časopis žiakov a učiteľov o histórii

Historický časopis 1/2012-13

Virtuálna učebňa dejepisu

2/2012-13

časopis žiakov a učiteľov o histórii

Obsah (v druhom čísle nájdete tieto články) 1

marec 2013/Historický časopis

ZŠ s MŠ Hradná Liptovský Hrádok

7



Skanzen Pribylina patrí medzi najzachovalejšie skanzeny na Slovensku. Návštevníkom ponúka naozaj pomerne bohatý pohľad na ľudovú architektúru a spôsob života. Zachovaných je tu viacero ľudových stavieb, sýpky si uchovávajú svoju techniku ochrany pred požiarom a na stavbách je dodnes vidieť pracnosť vtedajšieho dreveného staviteľstva. Múzeum liptovskej dediny v Pribyline je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. V roku 1991 bola verejnosti sprístupnená jeho prvá časť. Ide o stavby zo zatopenej oblasti vodného diela Liptovská Mara a z niektorých obcí horného a dolného Liptova. Život obyvateľov dediny približuje obydlie želiara z Liptovskej Sielnice a Černovej, bývanie stredných roľníkov a remeselníkov reprezentujú domy krajčíra a remenára z Likavky, kováča z Liptovskej Kokavy a kolára z Liptovskej Sielnice. Život bohatších vrstiev dokumentuje dom richtára z Liptovského Trnovca, zemiansky dom z Palúdze a kaštieľ z Parížoviec. Zaujímavý je aj objekt školy z Valaskej

Dubovej či expozícia

Povážskej lesnej

železničky.

Dominantou areálu je gotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. V múzeu Liptovskej dediny sa organizujú aj príležitostné kultúrne podujatia. Atrakciou je možnosť jazdy na koňoch, predaj suvenírov a občerstvenia. Múzeum leží v ústi Račkovej doliny, takže priamo nad ním sa vypínajú štíty Západných Tatier. Sprístupnené verejnosti je od roku 1991.

2



3



Rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša je najstaršou stavebnou pamiatkou v meste Lipt. Mikuláš a najväčšou ranogotickou stavbou v Liptove. Bol postavený ako farský kostol pre obyvateľov blízkych dedín Vrbica, Okoličné, Ploštín, Palúdzka a Bobrovec. Napokon sám položil základy nového liptovského sídliska – Svätého Mikuláša. Ako to potvrdil archeologický prieskum profesora Vojtecha KričkuBudínskeho, ranogotický chrám vyrástol na

mieste staršieho

románskeho kostola a radového pohrebiska. Neskôr prešiel rôznymi stavebnými úpravami. V polovici 15. storočia bol rozšírený a zaklenutý, veža bola nadstavená a upravená v neskorogotickom štýle. V tom istom období kostol spolu s neďalekou kúriou zemepánov Pongrácovcov opevnili. V druhej polovici 16. storočia a takmer celé 17. storočie kostol patril protestantom, v rokoch 1632 - 1637 v ňom kázal český exulant Juraj Tranovský, autor evanjelického spevníka Cithara sanctorum. 18. storočie so sebou prinieslo prestavbu kostola v barokovom slohu. Najrozsiahlejšou rekonštrukciou kostol prešiel v rokoch 1940 - 1943. Realizovala sa podľa projektu Michala M. Harminca a J. Záchenského a kostolu prinavrátila ranogotickú podobu. Pristavené boli bočné kaplnky, vitrážové okná v nich vznikli podľa výtvarných návrhov mikulášskych rodákov Janka Alexyho, Fera Kráľa a Jána Želibského. V rámci rekonštrukcie bol odstránený pôvodný opevňovací múr aj s pristavenými obchodíkmi - kramárnicami. V interiéri kostola sa zachovali tri gotické tabuľové oltáre.

4



5



Kráľovský strážny hrad Likava dal pred rokom 1341 vybudovať zvolenský župan Donč. Od konca 14. storočia ho do užívania dostávali liptovskí župani, bol v držbe viacerých významných rodov, najmä Hunyadyovcov, Illésházyovcov a Thökölyovcov. Posledne menovaní hrad v druhej polovici 17. storočia prebudovali na prepychovú

súkromnú

rezidenciu.

V

rokoch 1431-1434

bol

významnou husitskou pevnosťou, v 14.-17. storočí prekonal niekoľko obliehaní. Po dobytí hradu cisárskym vojskom v decembri 1670 sa stal majetkom uhorskej kráľovskej komory. V roku 1707 ho knieža František II. Rákoczi prikázal zbúrať. Počas svojej existencie bol sídlom rovnomenného hradného panstva, ktoré spravovalo mestečká a dediny dolného a veľkej časti stredného Liptova. Architektúra hradu je cenným svedectvom obdobia neskorej gotiky a renesancie, palácový komplex sa radí medzi najvyššie stavby svojho druhu na Slovensku. Jedna z legiend hovorí, že z hradu vedie tajná úniková chodba, ktorá je napojená na Liskovskú jaskyňu. Ďalšia povesť hovorí o skrytom hradnom poklade, ktorý ukryl pán hradu spolu so svojím sluhom počas jednej noci. Po zakopaní pokladu pán sluhu zhodil z hradného brala. Neskôr zahynul aj pán hradu a poklad sa už nikdy nepodarilo nájsť. Ten totiž stráži duch verného zavraždeného sluhu. Každý rok sa na hrade konajú likavské hradné slávnosti.

6



7



V 16. storočí a neskoršie malo lesníctvo v okolí Liptovského Hrádku veľmi významnú úlohu. V roku 1795 bol za komorského prefekta hrádocko-likavského panstva menovaný František Wisner z Morgensternu a z jeho iniciatívy vzniká v roku 1796 Lesnícka škola v Liptovskom Hrádku - prvá lesnícka škola v Uhorsku a jedna z najstarších v Európe. V roku 1802 povýšili Wisnerove učilište na hlavnú školu, jej nový názov bol Královská komorská lesná a hlavná národná škola v Liptovskom Hrádku. V čase vrcholného rozvoja v roku 1806 sa v škole vzdelávalo 150 žiakov. Boli to žiaci nemajetní, ktorí získali štipendium, ale aj kadeti synovia zemianskych rodín, ktorí platili pomerne vysoký školský a internátny poplatok - až 150 zlatých ročne. Medzi žiakmi boli aj lesní zamestnanci, ktorí si osvojili výlučne lesnícke náuky. Dôkazom vysokej úrovne školy a jej neskoršieho riaditela Rudolfa Benköho (1886-1910) boli ním založené školské objekty v Liptovskom Hrádku: arborétum, školský les "Hradská hora", a lesné škôlky o výmere asi 10 ha. Škola postupne prešla niekoľkými výraznými zmenami (menil sa aj jej názov), no funguje dodnes a je významnou strednou školou v regióne Liptov. Za celú dobu existencie školy ukončilo štúdium vo všetkých jeho formách vyše 6 000 absolventov.

8



9



Archeoskanzen Havránok je najvýznamnejšia archeologická lokalita v Liptove. Navštíviť ho znamená príležitosť priblížiť sa našim najstarším dejinám. Havránok je jedna z najstarších liptovských historických pamiatok. V roku 1967 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Leží na východnom úpätí vrchu Úložisko nad priehradným múrom vodnej nádrže Liptovská Mara. V archeologickej lokalite Havránok sa našlo sídlisko z mladšej doby železnej z obdobia 300-100 pred n.l. V minulosti tu žili Kelti, prví obyvatelia Liptova. Pri vstupe od Liptovskej Mary si môžete prezrieť typické keltské obydlia, ktoré sú zariadené aj v interiéri. Určite vás však zaujmú aj ďalšie stavby - kamenné cesty so stĺporadím, obranná priekopa, most, dlaždené nádvorie či stredoveký hrádok. Niektoré z týchto stavieb pochádzajú aj z neskoršieho, slovanského osídlenia tejto lokality. Najatraktívnejšou pamiatkou pre návštevníkov je nepochybne druidská svätyňa, v ktorej bola odkrytá obetná šachta s oltárikom a rôznymi darmi. Pre Keltov bolo vhodným obetným darom obilie či šperky, nájdené tu však boli aj ľudské kosti. Predpokladá sa, že išlo o obete náboženských rituálov. Na Havránku sa tiež našli rôzne predmety z doby železnej a keltské napodobeniny antických mincí.

10



11



Približne 14 km od Liptovského Mikuláša v dedinke Svätý Kríž stojí drevený artikulárny evanjelický kostol, ktorý patrí k najväčším dreveným stavbám v Strednej Európy. Kostol bol pôvodne postavený v Paludzi.V súvislosti s výstavbou vodného diela bol rozobratý a zreštaurovaný a v pôvodnej podobe znovu postavený v katastri obce Svätý Kríž, na územi starého veľkopaludzského chotára, čím bola zachovaná autentičnosť pôvodného krajinného prostredia tejto vzácnej kultúrnej pamiatky. Presťahovanie začalo v roku 1974 a slávnostná posviacka zrekonštruovaného kostola bola 22. 8. 1982. Na tejto posviacke sa zúčastnilo okolo 10 000 ľudí, jednak to boli členovia cirkvi a množstvo hostí. Kostol je posledným, nepochybne najvýznamnejším umeleckým prejavom slov. drevenej cirkevnej architektúry. Artikulárne kostoly tvoria na Slovenskú samostatnú významnú skupinu. Líšia sa od katolických i pravoslávnych drevených kostolov. Artikulárne kostoly museli stáť na okraji obci, mimo mestských hraníc. Na ich stavbu sa nesmel použiť kameň ani železo. Stavať sa mohli jedine z dreva. Tieto kostoli nesmeli mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce. V Liptove boli postavené dva takéto kostoly. Jeden pre horný Liptov v Hybiach (1681), ktorý však zanikol pri požiari v roku 1823. Druhý v Palúdzi v roku 1693 (presťahovaný do Sv. Kríža).

12



13



Kamenný hrad Wywar (prvý názov hradu Liptovský Hrádok) dal postaviť župan (magister) Donč v rozmedzí rokov 1316 - 1340 pri prvej osade (dedine) Belsko, ktorú ľudia v tejto časti Liptova osídlili približne v polovici 13. storočia. Osada Belsko (vtedajší názov Belezk) dostala názov podľa neďalekej rieky Belá (vtedajší názov Belezka). Hrad bol postavený v gotickom štýle na nevysokej vápencovej skale, obkolesený vodnou priekopou, ktorá sa zachovala v podobe jazierka dodnes. Rok 1341 je prvou písomnou zmienkou o hrade s menom Wywar. H rad sa v neskorších dokumentoch spomína pod názvami Ujwar, Haraduk, Novum Castrum (Nový hrad), či Castrum Hradek. Jednou z jeho strategických úloh bolo strážiť dôležitú cisársko-kráľovskú, poštovú a obchodnú cestu nazývanú Magna Via (Veľká cesta). Medzi významných majiteľov hradného panstva patrili: Valentín Balaša, Magdaléna Zaiová a Mikuláš Šándorfi, Emanuel Lichtenstein či kráľ Matej Korvín. Hrad Liptovský Hrádok aj so svojím okolím predstavoval vždy dominantu mesta navyše s bohatou históriou. Po živelných pohromách, ktoré ho postihli ešte zač. 19. storočia zostal hrad v ruinách a jeho stav sa len zhoršoval. V roku 2001 ho odkúpila súčasná majitelka, ktorá kaštieľ zrekonstruovala a pretvorila na dobový hotel Grand Castle.

14



15



Medzi zujímavé pamiatky zachytávajúce banícky život v Liptove patrí aj Banícky dom vo Vyšnej Boci. Je typickým príkladom baníckeho zrubového domu vystavaného na kamennej podmurovke. Expozícia tradičného spôsobu života a bývania v dome s originálnym pôvodným vybavením, ktorý pre múzejné účely daroval posledný majiteľ Daniel Böhmer. Dom má päťpriestorovú dispozíciu s pôvodným vykurovacím systémom. Vstupným priestorom je pitvor, ktorý okrem komunikačnej funkcie slúžil aj na prípravu jedla. Predná izba bola len príležitostne obývanou miestnosťou. V zadnej izbe, ktorá v minulosti slúžila na spávanie a denný život, je expozícia z dejín baníctva v okolí Vyšnej Boce. V dome sú dve komory, jedna tzv. izbenná na príležitostné spávanie a uloženie perín a oblečenia, druhá komora slúžila na uloženie hospodárskeho riadu a potravín. V hospodárskom objekte, “staji”, ktorá je súčasťou usadlosti, je expozícia chovu dobytka, oviec a lúčneho hospodárenia, ktoré sa v bockej doline vyznačovali charakteristickými znakmi. V letnom období sú pripravované ukážky tradičných foriem transportu sena “Bocké batohy”. Banícky dom patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Expozícia je prístupná verejnosti od roku 1986. Vďaka tejto expozícii sa dozvedáme o tradičnom živote vyšnobocianskych baníkov, ale aj o chove dobytka a oviec.

16



17



Folklórny festival Východná je najstarším a najrozsiahlejším celoslovenským festivalom s medzinárodnou účasťou u nás a zároveň vrcholnou

prehliadkou

tradičnej

ľudovej

kultúry

a

jej

folklorizovaných prejavov. Medzi priemerne 1400 účinkujúcimi v desiatkach umeleckých autorských programov sa na tomto festivale každoročne prezentujú i víťazi celoštátnych súťažných prehliadok folklórnych skupín, súborov, detských súborov, ľudových hudieb, speváckych skupín, sólistov muzikantov i tanečníkov. Veľmi významná a účastníkmi vítaná je účasť ľudových remeselníkov, výrobcov a umelcov. V ostatnom období je jednou z najzaujímavejších súčastí festivalu množstvo interaktívnych a zážitkových programov, akými sú tanečné, hudobné, spevácke workshopy, remeselné tvorivé dielne a programy pre deti. Folklórny festival Východná je prehliadkou výsledkov pravidelnej a systematickej práce mnohých inštitúcií, organizácií, združení i jednotlivcov v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Počas rokov svojej existencie festival výrazne prispieval k oživovaniu, zachovávaniu, tvorivému rozvíjaniu i verejnej prezentácii vzácnych hodnôt našej klenotnice kultúry. Festival sa uskutočňuje každoročne na prahu letnej turistickej sezóny v prvý júlový víkend v turisticky hojne navštevovanom prostredí v blízkosti Vysokých i Nízkych Tatier, v rázovitej a na ľudové tradície bohatej obci Východná.

18



Tiráž Historického časopisu

Tematické zameranie: historické udalosti svetového, slovenského a najmä regionálneho významu Vychádza od roku: 2012 Periodicita: nepravidelne Jazyk: slovenčina Formát: e-časopis Vydavateľ: ZŠ s MŠ Hradná Lipt. Hrádok Hlavný redaktor a grafická úprava: Mgr. Karol Rácz Výkonná redaktorka: Mgr. Ivana Tabajová Redaktori: žiaci 2. stupňa Adresa redakcie: ZŠ s MŠ Hradná 342, 033 01 Lipt. Hrádok Tel.: +421 44/5222 006 E-mail školy: [email protected] Web stránky: www.zshradna.sk, www.ucebnadejepisu.webnode.sk

19

časopis žiakov a učiteľov o histórii

Recommend Documents