Pamätníky a pamätné tabule mesta Zvolen

Banskobystrický samosprávny kraj Krajská knižnica Ľudovíta Štúra

Pamätníky a pamätné tabule mesta Zvolen

Elena Matisková

2013

Realizované s finančnou podporou Mesta Zvolen

Lektoroval: Ing. Ladislav Kmeť

© Krajská knižnica Ľ. Štúra, Zvolen © Mgr. Elena Matisková

ISBN 978-80-85136-50-0 EAN 9788085136500

Všetky práva vyhradené. Nijaká časť textu ani ilustrácie nemôžu byť použité na ďalšie šírenie akoukoľvek formou bez predchádzajúceho súhlasu autorov alebo vydavateľa.

1 Úvod Zvolen si v roku 2013 pripomína významné jubileum – 770. výročie obnovenia mestských privilégií. Krajská knižnica Ľudovíta Štúra pripravila k tomuto výročiu sprievodcu po pamätníkoch a pamätných tabuliach mesta Zvolen. Doteraz nebol podobný informačný materiál spracovaný. Našou snahou bolo zosumarizovať pamätníky a pamätné tabule, ktoré sa v  súčasnosti nachádzajú v  našom meste a  viac ich priblížiť Zvolenčanom. Stretávame sa s nimi prechádzajúc námestiami a ulicami často bez povšimnutia. Zaslúžia si našu pozornosť. Sú to umelecké diela, ktoré zachytávajú najvýznamnejšie udalosti a osobnosti nášho mesta. Pamätníky a pamätné tabule sme rozdelili do kapitol podľa miesta, kde sa nachádzajú: • námestia, • parky, • ulice, • cintoríny, • pamätné tabule mimo centra mesta, • sochy na verejných priestranstvách. Podkapitoly sú radené abecedne. V samotných podkapitolách sú predradené pamätníky a nasledujú pamätné tabule podľa lokalizácie. Každý pamätník a pamätná tabuľa obsahuje textovú a fotografickú časť. Textová časť zahŕňa názov pamätníka alebo tabule, miesto, kde sa nachádza a rok odhalenia (ak sa nám ho podarilo zistiť). Nasleduje medailón osobnosti alebo opis udalosti, ktorej sú pamätník alebo tabuľa venované. Informácie uzatvára pripojený bibliografický súpis literatúry, ktorý sa viaže k odhaleniu pamätníka alebo priamo k osobnosti či udalosti. Textovú časť výrazne dopĺňajú fotografie pamätníka alebo pamätnej tabule a miesta, kde sa nachádzajú. Pre lepšiu orientáciu je sprievodca doplnený personálnym registrom osobností pamätných tabúľ a registrom autorov pamätníkov a pamätných tabúľ. Pri spracovaní publikácie boli použité primárne i sekundárne informačné pramene Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra a  Slovenskej 3

národnej knižnice v Martine. Pri tvorbe publikácie nám neoceniteľné informácie poskytol Ing. Ladislav Kmeť. Doplnil zoznam pamätných tabúľ, chýbajúce údaje i texty k niektorým pamätníkom a tabuliam. Za všestrannú a účinnú pomoc mu vyjadrujeme úprimné poďakovanie. Našou snahou bolo, čo najpodrobnejšie zmapovať pamätníky a  pamätné tabule v  meste, aj napriek tomuto úsiliu, nemusí publikácia obsahovať informácie o  všetkých pamätníkoch a  pamätných tabuliach. Publikácia poskytuje oživenie poznatkov o významných udalostiach a osobnostiach mesta a prináša aj nové informácie. Veríme, že vzbudí záujem tak u občanov mesta, ako aj u odbornej verejnosti. Elena Matisková

4

2 Námestia 2.1 Námestie SNP

5

Pamätník SNP (Valaška) Miesto: Námestie SNP Odhalenie: 1974 Priamo v  centre mesta na  Námestí SNP sa nachádza Pamätník SNP (Valaška), keďže Zvolen bol popri Banskej Bystrici v  Slovenskom národnom povstaní najdôležitejším mestom. Pamätník pozostáva z betónovej podkladovej dosky obloženej poľskou a egyptskou žulou. Na podstavci je v nadrozmernej veľkosti osadená valaška zváraná z kovu s obojstrannými figurálnymi reliéfmi, ktoré vyjadrujú podporu ľudu bojovníkom v Povstaní. Autorom pamätníka je architekt Jozef Lacko a autorom figurálnych reliéfov je akademický sochár Ján Kulich. Slávnostné odhalenie pamätníka sa uskutočnilo 29. augusta 1974 pri príležitosti 30. výročia SNP. V rámci realizácie II. etapy rekonštrukcie Námestia SNP bol pamätník opätovne prečistený a  navoskovaný ochranným náterom. Konajú sa pri ňom pietne podujatia a slávnostné ceremónie pri rôznych významných jubileách a príležitostiach. Zvolen v SNP Zvolen sa aktívne zapojil do  Slovenského národného povstania. Predurčovali ho k tomu viaceré skutočnosti. Jednou z nich bola strategická poloha mesta. Zvolen bol dôležitým železničným uzlom. Veliteľstvo l. československej armády využilo skúsenosti zvolenských železničiarov a poverilo ich výrobou improvizovaných pancierových vlakov. Železničné dielne vyrobili tri pancierové vlaky pre povstalcov, ktoré boli nasadené do najťažších bojov v ohrozených úsekoch. Aj v leteckej činnosti mal Zvolen významné postavenie. Na letisku Tri Duby operovala kombinovaná letka. Smerovali sem letecké transporty sovietskeho, aj anglo-amerického letectva. Zo Zolnej operoval Prvý 6

československý stíhací letecký pluk v ZSSR. Na Zvolenskom zámku sídlil štáb partizánskej brigády Za Slobodu Slovanov, v  ktorom bojovali nielen Slováci, ale aj Česi, Maďari, Rusi a  Nemci. Zvolenské tlačiarne tlačili prvé povstalecké noviny. Po potlačení povstania zažili Zvolenčania krutý teror a represie. Literatúra: • Fuchs, Juraj: Pamätník SNP vo Zvolene : dielo akademického sochára J. Kulicha a Ing. arch. J. Lacku. In: Ľud. – Roč. 26, č. 203 (28. 8. 1974), s. 5. • Historické pamiatky okresu Zvolen. – Zvolen : Vlastivedné mú zeum, 1985. – S. 35. • (pf): Vo Zvolene k výročiu SNP odhalia nový pamätník. In: Roľnícke noviny. – Roč. 29, č. 202 (27. 8. 1974), s. 2. • Valaška na námestí. In: Práca. – Roč. 29, č. 105 (4. 5. 1974), s. 10. • Vaníková, Viera: Zvolen : monografia k  750. výročiu obnovenia mestských práv. – Martin : Gradus, 1993. – S. 96–98. • Zvolen : monografia mesta. – Zvolen : Mestský úrad, 2013. – S. 343.

7

Pomník padlým vojakom sovietskej armády Miesto: Námestie SNP Odhalenie: 1945 Pomník padlým vojakom sovietskej armády bol postavený ešte v  roku 1945. V  bojoch o mesto Zvolen zahynulo 200 sovietskych a 111 rumunských vojakov, ktorí boli pochovaní priamo na námestí. Tu bol zároveň vybudovaný pomník padlým. Postavila ho špeciálna skupina sovietskej armády s obyvateľmi mesta. Jeho autorom je architekt Gustáv Stadtrucker. Pomník pozostáva zo štvorcového odstupňovaného podstavca prechádzajúceho do obelisku, na ktorom sú umiestnené znaky Sovietskeho zväzu. Ústredný text „Večná sláva hrdinom Sovietskej armády padlým v bojoch za slobodu a nezávislosť Sovietskeho zväzu a Československa“ je na jednej tabuli v slovenčine a na druhej v ruštine. Na ďalšej tabuli je text „Ukrajinský front 14. marec 1945 mesto Zvolen“ s  menami a  hodnosťami padlých. Pomník bol prevzatý pod správu mesta. V roku 2003 bol zrekonštruovaný. Pri pomníku sa konajú najvyššie pietne oslavy mesta. Oslobodenie mesta Zvolen Boje o  oslobodenie Zvolena boli v  celej histórii mesta doteraz najkrutejšie. V ceste sovietskym a rumunským jednotkám stáli nemecké a maďarské sily, ale aj náročný terén a zimné obdobie. O ťažkých bojoch svedčí fakt, že od 14. januára 1945, keď oslobodili Lučenec, prešli dva mesiace, kým bol oslobodený Zvolen. 40. sovietska armáda a 1. rumunská armáda postupne oslobodzovali južné obce okresu. Postup cez pohorie Javorie bol poznačený veľkými stratami najmä ru8

munských vojakov. Ťažké boje sa rozpútali aj na  výbežkoch Poľany. Na oslobodení Zvolena sa zúčastnili pešie jednotky, delostrelecké, motorizované a letecké útvary, najmä pluky zo 133. a  240. streleckej divízie. Priame boje sa začali 12. marca silnou delostreleckou a  leteckou prípravou. Najťažšie boje viedli armády v  okolí železničnej stanice (dnes nákladná stanica) a Zvolenského zámku. Nemecká armáda bola nútená ustúpiť. Dňa 14. marca 1945 delostrelecké salvy v  Moskve pozdravili 40. sovietsku armádu, ktorá oslobodila mesto Zvolen. Literatúra: • Historické pamiatky okresu Zvolen. – Zvolen : Vlastivedné múzeum, 1985. – S. 40. • Mázor, Martin: Pomník žiari novotou : generálna oprava takmer šesťdesiatročnej dominanty mesta. In: Zvolenské noviny. – Roč. 12, č. 29 (22. 7. 2003), s. 4. • Myslivcová, Zora: Pomník uprostred parku. In: Nový Vpred Žurnál. – Roč. 11, č. 46 (12. 11. 2002), s. 4. • Vaníková, Viera: Zvolen : monografia k  750. výročiu obnovenia mestských práv. – Martin : Gradus, 1993. – S. 98. • Zvolen : monografia mesta. – Zvolen : Mestský úrad, 2013. – S. 343–344.

9

Pamätná tabuľa k 750. výročiu obnovenia mestských privilégií mestu Zvolen Miesto: Námestie SNP Odhalenie: 1993 Pamätná tabuľa k 750. výročiu obnovenia mestských privilégií mestu Zvolen v  podobe kovovej plastiky je osadená priamo do dlažby v parku na Námestí SNP pri fontáne. Odhalená bola 10. 9. 1993 v  priebehu osláv výročia mesta. Autorom je Ján Miškovič. Kovová plastika má pôdorys kresťanského trojloďového kostola v  tvare kríža ako symboliku kresťanstva. Vo svätyni sa nachádza listina kráľa Belu IV. z roku 1243 o obnovení mestských privilégií a nad ňou lipový trojlístok. Pod ňou v hlavnej lodi kostola je pôdorys mesta Zvolen s hradbami, tak ako sa zachoval na mapách z 19. storočia. Vďaka plastickému zobrazeniu na reliéfe si každý dokáže zrekonštruovať miesta, kadiaľ tieto hradby viedli. Hovorí o tom, že ľudia tu už na organizovanej kresťanskej platforme žili dávno predtým. Slovania mali svoje písmo, knihy i jazyk. Nasledujú dva texty. Prvým je myšlienka Štúrovcov „Tu žije národ“ a text hovoriaci o tom, že tabuľa je venovaná 750. výročiu obnovenia mestských práv. Všetko uzatvára erb mesta so zástavami Zvolena vo vchode kostola. V ľavej bočnej lodi je zobrazený kráľ Ľudovít I. Veľký, ktorý dal postaviť Zvolenský zámok. V pravej bočnej lodi magister rytier Donč, najvýznamnejší župan Zvolenskej župy. Celá kompozícia je situovaná v smere sever – juh, tak ako mesto. Reliéf je odliaty zo sivej liatiny, preto kov chytí hrdzavú patinu, ale nerozpadá sa a po reliéfe sa môže chodiť.

10

Literatúra: • Miškovič, Ján – (jal): ... ako sa rodila a zrodila plastika. In: Zvolenské noviny. – Roč. 2, č. 33 (30. 9. 1993), s. 5. • Nováková, Anna: Mesto Zvolen dôstojne oslávilo svoje jubileum. In: Mesačník Zvolena. – Roč. 17, č. 10 (1993), s. 2–6.

11

Pamätná tabuľa umučeným evanjelikom Miesto: Námestie SNP – Evanjelický kostol sv. Trojice Odhalenie: 1937 Na  Evanjelickom kostole sv. Trojice vo Zvolene bola v  roku 1937 odhalená pamätná tabuľa mučeníkom farárovi Filipovi Nikolaimu a  rektorovi Gregorimu z  Ľubietovej, ktorí boli vo Zvolene v  dobe reformácie pre vieru upálení. Pamätnú tabuľu venovalo Združenie evanjelickej mládeže vo Zvolene pri príležitosti zjazdu združenia v roku 1937. Upálenie  farára Filipa Nikolaiho a  rektora Gregoriho vo Zvolene Reformácia prenikala do Horného Uhorska veľmi rýchlo, pretože v mnohých banských mestách žila nemecká menšina, ktorá mala priame kontakty s rodinami prežívajúcimi reformáciu v Nemecku. Zvolenská župa bola medzi prvými, ktorá sa pridala k reformácii. V roku 1523 a  1525 boli prijaté krajinské zákony proti evanjelikom, ktorí mali byť trestaní stratou hrdla a  majetku. Všetci luteráni mali byť zlikvidovaní. Bolo to v čase, keď v Banskej Bystrici vypuklo banícke povstanie. Baníci vystúpili proti vykorisťovaniu. Palatín Uhorska Štefan Verböczy, úhlavný nepriateľ reformácie, bol poverený vyšetriť príčinu baníckych nepokojov a vzbury proti vrchnosti. Našiel ju v tom, že kazatelia v banských mestách šíriaci reformačné myšlienky podnecujú baníkov k  vzburám. K  nim údajne patril aj ľubietovský farár Filip Nikolai, preto kráľovskí komisári vyslali vojsko, aby ho zlapali. Na radu cirkevníkov sa však ukryl v Starých Horách a tak 12

namiesto neho v Ľubietovej zlapali rektora Jána Gregoriho a šesť členov magistrátu. Spútaných ich odviezli do Zvolena a žiadali, aby sa vzdali svojej viery. Keďže sa nedali zastrašiť, na zvolenskom námestí 22. augusta 1527 upálili rektora Gregoriho a ostatným pohrozili, že ich čaká to isté, ak neprezradia, kde sa ukrýva ich farár. Medzitým sa Filip Nikolai vrátil z úkrytu a dostal sa do rúk nepriateľov. Upálili ho 24. augusta 1527 pod Dobronivským hradom, ktorý patril palatínovi. Literatúra: • Podlesný, Ján – Podlesná, Anna: Dejiny Cirkevného zboru Evan jelickej cirkvi a. v. na Slovensku vo Zvolene. – Zvolen : Bratia Sabovci, 2002. – S. 86, 99. • Upálení pre vieru. Evanjelický posol spod Tatier 2007. [online]. [cit. 15-08-2013]. Dostupné na internete:

13

Pamätná tabuľa Karolovi Kuzmánymu Miesto: Námestie SNP č. 15 Odhalenie: 1977 Pamätná tabuľa evanjelickému farárovi, spisovateľovi, prekladateľovi a  prvému podpredsedovi Matice slovenskej Karolovi Kuzmánymu bola slávnostne odhalená 15. augusta 1977 na dome starej evanjelickej fary, ktorá sa nachádza za evanjelickým kostolom. V tomto dome Karol Kuzmány býval a úradoval v rokoch 1830–1832. Súbežne s generálnou opravou evanjelického kostola v roku 2001 prebehla aj rekonštrukcia starej evanjelickej fary familiárne nazývanej Kuzmányho domček. KUZMÁNY, Karol – evanjelický farár, národovec, spisovateľ 16. 11. 1806 Brezno 14. 8. 1866 Turčianske Teplice Bol synom literárne činného ev. farára Jána Kuzmányho. Vzdelanie získal v rodisku, na gymnaziálnych štúdiách si osvojil znalosť latinčiny, gréčtiny a  maďarčiny. Po skončení teologických štúdií sa stal vychovávateľom. Vzdelanie si doplnil na univerzite v  Jene. Od novembra 1830 pôsobil poldruha roka vo Zvolene ako farár evanjelickej cirkvi. V r. 1832 si ho za farára zvolil banskobystrický cirkevný zbor. Tu sa naplno rozvinula jeho literárna činnosť. Od jesene 1849 bol profesorom teológie vo Viedni. Od roku 1860 pôsobil ako superintendent v Banskej Bystrici, ale pre útoky zo strany nacionalistov sa vrátil do Viedne. O dva roky neskôr prešiel do Martina a stal sa prvým podpredsedom Matice slovenskej. Bol členom výboru spolku Tatrín, predsedom Spolku všeobecnej vzdelanosti v Banskej Bystrici a členom slovenskej deputácie u Františka Jozefa. Svojím vstupom do li14

teratúry v tridsiatych rokoch ukázal smer novej generácii, ktorá sa len ťažko odpútavala od klasicistických foriem. Napísal lyrický epos Běla a román Ladislav vo forme listov. Venoval sa predovšetkým cirkevnej spisbe. Počas revolúcie 1848-49 napísal známu hymnickú pieseň Kto za pravdu horí. Literatúra: • Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 1. – Bratislava : Obzor, 1984. – S. 362–363. • Historické pamiatky okresu Zvolen. – Zvolen : Vlastivedné múzeum, 1985. – S. 33. • Podlesný, Ján – Podlesná, Anna: Dejiny Cirkevného zboru Evan jelickej cirkvi a. v. na Slovensku vo Zvolene. – Zvolen : Bratia Sabovci, 2002. – S. 179–180. • Slovenský biografický slovník. Zv. 3. K–L. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 321. • V pondelok... In: Vpred. – Roč. 17, č. 34 (23. 8. 1977), s. 2.

15

Pamätná tabuľa Ignácovi a Vojtechovi Wittmannovcom Miesto: Námestie SNP č. 26 – Wittmannov dom Odhalenie: 2010 Pamätná tabuľa venovaná existencii továrne na bryndzu a  syry I. Wittmann & syn bola odhalená 11. novembra 2010 na budove bývalej mliekarne na Wittmannovom dome. Pamätná tabuľa je prejavom úcty zakladateľom najväčšieho mliekarenského podniku na Slovensku v medzivojnovom období. WITTMANN, Ignác (Ignatz) – podnikateľ, zakladateľ a vlastník mliekarne vo Zvolene 29. 12. 1866 Zemianska Ludrová 3. 4. 1936 Zvolen Absolvoval piaristické gymnázium v Ružomberku. Jeho rodičia Bernhard Wittmann a Bety Schlesinger mali spolu 6 detí. Matka im zomrela vo veku 40 rokov v roku 1877. Traja najstarší synovia Viliam, Ignác a Koloman sa presťahovali do Zvolena, kde začali podnikať. V roku 1891 založil Ignác Wittmann mliekareň. Vyrábal bryndzu a syry. Cez 1. svetovú vojnu vytvoril spolu s inými bryndziarmi (A. Vagač, Detva, P. Molec, Zvolenská Slatina a G. Blüh, Zvolen) Hornouhorské spojené bryndziarne, ktoré sa po vojne opäť rozdelili. Partnerom v podnikaní mu bol od roku 1920 syn Vojtech Wittmann. Vytvorili spolu mliekarenský podnik Wittmann & syn.

16

WITTMANN, Vojtech (Adalbert) – podnikateľ, vlastník mliekarne vo Zvolene 27. 12. 1899 Zvolen 6. 5. 1974 Kanada Vyrastal vo Zvolene. Od mladosti podnikal spolu s otcom v mliekarenskom priemysle. Bol vzdelaný. Ovládal niekoľko cudzích jazykov, plynule hovoril nemecky, maďarsky, česky a dohovoril sa po francúzsky a neskôr aj anglicky. Podnik Wittmann & syn sa stal svetoznámym a uznávaným. Začiatkom tridsiatych rokov spolupracovali Wittmannovci pri výrobe krabicových tavených syrov aj s  nemeckým podnikateľom B. Zwickom pod názvom Wittmann a  Zwick, s  logom jastraba. Mliekareň sa až do druhej svetovej vojny pravidelne umiestňovala na popredných miestach na výstavách syrov. Mala satelitné syrárne vo viacerých obciach na  Slovensku a  Podkarpatskej Rusi a  sklady v centre Prahy, Brna, Ostravy a Bratislavy. Využívala svoje vlastné laboratórium a zamestnávala aj niekoľko českých inžinierov. Šírkou sortimentu prevýšila všetky syrárne v  Československu. O  víťazstvách syrov firmy I. Wittmann & syn a  o  jej modernom spôsobe výroby sa písalo v Mlékařskych listoch. V rokoch 1936 až 1939 bola firma I. Wittmann & syn na prvom mieste v predaji bryndze z celkového počtu 48 slovenských výrobcov bryndze. V  júli 1941 bola továreň arizovaná. Po roku 1948 Wittmannovci nútene emigrovali, a na meno Wittmann sa postupne zabudlo. Literatúra: • Hvojník, Štefan: Wittmannovský príbeh: nielen o bryndzi. In: Zvolenské noviny. – Roč. 14, č. 42 (24. 10. 2005), s. 12. • Hvojník, Š.: Ignác Wittmann, Vojtech Wittmann a ich Továreň na bryndzu a syry s názvom „I.Wittmann & syn” vo Zvolene [online]. [cit.2012-10-05]. Dostupné na internete:

17

Pamätná tabuľa Josefovi Šnejdárekovi Miesto: Námestie SNP č. 26 – Wittmannov dom Odhalenie: 2009 Pamätná tabuľa armádnemu generálovi a  vojnovému hrdinovi, čestnému občanovi mesta Zvolen, Josefovi Šnejdárekovi bola slávnostne odhalená 15. júna 2009. Umiestnená je na Wittmannovom dome, kde v roku 1919 sídlil štáb vojsk bojujúcich proti maďarským boľševikom, ktorému velil. Odhalením pamätnej tabule si mesto Zvolen po rokoch uctilo pamiatku generála Šnejdáreka. O osadenie tabule sa zaslúžila vnučka generála Katarína Wittmanová. Autorom pamätnej tabule je sochár Peter Valach. ŠNEJDÁREK, Josef Jiří – legionár, armádny generál 2. 4. 1875 Napajedla (Česká republika) 13. 5. 1945 Casablanka (Maroko) Narodil sa v rodine mlynára. Navštevoval pražskú kadetskú školu, ktorú ako dvadsaťročný opustil a o rok neskôr aj činnú službu v  rakúsko-uhorskej armáde a  odišiel do  zahraničia. Stal sa príslušníkom 2. pluku Cudzineckej légie, s  ktorým pôsobil na Sahare v Maroku a v Alžírsku. Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa zúčastnil bojov na  západnom fronte. Za  vojny sa podieľal v spolupráci s Milanom Rastislavom Štefánikom na budovaní československých légií vo Francúzsku. Po  návrate do  Československa bol veliteľom vojsk operujúcich v  okolí moravského Těšína proti Poliakom a  pri bojoch s  Maďarmi na  Slovensku. Významnú úlohu zohral pri oslobodení slovenského územia i mesta Zvolen od maďarskej Červenej armády v roku 1919. V rokoch 1920 – 1925 bol veliteľom peších divízií na viacerých mies18

tach v Trnave, v Olomouci a v Košiciach. Po okupácii Československa, ako československý vojnový hrdina neprijal slovenské občianstvo a Česi museli Slovensko opustiť, preto odchádza do Francúzska, kde ponúkol svoje služby tvoriacej sa československej armáde. Po porážke Francúzska utiekol pred Nemcami do marockej Casablanky, kde krátko po vojne 13. 5. 1945 zomrel. Jeho telesné pozostatky boli domov prevezené v roku 1996. Pochovaný je v rodných Napajedlach. Literatúra: • Gajdoš, Milan: Legionár Jozef Šnejdárek. In: Zvolenské noviny. – Roč. 10, č. 19 (9. 5. 2001), s. 5. • Mázor, Martin: Dôstojná pocta generálovi Šnejdárekovi. In: Zvolenské noviny. – Roč. 18, č. 25 (22. 6. 2009), s. 3. • Mázor, Martin: Najskôr hrdina, potom nechcený. Do Zvolena sa vracia až po smrti. In: Zvolenské noviny. – Roč. 18, č. 24 (15. 6. 2009), s. 1. • Zvolenom zabudnutý generál : Čestný občan Zvolena, armádny generál Josef Šnejdárek (1875–1945). In: Zvolenské noviny. – Roč. 14, č. 31 (8. 8. 2005), s. 1–4.

19

Pamätná tabuľa sídla revolučných národných výborov Miesto: Námestie SNP č. 31 Odhalenie: 1954 Dramatické udalosti obdobia SNP sa diali aj v  budove bývalého mestského domu. Svedectvo o tom podáva čierna mramorová tabuľa s  textom, ktorý hovorí, že v  tejto budove sídlil v  čase Slovenského národného povstania r. 1944 Revolučný miestny a okresný národný výbor vo Zvolene. Tabuľa bola odhalená pri príležitosti 10. výročia SNP v roku 1954. Činnosť revolučných národných výborov vo Zvolene Po vyhlásení SNP sa povstalci vo Zvolene zmocnili vlády bez väčších stretnutí a bojov. Legálne začal pôsobiť okresný a miestny revolučný národný výbor, v ktorom mali zastúpenie demokratické občianske ako aj revolučné sily. Okresný RNV vydával od 1. septembra 1944 leták Ohlas, v ktorom vyzýval do boja proti fašizmu. Národné výbory plnili úlohy podľa vtedajšieho najvyššieho orgánu Slovenskej národnej rady. Medzi ľavicovými a pravicovými stranami vznikla spolupráca. Ich hlavným cieľom bolo ubrániť povstalecké územie. Predsedom Okresného revolučného národného výboru bol Rudolf Blažovský. Od 2. septembra vydával Okresný revolučný národný výbor už legálne Hlas národa a neskôr aj iné povstalecké noviny a časopisy. Revolučné národné výbory ovplyvňovali takmer všetky oblasti života v meste. Organizovali zbierky potravín, šatstva, obuvi, liekov pre vojakov, partizánov i evakuantov, zabezpečovali opevňovacie práce a pod.

20

Literatúra: • Historické pamiatky okresu Zvolen. – Zvolen : Vlastivedné múzeum, 1985. – S. 35. • Hulla, Štefan – Polievka, Jozef: Pôsobenie RNV a  účasť obyvateľstva Zvolenského okresu v SNP. In: Slovenské národné povstanie vo Zvolenskom okrese. – Zvolen : Socialistická akadémia SSR, 1974. – S. 60–78. • Vaníková, Viera: Zvolen : monografia k  750. výročiu obnovenia mestských práv. – Martin : Gradus, 1993. – S. 96–97. • Zvolen : monografia mesta. – Zvolen : Mestský úrad, 2013. – S. 346–347.

21

Pamätná tabuľa Ľudovítovi Štúrovi Miesto: Námestie SNP č. 31 Odhalenie: 1935 Dôležitou udalosťou pre Zvolenčanov pred revolúciou 1848-49 bolo zvolenie Ľudovíta Štúra za poslanca na uhorský snem za mesto Zvolen. Túto udalosť pripomína pamätná tabuľa vytvorená akademickým sochárom Jozefom Pospíšilom, osadená do priečelia budovy vtedajšieho mestského domu na Námestí SNP. Tabuľa má reliéf národovca a text: „Z tohto mestského domu r. 1847 mestom Zvolenom vyslaný bol na uhorskú diétu Ľudevít Štúr, národný buditeľ, vychovávateľ, novinár, ktorý tam do revolúcie r. 1848 demokraticky hájil práva mešťanov, neohrožene sa boril za oslobodenie poddaného ľudu slovenského. Nazpäť cesta nemožná – napred sa ísť musí“. Z obetavosti občianstva mesta Zvolena r. 1935 zasadil odbor Matice slovenskej“. Slávnosť odhalenia pamätnej tabule Ľudovítovi Štúrovi Z archívnych spisov sa dozvedáme, že pamätnú tabuľu Ľudovítovi Štúrovi odhalili vo Zvolene 28. októbra 1935 v rámci osláv Dňa slobody. Po slávnostných omšiach bol usporiadaný veľký sprievod, organizácií, združení a spolkov, ktorý prešiel námestím až k mestskému domu. Tam bola umiestnená tribúnka. Hlavný prejav mal evanjelický biskup dr. S. Osuský, ktorý vzdal vďaku všetkým buditeľom národa a Ľudovíta Štúra charakterizoval ako najväčšieho tvorcu našich dejín pred rokom 1918. Hovoril o Štúrovom živote a diele. Vyzval Slovákov 22

i Čechov, aby kráčali v duchu Ľudovíta Štúra, pretože on burcoval slovenské i slovanské povedomie. S prejavmi vystúpili ešte prof. Karol Zachar, starosta mesta Daniel Ertl a mnohí ďalší. Po odhalení pamätnej tabule sa konala na námestí vojenská prehliadka a večer sokolská telocvičná akadémia. Štúr, Ľudovít – pozri s. 45. Literatúra: • Gajdoš, Milan: Ako odhalili pamätnú tabuľu Ľ. Štúrovi. In: Zvolenské noviny. – Roč. 1, č. 25–26 (23. 7. 1992), s. 6. • Pamätná doska Ľudovíta Štúra vo Zvolene. In: Národnie noviny. – Roč. 66, č. 73 (11. 9. 1935), s. 4. • Pamätná tabuľa Ľudovíta Štúra vo Zvolene. In: Slovenský denník. – Roč. 18, č. 208 (10. 9. 1935), s. 3. • Pospíšil, Jozef: Pamätná doska Ľ. Štúra na mestskom dome vo Zvolene. In: Nový svet. – Roč. 10, č. 40 (9. 11. 1935), s. 2.

23

Pamätná tabuľa Jozefovi Levákovi Miesto: Námestie SNP č. 32 Odhalenie: 2006 21. augusta 2006 odhalili vo Zvolene na Námestí SNP pamätnú tabuľu Jozefovi Levákovi, ktorý zahynul pod pásmi sovietskeho tanku v  rovnaký deň roku 1968, v deň príchodu vojsk Varšavskej zmluvy na  naše územie. Tabuľa sa nachádza v blízkosti miesta jeho smrti. Autorom pamätnej tabule je výtvarník Fero Guldan. Okrem mena a faktov o smrti Jozefa Leváka je na nej báseň Ľubomíra Feldeka Hodiny milosrdných bratov, ktorá vyšla v  decembri 1968 v  Slovenských pohľadoch. Podstatné je meno Jozefa Leváka, ktoré vidieť z diaľky. Ďalšie údaje aj báseň sú menším písmom. Je to zámer autora, aby ten, čo chce text prečítať musel prísť bližšie. V  kontraste s  bronzovou tabuľou je kytica z  hrdzavých drôtov. Jozef Levák sa vyníma spomedzi ostatných obetí okupantov tým, že zahynul z vlastnej vôle. LEVÁK, Jozef 22. 6. 1930 Považský Chlmec 21. 8. 1968 Zvolen V čase tragédie býval v Slovenskej Ľupči. Bol ženatý a mal štyri deti. Pracoval v Technických službách vo Zvolene ako šofér. Na námestí vo Zvolene chcel 21. 8. 1968 zabrániť prejazdu sovietskych tankov. Tank ho prešiel a usmrtil. Pochovaný je na cintoríne vo Zvolene. 24

Literatúra: • Levák Jozef. In: Zvolenské noviny. – Roč. 15, č. 34 (21. 8. 2006), s. 5. • (moj): Levák zahynul pod pásmi tanku. In: Nový Vpred Žurnál. – Roč. 15, č. 34 (29. 8. 2006), s. 8. • (krš): Obeť okupácie vo Zvolene sa dočkala pomníka. In: Pravda. – Roč. 16, č. 194 (22. 8. 2006), s. 2. • (zor): Obeť štátneho teroru cudzej mocnosti. In: Zvolenské noviny. – Roč. 15, č. 26 (26. 6. 2006), s. 7. • Mázor, Martin: Odhalili tabuľu obetiam Augusta '68. In: Zvolenské noviny. – Roč. 15, č. 35 (28. 8. 2006), s. 5.

25

Pamätná tabuľa Mikulášovi Štefanovi Ferienčíkovi Miesto: Námestie SNP č. 36 – Ferienčíkov dom Odhalenie: 1988 Pamätná tabuľa venovaná zvolenskému rodákovi, spisovateľovi, novinárovi a  národnému buditeľovi Mikulášovi Štefanovi Ferienčíkovi je umiestnená na  jeho rodnom dome, ktorý patrí medzi vzácne meštianske domy v meste. Ide o unikátnu renesančnú dvojpodlažnú budovu z konca 16. storočia. Odhalenie tabule sa uskutočnilo 16. 9. 1988 v roku 745. výročia obnovenia mestských výsad mestu Zvolen. FERIENČÍK, Mikuláš Štefan – spisovateľ, redaktor, prekladateľ 30. 7.1825 Zvolen 3. 3. 1881 Martin Pochádzal z remeselníckej rodiny. Strednú školu navštevoval v Jelšave a v Banskej Štiavnici. Na lýceu v Levoči študoval filozofiu a  teológiu, v  Prešove právo. Počas vysokoškolských štúdií si osvojil štúrovský program, ktorý sa potom snažil presadzovať. R. 1856 zložil sudcovskú skúšku v  Bratislave. Pôsobil na rôznych miestach a v rôznych funkciách štátnej služby, od r. 1850 bol sčítací komisár vo Zvolenskej stolici, potom adjunkt v Banskej Štiavnici a v Brezne, štátny úradník v Rimavskej Sobote a redaktor v Martine. Redigoval Pešťbudínske vedomosti, Národné noviny, Národný hlásnik. Bol spoluzakladateľom Kníhtlačiarenskeho účastinárskeho spolku v Martine a členom Matice slovenskej. Ako dobrovoľný kapitán bojoval v revolúcii v r. 1848-49. V máji 1848 sa zúčastnil na národnom zhromaždení v Liptovskom Mikuláši, po ktorom sa niekoľko mesiacov ukrýval pred zatknutím v Očovej.

26

Literárne začal tvoriť už počas štúdií. Písal básne, ľúbostné poviedky, spoločenské novely i ľudovýchovnú prózu. Publikoval v časopise Sokol prózy: Nešťastná rodina, Irma, Filozof a poeta, Jedľovský učiteľ, Žulový rodopeň, Bratia, Sirota a Priatelia. V 60-tych rokoch sa venoval aj dramatickej tvorbe. Napísal frašku Silvester v Kocúrkove, drámu Dobrovoľník. Bol prvým prekladateľom Gogoľovho Revízora. Literatúra: • Gajdoš, Milan: Nezabudli na M. Ferienčíka : vo Zvolene odhalili pamätnú tabuľu národnému buditeľovi. In: Smer. – Roč. 40, č. 231 (30. 9. 1988), s. 12. • Mikuláš Štefan Ferienčík a naše mesto. In: Vpred. – Roč. 29, č. 43 (25. 10. 1988), s. 5. • Mikuláš Štefan Ferienčík – významná osobnosť Zvolena. In: Zvolenské noviny. – Roč. 14, č. 36 (12. 9. 2005), s. 9. • Mráz, Andrej: Literárny profil M. Š. Ferienčíka. – Bratislava : SAV, 1959. – 174 s. • Slovenský biografický slovník. Zv. 2. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 78–79.

27

Pamätná tabuľa Jozefovi Kozáčekovi Miesto: Námestie SNP č. 40 Odhalenie: 1990 Na vstupnej časti domu, kde má sídlo rímskokatolícka fara bola v  januári 1990 slávnostne odhalená pamätná tabuľa venovaná zvolenskému rodákovi, katolíckemu farárovi, národovcovi, mecénovi slovenskej kultúry, druhému predsedovi Matice slovenskej, dr. Jozefovi Kozáčekovi, ktorý sa vo Zvolene nielen narodil, ale tu aj aktívne pôsobil. Značnou mierou sa pričinil o zvolenie Ľ. Štúra za poslanca do uhorského snemu za mesto Zvolen. Jozef Kozáček patril k nadšeným príslušníkom skupiny bernolákovcov. Neskôr pochopil význam zámeru Ľudovíta Štúra a stal sa jeho aktívnym podporovateľom. Presadzoval slovenčinu ako vyučovací jazyk na gymnáziách. Veľký kus práce vykonal vo funkcii predsedu Matice slovenskej, ktorú zastával po biskupovi Štefanovi Moyzesovi. Kozáček, Jozef – pozri s. 46–47. Literatúra: • Gajdoš, Milan: Jozef Kozáček : Zvolenčania si uctili svojho rodáka. In: Smer. – Roč. 42, č. 46 (23. 2. 1990), s. 12. • Kuka, Pavol: Poznámky o  živote a  diele Dr. Jozefa Kozáčeka. – Zvolen : Propaga, 1970. – 21 s. • Matisková, Elena: Jozef Kozáček. – Zvolen : Krajská knižnica Ľ. Štúra, 2007. – 42 s. • Slovenský biografický slovník. Zv. 3. – Martin : Matica slovenská, 1989. – S. 218–219.

28

29

Pamätná tabuľa prestavby veže kostola Miesto: Námestie SNP – Rímskokatolícky kostol sv. Alžbety Pamätná tabuľa je venovaná prestavbe veže kostola sv. Alžbety v  roku 1648. Ústredným motívom tabule je mestský erb ovinutý vavrínovým vencom. Pod ním je latinský text: „Kristus moja nádej“. Erb držia dvaja anjeli stojaci po stranách. Ďalší dvaja anjeli ohraničujú svojimi krídlami pravý aj ľavý okraj tabule. Plasticky stvárnenú plochu dopĺňajú štyri samostatné nápisy a  šľachtický erb. Hlásajú, že vežu dal v roku 1648 prestavať zvolenský richtár a  prísediaci súdu Zvolenskej stolice, urodzený Daniel Berky. Jeho predkovia pocházali z obce Berki v Novohradskej stolici (dnes Pusztaberki v Maďarsku). Berkyovci patrili k šľachte, ktorá sa pred osmanským ohrozením presťahovala do  severnejších regiónov a uplatnila sa v mestskom prostredí. Literatúra: • Maliniak, Pavol: Zvolen a jeho minulosť v písomných prameňoch. – Zvolen : Mesto Zvolen, 2013. – Skladačka.

30

Pamätná tabuľa Zvolenského manifestu Miesto: Námestie SNP – Divadlo JGT Odhalenie: 1992 Pamätná tabuľa stretnutia dvoch výrazných osobností novodobých slovenských dejín Andreja Hlinku a  Martina Rázusa vo Zvolene sa nachádza na  budove Divadla Jozefa Gregora Tajovského. Bola slávnostne odhalená 28. 10. 1992 v rámci osláv 60. výročia stretnutia týchto osobností. Pamätná tabuľa s vyobrazením A. Hlinku a  M. Rázusa je dielom akademického sochára Ladislava Bódyho, ktorý sa osobne zúčastnil na slávnosti. Stretnutie Andreja Hlinku a  Martina Rázusa na zvolenskom námestí 16. októbra 1932 sa považuje za jednu z najdôležitejších politických aktivít realizovaných vo Zvolene v medzivojnovom období. Prerástlo do celoslovenskej akcie, na ktorej bolo zúčastnených niekoľko tisíc občanov nielen z blízkeho okolia, ale z celého Slovenska, podporujúcich autonómne snahy politických predstaviteľov. Na tomto stretnutí si A. Hlinka a M. Rázus podali ruky, aby tak vyjadrili snahu bojovať za spoločný cieľ. Výsledkom bol Zvolenský manifest. Cesta k samostatnému Slovensku viedla i cez Zvolen. Hlinka, Andrej – Rázus, Martin – pozri s. 58 – 60.

31

Literatúra: • Gajdoš, Milan: Zvolenská manifestácia 1932. In: Zvolenské noviny. – Roč. 5, č. 44 (29. 10. 1996), s. 3. • Leikert, Jozef: Galéria slávy : 111 osobností Slovenska. – Bratislava : Príroda, 2009. – S. 124–126, 250–252. • Mázor, Martin: I Slovensko bude žiť! : oslavy 60. výročia stretnutia A. Hlinku a M. Rázusa vo Zvolene. In: Nový Vpred. – Roč. 1, č. 44 (3. 11. 1992), s. 3. • Zajtra sa stretneme. In: Nový Vpred. – Roč. 1, č. 43 (27. 10. 1992), s. 2.

32

Pamätná tabuľa Valentínovi Balašovi Miesto: Námestie SNP Juh – Zvolenský zámok Odhalenie: 1994 Na Zvolenskom zámku je na prvom nádvorí inštalovaná pamätná tabuľa významnému uhorskému renesančnému básnikovi Valentínovi Balašovi (Balassi Bálint), ktorý sa na zámku narodil. Odhalenie pamätnej tabule bolo súčasťou spomienkovej slávnosti, ktorá sa uskutočnila 15. 6. 1994 na Zvolenskom zámku pri príležitosti 440. výročia narodenia a 400. výročia úmrtia básnika. Text na tabuli: „Balassi Bálint 1554–1594 Reneszansz költő szülőhelye Dar Ministerstva kultúry a  vzdelávania Maďarskej republiky A Magyar kőztársaság és Közoktatási minisztériuma ajándéka“. BALAŠA, Valentín (Balassi, Balassa Bálint) – básnik, vojak 29. 10. 1554 Zvolen 30. 5. 1594 Ostrihom (Maďarsko) Pochádzal zo slávneho šľachtického rodu Balašovcov. Jeho predkovia niekoľko storočí žili na území nášho mesta. Detstvo prežil na zámku a mladé roky na hrade Liptovský Hrádok, kde si osvojil slovenskú hovorovú reč. Jeho výchovu usmerňovala matka a známy reformátor Peter Bornemisa. Pre podozrenie z účasti v protihabsburskom sprisahaní bol jeho otec väznený. Z väzenia ušiel a rodina sa musela ukrývať. Od tej doby žil Valentín Balaša veľmi pohnutým životom. Bojoval proti cisárskemu vojsku, neskôr proti Turkom. V boji bol ťažko ranený a na následky zranení v Ostrihome zomrel. Pochovaný je v rodinnej hrobke v Hybiach. Valentín Balaša bol obchodník a vojak, ale predovšetkým básnik. Vytvoril originálnu podobu maďarskej renesančnej poézie. Považuje 33

sa za zakladateľa novodobej maďarskej lyriky a prvého tvorcu maďarskej erotickej poézie a drámy. Jeho poézia sa zachovala v Kódexe Jána Jóba Fanchaliho. Za najvýznamnejšie dielo sa považuje Krásna maďarská komédia. Jeho diela vyšli v maďarčine a básne aj v slovenčine. Literatúra: • Fekete-Apolkin, Ján: Valent Balaša: život, dielo, súvislosti : modrokamenská pocta renesančnému básnikovi. – Modrý Kameň : Mestský úrad, 2005. – 82 s. • Matisková, Elena: Valentín Balaša – Bálint Balassi : výberová regionálna bibliografia. – Zvolen : Krajská knižnica Ľ. Štúra, 2004. – 15 s. • Renesančný básnik vo Zvolene. In: Smer Dnes. – Roč. 4, č. 137 (14. 6. 1994), s. 31. • Szvircsek, Ferenc: Po stopách Bálinta Ballasu = Balassi Bálint nyomában – Bratislava : SNM – Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, 2004. – 46 s. • Tabuľa na zámku. In: Smer Dnes. – Roč. 4, č. 139 (16. 6. 1994), s. 3.

34

Pamätná tabuľa sídla II. partizánskej brigády Za oslobodenie Slovanov Miesto: Námestie SNP Juh – Zvolenský zámok Pri vstupe do  vnútorného nádvoria Zvolenského zámku je umiestnená pamätná tabuľa z  čierneho mramoru s  textom: „Počas Slovenského národného povstania zámok bol sídlom II. partizánskej brigády Za oslobodenie Slovanov kpt. Valjanského. Tu sa formovali I., II. a III. oddiel brigády a oddiel maďarských partizánov pplk.  Nográdyho. Česť a  sláva hrdinským bojovníkom, bojujúcim za slobodu našej vlasti“. Ten istý text je uvedený v ruštine. Partizánska brigáda Za oslobodenie Slovanov Partizánska brigáda Za oslobodenie Slovanov bojovala na území nášho okresu. Jej základom bola pätnásťčlenná organizátorská skupina, vysadená 6. augusta 1944 na Prašivej pod velením Voljanského a Kalinu. Brigáda sa veľmi rýchlo rozrastala. Už v auguste 1944 mala asi 800 partizánov a v októbri sa jej počet zdvojnásobil. Veliteľom brigády sa stal J. P. Voljanskij. Sídlom štábu v septembri a októbri 1944 bol Zvolenský zámok. Brigáda mala vo Zvolene vlastné výcvikové stredisko. V októbri 1944 sa štáb brigády premiestnil do Očovej a po ústupe do hôr do priestoru Poľany a vrchu Kohút pri Revúcej. Oddiely brigády boli od seba územne dosť vzdialené a v skutočnosti vystupovali ako samostatné. Pôsobili od Liptovského Mikuláša po Kežmarok, na Pohroní, v Slovenskom Rudohorí, na slovensko-maďarských hraniciach i ďalej v Maďarsku. Ich činnosť zasahovala aj do Poľska. Pred spojením s frontom bojovalo jadro brigády v priestore Rožňavy a Jelšavy a pri Zlatej Ide sa spojilo so sovietskou armádou. 35

Literatúra: • Dejiny Slovenského národného povstania 1944 : encyklopédia odboja a SNP. – Bratislava : Pravda, 1985. – S. 619–623. • Historické pamiatky okresu Zvolen. – Zvolen : Vlastivedné múzeum, 1985. – S. 35. • Jablonický, J. – Kropilák, M.: Slovník slovenské národného povstania. – Bratislava : Epocha, 1970. – S. 326–327. • Zvolen : monografia mesta. – Zvolen : Mestský úrad, 2013. – S. 346–347.

36

2.2 Námestie slobody

37

Pamätník obetiam komunizmu Miesto: Námestie slobody Odhalenie: 2007 Pamätník obetiam komunizmu bol odhalený 30. 11. 2007. Nachádza sa v priestoroch mestskej zelene na Námestí slobody pred budovou Mestského úradu. Je dielom akademického sochára Ivana Škandíka. Pamätník tvorí elipsovitý podstavec z ryolitu, na ktorého zrezanej ploche je bronzovým písmom napísaný citát Ralpha Walda Emersona: „Radšej chcem trpieť, že hovorím pravdu, než by mala pravda trpieť pre moje mlčanie“. Tieto slová na kamennom podklade pamätníka sú stálym odkazom obetí ďalším generáciám. Pamätník je venovaný stovkám obetí komunistického režimu a tisíckam ľudí, ktorí za svoje presvedčenie skončili vo väzniciach. Na odhalení pamätníka sa zúčastnili aj obyvatelia Zvolena, ktorí boli komunistickým režimom prenasledovaní. Literatúra: • (krš) : Zvolen má pomník obetiam komunizmu. In: Pravda. – Roč. 17, č. 277 (3. 12. 2007), s. 11. • (tin): Odhalili Pamätník obetiam komunizmu. In: Zvolenské noviny. – Roč. 16, č. 49 (3. 12. 2007), s. 3. • (wm): Obete komunizmu majú pamätník. In: Sme. – Roč. 15, č. 276 (1. 12. 2007), s. 5. • (zm): Pripravujú odhalenie Pamätníka obetiam komunizmu. In: Zvolenské noviny. – Roč. 16, č. 47 (19. 11. 2007), s. 3.

38

3 Parky 3.1 Park prof. Adolfa Priesola Park pri Technickej univerzite vo Zvolene nesie od 15. 11. 2007 meno prof. Adolfa Priesola, významného predstaviteľa lesníckeho vysokoškolského vzdelávania a vedy na Slovensku a dlhoročného rektora Vysokej školy lesníckej a drevárskej, dnes Technickej univerzity vo Zvolene. Aktu pomenovania parku sa zúčastnila aj manželka akademika Priesola Magdaléna Priesolová.

39

Pamätník Technickej univerzity Miesto: Park prof. Adolfa Priesola Odhalenie: 2007 Odhalenie Pamätníka Technickej univerzity vo Zvolene 15. 11. 2007 bolo súčasťou osláv významných jubileí. Univerzita si pripomenula 200 rokov lesníckeho vysokoškolského štúdia na Slovensku a 55 rokov lesníckeho a drevárskeho vysokého školstva vo Zvolene. Pamätník tvorí expresívna a súčasne elegantná skulptúra umiestnená na  okraji parku vysoká 354 cm. Pozostáva zo štyroch navzájom prepojených tvarovaných pylónov – symbolizujúcich spojenie fakúlt univerzity – vyrobených z dreva, ktoré je materiálom tesne spojeným so zameraním Technickej univerzity vo Zvolene. Na pylónoch sú tabuľky s logami univerzity a  fakúlt, rokmi ich vzniku a  tiež plastické portréty profesorov Františka Papánka a Adolfa Priesola. Autorom pamätníka je PaedDr. Peter Kožuško, ArtD., vtedajší vedúci Katedry dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene. Dielo vyrobili Vývojové dielne a laboratóriá Technickej univerzity vo Zvolene. Literatúra: • Mázor, Martin: Pamätník univerzity v Parku akademika Priesola. In: Zvolenské noviny. – Roč. 16, č. 49 (3. 12. 2007), s. 6. PAPÁNEK, František – vysokoškolský pedagóg, vedec 25. 3. 1912 Budapešť 25. 9. 1995 Sliač 40

Právo vyštudoval na  Univerzite Komenského v  Bratislave a lesníctvo na Vysokej škole zemědělskej v Brne. Pracoval na Ústrednom riaditeľstve štátnych lesov v  Bratislave, na  Riaditeľstve štátnych lesov a majetkov v Žarnovici, neskôr zastával funkciu oblastného riaditeľa Štátnych lesov na Slovensku. Medzičasom pôsobil ako externý profesor lesníckej ekonomiky na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Zaslúžil sa o  založenie Vysokej školy lesníckej a  drevárskej vo Zvolene, na ktorej viedol Katedru lesníckej ekonomiky a v rokoch 1950–1955 vykonával funkciu rektora školy. Od roku 1959 pracoval v Ústave pre hospodársku úpravu lesov vo Zvolene a od roku 1970 vo Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene na úseku životného prostredia. Venoval sa výskumu funkcií lesa. Zisťoval súčasnú a perspektívnu produkciu a spotrebu dreva v Iráne a riešenie ekonomických problémov rozvojovej krajiny z hľadiska kapitalistickej ekonomiky. Bol redaktorom časopisu Poľana, Lesníckeho časopisu SAV a členom redakčnej rady časopisu LES. Napísal prvé príručky o lesníckej ekonomike a reportážnu knihu Lesné hospodárstvo v  USA. Zomrel 25. septembra 1995. Pochovaný je v Sliači. Literatúra: • Ilavský, Ján: Rozlúčili sme sa s Prof. Dr. Ing. Františkom Papánkom. In: Les. – Roč. 51, č. 12 (1995), s. 24. • Papánek, František: Šesť kníh môjho života : autobiografické poznámky ako životný odpočet a dokument doby. – Bratislava : Fedor Papánek, 2012. – 428 s. • Zdycha, Pavel: Galéria rektorov. In: Technická univerzita vo Zvolene. – Zvolen : Technická univerzita, 2007. – S. 37–38.

41

PRIESOL, Adolf – vysokoškolský pedagóg, vedec 20. 9. 1926 Bystrá 5. 5. 2005 Bratislava Roku 1946 absolvoval Štátnu vyššiu lesnícku školu v  Banskej Štiavnici. Študoval na  Lesníckej fakulte Vysokej školy zemědělskej v Brne. Na Vysokej škole lesníckej a  drevárskej (VŠLD) vo Zvolene pracoval od jej vzniku v jeseni 1952. Prax v  lesnom hospodárstve vykonával ako lesný praktikant na viacerých lesných správach. Na VŠLD sa stal od roku 1955 odborným asistentom, roku 1960 docentom, roku 1969 mimoriadnym a od roku 1975 riadnym profesorom. Základnou témou jeho prednášok bola hospodárska úprava lesov (HÚL). Zastával funkcie vedúceho katedry HÚL, dekana lesníckej fakulty a v rokoch 1971 až 1990 rektora VŠLD. Vo výskume sa orientoval na problémy z oblasti biometrie a hospodárskej úpravy lesov, metódy regulácie ťažby dreva a obnovy porastov, výskum zákonitostí rastu drevných zásob a pod. Bohatá bola jeho publikačná činnosť. Podieľal sa na činnosti vedeckých kolégií a komisií predsedníctva SAV. Aktívne pracoval v medzinárodnej organizácii ILJFRO. Medzinárodného uznania sa mu dostalo udelením čestného titulu „doctor honoris causa“ na Akadémii Rolniczej v Poznani roku 1989. Do dôchodku odišiel v roku 1991, naďalej však pracoval ako externista na Technickej univerzite vo Zvolene. Zomrel 5. mája 2005 v Bratislave. Literatúra: • Šmelko, Štefan: Za profesorom A. Priesolom, významným predstaviteľom slovenskej lesníckej vedy a vzdelávania. In: Lesnícky časopis. – Roč. 51, č. 2 (2005), s. 243–244. • Zdycha, Pavel: Galéria rektorov. In: Technická univerzita vo Zvolene. – Zvolen : Technická univerzita, 2007. – S. 47–48. 42

3.2 Park Ľudovíta Štúra Park Ľudovíta Štúra sa nachádza v  severnej časti Námestia SNP. Prvý projekt sadových úprav vypracoval v roku 1926 Ing. Samuel Furdík. Na zachovalej fotografii z leta 1933 je vysadená plocha nazvaná Masarykov sad. 17. 10. 1966 bol mestský park vo Zvolene premenovaný na Park Ľudovíta Štúra. Stromy v  parku patria medzi najstaršie a najvzácnejšie vo Zvolene. Sú to platany, jasene, bresty a javory. V jeho strede je od roku 1965 umiestnený pamätník Ľudovíta Štúra. V poslednej tretine 20. storočia pribudli do parku busty zvolenských rodákov – spisovateľa Jozefa Cígera Hronského a kňaza a národovca Jozefa Kozáčeka.

43

Pamätník Ľudovíta Štúra Miesto: Park Ľudovíta Štúra Odhalenie: 1966 Dominantou Parku Ľudovíta Štúra je Pamätník Ľudovíta Štúra, ktorý bol slávnostne odhalený 17. októbra 1966. Na trojuholníkovom podstavci je umiestnená kovová busta Ľ. Štúra a text: „Ľudovít Štúr poslanec mesta Zvolena v sneme uhorskom v r. 1847-48“. Autormi pamätníka sú akademický sochár Ján Kulich a Ing. architekt Jozef Lacko. Akademický sochár Ján Kulich rád prijal návrh na realizáciu pamätníka. Reagoval slovami, že pamätník je vyjadrením jeho vzťahu k  Štúrovi. Na odhaľovaní pamätníka sa zúčastnil celý rad významných osobností. Slávnosť pozdravil zaslúžilý umelec Viliam Záborský recitáciou básnickej skladby A. Sládkoviča Detvan. Sprievodným podujatím bola výstava o živote a diele Ľ. Štúra. V roku 2005 prebehla rekonštrukcia podstavca pamätníka a  Ján Kulich na vlastné náklady vyrobil novú bustu Ľudovíta Štúra. Literatúra: • (mm): Štúr opäť na svojom mieste. In: Zvolenské noviny. – Roč. 15, č. 1 (2. 1. 2006), s. 6. • Pinka, Ján M.: Štúrov Zvolen : spomienky k 40-tim rokom pre búdzania národného povedomia. – Zvolen : Občianske spoločenstvo Štúrov Zvolen, 2006. – S. 25. • Potulky históriou mesta Zvolen. – Zvolen : Mestský úrad, 2009. – Skladačka. • (zm): Vynovený podstavec čaká na bustu. In: Zvolenské noviny. – Roč. 14, č. 45 (14. 11. 2005), s. 5. 44

ŠTÚR, Ľudovít – politik, jazykovedec, novinár 29. 10. 1815 Uhrovec 12. 1. 1856 Modra Narodil sa v rodine učiteľa Samuela Štúra. Študoval na nižšom gymnáziu v Rábe, od r. 1929 na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde bol členom literárneho krúžku. V dôsledku finančných ťažkostí musel v r. 1934 opustiť prechodne lýceum a stal sa úradníkom na panstve grófa Zaya. V septembri 1834 sa vrátil do Bratislavy a po ukončení lyceálnych štúdií sa stal zástupcom profesora F. Palkoviča na Katedre reči a  literatúry československej. Po návrate zo štúdií na univerzite v Halle začína vyvíjať intenzívnu vedeckú činnosť. Spolu s  M. M. Hodžom a  J. M. Hurbanom po konzultáciách s bernolákovcami kodifikovali v júli 1843 v Hlbokom nový spisovný jazyk na báze stredoslovenských nárečí. Jeho ideové zdôvodnenie podal v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) a kodifikoval v práci Náuka reči slovenskej (1846). Vypracoval návrh na vytvorenie prvej celonárodnej kultúrnej inštitúcie Tatrín a ujal sa vydávania a  redigovania Slovenských národných novín. Pod vplyvom článkov Ľ. Štúra zakladali štúrovci spolky, nedeľné školy pre mládež, vydávali literárne diela a knihy a zbierali ľudové povesti a piesne. V  októbri 1847 sa stal poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen. Voľba sa konala 30. 10. 1847 vo Zvolene. Revolúciu privítal v Paríži a zúčastňoval sa na akciách, ktoré predchádzali revolučným udalostiam r. 1848. Po porážke revolúcie žil pod policajným dozorom v Modre, kde sa venoval literárnej a vedeckej tvorbe. Zomrel na ná sledky poranenia pri poľovačke. Literatúra: • Horváth, Pavel: Rodokmeň a osudy rodiny Štúrovcov. – Bratislava : Tatran, 1988. – 185 s. • Hučko, Ján: Život a dielo Ľudovíta Štúra. – Martin : Osveta, 1988. – 253 s. • Ľudovít Štúr a Zvolen : výberová personálna bibliografia. – Zvolen : Krajská knižnica Ľ. Štúra, 2005. – 38 s. • Sojková, Zdenka: Skvitne ešte život : kniha o Ľudovítovi Štúrovi. – Bratislava : Obzor, 1971. – 454 s. 45

Busta Jozefa Kozáčeka Miesto: Park Ľudovíta Štúra Odhalenie: 1993 Slávnostné odhalenie busty Jozefa Kozáčeka sa konalo v  Parku Ľ. Štúra vo Zvolene 29. 10. 1993. Bolo súčasťou osláv 750. výročia obnovenia mestských výsad mestu Zvolen a  zároveň začiatkom 7. ročníka obnoveného Štúrovho Zvolena, celoslovenskej súťaže v  rétorike. Busta Jozefa Kozáčeka je sochárskym dielom Ladislava Bódiho, ktorý sa slávnosti zúčastnil spolu s rodinou.

KOZÁČEK, Jozef – rímskokatolícky kňaz a kultúrny pracovník 2. 6. 1807 Zvolen 26. 3. 1877 Oradea (Rumunsko) Študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici, Kremnici a v Leviciach. Neskôr študoval filozofiu v Trnave, teológiu v Banskej Bystrici a vo Viedni. Prefekt a učiteľ, v r. 1834–1840 prof. teológie a uhorského občianskeho práva na rímskokatolíckom seminári, v r. 1840–1844 biskupský notár a archivár v Banskej Bystrici, v r. 1844–1849 farár v Dobrej Nive, v Krupine a vo Zvolene, od r. 1849 škôldozorca banskobystrického, neskôr bratislavského dištriktu. Od  roku 1856 bol kanonik v  Oradei v  Rumunsku. V  päťdesiatych až sedemdesiatych rokoch 19. storočia patril k  predstaviteľom slovenského národného a kultúrneho hnutia v Uhorsku. Pričinil sa o zavedenie slovenčiny ako vyučovacieho jazyka na niektorých gymnáziách. Patril medzi zakladajúcich členov Matice slovenskej a  od  roku 1870 bol jej predsedom. Popredný mecén národného kultúrneho ži46

vota, podporoval Maticu slovenskú, slovenských študentov, voľby národných kandidátov, významne prispieval k vydávaniu Pešťbudínskych vedomostí i Národných novín. Roku 1854 vyznamenaný rytierskym krížom. Literatúra: • Gajdoš, Milan: Odhalenie busty Jozefovi Kozáčekovi. In: Zvolenské noviny. – Roč. 2, č. 7 (18. 2. 1993), s. 4. • Kuka, Pavol: Poznámky o  živote a  diele Dr. Jozefa Kozáčeka. – Zvolen : Propaga, 1970. – 21 s. • Matisková, Elena: Jozef Kozáček. – Zvolen : Krajská knižnica Ľ. Štúra, 2007. – 42 s. • Pinka, Ján Mieroslav: Štúrov Zvolen : spomienky k 40-tim rokom prebúdzania národného povedomia. – Zvolen : Občianske združenie Štúrov Zvolen, 2006. – S. 53

47

Busta Jozefa Cígera Hronského Miesto: Park Ľudovíta Štúra Odhalenie: 1968, 1990 Významného zvolenského rodáka a  spisovateľa Jozefa Cígera Hronského si Zvolenčania uctili odhalením busty v  Parku Ľ. Štúra v novembri 1968. Na slávnosti sa zúčastnili aj rodinní príslušníci spisovateľa. Busta bola umiestnená na štvorhrannom podstavci s  textom. Autorom je akademický sochár Ján Kulich. Bol to prvý pamätník na Slovensku venovaný Hronskému. V 70-tych rokoch v období normalizácie museli bustu odstrániť, J. C. Hronský v tom období nebol žiadúci. Podarilo sa ju zachrániť a dostaFoto: Ing. Ladislav Kmeť la sa do zbierkového fondu vtedajšieho Vlastivedného múzea vo Zvolene. Po nežnej revolúcii sa Miestny odbor Matice slovenskej vo Zvolene zaslúžil o  opätovné inštalovanie pamätníka. Priamo pod dozorom zvolenského rodáka akademického sochára Jána Filu prebehli potrebné reštaurátorské práce. Bol vytvorený nový podstavec a  6. septembra 1990 bola busta opätovne slávnostne odhalená. V roku 2008 bola vzácna busta J. C. Hronského z parku odcudzená. Zostal len podstavec. HRONSKÝ, Jozef Cíger – spisovateľ, učiteľ, redaktor 23. 2. 1896 Zvolen 13. 7. 1960 Luján (Argentína) Vlastným menom Jozef Cíger. Ľudovú školu navštevoval vo Zvolene, meštiansku školu v  Krupine, učiteľský ústav absolvoval v Leviciach. Učil v Horných Mladoniciach, v Senohrade, v Krupine, v Kremnici a v Martine. R. 1939 prešiel do služieb Matice slovenskej, 48

kde sa stal tajomníkom a potom správcom (1940). Šestnásť rokov redigoval časopis pre deti Slniečko. Po r. 1945 emigroval do Rakúska, potom do Talianska a Bavorska. V r. 1948 odišiel do Argentíny. Usadil sa v meste Luján, kde pracoval v textilnej továrni ako kreslič. Bol vynikajúcim organizátorom kultúrneho života na Slovensku, najmä na pôde Matice slovenskej, zaslúžil sa o vybudovanie tlačiarne Neografia. V emigrácii bol funkcionárom SNR v zahraničí, čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov a umelcov, zakladateľ zahraničnej Matice slovenskej. Venoval sa aj výtvarnej tvorbe. Jeho literárna tvorba sa natrvalo zapísala do zlatého fondu slovenskej literatúry. Medzi najznámejšie patria romány Žltý dom v Klokoči, Chlieb a Jozef Mak. Napísal tiež povesti a historické novely Kremnické povesti, Sokoliar Tomáš, Zakopaný meč a  iné. Svoju tvorbu venoval aj deťom: Smelý Zajko, Smelý Zajko v Afrike, Tri prasiatka, Budkáčik a Dubkáčik, Tri múdre kozliatka a mnohé ďalšie. Posledným významným dielom napísaným vo vlasti je román z mestského prostredia Pisár Gráč. Literatúra: • Cabadaj, Peter: Herold slova, krásy a lásky. – Martin : Matica slovenská, 1996. – 23 s. • Maťovčík, Augustín: Jozef Cíger Hronský. – Martin : Osveta, 1995. – 183 s. • Matuška, Alexander: J. C. Hronský. – Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1970. – 231 s. • (pk): Pamätník J. C. Hronskému. In: Smer. – Roč. 20, (6. 11. 1968), s. 1. • Pinka, Ján Mieroslav: Štúrov Zvolen : spomienky k 40-tim rokom prebúdzania národného povedomia. – Zvolen : Občianske spoločenstvo Štúrov Zvolen, 2006. – S. 38–40.

49

3.3 Park ušľachtilých duší Park ušľachtilých duší sa nachádza v  blízkosti Technickej univerzity vo Zvolene vedľa židovského cintorína. Je venovaný všetkým slovenským občanom zachraňujúcim Židov pred deportáciami do koncentračných táborov počas 2. svetovej vojny. Ústredným miestom parku je kompozícia dvoch symbolických architektonicko-výtvarných prvkov Obelisku nádeje a Cesty pokory. Súčasťou parku je aj digitálny informačný kiosk. Projekt realizovala vo Zvolene v rokoch 2007–2010 Izraelská obchodná komora na Slovensku v spolupráci s Mestom Zvolen a Technickou univerzitou vo Zvolene. Veľkú zásluhu na realizácii parku a jej súčastí má predseda banskobystricko-zvolenskej židovskej náboženskej obce Jozef Klement. Miesto parku nebolo vybraté náhodne vedľa židovského cintorína vo Zvolene. Cintorín bol po potlačení Slovenského národného povstania miestom masových popráv zajatých židov, partizánov, civilistov a detí. Park ušľachtilých duší bol navrhnutý ako voľne prístupný meditačný park. Je jediný a  jedinečný v  Európe, podobný Múzeu Jad Vašem v Jeruzaleme.

50

Obelisk nádeje Miesto: Park ušľachtilých duší Odhalenie: 2009 Obelisk nádeje je sklená viac ako 5 metrov vysoká dominanta zrealizovaná zo zlepených a odlievaných platní výtvarne preparovaného skla, ktorú navrhol výtvarník – sklár Palo Macho. Tento Obelisk nádeje, týčiaci sa nad parkom transformuje v sebe celú škálu svetiel, ktoré symbolizujú nádej a život. Za tmy je sklená dominanta osvetlená. Obelisk nádeje bol slávnostne odhalený 8. septembra 2009.

51

Cesta pokory Miesto: Park ušľachtilých duší Odhalenie: 2010 Pamätník Cesta pokory je umiestnený vedľa sklenej dominanty Obelisku nádeje a končí pri strome života. Navrhol ho architekt Peter Abonyi. Symbolicky predstavuje v podobe umelecky preparovaných kameňov od výtvarníka Petra Kalmusa obete holokaustu. Kamene sú uložené v presklenom sarkofágu, položenom na železničnej koľajnici, ktorá symbolizuje židovské transporty do koncentračných táborov. Pod sarkofágom sa nachádza symbolická hrobka, do ktorej sa jednou stranou vstupuje a druhou vystupuje. Pri vkročení na posledný schod hrobky sa táto osvetlí a začne hrať pohrebná pieseň Kel mole rachamim (Bože, milosrdný buď), ktorú svojho času naspieval nebohý spevák Zoro Lenský. Pamätník bol slávnostne odhalený 8. septembra 2010. Vďaka iniciatíve Izraelskej obchodnej komory na Slovensku je od roku 2009 zaradený pamätník Park ušľachtilých duší do projektu Slovenská cesta židovského kultúrneho dedičstva v rámci Európskej cesty židovského kultúrneho dedičstva. Celý projekt nesie označenie Veľká kultúrna cesta Rady Európy. Literatúra: • (b) : Odhalia dominantu Parku ušľachtilých duší. In: Zvolenské noviny. – Roč. 18, č. 36 (7. 9. 2009), s. 3. • Krajmerová, Eva: Zvolen sa stane súčasťou medzinárodného projektu. In: Zvolenské noviny. – Roč. 18, č. 33 (17. 8. 2009), s. 8.

52

• Mázor, Martin: Premiér Fico vo Zvolene proti „čiernym košeliam“. In: Zvolenské noviny. – Roč. 18, č. 37 (14. 9. 2009), s. 1, 3. • Park ušľachtilých duší. – Bratislava : Izraelská obchodná komora na Slovensku, 2007–2010. – 4 zv. • Potulky históriou mesta Zvolen. – Zvolen : Mestský úrad, 2009. – Skladačka. • Zvolen : monografia mesta. – Zvolen : Mestský úrad, 2013. – S. 343.

53

3.4 Park Štefana Višňovského Park sa nachádza medzi osobnou železničnou stanicou a Zvolenským zámkom. Výsadba a opravy parku začali v roku 1970 podľa architektonického návrhu Ing. Kvapila. Park nesie meno po významnom protifašistickom bojovníkovi Štefanovi Višňovskom. Rozlohou 4,67 ha patrí medzi najväčšie vo Zvolene.

54

Pamätník SNP – pancierový vlak Miesto: Park Štefana Višňovského Odhalenie: 1974 V  Parku Štefana Višňovského je umiestnený pancierový vlak. Pozostáva z piatich vozňov a lokomotívy. Je to maketa pancierového vlaku. Bola vyrobená pre slovenský film Deň, ktorý nezomrie režiséra Martina Ťapáka. Postavili ju v roku 1974 v ŽOS Zvolen, Vozňovom depe Zvolen, Rušňovom depe Zvolen a Turčianskych strojárňach Martin. Pretože neboli k dispozícii pôvodné vozne na prestavbu, replika nie je celkom verná. Po skončení filmovania bola maketa odovzdaná mestu Zvolen, ktoré ju umiestnilo do parku Štefana Višňovského ako Pamätník SNP.

Z histórie pancierových vlakov Prvé pancierové vlaky boli vyrobené v Európe v druhej polovici 19. storočia. Používali sa v  bojoch v  prvej i  druhej svetovej vojne. Možno ich rozdeliť na dve veľké skupiny. Jedny boli vyrábané v čase mieru podľa schválených a odskúšaných plánov. Druhú skupinu tvo55

rili improvizované pancierové vlaky postavené v čase vojny z dostupného materiálu a vyzbrojené s dostupnými zbraňami. Zhotovenie improvizovaných pancierových vlakov bolo oveľa náročnejšie. Do tejto skupiny patrili aj tri pancierové vlaky zhotovené v Železničných opravovniach vo Zvolene. Po vypuknutí SNP Veliteľstvo 1. čs. armády na Slovensku pociťovalo nedostatok ťažkých zbraní, hlavne tankov. Rozhodlo sa preto v Dielňach Slovenských železníc vo Zvolene dať postaviť improvizované pancierové vlaky podľa čs. vojenského predpisu, ale doplnené o tankové vozne. Postupne od 4. septembra 1944 za 5 týždňov boli postavené tri pancierové vlaky: IPVI – Štefánik, IPVII – Hurban a IPVIII – Masaryk. Vlaky boli nasadené na podporu bojujúcich povstaleckých jednotiek na najohrozenejšie úseky frontu. Ako prvé zasiahli do bojov začiatkom októbra 1944 vlaky Hurban pri Čremošnom a Štefánik pri Starej Kremničke. Pri ustálení frontu na týchto úsekoch, Štefánik bol presunutý na trať Zvolen – Krupina. Tu zasahoval proti prenikajúcim nemeckým jednotkám v priestore Dobrá Niva. Pri ústupe do hôr uzatváral odsun vozňov na trať Banská Bystrica – Čremošné. Hurban a Masaryk koncom októbra operovali na trati Brezno – Červená skala. V posledných dňoch októbra všetky tri vlaky boli presunuté na trať Banská Bystrica – Čremošné, kde ukončili svoje účinkovanie, Štefánik v stanici Uľanka, Hurban a Masaryk v stanici Horný Harmanec. Literatúra: • Historické pamiatky okresu Zvolen. – Zvolen : Vlastivedné múzeum, 1985. – S. 39. • Kmeť, Ladislav: Povstalecké pancierové vlaky. – Zvolen : Klub historickej techniky pri RD Zvolen, 2009. – 158 s. • Potulky históriou mesta Zvolen. – Zvolen : Mestský úrad, 2009. – Skladačka. • Zvolen : monografia mesta. – Zvolen : Mestský úrad, 2013. – S. 343.

56

Pamätník železničiarom Miesto: Park Štefana Višňovského Pamätník železničiarom v Parku Štefana Višňovského je umiestnený v blízkosti pancierového vlaku. Skladá sa z dvoch pylónov, na ktorých sú z obidvoch strán pripevnené kruhové medaily bez textov. Na jednej strane pamätníka je postava železničiara so zdvihnutou rukou a za ním tankový vozeň, na druhej strane okrídlené koleso a nad ním vatra.

57

Pamätník Zvolenského manifestu Miesto: Park Štefana Višňovského Odhalenie: 2011 V Parku Štefana Višňovského vo Zvolene bol 21. 7. 2011 slávnostne odhalený Pamätník Zvolenského manifestu. Autormi diela sú sochár Ladislav Berák a architekt Róbert Toman. Pamätník pozostáva zo žulového podstavca a  tmavého kamenného pozadia symbolizujúceho vrchy Kriváň a  Poľanu, na  ktorom je osadený bronzový reliéf so zobrazením aktu podania rúk Martina Rázusa a Andreja Hlinku, ktorý sa uskutočnil na  manifestačnom zhromaždení za autonómiu Slovenska v októbri 1932 vo Zvolene. Súčasťou realizácie pamätníka je aj vydláždená kruhová plocha pred pamätníkom, ktorá je symbolom slnka vychádzajúceho spoza Kriváňa. Stretnutie Andreja Hlinku a Martina Rázusa vo Zvolene 16. októbra 1932 Vznik Československej republiky znamenal pre slovenský národ záchranu pred pomaďarčovaním. Spoločný štát s Čechmi podstatne posunul možnosti rozvoja Slovenska. Naďalej však pokračovali snahy o emancipáciu a autonómiu slovenského národa. Jedným z medzníkov na tejto ceste bola zvolenská manifestácia 16. októbra 1932. Hlavné zvolenské námestie zaplnili tisícky prívržencov autonomistického hnutia, najmä členov ľudovej a národnej strany z mesta, okolia, ale i vzdialenejších regiónov. Manifestácia bola dokladom spolupráce medzi HSĽS a SNS, keď sa tu strany zjednotili v politickom boji o uskutočnenie autonómie Slovenska a v riešení aktuálnych hospodárskych a sociálnych otázok. Predstavitelia strán Andrej Hlinka 58

a Martin Rázus si podali ruky a iniciovali Slovákov, aby sa zjednotili za autonómiu Slovenska, čím nechceli rozbiť Československú republiku, ale upevniť ju na prirodzenom práve a rovnoprávnych vzťahoch Čechov a Slovákov. Prijatý zvolenský dokument konštatoval a žiadal zásadné princípy: „Chceme byť národom, nie len oslobodeným, ale slobodným“. HLINKA, Andrej – katolícky kňaz, politik, publicista 27. 9. 1864 Ružomberok-Černová 16. 8. 1938 Ružomberok Študoval teológiu na  diecéznom seminári. Ako kaplán pôsobil na rôznych miestach, od roku 1905 v Ružomberku. Politicky sa začal angažovať v  Zičiho Krajinskej kat. ľud. strane. Zakladal gazdovské podporné spolky, potravné družstvá, spolky miernosti a  čitateľské spolky. Pre národnú angažovanosť ho nepodporili v  Zičiho strane. Opustil ju a bol zvolený do vedenia Slov. národnej strany. Za politickú angažovanosť nezlučiteľnú s funkciou kňaza ho spišský biskup A. Párvy v júni 1906 suspendoval a v tzv. ružomberskom súdnom procese ho odsúdili na 2 roky väzenia. Počas jeho väzenia došlo k tragickej udalosti v Černovej. Na zásah Sv. stolice získal naspäť ružomberskú faru. Stal sa predsedom Slovenskej ľudovej strany. V  lete 1917 sa prihlásil k idei spoločného štátu Čechov a Slovákov. V r. 1925 bola Slov. ľud. strana premenovaná na HSĽS a stala sa najsilnejším politickým subjektom na Slovensku v medzivojnovej ČSR s autonomistickým programom. Na obranu slovenských národných práv napísal desiatky článkov. Autonómie Slovenska v roku 1938 sa už nedožil. RÁZUS, Martin – evanjelický kňaz, prozaik, publicista 18.10.1888 Vrbica 8. 8. 1937 Brezno Narodil sa v rodine garbiarskeho robotníka. Jeho najmladšou sestrou bola Mária Rázusová  významná slovenská poetka. Ľudovú školu navštevoval v rodisku, na gymnaziálne štúdiá odišiel do Banskej Bystrice. Študoval evanjelickú teológiu v Bratislave. Po skončení štúdia 59

bol niekoľko mesiacov kaplánom pri Samuelovi Zochovi v  Modre. Koncom toho istého roku odišiel do Anglicka, kde pokračoval v teologickom štúdiu. Po ročnom pobyte sa vrátil do Modry, no čoskoro dostal samostatné farárske miesto v Pribyline, neskôr ho preložili do Moravského Lieskového a napokon do Brezna, kde po vyčerpávajúcej literárnej i politickej činnosti predčasne zomrel. Do literatúry vstúpil ako odporca vojny a obhajca národných a sociálnych práv Slovákov (básnické zbierky Z tichých i búrnych chvíľ, To je vojna, Hoj zem drahá). Ako prozaik sa prezentoval štvorzväzkovým románom Svety. V románe Krčmársky kráľ sa pokúsil zhodnotiť podiel alkoholizmu na zbedačení slovenskej dediny. Najznámejšie sú jeho autobiografické diela pre mládež Maroško a Maroško študuje. Literatúra: • Mázor, Martin: Pamätník Zvolenského manifestu. In: Zvolenské noviny. – Roč. 19, č. 37 (13. 9. 2010), s. 4. • (mm): Odhalili nový pamätník. In: Zvolenské noviny. – Roč. 20, č. 30 (25. 7. 2011), s. 3. • (mm): Pamätník Hlinku a Rázusa. In: Zvolenské noviny. – Roč. 20, č. 29 (18. 7. 2011), s. 2. • Zvolen : monografia mesta. – Zvolen : Mestský úrad, 2013. – S. 343.

60

3.5 Park zabudnutých susedov Park bol vybudovaný na Tehelnej ulici vo Zvolene a je venovaný ľuďom, ktorí boli počas 2. svetovej vojny kvôli svojej rase, vierovyznaniu či národnosti donútení opustiť mesto, prišli o svoj život len preto, že boli Židia, Rómovia, Česi či Maďari. V jeho názve sú zachytené ťažké časy pre ľudí v rokoch 1938–1945, keď mnohí nedobrovoľne museli opustiť svoje domovy. Park je zónou oddychu a zároveň miestom, ktoré pripomína hrôzy druhej svetovej vojny. Na začiatku parku je osadený pylón, ktorý vysvetľuje symboliku parku.

61

Pamätník Plačúca fontána Miesto: Tehelná ulica Odhalenie: 2012 V Parku zabudnutých susedov dominuje pamätník v  podobe plačúcej fontány, symbolizujúcej slzy za  ľuďmi s  tragickými osudmi. Fontána má tvar vyvalených dverí ako symbol domova, ktorý pre niektorých prestal byť miestom bezpečia a  istoty. Tečúca voda zároveň vyjadruje očistnú funkciu, dávajúcu nový život. Pamätník bol odhalený 8. 5. 2012 a jeho autorom je Igor Faško. Park a  Plačúca fontána sú spomienkou na  ľudí, ktorí boli donútení opustiť toto mesto počas 2. svetovej vojny, pretože mali iné politické názory ako sa v tej dobe žiadalo. Zoznamy deportovaných stále nie sú úplné. Objavujú sa ďalšie mená ľudí, ktorých deportovali, väznili a povraždili. Literatúra: • Klement, Jozef: Park zabudnutých susedov. – In: Zvolenské noviny. – Roč. 20, č. 32 (8. 8. 2011), s. 6. • Mojžišová, Ľubica: Z Tehelnej ulice vo Zvolene je Park zabudnutých susedov. In: MY Zvolensko-podpolianske noviny. – Roč. 20, č. 19 (15. 5. 2012), s. 5. • Park zabudnutých susedov. In: Novinky. – Roč. 2, č. 10, (2012), s. 7. • Števonka, Ján: Odhalenie Plačúcej fontány v  Parku zabudnutých susedov. [cit.2012-08-05] Dostupné na internete: 62

4 Ulice 4.1 Divadelná ulica Pamätná tabuľa osvetovej činnosti v čase SNP Miesto: Divadelná ulica č. 3 Odhalenie: 1959 Na  budove Divadla Jozefa Gregora Tajovského je osadená pamätná tabuľa povstaleckej osvetovej činnosti. Patrí medzi prvé tabule povojnového obdobia. Hovorí o tom, že v spomínanej budove sa počas Slovenského národného povstania v roku 1944 organizovali prednášky, vystupoval divadelný súbor ruských partizánov a Prvej československej armády na Slovensku. Do Povstania sa zapájali aj členovia spolku Detvan, ktorí pre vojakov a partizánov pripravovali dramatické pásma, vystupovalo tiež Frontové divadlo pri 1. čs. armáde. Literatúra: • Historické pamiatky okresu Zvolen. – Zvolen : Vlastivedné múzeum, 1985. – S. 36. • Vaníková, Viera: Zvolen : monografia k  750. výročiu obnovenia mestských práv. – Martin : Gradus, 1993. – S. 97.

63

Pamätná tabuľa povstaleckej tlače Miesto: Divadelná ulica č. 5 Odhalenie: 1959 Na budove bývalej tlačiarne na Divadelnej ulici je osadená pamätná tabuľa, ktorá pripomína, že v  tejto budove počas Slovenského národného povstania boli tlačené povstalecké noviny Hlas národa a  Pravda, časopisy, letáky, plagáty a  iné tlačené materiály. Povstalecká tlač vo Zvolene Povstalecká tlač mala dôležitú informačnú funkciu a  Zvolen spolu s Banskou Bystricou boli centrami jej vydávania. Vo Zvolene vychádzal časopis Hlas národa a patril k jedným z najrozšírenejších a  najvýznamnejších ilegálnych časopisov na  Slovensku. Prvé číslo vyšlo v marci 1943, postupne až do vypuknutia povstania vychádzali rozmnožované ďalšie čísla. Z konšpiračných dôvodov sa na časopise neuvádzalo miesto vydávania. Na prvé obdobie nadviazal časový úsek od 2. septembra do 24. októbra 1944, keď vychádzal už legálne tlačený. Zhodoval sa s vývojom povstaleckého frontu a vychádzal ako denník. Informoval účastníkov odboja a  obyvateľov povstaleckého územia o situácii na bojiskách. Vydávala ho skupina M. Juráša. Články sa zameriavali na odhaľovanie falošných správ a ideí režimu Slovenského štátu a  nacistického Nemecka. Časopis rozširovali najmä na  Pohroní. Pomocou železničiarov sa však dostával aj do  iných regiónov a  cez poštu dokonca do  zahraničia a  povstaleckí letci ho zhadzovali z lietadiel. Stal sa najčítanejším povstaleckým denníkom. Počas SNP vyšlo 43 čísel v náklade okolo 10 tisíc výtlačkov. Tlačili ho vo vtedajšej tlačiarni Andrej. Tu sa okrem Hlasu národa tlačili aj 64

Pravda, Čas, Národné noviny, Hlas ľudu a  množstvo povstaleckých dokumentov a letákov. Literatúra: • Gajdoš, Milan: Povstalecká tlač vo Zvolene. In: Zvolenské noviny. – Roč. 9, č. 36 (2000), s. 5. • Historické pamiatky okresu Zvolen. – Zvolen : Vlastivedné múzeum, 1985. – S. 36. • Marko, Miloš: Zvolen – centrum povstaleckých denníkov a revolučnej tlače. In: Slovenské národné povstanie vo Zvolenskom okrese. – Zvolen : Socialistická akadémia SSR, 1974. – S. 60–78. • Vaníková, Viera: Zvolen : monografia k  750. výročiu obnovenia mestských práv. – Martin : Gradus, 1993. – S. 257. • Zvolen : monografia mesta. – Zvolen : Mestský úrad, 2013. – S. 346.

65

4.2 Ulica Dukelských hrdinov Pamätná tabuľa Matúšovi Tomaníkovi Miesto: Ul. Dukelských hrdinov č. 34 Odhalenie: 2002 Pamätnú tabuľu Matúšovi Tomaníkovi odhalili 23. 6. 2002 na  dome, kde mala sídlo jeho firma Matúš Tomaník – debnár – výroba sudov a kadí. Matúš Tomaník sa narodil v  roku 1907. Bol členom meštianskeho spolku a  spoluzakladateľom Živnostenskej spoločnosti vo Zvolene. V  rokoch 1950–1956 bol nevine odsúdený a väznený komunistickým režimom. Zomrel v roku 1989.

66

4.3 Ulica Janka Jesenského Pamätník padlým železničiarom Miesto: Ul. Janka Jesenského – nákladná železničná stanica Odhalenie: 1949 V  parčíku pred nákladnou železničnou stanicou vo Zvolene je pamätník venovaný železničiarom, ktorí zahynuli počas vojny. Na  čiernej mramorovej tabuli je motto pamätníka: „Zomreli ste, aby sme my žili“ doplnené rokmi vojny 1939–1945 a na bielej doske sú vyryté mená padlých železničiarov a dátumy ich narodenia a smrti. Prvý provizórny pomník bol postavený v  parčíku pri nástupišti stanice (dnes nákladná stanica). Zhotovený bol z dreva a boli na ňom uvedené mená železničiarov zavraždených na Kováčovej. Pomník bol odhalený v predvečer osláv SNP v roku 1945. Definitívny pamätník bol potom postavený na jeho mieste a odhalený 28. 10. 1946. Uvedené na ňom boli už aj mená ďalších pracovníkov, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny. Bohužiaľ nie všetkých. V r. 1949 bol pamätník presťahovaný do parčíka pred stanicou a odhalený 27. 8. 1949 za prítomnosti delegácie slávnosti pomenovania zvolenských železničných dielní menom Ing. Štefana Višňovského. Koncom 20. storočia bol pamätník poškodený vandalmi, ale opäť obnovený do dnešnej podoby. Literatúra: • (cky): Mesto, to nie je iba námestie. In: Nový Vpred Žurnál. – Roč. 14, č. 18 (4. 5. 2004), s. 5. • Historické pamiatky okresu Zvolen. – Zvolen : Vlastivedné múzeum, 1985. – S. 37–38.

67

68

4.4 Ulica J. Jiskru Pamätník generálom Jánovi Golianovi a Rudolfovi Viestovi Miesto: Ul. J. Jiskru Odhalenie: 1947, 1994 Veliteľov Prvej československej armády na Slovensku generálov Jána Goliana a  Rudolfa Viesta pripomína vo Zvolene pieskovcová socha kľačiaceho vojaka, ktorý kladie veniec na vojenskú prilbu. Socha je na betónovom pilieri s pamätnou tabuľou. Pamätník je umiestnený na verejnom priestranstve pred budovou Veliteľstva vzdušných síl OS SR. Patrí medzi prvé pamätníky postavené v našom meste po vojne. Odhalený bol v roku 1947 na zvolenskom Námestí SNP, pod Zvolenským zámkom. Bol to v tom období jediný pomník na počesť generálov. V rámci všeobecného ataku na povstaleckú armádu bol však odstránený. Pieskovcová socha muža, bojovníka sa zachránila. V roku 1994 bol pamätník obnovený a pri 50. výročí SNP slávnostne odhalený v Parku Štefana Višňovského. Miesto pre pamätník nebolo najlepšie, pretože bol vandalmi niekoľkokrát značne poškodený a tak bol v roku 1999 premiestnený na dôstojnejšie miesto do centra mesta pred veliteľskú budovu Armády SR. Generáli Ján Golian a  Rudolf Viest patria medzi aktivistov a účastníkov odboja, ktorí budú natrvalo zapísaní do stránok povstaleckej histórie. Tak dlho očakávanej slobody sa však už nedožili. Boli hlavnými veliteľmi Prvej československej armády na Slovensku, najpočetnejšej ozbrojenej sily SNP.

69

GOLIAN, Ján – armádny generál 26. 1. 1906 Dombovár (Maďarsko) 1945 Flossenburg (koncentračný tábor v Nemecku) Narodil sa vo viacpočetnej rodine strojníka. Študoval na  Vojenskej akadémii v  Hraniciach na  Morave, neskôr na Vysokej škole vojenskej v Prahe. Ako kapitán bol pridelený k 10. divízii v Banskej Bystrici. V decembri 1939 bol povýšený na majora a zastával celý rad významných vojenských funkcií. Bojoval na  sovietsko-nemeckom fronte a nadviazal prvé kontakty so sovietskymi partizánmi. V roku 1942 sa stal náčelníkom štábu Veliteľstva divíznej oblasti 1. a v roku 1943 bol povýšený na  podplukovníka generálneho štábu. Dňa 27. apríla 1944 pplk. Golian na tajnej porade v Bratislave prevzal funkciu vojenského veliteľa ozbrojeného povstania. 25. 8. 1944 sa Vojenské ústredie SNR dozvedelo o sústreďovaní nemeckých jednotiek na slovensko-moravských hraniciach. Ján Golian vydal rozkaz na  bojovú pohotovosť a stál na čele povstaleckej armády. Za uskutočnenie vojenskej prípravy Povstania bol dňa 29.8.1944 povýšený londýnskym MNO na plukovníka generálneho štábu a na základe rozhodnutia SNR z 5. 9. 1944 na brigádneho generála. Dňa 3. novembra 1944 počas teroristického záťahu Einsatzkommanda 14 proti povstalcom bol spolu s generálom Viestom zajatý v  Pohronskom Bukovci. Nasledovali výsluchy a  prevoz do  Berlína, kde ich odsúdili na trest smrti napriek platným medzinárodným dohodám o ochrane vojnových zajatcov.  VIEST, Rudolf 24. 9. 1890 Revúca  1945 Flossenburg (koncentračný tábor v Nemecku) Základnú školu navštevoval v Revúcej. Po smrti otca v roku 1905 sa rodina presťahovala do Budapešti, kde študoval na Vyššej priemyselnej škole. V  1. svetovej vojne slúžil v  rakúsko-uhorskej armáde. V  období rokov 1920–1939 pôsobil ako dôstojník česko-slovenskej armády v diplomatických a veliteľských službách. Roku 1933 dosiahol 70

hodnosť brigádneho generála. Bol prvým slovenským generálom v čs. armáde. Od  roku 1939 bol príslušníkom slovenskej armády. Nesúhlasil s odtrhnutím Slovenska od  Československej republiky. Emigroval cez Maďarsko do  Francúzska a  stal sa veliteľom vytvárajúceho sa exilového česko-slovenského vojska. Pre chorobu sa velenia vzdal a odišiel s čs. vojskom do Anglicka. Stal sa členom Štátnej rady československej a ministrom česko-slovenskej exilovej vlády v Londýne. Bol stúpencom Eduarda Beneša. 22. augusta 1944 odletel s česko-slovenskou vládnou delegáciou do ZSSR a odtiaľ 6. októbra 1944 cez Moskvu s 2. československou paradesantnou brigádou do Banskej Bystrice na  pomoc SNP. Hoci vážne chorý, po príchode sa stal veliteľom 1. československej armády na Slovensku po Jánovi Golianovi a tiež predsedom Rady na obranu Slovenska. V noci z 27. na 28. októbra 1944 vydal na Donovaloch posledný rozkaz 1. československej armády na Slovensku: „Boj za slobodu Česko-Slovenska sa nekončí, bude pokračovať v horách“. Dňa 3. novembra 1944 bol Viest s Golianom v Pohronskom Bukovci zajatý a v Nemecku odsúdený na trest smrti. Literatúra: • Bob, Jozef: Generáli. – Martin : Matica slovenská, 2009. – 188 s. • Gajdoš, Milan: Dostalo sa im dôstojnejšie miesto. In: Zvolenské noviny. – Roč. 8, č. 35 (7. 9. 1999), s. 9. • Generál Golian a jeho doba : materiály z odborného seminára k 100. výročiu narodenia Jána Goliana. – Banská Bystrica : Múzeum SNP, 2008. – 283 s. • R. Viestovi a J. Golianovi odhalia pamätník vo Zvolene. In: Národná obroda. – Roč. 5, č. 159 (11. 7. 1994), s. 2. • Tóth, Dezider: Zápisky generála Rudolfa Viesta : exil 1939–1944. – Bratislava : VIA, 2002. – 334 s. • Zvolen : monografia mesta. – Zvolen : Mestský úrad, 2013. – S. 344. 71

Pamätná tabuľa sídla Samostatného partizánskeho oddielu S. Nógrádyho Miesto: Ul. J. Jiskru Odhalenie: 1959 Budova na rohu ulíc A. Sládkoviča a J. Jiskru bola pôvodne postavená pre účely banky. V  období SNP slúžila najmä maďarským partizánom. Hovorí o  tom text na mramorovej tabuli: „V tejto budove počas Slovenského národného povstania roku 1944 sídlil štáb maďarských partizánov. Veliteľ pplk. Nógrády“. Tabuľa bola odhalená pri príležitosti 15. výročia SNP. Samostatný partizánsky oddiel S. Nógrádyho Základ partizánskeho oddielu tvorila organizátorská partizánska skupina, preškolená v maďarskom oddelení partizánskej školy vo Sviatošine, zriadenom na požiadanie moskovského vedenia KS Maďarska. Skupina bola začiatkom októbra 1944 vysadená na letisku Tri Duby. Na Slovensku nadviazala kontakt s  predstaviteľmi SNP. Prešla na územie južného Slovenska. Boli k nej začlenení slovenskí a maďarskí príslušníci z  iných oddielov z  okupovaného územia. Vznikol oddiel a  jeho veliteľom sa stal S. Nógrády. Nadviazal spoluprácu s  oddielom Thälman a s brigádou Za slobodu Slovanov. Na porade veliteľov týchto oddielov vytvorili spoločné velenie. Oddiel rozvinul propagandistickú činnosť. Podával správy o sile a výzbroji nemeckých a maďarských jednotiek. Po začatí generálneho útoku fašistických síl proti SNP ustúpil k Starým Horám. Neskôr prešiel do Maďarska. Naďalej pôsobil hlavne spravodajsky a politicky. So sovietskymi jednotkami sa spojil 30. decembra 1944. 72

Literatúra: • Dejiny Slovenského národného povstania 1944: encyklopédia odboja a SNP. – Bratislava : Pravda, 1985. – S. 353. • Historické pamiatky okresu Zvolen. – Zvolen : Vlastivedné múzeum, 1985. – S. 36.

73

4.5 Ulica J. Kozáčeka Pamätná tabuľa sídla štábu ľudovej milície Miesto: Ul. J. Kozáčeka č. 2 Odhalenie: 1959 Na budove bývalej Légiobanky je osadená pamätná tabuľa s textom: „V tejto budove počas SNP v roku 1944 sídlil štáb ľudovej milície pre okres Zvolen. Venované pri príležitosti 15. výročia SNP“. V  medzivojnovom období budova slúžila ako banka Československých légií. Národné milície Zvolenského okresu v SNP Národné milície vznikali v  roku 1943 ako ilegálne ozbrojené bezpečnostné orgány revolučných národných výborov. Stali sa súčasťou ozbrojených síl v  Slovenskom národnom povstaní. Svoju činnosť koordinovali s prácou národných výborov a ostatných bezpečnostných zložiek. Revolučné národné výbory s pomocou národných milícií účinne a  pohotovo presadzovali a uskutočňovali revolučné opatrenia. Organizačné budovanie národnej milície v  našom okrese s vytvorením veliteľstva štábu a výberom členov bolo ukončené na jar 1944. Značný počet príslušníkov národnej milície si vynútil sprísnenie konšpirácie. Zbrane pre ľudové milície sa podarilo získať ilegálnou cestou. Už v lete 1944 bola národná milícia pripravená plniť svoje úlohy. Štáb milície sa stretol na schôdzi 20. augusta 1944, kde bol oddiel ľudovej milície rozdelený na čaty, družstvá a ostatné špeciálne jednotky. Dňa 29. augusta bola národná milícia vyzbrojená a plnila konkrétne úlohy podľa plánu. Jednotlivé skupiny obsadili dôležité prístupové cesty, budovy a sídla štátnych úradov, hliadkovali v obvode mesta. 30. 74

augusta 1944 bol už Zvolen v rukách Revolučného národného výboru a plnil úlohy Povstania aj prostredníctvom ľudových milícií. Literatúra: • Dejiny Slovenského národného povstania 1944: encyklopédia odboja a SNP. – Bratislava : Pravda, 1985. – S. 314–315. • Gergelčík, Štefan: Národné milície v  Zvolenskom okrese v SNP. In: Slovenské národné povstanie vo Zvolenskom okrese. – Zvolen : Socialistická akadémia SSR, 1974. – S. 56­–59. • Historické pamiatky okresu Zvolen. – Zvolen : Vlastivedné múzeum, 1985. – S. 36.

75

Pamätná tabuľa Židovskej náboženskej obce vo Zvolene Miesto: Ul. J. Kozáčeka Odhalenie: 1998 Odhalenie pamätnej tabule Židovskej náboženskej obce vo Zvolene na budove bývalej synagógy 28. 8. 1998 bolo súčasťou osláv 54. výročia SNP a odovzdania zrekonštruovaného židovského cintorína. Vo Zvolene sa zišli občania židovského pôvodu zo Slovenska i zo zahraničia, aby si pripomenuli tragédiu svojho národa pred viac ako polstoročím. Židovská komunita vo Zvolene Židovská náboženská obec bola vo Zvolene založená v  roku 1868. Prvým Židom bol Adolf Tomašoff, ktorý prišiel z oravskej obce Zázrivá ako obchodník. Po ňom prišli ďalší. Prvými rabínmi boli Lichtestein a Frieder. Židovská obec mala aj laických predstaviteľov tzv. predsedov najmä z radov remeselníkov. Vo Zvolene si Židia postavili synagógu, ktorá v prestavanej podobe stojí dodnes. Oproti synagóge vznikla postupne škola s  bytom rabína. Vo Zvolenskej župe žilo pomerne málo obyvateľov židovského pôvodu. Väčšina patrila k ortodoxnej orientácii, prísne dodržiavali Tóru a odmietali asimiláciu s väčšinovou spoločnosťou. Súmrak židovskej náboženskej obce nastal po vzniku Slovenského štátu v roku 1939. Židia boli najprv vytláčaní z pracovných pozícií, potom zbavení občianskych práv a majetku a odtransportovaní do koncentračných táborov. Týmto spôsobom zanikla židovská náboženská obec vo Zvolene, podobne ako ďalšie židovské obce na Slovensku.

76

Literatúra: • Nižňanský, Eduard: Z dejín Židov vo Zvolene. In: Park ušľachtilých duší. Zv. 2. – Bratislava: Izraelská obchodná komora, 2008. – S. 80–107. • Sliacky, Jozef: Kameň zo steny kričí mocným žalostným krikom... In: Nový Vpred Žurnál. – Roč. 7, č. 35 (1. 9. 1998), s. 2. • Tandlich, Tomáš: Židovská komunita vo zvolenskom regióne. In: Zvolen 1243–2008 : zborník príspevkov z vedeckých konferencií. – Zvolen : Mesto Zvolen, 2008. – S. 99–101. • Zvolen : monografia mesta. – Zvolen : Mestský úrad, 2013. – S. 241–243.

77

Pamätná tabuľa Rudolfovi Blažovskému Miesto: Ul. J. Kozáčeka č. 37 Na  priečelí domu na  Ul. J. Kozáčeka je osadená čierna mramorová tabuľa venovaná Rudolfovi Blažovskému, predstaviteľovi robotníckeho a komunistického hnutia v medzivojnovom období, aktívnemu účastníkovi Slovenského národného povstania a  prvému povojnovému predsedovi Okresného národného výboru vo Zvolene. Rudolf Blažovský v tomto dome žil a umrel. BLAŽOVSKÝ, Rudolf – politický pracovník, odbojár 4. 7. 1894 Gelnica 14. 5. 1948 Zvolen V literatúre sa rôznia dátumy jeho narodenia. Vyrastal v Gelnici. Vyučil sa za obrábača kovov a pracoval na viacerých miestach. Od roku 1924 bol živnostníkom – majiteľom sódovkárne vo Zvolene. Stal sa členom sociálnej demokracie a bol zakladajúcim členom Komunistickej strany Československa vo Zvolene. V 30-tych rokoch sa aktívne zapájal do politického života v meste. Bol členom mestského zastupiteľstva, mestskej rady a námestníkom starostu. Stal sa vedúcim okresného ilegálneho vedenia KSS vo Zvolene. Roku 1939 bol pol roka väznený v Ilave, začiatkom novembra 1940 opäť zatknutý a odsúdený na 18 mesiacov väzenia. Po návrate sa zapojil do odbojovej činnosti. V septembri 1943 ho poverili reorganizáciou ilegálnej siete KSS na strednom Slovensku. Stal sa predsedom Revolučného národného výboru vo Zvolene. Túto funkciu vykonával aj počas SNP, ktorého sa aktívne zúčastnil. Bojoval v horách ako príslušník partizánskej jednotky. Pomáhal reorganizovať partizánske oddiely a podchytiť povstaleckých vojakov. 78

Po vojne sa stal prvým predsedom Okresného národného výboru vo Zvolene. Zomrel vo Zvolene a pochovaný je na zvolenskom cintoríne. Činnosť Rudolfa Blažovského bola ocenená Československou medailou za zásluhy l. stupňa, Československým vojnovým krížom 1939 in memoriam a Radom SNP l. triedy. Literatúra: • Biografický lexikón Slovenska. Zv. 1. A–B. – Martin : Slovenská národná knižnica, 2002. – S. 448. • Dejiny Slovenského národného povstania : encyklopédia odboja a SNP. – Bratislava : Pravda, 1985. – S. 42. • Kozicová, Běla: Rudolf Blažovský. In: Slovenské národné povstanie vo zvolenskom okrese. – Zvolen : Socialistická akadémia SSR, 1974. – S. 25–26. • Tichý, M.: Z bojov komunistov banskobystrickej oblasti 1. Bratislava : Vydavateľstvo politickej literatúry, 1962.

79

4.6 Môťovská cesta Pamätník stavby pancierových vlakov Miesto: Môťovská cesta – ŽOS Zvolen Priamo v  areáli Železničných opravovní a  strojární vo Zvolene je umiestnený pôvodný tankový vozeň z  pancierového vlaku Štefánik. Na vozni je umiestnená kovová tabuľa s reliéfom bojovníka a štylizovanou súpravou pancierového Foto: Ing. Ladislav Kmeť. vlaku vychádzajúceho z tunela. Text na tabuli: „Zvolenskí železničiari počas Slovenského národného povstania roku 1944 vyhotovili tri pancierové vlaky pre povstaleckú armádu, ich bojové akcie ako aj priama účasť značného počtu pracujúcich uzla v  odboji významne prispeli k  porážke nemeckých okupantov“. Improvizovaný pancierový vlak Štefánik Improvizovaný pancierový vlak generála M. R. Štefánika bol postavený ako prvý a skladá sa z predsunutého vozňa (tykadlového, delového vozňa, tankového vozňa, rušňa, tankového vozňa a guľometného vozňa). Patrila k nemu aj ubytovacia súprava a záložný tankový vozeň. Veliteľom vlaku bol spočiatku npor. A. Tököly, potom kap. F. Adam. Posádku tvorilo okolo 70 mužov. Prvýkrát bol nasadený 1. októbra 1944 pri Starej Kremničke, kde podporoval protiútok povstaleckej armády a partizánov proti nemeckému vojsku, prenikajúcemu od Sv. Kríža nad Hronom (dnes Žiar nad Hronom) ku Zvolenu. Po stabilizovaní tohto úseku frontu bol presunutý 18. októbra na železničnú trať Zvolen-Krupina, kde zasiahol do bojov v Dobrej Nive. Od 22. októbra operoval na trati Zvolen – Kriváň. Po ústupe povstaleckej armády nastáva jeho odsun do Uľanky a tu končí jeho púť. 80

V roku 2009 v rámci osláv SNP Múzeum SNP v Banskej Bystrici a  Klub historickej techniky pri RD Zvolen predstavili zrekonštruovanú súpravu IPV Štefánik na oslavách SNP v  Banskej Bystrici na pretekoch parných rušňov vo Zvolene s bojovou ukážkou a a pri Starej Kremničke tiež s bojovou ukážkou. V roku 2013 organizátori medzinárodnej výstavy Vlaky vo vojne v holandskom meste Utrecht požiadali Múzeum SNP v Banskej Bystrici o  zapožičanie vlaku na výstavu. Vlak mal medzi  obecenstvom veľký úspech. V súčasnosti je vlak v Múzeu dopravy v Bratislave. Literatúra: • Historické pamiatky okresu Zvolen. – Zvolen : Vlastivedné múzeum, 1985. – S. 38. • Kmeť, Ladislav: Povstalecké pancierové vlaky. – Zvolen : Klub historickej techniky pri RD Zvolen, 2009. – 158 s. • Krbatová, Lucia: Šťastný Štefánik sa vrátil na rodné koľaje. In: Pravda. – Roč. 23, č. 208 (7. 9. 2013), s. 6–7. • Milo, P. – Kmeť, L. – Kavčiak, A.: 125 rokov ŽOS Zvolen. – Zvolen : ZICK&3CIS, 1997. – S. 36–43. • Oživili sme pancierový vlak. – Banská Bystrica : Múzeum Slovenského národného povstania, 2010. – 119 s.

Foto: Ing. Ladislav Kmeť.

81

Pamätník obetiam fašizmu ČSD –Výhrevne Zvolen  Miesto: Môťovská cesta – ZSSK Cargo Zvolen (predtým Rušňové depo Zvolen) Na pamiatku zavraždených pracovníkov Výhrevne Zvolen bol po 2. svetovej vojne pred pôvodnou administratívnou budovou Rušňového depa Zvolen postavený pomník s  kovovou pamätnou tabuľou. Je na nej reliéf troch vrchov, troch zástav, bojovníka s puškou a text: „29. 8. 1944. Obete národného povstania výhrevne Zvolen – Ing. Višňovský Štefan, povereník SNR pre dopravu, Greňo Ondrej, Halaj Juraj, Krkoška Juraj, Kováčik Anton, Kostrec Jozef, Lačný Ján, večná im pamäť“. Z  neznámych dôvodov tu nie je uvedený rušňovodič Štefan Žabka, ktorého Nemci zastrelili v službe. Rušeň je pamätníkom ukončenia parnej prevádzky v roku 1976. Pripomína mladej generácii rušňovodičov minulosť ČSD – Výhrevne vo Zvolene.

82

Pamätná tabuľa posádkam pancierových vlakov Miesto: Môťovská cesta, ZSSK Cargo Zvolen (predtým Rušňové depo Zvolen) Pamätná tabuľa je venovaná železničiarom – posádkam, ktorí viedli pancierové vlaky v  bojoch proti nemeckým okupantom. Na tabuli sú uvedené mená: Jung Dezider, Háčik Vojtech, Kováčik Anton, Maťaš Pavel, Jablonický Mikuláš, Kúdelka Ondrej, Novák Jozef, Garaj Ján, Černák Vojtech, Sýkora Štefan, Matejek Jozef, Šimo Pavel, Uhliar Ján, Šovčík Pavel, Šouc Juraj, Fekiač Mikuláš, Gaššo Juraj, Oláh Ján, Krkoška Juraj, Záchenský Jozef, Barla Vendelín. Pancierové vlaky – pozri s. 55–56, s. 80–81.

83

Pamätná tabuľa robotníkom, ktorí vyrobili pancierové vlaky Miesto: Môťovská cesta – objekt Závodu protipožiarnej ochrany železníc SR Odhalenie: 1954 Pamätná tabuľa je venovaná robotníkom, ktorí v Dielňach ČSD v  čase Slovenského národného povstania zhotovili pre front tri pancierové vlaky, ktoré boli nasadené do  najťažších bojov. Nachádza sa v  objekte Závodu protipožiarnej ochrany železníc SR na priečelí pôvodnej administratívnej budovy Dielní ČSD Zvolen. Pamätná tabuľa železničiarom padlým v SNP Miesto: Môťovská cesta, objekt Závodu protipožiarnej ochrany železníc SR Odhalenie: 1946 Druhá pamätná tabuľa na pôvodnej administratívnej budove Dielní ČSD Zvolen je venovaná železničiarom, ktorí boli v čase Slovenského národného povstania zavraždení fašistami. Na tabuli sú uvedené mená: Francisci Ján, Juráš Miloš, Laboda Ladislav, Štubňa Ján, Vokurka Anton a Hutter Arpád. Na spodnom okraji tabule je text: „Idey, za ktorú ste položili svoje životy, verní ostaneme. 29. augusta 1946“.

84

Literatúra: • Historické pamiatky okresu Zvolen. – Zvolen : Vlastivedné múzeum, 1985. – S. 38. • Milo, Peter – Kmeť, Ladislav – Kavčiak, Peter : 125 rokov ŽOS Zvolen. – Zvolen : ZICK&3CIS, 1997. – S. 42.

85

4.7 Ulica T. G. Masaryka Pamätná tabuľa sídla vojenskej a partizánskej nemocnice Miesto: Ul. T. G. Masaryka – Slovenská lesnícka a drevárska knižnica vo Zvolene Odhalenie: 1954 Na budove Slovenskej lesníckej a drevárskej knižnice je osadená pamätná tabuľa sídla vojenskej a  partizánskej nemocnice, ktorá tu bola zriadená v roku 1944 počas SNP. Zvolen bol dôležitým zdravotným strediskom povstalcov. Operácie a liečenie realizoval zdravotnícky personál v pôvodnej budove nemocnice. Pre veľký počet ranených a chorých bola narýchlo zriadená improvizovaná nemocnica v budove bývalého gymnázia. Pri príležitosti 40. výročia SNP bol v septembri 1984 terajšej nemocnici udelený názov Nemocnica s poliklinikou SNP. Vojenská a partizánska nemocnica Zvolenská nemocnica bola v čase SNP vyhlásená za vojenskú nemocnicu a zdravotníci sa po prvýkrát stretli s masovým výskytom poranení. Do nemocnice prichádzalo naraz niekoľko desiatok ranených. Bolo nevyhnutné získať priestory a vytvoriť pomocnú odsunovú nemocnicu. Mesto spolu s vojenským velením dali zdravotníctvu prázdnu budovu štátneho gymnázia, čím sa v priebehu pár dní získala 200-posteľová nemocnica „G“ ako poľná nemocnica organizačne pričlenená k 3. taktickej skupine Gerlach. Pracovala spolu so štátnou nemocnicou. Vo zvolenskej vojenskej nemocnici bolo liečených viac ako1 500 účastníkov SNP a cez poľnú nemocnicu zvolenského gym86

názia prešlo 1 200 vojakov. Podobnú pomoc poskytovala aj partizánska nemocnica na Borovej hore, ktorá vznikla pri 2. partizánskej brigáde Za slobodu Slovanov. Literatúra: • Jaďuď, Ján: Účasť zvolenských zdravotníkov v Slovenskom národnom povstaní. –­ Martin : Tlačiarne SNP, 1974. – 22 s. • Vaníková, Viera: Zvolen : monografia k  750. výročiu obnovenia mestských práv. – Martin: Gradus, 1993. – S. 154. • Zvolen : monografia mesta. – Zvolen : Mestský úrad, 2013. – S. 346.

87

Pamätná tabuľa akademikovi Jánovi Hovorkovi Miesto: Ul. T. G. Masaryka – Slovenská lesnícka a drevárska knižnica vo Zvolene Odhalenie: 2011 Pamätnú tabuľu zvolenskému rodákovi akademikovi Jánovi Hovorkovi odhalili v  priestoroch Slovenskej lesníckej a dre­várskej knižnice 16. júna 2011. V  tejto budove sídlilo reálne gymnázium v  čase, keď ho akademik Ján Hovorka navštevoval a v roku 1932 zmaturoval. Pamätná tabuľa bola inštalovaná pri príležitosti svetového roku veterinárnej medicíny zásluhou Združenia veterinárnych lekárov hospodárskych zvierat Slovenska a Komory veterinár­nych lekárov SR. HOVORKA, Ján – vedec, pedagóg, akademik 9. 2. 1914 Zvolen 15. 11. 2001 Košice Vo Zvolene vyrastal, navštevoval ľudovú školu a reálne gymnázium. Už vtedy prejavoval mimoriadny organizačný talent. Po absolvovaní Vysokej školy veterinárnej začal pracoval v Bratislave, pôsobil ako terénny zverolekár v Podunajských Biskupiciach, neskôr bol pedagógom na Vysokej škole poľnohospodárskej v Bratislave, kde získal titul docenta a mimoriadneho profesora. Po presťahovaní školy do Košíc pokračoval v pedagogickej a výskumnej práci. V roku 1948 bol poverený organizovaním Vysokej školy veterinárnej v Košiciach, ktorú otvorili už v októbri 1949. Bol jej prvým rektorom a dlhoročným pedagogickým pracovníkom. Mimoriadne bohatá bola organizačná a výskumná činnosť akademika Jána Hovorku na pôde akadémie. Bol členom Československej 88

i  Slovenskej akadémie vied, zakladateľom a  výskumným pracovníkom Helmintologického (Parazitologického) ústavu SAV, členom viacerých zahraničných akadémií, nositeľom vysokých domácich a zahraničných vyznamenaní, autorom odborných publikácií, organizátorom odborných podujatí s celosvetovou účasťou. Literatúra: • (ap): Pamätná tabuľa akademikovi Hovorkovi. In: Univerzitné noviny. – Roč. 19, č. 6 (2011), s. 3. • Lietava, Pavel: Za akademikom Jánom Hovorkom. In: Zvolenské noviny. – Roč. 10, č. 49 (4. 12. 2001), s. 5. • Prof. J. Hovorka 80-ročný. In: Poľovníctvo a rybárstvo. – Roč. 46, č. 3 (1994), s. 14. • (schv): Akademikovi Hovorkovi odhalili pamätnú tabuľu. In: MY Zvolensko-podpolianske noviny. – Roč. 19, č. 24 (2011), s. 4.

89

Busta Štefana Višňovského Miesto: Ul. T. G. Masaryka – park pred osobnou železničnou stanicou Odhalenie: 1969 Pri 25. výročí SNP v  roku 1969 bola pred osobnou železničnou stanicou vo Zvolene odhalená busta Štefana Višňovského, aktívneho antifašistického bojovníka, člena SNR, povereníka pre železnice. Autorom pamätníka bol akademický sochár J. Hučko. VIŠŇOVSKÝ, Štefan – strojný inžinier, elektrotechnik, protifašistický bojovník 10. 12. 1909 Banská Štiavnica Asi 27. 12. 1944 Kováčová Ľudovú školu navštevoval v rodisku. Tu pokračoval v štúdiách na gymnáziu. Elektrotechnické a strojné inžinierstvo študoval na ČVUT v Prahe. Po štúdiách pôsobil v Bratislave a od r. 1939 ako technický úradník Lokomotívneho depa štátnych železníc vo Zvolene. Zaoberal sa otázkami elektrifikácie slovenských železníc a vypracoval návrh jej postupnej realizácie. Zapojil sa do príprav Slovenského národného povstania v okolí Zvolena. Počas neho bol členom Slovenskej národnej rady. Po vypuknutí SNP sa najvyšším orgánom v rezorte dopravy stalo Povereníctvo SNR pre dopravu a verejné práce a krátko na to Povereníctvo SNR pre železnice a na jeho čele stál Ing. Štefan Višňovský. Zaslúžil sa o  údržbu železničnej siete a  zariadení na povstaleckom území, zhotovenie a opravu do boja nasadených pancierových vlakov. V bojoch sa vyznamenali priamo jemu podriadené čaty. Spolupracoval i pri vydávaní ilegálneho časopisu Hlas národa. Po ústupe SNP do hôr sa ukrýval v oblasti Kalištia, neskôr v Banskej Bystrici. Koncom decembra bol zatknutý príslušníkmi Pohotovostných oddielov Hlin90

kovej gardy vo Zvolene a popravený na Kováčovej, kde bolo jeho telo nájdené v  masovom hrobe. V roku 1945 bol vyznamenaný Radom SNP I. triedy a v roku 1946 Čs. vojnovým krížom 1939 in memoriam. Literatúra: • Dejiny Slovenského národného povstania : encyklopédia odboja a SNP. – Bratislava : Pravda, 1985. – S. 594. • Gajdoš, M.: Povstalecký povereník SNR. In: Vpred. – Roč. 30, č. 32 (8. 8. 1989), s. 1. • Slovenský biografický slovník.  Zv. 6. T–Š. – Martin : Matica slovenská, 1994. – S. 291.

91

Pamätná tabuľa obetiam 2. svetovej vojny Miesto: Ul. T.G. Masaryka – interiér osobnej železničnej stanice Odhalenie: 1959 Vo vestibule osobnej železničnej stanice vo Zvolene je umiestnená pamätná tabuľa obetiam 2. svetovej vojny z radov železničiarov. Na bielej mramorovej tabuli je v hornej časti reliéf a pod ním text: „Motto: A čo i tam dušu dáš v tom boji divokom: Mor ty len, voľ nebyť, ako byť otrokom (Samo Chalupka)“. V bojoch za slobodu položili životy: Francisci Ján, Greňo Juraj, Halaj Juraj, Horňan Pavel, Juráš Miloš, Knapko Pavel, Kolár Alexander, Konôpka Jozef, Kostrec Jozef, Kováčik Anton, Kakoška Juraj, Laboda Ladislav, Lačný Ján, Meliecherčík Pavel, Opaterný Ľudevít, Pavlík Ján, Poliak Ondrej, Potocký Štefan, Štubňa Ján, Tuším Štefan, Višňovský Štefan Inž., Vokurka Anton. Mená padlých sú doplnené dátumami narodenia a úmrtia. Na spodnom okraji tabule je text: „Váš odkaz žije v našich srdciach“. Pamätná tabuľa bola inštalovaná v rámci stavby osobnej železničnej stanice. Literatúra: • Historické pamiatky okresu Zvolen. – Zvolen : Vlastivedné múzeum, 1985. – S. 38. • Kmeť, Ladislav: Železničná stanica Zvolen 1871 – 1959 : od vzniku do otvorenia osobnej stanice. – Zvolen : EM DESIGN, 2006. – S. 151 – 152. • Zvolen [monografia mesta]. – Zvolen : Mestský úrad, 2013. – S. 347.

92

4.8 Trhová ulica Pamätná tabuľa M. J. Milovovi Miesto: Trhová ulica č. 4 Odhalenie: 2013 Básnika slovenskej katolíckej moderny M. J. Milova pripomína Zvolenčanom nielen jeho dielo, ale aj pamätná tabuľa, ktorú slávnostne odhalili na budove v Trhovej ulici vo Zvolene 8. júla 2013 zásluhou Miestneho odboru Matice slovenskej vo Zvolene. Pamätná tabuľa je venovaná 100. výročiu narodenia básnika. Jej autorom je zvolenský rodák, výtvarník Ivan Gertli. Na slávnosti sa zúčastnili rodinní príslušníci básnika, ktorí pamätnú tabuľu financovali. MILOV, Ján M. – básnik, spisovateľ 13. 2. 1913 Veľké Janíkovce 9. 3. 1978 Zvolen Vlastným menom Ján Milo. Narodil sa ako najstarší z piatich detí chudobného maloroľníka. Študoval na gymnáziu v  Nitre. V  r. 1937 absolvoval teologickú fakultu a neskôr Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Ako kaplán pôsobil v Považskej Bystrici a v Trenčíne. V r. 1941 zanechal kňazský stav a oženil sa s Mariannou Sekáčovou a presťahovali sa do Bratislavy. Za katolícku a národnú angažovanosť bol v r. 1949 odsúdený a väznený. Po prepustení z väzby odišiel do Vyhní za rodinou, ktorá tam bola násilne vysťahovaná. Ešte pred r. 1968 bol politicky rehabilitovaný. V r. 1967 sa presťahoval do Zvolena a pracoval vo výrobnom družstevníctve.

93

Už v mladých rokoch bol literárne činný. Vydal básnické zbierky: Rovnobežky (1938), Závetrie (1940), Rovina (1945). Inklinoval k dramatickej tvorbe (hry Junácke srdce, Môj syn, Salaš v bukovej doline), napísal libreto k opere Matúš Trenčiansky, ktoré zhudobnil Dr. Jozef Kresánek. Spracoval niekoľko pamätníc spotrebných družstiev. Ján Milo zomrel vo Zvolene a na tunajšom cintoríne je pochovaný. Literatúra: • (MS): Odhalili pamätnú tabuľu M. J. Milovovi. In: MY Zvolenskopodpolianske noviny. – Roč. 21, č. 28 (16. 7. 2013), s. 8. • (nym): Pamätná tabuľa venovaná poetovi M. J. Milovovi. In: Novinky Zvolen. – Roč. 3, č. 15 (2013), s. 3. • Pm: Ján Milo : z galérie významných Zvolenčanov. In: Zvolenské noviny. – Roč. 17, č. 9 (25. 2. 2008), s. 13. • Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. – Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, 2001. – S. 317.

94

5. Cintoríny 5.1 Ústredné vojenské cintoríny sovietskej a rumunskej armády V  severovýchodnej časti Zvolena v blízkosti sídliska Zlatý potok sa nachádzajú vojenské cintoríny, kde boli po vojne pochovávaní vojaci, ktorí padli v  bojoch v  okolitých mestách najmä zo stredného Slovenska. Cintoríny sú zapísané v  Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky ako národné kultúrne pamiatky.

95

Pomník sovietskej armády na Cintoríne padlých vojakov sovietskej armády Miesto: sídlisko Zlatý Potok Pomník sovietskej armády je dominantou Cintorína padlých vojakov sovietskej armády. Cintorín sa nachádza na severnom okraji mesta pri sídlisku Zlatý Potok. Prípravné projektové práce na umiestnenie cintorína začali už v roku 1945. Projekciu a realizáciu zabezpečovali zvolenskí autori. Kolaudácia bola vykonaná v  roku 1948. Vojenský cintorín bol budovaný po vzájomnej dohode československej a sovietskej strany. V ňom boli sústredené po exhumáciách pozostatky padlých vojakov z mnohých lokalít a cintorínov na území terajších okresov Rimavská Sobota, Lučenec, Veľký Krtíš, Levice, Zvolen, Banská Bystrica, Žiar nad Hronom, Prievidza, Topoľčany. Časť padlých vojakov bola identifikovaná, ale značná časť bola pochovaná ako neznámi vojaci. Cintorín bol dobudovaný v rokoch 1958–1959. Na cintoríne je pochovaných 17 682 padlých vojakov a dôstojníkov sovietskej armády. Ide o svojrázny urbanisticko-architektonický celok, kde dominujúcim prvkom je pomník umiestnený v centrálnej časti cintorína. Po obidvoch stranách sú spoločné hromadné hroby. Pomník tvorí stupňovitý podstavec, z ktorého vyrastá pylón s opornými nábežníkmi. Pylón je ukončený päťcípou hviezdou, po stranách sú dve ratolesti. Bol postavený podľa výtvarného návrhu architekta Mikuláša Budu. Na tabuli podstavca je text: „Znej pieseň vďaky slávnych činov, na pamäť vry sa na skalu, poďakuj matkám chrabrých synov od Moskvy, Volgy, Uralu“. Tento text je aj v ruštine. Pri masových hroboch sú tabule s textom: „Večná sláva hrdinom sovietskej armády, ktorí padli 96

za našu slobodu“. Cintorín je vyplnený bohatou trvalou i vysádzanou zeleňou. Na cintoríne sa konajú pietne oslavy. Navštevujú ho sovietske oficiálne delegácie i turisti. Literatúra: • Historické pamiatky okresu Zvolen. – Zvolen : Vlastivedné múzeum, 1985. – S. 41–42. • (mm): Oprava cintorína Červenej armády. In: Zvolenské noviny. – Roč. 13, č. 12 (22. 3. 2004), s. 5. • Potulky históriou mesta Zvolen. – Zvolen : Mestský úrad, 2009. – Skladačka. • Šorecová, Mária: Smutná štatistika. In: Zvolenské noviny. – Roč. 15, č. 11 (13. 3. 2006), s. 12. • Zvolen : monografia mesta. – Zvolen : Mestský úrad, 2013. – S. 343.

97

Pomník rumunskej armády na Cintoríne padlých vojakov rumunskej armády Miesto: sídlisko Zlatý Potok Odhalenie: 1958 Cintorín padlých vojakov rumunskej armády sa nachádza v  tesnej blízkosti cintorína sovietskej armády. O  vybudovaní ústredného cintorína rozhodli najvyššie československé a rumunské orgány hneď po druhej svetovej vojne. V areáli sa nachádzajú náhrobníky nad hrobmi známych i neznámych vojakov. Dominantou cintorína je pomník, ktorý tvorí náhrobník z bieleho mramoru s vencom a štátnymi znakmi Rumunskej republiky. Na pomníku je text: „Večná sláva rumunským hrdinom, ktorí padli v bojoch za oslobodenie Československa spod fašistického jarma 1944–1945“. Tento text je aj v rumunčine. Slávnostné odhalenie pomníka sa uskutočnilo 26. 6. 1958. Na cintoríne je pochovaných 10 382 padlých vojakov a dôstojníkov. I tento cintorín je svedkom pietnych aktov oficiálnych rumunských delegácií a tiež návštev čs. delegácií i neoficiálnych hostí. Cintorín bol niekoľkokrát zrekonštruovaný. Najrozsiahlejšie rekonštrukcie boli zrealizované v rokoch 1998 a 2004. Rumunsko vstúpilo do 2. svetovej vojny po boku Wermachtu. Obrat nastal až v roku 1944, keď v Rumunsku vypuklo protifašistické povstanie a rumunská armáda sa pripojila k 2. ukrajinskému frontu a spoločne postupovali v oslobodzovaní štátov strednej Európy. Jednotky rumunskej armády boli nasadené najmä do bojov v južnej časti stredného Slovenska.

98

Literatúra: • Hanzelová, Katarína: Cintorín zabudnutých hrdinov. In Slovenka. – Roč. 66, č. 34 (2013), s. 70–71. • Historické pamiatky okresu Zvolen. – Zvolen : Vlastivedné múzeum, 1985. – S. 42. • Potulky históriou mesta Zvolen. – Zvolen : Mestský úrad, 2009. – Skladačka. • Zvolen : monografia mesta. – Zvolen : Mestský úrad, 2013. – S. 343.

99

5.2 Cintorín padlých v SNP Na civilnom cintoríne boli po vojne pochovaní aj priami účastníci SNP, ktorí padli v boji, alebo boli zavraždení fašistami. Cintorín padlých v  SNP nemá vymedzené hranice, tvorí súčasť civilného cintorína. Padlých v  SNP pripomína jednoduchá, jednostranná tabuľa, osadená na nízkom stĺpiku s textom: „Česť a sláva padlým hrdinom SNP“. Pôvodná pamätná tabuľa bola osadená na vysokom stĺpiku, ukončená päťcípou hviezdou a  mala nasledujúci text: „Česť a  sláva hrdinom, partizánom, vojakom a ilegálnym bojovníkom, ktorí padli počas SNP v boji za slobodu“. Miesto sa nachádza oproti vstupu do cintorína. Na cintoríne je pochovaných 69 známych a 6 neznámych obetí fašizmu zo Zvolena a okolia. Medzi najznámejších patrí lyžiar a priekopník turistiky Jan Bezrouk. V samostatných hroboch sú pochovaní R. Blažovský, kpt. G. Donoval, J. Štubňa, Ľ. Káčer, L. Laboda, A. Greňo, J. Greňo a iní. Literatúra: • Historické pamiatky okresu Zvolen. – Zvolen : Vlastivedné múzeum, 1985. – S. 41. • Potulky históriou mesta Zvolen. – Zvolen : Mestský úrad, 2009. – Skladačka. • Zvolen : monografia mesta. – Zvolen : Mestský úrad, 2013. – S. 343–344.

100

5.3 Symbolický cintorín SNP V priestore pred vstupom do vojenských cintorínov sa nachádza Symbolický cintorín s  pomníkom na pamiatku spoluobčanov, ktorí zahynuli v 2. svetovej vojne a v SNP. Pomník tvorí mramorová platňa, na ktorej je umiestnené súsošie predstavujúce ženu s ratolesťou držiacu padlého bojovníka. Odhalený bol v roku 1969. Autorom plastiky je akademický sochár Alfonz Groma. Priestor okolo pomníka je vydláždený benátskou dlažbou. Na múriku je umiestnený panel s  textom: „Tu zastaň pútnik, zdvihni hrdo hlavu, na križovatke našich skrvavených ciest, nes spolu s nami tohto rodu slávu, zástavu slobody čo dotýka sa hviezd“. Priestranstvo bolo vytvorené v r. 1969. Rekonštrukcia pomníka bola realizovaná v roku 2002. Literatúra: • Historické pamiatky okresu Zvolen. – Zvolen : Vlastivedné múzeum, 1985. – S. 41. • Potulky históriou mesta Zvolen. – Zvolen : Mestský úrad, 2009. – Skladačka. • Zvolen : monografia mesta. – Zvolen : Mestský úrad, 2013. – S. 343.

101

5.4 Židovský cintorín Židovský cintorín sa nachádza na Ul. T. G. Masaryka pri bývalom mestskom cintoríne, v ktorom sa pochovávalo v rokoch 1906– 1967. Súčasťou židovského cintorína bol dom smútku. Domy smútku mali ceremoniálnu halu, obradné priestory a miesta na postavenie pohrebného voza. Náhrobky boli z mramoru, granitu a pieskovca s hebrejskými, nemeckými, slovenskými a maďarskými nápismi. Na dome smútku bola v roku 1954 umiestnená pamätná tabuľa, ktorá hovorí o tom, že v týchto priestoroch na prelome rokov 1944–1945 nacisti zavraždili 128 ľudí. Dominantou cintorína je náhrobný pomník. Na  začiatku 90-tych rokov bol cintorín v  katastrofálnom stave. Podarilo sa ho zrekonštruovať. Slávnostné otvorenie zrekonštruovaného židovského cintorína sa uskutočnilo 28. 8. 1998, kedy sa vo Zvolene na spomienkovom stretnutí zišla početná židovská komunita. Pri cintoríne bol v rokoch 2007–2010 vybudovaný Park ušľachtilých duší.

102

Náhrobný pomník židovským občanom mesta Zvolen Miesto: Židovský cintorín Náhrobný pomník pri spoločnom hrobe židovských občanov mesta Zvolen zavraždených v 2. svetovej vojne na prelome rokov 1944 a  1945 pozostáva zo šiestich plôch s  jemnou ornamentáciou podľa šiestich masových hrobov. Po vojne exhumovali 140 tiel. Náhrobník bol obnovený v roku 1997. Na pamätníku je nápis: „Kameň zo steny kričí mocným žalostným krikom: Človeče pamätaj a  nezabúdaj, že miesto, kde stojíš je miesto mučedníkov. Najukrutnejší nepriatelia Izraela a  kultúrneho sveta zrútili dom. Takmer celý dom Izraela v  Európe. V  tomto cintoríne tiež hromadne zavraždili mužov, ženy a deti, ktorí sa prehrešili len tým, že verili v jedného boha a v jeho Toru, vo večné prikázania skutočnej demokracie, ktoré varovali človeka: Nevraždiť! Večná česť pamiatke martýrov“!

103

Pamätné tabule obetiam holokaustu zo Zvolena 1939 – 1945 Miesto: Židovský cintorín

Na múre židovského cintorína vo Zvolene postupne pribúdajú tabule s menami obetí holokaustu. Zo Zvolena bolo do koncentračných táborov deportovaných 730 Židov. Pamätná tabuľa obetiam fašizmu Miesto: Židovský cintorín Odhalenie: 1954 Čierna mramorová tabuľa pri vchode do židovského cintorína je venovaná obetiam zavraždeným fašistami. Pôvodne bola umiestnená na  budove domu smútku vo vstupnom priestore do pôvodného židovského cintorína. Odhalená bola v  roku 1954 pri 10. výročí SNP. Text tabule hovorí o tom, že práve na tomto mieste v novembri a  decembri 1944 a  v  januári a  fe104

bruári 1945 povraždili fašistickí okupanti spolu 128 ilegálnych pracovníkov, partizánov, povstaleckých vojakov a rasovo prenasledovaných. Literatúra: • Historické pamiatky okresu Zvolen. – Zvolen : Vlastivedné múzeum, 1985. – S. 39 – 40. • Park ušľachtilých duší. – Bratislava : Izraelská obchodná komora na Slovensku, 2007– 2010. – 4 zv. • Potulky históriou mesta Zvolen. – Zvolen : Mestský úrad, 2009. – Skladačka. • Sliacky, Jozef: Kameň zo steny kričí mocným žalostným krikom... In: Nový Vpred Žurnál. – Roč. 7, č. 35 (1. 9. 1998), s. 2. • Sliacky, Jozef: Uctili si pamiatku šesť miliónov obetí holokaustu. In: Nový Vpred Žurnál. – Roč. 8, č. 42 (19. 10. 1999), s. 2. • (ša): Úcta i memento. In: Zvolenské noviny. – Roč. 7, č. 35 (2. 9. 1998), s. 1,2. • Tandlich, Tomáš: Židovská komunita vo zvolenskom regióne. In: Zvolen 1243 – 2008 : zborník príspevkov z vedeckých konferencií. – Zvolen : Mesto Zvolen, 2008. – S. 99 – 101. • Zvolen : monografia mesta. – Zvolen : Mestský úrad, 2013. – S. 241 – 243.

105

Pamätná tabuľa Alici Gingold Miesto: Židovský cintorín Odhalenie: 1999 Na zvolenskom Židovskom cintoríne odhalili 10. októbra 1999 pamätnú tabuľu Američanke Alici Gingold. V  tento deň sa za účasti významných predstaviteľov židovských náboženských obcí konala na cintoríne smútočná tryzna za obete holokaustu počas druhej svetovej vojny. Židovský cintorín vo Zvolene je jedným zo svedectiev barbarstva nacizmu a  fašizmu. Po vojne cintorín postupne chátral. Až po roku 1989 bol zrekonštruovaný a pribudli nové tabule. Alice Gingold pôsobila vo Zvolene v  rámci misie Mierových zborov. Na jej podnet bola zorganizovaná peňažná zbierka na obnovu cintorína aj v Spojených štátoch amerických. Osobne sa v roku 1998 zúčastnila slávnostného otvorenia zrekonštruovaného cintorína. Literatúra: • Gajdoš, Milan: Američanke Alici Gingold odhalili na Židovskom cintoríne pamätnú tabuľu. In: Zvolenské noviny. – Roč. 8, č. 41 (1999), s. 5. • (r): Alice Gingold, na ktorej podnet v USA organizovali zbierku na obnovu zvolenského židovského cintorína, nám všetkým želá salom, teda pokoj a súdržnosť. In: Zvolenské noviny. – Roč. 7, č. 36 (8. 9. 1998), s. 6.

106

Pamätná tabuľa obetiam 1. svetovej vojny Miesto: Židovský cintorín Odhalenie: 1935 Pamätná tabuľa je venovaná siedmim židovským vojakom padlým v  1. svetovej vojne. Boli to Šimon Reiss, Ladislav Lindner, Ludevit Rimai, Gustav Syrovy, Albin Szécsi, Max Klein a Pavel Biedermann. Pamätnú tabuľu odhalili 28. 10. 1935 a pôvodne umiestnili v  priestoroch synagógy. V  súčasnosti sa nachádza na  dôstojnom mieste židovského cintorína. Literatúra: • Zvolen : monografia mesta. – Zvolen : Mestský úrad, 2013. – S. 241 – 243.

107

Pamätník obetiam rómskeho holokaustu Miesto: Židovský cintorín Odhalenie: 2006 Pamätník obetiam rómskeho holokaustu bol odhalený na Židovskom cintoríne vo Zvolene na Medzinárodný deň Rómov 8. 4. 2006. Práve na  mieste, kde stojí pamätník, zavraždili nacisti obyvateľov Zvolena a  okolitých dedín, medzi ktorými boli rómske rodiny a  pochovali ich do  masových hrobov. Pamätník má tvar kamenného bloku so zamrežovaným otvorom vo vrchnej časti. Otvor symbolizuje nádej na prežitie, ktorú si obete zachovali až do  konca života. Vyrobený je zo sienitu – kameňa, ktorý sa v okolí Zvolena často vyskytuje. Autori pamätníka sú akademickí sochári Jaroslava a Ján Šickovci, kované prvky boli vyrobené v kováčskej dielni Róberta Riga v  Dunajskej Lužnej. Pamätník vznikol v rámci projektu Ma bisteren! (nezabudnite!). Cieľom projektu je postupne odhaliť pamätníky rómskeho holokaustu aj v ďalších mestách na Slovensku. Rómsky holokaust Obdobie druhej svetovej vojny je najtragickejšou kapitolou novodobých rómskych dejín. Norimberské rasové zákony o ríšskom občianstve a ochrane nemeckej krvi vydané v roku 1935 a na ne nadväzujúce vyhlášky klasifikovali Cigánov podobne ako Židov, černochov, telesne a mentálne postihnutých ako ľudí nečistej rasy, čo viedlo nacistov k hromadnému vyvražďovaniu týchto skupín obyvateľstva. Na území nacistickej tretej ríše boli zriadené pracovné a zberné tábory, 108

kde boli Rómovia internovaní. Odtiaľ potom odchádzali transporty do vyhladzovacích koncentračných táborov, najmä do Osvienčimu. Odhaduje sa, že počas 2. svetovej vojny zahynulo okolo 300 000 európskych Rómov. V koncentračnom tábore Osvienčim II. – Brzezinka bol zriadený špeciálny „cigánsky rodinný tábor“. Privážali tam Rómov takmer z  celej Európy. Táborovým lekárom bol dr. Josef Mengele, prezývaný „anjel smrti“, ktorý vykonával na Rómoch neľudské pokusy. Dňa 2. augusta 1944 počas jednej noci bolo do plynových komôr odvezených 2897 obyvateľov cigánskeho tábora. 2. august si európski Rómovia pripomínajú ako Pamätný deň rómskeho holokaustu. Literatúra: • Čonka, Roman: Ma bisteren! (Nezabudnite). In: Romano nevo ľil. – Roč. 15, č. 742–746 (2006), s. 5. • Ďuriš, Miro: Vraždenie sledoval zhrozený svedok. Ešteže nemlčal. In: Zvolenské noviny. – Roč. 15, č. 16 (18. 4. 2006), s. 8. • (mz): Niektorých do masového hrobu zahrabávali za živa. In: Nový Vpred Žurnál. – Roč. 15, č. 14 (11. 4. 2006), s. 2. • (zm): Na odhalenie pamätníka prišli aj zahraniční hostia. In: Zvolenské noviny. – Roč. 15, č. 15 (10. 4. 2006), s. 2.

109

6 Pamätné tabule mimo centra mesta Pamätná tabuľa Václavovi Hanuliakovi Miesto: Pustý hrad Odhalenie: 2010 Pamätná tabuľa významnému slovenskému archeológovi Václavovi Hanuliakovi bola odhalená 1. mája 2010 na  vstupnej bráne areálu Pustého hradu. Toto ocenenie bolo prejavom vďaky mesta Zvolen za  dlhoročný archeologický výskum na  Pustom hrade a  v  ďalších lokalitách Zvolena. Bronzová tabuľa pochádza z  dielne majstra Pavla Károlyho z  Kremnice, ktorý sa podieľal na tvorbe slovenských euromincí. HANULIAK, Václav – archeológ 1. 12. 1947 Jánošíková (dnes Dunajská Lužná) 23. 4. 2009 Banská Bystrica Základnú školu navštevoval v rodisku, maturoval na SVŠ v neďalekom Šamoríne. Archeológiu študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v  Bratislave. V regióne Liptova realizoval viaceré archeologické výskumy. Pracoval pri odkrývaní stredovekého hrádku na Havránku v Liptovskej Mare. Vykonával terénne výskumy hradných areálov Vígľaš, Slovenská Ľupča a Čabraď. Od roku 1992 až do konca svojho života viedol systematický archeologický výskum jedného z najrozsiahlejších zaniknutých hradov v Európe – Pustého hradu vo Zvolene. Žil v Banskej Bystrici a denne meral cestu na Pustý hrad, ktorý mu učaroval. Popri tomto výskume a priebežných konzervačných úpravách odkrytej hradnej architektúry realizoval výskumy 110

v pamiatkovej zóne mesta Zvolen. Bol zakladateľom a štatutárom občianskeho združenia Priaznivci Pustého hradu. Výsledky výskumnej činnosti publikoval v odborných domácich i zahraničných periodikách. Za dlhoročnú činnosť pri archeologickom výskume histórie Zvolena a okolia mu mesto Zvolen udelilo Cenu mesta, Cenu primátora a v roku 2005 aj Čestné občianstvo mesta Zvolen. Zomrel náhle po ťažkej chorobe, no navždy zostane v srdciach Zvolenčanov. Literatúra: • Mázor, Martin: Vaško, bez Teba bude Pustý hrad pustejší. In: Zvolenské noviny. – Roč. 18, č. 17 (27. 4. 2009), s. 5. • Mázor, Martin: Odhalia pamätnú tabuľu. In: Zvolenské noviny. – Roč. 19, č. 17 (26. 4. 2010), s. 3. • (mm): Pamätná tabuľa pre Václava Hanuliaka. In: Zvolenské noviny. – Roč. 19, č. 15 (12. 4. 2010), s. 6. • Mázorová, Zdenka: Pamätná tabuľa V. Hanuliaka. In: Zvolenské noviny. – Roč. 19, č. 18 (3. 5. 2010), s. 2.

111

Autokaplnka sv. Krištofa Miesto: Stráže pri Zvolene Odhalenie: 2006 Prvá autokaplnka na Slovensku bola slávnostne odhalená 9. septembra 2006 na Strážach nad Zvolenom. Pomenovaná je po svätom Krištofovi, patrónovi pocestných. Jej stavbu zabezpečila Slovenská únia vodičov so sídlom vo Zvolene. Autorom sošky v kaplnke je zvolenský výtvarník Ivan Kaštiel. Vznikla za podpory našich i zahraničných sponzorov. Vodiči kaplnku uvítali, pretože je dôstojným pietnym miestom, kde sa ľudia môžu zastaviť a zaspomínať na tých, čo prišli o život na cestách. K Autokaplnke sv. Krištofa na Strážach pri Zvolene pribudol 29. septembra 2012 Trávnik spomienok. Na malých podstavcoch v trávniku je umiestnených päť pamätných tabúľ s menami obetí dopravných nehôd. Tabuľu s  menom aj fotografiou tu má jedna z  najvýraznejších osobností slovenskej politiky Alexander Dubček, ktorý zomrel na následky automobilovej nehody. Na ďalších tabuliach sú uvedené mená Zvolenčana Petra Pavlendu, ktorého zrazilo auto cestou z práce a profesionálnej záchranárky Lucie Bakovej, ktorá zomrela pri nehode cestou do práce. Ďalšie dve tabule patria známym autokrosovým pretekárom. Karol Šedivý prišiel o  život, keď do  jeho dodávky narazil kamión. Pretekár Štefan Potúček zišiel s autom mimo cestu a narazil do stromu. Kaplnka so soškou sv. Krištofa, patróna pútnikov je dôstojným a  kultivovaným miestom spomienok na  všetkých, ktorých smrť zastihla v  cestnej premávke. S  Trávnikom spomienok ide o  ojedinelý spomienkový komplex na Slovensku.

112

Literatúra: • (krš) : Slovensko má prvú autokaplnku. In: Pravda. – Roč. 16, č. 209 (11. 9. 2006), s. 4. • Mojžišová, Ľubica: Autokaplnku doplnil Trávnik spomienok : pietne miesto je zatiaľ jediné na Slovensku. In: MY Zvolenskopodpolianske noviny. – Roč. 20, č. 39 (2. 10. 2012), s. 2. • (mw) : Prvá autokaplnka bude stáť pri Zvolene. In: Sme (Práca). – Roč. 13, č. 124 (30. 5. 2005), s. 8. • (vr) : Vodiči chcú postaviť na Strážach kaplnku sv. Krištofa. In: Zvolenské noviny. – Roč. 14, č. 24 (20. 6. 2005), s. 7.

113

Pamätník 1. čs. leteckého stíhacieho pluku Miesto: Zolná (mestská časť Zvolena) Pamätník 1. čs. leteckého stíhacieho pluku sa nachádza v  južnej časti Zolnej pri športovom letisku. Tvorí ho časť krídla lietadla a  pamätná tabuľa. Text na tabuli pripomína, že v období SNP od 17. 9. do 25. 10. 1944 tu pôsobil a vzlietal na pomoc bojujúcim jednotkám 1. čs. stíhací letecký pluk zvolenský. Pluk mal 123 mužov a 22 lietadiel Lavočkin (LA-5). Velil mu kpt. František Fajtl. 17. septembra 1944 pristálo na letisku 21 stíhacích lietadiel typu Lavočkin La-5FN a už na druhý deň po prílete, teda 18. septembra 1944, osem lavočiek zaútočilo na piešťanské letisko, ktoré bolo základňou nemeckých okupačných vojsk. Pluk uskutočnil 573 bojových vzletov, zničil pri nich 11 nepriateľských lietadiel na zemi a ďalších 9 vo vzdušných súbojoch, 77 nákladných áut, 3 delostrelecké a mínometné batérie a ďalšiu nepriateľskú bojovú techniku. Piloti pri spomínaných 573 letoch nalietali 376 operačných hodín, zničili aj 13 osobných áut, 2 tanky, 3 lokomotívy a 2 vojenské sklady. Pri týchto bojových akciách zahynuli štyria letci. 17. september je pre vojenskú leteckú obec významný, pretože sa k tomuto dátumu viaže sviatok Deň slovenského vojenského letectva. Vytvorenie tohto významného pamätného dňa sa opiera o udalosti spojené s 1. československým stíhacím leteckým plukom, ktorý sa z  vtedajšieho Sovietskeho zväzu presunul na podporu Slovenského národného povstania. Literatúra: • Gajdoš, Milan: Sviatok Zolňanov a nielen ich. In: Zvolenské noviny. – Roč. 1, č. 34 (17. 9. 1992), s. 4.

114

• Gombár, Anton: Pamätník povstaleckých letcov poznačil zub času. In: MY Zvolensko-podpolianske noviny. – Roč. 20 (52), č. 41 (16. 10. 2012), s. 11. • Halaj, Ján: Povstalecká obec Zolná časť Zvolena. – Bratislava : Odkaz, 1994. – 168 s. • Kuka, Pavel: Pamätníky slávy. In: Vpred. – Roč. 16, č. 9 (4. 3. 1975), s. 4. • Pamätník povstaleckých letcov v Zolnej. [cit.2013-09-03] Dostupné na internete:

115

7 Sochy na verejných priestranstvách Socha Živena Miesto: Námestie Slobody

Súsošie Dve ženy Miesto: Študentská ulica

Socha Dievča s miskou Miesto: priestor pred Poliklinikou Autorkou sôch je akademická sochárka Jarmila Podzimková-Mráčková, ktorá sa narodila v  roku 1928 v  Brne. Absolvovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave u  prof. Jozefa Kostku. Venovala sa sochárstvu a medailérstvu. Pôsobila v  Bratislave, vo Zvolene a v Brne. Do Zvolena prišla v roku 1960 a okrem umeleckej 116

činnosti sa venovala aj pedagogickej práci s mládežou. Založila výtvarný odbor ĽŠU a aj ho viedla. Zomrela v roku 1981 v Brne. Súsošie Pieseň Miesto: Sekier sídlisko Súsošie dvoch žien pod názvom Pieseň je od  akademickej sochárky Kláry Patakiovej. Narodila sa v  roku 1930 v  Šahách. Maturovala v  roku 1948 na  gymnáziu vo Zvolene. Jej matka sa narodila vo Zvolene. Absolvovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Venuje sa sochárstvu a v súčasnosti žije v Bratislave. Literatúra: • Kamhal, Ján: Zvolen a profe sionálne výtvarníctvo. In: Vý tvarníctvo – fotografia – film. – Roč. 7, č. 11 (1969), s. 254 – 256. • Vaníková, Viera: Zvolen : monografia k  750. výročiu obnovenia mestských práv. – Martin: Gradus, 1993. – S. 222.

117

Socha A. S. Jegorova Miesto: Nádvorná ulica – nádvorie bývalých Jegorovových kasárni Odhalenie: 1979 Socha popredného vojenského veliteľa A. S. Jegorova je umiestnená na nádvorí bývalých mestských kasární, ktoré dostali názov Jegorovove kasárne, keďže ich dve decénia používali jednotky sovietskej armády, ktorá sem prišla v dramatickom auguste 1968. Po ich odchode boli budovy prestavané a dostali nové poslanie, ale socha sa na nádvorí zachovala. Je z dielne známeho sochára Jána Kulicha. Jegorov, Alexej Semionovič – dôstojník sovietskej armády 22. 11. 1914 Andižan 14. 4. 1970 Kirovograd Počas Veľkej vlasteneckej vojny sa zúčastnil bojových akcií v  útvare ukrajinských partizánov. V  lete 1944 Ukrajinský Štáb partizánskeho hnutia vysielal na Slovensko organizátorské skupiny na pomoc povstaniu a Jegorov bol veliteľom jednej z nich. Jeho skupina sa rozrástla na niekoľkotisícovú Prvú československú partizánsku brigádu J. V. Stalina a aktívne sa zapájala do bojov počas SNP. Jegorov patril medzi najvýznamnejších a  najaktívnejších partizánskych veliteľov na Slovensku. Po vojne Slovensko viackrát navštívil. Literatúra: • Dejiny Slovenského národného povstania 1944 : encyklopédia odboja a SNP. – Bratislava : Pravda, 1985. – S. 209. • Gajdoš, Milan: Echo mena Jegorov vo Zvolene stále rezonuje. In: Zvolenské noviny. – Roč. 13, č. 38 (20. 9. 2004), s. 6. • Jablonický, J. – Kropilák, M.: Slovník slovenského národného povstania. – Bratislava : Epocha, 1970. – S. 106. 118

8 Registre Personálny register osobností pamätných tabúľ Balaša, Valentín 33–34 Blažovský, Rudolf 78–79 Ferienčík, Mikuláš Štefan 26–27 Gingold, Alice 106 Golian, Ján 69–70 Gregori (rektor)12–13 Hanuliak, Václav 110–111 Hlinka, Andrej 31–32, 58–59 Hovorka, Ján 88–89 Hronský, Jozef Cíger48–49

Milov, M. J. 93–94 Nikolai, Filip 12–13 Papánek, František 41 Priesol, Adolf 39–40, 42 Rázus, Martin 31–32, 58–60 Šnejdárek, Josef Jiří 18–19 Štúr, Ľudovít 22–23, 43–45 Tomaník, Matúš 66

Jegorov, A. S. 118

Viest, Rudolf 69–71 Višňovský, Štefan 54, 90–91

Kozáček, Jozef 28, 46–47 Kuzmány, Karol 14–15

Wittmann, Ignatz 16 Wittmann, Vojtech 17

Levák, Jozef 24–25

119

Register autorov pamätníkov a pamätných tabúľ Abonyi, Peter 52 Berák, Ladislav 58 Bódi, Ladislav 31, 46 Buda, Mikuláš 96 Faško, Igor 62 Filo, Ján 48 Furdík, Samuel 43 Gertli, Ivan 93 Groma, Alfonz 101 Guldan, Fero 24 Hučko, J. 90 Kalmus, Peter 52 Károly, Pavel 110 Kaštiel, Ivan 112 Kožuško, Peter 40 Kulich, Ján 6, 44, 48 Lacko, Jozef 6, 44 Macho, Palo 51 Miškovič, Ján 10 Patakiová, Klára 117 Podzimková-Mráčková, Jarmila 116–117 Pospíšil, Jozef 22 Stadrucker, Gustáv 8 Šicko, Ján 108 Šicková, Jaroslava 108 Škandík, Ivan 38 Toman, Róbert 58 Valach, Peter 18 120

Obsah 1 Úvod.............................................................................................. 3 2 Námestia........................................................................................ 5 2.1 Námestie SNP......................................................................... 5 Pamätník SNP (Valaška)......................................................... 6 Pomník padlým vojakom sovietskej armády.......................... 8 Pamätná tabuľa k 750. výročiu obnovenia mestských privilégií mestu Zvolen......................................................... 10 Pamätná tabuľa umučeným evanjelikom.............................. 12 Pamätná tabuľa Karolovi Kuzmánymu................................ 14 Pamätná tabuľa Ignácovi a Vojtechovi Wittmannovcom..... 16 Pamätná tabuľa Josefovi Šnejdárekovi................................. 18 Pamätná tabuľa sídla revolučných národných výborov........ 20 Pamätná tabuľa Ľudovítovi Štúrovi...................................... 22 Pamätná tabuľa Jozefovi Levákovi...................................... 24 Pamätná tabuľa Mikulášovi Štefanovi Ferienčíkovi............ 26 Pamätná tabuľa Jozefovi Kozáčekovi.................................. 28 Pamätná tabuľa prestavby veže kostola................................ 30 Pamätná tabuľa Zvolenského manifestu............................... 31 Pamätná tabuľa Valentínovi Balašovi................................... 33 Pamätná tabuľa sídla II. partizánskej brigády Za oslobodenie Slovanov..................................................... 35 2.2 Námestie slobody................................................................. 37 Pamätník obetiam komunizmu............................................. 38 3 Parky............................................................................................ 39 3.1 Park prof. Adolfa Priesola.................................................... 39 Pamätník Technickej univerzity........................................... 40 3.2 Park Ľudovíta Štúra.............................................................. 43 Pamätník Ľudovíta Štúra...................................................... 44 Busta Jozefa Kozáčeka......................................................... 46 Busta Jozefa Cígera Hronského............................................ 48

121

3.3 Park ušľachtilých duší.......................................................... 50 Obelisk nádeje...................................................................... 51 Cesta pokory......................................................................... 52 3.4 Park Štefana Višňovského.................................................... 54 Pamätník SNP – pancierový vlak......................................... 55 Pamätník železničiarom........................................................ 57 Pamätník Zvolenského manifestu......................................... 58 3.5 Park zabudnutých susedov................................................... 61 Pamätník Plačúca fontána..................................................... 62 4 Ulice............................................................................................. 63 4.1 Divadelná ulica..................................................................... 63 Pamätná tabuľa osvetovej činnosti v čase SNP.................... 63 Pamätná tabuľa povstaleckej tlače........................................ 64 4.2 Ulica Dukelských hrdinov.................................................... 66 Pamätná tabuľa Matúšovi Tomaníkovi................................. 66 4.3 Ulica Janka Jesenského........................................................ 67 Pamätník padlých železničiarov........................................... 67 4.4 Ulica J. Jiskru....................................................................... 69 Pamätník generálom J. Golianovi a R. Viestovi................... 69 Pamätná tabuľa sídla Samostatného partizánskeho oddielu S. Nógrádyho........................................................... 72 4.5 Ulica J. Kozáčeka................................................................. 74 Pamätná tabuľa sídla štábu ľudovej milície......................... 74 Pamätná tabuľa Židovskej náboženskej obce vo Zvolene.... 76 Pamätná tabuľa Rudolfovi Blažovskému............................. 78 4.6 Môťovská cesta..................................................................... 80 Pamätník stavby pancierových vlakov................................. 80 Pamätník obetiam fašizmu ČSD – Výhrevne Zvolen........... 82 Pamätná tabuľa posádkam pancierových vlakov................. 83 Pamätná tabuľa robotníkom, ktorí vyrobili pancierové vlaky..................................................................................... 84 4.7 Ulica T. G. Masaryka............................................................ 85 Pamätná tabuľa sídla vojenskej a partizánskej nemocnice... 86 Pamätná tabuľa akademikovi Jánovi Hovorkovi.................. 88

122

Busta Štefana Višňovského.................................................. 90 Pamätná tabuľa obetiam 2. svetovej vojny........................... 92 4.8 Trhová ulica.......................................................................... 93 Pamätná tabuľa M. J. Milovovi............................................ 93 5 Cintoríny...................................................................................... 95 5.1 Ústredné vojenské cintoríny sovietskej a rumunskej armády.................................................................................. 95 Pomník sovietskej armády na Cintoríne padlých vojakov sovietskej armády................................................... 96 Pomník rumunskej armády na Cintoríne padlých vojakov rumunskej armády.................................................. 98 5.2 Cintorín padlých v SNP...................................................... 100 5.3 Symbolický cintorín SNP................................................... 101 5.4 Židovský cintorín................................................................ 102 Náhrobný pomník židovským občanom mesta Zvolen...... 103 Pamätné tabule obetiam holokaustu zo Zvolena................ 104 Pamätná tabuľa obetiam fašizmu........................................ 104 Pamätná tabuľa Alici Gingold............................................ 106 Pamätná tabuľa obetiam 1. svetovej vojny......................... 107 Pamätník obetiam rómskeho holokaustu............................ 108 6 Pamätné tabule mimo centra mesta........................................... 110 Pamätná tabuľa Václavovi Hanuliakovi.................................... 110 Autokaplnka sv. Krištofa........................................................... 112 Pamätník 1. čs. leteckého stíhacieho pluku............................... 114 7 Sochy na verejných priestranstvách........................................... 116 Socha Živena............................................................................. 116 Súsošie Dve ženy....................................................................... 116 Socha Dievča s miskou.............................................................. 116 Súsošie Pieseň............................................................................ 117 Socha Jegorova.......................................................................... 118 8 Registre...................................................................................... 119

123

Pamätníky a pamätné tabule mesta Zvolen Autor: Mgr. Elena Matisková Zodpovedný redaktor: Ing. Milota Torňošová Fotografie: Ing. Andrej Matisko Ing. Andrej Matisko Návrh obálky: Vydavateľ: Krajská knižnica Ľ. Štúra, Zvolen www.kskls.sk Rok vydania: 2013 Náklad: 100 ks Tlač a grafická úprava: Vydavateľstvo TU vo Zvolene www.tuzvo.sk Text neprešiel jazykovou úpravou.

ISBN 978-80-85136-50-0 EAN 9788085136500

ISBN 978-80-85136-50-0

9 788085 13650 0