Ing. Marcel Novák, PhD. Katedra ekonomickej teórie Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave
Ing. Marek Lenner Tatrabanka, a.s. Bratislava
Analýza vybraných makroekonomických ukazovateľov Eurozóny v čase ekonomickej krízy1 Úvod Aj keď od začiatku problémov na finančných trhoch utieklo už niekoľko rokov, situácia stále nie je stabilná a budúcnosť je zahmlená. Politici sa síce snažia upokojiť trhy a presviedčať okolie o konci súčasnej krízy. „Premiér Mario Monti na dnešnej návšteve Tokia uviedol, že európska kríza je takmer u konca. Súčasný optimizmus lídrov eurozóny vychádza zo zlepšenia na dlhopisovom trhu a z poklesu medzibankových sadzieb. Monti hovorí, že sa "plamene krízy" môžu vrátiť, aj keď to neočakáva.“2 I svetovo uznávaný guvernér FEDu, Ben Bernanke podceňuje súčasnú situáciu slovami: „Veľká kríza bola oveľa silnejšia ako súčasná recesia“ Je pravdou, že trhy sú čiastočne pokojnejšie a akciové trhy v poslednom období rastú. Vysoko pravdepodobné je aj to, že za úspechom pozitívnym sentimentom na trhu stoja niektoré opatrenia ECB. Otázkou je, či sú dostatočné. Grécky swap, ktorý môžeme považovať za úspešný umožnil najväčšiu reštrukturalizáciu štátneho dlhu v Gréckej histórii. Aký však bude vplyv na investorov, ktorí tvoria trh? Grécko sa zaviazalo3, že v období rokov 20142020 bude dosahovať rozpočtový prebytok na úrovni 4 %. Je však táto podmienka v prípade chabej Gréckej ekonomike splniteľná? Za všetko hovorí i neočakávaná kontrakcia na vývoji HDP ktorá v poslednom kvartály roku 2011 dosiahla o 0,5 % viac ako sa očakávalo. O rizikách ktoré sú všeobecne známe, i keď politikmi a médiami neprezentované, vieme. (Riziká plynúce z ostatných krajín PIIGS, či možný prepad na akciových trhoch v lete tohto roka, run na banky a iné budeme opisovať na nasledujúcich stránkach). Čo však vôbec
1
Príspevok vznikol v rámci riešeného projektu OP VaV s názvom Vytvorenie excelentného pracoviska ekonomického výskumu pre riešenie civilizačných výziev v 21. storočí (ITMS 26240120032). Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ (50%). 2 Viď Trimbroker: Európski politici vidia koniec krízy : [online] dostupné [28.03.2012]
3 Viď Trimbroker: Úspešný swap nie je dôvod na oslavu : [online] dostupné [28.03.2012]
nevieme a nedokážeme v žiadnom prípade predikovať je možná prilietajúca „Čierna labuť.“4 Čiernu labuť autor charakterizoval ako udalosť ktorá má nasledujúce vlastnosti5:
leží za hranicami obvyklých očakávaní, pretože z ničoho čo sme kedy v minulosti poznali, nejde presvedčivo vyvodiť, že by taká udalosť mohla nastať. má mimoriadny dopad aj keď ide o udalosť extrémnu a nepredvídateľnú, ľudská prirodzenosť nás núti nachádzať pre ňu dodatočné vysvetlenia a vytvára tak dojem, že ju bolo možné predvídať a ide ju aj objasniť Sami vieme definovať viaceré možné závažné riziká. Zdôrazňujem, vieme definovať, nie riešiť! Tie najnebezpečnejšie a najzávažnejšie skutočnosti, ktoré môžu zo dňa na deň absolútne zmeniť náš výhľad sveta nám však unikajú. Sme naozaj schopný vidieť všetky riziká?
Vybrané makroekonomické ukazovatele eurozóny
V nasledujúcej tabuľke môžeme vidieť základné makroekonomické ukazovatele vybraných krajín. Napriek relatívne pozitívnym vyjadreniam politikov, či niektorých analytikov sú problémy na Európskom kontinente enormné a zložité. Tabuľka č. 1: Vývoj vybraných agregátnych ukazovateľov v krajinách Eurozóny
Grécko Portugalsko Španielsko Taliansko Slovensko Írsko Estónsko
Rast HDP6 - 5.0 / - 2.0 % - 2.2 / - 1.8 % 0.7 / - 1.7 % 0.4 / -2.2 % 3.2 / 3.3 % 0.4 / 1.5 % 6.5 / 4.0 %
Dlh* 159.1 % 110.1 % 66.1% 119.6% 42.2% 104.9% 6.1%
Deficit7 - 10,5% - 9,1 % - 9,02 % - 4,6 % - 7,9 % - 32,4 % + 0,1 %
Nezamestnanosť 21,8%8 11,8% 23%9 8,2% 13,3% 13,3% 14.3%
Zdroj: údaje za 3Q/2011 Eurostat. 4
ktorú zadefinoval vo svojej knihe Nasim Nicholas Taleb „Čierna labuť“ TALEB, N.N. 2011. Čierna labuť. Praha : Paseka, 2011. ISBN 978-80-7432-128-3 s. 8 str. 480 6 rok 2011/ odhad na 2012 z dát Medzinárodného menového fondu: Viď IMF: [online] dostupné [28.03.2012] 7 rok 2010 8 Viď Akcie Webnoviny: Miera nezamestnanosti v Grécku vzrástla na nový rekord : [online] dostupné [28.03.2012] údaje za Q4 9 Viď Trimbroker: Španielska časovaná bomba : [online] dostupné [28.03.2012] 5
Dôvodom prečo sme sa zamerali na Ekonomický rast je fakt, že vyjadruje dynamický rozvoj HDP v ktorom je obsiahnutá celková výkonnosť ekonomiky a teda sa od neho odvíjajú iné ukazovatele ako napríklad nezamestnanosť, deficit, či celkový štátny dlh. „Predpokladom dosahovania optimálneho tempa ekonomického rastu je slobodné, rovnoprávne postavenie politických a ekonomických inštitúcií. Len slobodné hospodárstvo a demokratické štátne zriadenie môže vytvoriť predpoklady pre taký dynamický rozvoj ekonomiky, ktorý zabezpečí hojnosť statkov pre všetkých občanov.“10 Táto definícia vychádza priamo zo základov ekonómie ktoré môžeme nájsť v diele Adama Smitha. V „Pojednaní o podstate a pôvode bohatstva národov“ vyzdvihuje slobodu ako základný faktor zdroja ekonomického rastu.
Prof. Lisý okrem toho uvádza ako veľmi podstatný zdroj ekonomického rastu produktivitu práce.
Produktivita práce o
Ľudský a sociálny kapitál
o
Fyzický kapitál
o
Technologické zmeny a inovácie
o
Geografické, klimatické a prírodné zdroje ekonomického rastu
o
Podnikateľské a manažérske schopnosti
o
Spoločensko-inštitucionálne a právne prostredie
o
Dane a ekonomický rast
Práve produktivita práce a jej vymenované pod faktory môže byť v súčasnosti problémom pre viaceré Európske ekonomiky, ktoré v pozitívnych časoch neozdravovali svoju ekonomiku a nereformovali trh práce a vlastné fiškálne prostredie. V súčasnosti sa už nezaoberáme otázkou „Zbankrotuje Grécko?“ ale skôr „Ktorá krajina bude ďalšia na rade? Respektíve ktoré krajiny a aké to bude mať dôsledky?“ Týždenník Trend vo svojej ročenke Slovensko a svet11 uvádza 8 symptómov ktoré je nevyhnutné liečiť:
10
LISÝ, J. a kol. 2011. Ekonomický rast a ekonomický cyklus : Iura Edition, 2011. ISBN 978-80-8078-405-8 s. 33. str. 273 11 TREND Slovensko a svet v roku 2012. 2011. Ročenka týždenníka TREND : TREND Holding, 2011 str. 42. s. 82
Pakt stability a rastu zlyhal, čo viedlo k vysokým verejným dlhom v Grécku a Taliansku Eurozóna sa zamerala na fiškálne záležitosti a zanedbala správanie privátneho sektora. To sa prejavilo v neudržateľnom úverovom boome, bubline na trhu nehnuteľností Írska či Španielska a vzniku štruktúrnych nerovnováh, ako sú vysoké deficity bežných účtov platobných bilancií, a v klesajúcej konkurencieschopnosti. Neexistovali riadne mechanizmy, ktoré by posilňovali štruktúrne zmeny. Niektoré krajiny, napr. Nemecko, sa vedeli prispôsobiť samy, no iné, napríklad Taliansko či Portugalsko nie. V eurozóne neboli žiadne mechanizmy na identifikáciu hospodárskych kríz. Kríza prišla ako prekvapenie, bez návodu, ako ju prekonať. Veľké domáce banky majú sklon držať hlavne domáce štátne dlhopisy čo vedie k smrtiacemu prepojeniu medzi bankovou a štátnou dlhovou krízou. Keď sa do problémov dostane vláda, dostane sa do nich aj bankový systém krajiny. Existuje silná závislosť medzi krajinami – silnejšia, než sme si predstavovali v dobrých rokoch. Pád malej krajiny môže vytvoriť nákazu a pád veľkej krajiny vedie k rozkladu. Napríklad Taliansko nemožno nechať zbankrotovať pretože tým by padol aj taliansky bankový systém, čo by potopilo zvyšok bankového systému eurozóny, keďže sú veľmi prepojené. Malo by to tiež rozkladné účinky aj mimo tejto menovej oblasti. Systém financovania zo strany ECB spôsobuje, že krajiny eurozóny ako keby si požičiavali v cudzej mene. Centrálna banka môže v princípe pôsobiť ako veriteľ poslednej inštancie pre jednotlivé krajiny, teda tlačiť peniaze a kupovať štátne dlhopisy (ako to robí FED, Bank of England, Bank of Japan). ECB síce tiež rozbehla takýto program, no doteraz vždy hovorila, že tieto operácie zostanú limitované. Chýbajúci posledný veriteľ nie je pre krajiny veľký problém, keď sú dlhy nízke. No prípad Talianska by pre Európu znamenal úplnú zmenu pravidiel hry. Súčasná kríza nie je len o dlhoch vlád a bánk, no je to aj kríza riadenia. Európski lídri dávali čiastočné, neadekvátne a oneskorené odpovede, a preto stratili dôveru v ich schopnosť vyriešiť krízu.
Niektoré vládne materiály uvádzajú aj nasledujúce systémové problémy ako:
Rast vojenských výdavkov Roztváranie nožníc príjmových nerovností a postupné strácanie sa strednej triedy Nízke investície na tvorbu infraštruktúry Ak sa však zamyslíme nad definíciou zdrojov ekonomického rastu od prof. Lisého, zistíme, že v popisoch chýbajú dva veľmi podstatné faktory:
-
výkyvy cien komodít
-
závislosť rastu HDP od miery daňového zaťaženia
Bez sporu, je pre hospodársky rast najpodstatnejšia komodita ropa. Od ceny ropy sa odvíja cena pravdepodobne každej komoditnej štruktúry a následne vďaka na viazanosti na výrobu palív asi každého tovaru či služby, ktoré sú spotrebovávané.
Graf č.1: Vývoj cien ropy BRENT
Zdroj: Metatrader 4, vlastné spracovanie autorov
Ak sa pozrieme na graf ceny ropy vidíme, že sa jedná o naozaj veľmi volatilnú komoditu. Súčasná úroveň cca 123 USD za barel je ešte stále ďaleko od februára 2008 kde sme sa mohli pozrieť na cenu takmer 150 USD za barel ropy. Situácia je však podstatne odlišná. Nikto nevylučuje rast k závratným výškam, no pokiaľ bude pretrvávať napätie na blízkom východe12, nie je pravdepodobný výraznejší pokles na rope. Analýzy spoločnosti Morgan Stanley hovoria o možných variantoch až do hodnoty 130, či krátkodobo 140 USD za barel ropy. Ako si môžeme všimnúť posledných 14 mesiacov, je charakteristický pohyb cenového rozpätia od 100 – 127 USD, pričom vplyvom udalostí v Iráne cena za posledné mesiace osciluje na úrovniach 120 – 127 USD.
Záver
Na jednej strane, ceny ropy sú obmedzené dopytom a teda dlhodobé držanie cien na astronomických úrovniach viac ako 150 dolárov nie je pravdepodobné práve vďaka existencii trhového mechanizmu. Samozrejme netreba podceňovať spoločnú politiku krajín v zoskupení OPEC. Aj keď by dopyt vplyvom globálnych problémov poklesol v obrovskej miere, pričom by sa snažil takto stlačiť ceny ropy nadol, je pravdepodobné, že by cena klesla len krátkodobo, pretože pre dlhodobú udržateľnosť komoditných politík členských krajín je dôležitá cena nad 90 USD, resp. v niektorých prípadoch na úrovni cca 110 USD13. Je preto veľmi pravdepodobné, že cena ropy bude významnou brzdou rastu HDP. S odvážnym tvrdením práve na ceny komodít v spojitosti s nalievaním likvidity cez LTRO prišiel komoditný analytik spoločnosti Trimbroker Tomáš Plavec, ktorý tvrdí, že: „Politici a centrálni bankári však naďalej nepoznajú iné riešenie problémov len nalievanie likvidity – tie potom spôsobujú vyššiu infláciu (minimálne palivá a potraviny), ktorá ja spôsobená nízkymi sadzbami a množstvom likvidity ktoré dvíhajú ceny komodít. Následne je inflácia vysoká, ekonomický rast sa spomalí, pozície na komoditách sa zrazu likvidujú a vzniká „nežiaduca volatilita“ spôsobená zlými špekulantmi. A tak je potrebná stabilizácia systému – a nalievanie likvidity. Je to šialený cyklus, avšak je rovnako dôležitý ako odbyt a ponuka po komoditách. Preto bude nové LTRO veľmi dôležité pre komodity a bude zaujímavé sledovať, či sa politikom a centrálnym bankárom podarí prehĺbiť stagfláciu už tento rok, pretože už teraz
12
Nejedná sa výlučne len o krajiny blízkeho východu ako je Irán, ale aj Sýriu, Jemen, Južný Sudán Viď Trimbroker: Európa má páku na Irán : [online] dostupné [13.02.2012]http://zo.trimbroker.com/financneanalyzy/Europa-ma-paku-na-Iran-20120213 13
ceny rastú rýchlejšie ako hospodárstvo. Vďaka vysokým cenám komodít totiž spejeme práve týmto smerom a ekonomickej obnove to určite nepomôže.“14
Literatúra 1. LISÝ, J. a kol. 2011. Ekonomický rast a ekonomický cyklus : Iura Edition, 2011. ISBN 978-80-8078-405-8 s. 33. str. 273. 2. TALEB, N.N. 2011. Čierna labuť. Praha : Paseka, 2011. ISBN 978-80-7432-128-3 s. 8 str. 480. 3. ECB, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012. In: www.ecb.europa.eu [online]. 4. EUROSTAT 2011. In: www.eurostat.com [online]. 5. HOSPODÁRSKE NOVINY, 2010, 2011, 2012.In: www.hnonline.sk [online]. 6. KARPIŠ, J. 2011. Eurozóna by bankrot Grécka prežila In. www.iness.sk [online]. 7. TRIMBROKER, 2012. Grécka politika sa extrémizuje. In. www.trimbroker.com
[online]. 8. TREND Slovensko a svet v roku 2012. 2011. Ročenka týždenníka TREND : TREND Holding, 2011 str. 42. s. 82
Ing. Marcel Novák, PhD. Katedra ekonomickej teórie Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta 1 852 35 Bratislava email: [email protected]
14
Ing. Marek Lenner Tatrabanka, a.s. Bratislava
Viď Trimbroker: Likvidita tlačí komodity do nebies : [online] dostupné [27.02.2012] http://zo.trimbroker.com/financne-analyzy/Likvidita-tlaci-komodity-do-nebies-20120227
