1 VÝZNAM A ÚČEL BEZPEČNOSTI PRÁCE V PRACOVNOM PROCESE Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je nezastupiteľnou povinnosťou a zodpovednosťou zamestnávateľa a všetkých vedúcich pracovníkov. Žiaden podnikateľský subjekt nemôže byť úspešný, ak sa nestará o svojich zamestnancov, o ich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, o vyhovujúce pracovné prostredie a pracovné podmienky. Prevencia nebezpečenstiev musí byť založená na schopnosti podnikateľského subjektu zvládnuť problémy BOZP. Stratégia prevencie musí byt‘ definovaná v dokumente Politika BOZP a jej cieľom ma byť dosiahnutie integrovanej bezpečnosti v podnikateľskom subjekte. Integrovaná bezpečnosť je podmienená zavedením organizácie a prostriedkov, ktoré vytvárajú podmienky pre prevzatie zodpovednosti každého zamestnanca, ale najmä vedúceho zamestnanca za bezpečnosť, ktorá mu vyplýva z jeho pracovných povinností alebo z výkonu funkcie. Každé rozhodnutie, cieľ či činnosť má bezpečnostný charakter, resp. bezpečnostný parameter. V podnikateľskom subjekte to znamená., že každá činnosť od určenia cieľa po realizáciu výrobkov či služieb na trhu, od výberu technológie (pracovného postupu) po organizáciu pracoviska, alebo od obchodnej politiky k poriadku na pracoviskách atď. Pojmom „bezpečnosť práce“ je charakterizovaný stav pracoviska, na ktorom je vysoká miera istoty, že pri dodržaní pravidiel (požiadavky predpisov pre bezpečnosť práce, hygienu, technologické a pracovné postupy a pod.) uplatňovaných pre príslušné pracovisko a pracovný proces a bez pôsobenia nepredvídateľných vonkajších vplyvov bude vylúčený alebo znížený vznik ohrozenia zdravia alebo života osôb či poškodenia alebo zničenia ich majetku. Pojem „bezpečnosť pri práci“, je často chápaný ako rovnocenný pojem pojmu „bezpečnosť práce“, má podobný, avšak značne zúžený obsah. Bezpečnosť pri práci svojím obsahom sleduje vylúčenie, resp. zníženie ohrozenia zdravia a života osôb priamo sa zúčastňujúcich na práci na konkrétnom mieste, či pracovisku alebo poškodenie, či zničenie majetku pri práci. Z uvedeného vyplýva, že pojmom „bezpečnosť pri práci“ je vyjadrená len parciálna časť obsahu pojmu „bezpečnosť práce“.
Zavedenie účinného riadenia integrovanie bezpečnosti do efektívneho fungovania podnikateľského subjektu má skutočný zmysel len v prípade, že má za cieľ:
− integrovať všetky nebezpečenstvá a ohrozenia do koherentného systému správy a nie spracovávať ich oddelene, − do správy nebezpečenstiev a ohrození zapojiť každého zamestnanca podnikateľského subjektu na základe iniciatívy vedúcich zamestnancov, − zefektívniť náklady na integrovanú bezpečnosť a tým zvýšiť konkurencieschopnosť podnikateľského subjektu, − zlepšiť sociálnu klímu v podnikateľskom subjekte tým, že sa budú vo väčšej miere zohľadňovať potreby zamestnancov, − zvyšovať autonómnosť podnikateľského subjektu v oblasti integrovanej bezpečnosti a znížiť tak potrebu zásahu inšpekčných orgánov, − profitovať zo zlepšenia imidžu podnikateľského subjektu.[2] Tieto ciele by mali by zakotvené v stratégii BOZP každého podniku, nielen preto aby sa podnik vyhol sankciám za zanedbanie bezpečnosti, ale hlavne preto aby zamestnanci boli aj takýmto spôsobom motivovaní k lepšej práci a aby si boli istý bezpečným
pracovným
prostredím. Z uvedeného jasne vyplýva, že manažment integrovanej bezpečnosti je významným faktorom ovplyvňujúcim konkurencieschopnosť podnikateľského subjektu.[2]
1.1 Aspekty bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci V podnikateľskom subjekte je mnoho aspektov súvisiacich s BOZP, ktoré pri zostavovaní stratégie by mali byť zohľadňované. Tieto prvky môžeme rozdeliť do troch skupín: - ľudské, sociálne a morálne aspekty, - ekonomické aspekty, - legislatívne aspekty. [1] Ľudské, sociálne a morálne aspekty
Súhrn opatrení, resp. činností štátu, podnikateľských subjektov, resp. zamestnávateľov zameraných na sústavné zlepšovanie podmienok bezpečnosti práce, na udržiavanie a podporu všestranného rozvoja zamestnancov, sa nazývajú sociálne opatrenia. Sociálne opatrenia sa pri realizujú prostredníctvom pracovnoprávnych opatrení, sociálnym zabezpečením pri chorobe a pri pracovnom úraze, budovaním objektov sociálnej starostlivosti a pod. Cieľom sociálnej politiky zamestnávateľa je vytvárať podmienky pre spokojnosť zamestnancov, optimalizovať podmienky pracovného, resp. výrobného procesu a zabezpečiť možnosť
ich
pracovnej
sebarealizácie
v optimálnych
pracovných
a životných
podmienkach.[2] Pre top manažment každého podnikateľského subjektu z legislatívy vyplýva povinnosť bez výnimky zaistiť BOZP pre ľudí, ktorých zamestnáva, teda ich fyzickú integritu. Koniec koncov každý človek má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť. [1]
Ekonomické aspekty Podnikateľské subjekty pociťujú ekonomické aspekty BOZP v poplatkoch za poistenie zamestnancov, ktoré sú ale bez ohľadu na stav BOZP, konštantne stanovené a podnikateľské subjekty ich vyplácajú sociálnej poisťovni vo výške určenej počtom zamestnancov a sumou za jedného zamestnanca. V ďalšom môžu byt‘ podnikateľské subjekty postihované dozornými orgánmi sankciami pri zistení porušovania platnej legislatívy v oblasti BOZP a to do výšky až 1 mil. Sk a v prípade neodstránenia zistených nedostatkov sa postih môže zvýšiť až o 100 %. Ďalej to môžu byť regresy vymáhané poisťovňou ako náhrada ňou vyplatených škôd, keď sa zistí ich zavinenie zamestnávateľom. [2] V poslednom čase je nezanedbateľná skutočnosť, že BOZP sa začína presadzovať aj v obchodných vzťahoch a pri približne rovnakých podmienkach (cenách) sa zvýhodňujú podnikateľské subjekty s lepšou úrovňou BOZP. [1] Právne aspekty
Za bezpečnostný predpis sa považuje každý predpis, obsahujúci záväzné ustanovenia (zákazy, príkazy, pokyny, limity, parametre, kritéria, postupy a pod.), ktoré majú za cieľ zaistenie bezpečnosti práce. Dominantným právnym dokumentom určujúcim univerzálne povinnosti v oblasti bezpečnosti práce je zákon NR SR č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.[2] V tomto prípade sa má na zreteli najmä trestnoprávna zodpovednosť vedúcich zamestnancov podnikateľského subjektu. Nesmie sa zabudnúť na skutočnosť, že zo zákona NR SR Č. 330/1996 Z. z. vyplýva, že za vznik škody v oblasti BOZP (pracovný úraz, choroba z povolania, porucha, havária a pod.) je vždy zodpovedný podnikateľský subjekt a on musí dokázať, že za škodu nie je zodpovedný alebo len čiastočne zodpovedný. Z tohto potom vyplýva, že podnikateľský subjekt musí určiť vedúceho zamestnanca zodpovedného za škodu, ktorý môže byť podľa miery zavinenia a výšky škody súdne postihovaný buď peňažnou pokutou, alebo podmienečným či nepodmienečným odňatím slobody až do výšky troch rokov (konanie s následkom neúmyselného spôsobenia smrti) a pri dokázaní úmyslu sa trest úmerne zvýši (napr. až osem rokov straty slobody).[1] Ďalej sú to Zákonník práce, vykonávacie nariadenia vlády k Zákonníku práce, Zákon o ochrane zdravia ľudí, zákon o inšpekcii práce a ďalšie. Nadväzne na zákonné úpravy sú príslušnými štátnymi orgánmi vydávané všeobecne záväzné predpisy vo forme nariadení vlády, vyhlášok, úprav, výnosov a pod., ktoré záväznou formou stanovujú povinnosti podnikateľským subjektom vo všetkých odvetviach činnosti. V sústave predpisov a noriem určujúcich bezpečnostné požiadavky najpočetnejšiu skupinu tvoria Slovenské technické normy.[2]
1.2 Základné pojmy Poznať význam jednotlivých pojmov, je základom pre vytvorenie kvalitnej stratégie BOZP.
Nebezpečenstvo je situácia alebo systémový stav, v ktorom existuje primerane predpovedateľná možnosť neúmyselného poškodenia ľudských alebo materiálnych častí systému. Ohrozenie je špecifický činiteľ, ktorý môže za vymedzených okolností spôsobiť škodu na časti systému alebo celého systému. Každá nebezpečná, resp. neželaná situácia môže byt‘ zdrojom jedného alebo viacerých ohrození. Riziko je pravdepodobnosť, že škoda určitého typu na špecifických častiach systému sa vyskytne v danom systéme v určenom časovom období. Teda akékoľvek číselné vyjadrenie rizika môže byt‘ (explicitne alebo implicitne) vyjadrené v nasledovných jednotkách, napr. počet úmrtí na tisíc obyvateľov za rok alebo počet registrovaných úrazov na tisíc odpracovaných dní, alebo milión odpracovaných hodín a pod.; Poškodenie je taká škoda systému alebo jeho časti, že tento nemôže ďalej plniť svoju funkciu a za účelom obnovy funkcie musí byt‘ opravená, nahradená, liečená alebo rehabilitovaná v určitom časovom období. Pracovný úraz, choroba z povolania a v menšej miere aj preťaženie patria medzi typy „poškodenia“ človeka ako súčasti systému. Škoda, porucha alebo havária ako typy poškodenia materiálnych častí systému, ako aj únava materiálu, strata účinnosti alebo straty vo výrobe nie sú považované za poškodenia. Rovnako sa nepovažuje za poškodenie škoda, ktorá vznikla z jednoznačného úmyslu iných osôb (ako napr. krádež, napadnutie, vandalizmus a pod.); Nehoda je proces výskytu neúmyselného poškodenia pri pôsobení ohrozenia, čo má za následok okamžitý vznik škody; Bezpečnosť môže byť presne definovaná ako opak nebezpečnosti. Vo voľnejšej definícii je bezpečnosť riadený systém, bez procesu poškodzovania, resp. jeho znefunkčňovania. Prevencia je systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa, ktoré sú zamerané na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a určenia postupu pre prípad bezprostredného a vážneho ohrozenia života a zdravia,
Neodstrániteľné nebezpečenstvo a neodstrániteľné ohrozenie je také nebezpečenstvo a ohrozenie, ktoré podľa súčasných vedeckých a technických poznatkov nemožno odstrániť, vylúčiť ani obmedziť. [2]
2 ZÁSADY PREVENCIE BOZP, ŠKOLENIA ZAMESTNANCOV, KONTROLA DODRŽIAVANIA BOZP 2.1 Prevencia
Poslaním stratégia BOZP je predchádzať nebezpečenstvám, ktoré na pracovisku striehnu na pracovníkov. Preto prevencia je základným cieľom celej stratégie, zabezpečuje, aby nedošlo k odklonu od stanovených strategických cieľov. V širšom chápaní riadenie bezpečnosti práce na úrovni podnikateľského subjektu zahrňuje aj prevenciu pre neželanými udalosťami či dôsledkami, ktoré sa prejavujú ako pracovné úrazy, choroby z povolania či iné poškodenia zdravia prácou. V minulosti spočívalo ťažisko bezpečnosti práce v následnom odstraňovaní zistených nedostatkov a predchádzaniu neželaným udalostiam sa venovala len malá pozornosť. Neskôr sa ukázalo, že je potrebné skúmať nielen udalosti, ktoré skončili úrazom či haváriou, ale aj udalosti, pri ktorých nevzniklo poškodenie zdravia iba zhodou priaznivých okolností. Jedna z definícii prevencie ju charakterizuje ako aplikáciu vedeckých a inžinierskych techník a metód na zníženie pravdepodobnosti vzniku úrazov, chorôb z povolania a škôd na majetku.[2] Zákon definuje prevenciu ako systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa, ktoré sú zamerané na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a určenie postupu pre prípad bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia.[7]
Zdrojom rizík je podnikateľský subjekt, a preto na ňom spočíva aj najväčšia zodpovednosť. Podnikateľský subjekt (zamestnávateľ) je preto povinný: a) poskytovať informácie o rizikách - vo vnútri i v okolí objektu - spojených s používaním jeho výrobkov b) usilovať o zmenšenie rizík c) podieľať sa na odstraňovaní škôd a iných dôsledkov jeho činnosti.[2]
Zákon č. 330/1996 Z. z. všeobecné zásady prevencie uvádza v § 8 tieto: - vylučovanie nebezpečenstva a z neho vyplývajúce rizika, - posudzovanie rizika, najmä pri výbere pracovných zariadení, materiálov, látok a pracovných postupov, ako aj počas ich používania, - vykonávanie opatrení na odstránenie alebo obmedzenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku, - uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami, - nahrádzanie prác, pri ktorých exituje riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia, - prispôsobovanie práce zamestnancovi a technickému pokroku, - plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných zariadení, technológií, nových metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia, ale aj prostredníctvom sociálnych opatrení, - poskytovanie informácií z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.[7]
2.2 Školenie Za tvorbu stratégie BOZP, za jej realizáciu a naplnenie sú zodpovední vedúci pracovníci. Ale za bezpečnosť práce je zodpovední každý zamestnanec, preto by mal každý ovládať zásady bezpečnosti práce a mal by vedieť ako si ochrániť svoje zdravie. Preto základom trvalej prosperity podniku je vzdelaný, kompetentný a motivovaný zamestnanec. Zamestnávateľ je povinný školiť zamestnancov o príslušných bezpečnostných predpisoch, o zásadách bezpečného správania, o bezpečných pracovných postupoch, o ohrozeniach a rizikách pri práci a o prevencii proti nim. Musí aj overovať vedomosti zamestnancov. Aj vzdelávanie zamestnancov musí byť v systéme riadenia BOZP systematické.
Činnosť bezpečnostného technika je zameraná na - návrh systému školení a overovania získaných vedomostí a zručností, spracovanie koncepcie a metodiky školení a zacvičovaní uvedené činnosti sa vzťahujú na nasledovné druhy školení a to: - vstupné školenia: - novoprijatých zamestnancov, - zamestnancov iných podnikateľských subjektov, - iných osôb (exkurzie, návštevy, dozorné orgány atď.) - opakované školenia: - vedúcich zamestnancov, - odborných pracovníkov BOZP (bezpečnostní technici, revízni technici atď.), -
odborných
profesií
(vodiči
(obsluha)
dopravných
(mobilných)
prostriedkov
všetkých druhov, viazači bremien, obsluha vyhradených technických zariadení apod.), - ostatných zamestnancov (administratívni, technicko-hospodárski a iní) [2] Z hľadiska štruktúry súboru školených osôb možno školenia orientovať do štyroch základných kategórií: - vedúci zamestnanci, - odborní pracovníci, - špeciálne školenia (profesijní pracovníci), - ostatní zamestnanci. Školenia vedúcich zamestnancov Vrcholový, stredný a operačný manažment. Školenie je potrebné zamerať na aktuálne otázky bezpečnosti práce týkajúce sa jednotlivých profesií. Vychádzať zo zákonných opatrení
i z logického predpokladu, že každý riadiaci pracovník na príslušnom stupni riadenia zodpovedá aj za bezpečnosť práce. Cieľom týchto školení je osvojiť si zo strany vedúcich zamestnancov potrebné informácie súvisiace s bezpečnou prevádzkou riadeného úseku (objektu pracoviska). Štruktúra a miera informácií je závislá od riadeného subjektu a musí byť zodpovedajúca stupňu riadenia. Poskytnuté informácie majú tvoriť východiskovú základňu pre rozhodovaciu, riadiacu a kontrolnú činnosť zo strany riadiacich pracovníkov.
Školenia odborných pracovníkov Sú to napríklad odborní pracovníci bezpečnostno-technickej služby (bezpečnostní technici, odborní pracovníci pre vyhradené technické zariadenia, špecialisti na škodliviny a pod.) Tieto školenia
si
zamestnávateľské
subjekty
zabezpečujú
prevažne
v
súčinnosti
so:
- špecializovanými inštitúciami, resp. organizáciami oprávnenými vykonávať výchovu a vzdelávanie na základe certifikátu vydaného NIP, - školami (v súčasnosti sú v SR špecialisti pre bezpečnosť práce pripravovaní aj v školskom systéme).
Špeciálne školenia Vzťahujú sa na rozličné profesie, v ktorých i v oblasti bezpečnosti práce sú kvalifikačné požiadavky stanovené predpismi. Väčšinou ide o zamestnancov vykonávajúcich odborne náročné práce a obsluhovateľov niektorých technických zariadení. Sú to napr. obsluhovatelia tlakových, zdvíhacích, elektrických, plynových zariadení, obsluhovatelia motorových vozíkov a iné podobné profesie. Bezpečnostno-technická náročnosť ich práce je obvykle určená rizikovosťou technického zariadenia, a tým možnosťou ohrozenia väčšieho počtu osôb a spôsobenia veľkých hospodárskych škôd.
Školenia ostatných osôb Sú najpočetnejšou a štrukturálne najzložitejšou kategóriou. Ide o výkonných zamestnancov rozličných profesií (robotníkov, remeselníkov), ktorí sú pri svojej práci v priamej interakcii s pracovnými a výrobnými prostriedkami a sú bezprostredne vystavení pôsobeniu škodlivých faktorov pracovného procesu. Pre dosiahnutie požadovaného efektu je potrebné teoretické vzdelávanie týchto zamestnancov obmedziť len na nevyhnutný rozsah a väčšiu časť vzdelávania sústrediť na praktickú stránku výkonu činnosti, podľa možnosti na pracovnom mieste. [5]
Obsahom vzdelávania má byť okrem sprostredkovania informácií a inštrukcií aj pestovanie zručností, návykov a postojov, nevyhnutných na bezpečný výkon práce a bezpečné správanie sa, ako aj budovanie povedomia. Do osnov je potrebné zahrnúť aj problematiku stresov, pracovnej záťaže, psychológie práce, sociálnych vzťahov a pod. Je dobré investovať do kvalitných školiteľov, ktorí dokážu účastníkov motivovať. Moderné formy vzdelávania využívajú interaktívny prístup, riešenie prípadových štúdií, modelových situácií, zážitkové učenie a pod. [6]
2.2.1 Vstupné vzdelávanie BOZP Predstavuje preukázateľné a zrozumiteľné oboznámenie s podmienkami a požiadavkami BOZP v prvý deň nástupu nového zamestnanca do organizácie, pred poverením pracovnými úlohami, zohľadňujúce vykonávanú prácu, podmienky na pracovisku a oné okolnosti. Obsahovo (vo veľkých a niektorých stredných organizáciách aj formálne) možno vstupné vzdelávanie rozdeliť na: - vstupnú inštruktáž, - inštruktáž na pracovnom mieste, - zácvik (zaradený na základe charakteru vykonávanej činnosti).
Vstupná inštruktáž je zameraná na oboznámenie zamestnanca systémom riadenia BOZP v organizácii, s príslušnými právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku, zásadami bezpečných pracovných postupov. Inštruktáž na pracovnom mieste poskytuje novým zamestnancom konkrétne informácie a usmernenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na ich pracovných miestach.
Zácvik v rámci vstupného vzdelávania BOZP má umožniť novému zamestnancovi nadobudnutie žiaducich pracovných návykov a pracovných postupov pod dohľadom tzv. patróna, ktorým je zvyčajne skúsený zamestnanec. Za nácvik sa pritom chápe didaktický postup pre riadené vykonávanie nejakej činnosti učiacim sa subjektom s cieľom nadobudnúť alebo upevniť poznatok, vedomosť, zručnosť, návyk. Súčasťou nácviku je inštrukcia objasňujúca
spôsob
vykonávania
určitej
činnosti.
2.2.2 Zaškolenie V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je nácvik okrem obsahu zácviku v štruktúre vstupného vzdelávania zamestnancov aj obsahom školení pri zmene pracovných postupov s cieľom nadobudnúť a upevniť vedomosť o bezpečných pracovných postupoch. V tejto oblasti sa zvykne používať i pojem zaškoľovanie, tj. proces prípravy jednotlivca na výkon určitých jednoduchých pracovných činností, umožňujúci mu výkon povolania, pre ktoré nemá kvalifikáciu, ale tiež príprava zamestnanca pri preradení na inú prácu alebo pracovisko, príp. pri zmene pracovných postupov súvisiacich so zmenou zariadenia. Zaškoľovanie zaisťuje zvyčajne zamestnávateľská organizácia, obsah z oblasti zaistenia BOZP zodpovedá vstupnej inštruktáži na pracovnom mieste a vstupnému zácviku. Ak sa spomína výcvik na nadobudnutie určitej zručnosti, v zmysle správneho pracovného návyku je nevyhnutné nezabudnúť na existenciu dvoch javov: transferu a interferencie. Kým transfer predstavuje prenos žiaducich návykov, poznatkov, pracovných stereotypov získaných pri zácviku na modelových zariadeniach do praxe, jeho opakom je interferencia, tj. záporný vplyv jedného návyku, poznatku alebo zručnosti získanej skôr na druhý návyk, poznatok alebo zručnosť získanú neskôr. Je to z hľadiska BOZP dôležitý aspekt pri nadobúdaní nových
pracovných stereotypov, učení sa novým pracovným postupom napr. v zácviku pri preradení na iné pracovisko, inú prácu, pri zmene technológie alebo výrobného zariadenia. Zručnosť je však len jedným druhom pracovných návykov. Medzi správne pracovné návyky patria základné požiadavky pracovnej disciplíny, dodržiavanie pracovnej doby, príchod na pracovisko oddýchnutý (čo sa niekedy porušuje hlavne pri viaczmenných prevádzkach), vyhýbanie sa nemiestnemu žartovaniu, dodržiavanie zákazu prichádzať na pracovisko pod vplyvom alkoholu a iných omamných látok a požívať ich na pracovisku. Patrí sem tiež dodržiavanie poriadku na pracovisku, používanie pridelených osobných ochranných pracovných prostriedkov a starostlivosť o ne, používaniu správneho odevu a obuvi, kontrola pracovného náradia pred začiatkom práce a používanie len bezchybných nástrojov a náradia, zabezpečenie zariadenia proti samospusteniu, resp. proti jeho neoprávnenému použitiu inou osobou, nepoužívanie a neobsluhovanie zariadení bez oprávnenia, správna manipulácia s elektrickým náradím, správna manipulácia a skladovanie chemických látok (podľa návodu), rešpektovanie zákazu odstraňovať bezpečnostné zariadenia apod. Pestovanie správnych pracovných návykov znamená teda permanentnú kultiváciu jednotlivca v rámci celoživotného vzdelávania, pričom v jednotlivých jeho stupňoch sú ciele a prostriedky odlišné, ale v konečnom dôsledku tvoria vzájomne prepojený systém. 2.2.3 Opakované vzdelávanie zamestnancov v oblasti BOZP
Opakované
(niekedy
nazývané
permanentné
alebo
periodické)
vzdelávanie
je
oboznamovanie zamestnancov zamerané na nové alebo zmenené nebezpečenstvá alebo ohrozenia. V zmysle platnej legislatívy je vykonávané najmenej 1 -krát za dva roky, ak osobitný predpis nestanovuje inú lehotu, pričom zamestnávateľ pravidelnosť oboznamovania upraví vo vnútornom predpise a o vykonanom vzdelávaní vyhotoví písomný záznam. Najčastejšou chybou, ktorá spôsobuje formálnosť opakovaného vzdelávania, je kopírovanie obsahu vstupného vzdelávania. Odporúčanými témami opakovaného vzdelávania BOZP vo všeobecnosti - informácia o stave bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v organizácii a na pracovisku, - usmernenie na odstránenie pretrvávajúcich nedostatkov, - cieľavedomé dopĺňanie vedomostí, nových poznatkov,
sú:
- oboznamovanie s novými právnymi predpismi BOZP.[6]
2.3 Kontrola stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Súčasťou každej stratégie je kontrola plnenia stanovených cieľov. Kontrolou stavu BOZP v podniku zisťuje zamestnávateľ ako sa dodržiavajú zásady BOZP a či opatrenia stanovené stratégiou BOZP sú splnené, taktiež či ich zavedenie priniesli očakávané pozitíva. Kontrola BOZP nie je len zákonnom stanovená povinnosť zamestnávateľa, ale predstavuje pre neho a pre stratégiu BOZP aj určitú spätnú väzbu. Zamestnávateľ je povinný kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie správnych predpisov na zaistenie BOZP. Kontrolná činnosť musí byť: systematická, plánovaná a dokumentovaná. [3] Cieľom systému kontroly stavu BOZP je zabezpečiť aj dôsledné vykonávanie predpísaných prehliadok, skúšok, revízií a meraní, aby bola sústavne zabezpečovaná a overovaná spôsobilosť strojov, zariadení, technológie a bezpečnosť pracovných činností. Súčasťou kontrolného systému je režim odstránenia nedostatkov. Vykonávanie kontrolnej činnosti je v prvom rade zodpovednosťou vedúcich pracovníkov na všetkých úsekoch riadenia. Na kontrolnej činnosti sa podieľajú všetci zamestnanci. Komplexné previerky sa majú v zmysle zákona vykonať najmenej raz za rok.[4] Kontrolou sa preveruje fungovanie a výkonnosť systému riadenia a jeho jednotlivých prvkov. Kontrolou sa zisťuje tiež aktuálny stav a celková úroveň BOZP v organizácii. Zákon č. 330/1996 Z. z. stanovuje vykonávať kontrolnú činnosť v organizácii takto: a) sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie príslušných právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 6d) zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, b) kontrolovať 1. stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení, zabezpečovať v intervaloch určených osobitnými predpismi alebo orgánmi dozoru meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, odborné prehliadky a odborné skúšky zariadení,
2. či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa, 3. činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám, c) kontrolovať a vyžadovať používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení, d) vykonať najmenej raz za rok pravidelnú previerku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pracovného prostredia na všetkých pracoviskách a zariadeniach zamestnávateľa, u ktorého je ustanovený zástupca zamestnancov; previerku pripravovať a vykonávať v spolupráci s príslušným odborovým orgánom, so zástupcom zamestnancov a za jeho účasti, e) odstraňovať nedostatky zistené pri kontrolnej činnosti. [7]
