Časopis pre poľovníkov, ochrancov a milovníkov prírody. Po mnohých rokoch máme zase vlastný poľovnícky mesačník. Predplatiteľská súťaž!

Časopis pre poľovníkov, ochrancov a milovníkov prírody

Po mnohých rokoch máme zase vlastný poľovnícky mesačník

Predplatiteľská súťaž!

INZERCIA

HUNTER „SPECIAL“

uÏ 6 sezón úspe‰ne s vami!

Praktick˘ a uÏitoãn˘ vianoãn˘ darãek 41-42 43-44 45-46 100 %

6-6,5

7-8,5

8,5-9,5

47

48

9,5-10,5 10,5-11,5 stabilná tkanina vyrobená z mrazuvzdorného materiálu

◆ originálny pôvodn˘ dizajn ◆ pevnej‰ia a tvrd‰ia podráÏka ◆ jednoduch‰ie a r˘chlej‰ie zaväzovanie ◆ vylep‰ená vloÏka s pouÏitím termoreflexn˘ch alumíniov˘ch materiálov ◆ odolnej‰ie voãi mechanickému po‰kodeniu ◆ nové veºkostné ãíslo „12“ ◆ záruka 24 mesiacov

hrubá vrstva prírodnej vlny

dut˘ priestor zadrÏiavajúci chlad z vonkaj‰ieho priestoru

izolaãná vrstva vyberateºná vloÏka vyrobená z ovãej a prírodnej vlny vonkaj‰ia ovãia vlna

nepremokavé dno zabezpeãujúce vynikajúcu stabilitu aj pri pohybe na rôznych povrchoch – proti‰mykové mrazuvzdorn˘ materiál

Saklné , 90vné a b 6 1 ‰to o +p

Dve termoreflexné vrstvy úãinne zadrÏiavajú teplo vo vnútri topánky.

VloÏka z polypropylénov˘ch a polyesterov˘ch vlákien s vysokou termoizoláciou, s doplnkovou alumíniovou termoreflexnou vrstvou. Podpodo‰va z polypropylénov˘ch vlákien a termoreflexnej alumíniovej fólie.

Objednávky vybavujeme obratom na adrese:

Termoreflexná vrstva izoluje pred chladom odspodu.

Branislav Habo 027 32 Zuberec 371 Tel./Fax: 043/539 54 03, 532 47 89 Mobil: 0908 694 477, 0903 366 631 E-mail: [email protected]

O b u v p r e p o ľ ov n í k ov a l e s n í k ov D A R Č E K , k to r ý N i e l e n p ot e š í , a l e a j z a h r e j e

INZERCIA

Mikroperforované zloÏenie vloÏky a podo‰vy umoÏÀuje prechod vlhkosti zvnútra vloÏky na spodok topánky, vìaka ãomu zostáva noha suchá.

V˘chody a západy Slnka a Mesiaca Slnko deÀ v˘chod západ 1. St 7.23 15.58 2. ·t 7.25 15.58 3. Pi 7.26 15.58 4. So 7.27 15.57 5. Ne 7.28 15.57 6. Po 7.29 15.57 7. Ut 7.30 15.56 8. St 7.31 15.56 9. ·t 7.32 15.56 10. Pi 7.33 15.56 11. So 7.34 15.56 12. Ne 7.35 15.56 13. Po 7.36 15.56 14. Ut 7.37 15.56 15. St 7.38 15.56 16. ·t 7.38 15.57 17. Pi 7.39 15.57 18. So 7.40 15.57 19. Ne 7.40 15.58 20. Po 7.41 15.58 21. Ut 7.42 15.59 22. St 7.42 15.59 23. ·t 7.43 16.00 24. Pi 7.43 16.00 25. So 7.43 16.01 26. Ne 7.44 16.02 27. Po 7.44 16.02 28. Ut 7.44 16.03 29. St 7.44 16.04 30. ·t 7.44 16.05 31. Pi 7.44 16.06

Mesiac v˘chod západ 19.37 11.28 20.46 11.56 21.56 12.18 23.06 12.36 -- 12.52 0.17 13.07 1.29 13.22 2.45 13.38 4.05 13.59 5.31 14.25 6.59 15.02 8.23 15.54 9.34 17.04 10.27 18.27 11.04 19.54 11.31 21.20 11.52 22.40 12.09 23.56 12.24 – 12.40 1.10 12.56 2.22 13.14 3.33 13.36 4.45 14.05 5.55 14.41 7.01 15.28 8.01 16.24 8.50 17.28 9.29 18.36 9.59 19.45 10.22 20.54 10.41

Údaje v tabuºke platia pre december 2004 na zemepisnú polohu Bratislavy. Zdroj Astronomická roãenka 2004

DECEMBER

Poľovnícky kalendár

âO MUSIME UROBIË Posledný mesiac roka môže byť pre zver krutý, najmä ak napadne viac snehu. Preto sa musíme o ňu pravidelne starať. Predovšetkým doplňujeme kŕmidlá (aj soľníky) a upravujeme ich okolie, aby zver k nim mala dobrý prístup. Zveri môžeme podávať vhodné krmivo nielen v kŕmidlách, ale i na priestranstvách, kde sa zdržiava alebo sa tam uchyľuje pred nepriazňou počasia. Všímame si, či si revír nezvykli pričasto navštevovať lyžiari (osobitne bežkári) alebo či v ňom neskúšajú jazdu turisti na snežných skútroch, ktorí plašia i tak zimou vystresovanú zver. Nezabudnime, že pytliakom často nezabráni v ich výčinoch ani sneh a tuhý mráz, preto treba častejšie robiť kontrolné pochôdzky revírom. âO MÔÎEME LOVIË Podľa stále platnej vyhlášky MPVž SSR č. 172/1975 Zb. o ochrane, čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zveri v znení neskorších predpisov v decembri možno loviť jeleniu, danieliu, muflóniu zver ako aj diviačiu (tú bez ohľadu na vek a pohlavie), pravda, len podľa plánu lovu a s platnou povolenkou. Týka sa to aj vlka dravého, zajaca poľného (iba na spoločnej poľovačke), králika divého, kuny lesnej i skalnej. Ondatru pižmovú možno chytať. V decem-

bri možno loviť aj bažanta poľovného a kohúta bažanta kráľovského, morku divú, kuroptu horskú, hrdličku záhradnú, hus divú, poľnú a bieločelú, kačicu divú, lysku čiernu a havrana čierneho. Po celý rok je dovolené loviť líšku hrdzavú, psíka medvedíkovitého, medvedíka čistotného, tchora tmavého, vranu túlavú a straku čiernozobú. V samostatných a uznaných bažantniciach i v lokalitách tetrova a hlucháňa možno loviť jazveca obyčajného, jastraba lesného, havrana poľného, kavku tmavú a sojku škriekavú.

âO SI TREBA ZAPAMÄTAË December je mesiacom, keď sa v revíri častejšie ako inokedy ozývajú výstrely. Preto aj viac ako inokedy treba pamätať na bezpečnosť streľby. Takisto nesmieme zabudnúť na pravidlo, že ani na spoločnej poľovačke (aj keby bola na Silvestra) nemá čo hľadať alkohol! Poľovnícky hospodár musí z nej vylúčiť každého, kto by pred alebo počas poľovačky požil alkohol. No ani jej úspešné skončenie nie je dôvodom na pitku s hlučnou zábavou. My‰lienka mesiaca

Kto nevidí krásy prírody, nevidí nič. J. A. Komenský

NajÈaÏ‰ie je preÏiÈ zimu... V ročnom cykle života operencov predstavuje zima najťažšie obdobie. Od vtáctva, ktoré od nás neodlieta, ale tu má trvalý domov, si „pani zima“ každoročne vyberá krutú daň. Napríklad z dvanástich mláďat sýkorky prežije nástrahy prvej zimy iba jedno, nanajvýš dve. Týka sa to aj ostatných stálych vtáčích druhov, lebo len malé percento populácie z leta a jesene sa dožije do jari. Operence ťažko znášajú nepriaznivé počasie, keď dážď, hmla a mráz spôsobia, že stromy a kríky pokryje tenká vrstva ľadu či námrazy, ktorá väčšine znemožní prístup k zdroju potravy. Malé druhy lesného vtáctva, najmä sýkorky, mlynáriky, kôrovníky, brhlíky, ale i najmenšie európske vtáčiky – králičky zlatohlavé (vážia len 5 g) si hľadajú potravu pod kôrou stromov, na konárikoch, vetvičkách a v ihličí. A keď sa les zahalí do čarokrásnej rozprávkovej ľadovej podoby, pre väčšinu operencov nastáva obdobie krutého hladu, lebo iba niektoré druhy, napríklad ďateľ, majú dostatočne silný zobák, ktorým dokážu rozbiť mrazivý obal. Prežiť ťažké zimné dni aspoň niektorým operencom môže pomôcť človek. Vyhladované vtáčatá, ktoré sa v zime, zväčša v kŕdlikoch, potulujú v lesných či lúčnych zákutiach, majú iba malú šancu prežiť. Iba na tie, ktoré sa odvážia k ľudským príbytkom (do záhrad či parkov) možno bude čakať niekde potrava, ktorú im pripraví a ponúkne človek. Inokedy plaché sýkorky, brhlíky, zelienky či glezgy, si veľmi 4

rýchlo privyknú navštevovať kŕmidlo na strome v záhrade či na balkóne paneláka. Stačí im ponúknuť slnečnicové semeno alebo zopár jadier vlašských orechov. Sýkorky zase obľubujú predovšetkým nesolený loj. Pre väčšinu vtákov sú nevhodné omrvinky z pečiva alebo solená slanina.

Starostlivosť o vtáctvo, ktoré obdivujeme kvôli jeho vzhľadu alebo sa nám prihovára svojím spevom a švitorením, je vhodný spôsob, ako naučiť deti, naše vlastné potomstvo, k citlivému vzťahu k prírode. Zhotovením kŕmidla a jeho umiestnením na balkóne či v záhrade dáme deťom príklad, ako sa má človek správať k prírode. Nezabudnime preto, že pre vtáctvo je najťažšie prežiť zimu. Pomôžme im dožiť sa jari.

Miroslav Saniga Snímka Jozef Ferenec NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004

Aj takú otázku som dostala od istého potenciálneho čitateľa: prečo ďalší poľovnícky časopis? Odpoveď je viac ako jednoduchá: Naše poľovníctvo bude mesačníkom, aký slovenskí poľovníci nemali od roku 1958. A ešte preto, lebo chce byť nezávislý a celý svoj obsah venovať iba tomu, čo bude zaujímať jeho čitateľov – poľovníkov, ochrancov a milovníkov prírody. Nie je to nič nové, lebo tým nadväzujeme na tradíciu prvých slovenských poľovníckych časopisov (Lovec a Poľovnícky obzor), samozrejme, v inom, modernom svete, ktorý aj do poľovníctva vniesol nové problémy. Naše poľovníctvo začína v čase, ktorý je len málo žičlivý pre serióznu tlač, preto jeho existencia bude vo veľkej miere závisieť predovšetkým od vás, vážení čitatelia. Za váš záujem oň vám redakcia ponúkne pestrý obsah – články, správy, reportáže, zaujímavosti z domova i zo sveta, ktoré obohatia vaše znalosti. Budeme sa usilovať, aby časopis bol aj graficky príťažlivý a len čo nám to finančné možnosti dovolia, rozšírime jeho rozsah. Prihovárame sa k vám aj na inom mieste v tomto čísle, kde zdôrazňujeme, že sa budeme vždy usilovať o nekonfrontačný, ale objektívny prístup ku každému javu v poľovníctve. Prosíme vás, milí čitatelia, aby ste neporovnávali cenu nového mesačníka s cenami iných, inak zameraných a vyslovene komerčných časopisov. Obsah Nášho poľovníctva budú totiž tvoriť iba pôvodné odborné, no prístupne napísané články, kvalitné fotografické snímky, aktuálne informácie, vaše príspevky, správy a zážitky i štipka humoru. Pri ročnom predplatnom, ak si časopis objednáte priamo v redakcii, bude vás jedno číslo stáť štyridsať korún, čo je suma, za akú dnes nekúpite ani len škatuľku cigariet! A keď si kupuje „svoj“ časopis možno každý, kto má na balkóne dva-tri kvetináče, ťažko si predstaviť poľovníka, ktorý investuje do svojej záľuby často vysoké sumy, že by chcel a musel šetriť práve na časopise, ktorého predplatné je len nepatrným zlomkom ostatných vynaložených finančných prostriedkov. A ešte jedna osobná poznámka: takmer dvanásť rokov som viedla časopis, ktorý môj otec spoluzakladal a potom tri a pol desaťročia pôsobil ako jeho šéfredaktor. Keď som už raz vstúpila do jeho stopy, nechcem ju opustiť aj preto, lebo poľovníctvo sa stalo vecou môjho srdca. Okolnosti, ale najmä životná skúsenosť ma poučili, že najväčšou hodnotou je nezávislosť, preto som sa rozhodla pre Naše poľovníctvo. Nový mesačník tak môže patriť iba tým, čo si jeho služby platia – čitateľom. Skutočnosť, že časopis nie je nijako a ničím zviazaný so žiadnou oficiálnou organizáciou, dáva záruku, aby bol objektívny. A tak Naše poľovníctvo prichádza k vám s nádejou a prosbou, aby ste mu venovali svoju priazeň. Srdečne vás, vážení čitatelia, pozdravujem. Júlia Drienovská

âo je s nov˘m návrhom zákona

6

Ako sa Ïilo kamzíkom v r. 2004

8

Otázniky nad zajacom poºn˘m

13

Vy‰e roka bez tularémie

15

Neboli vrtochom prírody

18

Zoznámte sa so svetoznámym opern˘m spevákom a poºovníkom P. Dvorsk˘m

20

História: Na zaãiatku bol LOS

22

Zmoknutá vianoãná poºovaãka (príbeh)

25

Pu‰ka na cel˘ Ïivot

27

Pôvod slovenského hrubosrstého stavaãa

28

DesaÈroãie PZ Világo‰ âeºadice

29

Vesel˘ revír

31

Predplatiteºská súÈaÏ o ceny

33

o poºovníctve?

šéfredaktorka

!

Pozor, zmena! • Pozor, zmena! • Pozor, zmena! Doteraz bolo moÏné loviÈ krkavca ãierneho (Corvus corax) od 1. 10 do konca decembra. Od ná‰ho vstupu do EÚ je v‰ak krkavec ãierny u nás opäÈ celoroãne chránen˘. Od r. 2003 platí zákon ã. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny a vykonávacia vyhl. ã. 24/2003 Z. z. V jej prílohách je uveden˘ zoznam druhov, ktoré moÏno za urãit˘ch podmienok aj loviÈ. Medzi nimi je síce uveden˘ aj krkavec ãierny, ale vyhlá‰ka súãasne uvádza, Ïe po vstupe SR do EÚ sa krkavec stáva celoroãne chránen˘m druhom. Zastrelenie krkavca od 1. 5. 2004 je poru‰ením zákona ão sa postihuje v zmysle platnej legislatívy aj pokutou. -ma-

Naše poľovníctvo – mesačník pre poľovníkov, ochrancov a milovníkov prírody, roč. I., č. 12/2004, cena 45 Sk. Vychádza vo vydavateľstve Polpress, s. r. o. Adresa redakcie: P. O. BOX 13, 820 06 Bratislava 26. Tel./fax: 02/53 41 19 50, 0915 77 82 42, e-mail: [email protected]. Šéfredaktorka Mgr. Júlia Drienovská, tel.: 0903 425729. Grafická úprava a layout Ing. Miroslav Uhrík. Odborní spolupracovníci: Mgr. Michal Adamec, Ing. Milan Chlpoš, Mgr. Ladislav Grman, Mgr. Peter Pilinský, MVDr. Dušan Rajský, CSc., Ing. Branislav Soviš, Ing. Miroslav Zumrík. Ročné predplatné pre odberateľov, ktorí si časopis objednajú na adrese redakcie je 480 Sk. Plošnú a riadkovú inzerciu prijíma redakcia. Tlač: Slovenská Grafia, a.s., Bratislava. Distribúcia: Mediaprint Pressegrosso, a.s. Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, š. p., Účelové stredisko predplatiteľských služieb tlače, Nám. slobody 27, 810 05 Bratislava 15. Registračné číslo MK SR 3225/2004. Distribúcia Baldis, s.r.o., podaj časopisov povolený: SsRP-8/03 PIZ. Rukopisy, ktoré si redakcia nevyžiadala, nevracia. Redakcia uverejňuje i názory s ktorými sa nemusí stotožňovať.

Snímka na titulnej strane Miroslav Zumrík NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004

5

AKTUÁLNE

Čo je s novým návrhom zákona o poľovníctve? To je otázka, s ktorou sa stretávame takmer každodenne medzi poľovníkmi, u vás v redakcii i u nás na ministerstve. Niektorí sa domnievajú, že zákon je už v parlamente, iní zasa, že bol z rokovania stiahnutý. Nie je pravda ani jedno, ani druhé. Návrh zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády SR a na základe jej pripomienok sa upravuje. V prvom rade bolo nevyhnutné doplniť k zákonu tézy vykonávacích predpisov. Kto pozná poľovnícku legislatívu vie, že okrem zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, sa poľovníci, ale aj orgány štátnej správy riadia pri výkone svojej činnosti šiestimi vykonávacími vyhláškami, ako aj výnosmi, smernicami a pokynmi. Pre občerstvenie pamäti sú to: - Vyhláška MPVž SSR č. 59/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k zákonu o poľovníctve, - Vyhláška MPVž SSR č. 171/1975 Zb, ktorou sa mení výpočet zveri, - Vyhláška MPVž SSR č. 172/1975 Zb. v znení neskorších predpisov o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zveri, - Vyhláška MP SR č. 368/1997 o chovateľských prehliadkach poľovníckych trofejí, - Vyhláška MP SR č. 229/2001 o spôsobe kontroly ulovenej zveri, - Vyhláška MP SR č. 91/1996 o poľovných oblastiach a akostných triedach poľovných revírov, ďalej - Výnos MP SR č. 46/1994-100 zo dňa 29. 3. 1994, ktorým sa vydáva Jednotný poľovnícky a disciplinárny poriadok, - Smernica MP SR č. 354/2000-7000 zo dňa 14. 12. 2000 o poľovníckom plánovaní, štatistike a dokumentácii, - Pokyny MP SR č. 126/1998-700 o používaní, kvalifikácii a počte poľovne upotrebiteľných psov, - Skúšobný poriadok MP SR č. 275/1999 -70 zo 6. 6. 1999 pre skúšky z poľovníctva - Skúšobný poriadok pre vyššie skúšky z poľovníctva - Skúšobný poriadok pre skúšky poľovníckych hospodárov Ukladať povinnosti, oprávnenia, zákazy a pôsobnosť možno iba zákonom alebo na základe zákona. Preto tie časti doterajších vykonávacích predpisov, ktoré sú aktuálne aj z hľadiska návrhu nového zákona o poľovníctve a ktoré sa dotýkajú práv, povinností, oprávnení, pôsobnosti, zákazov a pod., boli zapracované už do návrhu nového zákona. Ide napr. o povinnosti predkladať po ulovení raticovú zver na obhliadku poľovníckemu hospodárovi alebo ním poverenej osobe, založiť značku na označovanie ulo-

6

venej zveri, predložiť trofej a predpísanú dokumentáciu na chovateľskú prehliadku trofejí, oprávnenia hodnotiteľskej komisie, ale aj práva a povinnosti poľovníckeho hospodára, oprávnenia a povinnosti poľovníckej stráže, povinnosti užívateľa poľovného revíru pri príprave a predkladaní plánov poľovníckeho hospodárenia, starostlivosti o zver a jej životné prostredie a pod. Významnú časť transpozície doterajších predpisov do návrhu nového zákona tvorili zakázané spôsoby lovu, ktoré boli doteraz vo vykonávacích predpisoch. Tie, samozrejme, boli ešte doplnené tak, aby zodpovedali medzinárodným dohovorom, ktorými je Slovenská republika viazaná (Bernský a Bonnský dohovor, Príloha č. IV Smernice Rady č. 79/409/EHS z r. 1979 o ochrane voľne žijúcich vtákov, Smernicou Rady č. 92/43 EHS z r. 1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a pod. Do návrhu nového zákona boli transponované z vykonávacích predpisov aj podmienky lovu zveri, podmienky, zákazy a povinnosti, vyplývajúce z poľovníckeho poriadku ako napr. podmienky lovu zveri na spoločných poľovačkách, práva a povinnosti vedúceho spoločnej poľovačky, povinnosti účastníkov spoločnej poľovačky, povinnosti pri zaobchádzaní s poľovníckou zbraňou a pod. Z vykonávacích predpisov bolo treba prevziať do návrhu napr. aj oprávnenia štátnej správy pri vydávaní a odnímaní poľovných lístkov, riešení škôd spôsobených zverou a na zveri a osobitne riešenie škôd spôsobených medveďom, ako aj postup pri uplatňovaní náhrady škôd. Spracovať taký objem legislatívnych predpisov nebolo jednoduché, bolo to však potrebné, čo si vyžiadalo určitý čas. V súčasnosti je vypracovaný k návrhu zákona už návrh téz vykonávacej vyhlášky, ktorá by mala obsahovať napr. ustanovenia o príprave a tvorbe poľovníckych koncepcií, vrátane výhľadových plánov jednotlivých revírov na 10 rokov, vymedzenie poľovných oblastí pre chov jednotlivých druhov zveri, obsah a náležitosti dokumentácie, potrebnej na uznanie poľovného revíru, podklady pre bonitáciu poľovných revírov, uznanie zverníc, bažantníc, podkladov pre poľovnícke plánovanie, osobitosti pre lov zveri počas sobôt, nedieľ a sviatkov, lov zveri vo zverniciach, na plôdikových rybníkoch, v lokalitách tetrova a hlucháňa v bažantniciach, na vnadisku a pod. Návrh vyhlášky podľa pripravených téz by mal obsahovať aj podrobnosti o označovaní ulovenej raticovej zveri a veľkých šeliem, obsahu povolenky na poľovačku, jej evidencii, podrobnosti o chovateľ-

ských prehliadkach trofejí, postup pri vydávaní a predlžovaní platnosti poľovných lístkov, podrobnosti o počtoch a kvalifikácii poľovne upotrebiteľných psov a podrobnosti o teoretickej a praktickej príprave na skúšky a o skúškach z poľovníctva, vyšších skúškach z poľovníctva, skúškach poľovníckej stráže a skúškach poľovníckych hospodárov. V návrhu zákona bolo potrebné prepracovať celú časť týkajúcu sa poľovníckych priestupkov a správnych deliktov na úseku poľovníctva tak, aby zodpovedali zákonu SNR č. 372/1990 o priestupkoch. Okrem toho sa v návrhu má prepracovať aj ustanovenie o poľovníckych spoločnostiach a schvaľovaní nájomných zmlúv a niektoré ďalšie otázky, na ktoré bolo poukázané pri prerokovaní návrhu zákona. Napriek tomu, že počas legislatívneho procesu bolo doriešených vyše 700 pripomienok k návrhu zákona, nepodarilo sa dosiahnuť vyriešenie všetkých. Preto je návrh predkladaný s rozpormi. Zatiaľ neboli odstránené rozpory, vyplývajúce z pripomienok Slovenského poľovníckeho zväzu, ktoré už viackrát odzneli v médiách. Okrem toho neboli odstránené rozpory, vyplývajúce zo zásadných pripomienok niektorých ochranárskych organizácií. Tie sa týkajú najmä vyradenia zo zoznamu zveri napr. myšiaka severského, myšiaka lesného, jastraba lesného, presunu vlka dravého, sluky lesnej, jariabka hôrneho do celoročne chránenej zveri, vypustenia povinnosti prikrmovať zver v čase núdze, požiadavky zväčšiť minimálne výmery revírov z doterajších 1 000 na 2 000 a z 2 000 na 5 000 ha, vypustiť možnosť povolenia mimoriadneho odstrelu poranenej zveri v čase jej ochrany, vypustiť možnosť povolenia lovu zveri pre účely výcviku poľovných psov a pod. Ochranárske organizácie neustúpili ani zo svojej požiadavky napr. zakázať vnadenie šeliem všeobecne na mäsitú návnadu, skrátiť čas lovu z hodiny pred východom a z hodiny po západe slnka na polhodinu pred východom a polhodinu po západe slnka, a pod. Niektoré organizácie žiadajú zákaz lovu zveri z člnov, žiadajú byť účastníkmi konania vo veciach poľovníctva a pod. Návrh zákona sa v súčasnosti pripravuje na jeho opätovné predloženie Legislatívnej rade vlády SR. Neodstránené rozpory budú súčasťou rokovania o návrhu zákona v Legislatívnej rade vlády SR. Po jeho schválení v tomto orgáne bude predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky a parlamentu, ktorý mu dá jeho konečnú podobu. Dr. Jozef Hlásnik, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Sekcia lesnícka

NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004

§

AKTUÁLNE

Vyznať sa v paragrafoch Pretože sa po našom vstupe do Európskej únie menia viaceré predpisy, nie je vždy jednoduché vyznať sa v nich. To je dôvod, kvôli ktorému sa postupne budeme zoznamovať s jednotlivými chránenými druhmi zveri a vtáctva, ich spoločenskou hodnotou a s nimi súvisiacimi právnymi predpismi. Je známe, že z hľadiska ochrany živočíchov i v Slovenskej republike platia viaceré zákony – na jednej strane sú zákony súvisiace s ochranou prírody a krajiny a na druhej strane zákony, ktoré sa týkajú poľovníctva. A pravdou je i to, že nie všetky zákony hovoria to isté. Napr. podľa zákona o poľovníctve krkavec čierny má určený čas lovu, avšak po vstupe do EÚ musí byť celoročne chránený. Ako sa potom vyznať v zákonoch? Preto sa poľovníci často pýtajú: ktorý zákon je vlastne nadradený a vôbec – ktorý platí? Keby sme takto zjednodušili naše otázky, potom je iba jedna odpoveď: všetky zákony sú rovnocenné a preto ich treba dodržiavať. Pokiaľ je živočích chránený obid-

voma zákonmi, na jeho ulovenie si treba vyžiadať výnimku tak od Ministerstva životného prostredia SR ako aj od Ministerstva pôdohospodárstva SR. Pokiaľ je živočích chránený iba zákonom o ochrane prírody, ale podľa zákona o poľovníctve chránený nie je, na jeho ulovenie treba len výnimku Ministerstva životného prostredia SR. Čitateľov Nášho poľovníctva zoznámime aj s tzv. spoločenskou hodnotou každého chráneného živočícha. Spoločenská hodnota chránených živočíchov slúži na to, aby bolo možné stanoviť rozsah škody ak by došlo k jeho uloveniu alebo poraneniu a vlastne vyjadruje najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu. Určuje sa s prihliadnutím na vzácnosť výskytu a ohrozenosť toho-ktorého druhu u nás. Pripomíname, že spoločenská hodnota nie je trhovou hodnotou, ale slúži výlučne na určovanie hodnoty živočícha pri posudzovaní závažnosti konania a porušenia ustanovenia zákona a pri vyčíslení vzniknutej ujmy a rozsahu činu.

Od budúceho čísla začneme „mapovať“ dravce a sovy. V súčasnosti u nás hniezdi 19 druhov dravcov, 10 druhov sov a okrem toho sa na našom území vyskytujú aj druhy, ktoré tu síce nehniezdia, ale počas roka ním migrujú (ide o 15 druhov pernatých dravcov a 2 druhy sov). Všetky druhy sú však u nás chránené národnou ako aj medzinárodnou legislatívou. Z hľadiska ochrany prírody od 1. 1. 2003 platí Zákon o ochrane prírody a krajiny (Zák. č. 543/2002 Z. z.) a vykonávacia vyhláška MžP SR (č. 24/2003 Z. z.). Uvedené predpisy ustanovujú, že všetky druhy pernatých dravcov a sov sú celoročne chránené. V praxi to znamená, že na akúkoľvek manipuláciu, chytanie, poškodzovanie alebo usmrcovanie musí byť udelená výnimka Ministerstva životného prostredia SR. Bez takejto výnimky možno považovať lov alebo chytanie za porušenie zákona. A napokon, čo je takisto dôležité, zoznámime vás i so spôsobom, ako postupovať pri vybavovaní výnimky. Mgr. Michal Adamec

Nádej pre

dropa fúzatého V národnom parku Neusiedler See-Seewinkel v rakúskom Illmitzi sa 17. a 18. septembra 2004 konalo prvé stretnutie zástupcov krajín, ktoré podpísali Memorandum o porozumení pri ochrane a manažmente stredoeurópskej populácie dropa fúzatého. Memorandum podpísalo už 12 krajín, v ktorých sa nachádzajú areály s výskytom tohto vzácneho vtáka. Slovenská republika pristúpila k tejto medzinárodnej zmluve v novembri 2001. Súčasťou medzinárodnej zmluvy je aj rámcový akčný plán týkajúci sa ochrany a správneho manažmentu dropa fúzatého v miestach jeho výskytu. Pritom sa každá krajina zaviazala plniť niektorú z úloh rámcového akčného plánu. Konkrétne naša republika má povinnosť vykonať opatrenia, ktoré zabránia vyrušovaniu dropa fúzatého na jeho hniezdnych lokalitách, podporovať programy na ochranu jeho stanovíšť a posilniť cezhraničnú spoluprácu. Na uvedenom stretnutí v Illmitzi sa hodnotilo plnenie úloh memoranda v jednotlivých členských štátoch v predcházajúcom období a prijali sa nové prioritné ciele na obdobie rokov 2005 až 2010. Medzi nimi je napr. zabezpečenie prepojenosti panónskej populácie dropa fúzatého, nevyhnutná ochrana zimujúcich populácií, ale aj zmenšovanie rizík, ktoré naň číhajú v súvislosti s budovaním infraštruktúry (pri kolíziách s elektrickým vedením, veternými elektrárňami atď.). Slovenská republika sa prihlásila za koordinátora monitoringu a sčítania stredoeurópskej populácie dropa fúzatého, ktoré sa vykoná vo všetkých areálových štátoch v rovnakých vopred určených termínoch. Naša republika bude tiež koordinovať označovanie voľne žijúcich jedincov dropa fúzatého farebnými plastovými krúžkami, ktoré sú dobre viditeľné aj z väčšej vzdialenosti. Prijaté opatrenia nepochybne prispejú k získavaniu lepších poznatkov o časovom a priestorovom pohybe dropa fúzatého a súčasne poskytnú aj aktuálne údaje o jeho migrácii v krajinách strednej Európy. Mgr. Peter Pilinský


7

VZÁCNA ZVER

Ako sa žilo kamzíkom v roku 2004 Dávno je preč krátke horské leto, pominula i prekrásna farebná jeseň a o slovo sa hlási zima. Hrebene i doliny už pokrýva vrstva prvého snehu, ktorý tu zostane dlhých sedem mesiacov. Takto to býva rok čo rok od nepamäti. V tomto, pre hory pokojnom období, začína byť rušno medzi kamzíkmi, veď už od polovice októbra je kamzičia ruja, ktorá trvá až do začiatku decembra. Tak ako po iné roky, aj teraz sme pozorovali, ako kamzíky – capy, väčšiu časť roka prežijú oddelene od čried kamzíc s mláďatami a mladými jedincami. Žijú samotárskym spôsobom života alebo s ostatnými capmi vytvárajú malé dvoj– trojčlenné skupinky. Väzby v týchto „pánskych spoločnostiach“ sú podľa našich pozorovaní veľmi voľné a kamzíky sa v nich zdržujú často iba veľmi krátky čas, najmä v lete. V zime bývajú skupinky capov stabilnejšie a spolu vydržia dlhšie. No nie je výnimočná ani prítomnosť dospelých capov v čriedach kamzíc mimo obdobia ruje. Spravidla početnejšie čriedy zložené zo zvierat rôzneho pohlavia a všetkých vekových kategórii možno pozorovať nielen v zime, ale niekedy aj koncom leta. Kamzíky sa vtedy sústreďujú na miestach dobrej paše a početnejšie čriedy bývajú spolu často iba ráno alebo neskoro popoludní. Niekoľkokrát sme pozorovali mimo obdobia ruje aj dvojicu rôzneho pohlavia (dospelého kamzíka s mladou kamzicou) ako sa zopár dní spolu zdržiavali ďaleko od ostatných. VÍŤAZIA MLADŠÍ Vyhľadávanie čried kamzíc kamzíkmi – capmi je predsa len charakteristické pre obdobie ruje, resp. pre jej začiatok. Vtedy sa dospelé capy začínajú správať teritoriálne a svoje hierarchické posta-

ârieda kamzíkov v období ruje. 8

venie si upevňujú v celej škále prejavov. Celé hodiny trvá vzájomné imponovanie a preháňanie, často aj ďalej od čried kamzíc, ktoré tomu zdanlivo nevenujú nijakú pozornosť, hoci aj ony si medzi sebou podobnými prejavmi vyjasňujú postavenie počas celého roka. Capy akoby sa na začiatku ruje chceli mať navzájom pod kontrolou. V novembri, keď je už ruja v plnom prúde a na lokalitách s väčšou hustotou zveri pri vyrovnanom pomere pohlavia možno pozorovať menej početnejšie skupiny kamzíc okolo ktorých sa zdržiava jeden, niekedy aj dva dospelé capy. Takéto skupiny zvyknú obchádzať mladé capy, vyčkávajúce na nepozornosť starších, aby sa mohli priblížiť k rujným kamziciam. Ak staršie capy ruja už unavila, niekedy sa to mladším aj podarí. V tejto súvislosti sú občas niektorí poľovníci presvedčení, že jednou z príčin úbytku kamzíčej zveri je prítomnosť starých a neplodných capov, ktoré mladším bránia v rozmnožovaní. No ich názor doteraz nebol vedecky zdôvodnený a podľa mojich pozorovaní to pravdepodobne ani nie je možné, pretože ak je cap fyzicky schopný sa presadiť, nepochybne je aj plodný. Niekoľko rokov som pozoroval veľmi starého, vekom a predošlými zraneniami oslabeného capa, ktorého mladšie capy veľmi ľahko odohnali.

Párenie NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004

VZÁCNA ZVER

POSTREHY Z MONITORINGU KAMZÍKY S VYSIELAČKAMI O plodnosti tatranských kamzíkov – capov azda svedčí počet mláďat v posledných dvoch – troch rokoch. Podľa našich celoročných pozorovaní v niektorých lokalitách sa narodí mláďa takmer každej dospelej kamzici. V rámci Programu záchrany tatranského kamzíka sme začali osobitne sledovať kamzíky prirodzene označené poškodením rožkov (najmä mechanickým, napr. odlomením, pravdepodobne po páde). V súčasnosti evidujeme okolo tridsať kamzíkov, ktoré okrem rôznych deformácii na rožkoch, majú aj rozdiely na ušniciach, podľa ktorých ich od ostatných možno rozoznať. K zaujímavým patria pozorovania najmä takýchto kamzíc, ktoré svedčia o ich reprodukčných schopnostiach. Pri kamzíkoch -- capoch vďaka tomu získavame poznatky o ich priestorových aktivitách. Niektoré z pozorovaných kamzíc mali mláďa už tretí rok po sebe, pričom sa ich mláďatá dožili minimálne veku jedného roka. V jednom prípade bola dokonca uhynutá stará kamzica tiež gravidná. Sledovania takto „označených“ kamzíkov sú však vždy náhodné, i keď ich výskyt a pozorovanie vieme predpokladať. K modernému a systematickému monitoringu patrí telemetria t. j. sledovanie jedincov vybavených vysielačom. V tomto období máme už rok vďaka tejto metóde informácie o osemročnom capovi a veríme, že aj označenie ďalších tak v TANAP-e ako aj v ich novom domove v NAPANT-e prinesie nové pozoruhodné výsledky. SLEDOVANIE MLÁĎAT K zaujímavostiam, ktoré sa doposiaľ osobitne neevidovali, patria aj pozorovania novonarodených mláďat. Vo všeobecnosti je známe, že kamzica po 180-dňovej gravidite máva v období od 15. mája do 15. júna spravidla jedno mláďa. Samotný pôrod som mal možnosť sledovať pred pár rokmi 2. júna dopoludnia. Okrem veľmi vzácnych poznatkov o priebehu pôrodu a prvých hodín života kamzíčaťa som bol svedkom aj neobyčajnej podráždenosti až agresivity kamzice voči inému kamzíkovi, možno jej minuloročnému mláďaťu. Aj kvôli tomu som sa ani nepokúšal priblížiť sa na vzdialenosť umožňujúcu zdokumentovanie tohto aktu. Hlavným poznatkom z tohto pozorovania je, že práve v tomto období potrebuje kamzica a celá populácia pokoj. Kamzice vodiace čerstvo narodené mláďatá sú mimoriadne citlivé na každý zdroj vyrušenia a ohrozenia.


Takto sa správajú v prvých dvoch-troch týždňoch veku mláďaťa, potom sa ich úteková vzdialenosť znižuje. V letnej turistickej sezóne, v najnavštevovanejších lokalitách nezriedka len na 10-15 m, niekedy i menej. Vtedy možno badať, že už odrastené mladé sú plachejšie ako ich matky. V posledných rokoch sme pozorovali aj značné rozdiely vo veku novonarodených mláďat. Kým niektoré prišli na svet už koncom apríla, narodenie niektorých sme zaregistrovali až v júli, auguste dokonca v jednom prípade až v septembri. Záhadou ostáva, ako sa matky takto

Dojãiaca kamzica. oneskorene narodených mláďat dostali do ruje, resp. čo ju spôsobilo. Kamzica rodí obyčajne jedno mláďa. K raritným zisteniam patria naše pozorovania dvojičiek. Zatiaľ sa nám podarilo zdokumentovať iba dva takéto prípady. Iba zriedkavo sa podarí pozorovať párenie kamzíkov. Hoci sú kamzíky zvieratá predovšetkým s dennou aktivitou, párenie sa nepodarilo sledovať ani mnohým skúseným strážcom -- „kamzičiarom“, ktorí pri nich strávia množstvo času počas celého roka. Kamzíkom sa venujem dvadsať rokov a párenie som pozoroval iba dvakrát. Raz na veľkú vzdialenosť, no počas minuloročnej ruje celkom zblízka. Akt párenia trval len niekoľko minút. Bolo síce slnečno, no pomerne chladno a navyše fúkal veľmi silný vietor. Intenzívnejšie prejavy ruje bývajú zväčša v chladnejšom a horšom počasí, ktoré je často spojené so snežením. V SÚČASNOSTI JE ICH ASI 350 Ako sa darí tatranským kamzíkom v súčasnosti? Monitoringu a stráženiu sa na začiatku venovali v rámci Programu záchrany externí sezónni strážcovia, v súčasnosti najmä profesionálni strážcovia TANAP-u a nemálo dobrovoľníkov napr. z Občianskeho združenia Zachráňme kamzíka. Na základe ich celoročných pozorovaní vyhodnocuje monitorovacie centrum Správy TANAP-u početné stavy. Podľa nich v súčasnosti žije v slovenskej

časti Tatier okolo 350 kamzíkov. Konštatovať možno stabilizáciu až mierny nárast početného stavu najmä vďaka potešiteľným prírastkom. Dôležité je tiež aj prežitie novonarodených mláďat predovšetkým počas prvej zimy ich života. O zlepšení v populácii svedčia aj pozorovania kamzíkov na lokalitách, v ktorých sa nevyskytovali už celé roky. Za povšimnutie azda stojí aj skutočnosť, že k miernemu nárastu došlo i napriek tomu, že nebol odchytom ani odstrelom redukovaný hlavný predátor – rys (hoci to z iniciatívy ŠL TANAP-u bolo plánované). Podľa našich pozorovaní sa pravidelne na viacerých lokalitách vyskytuje v biotopoch kamzíkov a kamzíky zase sporadicky počas celého roka schádzajú až do pásma lesa najmä tam, kde im v tom nebránia súvislé porasty kosodreviny. Nepochybne sa práve v tých miestach stávajú najmä mladšie kamzíky korisťou rysa, no ako sa zdá bez citeľnejšieho vplyvu na celú populáciu. Hrozivo vyznievajúci trend poklesu početného stavu tatranských kamzíkov až na hranicu prežitia v deväťdesiatych rokoch 20. storočia sa, ako sa zdá, zastavil a mierny nárast dáva nádej, že symbol Tatier prežije. Žiaľ, netýka sa to ďalšieho

Kamzík s vysielaãkou. obyvateľa tatranských dolín – svišťa. V posledných rokoch pozorujeme pokles počtu svišťov v niektorých ešte jestvujúcich kolóniách (niektoré kolónie, napr. v Belianských Tatrách, dokonca celkom zanikli). Zisťovanie príčin tohto úbytku je priestorom pre výskum. Dúfajme, že sa nájde spôsob, ako i tento negatívny trend zastaviť, aby tatranské doliny nestíchli a hvizdy svišťov sa v nich ozývali i v budúcnosti.

Juraj Ksiažek strážca Tatranského národného parku

Snímky autor a Miroslav Zumrík

9

POªOVNÍCTVO A EÚ

Poºovníctvo v ‰tátoch Európskej únie Európska únia nemá žiadnu jednotnú poľovnícku legislatívu, ale každý členský štát si ju upravuje samostatne, ba v niektorých otázkach sú značné rozdiely aj v legislatíve jednotlivých spolkových krajín toho istého štátu. Rozsiahla je však legislatíva EÚ na úseku ochrany životného prostredia ako aj druhovej ochrany flóry a fauny, ktorá sa úzko dotýka aj poľovníctva a rybárstva. Okrem toho existujú aj rôzne medzinárodné ochranárske dohovory, ktorých signatárom je aj Slovenská republika. Do výkonu práva poľovníctva najviac zasahujú ustanovenia Smernice Rady č. 92/43/EEC o ochrane stanovíšť voľne žijúcich živočíchov a divo rastúcich rastlín a Smernica Rady č. 79/409/EEC o ochrane voľne žijúcich vtákov, ktoré sú našim poľovníkom už známe. V zmysle nich sa v rámci projektu NATURA 2000 i u nás vyhlasujú chránené biotopové a vtáčie územia. Priamo poľovníctva sa ešte dotýkajú: Smernica Rady č. 51/477EEC o zbraniach, Smernica Rady č. 92/45 EEC o divine, Smernica Rady č. 92/118/EEC o trofejach, Nariadenie Rady č. 3254/91/EEC zakazujúca používanie nášľapných pascí (želiez a tlčiek), Nariadenie Rady č. 1973/92/EEC prikazujúce vytvorenie zdrojov na financovanie ochrany a zachovanie životného prostredia a Nariadenie Rady č. 338/97/EEC regulujúce obchod s voľne žijúcimi živočíchmi a divo rastúcimi rastlinami v záujme ich druhovej ochrany. Novším významným inštitútom je tiež zavedenie európskeho zbrojného pasu. Privítali ho najmä poľovníci, ktorí chodia poľovať do zahraničia. Z medzinárodných dohovorov treba spomenúť najmä: Dohovor o ochrane európskej fauny a flóry a prírodných stanovíšť (Bernská konvencia), Dohovor o ochrane sťahovavých voľne žijúcich živočíchov (Bonnská konvencia), Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich

10

živočíchov a divo rastúcich rastlín (Washingtonská konvencia – CITES) a Dohovor o mokradiach, ktoré majú medzinárodný význam najmä ako biotopy vodného vtáctva (Ramsarská konvencia). Domnievame sa, že aj tieto a ďalšie smernice, nariadenia a dohovory sú našim poľovníkom známe, veď sa o nich neraz písalo. Všetky boli primeraným spôsobom včlenené do našej poľovníckej a ochranárskej legislatívy, v mnohých prípadoch dokonca v oveľa prísnejšej a širšej forme, ako to požadovala Európska únia. (Žeby tu naši ochranári vykonali kus „nadpráce“?) Európska únia totiž v rámci subsidiarity poskytuje členským štátom pomerne značné možnosti výnimiek zo svojich smerníc vzhľadom na lokálne podmienky a potreby, treba ich len využívať. FACE (Féderation des Associations de Chasseurs de l’Union Europe je Federácia poľovníckych zväzov Európskej únie (teraz už celej Európy) na ochranu poľovníctva so sídlom v Bruseli. Hlavnou úlohou FACE je lobovať v orgánoch EÚ v prospech zachovania a rozvoja poľovníctva, podporovať rôzne rozvojové poľovnícke projekty a programy na zachovanie a trvalý rozvoj chránených druhov zveri a ich životného prostredia. V tomto a nasledujúcich číslach sa pokúsime stručne predstaviť poľovníctvo v jednotlivých členských štátoch Európskej únie. Ako prvé predstavíme Holandsko, ktoré nám môže poslúžiť ako odstrašujúci príklad postupnej likvidácie poľovníctva. Pripomíname, že zánik poľovníctva v tejto krajine nemá na svedomí Európska únia, ale samotní Holanďania, ktorí podľahli obrovskému populistickému mediálnemu tlaku svojich ochranárskych organizácií.

Súmrak V roku 2002 zrušili v Holandsku veľmi vyhovujúci zákon o poľovníctve a vydanie nového sa neplánuje. Majú však zákon o flóre a faune, zakazujúci akýkoľvek zásah do rastlinného a živočíšneho sveta. Poľovanie je (napriek odporu ochranárov) povolené ešte na zajaca, králika, bažanta, hrivnáka, kačicu divú a na (celoročne chránenú) jarabicu. Všetky ostatné druhy patria medzi chránené živočíchy. Niektoré sa však môžu loviť buď v rámci „boja proti škodcom“ alebo „manažovania populácie“ na základe mimoriadnych povolení, no tento lov sa už nenazýva poľovaním. Povolenia sa (okrem druhov považovaných za škodcov) vydávajú pre každý prípad osobitne a každý Holanďan má právo sa proti tomu odvolať a podať sťažnosť na súd. Vzniká tak obrovská byrokracia a nespočetne veľa súdnych sporov končiacich často až na najvyššom súde (Hoger Road). Obrovské množstvo úradníkov je preťažených touto prácou, lebo do jednotlivých povolení treba uviesť presnú lokalitu, termín lovu, počet jedincov, ba niekedy sa predpisuje ešte aj kaliber zbrane. Jednotlivé provincie majú právo v rámci regulácie populácií povoliť odstrel najmä týchto druhov zveri: bernikla veľká (resp. bielobradá alebo kanadská), hus nílska, psík medvedíkový, mundžak, jeleň, daniel, srnec, diviak, veverica, medvedík čistotný, norok americký, zdivočené psy a mačky – teda predovšetkým nepôvodné druhy. V provinciách vznikli územné jednotky na manažovanie fauny (Faunabeheereinhed) v ktorých sú v štvrtinovom pomere zastúpení poľovníci, ochranári, vlastníci a užívatelia pozemkov. Tieto grémia vypracujú plány manažovania fauny vo svojom obvode, ktoré vedenie provincie buď schváli a potom platí 5 rokov, alebo ich zamietne, no v takom prípade

Informácie týkajúce sa poľovníctva jednotlivých krajín zo zahraničných i domácich zdrojov spracoval Pavel Hell.


k

POªOVNÍCTVO A EÚ

holandského poľovníctva? zodpovedá za škody spôsobené zverou. Aj tu často dochádza ku sporom. Napr. ochrancovia sa pokúšajú o návrat chrčka (škrečka) a ročne vypúšťajú do prírody 300 umelo odchovaných jedincov (údajne 1 stojí 500 eur). Kvôli nim sa potom dožadujú intenzívneho lovu líšok, zatiaľ čo iné skupiny ochrancov sú zase naopak za ich úplnú ochranu. V rámci boja proti škodcom môžu jednotlivé provincie povoliť (aj celoročne) „usmrcovanie“ husi divej, poľnej (siatinnej) a bieločelej, zajaca, hrivnáka, vrany, kavky, straky, škorca, kačice divej a labute hrubozobej. Usmrcovanie vykoná užívateľ pozemku, no palnými zbraňami disponujú len poľovníci. Je paradoxom, že napr. zajaca môže v tomto prípade užívateľ pozemku loviť celoročne, ale nájomca revíru na tej istej lokalite len v čase lovu (od 15. 10. do 31. 12.). Dokonca i líška je celoročne chránená a môže sa loviť len na výnimku, ak spôsobuje veľké škody. Platí to aj o králikoch, o kune skalnej ak príliš obťažuje obyvateľov v budovách a o raticovej zveri najmä v prípade nejakej nákazy alebo častých kolíziách s autami. Sokoliarsky lov je na počudovanie povolený so sokolmi a jastrabmi z umelého chovu. Povolené je aj fretkovanie, chytanie zveri do sietí a ako vábce sa smú používať aj živé kačice a holuby. V národných parkoch a na vtáčích územiach je lov v súčasnosti zakázaný, ale asi sa znova povolí. V Holandsku sa ročne uloví 370 000 kačíc divých, 1 400 kačíc hvízdavých (predtým to bolo 66 000, ale teraz sú chránené), vyše 11 000 lysiek (predtým temer 50 000), 6 700 husí divých (predtým 31 500), 16 700 husí bieločelých (predtým 55 400), 1 400 husí poľných, resp. siatinných (predtým 4 000), 128 000 bažantov (predtým 422 000),


no v súčasnosti platia rôzne obmedzenia pri vypúšťaní umelo odchovanej zveri), 220 000 zajacov (približne toľko ako predtým), 78 000 králikov (predtým 400 000, ale zdecimovala ich myxomatóza a tzv. králičí mor), 500 000 hrivnákov (asi ako predtým, považujú sa za „škodcov“), 14 000 líšok (viac ako predtým), 176 000 vrán, 90 000 strák, 96 000 kaviek (u nás sú celoročne chránené), 22 000 sojok, 11 000 ks srnčej zveri (viac ako predtým), 400 ks jelenej zveri a 124 diviakov (viac ako predtým). Povolené je aj ničenie hniezd a násad krkavcovitých vtákov a hrivnáky sa môžu strieľať aj počas hniezdenia a odchovu mláďat! V Holandsku sa na tamojšie pomery ešte stále loví pomerne veľa zveri, najmä pernatej, ale aj zajacov a králikov, ibaže zväčša na základe rôznych výnimiek v rámci „boja proti škodcom“ a „manažovania populácie“, čo je spojené s rozsiahlou administráciou) a nie v rámci riadneho poľovníctva. Istým kruhom ochrancov prírody sa to zrejme nepáči, obviňujú správy provincií, že nadŕžajú poľovníkom a obchádzajú ochranárske zákony. Hrozia im súdmi a tvrdia, že 70 % povolení bolo vydaných neoprávnene. V minulosti (r. 2000) sa za škody zverou uhradilo 6,1 mil guldenov (1 G = 0,45 eura), z čoho škody za 3,6 mil. G spôsobili prezimujúce husi, za 0,35 mil. G labute atď. Od r. 2002 po obmedzení poľovníctva škody spôsobené zverou značne vzrástli. Holandsko má rozlohu 41 863 km2 a 16 mil. obyvateľov, čo predstavuje hustotu 382 ľudí na km2. Lesnatosť je len 8 %. V Holandsku je iba 28 000 poľovníkov, z ktorých prevažná väčšina je organizovaných v Kráľovskom holandskom poľovníckom zväze. Rôzne ochranárske spolky, zväzy a kluby majú však až 4 milióny

členov a mnohí z nich bojujú za úplný zákaz poľovania a poľovníkov považujú za vrahov zvierat. Že sa zver zabíja v rámci boja proti „škodcom“ a „manažovania populácie“ im zrejme neprekáža a je to v poriadku, iba poľovanie je podľa nich neprípustné. A práve pod ich vplyvom bývalá červeno-zelená vláda zrušila zákon o poľovníctve a na vydanie nového sa neukazujú šance ani počas novej vlády. Hŕstka poľovníkov nemala žiadnu nádej na presadenie svojich názorov a práv: proti nim stál obrovský lobing iných záujmov. Poľovníci si teraz (žiaľ, už príliš neskoro) priznávajú, že k súčasnému stavu prispela aj ich nejednotnosť v boji o zachovanie poľovníctva. A to nech je mementom aj pre nás, aby sme nakoniec aj my neskončili tak ako v Holandsku. Snímky Rostislav Stach, Klaus Schneider a Allan Pedersen

Poľovanie pomocou sokola grónskeho a maďarského drôtosrstého stavača.

11

V¯SKUM

Význam výskumu je pre poľovníctvo a manažment zveri stále aktuálnejší. Nové vedecké poznatky zásadne doplňujú naše znalosti o zveri. Dôkazy, ktoré prinášajú rýchle sa rozvíjajúce vedné odbory, akými sú genetika, molekulárna biológia, etológia a iné, úplne menia niektoré tradičné názory a tvrdenia poľovníkov. Oficiálny poľovnícky výskum sa začal na Slovensku až po druhej svetovej vojne v Banskej Štiavnici, kde sa o jeho rozvoj pričinil RNDr. F. Turček. Ale neoficiálny poľovnícky výskum u nás existoval už aj na začiatku 20. storočia, ako o tom svedčia práce napr. aj E. Bethlenfalvyho o zveri Vysokých Tatier. Po druhej svetovej vojne sa poľovnícky výskum sústredil do Výskumného ústavu lesného hospodárstva vo Zvolene, kde sa mu venoval početný tím výskumníkov. Ich práce boli uznávané nielen v Československu, ale i v zahraničí. Od osemdesiatych rokov sa poľovnícky výskum vo Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene preorientoval špeciálne na riešenie problematiky lesnej a osobitne raticovej zveri. Problematika biológie a chovu poľnej zveri, najmä zajaca, bažanta a jarabice, ostala výskumne nepokrytá, hoci práve ona zaznamenala po sedemdesiatych rokoch najväčší úpadok. Preto pri Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Nitre 1. 1. 1986 vzniklo Oddelenie biológie a chovu poľnej zveri, ktoré okrem tejto základnej problematiky malo za úlohu riešiť aj výskum farmového chovu raticovej zveri.

12

tohoročných zajacov a 49 % dospelých, čo nestačí na potrebnú obnovu populácie. Detailné pitvy sme vykonali na tisíc zajacoch a zistili sme vysoký podiel poškodenia najmä pečene a obličiek. Je však pozitívom, že naše zajace netrpia vážnymi infekčnými chorobami s výnimkou EBHS (syndróm zajaca poľného), ktorému sa u nás doposiaľ venovala malá pozornosť (vrátane výskumu). Vykonali sme len pokus s králičím morom (RHD), pri ktorom sme dokázali, že nie je prenosný na zajace.

Najvýznamnejšie výsledky, aj medzinárodne uznávané, dosiahli pracovníci tohto oddelenia vo výskume biológie a chovu zajaca poľného na juhozápadnom Slovensku. Bolo to možné vďaka tomu, že k riešeniu problematiky pristupovali pracovníci výskumu komplexne, čo im umožnila spolupráca s dobre vybudovanými pracoviskami VÚŽV a ďalšími inštitúciami, najmä so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre, Lesníckym výskumným ústavom vo Zvolene, SPZ a Zverexom v Bratislave, s výskumnými pracoviskami ÚBO AV ČR v Brne, ŠVÚ v Nitre, IZW v Berlíne, FJW v Bonne, FIWI vo Viedni a i.

Osobitne treba vyzdvihnúť úspešnú spoluprácu s IZW v Berlíne, v rámci ktorej sa v súčasnosti študuje fyziológia reprodukcie zajačej zveri pomocou sonografie vzhľadom na sezónnosť reprodukcie a superfetáciu, s ktorou je spojených ešte mnoho nevyjasnených otázok. Rovnako dôležitá je aj dlhoročná a už tradičná spolupráca s FIWI Viedeň, vďaka ktorej sa získalo množstvo najmä toxikologických výsledkov. Veľmi dobrá spolupráca s týmto ústavom bola v oblasti rádiotelemetrického sledovania biologických funkcií raticovej zveri a v jej rámci sa vybudoval komplexný areál a získalo sa veľa pozitívnych výsledkov. Okrem vedeckovýskumnej práce vykonáva náš pracovný tím aj rozsiahlu poradenskú činnosť pre prevádzku, najmä na úseku budovania a obhospodarovania zverofariem, umelého chovu zajacov a divých králikov, ekologickej revitalizácie agrárnej krajiny s cieľom posilniť jej venátornú funkciu, imobilizácie zveri a zverozdravotnej starostlivosti.

Výsledky, ktoré sme dosiahli v našej práci hodnotia najmä vývin populačnej dynamiky zajacov na Slovensku. Za celé obdobie sme pri poľovačkách stanovili vek temer 10 tisíc zajacov. Žiaľ, len zriedka sme zistili nadpriemerné hodnoty a za celé sledované obdobie bolo 51 %

V súčasnosti sme v spolupráci so SPU Nitra vyvinuli miešanky pre poľnú zver, ktoré nahrádzajú drahé dovážané zmesi a ktoré už nachádzajú obľubu v našich revíroch. Miešanky prispievajú k ekologizácii životného prostredia malej zveri, vytvárajú nové zdroje potravy a poskytujú

kryt. Pre zajačiu a srnčiu zver sa miešanky vysievajú na tri roky, pre bažanty na jeden rok. Doterajšie výsledky dokazujú nárast početnosti najmä bažantej zveri. Pozitívne výsledky sa dosiahli aj pri klietkovom chove zajacov, kde sme za celé obdobie overili najmä reprodukčné parametre a možnosti vypúšťania zajacov do prírody. Za uplynulých osemnásť rokov pracovníci oddelenia publikovali viac ako 70 pôvodných vedeckých prác, 8 monografií, takmer 100 referátov publikovaných v zborníkoch, vyše 200 v odborných časopisoch a odbornou oponentúrou prešlo viac ako 40 záverečných výskumných správ. Pokiaľ to dovoľujú finančné prostriedky, zúčastňujeme sa na významných svetových konferenciách. Účasť na nich je najlepším zdrojom informácií a predstavenia vlastných výsledkov. Aj náš ústav zorganizoval významné medzinárodné podujatie: v r. 1993 konferenciu pre FAO – Farmový chov zveri v Európe, v r. 1996 pri príležitosti 10. výročia vzniku pracoviska sme pripravili medzinárodnú konferenciu a podobne i v r. 2000 v spolupráci s LVÚ vo Zvolene a SPU Nitra pri príležitosti životného jubilea prof. Hella. Pravidelne sa tiež zúčastňujeme na organizácii Levických poľovníckych dní. Naši pracovníci sa podieľajú na výchove nových odborníkov najmä na SPU Nitra a príležitostne i na TU vo Zvolene. Výsledkom pedagogickej práce je viac ako 30 úspešne obhájených diplomových prác pod naším vedením. Čo chýba slovenskému poľovníckemu výskumu? Je toho viac. V prvom rade stabilné peniaze. Krátkodobé projekty sú síce prínosom, ale neumožňujú kontinuálne riešenie problematiky. Situáciu čiastočne rieši medzinárodná spolupráca a podpora z EÚ. Výskumu chýba tiež koordinácia a v celej Európe sa často stretávame s faktom, že malé kolektívy riešia podobné alebo totožné témy. I keď niekedy treba brať do úvahy aj vplyv prostredia, často je to priveľký luxus a vynaložené prostriedky by bolo možné využiť inak. Možno aj výskum ostáva niečo dlžný praxi, verím však, že v budúcnosti sa tieto nedostatky odstránia a spoločne získame poznatky, ktoré chýbajú poľovníckej praxi. Dvojstranu pripravil Doc. Ing. Jaroslav Slamečka, CSc. Snímky autor a Klaus Schneider


STAGNÁCIA

Na Slovensku sa najviac zajacov ulovilo v rokoch 1933-1936 (ročne priemerne vyše 244 tisíc ks) a potom v rokoch 1973-1974 (ročne priemerne viac ako 343 tisíc ks). V r. 1975 sme zaznamenali hlboký pokles stavov i produkcie, ale v rokoch 1976-1977 poľovníci opäť ulovili viac ako 250 tisíc ks, čo po hlbokom prepade populácie v predchádzajúcom roku, iste bolo veľkou chybou. O r. 1978 potom došlo k ešte väčšiemu poklesu početnosti tejto zveri, takže úlovok teraz takmer už celé štvrťstoročie stagnuje na veľmi nízkej úrovni. Zajac bol kedysi pilierom nášho poľovníctva a v produkcii diviny bol so 72 % na prvom mieste. V súčasnosti jeho význam klesol a v produkcii (7,7 %) sa dostal na 4.-5. miesto za zver jeleniu, diviačiu, srnčiu a v niektorých rokoch aj za bažantiu. Pri analýze stavu zajačej populácie dochádza k zaujímavému javu: jarné

Vôbec sa nerobí jesenné sčítanie zveri, miera lovu sa často určuje až pri samotnej poľovačke a veľmi závisí od autority poľovníckeho hospodára. Prípadný nadmerný zásah do kmeňových stavov sa len ťažko napráva. Rovnakej chyby sa dopúšťajú i v revíroch s nízkym počtom zajacov, kde okolo Vianoc chce každý z členov uloviť aspoň jedného. Tam, kde je málo zajacov, treba im dať pokoj a usilovať sa zlepšiť im životné podmienky. Vráťme sa však k príčinám spôsobujúcim pokles početnosti. Patria k nim najmä klimatické podmienky, ktoré majú veľký vplyv na prírastky zajaca. Všimnime si roky 1996 a 2003. Ten prvý bol studený a mokrý, druhý zase extrémne suchý a na konci oboch sú veľmi zlé výsledky v hospodárení so zajacom. V poslednom období sa čoraz častejšie spomína význam vody, veď ako má zajačica v lete nadojčiť

Pre zajačiu zver sú veľmi významné políčka. Pôvodne sa nakupovali osivá zo zahraničia, teraz naše pracovisko pri VÚŽV v Nitre v spolupráci s SPU Nitra pripravuje vlastné miešanky, ktoré sú lacnejšie a v domácich podmienkach lepšie rastú. Miešanky vysievame na plochy medzi veľké monokultúry a po zbere plodín tam vytvárajú oázy potravy a krytu. Podľa môjho názoru je to jeden z najlepších spôsobov vytvárania lepších podmienok pre zajace. Potvrdia to určite v tých revíroch, kde už vyskúšali účinok domácich miešaniek. Hoci zajace majú vysoký potenciál plodnosti, predsa nestačia pokryť všetky straty. Za celé obdobie, počas ktorých naše pracovisko sleduje prírastky zajacov, sme na výrade zistili len 51 % mladých jedincov a to nestačí na obnovu populácie. Časť z nej padne za obeť počasiu, zlému

? Otázniky ?? ?

?

nad zajacom poľným

stavy každý rok (aj keď len mierne) stúpajú, ale produkcia stagnuje alebo postupne klesá. Od r. 1999 údajne narástli jarné kmeňové stavy o 16 %, avšak na produkcii sa to vôbec neodzrkadlilo. V tomto smere ide o dva problémy. Jeden spočíva v reálnosti údajov o jarných stavoch, druhý v katastrofálnej situácii pri prežívaní mláďat. Prvý problém možno jednoducho riešiť – stačilo by viac zodpovednosti pri sčítaní a nahlasovaní stavov. Riešenie druhého problému je však omnoho náročnejšie. Mnohé PZ vyvíjajú veľkú iniciatívu, aby tento pokles zastavili. Niekedy však ide ich úsilie nesprávnym smerom. Osobne nemôžem podporovať tzv. občerstvovanie krvi zajacov, pretože príčinou poklesu určite nie je zhoršená genetická situácia. Napriek tomu sa však tieto akcie stále vykonávajú a do pôvodných populácií vypúšťajú zajace z iných lokalít. Ktosi o tom výstižne povedal, že je to ako „prilievanie vody do plného pohára“. Pretože limitujúcim faktorom v tomto prípade je úživnosť revíru, v ktorom – ak sa úspešne nerozvíja pôvodná populácia – privezená to sotva napraví. A vôbec: poznáme zdravotný stav zajacov privezených do revíru? Vírus EBHS sa u nás síce ešte nezistil, ale ani nebol dôsledne vyšetrovaný. Doposiaľ tu má podlžnosti aj výskum. Rezervy sú aj v poľovníckom plánovaní.


životnému prostrediu, časť poľnohospodárskej mechanizácii, automobilovej doprave, veľká časť, najmä mláďat, predátorom, niečo chorobám (o ktorých sa dnes nezmieňujem) a, žiaľ, aj pytliakom. Ak chceme zmeniť situáciu, musíme zajacom vytvárať lepšie prostredie, chrániť ich pred predátormi, osobitne pred líškou, ktorej početnosť je v súčasnosti veľmi vysoká, pred stratami na cestách a na poliach a pred pytliakmi. Veď zachovanie zajaca je nielen v záujme poľovníkov, ale celej našej prírody. 4 mláďatá, keď nemá ani kvapku rosy, obilie je suché alebo skosené, zelené plodiny chýbajú a široko-ďaleko nie je zdroj vody? Pokusy s umelými napájačkami, okolo ktorých bola uhrabaná pôda, potvrdili každý deň množstvo stôp aj zajačej zveri. Ďalším problémom je štruktúra poľnohospodárskej pôdy, chýbajú krmoviny, na rozsiahlych plochách sa pestuje málo plodín a po ich zbere síce ostanú na nej straty, ale vyklíčia len keď prší (napr. tohto roku až koncom septembra). Takéto obdobia majú veľmi negatívny vplyv nielen na prežívanie mláďat, ale aj na kondíciu a zdravie dospelých zajacov. Takejto situácii možno predchádzať rekonštrukciou a výsadbou krajinnej zelene (remízky, vetrolamy), v ktorej počas kritického obdobia (po žatve a zime) môžu nájsť zajace obživu.

13

RECENZIA

Nová poºovnícka encyklopédia Od vydania Poľovníckeho náučného slovníka prešlo už 16 rokov a aj napriek záujmu poľovníckej verejnosti sa z rôznych príčin neuskutočnila jeho plánovaná reedícia. Konečne až tohto roku sa objavilo mimoriadne encyklopedické dielo z pera popredných slovenských a českých poľovníkov, zoológov a fotografov. V predslove ju vrelo uvítal generálny sekretár FACE Dr. Yves Lecocq, ktorý zdôraznil význam poľovníctva na princípoch trvalo udržateľného rozvoja a využívania obnoviteľných zdrojov ako prostriedku na zachovanie biodiverzity a starostlivosti o zver. Dielo má 13 kapitol prehľadne vystihujú-

cich danú problematiku. V 1. kapitole rozoberajú autori historický vývoj poľovníctva, (osobitne v Európe a na Slovensku), históriu ochrany prírody, vznik poľovníckych a ochranárskych organizácií, ale aj umelecké prejavy motivované poľovníctvom. V kapitole Legislatíva sú uvedené základné právne predpisy poľovníctva na Slovensku a v Európskej únii, medzinárodné dohovory o ochrane prírody a poľovníctva ako aj tabuľkové prehľady režimov ochrany zveri. Kapitola Poľovníctvo a ochrana prírody poskytuje prehľad veľkoplošných a maloplošných chránených území na Slovensku a zoznam ohrozených, silne ohrozených a kriticky ohrozených chránených druhov cicavcov a vtákov. Zaujímavá je i kapitola Zver v krajine, najmä z hľadiska prirodzeného vývoja krajiny, jej osídľovania a súčasných zmien. K najrozsiahlejším kapitolám patria Biológia pernatej a Biológia srstnatej zveri, v ktorých autori uvádzajú anatomicko-

14

morfologické znaky, rozmnožovanie, populačnú dynamiku a etológiu všetkých druhov. Celkove je popísaných 85 druhov vtákov a 41 druhov cicavcov, ich početnosť a úlovky v rokoch 1968-2002. Údaje dokumentujú mapky ich rozšírenia a výskytu na európskom kontinente a v SR. V kapitole Pobytové znaky sú ilustrácie a popisy stôp, trusu, zvyškov koristi, vývržkov, hniezd a vajec zveri a iných pobytových znamení raticovej zveri a veľkých šeliem. V 8. kapitole sú zhrnuté poznatky modernej genetiky vo vzťahu k poľovníckemu obhospodarovaniu zveri, karyotypy európskych cicavcov a zásady introdukcie, reintrodukcie a kríženia druhov. Stručná je kapitola Výživa zveri s prehľadom obsahu živín rôznych krmív bylinožravých cicavcov. V kapitole Choroby zveri sú názorné vývojové cykly parazitov a popis najčastejších ochorení poľovnej zveri a ich prevencia. Význam zveri v ekosystémoch podáva prehľad rozmanitosti spoločenstiev, v grafickej skratke trofickú úroveň ekosystému a vzájomné vzťahy medzi zverou a jej životným prostredím a jej spätnými väzbami. Pomerne rozsiahla je kapitola Zver a človek zameraná na starostlivosť o zver a charakteristiku trofejí. Takisto je podrobný aj štatistický prehľad úlovkov pernatej a srstnatej zveri od r. 1968 ako aj jej jarné kmeňové stavy. V kapitole je aj poľovnícka kynológia, sokoliarstvo, farmové chovy a výskum zveri. Posledná kapitola Poľovnícke strelectvo uvádza rozdelenie a druhy zbraní, streliva, poľovnícku optiku, balistiku a praktické zásady streľby. Textovú časť encyklopédie, ktorá sa vyznačuje kultivovaným jazykom, zvýrazňujú grafické prílohy (vyše 1 500 doposiaľ neuverejnených fotografií, obrázkov, máp, tabuliek a iných ilustračných materiálov). Na záver autori encyklopédie uvádzajú v prehľade 100 titulov odbornej literatúry, 18 najdôležitejších periodík a 32 internetových adries. Slovný register obsahuje takmer 4 600 hesiel, umožňujúcich rýchlu orientáciu v knihe. Slovenskú verziu spracovali hosť. profesor doc. Ing. P. Hell, CSc. a doc. Ing. J. Slamečka, CSc. Červený, J., Hell, P., Slamečka, J. a kolektív: ENCYKLOPÉDIA POĽOVNÍCTVA, prvé slovenské vydanie, vydalo OTTOVO nakladatelství, s.r.o., Praha v roku 2004.

Početnosť zajacov u nás, ale aj v celej strednej Európe zaznamenala v polovici sedemdesiatych rokov min. storočia enormný pokles, ktorý sa však nedá vysvetliť len prirodzenou populačnou depresiou. Je zaujímavé, že pokles početnosti postihol viacero európskych krajín takmer v rovnakom čase. Výskumníci dodnes hľadajú príčiny tohto

Pôvodcom tularémie je baktéria Francisella tularensis. V našich podmienkach najčastejšie postihuje zajace, ale vnímavé sú i ďalšie druhy. Z hlodavcov sa najčastejšie nakazia hraboše, ondatry, chrčky, sysle a myš domová. U týchto zvierat máva ochorenie prudký priebeh s vysokou mortalitou. Vyskytuje sa však aj v chovoch laboratórnych zvierat a nakaziť sa ňou môžu tiež hmyzožravce. Tularémia je zaradená medzi zooantroponózy – ochorenia prenosné na človeka. ROZŠÍRENIE Po prvý raz popísali tularémiu v r. 1910 v Kalifornii a pomenovali ju priliehavým názvom – „moru podobná choroba hlodavcov“. V rokoch 1936-1937 veľká epidémia tularémie postihla strednú Európu a zistili ju aj na Slovensku (okres Skalica, Senica a Malacky). Ďalší vzostup ochorenia sa zaznamenal v rokoch 1956-1957 (december-január), v súvislosti so zajačou zverou. Ľudia, ktorí ochoreli, mali dokázateľný kontakt s uhynutými, prípadne ulovenými zajacmi. Podobne to bolo aj v prípade lokálnej epidémie medzi pracovníkmi v konzervárni v Dunajskej Strede (r. 1958), ktorí sa nakazili pri spracúvaní suroviny z infikovaných zajacov. Známa je epidémia tularémie na východnom Slovensku v rokoch 19671971, kde bol prírodným rezervoárom chrčok poľný. Tularémia je charakteristická aktiváciou prírodných ohnísk v dlhodobých cykloch – najmä v čase premnoženia hlodavcov. Takou bola epidémia na západnom Slovensku v rokoch 1995-1996. V porovnaní s priemerom chorobnosti ľudí v predchádzajúcom období (1980-1994) sa zaznamenal viac ako sedemnásobný vzostup. U ľudí v tomto regióne bolo diagnostikovaných 156 prípadov tularémie (Guryčová a kol., 1999). Najviac chorých pochádzalo z okresov Nitra a Nové Zámky. Pôvodca tularémie medzi cyklami vzplanutia nákazy prežíva v rezervoárových živočíchoch (drobných hlodavcoch a článkonožcoch). Okrem endemickej západoslovenskej oblasti sú známe prírodné ohniská tularémie aj na východnom Slovensku.

Ing. Branislav Soviš


CHOROBY ZVERI

stavu a doposiaľ sa nezhodli na ich presnom popise. Pokles spôsobili predovšetkým negatívne zmeny krajiny, najmä agrárnej a v tej súvislosti aj strata vhodných biotopov, výrazné zvýšenie záťaže prírodného prostredia rôznymi škodlivými cudzorodými látkami, s čím je spojený aj zhoršený zdravotný stav zajačej populácie.

PRENOS OCHORENIA Tularémia sa prenáša priamym kontaktom medzi zvieratami alebo nepriamo prostredníctvom hematofágneho hmyzu (kliešte, blchy, zriedkavejšie aj komáre a pod.). Zárodky tularémie prežívajú v článkonožcoch dlhodobo, napr. v kliešťoch až 2 roky. Takto sa môžu nakaziť veverice, ktoré pri šírení ochorenia majú menší význam, ale vylučovaním zárodkov tularémie prispievajú k udržiavaniu ohnísk nákazy v prírode. Ako kuriózne prípady sa v zahraničnej literatúre spomínajú informácie o tularémii bobrov. Uvedenej problematike by sa v súvislosti s rozširovaním areálu bobra vodného na Slovensku preto mala venovať osobitná pozornosť. K málo vnímavým zvieratám patria mäsožravce, prežúvavce a vtáky. Aj keď sa infikujú baktériou Francisella tularensis, choroba u nich často prebieha bez príznakov. Výnimkou sú len mačky, ktoré môžu byť pre chovateľa určitým rizikom. Vstupná cesta do organizmu je prevažne aerogénna (dýchacím aparátom), alimentárna (tráviacou sústavou), ale k nakazeniu môže dôjsť aj kožou či očnou spojivkou. Človek sa najčastejšie infikuje aerogénnou cestou – vdýchnutím infekčných zárodkov, poranením pri manipulácii so živými alebo ulovenými zajacmi a pri kuchynskej úprave diviny. Treba si pritom uvedomiť, že zmrazené produkty (napr. mäso zajacov) si uchováva schopnosť infekcie po dobu 3 a viac rokov! Zriedkavejšie sú prípady nakazenia kontaminovanou vodou, no infikované môže byť aj seno alebo slama. Človek postihnutý tularémiou má zvýšenú teplotu, bolesti hlavy a je malátny. Typické sú zdurenia až zhnisania lymfatických uzlín a zdravotné ťažkosti pripomínajúce chrípkové ochorenie. Zdrojom nákazy pre človeka sú predovšetkým infikované zajace a synantropné hlodavce, žijúce v okolí ľudských sídel. PRIEBEH OCHORENIA ZVIERAT Inkubačné štádium trvá 3-7 (max. 15) dní. Ochorenie môže mať akútnu formu (hemoragická septikémia) s vysokými teplotami alebo chronickú, pre ktorú je príznačná tvorba typických abscesov a chorobné chudnutie. Zajace postihuje akútny priebeh choroby, pričom strácajú


VYŠE ROKA

BEZ TULARÉMIE plachosť pred človekom a predátormi. Pri tejto forme zajace hynú rýchlo, napriek tomu, že často sú v dobrom kondičnom stave. V populáciách drobných myšovitých hlodavcov môže tularémia pretrvávať v latentnej, nepozorovanej forme. Symptómy ochorenia iných druhov zvierat sú dosť variabilné – okrem zvýšenej teploty môžu to byť hnisavé výtoky z nosa, zápaly očných spojiviek, poruchy chôdze, ale aj nervové príznaky. Klinickú diagnózu vždy treba doplniť laboratórnym vyšetrením. LIEČBA A PREVENCIA V prípade tularémie sa terapia zvierat nevykonáva. Prevencia sa zameriava na sledovanie zdravotného stavu zajacov, ale aj ďalších vnímavých zvierat. Tlmeniu nákazy pomáhajú deratizačné opatrenia na zníženie počtu hlodavcov – rezervoárových živočíchov v prírode. Baktéria Francisella tularensis je pomerne odolná voči nízkym teplotám vo vonkajšom prostredí. Vo vode prežívajú zárodky tularémie 10-12 týždňov a v telách uhynutých zvierat si udržujú schopnosť infekcie viac ako 4 mesiace. Pri manipulácii s uhynutými a podozrivými zajacmi sa musia dodržiavať zásady osobnej hygieny. Na ošetrenie rúk sa používajú bežné dezinfekčné prostriedky (napr. 1-percentný roztok ajatínu alebo podobná koncentrácia roztoku chloramínu). Na asanáciu prepravných prostriedkov, klietok a zariadení sa používa vyššia koncentrácia chloramínu (3-percentný roztok). Pri liečbe tularémie ľudí sa aplikuje kombinovaná antibiotická terapia. K dispozícii je aj očkovacia látka určená pre osoby vystavené riziku profesionálnej infekcie. Po zistení nákazy voľne žijúcich zvierat sa vymedzí ohnisko a ochranné pásmo s prihliadnutím na terén a prírodné podmienky. Z hľadiska poľovníckeho hospodárenia so zajačou zverou v ohnisku nákazy vznikajú aj nepriame ekonomické straty, napríklad v dôsledku zákazu odchytu. V rámci veterinárnych opatrení sa pri poľovačkách v ohnisku tularémie a ochrannom pásme zabezpečí sérologické vyšetrenie krvi všetkých ulovených zajacov najmenej počas 3 rokov. Všetky zvieratá podozrivé z ochorenia sa musia

odoslať na laboratórne vyšetrenie. V ohnisku nákazy sa musia používať ochranné prostriedky pri práci so zverou a divinou. Komplex opatrení pri vzniku a zdolaní nákazy určujú smernice veterinárnej starostlivosti. NÁKAZOVÁ SITUÁCIA NA SLOVENSKU Na Slovensku boli k 31. decembru 2001 evidované tri ohniská tularémie zajačej zveri (v okrese Trnava, Dunajská Streda a Galanta). V priebehu roka 2002 dve z ohnísk (v okrese Trnava a Galanta) zanikli. Po uplynutí predpísanej pozorovacej doby, bolo aj zvyšné ohnisko nákazy (v okrese Dunajská Streda) úradne vyhlásené za zaniknuté. Od apríla roku 2003 sa ďalšie ohniská tularémie zajacov na území Slovenska nezistili.

MVDr. Dušan Rajský, PhD. Regionálna veterinárna a potravinová správa Dunajská Streda

Septick˘ tumor (zväã‰enie sleziny) pri tularémii.

Slezina zdravého zajaca (vºavo), mierne zväã‰ená slezina (uprostred) a slezina v pokroãilej forme tularémie (vpravo).

Snímky R. Winkelmayer a kol.

15

ANKETA

Niekoľko slov na cestu alebo Nový mesačník NAŠE POĽOVNÍCTVO je na svete! Prichádza k tebe, vážený čitateľ, skromne a v skromnom šate, ale s jasným prísľubom, že bude slúžiť iba tebe – poľovníkovi, ochrancovi a milovníkovi prírody. A ešte ti, milý čitateľ, tak ako každému, kto si ho obľúbi, môže sľúbiť jedno: jeho stránky redakcia naplní pôvodným zaujímavým obsahom, ktorý obohatí tvoje poznatky, zaujme ťa a možno aj pobaví, ale nikdy nerozpúta vášne a hádky, ktorý nebude politikárčiť, nikoho nebude urážať ani zbytočne rozčuľovať, ale bude ctiť ľudské hodnoty a v neposlednom rade i náš slovenský jazyk. Okrem toho sa poteší každému tvojmu hlasu, názoru, príhode, fotografii či informácii. Dúfame, že ho privítaš s otvoreným srdcom a so želaním „šťastného letu“ tak, ako to vyjadrili tí, ktorí nám odpovedali na otázku: Myslíte si, že slovenskí poľovníci konečne po dlhých rokoch potrebujú vlastný nezávislý mesačník a aké témy by ste uvítali na jeho stránkach, aby podporil ďalší rozvoj moderného poľovníctva v nových podmienkach?

Mgr. LADISLAV GRMAN, Bratislava šéfredaktor Poľovníctva a rybárstva v rokoch 1958-1992 – Samozrejme, že som rád ak naši poľovníci budú mať svoj vlastný nezavislý mesačník i keď je pravda, že Poľovníctvo a rybárstvo (pred rokmi bolo nevyhnutnosťou spojiť obidve tematiky v jednom časopise) zohralo významnú úlohu aj pri výchove slovenských poľovníkov a poviem pravdu: len nerád som sa s ním lúčil. Pravdou však je, že v radoch poľovníkov dochádza k výmene generácií a tá nová, ktorá bude rozhodovať o ďalších osudoch slovenského poľovníctva, potrebuje a napokon má nárok na vlastný mesačník. Predstavujem si, že Naše poľovníctvo by malo nadviazať na tradície slovenských

16

poľovníckych časopisov, akými boli Lovec a Poľovnícky obzor. Pochopiteľne, musí vychádzať z nových podmienok a viac sa orientovať aj na ochranárske poslanie poľovníctva. Ochrana prírody, však, nie je pre poľovníkov čímsi novým, nepoznaným, veď s takým zámerom sa poľovníctvo na Slovensku začalo organizovať už pred 85 rokmi. Preto nemôžem povedať nič iné, iba to, čo sa už dávno vie: keby nebolo u nás poľovníkov, genofond zveri u nás by bol omnoho chudobnejší. Preto novému poľovníckemu mesačníku želám šťastný let do budúcnosti, veľa úspechov a veľa verných čitateľov.

veterinárnych požiadaviek týkajúcich sa aj zdravia poľovnej zveri. Spomeniem napr. program eradikácie besnoty, ale aj veterinárnu kontrolu takých chorôb ako vtáčia chrípka, salmonelóza, tuberkulóza, trichinelóza a ďalšie. A, samozrejme, klasického moru ošípaných u diviačej zveri a nové prístupy k jeho tlmeniu. Z hygienického hľadiska je aktuálny úsek skladovania, manipulácie a prepravy diviny v súlade s legislatívou EÚ. Sem patria aj úlohy veterinárnej starostlivosti pri ochrane genofondu zveri a jej životného prostredia, ktorých riešenie predpokladá interdisciplinárny prístup. Teda pribudol nám nový poľovnícky mesačník. Tak ako dieťa, aj nový časopis sa musí vyprofilovať. Je to výzva i pre čitateľskú obec, ktorej sa práve dostáva do rúk jeho prvé číslo. Súčasne chcem jeho editorom zaželať veľa tvorivej invencie a trpezlivosti v redakčnej práci.

MVDr. DUŠAN RAJSKÝ, PhD., riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, Dunajská Streda – V krajinách s bohatou poľovníckou tradíciou, medzi ktoré Slovensko nepochybne patrí, nebýva zvláštnosťou existencia niekoľkých poľovníckych časopisov. Skôr je pravidlom, že poľovníci majú svoje vlastné periodikum. Preto, keď u nás v kontexte celospoločenských zmien prekonáva svoju transformáciu i poľovníctvo, treba privítať každý počin, ktorý sa usiluje pomôcť tomuto procesu. Takto vnímam aj vznik časopisu Naše poľovníctvo – mesačníka pre poľovníkov, ochrancov a milovníkov prírody. Na druhej strane nemožno obísť fakt, že poľovníctvo a rybárstvo sú vo svojich ekologických princípoch také blízke, že ich spájanie do spoločného časopisu bolo celkom prirodzené. Napokon súčasná poľovnícka generácia bola odchovaná na stránkach Poľovníctva a rybárstva či už v pozícii čitateľa alebo v úlohe autora. Keď sa mám vyjadriť k budúcemu obsahu nového časopisu z profesijného hľadiska, tak koncepcie rozvoja poľovníctva vždy zdôrazňovali význam veterinárnej starostlivosti o zver. Slovenská republika po vstupe do EÚ zosúladila svoj právny poriadok s právom EÚ. Nariadenia vlády ustanovili na vykonanie článkov 69 a 70 Európskej dohody o pridružení – úpravu

Ing. BRANISLAV SOVIŠ, Nitra vedeckovýskumný pracovník – Ako mladý člen býv. Slovenského poľovného ochranného združenia som začal prispievať do Poľovníckeho obzoru a neskôr aj do PaR. Považujem za potešiteľné, že začína vychádzať samostatný mesačník určený len poľovníkom – Naše poľovníctvo. Takisto s radosťou kvitujem, že sa bude venovať nielen poľovníctvu, ale že sa chce prihovárať aj ochrancom a milovníkom prírody. Osobne by som na jeho stránkach uvítal nielen nosné témy o ochrane, chove a love profilových druhov zveri, ale aj o chránených, vzácnych a miznúcich druhoch, o stave chránených území, ale aj články z poľovníckej kynológie, strelectva, veterinárnej starostlivosti o zver, zmenách v legislatíve, články z histórie poľovníctva a z činnosti krúžkov mladých priateľov poľovníctva a prírody. Nemali by chýbať reportáže a aktuality zo zahraničia, recenzie novej literatúry, informácie zo života poľovníckych združení, spolkov a klubov, poľovnícka beletria (príbehy), recepty na jedlá z diviny a spoločenská kronika. Pochopiteľne, v mesačníku


ANKETA

ŠŤASTNÝ LET! tohto zamerania by mala byť aj inzercia. Novému časopisu želám úspešný štart, dobrých spolupracovníkov a verných čitateľov.

ONDREJ BARTOŠ, Zvolen autor knižiek s poľovníckou tematikou – Tak som sa predsa len dožil! Po celý život a najmä ten poľovnícky, som túžil po samostatnom slovenskom poľovníckom časopise. Veď si ho naši poľovníci naozaj zaslúžia. V mladosti som začal prispievať ešte do Poľovníckeho obzoru a už som vlastne nikdy neprestal. Mojím želaním je, aby samostatný časopis pre poľovníkov úspešne plnil náročné úlohy, ktoré ho čakajú. Aby bol ozajstným priateľom svojich čitateľov-poľovníkov a tí aby vždy netrpezlivo očakávali každé jeho nové číslo. Jeho čitateľom zase želám, aby uverejňoval všetko, čo obohacuje poľovníkov o nové poznatky z prírody. Nuž, vitaj, Naše poľovníctvo!

rosti, o ktorých sa zatiaľ málo hovorí, preto potrebujeme priestor na prezentáciu rôznych názorov, priestor na diskusiu. V súčasnosti slovenských poľovníkov osobitne trápi napr. prenájom revírov – ich vysporiadanie, tvorba právnych zmlúv s prenajímateľmi. Nečudo, že poľovníci sa v združeniach hádajú, v ich vzťahoch cítiť napätie a to nie je dobre. Ďalšou vážnou a háklivou témou je pytliactvo. Mnohí si zakrývajú oči pred tzv. organizovaným pytliactvom, ale to existuje a predstavuje doslova surové vraždenie zveri. S tým však súvisí jej ochrana, takisto ochrana revírov, ale takisto aj ochrana samostatných poľovníkov, ktorí sa mnohokrát dostanú pytliakom rovno na ranu a vtedy neraz ide doslova o život. Na stránkach Nášho poľovníctva by ma zaujímala napríklad aj téma, ako môžu a majú poľovníci spolupracovať s políciou a ako riešiť v tomto smere legislatívu, ktorá je nedostatočná. Pravda, to všetko sú vážne témy a ja ako žena, by som si v Našom poľovníctve chcela prečítať aj niečo o obliekaní a módnych poľovníckych doplnkoch práve tak ako zopár dobrých receptov. No a, samozrejme, zaujíma ma tiež predstavenie nových zbraní.

Doc. JUDr. ĽUDOVÍT LETOŠŤÁK, CSc., Bratislava DANICA KLEINOVÁ, Bratislava moderátorka, TV Markíza – Moja odpoveď znie: určite áno, veď poľovnícka obec na Slovensku je veľká a ak samostatný mesačník môžu mať chatári, záhradkári či včelári, prečo nie aj poľovníci? Okrem toho sú v našich novinových stánkoch české poľovnícke mesačníky a myslím si, že aj keď máme mnoho spoločných problémov, predsa len – naše je naše. Samostatný mesačník slovenskí poľovníci potrebujú napokon i preto, lebo máme aj svoje špecifické sta-


– Potešil som sa správe, že onedlho bude vychádzať samostatný mesačník pre poľovníkov – Naše poľovníctvo. Myslím, že je to správny krok, veď poľovníctvo patrí k hodnotám, ktoré obohacujú duchovný i materiálny život spoločnosti. A práve teraz je osobitne dôležité predstavovať širokej verejnosti obsahovú náplň poľovníctva ako prostriedok na záchranu voľne žijúcej zveri a jej životného prostredia. Takisto sa treba postaviť proti úsiliu politikov, ktorí v nastávajúcej právnej úprave chcú budovať poľovníctvo na

komerčných základoch, čo by ohrozilo a v budúcnosti možno znamenalo aj zánik nevyčísliteľných hodnôt prírody. Od vzniku organizovaného poľovníctva na Slovensku sa nazhromaždil obrovský potenciál vedomostí a skúseností o tom, ako najlepšie ochraňovať a zveľaďovať poľovnú zver, aby sa zachovala aj pre ďalšie obdobie. Mal som možnosť presvedčiť sa o tom na mnohých seminároch, konferenciách a iných poľovníckych podujatiach, na ktorých vystupovali poľovníci s niekoľko desaťročnými skúsenosťami, no žiaľ, iba malá časť z nich sa dostala do publikácií. Naše poľovníctvo môže pomôcť odstrániť tento nedostatok. Aby som bol úprimný, aj v našom poľovníctve sú veci, ktoré by v ňom nemali byť. Treba teda poukazovať na to, ako ich odstrániť. Žiaľ, v poľovníckej tlači sa doteraz dostávalo iba málo miesta na kritiku týchto nedostatkov. Došlo k situácii, že mnohí poctiví poľovníci strácajú členstvo v PZ len preto, lebo upozornili na porušovanie právnych noriem a stanov SPZ. Je všeobecne známa korupcia orgánov štátnej správy pri tvorbe poľovných revírov, ktorá sa rozšírila aj preto, lebo je iba malá kontrola vydaných rozhodnutí. To potom negatívne pôsobí na aktivitu poľovníkov. Treba tiež upevňovať jednotu SPZ aj kvôli tomu, lebo v novej právnej úprave sa prejavujú tendencie vypustiť povinnosť poľovníka byť organizovaným v poľovníckej organizácii. Mnohí poľovníci sú nespokojní i s aktivitou medzinárodných organizácií, ktorých sme členmi. Tie by mali v celosvetovom meradle účinnejšie chrániť hodnoty poľovníctva. Problémov v našom poľovníctve je teda dosť. Viem, že nový mesačník Naše poľovníctvo ich nebude mať možnosť riešiť, ale mal by na ne aspoň poukazovať.

17

ABNORMALITY

Neboli vrtochom prírody

Čo je výnimočné a čímsi nezvyčajné, vždy vzbudzuje pozornosť. A tak aj keď poľovník túži po peknej srnčej trofeji, rovnako sa poteší neobyčajným parožkom. Možno dokonca i viac, lebo vie, že jeho úlovok nosil na hlave čosi jedinečné, čo sa síce z času na čas vyskytne v našich revíroch, ale nikdy sa neopakuje v rovnakej podobe. Preto takú trofej považuje poľovník za čosi vzácne a povšimnutiahodné. To je napokon aj pravda, lebo (ak má trofeje na stenách svojej poľovníckej izby) pozornosť náhodného návštevníka upútajú práve tie zvláštne parožky. – Naozaj sú zaujímavé, – povedal o takýchto parožkoch istý známy, keď obdivoval ich čudesný tvar. – Aká to hračka prírody! V skutočnosti to však nie je hračkou ani iným vrtochom prírody, lebo každá odlišnosť má svoje reálne príčiny. Buď srnca napadli parazity alebo si počas rastu parožkov zranil pučnicu alebo pohlavný orgán a už mu namiesto normálnych začali rásť nerovnaké vetvy. Napríklad jedna vyrástla hore, druhá smerom dolu alebo sa hmota parožia začala nerovnomerne zhromažďovať na jednej strane viac, inde menej a tak vytvorila všelijako sformované a pokrútené výrastky. Ako vieme, srncovi začnú rásť parožky už v prvom roku života a koncom roka má na hlave zväčša už viditeľné asi 10-20 mm výrastky – gombičky. Na jar si ich vytĺka a hneď mu začnú rásť nové. Zrejme pri vytĺkaní si môže porušiť pučnicu, ktorá potom produkuje nenormálne parožky. Pohlavný orgán si môže poraniť najrôznejším spôsobom a nielenže sa preto stane neschopným mať potomstvo, ale namiesto parožkov mu začne vyrastať zvláštny útvar, tzv. parochňa alebo pružné akoby gumené či spráchnivené paličky. Teda abnormálne parožky nie sú vrtochom prírody, ale pravdou je, že spomedzi jeleňovitých sú nimi najviac postihované srnce (stáva sa však, že niekedy nasadí parožky aj srna). Pochopiteľne, že srnce s podobným postihnutím (napriek tomu, že nie je dedičné) sa vyraďujú z chovu. Takisto je samozrejmé, že poľovník to urobí čo najšetrnejšie. Napokon mnohé jedince s abnormálnymi parožkami, pretože sa tak líšili od ostatných, prežívali len s rôznymi ťažkosťami. Možno aj kvôli tomu ich považujeme za vzácne a hodné obdivu.

Juraj Imrecze Snímky Jozef Ferenec

Tieto paroÏky boli zrejme pre kaÏdého soka nebezpeãné.

Aj tieto vyzerajú hrozivo.

Srncova ozdoba zaãala pripomínaÈ jelenie paroÏie.

Nev‰edné, ale mimoriadne pravidelné.

18

ParochÀa pripomínajúca baranicu.


ABNORMALITY

om

Tieto sú zaujímavé svojou neb˘valou ‰írkou… ParoÏky, ktoré ich nositeºovi urãite sÈaÏovali Ïivot.

Ktovie, preão tomuto srncovi pravá vetva zaãala rásÈ nadol.

... a tieto zase nezvyãajnou v˘‰kou.

S takouto deformáciou sa e‰te asi dalo normálne ÏiÈ. ParoÏky, ktoré pôsobia aÏ exoticky.

... tomuto zasa vºavo. Srncovi sa hmota paroÏia usadzovala viac vpravo.

Trofej akoby patrila druhu, ão nasadzuje lopaty.

Ozdoba tohto úlovku bola vyslovene elegantná.

Srnec musel byÈ v dobrej kondícii, keì vytvoril také mohutné vetvy.

Srnãek, ktor˘ nosil na hlave toto, preÏil asi smutn˘ Ïivot.


Srnce b˘vajú nanajv˘‰ osmorákmi, no tento jedinec to zrejme chcel dotiahnuÈ na desatoráka.

Ani takáto ozdoba nenaznaãovala, Ïe by srnec mohol maÈ raz potomstvo. 19

ZOZNÁMTE SA

Chvíľa s naším svetoznámym o

Najkrajší kút v šírom svete..

Najkrajší Už neraz som si všimla, že len čo, povedzme, z rádia zaznie prekrásna Pieseň o rodnej zemi, aj ľudia, ktorí možno v živote nenavštívili operu, nielenže ju počúvajú s dojatím, ktoré im hladí srdce, ale vedia aj to, kto ju spieva: NÁŠ PETER DVORSKÝ. A väčšina z nás nepochybne aj vie, že toto meno je pojmom na všetkých svetových operných scénach, že o jeho hlase v superlatívoch hovoria milovníci operného umenia a s rovnakým nadšením ho chvália hudobní kritici na celom svete. Jeho priatelia a možno aj časť verejnosti však o Petrovi Dvorskom vie, že je aj – poľovníkom. Obrátili sme sa preto na Majstra s prosbou, aby nám porozprával o svojej záľube.

Keď spievate Pieseň o rodnej zemi, aké obrazy sa vám vynárajú pred očami? – Samozrejme, že keď spievam túto nádhernú pieseň od Gejzu Dusíka, ktorý sa vyznáva z lásky k svojej domovine a krásam rodného Slovenska, ani ja si nepredstavujem nič iné, ako on: čarovné zákutia lesov, polí, dedín, potôčikov, zakvitnutých lúk alebo nádheru hôr a osobitne Vysokých Tatier. Vrúcna melódia majstra Dusíka a k tomu podmanivý text by snáď každému človeku navodil podobné pocity.

20

Do akého revíru chodievate najradšej? – Nemám vyhradené špeciálne miesta alebo revíry. Skôr kladiem dôraz na to, s kým sa stretnem a do akého kolektívu prichádzam. Pravdou je, že ma vždy priťahovali vysoké tmavé hory, ale keďže žijem na juhozápade Slovenska, nie sú mi cudzie ani roviny ani mierne pahorkatiny. Priznám sa však, že mám rád revíry, v ktorých je dosť diviakov.

Kedy ste zistili, že máte blízky vzťah k prírode a kedy vás zlákalo poľovníctvo? – K prírode som mal úprimný vzťah už v detstve, veď som vyrastal na dedine a všade vôkol boli lesíky a hory a medzi nimi aj bystriny a potôčiky. Ako chlapec som trávil všetok svoj voľný čas na lúkach pod lesom, kde sme s chlapcami a dievčatami pásavali husi a kozy a príroda nám bola viac-menej domovom. K poľovníctvu som sa dostal – alebo som ho ochutnal – až keď som sa oženil do Dunajskej Stredy a vzal som si dcéru poľovníka.

Čo vás na poľovníctve priťahuje viac – trofej alebo zážitok spojený s ňou? – Veľakrát ma zážitok z lovu osloví viac ako pohľad na trofej. Pravda, na druhej strane trofej zase vo mne vyvoláva spomienky na lov, na pocity, ktoré som prežíval. Napokon na poľovačku nechodím preto, aby som stoj čo stoj niečo ulovil. Teší ma, keď som obklopený zvukmi lesa a prírody alebo keď okolo mňa vládne jej nádherné „ticho“. Byť v prírode a počúvať všetko, čo nám príroda ponúka sa dá najlepšie počas posiedok. A práve vtedy, keď je človek na posede sám, sa veľakrát dá zabudnúť na každodenné starosti.

V ktorom roku ste sa stali poľovníkom a ako ste začínali? – Poľovníkom som sa stal v roku 1985 spolu i so svojou manželkou Martou, ktorá chcela kráčať v otcových šľapajach ako jediná spomedzi troch detí, napriek tomu, že dvaja boli chlapci. A práve v rodine môjho svokra som po prvýkrát okúsil prvé stretnutia so živou prírodou, resp. poľovačkou na živú zver. Boli to lovy na pernatú zver a zajace na Žitnom ostrove. Spočiatku som sa zúčastnil zväčša na spoločných poľovačkách, na ktorých bývalo nielen veľa strelcov, ale aj honcov.

Poľovníctvo je záľubou a športom, ktorý si vyžaduje dosť času, ako sa vám darí pri neustálych pobytoch v zahraničí ušetriť si ho na pochôdzku v revíri? – Musím sa priznať, že napriek tomu, že sa považujem za vášnivého poľovníka a milovníka prírody, svojej záľube zase nevenujem až tak veľa času, ako by som si želal. Moje umelecké povinnosti a moja práca v oblasti charity mi neumožňujú častejšie sa stretať s priateľmi-poľovníkmi v prírode. Preto pre mňa je aj zostane poľovníctvo len sviatočnou záležitosťou.

Aký bol váš prvý úlovok? – Na ten si, pravdaže, dobre spomínam a bolo to sedem bažantov a tri zajace. Môj svokor ma vtedy ako začiatočníka hodnotil v úlohe poľovníka veľmi pozitívne. Nebola to vtedy spoločná, ale individuálna poľovačka. Dokonca vtedy na moju adresu zaznelo aj podozrenie, že nie som až takým začiatočníkom, ako o sebe hovorím a že celkom isto som už strieľal z brokovnice. Lenže v skutočnosti som naozaj bol streleckým debutantom. A celá tá poľovačka vtedy trvala pol hodiny!

Má vaša rodina pochopenie pre poľovníctvo? – Ako som už spomínal, moja manželka Marta je veľmi oddaná poľovníctvu, ale naše dcéry a zať sú zase proti. Majú celkom iný pohľad na lov zveri a prírodu. Mám ešte dvoch bratov, ktorí sú takisto poľovníkmi a pre ktorých je poľovníctvo takisto vášňou a zároveň i relaxom. Boli ste už na poľovačke v Afrike? Túžite po safari? – Nie. Nikdy som nebol v Afrike na poľovačke a ani tam nepôjdem. Niekedy, keď som bol ešte oveľa mladší, som túžil po


ZOZNÁMTE SA

m operným spevákom Petrom

šíe...

safari, ale postupne s pribúdajúcim vekom cítim, že to k svojmu životu nepotrebujem. Radšej si exotickú zver pozriem v dajakom prírodopisnom filme a pokochám sa jej krásou. No o to viac ma láka sever našej zemegule – Aljaška, severná Kanada alebo Sibír. Zatiaľ však je to iba sen. Aký bol váš najsilnejší zážitok na poľovačke? – Spomínam si na jeden zážitok ešte zo svojich prvých dotykov s lovom a angažovaním sa v poľovníctve v roku 1985, keď mi na veľkej spoločnej poľovačke pripadla rola honca. Musím povedať, že som sa činil a keď sa lov ukončil, urobili sme výrad. Ocitlo sa na ňom 2 589 bažantov a ja, keď som si uvedomil to množstvo, skoro som zmeravel. Bolo to úžasné číslo a doteraz sa mi zdá až neskutočné. Pravda, dnes je taký výrad naozaj iba snom. Varili ste už niekedy poľovnícky guláš? Alebo máte dokonca nejaký špeciálny recept? – Samozrejme, že som varil poľovnícky guláš v kruhu poľovníkov, ale nie tak často, ako som pripravoval „jágerek“. Varenie guláša v prírode si vyžaduje viac času, veľa „degustátorov“ a najmä dobrú gulášachtivú spoločnosť, ktorá občas doň prileje či už červené víno, čierne pivo alebo keď sa pomýli tak aj koňak. Taký guláš potom chutí najlepšie. To je ten špeciálny recept. Myslíte si, že postupne sa poľovníctvo stane záľubou iba pre vyvolených? Alebo že sa z neho stáva šport , ktorý patrí „k bontónu“. Podľa názoru mnohých poľovníkov, ktorí si už „veľa pamätajú“ bolo to tak vždy a tí, ktorí v poľovníctve videli len akúsi spoločenskú prestíž, aj tak po čase prestali mať oň záujem, lebo zistili, že je to vlastne – drina. Nebude to tak aj teraz? – Na úplne prvú časť otázky odpoviem – áno. Myslím si, že sa poľovníctvo stane skutočne záľubou pre vyvolených, ale určite nebude patriť „k bontónu“. Lebo ak si noví majitelia revírov, noví prenajímatelia revírov a iní prevádzkovatelia a združenia uvedomia, že poľovníctvo nie je len lov, ale aj starostlivosť o zver a revír, tak sa budú musieť správať nielen „trhovo“, ale najmä prakticky a humánne. Budú musieť svoje investície zúročiť a prácu v revíroch zušľachtiť, aby sa v budúcnosti mohli tešiť dobrým stavom zveri. Nemyslím si, že by moderný poľovník a niekedy aj vlastník revíru si neuvedomoval, čo je jeho povinnosťou a právom. Určite, poľovníctvo nie je len zábava a zážitky z lovu, ale hlavne čestná práca. Poľovníctvo je dnes drahá záľuba. Práve preto by výkon práva poľovníctva mal patriť nielen tým, čo na to majú, ale navyše majú aj zmysel pre zodpovednosť, ktorí rozumejú poľovníctvu a prírode. Čo pre vás znamená pobyt v revíri? – Pre mňa pobyt v revíri znamená predovšetkým prechádzky po lese, počúvanie a načúvanie zvukom prírody, vtáctva, samozrejme, sledovanie okolia, kde sa aká zver pohybuje. Výlet v revíri nie je vždy spojený s lovom. Často spolu s kolegami-poľovníkmi


Dvorským

kontrolujeme revír, jeho zariadenia, posedy, kŕmidlá, soľníky... zisťujeme, čo treba urobiť, čo sa urobí spoločnými silami. Pri takýchto stretnutiach sa rozprávajú vtipy a najmä poľovnícke zážitky, ktoré sú zväčša opradené veľkou fantáziou. Takto prežitý čas v revíri je veľakrát pre mňa veľkým zážitkom a skutočným vypnutím. Angažujete sa aj v organizovaní charity, môžete o tejto svojej činnosti povedať čitateľom Nášho poľovníctva podrobnejšie? – Vážnejšie som sa začal venovať charite od roku 1990, kedy som prakticky zakladal novú inštitúciu – Rehabilitačné centrum Harmony s nadáciou v Bratislave. Činnosť tohto centra sme uviedli do života o rok neskôr v roku 1991 spolu so svojimi dobrými priateľmi a s manželkou Martou, ktorí sa rozhodli pomáhať chorým deťom. Dnes, po trinástich rokoch cieľavedomej práce v Harmony, kde sa liečia deti s detskou mozgovou obrnou špeciálnou Vojtovou metódou, môžem s radosťou konštatovať, že môj úmysel vtedy vyšiel, že naše stredisko a nadácia Harmony spĺňa najnovšie kritériá rehabilitácie tohto druhu a že výsledky náročnej práce našich rehabilitačných odborníkov sú úspešné. Moja charita sa však tu nekončí. Už veľa rokov účinkujem v rôznych benefičných projektoch a koncertoch po celom svete. Aj doma na Slovensku sa pridám ku kolegom umelcom, ktorí usporadúvajú podobné akcie. Myslím si, že umenie a umelci tohto sveta sú veľmi potrební rozdávať sa tam, kde ich aj chudobní alebo ťažko chorí potrebujú. Mnohí svetoví umelci sú mi vzorom a zároveň aj inšpiráciou pre každý nový deň. Som šťastný, že patrím medzi nich. Na ktorú opernú scénu povedie vaša najbližšia cesta a akou postavou z vášho repertoáru potešíte svojich obdivovateľov a poslucháčov? – O niekoľko dní pocestujem opäť (už po devätnásty raz) do Japonska, do „krajiny malých zázrakov“. Teším sa na tento pobyt, pretože spoločne s ansámblom opery SND budem reprezentovať Slovensko operou G. Verdiho La Traviata v úlohe Alfréda. Po príchode z Japonska sa teším najmä na benefičný adventný galakoncert v bratislavskej Redute, sídle Slovenskej filharmónie, ktorý sa bude konať 5. decembra. Spoločne s mojimi hosťami sa predstavím už v takmer vianočnej nálade. Už teraz sa teším na tento večer a dúfam, že sála bude zaplnená do posledného miesta fanúšikmi opery a vianočných kolied.

Júlia Drienovská Na snímke vľavo Peter Dvorský v úlohe Macduffa vo Verdiho opere Macbeth (Viedenská štátna opera). Na snímke vpravo Peter Dvorský ako šťastný lovec zlatého jeleňa (Klenovský Vepor, 2002). Snímky dokumentácia Petra Dvorského

21

HISTÓRIA Nech si vážený čitateľ nemyslí, že sme sa v titulku pomýlili a namiesto „les“ sme napísali „LOS“. Naozaj máme na mysli dnes už pomaly zabudnutú skratku prvej slovenskej poľovníckej organizácie – LOS, čiže Loveckého ochranného spolku, ktorý vznikol na sklonku roku 1920. A dnes, dalo by sa povedať v predvečer už osemdesiateho piateho výročia jeho založenia sa chceme vrátiť ku koreňom, z ktorého vyrástlo naše moderné slovenské poľovníctvo. V priebehu budúceho roka, kedy uplynie 85 rokov od vzniku LOS-u, si súčasne budeme pripomínať mená tých, s ktorými boli spojené začiatky a napokon celá história slovenského poľovníctva, lebo si zaslúžia, aby sa na ne nezabudlo. Tých mien – známych aj menej známych – bolo naozaj veľa.

Hlavička časopisu LOVEC z roku1939. Na protiľahlej strane hlavička časopisu POĽOVNÍCKY OBZOR z roku 1946.

LOS

Na začiatku bol (boli sme aj budeme predovšetkým ochrancami) PÍSAL SA ROK 1920 Dnes už nevieme, aké bolo počasie koncom septembra v roku 1920. Možno ešte stále bolo príjemné, ako sa na babie leto patrí a možno už sychravé, hmlisté a nevľúdne. Jedno je však isté – do bratislavskej reštaurácie Lerchner (stála oproti Prezidentskému palácu a dnes už niet po nej ani stopy) sa schádzala spoločnosť starších vážených pánov, aby sa poradili a potom rozhodli o vážnej záležitosti: Slovensko potrebuje poľovnícku organizáciu, lebo inak v ťažkých povojnových rokoch príde o jedno zo svojich prírodných bohatstiev – o voľne žijúcu zver. V lesoch, na poliach, po horách aj dolinách ju kántria nielen hladní chudobní ľudia, ale aj takí, čo chcú na nej zarobiť. S tým sa musí skoncovať.

Gen. MUDr. Jan Červíček

22

Z DÁVNEJŠEJ MINULOSTI Napriek tomu, že až do skončenia prvej svetovej vojny Česko a Slovensko boli súčasťou jednej monarchie, právna úprava aj výkon poľovníctva boli v obidvoch krajinách odlišné. Na Slovensku upravoval poľovníctvo zákonný článok XX/1883 uhorského zákonníka o poľovačke, podľa ktorého sa poľovné právo považovalo za neoddeliteľné príslušenstvo vlastníctva k pozemku. Na pozemkoch mohol poľovať vlastník alebo ten, komu to vlastník povolil. Minimálna rozloha poľovného pozemku musela mať 200 katastrálnych jutár (1 jutro = 1600 m2). Vlastníkom, ktorí mali aspoň 50 katastrálnych jutár umožňoval zákon zlučovať sa s cieľom výkonu poľovného práva tak, aby ich pozemky dosiahli charakter poľovného revíru s výmerou najmenej 200 katastrálnych jutár. Takéto alebo podobné zlučovanie pozemkov bolo na Slovensku známe už pred prijatím spomenutého zákona, preto tu už od prvej tretiny 19. storočia vzniklo niekoľko poľovníckych spolkov. Bol to napríklad Kesmarker Jagdverein, ktorý založili v roku 1833, Novoveská poľovnícka spoločnosť v Spišskej Novej Vsi fungovala od roku 1860, Prešovská zveroošetrujúca spoločnosť v Prešove vznikla v roku 1872 a niekoľko ich už pôsobilo na strednom aj západnom Slovensku. Podľa dostupných písomných prameňov po prijatí uvedeného zákonného článku len na východnom a strednom Slovensku bolo činných 16 poľovníckych ochranných spolkov. Potom prišla prvá svetová vojna a po jej skončení prestali platiť alebo sa aspoň nerešpektovali mnohé dovtedajšie zákonné

úpravy, nové ešte neboli, prípadne sa ešte len začali formovať.

NADIŠIEL ČAS KONAŤ Priame následky vojnových udalostí a nebývalý rozmach pytliactva hrozili, že v slovenskej krajine neostane nijaká voľne žijúca zver. To bol hlavný dôvod, kvôli ktorému sa niekoľkí zodpovední poľovníci, ktorí svoju záľubu nevideli iba v love, rozhodli zísť v onen septembrový večer a povedať si, ako ďalej lebo vedeli, že je najvyšší čas konať. A potom sa 10. decembra 1920 zišlo valné zhromaždenie 34 bratislavských poľovníkov, ktorí sa rozhodli založiť Lovecký ochranný spolok. Za predsedu novovzniknutej organizácie si zvolili generála MUDr. Jana Červíčka, rodáka z Náchoda, ktorý v tom čase pôsobil v Bratislave a bol iniciátorom prvého zhromaždenia. Členmi výboru sa stali JUDr. Otakar Jamnický, Ján Pálffy, veľkostatkár, Jozef Pétry, kuriálny sudca, Ladislav Sekan, lekárnik, Ľudovít Rössler, revident, Lórant Szützy, úradník a Jaroslav Řivnáč, úradník. Hneď priamo na zakladajúcej schôdzi sa prítomní rozhodli požiadať príslušné úrady o predĺženie ochrany zajaca poľného. Členovia výboru mali bezprostredne po vzniku LOS-u plné ruky práce. Predovšetkým potrebovali získať členstvo a založiť nové odbočky. Jeden z členov výboru si po rokoch spomenul na zaujímavosť: spočiatku všetky zápisnice písal vlastnoručne sám predseda generál Červíček, ktorému záležalo na tom, aby sa čo najskôr rozvinula konkrétna činnosť nového spolku. Vďaka obetavosti jednotlivých


HISTÓRIA funkcionárov už po roku od vzniku spolku bolo v ňom organizovaných 51 odbočiek s 3 111 členmi. Generál Červíček však onedlho zomrel a na jeho miesto zvolili známeho slovenského spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského. Nepochybne stojí za zmienku, že v českých krajoch došlo ku vzniku prvej jednotnej poľovníckej organizácie až o tri roky neskôr – bola to Československá myslivecká jednota. Onedlho potom slovenský LOS prišiel o svoju samostatnosť, lebo uplynul krátky čas a už ho, ako sa hovorí “podobrotky nasilu“ včlenili do celoštátnej organizácie. Avšak napriek rôznym nezhodám, ktoré v ďalších rokoch spôsobili rozdelenie celoštátnej poľovníckej organizácie, neskôr zase jej opätovné zlúčenie a potom zase rozdelenie, rozvoj nového moderného poľovníctva na Slovensku už nebolo možné zastaviť. Dokonca ani vtedy nie, keď v mnohopočetnom výbore celoštátnej organizácie mali slovenskí poľovníci iba dvoch zástupcov. IBA VĎAKA POĽOVNÍKOM Členovia nového loveckého spolku dobre vedeli, prečo si už do názvu dali aj prívlastok „ochranný“. Stavy zveri boli po prvej svetovej vojne zdecimované a dokonca aj vo vysokohorských oblastiach klesol počet vzácnych kamzíkov na minimum, zovšadiaľ prichádzali správy o poklese tak malej ako aj vysokej zveri. Poľovníctvu sa v tých rokoch darilo iba v účelových revíroch niekoľkých veľkostatkov, ale tie boli dobre chránené pred pytliactvom aj ostatnými nepriaznivými vplyvmi. Členovia LOS-u však chceli chrániť a zveľadiť všetky druhy zveri vo všetkých revíroch. Poľovníkov osobitne znepokojoval výrazný úbytok kamzíka tatranského, neskôr aj medveďa hnedého a napokon aj dropa fúzatého a preto sami navrhli zákaz ich lovu. Vďaka iniciatíve Loveckého ochranného spolku – už v roku 1923 bola prijatá úplná ochrana kamzíka tatranského – od roku 1926 bol chránený drop fúzatý – v roku 1932 bol prijatý zákaz odstrelu medveďa hnedého. Ak teda kamzík tatranský a medveď hnedý prežili u nás rok 2000 (žiaľ, netýka sa to dropa fúzatého), bola a je to zásluha niekoľkých generácií slovenských poľovníkov. A zase iba vďaka poľovníkom sa dostala vysoká úroveň slovenského poľovníctva, reprezentovaná predovšetkým jeho starostlivosťou o voľne žijúcu zver, do celoeurópskeho povedomia. Roky po druhej svetovej vojne priniesli nebývalý rozvoj nášho poľovníctva. Neskorší útlm, osobitne stavov malej zveri spôsobili,

tak ako napokon v celej Európe, civilizačné vplyvy. Bola to daň za intenzifikáciu poľnohospodárstva, rozvoj dopravy, priemyslu a turizmu. Postupne sa však poľovníci vysporadúvajú i s poklesom malej zveri. Aj keď súčasné výrady po spoločných poľovačkách na bažanty a zajace sú skromné, v mnohých poľovníckych združeniach a spoločnostiach sa ich členovia dobrovoľne rozhodli: nebudeme loviť malú zver, iba jej vytvárať podmienky, zazverovať ňou revíry a to aj za cenu vysokých finančných nákladov. Spomínali sme, že nechceme zabudnúť na mená tých, ktorí svojou prácou pomáhali zveľaďovať naše poľovníctvo. A tak sa v priebehu budúceho roka vrátime k niektorým osobnostiam, akými boli – či už gen. J. Červíček, J. G. Tajovský, E. Betlenfalvy, I. Dulla, V. Záborský, K. Slimák, Ľ. Bancík, J. Hojč, M. Kulich, Š. Teren, V. Richter, P. Hell, A. Bakoš i ďalších, ktorí boli spolutvorcami moderného slovenského poľovníctva. KTO NÁS NEMÁ RÁD? Kto sú tí ľudia, ktorí si zvykli označovať poľovníkov za „vrahov“ zveri? Ako asi rozmýšľa človek, ktorý dokáže bez predvídania tragických dôsledkov podpíliť posed? Podpáliť chatku? S akým úmyslom niekto rozláme a rozdupe kŕmidlo s krmivom pripraveným pre zver strádajúcu v mrazivých dňoch? Kto si pomerne husto obývanú krajinu, akou je Slovensko, mýli s rozľahlou Kanadou? A prečo je spoločnosť ochotná tolerovať výstrelky najrôznejšieho druhu, ktoré sa odohrávajú v prírode (od horskej cyklistiky, motokrosy až po stále väčší počet lyžiarskych vlekov) či dokonca usporadúvanie „technopárty“ a dovolí, aby niekto označoval poľovníkov za nepriateľov zveri? Prečo proti takýmto javom neprotestujú niektorí zanietení ochrancovia prírody? OCHRANA OSTÁVA NA PRVOM MIESTE Musíme sa brániť proti prejavom agresívneho osočovania našej činnosti. Jednak svojou prácou v revíroch a jednak aj tak, že všetkým nahlas povieme: áno, sme tí, ktorí zver nielen občas lovia, ale ju chránia pred chorobami, pytliakmi, vyrušovaním, hladom i zimou. Sme tí, ktorí chcú uchovať živé bohatstvo našej prírody aj pre budúce generácie. Ochrana hniezd malej zveri pred kosbou (1925)


Ladislav Grman

23

NA ZELENEJ VLNE

Babie leto nad rúbaÀou

Koliba, v ktorej sme sa usala‰ili na noc, bola aÏ priveºmi vzdu‰ná. Neãudo, veì do nej ukladali seno, ale keìÏe sme nechceli strácaÈ ãas cestou do chaty, rozhodli sme sa prenocovaÈ v kolibe. K˘m ohník horel bolo dobre, ale potom sme kvôli zime dlho nedokázali zaspaÈ. Iba sme driemali a ráno o ‰tvrtej uÏ sme boli na nohách. RozloÏil som mal˘ ohník a do kotlíka som dal zovrieÈ vodu, lebo hosÈ sa nevedel doãkaÈ horúcej kávy, do ktorej si nalial kvapku rumu. Medzit˘m sme zaãuli, Ïe jelene sa e‰te stále ohlasujú. Najmä z neìalekej rúbane sa oz˘vali silné hlasy dvoch súperov. – Poberme sa tam, – navrhol hosÈ a vzápätí sme opatrne prechádzali ihliãnat˘m lesom. Stúpali sme naozaj opatrne, aby sme nevyru‰ili nijakú zver. K˘m sme sa ocitli na okraji rúbane, celkom sa rozvidnelo a ruÏov˘ obzor na v˘chode predpo-

vedal, Ïe svitne pekn˘ jesenn˘ deÀ. Z hustého porastu kríkov sme zaãuli hlasit˘ dupot. Zastali sme a potom sme sledovali, ako sa na lesnej ceste vo vzdialenosti asi dvadsaÈ metrov, ukázali obrysy velikánskeho diviaka. PravdaÏe, na v˘strel som ani nepomyslel, lebo celkom isto by bol vyru‰il ruãiace jelene, ão by mi hosÈ sotva odpustil. Za diviakom cez cestu prebehlo e‰te niekoºko lan‰tiakov a keì zaniklo ich dupotanie a krochkanie, opäÈ sme vnímali len hlasy jeleÀov. Rozhodli sme sa zastaÈ pod vysokou jedºou, odkiaº bol dobr˘ v˘hºad na celú rúbaÀ. HosÈ celé okolie dôkladne prezeral ìalekohºadom a potom rukou ukázal kamsi pred seba: – Tam sú! Jeden je pri skupinke nízkych jedliãiek, ten druh˘ o kus ìalej vpravo. O hosÈovi musím povedaÈ aspoÀ toºko, Ïe kvôli povesti vynikajúceho strelca bol ochotn˘ obetovaÈ hocião. V skutoãnosti v‰ak bol strelcom veºmi priemern˘m,

málokedy sa mu podarilo nieão uloviÈ, ale rok ão rok so zaplatenou povolenkou prichádzal k nám na jeleniu ruju. – Teraz sa musíme dostaÈ bliÏ‰ie, – prevzal velenie nad na‰ou v˘pravou. Nechal som ho, lebo, ako sa hovorí, hosÈ je hosÈ a jeho Ïelanie je na‰ím rozkazom. Len som bol zvedav˘, ako to dnes dopadne. Medzit˘m sa uÏ slnko zodvihlo z ranného oparu a zaãalo byÈ príjemne. HosÈ si vyzliekol kabát a len v ºahkej koÏenej bunde sa prikrádal bliÏ‰ie k jeleÀom. – Guºovnica! – potichu som ho upozorÀoval. – âo je s Àou? – netrpezlivo sa sp˘tal a keì som mu pripomenul, Ïe by si ju mal nabiÈ a pripraviÈ na v˘strel, len hlavou pohodil. V to krásne ráno sa jeleÀom zrejme nechcelo ísÈ odpoãívaÈ. To som uÏ zreteºne videl, Ïe silnej‰í je pekn˘ dvanástorák a druh˘ o ãosi slab‰í – vidliak. No zbohom, pomyslel som si, len aby sa nepustili do seba. Na‰Èastie e‰te stále boli dosÈ vzdialené od seba. Ale to sa uÏ dvanástorák pohol smerom k sokovi a vtom som si v‰imol, Ïe neìaleko za vidliakom sa pásli tri jelenice. Medzit˘m si hosÈ nabil guºovnicu a prikrãen˘ sa blíÏil k miestu, kadiaº musel prejsÈ dvanástorák. Potom zo vzdialenosti asi osemdesiat krokov naÀ vystrelil. JeleÀ sa v okamihu zvrtol a uháÀal preã a nezastihol ho ani druh˘ v˘strel. Za ním sa pustil aj vidliak nasledovan˘ jelenicami. Z hosÈovej guºovnice vy‰iel e‰te aj tretí, ‰tvrt˘ ba i piaty v˘strel, ale ani s jedn˘m nemal úspech. Spoãiatku síce tvrdil, Ïe vidliaka urãite zasiahol, aj sme sa museli ísÈ pozrieÈ na „nástrel“ ale kde nie je niã, ani ãert nevezme. Musím povedaÈ, Ïe z tej jeho kanonády sa mi v prvej chvíli aÏ vlasy zjeÏili na hlave. Zaujímavé bolo, Ïe hosÈ si z neúspechu niã nerobil. Pri návrate do chaty mi tvrdil, Ïe pri prvom v˘strele bol nervózny, druh˘m preto chybil, lebo neìaleko v kríkoch zazrel medveìa, ktor˘ mu e‰te viac zabrnkal na nervy, tretí mu pokazil konárik, ktor˘ z niãoho niã spadol z jedle, ‰tvrt˘ bol nepodaren˘ „sám od seba“ a piatym jeleÀa minul kvôli pavuãine, ktorá mu spadla do oka. – No a ão? – zºahãoval svoj neúspech a pokraãoval: – Zdravo sme sa vyspali v kolibe, pre‰li sme sa a len sa pozrite, aké je dnes krásne ráno! Také neuvidíte hádam ani vo filme. Mal pravdu. RúbaÀ, poznaãená prv˘mi príznakmi jesene, sa priam kúpala v zlatist˘ch slneãn˘ch lúãoch. A vo vzduchu poletovali strieborné pavuãinky babieho leta. Jedna z nich mu moÏno naozaj padla do oka, pomyslel som si. Matej DruÏback˘, Topoºãany Snímkami si pripomíname tohtoroãnú jeleniu ruju, ktorá bola, aspoÀ podºa viacer˘ch, ão ju videli a poãuli, naozaj ru‰ná. Snímky Klaus Schneider

24


NA ZELENEJ VLNE

Zmoknutá vianoãná poºovaãka

Mali sme vtedy tak˘ zvyk, Ïe star˘m a uÏ nevládnym poºovníkom alebo vdovám po poºovníkoch sme na Vianoce darovali nejak˘ kúsok diviny, najãastej‰ie zajaca. Dobre im padlo, Ïe kamaráti na ich muÏov nezabudli. Pravda, v ãasoch, keì v môÈovskom chotári bolo veºa zajacov, mohli sa aj rozdávaÈ, ale neskôr, to bolo s nimi i s jarabicami ãoraz hor‰ie. TakÏe udrÏaÈ star˘ dobr˘ zvyk sa uÏ nedalo tak ºahko. B˘valo tieÏ u nás zvykom, Ïe sme poºovali e‰te aj na ·tedr˘ deÀ, no iba dopoludnia. V tie Vianoce, keì sme sa my, mlad‰í, vybrali do revíru, od rána pr‰alo. Preto sme sa pri hasiãskej zbrojnici zi‰li iba piati a tak sme sa rozhodli, Ïe nebudeme robiÈ nadhánky, ale sa rozídeme po revíri a kaÏd˘ bude loviÈ samostatne. Skôr, ako sa na môÈovskej veÏi ozve zvon oznamujúci poludnie, zídeme sa na Malom H⁄bku nad Sekierskym potokom a rozhodneme sa, kto komu odnesie zajaca a zavin‰uje veselé Vianoce. Keì sme sa zi‰li na dohovorenom mieste, vysvitlo, Ïe ani jeden z nás niã neulovil. Nemáme ãím obdarovaÈ star˘ch kamarátov a aj tie dve ãi tri vdovy ostanú na Vianoce bez diviny. Nad neúspe‰nou poºovaãkou sme krútili hlavami, ale veru, nevykrútili sme niã. – Aha, prestáva pr‰aÈ, – povedal Ondro Nemec, – noÏe to e‰te raz skúsme prejsÈ okolo Slatiny, moÏno tam na nieão


naìabíme. LenÏe ani tento pokus nevy‰iel. Ako sme tam v chotári chvíºu postávali, zi‰lo mi na um, Ïe mám susede priniesÈ mal˘ stromãek alebo aspoÀ zopár jedºov˘ch halúzok. Nachádzali sme sa v‰ak v ãasti revíru, v ktorej nerástli jedle ani smreky, iba nad potokom sme zazreli malú skupinku borovíc. Ktovie, ako sa tam dostali, veì na ‰irokom okolí vtedy u nás boli len rôzne listnáãe. AÏ neskôr lesníci vysadili rúbaniská sadenicami smreka a jedle. Za‰iel som teda k boroviciam a zrak mi naraz padol dolu ku koreÀom jednej z nich. âupela tam malá ‰edivá hrudka v zajaãej srsti. U‰iaãik moÏno zadriemal a nepoãul nás alebo sa mu nechcelo vyjsÈ na mokré lúky a pasienky. Zajaãia hrudka hºadela na mÀa, ja na Àu, ale ani jeden z nás sa neh˘bal. Niekoºko sekúnd som tam stál a potom cúvol, no pu‰ka mi ostala na pleci. Len aÏ keì som pri‰iel ku kamarátom, povedal som im: – Pozrite sa tam k t˘m boroviãkám! – a potom som zapískal na prstoch. Vtom spod borovíc priam vyletel u‰iak a popred nás ufujazdil do hrabín na zaãiatku Sekierskej doliny. Nikto z nás nesiahol po pu‰ke. Vtedy sa uÏ z môÈovskej veÏe ozvali zvony a my sme r˘chle zbehli dolu na cestu. Podali sme si ruky a rozi‰li sme sa. Po návrate domov mi to v‰ak akosi nedalo, potichu som vo‰iel do dvora a z koterca som vybral najväã‰ieho králika. Marka, vdova po na‰om kamarátovi Arpádovi, ktorého sme len nedávno odprevadili na

poslednej ceste, iba zalomila rukami: – Ondrík, a to sa ti ho nepodarilo trafiÈ, keì je e‰te Ïiv˘?! Nevysvetºoval som jej, ako som pri‰iel k „úlovku“, len som jej zaÏelal ‰Èastné Vianoce a vrátil som sa domov. Aj tam ma ãakali otázky. Mama ma „krstila“, Ïe som pri‰iel neskoro a Ïe e‰te sa aj na BoÏí hod kade-tade túlam. Keì som sa vyzliekol, zasadol som si k pu‰ke, Ïe ju musím vyãistiÈ. Pravda, v ten deÀ som z nej nevystrelil, ale bolo ju treba aspoÀ dosucha poutieraÈ. Asi som sa pritom usmieval, no mama nevedela pochopiÈ, ão ma na tej vianoãnej zmoknutej poºovaãke tak pote‰ilo. Ondrej Barto‰, Zvolen

Vážení čitatelia, prosíme, napíšte nám aj vy svoje zážitky z poľovačky, príhody z lesa, pozorovania, stretnutia so zverou, spomienky na ľudí, s ktorými ste objavovali krásy prírody, čo zaujímavé, veselé (aj neveselé) ste v revíri zažili. Vítaná je aj “poľovnícka latina”. Aj príspevky v rubrike Na zelenej vlne honorujeme.

25

XXX STRELECTVO

Previerka kvality a bezpeãnosti Liptovská skúšobňa je súkromnou spoločnosťou, ktorá vznikla z iniciatívy skupiny podnikateľov. Jej poslaním je v súlade s nariadením vlády SR č. 397/1999 Z. z. vykonávať tzv. „nové kusové overenie zbraní”. Ide v podstate o bezpečnostnú skúšku, ktorá má preukázať, že hlavné časti zbrane nie sú používaním oslabené alebo nemajú skrytú chybu materiálu, čo by mohlo viesť k ohrozeniu zdravia a života strelca. Činnosť na úseku skúšobníctva podlieha akreditácii najvyšším slovenským orgánom, ktorým je Slovenská národná akreditačná služba. (SNAS) a jej úlohou je preveriť kvalifikáciu pracovníkov a technicko-administratívnu pripravenosť skúšobne. Ak skúšobňa splní náročné podmienky slovenskej technickej normy STN EN ISO 17025, potom má právo požiadať Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo o autorizáciu. Úrad vykoná v skúšobni audit, ktorým opäť preverí jej schopnosť a pripravenosť na prevádzku a ak nezistí nezhody, vydá rozhodnutie o autorizácii. Liptovská skúšobňa s. r. o. získala akreditáciu a autorizáciu v r. 2003 a svoju činnosť začala 1. marca 2004. Ak sa pýtate, prečo je skúšobňa v Liptovskom Mikuláši, je to z jednoduchých dôvodov: skupina podnikateľov žije a pracuje v obvode tohto okresného mesta, ale predovšetkým preto, aby držitelia zbraní z východného a stredného Slovenska nemuseli cestovať až do Dubnice, kde dlhé roky pôsobí prvá takáto skúšobňa u nás. Skúšobňa pracuje v prenajatých priestoroch stredného odborného učilišťa, ktoré, pochopiteľne, bolo treba stavebne a konštrukčne upraviť tak, aby vyhovovali slovenským technickým a hygienickým normám a zákonom.

26

V skúšobni pôsobia vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelaní pracovníci s odbornou kvalifikáciou. Aby sme mohli poskytovať čo najkvalitnejšie služby, skúšobňa je vybavená modernou kancelárskou a výpočtovou technikou, špeciálnymi lafetami, prípravkami a meradlami. Na samotnú streleckú skúšku používame tormentačné (skúšobné) náboje nakúpené v zahraničí od renomovaných výrobcov streliva. Skúška pozostáva zo vstupnej prehliadky zbrane, pri ktorej sa zistí jej technický stav, pričom sa pozornosť zameriava najmä na funkčnosť hlavných častí a poistného mechanizmu. Nasleduje kontrola vývrtu hlavne kalibrom a premeranie odporu spúšte. Po skúšobnej streľbe technik vykoná vizuálnu kontrolu neporušenosti zbrane a ďalšie predpísané kontroly. Vzhľadom na charakter skúšky a konštrukciu skúšobnej lafety na upnutie zbraní treba, aby sa zo skúšanej zbrane demontovala optika a remene. V súlade so zákonom 190/2003 Z. z. o zbraniach a strelive držiteľ zbrane je povinný doručiť svoju zbraň osobne alebo ju poslať po doručiteľovi, ktorý má na prevoz (nosenie) licenciu prípadne povolenie policajného útvaru. Intervaly skúšok sú podľa spomenutého zákona nasledovné: Dlhé guľové zbrane (guľovnice a malokalibrovky) a kombinované zbrane (guľobroky a trojaky) všetkých kalibrov musia prejsť skúškou každých 20 rokov. Brokovnice všetkých kalibrov sa skúšajú po 15. rokoch. Krátke palné zbrane (pištole a revolvery) všetkých kalibrov musia prejsť skúškou každých 10 rokov.

Pracovníci skúšobne sú schopní poskytnúť rady súvisiace s konštrukciou a používaním zbraní a munície a s tým súvisiacou legislatívou. Podľa zákona skúšobňa nemôže vykonávať opravy zbrane. Zbrane, ktoré majitelia predkladajú na skúšku sú vo väčšine v dobom technickom stave a správne ošetrované, čo slúži poľovníkom ku cti. Len asi na 5 percentách zbraní je zjavné zlé zaobchádzanie – vývrty sú niekedy hrdzavé a špinavé, povrch zbrane je viditeľne znečistený a so stopami opotrebovania. Našťastie, takých poľovníkov, ktorí si nechránia svoju zbraň ako oko v hlave, je len málo. Kvôli nefunkčnosti alebo zlému technickému stavu alebo pri skúške nevyhovelo iba asi 0,1 percenta z predložených zbraní. V zbierkach držiteľov zbraní sa občas nájdu i unikáty. Nedávno to boli dve prekrásne brokovnice vyrobené len v jednom exemplári rakúskym výrobcom a ich cena sa odhaduje okolo milióna korún. Mali sme na skúške aj niekoľko pekných replík perkusných revolverov prevažne talianskych výrobcov. Medzi najstaršie zbrane, ktoré boli v Liptovskej skúšobni overované, patrila brokovnica Lancaster z roku 1911 a guľovnica Mauser z roku 1938. Obidve zbrane boli vo veľmi dobrom technickom stave a perfektne ošetrované. Pohľad na takéto zbrane odborníka vždy poteší.

Róbert Jáger štatutárny zástupca spoločnosti

Ing. Jozef Sivák vedúci Liptovskej skúšobne s.r.o.

Snímky Viliam Drienovský


STRELECTVO XXXX

PUŠKA NA CELÝ ŽIVOT Hádam niet milovníka zbraní, ktorý by nepoznal meno firmy Blaser. Je to značka, ktorá predstavuje vysokú kvalitu, technickú dokonalosť a estetickosť. Nemecká zbrojovka Blaser Jagdwaffen GmbH so sídlom v Isny sa zaoberá výrobou zbraní od r. 1977 a špecializuje sa predovšetkým na výrobu špičkových poľovných zbraní určených najmä veľmi náročným zákazníkom, no aj ostatní sa iste radi o nej dozvedia podrobnejšie údaje. Firma vyrába od brokovníc po guľové dvojaky zväčša s lôžkovými závermi. Model novej modernej opakovačky R-93 výrobca po prvý raz predstavil verejnosti v r. 1993 na výstave IWA v Norimbergu, a práve s ňou chceme zoznámiť čitateľov Nášho poľovníctva.

otvormi na spodnej strane predpažbia a po ich uvoľnení sa hlaveň jednoducho vyberie z jej lôžka. Guľovnicu sme vyskúšali na strelnici podľa návodu, ktorý výrobca prikladá spolu s dvoma imbusovými kľúčmi. Guľovnica, ako sa hovorí, „dobre padne do ruky“. Už pri letmom zamierení sa mieridlá (vyrobené z pevného čierneho plastu) automaticky ocitnú

Dovozca: Dynax, Považská Bystrica Predajca: Deas Slovakia s.r.o., Bratislava Cena: 88 000 Sk

Koncepciu zbrane Blaser R-93 možno charakterizovať ako stavebnicovú alebo modulárnu. Vďaka tomu, že puška sa skladá zo samostatných prvkov, môže ju výrobca dodávať v širokej palete rozličných kalibrov. Veľkou výhodou je, že majiteľ pušky si sám môže veľmi rýchlou a jednoduchou výmenou hlavne, nábojovej schránky a prípadne uzáveru, prispôsobiť zbraň presne podľa konkrétnej požiadavky alebo poľovného účelu. Teda nemusí mať inú zbraň, ale stačí dokúpiť si potrebné komponenty. Zákazník má možnosť vybrať si zbraň z ôsmich tried, členených podľa použitých druhov streliva. V našich zemepisných podmienkach je azda najvhodnejšia a najzaujímavejšia trieda „standard“, v ktorej sú zastúpené u nás najpoužívanejšie poľovné kalibre (napr. .22-250, 5,6x57, .30-06, 8x57, .308 Win, .280 Rem, 7x57, 7x64, .270 Win.). Zoznam druhov streliva začlenených do tejto skupiny sa končí kalibrom 9,3x62. Práve na tento druh streliva bola komorovaná zbraň, ktorú vám predstavujeme. Blaser R-93 je poľovná guľovnica s valcovým priamoťažným odsuvným uzáverom, ktorý sa uzamyká v hlavni pomocou segmentových klieštinových ozubov, preto pri otváraní netreba otáčať kľuku uzáveru. Celý systém uzamykania je zrejmý po odsunutí uzáveru. Hlava závorníka pozostáva zo štrnástich klieštinových ozubov, ktoré sa pri uzamykaní hlavne vejárovite rozovrú do drážky vyfrézovanej v celom obvode vnútrajška zadnej časti hlavne. Povrch guľovnice je kombinovaný počerneným uzáverom a hlaveň má sivomatnú kovovú prirodzenú farbu. Hlaveň v prednej polovici je valcová, v zadnej sa začína kužeľovito rozširovať až


napokon prechádza do masívnej nábojovej komory. Na vrchu nábojovej komory sú dve dvojice otvorov určených na montáž puškohľadu. Kovové súčasti pušky sú vhodne doplnené drevenými (samostatné predpažbia a pažbu typu Monte Carlo) a hlavisko pažby je zakončené plastovou botkou. Kľuka uzáveru sa ovláda z pravej strany. Bezpečnostný prvok – mechanická poistka – je súčasťou uzáveru a nachádza sa nad krkom pažby v jeho zadnej časti. V polohe, keď sa zbraň zaisťuje, okrem toho, že vyraďuje z činnosti spúšťový mechanizmus, blokuje aj uzáver a nemožno ho otvoriť. Počas nevyhnutnej údržby a čistení stačí vybrať uzáver. V zadnej pravej časti puzdra uzáveru je umiestnená poistka, ak sa zatlačí, možno uzáver zo zbrane jednoducho vytiahnuť. Na čele závorníka sa nachádza odpružený vyhadzovač a vyťahovač. Súčasť uzáveru tvorí i zvláštna poistka, ktorá zamedzuje odpálenie guľovnice pri neuzamknutom uzávere. Keď sa vyberie uzáver, možno vybrať aj plastovú nábojovú schránku. Pohľadom do hlavne vidieť, že klasický vývrt so strmým stúpaním pozostáva zo štyroch pravotočivých drážok, pričom drážky sú asi o polovicu širšie ako polia.Takisto jednoduchá je aj demontáž hlavne: treba odsunúť uzáver, imbusovým kľúčom odskrutkovať dve skrutky pod

v jednej rovine so strelcovým okom. Horizontálnu polohu cieľnika i vertikálnu polohu mušky možno nastavovať pomocou malého imbusového kľúčika. Pravouhlé kontúry mieridiel poskytujú strelcovi dobrý komfort pri mierení. Na cieľniku je hrubá vertikálna čiara, ktorá umožňuje streľbu aj v zhoršených podmienkach. Pri streľbe sme použili náboje srbského výrobcu „Prvi partizan“ s poloplášťovou 18,5 g strelou. Strieľali sme na vzdialenosť 50 m na pištoľový terč 50/20 v polohe v sede s podopretou zbraňou. Najlepší rozptyl troch zásahov v terči sa dal opísať 60 mm kružnicou (s puškohľadom by táto hodnota bola isto oveľa lepšia). K charakteristike spúšte nemáme žiadne výhrady, lebo jej chod je hladký, bez akéhokoľvek trenia. Dráhu sme namerali cca 3 mm bez prepadu s odporom 18 N. Spätný náraz guľovnice môžeme subjektívne prirovnať k nárazu, aký pocíti strelec pri streľbe z brokovnice kalibru 12. Puška svojím vzhľadom a dokonalou konštrukciou sa nepochybne zapáči každému poľovníkovi, ktorý si ju môže dovoliť kúpiť. A keď už na ňu vynaloží nemalú sumu, bude mať istotu, že je to puška na dlhé roky alebo, ako sa hovorí, láska na celý život. Ďakujeme bratislavskej firme DEAS Slovakia s.r.o. za zapožičanie guľovnice a poskytnutie streliva pre náš redakčný test.

Ing. Tomáš Šramek

Technické údaje Kaliber: 9,3 x 62 Typ zbrane: opakovačka s priamoťažným valcovým uzáverom Systém uzamknutia uzáveru: pomocou segmentových ozubov Kapacita nábojovej schránky: 3 náboje Celková dĺžka: 1 030 mm Dĺžka hlavne: 580 mm Celková hmotnosť zbrane: 3,0 kg 27

KYNOLÓGIA

Na začiatku boli

Monika

a

Roby

Pôvod slovenského hrubosrstého stavaãa Zatiaľ čo slovenský kopov je prastarým pôvodným slovenským plemenom, slovenský hrubosrstý stavač vznikol šľachtením. Na jeho vzniku začal pracovať známy slovenský kynológ Koloman Slimák už v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Predovšetkým sa zaoberal hrubosrstými jedincami sivastého zafarbenia, ktoré sa v tom čase u nás vyskytovali. Slovenský hrubosrstý stavač vznikol z troch pôvodných plemien – weimarského stavača, českého fúzača a nemeckého drôtosrstého stavača. V roku 1944 skrížil Koloman Slimák sučku weimarského stavača Monika v. d. Haraska (ÖHZB-W 931) so psíkom českého fúzača Robby Šelle (SPKS 1294). Z tohto párenia vzišiel jednofarebný sivastý vrh, z ktorého svojím výkonom a exteriérom vynikala najmä Flora z Karpát (SPKS 1842). Sučka bola potom spárená so psíkom–weimarským stavačom Yves v. d. Westhutte (OHZB-W 937). Výsledkom bol opäť hrubosrstý vrh. Nasledovali ďalšie párenia s jedincami plemien český fúzač a nemecký drôtosrstý stavač. Potomkami však boli

iba hrubosrsté a jednofarebné jedince a ako hrubosrsté weimarské stavače ich zapisovali do experimentálnej plemennej knihy od roku 1950 zastrešovanej Slovenským poľovníckym zväzom. Ich pomenovanie však spôsobilo problém, pretože oficiálny štandard weimarského stavača neuznával jeho hrubosrstú formu. V slovenskom preklade popisu štandardu sa totiž uvádzalo, že na Slovensku sa chová niekoľko jedincov v hrubosrstej forme. Nemecký klub chovateľov weimarských stavačov odpovedal slovenským chovateľom až v roku 1975 a v liste kategoricky uviedol, že Nemecko ako krajina pôvodu weimarského stavača neuznáva jeho hrubosrstú formu. Odvtedy potom platil zákaz krížiť medzi sebou jednotlivé typy

28

a ak, tak iba s povolením hlavného poradcu chovu. Vo vtedajšom Československu bola už však početnosť hrubosrstej variety stavača pomerne veľká a poľovníci si ju obľúbili. To viedlo slovenských chovateľov a poľovníkov pokúsiť sa o uznanie samostatného slovenského plemena priamo na pôde Medzinárodnej kynologickej federácie (FCI). Chovná základňa bola už vtedy dostatočne veľká, takže celú populáciu bolo možné rozdeliť do troch krvných línií. Táto štruktúra teda umožňovala chovať plemeno v prevažne nepríbuznej forme. Dlhoročné úsilie vtedajších nadšencov chovu tohto plemena napokon bolo korunované úspechom, pretože 6. júna 1983 zasadnutie uznávacej komisie FCI, ktoré sa konalo v Madride, uznalo slovenského hrubosrstého stavača ako plemeno a jeho štandard dostal číslo 320-7. Skutočným tvorcom tohto plemena bol nestor slovenskej kynológie Koloman Slimák, ktorý sa začal zaoberať kynológiou už vo svojich pätnástich rokoch a ostal jej verný až do svojej smrti (1996). Pôsobil v Novom Meste nad Váhom, kde už od roku 1933 mal zaregistrovanú chovnú stanicu „z Považia“ a v ktorej odchoval okolo tisíc šteniat rôznych plemien poľovných psov. Bol neúnavným propagátorom poľovníckej kynológie a právom ho možno označiť za tvorcu našich dvoch národných plemien poľovne upotrebiteľných psov. Slovenského kopova ako naše prastaré národné plemeno propagoval na stránkach časopisu Lovec už od roku 1935 a odvtedy neustal vo svojom úsilí. Aj napriek nepochopeniu, s ktorým sa stretal spočiatku, vďaka húževnatej práci sa mu prísnym výberom podarilo ustáliť toto plemeno, ktoré bolo v roku 1963 medzinárodne uznané. So šľachtením slovenského hrubosrstého stavača začal po druhej svetovej vojne. Kým v prípade slovenského kopova išlo o pôvodné plemeno, ktoré sa zušľachťovalo iba selekciou a vhodným párením, pri slovenskom hrubosrstom stavačovi bolo šľachtenie spojené s mnohými ťažkosťami, lebo vzniklo z troch plemien a na

ich potomstve sa objavovali nežiaduce vlastnosti. Avšak prezieravosťou, akú môže získať chovateľ len po mnohoročnej práci, pri zostavovaní chovných párov sa podarilo Kolomanovi Slimákovi docieliť to, na čo sa podujal. Jeho úsilie bolo korunované úspechom a získalo si medzinárodný rešpekt. Tak obohatil našu poľovnícku kynológiu o druhé národné plemeno. Slovenský hrubosrstý stavač sa osvedčuje v práci na poli, v lese i vo vode a je výborným dohľadávačom postrelenej zveri. Na počesť tohto kynológii oddaného nadšenca sa každoročne usporadúva Memoriál Kolomana Slimáka ako vrcholné podujatie pre plemená stavačov.

Ing. Michal Urban Snímky autor


Z PRAXE

Aj keď v živote neveľkého poľovníckeho združenia, akým je i PZ Világoš Čeľadice, predstavuje desať rokov v skutočnosti iba nedlhý časový úsek, napriek tomu sa im podarilo v ňom vykonať pre rozvoj poľovníctva dosť. Konštatovali to aj členovia združenia keď hodnotili cestu, ktorou prešli za prvé desaťročie od vzniku združenia. Samozrejme, nezabudli pritom otvorene hovoriť aj o nedostatkoch, ktoré sprevádzali ich doterajšiu činnosť a zhodli sa na tom, že najcitlivejším problémom boli ich vzájomné medziľudské vzťahy. Najmä spočiatku, ale po schválení nájomnej zmluvy sa aj tie vyjasnili a mohli sa venovať rozvoju svojho revíru s rozlohou 918 hektárov.

Vzhľadom na konfiguráciu terénu, poľovný revír PZ Világoš Čeľadice je doslova ideálnym refúgiom pre dravú zver, ktorá sa sem sťahuje zo susedných revírov. Prejavuje sa to napr. i v ročnom odstrele líšok (priemerne 15 ročne, no vlani až 26) a ďalších druhov (kuny, jazvece, túlavé psy a mačky). Vysoké stavy dravej zveri, nepriaznivé klimatické a hydrické pomery, vrátane osevných postupov, sa citeľne prejavili na úbytku zajacov a bažantov. Ak v rokoch 1993-1995 na 1 líšku pripadol úlovok 6 zajacov a 2 bažantov, v rokoch 1999-2003 na 1 líšku iba 1 zajac a 4 bažanty. V hmotnosti ulovenej zveri to prezentuje až 60-percentný úbytok. Členovia

PZ však veria, že sa úspešne popasujú aj s týmito problémami. Svoje riešenia zakotvili do plánu práce a postupne ich už uvádzajú do praxe.

Zamerali sa na budovanie predovšetkým kŕmnych zariadení a vďaka obetavosti väčšiny členov sa im podarilo za desať

Po prvom desaťročí rokov vybudovať 20 srnčích kŕmidiel, 18 násypcov pre bažanty a jarabice, 3 samospádové kŕmidlá na jadrové krmivo, 30 soľníkov, centrálny senník na objemové krmivo, sklad materiálu, poľovnícky prístrešok na spoločenské posedenia, a 3 lapáky dravej zveri. Pre seba zhotovili 16 rebríkových a 7 krytých posedov a jednu maringotku upravili na menšiu chatku, v ktorej si možno posedieť a prípadne v čase núdze aj prenocovať.

Ročné

úlovky nedosahovali nejaké závratné počty, ale radosť im robil aj ich ročný priemer: 7 kusov srnčej zveri, 40 zajacov (z toho 16 v rámci odchytu) a 55 bažantov. Tak priemerná ročná produkcia dosiahla 0,34 kg na 1 ha. Jarné kmeňové stavy srnčej zveri (28) im v súčasnosti umožňujú ročne uloviť 9 jedincov, žiaľ,

Text a snímky Branislav Soviš

z nich dosiahla iba jedna trofej hranicu 100 bodov. Normované kmeňové stavy, ktoré určil bývalý okresný úrad (oddelenie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva) boli v rozpore s bonitou pôdneho fondu, preto sú nižšie aj jarné kmeňové stavy zajacov (140) i bažantov (163).

Pretože v posledných troch rokoch bolo len málo zrážok a vysoké teploty spôsobili, že v revíri im začali vysychať derivačné kanály a ani na ornej pôde najmä po zbere úrody neposkytovali najmä zajačej zveri dostatok potravy, museli začať uvažovať, ako riešiť túto situáciu. A je iba jedno riešenie: zakladať pastevné políčka trvalých trávnych porastov a iných krmovín. Pribudla im aj starosť na úseku kynológie, pretože združeniu sa stratili dva poľovne upotrebiteľné psíky.

Vľavo: Pracovná skupina členov PZ Világoš Čeľadice pri budovaní kazateľnicového posedu. Hore: Takto sušia letninu z vňate topinamburu. Dolu: Prístrešok pri poľovníckej chatke s ohniskom (i s dymoviskom), kde si možno posedieť, oddýchnuť a dokonca aj bezpečne opekať slaninku.


29

POªOVNÍCKY SVET Vlãia pliaga na Alja‰ke Vlãia populácia na Alja‰ke neustále narastá, lebo ich regulácia odstrelom z lietadiel bola dlh˘ ãas celkom zakázaná napriek tomu, Ïe v t˘chto ‰írych, pust˘ch a nedostupn˘ch konãinách je to jedin˘ spôsob ich efektívneho lovu. Vlãie svorky drasticky zdecimovali losy v mnoh˘ch regiónoch aÏ do takej miery, Ïe je ohrozené samozásobovanie mäsom domorod˘ch Indiánov, konkrétne napr. z kmeÀa Athabaskov. Preto úrady opäÈ vydali pre niekoºk˘ch miestnych poºovníkov z povolania obmedzen˘ poãet licencií na odstrel vlkov z lietadiel. Proti tomu v‰ak vehementne protestujú v mestách Ïijúci milovníci vlkov a ochrancovia prírody. (Jagen weltweit, 3/2004) Lov drobného vtáctva ako ºudov˘ ‰port na Malte Malta, tento mal˘ ostrovn˘ ‰tát s 350 tisíc obyvateºmi sa síce tieÏ stal ãlenom Európskej únie, ale aj napriek tomu tu môÏu i naìalej loviÈ sÈahovavé vtáctvo, a to dokonca aj do obrovsk˘ch sietí nastaven˘ch na lodiach a na mal˘ch ostrovãekoch. Teda v jednom ‰táte sa musí dodrÏiavaÈ vtáãia smernica a v druhom nie?! Na Malte roãne ulovia obrovské poãty væh, dudkov, vãelárikov, drav˘ch vtákov, rôzne drobné vtáctvo ba dokonca aj skaliarikov modr˘ch (Monticola solitarius)! A pritom práve skaliarik modr˘ je „národn˘m vtákom“ MalÈanov! (Der Anblick, 6/2004) Ohrozená sajga tatárska E‰te v roku 1990 Ïilo v Ruskej federácii asi jeden milión t˘chto antilop, ktoré sa povaÏujú za indiktárov˘ druh tamoj‰ích chúlostiv˘ch stepn˘ch ekosystémov. Odvtedy v‰ak ich poãet, najmä v dôsledku katastrofálne

roz‰íreného pytliactva, poklesol o 95 percent! Pytliaci lovia sajgy nielen kvôli mäsu, ale najmä kvôli rohom, ktoré sa pouÏívajú v ãínskom ºudovom lieãiteºstve a sú dobre platené. O poplatkov˘ odstrel t˘chto antilop majú veºk˘ záujem aj zahraniãní poplatkoví poºovníci. Keby sa ho podarilo plánovite roz‰íriÈ, bolo by moÏné získaÈ finanãné prostriedky nielen na boj proti pytliactvu, ale aj na zlep‰enie Ïivotn˘ch podmienok tamoj‰ieho obyvateºstva Ïijúceho v ÈaÏk˘ch podmienkach. (Jagen weltweit, 3/2004) Masaker zveri na Ïeleznici Îelezniãná spoloãnosÈ Union Pacific Railbroad, známa uÏ zo star˘ch zlatokopeck˘ch ãias, hlásila mimoriadnu kolíziu vlaku v americkom ‰táte Wyoming, pri ktorej naraz bolo zabit˘ch 41 vidlorohov. Na tejto trati dochádza najãastej‰ie k usmrteniu men‰ích zvierat, najmä zajacov, skunkov, ursonov (americk˘ druh dikobraza) a v˘nimoãne i jeleÀov wapiti. Tak˘to masaker zveri sa tu v‰ak stal po prv˘ raz. Doteraz pri trati neboli nijaké zábrany, ktoré by ochránili zver pred prechádzajúcimi vlakmi a aÏ teraz sa zaãína uvaÏovaÈ o tom, Ïe by boli potrebné. (Die Pirsch, 14/ 2004) Zakázané obchodovanie so slonovinou Pytliaãenie slonov je najviac roz‰írené v stredoafrick˘ch republikách – v Kamerune, KonÏskej demokratickej republike, Kongu, Gabune a v Stredoafrickej republike. Ilegálne obchodovanie so slonovinou prekvitá najmä v Senegale, Nigérii a na PobreÏí slonoviny. V t˘chto troch ‰tátoch pri in‰pekciách na ãiernych trhoch na‰li pracovníci ochrany prírody aÏ ‰tyri tony protizákonne získanej slonoviny, pochádzajúcej asi zo 760 upytliaãen˘ch

slonov. Experti WWF tvrdia, Ïe je to viac ako súãasn˘ poãet Ïijúcich slonov v t˘chto ‰tátoch. ZároveÀ sú presvedãení, Ïe keby boli skontrolovali aj dielne a obchody, boli by zistené zásoby tejto ilegálnej cennej suroviny e‰te väã‰ie. âierny obchod so slonovinou váÏne ohrozuje existenciu slonov v Afrike. (Jagen weltweit, 1/2004) Hrivnáky na úrovni ‰kodlivého hmyzu Hoci vtáãia smernica Európskej únie zakazuje lov vtákov v ãase jarného príletu na hniezdiská, ako aj poãas samotného hniezdenia a odchovu mláìat, v Anglicku si to vyrie‰ili veºmi jednoducho: hrivnáky vyhlásili za „‰kodce“. Na druhej strane je v‰ak skutoãnosÈou, Ïe hrivnáky sa v Anglicku vyskytujú v hojnom poãte a robia nemalé ‰kody a tak teraz ich môÏu loviÈ poãas celého roka. Naproti tomu v Nemecku, kde je hrivnákov takisto veºa, musia poºovníci striktne dodrÏiavaÈ krátky a nevyhovujúci ãas ich lovu – od 1. novembra do 28. februára. V Anglicku sú dokonca lovci, ktor˘ch hlavn˘m zamestnaním je poºovanie na hrivnáky. (Der Anblick, 7/2004) Rekordn˘ príjem za licenciu na lov ovce hruborohej V USA v ‰táte Idaho vydraÏili tohto roku jedinú licenciu na odstrel barana ovce hruborohej za neuveriteºnú sumu 101 000 USD! Získal ju bohat˘ obchodník z Kalifornie, priãom o Àu súperili mnohí domáci i zahraniãní poºovníci. V mnoh˘ch ‰tátoch USA sa licencie na lov rôznych druhov poºovnej zveri získavajú draÏbou. V˘nosy z ich predaja sa vyuÏívajú na fond na zachovanie zveri. Od roku 1992 sa tak len do chovu ovce hruborohej mohlo investovaÈ 330 000 USD. (Die Pirsch, 17/2004)

Osobnosť svetovej zoológie Stačí vysloviť meno – Alfréd Edmund Brehm a hneď sa nám v mysli vybaví jeho veľké dielo: Život zvierat. A. E. Brehm sa narodil 2. februára 1829 v Unteruthendorfe v Nemecku a 11. novembra tohto roku uplynulo od jeho smrti 120 rokov. A. E. Brehm sa od detstva zaujímal o prírodu, zver i vtáctvo a preto si ho známy poľovník a cestovateľ barón John Müller vybral za spoločníka na cestu do Afriky napriek tomu, že Brehm mal ešte len osemnásť rokov. Po roku sa mladý Brehm osamostatnil a prežil v Afrike päť rokov. Boli ťažké, plné útrap i chorôb, ale mladý zoológ sa neúnavne zoznamoval s africkou faunou, lovil zver i vtáctvo, ktoré preparoval pre prírodovedecké múzeá. Usilovne si robil zápisky o živote jednotlivých druhov, porovnával ich, triedil, sledoval, skúmal. V Afrike založil farmu na chov levov, opíc, antilop a pštrosov, ktoré dodával do zoologických záhrad v Európe. Keď ho malária i bratova smrť v Níle donútili vrátiť sa späť, doplnil si vzdelanie a získal doktorát prírodných vied. Medzitým vyšli jeho prvé články zo skúseností z ciest, ktoré neskôr vydal ako Črty z ciest po severnej Afrike. Usadil sa v Hamburgu, kde sa stal riaditeľom zoologickej záhrady a vtedy sa rozhodol zhrnúť svoje bohaté poznatky do diela Život zvierat, ktoré po prvý raz vyšlo v roku 1869 v šiestich zväzkoch s bohatými kreslenými ilustráciami. Brehmovi však jeho túlavé topánky nedali pokoj: podnikol ešte cesty po Španielsku, Portugalsku, Nórsku, Rusku, Laponsku a Afrike. Aj keď moderná veda poopravila mnohé z tvrdení A. E. Brehma, osobitne pokiaľ ide o správanie zveri a vtáctva, ktorým neraz pripisoval akoby ľudské vlastnosti, isté je, že bol veľkým znalcom prírody. Jeho sviežo napísaný Život zvierat nielenže priblížil ľuďom zaujímavý a pestrý svet živočíšnej ríše, ale patrí medzi základné diela svetovej zoológie.

ab

30


INZERCIA

VESEL¯ REVÍR Skutoãn˘ príbeh

Gejza Nagy Preparátorská dielÀa

Nie som poľovníkom

Hlboká 3, 972 51 Handlová Tel.: 046/5475251, Mobil: 0905 923 394

•••

Stretli sa dvaja poľovníci. Prvý hovorí: – Včera som bol na poľovačke a mal som obrovské šťastie. – Vážne? A veď hovorili, že ty jediný si nič neulovil... – No to je fakt, neulovil, ale medzitým bol u nás doma Ďuro, ktorému som dlžný tisíc korún...!

• zver zasielajte po‰tou

•••

alebo osobne (ãerstvo nasolenú)

• v˘kup ãerstv˘ch koÏí

z hláv, cenník za‰leme na poÏiadanie

• hotové trofeje zasiela-

me po‰tou na dobierku

Cena 3 500 - 5 000 Sk RIADKOVÁ INZERCIA

RÔZNE Predám 20 ks srnčích parožkov a 4 jelenie parohy. Cena 20 000,Sk. Tel.: 0902 635 751. 3-10-04 Kúpim jarabice a prepelice poľné. Tel.: 038/748 92 82. 2-9-04 Vyrábam vábničky srnec a líška z parohoviny tradičnou technológiou. Tel.: 0903 477 007. 8-10-04 Vyrábam sedačky trojnožky, materiál koža, drevo. Tel.: 0903 477 007. 7-10-04 V praxi overené vábničky Devana od majstra Slovenska vo vábení zveri, vám v zime pomôžu pri love líšok a šeliem! Zajačie vrešťadlo, myškovačka, hlas lasičky už potešili mnohých poľovníkov v podobe krásnych úlovkov. Svetová novinka na vábenie líšok v čase párenia (december - január) „štekanie líšky“ už v predaji! Vábnička na diviaky je najúčinnejšia v čase ruje (november - december), na veľkých kancov! Tel.: 0907 744 166, www.devana.sk


– Pri love sa špecializujem na vysokú... •••

– Povedzme, že v hore stretnete medveďa, čo dnes nie je nič mimoriadne. Aké kroky podniknete? – pýta sa skúšajúci kandidáta. – Predsa čo najdlhšie! •••

Africká krajina Berberov je fascinujúca. Úchvatná fádnosťou a neskutočným pokojom. Čas tu má dovolenku a nikam sa neponáhľa... Pri svojich potulkách týmito končinami som sa zoznámil s lekármi, ktorí pod strieškou OSN pomáhali tamojším obyvateľom ako sa len dalo. A večer zalievali púštny prach whiskou, ktorá pochádzala z krajiny, kde rastie modrá tráva. V každom z nás sa prebudil neandertálec a slovo dalo slovo, za ktorým sa skrývalo vytúžené dobrodružstvo. Pod rúškom tmy pôjdeme uloviť diviaka! Bolo to rozhodnutie pevnejšie ako Gibraltalská skala. Lenže bola tu istá chybička. Berberi sa chytali za brady a bedákali, ako keby sme sa rozhodli zaútočiť na ich svätú Mekku. V Alžírsku sa pytliactvo odmeňuje trestom smrti! Síce hladko a bezbolestne mečom, ale predsa len... Hrôza pomyslieť! Na druhej strane je to možno dobrá inšpirácia pre našich zákonodarcov, i keď sa obávam, že meč by bol v našej gubernii predsa len anachronizmom. A tak sme dopíjali zvyšky whisky z krajiny, kde rastie modrá tráva. Volá sa Kentucky a tam si vyrábanú whisky nekúpite. O polnoci sa do nášho ležoviska doštveralo auto neznámeho typu, pôvodu a značky. Na Sahare sú autá zásadne bez laku, lebo púštne vetry usilovne pracujú ako šmirgeľ. Maskovaní muži z korby auta vyhodili na piesok uloveného diviaka, ktorého strela zasiahla rovno na komoru. Vážil asi tak metrák a bol ešte teplý. Vyplatil som tým neznámym dobrákom dináre, za ktoré sa dá na trhu kúpiť čerstvo zarezané kurča. Viac nepýtali a zmizli ako gáfor. Lekári sa nestačili čudovať nad toľkou priazňou osudu a usúdili, že keď som za toho diviaka zaplatil, je môj a teda ho musím aj vyvrhnúť. Ja, ktorý som doma v živote ani raz nezahlušil vianočného kapra! Ja, ktorý som jakživ mŕtveho ani živého diviaka takto zblízka ani nevidel! Teraz by skutoční poľovníci mali prestať čítať, lebo by sa mohli nado mnou rozplakať. No mne neostalo iné, len sa do toho pustiť. Napokon: človek na cestách musí všeličo preskákať. Diviaka som si s Božou pomocou zavesil na klinec taký silný, že by hádam udržal i našu infláciu a nožíkom na otváranie konzerv som sa pustil do pitvania. Lekári konštatovali, že skúšku z anatómie zrejme by som urobil až na piaty raz, ale zato si cenili moju snahu. O pol hodiny z diviaka vyčnieval iba môj zadok a nohy, na ktorých sa hostili roje komárov. Prešla ďalšia polhodina a diviak bol stiahnutý z kože a vyzeral ako treťotriedna striptérka po úspešnom finále. Sám som bol zakrvavený ako Džingischán po bitke, ale šťastný, že som dokázal niečo, o čom sa mi dovtedy ani nesnívalo. Viem, viem, že profíci už teraz plačú ako malé deti, ale to ešte nie je všetko. Potom som totiž pílkou na železo diviaka takpovediac rozporcioval na karé, zadné a predné stehná. Zvyšok som diskrétne vložil do čiernej igelitky a odniesol do púšte, kde sa na nich pohostili kojoty. Potom mäso z úcty k svalovcu putovalo na týždeň do mrazničky a bol to šťastný čas pre rehabilitáciu môjho organizmu. Opäť som nadobudol normálnu farbu a mal som chuť žiť. To som ešte netušil, že diviaka budem musieť aj pripraviť, lebo v tých končinách údajne je taký zvyk: kto pitve, musí variť. Niežeby som im bol veril, ale rozhodol som sa, že veď im ja ukážem! Keď variť, tak variť! S pompéznosťou mne vlastnou. Autom som zašiel na trh nakúpiť hŕbu zeleniny a zopár litrov vína. Potom som si uviazal fertuchu, zohnal najväčšiu varechu a mäso putovalo kam patrí. V tom množstve nakúpenej zeleniny a víne sa skoro stratilo, ale ukrutne rozvoniavalo. Doktorom a Berberom sa len tak sliny zbiehali v ústach. Ale každé hody sa raz skončia. Diviak bol zjedený, chvály vyslovené. Ešte aj vo chvíli, keď som sa vracal domov, letiac ponad Alpy, som si spomínal na tú fantastickú hostinu. Potom som dostal z Alžírska list. Písal mi sám minister hospodárstva a ďakoval mi za skvelý obed. Fakt, nevymýšľam si, veď som aj nad tým listom skoro zinfarktoval. Potom som si spomenul, ako medzi beduínmi, sedel muž bez brady, ktorý pri jedle mliaskal ako chovanec pre ťažko vychovateľné deti. No ale čo mal robiť, keď mu tak chutilo?! Vlado Javorský

31

DOBRÚ CHUË

Sviatočný bažant na jablkách

Potrebujeme: 1 bažanta, soľ, mleté biele korenie, 150 g prerastenej údenej slaniny, 3 jablká, 1,5 dl bieleho vína, 30 g hrozienok, petržlenovú vňať. Očisteného umytého bažanta osolíme, okoreníme bielym korením, obalíme plátkami slaniny a vložíme do zapekacej nádoby. Pokvapkáme olejom a prikrytého pečieme do polomäkka. Potom ho obložíme očistenými pokrájanými jablkami, posypeme hrozienkami, podlejeme vínom a odokryté upečieme do mäkka. Počas pečenia podlievame výpekom. Ozdobíme petržlenovou vňaťou a podávame s opekanými zemiakmi alebo zemiakovými hranolkami. Text a snímka

Vladimír Horecký

Viete, že...

biele a čierne korenie (Piper album L., Piper niger L.) pochádza z Prednej Indie? Používalo sa už v staroveku a v súčasnosti sa ker na ktorom rastie, pestuje v mnohých oblastiach subtropického a tropického pásma. Kým čierne korenie sa získava ešte z nedozretých zelených plodov rastliny, biele korenie pochádza z toho istého kríka, avšak zo zrelých bobúľ sa odstraňuje dužina a šupka a potom sa usušia. Biele a čierne korenie patrí medzi u nás najčastejšie používané koreniny. Používa sa celé alebo pomleté. Pokiaľ máme použiť mleté korenie, vhodnejšie je pomlieť bobule v mlynčeku na korenie, lebo iba také si uchováva svoju chuť a vôňu. Čierne i biele korenie sa často používa pri kuchynskej úprave diviny. Zásadou však je: biele korenie pridávať do bledších pokrmov, kým napr. celé čierne korenie je významnou súčasťou rôznych marinád a nálevov, do ktorých sa ukladá divina pred jej konečnou úpravou. Tak biele ako aj čierne korenie nielenže zlepšuje chuť jedla, ale podporuje i trávenie.

32


Prichádza k vám

NAŠE POĽOVNÍCTVO!

XXXX

Vážení čitatelia, prelistujte si prvé číslo Nášho poľovníctva a ak sa vám zapáči, staňte sa jeho odberateľmi. Časopis si môžete objednať u svojho poštového doručovateľa, priamo na poštovom úrade alebo si ho kupovať v novinových stánkoch – v takom prípade jedno číslo stojí 45 Sk, ale

Všetkých, ktorí si predplatia Naše poľovníctvo do 5. januára 2005 zaradíme do žrebovania o pekné ceny: 1. Obraz venovaný akad. sochárom Ladislavom Berákom (20 000 Sk)

ak si objednáte časopis priamo na adrese redakcie: NAŠE POĽOVNÍCTVO, P. O. BOX 13, 820 06 Bratislava 26 zaplatíte za jedno číslo iba 40 Sk, teda ročné predplatné vás bude stáť 480 Sk! (Naše poľovníctvo si možno objednať aj na pol roka za 240 Sk). Predplatné môžete zaplatiť poštovým peňažným poukazom typu U na číslo nášho účtu: 1867187159 kód banky 0200 referenčné číslo 5267701 kód služby 00 adresát: POLPRESS s.r.o., P. O. BOX 13, 820 06 Bratislava 26. Svoju presnú adresu, prosíme, vypíšte čitateľne (najlepšie paličkovým písmom). Akúkoľvek otázku týkajúcu sa predplatného, môžete zatelefonovať do redakcie: č. tel.: 0903 425 729, 0915 778 242, 02/5341 1950. Ak bude platiť prevodným príkazom, oznámte to písomne na našej adrese, pretože vo výpise z banky je uvedené iba číslo vášho účtu a vaše meno, avšak bez adresy, preto nevieme, kam časopis posielať.

2. Zimná poľovnícka bunda (5 000 Sk) venuje firma Stella Doľany 3. Ďalekohľad (5 000 Sk) venuje firma Dynax, Považská Bystrica 4. Poukážku na voľný nákup vo svojich predajniach v hodnote 2 500 Sk venuje firma MN Košice 5. Čižmy pre poľovníkov a lesníkov (1 690 Sk) venuje firma Habo, Zuberec 6. Poľovnícky nôž (1 200 Sk) venuje firma Artemis, Komárno 7. Flisová poľovnícka bunda (1 000 Sk) venuje firma Margita, Čadca 8. Poľovnícke poháre (1 000 Sk) venuje firma Erik, Bratislava 480

00

18671 871 59 0200 00 480 1867187159 0200

POLPRESS s.r.o. P. O. BOX 13 820 06 BRATISLAVA 26

Štyristoosemdesiat POLPRESS s.r.o. P. O. BOX 13 820 06 BRATISLAVA 26

I VAN NOVÝ L I POVÁ

5267701

Vzor vyplnenia zloženky 26 BRAT I SLAV A

821 08 2

IVAN NOVÝ LIPOvÁ 26 821 08 BRATISLAVA 2

DARČEK POD VIANOČNÝ STROMČEK Nezabudnite, že predplatné Nášho poľovníctva môže byť vhodným darčekom (k Vianociam, ale i k narodeninám alebo meninám) pre niekoho z vašich blízkych. Stačí vystrihnúť oznámenie, vložiť do obálky, ktorú si váš manžel, otec, starý otec, brat, priateľ alebo priateľka či sestra nájde pod vianočným stromčekom a iste mu urobíte radosť. Nezabudnite však uhradiť predplatné podľa uvedených informácií a poslať na adresu redakcie presnú adresu, na ktorú máme časopis posielať. NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004

Prijmi od nás vianočný darček – predplatné nového mesačníka

NAŠE POĽOVNÍCTVO na rok 2005. Želáme Ti, aby si pri ňom prežil veľa pekných chvíľ. .......... ...........

33

KRÍÎOVKA NP 1/2004

Slovenské ľudové príslovie

Sýty...

zlý človek, končatina zločínec medveďa

ruská rieka

kujné technické železo (mn. č.)

majúci biele perie

upozornenie na ticho

4. časť tajničky podanie v tenise

rozum

kráča

špina, kal, hrubá nečistota

osobitne osol (česky)

zmenka na vyrovnanie dlžoby

popíjal samice psov kancelár. skratka

ukazovacie zámeno

ministerstvo kultúry

víchrica naivná žena bezrohá ovca

vokalizovaná predložka zakladateľ českého SOKOLa

bytový podnik 1. časť tajničky

3. časť tajničky predložka krabice

v telocviku visiaca poloha

obyvateľ Tuniska

štátny útvar

lietanie

dravec s cennou kožušinou

ŠPZ Kladna

znak pre lietadlá Antonov

zásah proti eko- vedátor logickému znečisťov.

zlostne, zlobne

Pomôcky: rimesa, 5. časť Tyrš, oka hrmotanie tajničky íha

Autor: JAK

alebo (bás.)

spopod

rival, súper

knokaut

tlač, noviny (česky)

úzky a dlhý čln

kapitán

zlato (španielsky)

ako (česky)

otec (z maď.) prekvapenie (cit.) upozornenie, hej prekvapenie (cit.)

2. časť tajničky kód štátu Laos

prastará hora

koniec (anglicky)

partizánska slovenská obec

Vylú‰tenie kríÏovky nám po‰lite do 10. 12. Dvoch správnych rie‰iteºov odmeníme knihou Medzi medveìmi, ktoré venovalo vydavateºstvo IKAR.

Odporúãame preãítaÈ si

Medzi medveďmi „...Zafixované predstavy o medveďom správaní môžu byť nebezpečné nielen pre človeka, ktorý sa s ním stretne, ale aj pre samotného medveďa. Najhoršie rozhodnutia vznikajú následkom eskalácie strachu. Čítal som o množstve útokov na ľudí, ktorým sa dalo vyhnúť, keby dané osoby správne pochopili situáciu. Niektoré obete sa bleskovo hodili na zem do

34

obrannej polohy, pretože si mysleli, že medveď sa chystá zaútočiť. Bohužiaľ, práve týmto vyprovokovali jeho útok. Medvede, podobne ako psy a mnoho iných zvierat, začnú okamžite presadzovať svoje dominantné postavenie, ak vycítia, že ich protivník je slabý alebo vystrašený… Skúsenosti mi prezradili, že pre medvede je pohľad do očí nesmierne dôležitý.

Pokladajú to za ukážku sily. Keď sa na ne uprene zahľadím, zvyčajne odvrátia zrak...“ možno si prečítať v knihe prírodovedca Bena Kilhama a spisovateľa-odborníka na prírodovedeckú literatúru Eda Graya – Medzi medveďmi. Pre slovenského čitateľa, ktorý čoraz častejšie číta a počuje o stretnutí s medveďom v našej prírode (alebo nebodaj i sám nejaké prežil) bude zaujímavé zoznámiť sa s osirelými medvedími mláďatmi – Samčekom a Samičkou, ktoré Ben Kilham naučil, ako prežiť v drsnej prírode. Jeho úsilie sprevádzalo množstvo najrôznejších príhod a udalostí, počas ktorých sa postupne naučil rozumieť šelmám a odkryť mnoho zaujímavého z ich správania vo voľnej prírode. „Zálesák“ Ben Kilham vyrozprával príbeh medvedieho súrodeneckého páru jednoducho, no ako prírodovedec predkladá čitateľovi aj veľa vo všeobecnosti menej známych, no vzrušujúcich informácií zo života medveďov, o ich vrodených schopnostiach i spôsoboch správania. Medziiným odporúča čitateľovi, aby sa naučil milovať tieto krásne šelmy, hľadať ich v lese, ale v žiadnom prípade ich nelákať do blízkosti ľudských obydlí. Jeho dobré rady, ako sa správať ak medveďa predsa len stretneme, poslúžia nejednému hubárovi, turistovi, ale aj každému obyvateľovi podhorských obcí, osád či lazov. Kniha Medzi medveďmi (doplnená niekoľkými farebnými fotografiami) má 302 strán a vyšla vo vydavateľstve Ikar (www.ikar.sk). Spýtajte sa na ňu v najbližšom kníhkupectve a verte: oplatí sa ju mať vo svojej knižnici. jd


INZERCIA

POĽOVNÍCKE POTREBY

Predajne:

Ponúkame: Zbrane – CZ, ZH, Tikka, Merkel, Remington, Beretta, Sabatti, Blaser, Steyr Mannlicher, Gazelle, IÎ, Glock, Walther, Sig Sauer, malokalibrovky ZKM 451 – 4 900 Sk Strelivo – Norma, RWS, Lapua, Federal, Sako, Hurtenberger, Winchester, Hornady, Sellier-Bellot Optika – Meopta kompletn˘ sortiment, Swarovski, Docter Optik, SEEADLER-OPTIK, Norkonia

Ul. Pivovarská ã. 1069 010 01 Îilina Tel.: 041/5640512

Je tu jeseÀ, blíÏi sa zima, ponúkame ‰irok˘ sortiment obleãenia RUNNARKOP a ‰peciálnej obuvi TUCKLAND-HUNTING COLLECTION, GORE-TEX, ktoré sú urãené pre kaÏdodenn˘ pobyt v prírode aj pri nároãn˘ch poveternostn˘ch podmienkach. PlatiÈ sa môÏe v hotovosti, platobn˘mi kartami a na splátky. Zabezpeãujeme komisionálny predaj zbraní a tlakové skú‰ky zbraní.

Kysucká cesta 940 022 01 âadca Tel.: 041/4331170

® Námestie SNP 8, 974 00 Banská Bystrica Tel./Fax: 048/41 25 905 0903 477 007, 0903 466 006 Ľuboslava Teremová Mobil: www.polovnictvoterem.sk Tovar zasielame na dobierku E-mail: [email protected] TermovloÏky do topánok

Na zohriatie rúk

Služby pri • obnove zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva • tvorbe poľovných revírov • zmene hraníc poľovných revírov

Termovankú‰ na sedenie (moÏno objednaÈ i puzdro)

FALCO Real, Komenského 5, 911 01 Trenčín

Veºkosti: S je 32-35, M je 36-39, L je 40-43, XL je 44-46

Tel.: 032/744 33 53, Mobil: 0903 77 15 50, Fax: 032/744 33 53 E-mail: [email protected]

Optika Swarovski na objednávku v priebehu t˘ÏdÀa RIADKOVÁ INZERCIA

ZBRANE Predám brokovú kozlicu ČZ 581 kal. 12/12, po tlakovej skúške, v dobrom stave. Cena dohodou. Tel.: 0902 358 020. 4-9-04 Predám trojak nemeckej výroby kal. 16/16/9,3x72 R za 50 000,- Sk, nemeckú brokovú dvojku Suhl za 10 000,- Sk a guľovnicu 308 Winchester 8x57 JRS – cena dohodou. Tel.: 0908 435 586. 2-10-04 Predám trojak Sauer Suhl 8x57 JRS/16-16, zrkadlové hlavne, výnikajúci stav, 60 000,- Sk. Len vážni záujemcovia. Tel.: 0903 202 424. 3-9-04 Kusová výroba a prebíjanie nábojov takmer všetkých typov (aj atypických). Tel.: 0908 435 586. 5-10-04 V 1. a 2. čísle/2005 EŠTE ZADARMO Vašu riadkovú inzerciu, oznamy o jubileách a nekrológy v číslach 1 a 2/2005 Nášho poľovníctva vám uverejníme ešte ZADARMO.


BLAHOÎELÁME Krásneho životného jubilea – 50 rokov – sa 3. októbra 2004 dožil Ján Sisák, tajomník nášho PZ Diana Strážske. Všetci členovia združenia želajú jubilantovi veľa dobrého zdravia a aby v kruhu svojich priateľov i v revíri prežil ešte mnoho krásnych chvíľ. PZ Diana Strážske

]5[ V týchto dňoch oslávil svoje šesťdesiatiny poľovníckej verejnosti známy fotograf prírody a zveri Ján Ďuriga z Čičmian. Fotografovaniu sa venuje od roku 1975 a jeho snímky možno nájsť v časopisoch, na pohľadniciach ale i v kalendároch a všetky vypovedajú o krásach slovenskej prírody, predovšetkým Strážovských vrchov. V roku 1988 na medzinárodnej súťaži poľovníckej fotografie vo Florencii získal Cenu originality.

Priatelia mu do ďalších rokov želajú šťastie, zdravie a veľa tvorivých síl, aby svojím fotoaparátom ešte dlho „lovil“ zver a zvečňoval krásu našej krajiny. K blahoželaniu sa pripája i redakcia Naše poľovníctvo.

]5[ Poľovnícky hospodár nášho PZ Világoš Čeľadice Peter Laca prednedávnom oslávil 50 rokov. Za svoju dlhoročnú obetavú prácu v revíri združenia a za úspešnú činnosť, ktorú odvádzal aj ako vedúci krúžku mladých priateľov poľovníctva a prírody bol pri príležitosti životného jubilea ocenený vyznamenaním Za rozvoj poľovníctva II. stupňa. Želáme mu dobré zdravie a mnoho radosti z pobytu v prírode. PZ Világoš Čeľadice

]5[ Jedenásteho novembra tohto roku oslávil krásne životné jubileum – 60 rokov Ing. Andrej Trebuňa člen a tajomník PZ Gojnica v Matiašovciach. Pri tejto príležitosti mu do ďalších rokov pevné zdravie, veľa pekných poľovníckych zážitkov v prekrásnej zamagurskej prírode želajú členovia PZ Gojnica Matiašovce 35

INZERCIA

V¯ROBA A PREDAJ

TREZOROV NA DLHÉ A KRÁTKE ZBRANE Zabezpečte si svoje zbrane v trezore od slovenského výrobcu!

STELLA VÝROBA POĽOVNÍCKYCH ODEVOV

• • • • • •

kabátov oblekov košiel kostýmov nohavíc viest a pestrého doplnkového sortimentu.

Katalóg výrobkov na www.stella-dolany.sk

NOVINKA

• TREZORY - v˘roba a predaj • TREZORY - na dlhé a krátke zbrane • TREZORY - nábytkové a stenové • TREZORY - atypické prevedenia • TREZORY - zabudované v drevenej vyrezávanej skrini • TREZORY - spæÀajú podmienky zákona o zbraniach

Bunda ušitá z materiálu Climstar vám zabezpečí maximálne pohodlie pri nosení. Nepremoknete, neprefúka vás vietor a navyše je dostatočne priedušná.

Z jednej máte bundy tri: na prechodné obdobie, flísovú, ale aj zimnú.

a strelive

Kontakt:

Technia Metal, s.r.o. areál PD, 956 35 Vysoãany

tel./fax: 038/768 73 95 GSM: 0905 32 90 70, 45 37 97

www.techniametal.sk

e-mail: [email protected]

900 88 Doľany 270 [email protected] Tel./Fax: 033/649 62 36 Mobil: 0903 454 142

V¯ROBA PASCÍ

PREDAJ

Ján Pavlík Doln˘ ·tverník 642 906 13 Brezová pod Bradlom Mobil: 0907 171 245 http://vyrobapasci.sweb.cz E-mail: [email protected]

BAÎANTEJ A ZAJAâEJ ZVERI, POªOVNÍCTVO tel.: 037/6564347, fax: 037/6541135, mobil: 0905 405 256 951 12 Ivanka pri Nitre, Orolská 1, e-mail: [email protected] PREVÁDZKA NITRA – Lukov dvor, tel.: 037/7739075

Vyrábame 6 typov pascí: na odchyt potkanov (650 Sk), univerzálnu pascu na odchyt kún, tchorov, maãiek, lasíc a potkanov (950 Sk), pascu na odchyt kún, tchorov a maãiek (950 Sk), pascu na odchyt lí‰ok a jazvecov (3500 Sk), pascu na odchyt mlad˘ch lí‰ok (1600 Sk). V‰etky sú zhotovené zo zvarovaného zinkového pletiva. Pri odbere nad 10 ks je zºava.

– baÏanty na zazverovanie poºovn˘ch revírov vo v‰etk˘ch vekov˘ch kategóriách – kompletné pletivové a technologické zariadenie pre odchov a adaptáciu baÏantích kurãiat odkúpi: – odchytené zajace z poºovn˘ch revírov, na ão zabezpeãíme kompletné odchytové zariadenie

ZBRANE A STRELIVO

POªOVNÍCTVO Tibor ·tefánik

JUDr. JOZEF VRÁNSKY

Otvorené: Po – Pia: 10,00 – 18,00 Lachova ul. 39 Nám. hraničiarov, Bratislava - Petržalka

ponúka:

Orlové 160, 017 01 Považská Bystrica predaj zbraní, streliva, poľovníckych potrieb, značkovej poľovníckej obuvi,

Tel.: 02/62 41 24 21, Tel./Fax: 02/62 41 00 10 Mobil: 0905 71 87 09, E-mail: [email protected]

Srdečne pozdravujeme všetkých poľovníkov, ochrancov a milovníkov prírody. 36

MEINDL – najpredávanejšia poľovnícka a turistická obuv v Európe. NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004

INZERCIA NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004

37

INZERCIA

ČIŽMY PRE POĽOVNÍKOV A LESNÍKOV, ktoré vydržia 10 rokov Francúzske gumené čižmy značky LeChameau najvyššej kvality, vyrobené z prírodného kaučuku.

6.600,- Sk

9.700,- Sk

7.500,- Sk

s DPH

Čižmy ponúkame v prevedeniach: • s koženou výstelkou z hovädzej kože • s neoprénovou výstelkou s vynikajúcimi izolačnými vlastnosťami • s plyšovou výstelkou zo 100 % polyacrylu

S kvalitnou vibramovou podrážkou Objednávky vybavujeme obratom na adrese:

Tovar žiadajte aj vo svojich obľúbených predajniach na celom území SR

ARTEMIS - poľovnícke potreby ul. Jókaiho č. 21, Komárno tel.: 0357713239, fax: 0357682262 e-mail: [email protected]

VIANOČNÁ PONUKA – ORIGINÁLNY A JEDINEČNÝ VIANOČNÝ DARČEK Vážení priatelia poľovníci, ochrancovia a milovníci prírody, ponúkam vám svoje obrazy s tematikou zveri a prírody. Kúsok prírody na plátne vám určite zušľachtí a skrášli vaše príbytky, chaty či poľovnícke reštaurácie. Podľa vášho želania sa dohodneme na motíve, rozmeroch, farebnom ladení i cene.

Ak. soch. Ladislav Berák Tulipánová 7 010 01 Žilina 041/7233893 044/5223526 0903 237 408

38


INZERCIA NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004

39

Ivana Krasku 253/7, 017 01 PovaÏská Bystrica Tel.: 042/432 77 11, 437 85 11, fax: 042/ 432 63 62, mobil: 0903 54 41 22, 0903 54 41 33

www.dynax.sk, [email protected]

Autorizovan˘ dovozca

INZERCIA

IDEÁLNY PÁR

Časopis pre poľovníkov, ochrancov a milovníkov prírody. Po mnohých rokoch máme zase vlastný poľovnícky mesačník. Predplatiteľská súťaž!

Recommend Documents