DETEKTÍVNY TRILER PODĽA NAJPREDÁVANEJŠIEHO SLOVENSKÉHO AUTORA DOMINIKA DÁNA
SÚ PRÍPADY, V KTORÝCH TREBA ÍSŤ CEZ MŔTVOLY RÉŽIA: MICHAL KOLLÁR
V KINÁCH OD 10. MARCA 2016
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O FILME SLOVENSKÁ PREMIÉRA 10. marca 2016 KRAJINA PÔVODU Slovenská republika, Česká republika, Poľsko ROK VÝROBY 2016 DĹŽKA 115 minút JAZYKOVÁ VERZIA slovensko-česká V PRODUKCII SOKOL KOLLÁR spol. s r.o., Fog‘N‘Desire Films, Mental Disorder 4 KOPRODUCENTI S Pro Alfa, Česká televize, RTVS, Barrandov Studio, KBF PRODUCENT Viktor Tauš, Michal Kollár, Agnieszka Kurzydło RÉŽIA Michal Kollár PODĽA KNIHY Červený kapitán od Dominika Dána SCENÁR Miro Šifra, Anna Fifíková, Michal Kollár KAMERA Kacper Fertacz STRIH Lucie Haladová HUDBA Petr Ostrouchov ZVUK Lukáš Moudrý ARCHITEKT Tomáš Svoboda KOSTÝMY Simona Rybáková MASKY René Stejskal VÝKONNÁ PRODUKCIA Jiří Holan (ČR), Kamila Kuš (PL), Jakub Viktorín a Jana Kluková (SR) DRAMATURGIA RTVS Magdaléna Glasnerová, šéfdramaturg Jana Kákošová DISTRIBÚTOR SR Forum Film ZÁVEREČNÁ PIESEŇ Zdroje tvý skrytý bolesti AUTORI PIESNE Petr Ostrouchov a Tomáš Belko V PODANÍ David Koller
Na vývoji, realizácii a distribúcii tohto filmu sa podieľa AUDIOVIZUÁLNY FOND Film vznikol v spolupráci s Hlavným mestom Bratislava a Bratislava - Staré mesto. TRAILER www.youtube.com/watch?v=nAw5ywnqwhI WEB www.cervenykapitan.sk FACEBOOK www.facebook.com/cervenykapitanfilm/ INSTAGRAM www.instagram.com/filmcervenykapitan/
HRAJÚ POR.RICHARD KRAUZ Maciej Stuhr V SLOVENSKOM ZNENÍ Martin Nahálka ČERVENÝ KAPITÁN Oldřich Kaiser EDUARD BURGER Marián Geišberg IVAN CANIS Martin Finger MARIKA Zuzana Kronerová RANINEC Michal Suchánek JANETKA Ladislav Chudík SYLVIA KRAUZOVÁ Helena Krajčiová
ZÁKLADNÉ FAKTY O FILME • Žáner: detektívka • Prvý film podľa najpredávanejšieho slovenského autora Dominika Dána • S rozpočtom viac ako 2 milióny eur je to najvýpravnejší slovenský film a najväčší koprodukčný projekt od čias Jánošíka a Báthory • Obsahuje zhruba 360 záberov so špeciálnymi efektami, čo je najviac trikov v histórii slovenského filmu • Je to slovensko-česko-poľská koprodukcia, natáčalo sa napríklad v Bratislave, Prahe, Olomouci a Krakove • Príbeh je inšpirovaný skutočnými udalosťami a prípadmi
O ČOM JE DETEKTÍVKA ČERVENÝ KAPITÁN Je rok 1992 a Československo sa rozpadáva. Detektív Krauz z Oddelenia vrážd sa dostáva k prípadu umučeného kostolníka. Jeho smrť mala ostať tajomstvom, ale klinec zatlčený v lebke núti Krauza pátrať aj napriek všetkým varovaniam. Pravdu o prepojení ŠtB a cirkvi svätej môže priniesť len muž prezývaný Červený kapitán. Stretnutie s týmto „expertom na finálne výsluchy“ ale málokto prežije... Detektívny triler podľa slovenského knižného fenoménu - Dominika Dána. Po viac ako 700-tisícoch predaných kníh konečne prichádza dlhoočakávaný film. Stovky trikových záberov, jeden z najväčších rozpočtov v slovenskom filme a príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami, v ktorom treba ísť cez mŕtvoly.
KTO JE DOMINIK DÁN Najpredávanejší slovenský autor, ktorý vydal už 21 kníh s príbehmi detektívov z Oddelenia vrážd “Nášho mesta”. Píše pod pseudonymom a pravú identitu si chráni – vie sa len to, že sám je z radov kriminalistov a mnohé z toho, o čom píše, aj sám vyšetroval. Knihu Červený kapitán vydal v roku 2007 ako svoju šiestu knihu v poradí. Do dnešného dňa na Slovensku predal vyše 700 000 výtlačkov svojich kníh. Jeho príbehy poznajú aj čitatelia v Českej republike a Poľsku.
KTO JE MICHAL KOLLÁR Michal Kollár (*1978) je producent a režisér, pôsobí v Čechách a na Slovensku. Je spoluatorom scenára filmu Červený kapitán, ktorý zároveň režíroval. V projekte využil predošlé skúsenosti ako producent alebo koproducent filmov „Sneženky a machři po 25 letech“, „Dom“, „Klauni“, „Líbanky“ či momentálne oceňovanej „Domáci péče“ (český nominant na Oscara, 9 nominácií na Českého leva).
ZAUJÍMAVOSTI O HERECKOM OBSADENÍ Rozhovory s hereckými predstaviteľmi nižšie.
• Hlavnú postavu mladého a ambiciózneho Richarda Krauza, ktorý sa do prípadu vrhá bez ohľadu na vyhrážky a odporúčania, hrá Poliak Maciej Stuhr (rozhovor nižšie). V Poľsku „áčková“ hviezda s 30 filmami na konte a miliónmi fanúšikov. • Jeho obsadenie ako filmového Krauza schválil aj Dominik Dán, ktorý sa bol tajne pozrieť na natáčaní. • V lete 2014 si vo filme zahral aj Ladislav Chudík, pre ktorého je to žiaľ posledný film. V detektívke hrá postavu kňaza Janetku • Krauzovho rozvážnejšieho partnera Eda Burgera hrá vo filme Marián Geišberg, Krauzovu manželku Helena Krajčiová • Dôležitú postavu pani Mariky si vo filme zahrala Zuzana Kronerová • Z českých hereckých hviezd hrajú v detektívke netradične komici - Michal Suchánek a Oldřich Kaiser. Exceluje hlavne Oldřich Kaiser v postave, podľa ktorej je film pomenovaný. Červený kapitán je bývalý expert ŠtB, ktorý si svoje meno vyslúžil vďaka krvavým koncom svojich výsluchov. Jeho práca aj postava je inšpirovaná skutočnými udalosťami spred roka 1989.
AKO FILM VZNIKAL • Film Červený kapitán začal ako projekt producenta a režiséra Michala Kollára. V roku 2009 oslovil Dominika Dána, s ponukou adaptovať jeho knihu (pre citáty viď nižšie rozhovor s M. Kollárom) • Nezaujala ho však len drsná vražda – na starom cintoríne objavia mŕtvolu s klincom v lebke – ale aj doba – vyrastal v nej, dôverne poznal každú ulicu, o ktorej Dán píše, a čo sa na nich dialo krátko pred rozpadom Československa. • Projekt ako prvý slovenský film paralelne vyvíjaný na dvoch európskych workshopoch, scenáristickom ScriptEast-e a scenáristicko-producentskom EAVE. • Ako prvý slovenský hraný film získal podporu európskeho programu MEDIA • Prvá fáza natáčania prebiehala na jar 2014, druhá v lete 2015. Na trikových záberoch sa pracovalo kontinuálne aj medzi tým • Nakrúcalo sa v Bratislave, Krakove, Olomouci, Prahe a okolí, v českých Tepliciach a Beroune • Až 70% filmu sa nakrúcalo v Bratislave. Rozsahom šlo o najväčie nakrúcanie v Starom Meste od hollywoodskeho filmu Peacemaker v roku 1996 • Červený kapitán je prvý slovenský film po dlhých rokoch, ktorý sa točil aj na Barrandove
ZAUJÍMAVOSTI O ŠPECIÁLNYCH EFEKTOCH • Vo filme je celkovo 360 trikových záberov, čo je najviac trikov v histórii slovenského filmu • Slovensko vo filme vráti o 24 rokov dozadu, do roku 1992
Medzi najnáročnejšie trikové scény patrí • prerábka Mosta SNP, na ktorom kvôli tomu musela byť obmedzená premávka a trikmi sa pridávať autá a trolejbusy z roku 1992 • odstraňovanie „nových“ stavieb ako Aupark alebo budova NBS z akčných záberov, a prirábanie skeletov rozostavanej banky • prerábka Kamenného námestia do takých detailov, že sa do výkladov obchodov digitálne pridávali vtedajšie kolekcie oblečenia • retušovanie a vrátenia pôvodného stavu kúpalisku Delfín alebo Námestiu slobody • „vyrobenie“ bratislavskej Hlavnej stanice, ktorej pôvodný stav vznikne na plátne skombinovaním troch rôznych iných železničných staníc • na pražskom Barrandove sa postavila replika bratislavskej policajnej kancelárie, vedľa aj tri chaty, ktoré sa následne nechali zhorieť • Kaskadéri pomáhali pri akčných naháňačkách, streľbách a bitkách, aby pôsobili rovnako reálne ako v Dánových knihách
MICHAL KOLLÁR
PRODUCENT, REŽISÉR A SPOLUSCENÁRISTA Oliver Stone mi povedal: „Urob dobrý thriller a bude to OK...“ Čo pre Vás znamená meno Dominik Dán? Dominik Dán je synonymom toho, čo sa skutočne čítalo na Slovensku po roku 2000 a definovalo väčšinu čitateľského národa. Dán je naším Edom McBainom alebo Ianom Flemingom. Tí tiež boli dlho vnímaní ako „béčkoví“ autori, lebo písali „len“ víkendovú literatúru, ale po istom čase ich začala skutočne uznávať aj kritika. Definovali vkus istej éry a generácie. Myslím si, že ak je žánrová literatúra tvorená poctivo, vie ilustrovať naše duchovné hodnoty lepšie ako čokoľvek iné. Pán prsteňov alebo Star Wars naučili tisíce mladých ľudí viac o dobre, zle a duchovne ako cirkev. To o niečom vypovedá. Aj preto Dominik Dán je pre mňa viac ako len ďalší „detektívkar“. Jeho realitou prežité príbehy doslova napĺňajú samotnú podstatu toho, prečo príbehy chceme: sú istými manuálmi pre život - manuálmi v zmysle postoja k problémom. Prečo ste sa zo všetkých Dánových kníh rozhodli siahnuť práve po Červenom kapitánovi? Červený Kapitán má pre mňa nesmiernu hodnotu v tom, kedy a kde sa odohráva. Je to organicky československý príbeh. Je rok 1992 a hlavný hrdina sa vydáva naprieč Československom, ktoré sa rozpadáva, aby zistil, čo a kto stojí za vraždou, v ktorej je zapletená bývalá ŠtB aj cirkev. Okrem toho, že ide o veľmi dobre napísaný thriller, odohráva sa v dobe, ktorú si presne pamätám. Hneď pri čítaní som si spomenul, ako som v to leto bol na prázdninách v Senci alebo ako som chodil do centra na zmrzlinu – okolo Dvoch levov ku hotelu Kyjev. Čo keď práve v tom čase išiel okolo Krauz s Burgerom? Mal som ich šancu stretnúť? Čo mali na sebe? Aké autá chodili okolo? Pri tejto knihe mi vyskakovali mnohé detaily a tým sa len posilňoval pocit, že jej intímne rozumiem. Prvýkrát ste Dána oslovili v roku 2009. Prečo trvalo 7 rokov, kým sa sfilmovaná kniha dostala do kín? Keď sa ma Dán spýtal podobnú otázku, povedal som mu niečo v tom zmysle, že si jeho kniha zaslúži poctivú adaptáciu, a nie 5-korunovú verziu, ktorá sa za jeho meno len schováva. Jednoducho v Európe vzniká jeden film priemerne 4 až 6 rokov – hlavne ak je to koprodukcia. A mne bolo od začiatku jasné, že musí ísť o koprodukčný
projekt. Chcel som zachovať slovenský lokálny príbeh, ale zároveň ho posunúť, aby bol zrozumiteľný aj pre širšie publikum, ideálne i to zahraničné. Pri výrobe Červeného kapitána nebola jediná zložka filmu, ktorá na naše pomery nemala rekordné výzvy. Často som počul – napríklad od kolegov z výpravy, kamery, trikov, lokácii, zvuku – ako hovoria vetu „toto sme ešte nerobili“. Najskôr to ako producent/režisér beriete so strachom, ale časom to začnete vnímať veľmi pozitívne. Nechcel som sklamať dôveru diváka, ale dať mu za jeho peniaze dostatočne veľkú hodnotu. Podobne, ako ju dáva Dominik Dán svojim čitateľom v knihách. Ako vznikalo herecké obsadenie? Prečo hrá hlavnú rolu Maciej Stuhr? Maciej spĺňa všetky kritéria na výzor detektíva Krauza. Ten je v knihách viac sympaťák než krásavec. A jeho výber schválil aj samotný Dán. Pre mňa osobne bolo dôležité, aby si herca náš divák príliš nespájal s predošlými postavami, napríklad v denných seriáloch. V Poľsku je Maciej Stuhr veľká hviezda, rešpektovaný divadelný a filmový herec. U nás je na plátne neznámy herec… ibaže so skúsenosťami a charizmou hviezdy. Všetky svoje texty sa naučil v slovenčine a myslím, že s veľmi dobrým prízvukom. No i tak ho do slovenčinu ešte raz zahral Slovák Martin Nahálka. Zámerne hovorím “zahral”, lebo to nebol klasický dabing, ale plnohodnotný herecký výkon za mikrofónom. Na Slovensku nemáme tradíciu filmov v žánri detektívky, thrilleru alebo podobných akčnejších žánrov. Bolo sa tu vôbec od koho učiť? Divák je dnes na veľmi vysokej úrovni, čo sa týka práve žánrového filmu. Žánrový film lokálnej výroby má tak hendikep. Je rovno prirovnávaný k tomu najlepšiemu, čo na planéte vzniklo, ale zároveň v novodobej slovenskej kinematografii neexistujú precedensy, od ktorých by sa dalo učiť. Ak tu mal niekto blízko k čistokrvnému žánru – a to bolo už dávno – tak to bol Paľo Bielik, (spolu s Martinom Hollým). Nie je náhoda, že napr. v Kapitánovi Dabačovi je vidieť westernový vplyv Johna Forda, na ktorého sa Bielik údajne často díval. Je zaujímavé, že to bol práve Bielik, ktorý pri otvorení Koliby povedal niečo v tom zmysle, že ak sa v nej nebudú vyrábať filmy pre normálnych ľudí, môžeme ju rovno prerobiť na fabriku na halušky. Musel som sa teda skôr pozerať do zahraničia. Nechcem hovoriť o vzoroch, ale skôr o inšpiráciách. Červený kapitán je v mnohom vďačný Polanskému, Hitchcockovi, De Palmovi, obom Scottovcom, Spielbergovi, Wellesovi... Mal som tú česť sa o projekte dlho baviť s Oliverom Stoneom v Karlových Varoch. Jeho nezaujímal fakt, že ide o bestseller z malej krajiny, ani politické alebo historické pozadie. Povedal: „Sprav dobrý thriller a bude to OK… všetko ostatné je váš lokálny bonus…“ O Dominikovi Dánovi sa toho vie málo, málokto sa s ním mohol stretnúť osobne. Ako vyzerala spolupráca s ním? Každý z našich emailov končil slovami “v úcte”. A myslím, že to dobre definuje atmosféru spolupráce. Dominik Dán sa na písaní priamo nepodieľal, ale chceli sme, aby videl a schválil každú verziu scenára. Samozrejme, nedá sa knihy prepísať úplne 1 k 1 na film. Pamätám sa, ako sa Dominik Dán potešil a stotožnil, keď som mu povedal odpoveď spisovateľa Raymonda Chandlera na otázku, či mu nevadí, čo s jeho knihami spravili filmári. Odpovedal, že s nimi nespravili nič, stále ležia na poličke ako predtým.
DOMINIK DÁN
AUTOR PREDLOHY ČERVENÝ KAPITÁN Krauz v podaní Macieja Stuhra je verný obraz doby. Čím Vás režisér Michal Kollár presvedčil, že dokáže dobre natočiť Červeného kapitána a dali ste mu práva na Vašu knihu? Bol to prvý producent, ktorý prejavil naozaj seriózny záujem o sfilmovanie mojej knihy a jeho prístup k projektu od samého začiatku mi poskytol záruku, že ma nesklame a že vyprodukuje film, ktorý vzbudí divácky záujem. Spĺňa herec Maciej Stuhr vašu predstavu, ako by mal vyzerať Richard Krauz? Po prvýkrát som ho naživo videl pri nakrúcaní scény pred budovou policajného riaditeľstva „Dva levy“ a bol som doslova šokovaný, ako presne kostyméri vystihli oblečenie, maskérka účes a on sám ako osobnosť celú postavu. Vtedy detektívi naozaj tak vyzerali, je to verný obraz tej doby. Musím iba pochváliť realizátorov, je to veľmi premyslený a trefný výber herca na tak špecifickú postavu. Mysleli ste si, že niekedy podľa Vašej knihy vznikne film, v ktorom budú bok po boku hrať herecké legendy ako Ladislav Chudík, Oldřich Kaiser alebo Zuzana Kronerová? Ako týchto hercov vnímate? Je to posledná filmová rola majstra Chudíka, krátko po skončení natáčania sa majster odobral do filmového a divadelného neba. Dúfam, že všetkým, čo sa na realizácii filmu podieľali, sa podarilo odchádzajúcej legende slovenskej kinematografie vystavať dôstojný pomník. Teší ma, že aj ostatné herecké legendy prijali pozvanie do tohto projektu, je to výsledok poctivej a zodpovednej práce realizátorov v prípravnej fáze. Vo filme sa museli robiť stovky trikov, aby vrátili Bratislave podobu, ako vyzerala v roku 1992. Pre niekoho je to šedé obdobie, do ktorého by sa už radi nevracali, pre niekoho zase doba, ktorá priniesla nové príležitosti. Ako ste to vtedy vnímali vy? Pracoval som v štátnej službe, o nové príležitosti som sa nezaujímal, vedel som, že nikdy nebudem podnikateľ. Ostal som verný odznaku a pištoli a oplatilo sa. Červeného kapitána budú vidieť diváci aj mimo Slovenska – v Česku, Poľsku, záujem o film majú distribútori zo krajín západnej Európy. Je podľa vás niečo, čo je na vašich knihách rýdzo slovenské a ľudia z iných krajín to budú vnímať inak ako Slováci? Pre dobrú detektívku neexistuje prostredie, ktoré by ju hendikepovalo. Čítal som detektívky z prostredia New Yorku, Londýna, Paríža, Pekingu a ako Slovák som im rozumel, preto nevidím dôvod, prečo by západný divák alebo čitateľ nerozumel príbehu odohrávajúcemu sa u nás. Slovensko nemá veľkú detektívnu tradíciu. Od koho ste sa učili, ako ich písať? Nebudete mi veriť, ale neučil ma nikto, prišlo to samo od seba.
MIRO ŠIFRA SCENÁRISTA
Sfilmovaný Dán je nový zážitok, na ktorý sa oplatí ísť do kina. V čom sa podľa vás najzásadnejšie odlišuje príbeh v knihe Dominika Dána od toho, čo uvidíme v kine? Asi najzásadnejšie je to, že v knihe a vo filme je iný dôvod vraždy. Základná vražda – teda náhodne vykopaná mŕtvola s klincom v hlave - zostala tá istá, ale ani ak ste čítali knihu, neviete ako film skončí. Aspoň to bude rovnaké prekvapenie pre všetkých – či ste fanúšik Dána alebo ste sa prvýkrát stretli so svetom jeho postáv. Samozrejme, vraha nevymeníte len tak, musí to celé dávať zmysel. Preto sa kvôli tomu sa upravovali aj ďalšie veci, aby všetko sedelo. Ako sa vám s Dánom spolupracovalo? Sedeli sme spolu nad scenárom niekoľkokrát, najdlhšie asi pri verzii, s ktorou sme už konečne aj my boli spokojní a vedeli sme, že toto je film, ktorý by sme chceli točiť. Prevracal pred nami stranu po strane, mal na nich poznámky a všetko sme spolu preberali. Myslím si, že chápal, že film a kniha nemôžu byť rovnaké, aj prečo to chceme tak, ako to je napísané. Na druhej strane sme mu vlastne drzo zasahovali do jeho kníh a jeho sveta, takže o to viac si cením, ako veľmi nám vtedy pomohol. Dával rady a upravoval naše nápady tak, aby výsledok viac zapadal do reality. Boli medzi tým aj veci, ktoré by sme sa inak nedozvedeli – ani z jeho kníh. Napríklad od tých čias viem, kde si mám dať zbraň, keď šoférujem, chcem ju mať prichystanú, ale zároveň si nechcem náhodne prestreliť stehno. Hneď to šlo do scenára. Aké reakcie od fanúšikov Dána očakávate? Nebudú sklamaní, že niečo dôležité v nej vypadlo? O filme sa hovorí, že do neho strčíte toľko deja, ako do poviedky. Keď teda prepisujete knihu a nechcete z toho spraviť tri trojhodinové filmy, nutne z toho musí veľa vypadnúť. Dúfam, že to prijmú aj fanúšikovia. Nie je doslovný prepis knihy, ale určite to bude nový zážitok, na ktorý sa oplatí ísť do kina. Prečo vlastne robiť film podľa takto obľúbenej knižnej série? Nie je lepšie nechať na fanúšikoch, aby mali svoju vlastnú predstavu o tom, ako vyzerajú ich hrdinovia? Nikomu nechceme vziať jeho predstavu. Nechceme, aby odteraz vždy pri čítaní Dána jeho fanúšikom v hlave naskakoval obraz nášho filmového Krauza. Takto to podľa mňa ani nefunguje. Ale film ľahšie cestuje, nielen za hranice, ale aj k ľuďom, ktorí normálne knihy nečítajú. Vidím teda hlavne šancu predstaviť naše domáce detektívky novému publiku u nás aj v zahraničí.
Miro Šifra vyštudoval VŠMU v Bratislave a FAMU v Prahe. Červený kapitán je jeho scenáristický debut. Momentálne pracuje na dvoch nových detektívnych minisériách.
ANNA FIFÍKOVÁ SCENÁRISTKA
Napísať adaptáciu podľa bestselleru si vyžaduje obrovskú pokoru V čom je písanie filmovej detektívky odlišné od písania televíznych seriálov? Rozdiel je najmä v čase. Filmové scenáre vznikajú aj niekoľko rokov, lebo veľké filmové plátno neodpúšťa nedostatky. Na televízne scenáre je oveľa menej času, častokrát sa scenárista musí vynájsť s dvoma postavami v prakticky prázdnej miestnosti a na scenár od storytellingu po dialógy nebýva viac ako mesiac. Aj film, aj televízia vyžadujú veľa dôvtipu a skúseností, ale každé médium ich využíva trochu inak. Červený kapitán si pri písaní scenára prešiel aj prestížnymi workshopmi v zahraničí. Čo ste sa na nich naučili? Ako dokázali posunúť scenár? Pre mňa osobne bola vysokou školou skúseností na producentskom workshope EAVE, kde producenti aj autori spolupracovali a držali si navzájom palce. U nás sa stretávam skôr s opačným prístupom. Je to možno skôr ľudská než profesionálna skúsenosť, ale práve v tomto prostredí sme oveľa rýchlejšie boli schopní prijať zásadné zmeny v našom projekte. Názory producentov a autorov z iných krajín nám otvorili oči, aby sme pochopili, čo je na Červenom kapitánovi skutočne výnimočné z pohľadu zahraničného diváka. Aké je to písať film podľa autora, ktorý predal viac ako 700-tisíc kníh? Vyžaduje si to obrovskú pokoru. Nielen pred knihou a jej autorom, ale aj pred nedočkavými fanúšikmi.
Anna Fifíková vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Vytvorila scenáre k dvom televíznym filmom pre Slovensku televíziu, Projekt Alfa (2010) a Kontrola (2010) v sérii Nesmrteľní. . So scenárom k filmu Červeným kapitán absolvovala európsky scenáristický workshop ScripTeast. Od roku 2011 pracuje ako kreatívny producent pre Televíziu Markíza na rôznych projektoch, naposledy na dennom seriáli Búrlivé víno.
MACIEJ STUHR RICHARD KRAUZ
S Krauzom sme na tom rovnako Čo vás na filme Červený kapitán zaujalo, že ste prijal ponuku hrať hlavnú rolu? Moja kariéra sa ocitla v momente, keď som začal uvažovať ako ďalej. V rodnom Poľsku som dosiahol všetko, čo som chcel. Vtedy prišiel Michal Kollár s ponukou a ja som si uvedomil, že toto je to, čo chcem! Novú skúsenosť, nové prostredie, nových ľudí, nový scenár a predovšetkým - nové publikum. Preto sa nesmierne teším na premiéru. Musím tiež povedať, že scenár bol fantastický. Výborný príbeh, skvele vykreslené postavy. Pre herca to je ako splnený sen. Aký je podľa vás vaša postava – detektív Richard Krauz? Myslím si, že Krauz a ja sme sa v našich životoch ocitli v tom istom bode Prestali sme byť chlapcami a stali sa z nás muži. Mám rovnaký pocit z Krauza. Jeho nový prípad je preňho skúška, okamih pravdy... Otázka znie: obstojí v nej alebo nie? Rolu ste sa museli naučiť celú v slovenčine. Máte s ňou už nejakú skúsenosť? Bolo to náročné? Bolo to celkom vtipné! Určite viete, že slovenčina znie Poliakom akosi smiešne a to isté platí naopak. Samozrejme, že to nebolo ľahké, ale veľmi ma to bavilo. Po pár týždňoch som rozumel takmer všetko a občas som sa dokonca zmohol na vtip v slovenčine, prípadne som vedel vyjadriť svoj názor. Som veľmi rád, že som si to mohol vyskúšať. Červený kapitán je detektívka, v ktorej máte množstvo akčných scén a súbojov. Museli ste sa na to nejako špeciálne pripravovať? Natáčanie bol silný zážitok. Našťastie trénujem triatlon a snažím sa byť vo forme. Neviem si predstaviť, ako by som to inak zvládol. Vo filme hráte spolu s niekoľkými hereckými legendami zo Slovenka a Čiech – Ladislavom Chudíkom, Zuzanou Kronerovou, Mariánom Geišbergom, Oldřichom Kaiserom. Poznali ste ich predtým? Ako sa vám s nimi spolupracovalo? Nebolo to moje prvé nakrúcanie v Čechách a na Slovensku. Mám tu množstvo priateľov. Veľmi rád sa sem vraciam pracovať, myslím to vážne. Máte dobrých hercov. Dosť ma prekvapilo, ako kvalitne pracujú. Obzvlášť Marián Geišberg bol jeden z mojich obľúbených kolegov. Veľmi rád by som ho nazval svojim priateľom.
MARIÁN GEIŠBERG DETEKTÍV BURGER
Mám rád detektívky. Čo vás presvedčilo, aby ste vzali ponuku hrať detektíva Burgera? Presvedčila ma predošlá spolupráca s Mišom Kollárom. Prvýkrát sme spolupracovali ešte keď bol študent s jednokamerovkou, téma boli eštébáci a smrť. Potom sme spolu robili grotesku Prirodzená smrť, kde som hral rybára. Odvtedy o Mišom viem, že sa vyjadruje filmovo a ide priamo/tvrdo k téme. Vo filme ste ufrfľaný detektív, ktorý neustále nadáva na to, ako sa zmenila doba. Frfľali ste po revolúcii tiež? Tesne po revolúcie nie, ale frfľavosť sa zvyšovala priamoúmerne ku komunistickej politike, ktorá nastala po osemdesiatomdeviatom. Zároveň ste mentorom mladšieho detektíva Richarda Krauza. Mentorovali ste aj na pľaci Macieja Stuhra, ktorý ho hrá? Určite nie. Maciej to nepotrebuje, pretože je oveľa skúsenejší herec než ja. Na mentorovanie nebol dôvod ani čas, radšej sme pri pive sme rozoberali príjemnejšie témy. Sledujete detektívky? Mám rád a rád ich aj čítam. V detektívke dostanete šancu stať sa detektívom. Zároveň sú veľmi dobrým vyjadrením toho, o čo ľuďom ide. Striedajú sa v nich peniaze, sex, vraždy, násilie a krv... Čo si budeme hovoriť, ľudí to skrátka zaujíma. Mňa tiež, aj keď skôr vo filozofickej rovine. Aj na základe toho, čo ste videli na natáčaní Červeného kapitána - mali by ste žalúdok robiť detektíva z Oddelenia vrážd? Nie som si istý, či práve z Oddelenia vrážd, ale často sa mi stáva, že pri sledovani detektívok dopredu uhádnem rozuzlenie. Nosím v sebe akúsi ambíciu, že rozumiem vzťahom a ich zápletkám.
ZUZANA KRONEROVÁ ARCHIVÁRKA MARIKA
Dán ma príjemne prekvapil Aká je podľa Vás postava Mariky, ktorú hráte v detektívke Červený kapitán? Marika je z môjho pohľadu rezignovaná, v podstate nešťastná žena, ktorá skrýva svoje tajomstvo. Ako herečke sa mi na nej páči to, že nie je jednoznačne kladnou ani zápornou postavou. Ako sa Vám spolupracovalo s režisérom Michalom Kollárom? Režisér Michal Kollár sa so mnou niekoľkokrát stretol už dávno pred nakrúcaním a to bolo pre mňa veľmi dôležité. Podrobne mi vysvetlil zamotanú spleť eštebáckych intríg i predhistóriu osudu Mariky. Na pľaci mi tým pádom bolo už všetko jasné. Máte rada detektívky? A knihy Dominika Dána? Detektívky vo všedné pracovné dni nevyhľadávam, skôr pri nich relaxujem počas prázdnin. Väčšinou siahnem po mojej obľúbenej Agathe Christie, ktorá ma vždy pobaví. Priznám sa, že k Dominikovi Dánovi som sa po prvý raz dostala, až keď ma oslovil režisér Kollár. Bola som príjemne prekvapená. Oceňujem najmä veľmi živé dialógy, ktorými dokonale charakterizuje postavy z prostredia „kriminálky“. Určite si prečítam aj jeho ďalšie knihy. Keď vám povedali, že má ísť o akčnejšiu detektívku, a akčnejšie scény sa nevyhnú ani Vašej postave, neodradilo Vás to? Priznám sa, že som mala trošku rešpekt pred akčnými scénami, najmä pred vyskakovaním z vlaku. Pri realizácii však pri najnáročnejších scénach bola pripravená mladá, veľmi sympatická kaskadérka. Nakoniec sme ju nevyužili tak, ako sa predpokladalo. Celý štáb na čele s režisérom mal všetko dopredu dokonale pripravené, takže sa mi nemohlo nič stať.
OLDŘICH KAISER ČERVENÝ KAPITÁN
Bavilo ma hrať sviniara. Bývalý eštébák a záporná postava, podľa ktorej je pomenovaný celý film. Nemali ste problém prijať takúto rolu? Naopak, takéto roly sa mi páčia. Občas mám tiež chuť niekomu rozbiť hubu tým voľným štýlom, ktorý som sa kvôli filmu naučil a nezabudol... V minulosti som už sviniara hral, ale nie až takéhoto. Práve preto ma to bavilo. Vaša postava Červeného kapitána je inšpirovaná skutočnými ľuďmi, ktorí počas komunizmu robili špinavú prácu a ich výsluchy nevinných obetí končili často krvavo. Rozmýšľali ste o tom,, aký typ človeka dokáže takúto prácu robiť dobrovoľne? Podľa mňa sa v každom z nás skrýva potenciálny násilník, možno vrah. Kapitán sa dobrovoľne pridal k eštebákom, možno mal teda zvláštne záľuby. Každopádne, vo filme je už v dôchodku, dostal zaplatené, stará sa o synovca ako dobrý strýko a preč sú časy, keď mlátil ľudí. Nežije sa mu zle. Veľkú časť svojho času vo filme strávite v bitkách a súbojoch. Museli ste sa na ne špeciálne pripravovať? Zobral som to poctivo. Asi mesiac som chodil som medzi kaskadérov a trénoval voľný štýl, aký používala aj KGB. Najdôležitejšie na ňom je, že nemá žiadne pravidlá, treba kopnúť, kam dočiahneš, preraziť čeľusť, znehybnieť, umŕtviť - akokoľvek. Aká bola spolupráca s Maciejom Stuhrom? S Macejom sa mi spolupracovalo pekne, nemusel som použiť voľný štýl.
MICHAL SUCHÁNEK RANINEC
Nikdy som nevidel takýto uveriteľný československý akčný film Prečo ste prijali ponuku hrať vo filme Červený kapitán? Jednoznačne preto, že ma zaujal a bol som za to rád. Nikdy predtým som sa v podobnej role neocitol. Občas som si zahral vo vážnych, resp. nekomediálnych filmoch, ale v Červenom kapitánovi prvýkrát hrám človeka, ktorý sa chová ako sviňa, hovorí ako sviňa a podľa mňa tak aj vyzerá. Na margo režiséra Kollára musím povedať, že ten chlap je pomerne odvážny - obsadiť človeka z Partičky do úlohy chladnokrvného eštébáka. Možno je to tak trochu pokušenie - vziať idiota a urobiť z neho herca... Pred natáčaním som bol paralyzovaný od strachu. Hráte bývalého eštebáka, ktorý sa snaží prežiť aj v novej porevolučnej dobe. Ako ste prechod režimu a rozpad Československa prežívali Vy? V tom čase som bol o 25 rokov mladší, mal som iné hodnoty, hoci na svoj vek som vtedajšiu atmosféru prežíval pomerne intenzívne, predsa len v sedemnástich som nebol vybavený vnímať veci tak, ako to dokážem dnes. Na jednej strane som vedel, čo sú komunisti zač, na druhej strane som nemal odvahu to proklamovať. Nikdy som síce neprikývol na nič, čo by som si dnes vyčítal, ale je pravda, že som nikdy nebol postavenú pred zásadnú dilemu, napríklad zahrať mladého Gotwalda... Neviem, ako by som bol v skutočnosti reagoval. Viem len, že od určitého veku už kompromisy nerobím. Čo je podľa Vás ľahšie, rozosmiať ľudí alebo vystrašiť? Často počúvam, aké je ťažké ľudí pobaviť - holt pre toho, kto to nevie. Keď máte dar, je to jednoduché. Pre mňa zase nie je ľahké niekoho vystrašiť. V čom má podľa Vás Červený kapitán ambíciu líšiť sa od tradičnej domácej produkcie? Netrúfam si to hodnotiť, myslím si ale, že sa nejakým sposobom musí prejaviť svedomitosť ľudí, ktorí stoja za projektom, najmä režiséra Michala Kollára, ktorý film pripravoval. Mal rozkreslené veci do takých detailov, ktoré som v živote nevidel... Som presvedčený, že on a jeho ľudia svoju prácu urobili nesmierne zodpovedne. Podľa mňa môže byť Michal spokojný. Dal do toho všetko. Ešte nikdy som nevidel takýto uveriteľný československý akčný film. Zapadá tam všetko, voľba 90tych rokov, typy, ktoré režisér chcel od hercov zahrať, prejav, ktorý z nich dostal... Poviem to asi takto: nie je to žiadne prvoplánové postrašenie pištoľou.
HELENA KRAJČIOVÁ SYLVIA KRAUZOVÁ
Príbeh má silnú atmosféru. Na natáčanie ma nemuseli presviedčať Čím Vás projekt detektívky Červený kapitán zaujal? Bolo potrebné Vás presviedčať, aby ste doňho šli? Scenár ma priťahoval temnotou, príbeh má silnú atmosféru. Nebolo treba ma presviedčať. K natáčaniu filmu sa dostávam výnimočne a tento sa mi zdá užitočný aj kvôli dobe, v ktorej sa odohráva. Vo filme hráte manželku detektíva z Oddelenia vrážd. Ten pátra po horúcom prípade, od ktorého ho každý odrádza. Viete si predstaviť, že by to bol Váš reálny manžel a denne by takto vo svojej práci riskoval? Určite by ma to netešilo. Tí dvaja majú navyše malé dieťa. Asi by som bola miestami odporná, hysterická, alebo rezignovaná, podobne ako postava Sylvie, ktorú hrám. Aký je rozdiel medzi točením seriálov a takéhoto filmu? V seriáli môžete natočiť 20 obrazov za deň. Pri filme 3-4. To asi hovorí za všetko. Hovorilo Vám niečo meno Dominik Dán predtým, než ste dostali do rúk scenár? Už veľmi dávno mi o Dánovi s nadšením rozprával kolega z divadla. Neskôr som ho vnímala ako úspešného autora. Možno ako autora, ktorý je opradený akýmsi tajomnom. Ale jeho knihy som nečítala. V Červenom kapitánovi sa naše cesty stretli prvý krát.
MARTIN FINGER CANIS
Je to hra o prežitie Prečo ste prijali ponuku hrať v detektívke Červený kapitán? Keď mi pán režisér povedal, že ide o postavu bývalého eštébáka, ktorý opäť funguje v novom politickom zriadení a pritom uplatňuje rovnaké praktiky, aké ho naučil ešte boľševik, znelo to ako zaujímavá ponuka. Lákal ma aj žáner. V ničom podobnom som si predtým takúto veľkú rolu nezahral. V neposlednom rade ma sa mi páčila akčnosť niektorých scén, možnosť aspoň trochu sa priblížiť Bruce Willisovi, môjmu obľúbencovi čo sa týka thrilleru. Hráte rolu bývalého eštebáka, ktorí sa snaží presvedčiť okolie, že počas komunizmu nič zlé nerobil a má čisté ruky. Myslíte si, že tomu aj úprimne verí? Vidieť do hlavy ľuďom, u ktorých vôbec netuším, čo si myslia a aké sú ich dôvody, to by som chcel veľa. Pre moju profesiu by to bolo priam požehnanie! Ako Canis som sa sústredil na to, že všetko je hra o prežitie. Vo svete, v ktorom sa postavy pohybujú, prežije len schopnejší stratég. Slová ako morálka, dobro a zlo sú v tomto prostredí pokrivené a rozhodne vnímané svojrázne, eufemicky povedané... V každom prípade Canis s využitím svojich znalostí terénu dokázal uchrániť hlavného hrdinu od ešte väčších pohrôm, než sa mu stali. Svoju rolu hráte v slovenčine. V čom je to odlišné od hrania v češtine? Príprava bola veľmi náročná. Musel som sa text doslova nadrviť, aby som ho excelentne ovládal. Nemohol som si ale dopriať rozkoš improvizácie pred kamerou (hoci to robievam rád) v jazyku, v ktorom nemyslím. Nešlo by to, bolo by to kostrbaté. Som veľmi rád, že vďaka svojmu veku som túto obzvlášť ťažkú úlohu zvládol. Mám na mysli detstvo za čias Československa, keď som u nás na Morave vyrastal na slovenských pondelkových inscenáciách. Aspoň mám zriedkavú príležitosť pochváliť vek muža, ktorý je na prahu jesene života...
VIKTOR TAUŠ PRODUCENT
Červený kapitán je unikátny svetom, o ktorom rozpráva V čase, keď Michal Kollár prišiel s plánom urobiť adaptáciu podľa knihy Dominika Dána, bol Dán v Česku ešte neznáme meno. Čo vás presvedčilo, že sa oplatí do toho investovať svoj čas? Tvorbu Dominka Dána predstavil až Michal Kollár. Zaujalo ma, že ide o autora žánrových príbehov, ktorý ťaží z vlastnej skúsenosti kriminalistu. Vo filmovom či televíznom svete pre mňa takúto cestu zosobňuje Olivier Marchal, ktorého filmy mám veľmi rád. Skutočným argumentom pre mňa ale bolo presvedčenie, že Michal Kollár má schopnosť sa v danom žánri vyjadrovať. Ako by ste opísali film Červený kapitán? V kontexte našich krajín ide bezpochyby o najepickejší žánrový film našej novodobej histórie, natočený s unikátnou remeselnou zručnosťou. V medzinárodnom kontexte je film unikátny svetom, o ktorom rozpráva. Aké reakcie na film očakávate od českých a slovenských divákov? Verím, že žáner filmu, kvalita jeho spracovania a fakt, že príbeh je postavený na skutočných udalostiach z našej spoločnej histórie, zaujmú divákov v oboch krajinách. Je v zahraničí vôbec záujem o česko-slovenský film? Červený kapitán je žánrový film, čo je na filmovom trhu veľmi špecifická oblasť. Remeselná zručnosť v tomto prípade nie je „bonusom“ ale absolútnou nutnosťou, keďže prekonať v tomto kontexte americké alebo jednoducho anglicky hovorené filmy je prakticky nemožné. Pokiaľ sa však film dokáže vymedziť originalitou sveta, v ktorom sa jeho príbehy odohráva, môžu byť medzinárodne úspešné. V tom leží úspech severských žánrových filmov... Verím, že v tom bude pre svet zaujímavý aj Červený kapitán. V čom sa Červený kapitán odlišuje od súčasnej “vlny” žánrovej tvorby, domácich TV seriálov? Nemyslím si, že je možné porovnávať film s minisériou, pretože už vo svojej podstate pracujú na inej platforme rozprávania príbehu. Minisérie pracujú so štruktúrou románu, film je skôr poviedkou. Ťažisko minisérií je vo vývoji postáv. Unikátnosť filmu je v možnosti rozprávať bez slov a v možnosti budovania konfliktov na platforme výpravných scén. Presne tak, ako to robí Červený kapitán.
Viktor Tauš zo spoločnosti FOG‘N‘DESIRE FILMS je producentom a koproducentom filmov Dom (r. Z. Liová), Líbánky (r. J. Hřebejk), Klauni (réžia Viktor Tauš), Domácí péče (r. Slávek Horák) a i. V roku 2013 bol ocenený na festivale Cannes ako Producer On The Move. V roku 2014 vyhral v Cannes cenu Rzysztofa Kieslowskieho v rámci scenáristického programu Scriptest. Žije a pôsobí v Prahe.
MICHAL KŘEČEK ŠTÚDIO MAGICLAB, TRIKY
V detektívke Červený kapitán je viac ako 360 efektových záberov. Koľko ľudí a ako dlho pracovalo na špeciálnych efektoch pre Červeného kapitána? Na Červenom kapitánovi pracovalo v štúdiách MagicLabu dohromady 35 ľudí. Ich práca zahŕňala manažment dát, prípravu dát pre strih, vizuálne efekty, farebné korekcie a vyhotovenie výsledného filmového nosiča DCP. Z nich bol vyčlenený 15 členný tím, ktorý sa venoval čisto vizuálnym efektom a to zhruba celý jeden rok. Robili ste na podobne náročných projektoch? Čo sa týka vizuálnych efektov, Červený kapitán definitívne patrí svojim rozsahom medzi 3 najnáročnejšie filmy, na ktorých sme kedy pracovali a to ich do dnešného dňa bolo spolu 35. Odkiaľ ste vedeli, ako vyzerali miesta v roku 1992? Najviac nám pomohli referenčné fotografie, či už vytiahnuté z archívu alebo dohľadané na internete. Z veľkej časti pomohla súkromná zbierka fotografií režiséra Michala Kollára, ktorú v deväťdesiatych rokoch sám nafotil. Sú medzi nimi zábery, ktoré sa nakoniec ukázali náročnejšie, než ste čakali a druhýkrát by ste si premysleli, či ich vôbec robiť? Červený kapitán obsahuje 9 veľmi zložitých trikov, ktoré zachytávajú referenciu doby, rok 1992 a vďaka zvolenej filmovej reči sú technicky veľmi náročné - napríklad obrovské dokresľovačky dobového námestia alebo rekonštrukcia kúpaliska Delfín. Aj napriek tomu, že boli tieto triky náročné na realizáciu, zodpovedali pôvodnej predstave, ktorú sme získali z rozboru pred nakrúcaním.
KACPER FERTACZ /PL/ KAMERA
Poľský kameraman a dvojnásobný držiteľ prestížnej ceny Camerimmage. V roku 2009 pracoval ako trikový supervízor filmu „Antichrist” Larsa von Triera. V roku 2014 získal poľskú národnú cenu na festivale v Gdyni za najlepšiu kameru vo filme Hardkor Disco.
AGNIESZKA KURZYDŁO /PL/
PRODUCENT ZA SPOLOČNOSŤ MENTAL DISORDER4 Poľská koproducentka a zakladateľka spoločnosti MD4. V roku 2009 spolupracovala na filme Antikrist Larse von Triera. Medzi jej najvýznamnejšie ocenenia patrí Kryštálový medveď a Zvláštna cena poroty na Berlinale 2013 za film Baby Blues.
KONTAKT
JANA KLUKOVÁ tel 0948 629 990 jana@fogndesirefilms.com
