Daniela Hurná BETLEHEMSKÁ HVIEZDIČKA PÁSMA A DIVADIELKA S TEMATIKOU VIANOC

Metodicko – pedagogické centrum Národný projekt INKLUZÍVNY MODEL VZDELÁVANIA NA PREDPRIMÁRNOM STUPNI ŠKOLSKEJ SÚSTAVY

Daniela Hurná BETLEHEMSKÁ HVIEZDIČKA PÁSMA A DIVADIELKA S TEMATIKOU VIANOC

2015

Vydavateľ:

Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava

Autor UZ: Kontakt na autora UZ:

Daniela Hurná MŠ Vyšná Olšava 28, [email protected]

Názov: Rok vytvorenia:

Betlehemská hviezdička. Pásma a divadielka s vianočnou tematikou 2015

Oponentský posudok vypracoval:

PaedDr. Eva Sobinkovičová

ISBN 978-80-565-1394-1 Tento učebný zdroj bol vytvorený z prostriedkov projektu Inkluzívny model vzdelávania na predprimárnom stupni školskej sústavy. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie. Text neprešiel jazykovou a grafickou úpravou.

Obsah Úvod 1 Tvorivá dramatika .......................................................................................................... 5 2

Dramatizácia .................................................................................................................. 6 2.1

Pod jedličkou .......................................................................................................... 7

2.2

Ideme do jasličiek ................................................................................................. 10

2.3

Vločka Striebroočka ............................................................................................. 14

2.4

Vianoce nebudú .................................................................................................... 16

2.5

Vianočná tržnica ................................................................................................... 18

2.6

Snehuliak .............................................................................................................. 20

2.7

Anjelské Vianoce .................................................................................................. 22

Zoznam bibliografických odkazov ...................................................................................... 25

Úvod Každé dieťa je jedinečnou tvorivou osobnosťou. Tvorivá dramatika vychádza z prirodzenej činnosti dieťaťa, ktorou je hra. Prostredníctvom hry dokáže dieťa absorbovať na základe kvalitných podnetov obrovské množstvo poznatkov a skúseností. Hrou dieťaťu dokážeme sprostredkovať prísun vnemov, pocitov a impulzov, zároveň je aj prostriedkom, ktorý napomáha dieťaťu vyjadriť vlastné pocity, postoje. Práve metódy tvorivej dramatiky nám umožňujú nájsť cestu k dieťaťu, podnecujú jeho zvedavosť a záujem. Spontánne prejavy detí, schopnosť preberať na seba rôzne role a vidieť v premetoch to, im dovolí ich fantázia a predstavivosť priam nastoľuje a vyzýva k možnosti využiť tvorivú aktívnu činnosť dieťaťa. Tvorivá dramatika vytvára priestor cez osobné zážitky a prežívanie v aktívnej činnosti získavať nové poznatky a skúsenosti. V rámci rozvoja tvorivej osobnosti dieťaťa som sa rozhodla zamerať na využitie metód tvorivej dramatiky pri nácviku programu k Vianociam. Učebný zdroj ponúka scénky, príbehy a rozprávky, ktoré som vo svojej pedagogickej praxi využila pri práci s deťmi v predškolskom veku.

4

1 Tvorivá dramatika V živote dieťaťa má hra nezastupiteľné miesto. Predstavuje prirodzenú a spontánnu činnosť, v ktorej dieťa cez osobné zážitky vyjadruje svoje predstavy a želania, prejavuje svoje pocity, uplatňuje fantáziu a predstavivosť. Tvorivá dramatika je jedným z prostriedkov, ktorý umožňuje dieťaťu stať sa niekým, vstúpiť do sveta rozprávky a fantázie. V kolektívnej atmosfére dieťa vstupuje do vzájomných kontaktov, hľadá vlastné spôsoby prejavu, zapája všetky zmysly, myseľ, fantáziu, predstavivosť a hľadá vlastné spôsoby riešenia daných úloh. Metódy tvorivej dramatiky ako improvizácia, interpretácia, dramatická hra, dramatizácia, hra v role a pantomíma nám umožňujú nájsť cestu k dieťaťu, podnecujú jeho zvedavosť a záujem o okolité dianie. V aktívnych činnostiach sa pre deti vytvára priestor na získavanie nových skúseností, priestor na sebarealizáciu, sebavyjadrovanie, sebaaktualizáciu. (Švábová,2008)

5

2 Dramatizácia K obľúbeným formám pri práci s deťmi je dramatizácia. V pedagogickej praxi sa pod dramatizáciou rozumie uplatnenie divadelných prostriedkov prostredníctvom dialógu alebo cez rolové prehrávanie. Pri dramatizácii ide o premenu literárneho textu (epického alebo lyrického) na dramatický útvar, pri ktorom sa zachováva hodnotový invariant originálu. Dramatické texty vznikajú na základe literárnej predlohy, ktorej rozsah je ovplyvnený vekom dieťaťa a zložením skupiny. Ide o tvorivý proces, nie o memorovanie literárnej predlohy. Častokrát sa v praxi stretávame aj s voľnou dramatizáciou, kde deti spoluvytvárajú a čiastočne pretvárajú pôvodný príbeh, učiteľka zredukuje alebo rozšíri texty, najmä vtedy, ak chce zapojiť všetky deti do činnosti. Tvorivá učiteľka vytvára pre deti priestor pre vlastnú realizáciu, na rozvoj obrazotvornosti, tvorivosti, predstavivosti, rozvoj vzájomnej spolupráce medzi všetkými deťmi. Zahŕňa v sebe širokú škálu možností v podnecovaní detskej tvorivosti. Vyžaduje si systematickú prípravu a uplatňovanie zásady od najjednoduchšieho k zložitejšiemu. Začíname jednoduchými témami:  hra na remeslá, jednoduché texty, riekanky, vyčítanky, básne,  veršovanými rozprávkami, rozprávanie príbehov, oživenie predmetov,  vychádzame prevažne z literárnych textov,  rôzne hudobno-pohybové hry,  detské folklórne hry, jednoduché situácie z rozprávok. Pre priebeh dramatických aktivít má veľký význam neformálnosť atmosféry a vytvorenie takých podmienok, aby sa dieťa cítilo čo najlepšie. Učiteľka navodzuje dramatizáciu citlivo, na začiatku sa stáva spoluhráčom, vyhýba sa akejkoľvek kritike, dieťa motivuje a ocení každý jeho prejav. (Švábová,2008)

6

2.1 Pod jedličkou Autor: Sádovská Jana Vločky: Vyrástla jedlička v lese, na lúčke. V zime má ihličie v striebre celučké. Obliekli sme jedličke nové, krásne šaty. Na jej hustom ihličí trblet, jagot zlatý. (prichádzajú zvieratká, nesú si so sebou tabuľku so svojou fotkou, obrázkom) Zvieratká: Tešíme sa na Vianoce, keď sa stromček zaligoce. Je vianočný čas, vie to každý z nás. Vtáčiky: Dáme si pod jedličku menovky, aby sme vedeli ktorý darček bude pre nás. Medveď: Sem pod jedľu na vŕšku, keď mesiačik vypláva, ktosi dobrý v kožúšku, darčeky nám podáva. Aby si to nepomýlil, mne dá darček sem. Líška: Mne sem. Ježko: Mne sem. Veverička: Mne sem. Zajkovia: Nám sem peknú mrkvičku, hneď ju pochrúmem. Vlk: Mne sem. Diviak: Ešte je miesto sem. (tabuľku si zastoknú, zvieratká sa dívajú na stromček, potom sa otočia akoby na nebo) Líška: Vonku sa stmieva. Vtáčiky: Ide noc. (vločka zacinká zvončekom) Zvieratká: Cink - cink. Pesnička sladká. (ježko) Stromček už má svoju moc. Otvára rozprávkové vrátka. (veverička) Nespi už toľko mesiačik, v páperovom mračne. (zajkovia) Zasvieť chytro na nebi. (diviak) Nech sa slávnosť začne. (vlk) Poďme sa pripraviť. (zvieratká odchádzajú zo scény, prichádzajú snehové vločky, počas tichej hudby recitujú) Vločky: Zasvieť hviezda jasná, nech táto noc je krásna. Nech sa tu všetko ligoce, veď sú predsa Vianoce. (prichádza medveď, spieva pieseň) Medveď: Ja sa volám Ťarbalaba, ja som silák, žiadna baba. Ja medvedík nosím šaty, ako z hustej hnedej vaty.

7

Hlas mám takmer ako basa, keď som sýty, vtedy hrám sa. Veľké laby, kožuch hrubý, maliny a medík ľúbim. (hovorí): Veveričke šušky dám, tá sa zaraduje. Kde má svoje miestečko? Aha, tu je. (prichádza veverička, spieva pieseň - predstavuje sa) Veverička: Po stromoch sa škriabem rada. na vrcholcoch šušky hľadám. Ba prišla aj správa taká, že viem skákať bez padáka. A keď sa mi dneska zachce, skáčem, behám veselo. Orieškov mám veľmi veľa ako dobrých priateľov. (hovorí): Mám pre zajkov mrkvičku. Kde majú meno? Tuto. Deti, buďte tichúčko, neprezraďte im to! Vtáčiky (spievajú po jednom) : Ja som vrabec taký vták, neviem spievať len tak. Čimčarára stále kričím, hniezdočko má v kríčí. Jak je dlhý rok, neurobím ani krok. Ja som vrabec taký vták, neviem chodiť, len skákať. Kuku, kuku, kuku, kuk, v lese stojí buk. Ja som predsa kukučka, mám strakaté pieročká. (vtáčiky spolu hovoria hádanku): Každý ho má veľmi rád, zobákom nám lieči sad. Uhádnite milé deti, ktorý vták nám stromy lieči? (prichádza ďateľ): Ďateľ. (vtáčiky spolu hovoria): Aj ty straka, poď tiež medzi nás, čo hľadáš? Straka: Stratila som zrkadlo, neviem kde mi vypadlo. Hop-cup zrkadlo, voľakde mi vypadlo. (prichádza vlk a spieva) Vlk: Ja som vĺčik veľmi starý, reuma ma ťažká kvári. Domov mi je hustý les, výzorom som ako pes. Vezmem si ja líšku za ženu, budem mať dobrú gazdinú. Ona bude variť a ja prať, budeme sa spolu dobre mať. (hovorí): Líšky to sú parádnice, rady nosia náušnice. Kde má meno kmotrička? Ukáž milá jedlička. Zajkovia: Krátke nôžky, dlhé uši, kožuštek nám veľmi sluší. Veľké uši, chvostík malý, čím by ste nás kŕmiť mali? jeden: Nemám chuť na zmrzlinu, druhý: mám rád mrkvu, ďatelinu. spolu: Stúpame tíško, tichúčko, máme pre ježka jabĺčko. 8

jabĺčka má ježko rád a je to náš kamarát. Hájnik: Vtáčikom nesiem semienka, nech nasýtia si hrdielka. Ježko: Kotúľam sa ako guľa vo vysokej tráve. Na hlave mi dlho rástli pichliače boľavé. (dáva pod jedličku darček): Vĺčkovi už klobúk treba, stále peknú ženu hľadá. Nech sa skrášli klobúkom, kde má miesto pod stromom? Líška: Ja líštička – kmotrička, prefíkaná kostička. Ja som dáma ryšavá, čo zajace naháňa. (dáva pod stromček dar) : Žalude a gaštany, dúfam, že sa podarí. Poteší sa diviačik? Nepovedz to mesiačik. Diviak: Diviak som a preto všetko rozrývam, to je pre mňa dobrá obživa. (kladie darček pod jedličku): Halóóó. Nevidí ma nik? Tu má darček medvedík. Pohár medu, čo som dostal od včielky, nech si lízne, keď sa zgúľa z postieľky. Vločky sa skláňajú nad darčekmi, znie tichá hudba. Sova: Okatý som, múdry vták, všetko robím naopak. Tmavou nocou rada lietam, pred slnkom sa schovávam. Hu-hú, hu-hú, hu-hú, videla som všetko spoza stromu. Len sa pozriem aké dary, kto nadelil komu. (sova si prezerá darčeky a pozamieňa ich) Pekné, pekné, či sú milí. (rozsvieti sa stromček, sova sa naľaká) Jááááj, veď sa už slávnosť začne, aby ma tu nechytili. Čo kde bolo??? To je svetla, to je svetla, aby som to nepoplietla. (ukladá pozamieňané darčeky, odbieha preč) Znie hudba, vločky prikryjú darčeky, prichádzajú zvieratká. Spievajú pieseň: Svieť nám stromček jagavý Všetci: To je pekné, to je krása, keď sa začnú oslavy. Keď sa v lese na polianke veľká jedľa rozžiari. Poďme sa pozrieť na darčeky. (každý zoberie svoj darček, smutne sklonia hlavy, pretože darčeky sú vymenené) Sova: Ach, jáááj, moji milí a čo ste takí smutní všetci? Ach, deti, ja som dozaista zamenila tie dobré veci. Medvedík: Maliny zbieram rád v kríčku, nie som zvyknutý na mrkvičku. Veverička: Ja na oriešky zúbky mám, jabĺčko nerada hryzkám. Vlk: Neslýchal ešte tento svet, aby vlk lízal med. Diviak: Namôjveru, náušnice! Veď tie nosia parádnice! Zajkovia: Čo budeme robiť s pierkami? Budeme ich nosiť za ušami? 9

Líška: A ja? klobúk? Tomu by sa tešil vlk. Ježko: Po tom dlhom čase, nasýtiť sa môžem zase. Ale toto, žalude, to sa nedá, na to azda kliešte treba. Vtáčiky: Iste nás bude bolieť v brušku dnes, keď máme gaštany zjesť. Hájnik: Zdá sa, že to niekto poriadne poplietol. (sova sa chytí za hlavu, podíde k nim) Sova: Tu máte svoju kamarátku a tá sa veci do poriadku! Zavrite oči! (zvieratká zavrú oči, znie tichá hudba, vločky sove pomáhajú povymieňať darčeky) Sova: Jeden, dva, tri, už má každý, čo mu patrí! (zvieratká otvárajú oči, usmievajú sa) Medvedík: Aha, môj je medík sladký. Diviak: Moje žalude a gaštany. Ježko: Moje jabĺčka. Hájnik: Nové pierka do klobúka. Veverička: Oriešky a šušky – mňam. Vtáčiky: To bude hostina. Vlk: Ja mám klobúk. Zajkovia: Naša mrkvička. Líška: Aha, aká náušnica. Aj druhá. Sova: Čas, keď máme v srdci lásku a nie zlosť a nenávisť. keď zlo visí na povrázku, Vianoce k nám môžu prísť. Spolu spievajú pieseň : Vianoce (P. Nagy a deti)

2.2 Ideme do jasličiek Autor: neznámy Postavy: 3 králi, Herodes, 4 pastieri, Mária, Jozef, 2 anjeli, koledníci Anjel: Hviezda jasná od východu, ukázala na oblohu. Na západ sa hýbala, trom kráľom znak dávala. (prichádzajú 3 králi: Gašpar, Melicher, Baltazár) Gašpar: Ach, plní očakávania, šli sme, šli do neznáma, šli sme, šli do neznáma. Melicher: Cez hory, hlboké údolia, cez pusté púšte, cez polia. Baltazár: Vo dne, v noci, po cestách – necestách,

10

na chodidlách pľuzgiere a všade prach, únava a nedostatok jedla, spolu: ale hviezda nad nami nás viedla. Gašpar: Naše srdcia iba smútok stretal, zbojníci nám boli stále v pätách. Melicher: Dookola divé zvery, každý z nás však hviezde veril. Baltazár: Hviezde vernej sprievodkyni, čo nás viedla ku svätyni, v meste Jeruzaleme, kde dieťatko zazrieme. Gašpar: Koho sa tam spýtame? Melicher: Kdeže leží na slame? (prichádzajú k palácu) Gašpar: Palác – samá zlatá brána! Tu býva kráľ, jasnosť sama! Melicher: Pokloňme sa vznešenému, pomôže nám zájsť až k Nemu. Baltazár: A kráľ za tú dobrú správu, dá nám pitie, dá nám stravu. spolu: Kráľ Herodes, vyjdi von, pred svoj mramorový dom! Herodes: Ja Herodes, zaraz vyjdem von, pred svoj mramorový dom! Žezlo držím v ruke pevne, JA som kráľom tejto zeme. Boja sa ma, nenávidia, mám všetko, čo oči vidia. spolu: Prišli sme pred tvoju tvár: Gašpar, Melicher a Baltazár. (uklonia sa) Hľadáme pána svetov, ver, Spasiteľ narodil sa dnes tu, kráľ, ktorý všetkým nesie mier. Hviezda nám ukázala cestu. Herodes (sám pre seba): Čo?! Tú zvesť som nečakal! Ja som tu kráľ! Ja som kráľ! (hovorí 3 kráľom): Rád si uctím spasiteľa, páni. Vďaka Vám. Nájdite to dieťa, čo má byť pánom tohto sveta. Príďte mi o ňom porozprávať sem. (pre seba) Potom ho jednou ranou zabijem! (traja králi odchádzajú od paláca) Gašpar: A tvár jeho, keď sa chvastal, bola plná zloby, klamstva. Melicher: Nájdeme to dieťa sami, nik z nás mu nič neoznámi. Baltazár: Poďme z toho zlého miesta. spolu: Sem nevedie naša cesta. (prichádzajú traja pastieri – Fedor, Stacho, Ivan) Stacho: Kde sa bavíš toľko, azda si pásol v hore? Veď som ťa už hľadal po celom dvore. Ivan: Vy ste teda mali o mňa starosť mnohú, šťastlivo som pásol, vďaka Pánu Bohu. Nič sa mi nestalo, len ovečky moje sa mi pokotili, mám jahniatka troje. (zabúcha palicou, prichádza Kubo) Kubo: Daj Boh šťastia! Čo valasi moji, čo sa zhovárate? 11

Čože to za reči medzi sebou máte? Fedor: Nuž teda, bača náš, už sme bez starosti, ale dnes sme boli vo veľkej úzkosti. Kubo: Deň sa už pominul, tmavá noc nastáva, spoza našich vŕškov, mesiačik už vstáva. Aj my si už kúštik pokoja žiadame, ku košiaru sa skladáme. (ľahnú si k ohníku) Anjel: Sláva Bohu na výsosti, sláva, sláva! Stacho: Počul si bratku Fedore tie ľúbezné hlasy, ktoré bolo počuť na našom salaši? Fedor: Spi bratku v pokoji, to sa ti len sníva, to sa nejaký kohút v dedine ozýva. Zlý duch v noci, nemá na nás moci. Stacho: Veď ja sa žiadneho ducha nebojím, ale za svojím si stojím. Ešte som nespal vtedy, keď som videl veľké svetlo na nebi. Fedor: No len ľahni Stacho, nechaj spať iného, aby si nezobudil Kuba starého. Anjel: Vstaňte hore valasi, pri betlehemskom salaši, narodil sa nám Spasiteľ, celého sveta Vykupiteľ. Stacho: Nooo, či nemám pravdu, bratku Fedore, že som počul nejaký hlas na dvore? Fedor: Verím, Stacho, verím, bo mám uši hlasné, počul som nebeských duchov hovoriť krásne. Ivan: Pozrite valasi, čo sa to tam belie pred nami, aký to duch so svetelným žiarami? Kubo: Pozrite valasi, čo sa to tu robí, čo to za svetielko nad salašom svieti? Anjel: Čo sa mňa bojíte? Čo seba trápite? Hľa, veľkú radosť prinášam Vám z neba, že sa Vám narodil Vykupiteľ. Náhlite sa do Betlehemu, vzdajte česť a slávu JEMU. Nech Vám to znamenie, slúži na spasenie, nájdete pachoľa v jasliach uložené. Ivan: Poďme teda pozrieť na tie čudné veci, či sme zrozumeli anjelskej reči. Poďme, valasi, do tej maštale, aby netrpelo biedu to pachoľa malé. Spievajú pieseň : Do hory, do lesa valasi (putujú, stretnú sa s troma kráľmi) Gašpar: Cez pole náhlia sa postavy, poďme ich priatelia pristaviť. Pastieri: Sme pastieri, ľudia prostí, len v trápeniach, bez radosti. Zarobíme na kus chleba, náš poklad je drina, bieda. My sme síce chlapci stavu vlašského,, ale pochádzame z rodu kráľovského. (postupne sa predstavujú kráľom) Kubo: Ja staručký bača, mám už veľa rokov. Svet ma Kubom volá, ale moja hlava ešte nie je holá. Pastieri: On žinčicu varí, hrudu syra robí, do sladkého mlieka chleba nám nadrobí. 12

Stacho: Ja, najstarší valach, Stacho sa menujem, rád si zapískam i zagajdujem. Pastieri: Len mu tak behajú po tých gajdách prsty, akoby sa hral s valaštičkou v hrsti. Ivan: Ja som najmladší valach, Ivan ma volajú, robotu s drevom mi dávajú. Fedor: A ja som Fedor. Melicher: Chudobní ste, pastuškovia, úprimné sú vaše slová. No napriek chatrnému šatu, na tvárach máte žiaru zlatú. Pastieri: Na tvárach máme žiaru zlatú, to horí svetlo, ktoré sa tu, v našich srdciach zapálilo. Dlhej noci odzvonilo. Baltazár: Čo sa dialo, pastieri? Traja králi spievajú koledu : Povedzte nám pastuškovia Pastieri: Ktože nám to uverí? Keď sme išli za tou zvesťou, zastavil nás anjel cestou. Riekol. Anjel: Radosť nesmierná, choďte do Betlehema! Boh zostúpil medzi ľudí, dieťatko sa v jasliach budí. Králi: Prekonali sme každé nebezpečenstvo, páľavy a dažde. Gašpar: Putovali sme mnoho nocí, dní, Melicher: budeme v cieli, kým sa rozvidní. Baltazár: Nad maštaľou hviezda svieti. spolu králi a pastieri: Poďme teda spolu všetci! Spievajú koledu: Nesiem Vám noviny (putujú ďalej, na scénu prichádza Mária a Jozef s Ježiškom v jasličkách) Koledníci: Čo to za krásne dieťatko, to milé pacholiatko? Mária: To Ježiško maličký a tu sú jeho jasličky. Koledníci: A aké sú to zvieratká, čo ležia vedľa dieťatka? Jozef: To múdry oslík s teliatkom zohrieva vzduch nad dieťatkom. Mária: Dieťatko sa nám dnes narodilo, aby celý svet potešilo. Jozef: Tak prorokovali proroci, že sa nám narodí o polnoci, ej, polnoc svätá, premilá svätejšie si nikdy nebola. Mária: V jasličky ho vložíme, plienkami obložíme. Jozef: Spi, spi Ježišku, milý synáčku. Mária: Spi synáčku premilý, ty kvet krásny, spanilý. Jozef: A vy, neznámi, kto ste? Králi spievajú : My traja králi (My tré králi) Králi : Poďme sa mu pokloniť, aj mu niečo darovať. 13

(každý z nich si kľakne pred jasličky a odovzdá mu dary) Gašpar: Ja mu nesiem na dar zlato. Melicher: Ja mu nesiem na dar kadidlo. Baltazár: I ja som dal hviezde vieru, idem obetovať myrhu. Pastieri: Vitaj, milé dieťa, všetci vítame Ťa, všetci dávame ti dary s úsmevom na tvári. Fedor: Nuž ja, Fedorík, bystrý pacholík, oferujem ti Ježišku také jabĺčko ako tvoje srdiečko. Stacho: A ja tebe oferujem medu hrnčíček a hrozna košíček. Ivan: Ja ti oferujem takého barana, čo ho nezješ od večera do rána. Kubo: Jezu, Jezu čo ti dám, keď sám chudák nič nemám. Dám ti takú klobásu, čo ťa ňou tri razy opášu. Pastieri: A keď sa ti bude ľúbiť, môžeš s nami na salaš ísť. Budeš tam mať bryndze dosti i žinčice do sýtosti, Ježišku spanilý. Mária a Jozef: Ďakujeme Vám. Koledníci: Vítame Ťa, Ježiško, daj nám srdce čisté, riaď vždy naše kroky, slabé a neisté. Preto pekne pokľakajme, tiež mu dary odovzdajme. Mária a Jozef: Ďakujeme. Mária: Buď od všetkých vždy uctený a na veky velebený, Ježiško milý.

2.3 Vločka Striebroočka Autor: neznámy Deti privolávajú zimu: Perinbaba, Perinbaba, vytriasaj už periny! Nech priletia vločky krásne, nech pokryjú mestá dediny! 1.dieťa: Vidím padať prvú vločku, skočila mi na čiapočku. 2.dieťa: Druhá vločka, to som rád, prihupla mi na kabát. 3.dieťa: Tretia, celá v bielom tričku, vletela mi na čižmičku. 4.dieťa: Štvrtá vločka priletela z ďaleka, sadla mi na koniec nošteka. 5.dieťa: Piata vločka tancuje, stromy, domy cifruje. 6.dieťa: Šiesta vločka spadla mi na líčka, odrazu mi sčervenali ako jabĺčka. 7.dieťa: Siedma vločka doletí k nám na noc, na oslavu krásny sviatkov Vianoc. Spolu: Počuj, sniežik! Už to stačí! bude zo mňa snehuliačik! (počas tichej hudby prichádzajú vločky) 14

Vločky: My sme malé nezbednice, dcéry bielej fujavice, snehu, mrazu, meluzíny, striebrovlasej pani Zimy. Na oblaku v bielom ráne pozdravíme lúky, stráne, stromy, kríky, les i háj. Na cestu nám, vetrík, hraj! Vločka I: Pozrite len, milú sestričku, my spievame zimnú pesničku a ona si spí a nevie ani, že je všetko biele ako vlani! (striebroočka spí, ostatné vločky ju budia) Vločka II: Vstávaj, vstávaj, Striebroočka! Vločka III: Predtým kvapka, teraz vločka! Biele vlásky, biele očká! Z bielych čipiek posteľôčka! Vločka I: Nespi, už je deň! zažeň tuhý sen! Striebroočka ( prebúdza sa, pretiera si oči, zíva): Kto to zvoní v bielom ráne, kto postriebril polia, stráne? Lúky, lesy, mestá, dediny? Kto dal všetkým biele periny? Vločka II: To to nevieš? Predsa vetrík! Obliekol si teplý svetrík a zavolal pani Zimu a jej sestru Meluzínu! Striebroočka: Prišli obe? Už im bolo clivo, keď sa všetko vôkol premenilo? Vločka III: Prišli veru, mrazom vyštípané, nedočkavo striehli na pozvanie! Na slovíčko, že kraj v zimnom vánku, čaká iba na ich uspávanku. (zaznie tichá hudba) Striebroočka: Vari aj ten ako medveď starý v zimnom spánku prespí až do jari? Vločka I: Veru prespí, pod závejmi drieme, oddychuje zrnko v hĺbkach zeme. Sladko spí si unavené pole, aby bolo na jar zase hore. Kým však z neho bude pšenička, pod snehom ich hreje pesnička. (zaznie hudba) Vločka II: Fijú, fijú, zanôtili za rána, v tej piesni bola pieseň schovaná. Striebroočka: Bieli sniežik dali všetkým do vena! Odvtedy som aj ja taká zmenená? (váhavo hovorí) Predtým kvapka, teraz vločka...Biele vlásky, biele očká... Z bielych čipiek posteľôčka... Vločka III: Už nám veríš Striebroočka? Poď a cestou zaránky, skús uhádnuť naše hádanky. Vločka I: Hoci mrzne, hoci sneží, stále kamsi beží, beží... Striebroočka: Je to traktor? Je to vločka? Vločka II: Kdeže! Je to bystrá riečka. Vločka III: Čože sa to porobilo? V lese je dnes pekne, milo. Všetko biele, havran hlási... 15

Striebroočka: Prišla zima! Vločka III: Uhádla si! Vločka I: Sama, sama, samučičká sedí v noci na kľučkách. Dnu sa nedá privolať. Striebroočka: Čo tam sedí? Inovať. Vločka II: Čo sú to za smelé kvety? Zotriem ich a kvitnú zas. Popros vločku, pošepne ti. Striebroočka: Kto ich kreslí? Vločka? Vločka II: Mráz! Vločka III: Zmenil stráne, zmenil polia, cesty briežky dookola. Všade počuť ruch a smiech... Striebroočka: Čo na ten smiech padá? Sneh! Vločka I: Kto vie na nich stáť, zjazdí stráň i sad. Kto nie, posmech zlíže. Spolu: Lyže! Vločka II: Rastie hravo dolu hlavou, bojí sa len tvrdých gúľ. Je to voda premenená... Striebroočka: Kto vie na čo??? Spolu: Na cencúľ!! Vločka III: Lieta vzduchom s bielou čiapkou nad chalúpkou, nad záhradkou. Biele vlásky, biele očká... Kto si sadne do oblôčka? Skús uhádnuť, Striebroočka! Striebroočka: Ľahká hádka, sestričky, snehobiele hviezdičky! Tie, čo s vetrom opreteky letia nad hory a rieky a s rumencom na líčku spievajú si pesničku. Vločky spievajú: My sme malé nezbednice, dcéry bielej fujavice, snehu, mrazu, meluzíny, striebrovlasej pani Zimy. Na oblaku v bielom ráne pozdravíme lúky, stráne, stromy, kríky, les i háj. Na cestu nám, vetrík, hraj!

2.4 Vianoce nebudú In: Švábová Božena, 2012 Zvieratká a vločky: Padá sneh, či to letia biele mušky? Kdeže, to sú tancujúce biele vločky! Veverička: Tu je jedna. Zajačik: Tu je druhá. 16

Snehová vločka: Ja ich všetky spočítam. Spev: Roztrhol sa v nebi mech, z mecha toho sype sa sneh. Tralalalalalala sype sa sneh. Vločky1,2: Na známosť sa všetkým dáva, že sa bude konať sláva! Vianoce sú šťastný deň a slávi ich celá zem, ten i ten! (ukazujú na okolie) Zvieratká (spolu): Vtáčky už o tom spievajú, aj zvieratká sa radujú. Budú Vianoce! V očkách u nás všetkých sa radosť ligoce, tešíme sa spoločne na biele Vianoce! (zvieratká upratujú, umývajú okná, zametajú, pečú, zdobia medovníky) Pieseň (melódia Pec nám spadla): Hurá, hurá, radujme sa, keď začnú sa oslavy, keď sa v lese na čistinke, malý stromček postaví. Upratujme si izbičky aj tie kúty, komôrky, zvieratká sa pripravujú na deň slávny vianočný. Vločka: A tá naša vrana lesa, čudnú správu všetkým niesla. Akú? Počúvajme. Vrana: Krá, krá novina, vraj neprídu Vianoce, vraj neprídu Vianoce! Veverička: Čo to vravíš, vrana milá? vraj neprídu Vianoce? Ako to? Všetko som už vyriadila, upratala (hlavou krúti, rukami rozhadzuje). Zajačik: Čo to táraš, aké kriky, veď ja pečiem medovníky (hlavou krúti, lamentuje). Medvedík: (ťarbavá chôdza a prichádza do stredu k zvieratkám, hrubým hlasom) Čo sú to za čudné zvyky vranka Danka? Aj ja už pečiem medovníky. Líška: No čo, moji milí, darmo sme sa tak všetci v lese tešili. Ďateľ(priletí): odkiaľ to máš klebetnica, vranka Danka, od hnevu mi horia líca! Vranka: Letím z mesta, z dediny, odtiaľ nesiem noviny! Vraj má každý iba zvadu, každý myslí len na parádu. Všetko nech sa ligoce, ale nevedia, že to nie sú Vianoce. Preto krásny Vianoc čas nechce tak prísť medzi nás! Zajko: Čo to vravíš, vranka Danka? Veverička: Netáraj, vranka, vraj sa všetko ligoce, ale bez toho nie sú Vianoce. Zvieratká spievajú: Vianoce, Vianoce prichádzajú, tešme sa priatelia, po roku Vianoce, Vianoce prichádzajú, tancujme zvesela! Vranka: Ja len tak, že nepríde Vianoc čas! (odletí) Nepríde, nepríde, kráááá! Medvedík: Stojte, moji milí, čo urobíme v tejto chvíli? Vločka 1: Poradíme vám, zvieratká lesa. Zvieratká (hneď sú pri nej): Poraďte, poraďte. 17

Vločka 2: Múdra sova poradí, poradí vám, ako zas prísť k Vianociam. Zvieratká: Hííí, múdra sova (prekvapene na seba pozerajú), poradí? Ďakujeme za radu. Zajko: Pôjdeme mi k pani sove, tá sa veľa vecí v noci dozvie. Ďakujeme. Veverička: Týmto smerom pôjdeme, len tam múdru sovu nájdeme. Za sebou v rade kráčajú. Sova: Húúú, zvieratká, po čo ste prišli? Čo potrebujete? Zvieratká: Dobrý deň, múdra sova. Poraď nám, vraj nebudú Vianoce. Sova: Húúú, už som o tom počula, to je zle (rozmýšľa). Pretože vás rada mám, tak vám dobrú radu dám. Vianoce prídu tam, kde je láska, dobrota. A keď toto nachystáte, určite ich privítate. Zvieratká: Láska, dobrota? Láska, dobrota? (okolo sa obzerajú a nakúkajú) Ďateľ: Lásku, dobro nachystať? Kde to všetko máme vziať? Zvieratká: Poďte, vločky, poďte k nám, kde to všetko máme nájsť? Vločky: Lásku, dobro nachystať? Rozmýšľajte, kde to nájdeme? (pozerajú sa okolo) Vločka 2: Láska, tá len v srdci býva. Aj dobro tam nájdete. Ak to všetko tam uvidíte, ucítite? Vianoce budú na svete. Zvieratká: Ďakujeme, ďakujeme. Sova: Krásny štedrý večer majte, na rozprávky pozerajte. Šťastie, lásku rozdávajte, s najbližšími ostávajte! Všetci: Spravme kolo, aby nás tu viacej bolo. Za ruky sa chytíme a spoločne lásku pocítime. Po jednom ukážu smerom k srdcu a podávajú si ruky dokola. Zvieratká: To je krása, to je kráse, keď sa začnú Vianoce, keď sa v lese, na čistinke, všetko krásne ligoce. Vločky: Na štedrý večer pozor daj, zvončeky zvonia, počúvaj. Tak ako za oblokom sniežik padá, nech na tvoj stôl šťastie sadá. Preži sviatok vianočný, plný slasti, radosti.

2.5 Vianočná tržnica Autor: Friedová Libuša Dve deti nesú nápis „Vianočná tržnica“. Predavači prichádzajú s košíkmi a ponúkajú svoj tovar. 18

Všetci: (pozerajú hore) Letí, letí veľký mrak a v ňom sedí snehuliak. Zasneží nám ulicu, aj vianočnú tržnicu. Predavač kaprov: Čo vidíte, to je kaďa, v nej sa štyria kapry vadia. Počujete? Šu, šu, šu, vadia sa tam odušu. Hádajú sa ako hlúpi,, že nevedia, kto ich kúpi. Kúpte si ich do vane! A mne jeden ostane. Predavač stromčekov: Sem sa, ľudia! Pozrite sa! Mám tu pre Vás kúsok lesa! K tomu ihličnatú vôňu, nepopichajte sa o ňu! Kúpte stromček – lesnú vílu pre vianočnú krásnu chvíľu! (kladie stromček dopredu na zem) Predavač ozdôb: Predávam, predávam jemné dielko. Čistý vzduch obliaty tenkým skielkom. Zvoniace zvončeky, gule, páva, čo krásne sfarbeným krídlom máva. Kúpte si moje ozdoby, každá z nich stromček Vám ozdobí. (pri rozprávaní zdobí stromček vianočnými ozdobami) Pieseň (všetky deti sú okolo stromčeka): Svieť nám stromček jagavý. Predavač sušeného ovocia, hríbov: Kúpte si sušené hríby, pretože nemajú chyby! Kúpte si sušené slivy, kto ich zje, nebude krivý! Nechcete? Preveľká škoda, z kapusty bude len voda. Predavač ovocia: Haló! Predávam ovocie, v ktorom je vitamín Cé. To je ten vitamín známy, čo deťom kupujú mamy. Vedia, že sa do Céčka schoval kúsok slniečka. Predavač kapusty: Milý pánko, milá panička, kapusta vábi ako pesnička! Je to zázrak kyslý, po ktorom to myslí. Preto z neho ubúda, pozrite sa do suda. Predavač petržlenu: Všetci ku mne! Nech sa ľúbi! Ja predávam slonie zuby. Figu zuby – to je len, môj báječný petržlen. Predavač mrkvy: Kúpte mrkvu, nech sa páči, snehuliakom na ňufáčik! Mrk ja (žmurkne), mrk ty, mrk vy! Nakúpte si mrkvy! Predavač imela: Preliezol som nocou, dňom, 800 a jeden strom, lebo sa mi zachcelo, ponúknuť Vám imelo. Imelo, imelo, imelíčko, kúpte si, paničky, pre šťastíčko. Predavač prskaviek: Na tenkom drôtiku svetlo prská, jagavé svetielko – Zlatovláska. Prskavka nikdy nie je mrzká, zlatými vláskami prská! 19

Kúpte si, deti, na smrečok i pre šťastný Nový rok! Všetci (sypú papierové vločky, konfety): Sneh zasýpa ulicu, aj vianočnú tržnicu. To sa v zime predsa čaká od každého snehuliaka. Pieseň: Hopi, hopi, hop (deti sprevádzajú spev pohybom). 1. Hopi, hopi, hop, vpravo, vľavo bok. Poskakuj si aj ty s nami snehuliačik zimomravý. Hopi hopi hop, vpravo, vľavo bok. 2. Hopi, hopi, hop, vpravo, vľavo bok. Vystrč rúčku, vystrč nôžku, poskackaj si s nami trošku. Hopi, hopi hop, vpravo, vľavo bok. 3. Hopi, hopi, hop, vpravo, vľavo bok. Nôžkou dupni, dlaňou tľapni, na kolienka rýchlo kľakni. Ťapi, ťapi, ťap, poď k nám tancovať.

2.6 Snehuliak Na scénu prichádza bubeník, zabubnuje : Na známosť sa všetkým dáva zdvorile: letia na ples biele motýle, kde zas bude veľa zimných hier, pripravil ich dedko December! Deti : Zima nám je, zima, zimou sa trasieme, poďte deti, poďte cvičiť, to nás isto zahreje! Tužme silu (motivačné cvičenie) Tužme silu, každú chvíľu, aj nožičky precvičíme, ruky hore, potom dolu, veselo si poskočíme. My sme pekné, milé deti, čo tak krásne cvičili, tralalala, tralalala, veselo sa točili. Deti (privolávanie zimy): Syp sa, sniežik, syp sa, pustíme von i psa. A ty, vetrík, zavej, urob veľký závej, navej snehu viac, my doň potom bác! Pieseň : Sniežik sa nám chumelí Sniežik sa nám chumelí, zima je zimička. Polia, lúky vybieli, zapadne cestička. Zakry svojou perinkou celý kraj náš milý. Veď sme sa už na teba tak veľmi tešili.

20

Padaj sniežik, padaj nám, tešia sa ti deti. Naša pieseň radostná v ústrety ti letí. Deti: Prišla zima, budú mrazy. Vodu v rieke mrázik zmrazí. Biely sniežik napadá, budeže to paráda. Bubeník: Už je zima, už je tu, už nás vonku čaká. Poďte, deti, rýchlo sem, gúľať snehuliaka. Deti: Čerstvý sniežik vonku čaká. Poďme stavať snehuliaka! 1.dieťa: Postavíme celkom sami snehuliaka s gombičkami. 2.dieťa: Veľký hrniec, v ruke metla. 3.dieťa: Aby vonku pyšne stál, na deti sa usmieval. 4.dieťa: Dáme mu aj teplý šál, aby v noci nekašľal. Deti: Miesto čiapky hrniec dáme, pesničku si zaspievame. Pieseň: Postavím si snehuliaka 1. Postavím si snehuliaka na najbližšom brehu. Postavím si snehuliaka z bielučkého snehu. Jedna guľa, druhá guľa, tretiu na vrch dám a už stojí snehuliačik a už stojí tam. 2. Košieľku má snehuliačik čistučkú a svetlú, nos má z mrkvy, oči z uhlia, miesto ruky metlu. 3. A keď deti uvidia ho, povedia si tak: „Pozrite sa, aký je to krásny snehuliak!“ (pri spievaní piesne stavajú snehuliaka – vyrobená maketa) Bubeník: Sláva, deti, je to tak, vonku stojí snehuliak! 1.dieťa: Čo to šuští? Čo to zvoní? Vzduch je plný krásnych vôní. Deti: A všetko sa ligoce! Zase prišli Vianoce! 2.dieťa: Anjel spieva pri kolíske. Ďaleké je zrazu blízke. Deti: Privítajme pacholiatko! Čas zázrakov trvá krátko. 3.dieťa: Vianočný stromček žiari, čas zázrakov v kalendári. 4.dieťa: Preto všetci veľkí aj maličkí, majú v očiach hviezdičky. Deti: Dnes budeme spievať a všetci sa budeme smiať. Veľkú lásku budeme vôkol seba rozdávať. Pieseň: Rolničky 1. Hurá, už je sneh, rozlieha sa smiech. Deti kričia, zvonček znie, biele mámenie. Sneh je vôkol nás, svetu dáva jas. Rozlieha sa zvonenie, zima je tu zas. 2. Zvonky detských liet, rozozvučte svet. Tým, čo sú už dospelý, nech je zase päť. Zvoňte zľahúčka, stačí chvíľočka. Spomienka sťa rolničky, v srdci zacengá. R:Rolničky, rolničky, kto vám dal ten hlas? Ježiško maličký a či Mikuláš? 21

Rolničky, rolničky, prinášajú sneh, piesne našej mamičky, Vianoce a smiech.

2.7

Anjelské Vianoce

(Deti oblečené ako anjeli v dvoch radoch prichádzajú tanečným krokom – tanečná choreografia na hudbu: Perinbaba). Po jej skončení, dievčatá vystúpia dopredu a všetci si políhajú na vankúšiky a spia. Anjel Gabriel: Jooooj, čo to za robota?! (zalomí rukami), iba čo som si na zem odskočil zvestovať, pred nebeskou bránou plno prachu a vy tu drichmete !!! Anjeli spoločne: ( pomaly sa zobúdzajú) Anjel Gabriel, čo sa deje, prečo nás zo sladkého sníčka budíš? Anjel Gabriel: Hodinky mi už december ukazujú a na zemi snehu nikde ! Anjeli chlapci: Čo nás potom, aspoň sa nebudú cestári sťažovať. Anjeli dievčatá: Ľudia nebudú musieť chodníky zametať. Anjel Gabriel: A na deti ste nepomysleli? Anjeli: Fíííííha deti? Anjeli chlapci: Jaj deti, nech si oddýchnu, pri peci je tepľúčko. Anjeli dievčatá : Máš pravdu anjel Gabriel, deti majú radi guľovačku. Anjeli chlapci : Joooj guľovačka… Anjeli dievčatá : …a sánkovačku… Anjeli CH:….jooooj sánkovačka… Anjeli D: …a lyžovačku…. Anjeli CH: …jooooj lyžovačku… Anjeli D: Vstávajme teda a zasnežme celý svet, nech v ňom žiadneho smútku niet. Anjeli CH: Dobre teda, najprv si však ponaťahujeme kosti. Anjeli D: Už ste spali dosýtosti. (prebúdzanie na hudbu: Perinbaba) Anjeli CH: Kde zoberieme sniežik ? Anjeli D: Aby sme potešili deti, potrebujeme sneh prvotriednej kvality. Anjel Gabriel: Zložme si rúčky a zašepkajme modlitbu potichúčky. Anjeli: /spoločne/: Aby bol briežik, na brehu sniežik, na sniežku sane, daj nám to Pane. Zima je pre deti, zima je biela, ako tá dušička z detského čela.

22

Daj deťom sniežika, daj deťom bielu, daj radosť radosti, daj nám ju celú. Anjel Gabriel: Jééééj, modlitba zabrala! Ťuklo mi do čela, čím svet zafarbíme do biela ! Anjeli CH: Čím? Anjel Gabriel: No predsa vločkami, na ktorých spíme, každý večer sladký sníček sníme. Anjeli D: Bielučké, jemnučké ako páperie, to bude paráda, keď sa nimi svet zabelie. Anjeli spoločne: Poďme teda, na nič nečakajme, snehovú nádielku svetu nachystajme. Tanček na pieseň : Vianoce ( P. Nagy a deti) Anjel: Niekto tu spomínal Vianoce ? Anjeli spoločne: Jej , Vianoce, idú !!!! Anjeli CH: Treba dreva narúbať ! Anjeli D: Celé nebo upratať ! Anjeli CH: Stromček pripraviť ! Anjeli D: Cesto zamiesiť ! Anjel Gabriel: Vážení a milí, poviem vám v tejto chvíli, dôležitú novinu a nezabudnite to vytrúbiť na celú dedinu, že sme túto snehovú perinu, neukladali na svet, len tak z dlhej chvíle, aby boli jemné vločky svetu milé. Anjel: Mám taký čudesný pocit, že sme na niečo zabudli . Či? Anjel Gabriel: No trikrát veru hádajte, nebeské mozočky napínajte. 1. Anjel: žeby jeleň? 2. Anjel: žeby myška? 3. Anjel: ale tíško ! Anjeli spoločne: híííí, JEŽIŠKO !!!!!! Ako sme mohli na neho zabudnúť? Ako? Rýchlo to poďme napraviť dáko. / v pozadí znie potichúčky hudba: Perinbaba, deti ukazujú pantomímu podľa rozprávania Anjela Gabriela, ktorý chodí pomedzi anjelov a hovorí k nim /. Anjel Gabriel: Konečne ste rozumom pohli, to ste si už dávno uvedomiť mohli. Vianoce nie sú len pozlátka, Ježiško sa narodil, to je hlavné, skrátka. Berte metly, metličky, upratujte srdiečka potichúčky. Dajme mu také dary, nech sa mu na tvári, úsmev vyčarí. 23

Anjeli: /postupne vstávajú a hovoria/: Dajme mu svoju poslušnosť, Svoju skromnosť, Svoju trpezlivosť, Svoju dobrosrdečnosť, Svoj úsmev. Anjeli D: Poďme mu aj zaspievať Anjeli CH: a riadne veselo, veď sme svet natreli na bielo. Anjeli spoločne: Vám tu prítomným želáme usmiate Vianoce, nech sa vaše srdce čistotou ligoce, tak sa majte zatiaľ krásne, my ideme písať básne, že sa s vami stretneme pri jasličkách veru, že prídete, dávame vám dôveru . Pieseň: Tichá noc 1. Tichá noc, svätá noc! Všetko spí, všetko sní, sám len svätý bdie dôverný pár, stráži Dieťatko, nebeský dar. Sladký Ježiško spí, sní, nebesky tíško spí, sní. 2. Tichá noc, svätá noc! Anjeli zleteli, najprv pastierom podali zvesť, ktorá svetom dnes dáva sa niesť: Kristus, Spasiteľ je tu, Tešiteľ sveta je tu! 3. Tichá noc, svätá noc! Nežná tvár, lásky žiar božsky rozsieva v jasličkách tam: bije záchranná hodina nám v tvojom zrodení, Boh Syn, Ježiško, Láska, Boh Syn!

24

Zoznam bibliografických odkazov LYSÁKOVÁ,M. - KOPINOVÁ,Ľ. - PODHORNÁ, A. 1987. Piesne, hry a riekanky. Bratislava: SPN, 1987. RÚFUS,M. 2007. Modlitbičky. Bratislava: SPN - Mladé letá, s.r.o., 2007. ISBN 978-8001342-5 ŠVÁBOVÁ, B. 2008. Metódy tvorivej dramatiky v edukačnom procese v predprimárnom a primárnom vzdelávaní. Ružomberok: Pedagogická fakulta KU v Ružomberku, 2008. ISBN 978-80-8084-396-0

25