Milan Olekšák, Monika Gálffyová

Táto publikácia je vydaná v rámci projektu č. WTSL.01.02.00-00-126/08 s názvom „Ochrana ohrozených vtáčích druhov Západných Karpát“, ktorý je realizovaný v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007 - 2013.

Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko Bratislava 2012

Milan Olekšák, Monika Gálffyová


Publikácia je spolufinancovaná Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007-2013

Príručka pre krúžkovateľa Autori: © Milan Olekšák, Monika Gálffyová Fotografie na obálke: Miroslav Fulín, Monika Gálffyová, Milan Olekšák, Ján Svetlík Odborní recenzenti: P rof. RNDr. Alfréd Trnka, PhD., RNDr. Dušan Karaska, RNDr. Vladimír Slobodník, CSc., Štefan Benko Foto: Zdeno Bekeš (103), Štefan Danko (14), Miroslav Dravecký (11, 26, 27, 33, 156), Marko Fábry (157), Júlia Ferleťáková (2, 3), Miroslav Fulín (38, 39, 43, 45, 46, 59, 60, 64, 68, 69, 71, 72, 77, 80, 81, 82, 83, 85, 86, 87, 88, 89, 90, 91, 98, 99, 158), Monika Gálffyová (41, 42, 48, 73, 74, 94, 95, 96, 97, 100, 101, 104, 105, 115, 122 až 140), Matúš Gonšor (8, 61), Ján Gúgh (12), Stanislav Harvančík (1), Rudo Jureček (112), Štefan Jusko (18, 20), Miroslav Lehocký (35), Jozef Mihók (37), Alžbeta Nagyová (49, 65, 66, 67), Milan Olekšák (5, 6, 7, 9, 10, 13, 15, 16, 17, 19, 22, 23, 24, 25, 28, 29, 30, 31, 32, 34, 36, 44, 47, 50, 51, 52, 54, 55, 56, 57, 58, 62, 63, 70, 75, 76, 78, 79, 84, 92, 93, 102, 106, 107, 108, 110, 111, 113, 114, 116, 117, 118, 119, 120, 121, 141 až150, 153, 154, 155, 159, 160), Peter Pjenčák (4, 53, 151), Roman Slobodník (21, 109) Náklad: 500 kusov Grafická úprava: Ján Svetlík – DUDOK Vydavateľ: Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko Rok vydania: 2012 ISBN 978-80-89526-09-3 Poďakovanie: Autori ďakujú za cenné rady, postrehy, podklady a konzultácie k jednotlivým častiam príručky Štefanovi Benkovi, Miroslavovi Draveckému, Markovi Fábrimu, Miroslavovi Fulínovi, Stanislavovi Harvančíkovi, Dušanovi Karaskovi, Richardovi Kvetkovi, Petrovi Pjenčákovi, Romanovi Slobodníkovi, Jánovi Svetlíkovi. Odporúčaná citácia: Olekšák, M, Gálffyová, M., 2012: Príručka krúžkovateľa. Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Bratislava, 98 pp.

Príručka pre krúžkovateľa Milan Olekšák, Monika Gálffyová

Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Bratislava 2012 Publikácia je spolufinancovaná Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007-2013

Obsah

4

Príhovor �� 6

1.

Úvod do krúžkovania �� 8 1.1 Čo je to krúžkovanie vtákov? �� 8 1.2 História �� 8 1.3 Ciele krúžkovania �� 10 1.4 Inštitucionálne zabezpečenie �� 10

2. Značenie vtákov �� 2.1 Spôsoby označovania vtákov �� 2.1.1 Ornitologický krúžok �� 2.1.2 Farebný krúžok �� 2.1.3 Krídlová značka �� 2.1.4 Krčný golier �� 2.1.5 Zobáková značka �� 2.1.6 Značenie úpravou operenia �� 2.1.7 Mikročip �� 2.2. Zariadenia na sledovanie pohybu (telemetria, geolokátory) ��

11 11 11 13 14 14 15 15 15 15

3. Metódy odchytu a značenia vtákov �� 3.1. Odchyt a značenie mláďat �� 3.1.1 Značenie voľne sa pohybujúcich mláďat �� 3.1.2 Značenie mláďat v otvorených hniezdach a búdkach �� 3.1.3 Značenie mláďat v norách �� 3.1.4 Značenie mláďat dravcov a sov �� 3.1.5 Značenie mláďat druhov hniezdiacich v kolóniach �� 3.2. Odchyt a značenie letuschopných jedincov �� 3.2.1 Vrše �� 3.2.2 Sklopky �� 3.2.3 Pasce typu Helgoland �� 3.2.4 Nárazové siete �� 3.2.5 Strniskové (sklopné) siete �� 3.2.6 Iné druhy pascí �� 3.2.7 Odchyt priamo do ruky �� 3.3. Modifikácie metód odchytu a špecifické postupy �� 3.3.1 Odchyt chrapkáča poľného �� 3.3.2 Odchyt vtákov do nárazových sietí na nocoviskách �� 3.3.3 Odchyt bahniakov do nárazových sietí �� 3.3.4 Odchyt dravcov a sov do nárazových sietí �� 3.3.5 Odchyt na svetlo �� 3.3.6 Použitie vábičov �� 3.3.7 Použitie reprodukovaných nahrávok ��

16 16 16 16 18 19 21 23 23 24 25 26 27 28 28 28 28 30 31 31 32 33 33

| Pr í r u č k a p re k r úžkovateľa | O bsah

4. Terénna práca krúžkovateľa �� 4.1. Inštalácia nárazových sietí �� 4.1.1 Napínacie tyče �� 4.1.2 Kotviace šnúry �� 4.1.3 Sťahovanie sietí �� 4.1.4 Elevátor �� 4.2 Priebeh odchytu vtákov počas dňa �� 4.3 Vyberanie vtákov z nárazovej siete �� 4.4 Držanie �� 4.5 Prenos a uloženie odchytených vtákov �� 4.6 Postup pri označovaní ornitologickým krúžkom �� 4.7 Zápis údajov �� 4.7.1 Povinné údaje �� 4.7.2 Nepovinné údaje �� 4.7.3 Údaje o kontrolovaných vtákoch (retrapoch) �� 4.7.4 Biometrické údaje �� 4.7.5 Hniezdna holina �� 4.7.6 Tuk �� 4.7.7 Prsné svalstvo �� 4.8 Hygiena ��

36 36 38 40 40 42 43 44 46 47 50 52 53 54 54 55 60 62 63 63

5. Odchyt vzácnych druhov �� 64 6.

Programy systematického značkovania �� 6.1 CES �� 6.2 RAS �� 6.3. Ornitologické stacionáre �� 6.3. Programy doplnkového značenia ��

65 65 66 66 67

7. Spracovanie a archivácia údajov �� 70 8.

Krúžkovanie a legislatíva �� 8.1 Ochrana prírody a krajiny �� 8.2 Poľovníctvo �� 8.3 Kto sa môže stať krúžkovateľom �� 8.4 Vnútorné organizačné predpisy upravujúce krúžkovateľskú činnosť ��

71 71 72 72 72

9. Krúžkovanie vtákov a verejnosť �� 73 10. Prílohy �� 10.1 Pravidlá značkovania vtáctva SOS/BirdLifeSlovensko �� 10.2 Pokyny na používanie krúžkov SOS/BirdLifeSlovensko �� 10.3 Výnimka MŽP SR na vykonávanie krúžkovateľskej činnosti �� 10.4 Druhy podliehajúce hláseniu alebo registrácii Faunistickej komisii SOS/BirdLifeSlovensko ��

74 74 77 85 92

11. Použitá literatúra �� 95 12. Odporúčaná literatúra �� 96

O bsah | Príručk a pre k rúžkovateľa |

5

Príhovor

Krúžkovanie vtáctva má v Európe dlhú tradíciu a v podmienkach bývalého Československa pomerne silné zázemie a bohatú históriu. Ako mladého začínajúceho ornitológa ma uchvacovalo značkovanie vtáctva, o ktorom som sa ako ornitologický samouk dozvedal z tlače, rozhlasových a najmä televíznych relácií, ktoré sa výnimočne objavovali v našich hromadných oznamovacích prostriedkoch. Až počas vysokoškolských štúdií sa mi podarilo reálne stretnúť s vtedajšími známymi ornitológmi, ktorí sa venovali tejto výskumnej metóde. Zo všetkých ma najviac pri krúžkovaní vtáctva ovplyvnil piešťanský krúžkovateľ Viliam Kubán, ktorého sme volali „ujko Kubán“. On mi dával rady, on mi zabezpečil prvé odchytové zariadenie - vršu i ornitologické siete, známe „japonky“. Informácie o problematike krúžkovania vtáctva bolo možné získať aj na známych aktívoch krúžkovateľov, ktoré sa v osemdesiatych rokoch minulého storočia konali v juhomoravských Ledniciach. Literatúry v tejto oblasti bolo však žalostne málo. Vtedajšia „železná opona“ takmer hermeticky izolovala ornitológov od „západnej“ literatúry a v značnej miere aj od „bratských“ komunistických krajín. Azda najvýznamnejšími dostupnými prácami s problematikou odchytu a krúžkovania vtáctva bola v predajniach zahraničnej literatúry dostupná trilógia Hansa Buba „Vogelfang und Vogelberingug“ a „Markierungsmethoden für Vögel“ od autorov Hans Bub, Hans Oelke. Pre širokú verejnosť jazykovo dostupnej literatúry bolo veľmi málo. Nepravidelne sa objavovali kratšie články najmä v časopisoch „Zprávy České společnosti ornitologické“ a „Zprávy Moravského ornitologického sdružení“. Najvýznamnejším metodickým dielom v tejto oblasti bola brožúrka od Milana Zárubu „Metodika kroužkování a získávání některých dat v ornitologii“ vydaná v roku 1974. Základné údaje o krúžkovaní vtáctva bolo možné nájsť v dvoch vydaniach „Ornitologické příručky“ od Zděnka Obhlídala. Údaje metodického charakteru sa objavovali aj v usmerneniach Kroužkovací stanice pri Národnom múzeu v Prahe. Čas plynul a veda sa posúvala ďalej. Žiaľ, v našich podmienkach sa tieto trendy zásadne neprejavili v nástupe metodických publikácií tak potrebných pre progres značkovania vtáctva. Nežná revolúcia a následné demokratizačné procesy umožnili rozvinúť kontakty so zahraničím, čo v spojitosti s rozvojom informačných technológií a internetu umožnilo gigantický rozmach vo všetkých oblastiach. Doslova hyperinflácia informácií umožňuje jazykovo vybaveným osobám získavať poznatky z ktoréhokoľvek kúta našej planéty. Limitom v ich získavaní sa tak stal najmä čas a niekedy aj peniaze. S osamostatnením Slovenska a následným vytvorením samostatnej krúžkovacej centrály u nás je potrebné vytvoriť pre krúžkovateľov vhodné podmienky na realizáciu tejto dôležitej vedeckej metódy výskumu vtáctva. Postupne sa zaviedol databázový softvér Rings na evidenciu krúžkovacích programov, systém nákupu ornitologických krúžkov, čiastočne sa profesionalizovala krúžkovacia centrála. Z Českej republiky sa získala jazykovo dostupná publikácia k určovaniu veku a pohlavia

6

| Pr í r u č k a p re k r úžkovateľa | Ú vo d

väčšiny stredoeurópskych spevavcov. V roku 2012 sa uskutočnil v poradí už 4. aktív krúžkovateľov – fórum na prezentáciu výsledkov aktivít spojených so značkovaním vtáctva. Ako som už spomínal na začiatku, fascinovala ma možnosť byť v tesnom kontakte s vtákmi a zúčastniť sa touto formou pri odhaľovaní tajomstiev vtáčieho života. Uvedomujúc si potrebu usmernenia a výchovy ďalších generácií slovenských ornitológov hľadal som možnosti, ako prispieť k rozvoju tejto metódy ornitologického výskumu. Život priniesol príležitosť – Európsky fond regionálneho rozvoja a v rámci neho Program cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007 – 2013, ktorý som sa snažil využiť. V rámci tohto Programu bola Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko úspešná s projektom „Ochrana ohrozených vtáčích druhov Západných Karpát“. Ten umožnil financovanie niektorých aktivít podporujúcich rozvoj krúžkovacej činnosti na Slovensku – realizácia aktívov, nákup ornitologických krúžkov, financovanie pracovníka krúžkovacej centrály a tiež vydanie metodickej príručky pre krúžkovateľov vtáctva. Predkladaná „Príručka pre krúžkovateľa“ od mladých aktívnych slovenských krúžkovateľov v ucelenej forme predkladá základné informácie o tejto problematike. Zapĺňa tak veľkú medzeru, ktorú naša literatúra v tejto oblasti má. Okrem metodických údajov si cením aj informácie pomáhajúce minimalizovať vedľajšie účinky, ktoré tesný kontakt človeka s vtáčaťom prináša. Ďakujem autorom, že sa zhostili tejto náročnej a citlivej problematiky. Ďakujem recenzentom a všetkým tým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zaslúžili o vydanie tohto unikátneho diela. Táto útla knižočka sa nepochybne u nás stane na mnoho rokov základnou učebnicou pre všetkých, ktorí sa chcú zaoberať značkovaním vtáctva a ktorí ho budú chcieť hlbšie poznať. Verím, že takto bude významným prínosom pre rozvoj slovenskej ornitológie, výskumu a ochrany vtáctva u nás. Dušan Karaska

Ú vo d | Príručk a pre k rúžkovateľa |

7

1. Úvod do krúžkovania

1.1. Čo je to krúžkovanie vtákov?

Náš tip

Krúžkovanie je výskumná metóda založená na označovaní vtákov špeciálnymi ornitologickými krúžkami. Táto technika je jednou z najúčinnejších metód na štúdium pohybu, biológie, ekológie, správania a populačnej ekológii vtákov. Výnimočnou a populárnou ju robí predovšetkým výskum fenoménu migrácie. Označenie robí z vtáka presne identifikovateľného jedinca a umožňuje tak sledovať jeho nasledujúce životné osudy. Podstatná časť údajov je nazhromaždená hlavne vyškolenými krúžkovateľmi, ktorých motiváciou nie sú peniaze, ale možnosť pracovať s vtákmi pre vedecké účely. Ak sa chcete dozvedieť viac o výskumoch sledujúcich označené voľne žijúce zvieratá na našej planéte, kliknite na www.movebank.org

1.2. História Začiatky označovania a krúžkovania vtákov sa spájajú s otázkou, kam miznú v zime niektoré druhy vtákov. Už v 13. storočí popísal nemecký cistercián Caesarius von Heisterbach prípad, keď jedna lastovička odletela zimovať označená kúskom papyrusu s nasledujúcim nápisom: „O hyrundo ubi habitas in hyeme?“ (Ó lastovička, kde tráviš zimu?) Lastovička sa vraj na jar vrátila s odpoveďou „In Asia in domo Petri“ (V Ázii v dome Petra). Johann Leonhard Frisch pripevnil v roku 1763 lastovičkám na nohy červené bavlnené nitky. Lastovičky, ktoré sa mu na jar vrátili, mali značenie neporušené, čím jednoznačne vyvrátil Aristotelovu teóriu, že tieto vtáky trávia zimu v bahne jazier. V roku 1822 pozorovali v Nemecku bociana bieleho, ktorému trčal z tela šíp domorodcov zo západu Afriky, čo bolo prvým pevným náznakom migrácie jedincov na veľké vzdialenosti. V júli 1880 označil zas poštár v Nemecku bociana bieleho medeným štítkom s nápisom. V blízkosti obce videli tohto bociana naposledy 20. augusta a o štyri dni neskôr ho zastrelili v Katalánsku. Moderné krúžkovanie vtákov na vedecké účely tak, ako ho poznáme dnes, začalo na konci devätnásteho storočia, keď sa použili krúžky so spiatočnou adresou a jedinečným sériovým číslom. Je spojené s menom dánskeho učiteľa prírodopisu Hansa Christiana Cornelia Mortensena. H. Ch. C. Mortensen uskutočnil svoj prvý pokus s krúžkovaním v júni 1890, keď označil dva škorce obyčajné zinkovými krúžkami. Neskôr ich nahradil hliníkovými. Jeden potápač prostred-

8

| Pr í r u č k a p re k r úžkovateľa | Ú vo d do k rúžkovania

ný označený takýmto krúžkom bol neskôr zastrelený a jeho zástrel krúžkovateľovi oznámený. To Mortesena povzbudilo do ďalších pokusov. Od roku 1899 začal vtáky krúžkovať systematicky. V tomto roku okrúžkoval 165 škorcov a v nasledujúcom roku 410. Už z prvých okrúžkovaných škorcov získal dve spätné hlásenia. Jeden bol zastrelený v Nórsku, druhý v Holandsku. Do roku 1920 okrúžkoval Mortensen spolu vyše 5000 vtákov 33 druhov, z ktorých získal takmer 400 spätných hlásení. Dopisoval si s mnohými ornitológmi, v roku 1906 bol jedným zo zakladajúcich členov Dánskej ornitologickej spoločnosti. Mortensenova metóda krúžkovania vtákov sa začala používať postupne v celej Európe a na celom svete. Začiatkom 20. storočia začali v rozličných krajinách Európy vznikať samostatné krúžkovacie centrály. Po 2. Medzinárodnom ornitologickom kongrese, usporiadanom v roku 1891 v Budapešti, bola v roku 1893 založená Maďarská ornitologická centrála. Riaditeľom sa stal polyhistor a ornitológ Ottó Herman, rodák z Brezna, ktorý sa zaoberal výskumom vtáčej migrácie. Keď mu spolupracovník v roku 1908 navrhol zavedenie krúžkovania, súhlasil, a stal sa podporovateľom tejto metódy. Na území Uhorska sa prvé vtáky okrúžkovali v roku 1908 – bolo to 1064 vtákov 27 druhov. Krúžkovali sa hlavne bociany biele, čajky smejivé a lastovičky obyčajné. Počas prvého pol roka prišlo aj prvé spätné hlásenie o bocianovi bielom, ktorý bol krúžkovaný ako mláďa na hniezde a bol kontrolovaný v Južnej Afrike. Krúžkovanie vtákov prebiehalo v celom Uhorsku a teda aj na území Slovenska. Napríklad v okolí Prešova krúžkovali vtáky v zime na kŕmidle Lajos Bohrandt a Gyula Pawlas, v okolí Tovarného Béla Szeöts, v okolí Nižného Lánca a v Above krúžkoval mláďatá lastovičiek a bocianov Gyula Thóbiás. V roku 1926 bola založená Československá ornitologická spoločnosť. Krúžkovacia stanica Československej ornitologickej spoločnosti začala rozvíjať svoju činnosť v spolupráci s Národným múzeom v Prahe od roku 1934. Zastrešovala krúžkovanie vtákov aj na území Slovenska. Jej vedúcim bol Dr. Josef Jirsík. Chod stanice úspešne rozvinul a udržal aj počas strastiplných rokov vojny jej druhý vedúci, Ing. Otta Kadlec. Záujem o ornitológiu a krúžkovanie vtákov bol na Slovensku menší ako v Čechách, no postupne narastal i tu počet krúžkovateľov aj okrúžkovaných vtákov. Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 koordinovala pražská krúžkovacia centrála túto činnosť naďalej aj na území Slovenska. Slovenskí krúžkovatelia, členovia Slovenskej ornitologickej spoločnosti, však intenzívne diskutovali o založení vlastnej národnej centrály. V roku 2001 SOS schválila výrobu slovenských krúžkov, kedy sa okrúžkovali i prvé vtáky slovenskými krúžkami, a prijala rozhodnutie používať od 1.1.2002 výlučne slovenské krúžky. Od roku 2006, po zlúčení Slovenskej ornitologickej spoločnosti a Spoločnosti na ochranu vtáctva na Slovensku, organizačne zastrešuje krúžkovanie Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko. Prvý okrúžkovaný vták Slovakia D001 sokol sťahovavý (Falco peregrinus), pull 12.5.2001 Kamenec pod Vtáčnikom, Ladislav Šnírer Prvé hlásenie slovenského krúžkovanca zo zahraničia Slovakia C118 orol krikľavý (Aquila pomarina), pull 20.07.2001Podbieľ, Tvrdošín, Dušan Karaska 27.10.2001 Mbala, Zambia, zastrelený, 6634 km

Obr. 1. Prvé krúžkovanie slovenskými krúžkami. Laco Šnírer, pohorie Vtáčnik

Ú vo d do k rúžkovania | Príručk a pre k rúžkovateľa |

9

1.3 Ciele krúžkovania Hlavným cieľom krúžkovania vtákov bol pôvodne výskum vtáčej migrácie. Aj keď v súčasnosti sa migrácia študuje aj inými metódami (napríklad sledovaním pohybu pomocou telemetrie, sledovaním letiacich kŕdľov pomocou radarov), výsledky získané krúžkovaním nám poskytujú cenné informácie o zimoviskách a hniezdiskách, načasovaní migrácie, jej trase, zastávkach používaných počas nej ako aj o jej rýchlosti. Využitím krúžkovania však získavame údaje aj o veľkosti jednotlivých populácií, fidelite, filopatrii, úspešnosti hniezdenia, medziročnom prežívaní mláďat a dospelých, priemernej a maximálnej dĺžke života jedincov. Odchyt a krúžkovanie prispieva tiež k poznaniu druhového zloženia ornitocenóz hlavne v období migrácie, kedy je zaznamenanie mnohých druhov inými metódami problematické. Odchyt s cieľom krúžkovania umožňuje tiež získať biometrické údaje jedincov a odber vzoriek biologického materiálu, prípadne parazitov, vírusov či baktérií vtákov.

1.4 Inštitucionálne zabezpečenie Takmer 4 milióny označených vtákov ročne v Európe, tisíce krúžkovateľov a pohyb vtákov na viacerých kontinentoch vyžadujú precíznu organizáciu, zber a výmenu informácií. Na národnej úrovni to zabezpečujú národné krúžkovacie centrály, v každom štáte zvyčajne jedna. Účinnú spoluprácu medzi nimi zabezpečuje nadnárodná organizácia EURING. EURING je združenie európskych krúžkovacích centrál. Jeho cieľom je podporovať a rozvíjať:  v edeckú a administratívnu spoluprácu medzi národnými krúžkovacími centrálami,  r ozvoj a zachovanie vysokej úrovne krúžkovania pre vedecké účely,  v yužitie údajov pre manažment a účinnú ochranu vtáctva,  v ýmenu informácií medzi národnými centrálami. Adresa: EURING – The European Union for Bird Ringing c/o British Trust for Ornithology The Nunnery, Thetford, Norfolk, IP24 2PU, United Kingdom www.euring.org Adresa slovenskej krúžkovacej centrály: Krúžkovacia centrála SOS/BirdLife Slovensko Dlhá 3, 971 01 Prievidza [email protected] www.vtaky.sk

10

| Pr í r u č k a p re k rúžkovateľa | Ú vo d do k rúžkovania

2. Značenie vtákov

2.1. Spôsoby označovania vtákov Dohodou všetkých národných krúžkovacích centrál vznikol manuál, ktorý štandardizuje používanie a znaky na ornitologických krúžkoch. Všetky ostatné spôsoby značkovania sa po predchádzajúcom súhlase národnej centrály používajú ako doplnkové označenie k ornitologickému krúžku.

2.1.1. Ornitologický krúžok Je to nezameniteľná značka s jedinečným kódom. Zvyčajne je delený a vyrobený z hliníka, zliatiny hliníka, horčíka a mangánu alebo z ocele. Na vonkajšom obvode krúžku sú povinné údaje: názov centrály a alfanumerický kód (alebo len číslicový). Krúžky majú zvyčajne farbu prirodzenú pre materiál z ktorého sú vyrobené. Zvlášť pri väčších druhoch vtákov sa pre zvýšenie možnosti odčítania môže krúžok zafarbiť eloxovaním alebo zvýraznením kódu. Slovenská krúžkovacia centrála používa od svojho vzniku na ornitologickom krúžku označenie N.Museum Bratislava Slovakia na väčších typoch a N.Museum Slovakia na malých typoch krúžkov. Od roku 2012 sú v obehu krúžky s jednoduchým označením Slovakia. Používa sa alfanumerický kód, pričom prvý alebo prvý a druhý znak sú písmená (typ krúžku) a za nimi nasleduje päť alebo šesťčíslie.

Obr. 2. Detaily krúžku slovenskej krúžkovacej centrály

Značenie vtákov | Príručk a pre k rúžkovateľa |

11

Obr. 3. Typy krúžkov používané na Slovensku, 2010

Obr. 4. Krúžok typu ELZA. Vyrobený z plastu, hexagonálny. Používa sa od roku 2011 špeciálne na označovanie bocianov bielych

12

| Pr í r u č k a p re k rúžkovateľa | Značenie vtákov

Obr. 5. Ornitologický krúžok zvýraznený eloxovaním. Kadáver orla kráľovského, po 5 rokoch od krúžkovania

2.1.2. Farebný krúžok Vyrába sa z rôznych materiálov, najčastejšie z plastu. Je nositeľom alfanumerických kódov alebo ich kombinácií. Niekedy sa používajú viaceré kombinácie farebných krúžkov na jednom jedincovi bez kódovania. Keďže počet farieb a čísiel je obmedzený, použitie farebných krúžkov sa riadi striktnými pravidlami.

Obr. 6. Farebné krúžky výrazne zvyšujú pravdepodobnosť odčítania. Labuť veľká, rezervácia Elmley, Veľká Británia

Obr. 7. Farebné krúžky sú vždy iba doplnkom k ornitologickému krúžku. Farebný program bieloruskej centrály pre orla hrubozobého

Obr. 8. Farebné krúžky často ľahko odčítame bežnou optikou. Vodnár potočný, rieka Orava

Obr. 9. Použitie doplnkového značenia vyžaduje precíznu medzinárodnú koordináciu. Farebné krúžky pre programy orla krikľavého v rôznych krajinách

Obr. 10. Farebná dvojkombinácia krúžkov pre orliaka morského, príklad z Estónska


13

2.1.3 Krídlová značka Tento spôsob značenia patrí medzi invazívne a uplatňuje sa najčastejšie u veľkých druhov dravcov, brodivcov a kačíc. Vyrába sa z plastu, umiestňuje sa na jedno alebo obe krídla prepichnutím kože naťahovača lietacej blany. Opäť sa používa kombinácia farieb, čísel alebo písmen.

Obr. 11. Mláďatá haje červenej

2.1.4 Krčný golier Vyrobený je z plastu a umiestňuje sa na krk. V našich podmienkach sa používa pri označovaní husí a labutí.

Obr. 12. Hus bieločelá

14

| Pr í r u č k a p re k rúžkovateľa | Značenie vtákov

2.1.5 Zobáková značka

Ide o plastovú značku, ktorá sa cez nozdry upevňuje na zobák kačicovitých vtákov.

2.1.6 Značenie úpravou operenia

Ide o metódu použiteľnú v obmedzenom rozsahu a špecifických prípadoch. Odchyteným jedincom na letkách odstránime časť zástavíc a vytvoríme tým „okno“ v krídle vtáka. Ďalšou možnosťou je „odfarbiť“ letku alebo kormidlové pero peroxidom vodíka alebo farbou. Výhodou metódy je rýchla identifikácia jedinca počas letu aj na veľkú vzdialenosť. Nevýhodou dočasnosť - do doby výmeny operenia. V Európe sa používa na dočasné individuálne značenie dravých vtákov.

Obr. 13. Vystrihnuté tzv. „okno“ na lakťových letkách orla krikľavého

Obr. 14. Úprava operenia je vhodná aj pri vypúšťaní rehabilitovaných jedincov, ak chceme sledovať ich pohyb v nasledujúcich dňoch v ich teritóriu

2.1.7 Mikročip.

Ide o elektronické zariadenie s prijímacou a vysielacou anténou a diódovou matricou so zabudovaným kódom. Mikročip sa umiestňuje pod kožu najčastejšie v oblasti krku alebo sa zabuduje do krúžku. Na jeho odčítanie potrebujeme čítacie zariadenie. Odčítanie kódu je bezkontaktné. Odčítanie takto značených jedincov je možné napr. na hniezdach alebo krmoviskách so zabudovanou čítačkou.

2.2. Zariadenia na sledovanie pohybu (telemetria, geolokátory) Na sledovanie pohybu jedincov sa používajú technické zariadenia, ktoré umožňujú sledovať a rekonštruovať pohyb jedincov v priestore a čase. Ide o zariadenia, ktoré nie sú nezameniteľným označením. Umiestňujú sa na telo vtáka alebo jeho časť a majú obmedzenú životnosť. Telemetria – umožňuje diaľkový prenos údajov. Na sledovanie na krátke (lokálne) vzdialenosti sa viac využíva rádiová telemetria, na medzikontinentálne satelitná GPS lokalizácia. Na telo vtáka (chrbát, nohu, chvostové perá) je potrebné umiestniť vysielač. Metóda je vhodná pre väčšie druhy vtákov, jedinca stačí odchytiť len raz. Geolokátory – sú zariadenia s dostatočnou kapacitou, ktoré vďaka solárnemu článku ukladajú údaje o východe a západe slnka. Z týchto údajov sa potom cez dĺžku dňa určí zemepisná poloha a zrekonštruuje sa trasa pohybu jedinca. Po roku 2010 prudko vzrástlo využitie týchto zariadení na sledovanie vtáčej migrácie a lokalizácie zimovísk aj u menších druhov vtákov vďaka zníženiu hmotnosti umiestneného zariadenia až na 0,5 g. Využitie má u druhov s vysokou vernosťou (fidelitou) k miestu odchytu/hniezdisku. Opakovaný odchyt jedinca je tu nevyhnutnosťou.


15

3. Metódy odchytu a značenia vtákov 3.1. Odchyt a značenie mláďat Metóda sa v našich podmienkach najčastejšie používa pri označovaní ešte nelietajúcich mláďat dravcov, sov, brodivcov a spevavcov hniezdiacich v búdkach. Metóda je časovo veľmi náročná a vyžaduje si detailné načasovanie s ohľadom na vývoj mláďat v hniezde. Je potrebné si uvedomiť, že umiestnenie krúžku/značky je možné často len v krátkom časovom intervale počas pobytu mláďat v hniezde. Pri skorej návšteve hniezda nie je možné umiestniť krúžok na nedorastený behák, naopak pri oneskorenej návšteve stresované mláďatá predčasne opúšťajú hniezdo. Vhodné je mláďatá krúžkovať na hniezdach v popoludňajších hodinách, kedy sú už nakŕmené.

3.1.1 Značenie voľne sa pohybujúcich mláďat Ide o mláďatá nekŕmivých druhov, predovšetkým bahniakov (napr. cíbik chochlatý), ktorých mláďatá môžeme voľne odchytiť na zemi.

3.1.2 Značenie mláďat v otvorených hniezdach a búdkach Túto metódu môžeme použiť pri označovaní mláďat druhov, ktoré majú dostupné hniezda a nehrozí riziko ich poškodenia. Postupujeme nasledovne: n ajskôr vizuálne alebo akusticky (pri dutinových hniezdičoch) skontrolujeme vhodnosť mláďat na krúžkovanie, pri otvorených hniezdach z bezpečnej vzdialenosti,  v šetky mláďatá opatrne povyberáme a uložíme do pripraveného pláteného vrecúška alebo poukladáme na rozprestretú látku na zem, p o osadení krúžku na nohu sa presvedčíme, či neprejde cez intertarzálny alebo sponkový kĺb p o označení ich vložíme späť do hniezda, pri otvorených hniezdach tak, aby hlavičky smerovali do stredu hniezda, p ri otvorených hniezdach sa presvedčíme, či mláďatá nemajú snahu opustiť hniezdo,  v prípade, že majú mláďatá reflex opustiť hniezdo, použijeme kúsok látky priviazanej na šnúrke, hniezdo látkou prikryjeme a vzdialime sa. Keď sa mláďatá ukľudnia, šnúrkou opatrne snímeme látku z hniezda.

16

| Pr í r u č k a p re k rúžkovateľa | Metó dy o dchytu a značenia vtákov

Obr. 15. Vizuálna kontrola hniezda strakoša obyčajného

Obr. 16. Pri spevavcoch s otvorenými hniezdami je najvhodnejší deň na krúžkovanie tesne pred otvorením pošiev na letkách. Strakoš červenohlavý, Dobrodža, Rumunsko

Obr. 17. Prvý deň otvorené pošvy letiek. Trsteniarik malý, Hrhovské rybníky

Obr. 18. Vyberanie mláďat muchárika bielokrkého z búdky. Peter Pjenčák, Slánske vrchy

Obr. 19. Mláďatá lastovičky obyčajnej pred krúžkovaním

Obr. 20. Mláďatá muchárika bielokrkého po okrúžkovaní

Metó dy o dchytu a značenia vtákov | Príručk a pre k rúžkovateľa |

17

Obr.  21. Mláďa červienky obyčajnej s ornitologickým krúžkom, Prievidza

Obr.  22. Pri bocianoch bielych je niekedy potrebné použiť hák na pritiahnutie mláďaťa. Kunova Teplica, Slovenský kras

3.1.3 Značenie mláďat v norách Prichádza do úvahy vtedy, ak vieme mláďatá vybrať z nory bez jej poškodenia. Vhodnou pomôckou je upravená lyžica na vhodne dlhom ramene a nevyhnutnosťou kvalitné svetlo, ktorým nasvietime noru.

Obr. 23. Radovan Václav sa pripravuje na vybratie a krúžkovanie mláďat krakle belasej hniezdiacej v nore. Almeria, Španielsko

18


3.1.4 Značenie mláďat dravcov a sov Označovanie mláďat na hniezdach je pri niektorých druhoch niekedy jedinou dostupnou možnosťou (orol skalný, orol kráľovský, výr skalný). Umiestnenie hniezd býva často špecifické (skalné steny, vysoké stromy, výškové budovy, elektrické stĺpy, povaly) a často si vyžaduje špeciálnu prípravu a výbavu. Pri hniezdach umiestnených na skalných stenách a stromoch je potrebné mať absolvovaný kurz práce vo výškach. Mláďatá označujeme buď priamo na hniezde, alebo ich vložíme do plátenného vrecúška (batoha) a označíme ich na zemi. Pri odoberaní biometrických údajov alebo vzoriek z mláďat dravcov odporúčame mláďa položiť na chrbát a zafixovať nohy probanom. Pri niektorých hniezdach pre asynchrónne hniezdenie a väčší počet mláďat (plamienka driemavá, kaňa močiarna) nie je možné označiť všetky mláďatá počas jednej kontroly, ale je potrebné vykonať aj druhú kontrolu hniezda a doznačiť dorastajúce mláďatá.

Obr. 24. Pri skalných aj stromových hniezdach je vhodné vopred vizuálne overiť stav na hniezde. Obhliadka hniezda hadiara krátkoprstého, okolie Kyjeva, Ukrajina

Obr. 25. Kompletná výstroj lezca. Dodržiavať bezpečnostné pravidlá je nevyhnutnosť

Obr. 26. Lezecká technika bez použitia lana, istenie je zabezpečené dvoma istiacimi lanami. Lezec schádza po kmeni hore aj nadol k hniezdu kršiaka rybára, Estónsko

Obr. 27. Modifikácia techniky pri použití lana pri zostupe. Lano si lezec ťahá za sebou k hniezdu. Cesta od hniezda dole je tak rýchlejšia a menej namáhavá


19

Obr. 28. Lezecká technika s použitím šplhadla (žumar). Lezec lezie k hniezdu hore aj dole po lane

Obr. 29. Vystrelenie pomocného lanka cez hniezdny strom zariadením BIGshot

Obr. 30. Závažie sa nahradí lanom, ktoré sa pretiahne cez strom pomocným lankom

Obr. 31. K hniezdam na skalných stenách sa najlepšie dostaneme použitím metódy zlaňovania. Zádielská tiesňava, Slovenský kras

Obr. 32. Jozef Mihók s ochrannou maskou na hlave lezie k hniezdu sovy dlhochvostej. Silická planina, Slovenský kras

Obr. 33. Krúžkovateľ prichádza k hniezdu orla skalného. Volovské vrchy

20


Obr. 34. Pri odoberaní biologických vzoriek je niekedy potrebné mláďa transportovať na zem

Obr. 35. Nohy orla hrubozobého fixované probanom. Mokrade rieky Pripjať, Bielorusko

Obr. 36. Mláďatá kane močiarnej fixované otočením na chrbát. Perínske rybníky

Obr. 37. Mláďatá dravcov sú vhodné na krúžkovanie, pokiaľ majú na hlave páperie. Hniezdo orliaka morského, Slovenský kras

3.1.5 Značenie mláďat druhov hniezdiacich v kolóniach Brodivce - dostupné sú hniezda umiestnené v pobrežných porastoch alebo na nízkych kroch. Mláďatá volaviek majú tendenciu z hniezda vyskočiť, preto je veľmi dôležité načasovanie. V prípade kolónie s väčším počtom hniezd je potrebné z brehu zistiť ich počet a rozloženie. Hniezda sú od seba vzdialené pár metrov až niekoľko desiatok metrov. Volavky hniezdia asynchrónne, preto je do veľkej kolónie možné vstúpiť iba raz, keď majú najskôr hniezdiace páry mláďatá vhodné na krúžkovanie. Napríklad na lokalite Hrhovské rybníky, kde hniezdi v trsti každoročne 15 až 30 párov volaviek popolavých takto označíme približne len polovicu mláďat, zvyšok tvoria veľmi malé mláďatá alebo vajíčka. Pri takejto kolónii je potrebné, aby boli prítomné minimálne dve, maximálne však tri osoby. Postupujeme od jedného konca kolónie k druhému. Pri príchode ku hniezdu mláďatá prikryjeme látkou (prípadne postačí i tričko). V prípade, že mláďa vyskočí z hniezda je potrebné ho vrátiť späť. Prikryté mláďatá sa ukľudnia a môžeme ich označiť. Stačí, ak spod látky vytiahneme iba nohy mláďat. Po okrúžkovaní mláďat sa vzdialime od hniezda a šnúrkou (napríklad lavínovou šnúrou) pripevnenou k látke ju pomaly stiahneme z hniezda. Pokračujeme pri ďalšom hniezde. V prípade málopočetných kolónií a jednotlivých hniezd je možné sa k hniezdam vrátiť, ak sa vieme vyhnúť hniezdam s veľkými mláďatami.


21

Obr. 38. Prikrytie mláďat volavky popolavej. Hrhovské rybníky

Obr. 39. Krúžkovanie fixovaných mláďat volaviek je pohodlné a bezpečné

Čajkovité a rybáre – hniezdia jednotlivo, častejšie však v kolóniách, často medzidruhovo zmiešaných na tečúcich i stojatých vodách. V prípade tečúcich vôd je rizikom útek mláďat z hniezdneho ostrova a jeho unesenie prúdom mimo hniezdnu lokalitu. Hniezdne kolónie čajky smejivej, čajky sivej, čajky čiernohlavej a rybára riečneho. Adultné jedince agresívne obhajujú svoje hniezda a ich bezprostredné okolie nielen voči iným dospelým čajkám, ale napádajú aj cudzie mláďatá čajok a rybárov pokiaľ sa dostanú do ich teritória. Ich mláďatá sa po vyliahnutí v prvých dňoch zdržiavajú na hniezde, neskôr sa voľne pohybujú v okolí hniezda. Mláďatá je nutné krúžkovať na mieste, nie zozbierať. Do kolónie vstupujeme len raz, keď majú najskôr hniezdiace páry mláďatá vhodné na krúžkovanie, t.j. pokiaľ ešte neopúšťajú hniezdo a nesnažia sa utiecť. Každá neskoršia návšteva kolónie vedie k vyrušeniu a úteku mláďat, čo v dôsledku agresivity dospelých jedincov vedie k stratám, keď sú mláďatá zabíjané dospelými jedincami. Pri veľkých kolóniách odporúčame prácu vo viacčlennom tíme. Prechádzame kolóniu z jedného konca k druhému spoločne, dospelé čajky pred nami vzlietajú a hneď za nami dosadajú k svojim hniezdam. Rybáre riečne, ktoré hniezdia neskôr ako čajky smejivé, v zmiešaných kolóniách s čajkami nekrúžkujeme. Hniezdne kolónie čajky žltonohej, čajky bielohlavej. Staršie mláďatá je možné aj zozbierať a po označení vypustiť na hniezdnej lokalite. Odporúčané časovanie krúžkovania mláďat: Potápka chochlatá (Podiceps cristatus): krúžkovanie je možné od 10. dňa života, do 10. dňa použiť len krídlové značky. Volavka popolavá (Ardea cinerea):18. – 25. deň od vyliahnutia. Bocian biely (Ciconia ciconia): optimálne 16 - 30 jún. Kačicovité (Anatidae): krídlové značky je možné použiť od vyliahnutia, krúžky až po preperení z prachového peria. Sokol myšiar (Falco tinnunculuss): od 8 dňa, väčšie mláďatá treba niečím zakryť, aby neopustili hniezdo. Hrabavce (Galliformes): krídlové značky nepoužiť pred 5. dňom, krúžkovať až oveľa neskôr. Lyska čierna (Fulica atra), sliepočka vodná (Gallinula chloropus) – od 6 dňa možné krídlové značky, krúžky až neskôr. Kulíkovité, šabliarkovité (Charadriidae, Pluvialidae, Recurvirostridae): mláďatá môžu byť krúžkované, akonáhle po vyliahnutí uschnú. Čajka smejivá (Chroicocephalus ridibundus), čajka čiernohlavá (Ichthyaetus melanocephalus): krúžkovanie mláďat 1. – 4. deň života. Čajka žltonohá (Larus michahellis), čajka bielohlavá (Larus cachinnans): krúžkovanie mláďat od 8 dňa. Rybár riečny (Sterna hirundo): od prvého dňa, iba v samostatných kolóniách. Holubovité (Columbidae): 8.-10. deň, ale dať pozor, lebo môžu vyskočiť z hniezda. Kukučka obyčajná (Cuculus canorus): nie je citlivá, môže sa okrúžkovať, až dokedy sedí na hniezde. Najlepšie 14. a 15. deň, keď už má dorastený behák. 22


Sovy (Strigiformes): krúžkovanie možné, odkedy sa objavia krídlové a chvostové krovky. Lelek lesný (Caprimulgus europaeus): na 8. deň. Dážďovník obyčajný (Apus apus): krúžkovanie možné od 15. dňa až do vyletenia. Rybárik riečny (Alcedo atthis): 10-16. deň života. Dudok chochlatý (Upupa epops): 14.-18. deň života. Žlnovité (Picidae): najlepší čas je, keď pierka začínajú vychádzať z pošiev. Krutohlav hnedý (Jynx torquilla): 8-12. deň, možné aj skôr, ale mláďatá môžu byť rôznej veľkosti a nemusíme tak okrúžkovať všetky naraz. Škovránkovité (Alaudidae): krúžkovania mláďat možné maximálne do 7. dňa. Staršie mláďatá opustia hniezdo. Lastovička obyčajná (Hirundo rustica): je možné okrúžkovať aj mláďatá takmer pred vyletením, keď sú rodičia mimo dohľad, pretože keď rodičia v okolí hniezda podráždene kričia, staršie mláďatá opustia hniezdo. Belorítka obyčajná (Delichon urbica): krúžkovanie možné takmer až do vyletenia. Ľabtušky (Anthus): 7.-8. deň. Trasochvostovité (Motacillidae): 5.-8. deň. Strakošovité (Laniidae): najlepšie 4. až 7. deň, potom vyskakujú z hniezda. Oriešok obyčajný (Troglodytes troglodytes): do 8. dňa. Vodnár potočný (Cinclus cinclus): 7-10. deň života. Vrchárka modrá (Prunella modularis): 6. – 10. deň kým hlava nie je operená. Staršie mláďatá ľahko predčasne opustia hniezdo. Trsteniarikovité (Acrocephalidae): 5. – 7. deň. Sedmohlások obyčajný (Hippolais icterina): kým pošvy letiek nie sú otvorené. Penicovité (Sylviidae): okolo 6. dňa. Keď sú už do polovice vyperené, je veľké riziko opustenia hniezda. Kolibiarikovité (Phylloscopidae): 6. – 8. deň, keď sú pošvy letiek zavreté. Muchár sivý (Muscicapa striata): 6.-8. deň. Muchárik bielokrký (Ficedula albicollis): 6.-11. deň. Pŕhľaviare (Saxicola sp.): 7.-8. deň, keď sú pošvy letiek zatvorené. Žltochvost domový (Phoenicurus ochruros): do 10. dňa. Žltochvost hôrny (Phoenicurus phoenicurus): do 12. dňa. Slávik modrák (Luscinia svecica): 9.-11. deň. Sláviky (Luscinia sp.): 5.-9. deň. Drozdovité (Turdidae): 5.-9. deň. Sýkorkovité (Paridae): okolo 6.-11. deň. Keď sú adulty chytené na hniezde, často ho opustia Brhlík obyčajný (Sitta europaea): 4.-18. deň. Strnádka obyčajná (Emberiza citrinella): 7.-8. deň, keď sú pošvy letiek zatvorené. Strnádka trstinová (Emberiza schoeniclus): 6.-10. deň. Strnádka lúčna (Emberiza calandra): 6.-9. deň, pozor na priblíženie sa k hniezdu, už v takomto veku môžu mláďatá sedieť skryto mimo neho. Pinkovité (Fringillidae): 6.-9. deň. Pozor s chytaním dospelých na hniezde, konôpky opúšťajú aj viacdňové mláďatá. Škorec obyčajný (Sturnus vulgaris): 7.-12. deň, adulty na hniezde sú citlivé na vyrušenie.

3.2. Odchyt a značenie letuschopných jedincov Vtáky, ktoré sú schopné lietať (či už sú to vyletené mláďatá alebo dospelé jedince), potrebujeme pred okrúžkovaním chytiť. Niektoré dospelé vtáky sa nechajú chytiť na hniezde, ale niektoré druhy z nich potom môžu znášku opustiť. Preto krúžkovanie dospelých vtákov na hniezde je možné z našich druhov len u muchárika bielokrkého a pôtika kapcavého. Na odchyt používame rozličné typy pascí v závislosti od cieľových druhov.


23

3.2.1 Vrše Ide o pasce, do ktorých vtáky vojdú pri zbere potravy a nenájdu z nich cestu von. Pozostávajú z kovovej alebo plastovej, prípadne drevenej konštrukcie pokrytej sieťovinou zo syntetického materiálu alebo drôteným pletivom s malými očkami. Najčastejšie sa používajú na odchyt bahniakov alebo spevavcov na krmoviskách. Veľkosť použitej vrše prispôsobíme veľkosti najväčšieho druhu, ktorý chceme chytiť. Pri jej konštrukcii dbáme na to, aby v nej neboli štrbiny alebo úzke miesta, kde by sa vták pri pokuse o únik mohol zaseknúť. Vršu pre bahniaky umiestňujeme na mieste, kde je pod ňou voda alebo viac-menej preschnutá zem. Nedávajme ju tam, kde by pod ňou bolo lepkavé, tekuté bahno – vtáky by sa zablatili a bahno by im zaschlo na operení. Keď už musíme umiestniť vršu na takéto miesto, musí byť pod stálym dohľadom a vtáky z nej vyberáme priebežne. Keď na vrše vidíme, stačí ich kontrolovať raz za 2-3 hodiny, inak aspoň raz za hodinu. Počas mesačných nocí, keď sú vtáky aktívne, je potrebné ich kontrolovať aj v noci. Zašpinené alebo mokré vtáky musíme pred vypustením očistiť a usušiť. Vrše pre odchyt spevavcov na krmoviskách je výhodné použiť za veterného počasia, kedy nie je možný odchyt do sietí. Ich výhodou je tiež ochrana odchytených vtákov pred útokmi predátorov (krahulec).

Obr. 41. Vrša na bahniaky. Ottenby, Švédsko

Obr. 42. Vrša na chriaštele. Izsák, Maďarsko

Obr. 43. Vrša na spevavce. Krmovisko v záhrade, Sabinov

Obr. 44. Vtáky z vrše vyberieme pomocou menšej klietky. Drnava

3.2.2 Sklopky Sú to pasce založené na mechanickom spustení sklápacieho zariadenia odchyteným vtákom. Existujú rôzne modely podľa veľkosti a systému sklápacieho mechanizmu. Umiestňujú sa na zem. Používajú sa na odchyt rôznych druhov spevavcov, chriašteľov, menej dravcov, ale aj bociana čierneho. Ako návnada sa môže použiť preferovaná potrava cieľového druhu. V Estónsku zriadili na lesnej čistinke malú nádržku s rybkami a pred inštalácou sklopky najskôr naučili samca bo-

24


ciana čierneho zo sledovaného hniezda chodiť si pre potravu. Pri odchyte havranov v mestskom prostredí je zas nevyhnutné sklopku veľmi dobre zamaskovať napr. lístím. Pri odchyte spevavcov (žltochvosty, skaliariky, strakoš, slávik) sú osvedčeným vnadidlom larvy múčiara obyčajného (Tenebrio molitor) nazývané aj múčne červy. Metóda si často vyžaduje neustálu vizuálnu kontrolu, po spustení pasce je potrebné ihneď odchyteného jedinca vybrať. Je vhodná pri cielenom odchyte vybraných jedincov alebo druhov a tiež tam, kde nie je možné použiť inú metódu (mestské parky, kameňolom ap.).

Náš tip

Obr. 45. Malá sklopka na spevavce

Obr. 46. Ideálne je ak sklopka splýva s podkladom

Malú sklopku môžete úspešne použiť aj pri odchyte sýkoriek na balkóne uprostred sídliska. Ak je kŕdlik dlhšie zvyknutý chodiť si pre potravu, stačí nasypať trochu slnečnice na podlahu balkóna a umiestniť pred ňu sklopku.

3.2.3 Pasce typu Helgoland Pôvodne bola zostrojená a používaná na nemeckom ostrove Helgoland. Typická pasca sa skladá z tunela z hustej sieťoviny a zbernej miestnosti alebo krabice. Tunel pozostáva z pevnej, väčšinou kovovej konštrukcie pokrytej hustou sieťovinou najčastejšie zo syntetického materiálu. Z jednej strany je otvorený a smerom ku koncu sa postupne zužuje a znižuje. Na konci je umiestnená miestnosť alebo krabica, kde sa chytené vtáky zbierajú. Pôvodné pasce používané na nemeckom ostrove Helgoland sú malé, vysoké asi 3 m, kým najväčšie, napríklad typu Rybatchy, pomenované po obci na Kurskej kose, kde sa začali používať, sú vysoké aj 20 m. Vtáky vletia do otvoreného konca pasce za potravou (vnútri pasce sa môžu nachádzať kroviny a nižšie stromy, atraktívne pre migrujúce vtáky, alebo napájadlá) alebo počas migrácie. Keď sa pasca nachádza na mieste intenzívnej dennej migrácie, vtáky do nej vlietajú automaticky. Keď je intenzita migrácie slabšia, tak sa do vzdialenejšej časti vtáky naplašia vbehnutím ľudí do pasce. V koncovej časti pasce je zberná miestnosť – komôrka alebo krabica so záklopkou, ktorú krúžkovateľ otvorí, keď vtáky vletia do koncovej časti. Jej zavretím sa vtáky uväznia v komôrke / krabici, odkiaľ sa vyberú a odnesú na miesto krúžkovania. Sieťovina, ktorá tvorí tunel, pri pasciach typu Rybatchy je pripevnená ku kovovej konštrukcii pohyblivo a je možné ju stiahnuť a v prípade nevhodného počasia (najmä silného vetra, ktorý by mohol pascu poškodiť) tak pascu zavrieť. Pasce typu Helgoland sú drahé a zraniteľné v silnom vetre, ale na niektorých lokalitách, kde prebieha silná migrácia, sú veľmi efektívnym zariadením na odchyt. V súčasnosti už existujú rôzne modifikácie tohto typu pasce. Používajú sa napríklad v pobrežných oblastiach Ruska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Švédska, vo vnútrozemí Ukrajiny a v Kazachstane. Najbližšie si ju môžete pozrieť v NP Hortobágy v Maďarsku. Sú efektívne najmä pri odchytoch králičkov, čížikov, piniek, sýkoriek. Pasce typu Rybatchy aj sov, dravcov, ďatľov a kukučiek.


25

Obr. 47. Pasca typu Helgoland. NP Hortobágy, Maďarsko

Obr. 48. Pasca typu Helgoland, Ottenby, Švédsko

3.2.4 Nárazové siete V súčasnosti sa najväčší počet vtákov odchytáva pomocou nárazových sietí. Chytáme nimi letiace vtáky – buď počas migrácie, lovu potravy, alebo iného presunu lokalitou. Obvykle sú čiernej farby, aby boli oproti tmavému pozadiu menej viditeľné. Letiaci vták, ktorý sieť nezbadá, narazí do poľa siete (od toho pomenovanie „nárazové siete“) a tá ho spomalí až zastaví. Jedinec sa zvezie do vaku, kde ostane ležať, pričom niektoré časti jeho tela prepadnú okami sieťoviny a tým paralyzujú jeho pohyb. Používajú sa v rôznych typoch biotopov v závislosti od cieľových druhov a cieľov odchytu. Nárazové siete sú najčastejšie vyrobené zo syntetických vlákien. Najpoužívanejšie sú vyrobené z nylonu, často sa tiež používajú nárazové siete vyrobené z polyesteru. Každý z týchto materiálov má svoje výhody aj nevýhody. Polyesterové siete sú veľmi jemné, zvyšujú tak počet 26


odchytených vtákov. Avšak kvôli jemnosti sa ľahko trhajú už pri odchyte väčších druhov vtákov alebo pri zachytení sa o okolitú vegetáciu. Sú tiež drahšie. Ich nespornou výhodou je, že takmer vôbec neabsorbujú vlhkosť a po daždi veľmi rýchlo preschnú. V prípade vlhkého počasia sa tak nenaťahujú a nedochádza k ich prevísaniu. Siete vyrobené z nylonu naopak, vlhkosť absorbujú, čo spôsobuje že ich schnutie trvá dlhšie a vo vlhkom počasí sa naťahujú a prevísajú. Predávajú sa s rozličnou hrúbkou vlákien sieťoviny. Siete z tenších vlákien sú pri odchyte efektívnejšie, ale opäť sa ľahšie trhajú a vtáky sa v nich viac zamotajú, takže ich vyberanie je zložitejšie. Naproti tomu siete z hrubších vlákien sú odolnejšie, vtáky sa z nich vyberajú jednoduchšie, ale sú menej efektívne. Nylonové siete sú vo všeobecnosti lacnejšie ako polyesterové, avšak ich materiál je viac degradovaný UV svetlom. Na odchyt rôzne veľkých vtáčích druhov používame siete s rôznou veľkosťou ôk. Veľkosť ôk sa môže merať viacerými spôsobmi, u nás najčastejšie používame meranie od uzla k uzlu po obvode oka siete. Na odchyt spevavcov sú najvhodnejšie siete s veľkosťou ôk 16 x 16 mm. Takouto sieťou dokážeme odchytiť všetky druhy menších spevavcov. Sú efektívne aj pri odchyte králičkov, aj keď niektoré jedince už okami preletujú. Vtáky od veľkosti drozda však z nej už často dokážu uniknúť. Na cielený odchyt väčších druhov (aj drozdov) používame preto siete s väčšími okami – napríklad 19 x 19 mm. Na odchyt bahniakov sú vhodné siete s veľkosťou ôk max. 30 x 30 mm a na odchyt dravcov a kačíc siete s veľkosťou ôk 45 – 80 mm. Na odchyt spevavcov sa u nás najčastejšie používajú siete s piatimi poliami, tzv. päťpoľové, vysoké 2,5 m. Avšak používajú aj predávajú sa aj siete s iným počtom polí. Napr. na stacionári Ottenby vo Švédsku sa používajú štvorpoľové siete vysoké približne dva metre. Dĺžku sietí volíme podľa vlastností lokality, kde ich chceme použiť. Najčastejšie sa predávajú 6, 8, 10, 12 a 15 m dlhé. Na použitie v obmedzenom priestore, napríklad dvore, záhrade, alebo v prieseku úzkeho pásu krovín a podobne, používame kratšie siete, na miestach, kde nie sme obmedzení prekážkami, dlhšie 10 – 12 metrové.

Obr. 49. Základné časti inštalovanej nárazovej siete: 1. pole, 2. vodiace lanko, 3. vak, 4. pútko, 5. tyč, 6. kotviaca šnúra, 7. kotviaci kolík

Obr. 50. Muchárik bielokrký vo vaku nárazovej siete. Stacionár Drienovec, Slovensko

3.2.5 Strniskové (sklopné) siete Používajú sa, podobne ako vrše, na odchyt vtákov zbierajúcich potravu na zemi. Oblasť, ktorá sa pri odchyte sieťovinou priklopí, musíme očistiť od všetkého, čo by vtáky mohlo zraniť alebo nejako ohroziť a viditeľne ju vyznačme. Keď sa vtáky nachádzajú v blízkosti okraja tejto oblasti a mohli by byť priklápajúcou sa sieťou zranené, sieť nesklápame. Dbáme na to, aby samotná sieťovina bola dostatočne voľná a nemohla vtáky zraniť. Počítajme s tým, že naraz môžeme takto chytiť veľký počet vtákov a majme preto pripravený dostatočný počet vrecúšok. Pred začatím vyberania sieť prikrývame plachtou, aby sa vtáky nestresovali. V praxi sa využíva hlavne pri odchyte čajok na smetiskách, na krmoviskách vo vysokohorských polohách pri odchyte pinkovitých spevavcov.


27

3.2.6 Iné druhy pascí V literatúre sú popísané aj ďalšie druhy pascí, ktoré sa v našich podmienkach veľmi nepoužívajú. Ide napr. o kockovú sieť pri odchyte dravcov (Ukrajina, Rumunsko) alebo rôzne typy odchytávacích voliér pri odchyte havranov (Česko).

3.2.7 Odchyt priamo do ruky Dutinové hniezdiče, najmä sýkorky, ale aj brhlíky a vrabce, s obľubou používajú na jeseň a v zime hniezdne búdky na nocovanie. Keď sú búdky dobre prístupné a jednoducho otvárateľné, môžeme ich pri tom odchytiť priamo do ruky a okrúžkovať. Pri spätných odchytoch tak môžeme získať cenné údaje o vernosti (fidelite) jedincov. Ešte počas dňa, pred samotnou kontrolou búdok, sa presvedčíme, či nie sú obývané napr. osami, netopiermi, plchmi. Búdky začíname kontrolovať pri zotmení, keď sú už vtáky zanocované. Postupujme čo najtichšie. Ako prvý krok rýchlo zapcháme vletový otvor búdky (napríklad papierom alebo sáčkom na vtáky). Keď je búdka zavesená vyššie, je vhodné ju zvesiť, budeme s ňou vedieť lepšie pracovať, ako keby sme mali balansovať hore na rebríku. Búdku opatrne otvoríme, ale len tak, aby sme cez otvor vedeli prepchať ruku. Keď je vzniknutá štrbina väčšia, skúsme ju niečím zakryť – druhou rukou, kúskom látky. Rukou v búdke prehmatáme dno a potom aj ostatné časti búdky. Keď je v búdke vták, bude sa pravdepodobne pokúšať uniknúť, vtedy ho opatrne zatlačíme do rohu a chytíme. Občas sa stáva, že v búdke naraz nocuje aj viac jedincov, preto hmatom vždy skontrolujme, či sa v nej nenachádza aj ďalší jedinec. Búdku celkom otvoríme, vtáka vyberieme, na mieste ho určíme, okrúžkujeme, odmeriame, zaznačíme údaje. Búdku zatvoríme, vložíme do nej cez vletový otvor okrúžkovaného jedinca a vletový otvor znovu zapcháme. Zavesíme ju spať na miesto a čo najtichšie asi minútu - dve počkáme, aby sa vták vnútri upokojil. Opatrne uvoľníme vletový otvor (vták by mal ostať vnútri) a ticho opustíme búdku. Svetlo (čelovku) používame len pri samotnom krúžkovaní a meraní, ostatné činnosti robíme v tme. Nakoľko pracujeme v tme, vo zvýšenej miere dbáme na bezpečnosť pri práci a používame vhodné pomôcky (napr. nešmykľavú obuv, prilbu). Priamo do ruky chytáme aj labute na zimných zhromaždiskách, letných zhromaždiskách počas preperovania alebo ešte nelietajúce mláďatá. Po odchytení je potrebné vtákom zafixovať krídla a nohy. Môžeme ich chytať a ukladať aj priamo do člna. Husi sa v tundre odchytávajú na letných zhromaždiskách počas preperovania. Zaľahnuté vtáky vo vegetácii sa pozbierajú do pripravených vriec, dôležité je postupovať v tichosti. Vyplašené husi nie je možné dobehnúť. Počas preperovania vodných kačíc je vhodné si postaviť nízke siete do vody tak, aby časť siete bola pod vodou a vtáky postupne nahnať do takto pripravenej pasce. Na stacionári Ottenby vo Švédsku sa do ruky chytali aj morské vtáky (čajky, rybáre, hvizdáky, bernikly) nocujúce na skalnatých výbežkoch v mori za silnej víchrice. Vtáky sa nasvietili silným svetlom a zozbierali priamo rukami.

3.3. Modifikácie metód odchytu a špecifické postupy 3.3.1 Odchyt chrapkáča poľného Pri odchyte sa využíva výrazný hlasový prejav samca a jeho silné teritoriálne správanie voči inému spievajúcemu samcovi. Odchyt prebieha v nočných hodinách za tmy. Ak pracujeme v neznámom teréne, je vhodné si ho prejsť a zmapovať vyhovujúce biotopy a možné prekážky (ploty, remízky) počas dňa. Na odchyt potrebujeme nepremokavé oblečenie (vlhké lúky, rosa), prehrávač s nahrávkou hlasu samca, svietidlo a rybársky podberák. Ideálna práca je vo dvojici. Po akustickej lokalizácii volajúceho samca určíme smer a postupujeme vo dvojici za sebou smerom k samcovi. Pohybujeme sa čo najtichšie aby sme nevzbudili jeho pozornosť. Prvý z dvojice svieti svietidlom,

28


po priblížení sa k samcovi na cca. 15 metrov vyberie na zemi vhodný priestor k odchytu. Dôležité je odhadnúť „správnu“ vzdialenosť. Ak prídete príliš blízko, samec odletí. Nohou alebo rukami udupeme vegetáciu tak, aby bolo možné bezpečne podberákom prikryť chrapkáča. Vydupaná plôška by mala mať minimálne rozmery veľkosti podberáka. Po príprave plôšky dáme rukou pokyn druhému z dvojice, ktorý má na starosti „ozvučenie“. Ten pustí nahrávku samca „soka“ z prehrávača. Prvý z dvojice zamieri svetelný lúč (najlepšie z čelovky, máme voľné obe ruky) smerom na chrapkáča a sleduje jeho reakciu. Samec po zaregistrovaní „soka“ vo svojej blízkosti postupuje vegetáciou smerom k nahrávke. Jeho pohyb detailne sledujeme pohybujúcimi sa steblami vegetácie. Je výhodné ho sledovať kľačiac kolenačky. Keď vystrčí hlavu na pripravenú plôšku, prikryjeme ho podberákom . Čo je potrebné ešte vedieť  s amce sa niekedy ozývajú z vyvýšených miest alebo aj z kríkov  a k ste od samca príliš ďaleko, má tendenciu skrátiť si cestu letom a často preletí nevhodným smerom  a k ste vo svahu, postupujte k nemu po vrstevnici, alebo ho prinúťte ísť do kopca. Dole kopcom často radšej letí ako kráča.  a k samec radšej lieta ako kráča, odchyťte ho do siete n edajte sa odradiť ani dvoma - troma neúspešnými pokusmi, niekedy to vyjde na štvrtýkrát  s ú samce, ktoré zmĺknu a viac sa neozvú

Obr. 51. Krúžkovanie odchyteného chrapkáča, Volovské vrchy


29

3.3.2 Odchyt vtákov do nárazových sietí na nocoviskách Pri odchyte využívame koncentráciu väčšieho počtu jedincov, ktoré sa zhromažďujú na prenocovanie. Nocoviská vtáky zväčša využívajú pravidelne a dlhodobo. Výnimočné postavenie má z tohto hľadiska biotop trste (Phragmites sp.). V podmáčaných trstinových zárastoch pravidelne nocujú škorce, lastovičky, brehule, trasochvosty, zelienky, konôpky. Pred samotným nocovaním sa vtáky často najskôr zhromažďujú na vhodných miestach v okolí (elektrické drôty, koruny najvyšších stromov) alebo vo vzduchu (lastovičky). Ak ide o rozľahlé lokality s porastmi trste, vtáky môžu v priebehu sezóny miesto nocovania meniť. Najskôr zosadnú na nocovanie škorce, potom trasochvosty a ako posledné lastovičky a brehule. Pri odchyte je potrebná kvalitná technická výbava, predovšetkým svietidlá a nepremokavá obuv. Pred prvým odchytom na lokalite je vhodné vopred odpozorovať konkrétne miesta nocovania a počet nocujúcich jedincov. Podľa toho volíme odchytové línie a dĺžku sietí. Vtáky je možné naviesť k odchytovej línii reprodukovanou nahrávkou. Pracujeme za tmy, odchytené jedince preto na noc uložíme do plátených vrecúšok alebo ich vypúšťame za tmy.

Obr. 52. Odchytová línia na nocovisku lastovičiek v poraste trste. Stacionár Sumony, Maďarsko

Obr. 53. Odchytené lastovičky na nocovisku, Nižný Hrabovec

30

Obr. 54. Krúžkovanie lastovičiek z večerného odchytu, Perínske rybníky


3.3.3 Odchyt bahniakov do nárazových sietí Používame nízke dvojpoľové siete so stredne veľkými okami (napr. 30 x 30 mm). Siete inštalujeme na vhodné miesta pred zotmením, najčastejšie na rozhranie plytkej vody a brehu, okraje ostrovčekov s nízkou vegetáciou. Odchyt prebieha v noci, až do neskorého rána. V bieloruskom Turove používali počas jesennej migrácie na prilákanie nahrávku močiarnice mekotavej, kalužiaka červenonohého, kalužiaka močiarneho a hvizdáka veľkého. Zdroj zvuku bol umiestnený v strede odchytovej línie.

Obr. 55. Inštalácia sietí pred nočným odchytom. Stacionár Turov, Bielorusko

Obr. 56. Odchytená močiarnica tichá, Perínske rybníky

3.3.4 Odchyt dravcov a sov do nárazových sietí V našich podmienkach ide o najbežnejšiu metódu odchytu. Používa sa dvoj až štvorpoľová nárazová sieť s priemermi ôk okolo 70 mm. Na pútka siete je vhodné nadstaviť bežne dostupnú galantérsku gumu, ktorá výborne stlmí náraz dravca do siete. K sieti dravce a sovy vábime. Na sovy použijeme buď imitáciu zvukov drobných hlodavcov (napr. trením polystyrénu o sklo), alebo atrapu výra. Pri odchyte dravcov je najvhodnejšia atrapa výra. Ako atrapu môžeme zvoliť dermoplastický preparát, odliatok z purpeny, alebo si vyrobíme atrapu z textilu. Dravce a sovy môžeme odchytávať v blízkosti hniezd, pri nocoviskách, zimoviskách (napr. myšiarky močiarne), alebo na ich loviskách.

Obr. 57. Juvenil kane sivej vo vaku siete. Stacionár Drienovec, Slovensko

Obr. 58. Sieť je vhodné inštalovať oproti tmavému pozadiu. Stacionár Drienovec, Slovensko


31

Obr. 59. Demoplastický preparát

Obr. 60. Atrapa z purpeny

3.3.5 Odchyt na svetlo Metóda sa používa pri odchyte nočných migrantov, najčastejšie na horských sedlách alebo hrebeňoch. Kľúčovým faktorom je správny výber lokality. Ideálne je horské sedlo otvorené v smere migrácie. K odchytu je potrebný reflektor, zdroj elektrickej energie a nárazové siete. Na prilákanie vtákov k sieťam sa používa svetlo reflektora (2 kW halogénka), ktorým svietime proti ťahu. Za reflektor umiestnime nárazové siete. V Českej republike na Červenohorskom sedle používajú napríklad sústavu sietí v tvare U, v Orlických horách za reflektorom elevátor (pozri kap.4.1.4.). Ak vtáky preletujúce horský hrebeň vletia do hmly alebo oblačnosti, letia za svetlom. Vletia do svetelného kužeľa a často zosadajú v okolí. Dynamika nočnej migrácie má svoje zákonitosti, pričom vrchol dosahuje po pol noci a štvrtou hodinou rannou. Na odchyt nie sú vhodné jasné bezoblačné noci.

Obr. 61. Červenohorské sedlo, Hrubý Jeseník, Česko

32


3.3.6 Použitie vábičov V minulosti to bol tradičný spôsob odchytu voľne žijúcich vtákov na chov v klietkach. Využíva sa vták držaný v klietke – volavec resp. vábič, ktorý hlasovými prejavmi – vábením/volaním „stiahne“ a prinúti zosadnúť cieľové druhy do blízkosti sietí. Použitie vábičov je vhodné na tie druhy, ktoré sa bežne nepohybujú v blízkosti sietí, alebo tiahnu vysoko. Efektívne tak môžeme odchytiť predovšetkým migrujúce kŕdle čížikov, čečetiek, krivonosov, glezgov, hýľov. Vábiče sa využívali aj pri odchyte fúzatiek trstinových, červenákov karmínových, ľabtušiek. V súčasnosti je možné využiť namiesto vábičov reprodukované nahrávky.

3.3.7 Použitie reprodukovaných nahrávok Použitie nahrávok zvukových prejavov vtákov pri krúžkovaní zažíva v súčasnosti renesanciu spôsobenú aj rozšírením cenovo prístupných a ľahko prenosných zariadení na prehrávanie zvuku. Funguje na princípe vábenia jedincov na prehrávaný zvukový prejav (volanie alebo spev). Tento spôsob odchytu má niekoľko výhod: u možňuje odchytiť zriedkavé druhy, ktoré je iným spôsobom odchytiť problematické u možňuje cielene odchytiť určité druhy, dokonca jedince  je možné odchytiť dostatočne vysoký počet jedincov na štatistické vyhodnocovanie biometrických údajov u možňuje odchytiť veľký počet jedincov naraz použitím relatívne malého množstva odchytových zariadení  j eho použitie je možné štandardizovať Použitie nahrávok pri odchyte sa osvedčilo hlavne v období migrácie a zimovania a pri odchyte druhov nocujúcich v trstine. Pri použití spevu teritoriálnych druhov v hniezdnom období však musíme byť zvlášť obozretní, nakoľko odchytom môžeme narušiť samotný priebeh hniezdenia. Použime ho preto len v minimálnej možnej miere potrebnej na odchyt vybraných jedincov, napríklad pri programe RAS (pozri kap. 6.2.) alebo pri cielenom odchyte chrapkáča poľného. Použitie nahrávok zvukových prejavov v programe CES (pozri kap. 6.1.) je zakázané. Pri použití nahrávok musíme byť väčšinou pripravení na odchyt veľkého množstva (niekoľko 100 jedincov) vtákov. Toto platí hlavne pri odchyte nocujúcich lastovičiek, trasochvostov žltých a pri rannom a podvečernom odchyte migrujúcich druhov. Pri takýchto odchytoch musí byť dôsledná logistická a organizačná príprava. Odchyt na zvukový prejav druhov nocujúcich v trstinách sa osvedčil hlavne na odchyt lastovičiek a trasochvostov žltých. Použijeme nahrávku spevu týchto druhov. Siete nainštalujeme v prieseku trstiny tak, aby sa spodné vaky siete ani pri veľkej záťaži nedotkli hladiny vody, vhodné je podoprieť spodné vodiace lanko siete. Musíme byť pripravení na odchyt a následné okrúžkovanie aj niekoľko sto jedincov. Nahrávku spustíme približne dve hodiny pred zotmením. Krátko pred večerným zletom a zanocovaním vtákov je dobré spraviť rýchlu kontrolu sietí a povyberať jedince ostatných druhov. Po zanocovaní lastovičiek (príp. iného cieľového druhu), ktorý zistíme sledovaním večerného zletu jedincov a kŕdľov do trstiny a ustaním pohybu, začneme s vyberaním chytených jedincov zo sietí. Keď sa nerobia biometrické merania, je možné lastovičky krúžkovať aj na mieste (je vhodné, keď takto pracuje viac krúžkovateľov – jeden krúžkuje len mláďatá, druhý len samce, samice) a po okrúžkovaní ich priamo vypúšťať – za pár sekúnd sa pripoja k ostatným lastovičkám nocujúcim v trstine (pred pustením na pár sekúnd vypnime alebo zakryme čelovku, aby sa im zrak prispôsobil a neboli oslepené). Nakoľko nahrávka priláka do blízkosti sietí veľký počet jedincov, na druhý deň ráno sa pri vylietaní z nocoviska opäť odchytí väčší počet vtákov.


33

Pri odchyte migrujúcich jedincov spustíme nahrávku najskôr 2 hodiny pred východom slnka, najneskôr pri rannom rozťahovaní sietí za tmy. Použitie nahrávky je najefektívnejšie skoro ráno a v dopoludňajších hodinách. Na niektorých stacionároch sa používajú nahrávky od druhej polovice noci. Podobne ako pri odchyte nocujúcich druhov je potrebné dôsledná logistická a organizačná príprava.

Tab.1: Možnosti použitia nahrávok zvukových prejavov pri odchytoch Nahrávka druhu

Druh zvuku

Obdobie použitia

biotop

Regulus regulus

spev

jesenná migrácia, zimovanie

kroviny, porasty ihličnanov

Remiz pendulinus

spev

migrácia, zimovanie

trstina

Panurus biarmicus

spev


trstina

Parus sp.

spev


kroviny, porasty ihličnanov, trstina

Sylvia borin *

spev

migrácia

kroviny

Prunella modularis

spev

migrácia

kroviny

Carduelis cannabina

spev

nocovanie

kroviny, trstina

Motacilla flava

spev

nocovanie

trstina

Hirundo rustica

spev

nocovanie

trstina

Emberiza schoeniclus

spev

migrácia

trstina, ruderál

Acrocephalus schoenobaenus

spev

migrácia

trstina

Anthus sp.

spev

migrácia

otvorené priestranstvá

Tringa sp.

volanie

migrácia

nočné zhromaždiská

tok

migrácia

bahnité brehy vôd, močiare

**

Gallinago gallinago

* vhodné aj na prilákanie ostatných druhov rodu Sylvia ** vhodné na prilánie všetkých bahniakov

Technické požiadavky na prehrávanie: Technické možnosti prehrávania zvuku v teréne sú dnes už prakticky neobmedzené. Pri rozhodovaní, čo použiť, musíme zvážiť naše možnosti a nasledujúce požiadavky: d ostatočná hlasitosť zvuku m ožnosť napájania p renosnosť

Náš tip

Na ornitologickom stacionári Drienovec sa osvedčilo používanie MP3 prehrávača a prenosných reproduktorov so vstavanou batériou alebo na nabíjateľné batérie, ktoré nabíjame pomocou solárnej nabíjačky.

34

Rozsiahla zbierka zvukových prejavov vtákov je na stránke www.xeno-canto.org


Zariadenia na prehrávanie a ich výhody a nevýhody: Prehrávač

Napájanie

Výhody

Nevýhody

CD prehrávač, magnetofón

batérie

jednoduchá dostupnosť, prenosnosť vysoká hlasitosť

veľká spotreba, veľký počet použitých batérií (finančná náročnosť, odpad)

nabíjateľné batérie

autobatéria elektrická sieť

MP3 prehrávač, prenosný reproduktor s dostatočnou hlasitosťou

batérie

veľká spotreba, potreba mať pripravený veľký počet nabitých batérií alebo prístup k elektrickej sieti či inému spôsobu nabíjania dostupnosť, vysoká hlasitosť

ťažšia prenosnosť

dostupnosť, jednoduchá prenosnosť

veľký počet použitých batérií (finančná náročnosť, odpad)

ťažšia prenosnosť, riziko zásahu el. prúdom, prístup k sieti

nabíjateľné batérie

potreba mať pripravené dostatočné množstvo nabitých batérií, alebo prístup k elektrickej sieti či inému spôsobu nabíjania

vstavané batérie

potreba prístupu k elektrickej sieti či inému spôsobu nabíjania

diktafón

pozri vyššie


problémy s napájaním (pozri vyššie), možná nedostatočná hlasitosť

mobilný telefón

vstavaná batéria


potreba prístupu k elektrickej sieti či inému spôsobu nabíjania, možná nedostatočná hlasitosť

Obr. 62. Inštalovaný MP3 prehrávač Obr. 63. Využiť sa dá aj mobil a reproduktor X-mini šíriaci zvuk priestorovo na všetky strany

Obr. 64. Prehrávač je možné dobiť pomocou malého solárneho panelu priamo v teréne


35

4. Terénna práca krúžkovateľa Najčastejšou metódou odchytu vtákov u nás je odchyt do nárazových sietí. Táto metóda si vyžaduje bezprostredný kontakt s voľne žijúcimi vtákmi v ich prirodzenom prostredí, fyzickú zdatnosť a praktické zručnosti krúžkovateľa.

4.1. Inštalácia nárazových sietí Nárazové siete sú tým efektívnejšie, čím sú pre vtáky menej viditeľné. Pri ich inštalácii teda dbajme na to, aby sa za nimi nachádzalo tmavé pozadie a/alebo boli čo najväčšiu časť dňa zatienené. Nárazové siete na odchyt spevavcov sa najčastejšie používajú v krovinatých a močiarnych biotopoch, ale aj v porastoch nižších drevín (napríklad ihličnanov) či vysokých bylín. Siete inštalujme do tých častí biotopu, v ktorých sme predtým pozorovali intenzívnejší pohyb vtákov. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že najefektívnejšie sú okrajové časti porastov alebo miesta v blízkosti vodného zdroja slúžiaceho ako napájadlo alebo remízky, kde siete inštalujeme v prieseku kolmo na smer preletov vtákov. Miesta, kam chceme siete inštalovať, musíme vopred pripraviť. Vo vegetácii musíme vysekať uličky (prieseky) v potrebnej dĺžke tak, aby sa siete nezachytávali o okolitú vegetáciu ani počas vetra. Treba byť však pri tom šetrný k okolitým biotopom a nerobiť prieseky širšie, ako je potrebné – jednak tým zbytočne poškodzujeme vegetáciu, jednak zbytočne širokými priesekmi znižujeme aj počet odchytených vtákov (siete sú viac viditeľné). Snažme sa využiť prirodzené voľné priestory medzi vegetáciou, ušetríme si tým aj veľa práce. Dôležité je, aby sa siete nezachytávali o okolité rastliny, najmä tŕnisté kry, pretože sa môžu poškodiť a sťažuje sa aj samotné vyberanie vtákov. Vyčistiť treba aj priestor pod sieťami, aby sa ani spodné vaky nezachytávali o porast. Vtáky môžu byť potom v spodných vakoch prehliadané a narastá aj riziko ich predácie. Vyčistenie chodníkov od popadaných konárov a kmeňov stromov či iných prekážok, po ktorých sa budeme počas kontrol medzi sieťami pohybovať, zas výrazne zjednoduší a uľahčí jednotlivé kontroly sietí. Pri inštalácii sietí nad vodou (v pobrežných porastoch, v blízkosti napájadiel, nad vodným tokom a podobne) dbajme na to, aby siete boli inštalované v takej výške, aby sa vtáky chytené v spodnom vaku siete nedotýkali vodnej hladiny. Spodné vodiace lanko siete je vhodné pre tento prípad na niekoľkých miestach podoprieť. V prípade, že sú siete inštalované nad vodou (rybník, vodný tok), môžeme sa popri sieťach pohybovať priamo vo vode, a v tomto prípade odporúčame použiť vysoké rybárske čižmy. Je to technicky a finančne nenáročný spôsob, ale treba počítať s tým, že pohyb bude pomalší a náročnejší. Finančne a technicky náročnejšie je použiť popri sieťach sústavu lávok, ktoré výrazne skrátia čas a uľahčia kontroly. Lávky bývajú najčastejšie zhotovené z drevených dosák dostatočnej hrúb-

36

| Pr í r u č k a p re k rúžkovateľa | Terénna práca k rúžkovatateľa

ky a šírky upevnených na nosníkoch zapustených do dna. Sú vhodné najmä tam, kde krúžkujeme pravidelne a dlhšiu dobu. Siete môžeme inštalovať jednotlivo alebo do línií, keď sú na jednej tyči napojené dve siete. Línie môžu byť rovné, alebo lomené, v tom prípade zvierajú siete napojené na jednej tyči uhol menší ako 180 °.

Obr. 65. Kotvenie samostatnej siete a siete v rovnej a lomenej línii

Obr. 66. Správne inštalovaná sieť

Obr. 67. Nesprávne inštalovaná sieť

Terénna práca k rúžkovatateľa | Príručk a pre k rúžkovateľa |

37

4.1.1 Napínacie tyče Sú nevyhnutnou pomôckou pri odchyte do nárazových sietí. Slúžia na ich exponovanie a napnutie. Siete môžu byť upevnené na tyče z rozličných materiálov. Jedinou zásadou je, že musia byť čo najhladšie, aby sa siete dali jednoducho stiahnuť a roztiahnuť a pri tejto činnosti sa nám pútka nezadrhávali. Pravdepodobne najjednoduchšie a finančne najmenej náročné je použitie drevených tyčí, napríklad lieskových palíc hrubých 3 – 4 cm a dlhých asi 3 – 3,5 m. Ich nevýhodou je, že sú neskladné a ich prenášanie je náročné. Preto je najvhodnejšie používať ich na konkrétnej lokalite aby sa nemuseli prenášať. Je možné použiť tiež tyče vyrobené z kovových materiálov, napr. hliníkových rúr, buď celistvých, alebo rozdelených na niekoľko kratších častí, čo umožní ich jednoduchšie prenášanie, z bambusu alebo plechových rúčiek na metly potiahnutých plastom a pospájaných drevenými alebo plastovými spojkami.

Obr. 68. Trojdielne duralové tyče používané na stacionári Drienovec

Drevené tyče sú z prírodného materiálu a možno ich zhotoviť priamo na mieste odchytu. V prípade, že chytáme na lokalite častejšie, môžeme ich tam aj skladovať. Používame rovné kmienky drevín s čo najmenším počtom bočných výhonkov. Ich dĺžku volíme podľa potreby. Spodný hrubší koniec tyčky upravíme do špičky aby sme ju ľahšie ukotvili v podklade. Najvhodnejšie dreviny: Lieska – dostupná drevina vo väčšine biotopov nížin a stredných polôh Slovenska, nevýhodou je krátka životnosť materiálu (2 roky). Jaseň – vhodná drevina hlavne pri exponovaní vo vlhkom alebo vodnom prostredí (životnosť 3-4 roky). Jarabina – jediná vhodná a dostupná drevina vo vysokých horských polohách, pri skladovaní v teréne životnosť nízka (2 roky). Plastové – od firmy Ecotone, výsuvné teleskopické, výška 3,46m. Veľmi praktické a skladné. Ľahká manipulácia, uskladnenie a prevoz. Obal so 4 kusmi ľahko prenesiete aj na väčšiu vzdialenosť na ramene, bicykli a pod. Nevýhodou je veľmi hrubý spodný koniec – nemožnosť ukotviť v tvrdšom podklade. Občas majú tendenciu samozloženia – neodporúčame preto pri odchytoch

38


nad vodnou hladinou! Pri teplotách okolo bodu mrazu často zamŕzajú kvapky vody na spojoch vnútri tyče, čo komplikuje demontáž. Kovové – vhodné sú hliníkové, či duralové, ideálne napr. s vonkajším priemerom 2,5 cm. Vhodné je kúpiť si menšie dĺžky a spojmi umožniť ich nadpájanie. Umožní nám to kombinovať rôzne dĺžky. Dĺžku dielov voľme tak, aby boli jednoducho skladné a dali sa pohodlne prevážať. Je možná tiež kombinácia kovového dielu s nadpojením drevenej tyčky.

Obr. 69. Detail prepojenia dvoch sietí

Obr. 70. Inštalácia siete nad vodou vyžaduje obozretnosť

Obr. 71. Bezpečnosť odporúčame zvýšiť podperou spodného vodiaceho lanka

Obr. 72. Preslučkovanie spodného vodiaceho lanka nad vodou

Obr. 73. Línia nárazových sietí na Obr. 74. Línia nárazových sietí na Obr. 75. Línia nárazových sietí na jednodielnych hliníkových tyčiach. drevených tyčiach. Stacionár Sumo- teleskopických tyčiach (firma EcotoStacionár Ócsa, Maďarsko ny, Maďarsko ne), Perínske rybníky


39

4.1.2 Kotviace šnúry Šnúry na kotvenie sietí môžu byť tiež z rôzneho materiálu. Najvhodnejšie sú lavínové šnúrky s priemerom 2 mm, pretože sú pevné a trvácne. Bežné lykové špagáty sú menej trvácne. Nakoľko sa ich vlákna po niekoľkých priväzovaniach rozchádzajú, je s nimi náročnejšia manipulácia. Sú však finančne výhodnejšie. Kotviace šnúrky upevňujeme o pevný materiál, keď sa dá, o konáre a kmene okolitých krov a stromov, keď to nie je možné, tak o kolíky pevne zatlčené do zeme. Tie môžu byť drevené, alebo napríklad kovové (napr. 200 mm klince alebo stanové kolíky). Siete môžeme stavať jednotlivo alebo do línií. Pri stavbe línií umiestňujeme na jednu tyč dve siete tak, že na ňu dávame striedavo pútko najprv z jednej siete, potom z druhej. Keď máme priesek, ktorý je dostatočne dlhý na umiestnenie viacerých sietí za sebou, stavajme siete radšej do línie. Budeme tak potrebovať menší počet tyčí a zvýšime možný počet odchytených vtákov.

Obr. 76. Lavínové šnúry

Obr. 78. Zlé kotvenie prekáža v obsluhe sietí

Obr. 77. Na hladkých tyčiach môžeme stabilitu kotvenia podporiť použitím sťahovacej pásky

4.1.3 Sťahovanie sietí Siete sa na noc spravidla sťahujú vytiahnutím spodných pútok a stiahnutím horných pútok ku kotviacej šnúre uviazanej na tyči a prehodením (zatočením) vakov okolo vodiacich laniek. Tým sa vaky zavrú a sieť sa stane viditeľnou. Nakoľko je možné (hlavne vo vetre a daždi), že sa vak previsnutím siete pootvorí, je tu možnosť náhodného chytenia vtákov. Preto ak sa v okolí ešte pohybujú vtáky takto stiahnuté siete tiež aspoň raz za 2 – 3 hodiny skontrolujeme. V prípade, že sa siete sťahujú na dlhší čas, osvedčený spôsob sťahovania sietí je nasledovný: pútka stiahneme ku kotviacej šnúre, približne v jednej tretine dĺžky siete zdvihneme horné lanko

40


siete dohora a zvyšok siete niekoľkokrát prehodíme cez zvyšné vodiace lanká, teda zatočíme do horného vaku. Sieť následne asi 10 x obtočíme horným lankom. Takto bude celá sieť zatočená do horného vaku a žiadna sieťovina nebude prevísať. Tým sa riziko neželaného odchytu vtáka zníži takmer na nulu. Pri rozťahovaní stačí potom opäť zdvihnúť horné lanko, ktoré sa odtočí zo siete a uvoľní vaky.

Obr. 79. Pútka siete stiahnuté ku kotveniu a zviazané šnúrkou

Obr. 80. Zdvihneme horné vodiaceho lanko jednou rukou, druhou obtočíme sieťovinu okolo ostatných laniek

Obr. 81. Horným vodiacim lankom obtočíme (zabalíme) všetku sieťovinu

Obr. 82. Skontrolujeme a zabezpečíme okraje siete pri kotvení

Obr. 83. Správne stiahnutá sieť zostane bezpečná aj niekoľko dní


41

4.1.4 Elevátor Niekedy je výhodné postaviť siete nad seba. Hlavne tam, kde prebieha intenzívny pohyb vtákov vo väčších výškach (vyššie ako 3 metre nad zemou). Možnosťou je postaviť tzv. elevátor, zariadenie, ktoré umožňuje pohodlne exponovať siete aj do výšky 7 metrov. Potrebujeme na to 2 tyče, ktoré ukotvíme pevne v zemi a na horných koncoch upevníme malú kladku, do ktorej navlečieme lanový výplet. Na tento výplet (slučky) pripevníme pútka sietí a lanom zároveň manipulujeme pri zdvíhaní a spúšťaní sietí. Horné konce tyčí spojíme oceľovým lankom aby sa nerozchádzali. Vhodné je nadpojené siete medzi sebou zošiť cez susediace očká, aby sa pri vetre nerozchádzali. Vtáky vyberáme z elevátora postupne, najskôr z vakov, na ktoré pohodlne dočiahneme, a potom si spúšťame jednotlivé vaky a vyberáme postupne od najspodnejších po najvrchnejšie.

Obr. 85. Detail kladky, úchyt kotvenia a spojovacieho lanka

Obr. 86. Nasunutie výpletu na nosnú tyč

Obr. 84. Elevátor, stacionár Drienovec

42

Obr. 87. Prepojenie siete na výplet


Obr. 88. Konštrukcia elevátora s vý- Obr. 89. Inštalácia sietí elevátora pletom a vykotvením

Obr. 90. Obsluha elevátora je jednoduchá a pohodlná

4.2 Priebeh odchytu vtákov počas dňa Vtáky sú najaktívnejšie skoro ráno okolo svitania a podvečer. Kvôli svetelným podmienkam sú tiež v tomto období siete najmenej viditeľné. Odchyt je preto najefektívnejší. Siete inštalujeme večer pred plánovaným dňom odchytu. Roztiahneme ich skoro ráno, približne hodinu pred východom slnka. Prvú kontrolu robíme najneskôr jednu hodinu po roztiahnutí, ale radšej o niečo skôr. Pri prvej kontrole po postavení sietí ich pravdepodobne budeme musieť dopnúť, pretože hlavne nylonové siete majú tendenciu sa hodinu - dve po inštalácii natiahnúť. Počítajme s tým, že počas prvých troch – štyroch kontrol budeme mať najväčšie počty odchytených jedincov. Siete kontrolujeme minimálne raz za hodinu, pri zhoršených poveternostných podmienkach (hrozba dažďa, teploty +25 až +30 °C, okolo 0°C) a v hniezdnom období aj častejšie, raz za 20 – 30 min. Približne okolo 11-tej hodiny začne počet odchytených vtákov klesať a opäť stúpne popoludní okolo 16-tej hodiny. Odchyt vtákov môžeme na noc celkom prerušiť stiahnutím sietí. V tomto prípade poslednú kontrolu sietí spojenú s ich stiahnutím začnime, keď sa začne stmievať a večerný pohyb vtákov už ustal. Keď nechávame siete na noc roztiahnuté, poslednú kontrolu začneme až keď sa úplne zotmie. Pri poslednej kontrole používajme v oboch prípadoch čelovku alebo iné vhodné svietidlo. Ak sú siete v noci roztiahnuté a je možnosť, že sa okolo nich budú pohybovať vtáky aktívne aj v noci, napríklad čajky či sovy, musíme ich kontrolovať aj v noci, a to minimálne raz za dve hodiny. Pri rozhodovaní, či siete na noc stiahnuť, alebo nie berme do úvahy aj prítomnosť netopierov. Najčastejšie sa chytia do sietí umiestených v krovinách, s hornou časťou siahajúcou nad okolité rastlinstvo alebo do sietí nad otvorenou vodnou hladinou. Väčšina netopierov sa bez problémov zo siete vyslobodí tak, že sa z nej vyhryzie a ich prítomnosť v sieti nám ráno prezradí len obrovská diera. Niektoré to však nedokážu a ich ranné vyberanie zo siete nemusí byť jednoduché a príjemné. Nakoľko sú možnými prenášačmi besnoty, v prípade pohryznutia vyhľadáme lekársku pomoc. Odchyt musíme vždy prerušiť stiahnutím sietí pri nevhodných poveternostných podmienkach:  s ilný vietor – riziko zadusenia vtákov v napnutých vakoch p riame slnko, vysoké teploty (nad +30 °C) – riziko prehriatia, úpalu, dehydratácie n ízke teploty (pod -10 °C ) – riziko podchladenia  s ilný dážď – riziko premočenia a podchladenia


43

V prípade, že odchyt pri teplotách nad 30 °C a pri teplotách pod 0 °C neprerušíme, musíme zabezpečiť stály dohľad sietí a chytené vtáky priebežne vyberať. V prípade, že sa vtáky v dôsledku náhleho dažďa premočili, musíme ich preložiť do suchého vrecúška, prípadne opatrne osušiť nad tepelným zdrojom a až po osušení vypustiť späť do voľnej prírody. V prípade výskytu predátora v okolí siete musíme minimalizovať riziko poranenia a zabitia vtákov buď prerušením odchytu, alebo zabezpečením nepretržitej kontroly sietí, alebo odplašením predátora. V prípade výskytu napríklad lasice alebo hranostaja často stačí, ak dočasne vytiahneme spodné vaky sietí.

4.3 Vyberanie vtákov z nárazovej siete Ako prvý a najdôležitejší krok musíme zistiť, z ktorej strany vták do siete vletel. Väčšinou je to zrejmé na prvý pohľad, ale občas je situácia zložitejšia. Keď vták vletí do siete blízko jej okraja, môže sa aj s vakom obtočiť okolo lanka na okraji siete. Keď vletí do siete veľkou rýchlosťou, môže sa prehodiť okolo vodiaceho lanka. V týchto prípadoch musíme z neho sieťovinu odstrániť po jednotlivých vrstvách v opačnom poradí, v akom sa do nich zamotal. Niektoré druhy (hlavne sýkorkovité) často okolo seba vytvoria akúsi klietku zo sieťoviny, ktorú pevne držia prstami a nie je zrejmé, z ktorej strany do siete vleteli. V takejto situácii je najlepšie vytiahnuť im nohy cez jedno z očiek, uvoľniť sieťovinu z prstov a následne hľadať „voľné bruško“ – stranu, z ktorej vleteli do siete (nohy im zatiaľ musíme stále držať, lebo sa opäť chytia siete a zamotajú). Keď už vieme, z ktorej strany jedinec vletel do siete, začneme ho z nej z tej strany vyberať. Jemne, ale pevne ho chytíme za holene, z ktorých zároveň stiahneme sieťovinu. Uvoľníme kormidlové perá. Sieťovinu potom jemne stiahneme z behákov a prstov. Ak má vták prsty zovreté, pomôže, keď mu jemne narovnáme 1. prst. Pri sťahovaní sieťoviny dávame pozor nato, aby nevytvorila okolo jedného či viacerých prstov slučku. Keď sa okolo niektorého z nich slučka vytvorí, musíme ju uvoľniť pomocou nechtov alebo konárika či špičkou nožníc. Ťahaním sieťoviny by sme ju len viac utiahli. Tiež dajme pozor, aby sme pri uvoľňovaní sieťoviny nezranili vankúšiky na prstoch, čo môže byť sprevádzané krvácaním (ak sa to stane, ranu ošetríme dezinfekčným prípravkom). Keď sú nohy uvoľnené, stiahneme sieťovinu z krídel. V prípade, že sa sieťovina zachytila za zápästným kĺbom, krídlo mierne roztiahneme, jemne podoberieme očko siete na spodnej strane krídla a pretiahneme ho cez kĺb. Ostatná sieťovina sa z krídla zošmykne. V prípade, že to nejde, pretože niektoré letky sa už prešmykli cez očko a mohlo by dôjsť k prílišnému poškodeniu letiek, pretiahneme zvyšok letiek tiež cez očko a potom ho stiahneme. U väčších druhov, ako sú drozdy a škorce, sa očko siete s rozmermi 16 x 16 mm občas zachytí na krídelku. V tomto prípade krídlo čo najviac zložíme a pritisneme k telu a očko potiahneme dozadu. Tým ho uvoľníme. Keďže očko je v tomto prípade veľmi tesné, môžeme si pomôcť jeho podobratím pomocou pinzety, špičky nožníc, konárika alebo ihlice na háčkovanie. Po uvoľnení krídel uvoľníme zvyšok tela a hlavu. Ak je hlava prestrčená cez očko jednoducho, priamo ju vytiahneme z očka. Ak sa okolo krku vytvorila zo sieťoviny slučka alebo je hlava prestrčená cez niekoľko očiek, vtáka natočíme tak, aby bol zvyšok sieťoviny na chrbtovej strane, a očká opatrne pretiahneme cez hlavu. Keď je to nevyhnutné, i po jednom. Dávame však stále pozor, aby sa vták nezačal dusiť. Keď má okolo krku sieťovinu príliš zamotanú alebo je chytený blízko vodiaceho lanka a očká nevieme dostatočne uvoľniť bez rizika škrtenia, niekoľko očiek prestrihneme. Občas sa sieťovina zachytí za šípovité ukončenia jazyka. V takomto prípade mu musíme jemne otvoriť zobák, povytiahnuť jazyk a sieťovinu jemne uvoľniť. Môžeme si pomôcť opäť pinzetou, špičkou nožníc či ihlicou na háčkovanie, steblom tvrdšej trávy alebo konárikom,. Keď vták nie je príliš zamotaný, môžeme pred tým, ako stiahneme sieťovinu z beháka a prstov, vyslobodiť krídla a zvyšok tela. Jedinec vtedy väčšinou zatrepe krídlami a vystrie prsty, ktoré tak vymotáme jednoduchým stiahnutím očiek. Vtáky začneme vyberať z jedného konca siete a postupne postupujeme po celej dĺžke siete či línie. Dávame pozor, aby sme neprehliadli ani jedince v spodných vakoch, ktoré môže zakrývať vyššia vegetácia. Tento postup môžeme porušiť, keď vidíme, že niektorému chytenému vtákovi

44


hrozí nejaké nebezpečenstvo (visí zavesený za krk, je v dosahu agresívnejšieho jedinca a podobne). Pri vyberaní dravcov a sov zo sietí postupuje podobne, ako pri vyberaní menších druhov. Ak nám to situácia dovolí, môžeme na hlavu jedinca natiahnuť plátené vrecúško bežne používané na transport spevavcov (alebo sokoliarsku čiapočku), väčšinou sa tak upokojí. Dbáme na svoju bezpečnosť, nakoľko tieto druhy dokážu ostrými pazúrmi spôsobiť hlboké rany. Pri vyberaní preto zvážme použitie vhodných rukavíc.

Obr. 92. Vyberanie zo siete si vyžaduje trochu cviku a zručnosti, ohyb krídla drozda plavého v sieťovine

Obr. 91. Fixácia hlavy glezga

Obr. 93. Jazyk drozda čierneho v sieťovine

Obr. 94. Bučiačik močiarny zachytený zobákom

Obr. 95. Detail spätných háčikov na zobáku bučiačika v sieťovine


45

Poznámky k niektorým vybraným druhom: Drozdy (Turdidae) – pri odchyte do sietí s veľkosťou ôk 16 x 16 mm sa krídlo často prevlečie cez očko a pri vyberaní sa sieťovina zachytí za krídelko alebo prvú letku, často sa zachytia za jazyk. Škorec obyčajný (Sturnus vulgaris) – pri odchyte do sietí s veľkosťou ôk 16 x 16 mm sa krídlo často prevlečie cez očko a zasekne ako pri drozdoch. Vyberanie znepríjemňujú intenzívnym škrekom. Strnádka obyčajná (Emberita citrinella) – má v pomere k telu tenké nohy. Keď ju pri vyberaní zo siete držíme za holene a začne sa trepotať a hádzať, môže si ich zlomiť alebo vykĺbiť. Preto ju pri vyberaní a iných činnostiach držme za holeň čo najmenej a keď ju tak z nejakých príčin musíme držať, držme ju aj z chrbtovej strany a fixujme krídla, aby sa nemohla trepotať. Mucháriky (Ficedula sp.), muchár sivý (Muscicapa striata), lastovička obyčajná (Hirundo rustica), belorítka obyčajná (Delichon urbica), brehuľa hnedá (Riparia riparia) – majú slabé a krátke nohy. Nedržíme ich za holeň. Strakoš obyčajný (Lanius collurio) – niektoré jedince sú schopné prepchať si hlavu cez očko siete 16 x 16 mm a tú je následne pomerne náročné vytiahnuť. Buďme opatrní, aby sme im pritom nezranili krk. Hýľ obyčajný (Pyrrhula pyrrhula) – po prestrčení hlavy cez očko siete 16 x 16 mm sa hlava ťažko uvoľňuje, podobne ako pri strakošoch. Majú citlivé pľúcne vaky, po ich poranení majú problém odletieť. Dbajme, aby sme im pri vyberaní nestlačili oblasť brucha a boky hrudníka. Pinkovité (Fringilidae) – vo všeobecnosti majú citlivé pľúcne vaky. Buďme preto pri manipulácii s nimi opatrní, nestláčajme oblasť brucha a boky hrudníka pod krídlami. Bahniaky (Charadriiformes) – druhy s dlhými nohami (napr. rod Tringa), ak majú nohy dlhšiu dobu v skrčenej polohe, nedokážu si ich potom vystrieť. Transportujme ich a na noc ukladajme tak, aby mohli mať nohy vystreté a mohli voľne stáť! Bučiačik močiarny (Ixobrychus minutus) – na hranách zobáka má malé spätné zúbky, ktoré sa zachytia o sieťovinu. Ak si ju chytí do zobáka, nebude sa dať jednoducho vytiahnuť a vyberanie si vyžaduje niekedy veľkú trpezlivosť. Pozor, útočí zobákom! Žlnovité (Picidae) – na dlhom jazyku majú rad spätných háčikov. Uvoľňovanie zachyteného jazyka si preto vyžaduje značnú dávku trpezlivosti. Sojka obyčajná (Garrulus glandarius), orešnica perlavá (Nucifraga caryocatactes), glezg obyčajný (Coccothraustes coccothraustes), strakoš veľký (Lanius excubitor), tesár čierny (Dryocopus martius) – pozor majú silný zobák, môžu pri vyberaní krúžkovateľa poraniť. Bocian čierny (Ciconia nigra), volavka popolavá (Ardea cinerea) – majú dlhý krk a zobák, ktorým útočia na oči a dokážu poraniť, aj keď ich držíme pomerne ďaleko od seba. Opatrnosť je tu na mieste. Sova dlhochvostá (Strix uralensis) – pri niektorých jedincoch hrozí bezprostredný fyzický kontakt od dospelých jedincov, zvlášť ak sme pri hniezde. Ochrana tváre pri krúžkovaní mláďat je nevyhnutná! Dravce a sovy – majú ostré pazúry, ktorými dokážu spôsobiť hlboké rany. Pevné zovretie pätového kĺbu a prstov s pazúrmi v našej pokožke a svale uvoľníme buď opatrným vyberaním jednotlivých pazúrov v smere odkiaľ prenikli alebo sa pokúsime imitovať „pustenie“ a dravec tak samovoľne uvoľní alebo prechytí dolnú končatinu.

4.4 Držanie Pri krúžkovaní a meraní môžeme menšie vtáky držať v ruke dvoma spôsobmi. Pri jednom z nich je chvost pri palci a malíčkom pridržiavame zospodu krk vtáka. Pri druhom je krk vtáka medzi ukazovákom a prostredníkom a zároveň malíčkom a prstenníkom pridržiavame nohy. Oba spôsoby sú pre vtáky bezpečné, záleží len od nás, ktorý použijeme. Ľudia väčšinou prirodzene držia vtáky tak, že chvost smeruje k zápästiu, hlava je medzi palcom a ukazovákom a ostatné prsty držia telo. Pri tomto spôsobe však mimovoľne môžeme zatlačiť na citlivé bruško a hrudník vtáka a spôsobiť zranenie. Preto vtáky týmto spôsobom nedržíme.

46


Obr. 96. Správny spôsob držania, muchár sivý

Obr. 97. Správny spôsob držania, trsteniarik bahenný

4.5 Prenos a uloženie odchytených vtákov Po vybratí vtáka zo siete alebo iného odchytového zariadenia ho väčšinou musíme transportovať na miesto krúžkovania. Počas transportu vtáky ukladáme väčšinou do plátenných vreciek. Dajú sa kúpiť hotové, alebo si ich ušijeme sami. Najvhodnejším materiálom na vrecúška je jemná vzdušná bavlnená látka. Používajme výrazné farby, aby boli ľahšie viditeľné oproti vegetácii. Rozmery vrecúšok závisia od veľkosti vtákov, ktoré v nich plánujeme transportovať. Veľkosť približne 18 x 20 cm je vhodná pre vtáky do veľkosti drozda. Pri ich šití dbajme, aby sa látka vnútri nestrapkala (do voľných nití by sa vtáky mohli zachytiť), prešime ich preto radšej dvakrát, aby boli okraje látky schované vo šve. Horný okraj je možné uzavrieť utiahnutím šnúrky v tunely. Šnúrka musí byť hladká, aby sa pri sťahovaní nezadrhávala, a dosť dlhá, aby sa okolo stiahnutého vrecúška dala z neho urobiť slučka. Keď budeme vtáky prenášať prevesené okolo krku, myslime na to aj pri výrobe vrecúšok a použime dostatočne dlhé šnúrky. Do jedného vrecúška ukladáme vždy jedného jedinca. Keď už predsa len potrebujeme umiestniť do jedného vrecka viac jedincov, umiestňujme spolu vždy len jedince jedného druhu. Nikdy nedávajme spolu viac jedincov agresívnejších druhov, napríklad sýkorky. Počas transportu vreckami výrazne nehýbeme, v žiadnom prípade nimi nehojdáme a dbáme, aby sa neudierali o stromy či iné prekážky. Vrecúška s vtákmi nikdy neukladáme na zem alebo stoličku (mohli by sme na ne stúpiť alebo sadnúť), ani voľne na stôl (vták vo vrecúšku by sa pri pohybe mohol dostať cez okraj stola, spadnúť a zraniť sa). Najlepšie je zavesiť ich za šnúrku na „vešiak“. Počas odchytov, v rámci ktorých sa očakáva okrúžkovanie veľkého počtu jedincov, sa často používajú „vešiaky“ vyrobené z laty alebo dostatočne dlhého konára s radom zatlčených klincov, na ktoré sa dajú vrecúška zavesiť tak, že nespadnú, ani keď sa vták v ich vnútri trasie a vrecko nadhadzuje. Samozrejme, vešiačiky môžu byť vyrobené z akéhokoľvek materiálu. Umiestňujeme ich tak, aby boli krúžkovateľovi „po ruke“, aby na ne nesvietilo priame slnko (riziko prehriatia), neboli v dosahu predátorov alebo iného nebezpečenstva (zrážky, prevrhnutie celej konštrukcie a podobne). Vtáky držíme vo vrecúškach čo najkratšie, najviac 1 hod. Výnimku tvoria len jedince chytené počas poslednej kontroly sietí už za tmy. Tieto vtáky po prenocovaní pustíme na ďalší deň po rozvidnení. Bahniaky prenášame tak, aby mohli byť postavené. Na prenos teda používame buď zatvárateľnú krabicu, kôš, alebo špeciálne upravené vrecúško. Na švédskom stacionári Ottenby sa na transport bahniakov, ale aj spevavcov, používajú vrecúška, ktoré majú dno z pevného plastu s otvormi – vyrábajú ich napríklad z detských sitiek do piesku alebo cedidla na cestoviny s priemerom min. 20 cm, na ktoré prišijú tunel z pevnej látky vysoký približne 50 cm. Uzatvárajú sa po-


47

mocou šnúrky v hornej časti, tak ako vrecúška používané u nás. V takomto vrecku môžu bahniaky stáť počas celého transportu a v jednom vrecku je možné prenášať viac jedincov. Pri prenocovaní bahniakov im tiež musíme umožniť, aby mohli voľne stáť. Používajme pre to napríklad dostatočne vysoké kartónové krabice. Ak dravce a sovy nekrúžkujeme na mieste odchytu, pri transporte ich pevne držme za holene. Ak potrebujeme aby boli pokojnejšie, môžeme im na hlavu natiahnuť plátené vrecko alebo sokoliarsku čiapočku. Vtáky s dennou aktivitou, ktoré odchytíme počas kontroly už za tmy, musíme prenocovať. Najbežnejší spôsob je uložiť ich do čistého vrecúška, ktoré umiestníme na pokojné miesto mimo dosahu predátorov a poveternostných vplyvov. U mlynárok dlhochvostých sa nám osvedčilo ukladať na noc do jedného priestrannejšieho vrecka viac jedincov z jedného kŕdľa. Mohli sa tak hlavne počas nocí s nízkymi teplotami účinne zahrievať, podobne ako v prírode, kde tiež nocuje skupinka spolu a vzájomne sa zahrievajú. Lastovičky môžeme na noc ukladať do priestranných kartónových krabíc upravených pre tento účel (bydlá, otvory na ventiláciu). Ako bolo už uvedené vyššie, bahniaky je nevyhnutné prenocovať tak, aby mohli voľne stáť a mať vystreté nohy, napríklad vo vysokej kartónovej krabici. Takto nocujúce vtáky vypúšťame ráno po rozvidnení. Vtáky väčšinou vypúšťame v mieste krúžkovania, ktoré nie je veľmi vzdialené od miesta odchytu (niekoľko 100 m). Ak však odchytíme ešte celkom nevyperené mláďatá, púšťame ich na mieste odchytu. Jedince, medzi ktorými je sociálna väzba (pár, rodinná skupina mlynárok) vypúšťame spolu. Pri vypúšťaní vtáky nikdy nevyhadzujeme do vzduchu, ale položíme ich na otvorenú dlaň v nie príliš veľkej výške a necháme voľne odletieť. Bahniaky a veľké druhy vtákov voľne položíme na zem a necháme ich odbehnúť alebo vzlietnuť. Dážďovníky a druhy, ktoré pre stavbu tela nevedia vzlietnuť zo zeme, ale len zo zvislého povrchu, položíme na ruku v tejto polohe, alebo ich položíme na stenu alebo iný zvislý povrch, počkáme, kým sa zachytia a necháme odletieť.

Obr. 98. Ak potrebujeme mať voľné ruky, ideálne je nosiť vrecúška na krku

48

Obr. 99. Pri vyberaní vtákov zo siete sú vrecká s vtákmi posunuté smerom k lakťu


Obr. 100. Vrecúška na bahniaky

Obr. 101. Odkladacie miesto pri dlhých líniach. Stacionár Izsák, Maďarsko

Obr. 102. Stojan na vrecúška. Stacionár Drienovec

Obr. 103. Stojan na vrecúška. Stacionár Vransko jezero, Chorvátsko

Obr. 104. Umiestnenie vtákov v plátených vreckách na prenocovanie

Obr. 105. Krabica na prenocovanie lastovičiek


49

4.6 Postup pri označovaní ornitologickým krúžkom Rozmery krúžkov sú variabilné tak, ako sú rôznorodé veľkosti behákov vtákov. Z hľadiska krúžkovania sú najdôležitejšie vnútorný priemer krúžku a jeho výška. Vnútorný priemer krúžku závisí od priemeru beháka druhu a jedinca, ktorého chceme okrúžkovať. V zásade platí, že veľkosť krúžku musí byť taká, aby sa krúžok mohol voľne pohybovať hore a dole po beháku a otáčať sa, ale aby sa neprešmykol cez intertarzálny ani sponkový kĺb. Veľkosť krúžku pre jednotlivé druhy vtákov je uvedená v pokynoch na používanie krúžkov, ktoré zverejňuje národná centrála. U niektorých druhov sa rozličná veľkosť krúžku používa i na krúžkovanie samcov a samíc. Pri krúžkovaní mláďat krúžkujeme len jedince, ktoré majú behák dorastený do konečnej veľkosti a krúžok sa im neprešmykne cez kĺby a prsty. U druhov, ktoré majú krátky behák, je rozhodujúca aj výška krúžku. Používame na ne špeciálne nízke krúžky. Z našich druhov sú to rybárik riečny, včelárik zlatý a dážďovník obyčajný. Krúžok sa u väčšiny druhov umiestňuje na behák. U brodivcov, bahniakov a chriašteľa vodného sa však aj kvôli lepšej viditeľnosti krúžok môže umiestniť na holeň. Ak pri kontrole krúžkovaného vtáka spozorujete, že jedinec bol schopný nejakým spôsobom poškodiť krúžok, napríklad stlačiť ho, pootvoriť, zdokumenujte stav krúžku a informujte o tom krúžkovaciu centrálu. Poškodený krúžok vymeňte. Krúžkovaciu centrálu tiež informujte, ak zistíte, že odporúčaný typ krúžku druhu nevyhovuje. Krúžky sa uzatvárajú spojením dvoch strán stlačením, u väčších typov aj zatlačením zámku a u niektorých špeciálnych typov nitovaním nitovacími kliešťami. Malé typy krúžkov niekedy dokážeme zatvoriť bez problémov len stiskom prstov. Väčšie typy krúžkov a krúžky z tvrdých materiálov zatvárame pomocou klieští. Niektoré centrály používajú na zatváranie krúžkov často kliešte s predvŕtanými otvormi zodpovedajúcimi vonkajšiemu priemeru zavretých krúžkov. Používame najčastejšie ploché kliešte s predĺženými čeľusťami. Môžete používať aj rôzne veľké kliešte. Malé (mikrokliešte s dlhými plochými úzkymi čeľusťami pre elektrikárov), ktorými sa šikovne zatvárajú menšie typy krúžkov a väčšie na zatváranie veľkých krúžkov a krúžkov so zámkom. Krúžok je správne zatvorený, keď sa jeho okraje dotýkajú v celej dĺžke a nie je medzi nimi medzera. Najbežnejšou chybou pri zatváraní krúžku je ich nedovretie, keď sa medzi okrajmi objavuje štrbina (čo môže spôsobiť zachytenie krúžku o vegetáciu či iné prekážky a tým až smrť jedinca) a keď sa okraje krúžku prekryjú, takže krúžok pripomína číslicu 6 (tzv. „šestka“). Pri zatváraní krúžku buďme pozorní, pretože opätovné otváranie zle zavretého krúžku je často náročné.

Obr. 106. Uzatváranie krúžku kliešťami

50

Obr. 107. Najčastejšie umiestňujeme krúžok nad spon kový kĺb


Občas sa stane, že aj napriek snahe krúžok zatvoríme chybne. V takomto prípade musíme zle zatvorený krúžok opäť roztvoriť. Pri najmenších typoch sa nám to môže podariť len s použitím nechtov. Oveľa jednoduchšie a rýchlejšie je však použiť malé manikúrové nožničky, ktoré zatvorené vložíme do krúžku a ich rozovretím otvoríme aj samotný krúžok. Pri otváraní väčších typov krúžkov nám dobre poslúžia malé kliešte, ktoré využijeme aj pri zatváraní menších typov krúžkov alebo rozťahovacie kliešte („segerky“). Poslúžiť môže aj pevný silonový vlasec alebo silný tenký drôt – dva vlasce prevlečieme cez krúžok, zauzlíme (vytvoríme tak dva kruhy) a opatrne ťaháme od seba, čím krúžok otvoríme. Keď sa po otvorení tvar krúžku nezdeformoval, opäť ho správne zatvoríme. Keď sa krúžok zdeformoval na označenie jedinca použijeme nový krúžok.

Obr. 108. Krúžok nad intertarzálnym kĺbom

Obr. 109. U mláďat je dôležité skontrolovať nepriechodnosť krúžku cez oba kĺby

Obr. 110. Krúžky na dravce je vhodné uzatvoriť nitovaním

Obr. 111. Pootvorený krúžok výra skalného po troch rokoch. Vhodnejšie je použiť krúžok so zámkom alebo nitovací uzáver

Obr. 112. Zle zavretý krúžok myšiaka lesného, tzv. šestka

Obr. 113. Zlý typ krúžku pre kukučku, prejde cez intertarzálny kĺb


51

Obr. 114. Nevhodný vnútorný priemer krúžku môže spôsobiť nekrózy a poranenia kože

4.7 Zápis údajov Každý odchytený jedinec je zdrojom cenných informácii. Ich zápis je neoddeliteľnou súčasťou krúžkovateľskej činnosti. Počas terénnych prác si údaje zaznamenávame najčastejšie do terénnych zápisníkov (papierová forma) alebo na elektronické médium (diktafón, tablet). Odtiaľ sa údaje potom prepíšu do krúžkovateľskej databázy a v elektronickej forme zasielajú krúžkovacej centrále.

Obr. 115. Vybavenie krúžkovateľa v teréne

52

Obr. 116. Zapisovanie údajov si vyžaduje pozornosť a sústredenie


4.7.1 Povinné údaje Dátum – vyžaduje sa vo forme deň, mesiac, rok Lokalita – zaznamenáva sa názov katastra obce, v ktorom sa odchyt vykonal, a okres podľa administratívneho členenia. Typ krúžku – podľa pokynov krúžkovacej centrály pre jednotlivé druhy vtákov Číslo krúžku – podľa série ktorá bola krúžkovateľovi pridelená, zvyčajne pri krúžkovaní postupujeme od najnižšieho čísla po najvyššie Druh – zapíšeme po determinácii. Ak vieme určiť, tak zapíšeme aj poddruh. Zvlášť vhodné je to u taxónov s nejasným statusom. Pohlavie – iba pri tých jedincoch, kde to je možné určiť (odporúčame skratky M – samec, F – samica) Vek – pri krúžkovateľskej činnosti sa vek jedinca zaznamenáva z pohľadu kalendárneho roka. Tento fakt si je potrebné veľmi dobre uvedomiť. Pri samotnom určovaní veku nám pomáhajú predovšetkým vedomosti z hniezdnej biológie druhov (časovanie hniezdenia) a znalosti o pŕchnutí a iné. V Európe existuje v súčasnosti množstvo príručiek zaoberajúcich sa určovaním veku založených na vedomostiach o operení, pneumatizácii lebky a neoperených častiach tela. Pri zápise používame nasledovné kategórie veku: pullus

Mláďa v hniezde, ešte dobre nelietajúce mláďa.

f.g. (full grown)

Dobre lietajúci jedinec, vek však nie je známy.

1k

Jedinec v prvom kalendárnom roku života, narodený v roku krúžkovania.

+1k

J edinec narodený v niektorom z predchádzajúcich rokov. Určite nie v roku krúžkovania. Presný vek však nie je známy.

2k

Jedinec narodený v predchádzajúcom kalendárnom roku.

+2k

J edinec nenarodený v roku krúžkovania ani v predchádzajúcom roku. Presný vek nie je známy.

V prípade potreby môžeme analogicky použiť ďalšie kategórie 3k, +3k atď. Dôležité je si uvedomiť, že rozhranie pri zápise/zmene veku je 31.december/1január každého kalendárneho roka.

Obr. 117. Znalosti preperovania sú nevyhnutným predpokladom správneho určenia veku. Mláďatá sýkorky uhliarky, jedna v juvenilnom operení, druhá už po preperení do šatu dospelých vtákov


53

Príklad chýb pri zápise veku, ornitologický stacionár Drienovec 16.10.2011 Turdus merula M+2k Zápis je nesprávny. V pohniezdnom období (august – september) dospelé jedince vymenia všetko operenie. Preto po tomto preperení nevieme rozlíšiť jedince narodené v minulom a starších rokoch. V októbri vieme rozlíšiť len jedince narodené v tomto kalendárnom roku a staršie (1k a +1k). Správny zápis veku je +1k. Až od 1.januára nasledujúceho kalendárneho roka +2k. 25.4.2011 Sylvia atricapilla F f.g. Zápis je nelogický. Vrcholí prílet peníc zo zimovísk a začína hniezdenie. Vieme, že v tomto období ešte nemôžu byť vo voľnej prírode tohtoročné narodené penice čiernohlavé. Teda určite vieme, že táto samička sa narodila v niektorom z predchádzajúcich kalendárnych rokov. Správny zápis veku je teda +1k.

4.7.2 Nepovinné údaje Poznámka k odchytovému miestu, lokalite - v prípade, že to považujete za potrebné, upresnite miesto odchytu. Napr. Dolný rybník, Čipkov vrch, Idanský kanál. Upresniť polohu môžete aj zadaním zemepisných súradníc. Biometrické údaje – základnými údajmi sú dĺžka krídla, dĺžka beháka, hmotnosť. Údaje o sociálnej väzbe krúžkovaných jedincov – napr. pri krúžkovaní súrodencov v jednom hniezde, rodičia, pár Údaje o morfologických defektoch, odlišnostiach v sfarbení, preperovaní, albinizme a pod.

Obr. 118. Kompletné preperovanie u trsteniarika bahenného, Perínske rybníky, august 2009

Obr. 119. Porucha pigmentácie operenia. Trsteniarik obyčajný, Perínske rybníky

4.7.3 Údaje o kontrolovaných vtákoch (retrapoch) Každý označený opakovane odchytený jedinec je zdrojom mimoriadne cenných informácií. Nie je pritom rozdiel či ide o „vlastné“ retrapy, alebo vtáky označené iným krúžkovateľom na Slovensku či v zahraničí. Aj údaj o zotrvaní jedinca na mieste má obrovskú výpovednú hodnotu. Ak nie je odporúčané inak, za „retrap“ považujeme každú opakovanú kontrolu jedinca v nasledujúci deň a neskôr po označení. Pri zápise retrapov postupujeme rovnako ako pri označovaných jedincoch.

54


V prípade, že jedinec má aj doplnkové značenie, je povinné uviesť podrobnosti. Medzi povinné údaje pribudne údaj o kondícii jedinca a okolnosti odchytu. Najčastejším prípadom je štandardná kontrola odchytom krúžkovateľom: kondícia: živý – kontrolovaný krúžkovateľom, voľný (kód 8) a okolnosti: chytený (kód 20). Pri odchýlke od tohto modelového príkladu pozrite podrobnosti v databáze. Špecifickým prípadom sú situácie, kedy označeného jedinca nemáme možnosť fyzicky držať v ruke, ale môžeme ho vizuálne pozorovať. Zvyčajne ide o možnosť odčítať doplnkové značenie a sme zväčša limitovaný časom a vzdialenosťou. Prioritou je správne odčítať značenie (sústredíme sa hlavne na doplnkové značenie, ktoré je výraznejšie, všímame si farbu značenia, polohu umiestnenia a prípadný kód), určiť druh a spraviť dokumentáciu (foto- alebo videozáznam). Aj neúplné údaje môžu byť zdrojom cenných informácii.

4.7.4 Biometrické údaje Základnými biometrickými údajmi sú hmotnosť, dĺžka krídla a dĺžka beháka. Často sa tiež zaznamenáva dĺžka chvosta, tretej letky, tela, zobáka, niektorého z prstov, pazúrov, celej hlavy. Väčšinu týchto rozmerov je možné merať niekoľkými spôsobmi. Preto, keď sa chceme zapojiť do projektu, kde sa tieto údaje spracujú, musíme si presne zistiť, aké merania sa vyžadujú a tieto používať. Keď tieto údaje zhromažďujeme pre vlastný projekt, poznačme si, akým spôsobom sme jednotlivé časti tela merali. Keď je cieľom merania identifikácia a porovnanie biometrických údajov s údajmi v literatúre, meriame spôsobom, ktorý použili jej autori, aby boli získané hodnoty porovnateľné. Akýkoľvek spôsob meraní použijeme, musíme merať presne a starostlivo. Aj keď merania nie sú veľmi časovo náročné a s istými skúsenosťami sa dajú zvládnuť za menej ako minútu, predsa len zvyšujú časovú náročnosť krúžkovania. Preto v prípade odchytu veľkého množstva vtákov naraz hrozí, že ich nedokážeme spracovať v požadovanom čase. V tomto prípade zvážme potrebnosť meraní, merajme len cieľové druhy alebo najdôležitejšie rozmery, prípadne len určitú časť odchytených vtákov, alebo, v prípade veľmi veľkého množstva vtákov (50-100 a viac, podľa možností, schopností a skúseností) nemerajme vôbec.

Obr. 120. Systematická práca si vyžaduje aj dostatok priestoru na pomôcky

Obr. 121. Digitálne posuvné meradlo

 Hmotnosť Pred zaobstaraním váhy berme do úvahy, ktoré druhy vtákov chceme odvážiť, akú majú približnú hmotnosť, s akou presnosťou potrebujeme merať a či budeme potrebovať a mať na mieste, kde vykonávame merania, prístup k elektrickému prúdu. Na základe tohto si potom vyberme váhu s potrebným rozsahom a presnosťou váženia. Môžeme použiť váhy pružinové (tzv. pesoly) alebo digitálne. Pri vážení vkladáme vtáky najčastejšie do primerane veľkého kužeľa z plastu


55

alebo papiera (samozrejme jeho hmotnosť odčítame od výslednej hmotnosti alebo váhu vynulujeme aj s týmto kuželom). Miesto kužeľa môžeme použiť aj iné zariadenie, v ktorom bude vták dostatočne znehybnený.

Obr. 122. Váženie pomocou pružinovej váhy

Obr. 123. Váženie pomocou digitálnej váhy

Obr. 124. Váženie bernikly

Obr. 125. Váženie veľkej čajky

56


 Dĺžka krídla Dĺžku krídla meriame na zavretom krídle. Meriame vzdialenosť medzi zápästným kĺbom a špičkou najdlhšej letky. Môžeme ju merať minimálne troma spôsobmi. Ešte pred začatím merania musíme skontrolovať stav preperovania a rastu letiek a všimnúť si prípadné chýbajúce alebo poškodené letky. Pri meraní krídla s nedorastenými, poškodenými alebo chýbajúcimi letkami si tento stav poznačme a použitie údaja zvážme. Na meranie dĺžky krídla používame špeciálne pravítko začínajúce presne na nule s oporou. Presnosť merania je zvyčajne na 0,5 mm.

Obr. 126. Pravítko s oporou na meranie dĺžky krídla

Dĺžka krídla bez vyrovnania letiek Zápästný kĺb krídla umiestnime na pravítku k nule. Krídlo držíme v čo najprirodzenejšej polohe čo najbližšie k telu. Keď je spojnica medzi kĺbom a špičkou krídla rovnobežná s pravítkom, špičkou najdlhšej letky sa dotknime pravítka a odčítajme hodnotu. Získame tak dĺžku krídla v prirodzenej polohe a prirodzeným zakrivením. Tento spôsob sa požíva hlavne v Amerike. Dĺžka uhladeného krídla Postupujeme ako v prvom prípade, ale miesto toho, aby sme sa špičkou letky dotkli pravítka, letky palcom uhladíme a jemne pritisneme k pravítku. Letky nevyrovnávame do strany.

Obr. 127. Pravítko s tŕňom na meranie dĺžky tretej letky

Dĺžka uhladeného a vyrovnaného krídla Keď krídlo pritisneme k pravítku ako pri druhom spôsobe, letky vyrovnáme a vyrovnáme aj celé krídlo. Takto zminimalizujeme ohyb letiek. Ešte raz ich uhladíme a odčítame najväčší rozmer. Je dôležité postupovať opatrne a ťahom letiek sa nepokúšať krídlo celkom narovnať, aby sme nepoškodili jemné kosti a štruktúry krídla. V súčasnosti je tento spôsob merania krídla najpoužívanejší.

Obr. 128. Dĺžka krídla bez uhlade- Obr. 129. Dĺžka uhladeného krídla nia letiek

Obr. 130. Dĺžka tretej letky


57

 Dĺžka beháka Dĺžku beháka je tiež možné merať dvoma spôsobmi. Pri prvom spôsobe meriame dĺžku od priehlbiny intertarzálneho kĺbu po distálny okraj poslednej celej rohovinovej doštičky pred rozdelením prstov. Pri druhom spôsobe merania prsty ohneme dole v pravom uhle. Pri meraní si vždy zaznačme, ktorý používame. Merajme pomocou posuvného meradla (najvhodnejšie a najrýchlejšie pomocou digitálneho).

Obr. 131. Dĺžka beháka

Obr. 132. Dĺžka beháka s prstami ohnutými v pravom uhle

 Dĺžka chvosta Tiež je možné meranie niekoľkými spôsobmi. Ako pri krídle, skontrolujme najskôr stav preperovania kormidlových pier. Používajme tenké pravítko zrezané na nulu, presnosť merania je obvykle na 1 mm. Pri prvom spôsobe pravítko položme medzi kormidlové perá a nadchvostové krovky. Jemne ho potisnime ku koreňu prostredného páru kormidlových pier a zmerajme dĺžku prirodzene zavretého chvosta po špičku najdlhšieho kormidlového pera. Občas sa dĺžka chvosta meria tiež od okraja kostrčovej žľazy. Ďalším spôsobom merania dĺžky chvosta je meranie chvosta v pravom uhle. Telo vtáka držíme vertikálne, pravítko leží na chvoste a nulový bod je pevne pritisnutý k chrbtu (kontrolujeme to štvrtým a piatym prstom pod bruškom. Kormidlové perá sa musia dotýkať pravítka v celej svojej dĺžke. Odčíta sa dĺžka najdlhšieho pera.

Obr. 133. Dĺžka chvosta od kostrčovej žľazy

Obr. 134. Dĺžka chvosta v pravom uhle

 Dĺžka tretej letky Na meranie používame pravítko zrezané na nulu s kovovým tŕňom. Môžeme si ho vyrobiť tak, že zrežeme pravítko pri nule a zo spodnej strany k nemu pripevníme čiastočne otvorenú kancelársku spinku. Tŕň vložíme medzi druhú a tretiu letku, pravítko mierne natočíme tak, aby bolo rovnobežné s treťou letkou. Tú jemne uhladíme, narovnáme, pritisneme k pravítku a odčítame jej dĺžku.

58


 Dĺžka zobáka Opäť ju môžeme merať rôznymi spôsobmi. Používame posuvné meradlo. Pred meraním zistime, či špička zobáka nie je odlomená alebo inak poškodená, prípadne nadmerne predĺžená či inak zdeformovaná. Môžeme merať vzdialenosť od špičky zobáka po lebku, operenie alebo nozdry. V prvom prípade pevnú čeľusť meradla opatrne posúvajme po zobáku až po lebku, ktorá je zakrytá operením. Potom pohyblivú čeľusť posuňme po špičku zobáka. Keď meriame po operenie, umiestnime pevnú čeľusť ku koreňom prvých pierok čela. Pri meraní po nozdry meriame vzdialenosť od špičky zobáka po predný (distálny) okraj nozdier.  Dĺžka prsta Dĺžku prstov meriame obvykle z hornej strany, od lôžka pazúra (vrátane tamojšej jemnej kože) po kĺb. Rozmer teda neobsahuje dĺžku pazúra.  Dĺžka pazúra Meria sa na hornej strane, od špičky po okraj kože. Pred meraním skontrolujme stav pazúra. Berme do úvahy, že podobne ako zobák, aj pazúr stále rastie a mení sa aj v závislosti od spôsobu života a typu biotopu.  Celková dĺžka hlavy Meria sa os špičky zobáka po zadnú časť lebky. Na meranie používame posuvné meradlo.  Celková dĺžka beháka s prstami Meria sa od intertarzálneho kĺbu po špičku pazúra na najdlhšom prste. Na meranie používame pravítko na meranie krídla. Najčastejšie sa zaznamenáva u bahniakov.

Obr. 135. Dĺžka zobáka od začiatku nozdier

Obr. 136. Dĺžka zobáka od operenia

Obr. 137. Dĺžka zobáka od lebky

Obr. 138. Dĺžka prsta


59

Obr. 139. Dĺžka pazúra

Obr. 140. Celková dĺžka hlavy

4.7.5 Hniezdna holina Vytvára sa v dobe hniezdenia. Je to holé neoperené miesto zvyčajne uprostred brucha. Úlohou holiny je prenos telesného tepla z rodiča na vajíčka alebo mláďatá. U niektorých druhov sa vytvára výlučne u samice, u ďaľších u oboch pohlaví. Vzhľad a tvar hniezdnej holiny sa mení postupom hniezdenia pričom každé štádium má svoje charakteristické črty/znaky. Prítomnosť hniezdnej holiny využívame pri určovaní pohlavia, poznaní stupňa/štádia hniezdenia či priradení jedinca k miestnej hniezdiacej populácii. Stupne rozvoja a označenia hniezdnej holiny: 0.

Holina nie je vytvorená.

1.

Holina sa začína tvoriť.

2.

Holina je dobre vyvinutá, prsné svaly a vnútorné orgány sú ešte viditeľné cez pokožku.

3.

Koža na bruchu je nepriehľadná, silne opuchnutá (inkubácia vajíčok).

4.

Koža na bruchu je tenučko zvrásnená, opuch mizne, na koži je množstvo viditeľných vlásočnicových žíl, koža má „pokrčený“ zvráskavený vzhľad.

5.

Holina zarastá operením.

P.

Holina je vytvorená (nevieme určiť presný stupeň - napr. vták predčasne uletel).

Čo treba ešte vedieť o holine Holina u mláďat – prvé tzv. juvenilné operenie narastie mláďatám ešte v hniezde. Holina – plocha bez juvenilného operenia je na bruchu a hrudi. Táto holina zaniká preperovaním z juvenilného do adultného operenia. Na rozdiel od hniezdnej holiny je juvenilná holina hladká, koža vypnutá bez „pokrčenia“. Samice u niektorých druhov preperujúcich na zimoviskách alebo počas migrácie (napr. trsteniariky) tiahnu po odhniezdení s nezarastenými holinami (stupeň 4). Stupeň holiny nie je vždy možné presne určiť. Niekedy je hniezdenie predčasne ukončené a samica začne tvoriť náhradnú znášku.

60


Obr. 141. Stupeň holiny 1, lastovička obyčajná

Obr. 142. Stupeň holiny 2, penica jarabá, 20.máj

Obr. 143. Stupeň holiny 3, drozd čierny, 16.jún

Obr. 144. Stupeň holiny 4, červienka obyčajná, 16.jún

Obr. 145. Stupeň holiny 5, sýkorka veľká, 20. jún

Obr. 146. Holina u samca penice čiernohlavej, 26.jún

Obr. 147. Juvenilná holina, sýkorka hôrna, 16.jún

Obr. 148. Zarastajúca juvenilná holina, brhlík obyčajný, 26.jún


61

Náš tip

Najlepšie sa naučíte rozlišovať hniezdne holiny pravidelným odchytom vtákov na jednom mieste. Pred začiatkom hniezdenia a počas neho označíte všetky dospelé jedince. Pri opakovaných odchytoch samice počas hniezdneho obdobia budete môcť sledovať zmeny holiny. Po vyletení prvých mláďat budete môcť porovnávať juvenilnú holinu s hniezdnou. Všímajte si tiež rozdiely operenia mláďat a dospelých vtákov.

4.7.6 Tuk Množstvo tuku je indikátorom kondície jedinca a jeho pripravenosti na migráciu. Pri určovaní tuku postupujeme nasledovne: Jedinca položíme chrbtom na dlaň, krk je medzi druhým a tretím prstom, druhou rukou jemne roztiahneme vtákovi nohy. Ústami fúkneme vzduch na brucho aby sa nám roztvorilo operenie. Po určení množstva tuku na bruchu pokračujeme fúknutím na priehlbinu furkuly. Nakoniec prehliadneme prsné svaly. Tuk pod kožou je žltý. Stupne zatukovania sú nasledovné: T0

Brucho je bez viditeľného tuku, alebo len s červenkastými stopami, vo furkule viditeľný vzdušný vak (malé množstvo tuku sa môže objaviť).

T1

Brucho je bez viditeľného tuku, alebo len s červenkastými stopami, vnútro furkuly je pokryté tukom.

T2

Brucho pokryté rozptýleným tukom, črevá viditeľné.

T3

Brucho pokryté spojitou vrstvou tuku, črevá nie sú viditeľné, ale pečeň je viditeľná.

T4

Brucho celkom pokryté tukom, veľmi úzky pás pečene môže byť viditeľný. Tuk na furkule plochý alebo konkávny.

T5

Brucho celkom pokryté tukom, veľmi úzky pás pečene môže byť viditeľný. Tuk na furkule konvexný. Boky prsných svalov bez pruhov tuku.

T6

Brucho celkom pokryté tukom, veľmi úzky pás pečene môže byť viditeľný. Tuk na furkule konvexný. Boky prsných svalov s pruhmi tuku.

T7

Brucho celkom pokryté tukom, veľmi úzky pás pečene môže byť viditeľný. Tuk na furkule konvexný. Prsné svaly čiastočne pokryté tukom.

T8

Brucho celkom pokryté tukom, veľmi úzky pás pečene môže byť viditeľný. Tuk na furkule konvexný. Prsné svaly celkom pokryté tukom.

Poznámka: štádiá 6 – 8 sú v prírode výnimočné, objavujú sa len na jeseň tesne pred odletom na zimoviská

Obr. 149. Tuk sa ukladá pod kožou na bruchu, furkule a na bočnej strane prsných svalov. Zelienka obyčajná v marci na krmovisku

62


4.7.7 Prsné svalstvo Popri tuku používajú migrujúce vtáky ako zdroj energie aj bielkoviny zo svalov. Veľkosť prsného svalstva je preto ďalším indikátorom kondície migrantov. U vtákov, ktoré nemajú prsné svalstvo pokryté tukom, zistíme tvar prsných svalov pohľadom a ľahkým pohybom palca po hrebeni prsnej kosti. Stupne stavu prsného svalstva sú nasledujúce: 0

Hrebeň prsnej kosti ostrý, svalstvo vpadnuté.

1

Hrebeň prsnej kosti ľahko rozpoznateľný, ale nie ostrý. Svalstvo nie je vpadnuté, ale ani oblé.

2

Hrebeň prsnej kosti rozpoznateľný, svalstvo mierne oblé.

3

Hrebeň prsnej kosti ťažko rozpoznateľný kvôli zaobleným, plným svalom.

4.8 Hygiena Vtáky, podobne ako iné živočíchy, majú svoje choroby, z ktorých mnohé sú infekčné. Preto pri manipulácii s nimi dodržiavame hygienické štandardy. Z vrecúšok na prenos vtákov (alebo iného zariadenia na transport) po každom chytenom jedincovi vytrasieme trus a prípadné perie. Vrecúška pravidelne perieme. Po ukončení odchytu väčšieho množstva vtákov používame na pranie dezinfekčný prípravok. V prípade odchytu viditeľne chorého jedinca (zmeny na povrchu behákov, výtok z očí, nosa) vrecúško vyperieme a umyjeme si ruky najlepšie dezinfekčným prípravkom. Nakoľko je niekoľko ochorení, ktoré sú prenosné aj na človeka (napríklad psitakóza, vtáčia chrípka), dbáme aj na osobnú hygienu. Pri manipulácii s vtákmi nejeme a nepijeme, nedotýkame sa očí, úst, nosa a prípadných rán. Po ukončení práce si ruky umyjeme, môžeme použiť aj dezinfekčný prípravok. V prípade nedostatku vody použime vlhčené utierky, dezinfekčné gély. Ak je to možné, otvorené rany prekryme náplasťou. Hlavne pri manipulácii s väčšími druhmi nám hrozí riziko poranenia, nosme preto so sebou dezinfekčný prípravok a náplasti. Veľké riziko infekcie hrozí pri poranení pazúrmi dravcov, pretože rany sú hlboké a nedajú sa poriadne vyčistiť.


63

5. Odchyt vzácnych druhov Vtáky majú krídla. Aj v obyčajných biotopoch môžete odchytiť nečakané druhy. Buďte preto vždy pozorný a pripravený. Ak si nie ste istí determináciou, nevadí. Postačí podrobná fotodokumentácia, videozáznam, odber biometrických údajov. Vhodné je všimnúť si aj stav preperovania či pohlavnú aktivitu. Správne určenie druhu môžete vykonať neskôr aj s konzultáciou u skúsenejšieho ornitológa. Ak nemáte žiadnu možnosť dokumentácie, nepanikárte. Databázy ponúkajú vždy možnosť uviesť „druh – neurčený“ pričom je stále šanca, že druh správne určí niekto iný. Najlepšie však bude, keď jedinca, ktorého nevieme určiť do druhu, vôbec neokrúžkujeme. Zoznam druhov, ktoré podliehajú hláseniu Faunistickej komisii je v prílohe tejto príručky a môže byť priebežne aktualizovaný. Hláseniu podlieha aj každý druh, ktorý nebol doteraz zistený na území Slovenskej republiky. Je povinnosťou krúžkovateľa zaslať údaje o takomto pozorovaní Faunistickej komisii. Aj preto, lebo krúžkovacia centrála každoročne publikuje súhrné výsledky krúžkovateľskej činnosti za kalendárny rok. Po odchyte a označení týchto druhov postupujte nasledovne: 1. urobte fotodokumentáciu či videozáznam, tak aby bolo vidieť aj blízke okolie a charakteristické prvky v okolitej krajine, 2. ak máte svedkov, zdokumentujte ich tiež, 3. urobte detailné biometrické meranie, 4. popíšte stav operenia, 5. všimnite si aj prípadné tukové zásoby či pohlavnú aktivitu, 6. vyplňte a zašlite on-line formulár na stránke www.vtaky.sk (databáza Aves symfony)

Obr. 150. Kríženec Parus caeruleus x Parus cyaneus, stacionár Drienovec, október 2010

64

Obr. 151. Vrchárka čiernohrdlá (Prunella atrogularis), stacionár Drienovec, október 2010

| Pr í r u č k a p re k rúžkovateľa | O dchyt vzácnych druhov

6. Programy systematického značkovania 6.1 CES Cieľom programu CES (z anglického „Constant Effort Sites“) v Európe je predovšetkým sledovanie trendov početnosti bežných druhov spevavcov. Sledovanie abundancie, produktivity a prežívania populácií vtákov v súčasnosti prebieha na vyše 600 CES lokalitách v 15 krajinách Európy. Metóda je vhodná pre všetky druhy spevavcov (Passeriformes) a odchyt sa vykonáva do nárazových sietí s veľkosťou ôk 16 x 16mm. Na Slovensku sa realizuje 9 odchytov v hniezdnom období (máj –júl) vždy s rovnakým počtom sietí, vždy v tých istých odchytových líniách každoročne. Jednotlivé odchyty sú rovnomerne rozložené počas celej hniezdnej sezóny. V roku 2011 bolo na Slovensku aktívnych 9 odchytových lokalít.

Obr. 152. CES lokality na Slovensku v roku 2011

Pro gramy systematického značkovania | Príručk a pre k rúžkovateľa |

65

6.2 RAS RAS, z anglického Retrapping Adults for Survival, teda Opakovaný odchyt dospelých jedincov pre určenie miery prežívania, je projektom, ktorého cieľom je určiť medziročnú mieru prežívania dospelých jedincov. Poskytuje tiež informácie o súdržnosti párov, o zmenách teritórií a o miere prežívania jedincov v rôznych typoch prostredia. Projekt bol vytvorený vo Veľkej Británii v roku 1998 a od roku 2009 prebieha aj v Českej republike. Cieľom projektu je monitoring populácie určitého druhu na obmedzenom území, u ktorej je pomocou spätných odchytov hniezdiacich jedincov možné sledovať mieru prežívania dospelých vtákov. Krúžkovateľ (alebo skupina krúžkovateľov) si vyberie cieľový druh a študované územie. Cieľom je chytiť všetky dospelé jedince (alebo jedince jedného pohlavia) vybraného druhu na tomto území každý rok. Odporúča sa odchytiť minimálne 40 – 50 jedincov, vrátane približne 30 retrapov z predchádzajúcich rokov. Krúžkovateľ by medzi rokmi mieru úsilia výrazne nemal meniť (počet hodín odchytu a odčítavania krúžkov a pod.), aby sa dali údaje presne vyhodnotiť a bolo možné zistiť mieru prežívania druhu. Vtáky je možné odchytávať rôznymi spôsobmi, napríklad pomocou sietí, sklopiek. Je zakázané použiť také spôsoby odchytu, ktoré by viedli k zničeniu alebo opusteniu hniezda. Projekt by sa mal vykonávať minimálne 5 rokov. Cieľovým druhmi sú napríklad rybárik riečny, brehuľa hnedá, lastovička obyčajná, belorítka obyčajná a muchárik bielokrký. Viac informácií o projekte na: www.czechringing.com http://www.bto.org/volunteer-surveys/ringing/surveys/ras

6.3. Ornitologické stacionáre Výskum vtáčej migrácie pomocou odchytu a krúžkovania podnietil potrebu „fixovať“ krúžkovateľskú činnosť na jednom mieste dlhšiu dobu. Štúdium časovania, dynamiky a početnosti migrujúcich druhov odchytom a krúžkovaním vyžaduje zotrvať na jednom mieste niekoľko týždňov až mesiacov. Táto skutočnosť dala za vznik mnohým krúžkovateľským stacionárom na celom kontinente. Logisticky, finančne a organizačne ide o náročné aktivity, ktoré vyžadujú precízne vedenie. Charakteristickým prvkom je tiež značný podiel dobrovoľníckej práce. Lokality stacionárov sú situované na miestach s výraznou koncentráciou migrujúcich vtákov, zvyčajne na pobrežia, mokrade alebo horské sedlá. Zvyčajne je fixovaný tiež každoročný začiatok a koniec odchytu, počet a dĺžka odchytových línií (sietí, pascí). Počas celej doby výskumu je zabezpečená stála prítomnosť krúžkovateľa, zvyčajne sa obmieňajúca v rôznych intervaloch. Samotná krúžkovateľská práca a ubytovanie je riešené prítomnosťou vhodnej stavby (chata, prístrešok, obytný príves) alebo výstavbou stanového tábora. Na Slovensku aktívne pracuje od roku 2006 stacionár Drienovec počas jarnej (22. marec-25. apríl) a jesennej migrácie (14. august – 5. november) každoročne. Viac informácií o sieti ornitologických stacionárov sledujúcich a skúmajúcich vtáčiu migráciu predovšetkým na juhovýchodnej euroafrickej migračnej trase nájdete na www.seen-net.eu

66

| Pr í r u č k a p re k rúžkovateľa | Pro gramy systematického značkovania

Náš tip na trip: Stacionáre v Karpatoch Myscowa, Poľsko: www.carpatica.org Drienovec, Slovensko: www.vtaky.sk Mokraďové stacionáre Ócsa, Maďarsko: www.omve.hu Sumony, Maďarsko:www.baranyamadar.extra.hu Vransko jezero, Chorvátsko: http://vransko-jezero.hr Hohenau, Rakúsko: www.auring.at Vysokohorské stacionáre Col de Bretolett, Švajčiarsko: www.vogelwarte.ch/col-de-bretolet.html Col de Jaman, Švajčiarsko: www.oiseau.ch Červenohorské sedlo, Česko: http://fkcso.cz/chs/odchyty.html Pobrežné stacionáre Hel, Poľsko: http://www.akbalt.strony.univ.gda.pl Falsterbo, Švédsko: www.falsterbofagelstation.se Ventes Ragas, Litva: www.ventesragas.wordpress.com

6.3. Programy doplnkového značenia V prípade záujmu o zapojenie sa do programov doplnkového značenia kontaktujte krúžkovateľskú centrálu a národného koordinátora. Zoznam všetkých európskych programov doplnkového značenia nájdete na webstránke www.cr-birding.org. V prípade, že pre Váš cieľový druh neexistuje program doplnkového značenia postupujte nasledovne: o slovte národnú centrálu a prediskutujte vhodnosť a možnosť použitia doplnkového značenia o slovte európskeho koordinátora pre daný druh a prediskutujte možnosti doplnkového značenia, vhodné značenie, farbu a kódy  z abezpečte odsúhlasenie značenia, typ a farbu značky, kód a pozíciu európskym koordinátorom  z abezpečte odsúhlasenie značenia typ a farbu značky, kód a pozíciu národnou centrálou  z aregistrujte program na webstránke cr-birding.org.


67

Prebiehajúce programy doplnkového značenia vtákov na Slovensku: Druh: volavka popolavá (Ardea cinerea) Začiatok programu: 2012 Typ a farba značky: červený plastový krúžok Kód na krúžku: tri biele abecedné kódy (3 písmená) Prvé písmeno: S Pozícia krúžku: pravá holeň Národný koordinátor: Milan Olekšák (kontakt: [email protected]) Druh: bocian biely (Ciconia ciconia) Začiatok programu: 2011 Typ a farba značky: čierny krúžok typu ELZA Kód na krúžku: päť bielych alfanumerických kódov (1 písmeno, štyri čísla), kód krajiny SKB, adresa národnej centrály Prvé písmeno: V Pozícia krúžku: pravá holeň Národný koordinátor: Miro Fulín (kontakt: [email protected]) Druh: bocian čierny (Ciconia nigra) Začiatok programu: 1994 Typ a farba značky: biely plastový krúžok Kód na krúžku: štyri čierne alfanumerické kódy Prvý znak: 8 Pozícia krúžku: holeň Národný koordinátor: Dušan Karaska (kontakt: [email protected]) Druh: orol krikľavý (Aquila pomarina) Začiatok programu: 2000 Typ a farba značky: žltý plastový krúžok do roku 2008 modrý plastový krúžok od roku 2008 Kód na krúžku: dva čierne alfanumerické kódy Pozícia krúžku: behák Národný koordinátor: Miroslav Dravecký (kontakt: [email protected]) Druh: čajka bielohlavá (Larus cachinans), čajka žltonohá (Larus michahellis) Začiatok programu: 2012 Typ a farba značky: biely plastový krúžok Kód na krúžku: tri modré číslicové kódy dvojbodka písmeno S (3 čísla:S) Pozícia krúžku: ľavý behák Národný koordinátor: Richard Kvetko (kontakt: [email protected]) Druh: čajka čiernohlavá (Ichthyaetus melanocephalus) Začiatok programu: 2001 Typ a farba značky: červený plastový krúžok Kód na krúžku: tri biele abecednočíslícové kódy Pozícia krúžku: neudaná Národný koordinátor: bez koordinátora

68

| Pr í r u č k a p re k rúžkovateľa | Pro gramy systematického značkovania

Obr. 153. Farebné krúžky pre volavky popolavé na Slovensku

Obr. 154. Farebné krúžky pre bociany čierne na Slovensku

Obr. 155. Farebný krúžok pre čajky bielohlavé a čajky žltonohé na Slovensku

Obr. 156. Orol krikľavý označený farebným krúžkom

Obr. 157. Čajka čiernohlavá označená farebným krúžkom

Obr. 158. Bocian biely s krúžkom typu Elza


69

7. Spracovanie a archivácia údajov Na evidenciu okrúžkovaných a kontrolovaných vtákov slúžia databázové programy. Slovenská krúžkovacia centrála používa od roku 2008 databázový program RINGS. Program RINGS je určený na evidenciu okrúžkovaných vtákov, zásob krúžkov, spätných hlásení a ich výmenu medzi krúžkovateľom a centrálou. Číselníky v databáze sú prednastavené zhodne s odporúčaním manuálu The Euring exchange-code 2000 pre všetky centrály. Aplikácie pre jednotlivých krúžkovateľov aj s príslušnými údajmi z krúžkovacej centrály sú distribuované krúžkovateľom zdarma. Po vykonaní krúžkovateľských skúšok centrála pridelí krúžkovateľovi databázový kód a platnú verziu programu. Povinnosťou krúžkovateľa je všetky označené jedince evidovať v tomto databázovom programe. Databáza má dve hlavné časti. Prvú tvorí evidencia okrúžkovaných jedincov, druhú evidencia kontrolovaných vtákov. Po inštalácii programu si podrobne preštudujte návod. Každoročne, najneskôr 31.januára je potrebné zaslať do centrály všetky údaje z predchádzajúceho kalendárneho roka. Program umožňuje zasielať a prijímať údaje aj priebežne počas roka. Aktuálne informácie o programe a návod nájdete v sekcii krúžkovanie na stránke www.vtaky.sk.

70

| Pr í r u č k a p re k rúžkovateľa | Spracovanie a archivácia údajov

8. Krúžkovanie a legislatíva Na území Slovenskej republiky sa na voľne žijúce populácie vtáčích druhov vzťahuje legislatíva z oblasti ochrany prírody a z oblasti poľovníctva. Výnimkou sú iba voľne žijúce populácie ferálnych holubov – Columba livia f. domestica.

8.1 Ochrana prírody a krajiny Zákon NR SR o ochrane prírody a krajiny č.543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov upravuje aj práva fyzických osôb vo vzťahu k chráneným druhom živočíchov. Krúžkovateľov sa týkajú nasledovné ustanovenia zákona: Tretia časť – prvá hlava - územná ochrana. V tejto časti zákona sú v jednotlivých paragrafoch vymedzené činnosti na ktoré je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody alebo ktoré sú zakázané diferencovane podľa stupňa ochrany. Krúžkovateľov sa týkajú časti, ktoré pojednávajú o vstupe do osobitne chránených území, pohybe mimo vyznačených miest a trás, vjazde motorovým vozidlom, bicyklom, táborení a stanovaní. V najvyššom piatom stupni je zakázané poškodiť vegetačný a pôdny kryt a chytať, usmrtiť a loviť živočícha. Tretia časť – druhá hlava - druhová ochrana. V tejto časti zákon hovorí, že za chránené živočíchy sa podľa tohto zákona považujú aj všetky druhy voľne žijúcich vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na európskom území členských štátov Európskeho spoločenstva. Chránené živočíchy je zakázané úmyselne odchytávať, rušiť, poškodzovať hniezda, držať, predávať, vymieňať a prepravovať s cieľom predaja. Štvrtá časť – tu sa týka krúžkovateľov časť pojednávajúca o prieskume a výskume. Hovorí o tom, kto je oprávnená osoba vykonávať prieskum a výskum a určuje jej povinnosti. Oprávnená osoba je povinná vopred oznámiť orgánu ochrany prírody začatie a ukončenie výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny a do 60 dní po jeho ukončení podať organizácii ochrany prírody poverenej vedením národnej databázy správu o jeho výsledku. Zoznam zakázaných metód a prostriedkov odchytu chránených živočíchov je uvedený vo vyhláške MŽP SR č.24/2003. Zakázané metódy sú aj odchyt na lep, do ôk a háčikov, používanie zmrzačených jedincov, ktoré slúžia ako návnada, používanie nosičov zvuku a umelých svetelných zdrojov.

K rúžkovanie a legislatíva | Príručk a pre k rúžkovateľa |

71

8.2 Poľovníctvo Zákon NR SR č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve okrem iného upravuje aj podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácii voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov. V prílohe zákona sú vymenované druhy vtákov, ktoré sú zároveň zverou. Z legislatívnych obmedzení popísaných vyššie je zrejmé, že krúžkovateľ pre praktický výkon svojej činnosti potrebuje výnimku zo zákazov a obmedzení. Výnimku zo zákona spravidla zabezpečuje krúžkovacia centrála. Krúžkovateľ by sa so znením výnimky mal dôkladne oboznámiť, pretože môže obsahovať dôležité podmienky a usmernenia krúžkovateľskej činnosti. Keďže sa legislátíva pomerne často mení je dôležité tieto zmeny sledovať, v prípade pochybností konzultovať s centrálou. V prípade potreby sa pri kontrole krúžkovateľskej činnosti preukážte platným krúžkovateľským preukazom. Vhodné je tiež mať vždy pri sebe kópiu výnimky.

8.3 Kto sa môže stať krúžkovateľom Krúžkovateľom sa môže stať odborne spôsobilá osoba staršia ako 18 rokov, ktorá je zaradená do výnimky ministerstva životného prostredia pre krúžkovanie alebo má samostatnú výnimku na krúžkovanie. Odbornú spôsobilosť chytať a označovať vtáky potvrdzuje SOS/BirdLife Slovensko po vykonaní skúšky vydaním Preukazu krúžkovateľa. Skúšky bývajú spravidla 2 x ročne: na členskej schôdzi SOS/BirdLife Slovensko, na ornitologickej konferencii vo Zvolene, na ornitologickom stacionári Drienovec, prípadne na iných podujatiach z nasledovných okruhov: • určovanie druhov • metodika odchytu a krúžkovania vtákov • legislatíva v ochrane prírody Budúci krúžkovateľ má mať aj praktické skúsenosti z odchytu a krúžkovania vtákov so skúsenejšími ornitológmi napríklad v rámci krúžkovacích stacionárov a táborov. Žiadosť o vykonanie skúšky je potrebné vopred zaslať písomne na adresu krúžkovacej centrály.

8.4 Vnútorné organizačné predpisy upravujúce krúžkovateľskú činnosť Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko usmerňuje a upravuje krúžkovateľskú činnosť aj vnútornými organizačnými predpismi. Ide o predpisy, ktoré môžu podliehať zmenám. Ich platné aktuálne znenia sú dostupné na webových stránkach spoločnosti. Kódex používania dát – rieši otázky autorstva a vlastníctva údajov, určuje pravidlá narábania s údajmi Pravidlá značkovania vtáctva – popisujú všeobecné etické pravidlá pri značení vtákov, povinnosti krúžkovateľa a povinnosti krúžkovacej centrály.

72

| Pr í r u č k a p re k rúžkovateľa | K rúžkovanie a legislatíva

9. Krúžkovanie vtákov a verejnosť

Náš tip

Pri krúžkovaní vtákov v oblastiach so zvýšeným pohybom verejnosti (v blízkosti obľúbených rekreačných lokalít, turistických chodníkov, v intraviláne) budeme skôr či neskôr konfrontovaní s okoloidúcimi a ich otázkami. Správajme sa zdvorilo a pokiaľ to situácia dovolí a zdržaním nebude ohrozené zdravie a život vtákov, odpovedajme im na otázky, vysvetlime zmysel krúžkovania, ciele našej práce. Aby sme sa vyhli situácii, že sa niektorí ľudia budú snažiť „pomôcť chúďatkám chyteným vtáčikom na slobodu“ a neodbornou manipuláciou ublížia vtákom alebo poškodia sieť či iné typy pascí. Siete a pasce vždy zreteľne označme štítkom, na ktorom uvedieme, že prebieha krúžkovanie a že sú pod stálym dohľadom. Najvhodnejšie je na takýchto lokalitách umiestňovať odchytové zariadenia tak, aby bolo možné skontrolovať ďalekohľadom, či sa v ich okolí nepohybujú nepovolané osoby. Ak je to len možné, na lokalite krúžkujme len so súhlasom majiteľa a užívateľa pozemku, v prípadne odchytu pernatej zveri aj poľovného združenia. Vyhneme sa tak nepríjemným konfliktom. Štítky na označenie sietí a pascí zalaminujte, odolajú poveternostným podmienkam a vydržia tak niekoľko rokov.

Obr. 159. Reportérka Rádia Slovensko na návšteve stacionára Drienovec

Obr. 160. Označenie siete štítkom

K rúžkovanie vtákov a verejnosť | Príručk a pre k rúžkovateľa |

73

10. Prílohy

10.1. Pravidlá značkovania vtáctva SOS/BirdLifeSlovensko Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko Pravidlá značkovania vtáctva Článok I Základné pojmy 1. Značkovanie je metóda výskumu používaná v ornitológii na identifikáciu voľne žijú cich druhov vtákov. Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko (ďalej len SOS/BirdLife Slovensko) používa túto metódu pri projektoch ornitologického progra mu získavania údajov o vtákoch s cieľom získať poznatky o populáciách vtákov a po môcť pri ochrane vtáčích druhov, biotopov a území. 2. Krúžkovacia centrála je organizačná súčasť SOS/BirdLife Slovensko. Zodpovedná za značkovanie vtákov. Pokiaľ nie je uvedené inak, pod termínom „Krúžkovacia centrála“ sa v tomto materiáli uvádza Krúžkovacia centrála SOS/BirdLife Slovensko. 3. Spolupracovník Krúžkovacej centrály (ďalej len „spolupracovník“) je fyzická osoba právne zodpovedná za svoje konanie, ktorá úspešne absolvovala skúšky krúžkovateľov a má platný Preukaz krúžkovateľa. Článok II Všeobecné etické pravidlá 1. Spolupracovník dodržiava podmienky uvedené vo výnimke MŽP SR a pokyny Krúžko vacej centrály. 2. Pri odchyte a manipulácii s odchytenými vtákmi spolupracovník postupuje tak, aby nedošlo k úhynu alebo poškodeniu zdravia odchytených vtákov.

74

| Pr í r u č k a p re k rúžkovateľa | Pravidlá značkovania v tác t va SOS/BirdLifeSlovensko

3. Vtáka je potrebné vypustiť najneskôr do dvoch hodín od odchytu. V mimohniezdnom období a nehniezdiace vtáky z poslednej večernej kontroly je možné vložiť na prenoco vanie do plátených vrecúšok, uložiť na bezpečnom mieste a vypustiť pri východe slnka. 4. Používané spôsoby odchytu vtáctva sú najmä: a) do nárazových ornitologických sietí, b) odchyt na hniezde, c) do sklápacích sietí, d) do bludiskových sietí, e) do kockovej siete, f) iné spôsoby, ktoré sú v súlade s ostatnými pravidlami. 5. Odchyt nesmie spôsobiť trvalé zničenie biotopu vtáka. 6. Zariadenie a prostriedky na odchyt a značkovanie sa nemôžu poskytnúť osobe bez plat ného Preukazu krúžkovateľa a výnimky MŽP SR. 7. Je zakázané označovať a manipulovať s vtákmi osobám pod vplyvom omamných a psy chotropných látok (napr. alkoholu). 8. Spolupracovník používa krúžky dodané alebo schválené Krúžkovacou stanicou. Článok III Povinnosti spolupracovníka Krúžkovacej centrály 1. Termín odovzdania hlásenia o krúžkovaní je 31. január nasledujúceho roka. Hlásenie o krúžkovaní obsahuje: a) k rúžkovacie formuláre v elektronickej podobe platného programu používaného Krúžkovacou centrálou, b) tlačivo „Prehľad o okrúžkovaných vtákoch v roku“, c) tlačivo „Prehľad o spotrebe a zásobe krúžkov v roku“, d) tlačivo „Objednávka krúžkov“. 5. Termín uhradenia krúžkovatelského poplatku je 31. január príslušného roka. 6. O odchyte vtákov so značkami zahraničných krúžkovacích centrál spolupracovník bez odkladne informuje Krúžkovaciu centrálu. 7. Výmenu alebo presun krúžkov medzi spolupracovníkmi je možné uskutočniť len po predchádzajúcom súhlase Krúžkovacej centrály. 8. V prípade ukončenia krúžkovacej činnosti spolupracovník bezodkladne zašle Krúžko vacej centrále zostávajúce krúžky a údaje o okrúžkovaných vtákoch podľa čl. III, ods. 1, písm. a, b, c týchto pokynov. 9. V prípade odchytu exemplára podliehajúceho hláseniu Faunistickej komisii SOS/Bird Life Slovensko, spolupracovník zabezpečí dokumentáciu potrebnú k identifikácii druhu (fotografie, videozáznam, biometrické údaje a pod.) a spolu s vyplneným formulárom hlásenia ju zašle Faunistickej komisii SOS/BirdLife Slovensko. 10. Spolupracovník používa krúžky podľa „Pokynov na používanie krúžkov SOS/ BirdLife Slovensko pre jednotlivé druhy vtákov“. 11. Spolupracovník používa označovanie farebnými krúžkami alebo značkami po odsúhla sení Krúžkovacou centrálou. 12. Výmena krúžku alebo inej značky na vtákovi je možná, len ak je pôvodná značka opo trebovaná, poškodená, alebo zle čitateľná. 13. Umiestnenie ďalšieho krúžku na toho istého vtáka je zakázané s výnimkou farebných krúžkov alebo iných značiek (napr. krčné značky).

Pravidlá značkovania vtác t va SOS/BirdLifeSlovensko | Príručk a pre k rúžkovateľa |

75

14. Nájdený krúžok alebo jeho fotokópiu spolupracovník neodkladne zašle Krúžkovacej centrále spolu s informáciou o okolnostiach nálezu podľa príslušného formulára „Hlá senie krúžkovaného vtáka“. 15. Spolupracovník krúžkuje vtáctvo výhradne krúžkami Krúžkovacej centrály. Iné ozna čovanie (krčné značky, krídlové značky, plastikové krúžky, telemetria atď.) sa môžu používať po schválení Krúžkovacou centrálou a po nahlásení typov, farieb a číselných kódov týchto značení Krúžkovacej centrále. 16. Krúžkovanie slovenskými krúžkami v zahraničí sa realizuje po dohode s príslušnými krúžkovacími centrálami a súhlase Krúžkovacej centrály. Článok IV. Povinnosti Krúžkovacej centrály 1. Zodpovedá za zber, vyhodnocovanie a archiváciu údajov. 2. Bezodkladne informuje spolupracovníka o spätných hláseniach. 3. Údaje uložené v databáze Krúžkovacia centrála používa podľa „Kódexu používania or nitologických dát Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko“, ak tieto pravidla nestanovujú inak. 4. Krúžkovacia stanica organizuje krúžkovanie vtákov kovovými krúžkami a schvaľuje označovanie vtákov inými spôsobmi značenia a podľa potreby ho aj koordinuje. alebo organizuje. 5. Krúžkovacia centrála zabezpečuje včasnú distribúciu krúžkov podľa svojich potrieb, plnenia si povinností spolupracovníkmi a momentálneho stavu zásob krúžkov. 6. Krúžkovacia centrála zabezpečuje vybavovanie potrebných výnimiek a súhlasov na značkovanie vtákov pre členov SOS/BirdLife Slovensko a zabezpečuje všetky s tým súvisiace aktivity (napr. zasielanie správ z výskumu). 7. Komunikuje a spolupracuje s ostatnými krúžkovacími centrálami, Euringom, orgánmi ochrany prírody a krajiny a pod. Článok IV. Sankcie 1. Ak spolupracovník nedodrží podmienky uvedené v článkoch II a III týchto pokynov, môže mu výbor SOS/BirdLife Slovensko pozastaviť činnosť, alebo uložiť iné sankcie podľa konkrétnej situácie (napr. nezaradenie do výnimky MŽP SR, neposkytnutie krúž kov, neposkytnutie informácie o spätnom hlásení a pod). 2. Nedodržanie podmienok v článku IV vystavuje pracovníkov Krúžkovacej centrály k zníženiu finančného ohodnotenia ich práce, prípadne vylúčeniu z radov pracovníkov Krúžkovacej centrály, o čom rozhoduje výbor SOS/BirdLife Slovensko. Tieto pravidlá nadobúdajú platnosť dňa 1. apríla 2008

76

Mgr. Miroslav Demko predseda SOS/BirdLife Slovensko

| Pr í r u č k a p re k rúžkovateľa | Pravidlá značkovania v tác t va SOS/BirdLifeSlovensko

10.2. Pokyny na používanie krúžkov SOS/BirdLifeSlovensko Pokyny Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko na používanie typov krúžkov pri značkovaní vtákov Typy a rozmery krúžkov (vnútorný priemer x výška v mm): A*

25x17

D

12x12

LL

4,3x7

N

3,3x7

B

20x15

E

9x13

L

4,2x7

P

2,8x5

BL*

18x14

H

7x11

M

3,5x3,5

S

2,5x5

C

16x20

K

6x8

NX**

3,3x6

T

2x5

* krúžok so zámkom ** oceľový krúžok

Druh / slovenský názov

Druh / vedecký názov

Charakter výskytu

Typ krúžku

bažant obyčajný belaňa tundrová belorítka obyčajná beluša malá beluša veľká bernikla bielolíca bernikla tmavá bernikla veľká bocian biely bocian čierny bojovník bahenný brehár hrdzavý brehár obyčajný brehárik ploskozobý brehuľa obyčajná brhlík obyčajný brodník sivý bučiačik obyčajný bučiak veľký cíbik chochlatý cíbik stepný čajka bielohlavá čajka bledá čajka čiernohlavá čajka malá čajka morská čajka obrúčkozobá čajka sivá čajka smejivá čajka striebristá čajka tmavá čajka trojprstá čaplička vlasatá

Phasianus colchicus Nyctea scandiaca Delichon urbica Egretta garzetta Egretta alba Branta leucopsis Branta bernicla Branta canadensis Ciconia ciconia Ciconia nigra Philomachus pugnax Limosa lapponica Limosa limosa Limicola falcinellus Riparia riparia Sitta europaea Xenus cinereus Ixobrychus minutus Botaurus stellaris Vanellus vanellus Chettusia gregaria Larus cachinnans Larus hyperboreus Larus melanocephalus Larus minutus Larus marinus Larus delawarensis Larus canus Larus ridibundus Larus argentatus Larus fuscus Rissa tridactyla Ardeola ralloides

h m h h h m m m h h m m h m h h N h h h m h m h m m m h h m m m h

D♂ E♀ B S D C C BL C C C K♂ L, LL♀ K K P S P m H D K K E K H L D E H H E E K E

Po k yny na p oužívanie k rúžkov SOS/BirdLifeSlovensko | Príručk a pre k rúžkovateľa |

77



čavka žltozobá čegrava veľkozobá červenák karmínový červenokrčka pestrá červienka obyčajná čorík bahenný čorík bielokrídly čorík čierny ďateľ bielochrbtý ďateľ hnedkavý ďateľ malý ďateľ prostredný ďateľ veľký dázďovník obyčajný dázďovník skalný drop hrivnatý drop malý drop veľký drozd červenkastý drozd čierny drozd čvíkotavý drozd kolohrivý drozd plavý drozd trskotavý ďubník trojprstý dudok obyčajný fúzatka trstinová glezg obyčajný hadiar kraĀLtkoprstý haja červená haja tmavá havran čierny hlaholka obyčajná hltavka chochlatá hlucháň obyčajný holub domáci holub hrivnák holub plúžik hrdlička poľná hrdlička záhradná hrdzavka potápavá hus bieločelá hus divá hus egyptská hus krátkozobá hus malá hus siatinná

Pyrrhocorax graculus Sterna caspia Carpodacus erythrinus Branta ruficollis Erithacus rubecula Chlidonias hybridus Chlidonias leucopterus Chlidonias niger Dendrocopos leucotos Dendrocopos Syriacus Dendrocopos minor Dendrocopos medius Dendrocopos major Apus apus Apus melba Chlamydotis undulata Tetrax tetrax Otis tarda Turdus iliacus Turdus merula Turdus pilaris Turdus torquatus Turdus philomelos Turdus viscivorus Picoides tridactylus Upupa epops Panurus biarmicus Coccothraustes coccothraustes Circaetus gallicus Milvus milvus Milvus migrans Corvus frugilegus Bucephala clangula Bubulcus ibis Tetrao urogallus Columba livia Columba palumbus Columba oenas Streptopelia turtur Streptopelia decaocto Netta rufina Anser albifrons Anser anser Alopochen egyptiacus Anser brachyrhynchus Anser erythropus Anser fabalis

78

Charakter výskytu

Typ krúžku

m m h m h h h h h h h h h h m m h h h h h h h h h h h h h h h h m m h m h h h h h m h m m m m

K E P D S M M M L,LL L N L L M neurčený neurčený neurčený BL L L,LL L,LL L,LL L L,LL L L,LL S NX C D D E E E B♂ C♀ neurčený E H K H E C B BL C C B

| Pr í r u č k a p re k rúžkovateľa | Pok yny na p oužívanie k rúžkov SOS/BirdLifeSlovensko



húska hrdzavá húska pestrá hvizdák malý hvizdák tenkozobý hvizdák veľký hýľ obyčajný chavkoš nočný chochláč severský chochlačka bielooká chochlačka morská chochlačka obojková chochlačka sivá chochlačka vrkočatá chrapkáč poľný chriašť bodkovaný chriašť malý chriašť najmenší chriašteľ vodný ibisovec hnedý jarabica poľná jariabok hôrny jastrab krahulec jastrab veľký kačica divá kačica hvizdárka kačica chrapačka kačica chrapka kačica chripľavka kačica lyžičiarka kačica ostrochvostá kajka obyčajná kalužiačik malý kalužiak červenonohý kalužiak močiarny kalužiak perlavý kalužiak sivý kalužiak štíhly kalužiak tmavý kamenár strakatý kamenárka strakatá kaňa močiarna kaňa popolavá kaňa sivá kaňa stepná kanárik poľný kavka obyčajná kolibkárik čipčavý

Tadorna ferruginea Tadorna tadorna Numenius phaeopus Numenius tenuirostris Numenius arquata Pyrrhula pyrrhula Nycticorax nycticorax Bombycilla garrulus Aythya nyroca Aythya marila Aythya collaris Aythya ferina Aythya fuligula Crex crex Porzana porzana Porzana parva Porzana pusilla Rallus aquaticus Plegadis falcinellus Perdix perdix Bonasa bonasia Accipiter nisus Accipiter gentilis Anas platyrhynchos Anas penelope Anas querquedula Anas crecca Anas strepera Anas clypeata Anas acuta Somateria mollissima Actitis hypoleucos Tringa totanus Tringa glareola Tringa ochropus Tringa nebularia Tringa stagnatilis Tringa erythropus Arenaria interpres Histrionicus histrionicus Circus aeruginosus Circus pygargus Circus cyaneus Circus macrourus Serinus serinus Corvus monedula Phylloscopus collybita

Charakter výskytu

Typ krúžku

m h m m h h h m h m m h h h h h m h m h h h h h m h h h h h m h h m m m m m m m h h m m h h h

D D K E E P D L E E neurčený E E K L L M K D H H K♂ H♀ E♂ D♀ D E H H D E E neurčený N L L L K L L L neurčený D E♂ D♀, pull H♂ E♀ H S H T


79



kolibkárik horský kolibkárik králikovitý kolibkárik spevavý kolibkárik sykavý kolibkárik zelený kolibkárik žltkastotemenný kormorán chochlatý kormorán malý kormorán veľký kôrovník dlhoprstý krahuľa hôrna krakľa belasá králik ohnivohlavý králik zlatohlavý krivonos bielokrídly krivonos obyčajný krkavec čierny kršiak rybár krutohlav obyčajný kúdelníčka lužná kukavica chochlatá kukučka obyčajná kulík bledý kulík morský kulík piesočný kulík riečny kulík vrchovský kulík zlatý kuvičok vrabčí kuvik obyčajný labkáň stepný ľabtuška červenohrdlá ľabtuška hôrna ľabtuška lúčna ľabtuška vrchovská ľabťuška poľná labuť malá labuť spevavá labuť veľká ľadovka dlhochvostá lastovička obyčajná lastovička skalná lastúrničiar strakatý lelek obyčajný ležiak obyčajný lyska čierna lyskonoh ploskozobý

Phylloscopus bonelli Phylloscopus proregulus Phylloscopus trochilus Phylloscopus sibilatrix Phylloscopus trochiloides Phylloscopus inornatus Phalacrocorax aristotelis Phalacrocorax pygmeus Pha lacrocorax carbo Certhia familiaris Surnia ulula Coracias garrulus Regulus ignicapillus Regulus regulus Loxia leucoptera Loxia curvirostra Corvus corax Pandion heliaetus Jynx torquilla Remiz pendulinus Clamator glandarius Cuculus canorus Pluvialis squatarola Charadrius alexandrinus Charadrius hiaticula Charadrius dubius Charadrius morinellus Pluvialis apricaria Glaucidium passerinum Athene noctua Syrrhaptes paradoxus Anthus cervinus Anthus trivialis Anthus pratensis Anthus spinoletta Anthus campestris Cygnus columbianus Cygnus cygnus Cygnus olor Clangula hyemalis Hirundo rustica Hirundo daurica Haematopus ostralegus Caprimulgus europaeus Burhinus oedicnemus Fulica atra Phalaropus fulicarius

80

Charakter výskytu

Typ krúžku

m m h h h m m h h h m h h h m h h m h h m h m h m h m m h h m m h h h h m m h m h m m h h h m

T T T T T T neurčený D C,BL T D K T T N N D C N S neurčený K neurčený P N P N,L L K H neurčený S S S P P BL A A E,D S S H,K M H E P




Charakter výskytu

Typ krúžku

lyskonoh úzkozobý lyžičiar obyčajný mlynárka dlhochvostá močiarnica mekotavá močiarnica tichá močiarnička tichá muchár sivý muchárik bielokrký muchárik čiernohlavý muchárik malý murárik červenokrídly myšiak hôrny myšiak hrdzavý myšiak severský myšiarka močiarna myšiarka ušatá orešnica perlavá oriešok obyčajný orliak morský orol hrubozobý orol kráľovský orol krikľavý orol malý orol skalný orol stepný ostrohárka severská pastier ružový pelikán kučeravý pelikán obyčajný penica čiernohlavá penica jarabá penica obyčajná penica popolavá penica slávikovitá pieskárik belavý pinka obyčajná pinka severská pipíška chochlatá plameniak červený plamienka driemavá pobrežník hrdzavý pobrežník krivozobý pobrežník malý pobrežník morský pobrežník obyčajný pobrežník sivý pobrežník škvrnitý

Phalaropus lobatus Platalea leucorodia Aegithalos caudatus Gallinago gallinago Gallinago media Lymnocryptes minimus Muscicapa striata Ficedula albicollis Ficedula hypoleuca Ficedula parva Tichodroma muraria Buteo buteo Buteo rufinus Buteo lagopus Asio flammeus Asio otus Nucifraga caryocatactes Troglodytes troglodytes Haliaeetus albicilla Aquila clanga Aquila heliaca Aquila pomarina Hieraaetus pennatus Aquila chrysaetos Aquila nipalensis Calcarius lapponicus Sturnus roseus Pelecanus crispus Pelecanus onocrotalus Sylvia atricapilla Sylvia nisoria Sylvia communis Sylvia curruca Sylvia borin Calidris alba Fringilla coelebs Fringilla montifringilla Galerida cristata Phoenicopterus ruber Tyto alba Calidris canutus Calidris ferruginea Calidris minuta Calidris maritima Calidris alpina Calidris temminckii Calidris melanotos

m h h h m m h h h h h h m m h h h h h m h h h h m m h m m h h h h h m h m h m h m m m m m m m

P C T L,LL L,LL L S S S T P D D D♂ C♀ E E K T A BL A BL D A neurčený N L neurčený neurčený S P S S S N S S N BL E L N P N N P N


81



pomorník malý pomorník príživný pomorník stredný potápač malý potápač prostredný potápač veľký potápka červenokrká potápka čiernokrká potápka chochlatá potápka malá potápka ušatá potáplica bielozobá potáplica malá potáplica stredná potáplica veľká potápnica bielohlavá pôtik kapcavý prepelica poľná pŕhľaviar červenkastý pŕhľaviar čiernohlavý prieložník čiernokrídly prieložník obyčajný rybár dlhochvostý rybár malý rybár obyčajný rybár sivý rybárik obyčajný rybárka krátkozobá sedmohlások bledý sedmohlások obyčajný skaliar modrý skaliar pestrý skaliarik okrový skaliarik púšťový skaliarik sivý slávik modrák slávik obyčajný slávik veľký sliepočka vodná sluka hôrna smrečiar krivonosý snehárka vrchovská snehuľa severská snežnica čiernokrídla sojka obyčajná sokol bielopazúravý sokol kobcovitý

Stercorarius longicaudus Stercorarius parasiticus Stercorarius pomarinus Mergus albellus Mergus serrator Mergus merganser Podiceps grisegena Podiceps nigricollis Podiceps cristatus Tachybaptus ruficollis Podiceps auritus Gavia adamsii Gavia stellata Gavia arctica Gavia immer Oxyura leucocephala Aegolius funereus Coturnix coturnix Saxicola rubetra Saxicola torquata Glareola nordmanni Glareola pratincola Sterna paradisaea Sterna albifrons Sterna hirundo Sterna sandvicensis Alcedo atthis Gelochelidon nilotica Hippolais pallida Hippolais icterina Monticola solitarius Monticola saxatilis Oenanthe hispanica Oenanthe deserti Oenanthe oenanthe Luscinia svecica Luscinia megarhynchos Luscinia luscinia Gallinula chloropus Scolopax rusticola Pinicola enucleator Montifringilla nivalis Plectrophenax nivalis Anser caerulescens Garrulus glandarius Falco naumanni Falco vespertinus

82

Charakter výskytu

Typ krúžku

m m m m m h h h h h m m m m m m h h h h m m m h h m h m m h m h m m h h h h h h m m m m h h h

D E E E E D E H D H H D D D D E H LL S S L L M,L M,L L K M K S S L L S P P S P P H H P N,P N neurčený K K K




sokol kobec sokol lastovičiar sokol myšiar sokol rároh sokol sťahovavý sova dlhochvostá sova obyčajná stehlík čečetavý stehlík čížavý stehlík horský stehlík konôpkár stehlík obyčajný stehlík polárny straka obyčajná strakoš červenohlavý strakoš kolesár strakoš obyčajný strakoš veľký strnádka cia strnádka čiernohlavá strnádka lúčna strnádka obyčajná strnádka trstinová strnádka záhradná sup bielohlavý sup tmavohnedý svrčiak riečny svrčiak slávikovitý svrčiak zelenkavý sýkorka belasá sýkorka čiernohlavá sýkorka hôrna sýkorka chochlatá sýkorka lazúrová sýkorka uhliarka sýkorka veľká šabliarka modronohá šašiniarik tenkozobý šišila bocianovitá škorec obyčajný škovránka krátkoprstá škovránok poľný škovránok stromový škriekavec zlovestný tesár čierny tetrov obyčajný trasochvost biely

Falco columbarius Falco subbuteo Falco tinnunculus Falco cherrug Falco peregrinus Strix uralensis Strix aluco Carduelis flammea Carduelis spinus Carduelis flavirostris Carduelis cannabina Carduelis carduelis Carduelis hornemanni Pica pica Lanius senator Lanius minor Lanius collurio Lanius excubitor Emberiza cia Emberiza melanocephala Miliaria calandra Emberiza citrinella Emberiza schoeniclus Emberiza hortulana Gyps fulvus Aegypius monachus Locustella fluviatilis Locustella luscinioides Locustella naevia Parus caeruleus Parus montanus Parus palustris Parus cristatus Parus cyanus Parus ater Parus major Recurvirostra avosetta Acrocephalus melanopogon Himantopus himantopus Sturnus vulgaris Calandrella brachydactyla Alauda arvensis Lullula arborea Perisoreus infaustus Dryocopus martius Tetrao tetrix Motacilla alba

Charakter výskytu

Typ krúžku

m h h h h h h h h m h h m h h h h h h S h h h h m m h h h h h h h m h h h h h h h h h m h h h

K,H K,H H D E♂ D♀ C D S S S S S S H N N N L S N S S S A neurčený S S S S S S S S S P H S K L S N P K H D♂ E♀ S


83



trasochvost horský trasochvost žltohlavý trasochvost žltý trsteniarik bahenný trsteniarik krovinný trsteniarik malý trsteniarik obyčajný trsteniarik veľký trsteniarik vodný turpan čierny turpan tmavý uškárik vrchovský včelár obyčajný včelárik zlatý vlha obyčajná vodnár obyčajný volavka popolavá volavka purpurová vrabec domový vrabec poľný vrana obyčajná vrchárka červenkavá vrchárka čiernohrdlá vrchárka modrá vrchárka okrová výr skalný výrik obyčajný zdochlinár biely zelienka obyčajná žeriav popolavý žeriavec stepný žlna sivá žlna zelená žltochvost domový žltochvost hôrny

Motacilla cinerea Motacilla citreola Motacilla flava Acrocephalus scirpaceus Acrocephalus dumetorum Acrocephalus schoenobaenus Acrocephalus palustris Acrocephalus arundinaceus Acrocephalus paludicola Melanitta nigra Melanitta fusca Eremophila alpestris Pernis apivorus Merops apiaster Oriolus oriolus Cinclus cinclus Ardea cinerea Ardea purpurea Passer domesticus Passer montanus Corvus corone Prunella collaris Prunella atrogularis Prunella modularis Prunella montanella Bubo bubo Otus scops Neophron percnopterus Carduelis chloris Grus grus Anthropoides vigro Picus canus Picus viridis Phoenicurus ochruros Phoenicurus phoenicurus

Charakter výskytu

Typ krúžku

h h h h m h h h h m m m h h h h h h h h h h m h m h h m h m m h h h h

S S S S S S S N S E E P D M L,LL L,LL C D P S E P S S S B K neurčený M, N BL BL K K S S

* krúžok so zámkom ** oceľový krúžok

84


10.3. Výnimka MŽP SR na vykonávanie krúžkovateľskej činnosti

V ý n i m ka MŽP SR na v ykonávanie k rúžkovateľskej činnosti | Príručk a pre k rúžkovateľa |

85

86

| Pr í r u č k a p re k rúžkovateľa | Výnimka MŽP SR na v ykonávanie k rúžkovateľskej činnosti


87

88



89

90



91

10.4. Druhy podliehajúce hláseniu alebo registrácii faunistickej komisii SOS/BirdLifeSlovensko Zoznam vtáčích druhov, ktorých pozorovanie treba hlásiť Faunistickej komisii SOS/BirdLife Slovensko: Cygnus columbianus Cygnus atratus Anser brachyrhynchus Anser erythropus Anser indicus Anser caerulescens Branta canadensis Branta bernicla Branta ruficollis Branta leucopsis Alopochen aegyptiaca Tadorna ferruginea Aythya collaris Somateria mollissima Histrionicus histrionicus Bucephala albeola Mergus cucullatus Oxyura leucocephala Gavia immer Gavia adamsii Podiceps auritus Phalacrocorax aristotelis Plegadis falcinellus Threskiornis aethiopicus Bubulcus ibis Pelecanus onocrotalus Pelecanus crispus Phoenicopterus roseus Neophron percnopterus Gyps fulvus Aegypius monachus Circus macrourus Aquila clanga Aquila nipalensis

92

Hieraaetus pennatus Falco biarmicus Falco naumanni Chlamydotis macqueenii Tetrax tetrax Porzana pusilla Grus virgo Burhinus oedicnemus Vanellus gregarius Charadrius alexandrinus Charadrius morinellus Numenius tenuirostris Xenus cinereus Calidris canutus Calidris melanotos Calidris maritima Phalaropus fulicarius Glareola pratincola Glareola nordmanni Larus sabini Larus delawarensis Larus marinus Larus hyperboreus Larus argentatus Rissa tridactyla Gelochelidon nilotica Thalasseus sandvicensis Sterna paradisaea Stercorarius pomarinus Stercorarius parasiticus Stercorarius longicaudus Syrrhaptes paradoxus Clamator glandarius Nyctea scandiaca

Surnia ulula Apus melba Lanius senator Perisoreus infaustus Pyrrhocorax pyrrhocorax Pyrrhocorax graculus Cyanistes cyanus Calandrella brachydactyla Eremophila alpestris Cecropis daurica Phylloscopus bonelli Phylloscopus proregulus Phylloscopus inornatus Phylloscopus trochiloides Acrocephalus paludicola Acrocephalus dumetorum Hippolais pallida Pastor roseus Oenanthe hispanica Oenanthe deserti Monticola solitarius Monticola saxatilis Montifringilla nivalis Prunella atrogularis Prunella montanella Motacilla citreola okrem Oravskej kotliny Carduelis hornemanni Pinicola enucleator Loxia leucoptera Emberiza hortulana Emberiza melanocephala Calcarius lapponicus

| Pr í r u č k a p re k rúžkovateľa | Druhy podliehajúce hláseniu alebo registrácii FK SOS/BirdLife Slovensko

Zoznam druhov, pri ktorých treba hlásiť každé hniezdenie: Netta rufina – okrem regiónov Záhorie, Podunajsko, Dolné Považie (do 31.12.2011 okrem reg. Záhoria) Anser anser – do 31.12. 2011 okrem regiónu Záhoria Anas crecca Anas acuta – do 31.12. 2011 okrem lokality Senné Anas clypeata – od 1.1. 2012 Charadrius alexandrinus Mergus merganser Aythya nyroca – od 1.1.2012 okrem lokality Senné Hieraaetus pennatus Circaetus gallicus – od 1.1. 2012) Podiceps grisegena – okrem lokality Senné Phalacrocorax pygmeus Platalea leucorodia – okrem lokality Senné Ardeola ralloides – do 31.12.2011 okrem Východoslovenskej roviny Ardea purpurea – okrem Východoslovenskej roviny Ardea alba – okrem Východoslovenskej roviny; do 31.12.2011 okrem lokality Senné Egretta garzetta – okrem Východoslovenskej roviny a ostrova na Dunaji pri Moči; do 31.12.2011 okrem Východoslovenskej roviny Otis tarda – do 31.12.2011 okrem lokality Sysľovské polia Grus grus – od 1.1. 2012 Burhinus oedicnemus Himantopus himantopus – do 31.12.2011 okrem lokality Senné Recurvirostra avosetta – do 31.12.2011 okrem lokality Senné Limosa limosa – do 31.12.2011 okrem Východoslovenskej roviny Numenius arquata Larus canus – do 31.12.2011 okrem lokality Sĺňava Sternula albifrons Chlidonias hybrida – do 31.12.2011 okrem lokality Senné Chlidonias leucopterus Chlidonias niger – do 31.12.2011 okrem Východoslovenskej roviny Asio flammeus – od 1.1. 2012 Acrocephalus melanopogon – okrem lokality Parížske močiare Luscinia luscinia – okrem Nízkych Beskýd, Polonín a Východoslovenskej nížiny Luscinia svecica svecica – od 1.1. 2012 Turdus iliacus Monticola saxatilis – do 31.12.2011 okrem Slovenského krasu Motacilla citreola – od 1.1.2012 okrem Oravskej kotliny Coracias garrulus – od 1.1. 2012 Calandrella brachydactyla Motacilla flava – všetky poddruhy okrem M. f. flava Acrocephalus paludicola Phylloscopus trochiloides Ficedula hypoleuca – od 1.1. 2012 Lanius senator Corvus corone – od 1.1. 2012 Pastor roseus Emberiza hortulana

Druhy podliehajúce hláseniu alebo registrácii FK SOS/BirdLife Slovensko | Príručk a pre k rúžkovateľa |

93

Zoznam druhov podliehajúcich registrácii: Aix sponsa Aix galericulata Cygnus cygnus Tadorna tadorna Melanitta nigra Clangula hyemalis Circaetus gallicus Buteo rufinus Falco vespertinus

Porzana parva Haematopus ostralegus Limosa lapponica Numenius phaeopus Tringa stagnatilis Arenaria interpres Calidris alba Limicola falcinellus Himantopus himantopus

Recurvirostra avosetta Gallinago media Larus fuscus Sternula albifrons Otus scops Coracias garrulus Arocephalus melanopogon Corvus corone Eremophila alpestris

Zoznam poddruhov, ktoré podliehajú hláseniu: Charadrius hiaticula tundrae Larus fuscus graellsii Larus fuscus intermedius Turdus torquatus torquatus

94

Motacilla flava všetky ssp. okrem M. f. flava a M. f. thunbergii Phylloscopus collybita abietinus Phylloscopus collybita tristis

| Pr í r u č k a p re k rúžkovateľa | Druhy podliehajúce hláseniu alebo registrácii FK SOS/BirdLife Slovensko

11. Literatúra Baillie, S., Bairlein, F., Clark, J., Feu, du, C., Fiedler, W., Fransson, T., Hegelbach, J., Juillard, R., Karcza, Z., Keller, L.F., Kestenholz, L., Schaub. M. & Spina, F., 2007: Bird Ringing for Science and Conservation. EURING, 34 pp. Beer, de, S.J., Lockwood, G.M., Raijmakers, J.M.H, Scott, W.A., Oschadleus, H.D. & Underholl, L.G., 2001: SAFRING Bird Ringing Manual. Avian Demography Unit, Cape Town, 57 pp. Brejšková, L., 1993: Odchyt havranů polních (Corvus frugilegus) v průběhu zimy bez sněhové pokrývky. Zprávy české společnosti ornitologické 36: 15-16. British Trust for Ornithology 2012: About RAS. http://www.bto.org/volunteer-surveys/ringing/surveys/ras/ about-ras Busse, P., 2000: Bird station manual. SE European Bird Migration Network, Gdansk, 264 pp. Cepák, J., Klvaňa, P., Škopek, J., Schröpfer, L., Jelínek, M., Hořák, D., Formánek, J. & Zárybnický, J., 2008: Atlas migrace ptáků České a Slovenské republiky. Aventinum, Praha, 608 pp. Csörgő, T., Karcza, Z., Halmos, G., Magyar, G., Gyurács, J., Szép, T., Bankovics, A., Schmidt, A. & Schmidt, E., 2009: Magyar madárvonulási atlasz. Kossuth Kiadó, Budapest, 672 pp. Čech, P., Kucharski, R. 2007: Kroužkování mláďat ledňáčka říčního v hnízde. –Pp 41-43. In: Čech, P. (eds.): Ledňáček říční (Alcedo atthis), jeho ochrana a výzkum. 02/19 ZO ČSOP Alcedo Vlašim. Čihák, K., Hromádko, M., 1990: Metodické poznámky ke sledování nočního tahu ptáků pomocí reflektoru. Zprávy české společnosti ornitologické 32: 15 pp. Grantham, M., 2005: A bird in the hand. Ringing birds for conservation. BTO, London, 4 pp. Harvančík, S., Krištín, A. 2006: Ladislav Šnírer 50-ročný. Tichodroma 18: 156-157. Chutný, B., 1992: Odchyt samců slávika modráčka středoevropského (Luscinia svecica cyanecula) v hnízdním biotopu s pomocí reprodukce zpĕvu. Zprávy české společnosti ornitologické 34: 50-51. Institut für Vogelforschung „Vogelwarte Helgoland“ 2012: Richtlinien für ehrenamtliche Mitarbeiter. http:// www.ifv-vogelwarte.de/frame.php?id=106 Jón, Z., 1974: Zkušenosti z odchytu lindušek lučních (Anthus pratensis) a skřivanů lesních (Lullula arborea). Zprávy československé ornitologické společnosti 13: 15. Kaňuščák, P., 1993: Poznámky k odchytu svrčiaka riečneho (Locustella fluviatilis) pomocou reprodukovaného spevu. Zprávy české společnosti ornitologické 37: 6-7. Kovalik, P., Pačenovský, S., Čapek, M., & Topercer, J., 2010: Slovenské mená vtákov sveta. SOS/BirdLife Slovensko, Bratislava. Magayr madártani egyesület 2012: A Madárgyűrűzési központ működési szabályzata. http://www.mme.hu/ binary_uploads/6_termeszetvedelem/madargyuruzesi_kozpont/a_madargyuruzesi_kozpont_szabalyzatai_2012.pdf Newton, I., 2008: The Migration Ecology of Birds. Academic Press, Elsevier, London, 976 pp. Pavelčík, P., 1998: Zkušenosti se zjišťováním výskytu dravců a sov při odchytu do sítě na výra. Zpravodaj jihomoravské pobočky ČSO 12: 28-29. Peške, L., 1992: Odchyt dravců pomocí výra. Zprávy české společnosti ornitologické 34: 46-49. Speek, G., Clark, J.A., Rohde, Z., R.D. & Van Noordwijk, A.J. 2001. The EURING exchange-code 2000. Heteren. ISBN 90-74638-13-9. Společnost spolupracovníků Kroužkovací stanice Národního muzea 2012: RAS (Recapture of adults for survival) . http://www.czechringing.com/projekty/ras/14-ras-recapture-of-adults-for-survival Společnost spolupracovníků Kroužkovací stanice Národního muzea 2012: Určování tučnosti a hnízdní nažiny. http://www.czechringing.com/images/stories/download/urovn_tunosti_a_nainy.pdf Svensson, L., 1992: Identification Guide to European Passerines. Fourth, revised and enlarged edition. Lars Svensson. Stockholm. Trnka, A., 1997: K odchytu fúzatky trsťovej (Panurus biarmicus) do nárazových sietí. Zprávy české společnosti ornitologické 44: 41-43.

Literatúra | Príručk a pre k rúžkovateľa |

95

12. Odporúčaná literatúra Určovanie: Baker, K., 1993: Identification Guide to European Non-Passerines. British Trust for Ornithology, London, 336 pp. Hromádko, M., Horáček, J., Chytil, J., Pithart, K. & Škopek, J, 1992: Příručka k určování našich pěvců. Část 1. Hradec Králové Hromádko, M., Horáček, J., Chytil, J., Pithart, K. & Škopek, J, 1993: Příručka k určování našich pěvců. Část 2. Hradec Králové Hromádko, M., Horáček, J., Chytil, J., Pithart, K. & Škopek, J, 1998: Příručka k určování našich pěvců. Část 3. Hradec Králové Mullarney, K., Svensson, L., Zetterström, P. & Grant, P.J., 1999: Bird Guide. The Most Complete Field Guide To the Birds of Britain and Europe, HarperCollins, London (dostupné v rôznych jazykoch) Svensson, L., 1992: Identification Guide to European Passerines. Fourth, revised and enlarged edition. Lars Svensson. Stockholm. (dostupné v rôznych jazykoch) Vas, Z., Fuisz, T.I., Privigyei, C. & Tóth, L., 2011: Hazai ragadozó madaraink felismerése, vedlése, kor- és ivarhatározása. Magyar Természettudományi Múzeum, Budapest, 134 pp. Winkler, R. & Jenni, L., 2009: Určování stáří a pohlaví pěvců. Preložil Žďárek, P., Společnost spolupracovníků Kroužkovací stsnice Národního muzea, 219 pp., z originálu Alters- und Geschlechtsbestimmung europäischer Singvögel. Schweizerische Vogelwarte Sempach und Naturhistorisches Museum Basel, 2007 Anatómia, spôsob života, migrácia: Cepák, J., Klvaňa, P., Škopek, J., Schröpfer, L., Jelínek, M., Hořák, D., Formánek, J. & Zárybnický, J., 2008: Atlas migrace ptáků České a Slovenské republiky. Aventinum, Praha, 608 pp. Csörgő, T., Karcza, Z., Halmos, G., Magyar, G., Gyurács, J., Szép, T., Bankovics, A., Schmidt, A. & Schmidt, E., 2009: Magyar madárvonulási atlasz. Kossuth Kiadó, Budapest, 672 pp. Newton, I., 2008: The Migration Ecology of Birds. Academic Press, Elsevier, London, 976 pp. Veselovský, Z, 2001: Obecná ornitologie. Academia, Praha, 357 pp.

96

| Pr í r u č k a p re k rúžkovateľa | O dp orúčaná literatúra

Poznámky:

Poznámk y | Príručk a pre k rúžkovateľa |

97

Táto publikácia je vydaná v rámci projektu č. WTSL.01.02.00-00-126/08 s názvom „Ochrana ohrozených vtáčích druhov Západných Karpát“, ktorý je realizovaný v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007 - 2013.

Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko Bratislava 2012



Publikácia je spolufinancovaná Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007-2013

Milan Olekšák, Monika Gálffyová

Recommend Documents