Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

Juraj Alner

PHARE, SLOVENSKO A VY

Text ©: Juraj Alner Foto ©: Ján Blažej ml., Nora Gubková, ¼uboš Hrivòák, Ján Kuchta, archív NPOA Ilustrácie ©: Pavel Jakubec Vydavate¾: Delegácia Európskej komisie v Slovenskej republike, Bratislava 1999 Jazyková a redakèná úprava: Tatiana Žáryová ISBN 80-968152-4-5

Vytlaèené v Slovenskej republike

Juraj Alner

PHARE, SLOVENSKO A VY (Pomoc Európskej únie štátu a mimovládnym organizáciám)

Vážení èitatelia, Európska rada sa na helsinskom summite 11. decembra rozhodla zaèa vo februári 2000 rozhovory o vstupe do Európskej únie so Slovenskom, ako aj ïalšími kandidátskymi krajinami. Dynamický a úspešný priebeh týchto rokovaní si vyžiada obrovské úsilie na oboch stranách. EÚ bude musie vykona nevyhnutné štrukturálne reformy, aby bola schopná fungova pri èlenstve 28 alebo aj viacerých krajín. V SR bude potrebná koncentrovaná snaha v hospodárskom sektore, ale aj v oblasti aproximácie a implementácie acquis communautaire. Rýchlos vstupového procesu SR do EÚ bude závisie od aktívnej úèasti a spolupráce širokého spektra politických a spoloèenských síl – vlády, parlamentu, samosprávy, odborov, profesijných združení, zamestnávate¾ov èi podnikate¾skej sféry. Na dosiahnutie vstupových priorít treba mobilizova aj znaèné finanèné zdroje. Z tohto dôvodu bol v roku 1989 vytvorený program PHARE, hlavný finanèný nástroj poskytujúci kandidátskym krajinám finanènú pomoc v ich predvstupových stratégiách. PHARE poskytol SR v rokoch 1990–1999 finanènú pomoc asi 415 mil. eur. Približne 30 % prostriedkov PHARE je urèených na „budovanie inštitúcií“, teda na pomoc Slovensku pri zvyšovaní jeho kapacít implementova acquis communautaire. Zvyšných 70 % je využívaných na budovanie a zlepšovanie infraštruktúry potrebnej na zabezpeèenie súladu so štandardmi EÚ a na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Program PHARE významne podporil hospodársku transformáciu a štrukturálnu reformu SR, ktorých uskutoènenie patrí k prioritám pre vstup do EÚ. PHARE tiež prispel k efektívnemu prenosu know-how, zariadení a finanèných prostriedkov v dôležitých oblastiach ako priemyselná reštrukturalizácia a privatizácia, rozvoj malého a stredného podnikania, podpora obchodu a investícií èi katastrálna reforma. PHARE pomáha pri rozvoji malého a stredného podnikania prostredníctvom technickej a finanènej podpory. Tým, že pomohol založi Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania s jej regionálnou sieou, prispel k vytvoreniu vyše 3 000 malých a stredných podnikov (viac ako 24 000 pracovných príležitostí). Èím viac sa bude Slovensko približova k vstupu do únie, tým viac sa zvýšia požiadavky na investície do inštitúcií a infraštruktúry na zabezpeèenie súladu s európskymi štandardmi. Predvstupová pomoc EÚ Slovensku sa preto v rokoch 2000–2006 viac ako zdvojnásobí. V roku 2000 by malo Slovensko od EÚ dosta pomoc vo výške vyše 100 mil. eur. Okrem PHARE, ktorého predpokladaná výška je 49 mil. eur, sa v roku 2000 v SR zaènú realizova aj nové programy – ISPA a SAPARD. Predpokladaná roèná alokácia programu ISPA, zameranému na podporu štrukturálnych opatrení v oblasti životného prostredia a dopravy, je 35–55 mil. eur. Predpokladaná alokácia programu SAPARD, urèeného na rozvoj po¾nohospodárstva a vidieka, je 18,3 mil. eur roène. Chcem vyjadri presvedèenie, že program PHARE, ako aj nové nástroje ISPA a SAPARD pomôžu Slovensku v jeho nároèných prípravách na vstup do Európskej únie. Walter Rochel Ve¾vyslanec a vedúci Delegácie Európskej komisie v Slovenskej republike

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

Obsah Úvod ......................................................................................................................................... 4 1. Èo znamená PHARE ............................................................................................................. 5 2. Na èo vymysleli PHARE ....................................................................................................... 6 3. Trocha histórie ........................................................................................................................ 6 4. O akých peniazoch vlastne hovoríme? ............................................................................. 7 5. Ako to funguje ........................................................................................................................ 8 6. Slovensko a PHARE v období federácie ........................................................................... 8 7. Slovensko a PHARE od roku 1993 ..................................................................................... 9 8. Slovensko a PHARE v rokoch 1990 až 1998 (preh¾ad) .............................................. 10 9. Peniaze pre každého .......................................................................................................... 12 10. Indikatívne programy .......................................................................................................... 13 11. Demokratický program ....................................................................................................... 13 12. LIEN – pomoc znevýhodneným skupinám obèanov .................................................. 14 13. Malé a stredné podniky ...................................................................................................... 15 14. Cezhranièná spolupráca ................................................................................................... 16 15. Euroregióny na Slovensku: koncepcia pre budúcnos ............................................... 16 16. Slovensko 1998 .................................................................................................................... 17 17. Slovensko 1999 .................................................................................................................... 18 18. Agenda 2000 ........................................................................................................................ 19 19. Nové slovo: twinning ......................................................................................................... 20 20. PHARE od roku 2000: ISPA a SAPARD ......................................................................... 21 21. Granty pre štát a pre vás ................................................................................................... 21 22. Ako a na èo môžete získa grant .................................................................................... 22 23. Vaša cesta ku grantu .......................................................................................................... 23 24. Nieko¾ko ïalších programov ............................................................................................ 23 25. Kto je kto na Slovensku ..................................................................................................... 24 26. Užitoèné adresy na Slovensku ......................................................................................... 25 Príloha 1 ................................................................................................................................ 26 Príloha 2 ................................................................................................................................ 27

3

4

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

Úvod Väèšina ¾udí na Slovensku dnes už vie, èo je Európska únia. Väèšina ¾udí sa už tiež presvedèila, že pomery, aké vládli na Slovensku do roku 1989, neboli demokratické a neboli priaznivé pre normálny rozvoj hospodárstva. Pre väèšinu ¾udí nie je integrácia cudzím slovom. Pre mnohých ani transformácia. Ak chceme ži tak, ako žijú normálni ¾udia v susednom Rakúsku, v Dánsku èi hoci v Španielsku, musíme ve¾a zmeni, ve¾a zdokonali. Nielen vo vláde èi parlamente. Aj na našej ulici. Potrebujeme na to presvedèenie, že zmeny majú zmysel, potrebujeme ve¾a energie a trpezlivosti, aby sme prekonali prekážky. Potrebujeme však aj ve¾a peòazí. Aby sme oživili ekonomiku, musia „prís investície“. Neprídu, ak zahranièní podnikatelia nebudú ma istotu, že slovenské zákony a vôbec slovenské pomery budú zodpoveda obvyklým európskym normám. Väèšina ¾udí na Slovensku to vie. Je azda prekvapením, že väèšina ¾udí nevie, èo je PHARE. Ak vedia, nespájajú si tento pojem s Európskou úniou a so všetkým, o èom v tomto úvode bola reè. Táto brožúra má èitate¾om pripomenú, že nesmierne množstvo peòazí, ktoré už od roku 1990 prichádza práve z fondu PHARE, poskytuje Európska únia. Buïme

presní: sú to peniaze daòových poplatníkov èlenských krajín. Každý Grék, každý Portugalec, každý Anglièan – Európska únia má dnes 15 èlenských krajín – prispieva zo svojej peòaženky na to, aby na Slovensku (a rovnako v mnohých ïalších krajinách strednej a východnej Európy) bolo z èoho zaplati tvorbu potrebných zákonov, školenia vládnych a iných štátnych úradníkov, podpori vznik a rozvoj malého a stredného podnikania, rozvoj infraštruktúry v chudobných okresoch, ale hoci aj zachráni ohrozený druh vtákov na malej dedine, èi vybudova detské ihrisko na zanedbanom panelákovom sídlisku. A tisíce iných vecí. Keby sme mali vymenova všetky projekty, ktoré dostali peniaze z fondu PHARE, zaplnili by sme nieko¾ko takýchto brožúr. Keï sa dobre poobzeráte okolo seba, urèite zbadáte aspoò malú èas toho, èo slovenské hlavy a ruky uskutoènili za pomoci európskej peòaženky. Ak sa poobzeráte naozaj dobre, všimnete si aj to, èo ešte treba urobi. A pridáte sa k množstvu spoluobèanov, ktorí chcú, aby každý kút Slovenska bol plný spokojných ¾udí. Pretože európska peòaženka sa otvorí aj vám. Staèí ma užitoènú myšlienku a schopnos uskutoèni ju.

Prístroje opatrené takouto nálepkou sú získané pomocou prostriedkov fondu PHARE.

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

1. Èo znamená PHARE Slovo by sa malo vyslovova tak, ako sa píše. Je to skratka projektu, ktorý dostal v decembri 1989 pomenovanie Poland and Hungary Action for Restructuring of the Economy. Dnes by skratka mala by ove¾a dlhšia. Za spomínanými P a H sa v priebehu rokov nazbieralo ve¾a ïalších písmen. Graf ukazuje, v akom slede a ako rýchlo pribúdali:

TACIS nie je to isté. Toto slovo je tiež skratkou. Znamená Technical Assistance to Community of Independent States. Takže iná forma pomoci (dá sa zhrnú do zásady: stabilizácia, nie integrácia), ale urèená pre krajiny bývalého Sovietskeho zväzu okrem troch pobaltských republík, ktoré smerujú pomocou PHARE do zjednocujúcej sa Európy. ažiská programu TACIS sú jadrová bezpeènos a životné prostredie, reštrukturalizácia štátnych podnikov a rozvoj súkromného sektora, reforma štátnej správy, sociálneho zabezpeèenia a vzdelávania, po¾nohospodárstvo, energetika a doprava. Konkrétne programy sa však týkajú aj iných odvetví. Viac než tretinu všetkých prostriedkov dostáva Rusko, približne 30 percent viacnárodné projekty.

To treba vysvetli: Pôvodný program sa zaèal v januári 1990, ïalšie krajiny pribudli v septembri. Nemci dostávali pomoc len do zjednotenia. Juhoslávia dostávala príspevok len v období rokov 1990 až 1995. Orientovaný bol takmer výhradne na „naliehavú pomoc“. Potom prichádzala pomoc do Bosny a Hercegoviny a do Macedónska (v oficiálnych dokumentoch EÚ bol tento program oznaèovaný FYROM: Former Yougoslav Republic of Macedonia). A presun pomoci ÈSFR na ÈR a SR bol plynulý. Aj pred rokom 1993 boli jednotlivé programy rozde¾ované obom republikám osobitne.

Európska komisia má spoloèné informaèné stredisko pre oba projekty. Jeho adresa je: The European Commission’s PHARE and Tacis Information Centre Rue Montoyer 19 B-1000 Brussels tel.: (322) 545 9010 fax: (322) 545 9011 e-mail: [email protected]

5

6

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

2. Na èo vymysleli PHARE V prvej etape týmto programom prejavilo Európske spoloèenstvo (predchodca Európskej únie) záujem podie¾a sa na transformácii ekonomiky dvoch a potom ïalších krajín strednej a východnej Európy. Transformácia priamo súvisela s privatizáciou, pomoc teda smerovala aj tam. Lenže transformácia ekonomiky nebola možná bez smerovania krajiny k demokracii. Tak vznikli demokratické programy. Na skutoènú premenu nestaèilo vykona ju na štátnej èi vládnej úrovni. Základom demokracie je prostredie, v ktorom žije každý obèan. ažisko sa prenieslo na regionálne programy. Tu si najlepšie mohli pomáha susedné krajiny, najmä ak jeden zo susedov je èlenom únie. Tak vznikli euroregióny a programy cezhraniènej spolupráce. V roku 1998 sa programy PHARE na základe priority Partnerstvo pre vstup výraznejšie než prv zaèali orientova na pomoc pri plnení podmienok potrebných na prijatie do Európskej únie. PHARE je dnes „predvstupovým nástrojom“: podporuje kroky, ktoré približujú štát, jeho inštitúcie a jeho obèanov Európskej únii. PHARE ani doteraz neposkytoval prostriedky na rozvoj hospodárstva štátu individuálnym firmám. Ani vašej fabrike. Pokia¾ nie ste zaèínajúci malý (èi stredný) podnikate¾, ktorý nemá nijakú továreò. Ak ste potrebovali investièný kapitál, obracali ste sa na zahranièné firmy. Ale najskôr ste sa iste poobzerali, èi prostredie, do ktorého ich pozývate, je pre ne dostatoène „európske“. Aby bolo, o to sa zasa postaral PHARE. Nie tak, že poskytuje investorom priame záruky. Finanène zasahova do transakcií mohol PHARE pod¾a nariadenia

3906/89 len vtedy, keï priamo súviseli s rozvojovým programom. Uvediem príklad z po¾nohospodárstva: Do viacerých krajín už prišla základná technická pomoc a financovanie vzdelávania pre malé podniky. Zaèínajúcim súkromne hospodáriacim ro¾níkom dodali z prostriedkov PHARE osivo, hnojivo a základné po¾nohospodárske stroje. Princípom bolo umožni štart, nie zvyšova zisk.

3. Trocha histórie Európska rada – predstavitelia vlád èlenských krajín Európskeho spoloèenstva (terajšej Európskej únie) – rozhodla v roku 1989, že v Po¾sku a Maïarsku treba podpori zásadné systémové zmeny. Bol to doslova dar pod vianoèný stromèek. Myšlienka sa zrodila v èase, keï v Èeskoslovensku ešte žiadne zmeny neboli. Pôvodné nariadenie PHARE è. 3906/89 z 18. decembra 1989 ve¾mi rýchlo novelizovali (17. 9. 1990 a znova 23. 12. 1991), aby bolo možné pomoc rozšíri na štáty uvedené v prílohe dokumentu. Revidovaný èlánok 1. nariadenia znie: „Spoloèenstvo uskutoèní v krajinách strednej a východnej Európy uvedených v prílohe pomocnú hospodársku akciu pod¾a kritérií stanovených týmto nariadením.“ V prvých troch rokoch 78 percent prostriedkov PHARE pridelili národným programom, 10 percent viacnárodným projektom (najmä pre životné prostredie, telekomunikácie, energetiku, dopravu, jadrovú bezpeènos, colnice a boj proti obchodu s drogami) a 12 percent na humanitárnu pomoc a organizáciu celého systému.

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

4. O akých peniazoch vlastne hovoríme? O neuverite¾ne ve¾kých. Kto ko¾ko dostáva z celého balíka, nie je ani náhoda, ani protekcia. K¾úèom je poèet obyvate¾ov, výška hrubého domáceho produktu (HDP) a ïalšie konkrétne kritériá pod¾a charakteru pomoci. Celkový rozpoèet na financovanie programu PHARE v jednotlivých rokoch (fialový ståpec, v miliónoch ECU); v týchto rokoch reálne vyplatili (modrý ståpec, v miliónoch ECU):

Súhrn za rok 1998 ešte nie je k dispozícii. Ak sa stretnete s odlišnými údajmi, nenatrafili ste nevyhnutne na chybu. Iné sumy sú plánované, iné sú dohodnuté, iné sú èerpané. Aj vzh¾adom na to, že jednotlivé programy trvajú viac než rok a finanèné prostriedky plánované v jednom roku, kontrahované v inom, sa použijú v dvoj- až trojroènom rozpätí. Napríklad na konci roka 1997 uzatvorili v Bruseli okolo 90 starých programov a 1 420 kontraktov. Viacero programov sa neuskutoènilo. Niektoré krajiny nevyèerpali možnosti, ktoré mali k dispozícii. Boli však aj mimoriadne platby,

napríklad vyše 100 miliónov ECU v roku 1997 na pomoc Èesku, Po¾sku a Rumunsku po záplavách. Konkrétne èísla nájdete v Prílohe 1. Odkia¾ berú to¾ko peòazí? Odpoveï môže by ve¾m i struèná: od daòových poplatníkov èlenských štátov Európskej únie. Pomoc je nenávratná a bezplatná. Nie je to teda pôžièka. Financovaná je z fondov, ktoré sú na tento úèel vyèlenené z roèného rozpoètu Európskej únie. Niektorí ¾udia sa mylne domnievajú, že je výhodnejšie neby v únii a „bra ve¾ké peniaze“ než by èlenmi „a dopláca na iných“. Predovšetkým: Prostriedky PHARE sa od roku 2000 orientujú na také programy, ktoré približujú jednotlivé štáty Európskej únii. Ak do nej nechceme vstúpi, nedostaneme niè. Iba ak naliehavú pomoc v prípade prírodnej katastrofy. Ako èlenovia (keï rozumne využijeme všetko, èo nám únia ponúka) máme potom nárok na ïalšie – ešte väèšie príspevky. Ve¾ká èas z nich je urèená práve na vyrovnanie rozdielov medzi bohatými a chudobnými regiónmi únie.

7

8

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

5. Ako to funguje Ak chce nejaká krajina dosta pomoc, musí spåòa tri podmienky: vnútornú demokraciu, vývoj k trhovému hospodárstvu a reálny záujem sta sa èlenom Európskej únie. Na zaèiatku je dialóg medzi uchádzaèskou krajinou a Európskou úniou o tom, do akých odvetví treba vloži peniaze. Programy a rozpoèty sa spresòujú, napokon partneri – uchádzaèský štát a EÚ – podpíšu finanèné memorandum. Projekty, ktoré sa týkajú prioritných sektorov, sa nie ve¾mi presne nazývajú smernými èi indikatívnymi programami. Celý program musí schváli Európska komisia a Riadiaci výbor (PHARE management committee) v Bruseli, v ktorom sú zastúpené všetky èlenské krajiny únie. Na Slovensku pôsobí Sekcia pre európske záležitosti Úradu vlády, jej súèasou je Odbor pre zahraniènú pomoc Úradu vlády SR. Tu je sústredená agenda PHARE. V Delegácii Európskej komisie v SR pracuje koordinátor PHARE a jeho tím. Trvalá spolupráca obidvoch inštitúcií je základom realizácie a monitorovania projektu PHARE. Na jednotlivých ministerstvách alebo v iných inštitúciách, ktoré zodpovedajú za sektorové programy, pôsobia riadiace jednotky programu (Programme Management Unit – PMU), spravidla na úrovni odborov alebo oddelení. Do roku 1994 podpisovali ministri rezortov zodpovedných za realizáciu príslušných projektov s Európskym spoloèenstvom finanèné memorandá na jednotlivé sektorové progra-

my. Od roku 1995 sa už pripravovalo jediné finanèné memorandum ako Roèný akèný program PHARE (Country Operational Program), sektorové programy sú ich prílohou. Tento model mal umožni presúvanie prostriedkov zo sektora, kde sa nevyužívali, do iného, ktorý bol aktívnejší. Aktuálny poh¾ad na PHARE súvisí už s integrovaním asociovaných krajín do únie, èím sa zaoberá Agenda 2000.

6. Slovensko a PHARE v období federácie Èesko-Slovensko dostávalo pomoc PHARE od leta 1990. Rozdelenie v roku 1993 bolo z tohto h¾adiska pomerne jednoduché: jednotlivé projekty sa uskutoèòovali aj predtým na republikovej úrovni. Vývoj príspevkov bol takýto:

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

7. Slovensko a PHARE od roku 1993 V roku 1993 indikatívny program PHARE bol v hodnote 1,4 miliardy Sk. Z toho 666 miliónov Sk na rozvoj súkromného sektora, 276 miliónov Sk na rozvoj ¾udských zdrojov, 276 miliónov Sk na rozvoj infraštruktúry a 177 miliónov Sk na fond všeobecnej technickej pomoci. V roku 1994 pripravila vláda SR pod¾a usmernenia Európskej komisie prvý viacroèný indikatívny program na roky 1994–1996. Schválený bol Uznesením vlády SR è. 526/1994. Stanovil nasledovné priority pomoci: • rozvoj súkromného sektora, • rozvoj ¾udských zdrojov, • sociálna ochrana, • infraštruktúra, • modernizácia štátnych a spoloèenských štruktúr. Po summite Európskej únie v decembri 1994 v Essene sa do popredia programov PHARE

dostali procesy súvisiace s implementáciou Európskej dohody, s acquis communautaire a s podporou investièných akcií, na ktorých sa zúèastòujú medzinárodné finanèné inštitúcie. Preto pripravili druhý viacroèný indikatívny program PHARE na roky 1995 až 1999. Pridelené prostriedky sú urèené na roky 1996 až 2000. Prioritami boli: • podpora privatizácie a reštrukturalizácie vrátane pôdohospodárstva a registrácie pôdy, bankovníctva, finanènej sféry a regionálneho rozvoja (60 % finanèných zdrojov), • rozvoj ¾udských zdrojov (20 %), • infraštruktúra (10 %), • acquis communautaire a reforma verejnej správy (10 %). Pod¾a rámcového plánu malo Slovensko v rokoch 1993 až 1999 dostáva z fondu PHARE 40 miliónov ECU roène. Oficiálna Výroèná správa Európskej komisie za rok 1995 (Brussel 23. 7. 1996 Kom (96) 360 endg.) uvádza, že Slovensko dostalo v rokoch 1993–1995 spolu 126 miliónov ECU.

9

10

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

Vláda SR na svojom zasadaní 1. 8. 1995 prerokovala materiál Analýza èerpania prostriedkov zahraniènej pomoci EÚ PHARE v SR, z ktorého vyplynulo, že na privatizáciu a reštrukturalizáciu bolo v rokoch 1990 až 1994 vyèlenených 62 miliónov ECU, do augusta 1995 z nich nebolo implementovaných 37 miliónov Sk: na rozvoj ¾udských zdrojov z 49,9 milióna ECU nebolo implementovaných 21,5 milióna, na infraštruktúru z 36,4 nebolo implementovaných 14,7 milióna, na acquis communautaire z 19,6 nebolo implementovaných 15,9 milióna ECU. Zo 168 miliónov ECU teda nebolo využitých 89,1 milióna ECU, èo je 53 percent. Aj preto prís¾ub EÚ na nasledujúci rok 1996 bol výrazne redukovaný, ako vidno z nasledujúcej tabu¾ky.

8. Slovensko a PHARE v rokoch 1990 až 1998 (preh¾ad) Keïže z predchádzajúceho textu vyplýva, že projekty, finanèné prís¾uby na ich krytie, realizácia a financovanie sa neprekrývajú v rámci jednotlivých rokov, ukazuje nasledujúca tabu¾ka prís¾uby, ktoré dostalo Slovensko na schválené programy. Tabu¾ka neobjasòuje, ako sa programy realizovali a kedy boli financované. Údaje sú v miliónoch ECU (eur).

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

11

12

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

9. Peniaze pre každého Niekedy poèúvame námietku „to sú peniaze pre štát, nie pre nás“. V skutoènosti sú to peniaze na to, aby sme vybudovali štát, ktorý je pre nás. Mnoho prostriedkov z programov „pre štát“ slúži však obèanom bezprostredne a hneï. Nieko¾ko príkladov z mnohých (opísa všetky, ktoré sú v predchádzajúcej tabu¾ke, by zabralo celú knihu. Nebola by tenká.): Rozvoj ¾udských zdrojov sa týka citlivých rezortov zdravotníctva, sociálnych vecí, práce a školstva. ERASMUS tvorí èas programu SOCRATES. Podporuje najmä študentov. V uplynulom školskom roku 1998/99 získali prvé granty študenti 6 slovenských vysokých škôl, ktoré im umožnili pobyt na zahranièných školách v krajinách EÚ v trvaní súhrnne na 359 mesiacov. Najviac ich bolo v Nemecku a vo Ve¾kej Británii. Aký je trend? V nasledujúcom školskom roku vycestuje 465 študentov zo 14 slovenských vysokých škôl a v zahranièí sa budú vzdeláva dokopy 2 636 mesiacov. (V priemere vychádza teda pol roka na študenta!) COMENIUS sa zasa týka stredných škôl, jeho súèas tvoria aj prostriedky na vzdelávanie Rómov. TEMPUS je celoeurópskym programom pre vyššie vzdelávanie.

Biologická èistièka odpadových vôd v Zohore neïaleko Bratislavy stojí v priestore pôvodne budovanom pre nepotrebné kúpalisko. Bez 664 000 eur by Záhorie naïalej malo výrazné ekologické problémy.

Geotermálny vrt Ïurkov neïaleko Košíc získal podporu PHARE vo výške 2 miliónov eur. Èlenmi združenia Geoterm Košice sa stali mesto Košice, SPP, Slovgeoterm a francúzska CFG Orléans. Prieskumné vrty boli úspešné, výsledkom bude 15-kilometrové potrubie do Košíc, ktoré zabezpeèí mestu výkon 100 MW.

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

10. Indikatívne programy Indikatívne programy definujú základné ciele jednotlivých sektorov. Ich priority sa postupne menili. V prvých rokoch poskytovania pomoci PHARE ažisko spoèívalo na podpore rozvoja súkromného sektora, školstva, zdravotníctva, výskumu, reštrukturalizácii po¾nohospodárstva, životného prostredia vrátane jadrovej bezpeènosti, infraštruktúry vèítane energetiky, na podpore sociálneho rozvoja. Ve¾a prostriedkov bolo vyèlenených aj na humanitárnu a potravinovú pomoc. Slovensko a EÚ uzatvárajú spolu rámcové dohody (Framework Agreement), ktoré obsahujú právne, administratívne a technické podmienky realizovania indikatívneho programu. Indikatívne programy sú v zásade koncepciou obdobia, ktoré sa už skonèilo. V súèasnosti prioritou sú sektory, o ktorých je zrejmé, že zápasia s problémami v rámci prípravy Slovenska na vstup do EÚ (tak ako je to definované v Agende 2000 a Partnerstve pre vstup).

11. Demokratický program Naštartoval v roku 1992 z iniciatívy Európskeho parlamentu – je súèasou jeho európskej demokratickej iniciatívy. Jeho zámerom je podporova rozvoj projektov partnerstva medzi mimovládnymi organizáciami (MVO) asociovaných a èlenských krajín EÚ. Tým sa totiž môžu konsolidova pluralistické demokratické postupy. Konkrétne projekty boli zamerané na školenia v parlamentnej praxi, na podporu a kontrolovanie dodržiavania ¾udských

práv, na rozvoj nezávislých médií, na vytváranie obèianskych poradenských úradov, na pomoc pri zavádzaní obèianskej výchovy v školách a na podporu odborárskej demokracie. Tento program spravuje Európska nadácia pre ¾udské práva (European Human Rights Foundation – EHRF), sama tiež mimovládna organizácia sídliaca v Bruseli. Financuje projekty MVO vo všetkých uchádzaèských štátoch a vydáva bulletin o svojej èinnosti. Nárok na pomoc majú len oficiálne registrované neštátne neziskové organizácie. Tento program je projektom európskeho partnerstva, musia sa ho zúèastni najmenej dvaja partneri èlenských krajín EÚ a jeden alebo viacerí partneri zo strednej a východnej Európy. EÚ poskytuje až 70 % nákladov na projekty do maximálnej výšky 150 000 eur. Projekty sú spravidla roèné. Granty nemožno žiada na investície (napríklad postavenie budovy), na jednorazové konferencie ani na študijné štipendiá.

13

14

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

Okrem demokratického programu sa MVO môžu uchádza aj o program malých dotácií èi program mikroprojektov PHARE, na ktoré doteraz bola dotácia maximálne 10 000 eur, na nové projekty od roku 2000 môžu dosta pomoc do výšky 50 000 eur. V tomto prípade mimovládna organizácie nepotrebuje zahranièných partnerov a príspevok pokrýva 90 % nákladov na projekt. O tento program sa treba uchádza na Delegácii Európskej komisie v Bratislave alebo v Nadácii pre podporu obèianskych aktivít (NPOA). Kontaktná adresa, na ktorej dostanete aj ïalšie informácie o makroprojektoch, je: EHRF Avenue Michel-Ange 70 B-1000 Brussel tel.: (322) 736 8405, fax: (322) 734 6831 e-mail: [email protected] internetová stránka: http://www.ehrfoundation.org

12. LIEN – pomoc znevýhodneným skupinám obèanov LIEN (Link Inter European NGO’s) je program pomoci znevýhodneným skupinám obèanov, ktorý vznikol z iniciatívy Európskej komisie v Bruseli v rámci pomoci krajinám strednej a východnej Európy. Maximálna výška jedného grantu je 10 000 eur (hodnota v korunách závisí od vývoja kurzu). LIEN sa týka štyroch tematických okruhov: • Integrácia: Vytvorenie podmienok na lepšie

Organizácia muskulárnych dystrofikov – Centrum samostatného života v Bratislave dostalo prostriedky na svoj ïalší rozvoj.

spoloèenské a sociálne zaèlenenie postihnutých, menšinových a inak postihnutých komunít. • Školenie: Podpora školení má pomôc nezamestnaným pri rekvalifikácii a pri šírení informácií o trhu práce. • Špeciálne programy: Prispievajú na vytváranie trvalo udržate¾ných sociálnych a zdravotných programov pre skupiny postihnutých obèanov. • Postavenie žien: Programy, ktoré pomáhajú zlepši situáciu žien v spoloènosti. O èom to je v praxi, ukazuje nieko¾ko príkladov programov podporených v roku 1997. ELLIS je obèianske združenie vo Valaskej. Jeho cie¾om je vytváranie podmienok na lepšie zaèlenenie postihnutých detí do normálneho života, poskytovanie poradenskej služb y a budovanie rehabilitaèného zariadenia. Z 200 000 Sk programu LIEN – INTEGRÁCIA hradilo združenie èas režijných nákladov denného zariadenia v okrese Brezno pre deti s mentálnym a telesným postihnutím. Zaria-

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

13. Malé a stredné podniky denie umožòuje ponecha diea v rodine – nenaruší sa tak každodenný kontakt rodièa s dieaom. Okrem bežnej starostlivosti v materskej škole poskytuje zariadenie špeciálnu rehabilitáciu a slúži ako poradòa rodièom. ROMA GEMER z Rožòavy sa zameriava na výchovnú a vzdelávaciu èinnos medzi najslabšou vrstvou rómskeho etnika. Zo 120 000 Sk programu LIEN – ŠKOLENIE podporili projekt resocializácie rómskych obyvate¾ov v osade Krásnohorské Podhradie. Resocializaèné centrum spolu s okresným úradom práce a miestnou správou sprostredkúva mladým ¾uïom vzdelanie a ponúka vo¾né pracovné miesta. Súèasou projektu je budovanie vzájomnej dôvery a rovnoprávnosti medzi rómskymi a nerómskymi obèanmi. Slovenský výbor pre UNICEF je súèasou medzinárodného detského fondu OSN. Z 226 000 Sk programu LIEN – ŠPECIÁLNE PROGRAMY hradil èas nákladov na prevádzku Linky detskej istoty. Linka má celoštátnu pôsobnos, nepretržitú prevádzku a deti ju môžu používa bezplatne, hovory hradí zriaïovate¾. V Linke detskej istoty pôsobí 60 konzultantov, predovšetkým študentov sociálnej práce, pedagogiky, špeciálnej pedagogiky a psychológie. Nadácia Help v Bratislave sa zameriava najmä na zlepšenie podmienok mnohodetných rodín, žien a zdravotne postihnutých. Zo 180 000 Sk programu LIEN – POSTAVENIE ŽIEN hradila èas nákladov na založenie poradenského centra pre nezamestnané, najmä zdravotne postihnuté ženy. Centrum poskytuje informácie o pracovných možnostiach (aj po rekvalifikácii), o možnostiach vytvárania ženských domácich výrobní a podobne.

Malé a stredné podniky sú ažiskom privatizácie a trhového prostredia, preto sú aj v strede pozornosti programov PHARE. V roku 1993 bola založená Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania. (Jej adresu nájdete na konci brožúrky.) Pre malých a stredných podnikate¾ov pracujú aj regionálne centrá. Slovenské banky sprostredkúvajú malé pôžièky a bankové záruky. V Slovenskej republike pôsobí 12 regionálnych poradenských a informaèných centier (RPIC) pre potreby podnikate¾ov. Ich sídla sú v Dunajskej Strede, Komárne, Košiciach, Luèenci, Nitre, Martine, Poprade, Považskej Bystrici, Prešove, Trenèíne, Trebišove a vo Zvolene. Podnikate¾ské a inovaèné centrá (BIC) sídlia v Banskej Bystrici, Bratislave, Košiciach, Prievidzi a v Spišskej Novej Vsi.

Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania pomohla zrodu MT, s.r.o., ktorá sa zaoberá renováciou dverí.

15

16

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

bránila aktívnej úèasti východoslovenských okresov v projekte Karpatský euroregión, dávala najavo, že sa obáva oslabenia svojho vplyvu (demokracia naozaj vyžaduje prenos kompetencií z ústrednej vlády na menšie celky) aj vplyvu susedov.

Prostredníctvom PHARE bola ukonèená rekonštrukcia starého objektu a jeho premena na vidiecky penzión.

14. Cezhranièná spolupráca Cezhranièná spolupráca má vlastne dve podoby: Jednou z nich je kooperácia prihranièných oblastí asociovaných krajín susediacich s èlenskými krajinami Európskej únie. Táto forma spolupráce sa otvorila Slovensku až vstupom Rakúska do EÚ – predtým ju mohli využi napríklad èeské okresy susediace s Nemeckom. Druhá podoba je vytváranie euroregiónov. Myšlienka vytvárania euroregiónov spoèíva na dvoch pilieroch. Prvým je úsilie premeni hranice štátov z plotov, ktoré odde¾ujú, na švíky, ktoré spájajú. Teda historické bariéry premeni na priate¾ské vzahy. Druhý pilier je ve¾mi pragmatický: Susediace oblasti majú spravidla ve¾a spoloèných záujmov, ktoré však ažko môžu uplatòova, pretože im v tom bránia práve štátne hranice. Môžu to by ekonomické, kultúrne a mnohé iné programy. Sú to práve euroregióny, ktoré môžu by skúšobným kameòom schopnosti štátu integrova sa. Keï slovenská vláda až do roku 1998

15. Euroregióny na Slovensku: koncepcia pre budúcnos Hranice odde¾ujú štáty, nie ¾udí. Už pred rokom 1989 existoval výraz „malý pohranièný styk“: ak ste chceli navštívi obce neïaleko od hraníc, nepotrebovali ste zúradova všetky formality, aby vás colník pustil do susednej dediny. Pravdaže, len ak spolu susedili „spriatelené“ krajiny. Do Po¾ska sme mohli, do Rakúska nie. Európanstvo nás priviedlo k presvedèeniu, že spriatelené sú všetky krajiny. Plnohodnotné susedstvo znamená úplne normálnu spoluprácu. Medzi okresmi, obcami a podnikmi v nich. Krátko po tom, èo pred rokmi vznikol Karpatský euroregión, aby spájal záujmy prihranièných okresov Po¾ska, Ukrajiny, Maïarska a Slovenska, práve slovenská vláda zablokovala spoluprácu východoslovenských partnerov. Ostali v pozícii pozorovate¾ov. Poèuli sme obavy z toho, že by mohla vzniknú nejaká autonómia, cez ktorú by na Slovensko prenikali najmä maïarské vplyvy. Výsledok bol zjavný: ostatní spolupracovali, my nie. Až zaèiatkom roku 1999 sa vyjadrila oficiálne aj reprezentácia slovenskej vlády, že projekt všestranne podporí.

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

Každému súdnemu èloveku je jasné, že Slovensku nehrozí nijaká skaza. Naopak. ¼uïom v chudobnejšom kraji sa bude dari lepšie. V polovici februára 1999 podporil predseda regionálnej komory priemyslu a obchodu v Bialsko-Bialej Jan Solich návrat k myšlienke vytvori spoloènú Po¾sko-slovenskú obchodnú komoru. Hovoril o tom v súvislosti s projektom cezhraniènej spolupráce Euroregiónu Beskydy (vojvodstvo Bialsko-Biala a Žilinský kraj), ktorý financuje Európska únia. Solichova komora vytvorila internetovú banku údajov o miestnych firmách, ktoré majú záujem o spoluprácu so slovenskými partnermi. Rodila sa dohoda o tom, že firmy na oboch stranách hraníc by mohli intenzívne spolupracova. V apríli 1999 o tom rokovali aj ministri hospodárstva oboch krajín. Regionálna spolupráca je v zárodku. Spomíname ju tu, pretože jej patrí budúcnos.

16. Slovensko 1998 Finanèné dohody na rok 1998 podpísala vláda SR a Európska komisia až v decembri. Rokovania nie sú jednoduché. Programy sú zväèša trojroèné, prostriedky treba vyèerpa do konca roku 2001. Celková výška dohodnutej podpory je takmer 80 miliónov eur, pod¾a kurzu, ktorý platil v tom èase, to boli asi 3,4 miliardy Sk. Na èo sú tieto peniaze urèené?

• vyše 50 miliónov eur (viac než 2 miliardy Sk pod¾a vtedy platného kurzu) sú urèené pre Národnú alokáciu pre Slovensko z roku 1998. • 15 miliónov eur (okolo 640 miliónov Sk) je urèených v rámci Large Scale Infrastructure

Facility na dobudovanie slovenského úseku dia¾nièného spojenia medzi Budapešou a Prahou cez Žilinu (Transeurópsky koridor VI.). Nie, samozrejme, na celý úsek: Európska únia spolufinancuje výstavbu šesapolkilometrového dia¾nièného obchvatu Bratislavy v úseku Mierová ulica – Senecká cesta. Je to stavebne mimoriadne nároèný plán s viacerými mimoúrovòovými križovatkami. Dodajme, že ïalších 2,8 miliardy Sk získalo Slovensko na ten istý úèel od Európskej investiènej banky za ve¾mi výhodných úverových podmienok. Aj to je dôkaz, že PHARE je systémová komplexná pomoc.

• 7,45 milióna eur (318 miliónov Sk) je urèených na osobitný fond Pre-ins facility, urèený pre asociované krajiny, ktoré nie sú predbežne v prvom kole rozširovania a ich integraèný proces treba urýchli. • 5 miliónov eur (213 miliónov Sk) získal program cezhraniènej spolupráce medzi Rakúskom a Slovenskom. Nová koncepcia PHARE je orientovaná najmä na také projekty, ktoré urýchlia prípravu

17

18

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

Slovenska na vstup do Európskej únie. Prioritné oblasti obsahujú základné integraèné dokumenty: Partnerstvo pre vstup a Národný program pre prijatie acquis communautaire. Prvý z nich je projektom únie, ktorý má posilni predvstupovú stratégiu krajín, ktoré dosia¾ nie sú v prvej skupine. Program PHARE je jeho hlavným finanèným nástrojom. Národný program je orientovaný na prijatie a implementáciu európskej legislatívy, tiež s finan ènou pomocou PHARE. Väèšina sumy je urèená pre Národnú alokáciu pre Slovensko z roku 1998. Je to program, ktorý má pomôc pripravi štátne orgány na systém fungovania v rámci Európskej únie. Pod¾a dokumentu Agenda 2000 preberú po vstupe krajiny do únie èas finanèných záväzkov štrukturálne a po¾nohospodárske fondy, z ktorých už èerpajú èlenské krajiny. Národná alokácia tvorí celý rad položiek: – legislatívu, – projekty rezortov spravodlivosti a vnútra, – posilnenie inštitucionálnych a administratívnych kapacít tých štátnych orgánov, ktoré sa zaoberajú vnútorným trhom (o. i. Ministerstvo financií a po¾nohospodárstva). Large Scale Infrastructure Facility je fond, ktorý má pomôc urýchli vybudovanie infraštruktúry potrebnej pre zaèlenenie krajiny do európskeho kontextu. Do tejto èasti fondu PHARE prispieva aj Európska investièná banka a slovenská vláda zo svojho rozpoètu. Pre-ins facility (pre Slovensko, Lotyšsko, Litvu, Bulharsko a Rumunsko) je fond, ktorý na Slovensku posilòuje kapacity Najvyššieho kontrolného úradu v boji proti korupcii, podporuje

administratívnu èinnos Národnej rady SR, pomáha zlepši životné podmienky Rómov v okrese Spišská Nová Ves, umožòuje poskytovanie ekvitného financovania privatizovaným podnikom prostredníctvom Slovenského postprivatizaèného fondu. A napokon rakúsko-slovenskú cezhraniènú spoluprácu podporia prostriedky urèené na zlepšenie dopravných spojení, na miestny ekonomický a turistický rozvoj, na životné prostredie.

17. Slovensko 1999 Poèas bratislavskej návštevy komisára Európskej únie pre rozširovanie Güntera Verheugena v novembri 1999 bolo podpísané Finanèné memorandum 1999. Tento dokument informuje o finanèných prostriedkoch vyèlenených z programu PHARE pre Slovensko. Národná alokácia z programu PHARE pre Slovenskú republiku je vo výške 69,5 miliónov eur, èo je v súèasnosti približne 2,919 miliárd Sk. Finanèné prostriedky sú rozdelené takto:

• 4,3 milióna eur (asi 184 mil. Sk) je urèených

na oblas Political criteria. Táto oblas sa zameriava na posilnenie postavenia mimovládnych organizácií a na zvýšenie menšinovej tolerancie, ktorý bude prispieva k posilneniu mechanizmov chrániacich práva menšín.

• 26,7 milióna eur (asi 1,186 miliardy Sk) je urèených na oblas ekonomickej reformy. Program je èlenený na rozvoj priamych zahranièných investícií a rozvoj vývozných aktivít. Prostriedky sú urèené na posilòovanie inštitúcií a verejnej administratívy, ktoré participujú v pro-

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

cese zahranièných investícií a podpory vývozu. Ïalej je to oblas podpory malého a stredného podnikania, program podpory Slovenského postprivatizaèného fondu a program podpory katastrálnej reformy.

• 4,4 milióna eur (asi 189 miliónov Sk) je vyèlenených na oblas jednotného trhu. V rámci tohto programu sú vyèlenené finanèné prostriedky na programy – štandardizácia a certifikácia, štátna pomoc – pri Ministerstve financií a verejné obstarávanie.

• Po 5 miliónov eur (dvakrát asi 215 miliónov Sk) poskytne PHARE Ministerstvu spravodlivosti SR a Ministerstvu vnútra SR na implementáciu acquis communautaire. • 4 milióny eur (asi 172 miliónov Sk) je urèených pre oblas po¾nohospodárstva, najmä na implementáciu po¾nohospodárskej politiky EÚ. • 2 milióny eur (asi 86 miliónov Sk) získala oblas štatistiky, 1,5 milióna eur (asi 64,5 milióna Sk) životné prostredie, 1,2 milióna eur (asi 51 miliónov Sk) energetika. • 10,4 milióna eur (asi 447,2 miliónov Sk) bude poskytnutých na posilnenie inštitucionálnych a administratívnych kapacít v oblastiach colnej správy, nepriameho zdaòovania, telekomunikácií, bezpeènosti a zdravia pri práci, reformy verejnej správy, atï.

• 5 miliónov eur (asi 215 miliónov Sk) PHARE

vyèlenilo na výstavbu mosta spájajúceho Komárno s Ostrihomom. Tento projekt má prispie k ekonomickému rozvoju regiónu a obnovi kontakty medzi obyvate¾mi slovenského mesta Štúrovo a maïarského mesta Ostrihom.

Oficiálne zaèatie stavebných prác na dia¾niènom obchvate D61 sa konalo za prítomnosti komisára EK pre rozširovanie pána Güntera Verheugena.

Novým prvkom je povinnos vlády spolufinancova všetky investièné projekty vo výške najmenej 25 % celkovej sumy. Takéto prostriedky budú musie by zabezpeèené v rozpoète na rok 2000. Aj v programoch budovania inštitúcií bude potrebná úèas štátnych peòazí, percentuálny podiel do vydania tejto publikácie nebol presne stanovený. Projekty 1999 sú v prílohe 2. Oèakávaná alokácia na obdobie rokov 2000 až 2002 je 49 miliónov eur.

18. Agenda 2000 Agenda 2000 je súhrn dokumentov, ktoré stanovujú povinnosti pre Európsku úniu a jej èlenské krajiny, ale aj pre asociované krajiny. Zámerom je pripravi podmienky na takú vnútornú reštrukturalizáciu únie, ktorá umožní jej rozšírenie o tie štáty, ktoré budú schopné rovnocenného partnerstva. Reforma sa týka aj

19

20

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

programu PHARE, ktorý dostal dve priority: budovanie inštitúcií a investície.

• Podpora pre investície má Slovensku pomôc budova ekonomické a sociálne štruktúry v súlade so štandardmi EÚ (70 % prostriedkov). • Budovanie, posilòovanie a zlepšenie fungovania demokratických inštitúcií, vlády zákona a skvalitòovanie výkonu verejnej správy (30 % prostriedkov). Konkrétne na Slovensku uskutoèòuje Projektová implementaèná jednotka PHARE na Sekcii verejnej správy Ministerstva vnútra v spolupráci s konzorciom vedeným konzultantskou firmou Euroservices Development projekt Technická pomoc reforme verejnej správy v SR. V súvislosti s predvstupovou stratégiou treba spomenú, že finanèná pomoc je podmienená plnením záväzkov asociaènej dohody doplnenej kodanskými kritériami pre vstup do EÚ. Vzájomná väzba medzi SR, EÚ a PHARE je zrejmá z toho, že jednou z podmienok prijatia do únie je stabilita inštitúcií zabezpeèujúcich demokraciu a PHARE poskytuje prostriedky aj na to. Pravda len za predpokladu, že krajina skutoène svoje demokratické inštitúcie upevòuje.

19. Nové slovo: twinning Twinning vlani obohatil slovník slovenského jazyka o ïalší anglicizmus, ktorý sa (zatia¾) neprekladá. Ing. Július Králik, pracovník Sekcie medzinárodného práva a európskej integrácie Ministerstva spravodlivosti SR, má takéto prirovnanie:

„Družba je vzahom rovnocenných partnerov, twinning tiež, ale tu jeden z nich má patronát nad druhým.“ Dodajme, že patronát neznamená nadradenos, ale pomoc. Twinning je jednou z nových foriem realizácie programu PHARE. V roku 1999 sa twinning zameriava na po¾nohospodárstvo, životné prostredie, financie, spravodlivos a vnútro. V praxi vyzerá takto: experti partnerskej krajiny EÚ prídu na celú dobu realizácie programu na Slovensko. Je to vždy dvojstranná dohoda: Slovensko + èlenský štát – akceptovaným „slovenským patentom“ je kombinácia partnerov: popri „hlavnom“ môže by aj „spolupracujúci partner“ z inej èlenskej krajiny. Partneri spoloène pripravujú vzdelávacie programy pre slovenských predstavite¾ov v štátnej správe, vo vzdelávacom systéme a profesijných združeniach èlenských krajín. Príklad z Ministerstva spravodlivosti SR: PHARE podporí vzdelávanie sudcov. Systémovos spoèíva v tom, že po dokonèení projektu bude systém vzdelávania sudcov na Slovensku kompatibilný s Európskou úniou. Aj keï v jednotlivých èlenských štátoch je viacero modelov, ich rámec je porovnate¾ný. Je to cesta k harmonizácii, ako ju vyžaduje acquis communautaire. Pre vzdelávanie sudcov sa hlavným partnerom Ministerstva spravodlivosti SR stalo Nemecko, spolupracujúcim Grécko. Keïže Nemecko je hlavným partnerom aj pre projekt Právne poradenstvo (spolupracujúcim je Rakúsko), vysiela do Bratislavy šéfkoordinátora oboch projektov – sudcu, ktorý ako dlhodobý poradca strávi na Slovensku približne rok.

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

20. PHARE od roku 2000: ISPA a SAPARD Nový systém financovania a podpory asociovaných krajín vyèleòuje pre programy PHARE poèínajúc rokom 2000 sumu 5 miliárd eur roène. K¾úè na rozde¾ovanie sa nezmení: kritériom ostáva predovšetkým poèet obyvate¾ov a hrubý domáci produkt (HDP) jednotlivých krajín. Novým kritériom, o ktorom sme sa zmienili aj vo finanènom pláne na rok 1999, bude spolufinancovanie: Únia poskytne prostriedky len na také projekty, na ktoré poskytne primeranú sumu aj vláda krajiny, ktorá sa uchádza o grant. V období rokov 2000 až 2006 dostanú krajiny, ktoré sa uchádzajú o vstup do Európskej únie, okrem programu PHARE finanènú podporu aj z programu ISPA (Instrument for Structural Policies for Pre-Accession – nástroj predvstupovej štruktúrnej politiky) a SAPARD (Special Aid for Pre-Accession measures for Agriculture and Rural Development – osobitná pomoc na predvstupové opatrenia pre rozvoj po¾nohospodárstva a vidieka). Pre asociované krajiny sa na spomínané obdobie 2000 až 2006 poèíta s podporou roène 1,04 miliardy eur (to je pod¾a kurzu zo septembra 1999 približne 45 miliárd Sk) na program ISPA a 0,52 miliardy eur na program SAPARD.

ISPA bude teda predovšetkým pomoc na dobudovanie infraštruktúry, životného prostredia a navyše bude akýmsi predstupòom kohézneho fondu a štruktúrnych fondov, ktoré sú urèené èlenom EÚ.

21. Granty pre štát a pre vás Na aké projekty môže získa prostriedky z fondu PHARE štát, to sa doèítate v mnohých kapitolách tejto brožúry. Zoznam je ve¾mi dlhý. Napriek tomu väèšina ¾udí na Slovensku vôbec nevie, ko¾ko užitoèných peòazí už prišlo a èo všetko za ne bolo možné urobi. Pomohli pri likvidovaní štátneho monopolu, pri reštrukturalizácii a privatizácii, pri modernizácii bankového a finanèného sektora, pri rozvoji malého a stredného podnikania, pri oživení po¾nohospodárstva, životného prostredia a prakticky všetkých rezortov, pri regionálnom rozvoji. Stále výraznejšie sa do popredia dostávajú také projekty, ktoré Slovensku umožnia èím skôr sa sta plnohodnotným èlenom únie.

21

22

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

22. Ako a na èo môžete získa grant Vláda je koordinátorom takých projektov financovaných z prostriedkov PHARE, ktoré majú Slovensku u¾ahèi cestu do Európskej únie. Granty pre široké spektrum mimovládnych neziskových organizácií poskytuje Nadácia pre podporu obèianskych aktivít (NPOA – Programová riadiaca jednotka PHARE pre mimovládne organizácie). Možno ich získa na také programy, ktoré prispievajú k rozvoju obèianskej spoloènosti, demokracie a európskych hodnôt. NPOA je nezávislá organizácia, ktorú riadi deväèlenná správna rada. Jej predsedom je Pavol Demeš. Riadite¾kou je Adriena Richterová.

V období rokov 1993–1998 dostalo z fondu PHARE podporu 424 projektov administrovaných NPOA v celkovej hodnote 1 950 838 ECU (74 131 800 Sk). Z toho bolo 329 programov rozvoja obèianskej spoloènosti, 65 demokratických programov a 30 programov LIEN. Tieto programy nemajú niè spoloèné s „ve¾kou politikou“. Orientujú sa na to, aby prostredie, v ktorom ¾udia žijú, bolo èo najlepšie, aby sa zvýšila kvalita života. Program rozvoja obèianskej spoloènosti sa orientuje na rozvoj dobrovo¾níctva, životné prostredie, ¾udské práva, menšiny, sociálne služby, vzdelávanie, zdravie. Nieko¾ko príkladov z mnohých uvádzam v nádeji, že tí, ktorých nespomíname, sa nebudú cíti ukrivdení: Inštitút Fórum v Dunajskej Strede nazval svoj najúspešnejší projekt Nový program vyuèovania slovenského jazyka na školách s vyuèovacím jazykom národnostných menšín. Semináre absolvovalo 450 uèite¾ov. Metóda hravého moderného vyuèovania sa stretla s úspechom medzi rodièmi, ocenil ju však aj vysoký komisár pre menšinové otázky Rady Európy Max van der Stoel. Fórum získalo prostriedky z fondu PHARE aj na organizovanie stretnutí národnostne zmiešaných rodín. Cie¾om bolo vzájomné spoznávanie kultúry, tradícií a, samozrejme, výchova k tolerancii.

Lesoochranárske združenie VLK v Tulèíku (okres Prešov) zorganizovalo s prispením fondu PHARE lety balónom nad pohoriami Èergov a Slánske vrchy, aby zdokumentovali katastrofálny vplyv holorubnej ažby na stabilitu krajiny.

Centrum TYR v Nižnej združuje telesne a duševne postihnutých ¾udí a tých, èo nemajú ve¾kú šancu nájs si zamestnanie. Aktivisti centra postupne vybudovali práèovòu, cukrá-

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

renskú výrobòu, umelecko-remeselnú dielòu a rehabilitaèné oddelenie. Grant PHARE pomohol pokry mzdy a režijné náklady a nakúpi technické vybavenie. Arcidiecézna charita v Košiciach sa stará najmä o starých a opustených ¾udí, o deti zo sociálne slabých rodín a o bezdomovcov. Na území Košického a Prešovského kraja má sedemnás stredísk charitatívnej služby v rodinách a sedem charitatívno-sociálnych centier. Grant PHARE podporil režijné náklady a nákup technického vybavenia.

ktorý vypracuje prvý posudok. Druhý posudok vypracuje expertná skupina). Projekt s oboma posudkami sa dostane na Správnu radu NPOA. Tá rozhodne podpori, nepodpori alebo prepracova. Vyzerá to príliš zložito? Ak áno, zapamätajte si iba zaèiatok a koniec: Príïte s dobrým nápadom, prekonzultujte ho, predložte projekt a vyèkajte na rozhodnutie.

Trenèianske neformálne združenie dostalo grant na pokrytie miezd a režijných nákladov pri ve¾mi pestrých obèianskych aktivitách. Spomeòme aspoò výsadbu trávy a stromov, detských ihrísk, inštalovanie lavièiek v panelových sídliskách, ale aj vydanie publikácie o rozvoji živnostenstva v Trenèíne a ve¾a iného. O životné prostredie sa stará okrem iných aj spolok Fauna a flóra v Litave. Príspevok dostal na výrobu umelých hniezd, na nákup technického zariadenia a ovocných stromov.

23. Vaša cesta ku grantu Máte ideu? Súvisí so zámermi, o ktorých ste sa doèítali v predchádzajúcich kapitolkách? Máte predpoklady vašu ideu uskutoèni? Ak áno, môžete ju konzultova s NPOA. Ak budete ma dobré argumenty, pripravíte projekt, ktorý sa dostane do procesu posudzovania (projektový manažér zaradí projekt do jednej z ôsmich oblastí a zašle ho externému posudzovate¾ovi,

Banskobystrické Divadlo z pasáže mohlo za pomoci PHARE usporiada divadelné predstavenie s netradiènými hercami – postihnutými demi i dospelými.

24. Nieko¾ko ïalších programov • Leonardo da Vinci: Program pre odborný

výcvik mladých ¾udí a ich prípravu na pracovné zaradenie. • Raphael: Program na zachovávanie a obnovu kultúrneho dedièstva. • Socrates: Program zlepšujúci mobilitu študentov univerzít v rámci EÚ. • Tempus: Transeurópsky program mobilít pre univerzitné štúdium.

23

24

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

25. Kto je kto na Slovensku Bourgin, Christian – do príchodu ve¾vyslanca chargé d’affaires, potom prvý radca Delegácie EK v SR Fige¾, Ján – štátny tajomník Ministerstva zahranièia SR, hlavný vyjednávaè s EÚ Hajdušek, Igor – generálny riadite¾ Sekcie európskej integrácie Úradu vlády SR Hamžík, Pavol – podpredseda vlády SR pre integráciu, koordinátor PHARE Kuderjavý, Ján – generálny riadite¾ Sekcie európskej integrácie Ministerstva zahranièných vecí SR Kühn von Burgsdorff, Sven – koordinátor PHARE v Delegácii Európskej komisie v SR Kukan, Eduard – minister zahranièných vecí SR Richterová, Adriena – riadite¾ka Nadácie pre podporu obèianskych aktivít – programovej riadiacej jednotky PHARE pre mimovládne organizácie Rochel, Walter – ve¾vyslanec, vedúci Delegácie Európskej komisie v SR Šramová, Miriam – riadite¾ka odboru budovania inštitúcií a prípravy obyvate¾stva na èlenstvo v EÚ Tóth, Roland – riadite¾ odboru zahraniènej pomoci Úradu vlády

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

26. Užitoèné adresy na Slovensku S dobrým nápadom sa môžete obráti na pracovníkov regionálneho poradenského a informaèného centra, ktoré je k vášmu bydlisku najbližšie. Potrebné informácie vám radi poskytnú alebo sprostredkujú. Regionálne centrá (RPIC): Obchodná 18 929 01 Dunajská Streda tel.: 0709/552 96 37, 552 96 39 fax: 0709/552 96 38 Pohranièná 21 945 01 Komárno tel.: 0819/70 19 38 tel. + fax: 0819/70 19 30 Trieda SNP 48/A 042 11 Košice tel.: 095/641 92 45 tel. + fax: 095/66 32 30 96

Popradské nábrežie 16 058 06 Poprad tel.: 092/772 41 57, 716 02 32 fax: 092/772 13 20 Námestie A. Hlinku 36/9 017 01 Považská Bystrica tel.: 0822/432 55 53-4 fax: 0822/432 55 56 Námestie mieru 2 080 01 Prešov tel.: 091/772 38 96, 773 35 52 tel. + fax: 091/772 36 82 M. R. Štefánika, komplex Berehovo 075 01 Trebišov tel. + fax: 0948/676 34 13, 672 57 11 Jilemnického 2 911 40 Trenèín tel. + fax: 0831/58 31 07

Námestie republiky 8 984 01 Luèenec tel.: 0863/432 92 41-2 fax: 0863/432 96 90

Študentská 986/32 960 01 Zvolen tel.: 0855/532 16 46 fax: 0855/532 16 47

Divadelná 17 036 01 Martin tel.: 0842/413 63 27 fax: 0842/423 90 88

Slovenská národná agentúra pre zahranièné investície a rozvoj (SNAZIR) Sládkovièova 7 811 06 Bratislava tel.: 07/43 42 18 52 fax: 07/43 42 18 53

Nábrežie mládeže 1 949 01 Nitra tel.: 087/772 24 00 fax: 087/772 24 01

25

26

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

Príloha 1 Európska komisia vydala v júni 1997 dokument The PHARE Programme: An Interim Evaluation. V tabu¾kovej èasti uvádza na každý rok tri položky: dohodnuté sumy, zmluvne kontrahované sumy a reálne platby. Za jednotlivé roky tabu¾ka vyzerá takto (v miliónoch ECU a percentách): Vyzerá to tak, že krajiny, ktoré dostávajú pomoc, nestaèia s dychom, keï ju majú skutoène využi. Ako tie isté sumy vyzerajú v jednotlivých krajinách súhrnne za roky 1990 až 1996, ukazuje nasledujúca tabu¾ka (v miliónoch ECU): Štát

Albánsko Bosna a Hercegovina Bulharsko Èesko Èeskoslovensko Estónsko Macedónsko Maïarsko Litva Lotyšsko Po¾sko Rumunsko Slovensko Slovinsko Viacnárodné programy

Dohodnuté

385 177,3 538,2 284 232,2 130,3 110 683,8 179 132 1 389,5 726,1 130,9 91 704,2

Kontrahované % 262,2 122,3 341,4 96,1 228,4 65,1 85,9 461,8 108,7 82,9 862,9 491 73 90,3 486,8

68 69 63 34 98 50 78 68 61 63 62 68 56 99 69

Vyplatené % 237,1 87,9 308,2 105,9 226 38,2 75,7 459 65,7 49,5 858,5 406,3 70 88,3 373

62 50 57 37 97 29 69 67 37 38 62 56 53 97 53

Ani tieto údaje za rok 1998 ešte nie sú k dispozícii. Za rok 1997 sú èiastkové, preto uvádzam tie, ktoré možno porovna v úplnej tabu¾ke. Koneèné údaje pre Slovensko sú priaznivejšie, keï k nim pripoèítame aj sumy, ktoré z programov zahrnutých do tejto tabu¾ky boli èerpané v nasledujúcich rokoch.

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

Príloha 2 Na rok 1999 boli zaradené tieto projekty (sumy sú uvedené v miliónoch eur): Program

Suma

Politické kritériá Rozvoj mimovládnych organizácií Ochrana menšín Hospodárska reforma Podpora priamych zahranièných investícií a exportu Malé a stredné podnikanie Slovenský poprivatizaèný fond (do roku 2004) Reforma katastra Urýchlenie integrácie na jednotný trh Normalizácia a skúšobníctvo (o. i. posilnenie Národného ústavu pre štandardizáciu, systém rýchlej výmeny informácií o nebezpeèných výrobkoch a pod.) Štátna pomoc (projekt ministerstva financií) Verejné obstarávanie (projekt ministerstva výstavby) Rezorty spravodlivosti a vnútra Rezort spravodlivosti (napr. posilnenie nezávislosti súdov) Rezort vnútra (najmä stratégia správy štátnych hraníc s požiadavkou EÚ – sústredi sa na budúcu vonkajšiu hranicu EÚ s Ukrajinou) Po¾nohospodárstvo (príprava implementácie Spoloènej po¾nohospodárskej politiky EÚ, harmonizácia legislatívy vnútorného trhu) Štatistika Životné prostredie (prijímanie európskych noriem napr. v oblasti geneticky modifikovaných organizmov, kompletizácia Centra bezpeènosti chemických látok, vytvorenie systému environmentálneho manažmentu a auditu a iné) Energetika Posilnenie inštitúcií a administratívy Colná správa Nepriame zdaòovanie Telekomunikácie (vytvorenie Národného regulaèného orgánu pre doh¾ad nad telekomunikaèným trhom, pride¾ovanie a monitorovanie frekvencií) Bezpeènos a ochrana zdravia pri práci Reforma verejnej správy Centrálna finanèná a kontraktaèná jednotka Most Štúrovo – Ostrihom (návrh ministerstva dopravy)

4,3 2,5 1,8 26,7 5,5 11 6 4,2 4,4

Spolu

69,5

1

investície

2

budovanie inštitúcií

z toho inv.1

bi2

1,181

2,5 0,619

3,65 8,75 4 2,5

1,85 2,25 2 1,7

1,8 1,5 1,1 10 5

0,765 0,7 0,25

1,035 0,8 0,85

3,4

1,6

5

3,4

1,6

4 2

2,25 0,3

1,75 1,7

1,5 1,2 10,4 3,1 1,5

0,4

1,1 1,2

1,21 0,7

1,89 0,8

1,5 2,5 1,2 0,6 5

1 0,87

0,5 1,63 1,2 0,6

5

40,326 29,174

27

28

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

Ako sme už spomenuli, ïalšie programy boli schválené už predtým: • Komunitárne programy (Socrates, Leonardo, Mládež pre Európu, vedecký rozvoj a pod.) • Tempus II

3,548 4,000

Podmienkou je, že kontrakty treba uzavrie do konca decembra 2001, vyplatené majú by do konca decembra 2002, a ak sú viazané na subprojekty, do decembra 2004.

Juraj Alner PHARE, SLOVENSKO A VY

1999 – 28 s. – 16,2 x 22,9 cm ISBN 80-968152-4-5

Európa na dosah ruky

Aj vy ste o Európskej únii ve¾a poèuli? Aj vy chcete o nej vedie ešte viac? Pomôže vám pritom

Európske informaèné centrum zriadila Delegácia Európskej komisie v Slovenskej republike.

Nájdete u nás: • vo¾nú ponuku publikácií a vybraných periodík z rôznych inštitúcií EÚ, • možnos prezenèného štúdia materiálov EÚ, • audiovizuálne a multimediálne materiály s tematikou EÚ, • internetové databázy, možnos získa kópie vybraných statí • z prezentovaných publikácií, • partnera na distribúciu informaèných materiálov o EÚ, • poradenstvo o ïalších informaèných zdrojoch. Príïte nás navštívi. Sídlime na Panskej ulici 5 v Bratislave a máme otvorené takto: pondelok 13.00 – 17.00 utorok až štvrtok 9.00 – 12.00, 13.00 – 17.00 piatok 9.00 – 12.00 Ïalšie kontakty: Panská 5, poštový prieèinok 266, 810 00 Bratislava 1 Telefón: 07/54 43 41 01, fax/odkazovaè: 07/54 43 41 03 E-mail: [email protected] Nájdete nás aj na internete: http://www.europa.sk

Ïalšie informácie o uvedenej problematike môžete získa na týchto adresách: Delegácia Európskej komisie v SR Panská 3 811 01 Bratislava tel.: 07/54 43 17 18 fax: 07/54 43 29 72 e-mail: [email protected]

Národný koordinátor programu PHARE: Odbor pre zahraniènú pomoc Úradu vlády SR Štefánikova 2 813 70 Bratislava tel.: 07/54 43 10 41

Európske informaèné centrum v SR Panská 5, p. p. 266 810 00 Bratislava tel.: 07/54 43 41 01 fax: 07/54 43 41 03 e-mail: [email protected] internetová adresa: http://www.europa.sk

NPOA – Nadácia pre podporu obèianskych aktivít Palárikova 31 811 04 Bratislava tel. a fax: 07/52 49 58 21, 52 49 58 23 e-mail: [email protected]

Slovenská technická knižnica Európske dokumentaèné a informaèné stredisko Námestie slobody 19 812 23 Bratislava tel.: 07/54 43 18 05 fax: 07/52 96 44 97 e-mail: [email protected] Inštitút pre aproximáciu práva Úradu vlády SR Námestie slobody 29 813 70 Bratislava tel.: 07/54 43 30 16 fax: 07/54 41 39 03 e-mail: [email protected]

ISBN 80-968152-4-5

Slovenská akademická asociácia pre medzinárodnú spoluprácu (SAAIC) Národná kancelária SOCRATES Staré grunty 52 842 44 Bratislava tel.: 07/65 41 23 35 fax: 07/65 42 44 83 e-mail: [email protected] internetová adresa: http://www.saaic.sk/socrates Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania Prievozská 30 821 05 Bratislava tel.: 07/53 41 73 28, 73 30, 73 33 fax: 07/53 41 73 39 e-mail: [email protected] internetová adresa: http://www.nadsme.sk