Alternatívne tresty v praxi

Konzultačné a informačné centrum EDUKOS

Zborník prezentácií

Alternatívne tresty v praxi 26. júna 2007 - Žilina 27. júna 2007 - Spišský Hrhov

Dolný Kubín 2007 Multidisciplinárny seminár Projektu „Šanca odsúdeným“ financovaný zo zdrojov IS EQUAL a ŠR SR

Konzultačné a informačné centrum EDUKOS

Alternatívne tresty v praxi Zborník zo seminára Vydalo: Konzultačné a informačné centrum EDUKOS v Dolnom Kubíne v roku 2007 Zostavili: Ing. Eva Vajzerová, EDUKOS Dolný Kubín Mgr. Lenka Lášticová, EDUKOS Dolný Kubín PaedDr. Štefan Ronec, Banská Bystrica Redaktor: PhDr. Milan Gonda Tlač: PROFI design, s.r.o., Dolný Kubín Náklad: ISBN: 978-80-969885-0-1 EAN: 9788096988501 Texty uverejnených príspevkov neprešli jazykovou úpravou.

Zborník vyšiel s finančnou podporou ESF programu IS EQUAL

Obsah Projekt „Šanca“ odsúdeným a alternatívne tresty Ing. Eva Vajzerová................................................................................................................ 7

Alternatívne tresty a ich podstata Mgr. Lenka Lášticová, Mgr. Jana Vajzerová........................................................................ 9

Možnosti udeľovania alternatívnych trestov v praxi s dôrazom na trest povinnej práce JUDr. Kamil Ivánek............................................................................................................ 23

Aplikácia Zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele Mgr. Iva Pipíšková.............................................................................................................. 26

Probační a mediační služba ČR Trest obecně prospěšných prací v české praxi Mgr. Pavel Štern.................................................................................................................. 30

Skúsenosti s výberom vhodných pracovných miest na účely výkonu trestu povinnej práce v Českej republike Mgr. Dagmar Doubravová.................................................................................................. 38

Uplatňovanie trestu povinnej práce na Okresnom súde v Žiline PhDr. Vladimír Cehlár........................................................................................................ 41

Žilinský samosprávny kraj a alternatívne tresty Mgr. Marta Pauková............................................................................................................ 50

Uplatňovanie trestu povinnej práce na Okresnom súde v Trebišove Mgr. Jozef Fedor................................................................................................................. 52

Skúsenosti s alternatívnymi trestami v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb Terchová Mgr. Žofia Hajná................................................................................................................. 55

Úvod Konzultačné a informačné centrum EDUKOS Dolný Kubín v spolupráci s Ústavom na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch, obcou Spišský Hrhov, Justičnou akadémiou v Pezinku a Odborom sociálnych vecí Žilinského samosprávneho kraja, pod záštitou predsedu Žilinského samosprávneho kraja Ing. Juraja Blannára a predsedu Prešovského samosprávneho kraja MUDr. Petra Chudíka, organizovali dňa 26. júna 2007 v priestoroch kongresovej sály Žilinského samosprávneho kraja v Žiline, Komenského 48 a dňa 27. júna 2007 v reprezentačných priestoroch Reedukačného domova pre mládež v Spišskom Hrhove, Osloboditeľov 36, semináre v rámci programu EQUAL projektu „Šanca odsúdeným“. Seminár sa venoval problematike alternatívnych trestov, ktoré v podobe trestu povinných prác a domáceho väzenia boli definované v novom trestnom zákone. Kládol si za cieľ vzájomne sa informovať o získaných skúsenostiach a poznatkoch, vymeniť si názory na danú problematiku, zaktivizovať všetkých, ktorí sú do procesu zainteresovaní a prijať odporúčania ako pokračovať v budúcnosti ďalej. Veľmi hodnotné príspevky predniesli hostia z Českej republiky. Účastníci seminára z radov mimovládnych organizácií, občianskych združení, ale tiež sudcovia, prokurátori sociálni pracovníci a probační a meditační úradníci, prejavili záujem o tematiku a prítomnosť kompetentných zástupcov riadiacich orgánov

využili aj

na

zodpovedanie niektorých nejednoznačných výkladov legislatívy. Zborník zo seminára je určený predovšetkým tým, ktorí zvažujú svoju angažovanosť do tejto oblasti, ale aj tým, ktorí sa o tú to problematiku zaujímajú a sledujú ju. Preto sme zaradili naviac aj časť objasňujúcu podstatu odlišnosti a význam alternatívnych trestov. Na záver by sme chceli upozorniť, že za jazykovú a obsahovú stránku textov zodpovedajú autori. Snažili sme sa upraviť a zjednotiť iba formálnu stránku textov. Texty českých odborníkov sme ponechali v pôvodnom znení.

Projekt „Šanca odsúdeným“ a alternatívne tresty Ing. Eva Vajzerová Vandalizmus, násilie v rodinách, školách, vojenských jednotkách, zvýšená aplikácia drog, rasizmus, antisemitizmus, detská prostitúcia a pornografia, to sú patologické javy spoločnosti prepojené s trestnou činnosťou a odsúdením. Na jednej strane máme skupinu, ktorá pácha trestné činy, v mnohých prípadoch aj pod vplyvom situácie, do ktorej sa dostala nie vlastnou vinou. Na druhej strane je tu skupina poškodených a verejnosť, ktorí súcitia s poškodenými a žiadajú tvrdé zakročenie. S rastom kriminality rastie aj nespokojnosť a strach u verejnosti. Všetko toto vyvoláva potrebu riešiť danú situáciu, nachádzať nové postupy, metódy so zreteľom na humanizáciu spoločnosti po každej stránke. Uloženie trestu odňatia slobody je najvážnejším zásahom štátu do osobnej integrity človeka. Napriek jeho nesporným výhodám - najmä u najviac narušených páchateľov trestnej činnosti, skrýva tento druh trestu v sebe mnohé nevýhody. Z hľadiska sociologického a psychologického nevýhody spočívajú najmä v tom, že trest odňatia slobody pretŕha väzby odsúdeného s každodennou realitou, odsúdený spoznáva inú - väzenskú realitu života, získava návyky, ktoré sú však v skutočnom živote sotva použiteľné. Tieto faktory v mnohých prípadoch deformujú už aj tak narušenú osobnosť odsúdeného. Ako jedna z možností riešenia tohto problému sa v ostatných rokov javí prípustnosť ukladania alternatívnych trestov. Príkladom fungovania tejto alternatívy k trestu odňatia slobody môže byť Švédsko, Španielsko, ale aj Česká republika, ktorá s ich uplatňovaním začala už v roku 1996. Od našich partnerov z týchto krajín získavame poznatky aj z tejto oblasti. Nový Trestný zákon podstatne rozšíril okruh alternatívnych trestov v našej legislatíve. Predovšetkým trest povinných prác ponecháva odsúdeného na slobode a poskytuje možnosť odčiniť svoje negatívne správanie prácou pre všeobecný prospech, trest si odpykať svojou prácou v prirodzenom prostredí a nie vo väzení.

-- 7 --

Tu je však nutné zdôrazniť potrebu spolupráce zainteresovaných subjektov:

odbory

sociálnych vecí, okresné súdy - predovšetkým probační a mediační úradníci, ale aj komunita, z ktorej odsúdený pochádza, verejno-prospešné subjekty. A konštatujeme, že prax nie je dostatočne na túto skutočnosť pripravená. Subjektov, ktoré by boli ochotné takéto osoby zamestnávať a spolupracovať je málo. Súvisí to práve s už spomínanými negatívnymi postojmi väčšiny verejnosti k tejto skupine a zvýrazňuje to aj fakt, že veľké percento charakterizovanej skupiny tvoria Rómovia, ku ktorým aj bez páchania trestnej činnosti je necitlivý vzťah a majú problémy uplatniť sa na trhu práce. Konzultačné a informačné centrum EDUKOS v rámci programu EQUAL, v spolupráci s partnermi - Ústavom na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch a obcou Spišský Hrhov, spoločne realizuje projekt „Šanca odsúdeným“, ktorým sa snažia prispieť k riešeniu týchto spoločenských problémov. Na jednej strane pracujeme s mladými odsúdenými, delikventami a pomáhame im pri opätovnom začleňovaní do života na slobode, na druhej strane sa snažíme: •

zvýšiť informovanosť o možnosti trestu VPP, informovať o ich povahe, filozofii a zahraničných skúsenostiach,

•

zoznámiť mimovládne organizácie (MVO) s novými možnosťami v súvislosti s výkonom trestu povinných prác,

•

zlepšiť povedomie laickej verejnosti.

Prostriedkom na dosiahnutie týchto cieľov je aj tento multiprofesionálny seminár, na ktorom chceme prestaviť aj zahraničné skúsenosti z tejto oblasti, konkrétne z Českej republiky. Seminár sme organizovali v spolupráci s Justičnou akadémiou v Pezinku. Im patrí vďaka za to, že sú tu zastúpení probační a mediační úradníci, sudcovia, prokurátori. Pri organizovaní nám pomáhal aj sociálny odbor Žilinského a Prešovského kraja. Im patrí vďaka za to, že sú tu zástupcovia verejno-prospešných inštitúcií, najmä zo sociálnej sféry. Stretli sme sa tu preto, aby sme si vydiskutovali mnohé otázky, na ktoré v praxi narážame a zaktivizovali všetkých, ktorí môžu pomôcť a dať tak príležitosť novej šance, pre tých, ktorí tú prvú stratili.

-- 8 --

Alternatívne tresty a ich podstata Mgr. Lenka Lášticová, Mgr. Jana Vajzerová Už zo samotného etymologického významu slova „alternatívne“ vyplýva, že ide o „pripustenie voľby medzi dvomi možnosťami, možnosť výberu, pripúšťanie výberu“. Jeho spojenie s trestom konkretizuje pripustenie voľby medzi dvomi trestami a to medzi niektorým z alternatívnych trestov, ako prvou alternatívou a trestom odňatia slobody, ako druhou alternatívou. V celosvetovom vývoji sa presadzuje úsilie o širšie využívanie trestov nespojených s odňatím slobody a postupné nahradzovanie trestu odňatia slobody alternatívami. Hlavný dôvod tohto úsilia je možno vidieť v tom, že alternatívy trestu odňatia slobody nemajú nevýhody odňatia slobody, ich výkon je spojený s nižšími nákladmi a nie sú prekážkou pre opätovné začlenenie páchateľa do spoločnosti. Práve naopak, môžu účinne tomuto napomôcť. Dôležité je to, že alternatívy k nepodmienenému trestu odňatia slobody sú pre menej narušených páchateľov trestných činov účinnejšie z hľadiska odstránenia hrozby recidívy, ako nepodmienečný trest odňatia slobody. Tento spravidla prehlbuje u odsúdených pocit nezáujmu spoločnosti o ich osud, frustrácie a krivdy, ktoré potom vedú k negatívnym postojom týchto odsúdených k hodnotovým základom spoločnosti v ktorej žijú, najmä keď dôjde k zásadnému narušeniu ich rodinných a spoločenských vzťahov, strate zamestnania, bývania, ako sa to často stáva. Naproti tomu, alternatívne tresty, najmä pri vhodnom a účinnom vedení zo strany PMU a kurátorov, poskytujú menej narušeným páchateľom ďalšiu príležitosť riešiť svoje problémy tak, že dostávajú novú šancu na začlenenie sa do spoločnosti pri zachovaní rodinných a spoločenských vzťahov. Filozofia alternatívnych trestov je jednoduchá: ponechať odsúdených na slobode a uložiť im taký druh povinností alebo obmedzení, ktoré budú pôsobiť preventívne proti páchaniu ďalšej trestnej činnosti, ochránia spoločnosť, uspokoja záujmy obetí trestného činu a upevnia v páchateľovi návyky a postoje potrebné k vedeniu riadneho života. Na rozdiel od klasických foriem trestania sa alternatívne spôsoby riešenia sporov nezameriavajú výlučne na oblasť represie a vyslovenie výroku o vine a treste, ale zdôrazňujú individuálny prístup

riešenia trestnej činnosti a poukazujú na význam

-- 9 --

preventívneho prvku práce s obvinenými (resp. odsúdenými).1 1. História vzniku alternatívnych trestov Problematika trestných sankcií patrí k zásadným otázkam trestnej politiky, lebo práve tresty, ich ukladanie a výkon a ochranné opatrenia sú prostriedkami, ktorými sa realizuje základná,

t.j.

ochranná

funkcia

trestného

práva.

Na

kvalitnom

a efektívnom

trestnoprávnom sankčnom systéme závisí, či a akou mierou bude táto funkcia realizovaná. Na začiatku 90. rokov 20. storočia (z pohľadu českého, resp. československého práva) môžeme hovoriť o systéme trestných sankcií s dominantným postavením trestu odňatia slobody. Faktom je, že už v tejto dobe bol

tradičný systém považovaný v mnohých

krajinách za neúčinný či nedostatočne účinný.2 To bol impulz, ktorý zainteresovaných nútil zamýšľať sa a prehodnocovať zmysel trestu odňatia slobody, ktorý na jednej strane vytrháva odsúdeného zo spoločnosti, na druhej strane ho chce naučiť, ako sa má v tejto spoločnosti správať. Veľké množstvo problémov súvisiacich s riešením problematiky penitenciárnej starostlivosti, ale najmä skutočnosť, že miesta výkonu trestu zostávali v mnohých krajinách preplnené avšak neplniace prioritný význam, viedla politikov i odborníkov z danej oblasti k vypracúvaniu návrhov na zavedenie alternatívnych trestov odňatia slobody. Tento posun v trestnej politike začal v západnej Európe koncom 70. rokov 20. stor. a trvá dodnes. Vývoj uplatňovania AT sa pritom uberal niekoľkými smermi: ¾ prvý súvisel so snahou zmierniť charakter trestu odňatia slobody a bol spojený s opatreniami, pri ktorých odsúdení trávia iba časť trestu vo väzení, zatiaľ čo časť doby strávenej mimo nej je venovaná profesionálnemu výcviku, liečeniu, výkonu zamestnania a inému, najmä výchovnému zaobchádzaniu s páchateľom. Uplatňoval sa aj v podobe uväznenia počas víkendu alebo domáceho väzenia, ¾ druhý smer sa orientoval na AT v pravom slova zmysle, ktoré už vylučovali tradičné uväznenie. Typickými sú tu tresty finančnej povahy, u ktorých sa už berie do úvahy aj väčší zreteľ na práva obetí a reštitúciu škody. Zároveň je snahou, aby výška finančných pokút zodpovedala závažnosti deliktu, kriminálnej minulosti páchateľa, ako aj jeho finančným možnostiam (systém tzv. denných pokút).

1

ŠÁMAL, P. a kol.: K problematice alternativních trestu. In.: Trestní právo, 1997, č. 7-8.

2

KALVODOVÁ, V.: Novely trestného zákona, zmeny v českém sankčním systému a princip soudcovské individualizace. In Právny obzor, 1998, č. 5, s. 439 – 443.

-- 10 --

V prípade nevymožiteľnosti finančného trestu býva AT nahrádzaný trestom výkonu verejnoprospešných prác alebo záväzkom zaplatiť určitú čiastku priamo na účet niektorej neziskovej, resp. charitatívnej organizácie. Ďalšia kategória AT spočíva v rôznom obmedzení práv páchateľa. Do tejto kategórie možno zaradiť aj najstarší a najrozšírenejší AT – probáciu. Probácia sa vyvinula ako spôsob zaobchádzania s páchateľom a výkonu dohľadu pri výkone podmienečného trestu odňatia slobody. Je pre ňu príznačné úsilie o dosiahnutie čo najkomplexnejšej sociálnej integrácie páchateľa, ku ktorej mu probácia poskytuje optimálne podmienky a potrebnú pomoc Profesionálnym reprezentantom tejto pomoci je probačný a mediačný úradník (ďalej len „PaMÚ“), ktorý je spravidla kvalifikovaným sociálnym pracovníkom, ¾ tretí smer AT má už výsostne depenalizačný charakter. Ide o alternovanie nielen sankcie, ale aj tradičného trestno-právneho postupu. Ide o postúpenie trestnej veci k mimosúdnemu konaniu orgánu, stojaceho mimo systému trestnej justície. Tento postup sa označuje ako diverzia alebo odklon od súdneho konania. Ako AT sa v tomto procese najčastejšie uplatňuje vyrovnanie dohodou medzi páchateľom a obeťou trestného činu za pomoci sprostredkovateľa – mediátora. Označuje sa ako dohoda, vyrovnanie alebo mediácia.3 Z historického hľadiska za významný medzník pri zavádzaní AT do trestných systémov môžeme považovať zasadnutie Výboru ministrov Rady Európy, na ktorom prijali v roku 1976 rezolúciu č. 10 „Niektoré alternatívne tresty k väzeniu“. Na 7. kongrese OSN o prevencii kriminality a zaobchádzania s páchateľmi bola v roku 1985 prijatá rezolúcia č. 16 o znížení počtu väzňov, o alternatívach trestu odňatia slobody a o spoločenskej reintegrácii páchateľov. V rezolúcii sa okrem iného hovorí, že trest odňatia slobody by sa mal ukladať len ako sankcia poslednej inštancie, pri zohľadnení povahy a závažnosti trestného činu a právne relevantných sociálnych podmienok a iných osobných špecifík páchateľa. Bolo doporučené, aby členské štáty ďalej zvyšovali svoje úsilie o znižovanie negatívnych účinkov trestu odňatia slobody a zintenzívnili skúmanie spoľahlivých AT nespojených s odňatím slobody.

3

OSMANČÍK, O.: Úvod do problematiky alternativních trestu. Praha: Institut pro kriminologii a sociální prevenci, 1994.

-- 11 --

V náväznosti na rezolúciu OSN sa problematikou AT naďalej intenzívne zaoberala Rada Európy. V roku 1991 vydala publikáciu „Alternatívne opatrenia k uväzneniu“, kde AT rozdelila do 3 skupín podľa dopadu na páchateľa a v roku 1992 prijala „Doporučenie č. 16 Výboru ministrov členských štátov k európskym pravidlám o trestoch a opatreniach realizovaných v spoločnosti“. Toto doporučenie obsahuje 90 pravidiel, ktoré sú chápané ako paralela Európskych väzenských pravidiel a tvoria súhrn požiadaviek doporučených členským štátom k využitiu pri vytváraní nových legislatívnych opatrení v trestnej právnej sfére. Medzi najzávažnejšie pravidlá patria: ¾ potreba externého dohľadu nad činnosťou orgánov poverených realizáciou trestov alebo opatrení ¾ ochrana práv páchateľa, vrátane existujúceho sociálneho zabezpečenia, príp. jeho fyzického a duševného zdravia ¾ právomoc sťažovať sa proti rozhodnutiu o uložení trestu alebo opatrenia ¾ zabezpečenie realizácie trestov a opatrení tak, aby boli pre páchateľa maximálne zmysluplné a prispeli k jeho osobnostnému a sociálnemu rozvoju ¾ zvláštna pozornosť má byť venovaná výkonu trestu povinnej práce (ďalej len „TPP“), ktorý by mal byť spoločensky užitočný a zmysluplný a mal by maximálne zvyšovať schopnosti a zručnosti páchateľa.4 2. Súčasnosť alternatívnych trestov na Slovensku Problematika AT predstavuje jednu z kľúčových tém z pohľadu modernizácie trestnej politiky, ale aj z pohľadu novoformujúcej sa sociálnej práce s páchateľmi trestných činov. Zavedenie systému AT do života je aj po ich právnom zakotvení, relatívne dlhodobým procesom, neprinášajúcim bezprostredne viditeľné a merateľné výsledky. Ani v tradičných demokraciách Európy nie je tento proces zďaleka dokončený. Aj napriek tomu sa AT pokladajú za nutný štandard legislatívy a sociálneho fungovania v demokratických krajinách. A preto, aj SR bola nútená zaoberať sa tým, ako trestné právo pôsobí a prispôsobiť sa moderným trendom v danej oblasti. V súčasnosti sa v našom trestnom práve ako alternatíva trestu odňatia slobody uplatňuje podmienečné odsúdenie, peňažný trest, trest

4

MAREŠOVÁ, A., VÁLKOVÁ, J.: K problematice alternativních trestu.Praha: Institut pro kriminologii a sociální prevenci, 1994.

-- 12 --

zákazu činnosti, trest vyhostenia, trest zákazu pobytu, trest prepadnutia majetku a trest prepadnutia veci.5 V rámci rekodifikácie Trestného zákona bol náš systém rozšírený o tresty - domáce väzenie, povinné práce a podmienečný odklad VTOS s

probačným dohľadom.

Rekodifikátori zákona pri rozhodovaní o zavedení alternatívnych trestov do nášho trestného systému zvažovali pozitíva a negatíva týchto sankcií. S ohľadom na pozitívne skúsenosti rôznych krajín, ktoré tieto už dlhodobo uplatňujú, boli AT do nášho trestného systému zavedené, pritom však boli jasne stanovené hranice a prípady, pri ktorých môžu byť uložené a kedy je nevyhnutné uložiť páchateľovi TOS. Dané podmienky upravuje Trestný zákon v ustanovení § 34 ods. 6 a 7, ktorý hovorí, že za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.6 Pritom na rozhodnutie sudcu pri ukladaní AT, či trestu odňatia slobody vplývajú okrem závažnosti trestného činu ďalšie závažné skutočnosti ako sú: rodinné či sociálne pomery páchateľa, jeho individuálne, osobnostné i psychologické charakteristiky, vzťahy k užšiemu i širšiemu sociálnemu okoliu a iné okolnosti prípadu. Za každým konkrétnym spisom je konkrétna osoba, konkrétny osud človeka a nesprávne uloženým trestom sa môže do budúcnosti podpísať aj pod to, že úplne zničí život súdenému človeku. Uvedomujeme si, že rozhodovanie o vine a treste nie je vec jednoduchá, dovolíme si však tvrdiť, že aj sudcovia sú do istej miery sociálnymi pracovníkmi, rozhodujú o živote a ďalšej existencii ľudí, a preto považujeme individuálny prístup k páchateľom trestnej činnosti za nevyhnutný. Domnievame sa, že alternatív k trestu odňatia slobody by malo byť čo najviac. Tým by sa dali zmeniť aj všeobecne rozšírené predstavy o tom, že sa dá s páchateľom niečo robiť, v niečom ho usmerňovať, či meniť. Škála môže siahať od programov liberálnych – založených na dobrovoľnosti, ktoré v SR realizujú niekoľké mimovládne organizácie (napr. OZ EDUKOS, OZ MAJÁK, OZ ANDROS, Inštitút Krista Veľkňaza a pod.), k programom reštriktívnym s jasne stanovenými cieľmi a pravidlami, pri ktorých porušení môžu byť klienti z programu vyradení a ich vec vrátená k súdu. Hoci v súčasnosti ešte stále pretrváva stav, kedy je naše zaobchádzanie s kriminalitou a páchateľmi trestnej činnosti príliš sústredené na definovanie trestného činu, na jeho potrestanie, o páchateľov sa zaujímame 5

BALÁŽ, P.: K alternatívnym trestom a opatreniam. In.: Justičná revue, 56, 2004, č. 4, s. 401 – 406. ISSN 1335-6461 6

ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný zákon s komentárom. Žilina: vydavateľstvo Poradca podnikateľa, 2006, str. 101102. ISBN 80-88931-47-9

-- 13 --

málo, nevieme, prečo sa činu dopustil, nevieme, či je schopný zmeny, domnievame sa, že prijatím AT do nášho trestného práva sa situácia podstatne zlepší a aj „kriminálnici“ dostanú druhú šancu. Každý má na ňu právo, čo vyjadruje aj profesor klinickej a forenznej psychológie Anton Heretik slovami: „I páchateľ mnohonásobnej surovej vraždy bol niekedy v minulosti bezmocným dieťaťom. ...nesúďme, ale prispejme k pochopeniu, prečo sa z nevinného človeka stal človek zločinec“. Sme toho názoru, že slovenský trestný zákon po rekodifikácii zreteľne a funkčne evokuje vymedzenie represie a reedukácie, teda výkon trestu nestavia len do rigidnej podoby (oko za oko), ale dáva trestu možný, ľudsky spravodlivý a užitočný rozmer. Inými slovami, pripúšťa aj iné alternatívne formy odpykávania si trestu, s pridanou hodnotou možnej spoločensky prospešnej činnosti. V odbornej literatúre sa stretávame s rozlišovaním AT v užšom a širšom poňatí. Do užšieho poňatia zaraďujeme také tresty a opatrenia, ktoré v sebe zahrňujú odborné psychosociálne vedenie a kontrolu páchateľa zaisťovanú špecializovanou sociálnou službou, ktorú na Slovensku vykonávajú PaMÚ. U širšieho poňatia pod pojmom AT rozumieme všetky alternatívy v smere ku klasickému súdnemu procesu alebo v prípade trestu, všetky tresty nespojené s odňatím slobody. 3. Druhy alternatívnych trestov v užšom poňatí a) Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom Súd môže podmienečne odložiť VTOS neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na 1 – 5 rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Počas skúšobnej doby musí páchateľ viesť riadny život a zároveň dodržiavať obmedzenia alebo povinnosti, ktoré mu súd uložil a sú súčasťou probačného dohľadu. Obmedzenia spočívajú najmä v zákaze: ¾ návštev športových alebo iných hromadných podujatí ¾ požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok ¾ stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv, alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine ¾ vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal ¾ účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok. Povinnosti spočívajú najmä v príkaze: -- 14 --

¾ nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného ¾ vysťahovať sa z bytu alebo domu, v ktorom sa neoprávnene zdržuje, alebo ktorý protiprávne obsadil ¾ nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu ¾ zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo zameškané výživné ¾ osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému ¾ podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok, ak mu nebolo uložené ochranné liečenie ¾ zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie ¾ v skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze ¾ podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve ¾ podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže: ¾ primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2, alebo ¾ uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti. Ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Ak súd premení podmienečný trest odňatia slobody na nepodmienečný trest odňatia slobody, rozhodne zároveň o spôsobe výkonu trestu.7 PaMÚ sú v tomto procese kľúčoví, pretože páchateľ, ktorému bol uložený probačný

7

ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný zákon s komentárom. Žilina: vydavateľstvo Poradca podnikateľa, 2006, str. 101102. ISBN 80-88931-47-9

-- 15 --

dohľad, je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú PaMÚ. V rámci kontroly je odsúdený povinný aktívne spolupracovať. Probáciu však nie je možné chápať len ako kontrolu, ale aj ako určitú formu pomoci odsúdenému, aby lepšie prekonal svoje problémy a v budúcnosti viedol riadny život. Prístup k nemu by preto mal obsahovať aj prvky psychológie, sociálnej práce a výchovného poradenstva. Tu vnímame veľký priestor pre komplexné riešenie problému klienta v spolupráci s rôznymi mimovládnymi organizáciami zameranými na pomoc klientom po prepustení z VTOS. Jednou z mála vyššie uvedených organizácií, ktoré sa postpenitenciárnej starostlivosti venujú je Občianske združenie Konzultačné a informačné centrum EDUKOS (ďalej len „EDUKOS“) so sídlom v Dolnom Kubíne. EDUKOS aktívne pracuje so sociálne neprispôsobivými ľuďmi, mladými delikventami, osobami vo VTOS a prepustenými z VTOS, ktoré sa ocitli v ťažkej životnej situácii a pre opätovné začlenenie sa do spoločnosti potrebujú sprevádzanie, príp. nasmerovanie, tak aby u nich nedochádzalo k recidíve trestnej činnosti, dokázali sa reintegrovať do normálnej spoločnosti a dodržiavať platné spoločenské pravidlá, získali zručnosti na zvládanie rizikových situácií, boli motivovaní k pozitívnemu prístupu k životu a získali nadhľad nad svojim správaním. Tiež sa snaží zvýšiť možnosti uplatnenia sa cieľových skupín na trhu práce, posilniť u nich proaktívny prístup k hľadaniu si zamestnania tak, aby zvládali náročné situácie, ktoré im nezamestnanosť prináša, pracovali na vlastnom profesionálnom vývine a aktívne a samostatne si dokázali hľadať a nájsť zamestnanie. Všetky aktivity realizované EDUKOS-om zamerané na pomoc rizikovým klientom realizuje celý tím odborníkov z radov psychológov, sociológov, antropológov, príslušníkov policajného zboru, pedagógov, sociálnych pracovníkov, sexuológov ako aj právnych poradcov. EDUKOS je akreditovaným subjektom podľa Zákona 305/2005 Z.z. o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele a má oprávnenie na poskytovanie sociálneho poradenstva a vykonávanie sociálnej prevencie. Tiež získalo akreditáciu MŠ SR na vzdelávaciu aktivitu – Resocializačný program, ktorý je zameraný na znižovanie rizika recidívy, zvyšuje právne povedomie klientov a pomáha im pri orientácii sa na trhu práce i v spoločnosti. V záujme zlepšenia pomoci klientom, ktorým bol nariadený probačný dohľad alebo klientom prepusteným z VTOS EDUKOS informovalo o svojich aktivitách všetky okresné súdy v SR, ktorým by mohlo byť nápomocné v prípadoch, kedy súd uloží páchateľovi obmedzenia alebo povinnosti (ako napr. povinnosť podrobiť sa sociálnemu, či inému výchovnému

programu,

povinnosť

zúčastniť -- 16 --

sa

rekvalifikačného

kurzu,

či

psychologického poradenstva). Tu sa však vyskytli určité bariéry a nedoriešené problémy, predovšetkým s financovaním takýchto aktivít, ktoré by podľa nášho názoru, mali byť v záujme efektívnej pomoci klientom čo najskôr odstránené. Domnievame sa, že EDUKOS, ako aj iné mimovládne organizácie (ďalej len „MVO“), môžu byť veľmi nápomocné PaMÚ a ostatným pracovníkom trestnej justície pri napĺňaní účelu

alternatívnych

trestov,

môžu

napomôcť

rýchlejšej

resocializácii

klienta,

a v konečnom dôsledku multidisciplinárnym prístupom zabezpečiť efektívnejší dopad trestu na páchateľa. b) Trest domáceho väzenia Podľa § 53 Trestného zákona môže súd uložiť páchateľovi prečinu trest domáceho väzenia až na jeden rok. Odsúdený po dobu výkonu trestu domáceho väzenia je povinný v čase, ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je táto kontrola nariadená. Po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase PaMÚ alebo orgánu, ktorý spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Čas, po ktorý je odsúdený povinný zdržiavať sa v obydlí, je jednou z náležitostí rozhodnutia, ktorým bol trest uložený. Presný čas preto závisí od konkrétnych okolností prípadu. Súd spravidla ponechá odsúdenému dostatočný čas na to, aby sa mohol dopraviť z a na pracovisko, s ohľadom na okolnosti osobitného zreteľa tiež nie je vylúčené, aby súd umožnil účasť odsúdeného napr. na pravidelných náboženských obradoch a pod. Ak odsúdený neplní povinnosti nariadené súdom, súd trest premení na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, že dva dni nevykonaného trestu sa rovnajú jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody, a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu. Trest domáceho väzenia predstavuje nový, doposiaľ v podmienkach SR zriedkavo využívaný druh trestu. Jeho základným motívom je možnosť pre odsúdeného, zachovať si sociálne, príp. aj ekonomické väzby. Nezanedbateľné je aj hľadisko hospodárnosti, keďže výkon takého trestu je neporovnateľne menej nákladný než výkon trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ÚVTOS“). Trest možno uložiť najmä odsúdeným, ktorým s ohľadom na závažnosť konania alebo možnostiam ich nápravy je potrebné uložiť trest s obmedzením osobnej slobody, ale s ohľadom na ich pomery -- 17 --

postačuje aj miernejšia forma obmedzenia.8 Zavedenie

trestu domáceho väzenia možno v zásade hodnotiť pozitívne, pretože ide

o sankciu, ktorá prispieva k prehĺbeniu súdnej individualizácie trestu a v porovnaní s nepodmienečným trestom odňatia slobody má mnoho predností – eliminácia prizonizácie, zachovanie pracovných a rodinných väzieb, absencia nákladov spojených s VTOS. Je však potrebné dodať, že samotný výkon trestu domáceho väzenia je pomerne náročný z hľadiska zaistenia kontroly odsúdených, ktorá je nevyhnutným predpokladom efektívnosti tohto trestu. V súvislosti s trestom domáceho väzenia v našich podmienkach sa domnievame, že zákon dostatočne nereflektuje na naše spoločenské podmienky a vnímame tu celý komplex problémov, ktoré musia byť vyriešené, záujmy zosúladené, aby všetko to, čo sa prijalo, aj plnilo svoj účel. Jedným z problémov je nedostatok finančných prostriedkov na zavedenie kontroly technickými prostriedkami, tzn. elektronickým monitoringom, príp. pridelením služobného motorového vozidla pre PaMÚ. Chýba vymedzenie potrebných oprávnení a povinností ako PaMÚ, tak aj odsúdených, absentujú metodické pokyny týkajúce sa kontroly tohto, aj ostatných trestov, i keď povinnosť kontroly spočíva na PaMÚ. Je potrebné si uvedomiť, že kontrola odsúdeného vyžaduje istú sústavnosť a systematickosť, aby táto sankcia plnila svoj účel. Je otázne, či pre PaMÚ, ktorí už teraz plnia celý rad úloh v rámci trestného konania, nebude kontrola výkonu trestu domáceho väzenia veľkou záťažou a nestane sa tak len formálnou a náhodnou. Domnievame sa, že v tomto smere je nevyhnutné ešte mnohé veci technicky i legislatívne dotiahnuť, čo by malo byť predmetom trestnoprocesných úprav. c) Trest povinnej práce TPP je ďalším, novým druhom trestu v našej legislatíve a zároveň jedinečnou alternatívou k nákladnému trestu odňatia slobody. Odsúdený, ktorý sa previnil voči spoločnosti, má šancu odčiniť svoje správanie prácou pre všeobecný prospech, napr. upratovaním verejných

priestranstiev

alebo

budov,

údržbou

zelene,

pomocou

postihnutým

spoluobčanom, prácou pri ochrane životného prostredia a pod. Podstatou TPP je riešiť konflikt so zákonom v prirodzenom prostredí páchateľa a dať mu príležitosť „zlo odčiniť dobrom“.

8

ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný zákon s komentárom. Žilina: vydavateľstvo Poradca podnikateľa, 2006, str. 101102. ISBN 80-88931-47-9

-- 18 --

TPP vyžaduje ochotu a schopnosť odsúdeného „investovať“ do svojho potrestania voľný čas a svojou prácou prospieť spoločnosti, ktorej normy porušil. Zmyslom TPP je umožniť odsúdenému zamyslieť sa nad následkami svojho konania, pochopiť, aký má konflikt so zákonom dopad na neho samého a jeho rodinu či okolie, a v optimálnom prípade zažiť pocit užitočnosti a zmysluplnosti. V súlade so zásadou depenalizácie umožňuje vykonať trest najmä odsúdeným, u ktorých by uloženie iného trestu predstavovalo neprimeraný zásah do práv v porovnaní so závažnosťou spáchaného trestného činu.9 Komu a kde možno TPP uložiť? Trest možno uložiť len so súhlasom odsúdeného a za prečin, ktorého horná hranica trestnej sadzby nepresahuje 5 rokov. Súd ďalej berie do úvahy okolnosti spáchania trestného činu, páchateľovu osobnosť, jeho kriminálnu minulosť a predpoklady žiť v súlade s normami spoločnosti a trestnú činnosť neopakovať. Výmeru trestu určí súd v súlade so všeobecnými kritériami pre určenie výmery trestu, avšak vždy v rozpätí od 40 do 300 hodín, za predpokladu, že okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa neumožňujú mimoriadne zníženie trestu. V súlade so zásadou individualizácie trestu zákon umožňuje vo výnimočných prípadoch uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu a to vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Takýmito okolnosťami sú napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie, nevyliečiteľná choroba páchateľa a pod. Pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ktoré s trestným činom nesúvisia a existujú v čase rozhodovania o treste, napr. skutočnosť, že sa páchateľ sám stará o viacero osôb, ktoré sú na neho odkázané.10 V rámci TPP je odsúdený povinný v rozsahu určenom súdom vykonať práce v prospech štátu, vyššieho územného celku, obce alebo inej právnickej osoby, ktorá sa zaoberá vzdelávaním, kultúrou, školstvom, ochranou ľudských práv, rozvojom vedy, rozvojom telesnej kultúry, ochranou pred požiarmi, ochranou zvierat, sociálnou pomocou, sociálnymi službami, zdravotnou starostlivosťou ekologickou činnosťou, náboženskou

9

http://www.spj.cz/opp

10

ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný zákon s komentárom. Žilina: vydavateľstvo Poradca podnikateľa, 2006, str. 101-102. ISBN 80-88931-47-9

-- 19 --

činnosťou,

humanitárnou

činnosťou,

charitatívnou

činnosťou

alebo

inou

verejnoprospešnou činnosťou, ktorá sa nevykonáva na účely dosiahnutia zisku. Trestný zákon v § 34 zároveň jasne vymedzuje, ktoré tresty možno a nemožno popri sebe uložiť. Napríklad, je nemožné popri sebe uložiť trest odňatia slobody a domáceho väzenia, trest odňatia slobody a povinnej práce, peňažný trest a trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci a trest prepadnutia majetku, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia. Z toho vyplýva, že napr. uloženie trestu domáceho väzenia a TPP je možné uložiť popri sebe. Je však nadmieru diskutabilná súbežná aplikácia týchto dvoch trestov, pretože si protirečia svojou podstatou tým, že trest domáceho väzenia od páchateľa vyžaduje povinnosť zdržiavať sa vo svojom obydlí a TPP naopak vyžaduje povinnosť odpracovať si stanovený počet hodín v určitom zariadení, teda mimo svojho obydlia. Výkon TPP TPP odsúdený vykonáva v obvode okresného súdu, v ktorom má bydlisko. So súhlasom odsúdeného môže byť trest vykonaný aj mimo obvodu tohto súdu. Len čo sa stane vykonateľným rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať TPP, predseda senátu zašle jeho rovnopis okresnému súdu, v obvode ktorého má odsúdený trest vykonať. Predseda senátu súdu, vyzve odsúdeného, aby sa dostavil v lehote siedmich dní od doručenia výzvy k PaMÚ na prejednanie podmienok výkonu TPP. O výsledku prejednania bezodkladne písomne informuje predsedu senátu, ktorý rozhodne o druhu a mieste výkonu TPP a nariadi jeho výkon. 11 TPP je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl a schopností nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil. Do doby výkonu trestu povinnej práce sa nezapočítava doba, počas ktorej odsúdený: ¾ nemohol vykonávať trest povinnej práce pre dočasnú práceneschopnosť alebo preto, že mu v tejto dobe práca nebola určená, ¾ zdržiaval sa v cudzine, ¾ bol vo väzbe alebo vo VTOS v inej veci.

11

Zákon č. 528/2005 Z.z. o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

-- 20 --

Trest povinnej práce súd neuloží, ak je páchateľ dlhodobo práceneschopný alebo invalidný. Zákon tak zabezpečuje reálnu možnosť výkonu trestu, ktorý by u uvedených kategórií osôb bol ťažko alebo s problémami realizovateľný. Podmienkami pre výkon trestu je aj skutočnosť, že odsúdený je povinný ho vykonať osobne, vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu tak, aby odpracoval najmenej dvadsať hodín za kalendárny mesiac. Uvedené podmienky napĺňajú obsah trestu povinnej práce ako represívneho opatrenia, ktoré má byť predovšetkým ujmou na konkrétnych právach páchateľa. Bez ich existencie by uloženie trestu nemalo požadovaný účinok. Výkon TPP prináša samozrejme aj isté riziká, keďže je ukladaný ľuďom, pri ktorých môžu vznikať problémy. Zákon č. 300/2005 Z.z. však hovorí, ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu. Súd môže upustiť od výkonu trestu povinnej práce, ak sa odsúdený v čase výkonu tohto trestu nie z vlastnej viny stal trvalo práceneschopným alebo invalidným alebo z iných závažných dôvodov. TPP je neodmysliteľne spätý s pomerne intenzívnym dozorom nad chovaním odsúdeného. Bez tohto dozoru sa môže TPP zneužiť. Výkon TPP vyžaduje zapojenie a vzájomnú spoluprácu niekoľkých subjektov: súdu, ktorý trest ukladá, probačných a mediačných úradníkov, ktorí sú poverení zaistením výkonu TPP a organizáciou (poskytovateľom práce), v ktorej sú uložené práce vykonávané. TPP je možné uložiť aj mladistvému. Nesmie ale ohrozovať bezpečnosť alebo mravný vývoj mladistvých. Horná hranica tohto trestu nemôže prevyšovať polovicu hornej hranice trestnej sadzby stanovenej zákonom. U mladistvých delikventov však vystupuje do popredia popri preventívnej funkcii trestu a záujme na ochrane spoločnosti najmä výchovná funkcia trestu. Je to zdôraznené aj tým, že uložený trest má viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov mladistvého a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia, z ktorého pochádza a v ktorom vyrastá. Preto sú medzi druhmi trestov u mladistvých uvádzané najprv tresty bez odňatia slobody a trest odňatia slobody možno mladistvému uložiť skutočne len v krajnom prípade, ak iné druhy trestov nepovedú -- 21 --

k splneniu účelu trestu.12 Sprostredkovanie práce a súčinnosť PaMÚ vedie evidenciu prác vhodných na výkon TPP a sprostredkúva prácu odsúdenému u poskytovateľov práce, ktorí svoj záujem o vykonanie práce oznámia OS písomne s uvedením druhu, rozsahu a miesta vykonávania práce. OS uzatvára s poskytovateľmi práce písomnú dohodu o zabezpečení povinnej práce, ktorá obsahuje: ¾ druh, rozsah a miesto vykonávanej práce, ¾ záväzok poskytovateľov práce, že PaMÚ bezodkladne oznámi neúčasť odsúdeného na vykonávaní práce alebo nedodržanie dohodnutého rozsahu prác, ¾ záväzok, že PaMÚ umožní bezodkladne vykonať kontrolu plnenia tejto dohody a kontrolu vykonávania práce odsúdeným, ¾ záväzok, že PaMÚ bezodkladne oznámi začatie a ukončenie vykonávania dohodnutej práce. Veľmi dôležitá je súčinnosť OS a ÚPSVaR, ktorý má podľa Zákona o výkone TPP (528/2005) povinnosť najmenej jedenkrát za kalendárny mesiac písomne informovať na účely výkonu TPP OS, v obvode ktorého má sídlo, o ponuke voľných pracovných miest u realizátorov aktivačnej činnosti, ktoré nie je možné obsadiť uchádzačmi o zamestnanie.13 Tu sa však PaMÚ stretávajú s nemalými problémami, pretože len máloktoré ÚPSVaR túto svoju povinnosť v praxi realizujú aj napriek tomu, že im to nariaďuje zákon. Myslíme si, že teoretické rozpracovanie uplatňovania alternatívnych trestov na Slovensku je na dobrej úrovni, ostáva len ich vhodné implementovanie do praxe a k tomu by malo prispieť aj toto pracovné stretnutie.

12

ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný zákon s komentárom. Žilina: vydavateľstvo Poradca podnikateľa, 2006, str. 101-102. ISBN 80-88931-47-9 13 Zákon č. 528/2005 Z.z. o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

-- 22 --

Možnosti udeľovania alternatívnych trestov v praxi s dôrazom na trest povinnej práce JUDr. Kamil Ivánek Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v roku 2001 zriadilo pracovnú skupinu a pomocou nej vybralo tri okresné súdy na Slovensku, na ktorých sa spustil pilotný projekt probačnej a mediačnej činnosti. Dôvodom spustenia pilotného projektu bola predstava aplikácie, resp. prechodu vnímania justície represívnej na justíciu restoratívnu. Práve probačná a mediačná činnosť bola zriadená na realizáciu alternatív vychádzajúcich z princípov restoratívnej justície, ktorá vychádza z predpokladu, že trestný čin je sociálny konflikt medzi dvoma, prípadne aj viacerými jednotlivcami alebo stranami a účinným riešením je podmienka aktívnej participácie všetkých dotknutých, t.j. obete, páchateľa a príslušného sociálneho spoločenstva. Základným princípom chápania restoratívnej justície je fakt, že pozornosť má byť sústredená na budúcnosť a nie na zlyhanie páchateľa v minulosti. Pravidlom má byť dialóg a diskusia, stimulácia páchateľa k prevzatiu aktívnej zodpovednosti, vytváranie priestoru pre ospravedlnenie a odpustenie a v neposlednom rade uznávanie a uplatňovanie práv obete. Na základe vyššie uvedených skutočností a vízie Ministerstva spravodlivosti boli v roku 2001 oslovené tri okresné súdy - Okresný súd Nové Zámky, Okresný súd Spišská Nová Ves a Okresný súd Bratislava IV, kde bol úspešne spustený projekt probácie a mediácie. Vzhľadom na úspech pilotného projektu v roku 2002 na spomínaných troch okresných súdoch sa naďalej aj v roku 2003 pokračovalo v realizácií probačnej a mediačnej činnosti. Dňa 28.10.2003 na návrh zákona bol na rokovaní Národnej Rady Slovenskej republiky schválený zákon 550/2003 Z.z. o probačných a mediačných úradníkoch. V zákone č. 550/03 Z.z.

bolo vyšpecifikované postavenie, pôsobnosť, práva a

kompetencie probačných a mediačných úradníkov, to znamená probačný a mediačný úradník sa stal súčasťou okresných súdov, kde začal vykonávať svoju činnosť. Po vstupe do platnosti zákona č. 550/2003 Z.z. o probačných a mediačných úradníkoch sa začala vykonávať probácia a mediácia podľa § 2 a 3 uvedeného zákona na všetkých okresných súdoch v Slovenskej republike. Probačný a mediačný úradník organizoval -- 23 --

výkon dohľadu nad obvineným, obžalovaným alebo odsúdeným. Kontroloval výkon trestu nespojeného s odňatím slobody, vrátane uloženej povinnosti alebo obmedzenia, t.j. splácanie náhrady škody, podrobenie sa súdom nariadenej liečbe, uhrádzanie zaostalého výživného, dodržiavanie rôznych druhov zákazov činnosti atď., práca so všetkými podmienečne prepusteným klientmi, ktorí boli prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, a práca s klientmi, ktorí majú nariadený ochranný dohľad. V rámci mediácie sa začali využívať inštitúty odklonov - podmienečného zastavenia trestného stíhania a zmieru. Od 01.01.2006 vstúpil do platnosti nový Trestný zákon č. 300/2005 Z.z.

a Trestný

poriadok č. 301/2005 Z.z., na základe ktorého boli rozšírené možnosti pôsobenia probačného a mediačného úradníka (probačný dohľad, trest povinnej práce, trest domáceho väzenia, kontrola povinností a obmedzení). Podľa štatistických vyhodnotení Ministerstva spravodlivosti bol v SR počet pridelených vecí za rok 2006 nasledovný: celkovo 7 151 probácii, z toho Bratislavský kraj mal 1 339, Trnavský kraj 313, Trenčiansky

kraj 582,

Nitriansky kraj 566, Žilinský kraj 858,

Banskobystrický kraj 1 445, Prešovský kraj 1 523 a Košický kraj 530. Celkový počet pridelených mediácií za rok 2006 bol 3 231. V Bratislavskom kraji bolo uložených 253 mediácií, v Trnavskom kraji 191, v Trenčianskom kraji 363, v Nitrianskom kraji 56, v Žilinskom kraji 619, v Banskobystrickom kraji 387, v Prešovskom kraji 246 a v Košickom kraji 1 116 mediácií. Z alternatívnych trestov, ktoré sa začali využívať v roku 2006 boli uložené tieto tresty: ¾ probačný dohľad bol uložený v 425 prípadoch, ¾ podmienečné odsúdenie s primeranými povinnosťami a obmedzeniami bolo uložený v 3 455 prípadoch, ¾ trest povinnej práce bol uložený v 43 prípadoch, ¾ trest domáceho väzenia bol uložený v 11 prípadoch. Treba poukázať na skutočnosť, že v roku 2006 sa menej využívali tresty domáceho väzenia ako aj povinnej práce z dôvodu nedostatočnej špecifikácie predmetných trestov v novom trestnom zákone a poriadku (nie je zabezpečená technická kontrola alternatívnych trestov). Ďalším dôvodom menšieho počtu uložených trestov povinnej práce bol nezáujem okruhu subjektov prichádzajúcich do úvahy o výkon tohto druhu trestu v rámci ich kompetencií.

-- 24 --

V obvode Okresného súdu Bratislava IV zatiaľ iba jedna právnická osoba prejavila listom záujem o odsúdených v rámci tohto druhu trestu. Probácia výrazným spôsobom uľahčuje prácu súdneho tajomníka a sudcu, nehovoriac o kontrole obmedzení uložených prokurátorom. Čo sa týka mediácie, probačný a mediačný úradník napomáha v prípravnom konaní resp. v konaní pred súdom ukončiť vec alternatívnym spôsobom,

prípadne pripraviť podklady pre rozhodnutie sudcu

a prokurátora. Možnosti uplatnenia probačných a mediačných úradníkov na súde sú veľmi široké. Vzhľadom na uvedené štatistiky a na výsledky jednotlivých okresných súdov možno konštatovať, že výkon probácie a mediácie na Slovensku stúpa nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne. Prácu probačného a mediačného úradníka hodnotím ako efektívnu a humánnu, v rámci restoratívnej justície má svoje opodstatnenie a jej fungovanie na okresných súdoch je vysoko pozitívnym prvkom. Možno konštatovať, že počet pridelených vecí v probácií ako aj mediácií má každoročne vzostupný charakter s predpokladom ďalšieho nárastu, taktiež alternatívne tresty sa začali využívať v roku 2007 vo väčšej miere, avšak i napriek tomu prichádza k zmenám, ktoré sa radikálne líšia od vízie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z roku 2001. Ide najmä o snahu zrušiť tento inštitút buď úplne, alebo ho obmedziť do takej miery, že jeho funkcia bude výlučne iba symbolická. Verím však, že tento inštitút prekoná vyššie uvedené snahy a v budúcnosti príde k jeho opätovnému rozšíreniu tak, aby mohol zákonom určené úlohy plniť čo v najväčšom rozsahu.

-- 25 --

Aplikácia Zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele Mgr. Iva Pipíšková Cieľom zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a ďalej o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o SPODaSK“) bolo upraviť opatrenia sociálnej prevencie do novej právnej úpravy v nadväznosti na novú právnu úpravu v oblasti rodinného práva a trestného práva. Predchádzajúca právna úprava - Zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov -

neutvárala dostatočný priestor na prijímanie a realizovanie

účinných opatrení na zamedzenie sústavného nárastu sociálno-patologických javov, najmä u detí, kriminality mladistvých, delikvencie maloletých, týrania, zneužívania a ohrozovania detí, domáceho násilia, rozvodovosti, oslabovania funkcií rodiny drogových závislostí, prejavov intolerancie. Sociálna prevencia bola súčasťou všetkých foriem sociálnej pomoci. Vymedzovala okruh jej adresátov a spájala výkon sociálnej prevencie najmä s riešením už existujúcich porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu maloletých a plnoletých. Sociálna kuratela je na účely zákona o SPODaSK upravená ako súbor opatrení na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby a poskytovanie pomoci v závislosti od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa alebo plnoletá fyzická osoba. Podľa zákona sa opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávajú pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu, rodinu, skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej

práce,

spoločenských

metódami,

vied

technikami

a poznatkom

a postupmi

o stave

a vývoji

zodpovedajúcimi

poznatkom

sociálno-patologických

v spoločnosti. Zákon upravuje v osobitnom ustanovení adresátov sociálnej kurately detí, sú to: ¾ maloletí, ktorí sa dopustili páchania činu inak trestného, ¾ mladiství páchatelia trestnej činnosti, ¾ mladiství podozriví z páchania trestnej činnosti, ¾ deti zneužívajúce drogy alebo deti závislé na drogách, ¾ deti závislé na hazardných a iných hrách, -- 26 --

javov

¾ deti, u ktorých sa pre poruchy správania prejavujú problémy v škole, vrstovníckych skupinách, zanedbávajú školskú dochádzku a pod. Dôležité je dôsledné odlíšenie vykonávania opatrení pre deti, u ktorých sa prejavili poruchy správania rôznej povahy a závažnosti a pre deti, u ktorých sa neprejavili problémy správania ani poruchy správania, avšak ich jednorázové alebo krátkodobé správanie vyžaduje pre svoju závažnosť alebo neprimeranosť odbornú pomoc. Významné sú najmä úlohy, ktoré plní sociálny kurátor podľa osobitných predpisov v trestnom konaní a tiež úlohy v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody. Tu je potrebné odlíšiť úlohy sociálnych kurátorov smerované do obdobia počas výkonu trestu odňatia - v tomto období sociálny kurátor má možnosť udržiavať písomný a osobný kontakt s mladistvým počas výkonu trestu odňatia slobody, výkonu ochrannej výchovy; spolupôsobiť pri jeho prevýchove a riešení jeho osobných problémov, rodinných problémov a sociálnych problémov, podieľať sa na príprave mladistvého na prepustenie z výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody a z výkonu ochrannej výchovy, pôsobiť na rodinné prostredie mladistvého a pripravuje rodinu na jeho návrat. A ďalej do obdobia po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, výkonu ochrannej výchovy - ide o pomoc najmä pri uľahčení návratu do rodiny, hľadaní možností pokračovať v ďalšej príprave na povolanie, pri hľadaní zamestnania, riešení osobných a vzťahových problémov apod. Okrem úloh v trestnom konaní, plnení povinností smerom k orgánom činným v trestnom konaní a súdu (ide najmä o podávanie správ o dôležitých skutočnostiach o vývine mladistvého, podávanie návrhov, právo kladenia otázok a právo záverečnej reči), poskytovaní súčinnosti orgánom činným v trestnom konaní a súčinnosti pri výkone probácie a mediácie, poskytuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately i pomoc a ochranu mladistvému. Plní aj úlohy v priestupkovom konaní, motivuje k liečbe drogových a iných závislostí, poskytuje pomoc dieťaťu po návrate zo zariadenia na liečbu alebo resocializáciu drogových a iných závislostí a pod. No rozdiel o vyššie uvedené, je potrebné si uvedomiť, že v prípade kurately pre plnoleté fyzické osoby sa orgán sociálnoprávnej ochrany detí trestného konania vedenom proti fyzickým osobám nezúčastňuje.

-- 27 --

Sociálnu kuratelu zabezpečuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj pre plnoletú fyzickú osobu, a to najmä: • po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby, • ak je účastníkom probácie alebo mediácie podľa osobitných predpisov, • ak zneužíva drogy alebo je závislá na drogách, • po zániku ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy po dovŕšení plnoletosti, • ak bola prepustená zo zdravotníckeho zariadenia na liečbu drogových závislostí alebo iných závislostí, • ak bola prepustená zo zariadenia na resocializáciu drogovo závislých, • ak požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie. Sociálny kurátor pre plnoleté fyzické osoby môže: ¾ udržiavať písomný kontakt a osobný kontakt s plnoletou fyzickou osobou počas výkonu trestu odňatia slobody, výkonu väzby, ¾ podieľať sa na príprave plnoletej fyzickej osoby na prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby, ¾ pomáhať plnoletej fyzickej osobe po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby, ¾ motivovať plnoletú fyzickú osobu k liečbe drogových závislostí a iných závislostí, ¾ pomáhať plnoletej fyzickej osobe po návrate zo zariadenia na liečbu závislosti alebo z resocializačného strediska, ¾ motivovať plnoletú fyzickú osobu k aktívnemu prístupu pri hľadaní zamestnania a k získavaniu alebo udržaniu pracovných zručností a spôsobilostí, ¾ odporúčať a sprostredkúvať plnoletej fyzickej osobe pomoc špecializovaných inštitúcií, ¾ ponúkať plnoletej fyzickej osobe účasť na resocializačných programoch a iných programoch organizovaných inými orgánmi štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami a akreditovanými subjektmi, ¾ motivovať

plnoletú

fyzickú

osobu

k účasti

v svojpomocných

skupinách

zameraných na riešenie osobných problémov a vzťahových problémov. Pri zabezpečovaní týchto opatrení je potrebné si ale uvedomiť, že kompetencie orgánu SPODaSK vyplývajúce zo zákona o SPODaSK sa pre plnoleté fyzické osoby dotýkajú len -- 28 --

vtedy, ak s nimi plnoletá fyzická osoba súhlasí. Ide o ponuku pomoci pre týchto klientov a nie je možné ich bez súhlasu klienta vykonávať. A to aj v prípade, že sa jedná o klientov - účastníkov probácie alebo mediácie. Pri aplikácii zákona o SPODaSK sa vyskytli prípady, keď orgán SPODaSK bol označený rozhodnutím súdu v trestnom konaní, aby realizoval program sociálneho výcviku, výchovného programu alebo psychoterapiu. O zabezpečenie takéhoto programu žiadajú orgány SPODaSK aj mediační a probační úradníci. Realizácia podmienečných trestov odňatia slobody, medzi ktoré patrí i podrobenie sa programu

sociálnemu

výcviku,

výchovnému

programu,

psychoterapii

alebo

psychologickému poradenstvu, podľa ustanovení Trestného zákona, nie je v kompetencii orgánov SPODaSK. Sprostredkovanie účasti na programoch a aktivitách organizovaných inými subjektmi, (podľa § 73, ods. 2 písm. e, bod 4 zákona o SPODaSK) je možné len ak orgán SPODaSK má vedomosť o takýchto programoch. Toto ustanovenie zákona sa pri vykonávaní sociálnej kurately pre plnoleté fyzické osoby týka „ponuky účasti na resocializačných programoch a iných programoch organizovaných inými orgánmi štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami a akreditovanými subjektmi“ (§ 19, ods.1 písm. h., zákona o SPODaSK). Pri sprostredkovaní alebo ponúknutí takéhoto programu plnoletej fyzickej osobe je potrebné mať na zreteli, že sa jedná o ponuku a nie o povinnosť ho realizovať. Realizovanie takýchto programov v rámci trestu je v kompetencii Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej

republiky,

je

možné

ho

zabezpečiť

prostredníctvom

profesionálnych terapeutov, odborníkov a špecialistov na daný problém, podľa povahy veci (trestného činu). Po organizačnej stránke je sociálna kuratela zabezpečovaná na 46 úradoch práce sociálnych vecí a rodiny a ich 33 pracoviskách (spolu 79 pracovísk v sídlach okresov) zabezpečovanie sociálnej kurately pre deti i pre plnoletých je ponechané v pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny - orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom dôležité úlohy plnia obce.

-- 29 --

Probační a mediační služba ČR Trest obecně prospěšných prací v české praxi Mgr. Pavel Štern Poslání a cíle Probační a mediační služby (PMS) České republiky Probační a mediační služba usiluje o zprostředkování účinného a společensky prospěšného řešení konfliktů spojených s trestnou činností a současně organizuje a zajišťuje efektivní a důstojný výkon alternativních trestů a opatření s důrazem na zájmy poškozených, ochranu komunity a prevenci kriminality. Probační a mediační služba ČR představuje novou instituci na poli trestní politiky, vychází ze součinnosti dvou profesí - sociální práce a práva, zejména trestního. Vyváženým propojením obou se vytváří nová multi-disciplinární profese v systému trestní justice. Cíle činnosti PMS Integrace pachatele - probační a mediační služba usiluje o začlenění obviněného resp. pachatele do života společnosti bez dalšího porušování zákonů. Integrace je proces, který směřuje k obnovení respektu obviněného k právnímu stavu společnosti, jeho uplatnění a seberealizaci. Participace poškozeného - probační a mediační služba se snaží o zapojení poškozeného do „procesu“ vlastního odškodnění, o obnovení jeho pocitu bezpečí, integrity a důvěry ve spravedlnost. Ochrana společnosti - probační a mediační služba přispívá k ochraně společnosti účinným řešením konfliktních a rizikových stavů spojených s trestním řízením a efektivním zajištěním realizace uložených alternativních trestů a opatření. Základní údaje o České republice (ekonomické údaje z roku 2006): Počet obyvatel:

10,4 mil.

Rozloha:

78 864 km²

Hustota osídlení:

130 obyvatel/km²

HDP:

4,4 % růst (1 1/4 2005)

Míra nezaměstnanosti:

8,6 %

Průměrná hrubá mzda:

610 EUR

-- 30 --

Aktuální situace v praxi: •

336 zaměstnanců PMS (227 Ú, 92 A, 17 Řiditelství PMS).

•

24 885 kauz v celé republice/r.2006.

•

Trestní činny mládeže tvořily 15,3% (tj. 3 817 případů).

•

V průměrů cca 115 nových kauz na 1 pracovníka/2006.

•

Ve věznicích je celkem 19 160 osob. (z toho 2 280 vazba, cca16 780 výkonu trestu).

•

Nárůst od roku 2003 téměř o 2 500 osob.

•

PMS pracuje ve všech 76 soudních okresech resp. má již 78 středisek včetně již 4 nových poboček.

Činnosti PMS v trestním řízení: •

Mediace mezi odsouzeným a poškozeným a činnosti směřující k urovnání konfliktního stavu.

•

Probace - příprava, organizace a výkon dohledu v rámci alternativ k potrestání a alternativních trestu.

•

Příprava, organizace, výkon kontrola trestu obecně prospešných prací(OPP).

•

Příprava, organizace a výkon opatření v rámci zákona č. 218/2003 Sb.

Základní koncepce činnosti PMS v justici: •

PMS usiluje o vstup do případu nejlépe ihned po zahájení trestního stíhání.

•

Ve fázi před rozhodnutím soudu je cílem vytvořit buď podmínky pro uplatnění některého z odklonů, nebo další alternativní sankce

•

Záměrem PMS je vytvořit státnímu zástupci nebo soudci kvalitní podklady o daném případu, aby mohli učinit tzv. informované rozhodnutí.

•

Rozhodování o alternativních trestech by mělo vycházet z podkladů vytvořených PMS v přípravném řízení.

Činnosti PMS ČR I. Aktivity PMS směřují obecně k motivaci a nápravě pachatelů (obviněných) resp. přípravě podkladů pro rozhodnutí státního zástupce (soudce) pro možnou aplikaci odklonu nebo uložení alternativních sankcí či opatření a usilují zejména:

-- 31 --

•

podrobnou analýzu případu, pochopení okolností a motivací vedoucí k porušení zákona,

•

kontaktování oběti a zohlednění jejích zájmů a potřeb,

•

vyhodnocení rizik opakování trestné činnosti u pachatele,

•

návrh PMS ohledně dalšího postupu ve věci, projednání s klienty, informování státního zástupce a soudce.

Činnosti PMS ČR II. PMS následně může realizovat tyto druhy odborných činností: •

Vypracování zprávy před rozhodnutím

•

Mediace mezi oběti a pachatelem

•

Mediační konference za účasti staršího druhu osob se strany pachatele, oběti, komunity

•

Náhrada vazby dohledem probačního úředníka

•

Samostatná práce s obětí trestné činnosti

•

Zajištění výkonu uložených trestů a opatření nespojených s odnětím svobody (probace, parole, OPP)

OPP v českém systému trestní justice od roku 1996 •

Trestní zákon zák. č. 140/1961 Sb.

•

Trestní řád zák. 141/1961 Sb.

od roku 2001 •

Zákon o PMS ČR č. 257/2000 Sb.

od roku 2004 •

Zákon ve věcech soudnictví mládeže č. 218/2003 Sb.

•

Národní metodické standardy PMS ČR

-- 32 --

Vývoj ukládání trestu OPP v ČR

18000 16000

počet odsouzených

14000 12000 10000 8000 6000 4000 2000 0 1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

rok NEPO

TOPP

Základní charakteristika trestu OPP •

Lze uložit u trestných činů s horní hranicí trestní sazby do 5 let

•

Lze uložit i vedle jiného trestu (kromě trestu odnětí svobody)

•

Výměra trestu: 50 – 400 hodin

•

S trestem lze uložit i přiměřené povinnosti a omezení a povinnost nahradit způsobenou škodu

•

Lhůta o odpracování trestu: 1 rok od nařízení jeho výkonu

•

Odsouzený musí trest vykonat osobně, bezplatně, ve svém volném čase

•

Není-li trest řádně vykonáván, mohou být soudem každé 2 neodpracované hodiny přeměřeny na 1 den výkonu trestu odnětí svobody

•

Po odpracování trestu je záznam z rejstříku trestu vymazán

-- 33 --

Poskytovatelé prací pro výkon trestu OPP Města a obce Obecně prospěšné instituce (od roku 2002) •

Sportovní kluby

•

Kulturní instituce

•

Církve

•

Školská zařízení

•

Zdravotnická zařízení

•

Charitativní organizace ad. NNO

Příklady prací vykonávaných v rámci trestu OPP •

úklidové práce (úklid vozovek, údržba chráněného krajinného území, údržba sportovních a dětských hřišť…)

•

stavební práce (oprava objektů obce, oprava plotů, zdí …)

•

jiné pomocné práce (práce v lese, pomoc v kuchyni a prádelnách …)

•

kancelářské a odborné práce (vytváření internetových stránek, jazykové překlady, vedení kroužků pro děti …)

Základní statistické údaje o ukládání trestů OPP za rok 2004 ¾ 92,4 % mužů ¾ 7,6 % žen ¾ Průměrný počet hodin na jeden trest OPP: 246 ¾ Vykonatelnost restu OPP je přibližně okolo 55% Trestná činnost odsouzených k trestu OPP ¾ Krádež ¾ Maření výkonu úředního rozhodnutí ¾ Zanedbání povinné výživy ¾ Výtržnictví ¾ Porušování domovní svobody ¾ Podvod ¾ Ublížení na zdraví ¾ Zpronevěra

-- 34 --

Problémy v praxi ¾ Problémy aplikační praxe - vysoký počet trestů uložených trestním příkazem, bez předchozího předjednání PMS ČR, trest je často ukládán recidivistům, kteří nemají žádnou motivaci - to vede k vysoké míře selhávání a následně k přeměřování na trest nepodmíněný → nárůst vězeňské populace. Analýzy PMS tuto hypotézu potvrzují. ¾ Přetíženost pracovníku PMS ČR ¾ Počet hodin - dle soudců a st. zástupců příliš nízký - dle PMS ČR příliš vysoký ¾ Neexistence pojištění odsouzených Návrhy PMS ČR na řešení problémů v praxi ¾ Změny aplikační praxe - předjednávání případů vhodných k uložení trestu OPP pracovníky PMS - snížení počtu případu rozhodnutých trestním příkazem ¾ Legislativní návrhy - snížení počtu hodin na 1 trest - změny lhůt pro výkon trestu - legislativně omezit ukládání TOPP trestním příkazem • Navýšení počtu pracovníku PMS ČR

Příběh Martina a Jana Martin (22) a jeho přítel Jan (24) byli soudem odsouzeni k trestu OPP za krádež dvou jízdních kol, které patřily paní Aleně. Odcizená kola prodali v bazaru a utržené peníze si rovným dílem rozdělili. Utratili je za alkohol a cigarety v místních barech. Peníze potřebovali, neboť jsou už skoro rok oba bez práce. Martin kradl poprvé, a tak mu soud uložil 250 hodin, zatímco „zkušenější“ Jan, který byl v minulosti již dvakrát trestně stíhán, bude muset z rozhodnutí sudu odpracovat 400 hodin. Oběma soud navíc uložil povinnost nahradit poškozené paní Aleně škodu, kterou jí odcizením kol způsobili. Každý se k výkonu trestu OPP postavil jinak.

-- 35 --

Spolupráce s Martinem I. •

Od soudu jsem obdržel rozhodnutí o uložení trestu OPP a současně byl pověřen k zajištění výkonu trestu

•

Přemýšlím nad umístěním Martina - v seznamu poskytovatelů prací nalézám mateřskou školu, která potřebuje někoho na údržbu zahrady a opravy rozbitých hraček

•

Telefonuji ředitelce školky a domlouvám umístění Martina

•

Posílám Martinovi pozvánku

•

Projednáváme podmínky výkonu trestu OPP, hovoříme o trestné činnosti a hledáme způsoby náhrady škody, souhlasí s případnou meditací

Spolupráce s Martinem II. •

Informuji soud o projednání podmínek výkonu trestu OPP

•

Soud nařizuje výkon trestu do mateřské školy

•

Soud zasílá rozhodnutí o nařízení výkonu trestu Martinovi, ředitelce školky

•

Kontaktuji poškozenou paní Alenu a nabízím ji spolupráci

•

Martin nastupuje k výkonu trestu ve sjednaném termínu, domlouvá s ředitelkou podmínky práce a její časový harmonogram

•

Ředitelka ve spolupráci se mnou kontroluje Martina během výkonu trestu

Spolupráce s Martinem III. •

V průběhu výkonu trestu hovoříme s poškozenou paní Alenou a informuji ji o spolupráci s Martinem a Janem; nabízím meditaci, ale odmítá ji

•

Martin úspěšně končí trest a ředitelka školky mě informuje o odpracování uložených hodin

•

Informují soud o řádném vykonání trestu a Martinem splaceném podílu způsobené škody, který prostřednictvím mě domluvil s paní Alenou

•

Soud informuje RT o vykonání trestu a Martin se může těšit na jeho výmaz

Spolupráce s Janem I. •

Od soudu jsem obdržel rozhodnutí o uložení trestu OPP a současně byl pověřen k zajištění výkonu trestu

•

Přemýšlím nad umístěním Jana - v seznamu poskytovatelů prací nalézám dům s pečovatelskou službou, která potřebuje někoho na pomocné stavební práce -- 36 --

•

Telefonuji ředitelce DSS a domlouvám umístění Jana

•

Posílám Janovi pozvánku, na kterou Jan nereaguje

•

Sděluji soudu, že Jan se mnou nespolupracuje na zajištění výkonu trestu OPP

Spolupráce s Janem II. •

Soudce zařizuje veřejné zasedání, na kterém domluví Janovi a já s nim budu moci projednat podmínky výkonu trestu OPP

•

Veřejné zasedání: projednávám s Janem podmínky výkonu trestu a měním místo výkonu práce na místní obec,

pro kterou

Jan bude uklízet veřejná

prostranství; soud nařizuje výkon trestu •

Soud zasílá rozhodnutí o nařízení výkonu trestu místnímu obecnímu úřadu; informuji ředitelku DSP, že k nim Jana neumístíme

•

Pověřený pracovník obce ve spolupráci se mnou kontroluje Jana během výkonu trestu

Spolupráce s Janem III. •

Jan porušuje časovým harmonogram prací a nesplácí škodu

•

Jednám s Janem za účelem sjednání nápravy a upozorňuji ho na možné důsledky

•

Jan opět porušuje podmínky uloženého trestu odpracoval za dva měsíce pouze 40 hodin

•

Posílám soudu návrh na přeměnu trestu OPP na trest nepodmíněný a informuji o tom obecní úřad

•

Soud ve veřejném zasedání, kterého se účastním i já přeměňuje zbytek trestu OPP na trest nepodmíněný

•

Jan jde do výkonu trestu na 1 080 dní

•

Záznam z RT bude Janovi vymazán až po třech letech

Trest OPP může být ukončen ¾ odpracováním uložených hodin ¾ upuštěním od výkonu trestu OPP ze zdravotních důvodů ¾ zrušením soudním rozhodnutím o uložení jiného trestu (případy recidivy) ¾ přeměnou na trest odnětí svobody

-- 37 --

Skúsenosti s výberom vhodných pracovných miest na účely výkonu trestu povinnej práce v Českej republike Mgr. Dagmar Doubravová Jsem předsedkyní Sdružení pro probaci a mediaci v justici. Úvodem mi dovolte poděkovat organizátorům tohoto setkání za pozvání, které jsem velmi ráda přijala. S některými kolegy se znám již z období pilotního ověřování činnosti probačních úředníků a zajímá mě, jak se jim daří prosazovat svoje aktivity. Nejprve bych ráda představila organizaci, kterou zde zastupuji. Naše sdružení bylo založeno v roce 1994 s cílem přispět k rozvoji alternativních trestů a opatření v naší zemi. Významným mezníkem pro naplnění tohoto cíle byl kromě příslušných novel trestních kodexů i Zákon č. 257/2000 o Probační a mediační službě (PMS ČR), který upravuje vznik samostatné státní instituce. Další významnou aktivitou sdružení bylo vytvoření a pilotní ověření vzdělávacího systému pro budoucí úředníky a asistenty, a to ještě před účinností zmiňovaného zákona. Navržený vzdělávací systém je s drobnými změnami realizován dosud a naše sdružení se na vzdělávání zaměstnanců PMS ČR dlouhodobě podílí. Se vznikem Probační a mediační služby ČR jsme museli v rámci sdružení přehodnotit naše cíle a další směřování a rozhodli jsme se realizovat inovativní projekty v oblasti probačních a mediačních činností, pro něž jsme našli inspiraci v zahraničí. Mezi významné projekty současnosti patří např. Služba Mentor - individuální podpora a poradenství osobám s trestní minulostí poskytované vyškoleným laikem - mentorem. Mentoři motivují klienty k plnění podmínek uložených soudem, jsou jim podporou při návratu z vězení do běžného života, působí jako prostředníci mezi klientem a dalšími institucemi (PMS ČR, úřady práce, zaměstnavatelé, věřitelé apod.). Mentoři spolupracují s rodinou klienta a jeho blízkým sociálním okolím. Významného úspěchu jsme dosáhli u projektu Romský mentor, který ředitelství PMS ČR považuje za neúspěšnější projekt z hlediska přínosu pro PMS ČR a výkon alternativních trestů. Další stěžejní aktivitou sdružení je realizace programů pro pachatele trestné činnosti jedná se o nabídku kvalitních programů pro mladistvé i dospělé pachatele. V těchto programech

jsou

posilovány

prosociální

kompetence

předáváním

informací

a

nacvičováním dovedností pro uplatnění se na trhu práce. Další informace najdete na webových stránkách www.spj.cz. -- 38 --

Organizátoři dnešního setkání mě požádali o zprostředkování zkušeností se zaváděním trestu obecně prospěšných prací (OPP) v naší zemi a příklady zajímavých aktivit, které dle mého názoru přispěly k četnějšímu ukládání a efektivnímu výkonu trestu OPP. Vycházím ze své osobní zkušenosti probační úřednice na okresním i krajském soudě a také z pozice vedoucího projektů, které jsem realizovala již v rámci sdružení. Začátky ukládání trestu OPP byly poměrně obtížné. Na jedné straně soudci neukládali trest obecně prospěšných prací, protože neměli k dispozici požadavky od obcí, a na straně druhé obce nedávaly požadavky na práce, protože měly obavy, co by jim výkon tohoto trestu mohl přinést. Ministerstvo spravedlnosti ČR vydalo v lednu roku 1996 dokument „Metodický návod pro okresní a obecní úřady k zajištění výkonu trestu obecně prospěšných prací“, ale nezodpovězených otázek přesto zůstávalo mnoho. Abychom tento problém překonali, bylo nezbytné organizovat podobná setkání, jako je to dnešní. Nejdříve jsme na ně zvali zahraniční kolegy ze zemí, které s výkonem trestu OPP měly dlouholeté zkušenosti. Později jsme měli i vlastními případy, které zrealizovali odvážní starostové měst a obcí, které nabídka výkonu trestu oslovila jako zdroj bezplatně vykonané práce. Začaly se vytvářet nejvhodnější postupy spolupráce mezi Probační a mediační službou ČR, soudy a poskytovateli. Proces hledání efektivních postupů v oblasti výkonu trestu OPP byl v roce 2003 završen schválením národních standardů Radou pro probaci a mediaci. V následující části mého příspěvku bych ráda představila projekt, který realizovalo naše sdružení v úzké součinnosti s Probační a mediační službou ČR v roce 2002. Projekt aktuálně reagoval na změnu legislativy, která umožnila rozšířit škálu poskytovatelů práce pro výkon trestu OPP, obdobně jak ji znáte z vašeho zákona. Hlavním cílem projektu bylo oslovit zástupce z řad nevládních neziskových organizací, aby se stali poskytovateli práce pro výkon trestu OPP. Neziskové organizace, dle mého názoru, mají velmi dobré předpoklady pro úspěšný výkon trestu OPP. Jedná se zejména o zkušenost se sociální problematikou, schopnost efektivně komunikovat s odsouzenými a motivovat je k výkonu trestu a současně potřebnou tvořivost a pružnost při zadávání prací včetně způsobu kontroly odsouzených. V rámci projektu se podařilo vytvořit dokument Pravidla hry, který výrazně přispěl k podobě současných národních metodických standardů v oblasti výkonu trestu OPP. Dokument najdete v materiálech, které byly pro vás připraveny na dnešní setkání, a můžete se jím nechat inspirovat ve Vaší praxi. V rámci projektu byly dále vytvořeny a spravovány interaktivní webové stránky, které umožnily přístup i dalším

-- 39 --

organizacím mimo projektové regiony. Vznikly také informační brožura a videokazeta, které přispěly k šíření dobré praxe při výkonu trestu OPP. Proces hledání efektivního výkonu trestu OPP stále pokračuje. V současné době řeší česká Probační a mediační služba poměrně nízkou efektivitu uložených trestů - 55 %, což je způsobeno zejména ukládáním tohoto trestu nemotivovaným osobám, které v konečném důsledku zatěžují nejenom samotnou službu, ale i soudy. Na závěr mi dovolte popřát vám při zavádění praxe výkonu trestu OPP odvážné poskytovatele, kteří umožní prokázat smysluplnost ukládání trestu OPP. Ráda bych dále ocenila nezastupitelnou roli probačních úředníků, jejichž činnost je pro efektivní výkon trestu OPP nezbytná, alespoň taková je praxe v naší zemi.

-- 40 --

Uplatňovanie trestu povinnej práce na Okresnom súde v Žiline PhDr. Vladimír Cehlár Ak sa chceme rozprávať a zaoberať sa aplikačnou fázou trestu povinnej práce, je v prvom rade potrebné sa odosobniť od hodnotiaceho fenoménu, ktorý spadá výlučne do kompetencie sudcov a nie probačných a mediačných úradníkov. Inými slovami, je to možné prezentovať tak, že o tom, či bude uložený trest povinnej práce rozhodne sudca, taktiež je len v jeho profesionálnej kompetencii, či trest povinnej práce zrealizuje alebo nie. Probačný a mediačný úradník zabezpečuje administratívnu a aplikačnú vykonateľnosť tohto trestu a nespadá do jeho profesionálnej kompetencie analyzovať, hodnotiť, či sudca mohol alebo nemohol uložiť takýto trest. Týmto spôsobom chcem poukázať na fenomén, ktorý sa objavuje najmä pri uvádzaní rôznych štatistických údajov. Neodborným spôsobom sa deštruktívne konštatuje, že na okresných súdoch tento trest nebol uložený, zrealizovaný, čo podnecuje probačných a mediačných úradníkov k obranným mechanizmom, ktoré sú v polohe rôznych hodnotení, napr. že sudca mohol uložiť takýto trest, ale nechcel a pod.. Takýto postoj považujem za neprofesionálny, ktorý zasahuje do právomoci iného. Skôr je vhodné a potrebné z pozície probačného a mediačného úradníka prezentovať túto činnosť prostredníctvom trestného grémia príslušného okresného súdu, že sú vytvorené podmienky na vykonateľnosť alternatívneho trestu a v prípade, ak takýto trest bude uložený, tak probačný a mediačný úradník je schopný ho vykonať. Dúfam, že tento úvod bude vnímaný skôr ako postreh určitého fragmentu, ktorý sa objavuje a je rušivým momentom pri pozitívnom pohľade na alternatívny trest, t.j. trest povinnej práce. Legislatívna oblasť: Trest povinnej práce je prezentovaný a vnímaný ako alternatívny trest, ktorý v právnom systéme je vykonateľný od 01.01.2006. O Treste povinnej práce sa pojednáva predovšetkým v ustanovení § 54 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. a to: Trest povinnej práce môže súd uložiť so súhlasom páchateľa vo výmere od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.

-- 41 --

V ustanovení § 55 Trestného zákona sa o.i. uvádza, že: „Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trest. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl a schopností nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil. Do doby výkonu trestu povinnej práce sa nezapočítava doba, počas ktorej odsúdený a) nemohol vykonať trest povinnej práce pre dočasnú práceneschopnosť alebo preto, že mu v tejto dobe práca nebola určená, b) vykonával povinnú vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby, c) zdržiaval sa v cudzine, d) bol vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci. Trest povinnej práce je podrobnejšie špecifikovaný v zákone č.528/2005 Z.z. o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Empirická postupnosť PaMÚ v aplikačnej fáze trestu povinnej práce: Empirickú prezentáciu je možné vnímať z viacerých pohľadov, t.j. z pohľadu sudcu, poskytovateľa práce, probačný a mediačný úradník (ďalej len „PaMÚ“), ale aj z pohľadu spoločnosti alebo odsúdeného. V prvom rade sa chcem zamerať v skrátenej sekvencii na činnosti, ktoré zabezpečuje PaMÚ ako koordinátor pri realizácii trestu povinnej práce od právoplatnosti rozsudku, až do odpracovania poslednej hodiny trestu povinnej práce. Týmto spôsobom chcem predovšetkým poukázať, okrem iného aj na možné rizikové faktory, ktoré vznikajú pri aplikácii trestu povinnej práce a to v rôznych fázach jeho priebehu. Taktiež poukázať na jedinečnosť možností, ktoré či už priamo alebo nepriamo vznikajú a ovplyvňujú samotnú realizáciu trestu. Samozrejme nezanedbateľnými sú aj sociálno-psychologické aspekty, ktoré v pozitívnom smere vznikajú pri uloženom treste povinnej práce. Na druhej strane prinášajú tieto pozitívne aspekty pre odsúdeného, jeho rodinu a spoločnosť iný pohľad, rozmer možností, ktoré môže odsúdený sám ovplyvniť a rozhodnúť sa o svojej budúcnosti, či bude súhlasiť s uložením trestu povinnej práce alebo pôjde do výkonu trestu. Tento moment je tak humánny a z profesionálneho hľadiska dôležitý, že málo kto si pri tom uvedomí, že odsúdený sa môže sám rozhodnúť, či vykoná tento druh trestu a nebude odlúčený od svojej rodiny, detí a pod. Či svojim postojom -- 42 --

zabráni tomu, aby sa neroztrhali rodinné väzby, aby neprišiel o zamestnanie a zároveň nepriamym spôsobom docielime to, že odsúdený trest bude považovať za spravodlivý (lebo sám o tom rozhodol), jeho postoj voči sudcovi a spoločnosti bude pozitívny, čím eliminujeme negatívne vzorce správania odsúdeného, ktoré vznikajú pri nepodmienečnom treste odňatia slobody. Neskôr v závere poskytnem niekoľko otázok na zváženie, či je naozaj vhodné aplikovať alternatívny trest „trest povinnej práce“, či je to správna cesta v 21. storočí. Ak áno, tak či proces vykonateľnosti by nebolo vhodné s empirického pohľadu legislatívne pozmeniť.

ČAS VSTUPU PaMÚ DO PROCESU Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest povinnej práce a následnej výzve predsedu senátu, aby sa odsúdený dostavil v lehote siedmych dní od doručenia samotnej výzvy k probačnému a mediačnému úradníkovi, nasledujú tieto činnosti, ktoré realizuje probačný a mediačný úradník: ¾ prejednanie podmienok výkonu trestu povinnej práce s odsúdeným Túto časť považujem za kľúčovú, t.j. nemalo by dochádzať zo strany PaMÚ k určitému podceňovaniu, predovšetkým v oblasti získavania relevantných poznatkov o odsúdenom najmä: o jeho zdravotnom stave, aby sme vedeli, či nemá obmedzenia, ktoré by boli kontraproduktívne pri hľadaní poskytovateľa práce. Samozrejme, že veci závažnejšieho charakteru by museli byť podložené lekárskou správou, obmedzením na určitý druh činností. Taktiež za dôležité považujeme poznatky o jeho ekonomickej finančnej situácii, za účelom možnej dochádzky u tých odsúdených, ktorí bývajú v odľahlých častiach, resp. nechcú vykonávať trest povinnej práce v mieste svojho bydliska. Nezanedbateľným je aj vzdelanostná stránka, aké má odsúdený zručnosti, schopnosti, špeciálne znalosti, v akom obore je vyučený a pod. Ide nám predovšetkým o to, aby sme poskytovateľovi práce poskytli odsúdeného, ktorý bude prínosom a nie, aby odsúdený bol trestom pre poskytovateľa práce. Toto sme zažili v úvodnej fáze u poskytovateľa, ktorým bol MÚ v Žiline, kde abstinenčné príznaky narkomana boli v niektorých fázach už na hranici únosnosti. Taktiež za dôležité považujeme poznatky, či odsúdený je zamestnaný, nezamestnaný, či je študent, či cestuje za prácou na týždňovky, či nepracuje v zahraničí a pod.

-- 43 --

¾ vyhľadanie, zabezpečenie vhodného poskytovateľa práce Na základe už získaných poznatkov o odsúdenom, o jeho schopnostiach, zručnostiach, resp. aj obmedzeniach, je možné flexibilnejšie postupovať v oslovovaní možných poskytovateľov práce, aby okrem počtu hodín, ktoré má odsúdený odpracovať, sme poskytli čo najviac poznatkov o odsúdenom a tým saturovali aj potrebu poskytovateľa práce. ¾ uzatvorenie písomnej dohody medzi poskytovateľom práce a súdom V tejto časti už vieme, že máme vhodného poskytovateľa práce, ktorému vyhovujú podmienky. Taktiež aj ostatné znalosti, schopnosti, ktorými disponuje odsúdený na vybraný druh pomocných prác, ktoré potrebuje zabezpečiť, zrealizovať poskytovateľ práce. ¾ správa pre predsedu senátu Táto musí najmä obsahovať: a) výsledok prejednaných podmienok s odsúdeným b) druh, rozsah a miesto vykonania trestu povinnej práce V tejto časti sa spracovávajú pre sudcu poznatky, ktoré sme získali prejednaním podmienok s odsúdeným a následným spracovaním dohody s poskytovateľom práce, kde stručne a heslovite je uvedený druh, rozsah a miesto vykonania trestu povinnej práce. ¾ nariadenie predsedu senátu okresného súdu, v obvode ktorého odsúdený má vykonať trest povinnej práce (uznesenie) Na základe takto spracovaných podkladov, správy, sudca vydá „Uznesenie a nariadenie výkonu trestu povinnej práce“, kde je už presne špecifikovaný druh, miesto a rozsah práce, ktorú bude odsúdený u poskytovateľa vykonávať v dohodnutom voľnom čase.

Rizikové faktory (kontraindikácie) Vnímanie rizikových faktorov a kontraindikácií, ktoré som po následnej analýze zaregistroval, nie sú až v takej rovine, že by priamo nezvratne ohrozovali samotný výkon trestu, ale negatívne pôsobia v prvom rade na poskytovateľov práce. Tento uhol pohľadu je vhodné vnímať aj s určitou rezervovanosťou, ktorá pramení s malou aplikačnou praxou a časovým úsekom, ktorým momentálne disponujeme, čiže uvedené poznatky môžeme počítať od prvej samotnej realizácie trestu povinnej práce na Slovensku, t.j. od mája 2006. -- 44 --

Nechcem túto prezentáciu posunúť do roviny rôznych hypotéz, ale validita týchto poznatkov môže byť „odborným“ spôsobom vnímaná aj ako súbežná validita, kde sa porovnáva zistený stav s istým kritériom, resp. predikčnou validitou, v ktorej ide o predpoveď výsledku. Za súčasného stavu, v ktorom sa nachádza probácia a aplikácia trestu povinnej práce, môžeme konštatovať, že najčastejšími rizikovými faktormi sú: ¾ Návykové a omamné látky V týchto prípadoch ide najmä o odsúdených, ktorí požívajú návykové látky, liečia sa, resp. sú v abstinenčnej fáze, ktorá má negatívny vplyv v prvom rade na dodržiavanie obmedzení alebo povinností, ktoré im boli uložené rozhodnutím súdu alebo zavinene nevykonávajú práce v určenom rozsahu a pod. Samozrejme táto negatívna skúsenosť, tento poznatok v súčasnosti nemusí mať funkciu taxatívnej reliability (presnosti, spoľahlivosti). Myslím si, že je to len otázkou času, že tento rizikový faktor v budúcnosti nebude. Jeho elimináciu vidím prognosticky v tom, že v treťom sektore vznikne spoločnosť, združenie, ktoré sa bude zaoberať aj touto problematikou na takej úrovni, ako to je v súčasnosti. Napríklad Konzultačné a informačné centrum EDUKOS v Dolnom Kubíne. ¾ Nefunkčná rodina (u mladistvých odsúdených) V tejto oblasti je vhodné a potrebné vo väčšej miere zainteresovať aj kurátorov ÚPSVaR, ktorí by mali okrem PaMÚ taktiež participovať pri realizácii trestu povinnej práce ako podporný a poradný inštitút (nie len ako pozorovateľ), napríklad z pohľadu možného zlyhania mladistvého odsúdeného. Mali by sme si uvedomiť, že zlyhanie mladistvého môže mať určité dôsledky aj z minulosti, ktoré nemôže poznať PaMÚ. Práve takáto previazanosť poznatkov a nastavenie vhodných foriem a metód práce nám umožní, že bude minimalizovať kontraindikácie, ktoré by boli spúšťačom nevhodného správania a následným premenením trestu povinnej práce na nepodmienečný trest odňatia slobody. Samozrejme nie je to nutnosť, ani povinnosť takto postupovať. Dostačujúcim pre niekoho môže byť aj suché konštatovanie, že „veď odsúdený mal šancu, tak mal ju využiť“. Hovorím o tom práve preto, lebo aj tento seminár má názov „ŠANCA ODSÚDENÝM“. Myslím si, že práve táto kategória mladistvých odsúdených by mala mať šancu nie len tým, že odpracuje trest, ale aj tým, že im budeme vytvárať aj vhodné podmienky na výkon trestu povinnej práce,

t.j.

podmienky, ktoré nemajú a nemôžu mať v dôsledku

nefunkčnosti rodiny, resp. nevhodných vzorcov správania, ktoré my považujeme za samozrejmosť, napr. aby odsúdený mladistvý považoval za samozrejmosť, že musí nastúpiť na výkon trestu povinnej práce, že musí dodržiavať časovú presnosť, aby sa -- 45 --

dostavoval v určenom čase a nie vtedy ak sa zobudí a pod. To by malo byť cieľom, to by mala byť naozajstná šanca u tejto kategórie odsúdených. Samozrejme je aj v tejto oblasti viac otáznikov, „Na čo majú rodičov? Veď za to si môže každý sám?“ a pod., na ktoré by bolo potrebné odpovedať, z iného uhla pohľadu. Súčasný stav aplikácie trestu povinnej práce na Okresnom súde v Žiline: Vedľajšie faktory, ktoré ovplyvňujú realizáciu trestu povinnej práce: ¾ v oblasti dodržiavania min. rozsahu odpracovaných hodín za mesiac (20 hod.) ¾ v oblasti nahlasovania problémov, ktoré nastali z podnetu odsúdeného ¾ v oblasti neospravedlnenej neúčasti na TPP ¾ nevhodného správania odsúdeného voči poskytovateľovi práce, resp. voči iným osobám ¾ v oblasti rigidnosti odsúdeného k plneniu uložených prác ¾ v oblasti ukončenia trestu povinnej práce v dohodnutom rozsahu Základné tri okruhy činnosti, ktoré prebiehajú v aplikačnej fáze trestu povinnej práce: Prvý okruh - nástupu trestu, PaMÚ zabezpečuje ¾ kontrolnú činnosť, ktorá je zameraná na dodržiavanie dohody, záväzku poskytovateľom práce ¾ kontrolnú činnosť na dodržiavanie min. odpracovaného času za mesiac (20hod.) ¾ dodržiavanie povinností a obmedzení odsúdeným (§ 51 Tr. zák.) a pod. Druhý okruh - ukončenie trestu povinnej práce, PaMÚ zabezpečuje ¾ osobne alebo podľa dohody s poskytovateľom práce, zosumarizovanie dokladov, ktoré sú relevantné s pohľadu ukončenia trestu ¾ spísanie úradného záznamu s poskytovateľom práce alebo s odsúdeným, ak došlo k porušeniu dohody a trest nebol vykonaný Tretí okruh - záverečná správa, PaMÚ zabezpečuje ¾ napísanie záverečnej správy pre predsedu senátu o priebehu výkonu trestu, a to do 30 dní od doručenia (prevzatia) oznámenia od poskytovateľa práce, (súčasťou správy sú aj prílohy – dohoda s poskytovateľom o zabezpečení trestu povinnej práce, evidencia odpracovaných hodín trestu povinnej práce) -- 46 --

¾ napísanie záverečnej správy pre predsedu senátu o nevykonaní trestu povinnej práce, predloženie úradného záznamu, prečo trest nebol, nemohol byť vykonaný. Štatistický prehľad uloženého trestu na OS v Žiline : - prvý trest povinnej práce bol uložený v mesiaci máj 2006, - v roku 2006 bolo uložených 18 trestov povinnej práce, - v roku 2007, t.j. do 15.06.2007 bolo uložených 18 trestov povinnej práce, - celkom bolo uložených 2 860 hod. trestu povinnej práce, - na jedného odsúdeného vo VTOS štát vynakladá 1.043,- Sk, t.j za jeden deň pobytu, - v osemnástich prípadoch sa trest povinnej práce už vykonal, v šiestich prípadoch sa hľadá vhodný poskytovateľ práce, v ostatných prebieha ich realizácia. Najčastejšie trest povinnej práce bol uložený za : - krádež (16-krát), - ublíženie na zdraví, výtržníctvo (4-krát), - poškodzovanie cudzej veci (4-krát), - propagáciu fašizmu a poškodzovanie cudzej veci (4-krát), - pytliactvo (1-krát), - iné delikty. Súčasní poskytovatelia práce: Žilinský samosprávny kraj, Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb pre dospelých Terchová, Mestský úrad v Žiline, Charitatívno-sociálne centrum v Žiline (SKCH), Mestský úrad v Kysuckom Novom Meste, Obecný úrad Súľov, Obecný úrad Nesluša, Obecný úrad Mojš, Obecný úrad Stráňavy, Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb pre dospelých Kysucké Nové Mesto, Základná škola ul. E. Lániho Bytča, ŠK Juventus Žilina. Otvorené otázky: S prihliadnutím na špecifickosť činností, ktoré sú zabezpečované PaMÚ a novou legislatívou v oblasti trestu povinnej práce, ktorá sa verifikuje v probačnej praxi, je vhodné, aby problémové oblasti boli podrobené diskusii: - oblasť možnej participácie štátu ako poskytovateľa trestu povinnej práce u mladistvých, (s určením priameho poskytovateľa, ktorý bude v tejto oblasti garantovať aj určitý druh prevýchovy, napr. štátne školské zariadenia, upratovanie priestorov školy, nádvoria a pod. t.j. aby v tomto prípade išlo o povinnosť školy zabezpečiť takúto činnosť) -- 47 --

- oblasť motivácie poskytovateľa trestu povinnej práce, napr. finančne prostredníctvom daní a pod. (nie vždy práca vykonávaná bez nároku na odmenu je odmenou pre poskytovateľa práce) - oblasť postupnosti v chronologickej činnosti od nariadenia výkonu trestu po sprostredkovanie práce a samotnej súčinnosti s poskytovateľom práce, (ide o nadväznosť krokov, ktoré sú uvedené v § 3 a § 4 zák. č. 528/2005 Z.z., t.j. aby PaMÚ po prejednaní s odsúdeným podmienok výkonu trestu povinnej práce neinformoval bezodkladne predsedu senátu, ale aby nasledovala činnosť hľadania vhodného poskytovateľa práce, spísala sa s ním dohoda o vykonaní práce a až potom podať informáciu predsedovi senátu). Návrh na možnú legislatívnu úpravu zákona č. 528/05 Z.z.: -

dosiahnuť chronologickú postupnosť činností, ktoré zabezpečuje PaMÚ v oblasti vyhľadávania vhodného poskytovateľa práce, prejedania podmienok výkonu trestu povinnej práce s poskytovateľom, spísania dohody s poskytovateľom práce a následnom rozhodnutí predsedu senátu o druhu a mieste výkonu trestu povinnej práce

-

zakomponovať do zákona možnosť, aby sa mohol podať návrh predsedovi senátu na zmenu miesta výkonu trestu povinnej práce v prípade, že odsúdený počas výkonu trestu povinnej práce zmenil trvalý pobyt a už nespadá do pôsobnosti ich súdu, t.j. hrozí, že odsúdenému vznikla prekážka, ktorá mu bude brániť v realizácii trestu povinnej práce

-

zakomponovať do zákona, aby PaMÚ mohol podať návrh na prerušenie trestu povinnej práce z dôvodu realizácie sociálneho výcviku a pod. (§ 51 Tr.zákona)

-

zakomponovať do zákona možnosť, aby sa mohol podať návrh predsedovi senátu na upustenie od výkonu trestu povinnej práce v prípade úmrtia odsúdeného na základe predloženého úmrtného listu

-

zvážiť možnosť vhodného preškolenia poskytovateľa práce, t.j. tých osôb, ktoré priamo zabezpečujú s odsúdeným samotnú realizáciu trestu. Ide v tomto prípade o pripravenosť pozitívnej komunikácie s odsúdeným, najmä ak ide o mladistvého, aby poskytovateľ práce nemal predsudky voči odsúdenému, aby aspoň minimálnym spôsobom pôsobil prevýchovne na mladistvého a ovládal základné komunikačné techniky. Taktiež školenie by malo byť zamerané na rozšírenie právneho vedomia v tejto oblasti, ako je trest povinnej práce. Takáto činnosť by sa mohla vykonávať prostredníctvom tretieho sektora, t.j. organizácia, ktorá sa -- 48 --

zaoberá problematikou odsúdených, postpenitenciárnou starostlivosťou, tak ako to bolo už spomenuté, napr. prostredníctvom Konzultačného a informačného centra EDUKOS v Dolnom Kubíne. V rámci trestu povinnej práce sa ukladá odsúdeným povinnosť, napr. aby v intenciách ustanovení § 51 ods. 4, písm. g) Tr. zákona sa podrobili v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku. Táto časť sociálnych výcvikov nie je odborne a metodický vyriešená, súčasný stav je len lacnou náplasťou, ktorá je už od samotného návrhu neriešiteľná, čo prináša ďalší precedens, t.j. že navrhlo sa niečo, čo je nevykonateľné. Na základe uvedenej situácie n a v r h u j e m zvážiť navrhované možné aplikačné možnosti, keďže návrh oddelenia pre PaMÚ na ministerstve spravodlivosti je nevykonateľný. -

sociálny výcvik realizovať prostredníctvom odborníkov, ktorí majú akreditáciu na túto činnosť, napr. prostredníctvom tretieho sektora, ale za finančnú odmenu, ide o špeciálnu a odbornú formu práce, ktorá sa nevykonáva zadarmo, bez odmeny, t.j. v podobe ako navrhovalo ministerstvo spravodlivosti.

-

financovanie (realizáciu) sociálnych výcvikov je možné rôznymi spôsobmi, ale to je už na ďalšiu odbornú diskusiu.

-- 49 --

Žilinský samosprávny kraj a alternatívne tresty Mgr. Marta Pauková Odbor sociálnych vecí Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) s veľkým potešením privítal zorganizovanie seminára v rámci programu EQUAL projektu „Šanca odsúdeným“ práve na pôde úradu samosprávneho kraja. Nový trestný zákon z roku 2005 zavádza do systému trestov nové prvky – alternatívne tresty. Tie majú pôsobiť výchovne na páchateľa trestného činu alebo prečinu, ale v neposlednom rade aj na spoločnosť, ktorá má tak jedinečnú možnosť spoznať ochotu odsúdených napraviť svoj čin a prispieť svojou aktivitou na verejno-prospešné účely. ŽSK sa v rámci svojich samosprávnych kompetencií priamo nepodieľa na aktivitách súvisiacich s touto problematikou. No patrí medzi tie organizácie, ktoré sa aktívne zapojili, ako potenciálni zamestnávatelia do aplikácie jedného z alternatívnych trestov, trestu povinnej práce. Tak dostali šancu niektorí odsúdení vykonať svoj alternatívny trest zamestnaním sa priamo na Úrade ŽSK a v jednom zo zariadení sociálnych služieb, ktorého zriaďovateľom je ŽSK. Pri výkone svojich samosprávnych kompetencií sa ŽSK podieľa nemalou čiastkou pri poskytovaní pomoci ďalším ohrozeným skupinám obyvateľstva, predovšetkým deťom, občanom so zdravotným postihnutím, starším občanom, občanom a rodinám v núdzi a v krízových situáciách, obetiam násilia a ďalším občanom, ktorí potrebujú pomoc pri riešení svojej nepriaznivej situácie. V zmysle zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, ŽSK vypracúva a zverejňuje koncepciu sociálnych služieb, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva na svojom území; zriaďuje a kontroluje zariadenia sociálnych služieb, predovšetkým domov sociálnych služieb, domov dôchodcov, stanicu opatrovateľskej služby, domov pre osamelých rodičov, krízové stredisko, útulok. Poskytuje finančné prostriedky na úhradu nákladov za sociálnu službu, sociálnu prevenciu, sociálne poradenstvo alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany subjektu, ktorý poskytuje sociálnu službu alebo sociálne poradenstvo alebo vykonáva sociálnu prevenciu alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany. V roku 2007 takto ŽSK prispieva na uvedenú činnosť 31 subjektom sumou vo výške 65 507 000,- Sk.

-- 50 --

ŽSK ďalej zabezpečuje v rámci zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri výkone samosprávnej pôsobnosti, tvorbu a plnenie sociálnych programov zameraných na ochranu práv a právom chránených záujmov detí a na predchádzanie a zamedzenie nárastu sociálno-patologických javov na svojom území. Utvára podmienky na pomoc deťom, plnoletým fyzickým osobám a rodinám, ktoré sa nachádzajú v krízovej situácii; utvára podmienky na organizovanie resocializačných programov a sociálnych programov najmä pre drogovo závislých a inak závislých občanov svojho územia, občanov po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a po prepustení zo zariadenia na resocializáciu drogovo závislých. V súčasnosti Odbor sociálnych vecí ŽSK pripravuje na schválenie Akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách a v rodinách na území ŽSK. Všetky tieto činnosti a aktivity majú prispieť k zabezpečeniu plnohodnotného a bezpečného spoločenského, pracovného a rodinného života

občana. Zavedením

alternatívnych trestov pre odsúdených sa vytvára ďalší priestor pre túto snahu a prispieva sa k posilneniu dôvery verejnosti v trestnú spravodlivosť. Alternatívne tresty majú byť pomocnou rukou ľuďom, ktorí síce zlyhali, no majú snahu zmeniť sa a podieľať sa na zodpovednosti a na riešení nimi zavinených problémov. Tým, že verejnosť im poskytne túto „druhú šancu“, prispieva k ich resocializácii, ich výkon prináša pozitívne hodnoty a prítomnosťou vo svojom prirodzenom rodinnom, prípadne pracovnom prostredí plní svoje vlastné záväzky a povinnosti.

-- 51 --

Uplatňovanie trestu povinnej práce na Okresnom súde v Trebišove Mgr. Jozef Fedor Skúsenosti po poldruharočnej účinnosti trestných kódexov a s tým spojených nových alternatívnych trestov sú rôzne. Súdy k týmto druhom trestov zaujali rôzne postoje. Niektoré ich začali ukladať už v prvej polovici roku 2006, niektoré na prelome rokov 2006 - 2007, niektoré ich do dnešného dňa neukladajú vôbec. U nás, na Okresnom súde v Trebišove do dnešného dňa nebol uložený ešte ani jeden trest domáceho väzenia, aj keď viem, že v rámci Slovenska už niekoľko týchto trestov uložených bolo. Ja osobne si ani neviem predstaviť, ako by som naozaj objektívne vykonával, ako probačný a mediačný úradník podľa zákona kontrolu nad odsúdeným, pretože z hlavne ekonomicko-technického hľadiska nebol dostatočne zabezpečený a vytvorený priestor na kontrolu týchto alternatívnych trestov, špeciálne trestu domáceho väzenia. Čo sa týka podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, tak týchto bolo do dnešného dňa u nás uložených 10. Dostalo ho deväť mužov a jedna žena. Čo sa týka trestu povinnej práce bolo do dnešného dňa na Okresnom súde v Trebišove uložených 9 trestov povinnej práce, pričom prvý trest povinnej práce bol uložený dňa 05.12.2006, z toho mužov bolo odsúdených 7 a 2 ženy. Organizácie, v ktorých bol a je zatiaľ vykonávaný trest povinnej práce, boli len obecné úrady, resp. mestské úrady. Išlo o odsúdených páchateľov bez vzdelania, resp. len so základným vzdelaním a preto vykonávali v rámci trestu povinnej práce iba drobné práce pre obec, ako napríklad zametanie obecných komunikácií, maliarske a natieračské práce, v lete kosenie trávy, v zime odpratávanie snehu. Čo sa týka výhod alternatívnych trestov oproti klasickým trestom, som toho názoru (a tento názor majú aj moji kolegovia), že alternatívny trest je finančne výhodnejší, pretože napríklad jeden rok nepodmienečného trestu odňatia slobody stojí

u jedného odsúdeného tento štát asi 350 000,-Sk. A pritom nevidím nejaký

jednoznačný úspech pri takomto treste, pretože klasický nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody je často krát len „vysokou školou zločinu“. Ďalšou dosť podstatnou výhodou trestu povinnej práce oproti nepodmienečnému trestu znamená odňatie slobody zachovanie rodinných väzieb a s tým spojené nezníženie sociálneho zabezpečenia rodiny. Pri klasickom treste – ako som už spomínal – štát financuje pobyt odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a ďalej pokiaľ sa jeho rodina dostane do stavu hmotnej núdze, štát ju -- 52 --

podporuje formou štátnej dávky. Alternatívny trest je taktiež výhodnejší aj pre prvopáchateľov a mladistvých, pretože je menej traumatizujúci ako pobyt vo väzení. Čo sa týka úspešnosti vykonania týchto alternatívnych trestov, presnejšie trestu povinnej práce a podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, pretože len tie sa zatiaľ u nás vykonávajú, tak zatiaľ sa nejaké vážne problémy nevyskytli, a to už máme niekoľko trestov povinnej práce úspešne vykonaných. V mieste výkonu boli s odsúdenými spokojní. Výkon trestu vykonával osobne a vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu, vo výmere najmenej 20 hodín mesačne – presne tak, ako im stanovuje zákon. Pri kontrole podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom postupujeme podľa § 51 a § 52 Trestného zákona. Čo sa týka spolupráce so samosprávou, nakoľko v pôsobnosti nášho súdu sa zatiaľ inde trest povinnej práce ani nevykonával, tak tá je na veľmi dobrej úrovni, kde nám starostovia v obciach a primátori, resp. nimi poverení pracovníci samosprávy vychádzajú v ústrety a veľmi úzko a zatiaľ aj úspešne spolupracujeme. Čo sa týka nedostatkov trestu povinnej práce, tak tu by som mohol spomenúť zlú komunikáciu medzi jednotlivými ÚPSVaR a súdmi, kde má ÚPSVaR v obvode príslušného súdu povinnosť raz mesačne zasielať zoznam voľných pracovných miest v pôsobnosti príslušného ÚPSVaR, kde si napríklad konkrétne ÚPSVaR Trebišov za rok a pol ani raz túto povinnosť nesplnil. Ďalším problémom (s ktorým som sa konkrétne ja osobne nestretol, no kolegovia áno) je to, že pri prvom kontakte s organizáciou, ktorá spĺňa kritéria na výkon trestu povinnej práce a ktorá je oslovená kvôli poskytnutiu práce pre odsúdeného ,že nesúhlasia s poskytnutím práce pre odsúdeného, lebo je to ,,zločinec“. Myslím si, že je to zlou informovanosťou poskytovateľov práce o hore uvedenej forme trestu. Ďalším takým, nazval by som ho finančno-technickým problémom, je kontrola týchto trestov. Vychádzam konkrétne z územia pôsobnosti Okresného súdu v Trebišove, kde napríklad vykonania kontroly výkonu trestu povinnej práce v menších mestách ako Kráľovský Chlmec, resp. Čierna nad Tisou a blízkych obcí, je dosť problematické, pretože sú vzdialené 60 kilometrov, resp. 70 kilometrov

od sídla Okresného súdu Trebišov.

Možno by bolo na zváženie kompetentných štátnych orgánov na najvyššej úrovni, či by nebolo možné vytvoriť, podľa vzoru štátnej správy v oblasti napríklad Katastrálnych úradov, resp. ÚPSVaR, detašované pracoviska i v tejto našej oblasti. A možno, že dozrel aj čas začať uvažovať o osamostatnení sa Probačnej a mediačnej služby od príslušných okresných súdov tak ako napríklad v Českej republike. -- 53 --

Keď to zhrniem, tak ja osobne vidím veľmi dobrú perspektívu alternatívnych trestov v slovenskej justícii. Určite nie nezanedbateľnou položkou sú už vyššie spomínané nie malé peniaze, ktoré sú minuté na výkon trestu odňatia slobody, ďalej i to, že odsúdený nestratí sociálne, spoločenské, rodinné a v neposlednom rade i pracovné väzby. Ďalším pozitívom trestu povinnej práce je to, že obce, kde sa vykonáva trest povinnej práce, si nemusia na tieto drobné obecné práce najímať rôzne súkromné firmy. Po vyriešení už vyššie spomínaných nedostatkov, by to mohlo fungovať, aj keď časom vyvstanú určite nové a nové problémy, ktoré bude postupne treba riešiť.

-- 54 --

Skúsenosti s alternatívnymi trestami v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb Terchová Mgr. Žofia Hajná Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb pre dospelých (DD a DSS) Terchová sa nachádza v centre obce. Objekt bol vybudovaný v roku 1993 rekonštrukciou detských jaslí a bol daný Okresnému úradu Žilina do užívania bezplatným prevodom obcou Terchová. Objekt slúži pre 34 obyvateľov a patrí k nemu celý pozemok. V okolí je vybudovaný park s lavičkami a krbom na opekanie. Park umožňuje prechádzky. Stavba má tri poschodia, tretie je situované v podkroví. Bočný trakt budovy tvorí hospodársky pavilón, kde sa nachádza kuchyňa, práčovňa, sušiareň, žehliareň a sklady

bielizne. Obyvatelia majú

k dispozícii dve spoločenské miestnosti, rehabilitačnú miestnosť, knižnicu, kaplnku a jedáleň. V mojom príspevku Vás chcem oboznámiť so skúsenosťami o odpracovaní trestu povinných prác (ďalej len TPP) v našom zariadení. Ide o práce, ktoré odsúdený vykonával v rámci

zariadenia

sociálnych

služieb

v zriaďovateľskej

pôsobnosti

Žilinského

samosprávneho kraja (ďalej len ŽSK). Tieto práce boli zamerané na: -

údržba vnútorných priestorov, budov a zariadení

-

práce zamerané na upratovanie a údržbu priľahlých priestorov

-

pomoc pri práci s obyvateľmi zariadenia

V našom zariadení si túto povinnosť plnil odsúdený muž vo veku 20 rokov, ktorý vzbudzoval verejné pohoršenie. Odsúdený mal ukončené stredné odborné vzdelanie. O jeho príchode

do zariadenia boli upovedomení zamestnanci aj obyvatelia.

Zamestnancom som vysvetlila o koho ide, s kým sa budú jeden a pol mesiaca stretávať a aké práce bude u nás odsúdený vykonávať. Obyvatelia boli tiež informovaní, že vykonáva povinné práce, aby náhodou nedochádzalo z ich strany k nejakej nedôvere alebo obavám. Odsúdený v zariadení odpracoval 250 hodín. Pri príchode bol poučený o bezpečnosti pri práci na pracovisku, o jeho povinnostiach a ostatných právnych náležitostiach. Predtým ako prišiel, vykonával robotnícke práce a staral sa o svoju matku, ktorá sa v tom čase pohybovala len za pomoci invalidného vozíka. Prišiel v zimnom období, preto odpratával sneh a udržiaval prístupovú cestu do zariadenia, pretože k hlavnej komunikácii máme -- 55 --

150 metrov. Opravoval nábytok, maľoval kuchyňu a vchodové priestory. Začali sme rekonštruovať kúpeľňu, a tak pomáhal aj pri búracích a upratovacích prácach. Okrem týchto prác pomáhal na ošetrovateľskom a sociálnom úseku. Pretože sme vzdialení od mesta viac ako 30 kilometrov a klienti musia absolvovať odborné vyšetrenia v PK Žilina, sprevádzal obyvateľov na tieto vyšetrenia. Obyvatelia boli s jeho prístupom k nim spokojní. Pomáhal pri nákupoch pre obyvateľov a pri zásobovaní potravín pre kuchyňu. Počas vykonávania TPP u nás nedošlo k nedorozumeniu zo strany zamestnancov a obyvateľov s odsúdeným. Prijatý bol bez obáv a strachu. Naša organizácia prvýkrát poskytla možnosť výkonu práce pre takto odsúdených. Môj názor na TPP je, že sú prospešné pre spoločnosť i samotného odsúdeného. Pre naše zariadenie je prínosom to, že sme ušetrili isté finančné prostriedky. Tým, že vykonával spomenuté práce, odbremenil našich pracovníkov a tí sa mohli viac venovať práci s obyvateľmi. Pre odsúdeného podanie pomocnej ruky, možnosť ostať v prirodzenom prostredí a a dať šancu zaradiť sa do spoločenského života. O nevýhodách by som nechcela hovoriť, nakoľko som sa s negatívami nestretla ani zo strany zamestnancov ani obyvateľov. S prijatím odsúdeného neboli žiadne problémy, nakoľko potrebné náležitosti vybavoval ŽSK. V budúcnosti by sme opäť využili príležitosť umožniť výkon trestu povinných prác ďalším odsúdeným v našom zariadení. Z môjho pohľadu a skúseností, by som odporučila aj ostatným, aby dali šancu odsúdeným a podali im pomocnú ruku pri výkone TPP. Úplne na záver chcem dodať, že sme mali možno to šťastie, že odsúdený to zobral vážne, chcel využiť šancu, ktorá mu bola daná a chcel sa naspäť zaradiť do civilného života.

-- 56 --