Stratégie a koncepcie
Podzemné zásobníky sú jedným z najbezpečnejších a najekonomickejších nástrojov na zabezpečenie bezpečnosti dodávok plynu
Skladovanie zemného plynu v podzemných zásobníkoch je kľúčovou činnosťou spoločnosti NAFTA a.s. História tohto odvetvia siaha 40 rokov dozadu, pričom dôležitým impulzom na rozvoj skladovania plynu na Slovensku bol najmä začiatok výstavby tranzitného plynovodu v roku 1971. Prvé kubíky zemného plynu začali do konvertovaných vyťažených ložísk ropy a zemného plynu prúdiť v roku 1973. Dnes sú podzemné zásobníky nielen dôležitým prvkom plynárenskej sústavy na zabezpečenie energetickej bezpečnosti Slovenska, ale zároveň aj efektívnym nástrojom na podporu obchodovania na plynárenskom trhu. O histórii a súčasnosti, ale aj možnostiach rozvoja tohto perspektívneho odvetvia sme hovorili s riaditeľom divízie podzemných zásobníkov zemného plynu Ladislavom Gorylom.
• Na akom princípe fungujú podzemné zásobníky plynu?
- Poznáme niekoľko typov podzemných zásobníkov plynu, ktoré vyžívajú vhodné geologické vlastnosti niektorých horninových štruktúr na skladovanie zemného plynu. Základný princíp je, že v plynárenskej sústave fungujú ako akýsi akumulačný prvok. Slúžia na to, aby sa v období, keď je plynu v plynárenskej sústave prebytok, mohol z nej odoberať, teda vtláčať do zásobníka. A naopak, keď je plynu v prepravnej sieti nedostatok, prúdi smerom zo zásobníka, čo znamená, že z neho plyn ťažíme.
• Ktoré typy zásobníkov sa pri skladovaní plynu využívajú najčastejšie?
- Najrozšírenejšie sú zásobníky, ktoré vznikli konverziou bývalých vyťažených ložísk zemného plynu. Často sa vyskytujú aj akviferové zásobníky, pričom v oboch prípadoch ide o tzv. porézne zásobníky, to znamená, že vznikli v poréznych podzemných štruktúrach. Poznáme však aj kavernové zásobníky, ktoré sú umelo vytvorené v soľných diapíroch (kopovitých telesách ložiska soli) procesom riadeného rozpúšťania soli prúdom vody, ktorý nazývame luhovanie. Okrem nich, samozrejme, existujú aj netradičné typy zá-
8
sobníkov. Napríklad vo Švédsku bol prednedávnom s podporou z európskych fondov vytvorený kavernový zásobník v žulovom masíve, ktorý slúži na demonštrovanie možností vzniku zásobníka aj v oblastiach, kde existujúce prírodné podmienky nie sú vhodné na podzemné uskladňovanie. Tento zásobník bol vytvorený klasickým banským spôsobom - vyhĺbením kaverny, teda akejsi dutiny, ktorá bola potom vystužená oceľovým plášťom, aby bola zabezpečená dostatočná hermetickosť. Samozrejme, objem tohto zásobníka je rádovo menší (10 mil. m3 pracovného objemu v porovnaní napríklad s cca 3 mld. m3 pracovného objemu zásobníkov na Slovensku) a vzhľadom na to, že jeho účel je skôr demonštračný ako ekonomický, jednotková cena skladovania je veľmi vysoká.
•
Aké sú výhody skladovania zemného plynu v podzemných zásobníkoch v porovnaní s inými spôsobmi?
- Podzemné uskladňovanie je najefektívnejším a z výskumov vyplýva, že aj jeden z najbezpečnejších spôsobov uskladňovania energie v porovnaní s inými spôsobmi. Veľkou výhodou je, že umožňuje uskladniť relatívne veľké objemy energonosiča, teda v tomto prípade zemného plynu, za relatívne nízke ceny. Na ilus
tráciu, na Slovensku máme dnes k dispozícii viac ako 3 mld. m3 skladovacích kapacít pod povrchom zeme. Ak by sme chceli vytvoriť rovnako veľký skladovací priestor na povrchu, museli by sme vybudovať plynojem s priemerom 2 km a výškou 318 m alebo vlak zložený z 88 mil. železničných cisternových vozňov. Podzemným skladovaním plynu v podstate iba efektívne a zodpovedne využívame existujúce štruktúry, ktoré veľmi premyslene vytvorila príroda. Navyše, tým, že tieto štruktúry aj pôvodne obsahovali zemný plyn a v niektorých častiach aj ropu, je už potvrdená ich primárna hermetickosť, to znamená, že uhľovodíky sa v nich môžu skladovať bez rizika možného úniku.
• Aké kritériá musí spĺňať lokalita, aby
v nej bolo možné vybudovať podzemný zásobník?
- Potenciál každej lokality sa posudzuje z dvoch hľadísk. Jeden pohľad je geologicko-inžiniersky, ktorý je podmienený výskytom vhodnej ložiskovej štruktúry s vhodnými parametrami. Tu sa posudzuje objem potenciálneho zásobníka a tiež parametre priepustnosti, ktoré ovplyvňujú, aký bude mať potenciálny zásobník výkon. Pri zásobníkoch je totiž rovnako ako objem dôležitý práve parameter vý-
Slovgas
Stratégie a koncepcie konu, teda to, ako rýchlo vieme daný objem plynu do zásobníku vtlačiť, a naopak, aj z neho vyťažiť. Aj keď používam v tomto prípade slovo objem, je dôležité povedať, že keď hovoríme o podzemných zásobníkoch plynu, hovoríme v podstate o zásobníkoch energie, keďže plyn je energonosič. Od 1. mája 2013 preto aj na Slovensku prechádzame v oblasti skladovania plynu z objemových na energetické jednotky (kWh). Druhý pohľad na lokalitu vychádza z hodnotenia trhu, pretože, čím je zásobník bližšie k miestu budúcej spotreby, tým predstavuje efektívnejší nástroj na vykrývanie vzniknutých rozdielov v spotrebe. Z komerčného pohľadu je pri zásobníkoch dôležitá najmä časová flexibilita, teda za aký čas môžete mať fyzicky plyn k dispozícii od zadania vašej požiadavky. Aby som to bližšie vysvetlil, je logické, že plyn uskladnený v zásobníku, ktorý je veľmi ďaleko od miesta spotreby, nie je pre vás veľmi užitočný. Ale ak ste napríklad zákazník z Európy, tak z blízkych zásobníkov na Slovensku či v Nemecku môžete mať plyn k dispozícii aj za pol dňa, takže flexibilita je oveľa vyššia.
• Potrebuje mať firma, ktorá má záujem prevádzkovať zásobníky, nejaké špeciálne know-how?
- Samozrejme. Proces výstavby a prevádzky podzemných zásobníkov je náročný aj preto, že zásobník pod zemou nie je možné vidieť, ani sa ho dotknúť, pretože sa nachádza v hĺbke niekoľko sto až tisíc metrov pod zemou. Preto na získavanie informácií o tom, v akom stave je zásobník, ako sa plní či vyťažuje, či nie je narušená jeho integrita alebo, ako by sme vedeli zlepšiť jeho parametre, musíme vy užívať celý rad inžinierskych a technických metód, čo si vyžaduje veľmi špecifické znalosti. A tu je dôležité povedať že ľudí s potrebnými skúsenosťami a know-how z tejto oblasti má na Slovensku iba spoločnosť NAFTA.
me ďalšie laboratórne testy vrtov. Na základe ich výsledkov a pomocou sofistikovaných matematických modelov je potom možné identifikovať, či dané ložisko je možné ekonomicky odťažovať. Na základe dát z ťažby je potom možné urobiť rozhodnutie o tom, či dané ložisko po vyťažení je možné konvertovať na zásobník, ako by skúmaný zásobník vyzeral, ako sa bude v prípade využitia správať, a akú technológiu by bolo vhodné použiť, aby sme optimálne využili jeho prirodzené parametre. Pretože u nás viac ako inde platí, že podstatná časť je už vytvorená prírodou a my musíme technicky urobiť maximum, aby sme už to vytvorené veľmi nepokazili.
• Znamená
to, že 100-ročná tradícia spoločnosti NAFTA v ťažbe uhľovodíkov je pri prevádzkovaní podzemných zásobníkov výhodou?
- Jednoznačne áno, pretože oblasť podzemného skladovania plynu je v porovnaní s ťažbou ropy a plynu relatívne malé odvetvie, čomu zodpovedá aj rozsah investícií do výskumu a vývoja, ktoré sú do prieskumných a ťažobných aktivít, samozrejme, vyššie. Skladovanie plynu je špecifický odbor, ktorý si zo širokej škály existujúcich plynárenských technológií vyberá tie najsofistikovanejšie a kombinuje ich tak, aby sa docielil maximálny efekt s minimálnym dosahom na životné prostredie a s dôrazom na efektívne využívanie prírodných zdrojov.
• Keby ste mali porovnať zásobníky na
Slovensku, prevádzkované spoločnosťou NAFTA, aké sú ich hlavné vý-
hody oproti zásobníkom v susedných krajinách? - Našou hlavnou výhodou je, že neprevádzkujeme klasický zásobník, ale tzv. komplex zásobníkov. Ide o systém vysoko výkonných poréznych zásobníkov, ktoré sú pospájané unikátnou povrchovou technológiou, a zároveň napojené na niekoľko sietí - tak na distribučnú, ktorá zabezpečuje dodávky plynu pre slovenských zákazníkov, ako aj na prepravnú sieť a v súlade s platnou rakúskou legislatívou, aj s priamym napojením na virtuálny obchodný bod v Rakúsku (Virtual trading point). To nám umožňuje ponúknuť zákazníkom veľmi široké portfólio skladovacích produktov a možnosti rôznych preberacích a odovzdávacích bodov a ich kombinácií. Zároveň, sme v blízkosti hraníc troch krajín, a cez napojenia sa tak vieme dostať na trhy v celom regióne, napríklad aj do Nemecka či Talianska. Vieme teda obsluhovať celý stredoeurópsky priestor, a to vďaka tomu, že máme veľké prepojovacie kapacity s prepravnou sústavou a vieme ich flexibilne riadiť. Druhý aspekt je ten, že spoločnosť NAFTA má podstatnú časť štruktúr vysokej kvality, ktoré vedia zabezpečiť dostatočný výkon, a tým aj pre zákazníkov zaujímavé produkty. Zároveň, vďaka dôkladnej znalosti našich štruktúr, na čo využívame prepracované modely, vieme veľmi dobre reagovať na potreby trhu, prispôsobovať sa jeho potrebám a prinášať inovácie aj na úseku obchodu a marketingu. Preto výhodu zásobníkov v prevádzke spoločnosti NAFTA by som zhrnul takto: detailné inžinierske know-how v spojení
• Ako prebieha proces, ktorým sa určí, či vôbec alebo aký má zásobník potenciál?
- Výstavba či prevádzkovanie zásobníkov predstavuje mix rôznych plynárenských technológií a zároveň znalostí z rôznych odvetví. Keď sa pozriete na celý plynárenský reťazec, ten sa začína, pochopiteľne, samotným prieskumom a ťažbou uhľovodíkov, čiže gro informácií o ložiskách pochádza práve z tejto fázy. Keď si pomocou seizmických metód zmapujeme celé územie, môžeme identifikovať potenciálne vhodné štruktúry. Následne v rámci vyhľadávacieho prieskumu vŕtaním zoberieme jadrá (t. j. vzorky z ložiska) a urobí-
2 / 2013
Technológia v Centrálnom areáli Gajary
9
Stratégie a koncepcie so štruktúrami, prepojeniami a inovatívnymi produktmi, a to všetko podporené 24 hodín denne technickým a obchodným dispečingom. Výsledkom je naša schopnosť dynamicky reagovať na požiadavky trhu. Pri mimoriadnom ochladení, ako sme boli niekoľkokrát svedkami túto zimu, a následnom zvýšenom dopyte po kapacitách, sme boli schopní okamžite mobilizovať tzv. day-ahead výkony, teda výkony na prerušiteľnej báze na ďalší plynárenský deň.
• Keď dôjde zo dňa na deň k mimoriad-
nemu ochladeniu, ako sa to prejaví v bežnej prevádzke zásobníka?
- V prvom momente zákazníci začnú využívať v maximálnej miere ťažobné výkony zo svojich skladovacích kontraktov. Následne nastáva dopyt po ďalších výkonoch, čo sa začína intenzívnym vyzváňaním telefónov na úseku obchodu, kde zákazníci zisťujú, v akom objeme, za akú cenu a na akých odovzdávacích bodoch vie NAFTA ponúknuť dodatočný výkon. Potom nasleduje diskusia s geológmi, pretože v prípade nadvýkonov musíme zohľadňovať okamžitý stav v jednotlivých ložiskách. Potom si musíme ujasniť, ktoré zariadenia máme po technickej stránke k dispozícii (t. j. že nie sú v údržbe), a to sa následne potvrdzuje obchodnému dispečingu, ktorý už komunikuje priamo so zákazníkom. V prípade, že zákazníci prejavia záujem o naše produkty za daných podmienok, nastáva tzv. nominačná procedúra, keď si zákazníci zadávajú nominácie, teda požiadavky na daný výkon v daný čas a my v NAFTE sa začneme pripravovať na
realizáciu danej požiadavky. Celý tento proces je, samozrejme, mimoriadne náročný nielen na dispečerské riadenie, ale aj na celú prevádzku zásobníka, pretože je potrebné, aby sme z ťažobného výkonu povedzme na úrovni 50 % prešli okamžite na 110 % výkon. Ale presne toto je úloha zásobníkov. V NAFTE vítame každú možnosť, aby sme ukázali, že máme k dispozícii reálny zásobník, ktorý to čo sľubuje, vie aj splniť. Pretože skladovací biznis je predovšetkým o dôvere, že ak ostatné zdroje zlyhajú, zásobník je pripravený, aby plnil svoju úlohu jedného z dôležitých nástrojov na zabezpečenie bezpečných a plynulých dodávok plynu.
• Mnohí z nás majú ešte v živej pamäti
plynovú krízu z roku 2009, keď sa vôbec prvýkrát v histórii úplne zastavili dodávky z Ruska. Akú úlohu zohrali vtedy zásobníky plynu?
- Na Slovensku zohrali zásobníky plynu rozhodujúcu úlohu, pretože počas približne desiatich dní prebiehalo zásobovanie slovenských odberateľov iba zo zásobníkov na našom území. Keďže došlo k poklesu dodávok na nulu a k uzatvoreniu prepravnej siete na vstupe/výstupe, každá krajina sa musela spoliehať iba na plyn, ktorý mala, alebo na solidaritu a dohodu s inými krajinami, v ktorých boli uskladnené zásoby. Podľa európskeho nariadenia by solidarita v tomto prípade mala fungovať skôr regionálne než úzko národne, keďže nie všade sú vhodné štruktúry na zásobníky. Ale počas celých tých kritických desiatich dní prebiehalo zásobovanie plynu
iba zo Slovenska, takže bez nich by to bolo dosť ťažké a situácia sa mohla vyvinúť oveľa kritickejšie, ako sme toho boli svedkami napríklad v Bulharsku a na Balkáne, kde plyn vôbec nebol a ľudia začínali skutočne mrznúť. Toto je výhoda Slovenska, že už viac ako 40 rokov má k dispozícii zásobníky, ktoré sú pevnou súčasťou plynárenskej sústavy a skúsených ľudí, ktorí ich vedia riadiť a prevádzkovať.
• Urobila spoločnosť NAFTA od roku 2009 nejaké kroky alebo opatrenia v podzemných zásobníkoch, ktoré by ešte zlepšili schopnosť Slovenska reagovať na takúto krízovú situáciu?
- Na tomto mieste je dôležité povedať, že takéto opatrenia sa robili aj predtým, aj keď, samozrejme, ani pri najvážnejších krízových scenároch sa nepočítalo s tým, že by dodávky z Ruska klesli na úplnú nulu. Uvažovalo sa o krízových scenároch, kde bol definovaný napríklad 30 % pokles dodávok, nikdy sa však neobjavil scenár, ktorý by hovoril o nulovom stave dodávok. V NAFTE sme už v roku 2007, to znamená, dva roky pred plynovou krízou, prijali rozhodnutie o výstavbe zásobníka Gajary-báden, ktorý je od roku 2011 v prevádzke. Takže my sme odvtedy rozšírili nielen skladovacie kapacity, ale posilnili sme aj kapacity na prepojeniach s prepravnou sieťou a investovali sme do flexibility, čo znamená, že teraz vieme flexibilne prepnúť zásobník z režimu vtláčania na ťažbu a naopak. Zásobník síce funguje ako sezónny, teda slúži na vyrovnávanie sezónnych výkyvov v spotrebe, ale vzhľadom na to, že vieme presmerovávať kapacity medzi jednotlivými odovzdávaco-preberacími bodmi a ponúkať inovatívne produkty, môže pracovať aj ako flexibilný. Z hľadiska prípravy na možnú krízu sme sa teda významne posunuli vo všetkých parametroch a verím, že aj naši zákazníci oceňujú, že NAFTA to, k čomu sa zaviaže v kontraktoch, vie garantovať a zabezpečiť aj v takýchto výnimočných situáciách.
• Spomínali
ste rozširovanie skladovacích kapacít. Aké kritériá musíte v NAFTE zobrať do úvahy pred prijatím rozhodnutia o novej investícii do budovania nových zásobníkov?
Technológia v Centrálnom areáli Gajary
10
- Všetko je dané tým, či máme k dispozícii vhodné podpovrchové štruktúry, ktoré sú vhodné na konverziu na zásobník, ale tiež ekonomickými kritériami. Keď máme k dispozícii takúto štruktúru a vnímame dopyt po skladovacích kapacitách na trhu, začíname zvažovať a robiť štúdie, ktoré by nám mali potvrdiť, akú kapacitu by mohol budúci zásobník mať. Začí-
Slovgas
Stratégie a koncepcie name tiež zvažovať, aké náklady by sprevádzali jeho prevádzku, a teda, či je takýto zásobník zaujímavý pre trh. Až keď sa nám všetky tieto kroky podarí urobiť, pristupujeme k tzv. finálnemu investičnému rozhodnutiu a následne, ak je pozitívne, začíname s výstavbou a postupným nábehom zásobníka. Napríklad pri zásobníku Gajary-báden bolo finálne investičné rozhodnutie prijaté na konci roku 2007 a dnes tento zásobník nabieha do poslednej fázy rozvoja. To ukazuje, že skladovací biznis nie je o krátkodobých riešeniach, ale ide o rozhodnutia s dlhodobým dosahom na infraštruktúru na niekoľko desiatok rokov. Samozrejme, takéto rozhodnutie musí mať pevné legislatívne prostredie, ako aj potrebné finančné krytie s konkretizovaným dopytom po skladovacej kapacite, aby sa veľké investície, ktoré musíme vložiť do výstavby zásobníkov, v reálnom čase vrátili.
• Dá sa odhadnúť, aké možnosti má Slovensko z pohľadu budovania nových skladovacích kapacít? Existujú iné vhodné lokality, okrem tých dnes využívaných, ktoré by sa dali na tento účel využiť?
- Vhodnosť lokality je daná predchádzajúcimi aktivitami v prieskume a ťažbe a podľa môjho názoru sa tento potenciál Slovenska už pomaly vyčerpáva. To však neznamená, že by tu neexistovali ďalšie vhodné štruktúry, len tie najvýhodnejšie už boli skonvertované na zásobníky. Na druhej strane si treba uvedomiť, že vybudovanie skladovacích kapacít je jedna vec, ale druhá, rovnako dôležitá, je dôkladné posúdenie, či existuje aj dostatočný trh na to, aby tieto skladovacie kapacity využíval. Zásobník predstavuje infraštruktúru, a to znamená, že predáva kapacitu. Preto skutočnosť, že máme vybudované kapacity vo väčšom objeme, ale bez reálneho využívania, žiadnym spôsobom nezvýši bezpečnosť dodávok na Slovensku.
v USA, dnes tam už existujú v podstate dve špičky - samozrejme, zimná, ktorú ovplyvňuje pokles vonkajších teplôt, a letná, ktorá zase naopak závisí od nárastu vonkajších teplôt v horúcich mesiacoch. Plyn sa totiž používa ako médium na výrobu elektrickej energie, ktorá sa potom spotrebováva v klimatizáciách. Takže priestor na využitie zásobníkov je veľký, treba však zároveň dodať, že dnes je to najmä o cenách jednotlivých energonosičov. Skladovací biznis bude vždy závisieť od toho, akú rolu bude mať plyn v energetickom mixe a v ktorých segmentoch sa bude tento plyn využívať.
• V tomto roku si pripomíname 40 ro-
kov skladovania zemného plynu na Slovensku. Ako sa podľa vás zmenil tento biznis od jeho začiatkov až do súčasnosti?
- Kedysi bolo skladovanie súčasťou vertikálne integrovaných plynárenských spoločností, čo bolo dané vývojom európskeho plynárenstva. V podstate tak slúžilo jednému veľkému zákazníkovi, ktorý plyn nakupoval a následne predával, a ktorý na to potreboval tka distribučnú, ako aj tranzitnú plynárenskú infraštruktúru. Dnes je dodávateľov a obchodníkov s plynom oveľa viac, čo sa aj u nás prejavilo vyšším počtom zákazníkov. Takže oproti stabilnému a predikovateľnému biznisu z minulosti, keď sme vedeli, že podľa toho, ako poklesla vonkajšia teplota, stúpne požiadavka na ťažbu, dnes sa už podľa tohto nemôžeme riadiť. Väčší počet zákazníkov má uskladnené menšie množstvá plynu, využíva rôzne produkty rôznym spôsobom, a to vedie k oveľa
vyššej volatilite a ťažšej predikovateľnosti. Takže, aby som to zhrnul, celkovo sa za tých 40 rokov zvýšili nároky na prevádzkovanie. Zatiaľ čo kedysi prebiehalo vtláčanie aj ťažba zo zásobníka rovnomerne a predvídateľne, dnes musíme zvládať oveľa väčšie výkyvy, a bežné sú situácie, keď ideme na úrovni tretinového výkonu a zo dňa deň, alebo z hodiny na hodinu musíme vybehnúť na 100 % alebo viac, ak máme zodpovedajúce možnosti. Vyššia volatilita sa okrem tohto prejavuje aj v tom, že dochádza k presmerovaniu plynu z jednotlivých preberaco-odovzdávacích bodov a dochádza aj k zmene toku, to znamená, z ťažby na vtláčanie. To si, prirodzene, vyžaduje aj oveľa kvalifikovanejší a flexibilnejší personál. Samozrejme, narástol aj štandard prevádzkovania v súvislosti s novými poznatkami technického rozvoja.
• Kde vidíte budúcnosť skladovania? - Kým v minulosti sa zásobníky kontrahovali najmä z dôvodu, že boli schopné zabezpečiť flexibilitu, dnes už vidíme, že s takouto ponukou prichádzajú aj operátori z iných častí plynárenského reťazca (prevádzkovatelia terminálov, prepravnej siete, ako aj výrobcovia plynu). To, samozrejme, ovplyvňuje aj dopyt po kapacitách v zásobníkoch, hoci, flexibilitu v takomto rozsahu vie zabezpečiť iba zásobník. Ten je spomedzi iných nástrojov, ktoré sa používajú na zabezpečenie bezpečnosti dodávok, jedinečný v tom, že disponuje komoditou, teda plynom, ale disponuje tiež výkonmi, a to všetko na danom území a v danom čase, keď je nedostatok plynu.
• Neprajníci
tomuto odvetviu vyčítajú, že stále ide o sezónny biznis. Čo by ste im na to povedali?
- Odvetvie skladovania prirodzene začínalo ako sezónny biznis vzhľadom na to, že Slovensko sa nachádza v klimatickom pásme, v ktorom je významný rozdiel teplôt v zime a v lete. Na to prirodzene reagovala aj spotreba plynu, ktorý sa začal používať ako primárne vykurovacie médium. Aj keď je, samozrejme, spotreba stále najvyššia v zime, tým, že plyn začal postupne prenikať aj do elektroenergetiky, dopyt po ňom začína rásť aj v iných obdobiach. Napríklad, ak si vezmeme situáciu
2 / 2013
Technológia v Centrálnom areáli Gajary
11
Stratégie a koncepcie Budúcnosť využitia zásobníka preto stále vidím najmä v zabezpečovaní bezpečnosti dodávok, o čom sme sa presvedčili napríklad aj minulý rok počas krátkodobého poklesu dodávok z Ruska. Aj keď v Európe pribudli ďalšie prepravné kapacity ako Nord Stream, prebiehajú reálne kroky smerujúce k výstavbe plynovodu South Stream a rastie kapacita splyňovacích terminálov, treba povedať, že ide o infraštruktúry, ktoré síce umožňujú dodať plyn, ale nemajú ho fyzicky v danom čase na danom mieste, na rozdiel od zásobníka, ktorý toto umožňuje. Napríklad aj tankery, ktoré prevážajú skvapalnený plyn, nevedia pristáť za každých podmienok. Keď je búrka alebo vysoké vlny, tanker nemôže pristáť a vyskladniť svoj náklad. Rovnako sa treba pozrieť na to, odkiaľ sa takéto tankery plavia, sú to všetko vzdialenejšie oblasti, ako Katar či Austrália. V budúcnosti sa uvažuje o USA ako o dodávateľovi plynu, ale nemyslím si, že to bude prípad aj pre Európu, keďže všetci dodávatelia sa usilujú umiestniť plyn tam, kde je najvyššia cena, a to je momentálne na ázijskom trhu. Podľa môjho názoru, Európa bude aj v budúcnosti potrebovať zásobníky, pretože v európskych krajinách dnes klesá vlastná ťažba. Kým mali krajiny aj vlastnú ťažbu, bolo možné zabezpečiť aj flexibilitu dodávok, pri poklese ťažby však klesá aj možnosť flexibility. Samozrejme, zásobníky budú musieť tiež „zabojovať“ a ukázať, že sú porovnateľné a dokonca výhodnejšie v porovnaní s ostatnými infraštruktúrami. Na ilustráciu, kedysi bola napríklad zdrojom flexibility Veľká Británia, ktorá je dnes importérom plynu. Rovnako začína klesať vlastná ťažba v Holandsku, ako aj v celej kontinentálnej Európe. V roku 2010 bola závislosť Európy od dovozu plynu 49 %. Keď zoberieme do úvahy predikcie Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU), tým, že dôjde k poklesu vlastnej produkcie a súčasne k nárastu dopytu po zemnom plyne, odhaduje sa, že táto závislosť bude v roku 2030 až 70 %. Aj tieto čísla hovoria skôr v prospech zásobníkov. Možno očakávať, že budúcnosť bude oveľa dynamickejšia, ako sme svedkami dnes. Je možné, že dôjde k tomu, že trh so skladovacími kapacitami sa prečistí, to znamená, že tí operátori, ktorí nie sú schopní ponúkať služby flexibilne, pôjdu do útlmu. A naopak si myslím, že kvalitné zásobníky, s veľmi dobrou flexibilitou a veľmi dobrými napojeniami, si upevnia svoje miesto na trhu.
• Čaká nás rozvoj nových prelomových technológií?
- Doteraz prevládal vždy koncept gas-
12
to-power, teda výroba elektrickej energie z plynu. Dnes prebieha v Európe veľká diskusia o koncepte power-to-gas, teda o opačnom prístupe, a to najmä z dôvodu, že v Európe rastie množstvo energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú veľmi volatilné, a výroba energie z nich závisí od poveternostných podmienok. Ak tieto nie sú vhodné, napríklad nesvieti slnko či nefúka silný vietor, tak z toho zdroja žiadnu elektrinu nevyrobíte. Naopak, v čase, keď sú poveternostné podmienky na výrobu elektriny vhodné, vzniká problém, čo s touto energiou. A práve toto by mohol byť priestor pre zásobníky, ktoré by sa tak stali skladovacími kapacitami na uskladňovanie takto vyrobenej energie. Elektrická energia získaná z obnoviteľných zdrojov by sa transformovala na syntetický zemný plyn alebo cez elektrolýzu na vodík a ten by sa následne primiešaval do plynu a uskladňoval v zásobníkoch. Jedna rakúska spoločnosť v súčasnosti pripravuje projekt, ktorým chce demonštrovať reálnosť tohto konceptu a spoločnosť NAFTA zvažuje pripojenie sa k tejto spolupráci v úsilí preukázať možnosti ďalšieho inovatívneho využitia zásobníkov. Tu si treba uvedomiť ešte jednu skutočnosť, a to, čo môže byť lepším záložným zdrojom pre obnoviteľné zdroje ako plyn, keď plynové elektrárne spolu s plynárenskou infraštruktúrou (vrátane zásobníkov) dokážu takmer okamžite nabehnúť na plný výkon a reagovať tak na výpadky výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Pokiaľ má EÚ záujem pokryť veľký podiel spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov tak ako plánuje, bude nutné porozmýšľať aj nad spôsobmi, ako budeme garantovať prípadné výkyvy. Európsky komisár pre energetiku Günther Oettinger v tejto súvislosti v jednej zo svojich prednášok uviedol, že Európa má v súčasnosti povinné zásoby ropy na 90 dní, zásoby plynu na 30 dní a elektriny na 8 sekúnd. Takže toto by mohla byť v budúcnosti jedna z oblastí, kde by zásobníky mohli dostať ďalší impulz pre svoj rozvoj, a byť nielen kostrou plynárenskej, ale celkovej elektroenergetickej sústavy, keďže už v súčasnosti sa tieto dve oblasti energetiky k sebe čoraz viac približujú a prelínajú. Je iba na nás, ako úspešne sa nám podarí tento trend zachytiť. Rozhovor pripravila Adriana Švarcová
4 2013
Vliv tlakového přetížení na retardaci růstu trhlin ve vysokotlakém potrubí (str. 76)
Řešení technických obtíží při hydraulických zkouškách plynovodů velkých průměrů (str. 85)
20 let ČPS O významu členství ČPS v Mezinárodní plynárenské unii (str. 90)
Odvod spalin a přívod spalovacího vzduchu pro spotřebiče na zemní plyn kategorie spalování „C“ (str. 94)
PLYN XCIII, 2013
plyn_4-2013_04.indd 73
73
05.04.13 14:48
A
prílové vydanie českého odborného časopisu Plyn ponúka svojim čitateľom článok o vplyve tlakového preťaženia na retardáciu trhlín na vysokotlakovom potrubí. Autori sledovali správanie sa trhlín pri premenlivom tlakovom namáhaní potrubných tlakových telies, na potrubí DN 150 z ocele X52 a na potrubí DN 700 z ocele ČSN 13030 odobraných z prevádzkovaného plynovodou. Iniciačné trhliny boli nacyklované na ostrých modelových zárezoch na povrchu trubiek s dĺžkou 100, resp. 200 mm. Pri trubke s menším rozmerom z ocele s vyššou medzou klzu došlo pri vysokom zaťažení k výraznému spomaleniu rastu únavových trhlín, zatiaľ čo pri trubke s priemerom DN 700 s menšou medzou klzu nebol účinok preťaženia taký priaznivý. Diskutujú o príčinách tohto rozdielneho účinku preťaženia na retardáciu rastu únavových trhlín najmä vzhľadom na úroveň pnutia v ich plastických zónách. So stress testmi na medzinárodnom plynovode Gazela, ktorý je prvým plynovodom s dimenziou DN 1400 v Českej republike oboznamuje Plyn v článku Riešenie technických problémov pri hydraulických skúškach plynovodov s veľkými rozmermi. Autori článku približujú realizáciu tohto testu na plynovode so zameraním na technicky zložité riešenie vo fáze prípravy stress testu, stanovenia technických parametrov pre jednotlivé úseky a uskutočnenie skúšok. V rubrike Kronika prináša okrem iného ďalší článok venovaný 20. výročiu vzniku Českého plynárenského zväzu, v ktorom vysvetľuje význam členstva zväzu v Medzinárodnej plynárenskej únii. Uverejňuje tiež informáciu o spoločnej investícii MND a Gazpromu do podzemného zásobníka plynu. Vracia sa aj k tohtoročnej konferencii o perspektívach rozvoja a využitia CNG/ LNG v doprave a k záverom zasadania pracovnej skupiny Marcogaz Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. (lb)
Slovgas