knižná revue ŽLTÍ VTÁCI Aj po 200 rokoch SLOVENSKÝ KNIŽNÝ ROK 2013 Najpredávanejšie knihy

DVOJ T Ý Ž DEN N Í K O NOV ÝCH K N I H ÁCH

knižná revue www.litcentrum.sk

X X I V. R O Č N Í K

06. 08. 2014

ČÍSLO

Najpredávanejšie knihy Kníhkupectvo M-kniha Dvory 1933, 020 01 Púchov 0917 761 170

Boris Filan Umenie zablúdiť Vydavateľstvo Slovart Jonas Jonasson Analfabetka, ktorá vedela počítať Ikar

CENA

0,90 €

16 - 17

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

ŽLTÍ VTÁCI Lucia Schmidtová:

...výsledkom je unikátny obraz mysle napadnutej či priam rozštiepenej vojnou. A teda aj istej bezútešnosti, ktorej sa človek asi nevyhne... strana

8

Téma uplatnenia plodov a semien v umeleckom i praktickom využití je takmer nevyčerpateľná... strana

14

SLOVENSKÝ KNIŽNÝ ROK 2013 Druhá tohtoročná letná príloha obsahuje na 24 stranách jedinečný prehľad udelených cien za literatúru a výberovú bibliografiu pôvodnej tvorby (533 kníh) s adresárom vydavateľstiev.

ISSN 1210 - 1982, ISSN 1336 - 247X

Aj po 200 rokoch sú aktuálne Epigramy Jozefa Ignáca Bajzu, ktoré prebásnil Marián Heveši. Knihu z vydavateľstva KK Bagala môžete vyhrať v súťaži! strana

16

32 9 771210 198009

AKTUALITY

JÚL U ZICHYHO

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

Cyklus literárnych stretnutí Literárny klub u Zichyho, ktorý organizuje OZ literarnyklub.sk, odštartoval 8. júla besedou so svojráznym tureckým spisovateľom slovenského pôvodu Agda Bavi Painom, ktorý na seba upozornil už ako finalista prvého ročníka súťaže Poviedka v roku 1996. Odvtedy vydal dve zbierky básní, román a najnovšie aj knihu poviedok More. Love. Čajky (KK Bagala), ktorú predstavil v rozhovore s Františkom Malíkom. Jej titul podľa slov autora odzrkadľuje tri hlavné celky, do ktorých možno deväť textov rozdeliť: krátke príbehy, cyklus Bez slov, ktorý neobsahuje žiadne dialógy, iba činy postáv, a poviedky z prostredia Košíc. Počas večera prečítal úryvky z najdlhšieho textu Dieťa času, ktorý sa v upravenej verzii nachádza aj v zborníku Prebúdzanie sedmospáčov (Vlna/Drewo a srd). Knižku symbolicky pokrstil dážď, ktorý sa spustil na záver podujatia – ako vtipne poznamenal Pain, „more prišlo po kvapkách“. Matúš Mikšík 15. júla predstavil troch mladých slovenských prozaikov, ktorí nedávno uviedli na knižný trh svoje debuty: Václav Kostelanski, Michal Hlatký, Peter Balko. Najčerstvejšou debutantkou je Anna Kiliánová – jej knihu Žena z cigaretového papiera (KK Bagala) pokrstili pripravenou postavičkou ženy z cigaretového papiera.

Nová slovenská poézia – tak znel názov tematického večera 22. júla. OZ literarnyklub.sk hostil tri poetky – na fotke sprava Mirku Ábelovú, Luciu Kramárovú a Ivonu Pekárkovú. Všetky už majú prvé úspechy za sebou. Ivona Pekárková knižná revue

2

knižná revue

16-17 / 2014

vyhrala súťaž Básne v roku 2013 a na medzinárodnom festivale v Sarajeve získala cenu publika. Lucia Kramárová zatiaľ publikovala len časopisecky – tento rok jej však vychádza debut vo vydavateľstve Modrý Peter. Celkom nové básne (i jednu nedokončenú), ale i tie staršie zo zbierky Na! (Ikar) čítala Mirka Ábelová. Posledný júlový utorok patril na nádvorí Zichyho paláca novej slovenskej próze. Moderátor Matúš Mikšík predstavil tri autorky, ktoré zaujali svojimi textami už ako finalistky súťaže Poviedka. Ivana Gibová vlani debutovala zbierkou poviedok Usadenina (Marenčin PT) a počas večera prečítala aj úryvky z chystanej knihy situované do prostredia psychiatrickej liečebne. Zuzana Šmatláková má na konte debutovú zbierku poviedok Exit (KK Bagala) a v momentálne rozpracovanej novele sa vracia do 90. rokov minulého storočia. Michaela Rosová nedávno vydala už svoju tretiu knihu Malé Vianoce (KK Bagala), ale do konca roka chystá ešte román. -bb-

-kz-

JÚL V RAKU V Letnej čitárni U červeného raka v Bratislave 8. júla diskutovala spisovateľka Jana Juráňová s moderátorkou Zuzanou Belkovou. „Niekedy, keď píšem, rada sa pozriem za roh, čo ma asi čaká,“ znela odpoveď autorky na otázku, prečo si vybrala do svojej prózy Nevybavená záležitosť (Aspekt) ako hlavnú postavu ženu v zrelom veku. Juráňovej motiváciou bol aj fakt, že keď ženy prejdú istým obdobím, sú spoločnosťou prehliadané až neviditeľné, čo však nemusí byť nevyhnutne zlé, lebo im to vytvára aj určitú slobodu. V piatok 11. júla uviedli do života novú knihu Ivany Havranovej s názvom Kaviarenské tajomstvá (Marenčin PT). Havranová do nej vybrala dvadsať kaviarní a niektoré udalosti, o ktorých píše, sa naozaj stali. Zaujímavá diskusia o novej knihe z vydavateľstva Dixit sa konala 15. júla. Titul Zatratení totiž prináša autentické spovede desiatich slovenských zločincov, ktorí si vo väzení v Leopoldove odpykávajú doživotie. Autor Dávid Kičin sa rozhodol nazrieť do ich životov a priblížiť ich čitateľom formou rozhovorov. O knihe s Dadom Nagyom diskutovali okrem autora aj vydavateľ Igor Ďurič a kriminalista Matej Snopko a do života ju uviedli symbolicky – poklopaním Trestným zákonom. Rozhovor s autorom prinášame na strane 21

Naši partneri

Martina Monošová hovorila o novej knihe Miluje nemiluje idem (Marenčin PT) na besede 16. júla. Tému jej vnukla priateľka – navrhla jej, aby napísala o ženách po štyridsiatke, ktoré v živote urobili veľa chýb a v čase, keď ich vrstovníčky chystajú svojim deťom promócie alebo svadby, ony ešte len začínajú. Kniha je aj o radikálnych spoločenských zmenách posledných desaťročí, o tom, ako to postihlo generáciu, do ktorej patrí autorka i moderátor Dado Nagy či spisovateľka Petra Nagyová Džerengová – krstná mama knihy.

Okrem toho, že Mila Haugová básne píše, má bohaté skúsenosti aj s ich prekladaním. O metódach prekladu, inšpiráciách a skúsenostiach porozprávala 18. júla v diskusii s vydavateľom Martinom Solotrukom. Naposledy prekladala zbierku básní Múzeum netrpezlivosti (Ars Poetica) nemeckého básnika Hansa Thilla (1954). Podľa poetky by sme mohli jeho básne čiastočne prirovnať k tvorbe Štefana Strážaya, Borisa Mihalkoviča či Jána Ondruša.

Pavlovi Vilikovskému vyjdú do konca roka dve knižky. Prezradil to na besede 29. júla. Prvá bude mať názov Príbeh ozajského človeka a je „o bežnom Slovákovi, ktorý sa nechá vliecť prehnanými ambíciami do víru normalizácie“. Druhá sa bude volať Letmý sneh a má osobnejší charakter, pretože hlavný protagonista v nej uvažuje o základných veciach života. Vydať dve knihy v približne rovnakom čase je podľa autora zhoda okolností. Nepracoval na nich súbežne. -bb-

-kz-

Fotky Peter Procházka

AKTUALITY

Jozef Banáš nás v redakcii vždy dokáže niečím prekvapiť. Samozrejme, v tomto ohľade nesklamal ani v letných mesiacoch. V rámci kašmírskej expedície absolvoval 24. júla literárny večer usporiadaný v gescii veľvyslanca SR v Dillí Žigmunda Bertóka. Beseda s prekladateľom Amritom Mehtom bola venovaná 25. výročiu pádu komunizmu v Československu a Banášovej knihe Zóna nadšenia – bol to prvý slovenský román preložený do hindčiny. Na svojej ceste sa Jozef Banáš stretol v meste Leh aj s dalajlámom, ktorému venoval svoju knižku Kód 1. Foto nájdete na našom FB!

Nie, naozaj nie rozprávky, ale Rozpáravky – tak znie názov debutovej zbierky poézie športového publicistu agentúry SITA Mikiho Kočana ml. Vydal ju vlastným nákladom a krstil na svoje narodeniny antukou 16. júla v Café di Praga v Bratislave. A malá ukážka z piatej časti cyklu Café di Praga:

LÁSKAVÉ PRÍBEHY V bratislavskom kníhkupectve Artforum uviedli 10. júla do života novú zbierku poviedok izraelského spisovateľa Etgara Kereta Sedem dobrých rokov (Artforum). Krstu sa mal pôvodne zúčastniť aj autor, ale vzhľadom na zložitú situáciu v rodnej krajine sa rozhodol nevycestovať. Poviedky v novej knihe sú veľmi intímne, preto ju v Izraeli vôbec nepublikoval – do slovenčiny ich z anglického rukopisu preložila Silvia Singer. Podľa slov moderátora večera Pera Le Kveta zbierka obsahuje najmä láskavé príbehy o rodine odohrávajúce sa v súčasnom Izraeli, kde o absurdné situácie nie je núdza, ale vracia sa aj do minulosti. O svojom vzťahu ku Keretovým textom porozprávali aj veľvyslanec Izraela na Slovensku Alexander Ben-Zvi a vydavateľ Vladimír Michal. -kz-

STRETNUTIE Na pôde Literárneho informačného centra v Bratislave sa 16. júla konala beseda slovenských a esperantských spisovateľov. Slovenskú stranu zastúpili Ľubomír Feldek a Dana Podracká, tú esperantskú Jorge Camacho (Španielsko), Nicola Ruggiero (Taliansko), Russ Williams (USA) a tiež vydavateľ a esperantista Stano Marček, ktorého učebnica esperanta vyšla už v 34 jazykoch. O súčasnom literárnom a knižnom živote hovorila riaditeľka LIC Miroslava Vallová a jej spolupracovníci. Feldek osvetlil vývoj slovenčiny od najstarších čias a Dana Podracká spomenula i relatívne nový fenomén u nás – Slováci konečne čítajú Slovákov, čo pred niekoľkými rokmi nebolo také samozrejmé.

V. BULGAKOVOVÁ určite narcis, iste nie ruža, nehľadaj muža, kde sme len starci, po chmeli, slade, príbeh je ležiak, dychti si svieža, dočapuj nádej

ČÍTANIE V TRÁVE Z viacerých podujatí Staromestskej knižnice v Bratislave malo cyklický charakter Čítanie v tráve. V Letnej čitárni v Medickej záhrade postupne predstavili svoju tvorbu Slávka Koleničová (8. júl), autori literárneho klubu BRAK (15. júl) a júl napokon zavŕšila beseda s Lenou Riečanskou (29. júl). Slávka Koleničová hovorila o svojich troch knižkách (Nádej stratených duší, Víťazné prehry, Kvarteto), ktorými chce čitateľa najmä potešiť, pretože sama počas pôsobenia v zdravotníctve videla mnoho utrpenia. Členovia BRAK-u sú literárne najagilnejším bratislavským zoskupením a tento rok už majú za sebou niekoľko podujatí. V Medickej záhrade čítali zo svojej tvorby Lenka Roskošová, Matej Makovický, Ria Gehrerová, Anna Puchovská a hosťom bol Andrej Hablák. Koncom júla hovorila o živote a o svojich štyroch románoch (zatiaľ posledný je Čerešňa na šľahačku (Koruna)) Lena Riečanská. Do kníh si vyberá vždy hrdinky/hrdinov charakteristických vyrovnávaním sa s rôznymi problémami. Príbehy si vymýšľa, no niektoré epizódy čerpá zo skutočného života. A vždy jej pri písaní záleží na tom, aby do kníh zakomponovala motív priateľstva, lebo, ako povedala, „lásku považujeme všetci za dôležitú, no čisté priateľstvo je nenahraditeľné a často pomáha prekonať tie najťažšie chvíle“.

-bb-

Výhercovia z KR č. 13: Š. Končok, K. Holoubková, S. Korec, T. Balcová, M. Lehotský, K. Hronkinová, A. Mihók, M. Gálisová, D. Riško, N. Veselovská

www.litcentrum.sk

-rm-

DIÁR AUGUST V Letnej čitárni U červeného raka v Bratislave – 5. august o 18.00 Anton Heretik a Humor je vážna vec; 6. august o 18.00 80. výročie narodenia Jána Johanidesa, diskutujú: Peter Zajac, Ľubomír Feldek, Daniel Hevier, Miroslava Vallová; 12. august o 18.00 diskusia autorov desiatich poviedok knihy Desatoro; 14. august o 18.00 Martin Geišberg; 19. august o 18.00 Peter Krištúfek a Atlas zabúdania; 26. august o 18.00 Juraj Šebo a Tehelné pole. Chrám futbalu; 27. august o 18.00 Irena Brežná a nový preklad jej románu Nevďačnica; 28. august o 18.00 Ireney Baláž, Dezider Banga, Ladislav Volko V Zichyho paláci v Bratislave – cyklus Literárny klub u Zichyho: 12. august o 19.00 Tomáš Janovic, Tomáš Ulej a Epigramy Jozefa Ignáca Bajzu; 19. august o 19.00 večer venovaný Jánovi Johanidesovi V Letnej čitárni v Medickej záhrade v Bratislave– 5. august o 17.00 Martina Monošová a Lekcie z nenávisti; 12. august o 17.00 Tünde Lengyelová a Bosorky, strigy, čarodejnice; 19. august o 17.00 Ružena Scherhauferová a Život sa nás nepýtal; 26. august o 17.00 Janka Krivošová a Slovenská ľudová architektúra 8. AUGUST o 14.00 Letná akadémia, zámok v Kittsee – Marián Hatala a Spoveď záškoláka; 14. augusta o 19.00 vystúpi Mila Haugová 31. AUGUST o 18.00 Kino Akropola v Kremnici – vyhlásenie medzinárodnej ceny Zlatý gunár 2014 (kategória literárne, žurnalistické diela a umelecký prednes) v rámci Kremnických gagov do 31. AUGUSTA Krajské kultúrne stredisko v Žiline – možnosť zapojiť sa do literárnej súťaže O dúhovú lampu z krajiny Zázračno, kontakt: [email protected] AUGUST Na vybraných bratislavských kúpaliskách môžete vďaka spolupráci s Mestskou knižnicou čítať zadarmo aj Knižnú revue z našej remitendy, pekné leto 

ZAHRANIČIE

ROZPÁRAVKY

SLOVENSKO

BANÁŠ NA CESTÁCH

Výherca letnej súťaže: Jarmila Giláňová, Žiar nad Hronom

16-17 / 2014

knižná revue

3

knižná revue

AKTUALITY

ECCE LIBRE ANDRIJANA TURANA

Naši neznámi laureáti

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

Niektoré správy ma vedia aj potešiť. Tak ako táto: „Laureátom Ceny ministra kultúry za výnimočný prínos v oblasti pôvodnej literatúry a prekladovej tvorby sa stal prozaik Ivan Kolenič. Ocenenie získal za originálny, novátorský a výnimočný prínos v slovenskej literatúre s prihliadnutím na najnovšiu knihu próz, miniepos Morálne pohodlie.“ Toľko správa z novín. Ivanovi to prajem, pretože píše fakt skvele a podobnú cenu mal dostať už dávno, no neprekvapila ma ani tak tá správa, ako to, že o podobnej cene som sa dozvedel úplnou náhodou. O oceneniach skvelých výkonov našich literátov, výtvarníkov, dramatikov, režisérov, tanečníkov, operných spevákov či vedcov sa prinajlepšom dozvieme z krátkej správičky v tlači či polminútového šotu v televízii, teda ak na podobné podujatie nejaká príde. Nikoho to akosi nezaujíma a značne pochybujem, že by nejaký stredoškolák, či dokonca vysokoškolák, vedel vymenovať aspoň jedného súčasného slovenského spisovateľa, výtvarníka, dramatika, režiséra, pokiaľ nie je prinútený učiť sa o ňom v škole. Náš národ si svojich veľkých rodákov zväčša neváži (okrem pár hokejistov, tenistov a futbalistov) a vyzerá to tak, že si ich ani nepotrebuje nijako zvlášť pripomínať, a je mi tak trošku spisovateľsky smutno, keď si prepnem na ČT2, kde v prime time dávajú priamy prenos z odovzdávania výročných knižných cien Magnesia Litera, ktorý je českou národnou slávnosťou a rešpektovaným ocenením. Slovenskí laureáti zostávajú národu temer ľahostajní a skoro neznámi. A nebude to tým, že by ich práca bola nepochopiteľná či neodčítateľná, ale skôr tým, že za posledné roky sa inteligenčné nároky na príjem „kultúrnej stravy“ pohli do hlbokého podpriemeru. Pritom vieme na internete pol roka vášnivo diskutovať o nejakej polo primitívke z reality šou Farma. Sťažujeme sa, že nám z Bruselu prichádzajú skôr diktáty než dialóg? Nekultúrny národ nepotrebuje, a vlastne si ani nezaslúži kultúrne zaobchádzanie.

LITERÁRNY KOLOTOČ V rámci Kultúrneho leta sa v nedeľu 20. júla konal v Zámockom parku v Pezinku už ôsmy ročník podujatia Literárny kolotoč. Tentoraz medzi Pezinčanov prišli autori, ktorí sa okrem iného venujú aj tvorbe pre deti. Podujatie uviedla riaditeľka knižnice Daniela Tóthová a potom už odovzdala slovo autorke Veronike Šikulovej, ktorá ako pracovníčka knižnice zdôraznila dôležitosť detského čítania. Spisovateľka Viera Valachovičová-Ryšavá prečítala zo svojej najnovšej knižky pre deti Príbehy zo starej Bratislavy. Prezradila, že mnohé texty vychádzajú z konkrétnych historických faktov a súvislostí, do starých bratislavských budov však zasadila vlastné vymyslené príbehy, ktoré sa v nich pokojne mohli odohrať. Na otázku, či sa ako dieťa rada „kolotočovala“, odpovedala, že od malička dávala prednosť knižke. Július Balco mal kolotoče rád a ako správny chlapčisko sa na nich v detstve rád povozil. Na podujatí prečítal úryvok z pripravovanej knižky pre deti Vodnícky karneval, ktorá uzrie svetlo sveta na Vianoce. Humorný príbeh o poslednom vodníkovi a jeho hľadaní vodníckych kamarátov publikum nesmierne zaujal. Spisovateľka Mária Lazarová sa z rodinných dôvodov na Literárnom kolotoči „povoziť“ nemohla, no z jej novej knižky Ema a ružová veľryba priam profesionálne čítala knihovníčka Veronika Nouzová, ktorá zároveň informovala o tom, čo si deti najviac požičiavajú a aké novinky knižnica na leto pripravila. Na záver sa mikrofónu „zmocnila“ opäť moderátorka Veronika Šikulová a prečítala zo svojej detskej knižky To mlieko má horúčku. Nezabudla ukázať aj staronový prírastok medzi detskými knižkami v knižnici, dielo svojho otca Vincenta Šikulu Prázdniny so strýcom Rafaelom, ktoré nedávno vyšlo v reedícii. Podujatím sa však leto v Malokarpatskej knižnici v Pezinku nekončí – pre čítaniachtivé deti je okrem množstva zaujímavých titulov pripravený program aj v každý prázdninový utorok. Viac info na www.kniznicapezinok.sk.

TRETIA ZBIERKA Nikto zo súčasných slovenských básnikov nemá toľko kníh poézie v preklade do ukrajinského jazyka ako Jozef Leikert. Prvá vyšla v roku 2002 v kyjevskom vydavateľstve Veselka pod názvom Zvečerievanie (v ukrajinčine Večorinnja). Prekladateľ Vitalij Konopelec v krátkej úvahe o Leikertovej poézii píše: „Uvedomuje si čoraz väčšiu devalváciu slova, aj básnického, ktorá je zjavným a bezprostredným dôsledkom devalvácie jeho nositeľov. Preto aj názov Zvečerievanie, preto aj ten skrytý skepticizmus...“ O štyri roky neskôr v tom istom vydavateľstve vyšiel výber z poézie Pominuteľnosť (v ukrajinčine Nedovgovičnisť). Autorom prekladu bol ukrajinský spisovateľ na Slovensku Eliáš Galajda a doslov napísal popredný ukrajinský básnik a prekladateľ Petro Osadčuk. Len nedávno sa v užhorodskom vydavateľstve TIMPANI v preklade zakarpatského ukrajinského spisovateľa Vasyľa Hustiho zjavila v poradí už tretia Leikertova zbierka Dotyky duše (v ukrajinčine Dotyky duši). Serhij Fedaka v predslove charakterizuje jeho tvorbu takto: „Leikertova poézia je poéziou myšlienky, ktorá priam dychtí dostať sa za hranice akejkoľvek paradigmy. Skáče ako strelka kompasu, ktorá sa ocitne v zóne magnetickej anomálie. Zbierka Dotyky duše je v mnohom prekvapením, dokonca aj pre tých, ktorí poznajú autorovu doterajšiu poéziu. Podstatu najlepšie odkrýva samotný názov. Kniha je naozaj o ľudskej duši – nepostihnuteľnej substancii, ktorá preniká telom a u niekoho dokonca žije i po jeho smrti. Stáva sa však, že odlieta na oný svet, aj keď telo ešte žije. Je to nepokojná duša, ktorá sa poneviera svetom, neustále do niečoho vráža, všade zanecháva odtlačky.“ Atmosféru tohto vydania dotvárajú aj ilustrácie výtvarníčky Tatiany Žitňanovej. Všetky tri vydania poézie Jozefa Leikerta v ukrajinskom jazyku vyšli vďaka finančnej podpore Komisie SLOLIA Literárneho informačného centra. Ivan Jackanin

knižná revue

4

knižná revue

16-17 / 2014

www.litcentrum.sk

AKTUALITY

ČÍTANIE NA LETO

Vydavateľstvo začalo svoju činnosť v roku 2010 vydaním knihy Minule, keď som (výnimočne) fajčil od dvojice spisovateľov Remi Kloos a Pero Le Kvet, ktorí sa pre nás stali ťažiskovými autormi. Neskôr sa k nim pridal aj Siniša Novac a samostatne alebo spoločne im u nás vyšlo už desať kníh. Okrem toho sme vydali aj dve zbierky poézie pre deti od Jána knižná súťaž revue Čápku Tak i naopak a Čvirikance a obrazovú publikáciu Trnava – Mestská pamiatková rezervácia. Našou doménou je tzv. plážová literatúra, a to najmä knihy Sinišu Novaca. Rozhodol som sa ju vydávať po jednej dovolenke, na ktorú som si vzal na čítanie k moru úplne nevhodné knihy. Nedokázal som sa ani do jednej z nich začítať, a preto, keď sa mi dostal do rúk rukopis knihy Plážové poviedky od Sinišu Novaca, neváhal som ani chvíľu. Mal som pocit, že presne toto je to pravé čítanie počas dovolenky! Tohtoročnou letnou novinkou je zbierka krátkych poviedok s írečitým názvom Jebi ga! Všetky príbehy v nej sa odohrávajú na plážach Chorvátska a ich hrdinami sú napríklad predavač rakije Mile, čiperná dôchodkyňa Milena, odvážny Slovinec Klemen, ktorý sa na nafukovačke vydá zo Slovinska až na chorvátsky ostrov Krk... Samotný autor svoju tvorbu charakterizuje slovami: „Táto literatúra má za cieľ najmä pobaviť čitateľov. Nechcem ich v letných horúčavách zbytočne trápiť zložitými pointami ani tragickým existenciálnym obsahom, ktorý sa môže pri plávaní ukázať ako smrteľný.“ Ďalším pozoruhodným titulom je román Karin, spoločné dielo Diany Dúhovej a Remiho Kloosa. Prináša príbeh dôchodkyne, ktorá sa sama vydá do Chorvátska a prežije svoj veľký dovolenkový román s mladým Chorvátom. Rovnako ako všetky knihy z produkcie vydavateľstva, aj táto je plná humorných situácií a vtipných dialógov. O obe knihy môžete súťažiť.

Desatoro podľa poviedok Prijať účasť v knižnej antológii znamená ocitnúť sa v nevyhlásenej súťaži o najlepšiu poviedku. Alebo ešte horšie – najslabšiu. Najmenej rešpektujúcu danú tému. Keď mi pred niekoľkými rokmi vyšla poviedka v antológii európskych autorov v kórejčine, bola som od týchto strastí oslobodená, keďže som v knižke ledva našla svoj text, inak som ničomu nerozumela. Odlišné to bolo v prípade antológie Sex po slovensky, o ktorej sa svojho času popísalo dosť. Každopádne, týmto trochu dlhším entrée chcem iba vysloviť obdiv všetkým autorom, ktorí mali napísať poviedku na chúlostivé zadanie desiatich Božích prikázaní. Potiaľ moja kolegialita a súcit s ich ťažkou témou, v ďalších riadkoch už zo mňa bude hovoriť iba čitateľka. Predovšetkým však musím povedať, že ako celok sa mi vidí byť poviedková kniha Desatoro (Vydavateľstvo Slovart 2014) skvelým edičným nápadom, a to nielen preto, aby sme si pre istotu zopakovali známy morálny kánon, ale aj pre celkom pestré defilé toho, čo ponúka slovenská literatúra vo svojej mladej a mladšej strednej generácii. S textami niektorých autorov som sa stretla po prvýkrát a vzbudili môj záujem (Púčekova poviedka Podnebie, v ktorej síce s prikázaním pracuje veľmi voľne, ale jeho jazyk a obraznosť akoby v sebe najsilnejšie niesli esenciu viery), iní predviedli svoj štandard (Hvoreckého Meno otca by možno lepšie obstálo ako fejtón v novinách, čím chcem len povedať, že publicista Hvorecký je mi určite bližší než prozaik). Pobavili ma poviedky troch žien zastúpených v antológii (Žuchová, Kepplová, Nvotová), ale našli sa aj zo dva texty, ktoré pre mňa boli jednoducho sklamaním (nebudem menovať, hádam sa chlapci nabudúce dokopú k lepšiemu výkonu). No a víťazom sa stáva... Mám hneď dvoch favoritov, a to Krištúfka a Rumpliho, ktorí „svoje“ prikázania nielen zručne zakomponovali do deja, ale ich texty majú v sebe zakódovanú aj relevantnosť morálky a ľudskej hriešnosti. Určite si ich prečítajte.

UŽ DESAŤ ZNAČIEK Spoločnosť Albatros Media, ktorá na knižnom trhu pôsobí od roku 2011, sa v júli stala vlastníkom 100% podielu v poprednom českom vydavateľstve odbornej literatúry pre manažérov, podnikateľov a ekonómov Management Press. Do svojho portfólia tak získala bestsellerových autorov, akými sú Stephen R. Covey, Peter F. Drucker, Tom Peters, Peter Senge, W. Timothy Gallwey, Jindřich Soukup alebo Jaromír Veber. Značka Management Press zostane medzi vydavateľskými značkami spoločnosti Albatros Media zachovaná. Touto akvizíciou sa rozrastá portfólio vydavateľstiev vlastnených spoločnosťou Albatros Media na desať samostatných značiek: Albatros, BizBooks, CooBoo, Computer Press, CPress, Edika, Management Press, Motto, Plus a XYZ. Okrem toho vlastní tiež väčšinový podiel v spoločnosti s elektronickými knihami eReading a vydáva knihy aj v rámci partnerského projektu Edice České televize.

PRÁZDNINY V SUPERKLUBE Už 22 rokov sa Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave snaží udržať svojich malých čitateľov pri knihe aj počas prázdnin. Každú stredu sa v rámci tohtoročného Prázdninového superklubu venujeme téme: Nájdené a zužitkované. Spisovateľky Gabriela Spustová a Eva Kopúnková prišli deťom porozprávať o zážitkoch z detstva, Oľga Kohútiková im z použitých plastových vrecúšok na mlieko uplietla tašku. Jaroslav Blaško, autor knihy Cesty za tichom, zaujal rozprávaním o potápaní. Júl zavŕšila ilustrátorka Oksana Lukomska, s ktorou deti vytvorili nádherné obrazy z použitých uzáverov. Do konca prázdnin sa ešte s deťmi stretnú Danuša Dragulová-Faktorová, spevák Bystrík a filatelista Ján Mička.

ZAHRANIČIE

tel.: 033/5513 81 1 ing.sk ww w.a nd-adver tis ng.sk isi ert dv d-a an info@

STĹPČEK DENISY FULMEKOVEJ

Čaká vás dovolenka a ešte stále neviete, akú knihu si so sebou pribaliť na plážové čítanie? Možno si vyberiete z ponuky vydavateľstva AND – Miloš Prekop, ktoré predstavuje jeho zakladateľ Miloš Prekop.

SLOVENSKO

p AN D – Mi loš Preko 35 va iko fán Šte 917 01 Trnava

Benjamína Jakubáčová

www.litcentrum.sk

Kupón vydavateľstva AND – Miloš Prekop nájdete na strane

24

16-17 / 2014

knižná revue

5

knižná revue

RECENZIE

(YU)KONSKÝ ZÁPISNÍK

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

„Máš čo čítať? Nemám. Do kelu! Na knihu som pri balení zabudol. Mick bez mihnutia oka roztrhol svoju knihu a začiatok mi podal: Už máš.“ Ak na vás týchto šesť viet pôsobí ako barbarstvo, kompletný počet viet knihy vás veľmi rýchlo vyvedie z omylu. Tatranec Martin N. Šóš, vyštudovaný informatik a fyzioterapeut, ktorý žil trinásť rokov striedavo v Kanade a na Slovensku, presviedča nekomplikovaným, no hutným a vtipným rozprávaním, že tých šesť viet vyjadruje v skutočnosti vysokú úroveň kultúrnosti. Ba možno jej najvyšší stupeň, teda kultúrnosť (aj) sociálnu. Fenomén, ktorý možno vo „vyspelých“ spoločnostiach zažiť už len veľmi zriedka. Autor ho našiel v horách Yukonu. A to aj napriek tomu, že hoci hľadal indiánsku „múdrosť, zručnosť a veľkú dušu tvarovanú stáročiami života spätého s prírodou“, medzi Indiánmi objavil iba „smutné trosky ich kultúry a torzo prírodného štýlu života“. Začal teda hľadať u yukonských „bušmanov“, ktorí žijú v dôvernom vzťahu s prírodou. A našiel. Okrem iných aj u Stana, polovičného potomka Odžibwejov, pôvodných obyvateľov Kanady, ktorý okrem iných mimoriadností po ulovení a vypitvaní ryby vhodil jej zvyšky nazad do vody so zvolaním megvé!, čo v jazyku jeho kmeňa znamená ďakujem. V jazyku, a najmä očiach Martina N. Šóša, sa stal Kapitánom a čitateľ ho v istých chvíľach môže pokladať za hlavnú postavu zápiskov. Ak nerátame autora-rozprávača. On sám sa však do takej polohy nepasuje. Píše síce o svojich zážitkoch a pocitoch, no dominantou knihy je Yukon. A ešte neokázalá pokora voči prírode. Ba viac – nepretržité hlbšie a hlbšie spokornievanie voči nej i ľuďom, ktorí sa nad ňu nepokúšajú vyvyšovať. Šóšova schopnosť priznať si svoju nepatrnosť, ale aj vtipne, farbisto, pravdivo a s krásne vecnou poetickosťou načrtávať obrazy miest i udalostí bez potreby prikrášľovať seba samého – sú hodné informatika. To v súčasnosti dosť často znamená nielen exaktne vzdelaného, ale najmä širokospektrálne kultúrne podkutého človeka. Kniha o živote chlapov v tej časti Kanady, kde je človek v každom okamihu nútený uvedomovať si, že korunou tvorstva nie je on, pritom nie je iba o mužoch a pre nich. Môže veľa povedať aj ženám. Aby sa dozvedeli nielen čo to o chlapskej (a večne chlapčenskej chlapskej) duši, ale napríklad aj to, že wrangler, outfit či outfitter sú pojknižná revue

6

knižná revue

16-17 / 2014

Martin Notbúk Šóš Slovenský spisovateľ 2014

„Píše síce o svojich zážitkoch a pocitoch, no dominantou knihy je Yukon. A ešte neokázalá pokora voči prírode.“

my označujúce aj čosi viac ako len módne pomenovanie toho, čo súvisí s oblečením a s obyčajným slovenským – vzhľadom. A keď si človek (Yu)konský zápisník prečíta, možno v ňom zostane aj to, čo sa v jednej chvíli mihlo v autorovej mysli: „Kým zostane živé to, čo videli moje oči, budem živý aj ja.“ Marta Moravčíková

ULOŽENÁ DO STROMOV Oľga Gluštíková Vydavateľstvo Matice slovenskej 2014

venskej poézie. Gluštíková sa nenecháva zväzovať svojimi bezprostrednými „predchodkyňami“ či „s/účas(t)níčkami“ (Kucbelová, Ferenčuhová, príp. Ružičková a i.); je taká, aká by mala azda skutočná poetka byť – iná. Rozvíja a plodne zveľaďuje vlastnú poetiku, robí to prirodzene, bez veľkých gest a prázdnych bublín. Zbierka Uložená do stromov bola slávnostne uvedená v rámci najstaršieho literárneho festivalu u nás Slovesná jar 2014. Jej básne sú výsledkom, či skôr dôsledkom, vzácnej a jasnej básnickej osobnosti a nie menej aj progresívnym vedomím a predpokladom, že budúcnosť pôvodnej slovenskej poézie nemusíme nateraz vidieť v mútnych predpovediach... Práve naopak. Marián Grupač

Rukopis debutovej zbierky básní Uložená do stromov je dielom mladej, nie však začínajúcej poetky Oľgy Gluštíkovej. Kniha vychádza v novej edícii Vydavateľstva MS v Martine Modrá katedrála, v ktorej sa budú predstavovať mladí literárni debutanti i v budúcnosti. Autorka je výraznou osobnosťou medzi najmladšou generáciou, čo o. i. potvrdzuje už niekoľko rokov aktívnou publikačnou činnosťou v rámci literárnych periodík, ako i výpočtom rôznych literárnych ocenení, predovšetkým z celoslovenských literárnych súťaží a prehliadok. Gluštíkovej poetika je výrazná a identifikovateľná v paradoxnom tenore svojej jemnosti, dalo by sa povedať akejsi nevtieravej a prirodzenej „ženskosti“, ktorá sa prejavuje najmä v schopnosti byť „nežne presná“, nie však zhovievavá, či už vôbec nie ľahostajná. Gluštíkovej lyrický subjekt je vedome vyextrahovaný z efemérnej chuti slova, jazyka a vpáčený do verša, ktoré krája, reže, porciuje... Gluštíková je v poézii ženou v tom najpresnejšom a najdôležitejšom zmysle. Vie byť veľkorysá, ale tiež nebezpečná a priama. Uložená do stromov netvorí len sumár autorkiných veršov za posledné obdobie. Zbierka predstavuje kompaktnú a reprezentatívnu kolekciu mladej sviežej slo-

KAUZA GAŠPAR Miloš Brnčal Marenčin PT 2014 Aj napriek tomu, že autor knihy Kauza Gašpar hneď na začiatku uviedol, že ide o fikciu a podobnosť so skutočnými osobami je čisto náhodná, čitateľovi je jasné, koľká bije. Obraz mocichtivého premiéra a naivného prezidenta republiky, ktorí kujú politické plány na úkor ľudu, sa každému čitateľovi bez problémov spojí aj s pomermi v našej krajine. Alebo v ktorejkoľvek inej. Medzi týmito dvoma politikmi prebieha tajná komunikácia, ktorá vŕta v hlave úradníkom prezidentského paláca. Keď ju „traja pátrači“ odhalia a odovzdajú denníku, vypukne kauza – kauza Gašpar, po mene prezidenta Gašpara Ivanoviča. Kniha bývalého novinára Miloša Brnčala má 250 strán, ale mohla by mať aj oveľa menej. Príbeh je jednoduchý, vety a myšlienky sa často zbytočne opakujú a drobnej kriminálnej zápletke chýba tajomstvo i napätie. Dej je rovnako prvoplánový ako obálka knihy. Autorovi síce nemôžeme uprieť to, že v slovenskej politike má prehľad aktívneho novinára, ale vo svojej be-

www.litcentrum.sk

RECENZIE

Veronika Cosculluela

DEŤOM Milan Rúfus SPN – Mladé letá 2013 Milan Rúfus (1928 – 2009) patrí k najvýraznejším predstaviteľom modernej slovenskej poézie. Básnik s hlbokým sociálnym a humanistickým cítením, rodák zo Závažnej Poruby, často čerpal inšpiráciu z ľudovej slovesnosti. Básnická zbierka Deťom vyšla už štvrtý raz, čo len podčiarkuje jej nemiznúcu hodnotu. Tvoria ju zbierky Kniha rozprávok a Lupienky z jabloní. Sám autor v akomsi prológu ku knihe prezrádza svoje tajomstvo – tajomstvo kruhu: na jeho počiatku bola Kniha rozprávok a po „obchádzke“ s knihami rozprávok pre dospelých sa do Mladých liet opäť vrátil Lupienkami z jabloní. Magický kruh sa teda uzatvára vždy tam, kde sa začal.

www.litcentrum.sk

Veronika Romanová

DENNÍK JEDNÉHO DŇA Juraj Havaj Petejovský Post Scriptum 2014 Juraj Havaj Petejovský pochádza z malej dedinky Petejovce na východnom Slovensku, ktorá bola zatopená vodným

ZAHRANIČIE

dielom Domaša, a preto si ju zakomponoval aspoň do svojho pseudonymu. V roku 1963 ukončil štúdium na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej. Svojej alma mater ostal verný po celý život. Absolvoval mnoho študijných pobytov v zahraničí, navrhoval a realizoval takmer všetky druhy stavieb a okrem mnohých odborných a populárno-vedeckých článkov a štúdií sa v bývalom Československu ako spoluautor podieľal na úspešnej knihe Rodinný dom, ktorá vyšla v troch vydaniach. Vo svojom voľnom čase sa intenzívne venoval i naďalej venuje hudbe a spevu, výtvarnej tvorbe, zvlášť kresleniu i karikatúram. Všestranné tvorivé ambície vysokoškolského pedagóga, docenta Juraja Havaja, pripomínajú širokospektrálne aktivity výnimočných renesančných umelcov, pretože je v podstate majstrom viacerých umeleckých „remesiel“. Okrem spomenutého je príležitostným básnikom satirických ponášok na neduhy spoločnosti a v neposlednom rade výrečným poviedkarom so širokým záberom od spomienkového rozprávania až po analyticko-kritické postrehy fejtónového charakteru. Tento tvorivý princíp rozvinul v knihe poviedok Denník jedného dňa, ktorú si sám ilustroval pozoruhodnými perokresbami. A tak vlastne v jubilejnom sedemdesiatom piatom roku svojho života vstupuje do slovenskej literatúry ako skromný debutant odhodlaný podať neskromne odvážnu správu o súčasnom stave tohto nášho sveta cez retrospektívu udalostí zasadených in medias res do displeja aktuálne plynúceho času. V knižke sa v rámci štrnástich poviedok striedajú úsmevné príbehy spracované z podnetov vlastných zážitkov či rozprávaní priateľov i známych, so smutnými životnými osudmi, ktoré sa ho či už priamo alebo nepriamo bytostne dotkli. Práve v jeho tvorivom stvárňovaní skutočných udalostí sa prejavuje podstata jeho renesančného talentu pestrofarebného videnia života, a to tak v zornom uhle istej hravosti, dobrej nálady až chlapskej roztopaše, ako aj v tienistých stránkach každodenných dní, až po samotné dno tragédie človeka, ale všetko so spoločným menovateľom chápavého človečenstva, zmierenia i vzájomnej tolerancie medzi ľuďmi, národmi, rasami, čím poviedky spontánne a nenásilne prezentujú aj určitú multikultúrnu dimenziu. Ide naozaj o neobyčajný denník každodenných obyčajov...

SLOVENSKO

letrii uzdu fantázii nepopustil. Ak aj čítame jeho knihu ako oddychovú literatúru pre nenáročných alebo satirickú novelu, po čase začnú krčmové reči chlapov o politike a o biede v krajine goríl omŕzať. Tri či štyrikrát čítať list, ktorý poslal prezidentovi priateľ jeho dcéry, je priveľa. Asi žiadny spisovateľ netúži po tom, aby strany v jeho knihe čitateľ preskakoval. Autor nič nové neprináša, iba splieta a rozmotáva staré politické kauzy posledných rokov. Možno bolo zámerom predísť tomu, aby sa na ne zabudlo, a tak ich pripomenul v satirickom rámci. Svojím textom vlastne iba spája to, čo sa v našej republike deje, a pridáva tomu zanedbateľnú nadstavbu. Mená, ako Robert Ičo, Jozef Henten, Jaromír Čižmár či Peter Opravár sú jasne čitateľnými šiframi a v niektorých momentoch sa aj ich satirický zámer vytráca. Čitateľ sa nemusí ani na jednom mieste v knihe zamyslieť, všetko mu je povedané na rovinu – navyše, táto satira, hoci vyšla v marci, už dnes stráca na ostrí, keďže sa pomery po prezidentských voľbách zmenili.

Kniha rozprávok je zároveň spisovateľovým debutom v tvorbe pre deti (vyšla v roku 1975). Básne tvoria autorovu osobnú spoveď. Nachádzame v nich okrem lyrických i epické prvky. Epická časť čerpá z Prostonárodných slovenských povestí Pavla Dobšinského. Úvodné slová poetky a redaktorky Mladých liet Maše Haľamovej sú poctou básnikovi, ktorému sa podarilo pretaviť Dobšinského rozprávky do básnickej podoby. Názov úvodnej časti Zuzanke naznačuje, že kniha je venovaná jeho dcére. V spomienkach sa vracia do detstva, ku ktorému neodmysliteľne patrila rozprávka. Vďaka Rúfusovi ožívajú Dobšinského rozprávky Čert slúži, O troch grošoch, Zlatovláska či Pamodaj šťastia, lavička. Jeho rozprávky však nadobúdajú nový, univerzálnejší rozmer. Akoby neboli určené iba deťom, ale i dospelým: „Keď si si prosila rozprávku do postieľky, nebola to už hra. To už bol život, moja maličká.“ Lyrická časť je ovplyvnená osobným životným príbehom. Zdravotne postihnutá dcéra Zuzanka bola Rúfusovou inšpiráciou. Hoci vo svojom živote prekonal mnoho skúšok osudu, vždy sa s pokorou obracal k Bohu a k liptovskej prírode. Lupienky z jabloní (pôvodne vyšli v roku 1993) sú poctou slovenským riekankám. Práve z nich čerpal inšpiráciu pre svoje rozprávkové minipríbehy. Nechýbajú v nich zľudovené príbehy o Detskom kole či Osievaní múčky. Jeden z nich pod názvom Varila myšička kašičku venoval rodákovi z Liptova, maliarovi Ľudovítovi Fullovi. Rúfusove básne sú pestrofarebné a nápadité. V kombinácii s nádhernými ilustráciami Martina Mrvu, ktoré dotvárajú ich jedinečnosť, predstavujú skutočné literárne bohatstvo.

Anton Malina

16-17 / 2014

knižná revue

7

knižná revue

RECENZIE

ŽLTÍ VTÁCI

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

Kevin Powers je mladý (tridsaťštyriročný) americký vojnový veterán, básnik a spisovateľ. Žltí vtáci sú jeho románovým debutom, silne inšpirovaným vlastnými skúsenosťami z vojny v Iraku. Napísal ho vraj preto, aby zodpovedal neustále sa opakujúcu otázku, aké to tam bolo, ktorá však nepramenila z nedostatku faktografických informácií. Takmer okamžite po jeho vydaní (v USA v roku 2012) sa ocitol v centre pozornosti amerických aj zahraničných médií a kniha mu priniesla množstvo prestížnych ocenení (napr. cenu časopisu Guardian či Hemingwayovej nadácie). Pomerne chytľavý názov Žltí vtáci je metaforou prevzatou z tradičnej americkej pochodovej piesne, ktorú v úvode aj nájdeme. Myslím, že výborne zachytáva zdravý vzťah (väčšiny) vojakov k násiliu. Rozprávačom pomerne jednoduchého príbehu je mladučký vojak John Bartle, ktorý po smrti svojho spoločníka, vojaka Murpha (o tejto ústrednej zápletke sa dozvieme hneď na začiatku), prežíva zmes pocitov viny, zmätku a znechutenia všeobecne. Po prepustení do civilu sa mení na bezprizorné indivíduum, utápajúce sa v nejasných spomienkach, neschopné načerpať akékoľvek nové podnety. Dej sa točí okolo trojice postáv (okrem Murpha a Bartla i seržanta Sterlinga). Kapitoly z dvoch Bartlových období sa nelineárne striedajú. Prvé obdobie sa odohráva v roku 2003 na fronte v Iraku a druhé po Bartlovom prepustení z vojenskej služby v roku 2005, prevažne v Spojených štátoch. Obe sú písané formou flashbackov a v minulom čase. Americký kritik (a tiež vojnový veterán) Michael Larson napísal, že pre Powersa snáď neexistuje taká obloha (strom či kvet), ktorá by mu nestála za pár adjektív. Lyrický jazyk v celej knihe buď pravdepodobne s nadšením prijmete, alebo vás bude rozčuľovať už od samého začiatku (prvá veta románu znie: „Vojna sa nás pokúšala zabiť na jar.“). Na druhej strane, práve miestami rozvláčny a snový spôsob rozprávania prispieva k vytvoreniu veľmi špecifickej atmosféry, ktorá je na knihe azda najcennejšia. Mieša sa v nej melanchólia, nostalgia, spomienky, súčasnosť aj fantázie hlavného hrdinu. To všetko takmer neoddelené, natoľko rozfragmentarizované a miestami až surreálne, že výsledkom je unikátny obraz mysle napadnutej či priam rozštiepenej vojnou. A teda aj istej bezútešnosti, ktorej sa človek asi nevyhne a v ktorej len ťažko oddeľuje minulé a súčasné, knižná revue

8

knižná revue

16-17 / 2014

Kevin Powers Preklad Adriana Komorníková Artforum 2014

knižná súťaž revue

„...práve miestami rozvláčny a snový spôsob rozprávania prispieva k vytvoreniu veľmi špecifickej atmosféry, ktorá je na knihe azda najcennejšia.“

vymyslené a skutočné. Vlastná pamäť ho zrádza. Takže, ak chcete okúsiť, čo so zdravou, trocha poetickou mladou mysľou urobí vojna, bez toho, aby ste ju museli pocítiť na vlastnej koži, prečítajte si túto knihu. Nie je možno bezvýhradne literárnym skvostom, ale určite je nadmieru uveriteľná. Pošlite kupón vydavateľstva Artforum a knižku môžete vyhrať v súťaži. Lucia Schmidtová

NOVA

knižná súťaž revue

Gábor Kálmán Preklad Karol Wlachovský Kalligram 2014 Časy, keď mlieko stálo korunu deväťdesiat, staré babky vyrábali metly z haluziny a počuť bolo iba brechot dedinských psov, nostalgicky vyvoláva próza Nova. Debut mladého maďarského autora Gábora Kálmána sa odohráva uprostred hôr, v rázovitej dedinke Krásna hôrka. Tu žijú pôvodní obyvatelia tradičným životom, odtrhnutí od okolitého sveta (kdesi Pánu Bohu za chrbtom), azda i preto náchylní na všakovaké povery. Kvôli jednej takej povedačke skončila teta Tomáška v žumpe pod latrínou vdovy Sklenárovej. A o piatu prózu ďalej sa dozvedáme, ako veľmi tamojšie ženy verili, že „ich manželia nezmlátia hlava – nehlava, ak sa v ten deň nasýtia sušeným hovnom iných žien“. Motív sa vracia s odmlkami aj v ďalších prózach, vycibrený kvôli autentickosti situácie, autor mieni stoj čo stoj čitateľovi čo najvernejšie priblížiť rannú potrebu na vlhkej doske. I ďalšie motívy a s nimi súvisiace postavy v knihe krúžia, aby sa mohli vrátiť s ešte väčším dôrazom. Na nich próza kompozične stojí, ako to vystihuje anotácia na prebale knihy: ide o súbor krátkych próz, „ktoré svojimi návratnými motívmi tvoria fakticky ucelený román.“ Autor s nimi nepracuje jednotvárne, rád si ich obzerá z každej strany, zakaždým nečakane zasadí do inej situácie,

Kupóny nájdete na strane

24

čosi vždy prihodí alebo dovysvetlí tak, aby čitateľ videl situáciu z rôznych pohľadov. Po nich sa posúva vpred, skladá mozaiku dejovú i charakterov postáv. Rozvetvené generácie, ich staré spory aj susedstvá sú tak poprepletané, že osud jednej postavy by bol neúplný bez tej druhej, lebo každý čosi skrýva. Neoblomnosť a húževnatosť. To je to, čo majú protagonisti spoločné. Taký je i samotársky lesník Fero nadovšetko milujúci pálenku, svoje kone a horu, čo sa mu napokon stáva osudným. Stará panna Štrofeková je zas rozhodnutá uchovať rodinné tajomstvo aj za tú najvyššiu cenu. Urban znechutený zo svojho súčasného života v hranatom mestskom svete uprostred „panelových kociek“ záhadne prichádza späť na dedinu. Všetci vytrvalo zachraňujú svoju hrdosť a nenahlodá im ju ani vojna... Vidiecky kolorit dotvárajú pestré nárečové slová. Prekladateľ nepoužíva nezaujímavé utekať, ale pelášiť, do krčmy sa miestni chodia ochmeliť, ba z času na čas sa mu podarí ozaj skvostné zvukomalebné spojenie (v hovne po ohanbie) a veľmi decentne, paradoxne, vyznievajú nadávky (do materinej pukane, kujebák). Podobné slová používajú naozaj len ľudia patriaci srdcom i dušou do svojej dediny a z tejto knihy je cítiť istú spriaznenosť s týmto živelným prostredím. Knižku môžete získať v súťaži, pošlite kupón vydavateľstva Kalligram. Beáta Belancová

POCHOVAJTE MA ZA LIŠTU Pavel Sanajev Preklad Ján Štrasser Vydavateľstvo Slovart 2014 I keď sedemročný, večne chorľavý chlapec Saša Saveliev nie je sirotou, už piaty rok žije v Moskve len so svojou babkou a dedkom. Sašova mama Oľa, ktorú starí rodičia nielen pred vnúčikom častujú viac než len opovržlivými nadávkami, sa totiž už

www.litcentrum.sk

RECENZIE

o neuvedomovanej príslovečnej prostorekosti detí a dospeláckych ťahaniciach, v ktorých má byť dieťa sudcom z donútenia. Je i majstrovským poukázaním na všedné i menej všedné formy a premeny lásky vypĺňajúce nielen detský svet.

BRIDGET JONESOVÁ: ZBLÁZNENÁ DO CHLAPA Helen Fieldingová Preklad Diana Ghaniová Ikar 2014

Erika Hubčíková

www.litcentrum.sk

Peter Stamm Preklad Ján Jambor Perfekt 2014 Kým som si neprečítal mimoriadne invenčnú knihu súčasného švajčiarskeho spisovateľa Petra Stamma Prečo bývame za mestom s kongeniálnymi ilustráciami nemeckej ilustrátorky Jutty Bauer, netušil som, že aj zdanlivo ponurá a profánna oblasť bývania a sťahovania sa z miesta na miesto môže v sebe obsahovať mnoho podnetov pre rozvoj fantázie detí a rodičov zároveň. Samozrejme, výpravy na pôjdy a do pivníc v sebe vždy niesli prvky nádherného strachu z objavovania neznámeho zakázaného, ale doteraz ma nefascinovalo bývanie v autobuse, na streche kostola alebo v dome s tromi telefónmi. Až ma uši bolia, keď si len predstavím bývanie v tetiných husliach, a desím sa prázdna v bývaní nikde... Dnes tu a zajtra tam, trúfalo a večne hľadajúci svoje miesto na zemi. Listujem inšpiratívnou knihou, ktorou sa spolu ako bájni kočovníci jedného príbuzensky spriazneného kmeňa svetom – nesvetom, dneškom – včerajškom môžu preháňať otec so synom, matka s dcérou, či inak, do kríža, ba aj dedko s babkou. Magicky sa opakujúce formulky v nekonečných variáciách a občas v zámerných vybočeniach pripomínajú rituál zaklínania vhodnej lokality pre život. Veľkým naznačeným tajomstvom je, že rodina môže byť šťastná iba tam, kde sa všetci ako jeden cítia dobre. Každé sťahovanie a každý pobyt, nech je akokoľvek čudesný, je prínosom i stratou zároveň. A tak v tých sťahovaniach plynú ľudské dni. Je požehnaním nájsť si to svoje miesto pod slnkom a zotrvať na ňom v radosti dlhšie obdobie. So všetkými štyrmi ročnými obdobiami, so štyrmi neporušenými životnými dejstvami: s detstvom, dospievaním, dospelosťou a zrelosťou.

„Úprimná a roztržitá Bridget sa okrem toho pasuje aj s výchovou detí...“ Bridget a retrospektívne návraty do predchádzajúcich piatich rokov. Po trochu nedvižnom Prológu z nasledujúcich štyroch kapitol a záveru sršala vtipná a vyzretejšia 51-ročná Bridget. Ani v tomto veku ju a okruh jej starých kamarátov Toma, Jude a Daniela Cleavera neopúšťajú témy, ako rozoberanie partnerských vzťahov, sex, chudnutie, životné trapasy a malé víťazstvá. Úprimná a roztržitá Bridget sa okrem toho pasuje aj s výchovou detí, budovaním kariéry, hľadaním toho pravého a zdravým životným štýlom, ktorý sa snaží dodržiavať s jej príslovečnou dôslednosťou v predsavzatiach: „Pred jogou nevypijem toľko diétnej koly, že sa celé cvičenie scvrkne na snahu neprdnúť si.“ Zdalo sa mi, že Fieldingová opäť recykluje dejové zápletky z románov Jane Austinovej, čo miestami pôsobilo otrepane. Príbeh ma napriek tomu nesklamal. Prijala som Bridget ako vyspelejšiu, i keď stále svojskú postavičku, na ktorej som sa pobavila a tešila sa na ďalšie čítanie. Knihu odporúčam všetkým, ktorí sa vedia odosobniť od svojich predstáv o pokračovaní tohto príbehu a užiť si spolu s Bridg jej up-and-downs... Tretie pokračovanie Denníka Bridget Jonesovej je bodkou za jej naplneným životom.

Ľuboš Svetoň

ZAHRANIČIE

PREČO BÝVAME ZA MESTOM

SLOVENSKO

dávnejšie rozhodla presťahovať za svojou novou láskou do Soči. Výchovu syna tak prenechala na starosť svojim starnúcim rodičom, i keď nie úplne dobrovoľne. Jej každomesačnú návštevu malý Saša napriek frflavým ponosám babky vždy túžobne očakáva. Jeho milovaná Choluška (Saša preonačil babkino hanlivé pomenovanie mamy zo slova cholera) je totiž jediným svetlým bodom v jeho živote. Zvyšok sú už len babkine zlostné výstupy, príkazy a napomenutia či pravidelné domáce dobiehanie vymeškaného učiva zo školy. Neprestajné návštevy doktorov a hrste liekov ho spolu s babkiným necitlivým prorokovaním jeho skorej smrti privedú až k myšlienkam o vhodnom mieste pre svoj posledný odpočinok... Dielo Pochovajte ma za lištu je románovým debutom Pavla Sanajeva, obľúbeného ruského scenáristu, ktoré sa u čitateľov i akademického publika stretlo s nanajvýš priaznivým ohlasom. Príčin jeho úspešného prijatia je hneď niekoľko. Sanajevovi sa podarilo brilantne spojiť jarozprávanie malého Sašu s kultivovaným vyjadrovaním tohto uvedomelého človiečika. A to i za cenu neautentického jazykového prejavu, ktorý by sme asi len márne hľadali u žiaka druhej triedy na základnej škole. Tým sa ťažisko románu presúva na vykreslenie detského vnútorného prežívania neľahkých situácií z prvej ruky v jeho komplexnej (a čitateľsky príťažlivej) podobe, neobmedzovanej limitovanou slovnou zásobou či štylistickou neskúsenosťou nedospelého. Rozprávač príbehu však ani zďaleka nie je preinformovaným intelektuálom uväzneným v detskom tele. Autor Sašovi ponechal charakteristiky dieťaťa, ktoré často tápa v zvláštnom dospeláckom svete a mnohé medzery v poznaní vypĺňa bujarou imagináciou či prostým prijatím jemu predsúvaných pochybných právd. Uveriteľným znakom Sanajevovej prózy je i akási paradoxne fungujúca kombinácia detskej citlivosti a nadhľadu oslobodeného od detailov. Tomu úspešne sekunduje i autorov miestami drsný zmysel pre humor. Sašov príbeh pojednáva

Kto by nepoznal notoricky známu smoliarku Bridget z Denníka Bridget Jonesovej a z pokračovania Bridget Jonesová: S rozumom v koncoch? Kto nečítal knihy súčasnej autorky Helen Fieldingovej, tak určite videl ich sfilmované verzie s Renée Zellweger, patriace k obľúbeným filmom (nielen) single tridsiatničiek, ale aj žien všetkých vekových kategórií. Fieldingová čitateľom ponúka dorozprávanie príbehu s názvom Bridget Jonesová: Zbláznená do chlapa. Bola som zvedavá na vývin postáv, na nové zvraty a možné vtipno-trápne situácie, ktoré Bridget doposiaľ sprevádzali. Autorka zachovala denníkovú formu románu zachytávajúcu približne rok života

Katarína Režná

16-17 / 2014

knižná revue

9

knižná revue

VYCHÁDZA

BÁSNICI A REBELI Spisovateľ, prekladateľ, filmár, výtvarník a dramaturg Albert Marenčin (1922) je neúnavným tvorivým človekom. Vo vydavateľstve Marenčin PT, ktoré vedie jeho syn, vychádza súbor desiatich biografických portrétov francúzskych autorských osobností: Apollinaire, Breton, Péret, Jarry, Cocteau, Ferry, Michaux, Ionesco, Césaire, Robbe-Grillet. GUILLAUME APOLLINAIRE Nový duch a poézia Správa o vypuknutí vojny zastihne Apollinaira na dovolenke; ešte v tú istú noc sa vráti na Rouveyrovom aute do Paríža, a keďže mobilizácia sa naňho ako na Poliaka nevzťahuje, hlási sa do armády ako dobrovoľník. Keď sme prišli do Paríža Práve lepili mobilizačné vyhlášky A tu sme pochopili môj priateľ a ja Že auto nás priviezlo do novej epochy...

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

V septembri odchádza do Nice, kde čaká na prijatie do armády. Tu stretne ženu, s ktorou pred odchodom na front prežije niekoľko mesiacov prudkej a nešťastnej lásky; volá sa Lou a jej meno sa v Apollinairovom diele zjaví dvakrát – prvý raz v Kaligramoch, druhý raz tridsať rokov po jeho smrti, keď vyjdú knižne veršované listy, ktoré jej básnik posielal z frontu. Kniha vyšla v roku 1948 vo Švajčiarsku pod názvom Tieň mojej lásky a rozšírila Apollinairovo dielo o ďalší, pravdepodobne posledný zväzok, ktorého dokumentárna hodnota však prevyšuje hodnotu umeleckú. Keď mu 17. marca 1916 nemecký šrapnel prerazil prilbu a poznačil ho na sluchách „krvavou hviezdou, ktorá navždy ostane jeho korunou“, priviezli ho do Paríža, kde mu dvakrát trepanovali lebku; po niekoľkých mesiacoch opustil nemocnicu s bielym obväzom na hlave. Tak ho vidíme na známej Picassovej kresbe. „Chodí po bulvári Saint-Germain, obrovský, horko-ťažko stiahnutý v bledomodrej uniforme poručíka, kráča stredom ulice ťarbavo ako kožený mech,“ spomína naňho po rokoch André Breton. Zdravotný stav mu nedovolí vrátiť sa na front. Pracuje ako redaktor v úrade vojenskej cenzúry, neskoršie ako prekladateľ na ministerstve kolónií. Počas pobytu v Paríži pokračuje v prerušenej literárnej práci: roku 1918 dopísal posledné dejstvo divadelnej hry Tireziove knižná revue

10

knižná revue

16-17 / 2014

prsia a známy predslov, ktorý mu získa titul „prvého surrealistu“, dokončuje Kaligramy a krátko pred smrťou zhrnie svoju celoživotnú básnickú skúsenosť v prednáške Nový duch a básnici, ktorá mala byť programom jeho ďalšej tvorby, no stala sa jeho testamentom a manifestom nastupujúcej generácie. V máji 1918 sa oženil s „pôvabnou rusovláskou“ Jacqueline Kolb-Leclercovou a o pol roka, v predvečer prímeria, náhle zomrel na španielsku chrípku. Náhoda dáva jeho životopisu bizarnú, apollinairovskú pointu. Keď 11. novembra oslavuje Paríž koniec vojny a národ, opojený víťazstvom, si žiada hlavu nemeckého cisára: „A bas Guillaume! Preč s Wilhelmom!“ – kričia zástupy demonštrantov na bulvári Saint-Germain a vyzerá to tak, akoby ich výkriky nepatrili cisárovi, ale jeho menovcovi básnikovi Guillaumovi Apollinairovi, ktorého neďaleko odtiaľ práve ukladajú do truhly. Tri knihy tvoria Apollinairov básnický odkaz – Alkoholy, Kaligramy, Nový duch a básnici. Tri knihy, ktoré, povedané Nezvalovými slovami, „majú pre poéziu taký význam ako pre život ľudstva objavenie parného stroja a elektriny“. Sú iba zlomkom básnikovho diela, no tvoria celok podivuhodne vyvážený a uzavretý, sú jeho časťou, no nie fragmentom; je v nich sústredené to podstatné, čo charakterizuje básnikov vývin a určuje jeho miesto v modernom umení, čo tvorí špecifickú váhu a inšpirujúcu silu jeho poézie. Alkoholy sú knihou mladosti, knihou hľadania a prvých objavov. Obsahujú verše z Apollinairových začiatkov, formálne aj tematicky závislé ešte od vzorov, verše tradičných foriem a romantického ladenia a vedľa nich novátorské hymnické skladby Pásmo a Vendémiaire; kniha je plná kontrastov a protikladov, mimovoľných, ale aj zámerných; rozbitie tradičnej harmónie povýšil totiž Apollinaire na estetický princíp a uplatňuje ho dôsledne v celej zbierke aj v jed-

notlivých básňach, najmä posledných. Dômyselne strieda klasické a nové formy, alexandrín a voľný verš, rým a asonanciu, pravidelný a nepravidelný rytmus – pomocou rýmu a metafory spája dovedna prvky, ktoré doterajšia poetika považovala za nezmieriteľné protiklady: humor a lyriku, realizmus a fantáziu, romantickú atmosféru a triezvy whitmanovský pátos, čím dosahuje nový, dosiaľ nepoznaný básnický účinok. Svoje umelecké úsilie definuje v tomto období ako „hľadanie nového humanistického lyrizmu“; najplnším vyjadrením tohto úsilia je Pásmo, úvodná, no z hľadiska vzniku posledná báseň Alkoholov. Vznikla pod priamym vplyvom kubizmu a nesie všetky jeho znaky. Tak, ako na Picassových obrazoch z tohto obdobia, aj tu sa prelínajú viaceré témy a motívy, prelínajú sa v jednej rovine, bez druhého plánu, bez perspektívy a zlievajú sa v široký, nepretržitý prúd lyrizmu. Báseň nie je logickým rozvádzaním myšlienky, je radom prekvapujúcich asociácií, ktoré tvoria lyrickú emóciu, podobne ako údery na klávesy tvoria melódiu. V tomto plynulom toku poézie sa interpunkcia, pochopiteľne, stala anachronizmom a Apollinaire ju odstráni najprv z posledných a pri definitívnej redakcii zbierky dodatočne aj zo starších básní. Je prvým básnikom, ktorý píše bez interpunkcie, ak nepočítame Mallarmého, ktorý ju iba obmedzoval, a futuristov, ktorí ju zrušili – aj s básňami. „Pokiaľ ide o interpunkciu,“ píše v liste Henrimu Martineauovi, „odstránil som ju, lebo sa mi videla zbytočná, čo aj skutočne je; rytmus a verš, to je tá pravá interpunkcia, inú nepotrebujem!“ Alkoholy sú bilanciou štrnásťročnej básnickej praxe; sú výsledkom destilácie, ale aj kvasenia – a nie je to len slovná hračka, ak pod tým rozumieme dva procesy, ktoré sa u Apollinaira stále prelínajú: proces tvorby a proces života.

www.litcentrum.sk

VYCHÁDZA

JOZEF BEDNÁRIK Andrea Coddington (1975) začala na knihe Jozef Bednárik pracovať krátko po jeho smrti so snahou vytvoriť verný obraz známeho režiséra a herca (1947 – 2013), aby čitatelia mohli spoznať túto osobnosť z rôznych pohľadov, či už rodinných, priateľských alebo divadelných. Knihu uvedie vydavateľstvo Ikar 21. augusta, deň pred jeho odchodom z tohto sveta minulý rok.

V televízii v cykle Svetová rozprávka, kde už prerozprával rozprávky rímske, egyptské, francúzske, indické, írske, severské, dunajské, talianske, japonské, realizoval sériu biblických príbehov. Trilógiu Trpký voz nádeje s časťami Samson, Šalamún a Ester prerozprávala Chava v podaní Božidary Turzonovovej židovským deťom, ktoré sa vezú v drevenom vagóne do hrozivého neznáma, do nepredstaviteľne surového koncentračného tábora. Bednárik bol nadšený. „Rozprávka je pre mňa najinšpiratívnejšou režisérskou partitúrou, akú svetová literatúra môže divadelníkovi poskytnúť. Kvetnato a trochu pateticky je pre mňa vítaným útekom od fotografickej všednosti, od zošnurovanej pravidelnosti

Nasledovali dva kontroverzné míľniky v kariére Jozefa Bednárika. Oba späté s Bibliou. Najprv televízne spracovanie samizdatovej drámy Alexandra M. Volodina Ježišova Matka, ktorá znamenala veľa pre Bednárika, ale aj pre jeho najbližšiu rodinu, lebo v rodnom Zelenči spôsobila revolúciu. Z mýtu chcel urobiť zrozumiteľný príbeh, chcel poľudštiť jednotlivé

Andrea Coddington (na foto P. Procházku) o pripravovanej knihe tvrdí: „Nenapísala som klasický životopis, ale knihu, ktorá má všetko, čo mal rád: dojemnosť, nadávky, umelecké krásno, cestovanie, varenie, vzťahy, trinástu komnatu. Prišla som na toľko „zaručených informácií“, že

www.litcentrum.sk

postavy, a pritom zachovať Ježišovo učenie o láske, tolerancii, trpezlivosti. Matka Mária bola láskavá, spravodlivá, ale pritom obyčajná vdova po tesárovi, ktorá v Ježišovi stratila milovaného syna, najlepšie zo svojich štyroch detí. Keď vstal z mŕtvych, ona prichystala pre syna večeru. V hlavnej úlohe sa predstavila múza Emília Vášáryová. Beďo ako maják v mori odolával pobúreniu zvnútra aj zvonka a už počas skúšania vštepoval hercom najväčšie poslanie Panny Márie: „Musíte sa na Panenku Máriu pozerať tak, akoby to bola vaša mamička. Naša mamička.“ Jozefovi súrodenci si presne pamätajú krušné chvíle, ktoré v Zelenči po odvysielaní inscenácie nastali. „Tato skoro dostal druhý infarkt. Viete, čo to bolo? Náš pán farár verejne vyhlásil Joža za kacíra. Ako vraj môže tvrdiť, že Panenka Mária mala štyri deti a nebola nepoškvrnená. Nastala vojna. Úplný rozvrat. Mama mala problémy, na stretávke jej spolužiačky povedali, ako mohla takého syna vychovať. Vyzývali ho, aby všetko verejne odvolal. Vieme, že mu nebolo všetko jedno, ale vieme ešte lepšie, že rebeloval a proti tomu bol každý krátky.“ Podľa najbližších niesol Bednárik konflikt s nábožensky založeným otcom ťažko, ale nevedel sa podvoliť, a tak sa vraj niekoľko rokov nerozprávali. V silu svojej mamičky veril, akoby vedel, že ona ustojí každú búrku. Hovorí sa, že každá senzácia trvá pätnásť minút a nie je nič staršie ako včerajší titulok. Táto senzácia trvala oveľa dlhšie a titulok o Matke Ježišovej sa zmenil na titulok o Evanjeliu. Spanilá jazda sa ešte len rozbiehala.

ZAHRANIČIE

a každodennosti do sveta, v ktorom sa dá narásť i zmúdrieť za hodinu, v ktorom má noc podobu veľkej čiernej kráľovnej a vie čarodejne spievať, v ktorom sa istý pán Samsa cez noc premení na obludný hmyz, do sveta, v ktorom sú Čechy na brehu mora a Samsonova sila je ukrytá vo vlasoch. V rozprávke, za ktorú ja považujem všetko fantaskné – od Biblie, antiky cez Shakespearove texty, Dobšinského až ku Kafkovi a Jarrymu alebo Bulgakovovi.“ K príbehom zo Starého zákona pristupoval naozaj ako k rozprávkam, legendám či povestiam, nehľadel na historické či teologické fakty. „Stovky mladých ľudí možno vďaka nám prvý raz počúvajú tú nádhernú úvodnú vetu: ,V mestečku Zorah žil muž menom Manoah, z rodu Dan...‘ Prvý raz prichádzajú do styku s pokladom, ktorým Biblia nesporne je.“ Z televíznych štúdií a chodieb urobil jednu veľkú rozprávku. Nikdy nikto nevedel, kedy režíruje a kedy sa hrá. Napríklad Eve Pavlíkovej, ktorá neznáša všetko, čo má perie, dal chytiť živú sliepku alebo držať prepelicu. „Išiel sa na mne ušúľať od smiechu, lebo som skoro od strachu zamrela. Keď sme robili Čarovné kresadlo, tam pustil čínske kačičky na chodbu. Vsala ich vzduchotechnika. Rekvizitári plakali.“

SLOVENSKO

V Biblii videl Bednárik nekonečné a stále sa opakujúce volanie po láske. Túžil po nej celý život. Aj keď bol obklopený priateľstvom, láskou rodinnou, kamarátskou, materinskou, skutočnú partnerskú lásku nikdy nezažil. Chcel ju vôbec zažiť? Človek, ktorému sa darilo všetko, na čo siahol, nič nerobil polovičato, vedel si zmyselne, až do zbláznenia užívať život, dal prednosť láske inej. Väčšej, ako bola jeho túžba po mileneckom objatí. „Chcem spoznať silu lásky človeka k človeku, nesmiernosť utrpenia, ktorú pre túto lásku podstupuje, schopnosť človeka odpúšťať a uzdravovať, ale aj zrádzať a zraňovať. Fascinuje ma to.“ Vedel ju dokonale znázorniť, zosobniť na javiskách v najrôznejších predstaveniach, ale v reálnom živote bola vždy len súčasťou jeho fantázie.

by vystačili aj na tridsať Bednárikov. Alfou a omegou je jeho kontroverznosť, extrémistický prístup ku všetkému: k ľuďom, k sebe, k jedlu, k umeniu, k Bohu.“ Ďalšie informácie o písaní knihy Jozef Bednárik, o faktoch, problémoch i radostiach, ktoré autorku zastihli, si prečítate v budúcom čísle Knižnej revue.

16-17 / 2014

knižná revue

11

knižná revue

ESEJ

ZÁPAS O IDENTITU

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

Americká feministická teoretička ale aj mužov, ak ich nasilu vháňa do pozícií, ktoré sú im cudzie, a aktivistka Gloria Jean Watkins nanucuje im identity a roly, v ktorých sa necítia dobre. Zrej(píše pod pseudonymom bell hooks) mým dôsledkom je tretia myšlienková línia: feminizmus nemá má na konte viac ako tri desiatky nič spoločné s protimužskými postojmi, tobôž s nenávisťou kníh a množstvo článkov. Charakte- voči mužom, naopak, predpokladá súčinnosť mužov i žien. Ak ristické pre jej práce je, že v nich vy- je totiž cieľom utvárať spravodlivú (vrátane rodovej spravodlichádza z vlastných skúseností (pre- vosti) humánnu spoločnosť bez akéhokoľvek útlaku a násilia, dovšetkým tých s rasovou diskrimi- na jej budovaní musia participovať muži aj ženy, pretože len náciou) a skúseností mnohých čier- tak môžu dosiahnuť spoločné oslobodenie, skutočnú sebareanych žien v USA, ale usiluje sa aj lizáciu... Azda takto by sa dala veľmi stručne charakterizovať o ich zovšeobecňujúci presah. knižka Feminizmus do vrecka, dodám však, že obsahuje oveÚvahu o jej knižke Feminizmus do vrecka (o zanietených ľa viac myšlienok, ktoré stoja za podrobnejšie pristavenie politikách) (Aspekt, preklad Jana Juráňová) začnem myšlien- (napríklad o prepojení rodu a rasy, o feministickej sexuálnej kou, ktorú pokladám za aktuálnu aj pre naše prostredie: „Väč- politike). šina ľudí v našej spoločnosti v podstate nerozumie, o čo vo femiZmienim sa ešte aspoň o téme násilia. Autorka ho vymedzuje nizme ide.“ S autorkiným názorom možno súhlasiť, a tak ako nielen ako násilie mužov na ženách, ale aj medzi osobami rovv mnohých iných prípadoch, aj v prípade nakého pohlavia a ako násilie na deťoch. „...neznalosť môže plodiť feminizmu neznalosť môže plodiť nevražiVšetky tieto typy vníma v kontexte patriarvosť, najmä ak idey, ktoré toto hnutie pri- nevraživosť, najmä ak idey, chálneho systému založeného na presvednáša, sú v rozpore so zaužívanými a v spočení, že jednotlivec s väčšou mocou môže ktoré toto hnutie prináša, ločnosti prevládajúcimi pohľadmi na svet, sú v rozpore so zaužívanými ostatných ovládať rôznymi formami nátlaso stereotypnými postojmi. K neporozumeku. Autorka pokladá boj proti akémukoľvek a v spoločnosti niu prispieva i to, že veľa feministických násiliu za prvoradú úlohu feminizmu. Ten prevládajúcimi pohľadmi prác vzniklo v akademickom prostredí a je by mal ponúknuť také vízie mužskosti na svet...“ napísaných zložitým jazykom, takže ich čia ženskosti, v ktorých by „pozitívne sebatateľský okruh nemôže byť veľmi široký. Aj hodnotenie a sebaprijatie tvorilo základ idenpreto, ako vraví autorka, je pre ľudí ťažké pochopiť, o čo vlast- tity každej ľudskej bytosti“, tým by utváralo novú kultúru vzťane feminizmu ide. Práve tento cieľ si vytýčila v knižke, ktorá hov založenú na rovnosti a vzájomnej úcte. Tento typ vzťahov sa medzičasom stala „klasikou“. môže byť základom skutočného partnerstva či už v manželsPre niekoho možno bude prekvapujúce autorkino vyznanie, tve, alebo inom zväzku, a môže byť aj základom lásky. Ako vraže najsilnejším patriarchálnym hlasom v jej živote bol hlas jej ví bell hooks, tému lásky feminizmus často obchádzal, preto je matky. Toto vyznanie nie je náhodné, od neho sa totiž odvíja potrebné vytvoriť pozitívny feministický diskurz o láske ako jedna z hlavných línií a ambícií knižky: ukázať, že spoločnosť o protiváhe útlaku a ovládania. Knižka prináša viac podnetov patriarchálneho útlaku pomáhajú udržať pri živote tak muži, na premýšľanie a azda pomôže prekonať neznalosť či jednoako aj ženy, teda ľudia formovaní takou socializáciou, ktorá je stranné predstavy o feminizme... Etela Farkašová založená na rodovej hierarchii. A s touto myšlienkovou líniou úzko súvisí aj druhá: patriarchálny útlak sa nedotýka len žien,

Clarissa Pinkola Estés sa narodila do rodu s mexicko-španielskými koreňmi, neskôr ju adoptovali Maďari. Vyrastala v blízkom kontakte s divokou prírodou, študovala prírodné národy, počúvala a zaznamenávala ich príbehy, ako aj rozprávania Židov, Írov, Grékov, Talianov, Nemcov a ďalších. Získala doktorát z klinickej psychológie s etnológiou a aprobovala z jungiánskej analytickej psychológie. Dvadsať rokov študovala rozprávky, ľudové príbehy, legendy, bájky, mýty z celého sveta a tiež biológiu života v prírode, najmä život vlkov. To všetko sa premietlo do jej celoživotnej práce, ktorá nedávno vyšla prvýkrát v slovenskom preklade s názvom Ženy, ktoré behali s vlkmi (Citadella, preklad Barbora Daxner). Názov je odvodený z poznania, že vlky a ženy majú určité spoločné psychické črty: „Sú zvedavé, veľmi vytrvalé, silné a hlboko intuitívne.“ A práve intuícia a inštinkty tvoriace základ archetypu divokej ženy, ktoré boli u nej postupným vývojom spoločnosti potlačované, primäli autorku k tomu, aby ženám pomohla tieto zmysly znovuobjaviť. Prostredníctvom príbehov s liečivou a terapeutickou mocou vynáša archetyp divokej ženy späť na povrch, obnovuje ženskú prirodzenosť a identitu. knižná revue

12

knižná revue

16-17 / 2014

Mnohé príbehy poznáme z detstva. Dostali sa k nám prostredníctvom rozprávkarov, ako boli bratia Grimmovci alebo H. Ch. Andersen. Autorka však načiera hlbšie ku koreňom týchto rozprávok tak, ako ich často rozprávala jej vlastná rodina, maďarskí vidiecki rozprávači (Škaredé káčatko), zaujímavá je tiež maďarsko-germánska verzia Červených črievičiek či celkom stará verzia rozprávky Dievčatko so zápalkami. Každý príbeh rozoberá z pohľadu Jungovej analytickej psychológie, oprašuje ich od kultúrnych nánosov tak, aby sa objavila pravá kostra príbehu a s ňou spojená symbolika a metaforické pozadie nesúce múdre posolstvá. Kniha Ženy, ktoré behali s vlkmi prebúdza ženu takú, aká naozaj od prírody je – intuitívna, silná, slobodná. Odporúčam ju ženám, ktoré hľadajú túto stratenú životnú energiu. Príbehy vám totiž odpovedia na otázky, ktoré ste si ešte nepoložili, zatiaľ ich len tušíte. Beáta Belancová

www.litcentrum.sk

TÉMA

VYNÁJSŤ SA V KAŽDEJ SITUÁCII

„Každý život má zmysel. Porozprávaj niekomu svoj príbeh, možno mu tým pomôžeš nájsť zmysel života.“ Demi Lovato Demi Lovato – speváčka, textárka a televízna hviezda – je známa najmä v tínedžerskom svete. Má niekoľko miliónov fanúšikov a za sebou úspešne vydané platinové albumy. Je tiež známa porotcovským pôsobením v súťaži X Faktor USA. Jej život nebol vždy ľahký, a tak ako väčšina známych osobností, aj ona zažila negatívne účinky popularity. Najviac v jej živote ju zranila smrť otca, okrem toho bojuje s drogami, alkoholom a v minulosti tiež prepadla bulímii. To všetko spomína vo svojej najnovšej zbierke citátov s názvom Buď silná 365 dní v roku (Vydavateľstvo Tatran, preklad Jozef Klinga). Všetky svoje útrapy pomaly prekonáva. Bojuje s nimi pozitívnym myslením. Kniha je zbierkou jej vlastných slov a meditácií, ktoré ju inšpirujú, cieľov, ktoré si stanovuje každý deň.

www.litcentrum.sk

Využíva tiež citáty rôznych populárnych osobností (P. Picasso, Budha) či rozprávkových bytostí (Pinocchio, Snehulienka). Cez ne odovzdáva svoje posolstvá. Knihu venuje všetkým dievčatám a ženám. Má byť pre ne inšpiráciou na ceste životom v rôznych obdobiach – šťastných aj nešťastných. Takáto motivačná literatúra je veľakrát odsudzovaná ako zbytočná, pretože vám nikdy nedokáže pomôcť a vyriešiť problém za vás. Otázkou je, prečo je stále viac obľúbená. Tento druh knihy nám nemôže dať to, čo sľubuje na obale. Avšak môže byť dostatočne inšpirujúci a dať nám pocit, že rovnaké problémy nemáme len my a že tak, ako to vyriešila postava v knihe, si s problémom poradíme aj my. Potom sa to nezdá už také ťažké. Motivačná literatúra by sa preto mala volať inšpiračná literatúra. Inšpiruje nás, a tak nám pomáha prekonávať prekážky. Táto kniha je jednou z takých a pokiaľ ste ešte k tomu fanúšička Demi Lovato, určite si ju nenechajte ujsť. Knihu môžete vyhrať v súťaži.

„Podstatnejšie než to, s akým IQ sa narodíme, je to, ako sa usilujeme.“

Kupón Vydavateľstva Tatran nájdete na strane

ZAHRANIČIE

Marián Goga sa venuje písaniu vedeckých, výskumných a odborných prác, je autorom viacerých knižných hlavolamov z logiky, matematiky knižná súťaž revue a fyziky. Tentoraz napísal knihu s názvom Tajná depeša (kniha hlavolamových príbehov) (DAXE). Obsahuje 79 príbehov z dávnej a nedávnej minulosti, pričom všetky spája spoločný motív: „postavy, ktoré v nich vystupujú, sa svojou šikovnosťou a vynaliezavosťou dostali z takmer na prvý pohľad neriešiteľnej situácie.“ Príbehy pochádzajú z rôznych krajín a historických období, nájdete tu rozprávky, ako o dvoch bratoch Pavlovi a Petrovi, o prešibanom krajčírovi z čias vlády Saladina z Bagdádu, rímskom cisárovi Caesarovi, Antonovi Fuggerovi z Červeného kameňa a iné. Všetky precvičujú bystrosť, úsudok a logiku čitateľa. Jeho úlohou je hľadať riešenie zložitej a na prvý pohľad neriešiteľnej situácie. Príbehy sú napísané s citom pre históriu. Sú to akoby krátke rozprávky, každá na jednu až dve strany, vždy s hádankou na konci, určené pre milovníkov logiky, matematiky, histórie a kreatívneho myslenia. Dopĺňajú ich čierno-biele ilustrácie Jána Mikulčíka. Inteligencia sa dá rozvíjať, nikto sa už ako génius nenarodil, musel sa usilovať, aby svoje nadanie vycibril do maxima. Podstatnejšie než to, s akým IQ sa narodíme, je to, ako sa usilujeme. Kniha hlavolamov zaiste bude motivovať všetkých, ktorí radi precvičujú nielen telo, ale i svoju myseľ. Pamäť, pozornosť, logické myslenie, cit pre detail, fantázia a inteligencia sa dá trénovať rovnako ako svaly. Pretože „nič tak neničí ľudský mozog ako trvalá nečinnosť“. Preto vám táto kniha môže nielen spestriť letné posedenie s priateľmi. Je zábavné hádať odpovede, logické riešenia a zlepšovať si tak trpezlivosť či nápaditosť.

SLOVENSKO

Tiež sa vám občas niečo nechce? Len aby ste nemuseli písať prácu, radšej poupratujete? Tak je pravdepodobné, že ste prokrastinátor (z lat. pro crastinus – na zajtrajšok), lebo odkladáte dôležité úlohy na neskôr. Emeritný profesor filozofie zo Stanfordskej univerzity John Perry vás vo svojej eseji Umenie prokrastinácie (Noxi, preklad Tamara Chovanová) prevedie efektívnym zaháľaním, ničnerobením a otáľaním. Úvodom ozrejmuje paradox prokrastinácie. Už Platón a Aristoteles zadefinovali stav akrázie – keď človek v danom čase robí niečo iné, než by bolo najlepšie robiť. Racionálne využívanie času determinuje pravdepodobnosť splnenia túžob. Racionalita však rodí aj nespokojnosť, pretože nikto nie je nonstop dokonalý. Hneď ako si to uvedomíme, môžeme zmeniť uhol pohľadu a zohľadňovať štruktúrovanú prokrastináciu. To znamená, že človek robí užitočné veci, ale v inej chvíli, než by mal. Prokrastinátor hrá sám so sebou pyramídovú hru. Žije v sebaklame, no funguje efektívne a nestráca čas. Môže využiť jednu vec na zvládnutie kopy iných povinností. Dostávame sa k alfe a omege štruktúrovanej prokrastinácie. Odškrtávanie zo zoznamu je pre prokrastinátora hnacou silou a vybičuje ho až k splneniu najvyššieho cieľa. Veľké veci sú poskladané z malých častí. John Perry odporúča dostať sa do rytmu. Nakopnúť sa hudbou! Zároveň však upozorňuje na veľké nebezpečenstvo. Počítač. Radí zapínať ho, keď vieme, že budeme nútení skoro ho opustiť (obed, WC). Ďalej je podľa autora dobré rozpracovanú prácu nezakladať do fascikla, ale nechať na pracovnej ploche. A čo je najúčinnejšie? Ako takmer všade – kolaborácia s nepriateľom. Prokrastinátor by sa mal spojiť s ľuďmi, ktorí prokrastináciou netrpia. Stačí, aby sa postaral o ich pohodlie – obedmi, hudbou atď. V neposlednom rade si uvedomme, že prokrastinácia má i vedľajšie výhody: stihneme oveľa viac, než bolo na začiatku nutné. „Takže táto kniha predstavuje čosi ako filozofický svojpomocný program pre depresívnych prokrastinátorov,“ dodáva Perry.

Lívia Brtáňová Nina Chybíková

24

16-17 / 2014

knižná revue

13

knižná revue

TÉMA

POTEŠENIE ZMYSLOV

knižná súťaž revue

Slovensko je čarovná a bohatá krajina. Prírodnými a kultúrnymi krásami sa pokojne môže rovnať s inými. Chýba mu síce more, má však také zaujímavosti, ako saharu (Bor na Záhorí), gejzír (Herľany), obydlia vytesané do kameňa (Brhlovce), prales (Stužica) či najvyšší gotický krídlový oltár na svete (Levoča). Ale aj Oravské rašeliniská, veľhory, Arborétum v Mlyňanoch opantávajúce vôňou najmä na jar, Súľovské skaly týčiace sa do výšok, jaskyne, štíty i nedozerné doliny. To všetko sprostredkúvajú fotografie a texty geografa, cestovateľa a známeho fotografa Jána Laciku v knihe 77 Naj Slovensko (Ikar) zachytávajúce slovenské naj kultúrno-historické a prírodné objek-

ty v jedenástich kategóriách: mestá, hrady a zámky, cirkevné pamiatky, múzeá a galérie, ľudová architektúra, technické pamiatky, vrchy, doliny, jaskyne a skaly, voda, živá príroda. Každá kategória obsahuje sedem naj, ale keďže Slovensko toho ponúka omnoho viac, ku každej kategórii sa pridružuje ďalších sedem miest, ktoré by žiadny turista určite nemal obísť. V textoch autor informuje o histórii daného miesta, zvlášť graficky odlíšené sú rôzne zaujímavosti, ktorými sa často môže pýšiť iba Slovensko. Publikácia navyše obsahuje balíček 32 voľných vstupeniek na hrady, zámky, do múzeí, ZOO... po celom Slovensku. Platný je až do konca roka 2016. Uznávaný enológ a zanietený milovník vína Vladimír Hronský pripravil podrobného Sprievodcu vínami Slovenska (Vydavateľstvo Slovart). Naša krajina neveľkých rozmerov ukrýva až 65 vinárstiev rozliehajúcich sa na šiestich vinohradníckych oblastiach (Vinohradnícka oblasť Tokaj, Malokarpatská, Južnoslovenská, Nitrianska, Stredoslovenská a Východo-

slovenská vinohradnícka oblasť). A každá je jedinečná. Slovenská pôda ponúka vynikajúce podmienky na pestovanie viniča. Ako sa to celé robí – teda od pestovania, zberu cez výrobu, fľašovanie až po degustovanie – to všetko sa dozviete v príručke. Naučí vás rozoznávať odrody (Veltlínske zelené, Irsai Oliver, Frankovka modrá, Alibernet...), čítať symboly z etikety a krásne o víne hovoriť, v čom sa skrýva tiež veľký kus umenia. Veď kto by nechcel ochutnať víno, ktoré vonia ako sladké mandle, tymián a zelený čaj v harmónii s ovocnou chuťou zabalenou do tónov živice a mandarínok? Autor prináša informácie o vyše 400 bielych, ružových a červených vínach. Na základe vlastných skúseností odporúča konkrétne vína podávať s konkrétnymi gastronomickými pochúťkami (bryndza, mäso, huby, dezerty, syry atď.). Kontaktné informácie vinárstiev a množstvo užitočných poznatkov ocenia všetci priaznivci vínnej turistiky. Vyhrajte knižku zaslaním kupónu Vydavateľstva Slovart.

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

SPÄTOSŤ S PRÍRODOU

Denisa Fulmeková je autorka niekoľkých próz, zbierky poézie aj príručky o tarote. Nateraz skĺbila svoje znalosti z mágie a liečivých bylín, ktorými sa zaoberá už vyše 19 rokov, v knihe Magická sila bylín (Vydavateľstvo Slovart). Pri čítaní tejto knižky odporúčam mágiu od praktických informácií o bylinách neoddeľovať. Kto prijme túto radu (napriek predsudkom), pred ním sa odkryje obraz tradičného prírodného človeka harmonicky prepojeného so svetom rastlinstva. Aj o tom bola kedysi mágia, verilo sa v silu prírody, v jej liečivé a zároveň i ničivé účinky. Žiaden rozmar, ľudia pozorovaním prírody nachádzali „spojitosť medzi energiami rastlín a svojím vlastným vyladením“. V tomto zmysle je knižka príbehom o súžití človeka s prírodou. Obsahuje charakteristiky desiatok bylín, známych i neznámych, jedovatých i liečivých, rozdelených podľa toho, na knižná revue

14

knižná revue

16-17 / 2014

čo sa kedysi používali ich magické vlastnosti – na ochranu pred chorobami, na veselú milostnú náladu, prosperitu, príjemné sny, očistu príbytku a mnoho ďalších. K tomu sa pridružujú zvyky, tradície a zaujímavosti zvlášť graficky odlíšené, čo celé vytvára bohatý receptár na všetky ľudské neduhy a potreby. Pozostatky rôznych povier sa ešte i dnes nájdu v každej rodine, hoci často i s neznalosťou, čo pôvodne znamenali. Navyše je knižka oku i hmatu príjemná, s ornamentálnymi ilustráciami prírodných motívov Márie Čorejovej. Neopakovateľný svet prírodovedcov a umelcov odkrýva verejnosti monografia Plody a semená rastlín v tvorbe ozdôb a šperkov (Veda) od Ľudmily Illášovej, Heleny Šípošovej a Tünde Juríkovej. Prináša netradičný pohľad na využitie plodov a semien rastlín v tvorbe rozmanitých ozdôb (náhrdelníky, náramky, náušnice, prívesky, čelenky) pre tých, ktorých očarila krása

prírody. Mnohé z nich slúžili ako talizmany, v náboženstvách (ružence), odzrkadľovali túžby človeka, vieru v dobro, strach pred nebezpečenstvom. Nechýba história botanických ozdôb, ich zberateľstvo vo svetových múzeách i na Slovensku. Autorky predstavili semená a plody podľa čeľadí (bôbovité, tekvicovité) a neobišli ani tie jedovaté, ktoré majú napriek toxicite široké využitie v praxi (koralník, ružencovec). Zaujímavá je rozmanitosť aromatických semien korenín (klinčekovec, anízovec) či nahosemenných rastlín (ginko, borievka) a ukážky využitia plodov gaštanov, orechov, žaluďov, kôstok, semien lipy, buku a platanu. V knihe nájdete praktické rady pre začiatočníkov a návody na starostlivosť o ozdoby z rastlinného materiálu. Téma uplatnenia plodov a semien v umeleckom i praktickom využití je takmer nevyčerpateľná, lebo kreativita ľudí nepozná hranice. Beáta Belancová Lýdia Čelková

www.litcentrum.sk

TÉMA

KULINÁRSKE ZÁŽITKY marcipánových alebo čokoládových cez príbehy a recepty chatárov, hoteliedobrôt len teoreticky oboznamujú. Jed- rov, majstrov kulinárskeho umenia notlivé recepty autorka podáva veľmi a prominentných návštevníkov. Autor prakticky. Suroviny sú rozdelené podľa oboznamuje s potravinami, ktoré sú ich použitia na cesto či plnku. Takisto charakteristické pre tatranskú gastroaj podrobný postup opisuje najprv nómiu (zverina, ovce, bryndza, huby, lesknižná súťaž prípravu korpusu a až potom plnky či né plody), a zahrnul sem vyše 150 recepKuchárske knihy zaplavujú kniž- revue ný trh. Každý mesiac ich vycháozdôb. Nechýbajú ani čas a stupeň tov tatranských špecialít od chuťoviek dza hneď niekoľko. Niektoré sú pečenia. Vydavateľstvo Matice sloven- cez hlavné jedlá až po dezerty s pôsolepšie, iné ponúkajú recepty určené skôr skej sa orientovalo skôr na obsahovo bivými fotografiami jedál Františka pre profesionálnych kuchárov. Varí há- kvalitnú literatúru, no pochopilo, Tureka, predsedu Tatranského klubu dam každý – od kuchárov až po moderá- že pri podobných kuchárov a cutorov, hercov, spevákov... Kuchárka Tor- knihách je dôležikrárov. Celá kniha Pečená baranina ty a múčniky z Vydavateľstva Matice té aj ich vizuálne je „prešpikovaná“ 1 kg baranieho stehna, soľ, cesnak, doslovenskej vyvolala pozitívny ohlas spracovanie. Preto zaujímavými kulimáca slanina u skúsenejších i začínajúcich gazdiniek v kuchárke nechýnárskymi zážitkaStehno odblaníme, potrieme cesnakom a tie sa dočkali jej pokračovania. Druhý bajú krásne fotomi Tatrancov i proa soľou, prešpikujeme slaninkou a nediel Torty a múčniky II od Márie Zjav- grafie Michala Pišminentných návcháme 24 hodín postáť, potom pečieme kovej obsahuje 177 odskúšaných recep- ného. števníkov Tatier v rúre pri teplote 250 °C. Vhodnou prítov, čím dáva sľub, že by sa cukrovinky s množstvom unilohou sú strapačky s kapustou. mali podariť každému. kátnych fotografií, Tatry – najmenšie Obsahovo je rozdelená na torty, rezy, veľhory sveta – sú napríklad Fidela drobné pečivo, nepečené zákusky, nielen pokladnicou unikátnych prírod- Castra, pápeža Jána Pavla II., Alexandra kysnuté múčniky a slané pečivo. Úvod- ných skvostov, ale aj dejiskom strhujú- Dubčeka. Súťažte o túto „chutnú“ knižné štyri strany ponúkajú návody a rady cich ľudských príbehov. Na tatranské ku zaslaním kupónu Vyd. Matice slovenna prípravu tortových korpusov či na poklady sa v knihe Štefana Packu Tatry skej. modelovacie a poťahovacie hmoty. Oce- na tanieri (Vydavateľstvo Matice sloJana Túry Kopčová Peter Vrlík nia ich hlavne tí, ktorí sa s pečením venskej) pozriete z trochu inej strany –

Vydavateľstvo Fragment pri- knižná súťaž revue pravilo knižku, ktorá deťom spríjemní učenie základných výrazov anglického jazyka hravou formou. Autorka Henrieta Krejčí v knižke Angličtina pre deti. Zábavné rýmovačky využila zaujímavý nápad kombinovať v zábavných rýmovačkách slovenský jazyk s anglickým, a to tak, že do rýmu v slovenskom texte začlenila hrubo zvýraznené anglické slovíčka, prípadne ľahšie frázy, ktoré si dieťa aj na základe rýmujúcej sa zvukovej podoby či vizuálnej nápadnosti ľahšie osvojí a zapamätá. Na každej strane sa pod rýmovačkou nachádza slovníček, kde sú všetky anglické slová vysvetlené (pre prípad, že by dieťa neodhadlo len na zá-

www.litcentrum.sk

Kupóny nájdete na strane

24

všetko sprevádzané farebnými obrázkami vzťahujúcimi sa k jednotlivým slovkám, prípadne slovným spojeniam. V úvodnej časti slovníka sa deti zoznámia s abecedou, číslovkami, výrazmi na určenie času a dátumu, s pomenovaním farieb, vlastností, potom nasledujú jednotlivé tematické okruhy. Záverečná časť knihy prináša abecedné zoznamy všetkých slovíčok a fráz. Príťažlivo spracovaná publikácia sa môže stať veľmi dobrou pomôckou pre deti učiace sa buď len anglický, či len nemecký jazyk, alebo aj oba jazyky. Na zopakovanie si základných anglických fráz je vhodná útla knižka Angličtina. Vety a frázy na každú situáciu (Vyd. Fragment, preklad P. Kýšková) od Jiřího Olšovského. Veľmi dobre poslúži ako pomôcka na letných potulkách v zahraničí, bez problémov v nej nájdete frázu na takmer každú situáciu. Ak pošlete kupón, možno ju stihnete využiť ešte toto leto.

SLOVENSKO

klade rýmovačky ich zmysel), približujú ich aj veselo ladené celostránkové farebné ilustrácie K. Víškovej, kde sa slovíčka ešte raz vyskytnú pri obrázkoch vecí, ktoré označujú. Knižka je určená pre deti od šiestich rokov, prinesie im zábavu, ale aj nové znalosti z cudzieho jazyka. Vydavateľstvo Matice slovenskej pripravilo trojjazyčný Anglicko-nemeckoslovenský obrázkový slovník pre šikovné deti pre žiakov prvého stupňa základných škôl. Na jeho príprave sa podieľali dve autorky: Mariana Drgoňová je autorkou aj ilustrátorkou nemeckého a Martina Gavlíková anglického textu. Slovník obsahuje viac ako 1300 slov, prípadne slovných spojení, a 32 tematických okruhov (rodina, hračky, škola), s ktorými sa dieťa zoznamuje hravou formou. Jeho výhodou je, že umožňuje detským používateľom porovnávať slová a frázy v nemeckom a paralelne v anglickom jazyku (s fonetickým prepisom výslovnosti), uvedomovať si podobnosti a odlišnosti medzi nimi, samozrejme, to

ZAHRANIČIE

CUDZIE JAZYKY HROU

Etela Farkašová

16-17 / 2014

knižná revue

15

knižná revue

TÉMA

VTIPNÉ RIADKY

ZAHRANIČIE

Deviatou knihou Berca Trnavca je nový cyklus humoristických príbehov s názvom Kaligramy (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov), v ktorej sa autor prezentuje ako citlivý pozorovateľ súčasného sveta. Po zbierkach žánrovo klasickej humoristicko-satirickej spisby prináša tentoraz svoje vtipné postrehy pretvorené do grafických obrazcov, ako silueta, váza, srdce, dáždnik, ihla, zmrzlina... Knižka obsahuje 152 pôvodných kaligramov, ktoré autor nazval aj ilustrovanými epigramami. Uvádza ich kresba domu s názvom Bydlisko: „Kde bývame všetci spolu, / aj liečime srdcia z bôľu? / V malom domci, čo nás túli: / tam v rodinnom milom kruhu / trieskame sa po papuli, / až nám stena dá vždy druhú!“ Trnavec zoradil kaligramy do desiatich tematických skupín – kapitol (Veci, Bájky, Zo spoločnosti, Dámy, Šport, Dopravné značky, V politike, Politické mŕtvoly, Náhrobné vence, Epitafy). Nájdeme medzi nimi paródiu, karikatúru, absurdity, grotesku, sarkazmus, čierny humor... Trnavcov text nevšedne pretavený do rozmanitých obrazcov reaguje na súčasnosť. Kritizuje dnešnú morálku, zbohatlícke maniere, rozličné nešváry

a varuje pred následkami, ktoré môžu vzniknúť, keď sa prestane používať zdravý rozum. S čitateľom sa vlastne delí o svoje znepokojenie nad stavom spoločnosti. Kaligramy isto potešia najmä milovníkov moderného humoru a bizarného sveta spoločenských karikatúr.

Mentorom Kohút zdurí najprv seba, potom ľudí krikom budí. Dobrý mentor napomína, ale najprv seba súdi. Jozef Ignác Bajza

Majstrom epigramov bol nepochybne aj kňaz, spisovateľ a autor prvého slovenského románu Jozef Ignác Bajza (1755 – 1836). Svojím ostrým perom zaznamenal množstvo ľudských nerestí od hlúposti, pýchy, pretvárky či márnivosti až po alkoholizmus a honobenie majetku. V kritických postrehoch nešetrí politikov, ženy, úradníkov, lekárov, bohatých ani chudobných. Jeho komentáre sú aktuálne aj po dvesto rokoch, problém bol však

knižná súťaž revue najmä v ich výrazovej archaickosti. Marián Heveši, dlhoročný znalec Bajzovho diela, pripravil výber z jeho epigramov, preložil ich do súčasnej podoby slovenčiny a v nevyhnutných prípadoch ich aj básnicky parafrázoval. K čitateľom sa tak dostávajú v modernej podobe v knihe Epigramy s ilustráciami Tomáša Klepocha z vydavateľstva KK Bagalu – môžete o ňu súťažiť zaslaním kupónu. Vtipné postrehy zo súčasnosti sú aj doménou Tomáša Uleja, ktorý pripravuje ďalšiu knihu aforizmov – vyjde v rovnakom vydavateľstve pod názvom Bodaj Bi! A do tretice, zbierku vtipnosmutných aforizmov o Bohu, náboženstve, láske a rôznych životných situáciách nedávno vydal aj Tomáš Janovic pod názvom Jajkele sa rozpráva s Bohom (Karmelitánske nakladateľstvo). Lýdia Čelková

-kz-

SLOVENSKO

TAJOMSTVÁ MINULOSTI Prečo si ma odložila? Táto otázka trápi deti, ktoré rodičia dali na adopciu alebo sa ocitli v detských domovoch. Tému adopcie spracovala aj kanadská autorka Chevy Stevensová v napínavom románe Nepoznaný (Ikar, preklad Zdenka Hudáková). Jeho dej sa odvíja na sedeniach hlavnej hrdinky Sary u psychiatričky. 24 sedení – to je 24 kapitol o dramatických udalostiach, ktoré prežíva spolu s priateľom Evanom a dcérkou Ally na jednom z kanadských ostrovov. Od útleho veku Sara vyrastala v adoptívnej rodine a neraz sa usilovala zistiť, kto sú jej biologickí rodičia. Až v dospelosti sa jej podarí vypátrať matku, no dočká sa od nej rázneho odmietnutia bez bližšieho vysvetlenia. Zvedavosť je však silná motivácia, preto si Sara najíma súkromného detektíva. Nové fakty ju doslova ohromia – jej biologická matka si zmenila meno po tom, čo ako jediná prežila útok tzv. kempingového vraha. Navyše, fakty ukazujú, že Sara je s najväčšou pravdepodobnosťou jeho dcérou. Toto desivé zistenie knižná revue

16

knižná revue

16-17 / 2014

umocňuje aj fakt, že vrah je doteraz na slobode. A zrazu sa rozkrúti kolotoč udalostí: Sarinu psychiatričku prepadnú, priateľa Evana postrelia, policajtku, čo stráži Ally, zrania... Sara balansuje medzi otcom – vrahom, ktorého chce odhovoriť od krutostí, políciou, usilujúcou sa prípad konečne uzavrieť, a adoptívnou rodinou, ktorá nesúhlasí s akýmkoľvek kontaktom s kriminálnikom. Práve tieto momenty spisovateľka doslova „rozpitvala“, ukázala rozorvanú dušu Sary, jej zúfalstvo, sklamanie i snahu vyrovnať sa s temnou minulosťou. Napriek niektorým neuváženým krokom a protirečivým rozhodnutiam hlavnej hrdinky ukázala aj jej vnútornú silu a odhodlanie bojovať. Sarina cesta za tajomstvami minulosti tak nebola zbytočná – pomohla jej pochopiť kroky biologickej matky aj postoj adoptívnej rodiny k dramatickým udalostiam. Netradičný pohľad na osud adoptovanej ženy, v ktorom sa striedajú obrazy z detstva a dospelosti, je nielen príbehom plným napätia a neobvyklých dejových

knižná

súťaž zvratov, ale aj psychologickou revue sondou do života adoptovaných detí. Zuzana Galovičová

Ťaživé rodinné tajomstvá zohrávajú dôležitú úlohu aj v románe Saskie Sarginsonovej Dvojčatá (Ikar, preklad Oľga Hlaváčová). Šťastné dospievanie sestier Isolte a Violy poznačia tragické udalosti jedného leta, po ktorom ich život už nikdy nebude taký, ako predtým. Aj v dospelosti sa musia neustále vyrovnávať s traumami minulosti a kedysi nerozlučné dvojčatá sa od seba postupne vzďaľujú. No možno ešte nie je neskoro na druhú šancu... Ak sa chcete dozvedieť, ako to s nimi dopadne, súťažte o knihu zaslaním kupónu vydavateľstva Ikar.

www.litcentrum.sk

TÉMA

MEDZI DVOMA SVETMI Fantasy príbehy plné upírov, vlkolakov, lovcov tieňov či mimozemšťanov v poslednom čase zaplnili pulty kníhkupectiev a v edičných plánoch vydavateľstiev majú stále pevné miesto. Všetky série majú jedno spoločné – v každej nájdeme motív boja dobra proti zlu, ústredný pár z rôznych táborov a ich snahu zničiť neprekonateľné prekážky, ktoré im bránia v šťastí... V centre deja prvého dielu série Susan Ee Pád anjelov (Motto, preklad Zuzana Lorková) o svete ovládanom anjelmi stojí mladá Penryn, odhodlaná postarať sa o ochrnutú sestričku Paige i psychicky labilnú matku. Jej život sa obráti naruby, keď jej sestru unesú anjeli do svojho hniezda a v jej opatere sa ocitne Raffy – padlý anjel, ktorému jeho druhovia odsekli krídla a musí vyhrať preteky s časom, aby ich mohol opäť používať... Penryn spočiatku vníma nebesky príťažlivého Raffyho ako rukojemníka. Sľúbi mu, že mu pomôže dostať sa do anjelského hniezda, aby mohol vyhľadať pomoc, ak ju on na oplátku podporí pri

hľadaní Paige. Cestou však narazia na vojenský odboj – skupina ľudí chystá útok na nepriateľské stanovište. Les v okolí tábora, kde sa Penryn a Raffy nedobrovoľne ocitnú, ovláda skryté nebezpečenstvo – telá vojakov sú roztrhané na kusy a nikto nemá ani potuchy, kde sa mocní démoni vzali. Tam sa ale problémy nekončia. Penryn pomaly preniká pod Raffyho pancier odmeranosti a zisťuje, že v skutočnosti nie je nikým iným ako archanjelom Rafaelom, ktorého sa chcú jeho nepriatelia zbaviť, aby sa sami zmocnili vlády v nadpozemskej ríši... Pád anjelov ma príjemne prekvapil. Nejde o ďalšiu „lovestory“ pre tínedžerov, ale o napínavý román, ktorý vás vtiahne do deja už od úvodných strán. Vojna medzi ľudstvom a anjelmi je v plnom prúde a hoci je jasné, že ide o nerovný boj, ľudská rasa je odhodlaná ubrániť svoj svet. Pútavým je už aj samotný fakt, že anjeli nie sú ochranárske nebeské bytosti, ale krvilačné potvory. Ak máte už dosť sladkých rozprávok pre násťročných, Pád anjelov vám ur-

knižná súťaž revue čite spríjemní chvíle svojou temnou atmosférou. Marek Zákopčan

Medzi dvoma svetmi stojí aj hlavná hrdinka knihy Serafína: Skrytá tvár (Vydavateľstvo Fragment, preklad Zora Sadloňová) od kanadskej autorky Rachel Hartman. V krajine zvanej Goredd totiž už štyri desaťročia žijú v mieri ľudia spoločne s drakmi. No vo chvíli, keď je zavraždený člen ľudskej kráľovskej rodiny a podozrenie padne na drakov, krehké prímerie oboch svetov je ohrozené. Nadaná mladá hudobníčka Serafína Dombeghová tak musí urobiť všetko pre to, aby odhalila pravdu... Ak chcete vedieť, či sa jej to podarí, súťažte o knihu zaslaním kupónu Vydavateľstva Fragment.

www.litcentrum.sk

Kupóny nájdete na strane

24

čitateľovi prináša nielen zážitkovosť, ale aj poučenie o histórii.

SLOVENSKO

Jana Šimulčíková, autorka viacerých lóg, ľahký štýl, zrozumiteľný sujet kníh pre chlapcov a dievčatá, zostala a v tomto prípade reálny základ). Proverná mladým čitateľom aj v knižke Ces- zaička však nemá ambície rozvíjať vectovanie časom (Perfekt). Hlavnými po- nú či historicko-dokumentárnu stránstavami jej príbehu sú babka Johanka ku udalostí. Preto sa vydavateľstvo roza vnuk Svätopluk. Ona rozpráva o uda- hodlo text knihy obohatiť aj o kapitolu lostiach, ktoré prežila počas vojny, on je Fakty, udalosti a pravdy o II. svetovej vojpozorným poslucháčom, ktorý jej zveda- ne z pera historika Jozefa Bystrického. vými otázkami pomáha napredovať v de- Ten pomocou jednoduchých hesiel či ji, a tak sa stáva svedkom udalostí vo otázok poskytne mladému čitateľovi vojnovej Bratislazákladnú orientá„V bulharskom Kazanlaku ve, Bánovciach, vo ciu v udalostiach: pestujú ruže. Z ich lupienkov Vysokých Tatrách kedy a ako sa vojsa lisuje vzácny olej, z ktorého či v českej obci Sana začala, ako talice, kam sa rodisa vyrábajú parfumy. Na výrobu dlho trvala, čo sa na počas vojny sťastalo v Hirošime jedinej kvapky ružového oleja hovala, lebo „utea v Nagasaki, kedy treba asi 60 ruží.“ kala pred frontom“. sa vojna skončila, Ilustrovaný detský atlas sveta Rozprávanie o vojkoľko obetí si vyne, ako sa o nej hožiadala, ako zavorilo v škole, v ňom neprebudilo príliš siahla Slovensko, čo znamenalo v našej veľký záujem. Babkine osobné zážitky histórii SNP, ktorého 70. výročie si prisú oveľa zaujímavejšie ako suchý výklad pomenieme koncom augusta. Kniha je mladej pani učiteľky. ilustrovaná dobovými fotografiami. VyŠimulčíková je skúsená prozaička, davateľstvu Perfekt sa podarilo spojektorej rozprávanie vie zaujať mladého ním beletristického textu s tex tom vecčitateľa, pretože má v sebe všetky zna- nej a dobovej literatúry priniesť na ky dobrej beletrie (vecný a vtipný dia- knižný trh publikáciu, ktorá mladému

ZAHRANIČIE

ZÁŽITKY AJ POUČENIE

knižná súťaž revue

Ivan Szabó

Mnohé deti trávia leto u starých rodičov a rozširujú si vďaka nim poznatky o minulosti, no viaceré počas prázdnin aj cestujú, zbierajú zážitky a spoznávajú zaujímavé miesta Slovenska i sveta. Aby sa deťom od 7 rokov spoznávalo ľahšie, pripravilo pre nich Vydavateľstvo Fragment Ilustrovaný detský atlas sveta. Nájdu v ňom základné informácie o Zemi a štátoch sveta a postupne sa presunú po všetkých kontinentoch od Severnej Ameriky až po Antarktídu. Mapy sú doplnené názornými ilustráciami, ktoré približujú faunu, flóru či priemyselné zameranie jednotlivých oblastí, a každá dvojstrana obsahuje aj nejakú zaujímavosť. O atlas môžete súťažiť zaslaním kupónu Vydavateľstva Fragment.

16-17 / 2014

knižná revue

17

knižná revue

ĽUDIA A KNIHY

ČO S TÝM?

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

Sondy do tzv. ženskej literatúry mnohí už vopred považujú za zbytočné. Je to predsa populárna, často evidentne komerčná záležitosť, má najmä relaxačnú i terapeutickú funkciu, čím k sebe účelovo viaže veľa pozornosti, niet nad čím filozofovať, a tak niet ani dôvodu pýtať sa, čo s tým? Ženská literatúra je v istom zmysle priemysel: má svoje „výrobne“, značky, artikle aj odbyt! Okrem napĺňania tohto procesu ju vlastne nemusí zaujímať vôbec nič. Naozaj je to všetko? Určite ste v predchádzajúcom čísle Knižnej revue zaregistrovali prierezové štúdie o slovenskej literatúre s vročením 2013. Dva týždne pred ich uverejnením pozval autorov týchto štúdií a mňa Dado Nagy do svojej talkshow v kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej v Bratislave. Slovo, samozrejme, dostal aj Miloš Ferko, ktorý sa dlhodobo a na výbornej úrovni venuje populárnym žánrom. Priznal sa, že tento rok do hodnotenia prosto nemohol vradiť knižky ženskej literatúry, lebo to nevládal čítať, ničím to totiž nie je objavné. Dado Nagy súhlasne konštatoval, že aj jemu sa to zdá stále o tom istom. Obe tieto vyjadrenia vo mne nevdojak zostali. O dva dni nám do redakcie dorazila várka kníh z vydavateľstva Marenčin PT. Čuduj sa svete, ako keby v tom bol čertík provokácie, išlo o echtovnú ženskú literatúru. Ani to by však nebolo ničím výnimočné, no všetky boli debuty! Zastavil sa mi rozum. Čo motivuje nové autorky vstúpiť do tohto typu literatúry, keď ponuka v tomto smere je viac než nadbytočná a na druhej strane, nikto ich nebude vážnejšie odborne reflektovať? Akú majú šancu presadiť sa voči zavedeným autorkám tohto žánru, nehovoriac aj o tých prekladových? Logicky oveľa uveriteľnejšia realita by bola, keby tie knižky neboli, ale ony sú! Každý z nás zrejme dobre pozná transmisívny model literárnej komunikácie, ktorý tlmočí poznanie, že ak autor napíše text, neznamená to v literatúre nič. Až keď je text čítaný, vstúpi do komunikácie a začína niečo znamenať. Čím viac a rôznymi spôsobmi je čítaný, tým viac a rôznymi spôsobmi sa zmnožuje jeho bytie. A to je veľmi dobre, lebo z toho literatúra žije, teda nielen literatúra, ale aj niektorí ľudia... Háčik je v tom, že model literárnej komunikácie ráta s prenosom estetickej informácie (hodnoty). Háčik preto, že tieto dva v modeli paralelné javy: komunikácia a estetická informácia, sa knižná revue

18

knižná revue

16-17 / 2014

v skutočnosti môžu dostať do nezmieriteľného protikladu. Uvediem dva hraničné príklady zo súčasnosti. Slovenská poézia nepochybne vysiela spravidla v zámeroch niektorých poetov a poetiek mohutnú estetickú informáciu. A nemyslím to ironicky. Problém je v tom, že z hľadiska komunikácie poézia viac-menej neexistuje. Azda sa nikto so mnou nebude prieť o čitateľskej báze našej poézie?! Opakom je spomínaná ženská literatúra: tá z estetickej stránky nevysiela asi skoro nič, no z komunikačného hľadiska dáva najavo svoju existenciu priam frontálne, ako napríklad v prípade piatich debutov z vydavateľstva Marenčin PT! V odbornej reflexii je však na tom slovenská poézia výborne, čím supluje inak neexistujúce množstvo čitateľov, ako sa zvykne hovoriť: kvalitou reflexie. Naopak: ženská literatúra je odbornou reflexiou obchádzaná, tak či onak, na záujem čitateľov sa nemôže a ani tak ľahko nebude sťažovať. Ako vidíte, perspektíva tohto modelu implicitne poukazuje cez pomer odbornej a ľudovej reflexie na vyššie hodnotové postavenie poézie a opačnú hodnotovú pozíciu ženskej literatúry. A zväčša v takomto modeli mnohí v literatúre aj uvažujeme. No transmisívny model nie je jediný – vývojovo naň nadväzuje kulturálny model. Veru, v súvislosti s literatúrou nie je veľmi udomácnený. Napríklad komunikácia v ňom nie je len prenos informácií, ale je prostriedok reprodukcie kultúry založený na zdieľaní významov (účasť, združovanie...)! V transmisívnom modeli vystupujú komunikanti, v kulturálnom participanti, cieľom nie je jedno nejaké publikum, ale konkrétne publiká/komunity! Z tejto perspektívy je zrazu všetko iné. Hodnota v čítaní/posudzovaní sa neodvíja od odbornosti alebo ľudovosti publika, ale od posilňovania existencie určitej komunity v literatúre, lebo tá má istú kultúru, ktorú reprodukuje. Reprodukuje ju tak, aby sa informácie nielen prijímali, ale aj prežívali. Preto sú tam participanti, a nie komunikanti, a tí participanti vedome (napríklad presne vyhľadávajú daný žáner) či nevedome (napríklad neuvažujú nad svojimi pohnútkami pri výbere kníh)

sú vždy súčasťou nejakej komunity. A tu sme vlastne dospeli k odpovediam na úvodné otázky. Autorky vstupujú do ženskej literatúry preto, lebo cítia výraznú prítomnosť tejto komunity v literatúre (i mimo nej), chcú predovšetkým participovať na jej existencii. Informácia (hodnota), ktorú vnášajú do literatúry, nie je estetická, ale sociálna: integračná. Chcú sa integrovať do silnej komunity bez ohľadu na to, čo robia komunity (napríklad poézie a pod.), ktoré sú mimo ich záujmu. V komunite ženskej literatúry je integračná hodnota najvyššou, stojí aj nad objavnosťou či originalitou textu. Všimnite si nekonečne veľa diel už známych autoriek tejto literatúry, čo prezrádza potrebu cyklickej integrácie, utužovania v komunite: práve to, že je to o tom istom, je signifikantným tmelom tejto komunity. O literatúre dnes asi netreba uvažovať len ako o estetickom fenoméne, ale aj sociálnom, aby nám neunikali niektoré jej aspekty. Netvrdím však, že ten alebo onen komunikačný model je lepší alebo horší – len domýšľam dôsledky... Miloš Ferko aj Dado Nagy mali pravdu, lebo na to išli klasicky: esteticky. Ale ak si uvedomíme, že literatúra má rozmernosť množstva komunít s rozličnými sebadefiníciami (písal som o tom v Knižnej revue 21/2012 v článku Aleb, je v pdf archíve na www.litcentrum.sk), potom má aj ženská literatúra legitímne miesto v celku literatúry.  1: Informácie o modeloch komunikácie sú na webe.  2: Ďakujem debutantkám a knihám z vydavateľstva Marenčin PT: Erika Hornáková Nebezpečne blízko, Magdaléna Pirožeková Iba nádej nestačí, Ela Marsová Závislá, Eva Hrašková Len kým si tu, Zuzana Markovičová On za priehrštie inšpirácií na napísanie tohto esejistického náčrtku. Radoslav Matejov

www.litcentrum.sk

ĽUDIA A KNIHY

Čím vás Haiti prekvapilo? Každý deň na misii bol pre mňa prekvapením! Bývala som na okraji menšieho mesta Jacmel na juhu Haiti, jedla som prevažne ryžu s fazuľou a kokosovou šťavou, mala som obmedzený zdroj tečúcej (nepitnej) vody, elektrina fungovala pár hodín denne. Tam, kde som žila, bolo veľa iba prírodných ciest a odpadky číhali na každom rohu. Videla som chudobných a chorých ľudí, ktorí spali vo vlhkých chatrčiach bez postele a pitnej vody. Na druhej strane sa v kopcoch týčili honosné haciendy. Ako vyzerala práca v lekárskej ambulancii? Aj tam som videla samé kontrasty. Do ambulancie chodili nahé deti plné parazitov, ale aj ženy, ktoré užívali antikoncepciu a ukazovali mi krásne nalakované nechty. Čím dlhšie som tam bola, tým radšej som trávila čas medzi chudobnejšími. Postupne mi chaos tejto krajiny začal pripadať ako raj, ktorý ma učil, čo je v živote dôležité. Cítila som sa slobodná a plná sily, aj napriek tomu, že okolo mňa bola bieda a strach... V čom vidíte význam týchto lekárskych misií? Môj pohľad a názor na ne sa stále mení. Ľudia v rozvojových krajinách obvykle nemajú kvalitnú zdravotnú pomoc, potravu a možnosti vzdelávania. Nevedia sa postaviť na vlastné nohy a navyše si myslia, že peniaze by ich problémy vyriešili. A veľakrát si to myslíme aj my sami, preto im pomáhame. Lenže, podľa mňa to nie je tak celkom pravda. Problém vidím v tom, že nerešpektujeme ich prirodzenú osobnosť a prostredie. Učíme ich, že keď niečo zmenia, budú šťastní. Ale prečo im neukážeme aj to, že zatiaľ môžu byť šťastní s tým, čo už majú? Prečo by mali ľudia umierať od hladu, keď nevyčerpali všetky možnosti? Aj na Haiti pôsobí pár organizácií, ktoré učia ľudí pestovať plodiny, utiekať sa k prírode a stavať si prirodzené prístrešky. Títo ľudia sú tak omnoho šťastnejší ako tí, ktorým vtĺkame do hlavy, že musia mať kvalitné asfaltové cesty.

Misia. Pre niekoho najhoršia skúsenosť, pre iného spoznanie odlišného spôsobu života, ale hlavne pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú. Kniha Keď na Haiti padá dážď Veroniky Savarijovej poskytuje pohľad na pôsobenie lekárov a sociálnych pracovníkov na misii, problémy, ktoré musia denne riešiť, a nahliadne aj do ich súkromia. Mladá žena Anika sa rozhodne kvôli nezhodám v manželstve zúčastniť na trojmesačnej misii na Haiti. Prvý šok zažije, keď musí prehliadnuť „hygienický štandard“ izby, v ktorej sa o miesto bude deliť s množstvom švábov a špinavých riadov. Neskôr spoznáva mladého sympatického lekára Jozefa, vzájomne sa začnú priťahovať, napriek jej počiatočnej vzdorovitosti. Trávia spolu veľa času, Jozef ju zasväcuje do praktík liečby v krajine, kde lekár lieči najmä podľa svojej intuície, bez moderných prístrojov, nanajvýš s teplomerom a tlakomerom. Navštevujú chudobné rodiny Haiťanov (trpiace chorobami, ako brušný týfus, malária) a sirotinec, kde deti žijú v budove so zatekajúcou strechou, spia na deravých matracoch, bez elektriny, s nedostatkom jedla a pitnej vody napriek finančnej podpore misie. Anika je zúfalá, pretože im nedokáže pomôcť. Vďaka Jozefovi sa mení jej pohľad na svet. Postačuje jej oveľa menej, než mala – papier, pero, jednoduchý zoznam, do ktorého pribudol Jozef. Skromní ľudia ju naučili rozmýšľať celkom inak – žiť jednoduchšie, skromnejšie a neobklopovať sa materiálnymi zbytočnosťami. Stráca výčitky svedomia voči manželovi Dušanovi. Ten prichádza po dvoch mesiacoch za ňou... Možno som v knihe hľadala viac o práci misionárov. Autorka však prostredníctvom Aniky opísala vlastné zážitky, premeny, stratené hodnoty a znovuobjavené šťastie. Previedla čitateľa nedotknutou prírodou i zanedbanými uličkami miest. Jej vzrušujúci opis túžby po objatí a svojho vnútra ma úplne „dostal“. Aj v debutovom románe autorky Neskromná nádej knižná súťaž (Motýľ) je hlavnou postavou lekárka hľadajúca svoju revue životnú cestu. Vyhrať ju môžete v našej súťaži.

Foto: archív V. Savarijovej

Vydavateľstvo Motýľ pripravilo s uvedením filmu Liečiteľ do kín reedíciu svetoznámej série spisovateľa Noaha Gordona. Ústrednou postavou rovnomenného románu v preklade Miroslava Tkáča odohrávajúceho sa v prvej polovici 11. storočia je Rob Cole, vďaka ktorému sa zoznamujeme nielen s anglickým prostredím, ale aj s orientálnym východným svetom. Sledujeme ho od malého chlapca, ktorý príde o matku, cez spoznávanie seba samého až po ďaleké cesty a vykonávanie predurčeného povolania. Samozrejme, že na jeho púti nechýba ani láska a pevné priateľstvo. Robova matka umiera pri ťažkom pôrode, preto si zaumieni, že sa stane liečiteľom a bude predchádzať úmrtiam, ktoré dokáže vopred vycítiť. Vzhľadom na myšlienkové zameranie stredoveku je Robovo nadanie možným tŕňom v oku cirkev-

www.litcentrum.sk

Andrea Ševčíková

ných predstaviteľov, a ak nechce skončiť napichnutý na kole, musí byť nanajvýš obozretný. Odchádza študovať medicínu k slávnemu perzskému liečiteľovi Avicennovi, kde prechádza rôznymi skúškami a spoznáva tu aj krásnu Rebeccu. V prestrojení sa stáva súčasťou bojov medzi cisárstvami a je nútený čeliť morovej epidémii. Dobrodružný príbeh zo stredoveku rozvíja nadčasovú tému hľadania a prekonávania ľudských možností, boja proti predsudkom, náboženským rozporom a stretu odlišných kultúr. Dej je dynamický, plný pútavých zápletiek a pestrých postáv. Liečiteľ je prvým dielom trilógie o lekárskej knižná súťaž dynastii Coleovcov, druhý diel Šaman môžete získať revue v našej súťaži a ten tretí Lekárka by tiež nemal chýbať vo vašej knižnici.

Kupón vydavateľstva Motýľ nájdete na strane

Marek Zákopčan

24

16-17 / 2014

knižná revue

19

knižná revue

SLOVENSKO

Spisovateľka Veronika Savarijová napísala po návrate z lekárskej misie na karibskom ostrove Haiti svoj druhý román Keď na Haiti padá dážď (Motýľ). Prinášame vám krátky rozhovor a recenziu.

ZAHRANIČIE

S REŠPEKTOM!

ĽUDIA A KNIHY

SPOVEDE Z OPAČNEJ STRANY Na knižnom trhu nájdeme aj biografie ľudí, ktorí sa stali mediálne známi vďaka svojim neustálym konfliktom so zákonom. Usvedčení zločinci vyrozprávali svoje príbehy v spolupráci s novinármi a spisovateľmi formou životopisných románov alebo rozhovorov.

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

Americký novinár a spisovateľ Evan Wright (1966) je známy reportážami o subkultúrach a knihami o vojne v Iraku. Do zákulisia amerického podsvetia nazrel v titule Kokaínový kovboj (Ikar, preklad Ivana Musilová). Kniha prináša až prekvapivo nesentimentálnu spoveď niekdajšieho kokaínového baróna Jona Robertsa (1948 – 2011), ktorú Wright začlenil aj do širších súvislostí dejín USA. Príbeh pašeráka medellínskeho kartelu a popredného predstaviteľa miamskej narkomafie z 80. rokov minulého storočia tak prináša i výpoveď o nie práve šľachetných konexiách známych osobností vtedajšej doby s podsvetím. Hlavným rozprávačom je samotný Roberts, ktorý priamo prezentuje svoj beletrizovaný životopis od raného detstva v mafiánskej „šľachtickej rodine“, cez účasť vo vojne vo Vietname, až po žiarivú mafiánsku „kariéru“ a spoluprácu so CIA, vďaka ktorej sa vyhol dlhým rokom väzenia. Jeho životný príbeh je v mnohých aspektoch neuveriteľný. Už ako sedemročný sa po prvý raz stal svedkom vraždy a v dvadsiatich dvoch riadil takmer všetky nočné kluby v New Yorku. Jeho moc neunikla ani pozornosti Republikánskej strany, ktorá sa ho usilovala zlákať do svojich radov... Evan Wright nezasahuje do Robertsovho prehovoru o farbistých epizódach z jeho búrlivého zločineckého života a zachováva i jeho autentický jazykový prejav. Navyše, pri zakončovaní kapitol efektívne využíva metódu filmového strihu – nedopovedané, dychberúce zistenia či priznania umiestnené zväčša do poslednej vety danej pasáže nútia čitateľov lačne siahnuť po ďalších stranách.

Ilja ČIČVÁK 75 rokov Básnik a prozaik Ilja Čičvák (1939) oslávil 2. augusta okrúhle životné jubileum. Pochádza z Rokytoviec, študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, pracoval ako novinár a redaktor Československej televízie. Vo svojej tvorbe odmietal byť poplatný režimu a nikdy sa nepriklonil k metóde socialistického realizmu. Aj preto mal problémy s cenzúrou a v roku 1968 sa rozhodol emigrovať. Na osudné chvíle si spomína takto: „Písal sa

knižná revue

20

knižná revue

16-17 / 2014

štrnásty november, mal som periodickú službu v tlačiarni a v Rudom práve mi udrel do očí malý oznam, ktorý vyzýval čitateľov, aby ešte v ten istý deň využili poslednú možnosť vycestovať do zahraničia bez potreby vycestovacej doložky. Bolo šesť hodín večer a ja som nemal doma ani kufor. V Dunaji som si našťastie kúpil posledný, papierový kufor a predavačka sa len čudovala, čo sa to deje, keď dnes každý kupuje kufre. Tesne pred polnocou som stál na hranici v Petržal-

Douglas Wight 20 rokov pracoval ako investigatívny novinár a politický spravodajca, momentálne pôsobí ako nezávislý knižný poradca. Pomohol spracovať aj životopisnú knihu Kena Rijocka Špinavé peniaze (Ikar, preklad Tamara Chovanová). Ken Rijock bol vojakom vo Vietname, neskôr vyštudoval právo a stal sa úspešným právnikom. Po rozvode s prvou manželkou sa zo dňa na deň zmenil na zločinca: začal prať špinavé peniaze. Pomáhal prevážať hotovosť z obchodu s drogami do daňových rajov alebo tam aj zakladal falošné spoločnosti. Trvalo desať rokov, kým ho odhalili FBI a DEA (protidrogová organizácia v USA). Keďže s nimi spolupracoval a pomohol usvedčiť oveľa „väčšie ryby“, odsedel si vo väzení iba 19 mesiacov a teraz žije usporiadaným a slušným životom. Dokonca pomáha bankám a vládnym agentúram vystopovať novú generáciu práčov špinavých peňazí! Ken Rijock pral špinavé peniaze v 80. rokoch minulého storočia, keď v Miami prekvitalo užívanie narkotík na diskotékach pre mladých dospelých. Okrem toho sa venoval aj legálnej právnickej činnosti, viedol súkromný život, vychovával deti so svojou dlhoročnou priateľkou – paradoxne, policajtkou... Napriek stretávaniu sa s nebezpečnými zločincami, dílermi i mafiánmi všetko prežil. Určite mu k tomu dopomohla aj jeho právnická mlčanlivosť, ktorú dodržiaval i pri zločinoch. Keďže je príbeh skutočný, všetky mená v knihe sú pozmenené, hoci si väčšina hlavných aktérov odpykáva tresty v rôznych väzniciach. Erika Hubčíková

Jakub Pokorný

V edícii mafiánskych príbehov vydavateľstva Ikar vyšla aj kniha Klub U Sinatru (preklad Peter Tkačenko), knižná súťaž revue v ktorej svoj životný príbeh vyrozprával newyorský mafián Sal Polisi (spoluautorom je novinár Steve Dougherty). Keď ho zatkli za obchodovanie s drogami, slobodu si vykúpil podobne ako predošlí dvaja – spoluprácou s políciou. O knihu môžete súťažiť zaslaním kupónu Ikar. ke a pohraničník mi hrozil prstom, že si to ešte môže rozmyslieť, keď do minúty neprekročím čiaru, za ktorou zívala už len sloboda.“ Odvtedy žije v Kanade, kde postupne rozvíjal svoju spisovateľskú tvorbu a prispieval aj k šíreniu slovenskej kultúry a literatúry – v 80. rokoch založil v Ottawe Spoločnosť priateľov slovenskej literatúry. Napísal romány Vyvolávanie slnka (1984), Keď bohovia nemrú (2008) a básnické zbierky Slzy a bozky (2008), Milovanie so sfingami (2010), Básne za mrežami a Lásky nikdy nespia (obe 2012).

Kupón IKAR nájdete na strane

24

Ivan KADLEČÍK * 8. 4. 1938

15. 7. 2014

Prozaik, básnik, esejista, literárny vedec. Bol súčasťou okruhu českých a slovenských samizdatových autorov. Autor próz Lístoky, Spytovanie, básnickej zbierky Srdce sa volá ň, esejistických diel Epištoly, Hlavolamy, Lunenie, Taroky či Iskra v studenej pahrebe.

Nataša TANSKÁ * 30. 12. 1929

16. 7. 2014

Prozaička, poetka, autorka literatúry pre deti a mládež, scenáristka. Medzi jej najznámejšie diela patria Vyznáte sa v tlačenici?, Úvod do šťukológie, Puf a Muf, S dievčiskom sa nehráme či Zajtra ideme do školy.

www.litcentrum.sk

ĽUDIA A KNIHY

JUBILANTI 14. 8. 1960 – Vladimír HARATÍK, prozaik 15. 8. 1961 – Róbert MÜLLER, prozaik, básnik 16. 8. 1933 – Ján JURČO, literárny kritik a historik 16. 8. 1943 – Dušan DUBOVSKÝ, kultúrny a literárny historik, publicista 17. 8. 1946 – Peter PETRO, literárny vedec, prekladateľ, prozaik 17. 8. 1969 – Slávka KOLENIČOVÁ, prozaička 18. 8. 1931 – Michal GÁFRIK, literárny vedec 19. 8. 1937 – Augustín MAŤOVČÍK,

www.litcentrum.sk

literárny historik, autor literatúry faktu 19. 8. 1971 – Pavel „Hirax“ BARIČÁK, prozaik, básnik, autor literatúry faktu 21. 8. 1942 – Ivan ČIČMANEC, prekladateľ, prozaik, publicista 21. 8. 1947 – Milan AUGUSTÍN, autor literatúry faktu 21. 8. 1978 – Pavol GARAN, básnik 22. 8. 1950 – Peter HOLKA, prozaik, publicista 22. 8. 1952 – Kristína KRNOVÁ, literárna historička 22. 8. 1960 – Štefan CIFRA, básnik, prekladateľ, autor odbornej literatúry 22. 8. 1960 – Martin VLADIK, básnik

ZAHRANIČIE

Kedy ste sa začali zaujímať o príbehy doživotne odsúdených väzňov? Začalo sa to v roku 2003, mal som vtedy 14 rokov. V novinách ma tak zaujal článok o Ondrejovi Rigovi, že si ho pamätám dodnes. Neskôr som uzrel časopis, v ktorom sa písalo o viacerých doživotných väzňoch. Článok mal názov Spovede bez ľútosti. Odvtedy som kupoval všetko, čo o odsúdených na doživotie vyšlo. Dnes mám taký archív, že by som o nich mohol napísať niekoľko detektívnych románov. Ale ja som sa rozhodol, že vytvorím výnimočnú knihu, aká tu ešte nebola. Ešte nikto na Slovensku nenapísal knihu spolu s väzňom, a ak aj áno, nie s doživotne odsúdeným. Rozhodol som sa ich osloviť a opýtať sa ich, či ľutujú svoje skutky, ako prežili dlhé roky za mrežami... Doživotie ma zaujíma aj preto, lebo je to najvyšší možný trest a dáva sa naozaj len tým najhorším. Dnes máme 41 doživotných väzňov. Priemerne každého pol roka odsúdia jedného človeka na doživotie. Ako vyzeral proces prípravy tejto publikácie? Najprv som len dlhé roky uvažoval. Potom som sa skontaktoval s generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže. Keď som mal k dispozícii mená všetkých doživotne odsúdených väzňov, začal som im postupne písať. Ako prvého som oslovil najväčšieho vraha Ondreja Riga s tým, že chcem napísať knihu rozhovorov s doživotne odsúdeným. Rigo súhlasil, a tak som pre neho pripravil prvú sériu otázok. Postupne som oslovoval všetkých doživotne odsúdených. Z nich definitívne 10 súhlasilo s rozhovorom. Niektoré otázky sú pre všetkých rovnaké, iné sú individuálne. Každý z nich odpovedal asi na 50 otázok. Po dokončení som začal hľadať vydavateľa a našiel som Dixit. S niektorými väzňami som sa stretol aj osobne, keď mi povolili návštevu. Škoda, že sa tam

nesmie natáčať ani nahrávať, ale aj tak som v priamom kontakte získal mnoho zaujímavých informácií. Kniha nie je len záznamom trestných činov, ktoré odsúdení spáchali, ale predovšetkým akousi psychologickou sondou do ich vnútra. Ako sa zmenilo ich vnímanie sveta, ako väzenie vplýva na ich povahu, zmýšľanie? Ako u koho. Niektorí sú možno ešte horší, ako boli vonku. Iných výrazne negatívne poznačilo prostredie a okolnosti, v ktorých vyrastali. Napríklad Zoltán Keka sa nejaví ako zlý človek. Jeho mama sa upila k smrti, otec a dedo ho bili ako žito, keď sa opili, až skončil na psychiatrii. Nakoniec začal piť aj on a pod vplyvom alkoholu v afekte zabil deda. Odsedel si 12 rokov a po návrate čoskoro, zase opitý, zabil aj otca. Alkoholická rodina z neho spravila zločinca. Keby vyrastal v riadnej rodine, iste by dnes nesedel za mrežami. V knihe čitatelia určite nájdu množstvo prekvapivých, až šokujúcich faktov a výpovedí. Čo najviac prekvapilo vás ako autora? Spoveď Ľubora Masára. Pri čítaní jeho odpovedí sa dokážete preniesť medzi štyri steny a mreže. Svoj život na slobode a potom vo väzení opisuje tak detailne, že v určitom momente sa vžijete do jeho osoby a prežívate to, čo on. Anotácia knihy uvádza, že niektorí väzni, ktorí sa rozhodli neprispieť do vašej publikácie, píšu svoje príbehy sami inou formou. Môžeme teda očakávať aj ďalšie svedectvá odsúdených? Dvaja väzni svoj príbeh napísali inak, širšie, ale nechceli byť v tejto knihe. Ich materiály mám pripravené v priečinku do budúcnosti. Verím, že blízkej. Jeden z nich je Jozef Slovák – pred časom vyšla kniha Dominika Dána Mucholapka, inšpirovaná jeho zločinmi. Slovák, ktorý v rokoch 1990 – 1991 zaškrtil štyri ženy, si túto knihu prečítal a bol prekvapený, že na konci si autor vymyslel rozhovor s ním! Nielen otázky, ale aj odpovede! Spolu teraz píšeme dve knihy. Prvú, len o ňom, práve dokončujeme. Druhá bude o väzenskom prostredí, v ktorom Slovák prežil väčšinu svojho života.

SLOVENSKO

Dávid Kičin (1989) pochádza z Popradu, vyštudoval obchodnú akadémiu, momentálne pracuje v obchode s nábytkom. Spolupráca s Gustávom Murínom na knihe Mikuláš Černák. Boss všetkých bossov v rozhovoroch (2010) ho priviedla k myšlienke spracovať príbehy väzňov odsúdených na doživotie. Desať autentických spovedí najťažších slovenských zločincov vyšlo v týchto dňoch v knihe Zatratení (Dixit), ktorú autor predstavuje v rozhovore.

Katarína Zitová

23. 8. 1935 – Kveta DAŠKOVÁ, autorka kníh pre deti a mládež, editorka 23. 8. 1948 – Alojz NOCIAR, básnik, prozaik, autor kníh pre deti 24. 8. 1939 – Dezider BANGA, básnik, prekladateľ 24. 8. 1966 – Stanislav HÁBER, básnik, prozaik, publicista 25. 8. 1966 – Alexandra PAVELKOVÁ, autorka sci-fi literatúry 26. 8. 1951 – Blahoslav UHLÁR, dramatik, divadelný režisér 26. 8. 1965 – Ján LITVÁK, prozaik, básnik 27. 8. 1938 – Ivan KAMENEC, historik, autor literatúry faktu

27. 8. 1965 – Daniela DVOŘÁKOVÁ, historička, autorka odbornej literatúry 27. 8. 1971 – Tomáš HORVÁTH, literárny vedec, prozaik, dramatik 27. 8. 1981 – Erika RIDZIOVÁ, prozaička 28. 8. 1950 – Ivan JACKANIN, prozaik, prekladateľ 28. 8. 1979 – Katarína KUCBELOVÁ, poetka 28. 8. 1979 – Ján MARTON, básnik 28. 8. 1986 – Maja DEMČIŠÁKOVÁ, poetka 28. 8. 1988 – Marja HOLECYOVÁ, prozaička

16-17 / 2014

knižná revue

21

knižná revue

ROZHOVOR

KULTÚRA NIE JE NA PRÍŤAŽ

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

Ako funguje systém tvorivých pobytových štipendií pre autorov? Systém tzv. spisovateľských penziónov, alebo, ako ho nazývajú v zahraničí, spisovateľských kolónií, funguje po celom svete. Najstaršie zariadenie Yaddo v USA je z roku 1900 a doteraz tam absolvovalo štipendijný pobyt viac ako 6000 autorov. Ja som bol na takomto pobyte v USA trikrát – prvý raz cez International Writing Programme v Iowe, druhýkrát v Ledig House v štáte New York a do tretice na univerzite OU Norman v Oklahome. Okrem toho na ostrove Paros v Grécku, v Sičeve v Srbsku, v kolónii Mojácar v Španielsku a vo švajčiarskom Lavigny. Dĺžka pobytu môže byť od jedného do troch mesiacov, výnimočne až pol roka či rok, štipendium hradí autorovi výdavky na ubytovanie a stravu, doprava je na vlastné náklady. Na Slovensku má autor nárok na 21 dní tvorivého štipendia do roka, ale pobyty nie sú určené len pre spisovateľov, môžu o ne požiadať aj novinári, herci, dramatickí umelci, televízni a filmoví tvorcovia, vedci, prekladatelia... Koľko takýchto zariadení je u nás pre autorov k dispozícii? Literárny fond má na Slovensku dve tvorivo-rekreačné zariadenia: Domov Ivana Stodolu v Piešťanoch a Domov slovenských spisovateľov v Tatrách na Peknej vyhliadke. Tretím bol kaštieľ v Budmericiach, ktorý je momentálne zatvorený.

Tieto zariadenia boli veľmi dobre obsadzované do roku 1989, potom nastal obrovský boom zahraničnej knižnej produkcie a slovenskí vydavatelia nemali záujem vydávať domáce tituly. Počas posledných dvoch-troch rokov sa to zase mení k lepšiemu, pretože aj čitatelia sa oveľa viac zaujímajú o slovenských autorov. Bohužiaľ, pri nedávnom pobyte som narazil na nový problém – dokáže sa naň preháčkovať aj pseudo-autor, ktorý si nechá hovoriť prezident, a jeho hlavnou tvorivou činnosťou je prepašovanie manželky, ktorá tam nemá čo robiť a ruší ostatných. Ale to sa stáva, že do arény sa okrem býkov občas dostanú aj volky... S akým cieľom sa chodí na štipendijné pobyty? Musí si autor vopred stanoviť, čomu sa bude venovať, alebo si to môže špecifikovať až po príchode? Do týchto zariadení sa chodia dokončievať rukopisy. Nemôžete tam prísť s tým, že máte ešte len nápad a chcete ho realizovať, ale mali by ste mať hotových aspoň 70 percent diela. Dotiahnuť rukopis totiž vyžaduje úplnú koncentráciu. A tú ľahšie dosiahnete mimo každodenných povinností, na mieste, kde je o vás postarané, a vy sa môžete naozaj sústrediť len na písanie. Vedľajším efektom takéhoto pobytu je vzájomné spoznávanie sa nielen spisovateľskej komunity. Ďalší rozmer mu do-

KNIHA ROKA® 2014 STAV K 31. JÚLU 2014 KNIHA ROKA 1. 2. 3. 4. 5.

23 12 10 9 8

knižná revue

>> ANKETOVÝ LÍSTOK 2014 1.

Na knihu roka navrhujem:

2.

Za debut roka navrhujem:

POČET HLASOV

Boris Filan: Umenie zablúdiť – Vydavateľstvo Slovart Táňa Keleová-Vasilková: Julinkina pekáreň – Ikar Juraj Červenák: Krv prvorodených – Artis Omnis Peter Pišťanek: Neva – Vydavateľstvo Slovart Ján Chryzostom Korec: Nad Evanjeliom podľa Jána – Lúč

dáva prajné prostredie, vždy sa tam vytvára akási domácka atmosféra a priestor na rozhovory. Ako vyzerá bežný deň spisovateľa počas tvorivého pobytu? Režim zahraničných verzií Budmeríc je stabilný. Predpokladá sa, že dopoludnia a popoludní každý pracuje, a aby sa autori navzájom nerušili, raňajky a obedy si pripravuje každý sám. Naopak, večere sú exkluzívne – nejde pri nich len o jedlo, ale zdôrazňuje sa, aby sa tvorcovia stretli a porozprávali o tom, čo počas dňa urobili. V zariadeniach Literárneho fondu to funguje trochu inak, večere nie sú také okázalé, ale skôr striedme. Celkovo je jedlo aj zariadenie u nás v porovnaní so svetom sparťanské – sú to akési spisovateľské kasárne. Vo svete sa kladie dôraz aj na spoločnú komunikáciu prítomných tvorcov – veď to bývajú umelci rôznych disciplín. Často sa preto večer debatuje na mnohé zaujímavé témy a debaty sa neraz natiahnu až do noci. Pozoruhodné je, že práve táto tvorivá atmosféra kole oči takým nositeľom slamy v topánkach, akými sú u nás Hvorecký či Karika. Nikdy v Budmericiach neboli, ale zato sú odborníci na tento Domov slovenských spisovateľov a ich zúfalé dojmológie tak rád v Živote papagájuje redaktor Filipko. Nikdy zrejme nepochopia, že spisovatelia, ktorí sa na takýto pobyt dostanú, nepotrebujú ich provinčné rady na to, ako sa po večeri pri víne venovať v mnohých ohľadoch obohacujúcim diskusiám. Absolvovali ste viacero tvorivých pobytov na Slovensku aj v zahraničí. V čom spočívajú najzásadnejšie rozdiely medzi nimi?

www.litcentrum.sk

Anketu sledujte aj na našom Facebooku.

Gustáv Murín získal viacero štipendií, vďaka ktorým sa zúčastnil na tvorivých spisovateľských pobytoch na Slovensku aj v zahraničí. O svojich skúsenostiach nám porozprával počas svojho nedávneho pobytu v Domove Ivana Stodolu v Piešťanoch.

(autor, názov, vydavateľstvo)

(autor, názov, vydavateľstvo)

3.

Za vydavateľstvo roka navrhujem:

DEBUT ROKA 1. 2. 3. 4. 4.

Katarína Varsíková: Guľa má aj hrany – Vydavateľstvo Q111 Martin Notbúk Šóš: (Yu)konský zápisník – Slovenský spisovateľ Alexander Marčan: Zrkadlo – VSSS Noro Ölvecký: Na krídlach duše – Motýľ Egor Indiani: Rauš – Marenčin PT

22 16 4 2 2

VYDAVATEĽSTVO ROKA

knižná revue

1. 2. 3. 4. 225.

Vydavateľstvo Slovart Ikar Vydavateľstvo Q111 Slovenský spisovateľ knižná revue 16-17 / 2014 Lúč

29 20 19 16 6

Meno a adresa odosielateľa: Som predplatiteľ Knižnej revue

ÁNO

NIE

(podpis)

Svoje hlasy do ankety KNIHA ROKA® 2014 posielajte na anketových lístkoch, NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH. Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jeden návrh, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám s vročením 2014. Uzávierka ankety je 15. marca 2015. Štatút čitateľskej ankety Kniha roka nájdete na www.litcentrum.sk/kniharoka.

www.litcentrum.sk

ROZHOVOR

www.litcentrum.sk

Gustáv Murín (1959) je známy predovšetkým ako autor kníh literatúry faktu o slovenskej mafii, ako Mafia v Bratislave, Gorily v podsvetí či Mafiáni. Krvavé príbehy: Zúčtovanie? (všetky Marenčin PT), ale venuje sa aj prozaickej a esejistickej tvorbe, odbornej literatúre a publicistike. Jeho knihy boli preložené do 49 jazykov.

ZAHRANIČIE

32 autorov z 30 krajín sveta. Bol to bezpochyby zážitok na celý život. A medzinárodné kontakty sú dôležité aj preto, aby človek zistil, že literatúra sa trápi rovnako všade vo svete. V USA síce vychádza viac ako milión titulov ročne, ale len 5% z nich v náklade nad 5 000 výtlačkov. Okrem toho človek vidí, čo všetko sa dá s literatúrou robiť, ak je na to vôľa a prostriedky. Napríklad vo francúzskom meste Cognac organizujú s pomocou najslávnejších koňakových firiem literárny salón, v Nórsku zrealizovali nápad špeciálneho literárneho vagóna, po Štokholme zasa jazdil básnický autobus... Celý problém spočíva v tom, že my Slováci sme sa dostali do slobodného sveta zrejme nepripravení na to, že vyspelejšie národy už dávno nepovažujú kultúru za príťaž, ale, naopak, za niečo, čo štát pozdvihuje. U nás, bohužiaľ, vznikla akási falošná predstava o spisovateľoch takmer ako o darmožráčoch. Je to naozaj veľmi ťažký boj s podivuhodným spiatočníctvom. Kritici Budmeríc a Literárneho fondu sa tvária, že boria „komunistické prežitky“, a pritom o rovnakej podpore literárnej tvorby vo svete, kde komunizmus nikdy nemali, nevedia zrejme nič. V skutočnosti si adoptovali staré myslenie predpokladajúce, že spisovateľ „len“ píše. Je veľmi smutné, keď si predstavíte, že ste pozývaný do zahraničia s najväčšou úctou (a teraz nemyslím len na seba, ale na väčšinu našich autorov), a doma sa musíte boriť s takýmito prekážkami. Treba na záver pobytu aj dokladovať, či spisovateľ splnil vytýčené ciele? Po skončení pobytu treba vypracovať správu pre Literárny fond a v knihe by malo byť tiež uvedené, že bola dokonče-

ná vďaka štipendiu. To sa líši od amerického systému: oni si vás preveria dopredu podľa vašich tvorivých výsledkov, a keď do vás vložia dôveru, nemusíte už nič dokladovať. Vedia, že takto darovaný čas určite zužitkujete. Na mojom prvom veľkom štipendijnom programe v Iowe sme mali prednášky, na ktorých nám predstavovali USA a ich literatúru, a vôbec sa neočakávalo, že by sme tam niečo špeciálne písali. A práve tam sa začali moje cestovné príbehy, ktoré sú odvtedy publikované už v 28 cudzích jazykoch. Navyše som tam urobil aj projekt knihy Jeden deň ako pokračovanie nápadu, ktorý sme realizovali ako mladí autori v rámci PEN klubu v almanachu Európa práve teraz. Každý z účastníkov pobytu opísal jeden deň strávený v USA tak, ako ho videl svojimi očami. Bolo úžasné čítať a porovnávať, ako Ameriku vnímal Estónec, Austrálčan alebo ja ako Slovák. Na pobyty sa chodia dokončievať diela, ale určite sú aj miestom nových inšpirácií... Spisovateľská práca by sa dala prirovnať ku kontemplácii, určitej forme meditácie. Je to trochu mníšska práca, lebo ju musíte robiť v tichosti a samote, a práve preto sa tieto zariadenia v mnohom podobajú na kláštory. Nachádzajú sa na veľmi pekných a zaujímavých miestach, ktoré vás očarujú svojou prírodou. Nedávno som to zažil v Gruzínsku: tam vás príroda tak veľmi oslovuje, až to dojíma. V Iowe zasa bolo veľmi očisťujúce vidieť každý deň z okna rieku, park, zapadajúce slnko... V Lavigny sa spisovateľský kaštieľ nachádza priamo na brehu Ženevského jazera, to je niečo úžasné. Niekto už dávno, pred stáročiami rozpoznal, aké je nesmierne dôležité, aby tvorca komunikoval s krásnom naokolo. V tomto zmysle nám na Slovensku najviac chýbajú Budmerice s ich vzácnym parkom.

SLOVENSKO

Zahraničné pobyty sú oveľa veľkorysejšie, lebo status spisovateľa je tam úplne iný: ste uznávaný, rešpektovaný, nevidíte tam tú podivuhodnú, čudnú zášť voči tvorivým ľuďom, ktorá je absurdná a vôbec ju nechápem. Napríklad v Ledig House v USA sme okrem iného mali k dispozícii auto, tenisový kurt a plavecký bazén. Tenisové kurty zadarmo boli aj v Iowa City. Vo Švajčiarsku boli zasa k dispozícii bicykle. Veď, keď sedíte už tretí alebo štvrtý deň nad rukopisom, nevyhnutne si musíte nejakým spôsobom prevetrať hlavu, prísť na iné myšlienky. V zahraničí sa okrem toho organizujú čítačky, prezentácie pre miestnych obyvateľov, takže aj s nimi komunikujete a oni si vás vážia. U nás, žiaľ, pracujú niektorí novinári za podpory zmienených zúfalcov na vytváraní averzie voči spisovateľom z nevedomosti a z veľkej hlúposti. Ako sa bežný slovenský autor môže dostať na štipendijný pobyt do zahraničia? Pobyty v zahraničí sú avizované na webových stránkach inštitúcií, ktoré ich ponúkajú, stačí zadať do vyhľadávania „writers‘ colony“ alebo „writers‘ pension“. Funguje, samozrejme, aj výmena informácií medzi spisovateľmi, ktorí sa na takýchto pobytoch zoznámili. Keď sa chcete uchádzať o štipendium, treba vyplniť prihlášku a organizátori potom vyhodnotia, či ste vhodný kandidát. Pri mojom prvom pokuse prihlásiť sa do Yaddo ma milo prekvapili: odpísali mi, že ma, bohužiaľ, nevybrali, ale zároveň vyzvali, aby som sa nezabudol prihlásiť znovu, lebo komisie sa menia. V USA je asi 80 pobytových štipendií, funguje to aj tak, že keď sa chce nejaké menšie mestečko zviditeľniť, otvorí takýto penzión, ale špeciálne určený pre jedného, maximálne dvoch autorov. Podmienkou je, aby bol autor ochotný pracovať s danou komunitou ľudí, čiže organizovať pre nich besedy, čítačky, prednášky... Existujú aj špecializované časopisy, napríklad v USA sú dva, v ktorých na 100 stranách každý mesiac vychádza prehľad, kde sú aké štipendiá, kam sa dá ísť... Koluje dokonca anekdota o jednom dosť známom spisovateľovi, ktorý takto na rôznych tvorivých pobytoch strávil vraj polovicu svojho života. A najpodstatnejšie je, že mu to nikto nezávidel! Komu by ste najviac odporúčali takéto pobyty? Najmä mladým autorom počas štúdia alebo krátko po ňom. Je to pre nich naozaj úžasná príležitosť. Napríklad na International Writing Programme sa nás stretlo

Katarína Zitová Foto Martin Marenčin

16-17 / 2014

knižná revue

23

knižná revue

AND – M M. PRE PREKOP P

ARTF R ORUM M

KALL ALLIGRA IGRAM M

VYD TA VYD. TAT ATRAN RAN

VYD. SLO SL VART ART

VYD MAT VYD. MATICE ICE SLOV OVENSK ENSKEJ EJ

Knižnej revue (do 3. septembra)

VYD. FRAGMEN GMENT T

KK K BAGAL BAGAL AG A

IK IKAR

VYD. FRA FRAGM GMEN MENT T s. 17

MOTÝĽ MOTÝ Ľ

IKAR s. 20

KNIŽNÁ REVUE, dvojtýždenník o nových knihách. Vydáva Literárne informačné centrum. IČO 31 752 381. Redakcia: PhDr. Radoslav Matejov – šéfredaktor, Mgr. Katarína Zitová – zástupkyňa šéfredaktora, Mgr. Beáta Belancová – redaktorka. Adresa redakcie: Knižná revue, Námestie SNP 12, 812 24 Bratislava, tel.: 02/204 73 514, 0918 640 831, e-mail: [email protected], www.litcentrum.sk, facebook.kniznarevue.sk. Spolupráca: Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR, Spolok slovenských knihovníkov. Grafika a tlač: DOLIS, s.r.o. Rozširuje: MEDIAPRINT-KAPA, PRESSEGROSSO, a.s. Objednávky na predplatné prijíma ARES, Banšelova 4, 821 04 Bratislava, tel.: 02/4341 46 65 a L.K. PERMANENT, spol. s r.o., Poštový priečinok 4, 834 14 Bratislava 34, tel.: 02/4445 37 11. Neobjednané rukopisy sa nevracajú. EV 2983/09, MIČ: 49 315. Podávanie novinových zásielok povolené RPP Ba-Pošta 12 dňa 21.10.93, č.j. 129/93.

KUPÓNY www.litcentrum.sk

knižná revue