poskytol odbornú pomoc a kritiku, bez ktorých by som sa pri tvorbe práce nezaobišiel.
Zároveň prehlasujem, že text práce je identický s textom v elektronickej podobe, ktorú som zaslal do knižnice Univerzity Komenského v Bratislave. Taktiež súhlasím so zverejnením mojej záverečnej práce prostredníctvom internetu.
3
Obsah Úvod ............................................................................................................................... 5 1. Historický obraz doby.............................................................................................. 6 1.1 Medzinárodné aspekty ........................................................................................... 6 1.2 Vnútroštátne aspekty.............................................................................................. 7 1.3 Február 1948 ........................................................................................................... 9 2. Obdobie po februári 1948, obdobie politických procesov .................................... 10 3. Právne predpisy Československa a politické procesy päťdesiatych rokov ...... 12 3.1 Ústava 9. mája ...................................................................................................... 12 3.2 Represívne zákony .............................................................................................. 15 3.2.1 Zákon 247/ 1948 Zb., o táboroch nútených prác ...................................... 16 3.2.2 Zákon 319/ 1948 Zb., o zľudovení súdnictva ............................................ 18 3.2.3 Zákon 231/ 1948 Zb. na ochranu ľudovodemokratickej republiky ....... 19 3.2.4 Zákon č. 232/1948 Zb. o štátnom súde ....................................................... 21 3.2.5 Zákon č. 86/1950 Zb. trestný zákon .......................................................... 21 3.3 Všeobecná deklarácia ľudských práv ............................................................... 26 4. Justícia ...................................................................................................................... 27 4.1 Stav justície 1948 - 1953 ...................................................................................... 27 4.2 Prokuratúra......................................................................................................... 27 4.3 Súdy .......................................................................................................................28 4.4 Advokácia.............................................................................................................. 29 5. Trestné konanie ........................................................................................................ 30 5.1 Zákon č. 87/1950 Zb. trestný poriadok ............................................................ 35 6.
Vývoj trestného zákonodarstva po roku 1953 ................................................. 37
7.
Na ceste k rehabilitácii ...................................................................................... 41
Záver ............................................................................................................................ 45
4
Úvod
Po skončení druhej svetovej vojny, vplyvom rozdelenia sfér vplyvu sa mnohé národy a štáty Európy, ako i okolitého sveta objavili na povestnom nultom historickom medzníku – na ideologickej križovatke ciest, pričom si nemohli slobodne vybrať jednu z ciest po ktorej kráčať. Československo a ostatné krajiny strednej a východnej Európy sa dostali do poručenstva Sovietskeho zväzu a na dlhé roky sa stali súčasťou tzv. východného bloku. Po februári 1948 kedy sa Československo vydalo cestou „ľudovej demokracie“ sa naše národy nadejali v krajšie zajtrajšky. Roky po roku 1948 sa tak okrem rokov budovania nového štátu, jeho hospodárstva, stali i rokmi prenasledovania, strachu, neľudských útrap, väzenia a dokonca i rokmi hromadných popráv..
„ ... My, lid československý, prohlašujeme, že jsme pevně rozhodnuti vybudovat osvobozený stát jako lidovou demokracii, která nám zajistí pokojnou cestu k socialismu.
Jsme odhodláni bránit všemi svými silami vymoženosti naší národní a demokratické revoluce proti veškerým snahám domácí i zahraniční reakce, jak jsme znovu před celým světem osvědčili svým vystoupením na obranu lidově demokratických řádů v únoru 1948.
Slibujeme si navzájem, že na tomto velkém díle budou pracovat společně a ruku v ruce oba naše národy, navazujíce tak na pokrokové a humanitní tradice svých dějin“...1
1
Ústava 9. mája ( zákon č. 150/1948 )
5
1. Historický obraz doby
1.1 Medzinárodné aspekty povojnového vývoja
Politické predpoklady povojnového usporiadania vznikali ďaleko pred februárom 1948. Na základe určitých historických udalostí sa formovala mienka politikov ale aj mienka širokej verejnosti. Už počas vojny sa zahraničná politika exilovej československej vlády začala orientovať na Sovietsky zväz. Kľúčový význam ktorý tento fakt potvrdil bola československo – sovietska zmluva o priateľstve a povojnovej spolupráci. Sovietsky zväz odmietol Mníchov so všetkými dôsledkami, t.j. uznal Československo v predmníchovských hraniciach. 2 Niektorí politici varovali pred prílišnou dôverou voči Moskve, Beneš bol však presvedčený o správnosti svojich krokov nakoľko sa opieral o vyhlásenie sovietských politikov, že nebudú zasahovať do vnútorných záležitosti povojnovej republiky a aj o verejnú mienku naších národov. „... Mnohí Česi a Slováci vítali Rusov ako osloboditeľov. Po Mníchove už nemali o západe veľké ilúzie a londýnska exilová vláda E. Beneša si ako jediná Moskvu obchádzala ešte dávno pred rokom 1945... „ 3 Predstava prezidenta Beneša
spočívala v tom aby zahraničná politika obidvoch krajín bola
koordinovaná o čom svedčia jeho slová z decembra 1943. „... Pri otázkach najväčšieho významu budeme hovoriť a konať spôsobom ktorý sa bude zhodovať s predstavami sovietskej vlády... „
4
Ďalšou udalosťou ktorá ovplyvnila dianie v strednej a východnej Európe bola Jaltská konferencia kde najvyšší predstavitelia víťazných mocností sa okrem iného dohodli na povojnovom usporiadaní v Európe. „ Jaltská konferencia býva často vnímaná ako delenie sfér vplyvu medzi veľmocami a zárodok studenej vojny. V skutočnosti len potvrdzovala faktické rozloženie síl. „5
Rozpory medzi veľmocami sa
po druhej svetovej vojne prehlbovali a nakoniec vyústili vo vytvorenie železnej opony,
2
Kaplan. K, Pravda o Československu 1945 – 1948, str. 7 Judt. T, Povojnová Európa – história po roku 1945, str. 132 4 Tamtiež, str. 132 5 Friedman. N, Studená válka 1945 – 1991, str. 8 3
6
pojem ktorý prvýkrát použil vo svojom prejave W. Churchil6 na Westminister College v americkom Fultone, v marci 1946 „ Od Štetína na Balte až po terst na Jadrane bola naprieč celým kontinentom spustená železná opona „ 7 Ďalším dôkazom toho, že o československých záležitostiach sa rozhodovalo v Moskve a nie v Prahe už pred februárom 1948 bolo neprijatie tzv. Marshalovho plánu, ktorý Československo malo v úmysle prijať „ Stalin však Marshalov plán odmietol a k jeho odmietnutiu prinútil aj československú vládu. 8 Záujem Československa o Marshalov plán Stalinovi
9
ukázal, že aj napriek
Benešovým proklamáciám nemá nad krajinou kontrolu a preto naliehal na komunistov aby v ČSR uskutočnili komunistický prevrat. Týmto sa definitívne zrútili predstavy všetkých politikov ktorí boli presvedčení o nezasahovaní Sovietskeho zväzu do vnútorných záležitostí „zvrchovanej“ československej republiky.
1.2 Vnútroštátne aspekty povojnového vývoja
Tak ako medzinárodné udalosti ovplyvnili dianie v povojnovom Československu z hľadiska globálneho, tj. vytvorenie tzv. východného bloku oblasti sféry vplyvu Sovietskeho zväzu a tým aj uskutočňovanie jeho politiky, metód, spôsobov pri riešení domácich problémov. Domáce udalosti ktoré sa uskutočnili v predvojnovom Československu, počas vojny na území Slovenského štátu a v rokoch 1945 – 1948 významnou mierou ovplyvnili dianie v povojnovom usporiadaní. Jednou
z takýchto
udalostí
bola
predvojnová
činnosť
slovenského
autonomistického hnutia ktoré malo podiel na rozbití Československa čo v budúcnosti vyvolávalo
u českých
predstaviteľov
prehnané
obavy
z akýchkoľvek
snáh
6
W. Churchil ( 1874 – 1965 ) za druhej svetovej vojny priviedol V. Britániu k víťazstvu. Za prvej svetovej vojny a po jej skončení pôsobil ako člen vlády pri britskej intervencií proti komunistom v sovietskej občianskej vojne. Vzhľadom k rozsiahlym skúsenostiam dobre vedel akí sovieti dokážu byť zlí. Jeden z prvých videl v Stalinovi nového Hitlera in Friedman. N, Studená válka 1945 – 1991, str. 5 . 7 Friedman. N, Studená válka 1945 – 1991, str. 6 8 Tamtiež, str. 8 9
J.V.Stalin (1879 – 1953 ) získal v Sovietskom zväze po Leninovej smrti absolútnu moc. V roku 1936 mal krajinu celkom pod kontrolou v sérii vykonštruovaných procesov odstránil všetkých svojich potencionalnych súperov. Za Stalinovej éry vzrástli počty väznených a popravených v sovietskych koncentračných táboroch (gulagoch) na milóny. In Friedman. N, Studená válka 1945 – 1991, str. 5
7
o zrovnoprávnenie Slovákov a tieto
boli kvalifikované ako
nacionalizmus,
separatizmus a útok proti celistvosti republiky. Ďalšou udalosťou ktorá výrazným spôsobom ovplyvňovala dianie po vojne bol vznik a činnosť Slovenského štátu ale hlavne činnosť niektorých predstaviteľov počas jeho trvania. Už počas vojny Beneš uvažoval o potrestaní Slovákov za ich spojenectvo Hitlerom. V decembri 1943 naliehal na Stalina aby boli Slováci po vojne potrestaní. Stalin to však odmietol a odporučil Benešovi aby Slovákov držal pevne v rukách.
10
Beneš sa domnieval, že české krajiny na rozdiel od Slovenska ukončia vojnu na strane víťazov. Slovenské národné povstanie však tieto úvahy zmenili a Slovensko sa týmto otvoreným vystúpením zaradilo do protihitlerovskej koalície. SNP vyvrátilo mýty o kolektívnej vine a kolaborácii všetkých Slovákov s fašistickým režimom J.Tisa. Počas SNP sa vytvorila SNR nariadením 1/1944.11 Činnosť SNR a aktívna účasť v nej bola v neskoršej dobe klasifikovaná ako velezrada a snaha o pokračovanie Slovenského štátu. Na oslobodenom území Československa bol v Košiciach dňa 5. apríla 1945 vládou ČSR a SNR prijatý „ Košický vládny program“. Dokument určoval zásady budúcej politiky a bol označovaný za program národnej a demokratickej revolúcie. 10
Kaplan. K, Pravda o Československu 1945 – 1948, str. 20
11
V súvislosti s právomocami SNR by som v stručnosti charakterizoval nariadenie č. 1 / 1944 Zb., nariadení SNR ktorého výklad sa v budúcnosti stal jablkom sváru v procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami. Podľa § 1 nariadenia SNR č.1/1944 Zb. n. SNR z 1. septembra 1944 : „... Slovenská národná rada vykonáva celú zákonodarnú, vládnu a výkonnú moc na Slovensku. „.. Sa vykladalo ako: A ) ... obnovenie ČSR alebo vytvorenie novej ČSR .... začatie jej budovania na nových základoch s požiadavkami autonomistickými, federálnymi, prípadne dualistickými, B) ... demontáž vlastnej štátnosti, C) .. prevzatie SNR-ou všetkej štátnej moci na Slovensku ako najvyšším orgánom štátnej moci... Perspektívou tejto národnej a demokratickej štátnosti nebolo smerovanie k včleneniu sa, ... ale bolo ústavné konštituovanie novej ČSR ako spoločného, teda symetrického, federatívneho štátu. Právomoc SNR podľa nariadenia č. 1/1944 Zb. n. SNR bola pôvodná, neodvodzovala sa od Ústavy ČSR, ani od nejakej štátnej moci slovenského štátu... Normotvorná právomoc SNR bola podľa jej prvého nariadenia výlučná, t.j. vylučovala, aby na Slovensku pôsobil iný normotvorný činiteľ ( t.j. ani dekrety prezidenta ČSR, ani normy vojnového slovenského štátu ) §2: „ Všetky zákony, nariadenia a opatrenia ostávajú v platnosti, pokiaľ neodporujú duchu republikánsko- demokratickému ... „ Ustanovenie bolo v podstate zhodné z recepčnou normou č. 11/1918 Zb., problém však nastal vtedy keď obdobnú recepčnú normu vo forme ústavného dekrétu č. 11/1944 Zb. o obnovení právneho poriadku prijal aj prezident. Ustanovovala, že predpisy v období keď československý ľud bol zbavený svojej slobody, tj. Od 30.9.1938 do 4. mája 1945 sa nepovažovali za súčasť právneho poriadku.. Recepčná norma SNR prijala inú koncepciu: „ ... SNR jej orgány, politické a právne zriadenia na oslobodenom území Slovenska, je sukcesorom, právnym pokračovateľom vojnového slovenského štátu. Odtiaľ je len krok ku kvalifikovaniu činnosti SNR ako pokusu či úsilia zachovať „ vojnový slovenský štát „ . To už priamo – súvisí, resp. umožňuje obviňovať, obžalovať, ba dokonca odsúdiť členov SNR za protištátne delikty... „ in Beňa J, Vývoj slovenského právneho poriadku.
8
V svojich šestnástich kapitolách okrem iného uznal svojbytnosť slovenského národa, vzájomný pomer medzi Čechmi a Slovákmi mal byť budovaný na princípe rovného s rovným a uznal SNR ako reprezentantku Slovenského národa. 12 Neskôr sa zotrvávanie na pozíciách KVP považovalo za separatizmus. 13 Konečným potvrdením dominantného postavenia komunistov v Československu mali byť voľby v máji 1946. Tie však skončili totálnym fiaskom najmä na Slovensku kde komunisti totálne prepadli. Víťazom volieb sa stala Demokratická strana ktorá získala 62 %, druhí komunisti získali niečo cez 30 %. A dve novovytvorené strany Slobody a Práce s trojpercentným ziskom úplne sklamali. Výsledky volieb českých komunistov utvrdili v tom, že Slovensko je slabým článkom republiky a o tom, že Slovensko je „semenište“ rôznych protištátnych živlov. Výsledky volieb presvedčili o nutnosti eliminovať postavenie Demokratickej strany na Slovensku a tým aj obmedziť právomoc slovenských národných orgánov, pretože v nich mala absolútnu prevahu DS.14 Tento postup znamenal definitívny koniec zásady „ rovný s rovným „. 1.3 Február 1948 – víťazstvo komunistov O tom, že sa komunisti pokúsia prevziať moc v krajine nebolo pochýb čakali len na vhodnú príležitosť. Pre ďalší vývoj udalostí boli dôležitým bodom sporu zmeny vo veliteľstve polície ( ZNB ). Tie boli reakciou komunistického ministra vnútra Václava Noska na požiadavku nekomunistov, aby boli vyšetrené politicky motivované prípady ( Krčmaňská, Mostecká aféra ..) 13. februára 1948 vláda proti vôli komunistov prijala uznesenie, ktoré malo týmto zmenám zabrániť. K. Gottwald to odmietol z dôvodu neprítomnosti ministra vnútra. Ministri za Československú stranu národne socialistickú, Československú stranu lidovú a Demokratickú stranu (tri nekomunistické vládne strany) pohrozili, že v prípade ak nebude uznesenie vlády prijaté podajú demisiu. Predpokladali, že tak urobí väčšina ministrov, takže prezident bude nútený vyhlásiť nové voľby v ktorých by komunisti nevyhrali. Demisiu však podalo len 12 z 26 ministrov, tak sa komunisti snažili presvedčiť prezidenta Beneša, aby ju prijal
12 13 14
Vojáček.L , Kollárik. J, Právne dejiny Slovenska od roku 1918, str. 81 Beňa. J, Vývoj slovenského právneho poriadku, str. 217 Kaplan. K, Pravda o Československu 1945 – 1948, str. 180
9
a vymenoval nových členov vlády z ich radov. Komunisti začali organizovať masové demonštrácie,
vyzbrojovali ľudové milície15 do Prahy povolali pluky pohraničnej
stráže. Tomuto nátlaku Beneš nedokázal vzdorovať a 25. februára 1948 demisiu.
" Právě se vracím z Hradu od prezidenta republiky. Dnes ráno jsem panu prezidentu republiky podal návrh na přijetí demise ministrů, kteří odstoupili 20. února tohoto roku. A současně jsem panu prezidentu navrhl seznam osob, kterými má býti vláda doplnena a rekonstruována „ Mohu vám sdělit, že pan prezident všechny mé návrhy, přesně tak jak byly podány, přijal...".16 Týmito slovami ktoré predniesol 25. februára 1948 predseda vlády K. Gottwald17 pred stotisícovým davom na Václavskom námestí sa definitívne rozhodlo o ďalšom smerovaní Československa na ďalších štyridsať rokov. Na rozdiel ostatných krajín ktoré sa vydali cestou „ ľudovo demokratického zriadenia „ bolo masívne podporené verejnosťou.
2. Obdobie po februári 1948, obdobie politických procesov Benešovým prijatím demisie 25. februára 1948 komunisti definitívne prevzali moc v Československu. Prezident Beneš18 abdikoval a hneď nato aj zomrel. Na jeho miesto nastúpil komunistický vodca K. Gottwald. Po februárových udalostiach sa spustila mašinéria ktorá mala „očistiť“ spoločnosť od nepriateľov režimu. Čistky vykonávané
15
Ľudové milície, polovojenská organizácia, ozbrojené jednotky KSČ. Vznikli ako nezákonny útvar na základe nariadenia KSČ a KSS počas februárového prevratu in Kronika Slovenska. str. 328 16
Prejav K. Gottwalda z 25.2:1948. http://filmovezvuky.fdb.cz/komunisticke-hity/ K. Gottwald ( 1896 – 1953 ), politik a štátnik, činiteľ československého a medzinárodného robotníckeho hnutia, vedúci predstaviteľ KSČ ( 1929 – 1945 generálny tajomník, 1945 – 53 predseda KSČ, predseda vlády 1946 – 1948, prezident ČSR 1948 – 1953 ). Predstaviteľ stalinizmu. K. Gottwald kritizoval E. Beneša za teoriu čechoslovakizmu ktorú presadzoval. Na druhej strane strane odmietal federatívne usporiadanie ČSR. Po víťazstve DS vo voľbách r. 1946 presadzoval okliešťovanie právomocí slovenských národných orgánov in Kronika Slovenska str. 360 17
18
E. Beneš ( 1884 – 1948 ), druhý čs. prezident, zástanca teórie jednotného čs. národa. V slovenskom autonomistickom hnutí videl ohrozenie celistvosti ČSR. Po Mnichove odišiel do exilu. V Londýne roku 1940 vytvoril exilovú vládu. Bol zástanca zahraničnopolitickej orientácie na Sovietsky zväz in Kronika Slovenska. str. 335
10
akčnými výbormi Národného frontu boli dôkladné. Z armády odišla jedna tretina dôstojníckeho zboru, svoje miesta muselo opustiť polovica podnikových riaditeľov, zo škôl muselo odísť tisíce študentov, prepustených bolo stovky vysokoškolských profesorov. V nasledujúcich rokoch prišlo 250 – 300 tisíc robotníkov z výroby do administratívy, armády a bezpečnosti. Masová nezákonnosť vyvrcholila politickými procesmi. Politické procesy boli najmä v počiatkoch komunistického režimu vrcholnou formou perzekúcie, s najvyššou mierou tvrdosti. Medzi politické procesy patrili tie, v ktorých boli obete súdené za činy politickej a protištátnej povahy. Za politicky motivované procesy možno pokladať také , ktoré boli vykonštruované tak, aby mohli slúžiť ako politický nátlak alebo pomsta. Procesy
politickej
povahy
patrili
k najdôležitejším
charakteristickým
črtám
komunistického režimu. Komunistický režim vyprodukoval niekoľko tisíc procesov so státisícami obetí. Všetky politické procesy boli nezákonné, pretože o ich konaní a väčšinou aj o rozsudkoch rozhodovali iné orgány než zákonne príslušné súdne orgány. Boli nezákonné aj z ďalších dôvodov, priznania k vykonštruovaným trestným činnom boli vynútené rôznymi formami fyzického a psychického nátlaku. V procesoch boli hrubým spôsobom porušované ustanovenia ústavy, trestného zákona, trestného súdneho poriadku ale aj medzinárodných dohôd o občianskych a ľudských právach. Perzekúcie v podobe politických procesov postihovali všetky sociálne vrstvy, profesijné a záujmové zoskupenia. Medzi najpočetnejšiu skupinu prenasledovaných patrili „ triedni nepriatelia „, predovšetkým tzv. bývalí ľudia. Túto skupinu režim vymedzil veľmi voľne a účelovo zahŕňala bývalých majiteľov väčšieho majetku, príslušníkov slobodných povolaní, vyšších štátnych úradníkov predchádzajúceho režimu, exponentov a aktivistov politických strán, príslušníkov cirkvi, príslušníkov armády, osôb ktoré sa zúčastnili západného odboja. Špecifickou kapitolou boli procesy členmi
komunistickej
strany
ktorých
súdili
ako
buržoáznych
nacionalistov19,
19
Buržoázny nacionalizmus je podľa marxizmu - leninizmu reakčná buržoázna ideológia a politika, zdôrazňujúca záujmy jedného národa proti druhému, nadradzujúca jeden národ nad druhý. ( rozdúchava národnostné trenice, oslabuje triedny boj, rozbíja medzinárodnú solidaritu pracujúcich, uspokojovanie individuálnych záujmov nad záujmami celku .. ) http://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka
11
sionistov 20, trockistov .21 Politické procesy mali v komunistickom režime viacúčelové poslanie. Trvalým poslaním procesov bolo, v zmysle politických záujmov a triednej nenávisti, zlikvidovať potrestať
a vyradiť odporcov režimu, či už skutočných, potenciálnych, alebo len
vymyslených. Veľmi významnou úlohou procesov bolo možných odporcov režimu zastrašiť a vytvárať atmosféru strachu v celej spoločnosti. Procesy slúžili aj nato aby sa preukázala správnosť oficiálnej politiky a súčasne aby tvorbu tejto politiky ovplyvňovali. Mimoriadne postavenie medzi verejnými procesmi mali tzv. monsterprocesy. Výrobcovia ich pripravovali a predvádzali ako veľké divadlo pre milióny divákov, čitateľov a poslucháčov. Organizované ohlasy a rezolúcie boli umelo napĺňané „ľudovým hnevom“ proti obžalovaným – vlastizradcom, nepriateľom, agentom imperializmu a pod. – a volaním po ich krvi, také poslanie naplnili procesy s Miladou Horákovou a spol., s cirkevnou hierarchiou, s Rudolfom Slanským22 a spol. a pod. Poslanie a funkcia politických procesov sa počas trvania komunistického režimu menili, prispôsobovali sa jeho potrebám a možnostiam. Všetky svoje funkcie, v ich plnom rozsahu, plnili politické procesy vlastne iba v čase najostrejšej perzekúcie v rokoch 1948 – 1954. V tomto „zakladateľskom období komunistického režimu „ prebehli všetky monsterprocesy a niekoľko stoviek verejných procesov : s bývalými predstaviteľmi nekomunistických politických strán, cirkví, s odbojármi z čias z druhej svetovej vojny, s vedúcimi komunistickými funkcionármi
20
Sionizmus je politické a nacionalistické hnutie požadujúce založenie a udržiavanie židovského štátu v Palestíne. Je to jediné východisko pre Židov ak sa chcú vyhnúť antisemitizmu našiel založenie si vlastného štátu. Názov je odvodený od pahorku Sion v Jeruzaleme, na ktorom biblickí proroci očakávajú príchod Hospodina. http://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka 21
Trockismus je odnož marxizmu v podaní L.D.Trockého. Toto názorové hnuti vzniklo jako protiváha stalinizmu. Odlišuje sa okrem iného v poňatí socialistickej revolúcie, ktorá má byť v trockizme permanentná. Trocký sa zaobíral kritikou politiky a ideologie Stalina. Domnieval sa, že v ZSSR vznikla byrokratická kasta, ktorá vládne namiesto pracujúcej triedy a táto kasta ide proti záujmom pracujúceho ľudu. http://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka 22
R. Slanský, ( 1901 – 1952 ), čs. politik, člen KSČ od roku 1921, 1945 – 1951 generálny tajomník KSČ. V roku 1951 zbavený všetkých funkcií, 1952 odsúdený a popravený. 1963 občiansky a právne rehabilitovaný in Malá čs. encyklopédia str. 665
12
ktorých „odhalili“ ako agentov imperializmu, nacionalistov, kozmopolitov, titoistov,23 trockistov a pod. 24
3. Právne predpisy Československa a politické procesy päťdesiatych rokov Februárové víťazstvo „pracujúceho ľudu“ malo za následok, že došlo k podstatným zmenám v charaktere Československa a jeho spoločenského zriadenia a to si vyžiadalo podstatnú zmenu zákonodarstva. Situácia v práve bola aj naďalej neuspokojivá, v mnohých odvetviach práva pretrvával právny dualizmus, okrem toho iné normy platili pre civilné osoby a iné pre osoby vojenské 25). To ale nebol ten najpodstatnejší dôvod na jeho zmenu. Hlavným dôvodom na vydanie nových zákonov bolo, že podľa „nastupujúcej garnitúry“ nespĺňali kritéria na ochranu nového „ ľudovodemokratického zriadenia “.
3.1 Ústava 9. mája :
Podľa zásady právnej kontinuity bola po oslobodení v Československu obnovená platnosť ústavy z roku 1920 ( č. 121 / 1920 Zb. ), v znení neskorších zmien a doplnení neskorších predpisov
( dekrét prezidenta republiky č. 11 / 1944 Úradný vestník čs.,
o obnovení právneho poriadku ). Dňa 9. mája prijalo Ústavodarné národné zhromaždenie Ústavu 9. mája ( č. 150 / 1948 Zb. ), ktorá nahradila ústavu z roku 1920 ( č. 121 / 1920 Zb. ). Ústavu po formálnej stránke možno rozdeliť na tri časti: Prehlásenie, dvanásť základných
článkov
a desať kapitol. Prehlásenie malo
charakter politického
dokumentu.( viz. 1 strana ) Prvá kapitola upravovala práva a povinnosti občanov, druhá až štvrtá vymedzovala vzťahy Národného zhromaždenia, prezidenta republiky a vlády,
23
Titoizmus – politický smer, komunistami interpretovaný ako cesta k reštaurácii kapitalizmu. http://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka 24 Pešek. J, Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1989 in Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 – 1989, str. 27 - 30 25 Mates. P – Tridsiate výročie právnickej dvojročnice, str. 723 - 724
13
piata pojednávala o slovenských národných orgánoch, šiesta obsahovala ustanovenia o národných výboroch, siedma o súdoch, ôsma upravovala hospodárske zriadenie a deviata obsahovala všeobecné ustanovenia o štátnom občianstve, štátnom území a štátnych symboloch...26) Ústava deklarovala „víťazstvo robotníckej triedy“ vo februári 1948, definovala Československú republiku ako „ ľudovodemokratický štát “ a označila ľud za jediný zdroj moci. Vychádzala z vedúcej úlohy KSČ, aj keď sa o nej vyslovene nezmieňovala. Ustanovenia prvej hlavy o občianských právach boli rovnako formulované ako v predchádzajúcej ústave, aj keď dostali úplne nový obsah. “... Do obsahu ústavnej úpravy inštitútu práv, slobôd a povinností občanov sa na jednej strane premietli prístupy vyjadrené v Ústave ČSR z roku 1920 a na strane druhej i triedne aspekty zmenených spoločensko-politických pomerov po februári 1948 ... „
27)
Ústava zaručovala rovnosť všetkých občanov pred zákonom, muži a ženy majú rovnaké postavenie v rodine i v spoločnosti a rovnaký prístup k vzdelaniu, povolaniu, úradom a hodnostiam (§1), osobná sloboda sa zaručuje, môže byť obmedzená alebo odňatá len na základe zákona (§2), nikto nesmie byť zatknutý len ak bude pristihnutý pri čine alebo na príkaz sudcu (§3). Ďalej sa zaručuje domová sloboda (§4,5), listové tajomstvo a tajomstvo doručovaných správ (§6), sloboda pohybu
a pobytu (§7),
majetková sloboda (§8), ochrana rodiny a mládeže (§10), právo na vzdelanie (§12), sloboda vyznania (§15) a svetonázoru, sloboda prejavu a ochrana kultúrnych statkov (§18), petičné právo (§53), sloboda spolčovania a zhromažďovania (§24), práva sociálne (§26). Ústava obsahovala relatívne široký výpočet práv a slobôd občanov bežných vlastne vo všetkých ústavách, ale súčasne obmedzuje hranice ich uplatnenia tým, že ich realizácia musí byť v súlade so zásadami ľudovodemokratického zriadenia, druhú tvorí stav faktickej realizácie jednotlivých inštitútov.28) Čo sa vysvetľovalo pod pojmom realizácia ľudských práv a slobôd podľa zásad ľudovodemokratického zriadenia sa ukázalo až neskôr a nedá sa to nazvať inak ako, že išlo o hromadné pošliapavanie
26 27 28
Vojáček. L – Schelle. K : Právní dejiny na území Slovenska, str. 337 Posluch. M – Cibulka. Ľ : Štátne právo Slovenskej republiky, str. 197 Tamtiež, str. 197
14
zákona, práva a spravodlivosti zo strany inštitúcií, ktoré mali právo a zákon presadzovať a spravodlivosť chrániť 29) V kapitole siedmej pojednávala Ústava 9. mája len o súdoch, o prokuratúre sa nezmieňovala. V kapitole XI. deklaruje nezávislosť súdov. „... Moc sudcovskú vykonávajú nezávislé súdy... “
30)
. „ Sudcovia vykonávajú svoj úrad nezávisle, sú viazaní len
právnym poriadkom ľudovej demokracie. Na druhej strane však v ustanoveniach §143 ukladá sudcom vykladať zákony podľa zásad ľudovodemokratického zriadenia. Ústava zaviedla princíp ľudového súdnictva. V §142 rozdeľuje sudcov z povolania a sudcov z ľudu pričom garantuje ich rovnaké postavenie. Garantovala, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, právo na obhajobu. V záverečných pasážach Ústavy 9. mája , konkrétne v § 171 – 173 je stanovené, že používanie všetkých právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. A všetky zákony ktoré odporujú ústave a zásadám ľudovo demokratického zriadenia sa rušia. „... Týmž dnem pozbývají platnosti všechny ústavní i jiné zákony, pokud odporují ustanovením této ústavy a zásadám lidově demokratického zřízení nebo upravují věci odchylně od této ústavy...“ 31) Táto ústava bola mnohokrát obchádzaná, porušovaná a svojvoľne interpretovaná. Príkladom toho bolo odbúranie nezávislej
justície a demokratických
pravidiel
občianskej spoločnosti, hrubé obmedzovanie občianskych práv a slobôd, degradácia parlamentu na formálny prvok.
29 30
31
Kaplan, K : K politickým procesom v Československu, str. 207 Ústava 9. mája ( ústavný zákon č. 150 / 1948 Zb. ), kapitola XI Vlček. E : Dokumenty ke studiu dejin státu a práva ČSSR 1948 – 1960, § 173 ods. 2, pism. b, str. 39
15
3.2 Represívne zákony
Po „februárovom víťazstve pracujúceho ľudu“ a nastolení diktatúry proletariátu v roku 1948, došlo k zmene politickej situácie v krajine. Zmenil sa charakter spoločenského zriadenia a to si vyžadovalo aj podstatnú zmenu zákonodarstva. ... V júni 1948 na zasadaní ÚV KSČ vyhlásil Klement Gottwald nutnosť zaviesť nový právny poriadok, ktorý by „ pomohol upevniť a rozvíjať výsledky politického víťazstva „ . Konštatoval, že „ je treba zlikvidovať nemožný stav, kedy u nás platia zákony z čias Márie Terézie ...32) ...V popredí činnosti nového režimu stála snaha o prebudovanie celého právneho systému.
Za týmto účelom
bola vyhlásená tzv. právnická dvojročnica. Účelom
právnickej dvojročnice bola rekodifikácia všetkých odvetví československého práva v duchu zásad revolučného učenia marxizmu - leninizmu a poňatia spoločenských procesov ako triedneho boja. Často krát boli kopírované sovietske
33
vzory, bez
rešpektovania miestnych právnych tradícií. ... Počas justičnej dvojročnice boli okrem iných prijaté tieto právne normy: Trestný zákon 86/1950 Zb., Trestný poriadok 87/1950 Zb., Zákon na ochranu ľudovodemokratického zriadenia 231/1948, Zákon o štátnom súde 232/1948 Zb., Zákon o táboroch nútených prác 247/1948, Zákon o zľudovení súdnictva 319/1948. Nešlo
o náhodu.
Práve
tieto normy
mali svojím rozsahom i náplňou
predstavovať nadradenosť trestného práva v čase studenej vojny a opodstatnenosť tézy o zostrenom triednom boji.
Ich
účel
bol
politický
a triedny.
Preto mali
ambíciu stať sa efektívnym nástrojom na perzekúciu čo najväčšieho počtu občanov, označených biľagom triedneho alebo politického nepriateľstva...34) 3.2.1 Zákon 247/ 1948 Zb., o táboroch nútených prác
32
Vojáček. L – Schelle. K : Právní dejiny na území Slovenska, str. 387
33
A.J.Vyšinskij, generálny prokurátor ZSSR, predstaviteľ sovietskej právnej vedy. Vytvoril „ TEÓRIU JURISPRUDENCIE „ . Vyňal z používania zásadu prezumpcie neviny“ právnickou formuáciou, že len súd zisťuje vinu obžalovaného. Vyhlasoval, že objektívny dôkaz viny ( zavinenia ) nie je potrebný, ak sa obžalovaný priznal k inkriminovaným trestným činom. Preto sa za úlohu vyšetrovania a súdu určila nevyhnutnosť donútiť obžalovaného priznať svoju vinu, jej sprievodným javom boli aj metódy tortúry in Dejiny štátu a práva krajín strednej a východnej Európy II diel, Beňa. J, str. 59 34 Pešek.J – Róbert.Letz, Štruktúra moci na Slovensku 1948-1989, str. 271
16
„ Ako nástroje teroru sa začali už od roku 1948 využívať tábory nútených prác, zriadené v Čechách na základe zákona č. 247/1948 Zb., na Slovensku už skôr – nariadením SNR č. 7/1948 Zb. nar. SNR o zriadení pracovných útvarov. Tieto mali slúžiť tiež na zabezpečenie dosiahnutia výsledkov prvého päťročného hospodárskeho plánu (241/1948 Zb.) “.35) „... Bol to príklad zákona, ktorý umožnil trestný postih bez predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Inštitúcia pracovných táborov bola
zaužívaná
už
v predchádzajúcom období. V tomto období išlo o schválenie celoštátnej normy, pre ktorú sa stala východiskom slovenská norma – nariadenie č. 7 / 1948 z 23.3.1948 Zb. z. a nariadenie SNR o zriaďovaní pracovných táborov...“ 36) Účelom zákona bolo stanoviť základné zásady pre činnosť „táborov nútených prác “. Podľa zákona boli určené pre : „ ... osoby, ktoré sú staršie než 18 rokov, neprekročili 60 rokov a sú telesne a duševne spôsobilé, ale práci sa vyhýbajú alebo ohrozujú výstavbu ľudovodemokratického zriadenia alebo hospodársky život, najmä verejné zásobovanie, a osoby, ktoré im to umožňujú ... “.37) , ...osoby právoplatne odsúdené pre niektorý z činov, uvedených v zákone zo dňa 6. októbra 1948, č. 231 Zb., na ochranu ľudovodemokratickej republiky... 38) O zaradení a o čase trvania pobytu asociálnych alebo politicky nespoľahlivých osôb do pracovných útvarov
rozhodovala
trojčlenná komisia, ktorých členov
a náhradníkov vymenúvali krajské národné výbory. Do tábora bolo možné zaradiť osoby na čas od troch mesiacov do dvoch rokov. Osoby zaradené boli povinné konať im uložené práce, a to v táboroch, aj mimo nich. Osobám sa v dostávala aj mravná, odborná a osvetová výchova. Po zaradení osoby do tábora bolo možné osobe odňať živnostenské oprávnenie, zaviesť národnú správu nad podnikom zaradenej osoby, po prepustení z tábora bolo možné prepustenej osobe zakázať pobyt v určitom územnom obvode.
35 36 37 38
Gábriš. T: Dejiny práva na Slovensku po roku 1945, str. 28 Pešek.J – Letz. R, Štruktúra moci na Slovensku 1948-1989, str. 269 Zákon číslo 247 / 1948 Zb. o táboroch nútených prác, § 2, ods.1, pism. a Tamtiež, § 2, ods.1, pism. b
17
Zákon č. 247/1948 Zb. o tábore nútených prác bol zjavne protiústavný podľa Ústavy 9. mája, § 2 kedy bolo obmedzená sloboda občana za správanie, nie za trestný čin. „...Osobní svoboda se zaručujem. Může být omezena nebo odňata jen na základě zákona...“ 39) Zákon o „ táboroch nútených prác “ bol zrušený k 1. augustu 1950, v dôsledku čoho ukončili svoju činnosť aj komisie KNV. Ďalšiu existenciu táborov nútených prác ( TNP ) upravoval trestný zákon súdny a trestný zákon správny.
3.2.2 Zákon 319/ 1948 Zb., o zľudovení súdnictva
...V prvých troch povojnových rokoch bolo členstvo v komunistickej strane v rezorte spravodlivosti niečím výnimočným. KSS mala medzi právnikmi v rezorte spravodlivosti 23 členov, z ktorých sa iba 9 aktívne zúčastňovalo na straníckej práci..40) Obdobná situácia bola aj v českých krajoch. To sa však malo čoskoro zmeniť. Namiesto týchto právnikov mali nastúpiť sudcovia ktorý by podľa slov K. Gottwalda
mali
„... bdieť nad tým, aby vôľa a záujmy ľudu a jeho štátu, stelesnené v našich zákonoch, boli vždy a všade uplatňované v plnej zhode s duchom ľudovej demokracie a s veľkými cieľmi socializmu...„ 41) Prvého januára roku tisícdeväťstoštyridsaťpäť nadobudol účinnosť zákon č. 319 / 1949 Zb., o zľudovení súdnictva, ktorý realizoval zásady Ústavy 9. mája v organizácii súdnictva. Tento zákon pretváral súdy na priamy politický orgán vládnucej strany. Sudcom ľudu sa zaručovala rovnoprávnosť v rozhodovaní so sudcami z povolania. Vo väčšine súdnych senátov mali sudcovia z ľudu prevahu. „... Sudcov z ľudu na okresnom súde povoláva okresný národný výbor, na krajskom súde krajský národný výbor (dočasný národný výbor), na Najvyššom súde vláda...“
42)
Na sudcu z ľudu mohol byť povolaný: československý občan ktorý
dosiahol tridsať rokov, nesmel byť starší ako šesťdesiat rokov, bol zapísaný v stálom
39 40 41 42
Vlček. E : Dokumenty ke studiu dejin státu a práva ČSSR 1948 – 1960, str. 7 Pešek. J – Letz.R, Štruktúra moci na Slovensku, str. 315 Aleš. V, Trestný zákon, str. 17 Zákon 319/ 1948 Zb., o zľudovení súdnictva, §10
18
voličskom zozname, bol občiansky bezúhonný, bol štátne spoľahlivý a hlavne musel byť oddaný myšlienke ľudovodemokratického zriadenia. Ďalším typickým prejavom obmedzenia autonómie rozhodovania sudcov a prokurátorov bolo vytvorenie bezpečnostných komisií KSČ. ... Členmi bezpečnostnej komisie ÚV KSČ boli minister spravodlivosti, národnej bezpečnosti, veliteľ štátnej bezpečnosti,
námestník
ministra
obrany,
vedúci
bezpečnostného
oddelenia
a evidenčného odboru ÚV KSČ a komisia bola podriadená generálnemu tajomníkovi ÚV KSČ...
43)
. Komisia sa zameriavala na procesy celoštátneho významu, procesy
s predpokladaným trestom smrti a prípady s politickou koncepciou ktoré sa dali propagandisticky využiť. ... Krajská komisia sa nazývala „bezpečnostná päťka“. V okresoch sa nazývala „ bezpečnostná trojka „...
44)
Krajské a okresné komisie sa zaoberali prípadmi na úrovni
kraja resp. okresu. ( kulaci, šmelinári ... )
3.2.3 Zákon 231/ 1948 Zb. na ochranu ľudovodemokratickej republiky
... Osobitné miesto v represívnom komunistickom zákonodarstve zastával zákon č. 231/ 1948 Zb. na ochranu ľudovodemokratickej republiky, prijatý dňa 6.10.1948 ako prvý väčší zákon tzv. justičnej dvojročnice. Genéza jeho vzniku je zložitá. V Česku sa od roku 1945 používal zákon na ochranu republiky č. 50/1923 Zb., na Slovensku platil zákon na ochranu republiky č. 320/1940 Sl.z. Tento stav bol neprijateľný. Jednotný postup v trestných veciach proti štátu a zriadeniu potom priniesol zákon č. 182/1947 Zb. prijatý dňa 24.10.1947. Dňa 1948 prijalo Národné zhromaždenie zákon č. 231/1948 Zb. Zákon sa po formálnej stránke členil do piatich hláv a sedemdesiatich dvoch paragrafov. V jednotlivých ustanoveniach obsahoval také pojmy ako velezrada (§1), združovanie proti štátu (§2), poburovanie proti republike (§3), hanobenie republiky (§4), vyzvedačstvo (§5), záškodníctvo (§10), sabotáž (§36), neoprávnené opustenie územia republiky a neuposlúchnutie výzvy k návratu (§40), poškodzovanie záujmu republiky v cudzine (§41),... 43 44
Kaplan, K : K politickým procesom v Československu, str. 207 Gábriš. T: Dejiny práva na Slovensku po roku 1945, str. 29
19
Protištátne trestné činy sa mali jednotne na celom území ČSR trestať podľa zákona č. 50/1923...“
45)
Tento zákon bol však z čias buržoáznej ČSR a už
„nevyhovoval“ podmienkam nového režimu. Zákon na ochranu republiky č. 50/1923 mal byť nahradený zákonom na ochranu ľudovodemokratického zriadenia č. 231/1948 Zb. Podstatný rozdiel medzi obidvoma zákonmi možno vidieť v §1 obidvoch zákonov. Zákon číslo 50 / 1923 Zb. na ochranu republiky v § 1 Úklady „... Kdo sa pokusí: násilím zmnenit ústavu republiky, zejmena pokud jde o samostatnost nebo demokraticko republikanskou formou státu, násilím privteliti cizímu státu území republiky neb odtrhnouti od neho jeho část „46 naproti tomu ... Zákon 231 / 1948 Zb. § 1, v rámci vytvárania triedneho zákonodarstva neprevzal znak násilného
pokusu...“
47)
Nevyžadovalo sa, aby konanie so znakmi velezrady malo povahu „násilného pokusu“. Uvedená konštrukcia skutkovej podstaty umožňovala, že podľa nej mohol byť stíhaný akýkoľvek pokus zničiť ústavnú jednotu, teda aj návrh, literárna, politická, právnická koncepcia. „ 48) Zákon sa pre svoju prehnanú tvrdosť stal symbolom nezákonnosti komunistického režimu. Zákon v svojej prvej a druhej hlave, umožňoval udeliť trest smrti, doživotie resp. 25
rokov
ťažkého
žalára
za
celý
rad
zločinov
kvalifikovaných ako
velezrada, vyzvedačstvo, vyzvedačstvo proti spojencovi, vojnové záškodníctvo. Okrem najťažších trestov smrti, doživotia zákon umožňoval možnosť ukladania trestov postihujúcich majetok, strata čestných a občianskych práv, trest straty občianstva,
vypovedanie
z územia
republiky,
zákazu
pobytu,
strata
živnostenského oprávnenia a oprávnenia vykonávať svoje povolanie, ďalej prikázanie do robotárne a tiež uverejnenie rozsudku. Okrem už spomenutých „ neduhov “ sa v zákone sa po prvý krát uplatnila tzv. zásada notoriety.
www.flaw.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Pravnicka_fakulta/O_fakulte/Sucasti_fakulty/Katedry/ KPD/Dejiny_prava_na_Slovensku_po_roku_1945 45 Pešek. J – Letz. R, Štruktúra moci na Slovensku, str. 262 – 263 46
Zákon č. 50 / 1923, §1
47
Beňa.J, Trestnoprávna historiografia a rozsudok nad Dr. Vladímirom Clementisom, Právny obzor, č. 4 / 1998, str. 408
48
Beňa. J : Rozsudok nad slovenskými „ buržoáznymi nacionalistami „ z roku 1954 a forma štátneho zriadenia ČSR a ČSSR v rokoch 1948 – 1967, str.69
20
...Teória notoriety vychádzala z toho, že je notoricky známe, že buržoázia, nacionalisti, imperialisti, kulaci alebo Vatikán a ďalší sú odporcovia socialistického režimu a tak sa celkom prirodzene musia dopúšťať nepriateľských akcií voči republike. Preto akákoľvek spolupráca s nimi bola považovaná za zradu a trestný čin...49) resp. podľa výkladu ad minorem per paius : „... Kto klame, môže sa stať podvodníkom, ten má blízko k lupičovi, a onen sa pravdepodobne stane vrahom, takže klamára treba potrestať ako vraha ...„50) Hlavnou úlohou zákona, ktorá nakoniec vyplýva aj z jeho názvu bola ochrana ľudovodemokratického zriadenia, proti skutočným ale aj vykonštruovaným nepriateľom režimu.
3.2.4
Zákon č. 232/1948 Zb. o štátnom súde
Na zákon o ochranu ľudovodemokratickej republiky priamo nadväzoval zákon číslo 232 / 1948 Zb. o štátnom súde, ktorý bol zriadený pre celé územie Československej republiky so sídlom v Prahe. Štátny súd bol určený k súdeniu trestných činov podľa zákona na ochranu ľudovodemokratickej republiky. Skladal sa z prezidenta, potrebného počtu viceprezidentov, občianskych a sudcov z ľudu. Sudcov z ľudu vymenovala vláda na návrh krajských národných výborov na obdobie jedného roku, u vojenských osôb v činnej službe na návrh ministra obrany. Po uplynutí obdobia ich bolo možné vymenovať aj opakovane. Do úradu sudcu z ľudu je možné povolať len: ... Na úrad sudcu z ľudu možno povolať len toho, kto je zapísaný do stálych voličských zoznamov, prekročil tridsaťpäť, avšak nie šesťdesiat rokov. Sudcom z ľudu na Najvyššom súde môže byť len osoba znalá práva... 51) Sudcovia z ľudu skladali sľub prísahou do rúk prezidenta Štátneho súdu, že budú zachovávať
zákony
a
nariadenia,
vykladať ich
v duchu ústavy i
zásad
ľudovodemokratického zriadenia a rozhodovať nestranne.
49
Kaplan, K – Palečak, P : Komunistický režim a politické procesy v Československu, str. 204
50
Beňa.J, Trestnoprávna historiografia a rozsudok nad Dr. Vladímirom Clementisom, Právny obzor, č. 4 / 1998, str. 409
51
Zákon 232/1948 Zb. o štátnom súde, § 5
21
3.2.5 Zákon č. 86/1950 Zb. trestný zákon Nový trestný zákon nadobudol účinnosť k 1. augustu 1950. Účel nového trestného zákona je zrejmý už z jeho úvodnej časti citujem: „...Trestný
zákon
chráni
ľudovodemokratickú
republiku,
jej
socialistickú
výstavbu, záujmy pracujúceho ľudu a jednotlivca a vychováva na dodržiavanie pravidiel socialistického spolužitia. Prostriedky na dosiahnutie tohto účelu sú hrozba trestami, ukladanie a výkon trestov a ochranné opatrenia...“52 ) Trestný zákon sa vzťahoval na celé územie Československej republiky, na civilné i vojenské osoby. Zrušil všetky dovtedy platné predpisy trestného práva. Trestný zákon bol rozdelený na dve časti, na časť všeobecnú §1 až §77 a na časť osobitnú §78 až 308. Vo všeobecnej časti v druhej hlave sú obsiahnuté zásady trestnej zodpovednosti. V osobitnej časti skutkové podstaty v ktorých sú obsiahnuté konkrétne zložky ktoré musí mať jednotlivý trestný čin aby s ním mohol byť spojený trest, ktorý je uvedený v trestných sadzbách. Všeobecná časť trestného zákona bola usporiadaná do siedmych hláv: H1 – Účel zákona, H2 – Základy trestnej zodpovednosti, H3 – Pôsobnosť trestných zákonov, H4 – Tresty, H5 – Zánik trestnosti trestu, H6 – Ochranné opatrenia, H7 – Spoločné ustanovenia. Teraz sa zameriam na časti všeobecnej časti trestného zákona ktoré sú dôležité z hľadiska represie v rokoch 1949 – 1954 a uvediem niektoré príklady kedy boli porušené :. V hlave I – účel uvedený na strane 21 V hlave III : Za zmienku stojí v hlave III , § 12 uvedená „ pôsobnosť trestných zákonov “ kde je vyslovene uvedené „ Trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona platného v čase, keď
52
Zákon č. 86/1950 Zb. trestný zákon, § 1
22
bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie“
53)
Táto zásada bola však v procesoch často krát porušená. Na
základe tohto zákona boli súdené skutky ktoré sa stali dávno pred nadobudnutím jeho účinnosti. ( Husák a spol. ) Ako je teda možné, že skutky „ spáchané “ v roku 1944 boli súdené podľa zákona z roku 1950 ? Odpoveď na túto otázku nasledujúcich slovách: budúcnosti,
ktorá
„... Dôvodom
sa
môžeme
je jednota
nájsť odpoveď v
prítomnosti,
vtedy v týchto rozsudkoch tvrdo
minulosti
a
uplatnila. Unitárny,
centralizovaný štát bol skonštruovaný za výlučný a jedine možný ústavopravný základ jednoty republiky súčasne v nerozdeliteľnej jednote s
jej samostatnosťou a
„ľudovodemokratickým štátnym zriadením“. Toto ustanovenie bolo trestnoprávne presadené za platné od roku 1944, a za nezmeniteľné ( aj nenásilným spôsobom ) bez časového obmedzenia ...“ 54). V hlave IV Štvrtá hlava všeobecnej časti obsahovala ustanovenia o trestoch. Trest bol považovaný za právny následok trestného činu. Mal donucovaciu a výchovnú funkciu. Účelom trestu bolo: „... zneškodniť nepriateľov pracujúceho ľudu, zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní, trestných činov a vychovávať ho na to, aby dodržiaval pravidlá socialistického spolužitia, pôsobiť výchovne na ostatných členov spoločnosti... „55) Trestný zákon rozlišoval hlavné a vedľajšie druhy trestov : ... Hlavné tresty sú: a) trest smrti, b) odňatie slobody, c) nápravné opatrenie...56) ...Trestný zákon poskytol trestu smrti viac priestoru, než tomu bolo v predchádzajúcej právnej úprave. Súdy mohli uložiť trest smrti v 25 prípadoch, pričom pri mnohých trestných bol absolútny trest jedinou sankciou bez akejkoľvek alternatívy trestu odňatia 53
Zákon č. 86/1950 Zb. trestný zákon, § 12
54
Beňa. J, Rozsudok nad slovenskými „ buržoáznymi nacionalistami“ z roku 1954 a forma štátneho zriadenia ČSR a ČSSR v rokoch 1948 – 1967, Česko-slovenská historická ročenka, 1998, str. 69
55 56
Zákon č. 86/1950 Zb. trestný zákon, § 17, ods. 1
Zákon č. 86/1950 Zb. trestný zákon, § 18, ods. 1
23
slobody. Pozornosť si zasluhuje aj existencia trestu odňatia slobody na doživotie, hoci mal veľmi krátku životnosť. Súd mohol trest smrti zmeniť na trest odňatia slobody v trvaní pätnásť až dvadsaťpäť rokov, ak podľa §29 ods.2, by bol trest smrti vzhľadom na osobu pachateľa, alebo na závažnosť poľahčujúcich okolností neprimerane prísny..57) ...Za vedľajšie tresty boli považované: „ a) strata čestných práv občianskych, b) vylúčenie z vojska, c) strata vojenskej hodnosti, d) prepadnutie majetku, e) peňažný trest, f) zákaz činnosti, g) vyhostenie, h) zákaz pobytu, ch) uverejnenie rozsudku, i) prepadnutie veci ... 58). Vedľajší trest možno uložiť len spolu s trestom hlavným. Pri výmere trestu súd mal prihliadať na stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, najmä z hľadiska spôsobu vykonania trestného činu, jeho následkov, miery zavinenia, osoby pachateľa, možnosti jeho nápravy a na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Naopak za priťažujúce okolnosti boli považované ak pachateľ : „... prejavil trestným činom nepriateľstvo k ľudovodemokratickému poriadku, ohrozil trestným činom politické, vojenské alebo hospodárske záujmy republiky, spáchal trestný čin surovým spôsobom, zákerne, so zvláštnou ľsťou, zo ziskuchtivosti alebo z iných iných nízkych pohnútok, porušil trestným činom osobitnú povinnosť, najmä povinnosť vyplývajúcu z jeho zodpovedného postavenia, bol už pre trestný čin rovnakého druhu odsúdený, spáchal rôzne trestné činy, trestný čin opakoval alebo v ňom pokračoval po dlhší čas, zviedol k trestnému činu iného, najmä mladistvého, spôsobil trestným činom väčšiu škodu, alebo spáchal trestný čin využívajúc niečiu bezbrannosť, závislosť alebo služobnú podriadenosť... „.59) V paragrafe 36 sa trestný zákon zaoberal možnosťou zaradenia do tábora nútených prác po vykonaní trestu odňatia slobody. Do táborov sa zaraďovali prepustení ktorí počas výkonu väzby nepreukázali „dostatočnú úroveň prevýchovy“. Tábory nútených prác boli jasným príkladom obmedzenia osobnej slobody bez právneho dôvodu. 57
58
59
Fico. R, Trest smrti, Topoľčany, str. 46 Zákon č. 86/1950 Zb. trestný zákon, § 18, ods. 2 Tamtiež, § 1
24
... Osobitná časť trestného zákona bola usporiadaná do desiatich hláv: H1 – Trestné činy proti republike ( prevzatá zo zákona č. 231/1948 na ochranu ľudovodemokratickej republiky ), H2 – Trestné činy hospodárske, H3 – Trestné činy proti poriadku vo verejných veciach, H4 – Trestné činy všeobecné a nebezpečné, H5 – Trestné činy proti rodine a mládeži, H6 – Trestné činy proti životu a zdraviu, H7 – Trestné činy proti slobode a dôstojnosti človeka, H8 – Trestné činy majetkové, H9 – Trestné činy proti brannosti, H10 – Trestné činy vojenské...“ 60) Usporiadanie trestných činov v jednotlivých hlavách podľa poradia bolo vlastne aj určením závažnosti jednotlivých činov, akýsi rebríček hodnôt. Podľa tohto kritéria najväčší vplyv na výkon spravodlivosti mali trestné činy uvedené v PRVEJ HLAVE – sú tu obsiahnuté najzávažnejšie trestné činy, akými boli okrem iných velezrada (§78), podvracanie republiky, teror, poburovanie proti republike (§81), podpora a propagácia fašizmu a podobných hnutí (§83), záškodníctvo, sabotáž (§84), vyzvedačstvo (§86), ohrozenie štátneho tajomstva (§88), vierolomnosť (§93), opustenie republiky (§95) a ohrozenie záujmov republiky v cudzine (§96).. ...Úvodná hlava nadväzuje
61)
.
na zákon na ochranu ľudovodemokratickej republiky,
z ktorého väčšina skutkových podstát bola prevzatá bez väčšej obsahovej zmeny s rovnakými trestnými sadzbami... 62) a dá sa povedať aj z rovnakými chybami ... Z hľadiska znakov konštrukcie skutkovej podstaty sa velezrada mohla spáchať aj pokusom... ) 63 Podľa skutkovej podstaty stačil na spáchanie trestného činu velezrady pokus a to aj bez toho aby mal povahu „ násilného pokusu „. Nešťastné a príliš všeobecné formulácie skutkových podstát trestného zákona umožňovalo, že podľa nej mohol byť stíhaný akýkoľvek pokus zničiť ústavnú jednotu, teda aj návrh, literárna, politická, právnická koncepcia, ktorá sa mala dosiahnuť nenásilnou formou. Na záver je nutné povedať, že vina za procesy nespočívala len v samotných zákonoch. Keby sa postupovalo podľa zákonov ( aj keď boli neprimerane prísne ) 60 61
62 63
Zákon č. 86/1950 Zb. trestný zákon, § 17 Tamtiež, § 78 - 96 Aleš. V, Trestný zákon, Knižnička sudcu z ľudu, str. 42 Beňa. J, Rozsudok nad slovenskými „ buržoáznymi nacionalistami“ z roku 1954 a forma štátneho
zriadenia ČSR a ČSSR v rokoch 1948 – 1967, Česko-slovenská historická ročenka, 1998, str. 69
25
nemohlo by dôjsť k procesom v takej miere ako sa to stalo. Justícia bola zneužitá k politickým vraždám, pomocou ktorých sa komunisti zbavovali nepohodlných. Žiadny zákon nikdy nemôže vylúčiť jeho prekračovanie – bola to len otázka moci. Zákony neboli dodržiavané, ich aplikácia a výklad boli vykonávané s neprimeranou tvrdosťou. Naviac boli nahradzované strany.
politickými smernicami a rozhodovaním komunistickej
64
3.3 Všeobecná deklarácia ľudských práv
Všeobecná deklarácia ľudských práv bola prijatá na zasadaní III. Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov vo forme rezolúcie č. 217 / A III dňa 10. decembra 1948. Československá republika bola ako jeden z členov Organizácie spojených národov tiež signatárom deklarácie. Deklarácia bola vydaná vo forme rezolúcie Valného zhromaždenia OSN,65 čo znamenalo, že má charakter odporúčania, nie je teda záväzná. Všeobecná deklarácia ľudských práv bola vyhlásená za “ spoločný štandard ktorý majú docieliť všetky národy a štáty. Jej obsah začal byť všeobecne uznávaným a nadobudla záväznosť ako právna obyčaj. Má 30 článkov, ktoré zahrňujú občianske, politické, ekonomické, sociálne a kultúrne práva. ...Z jednotlivých základných práv a slobôd sú zvýraznené : právo na život, slobodu, osobnú bezpečnosť, zákaz otroctva a nevoľníctva, zákaz mučenia, krutého neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, uznanie právnej osobnosti, ochrana pred akoukoľvek diskrimináciou, právo na ochranu pred vnútroštátnymi súdmi proti činom, ktoré porušuje základné práva priznané ústavou alebo zákonom,
zákaz svojvoľného
zatknutia, zadržania alebo vyhostenia, právo na riadne pojednávanie pred nezávislým a verejné vypočúvanie pred nezávislým a nestranným súdom, prezumpcia neviny, zákaz retroaktivity, ochrana súkromného života, rodiny, domova, cti a povesti, sloboda pohybu a pobytu, právo azylu, zákaz pozbavenia štátnej príslušnosti, osobitná ochrana 64
Kaplan. K, Komunistický režim a politické procesy v Československu, str. 21
65
OSN ( Organizácia spojených národov ), vznikla 24. októbra 1945, potom ako bola Charta ratifikovaná piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady Čínou, Francúzkom, Sovietskym zväzom, USA, Spojeným kráľovstvom a väčšinou z ďalších 46 signatárskych krajín medzi nimi aj ČSR. http://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka
26
rodiny
a manželstva,
a náboženstva,
právo
sloboda
vlastniť
majetok,
sloboda
presvedčenia
a prejavu,
pokojné
myslenia,
svedomia
zhromažďovanie
a
združovanie, pravo zúčastniť sa na vláde krajiny priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov, rovnaký prístup k verejným funkciám, právo na sociálne zabezpečenie, slobodnú voľbu zamestnania a spravodlivé pracovné podmienky, právo na odpočinok a zotavenie, právo na odpočinok a zotavenie, právo na životné minimum, právo na vzdelanie, právo účasti na kultúrnom živote a vedeckom pokroku...
66)
Po
februárový vývoj nášho právneho poriadku nielenže nerešpektoval túto deklaráciu, dokonca niektoré formy uplatňovania práv a slobôd boli považované za trestný čin.
4. Justícia 4.1. Stav justície
Okrem mocenských a politických orgánov sa na pofebruárovom bezpráví výrazne podieľala aj justícia. V štandardných demokratických spoločnostiach symbolizuje spravodlivosť. V dobe politických procesov spravodlivosť vymizla alebo bola skôr - vymetená “
Určujúca bola vôľa ľudu reprezentovaná komunistickou stranou.
Nezávislé súdy a sudcovia boli nahradení uvedomelými komunistami, ochrancami socialistickej výstavby republiky. ... Príslušné orgány justície plnili úlohy, vynášali politicky schválené rozsudky a dodávali nezákonnostiam zdanie legality a menili súdne pojednávanie na divadlo, ktoré má „vychovávať masy... 67) Obdobie 1948 - 1953 možno považovať za najtragickejšie obdobie v povojnovej histórii Československej justície.
4.2 Prokuratúra
...Prelomovým
predpisom v oblasti prokuratúry po februárovom prevrate bol
zákon č. 319 / 1948 Zb. o zľudovení súdnictva. 66
67
Kràľ. J: Ľudské práva v Slovenskej republike, str. 26 Kaplan, K – Palečak, P : Komunistický režim a politické procesy v Československu, str. 195
27
Generálny prokurátor, krajskí prokurátori rovnako ako okresní prokurátori zostali v podriadenosti ministra spravodlivosti...68) ...Na základe známeho zákona č. 232/1948 Zb. bola pri štátnom súde zriadená Štátna prokuratúra riadená štátnym prokurátorom, ktorý bol priamo podriadený ministrovi spravodlivosti. Štátna prokuratúra bola výlučne zameraná na stíhanie trestných činov podľa zákona na ochranu ľudovodemokratickej republiky. Novo koncipovaná prokuratúra bola vytvorená v roku 1952 podľa sovietskeho vzoru: „ Najvyšší dozor na presné dodržiavanie zákonov a iných právnych predpisov všetkými ministerstvami a inými úradmi, súdmi, národnými výbormi, orgánmi, inštitúciami a úradnými
osobami
ako
aj
jednotlivými
občanmi
prináleží
generálnemu
69
prokurátorovi „ Ústavným zákonom č. 64/1952 Zb. a vykonávacím zákonom č. 1965 Zb. bola vytvorená prokuratúra ako jednotný, centralizovaný a monokratický orgán „ najvyššieho dozoru „. Výkon prokurátorského dozoru sa organizačne oddelil od ministerstva spravodlivosti...70) Z týchto slov je zrejmé, že prokuratúra v jej monolitickom poňatí bola užitočným nástrojom autokratického štátu. Na druhej strane však pôsobila aj ako filter : prokuratúra jednoducho nezasiahla pokiaľ zásah nebol v záujme vládnej moci.71 Čin musel byť nebezpečný pre spoločnosť, nestačilo len formálne naplnenie znakov skutkovej podstaty. Dôsledky sa prejavili v neskoršom období, kedy vzhľadom na nedostatok spoločenskej nebezpečnosti neboli stíhané závažné kriminálne činy politických činiteľov.72
4.3 Súdnictvo
68
Vojaček. L - Schelle. K : Právne dejiny na území Slovenska, str. 375
69
Mikule . V: Správní právo a verejná správa na území České republiky od roku 1945 in Príspevky k vývoji právniho radu v Československu 1945 - 1990, str. 189 70 Vojaček. L - Schelle. K : Právne dejiny na území Slovenska, str. 375 71
Mikule . V: Správní právo a verejná správa na území České republiky od roku 1945 in Príspevky k vývoji právniho radu v Československu 1945 - 1990, str. 191 72 Gábriš. T: Dejiny práva na Slovensku po roku 1945, str. 29 www.flaw.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Pravnicka_fakulta/O_fakulte/Sucasti_fakulty/Katedry/ KPD/Dejiny_prava_na_Slovensku_po_roku_1945
28
... Prelomovým predpisom v oblasti súdnictva po februárovom prevrate bol zákon č. 319 / 1948 Zb. o zľudovení súdnictva. Znamenal likvidáciu sto rokov vyvíjajúcu sa súdnu organizáciu a prispôsobenie súdnej organizácie krajskému systému národných výborov. Nadväzoval naň zákon č. 320 / 1948 Zb. o územnej organizácii krajských a okresných súdov. Súdne konanie upravili justičné kódexy vydané v období tzv. právnickej dvojročnice ( 1948 – 1950 ). Súdnu moc vykonávali okresné, krajské súdy a najvyšší súd, pokiaľ nebol výkon tejto pravomoci prikázaný zvláštnemu alebo rozhodcovskému súdu. Súdy v zásade rozhodovali v senátoch. V niektorých prípadoch aj samosudca, sudca z povolania ( vydávanie platobných rozkazov, nesporové konanie, exekučné veci.. )...73) ...Senáty v prvom stupni pozostávali z jedného sudca z povolania ako predsedu a z dvoch sudcov z ľudu ako prísediacich. V druhom stupni sa senáty skladali z dvoch sudcov z povolania, z ktorých jeden predsedal, a troch sudcov z ľudu. Sudcovia z ľudu boli tiež pripustení k najvyššiemu súdu, a to k rozhodovaniu takých odborných záležitostí ako je rozhodovanie o sťažnostiach. Sudcovia z ľudu boli postavení na úroveň sudcov z povolania...74) Ďalším represívnym nástrojom bol Štátny súd ktorý bol zriadený zákonom č. 232/1948 Zb. Súd bol založený nato aby bolo zaistené jednotné posudzovanie trestných činov podľa zákona č. 231/1948 na ochranu ľudovodemokratickej republiky. Sudcovia Štátneho súdu boli povinný skladať sľub kde sa zaväzovali, že „ budú zachovávať zákony a nariadenia, vykladať ich v duchu ústavy i zásad ľudovodemokratického zriadenia“ 75 Súd sídlil v Prahe. Jeho senáty boli päťčlenné. ...Charakter deformácií súdnictva dokresľuje skutočnosť, že vznikali aj mimosúdne orgány, na ktoré bola prenesená časť právomocí. ( tzv. akčné päťky, trojky ) 76
73
74 75
76
Vojáček. L – Schelle. K : Právne dejiny na území Slovenska, str. 359 Tamtiež, str. 361 Zákon č. 232/1948 Zb., § 9
Po februári 1948 sa v ČSR zriaďovali mimosúdne orgány tzv. bezpečnostné komisie ÚV KSČ. Členmi
boli minister spravodlivosti, národnej bezpečnosti, veliteľ štátnej bezpečnosti, námestník ministra obrany, vedúci bezpečnostného oddelenia a evidenčného
odboru
ÚV KSČ
a komisia
bola podriadená
generálnemu tajomníkovi ÚV KSČ. Komisia sa zameriavala na procesy celoštátneho významu, procesy s predpokladaným trestom smrti a prípady s politickou koncepciou ktoré sa dali propagandisticky využiť.
29
...Systém súdnictva vytvorený bezprostredne po februárovom prevrate sa ukázal aj pre vtedajší
represívny
režim
ako
značne
problematický,
a tak hneď
na
začiatku päťdesiatych rokov došlo k prvým korektúram v jeho organizácii... 77)
4.4 Advokácia
Základnými právnymi predpismi ktoré upravovali organizáciu a výkon advokácie pred rokom 1948 boli : na Slovensku zákl. článok XXXIV/1874, zákl. článok XXVII/1887 a zákl. XXIV/1907 a v českých krajinách advokátsky poriadok č. 96/1868.78 Tak ako aj v iných odvetviach nastal po februári 1948 výrazný zlom aj v advokácii. .
...Hlavným cieľom prestavby advokácie bolo odstránenie jej súkromnoprávneho
charakteru a zároveň jej unifikácia na celom území republiky. Nezabudlo sa ani na personálnu očistu... 79) ...V prvej fáze prestavby advokácie slúžil zákon č. 322/1948 Zb. Na základe ktorého došlo k zrušení advokátskych komôr a v sídle každého krajského súdu bolo zriadené krajské združenie advokátov.80 Dohľad nad výkonom advokácie malo ministerstvo spravodlivosti... ...Štát si bezvýhradne vyhradil kontrolu nad advokátskym stavom , čo sa prejavilo aj v povinnostiach: „advokáti sú povinní prispievať na zachovávanie a upevnenie ľudovodemokratického právneho poriadku a napomáhať štátnym orgánom pri vykonávaní zákonov“81. Prestali sa rešpektovať základné pred februárové princípy advokácie. Advokát sa nemohol dovolávať mlčanlivosti o trestných činoch...82) ( v krajoch „bezpečnostná päťka“, v okresoch „ bezpečnostná trojka „ ) in Kaplan, K – Palečak, P : Komunistický režim a politické procesy v Československu, str. 207 77
Vojáček. L – Schelle. K : Právne dejiny na území Slovenska, str. 362
78
Hlavsa. P, Nástin právniho vývoje civilního procesu a organizace soudu na území dnešní České republiky po 2. svetové válce in Príspevky k vývoji právniho radu v Československu 1945 – 1990,str. 278
79
Vojáček. L – Schelle. K : Právne dejiny na území Slovenska, str. 382
80
Hlavsa. P, Nástin právniho vývoje civilního procesu a organizace soudu na území dnešní České republiky po 2. svetové válce in Príspevky k vývoji právniho radu v Československu 1945 – 1990,str. 278 81 Zákon č. 322 / 1948, §1 82
Vojáček. L – Schelle. K : Právne dejiny na území Slovenska, str. 382
30
Úlohou advokácie podľa §1 zákona č. 144/1951 ...bolo poskytovať právnu pomoc socialistickým právnickým osobám, iným spoločenským organizáciám, orgánom štátnej správy a tiež občanom, obhajovať ich záujmy v súlade so zásadou materiálnej pravdy a so záujmami spoločnosti a tak prispievať k upevňovaniu socialistickej zákonnosti... 83) Postavenie obhajoby v politických procesoch tej doby najlepšie vystihuje citát „... Na skutečnou obhajobu už nebylo místa. Obhájci byli zcela ve vleku mechanismu a nenarušovali výsledky práce Státni bezpečnosti a prokuratury. Omezovali sa pouze na záverečnou obhajovací reč, ve které obvykle uznávali správnost žaloby, oprené o priznání. Požadovali pouze shovívavost soudcu a mírny trest ... „ 84)
5. Trestné konanie
...Trestné konanie je zákonom upravený postup orgánov činných v trestnom konaní, prípadne aj iných osôb zúčastnených na trestnom konaní, ktorého úlohou je náležite zistiť, či bol trestný čin spáchaný, a ak áno zistiť jeho pachateľa a uložiť mu podľa zákona trest alebo ochranné opatrenie, vynesené rozhodnutie vykonať, prípadne jeho výkon zabezpečiť, ďalej pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, predchádzať a zamedzovať trestnej činnosti a vychovávať občanov...85)
Hlavným prameňom československého trestného konania bol v päťdesiatych rokoch zákon č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom.
...Trestný súdny poriadok č. 87/1950 Zb. rozoznával tieto štádia trestného konania: A ) Prípravné konanie ( zbieranie dôkazov, vyšetrovanie, obžaloba ) B ) Pred súdom - príprava hlavného pojednávania, - hlavné pojednávanie, - rozsudok, - opravné prostriedky, ( odvolanie )
83
84
85
Vojáček. L – Schelle. K : Právne dejiny na území Slovenska, str. 383 Kaplan, K – Paleček, P : Komunistický režim a politické procesy v Československu, str. 203 Ružička. A, Československé trestné konanie, str. 10
31
C ) Vykonávacie konanie ( trest smrti, odňatie slobody )... „ 86) Prípravné konanie – „... účelom prípravného konania je pripraviť podklad pre rozhodovanie súdu v otázke viny a trestu. Hlavnou funkciu v prípravnom konaní vykonáva prokurátor v tesnej spolupráci s orgánmi národnej bezpečnosti, poprípade s inými orgánmi...“ 87) „ Dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom období vykonáva prokurátor „
Fázy a priebeh prípravného konania: -
vyšetrovanie: a ) začatie trestného stíhania, b ) vyšetrovanie, c ) skončenie vyšetrovania, d ) rozhodovanie o veci.
- vyhľadávanie: a ) začatie trestného stíhania, b ) vyhľadávanie, c ) skončenie vyhľadávania, d ) rozhodovanie o veci.
Získavanie informácii – získavanie tzv. závadových poznatkov vykonávala štátna bezpečnosť, ktoré nakoniec slúžili k výrobe politických procesov. Niekedy tieto poznatky boli použité na uvedenie neposlušných sudcov a prokurátorov na správnu cestu. Štátna bezpečnosť na túto činnosť používala rôzne metódy : odpočúvanie telefonických hovorov, odpočúvacie zariadenia, kontrola doručovaných správ a korešpondencie, provokácie, kontrola osobných vecí, kontrola dokumentov uložených v služobných trezoroch, používanie informátorov... pričom táto činnosť nebola regulovaná ako je to zvykom v štandardných demokraciách. Istý v týchto činnostiach si nemohli byť ani najvyšší stranícky funkcionári ako Novotný, Široký, Kopriva... ... K. Gottwald dostával v tajných správach Štátnej bezpečnosti údaje o stretnutiach názoroch a pohybe vedúcich funkcionárov KSČ a štátnych činiteľov. Aj napriek tomu v roku 1952 objavil v dome odpočúvacie zariadenie ... 88)
86 87
88
Aleš. V, Trestný zákon, Knižnička sudcu z ľudu, str. 5 Tamtiež, str. 7 Kaplan, K – Paleček, P : Komunistický režim a politické procesy v Československu, str. 173
32
Zatýkanie - Dôvody k zatknutiu bývali rôzne často krát to však boli nepreverené správy získané od informátorov, získané provokáciami, získané od väzňov násilím.... Počas zatýkania sa nepoužíval správny postup, nebol na tento účel vzdaný písomný rozkaz, pokyn na zatknutie nedala oprávnená osoba, nerešpektovali sa výsady imunity u poslancov Národného zhromaždenia..... Spôsob zatknutia Dr. G. Husáka89 súdeného v procese s
tzv. buržoáznymi
nacionalistami. „...Traja muži s namierenými revolvermi mi oznámili, že na rozkaz ministra bezpečnosti ma zatýkajú. Na ruky dali putá, oči zaviazali a odviedli nevedno kam...“ 90) ( v rozpore s § 97 TSP 87/1950 Zb. )
Vyšetrovacia väzba :
Pri umiestnení obvinených do vyšetrovacej väzby nebol dodržaný zákonný postup, nebol na to súhlas prokurátora.... ... Zdesenie spôsobila tiež informácia ministra vnútra R. Baráka, ktorý pri preverovaní praktík bezpečnosti zistil, že mnoho ľudí je vo vyšetrovacej väzbe niekoľko rokov, bez toho aby ho niekto vyšetroval, a v niektorých prípadoch už ani nie je známy dôvod jeho zatknutia...
91)
Vyšetrovanie Pri vyšetrovaní boli často krát používané násilné metódy aby obvineného donútili k priznaniu. Ako príklad citujem výrok Dr. Husáka ktorý bol v päťdesiatych rokoch odsúdený v politických procesoch: „... Stovky dní a nocí nás mordovali vyšetrovacie orgány a donucovali k priznaniu
89
G. Husák ( 1913 – 1990 ) čs. politik a štátnik, predstaviteľ komunistického hnutia. V roku 1954 odsúdení vo vykonštruovanom procese s tzv. slovenskými buržoáznymi nacionalistami, odsúdený na doživotie. Jeden z mála ktorého sa ani mučením nepodarilo zlomiť. 1960 amnestovaný a v roku 1963 právne a občiansky rehabilitovaný in Malá čs. encyklopédia str. 876 - 877 90 Plevza, V : Vzostupy a pády, Gustáv Husák prehovoril, str. 70
33
hanebných lží... „92) ( v rozpore s § 94 TSP 87/1950 Zb ) Vyšetrovacie protokoly boli sfalšované, nepodpísané obvineným: „... Podvodné metódy týchto ľudí nemali hraníc. Tieto mnou podpísané tri-štyri stránky jednoducho prišili, pripojili k asi 80 strankám podvodne vyfabrikovaných Čejkom a jeho šéfmi – ktoré som odmietol podpísať a toto vyhlásili za mnou podpísaný protokol...“ 93)
Hlavné pojednávanie:
Obžalovaní boli na hlavné pojednávanie pripravovaní tak, že sa museli naspamäť učiť odpovede na vopred zostavené otázky. V niektorých procesoch boli obžalovaní dopovaní halucinogénmi, takže boli ochotní priznať čokoľvek. Po niekoľko ročnom mučení sa pred súd dostali len zlomené osoby, ktoré boli priznať sa k všetkému. Výnimkou bol Dr. G. Husák ktorý sa zlomiť nenechal a nakoľko bol aj advokát dokázal sa sám aj kvalifikovane obhajovať. Aby bol naplnený cieľ procesov, boli verejné vysielal ich rozhlas...
Proces s Dr. G. Husákom bol však neverejný z obavy pred
fiaskom nakoľko obžalovaný Husák sa odmietal priznať. Na tomto prípade by som chcel opísať pochybenia justície:
„...Na hlavné pojednávanie som bol predvedený bez doručenia obžaloby, bez riadneho vyšetrenia a bez protokol o vyšetrení a bez možnosti zvoliť si obhajcu... “ 94) ( v rozpore s § 42 a § 137 TSP 87/1950 Zb. )
„... Na samom hlavnom pojednávaní nemohol som sa slobodne vyjadriť k nepravdivým obvineniam, dávať voľne otázky spoluobžalovaným a svedkom“...
95)
( v rozpore s § 41
a § 154 TSP 87/1950 Zb )
91 92 93 94 95
Kaplan, K – Paleček, P : Komunistický režim a politické procesy v Československu, str. 216 Plevza, V : Vzostupy a pády, Gustáv Husák prehovoril, str. 75 Tamtiež, str. 75 Tamtiež, str. 77 Plevza, V : Vzostupy a pády, Gustáv Husák prehovoril, str. 77
34
„... Uhrín ( predseda senátu ) a hlavný obžalobca L. Geššo ma neustále okrikovali, zastrašovali, urážali a hrozili, že budem vyvedený zo súdnej siene “...96)
„... Gustáv Husák odmietal výpovede určených svedkov, alebo žiadal o osobnú konfrontáciu s nimi. Navrhoval nových a iných svedkov, ktorí ako hovorill môžu dosvedčiť jeho tvrdenia“ 97) Súd však aj tento návrh zamietol. ... Hlavné pojednávanie sa končí spravidla rozsudkom, ktorým sa obžalovaný buď uzná za vinného, alebo sa oslobodí spod obžaloby ...98) ...Vynesením rozsudku sa síce hlavné pojednávanie skončí, nemusí sa však skončiť trestné konanie. Rozsudok možno napadnúť odvolaním ...99) Ako som spomenul v predchádzajúcej kapitole obhajoba bola vo vleku celého mechanizmu. Samotní obhajcovia svojím klientom nedoporučovali aby sa proti rozsudkom odvolávali pretože výsledok bol už vopred známi. ... Väčšina odsúdených sa proti rozsudku odvolala. Odvolacie súdy však rozsudky potvrdzovali alebo ešte ich aj zvyšovali ... 100) Rozsudky ktoré vynášali trestné senáty v na základe trestného zákona 86/1950 Zb. boli neprimerane vysoké. Takáto prísnosť často krát pramenila z obavy sudcov aby neboli obvinení z veľkej zhovievavosti voči „ nepriateľom ľudu“. Neprimeranosť rozsudkov bola zapríčinená poradami predsedov senátov s prokurátorom s prokurátorom pred vynesením rozsudku, ...čo u nich pôsobí tak, že z obavy, že by vyzerali málo loajalni voči režimu, posudzujú vec inak, než je zdôvodnené v procesnom materiáli... „ 101) To samozrejme nebol ten najhlavnejší dôvod pretože trestný zákon bol sám o sebe veľmi prísny.
96 97 98 99
Plevza, V : Vzostupy a pády, Gustáv Husák prehovoril, str. 77 Tamtiež, str. 77 Ružička. A, Československé trestné konanie, str. 241 Tamtiež, str. 241
100
101
Kaplan, K – Paleček, P : Komunistický režim a politické procesy v Československu, str. 203 Tamtiež, str. 203
35
... Právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku sa konanie dostáva do posledného štádia do, do štádia výkonu rozhodnutia ...102) Pod pojmom výkon rozhodnutia sa v týchto prípadoch väčšinou vykonanie „ trestu smrti103 alebo dodanie odsúdeného k výkonu odňatia slobody.
5.1 Zákon č. 87/1950 Zb. trestný poriadok
Po skončení druhej svetovej vojny vládol aj v trestnom práve dualizmus. Účelom nového trestného zákona bolo zjednotiť trestné zákonodarstvo v Čechách a na Slovensku ale hlavne vytvoriť z nového trestného zákona prostriedok na realizovanie politiky „pofebruárovej garnitúry“. Nový trestný poriadok zveril prokuratúre všetko čo si nevyžadovalo sudcovské rozhodovanie. Vytvorilo sa tak absolútne dominantné postavenie prokuratúry. Úlohou prokurátora, bolo najmä konať v prípravnom konaní, dohliadať na spravodlivé potrestanie obžalovaných a o výkon trestov im uložených. ...Od základu viedol prípravné konanie, tu sa naňho preniesla právomoc vyšetrovacieho sudcu. Prokurátor bol povinný uskutočniť všetko, čo bolo potrebné k zabezpečeniu úspešného trestného konania, najmä bol oprávnený vypočúvať obvineného svedkov a znalcov, vykonávať osobnú a domovú prehliadku, vziať do úschovy vec dôležitú pre trestné konanie, nariadiť zabavenie telegramov, listov a iných zásielok určených obvinenému a rozhodovať o väzbe obvineného, ktorý mu bol predaný orgánmi národnej bezpečnosti. Po zhodnotení dôkazov podával obžalobu, alebo zastavoval konanie, čo sa však stávalo zriedkavo. V konaní pred súdom vystupoval ako zástupca obžaloby. Pri hlavnom pojednávaní bol procesnou stranou, kde sa k funkcii orgánu obžalovacieho pridávala funkcia dozoru nad socialistickou zakonnosťou ... 104)
102
Ružička. A, Československé trestné konanie, str. 241
103
Od roku 1948 – 1955 počet trestov smrti za politické delikty predstavuje spolu 257. Výkon trestu smrti sa v päťdesiatych rokoch považoval za štátne tajomstvo. Poprava sa vykonávala obesením na úsvite, na väzeňskom nádvorí pod svetlami reflektorov. Odsúdený na popravu čakal niekedy aj 18 hodín čo odsúdenému spôsobovalo stupňujúce sa duševné utrpenie. Takýto výkon trestu smrti bol z hľadiska utajenia celkom závadný, nakoľko sústredenie všetkých popráv do Prahy a silné osvetlenie viditeľné z okolitých budov mohlo prezradiť celkový počet popravených. in Fico. R, Trest smrti str. 47 104 Ondrejka. J: Funkcia prokurátora podľa nového trestného poriadku, Právnik č.10, 1950 str. 459
36
Nový
trestný poriadok v prípravnom konaní rozoznával vyhľadávanie
a vyšetrovanie . Vyhľadávanie vykonávali výlučne orgány národnej bezpečnosti podľa potreby tiež v súčinnosti s inými verejnými orgánmi. Výnimky tvorili prípady keď išlo o trestné činy príslušníkov ozbrojeného zboru v činnej službe, lebo v tom prípade boli oprávnení vyhľadávať tiež jeho nadriadení. Ak výsledky vyhľadávania prokurátorovi stačili k rozhodnutiu vo veci, k vyšetrovaniu vôbec nedošlo. Ináč prokurátor uskutočnil vyšetrovanie. Pri plnení tejto funkcie prokurátor plnil úlohy bývalého vyšetrovacieho sudcu. Prokurátor v prípravnom konaní vypočúval obvineného, rozhodoval vo väzbe , vypočúval svedkov a znalcov, vykonával domové a osobné prehliadky, a pod. Pokiaľ neprišlo k prerušeniu konania, prokurátor po skončení vyšetrovania, resp. bez neho, podá žalobu alebo trestné konanie zastaví . Významnou zmenou oproti dovtedajšiemu stavu bola skutočnosť, že ak došlo v tomto štádiu konania k jeho zastaveniu a neskôr odpadli dôvody pre zastavenie, postupoval prokurátor v konaní ďalej bez podmienok obnovy. Ďalšou dôležitou zmenou bolo, že ak prokurátor vzal žalobu pred
hlavným konaním späť, vracala sa vec
spravidla do štádia vyšetrovania a nedošlo k zastaveniu konania ako tomu bolo dovtedy. Proti rozhodnutiu prokurátora bolo možné podať sťažnosť len v prípadoch zákonom stanovených. Súd uznal obhajovanie za potrebné , najmä vtedy ak súd mal pochybnosti, či je obvinený spôsobilý obhajovať sa sám. Pokiaľ išlo o fakultatívnu obhajobu nemajetných, zákon ponechával v platnosti predchádzajúce predpisy. Ďalšia dôležitá zmena spočívala v tom, že zákon presne stanovil obsah záverečnej reči prokurátora. Prikazoval mu, aby v nej zhodnotil výsledky hlavného pojednávania, najmä nebezpečnosť trestného činu pre spoločnosť a možnosť nápravy obvineného. Zákon zrušil dovtedajšie rozdelenie väzby na väzbu zaisťovaciu a riadnu väzbu vyšetrovaciu. Poznal len väzbu, ktorú bol oprávnený uvaliť na obvineného iba prokurátor. Príkaz na zatknutie vydával sudca, ale väzbu na obvineného uvalil prokurátor. Zákon síce vyslovene neuvádzal, že súd je povinný vyhovieť návrhu prokurátora, aby na obvineného bol vydaný príkaz k zatknutiu, ale z povahy vecí plynulo, že súd bol návrhom prokurátora viazaný a nemohol vydanie príkazu k zatknutiu odmietnuť. Pri výkone rozhodnutia priniesol zákon zásadnú zmenu, lebo výkon rozhodnutia nariaďoval prokurátor. Prokurátor nariadil výkon trestu, rozhodoval o jeho odklade a prerušoval jeho výkon. Úplne nové bolo ustanovenie o prerušení výkonu trestu 37
odmenou za dobré správanie väzňa. Prokurátor mohol z tohto dôvodu prerušiť výkon trestu najviac na pätnásť dní a to aj opakovane, pričom doba po ktorú bol výkon trestu takto prerušený sa započítavala do trestu. O podmienečnom prepustení rozhodovala ako dovtedy komisia pre podmienečné prepustenie zriadená pri krajskom súde. ... Nový trestný poriadok, nedostatočne upravoval prípravné trestné konanie. Nestanovil kedy a ako treba vyšetrovanie začať , vykonávať a ukončiť. Chýbalo v ňom aj oboznámenie
obvineného
s výsledkami
vyšetrovania
a lehôt
na
dokončenie
vyšetrovania... 105) ...Pre trestné zákonodarstvo ( Trestný zákon 86 / 1950 Zb., Trestný súdny poriadok 87 / 1950 Zb. )
platili tieto základné znaky:
účelom je ochrana štátu
a neurčitých „záujmov pracujúceho ľudu, nie sú stanovené žiadne kritériá pre hodnotenie spoločenskej nebezpečnosti trestného činu, účelom trestu je v prvom rade zneškodniť nepriateľa pracujúceho ľudu,
trest smrti je jedným z riadnych druhov
trestov ( nie je považovaný za trest výnimočný ), horná hranica trestu odňatia slobody je 25 rokov a pri znížení trestu smrti doživotný trest106, možnosť zníženia trestu je obmedzená, podmienečný trest možno uložiť len do výmery 1 roku, po odpykaní trestu možno odsúdeného zaradiť na dva roky do tábora nútených prác, zákaz činnosti možno vysloviť navždy a nie je možné podmienečné prepustenie, zákaz pobytu na určitom území možno vysloviť navždy,
medzi tresty patrí aj strata štátneho občianstva,
v osobitnej časti TZ bolo prípustné aj trestné stíhanie nedbanlivostného poburovania, nevyžadoval sa teda úmysel,
v trestnom práve tohto obdobia zmizlo rozlišovanie
politických a kriminálnych deliktov, politické delikty sa javili ako najhoršie kriminálne činy ...107)
6. Vývoj trestného zákonodarstva od roku 1953
105
Pešek.J – Letz. R, Štruktúra moci na Slovensku 1948-1989, str. 273
106
Podľa Trestného zákona č. 86/1950 Zb. existoval doživotný trest odňatia slobody. Súd mohol trest smrti zmeniť na odňatie slobody na doživotie alebo na trest odňatia slobody v trvaní od pätnásť do dvadsaťpäť rokov, ale iba v prípade, ak by bol trest smrti vzhľadom na osobu pachateľa, alebo na závažnosť poľahčujúcich okolností neprimerane prísny in Fico. R, Trest smrti, str. 46 107 Pešek.J – Letz. R, Štruktúra moci na Slovensku 1948-1989, str. 273
38
„... Po smrti sovietskeho komunistického diktátora J. V. Stalina a jeho verného obdivovateľa K. Gottwalda v marci 1953 sa iba pomaly začali vytvárať predpoklady na prehodnotenie dovtedajšieho politického kurzu. Komunistická elita v ČSR však zaujala vyčkávacie stanovisko a neprejavovala dosť vôle niečo zásadnejšie meniť „...108) V právnických kruhoch sa začali čoraz nástojčivejšie objavovať hlasy o potrebe zmeny trestných zákonných noriem z roku 1950, nakoľko tie z päťdesiateho roku už nevyhovujú súčasnému stavu spoločnosti. Jedným z impulzov k uskutočneniu týchto aktivít bola príprava nového poriadku o prokurátorskom dozore, ktorá sa pripravovala v Sovietskom zväze a 24.5.1955 ju schválil výnos Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR.. „... Zmenu a politické uvoľnenie po nástupe Nikitu S. Chruščova do čela sovietskych komunistov v roku 1956 viedlo k vytvoreniu priestoru na revíziu trestného zákona a trestného priadku ... “ 109). ... Na celoštátnej konferencii KSČ v roku 1956 bolo po odhalení kultu osobnosti rozhodnuté o zmenách v trestnom zákone aj trestnom poriadku. V trestnom zákone išlo hlavne o posilnenie výchovného poslania trestného práva a individualizácie trestu, v trestnom poriadku hlavne o reformy prípravného konania, postavenie prokurátora, predbežné prejednanie obžaloby, uplatnenie zásady ústnosti a bezprostrednosti a vymedzenie významu priznania, ako aj výslovné vyjadrenie prezumpcie neviny... 110) Po prerokovaní vo vláde sa návrhy zákonov dostali do parlamentu. Dňa 19.12.1956 prijal parlament nový zákon o trestnom poriadku (č.64/1956 Zb. ) a dve novely: novelu trestného zákona (č.63/1956 Zb.) a novelu zákona o prokuratúre (č.65/1956 Zb. ). Nový trestný poriadok č. 64/1956 Zb.: ...Stanovil povinnosť prokurátora stíhať všetky trestné činy o ktorých sa dozvie (zásada legality), ukladal orgánom činným v trestnom konaní postupovať podľa úradnej povinnosti ( zásada oficiality ) a sudcom začínať pojednávanie len na základe žaloby podanej prokurátorom ( zásada obžalovacia ). Všetky orgány boli povinné zhromažďovať nielen okolnosti svedčiace proti obvinenému, ale aj v jeho prospech. Bolo priamo vyjadrené, že priznanie nezbavuje povinnosti preskúmať a overiť všetky
108
Pešek.J – Letz. R, Štruktúra moci na Slovensku 1948-1989, str. 276
109
Vojáček. L – Schelle. K : Právní dejiny na území Slovenska, str. 416 Gábriš. T: Dejiny práva na Slovensku po roku 1945, str. 30 www.flaw.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Pravnicka_fakulta/O_fakulte/Sucasti_fakulty/Katedry/ KPD/Dejiny_prava_na_Slovensku_po_roku_1945 110
39
okolnosti prípadu. ( Doznanie obvineného neoslobodzuje orgány činné v trestnom konaní od povinnosti preskúmať a všetkými dosiahnuteľnými dôkazmi overiť všetky okolnosti prípadu. )... 111) ...Podobne ako aj v predchádzajúcej kodifikácii trestného práva procesného boli v prvej časti upravené základné inštitúty trestného konania - subjekty, spôsoby zaistenia osôb a vecí (zatknutie, predbežná väzba a zadržanie, väzba, vydanie a odňatie veci, prehľadanie domu a osoby, zadržanie a otvorenie zásielok, zaistenie osôb a vecí bezpečnostnými orgánmi), dokazovanie ( Orgány činné v trestnom konaní vykonávajú a zhromažďujú dôkazy z úradnej povinnosti alebo na návrh strán tak, aby všetky okolnosti významné pre rozhodnutie veci boli náležite objasnené; pritom sú povinné s rovnakou starostlivosťou prihliadať ako na okolnosti svedčiace proti obvinenému, tak aj na okolnosti svedčiace v jeho prospech )... 112)
...V rámci prípravného konania sa však už hovorilo iba o vyšetrovaní - bolo zverené vyšetrovateľom prokuratúry a vyšetrovateľom Ministerstva vnútra. Konaniu na súde v rámci hlavného pojednávania predchádzalo predbežné prerokovanie obžaloby. Ako opravné prostriedky sa pripúšťali odvolanie, sťažnosť pre porušenie zákona a obnova konania... 113) Osobitné konania zahŕňali konanie proti mladistvým, proti ušlemu a konanie počas stanného práva. Trestný poriadok v porovnaní s predchádzajúcim obsahoval navyše hlavu o odškodnení za väzbu a trest (ako dôsledok destalinizácie) a hlavu o právnom styku s cudzinou. Trestný zákon 63/1956 priniesol určité zmiernenie intenzity represie tým, že zrušil ustanovenia osobitnej časti predchádzajúceho trestného zákona, ak vylučovali podmienečné odsúdenie, zníženie trestu, povinnosť uložiť peňažný trest, povinnosť vysloviť prepadnutie majetku a možnosť vysloviť stratu štátneho občianstva. Podmienečné odsúdenie sa začalo vzťahovať na tresty odňatia slobody do dvoch rokov ( predtým jeden rok ), rozšírila sa možnosť uložiť nápravné opatrenie namiesto trestu 111 112
Zákon č. 64/1956 Zb., §2, ods.7 Tamtiež, §2, ods. 7
113
Gábriš. T: Dejiny práva na Slovensku po roku 1945, www.flaw.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Pravnicka_fakulta/O_fakulte/Sucasti_fakulty/Katedry/ KPD/Dejiny_prava_na_Slovensku_po_roku_1945 str. 31
40
odňatia slobody do 6 mesiacov ( predtým 3 mesiace ). Novela trestného zákona zaviedla pre súd možnosť upustiť od potrestania, ak ide o čin menšieho významu. Trest smrti prestal byť výlučný „... ( Kde sa v osobitnej časti trestného zákona stanoví trest smrti ako jediný trest, stanoví sa vedľa neho tiež trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov.) ... „
114
. Zrušil sa trest doživotného odňatia slobody: „ ... Trest odňatia slobody na
doživotie, stanovený v trestnom zákone, sa zrušuje; namiesto neho nastupuje trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov ...“
115)
Pri vedľajších trestoch sa strata čestných
práv znížila na 5 rokov. Ďalšie vedľajšie tresty – zákaz činnosti a zákaz pobytu mohli byť súdom vyslovené iba po hranicu 10 rokov. ...Novela trestného zákona zaviedla nové skutkové podstaty teroru, teroristického činu a vniknutia na územie republiky. Spresnila skutkovú podstatu trestného činu velezrady, za ktorý mali byť trestané osoby za osobitne nebezpečné útoky proti základom režimu. Okrem toho spresnila skutkové podstaty verbálnych deliktov – mali sa stíhať iba závažnejšie prejavy...116) Tieto zmeny sa ukázali ako nedostatočné, preto bolo potrebné v nastúpenom trende pokračovať. „ Výraznejším zásahom do legislatívy v oblasti trestného práva bolo prijatie nového trestného zákona a trestného poriadku v roku 1961. Dňa 29.11.1961 prijal parlament zákon č.140 / 1961 Zb. trestný zákon a zákon číslo 141 / 1960 Zb. o trestnom konaní súdnom ( trestný poriadok ). ...Obe normy priniesli niekoľko zmien. Nový trestný zákon zúžil trestnú zodpovednosť a rozšíril účasť spoločenských organizácií v trestnom konaní. Mal tak ukázať vyspelosť „ socialistického humanizmu „, ktorý dokáže prekonávať kriminalitu aj výchovnými opatreniami. Súčasne to malo viesť k nižšiemu štatistickému vykazovaniu kriminality. Protištátne trestné činy boli sústredené do prvej hlavy osobitnej časti trestného zákona. Zákon v podstate zotrval na skutkových podstatách definovaných ešte v novele starého trestného zákona prijatej v roku 1956. Trest smrti mohol súd vyniesť ako alternatívny trest: „... Súdy mohli uložiť absolútny trest až za 33 činov. Išlo o trestné činy proti republike – tzv. politické delikty, všeobecné ohrozenie, vraždu a veľkú skupinu trestných činov vojenských a proti ľudskosti....100) v prípade 114 115 116
Zákon č. 63/1956 Zb. , čl. II Tamtiež, čl.I Pešek.J – Letz. R, Štruktúra moci na Slovensku 1948-1989, str. 279
41
velezrady, rozvracania republiky, teroru, záškodníctva, sabotáže, vyzvedačstva a vojnovej zrady. Trestný zákon však v § 29 a 30 uvádzal trest smrti ako výnimočný : ... Trest smrti môže súd uložiť len za trestný čin, pri ktorom to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a to len za podmienky, že stupeň nebezpečnosti takého trestného činu pre spoločnosť je vzhľadom na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo na obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku alebo na obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný následok mimoriadne vysoký a a) uloženie trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, alebo b) nie je nádej, že by na páchateľa bolo možno trestom výchovne pôsobiť.)... 117) . Aj pri ďalších trestných sadzbách trestný zákon zaviedol alternatívne tresty, ktoré prevládali. Argumentovalo sa tým, že takto súdy dostanú lepšie možnosti individuálne posúdenie prípadov a správnejšie vystihnutie stupňa
na
nebezpečnosti
trestnej činnosti. Trestný zákon stanovil novú nižšiu hornú hranicu trestu odňatia slobody v trvaní 15 rokov namiesto predtým platných 25 rokov. Trestný poriadok rozšíril možnosť obhajoby už v štádiu vyšetrovania. ... Orgány činné v trestnom konaní mali postupovať tak, aby zistili skutočný stav veci. S rovnakou starostlivosťou mali byť preskúmané okolnosti svedčiace proti obvinenému i na jeho prospech. Pri týchto ustanoveniach nemožno zabúdať na zásadu straníckosti a triednosti práva, ktorá sa aj ďalej presadzovala. Okrem toho niektoré navonok neškodné ustanovenia trestného poriadku poskytovali možnosť zneužitia a manipulácie. Napríklad ustanovenie, podľa ktorého vyšetrovateľ alebo vyšetrovací orgán ZNB môže vykonať domovú prehliadku: ...„118)
„
... Bez príkazu môže vyšetrovací alebo bezpečnostný orgán vykonať domovú
alebo osobnú prehliadku len vtedy, keď nemožno príkaz alebo súhlas vopred získať a vec nepripúšťa odklad, alebo ak ide o osobu pristihnutú pri čine alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na dodanie do väzby. ) ... „119) ... Trestný zákon číslo 140 / 1961 Zb. platil nepretržite až do pádu komunistického režimu v roku 1989. Novelizovalo ho celkovo sedem zákonov prijatých v rokoch 1962 – 1980 a zákonné opatrenie predsedníctva Federálneho zhromaždenia... 120)
117 118 119
120
Fico. R, Trest smrti, str. 50 Trestný zákon číslo 140 / 1961 Zb., §29 Pešek.J – Letz. R, Štruktúra moci na Slovensku 1948-1989, str. 280 – 281 Pešek.J – Letz. R, Štruktúra moci na Slovensku 1948-1989, str. 280
42
7. Na ceste k rehabilitácií „ Nie dlho po skončení veľkých politických procesov sa z nich vplyvom zmenenej politickej situácie v Sovietskom zväze stala príťaž.“ Vedenie KSČ vytvorilo niekoľko komisií ktoré sa mali zaoberať problematikou revízií a rehabilitácií politických procesov z konca štyridsiatych a začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia. ... Prvá komisia ustanovená politbyrom ÚV KSČ vznikla v roku 1955 a niesla názov po svojom vedúcom, ministrovi vnútra Rudolfovi Barákovi
121
– Baráková
rehabilitačná komisia. Svoju činnosť obmedzovala len na procesy výšku trestov. Nezaoberala sa nezákonnými praktikami a väčšina rozsudkov potvrdila. Komisia sa zhodla na tom, že udeľované tresty boli neprimerane prísne. Odsúdení neboli rehabilitovaní, len prepustení z väzenia, prípadne im boli tresty zmiernené... 122) Činnosť Barákovej komisie skončila fiaskom. ... Členov komisie totiž neviedla snaha o obnovu práva a dosiahnutie spravodlivosti ale len snaha zamaskovať rozsah nezákonnosti. Komisie ktoré komunistické vedenie zriadilo, aby revidovali procesy spolu s príslušnými justičnými inštitúciami, vymýšľali krkolomné konštrukcie a dôkazy v snahe obhájiť spravodlivosť protiprávnych rozsudkov ... 123) ... Tento na prvý pohľad nepochopiteľný postup má jednoduché vysvetlenie: v komunistickom vedení stále zotrvávala generácia funkcionárov, ktorí sa podieľali na štátnom prevrate vo februári 1948, a niesli politickú i zákonnú zodpovednosť za represie.“
124
Hlavnú vinu na tomto niesol ústredný tajomník ÚV KSČ A. Novotný,
ktorý tiež čiastočne niesol zodpovednosť za tieto represie a z tohto dôvodu
121
Barák. R: politik, zastával rôzne politické a vládne funkcie, k svojmu raketovému nástupu využil čistky v päťdesiatych rokoch. Od roku 1953 vykonával funkciu ministra vnútra. Jeho pôsobenie vo funkcii prinieslo novú vlnu justičných omylov, vykonštruovaných procesov a útlaku obyvatelstva. V roku 1962 po rozkole s A. Novotným bol uväznený. Neskôr bol prepustený a rehabilitovaný ale do politiky sa už nevrátil in http://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka 122
123
124
Pešek.J – Letz. R, Štruktúra moci na Slovensku 1948-1989, str. 281 Kaplan. K, , K – Paleček, P : Komunistický režim a politické procesy v Československu, str. 220 Kaplan. K, , K – Paleček, P : Komunistický režim a politické procesy v Československu, str. 216
43
v Československu ( na rozdiel od Poľska, Maďarska, Bulharska .. ) po roku 1956 nedošlo k dôslednej rehabilitácii. ...V rámci tzv. druhej vlny destalinizácie v Sovietskom zväze po XXII. zjazde KSSS ( 17. – 31.10.1961 ) totiž sovietsky vodca N. S. Chruščov125 vyvíjal na Novotného určitý tlak . XII. zjazd
nakoniec schválil i uznesenie o preverovaní
nedoriešených prípadoch „ porušovania socialistickej zákonnosti „. XII. Zjazd Komunistickej strany Československa, aby do štyroch mesiacov prejednal a uzavrel všetky zostávajúce prípady politických procesov z obdobia kultu osobnosti...126) Na základe tohto podnetu bola v lete roku 1962 zostavená „ nová stranícka rehabilitačná komisia pod vedením tajomníka ÚV KSČ Drahomíra Koldera, ktorá mala znovu posúdiť procesy s vedúcimi komunistami ( nestraníci boli vylúčení ! ) v päťdesiatych rokoch. Podobne ako u Barákovej komisie, pokračovala v kabinetných praktikách. Jej správy najprv dostával Novotný. Ten rozhodoval, či bude predložená straníckym orgánom. Kolderovu správu prejednal ÚV KSČ 3-4. apríla 1963 a potom bola s jej závermi zoznámená verejnosť. Pozornosť bola venovaná hlavne procesu s Rudolfom Slanským z novembra 1952, ktorý bol označený za vykonštruovaný, čo znamenalo,
že
jedenásť
popravených
sa
stalo
obeťami
justičnej
vraždy.
V komunistických kruhoch vyvolali závery otrasy a otázku kto je za procesy zodpovedný. Na základe jej činnosti z funkcií odišli najskompromitovanejší politici ako K. Bacílek, P. David, B. Kohler... 127) ... Kolderova komisia potvrdila politické obvinenie Husáka a spol. ako buržoáznych nacionalistov. Proti tomu protestoval Husák a Novomeský a žiadali úplnú stranícku rehabilitáciu. Závery Kolderovej komisie mala posúdiť Barnabitská komisia. Pôvodným zámerom Barnabitskej komisie malo byť potvrdenie záverov Kolderovej komisie, že Husák a spol. sa z právneho hľadiska nedopustili žiadnych trestných činov, avšak
125
N.S. Chruščev ( 1894 – 1971 ), sovietsky štátny a stranícky činiteľ, 1957 – 64 prvý tajomník ÚV KSSZ, poukázal na nezákonnosti počas vládnutia J.V.Stalina in Malá čs. encyklopédia str. 961
126
127
Kaplan. K, , K – Paleček, P : Komunistický režim a politické procesy v Československu , str. 217 Rychlík. J, Česi a Slováci v 20. století, str. 191
44
„politicky pochybili“ a sú nacionalisti. Novotný
128
a jeho vedenie vyvíjali tlaky pri
formovaní záverov a snažili sa blokovať vydanie potrebnej dokumentácie a archívnych materiálov. Komisia na základe preštudovaných archívnych materiálov a vypočutia aktérov udalostí z rokov 1950 – 1954, predovšetkým samotného Husáka, dospela v decembri 1963 k názoru, že obvinenia vznesené V. Širokým na IX. Zjazde KSS
129
proti Husákovi a spol. bolo neopodstatnené a vedenie KSS jednalo v rokoch 1945 – 1948 adekvátne k danej situácii...130) ... V poradí štvrtá rehabilitačná komisia, tzv. Pillerova rehabilitačná komisia, vznikla na počiatku apríla roku 1968. Táto komisia dosiahla hornú hranicu ideových mantinelov rehabilitačnej snahy a vedľa ostatných komisií pôsobila dôveryhodne. Vpád sovietskych vojsk prerušil jej činnosť. Komisia sa preto rozhodla pôvodnú správu pozmeniť, zmierniť časti, ktoré hovoria o politike Sovietskeho zväzu a činnosti sovietskych poradcov. Husákove predsedníctvo ÚV KSČ správu odmietlo a pracovná skupina bola rozpustená...131) ... Až pád komunistického režimu v roku 1989 vytvoril podmienky pre úplnú rehabilitáciu odsúdených v politických procesoch podľa zákona č. 119/1990 Zb. z 23. apríla 1990 o súdnej rehabilitácii, sledujúci rehabilitáciu politických väzňov a osôb postihnutých režimom....132) Účelom zákona podľa §1 je : „... Účelom zákona je zrušiť odsudzujúce súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch a medzinárodných právnych normách zákon označoval za trestné, umožniť rýchle preskúmanie prípadov osôb takto protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania 128
A. Novotný: Podieľal sa na nezákonnostiach v 50. rokoch a až do začiatku 60. rokov brzdil revíziu politických procesov i rehabilitácie. Svojimi dogmatickými a subjektivistickými postojmi prispel k vyhroteniu rozporov vnútri vládnucej garnitúry (veľmi ostro vystupoval proti slovenskej reprezentácii), čím otvoril cestu k miernej liberalizácii. V rokoch 1967 – 68 bol ostro kritizovaný; najprv vo vedení KSČ, potom (na jar 1968) aj v širokej verejnosti in http://sk.wikipedia.org/wiki/Anton%C3%ADn_Novotn%C3%BD 129 IX. zjazd KSS (1950 - 1951) sa okrem iného zaoberal otázkou "buržoázneho nacionalizmu" a prevenciou proti pokusom o presadenie federalizácie republiky. Bola to politika zameraná proti slovenským komunistom, spoluorganizátorom SNP. Clementis, Husák, Novomeský boli vylúčení zo strany, Clementis popravený in http://www.cervenymor.wz.cz/cl7.htm 130 Rychlík. J, Česi a Slováci v 20. století, str. 192 131 132
Tamtiež, str. 197 Tamtiež, str. 198
45
zákonnosti na úseku trestného konania, odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali a na činy, ktoré smerovali k uplatneniu práv a slobôd občanov zaručených ústavou a vyhlásených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v nadväzujúcich medzinárodných paktoch o občianskych a politických právach, boli česko-slovenskými trestnými zákonmi vyhlásené ta trestné v rozpore s medzinárodným právom a medzinárodnému právu odporovalo aj ich trestné stíhanie a trestanie...“ 133) ... Zrušili sa právoplatné odsudzujúce súdne rozhodnutia vyhlásené v čase od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, týkajúce sa skutkov spáchaných po 5. máji 1945 – išlo o prípady skutkových podstát trestných činov ako vierolomnosti, vyzradenia štátneho tajomstva, ohrozovania obrany republiky, hanobenia niektorých ústavných činiteľov, neprekazenia trestného činu. Tu išlo o paušálne zrušenie rozhodnutí. Na druhej strane, prieskumné konanie bolo možné konať vo veciach, v ktorých sa v čase od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 vyhlásilo odsudzujúce súdne rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť, pre iné zločiny, trestné činy, prečiny alebo priestupky spáchané po 5. máji 1945. Tieto prípady teda bolo potrebné individuálne preskúmať... 134)
133
Gábriš. T: Dejiny práva na Slovensku po roku 1945, str. 34 in www.flaw.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Pravnicka_fakulta/O_fakulte/Sucasti_fakulty/Katedry/ KPD/Dejiny_prava_na_Slovensku_po_roku_1945 134
Gábriš.T: Dejiny práva na Slovensku po roku 1945, str. 34 in www.flaw.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Pravnicka_fakulta/O_fakulte/Sucasti_fakulty/Katedry/ KPD/Dejiny_prava_na_Slovensku_po_roku_1945
46
Záver Po druhej svetovej vojne na základe výsledkov Jaltskej konferencie bolo Európa rozdelená do sfér vplyvu. Československo a ostatné štáty strednej a východnej Európy sa dostali do sféry vplyvu svojho veľkého východného suseda Sovietskeho zväzu, vedeného diktátorom J. V. Stalinom. Ten nenechal nikoho na pochybách, že smerovanie v svojich satelitných krajinách bude prebiehať pod jeho taktovkou. Najprv však bolo treba ovládnuť krajinu komunistami. Vo februári 1948 po prevzatí moci komunistami už nič nebránilo tomu usporiadať pomery v Československu podľa svojich predstáv. V prvom rade bolo zlikvidovať predfebruárové zákonodarstvo, nezávislú justíciu, ovládnuť štátnu sféru a bezpečnostné zložky, ktoré potom slúžili ako nástroje na vykonávanie prenasledovania „ nepriateľov „ ľudovo demokratického režimu. Prestavby v oblasti justície a legislatívy sa s vervou ujal vtedajší minister spravodlivosti Alexej Čepička135. V tomto období boli vytvorené také predpisy ktoré v Československu vzhľadom k svojej represii nemali obdobu. Jednalo sa o zákon č. 231/1948 Zb. na ochranu ľudovodemokratickej republiky, 232/1948 Zb. o štátnom súde, Zákon č. 247/1948 Zb. o táboroch nútených prác, zákon č. 319/1948 Zb. o zľudovení súdnictva, zákon č. 86/1950 trestný zákon, zákon č. 87/1950 trestný súdny poriadok. Tieto zákony potom boli zneužité proti nepriateľom režimu. Spočiatku sa nepriatelia hľadali v radoch buržoázie, kulakov, cirkvi, armády....
Neskôr ako sa
atmosféra strachu, napätia a nedôvery stupňovali. Začalo sa s vyhľadávaním vnútorných nepriateľov v radoch KSČ. Paradoxom tej doby bolo, že z prenasledovateľov sa z večera do rána stávali prenasledovaní. Nikto si nebol istý čo bude zajtra. Účelom procesov bolo poukázať na nejakú úchylku napr. „ buržoázny nacionalizmus „ , sionizmus, titoizmus.. Podľa toho ako sa vyvíjala politika Sovietskeho zväzu k tej či onej krajine, alebo v tej či onej záležitosti. A potom pred veľkým publikom v zinscenovaných politických procesoch zastrašiť celú spoločnosť pred čo i len pomyslením na takéto konanie. Bývalí najvernejší členovia strany boli obviňovaní zo skutkov ktoré nikdy nespáchali. Za činy ktoré v demokratických spoločnostiach nie sú
135
A. Čepička, politický činiteľ, 1947 – 48 minister obchodu, 1948 – 50 minister spravodlivosti, 1950 – 56 minister obrany. Za vážne chyby v politickej činnosti odvolaný v roku 1956 zo stranickych a štátnych funkcií. V roku 1963 vylúčený z KSČ in Malá čs. encyklopédia str. 665
47
boli obete odsúdené na tresty smrti, dlhoročného žalára. Počas výsluchu a potom aj v ďalšej väzbe boli podrobení neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu. Po smrti J. V. Stalina a neskôr aj K. Gottwalda nastalo uvoľnenie napätia a jednotlivé procesy boli preskúmavané. Pravda vyšla na povrch, členovia strany boli šokovaní, obete boli rehabilitované, vinníci však vo väčšine prípadov neboli potrestaní. Skutočnej rehabilitácie sa však obete prenasledovania dočkali až po zmene režimu.
48
Zoznam použitej literatúry:
1. Aleš. V, Trestný zákon, Knižnička sudcu z ľudu, Bratislava, Tatran, 1951, ISBN 30102-395-31834/51-III/1 2. Bartošek,K. – Courtis,S. – Margolin,L. – Paczowski,A. – Panné, J.L. – Werth, N.: Čierna kniha komunizmu, zločiny, teror, represálie. Bratislava: Agora, 1997. ISBN 80967210-6-2 3. Baláž.P – Trestné právo hmotné, Veda, 2005, ISBN 80-224-0876-X 4. Beňa. J, Vývoj slovenského právneho poriadku, B. Bystrica, UMB, 2001, ISBN 808055-477-3 5. Beňa. J, Dejiny štátu a práva krajín strednej a východnej Európy II diel, Bratislava, PFUK, 1994, ISBN 80-223-0547-2. 6. Císarová. D, Príspevky k vývoji právniho radu v Československu 1945 – 1990, Trestní právo a trestní rizení na území nynejší České republiky v letech 1945 – 1989, Praha, Karolinum, 2003, ISBN 80 – 246 – 0217 – 2 7. Čič M. a kol., Trestné právo hmotné, Panoráma, Praha 1984, 8. Fico. R, Trest smrti, Topoľčany, Prima, 1998, ISBN 80967943-8-8 9. Friedman. N, Studená válka 1945 – 1991, Brno, CP Books, 2005, ISBN 80-2510627-6. 10. Gábriš. T: Dejiny práva na Slovensku po roku 1945, Bratislava, PF Univerzita Komenského, 2008 11. Gebauer,F. – Kaplan, K. – Koudelka, F.- Vyhnalek,R.: Soudní perzekuce politické povahy v Československu 1948 – 1989, Praha, AVČR, 1993 12. Judt. T, Povojnová Európa – história po roku 1945, Bratislava, Slovart, 2007, ISBN 978 80-8085-185-9 13. Kaplan, K – Paleček, P : Komunistický režim a politické procesy v Československu, Brno, Barrister a Principal, 2001, ISBN 80-85947-75-7. 14. Kaplan, K : K politickým procesom v Československu, Praha, Barrister – Principal , 1994, ISBN 80- 86533 – 75-7 15. Kaplan K, Pravda o Československu 1945 -1948, Praha, Panoráma, 1990. 16. Kráľ. J: Ľudské práva v Slovenskej republike, Bratislava, Cover Design, 2004, ISBN 80-969034-1-1 17. Pešek.J – Letz. R, Štruktúra moci na Slovensku 1948-1989, Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška, 2004, ISBN 80-7165-469-8 49
18. Pešek.J : Zločiny komunizmu na Slovensku I, 1948 – 1989, Bratislava, Vydavateľstvo Michala Vaška, 2001, ISBN 80-7165-313-6 19. Plevza, V : Vzostupy a pády, Gustáv Husák prehovoril, Bratislava, Tatrapress, 1991, ISBN 80-85260-15-5 20. Posluch. M, Cibulka. Ľ.: Štátne právo Slovenskej republiky, Heuréka, Bratislava, 2006, ISBN 80-89122-31-0 21. Ružička. A, Československé trestné konanie, Bratislava, Obzor, 1984, ISBN 65069-84-735-21-85/1 22. Rychlík. J, Česi a Slováci v 20. století, Bratislava, Ústav T. G. Masaryka, 1998, ISBN 80-88880-11-4 ( II. Zv. ) 23. Tkáč. M -
Záturecký. P : Československé trestné hmotné právo platné na
Slovensku, Bratislava, Právnická jednota, 1949, 24. Uher. J: Zo zákulisia rehabilitácií, Bratislava, Kalligram, 2001, ISBN 80-7149-41625. Vojáček. L – Schelle. K : Právní dejiny na území Slovenska, Brno, KEY Publishing, 2007, ISBN 978-80-87071-43-4 26. Vojáček. L – Kolárik.J : Právne dejiny Slovenska ( od roku 1918 ), Bratislava, PF UK a VŠP, 2006, ISBN 80-7160-204-3 27. Vlček. E : Dokumenty ke studiu dejin sátu a práva ČSSR 1948 – 1960, Brno, PF UJEP, 1978, ISBN 55-034A-78 28. Zdobinský.S – Zlatopolský, Ústavní sýstemy socialistických zemi, Panoráma, Praha, ISBN 11-111-88 29. Mikule . V: Správní právo a verejná správa na území České republiky od roku 1945 Príspevky k vývoji právniho radu v Československu 1945 - 1990, Karolínum, Praha, 2003, ISBN 80-246-0217-2 30. Hlavsa. P, Nástin právniho vývoje civilního procesu a organizace soudu na území dnešní České republiky po 2. svetové válce in Príspevky k vývoji právniho radu v Československu 1945 – 1990, Karolínum, Praha, 2003, ISBN 80-246-0217-2
50
Zoznam ostatnej použitej literatúry
1. Beňa.J, Trestnoprávna historiografia a rozsudok nad Dr. Vladímirom Clementisom, Právny obzor, č. 4 / 1998 2. Beňa.J, Rozsudok nad slovenskými „ buržoáznymi nacionalistami“ z roku 1954 a forma štátneho
zriadenia ČSR a ČSSR v rokoch 1948 – 1967, Česko-slovenská
historická ročenka, 1998, 3. Denník Pravda, 25.4.1954 4. Mates P, 30. výročí právnické dvouletky, Právny obzor, 1980, 5. Ondrejka. J: Funkcia prokurátora podľa nového trestného poriadku, Právnik 1950 6. Malá čs. encyklopédia, Académia, Praha 1985, 02/76-0571-21-125-85 7. Kronika Slovenska, Fortuna Print, Bratislava, 1999
Zoznam použitých zákonov:
Ústavný zákon 150 / 1948 Zb. ( Ústava. 9 mája ), Zákon číslo 247/1948 Zb. o táboroch nútených prác, Zákon 231/1948 Zb. na ochranu ľudovo demokratickej republiky, Zákon 232/1948 Zb. o štátnom súde, Zákon č. 86/1950 Zb. trestný zákon, Zákon č. 144/1951, zákon o advokácii, Zákon č. 119/1990, zákon o súdnej rehabilitácii, Zákon č. 87/1950, trestný súdny poriadok, Zákon č. 63/1956 Zb, trestný zákon, Zákon č. 64/1956 Zb. , trestný súdny poriadok.
Použité zdroje z internetu : 1. http://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka 2. http://www.cervenymor.wz.cz/cl7.htm 3. www.flaw.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Pravnicka_fakulta/O_fakulte /Sucasti_fakulty/Katedry/KPD/Dejiny_prava_na_Slovensku_po_roku_1945
51
52
