December 2007
5. ročník
Aký si bol rok 2007? Príhovor primátora mesta Za niekoľko dní sa končí kalendárny, ale i hospodársky rok 2007. Tento rok je prvým rokom nového volebného roka, roka, kedy sa celá spoločnosť pripravuje na nové obdobie podpory z Európskej únie pre všetky odvetvia života našej krajiny.
problémami a nechutnými scénami, ktoré značne narušili pokojné práce. Možno však povedať, že zvýšeným úsilím pracovníkov mestského úradu boli tieto práce zvládnuté aj napriek tomu, že mesto prišlo o slušnú sumu finančných prostriedkov na úkor záujmových skupín. Poučili sme sa z toho a v budúcnosti sa chceme týmto problémom vyhnúť. Veríme, že po tomto investorovi budú ochotní prísť do nášho regiónu aj iní investori, či podnikatelia. Investície do budov Od začiatku roka sa pracuje na projekte rekonštrukcie Základnej školy v Hanušovciach nad Topľou. Projekt je spracovaný, čakáme na výzvy ministerstva, v ktorých budeme môcť požiadať o finančné prostriedky. Podobne je to aj s projektom rekonštrukcie Malého kaštieľa a priľahlých parkov. Po niekoľkých rokoch neistoty o kultúrny dom došlo po zdĺhavých rokovaniach k uzatvoreniu zmieru a finančnému vysporiadaniu. Po stiahnutí záložných práv patrí kultúrny dom opäť mestu. Aj tento chceme postupne v rámci projektov upraviť a nájsť formu využitia pre našich občanov.
Aj my chceme patriť k tým, ktorí majú záujem v čo najväčšej miere sa o tieto prostriedky uchádzať a využiť ich na rozvoj a rozkvet nášho mesta. Začiatkom roka sme si stanovili nielen vecné úlohy pre rok 2007, ale chceli sme byť pripravení v oblasti prípravných, či projektových prác, aby sme sa mohli zaradiť medzi prvých uchádzačov o finančné prostriedky EÚ. Investor v Hanušovciach V tomto roku sme začali s prípravou areálu – časti pozemku pre nového investora, ktorý spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami umožní vytvoriť zhruba 40 pracovných miest občanom nášho mesta, či regiónu. Tento proces bol spojený s určitými
Pre rómsku komunitu Po dlhom rokovaní na úrade vlády pre rómske menšiny a za pomoci dobrých vzťahov, boli nášmu mestu ako jedinému na Slovensku pre rok 2007 priznané finančné prostriedky na spracovanie projektu na výstavbu sociálnych bytov nízkeho štandardu pre rómske sociálne odkázané rodiny. Veríme, že týmto projektom uspokojíme tieto rodiny, uvoľníme domy v centre mesta, ktoré ponúkneme na iné účely v rámci územného plánu. Zároveň pripravujeme areál v rámci mesta pre zabezpečenie KBV aj individuálnej výstavby pre ostatných našich občanov. Obnovili sme projekt a uchádzame sa o finančné prostriedky na výstavbu malých športovísk s umelým povrchom v areáli školy, čím vytvoríme priestor pre ďalšie využitie predovšetkým mládeže a detí. Pokračovanie na str. 9
DNES VÁM PRINÁŠAME: Oblík oslavoval – str. 2 a 3 Kto - èo je na fotografii? – str. 6 Rozprávanie syna „hanušovského Baśu“...
– str. 7
Hanušovèania v Štefánikovom kraji
– str. 10
Naša trieda je Eurotrieda
– str. 11
Vianočný vinš Zapáľme spoločne svetlo Vianoc, ich čaro nech naplní Vaše srdcia pokojom a láskou. Nový rok plný pevného zdravia, šťastia a porozumenia nech k Vám zaklope a vojde cez dvere. Ďakujúc za spoluprácu v uplynulom roku, rodinnú pohodu a radosť z každého nového dňa želá MsÚ v Hanušovciach a redakcia Hanušovských novín
Èože je to 40-tka
OBLÍK OSLAVOVAL Slávnostným programom Pri prameňoch krásy vyvrcholili 20. októbra oslavy 40. výročia vzniku folklórneho súboru Oblík. Množstvo účinkujúcich - spevákov, tanečníkov, hudobníkov, sa predviedlo v zaplnenej sále kultúrneho domu. Čardáš, zemplínsky tanec, verbunk, ale aj „marhaňska, bašistovska, tľapkana“, či šarišská polka, to všetko v programe nemohlo chýbať. Išlo o prierez a výber z programov z posledných 20-tich rokov až po dnešnú tvorbu. Z večerného galaprogramu.
Dôležité boli aj samotné prípravy na vystúpenie...
Po čase hrala s Oblíkom aj živá ľudová hudba. Zakladateľ súboru Andrej Velčko. ...ženy sa maľovali a chlapi žehlili.
Mesto ocenilo tých, ktorí majú zásluhu na dlhodobom fungovaní súboru v našom meste.
2
H
anušovský folklórny súbor Oblík uchováva zvyky a tradície ľudovej tvorivosti. Počas existencie predviedol svoje umenie v mnohých mestách Slovenska a v zahraničí. Jeho vznik sa datuje na jeseň roku 1967 a nevznikol priamo v našom meste, ale v neďalekej obci Petrovce. VZNIK SÚBORU Zakladateľom súboru bol Andrej Velčko, ktorý na slávnostnom večeri nemohol chýbať: „Dedo Varga na sklonku života povedal – Hrajce, špivajce, cešce še zo života, bo net krajšej kratochvili... Mňa k myšlienke založiť súbor priviedla radosť – radosť zo života – tanec, spev. Veľmi sa teším, že sa dnes stretnem so svojimi kolegami a pokračovateľmi. Všetkým nám a Oblíku želám všetko dobré.“ ZAČALI ČARDÁŠOM Od roku 1973 do roku 1993 viedla Oblík Helena Lipčáková. Ako si ona zaspomínala na roky prežité s týmto súborom? „Spomienok by bolo veľa. Keď som začínala, prišla som z PUĽS-u a keďže som bola nabitá skúsenosťami, začala som s veľkým oduševnením. Začala som tvoriť a prvým tancom, ktorý sme predviedli, bol Slovenský čardáš. V súbore som aj dnes, pomáham s organizačnou stránkou pri koncertoch a vystúpeniach. Dnes by som súboru chcela zaželať veľa tancov, spevu a veľa zájazdov, lebo to motivuje členov k ich práci.“ CHCE TO PEVNÉ NERVY Oblík zostal v rodine - aj takto by sme mohli zhodnotiť. Žezlo po Helene Lipčákovej totiž prevzal jej synovec a dnešným vedúcim je Ondrej Sabo. Aj jemu súbor prirástol k srdcu. Účinkuje v ňom od čias, kedy navštevoval základnú školu, teda 25 rokov. Tiež oslávil okrúhle výročie. „Dnes máme tanečnú a spevácku zložku.
Momentálne sme bez živej hudby, nedovoľujú nám to financie. Je nás 20 až 25 členov, počet kolíše. V súčasnosti sa prezentujeme tancami zo Šariša a Zemplína,“ predstavil v skratke dnešný Oblík umelecký vedúci. A čo želá Oblíku k 40-tke? „Hlavne pevné nervy. Veľa chuti do ďalšieho tancovania a rodinným príslušníkom, aby s nami mali ešte troška trpezlivosti počas skúšok a vystúpení.“ VZÁCNI HOSTIA Niekoľkohodinový slávnostný večer predstavil hostí oslávenca. Gratulovať prišla Mária Macošková, nechýbali bývalí členovia súboru, ktorí účinkovali napríklad v SĽUK-u, PUĽS-e. S Oblíkom naposledy pred 15-timi rokmi vystupoval aj Andrej Socha: „Bolo to pri oslavách 25-teho výročia. Potom sme sa rozišli a teraz nás opäť zavolali. Bola veľká prestávka.“ Ďalším z radu bývalých členov, ktorý sa vrátil predviesť svoje umenie, bol aj Branislav Blanárik: „Späť ma priviedol záujem o folklór a naše tradície.“ VÝBORNÝ KOLEKTÍV Naopak, jedným zo súčasných členov je aj Peter Balog. Čo jeho priviedlo do súboru? „Cítim sa tu dobre, sme skvelý kolektív. Boli sme už v Turecku, Česku, prešli sme Slovensko, takže sme toho veľa zažili...“ Premiérové pocity Soni Molitorisovej boli nasledovné: „K tancu a spevu ma priviedla mama. U nás celá rodina žije folklórom a môžem povedať, že bez neho nemôžem byť.“ Anna Sabová raz videla a už sa nedalo ináč: „Prišla som sa pozrieť na skúšku a už som zostala v súbore. Zapáčilo sa mi to a začala som tancovať. Dnes som tu už tretí rok. Je to o kolektíve – ten je super. Najväčším zážitkom je pre mňa vždy potlesk publika.“ A tým veru nešetrilo ani to, ktoré si prišlo pozrieť slávnostný program. Členov súboru určite potešilo, že sa podarilo zís-
3
kať finančné prostriedky na nové kroje, v ktorých už môžu vystupovať. OCENENIE MESTA Mesto ocenilo tých, ktorí stáli a aj dnes stoja pri folklórnom súbore Oblík. Ľubica Tomková z MsÚ v Hanušovciach nad Topľou sa spolupodieľala na príprave slávnostného programu. „Ocenili sme tých, ktorí si to zaslúžia najviac – zakladateľa súboru Andreja Velčka, súčasného vedúceho Ondreja Saba a dlhoročnú vedúcu súboru Helenu Lipčákovú. Podujatie v takom veľkom rozsahu sa naposledy konalo pred 20-timi rokmi. Povedali sme si, že by nebolo od veci znova pripraviť veľký galaprogram. Stretli sme sa s mnohými členmi, ktorí nám povedali, že by boli vďační za spoločné stretnutie a vystúpenie. Aj preto sme sa takto rozhodli,“ povedala Ľubica Tomková. „ĎALŠÍCH 40 ROKOV!“ „Štyri desiatky rokov fungovania súboru, to sú štyri desaťročia prezentácie mesta nielen doma, ale aj v zahraničí, to sú hodiny náročnej driny počas nácvikov, ale aj radosť z výsledkov. Želám vám veľa tvorivých síl do ďalšej práce,“ uviedol primátor mesta Ján Roško počas svojho príhovoru. Na jeho slova nadviazala prednostka MsÚ Mária Tomková: „Želáme súboru najmenej ďalších 40 rokov činnosti a veríme, že bude pokračovať v dobre nastúpenej ceste. Aj my v rozpočte budeme hľadať viac finančných zdrojov na ich činnosť.“ Prvou lastovičkou bolo oživenie chátrajúceho kultúrneho domu, ktorý osem rokov stál opustený a nevyužitý. Oblík by určite potešil nákup hudobných nástrojov, aby členovia súboru mohli hrať a tancovať so živou hudbou. Pre nich by to bol najkrajší darček k výročiu. A niečo o tejto téme hovoril aj primátor mesta, takže... Všetko najlepšie, Oblík! (rich)
VZÁCNE TROJSTRETNUTIE
Diakonská vysviacka
V našom meste sa 24. októbra uskutočnilo stretnutie troch regionálnych delegácií z Poľska, Švédska a Slovenska. Našu delegáciu viedol primátor mesta Ján Roško. Členmi delegácie boli prednostka Ing. Mária Tomková, vedúci školského úradu Mgr. Martin Socha a riaditeľ základnej školy Mgr. Miroslav Petrov.
Rímskokatolícki veriaci sa zišli vo svojom chráme 8. decembra nielen pri príležitosti sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Súčasťou oslavy bola tiež diakonská vysviacka hanušovského rodáka Ing. Petra Hermanovského, ktorý už niekoľko rokov pôsobí na Slovensku v rámci Koinonie Ján Krstiteľ a zároveň študuje v Ríme. Nového diakona vysvätil Mons. ThDr. Stanislav Stolárik, PhD., prítomný bol páter Ricardo Argagnaraz, zakladateľ Koinonie, ďalší vzácni hostia, domáce duchovenstvo a veriaci. Hanušovskí rímskokatolíci budú s radosťou a túžbou očakávať aj kňazskú vysviacku prvého Hanušovčana z radov rímskokatolíckych veriacich. (aga)
Účastníci stretnutia navštívili základnú školu, kde v rámci Programu Commenius Socrates spoločne podpísali zmluvu o rozvoji spolupráce v školstve. Bude zameraná na výmenné vzdelávacie pobyty pedagógov, spoluprácu v kultúre a v ďalších oblastiach. V rámci návštevy sa oboznámili s vyučovacím procesom, materiálnym vybavením školy, situáciou vo vyučovaní cudzích jazykov a v zriaďovaní odborných učební. Navštívili aj materskú školu. V besede ich riaditeľka školy Jolana Molitorisová oboznámila s činnosťou v tomto predškolskom zariadení a vybavením učební. Počas návštevy im deti predviedli krátky kultúrny program. Vo vlastivednom múzeu si vzácni hostia prezreli expozície archeologických
Zľava: diakon Peter Hermanovský, biskup Stanislav Stolárik a páter Ricardo Argagnaraz.
zbierok fauny a flóry vranovského regiónu a dozvedeli sa poznatky z histórie hanušovského kaštieľa. Na záver stretnutia v priateľskom posedení v zasadačke mestského úradu sa delegácie bližšie informovali o živote vo svojich regiónoch a o ďalšej perspektíve vzájomných vzťahov. Švédskych hostí, ktorí na Slovensko zavítali po prvýkrát, milo prekvapila srdečnosť a pohostinnosť našich ľudí, no najviac ich očaril unikátny skvost nášho mestečka, železničný viadukt. Stretnutie položilo základy pre vzájomné spoznávanie krajín Európy v rámci rozvíjania vzťahov na regionálnej úrovni. Mgr. Martin Socha vedúci školského úradu
Slovenské ¾udové píšśaly v ZUŠ Pre žiakov základnej umeleckej školy bol 21. november bohatý na ľudové tradície. Veľmi zaujímavým hosťom tohto dňa sa pre nich stal Michal Smetanka zo Spišského Hrhova - pedagóg, výrobca ľudových hudobných nástrojov, interpret a multiinštrumentalista v jednom. Svojím pútavým rozprávaním prezentoval tradičné slovenské ľudové píšťaly, z ktorých dokázal vylúdit’ nádherné melódie, oživené spevom. Všetky predstavené nástroje zhotovuje ručne, používa výhradne najstaršie tradičné technológie a dôkladne vyberá prírodné materiály (drevo, kosť, koža, kôra, rohovina, ľan, vosk, hlina, atď). Spoločne s ďalšími ľudovými remeselníkmi sa zameriava najmä na aerofonické hudobné nástroje typické pre hraničnú oblasť Spiša a Šariša, pre ktorú bolo charakteristické pastierstvo a bačovstvo so svojimi špecifickými „východniarskymi“ črtami. Okrem viacerých typov troj až šesťdierkových pastierskych píšťal, koncoviek, gajdíc, handrárskych píšťal, fujár, hlásnických a pastierskych signálnych rohov, rohovinových a hlinených okarín, ako i ďalších slovenských ľudových hudobných nástrojov, vyrába aj hudobné nástroje iných ľudových kultúr. Všetky predstavené nástroje si žiaci po prezentácii dôkladne poobzerali, prípad-
ne vyskúšali spôsob hry, či správne držanie. Žiakov popoludnie s umelcom viditeľne zaujalo a z jeho rozprávania sa dozvedeli množstvo zaujímavostí nielen o výrobe a spôsobe hry na píšťalách, ale aj o ľudových tradíciách svojich predkov. V dnešnej dobe zvykneme často hovoriť o globalizácii vo všetkých možných oblastiach, ale mnohokrát zabúdame na národné bohatstvo, ktoré je uložené v piesňach, básňach, folklórnom, či výtvarnom umení. A práve umenie a kultúra dokážu prebudiť a oživiť cit a zmysel pre tradície a hodnoty, ktoré sú v nich uložené. PaedDr. Lenka Sochová
Michal Smetanka a jeho hudobný nástroj.
4
Hravo a zdravo v materskej škole V našej materskej škole bol 16. október výnimočný nielen pre deti, ale aj pre ich rodičov. Bol to deň, kedy sa mamky, ockovia, babky, dedkovia stali na jeden celý deň deťmi a mohli sa aspoň na chvíľu vrátiť do detských čias. Deti prichádzali do tried spoločne s rodičmi, kde ich netrpezlivo čakali pani učiteľky s nachystanými aktivitami. Už od rána sme si z krepového papiera vyrábali ovocie a zeleninu, pripravili sme jablkovú tortu, zeleninovú polievku, plnili ovocné poháre a pripravovali narodeninovú oslavu. Deti v rôznych hrách ukázali svojim rodičom zručnosti, vedomosti a tvorivosť. Príjemnú atmosféru umocnil spoločný ranný pozdrav a ranné cvičenie. Po dobrej a zdravej desiatej sme sa vybrali na školský dvor, kde sme si v súťaživých hrách merali sily - skákanie vo vreci, prenášanie loptičky na lyžič-
ke, preťahovanie lanom... Aj počasie nám v tento deň prialo, jesenné slniečko príjemne hrialo, lenže škvŕkanie v brušku bolo oveľa silnejšie, a tak sme sa spoločne pobrali na obed. Neopakovateľné čaro zažili deti, keď si ich mamky samé uložili do škôlkarských postieľok a prečítali im rozprávočku. Po krátkom oddychu sme sa pustili do krájania jablkovej torty, ktorú sme si spoločne pripravili. Aj naša materská škola je zapojená do siete škôl podporujúcich zdravie. Naše tety kuchárky pripravujú zdravé a chutné jedlá, a aby sa o tom presvedčili aj rodičia, tento výnimočný deň sme ukončili ochutnávkou rôznych zdravých nátierok, zeleniny a ovocia. Krásne prestreté stoly a naservírované nátierky lákali všetkých návštevníkov MŠ. Medzi pozvanými boli nielen rodičia, ale aj primátor mesta Ján Roško, prednostka MsÚ Ing. M. Tomková, vedúci ŠÚ Mgr. M. Socha, PhDr. F. Godla, PaedDr. E. Lukáčová z nadácie ROMA EDUCATION FOND. Chceme poďakovať rodičom za to, že si našli čas a navštívili nás, Metodicko – pedagogickému centru (ROCEPO) v Prešove a PaedDr. E. Kovařovej za finančnú podporu, i všetkým zamestnancom MŠ, ktorí tento deň pripravili. Poďakovanie patrí aj deťom za ich záujem a snahu pri plnení rôznych aktivít. Deťom sa z tvárí nestratil úsmev ani na okamih. Detská vrava, džavotanie, smiech a radosť sa šírili po MŠ celý deň. Nie je na svete nič krajšie, ako vidieť zdravé a šťastné deti. A nám sa to darí. Nech nás to napĺňa spokojnosťou a entuziazmom do ďalšej práce. K. Bindasová, MŠ Hanušovce n/T.
5
Roky prešli ako voda, ale vek nie je podstatný. Dôležité sú iba tie krásne chvíle, pre ktoré sa oplatilo žiť. Čas tak nezadržateľne letí. Nepostojí, nepočká, ide stále vpred a nám v mysliach zostávajú len spomienky na časy prežité, minulé.
Každý raz bude starý, príde čas, kedy život aktívneho zamestnanca zamení za život dôchodcu, opustí pracovný kolektív, viac času bude tráviť so svojimi najbližšími. Mesiac október bol vhodnou príležitosťou privítať v materskej škole bývalých zamestnancov – učiteľky a prevádzkové zamestnankyne, ktoré si už užívajú zaslúžený dôchodok. No a 24. októbra sa ich zišlo 13. Prišli s úsmevom na tvári, šťastné, že na nich ani po rokoch nezabúdame. Najstaršou bola H. Polačková, ktorá prednedávnom oslávila krásne 80–te narodeniny. Nechýbalo blahoželanie a kultúrny program, ktorý pripravili učiteľky všetkých tried spolu s deťmi. Odmenou im bol potlesk, sladkosti od našej vzácnej návštevy. Potom už nasledovalo posedenie v príjemnej rodinnej atmosfére. Bývalé kolegyne sa živo zaujímali o dianie v škole, prezreli si zrenovované triedy, zaspomínali si na chvíle prežité s deťmi. Dopoludnie nám spoločne ubehlo veľmi rýchlo a nám neostáva iné, len tešiť sa na stretnutie opäť o rok. Ľudmila Hrušková učiteľka MŠ
HANUŠOVCE - HANUŠOVÈANIA (3.) Cyklus spomienok na Hanušovce nad Topľou a Hanušovčanov 20. storočia v súvislosti s nadchádzajúcim výročím 40 rokov novodobého štatútu mesta.
Anton BABICA Keď som bola malá, chodievali sme kupovať topánky „do Baťi“. Malý obchodík krásne voňal novučičkou obuvou. Obsluhovali nás milé tety, ktoré ma pre nejakú malichernú drobnosť vždy pochválili. Nuž si viete isto predstaviť, ako sa mi na chvíľku zdvihlo sebavedomie tichého nesmelého dievčatka.
V roku 1968, v polovici augusta, naša mama plánovala nákupy na nový školský rok. Samozrejme, potrebovala som do školy nové prezuvky, tenisky, podobne ako moja mladšia sestra do škôlky. Mama povedala, že kupovať ideme nasledujúci pondelok. Deň predtým, teda v nedeľu, bol odpust. K večeru už boli odídení všetci hostia i všetko náležite upratané. Unavení sme sa konečne uložili k spánku. Bývali sme v centre Hanušoviec hneď pri pošte, teda pri hlavnej ceste. V noci – či nad ránom? – ma zobudil strašný hukot. Chcela som spať a nemohla, lebo to hučalo nielen vonku, ale aj v dome. Rodičia aj starí rodičia boli na nohách a o niečom sa vzrušene rozprávali. „...tanky...vojna...,“ počula som útržkovité slová, ktoré som si nevedela dať do nijakého kontextu. Babka utekala do komory pozrieť, koľko máme zásob múky. Viem, že som sa tomu čudovala, lebo vtedy sme múku kupovali nie na kilá, ale celé balíky naraz. Načo nám bude ďalšia? Neskôr sme zapli rozhlas po drôte a tam sústavne niekto opakoval: „Zachovajte kľud a rozvahu!“ Dodnes si pamätám, že slovu „kľud“ som rozumela, ale rozmýšľala som, čo znamená slovo „rozvaha“. A tanky len šli a šli. Dlho som pozerala cez zatvorené okno, potom som si unavená predsa len ľahla. Ráno nás mama budila, že je čas ísť nakupovať. Keď sme vyšli hore k domu pána Jabčanku (v mieste, kde dnes stojí reš-
taurácia Topľa) a chceli sme prejsť na druhú stranu, nemohli sme. Tanky stále šli a šli a šli... Jeden za druhým, sústavne, bez prestávky. Takmer z každého tanku vytŕčal hore nejaký vojak s puškou v ruke. Stáli sme na chodníku už dosť dlho, keď sa mi zdalo, že za jedným tankom je dosť veľká medzera. Potiahla som mamu za rukáv, aby sme rýchlo prebehli cez cestu. Už ma unavovalo nečinne tam stáť a čakať. No mama tú odvahu prebehnúť cez cestu nenabrala. V ten deň sme sa vrátili domov bez nových topánok. Do obchodu „u Baťi“ sme išli niektorý nasledujúci deň. No v pamäti mi ostal vrytý len tento – 21. august 1968, keď som nedostala nové topánky. Až omnoho neskôr som sa dozvedela, že
„Baťoví“ sú vlastne Babicoví. Nejako sa mi táto (ne)podobnosť mien zliala ako dieťaťu do jedného celku, lebo tak ich volali všetci dospelí Hanušovčania. Nuž a kto bol „hanušovský Baťa“, rozpráva jeho syn Dezider. Mgr. Agáta Krupová
KTO a ÈO je na fotografii? V tomto roku si folklórny súbor Oblík pripomenul 40. výročie svojho založenia. Skôr narodení Hanušovčania si však v roku 1957 pamätajú založenie detského folklórneho súboru Smelosť, ktorý na tunajšej základnej škole viedla v tom čase pani učiteľka Hermína Franková. Odvtedy uplynulo presne 50 rokov. Na stránkach hanušovskej kroniky sa v zápise za rok 1958 uvádza:
„24-členný detský tanečný súbor Smelosť pri OSŠ pod vedením učiteľky Frankovej dosiahol v tomto roku veľmi pekných úspechov. Nacvičil pásmo detských tancov, s ktorými vystupoval na oslavách v miestnej obci i v okresnom sídle. S pásmom Húsky, húsky, poďte domov, vystupoval na okresnom a krajskom kole Súťaže tvorivosti mládeže, kde získal 1. miesto. Prvé miesto získal súbor v júni i na ústrednom
6
kole. Ako víťaz bol pozvaný aj vystupovať na celonárodných oslavách piesní a tancov vo Východnej.“ Ako vidíme, folklórne tradície sú v našom meste hlboko zakorenené a hanušovský folklór, resp. folklór v podaní hanušovských ľudových súborov má stále plno verných nadšencov. Veríme, že to tak bude minimálne aj ďalšiu polstoročnicu. Mgr. Agáta Krupová
Rozprávanie syna „hanušovského Baťu“... Starší pamätníci Hanušoviec i okolia si spomínajú na takéto oslovenie vedúceho predajne s obuvou Antona Babicu staršieho. Pre tých neskôr narodených je potrebné pripomenúť, že zakladateľom svetoznámej firmy na výrobu a predaj obuvi bol český podnikateľ Tomáš Baťa z moravského mesta Zlín. Tento veľmi schopný podnikateľ z malej manufaktúrnej prevádzky vytvoril obrovský obuvnícky podnik na výrobu a predaj obuvi nielen vo vzniknutom Československu, ale na celom svete. Podobne ako zakladateľ firmy Baťa, aj môj otec bol vyučený obuvník, ktorého vybrali za vedúceho predajne v jeho rodnej obci Brezovica nad Torysou. Vedenie firmy Baťa pozorne sledovalo svojich zamestnancov a tých, ktorí sa osvedčili, prekladalo do predajní s vyšším obratom, samozrejme, aj s vyšším zárobkom. Hanušovský región v tom čase k takýmto lokalitám patril, lebo sa tu stavala železničná trať z Kapušian do Strážskeho. Väčšie zárobkové možnosti vplývali aj na kúpyschopnosť obyvateľstva. Otec ponúknutú šancu využil a tak v roku 1942 prevzal kormidlo predajne „vo varošu“. Predajňa Baťa sa nachádzala v dome pána Molitorisa Goriľa (v súčasnosti dom na Slovenskej ulici oproti predajni farby-laky U Saboďuri). Bytové podmienky oproti Brezovici tu boli oveľa horšie. Molitorisov dom pozostával z troch miestností. V prednej bola predajňa, v strednej kuchyňa a v zadnej spálňa. Kuchyňa bola ešte drevenou prepážkou rozdelená aj na opravovňu obuvi. Na jednom dvore sme bývali tri rodiny: Babicoví, Sabo Furčoví a Tkáčoví (otec nebohého primátora Františka Tkáča). Personálne obsadenie prevádzky v čase príchodu otca do Hanušoviec bolo štandardné pre Baťove predajne stredného typu – vedúci, predavačky a dvaja, až traja obuvníci. Už personálne obsadenie naznačuje, že predajne poskytovali okrem predaja obuvi aj ďalšie služby – opravu obuvi, predaj a opravu pančúch a starost-
livosť o nohy pedikérskymi službami. Tieto vykonával otec, ktorý absolvoval pedikérsky kurz v Zlíne. Opravu pančúch robila jedna z predavačiek a opravu obuvi spomínaní obuvníci. Pri obuvníckej trojnožke sa okrem prisťahovalcov vystriedali aj hanušovskí rodáci – Juraj Velebír Skriňačko, Andrej Balík st., Ján Tomaško, Michal Staškovič, Ján Socha kostolník, ale spomeniem aj Andreja Sobotu. Tovar do predajne sa dovážal konským povozom raz týždenne zo železničnej stanice Kapušany. Situácia v zásobovaní sa zhoršila na sklonku vojny. Zničené komunikácie zabrzdili pravidelný prísun tovaru, a tak otec na bicykli z Baťovan (terajšie Partizánske) dovážal tovar s veľkým rizikom okradnutia, ale aj ohrozenia vlastného života. No zákazníkov chcel uspokojiť aspoň čiastočne. Ďalšou otázkou života a smrti bola tajná oprava obuvi. Je známe, že v okolitých lesoch sa zdržiavali partizáni. Ich spojka, pani Kurucová z Pavloviec, donášala na chrbte rozbitú obuv partizánov a otec po večeroch vypisoval lístky na ich opravu s falošnými menami, aby ani obuvníci nevedeli, čia je to obuv. Otec si veľmi cenil nielen svoj majetok, ale aj majetok firmy, za ktorý zodpovedal. Počas povstania, keď sme boli všetci evakuovaní mimo Hanušoviec (v Prosačove), zostal v predajni, aby ochránil majetok a tovar v obchode. Vojna sa skončila, ale prišli ďalšie ťažkosti. Zničené hospodárstvo, chudoba, nedostatok tovaru či lístkový prídelový systém boli pre povojnové obdobie charakteristické. Výpadok v zásobovaní tovarom spôsobil, že ľudia už od polnoci čakali pred obchodom, aby sa dostali k akej - takej obuvi. Pri takomto predaji často asistovali žandári. Rozbité výklady a okná boli sprievodným javom tohto predaja. K Baťovmu systému neodmysliteľne patrili niektoré vzácne zásady, ktoré môj otec ctil a dodržiaval. Známe bolo jeho heslo
7
„Náš zákazník, náš pán.“ Týmto smerom viedol aj svojich podriadených. Baťovi zamestnanci museli byť v predajni vždy vzorne upravení a čistota predajne a jej okolia bola vždy na prvom mieste. Už vtedy boli známe Baťove ceny, ktoré sa využívajú dodnes: 9 Kčs, 19 Kčs, 29,90 Kčs a pod. V novom prostredí si otec čoskoro našiel aj nových priateľov. Boli to najmä hanušovskí obchodníci a remeselníci. Voľné chvíle rád prežíval v spoločnosti Jána Vozára – kováča, Rudolfa Biľa – obchodníka, Jána Hechta – mäsiara a Juraja Sochu – obchodníka. Po znárodnení firmy Baťa vznikol štátny podnik Obuva, v ktorom otec ďalej pracoval ako vedúci. Zmeny po roku 1948 zasiahli aj do predajných priestorov. Obchod sa presťahoval do domu pani Grünfeldovej na mieste terajšieho trhoviska. V 60. rokoch 20. storočia prešiel otec pracovať na podnikové riaditeľstvo do Prešova ako inventúrnik, neskôr ako inšpektor pre obchody Východoslovenského kraja, na sklonku života ako vedúci predajne v Michalovciach a vo Vranove. Napriek pracovnej zaneprázdnenosti si našiel čas aj na aktivity vo verejnom živote. Niekoľko rokov pôsobil ako predseda telovýchovnej jednoty. Vo futbalovom oddieli úzko spolupracoval s vtedajším správcom farnosti vdp. Antonom Ďurčákom, zapáleným fanúšikom tohto športu. Otcov život bol postavený na troch pilieroch: viera, rodina a práca. Veľkou oporou a pomocníčkou v živote mu bola manželka Terézia, ktorá okrem domácnosti pomáhala aj pracovne ako predavačka. Spolu vychovali štyri deti. U otca som si nesmierne vážil jeho pracovitosť, zmysel pre čestnosť, poriadok, toleranciu a zásadovosť. Podľahol nevyliečiteľnej chorobe vo veku 59 rokov. Nám blízkym, ale aj tým, ktorí ho poznali, ostala na „hanušovského Baťu“ už len spomienka. Dr. Dezider Babica
ŠTATISTIKA ŠTATISTIKA ROKU ROKU 2007 2007
MANŽELSTVO UZATVORILI
Naši jubilanti
• Ing. Vladimír Štofan a Júlia Šellongová • Marek Horvát a Mária Lacková • Jozef Džobák a Irena Horvátová • Bartolomej Horváth a Lucia Daňová • Pawel Krzysztof Ciszewski a Mária Glodová • Jaroslav Hrubý a Marta Hanzová • Ján Molitoris a Anna Beňová • Ing. Milan Smutko a Ing. Katarína Daňková • Ján Puľo a Martina Fiľová • Jozef Varga a Zuzana Šimková • Rastislav Sciranka a Jana Pasternáková • Slavomír Horňák a Ivana Kurečajová • Pavol Velebír a Anna Ondrejová • Daniel Tomaško a Mária Šellongová • Miroslav Molitoris a Lenka Molitorisová • Peter Voľanský a Andrea Daňková • Ing. Štefan Mulik a Ľubica Hambaleková • Jozef Hlucho-Horvát a Ivana Horvátová • Marcel Molitoris a Lucia Matiková • David Wiliam Broadwell a Mgr. Antónia Babicová • Andrej Antalovský a Marcela Horňáková • Stanislav Jurko a Mária Neščverová • Ján Saraka a Anna Skrypnyk Serhijivna • Maroš Juhas a Miroslava Horvatová • Ing. Juraj Král a Mgr. Marianna Breciková • Alojz Chamraz a Zuzana Čebrová • Miroslav Čikala a Klaudia Puľová • Peter Hobľák a Gabriela Sulinská • Rastislav Onufer a Mgr. Martina Sopoligová • Milan Lacko a Miroslava Horváthová • Tomáš Kecer a Mária Sukovská • Marek Daňo a Helena Lacková • Ing. Vladimír Pagurko a Katarína Kandalová • Jaroslav Šimočko a Marta Kľučárová • Ján Repjak a Zuzana Zajícová • Michal Hlucho-Horvát a Janka Fiľová • Pavol Kolarčík a Bibiána Marinicová • Rastislav Kuzevič a Mária Pohlová • Michal Goga a Jarmila Sciranková
(k 30. novembru 2007)
60 rokov Čabalová Jarmila, Jarmočná ul. Drap Jozef, Počekanec Fáber Andrej, Šarišská ul. Ferková Terézia, Prešovská ul. Hermanovská Helena, Širiava Horvátová Irena, Slovenská ul. Horvátová Mária, Kukorelliho ul. Ilavská Elena, Počekanec Kolesárová Ema, Bukovské Kosťová Anna, Štúrova Kučinská Helena, Ul. SNP Ľaľo Pavel, Budovateľská ul. Macejková Alžbeta, Štúrova ul. Maga Viktor, Šarišská ul. Magová Irena, Šarišská ul. Paľová Mária, Mierová ul. Prirko-Puľová Edita, Slovenská ul. Sabo Jozef, Šarišská ul. Sabová Anna, Kukorelliho ul. Štemberský František, Kláštorná ul. Tomka Marián, Sadová ul. Velebírová Mária, Ul. SNP 70 rokov Čurlík Juraj, Bukovské Harčár Vojtech, Kukorelliho ul. Hlucho-Horvat Andrej, Pod Šibenou Homa Jozef, Kláštorná ul. Horvátová Helena, Šarišská ul. Horvátová Irena, Pod Šibenou Kopasová Mária, Štúrova ul. Lukáč Ján, Kláštorná ul. Maščuchová Mária, Kláštorná ul. Mitaľ Juraj, Kukorelliho ul. Molitoris Juraj, Počekanec Onder Ján, Šarišská ul. Pivovarniková Mária, Štúrova ul. Sabová Helena, Záhradná ul. Skriňak Jozef, Mierová ul. Sulinská Anna, Bukovské Verčimáková Zuzana, Bukovské 75 rokov Dvorský Tomáš, Mierová ul. Franková Hermína, Kukorelliho ul.
Do života sme privítali Michal Horvát Štefan Rác Sebastián Preužňák Tereza Hrešová Matej Pavelica Marko Čebra Simona Kovaľová Vladimír Vasiľ Liana Fiľová Annamária Puľová
Ján Kura Adam Folťa Elena Hanzová Ema Birošová Petronela Balogová Tamara Horvátová Maximilián Maga Sabína Labajová Jozef Daňo Alex Molitoris
Hanzová Anna, Ul. SNP Hanzová Anna, Širiava Kiňa Ján, Šarišská ul. Košč Andrej, Ul. SNP Kučinská Anna, Kukorelliho ul. Líšková Alžbeta, Počekanec Mikitová Mária, Ul. SNP Molitoris Ján, Počekanec Molitorisová Alžbeta, Počekanec Molitorisová Mária, Kukorelliho ul. Rošková Mária, Bukovské Sabo Michal, Záhradná ul. Socha Andrej, Štúrova ul. Šefčiková Mária, Budovateľská ul. Šima Andrej, Jarmočná ul. Štefaník Ján, Slovenská ul. Švačová Anna, Kukorelliho ul. 80 rokov Adamová Anna, Kukorelliho ul. Fiľová Pavlína, Šarišská ul. Grittová Anna, Prešovská ul. Hatala Ján, Bukovské Hrehová Barbora, Mierová ul. Ivančová Helena, Štúrova ul. Molitoris Ján, Ul. SNP Poláčková Helena, Budovateľská Rusnáková Veronika, Šarišská ul. Sulinská Helena, Ul. SNP Tomková Zuzana, Ul. SNP Tragalová Verona, Kláštorná ul. Verčimáková Mária, Mierová ul. 85 rokov Ferencová Zuzana, Šarišská ul. Sabol-Kolarová Zuzana, Kláštorná ul. Sabová Helena, Širiava Novák Michal, Komenského ul. Nad 90 rokov Čurlík Michal, Garbiarska ul. – 91 rokov Sabo Andrej, Širiava – 91 rokov Tomko Štefan, Kláštorná ul. – 91 rokov Tomašková Anna, Budovateľská ul.– 92 rokov Petriková Zuzana, Budovateľská ul. – 93 rokov Socha Juraj, Mierová ul.– 93 rokov Vozárová Zuzana, Kukorelliho ul. – 94 rokov Lukáš Pohlod Tomáš Pohlod Olívia Balážová Ján Puľo Alexandra Horvátová Sonja Puľová Martin Socha Jesica Horvátová Štefan Horvát Sára Horvátová Anežka Horvátová Laura Puľová Sofia Horňáková
Melánia Glodová Radka Horvátová Sabína Sabová Lívia Puľová Viktória Verčimáková Sidónia Horvátová Vanesa Bratková Michaela Šestáková Eva Cibriková Nina Lukáčová Marek Daňo Sandra Pirko-Puľová
8
Opustili nás Róbert Horvát Imrich Klimčo-Havran Gizela Vargová Zlatica Moravcová Milan Sedláček Martina Husáková Anna Sochová Mária Kašová Michal Čebra
Štefan Vozár Ján Horvát Andrej Čebra Irena Hiľovská Martin Leško Juraj Socha Jesica Horvátová Mária Kováčová Mária Cerulová
Na základe údajov z evidencie obyvateľstva vypracovala Mgr. Agáta Krupová
Aký si bol rok 2007? PRÍHOVOR PRIMÁTORA MESTA Pokračovanie zo str. 1
V rámci vecného plánu bolo v našom meste zrealizované: - Výstavba studní na ul. Pod Šibenou pre rómske rodiny z prostriedkov Úradu vlády, splnomocnenkyne pre rómske skupiny. - Vybudovaný nový prepojovací kanál z centrálnej kotolne pre dodávku tepla pre ZŠ, MŠ, ObZS – malá kotolňa za zruší. - Dostavba a zatrávnenie ihriska – financované z rozpočtu mesta. - Položenie nového asfatového koberca na ul . Garbiarska. - Rekonštrukcia chodníka na ul. Budovateľská, vysprávky po prekopávkach na ul. Širiava, Záhradná, chodník pri starej pošte a ul. Štúrova a Zámocká. - Prevedená plynofikácia domu Nádeje – výmena topných telies. - Rekonštrukcia a oprava strechy v dome služieb a zrealizované vykurovanie objektu.
- Stavebné ukončenie časti budovy ObZS pre možnosť poskytovania služieb inými lekármi – špecialistami. - Postupne prebieha zameriavanie pozemkov po ROEP. S Katastrálnym úradom vo Vranove spolupracujeme pri zámene katastrov Medzianky a Vlača a pokračujú jednania o náprave chyby a vrátenia katastra z obce Petrovce naspäť do Hanušoviec nad Topľou. Tento proces ešte chvíľu potrvá. V týchto majetkových veciach si veríme a dúfame, že v krátkej dobe nastane zmena. Musíme viac popracovať na úseku správy majetku mesta, byť dôslednejší, doriešiť staré nedotiahnuté majetkové veci, čím sa vytvoria dobré podmienky pre realizáciu nových zámerov, ďalšej výstavby a podobne. Následne by sme chceli žiadať o finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, či Európskej únie. Mesto aj naďalej zápasí s niektorými problémami, najmä znečisťovaním verejných priestranstiev, likvidáciou domových odpadov, vytváranie divokých skládok, nedisciplinovanosťou mladých ľudí, vandalizmom, poškodzo-
vaním verejných vecí, majetku mesta, či občanov. Sme si vedomí toho, že pre nápravu vecí budeme musieť viac investovať do osvety, kontroly, uplatňovania sankcií a vytvorenie nových možností pre využitie našej mládeže, či záujmových skupín. Je to neľahká úloha, ale postupnými krokmi sa to dá a možno očakávať nápravu. Pred nami sú nové úlohy, v niektorých sa bude pokračovať. Je nevyhnutné pre dobro veci zachovať a vytvárať zdravé pracovné prostredie, podchytiť pre spoločný zámer všetkých ľudí, poslancov i podnikateľov. Iba tak je možné sa tešiť z plodov spoločnej práce. Za prácu, ochotu a pomoc v roku 2007 sa chcem poďakovať všetkým zainteresovaným, úradníkom, pracovníkom MsPS, pracovníkom malej obecnej služby, podnikateľom, sponzorom, cirkevným inštitúciám a mnohým ďalším. Pomáhali sme vytvárať spoločné dielo. Veríme, že podobne to bude aj v nasledujúcom roku, do ktorého Vám želám veľa zdravia, pokoja, sily, vzájomnej lásky. K blížiacim Vianociam želám všetkým ich pokojné a radostné prežitie v kruhu svojich blízkych. Ján Roško, primátor mesta
nil Pamätnou plaketou za obetavú prácu Mgr. Andreja Trojanovského, za viac ako 35-ročné pôsobenie v učiteľských službách v našom meste, z toho 14 rokov vo funkcii riaditeľa základnej školy. Ďakovné listy za obetavú prácu v školstve, so zápisom do pamätnej knihy mesta, boli udelené Mgr. Michalovi Kosťovi, Márii Andrekovej, Anne Sopoligovej, Márii Molitorisovej a Emílii Peržeľovej. Blahoželania a vecné dary prijali aj čerství jubilanti Mgr. Miroslav Petrov, Mgr. Viera Vrlíková, Mgr. Jana Sabová, Mária Hlačová a Božena Čarná. Obdarovaných pozdravili pekným kultúrnym programom žiaci ZŠ a ZUŠ. V družnej besede si účastníci tohto príjemného podujatia zaspomínali na roky prežité v školských kolektívoch so svojimi spolupracovníkmi a žiakmi i o zmenách, ktorými prešlo naše školstvo.
Ocenení uèitelia a školskí pracovníci Životné jubileá a odchody do dôchodku sú príležitosťou na ocenenie práce ľudí. Predstavitelia mesta v spolupráci so školským úradom zorganizovali 26. novembra stretnutie učiteľov a školských pracovníkov, na ktorom prijali šiestich dôchodcov a piatich jubilantov. Primátor mesta Ján Roško, prednostka Ing. Mária Tomková a vedúci školského úradu Mgr. Martin Socha v slávnostných príhovoroch a blahoželaniach vyzdvihli ich dlhoročnú obetavú prácu pri výchove mladej generácie a poďakovali za celoživotné dielo v rámci riadiacej, výchovno-vyučovacej i mimoškolskej činnosti. Primátor mesta pri príležitosti odchodu do dôchodku oce-
Mgr. Martin Socha
9
Hanušovčania Hanušovčania vv Štefánikovom Štefánikovom kraji kraji Láskavosťou pani Agáty Krupovej som sa dostal ku knihe Spomienky ožívajú. Dobre som si ju preštudoval a chválim ju, lebo je to naozaj vzácna publikácia. Bol to skvelý nápad, pripraviť takouto formou knihu pri príležitosti stretnutia rodákov. Poznám veľa regionálnych publikácií, ale takto zostavenú som v rukách ešte nemal. Najviac ma potešilo, že som v nej našiel aj dvoch hanušovských rodákov, ktorí pôsobili v mojom rodnom meste - Brezovej pod Bradlom. V kraji Milana Rastislava Štefánika. Chcem čitateľom poskytnúť pár informácií o ich pôsobení na opačnej strane Slovenska. Ide o evanjelických farárov Mikuláša Mitaľa a Jána Velebíra. Pri mojich slovách sa opieram o vlastné spomienky a knihu Štefana Cirena Spomienky na cirkevný život v povojnovej Brezovej z roku 1999. V tejto knihe sa píše o oboch našich rodákoch. Zaujímavosťou je, že v Brezovej pod Bradlom pôsobili hneď po sebe. MIKULÁŠ MITA¼ sa narodil v Hanušovciach v roku 1913. Po štúdiách na Kolegiálnom gymnáziu v Prešove, evanjelickej teológii v Bratislave a Bazileji a ďalších študijných pobytoch v cudzine, pôsobil v rokoch 1937 – 1940 ako kňaz slovenských evanjelikov v Bulharsku. Po návrate na Slovensko bol kňazom v Banskej Štiavnici, Banskej Bystrici a v rokoch 1957 – 1981, teda dlhých 24 rokov, v Brezovej pod Bradlom. Treba povedať, že pán farár Mitaľ pôsobil v Brezovej v neprajných časoch pre vieru, v čase keď značne ubúdalo veriacich a keď mnohé aktivity neboli štát-
nou mocou povolené. Napriek tomu dokázal, podľa spomínanej knihy, oživiť cirkevné dianie, pripraviť opravu veľkého kostola a zbierku na ňu. Za jeho pôsobenia sa do cirkevných funkcií dostali prvé ženy, pracoval v Červenom kríži i s farárom rímsko-katolíckej cirkvi. Cirkevníci radi počúvali jeho kázne a pán farár mal s cirkevníkmi veľmi pekný vzťah. Ja mám na farára Mitaľa pekné spomienky. Prešiel som u neho konfirmačnou prípravou a bol som ním aj konfirmovaný. Spomínam si aj na jeho deti, najmä na syna Braňa, ktorý prišiel do našej triedy a skamarátili sme sa. Spomínam si aj na jeho dcéry, z ktorých sa Zora stala známou a významnou etnologičkou. Z funkcie farára abdikoval ako 69-ročný. Svoj život dožil na západnom Slovensku. Zomrel v roku 1999 a pochovaný je v Bratislave. JÁN VELEBÍR Po abdikácii pána farára Mitaľa ostali farníci bez farára. Obrátili sa na ďalšieho hanušovského rodáka Jána Velebíra. Ten sa narodil v roku 1931. V čase tohto oslovenia pôsobil ako farár v Sabinove. V polovici roku 1981 do Brezovej aj prišiel. Po príchode sa stretol s odchádzajúcim farárom a vtedy zistili, že sú z jedného mesta. Ako píše autor knihy – za pôsobenia farára Velebíra nastalo ďalšie
oživenie zborového diania, opravil sa oltár a fara. Keďže bol vždy len zastupujúcim farárom, po šiestich rokoch bol preložený do Važca. Vo svojom príspevku v knihe Spomienky ožívajú si Ján Velebír zaspomínal na svoje školské časy: „4. mája bývali pred kaštieľom slávnosti, kde sme ako žiaci mali program k výročiu tragickej smrti generála Štefánika.“ I keď pán farár Velebír pôsobil v Brezovej len šesť rokov, ľuďom naňho ostali len dobré spomienky. Sympatie si získal aj zrozumiteľnými kázňami. Myšlienky o ňom ukončím svedectvom Štefana Ciraňa zo spomínanej knihy Spomienky na cirkevný život – Bol veľmi prívetivý, úctivý a zhovorčivý Slovák. Nestretol som nikoho, kto by slova nepriaznivého o ňom vyjadril a to nemyslím len na členov nášho cirkevného zboru. Zrejme je dobré, že evanjelická cirkev umožňuje takéto presuny farárov z jednej strany Slovenska na druhú. Napomáha to vzájomnému poznávaniu sa ľudí a ich obohacovaniu. Svedčí o tom aj úspešné pôsobenie hanušovských rodákov v Brezovej, v kraji Milana Rastislava Štefánika. M. Michálek
Vyčítali sme z kníh.....
TO TU EŠTE NEBOLO – ROZTANCOVANÝ MIKULÁŠ Na sviatok sv. Mikuláša opäť po roku zavítal do hanušovských škôl mestský Mikuláš. Deti sa už naňho veľmi tešili a túžobne očakávali jeho príchod. Mikuláša sprevádzal dobrý anjel a nechýbal ani čert s rožkami. Poniektoré deti sa ho veru poriadne naľakali. Mikuláš obdarovával deti darčekmi, čert mal pre menej poslušných nachystané čierne uhlie i zemiaky. Čo však čert nechcel, stalo sa i to, že na základnej škole vyzvali tancujúce dievčatá Mikuláša, anjela i čerta do rezkého tanca na cigán- trocha poznačili a po tanci bolo horúco i čertiskovi. sku nôtu. Veru sa náš Mikuláško Veríme však, že temperamentných žiakov sa nezľakli (aga) trošku zapotil, lebo rôčky ho už a zavítajú k nim i na budúci rok.
10
Kto viac číta, má väčšiu slovnú zásobu, vie aj pekne rozprávať. V našej knižnici máme takých čitateľov, sú to členovia nášho knižničného klubu. Spoločne sme pripravili program, s ktorým sme sa predstavili deťom ZŠ a MŠ v Matiaške. Účinkovali Majka Sabová, Paťka Čačková, Lenka Krajňáková, Kristínka Jurková, Pavlínka Kolesárová a Janka Hricová. Do školy prišiel aj Mikuláš a rozdal deťom aj účinkujúcim darčeky. Na záver nám za program poďakovala riaditeľka ZŠ Mgr. Lipčáková a usmiate detské tváre. Ľubica Tomková
EUROTRIEDA EUROTRIEDA JE JE Z Z NÁŠHO NÁŠHO MESTA MESTA Úrad vlády Slovenskej republiky vydal brožúru pod názvom Euro nezábudniček. V rámci tejto publikácie bola vyhlásená súťaž o najkreatívnejšiu triedu. Úlohou žiakov základných škôl bolo vytvoriť plagát, slogan a bilbord.
Víťazný kolektív.
Žiaci 5.C pri preberaní svojho ocenenia. Súťaže sa zúčastnila aj základná škola v Hanušovciach nad Topľou. Konkrétne 5.C a práve táto naša trieda súťaž nakoniec aj vyhrala. Porota vyhodnotila ich plagát ako najkrajší a páčil sa aj slogan. Odmenou pre 5.C bola veľká Mikulášska megapárty s Majstrom N. Tá sa konala v priestoroch hanušovského múzea 7. decembra. Učiteľkou triedy, ktorá deti k víťazstvu v súťaži priviedla, je Viera Vrlíková: „Titul Eurotrieda roka nás, samozrejme, nesmierne teší. Celé sa to začalo surfovaním po internete, na stránke euroinfo, kde sme sa dozvedeli, že do školy si môžeme objednať Euro nezábudničky.
Víťazná práca našich žiakov. Objavili sme to medzi poslednými, ale nakoniec sme sa k nim dostali. Zistili sme, že je vyhlásená výtvarná súťaž a pretože máme šikovné deti, prihlásili sme sa.“ Prečo vyhrala práve 5.C? Hovorí opäť Viera Vrlíková: „Asi sa páčila naša práca. Bolo to stručné a výstižné. Príprava bola hektická. Deti však veľmi dobre spolupracovali a teší nás, že sme vyhrali.“ A čo na to hovoria samotné deti - ako ich teší víťazstvo? Ľubomír Andrej nám prezradil: „Dobre sme to nakreslili! Chceli sme ukázať, že Európa je najlepší svetadiel.“ Jeho spolužiak Daniel Čolák doplnil: „Najťažšie bolo
Deti skvelo bavil Majster N.
11
asi to, že sme sa museli všetci dohodnúť a museli sme chcieť rovnakú vec.“ Katarína Ďurková nám povedala: „Víťazstvo nás prekvapilo. Náš projekt znázorňuje počet štátov Európskej únie.“ No a po tejto našej krátkej ankete si deti prevzali cenu za svoju prácu. 5.C získala cenu v podobe putovného Smoulika, o ktorého sa budú starať jeden rok. Nasledovalo skandovanie a vyvolávanie Majstra N a potom prišiel: „Deťušiky moooje, ja saaa veľmi teším, že som tu s vami,“ začal Majster N a pokračoval s pochvalou: „Som rád, že práve na východe sú takéto šikovné deti ako ste vy. Vám patrí Európa a vám patrí aj budúcnosť.“ Nasledovali hádanky, úlohy, hókusy – pókusy... Deti si maľovali tričká, z balónika si vytvorili zvieratká, na stole ich čakali dobroty a chýbať nemohla ani diskotéka. Celej 5.C samozrejme k víťazstvu gratulujeme aj my. (rich)
VIACÚČELOVÉ KARATE – máme majstrov kraja Druhý polrok sa pre karatistov začal sústredením s majstrom Takeji Ogawom v Ilave. IHRISKO Z nášho klubu sa ho zúčastnili tréneri Ján a Jozef Pivovarník a Peter Blaško. Ten tohto roku Posledný októbrový deň, počas jesenných prázdnin, bol položený nový asfaltový povrch na viacúčelovom ihrisku v areáli ZŠ Hanušovce n/Topľou. Rekonštrukcia ihris-
absolvoval v Košiciach skúšku a bol mu pridelený majstrovský technický stupeň 1. dan.
V októbri sa konali Majstrovstvá Východoslovenskej únie karate a iných bojových umení, kde naši borci naplno bodovali. Skúsenosti z majstrovskej súťaže naberal Jakub Pivovarník, ktorý prekvapil svojím výkonom a obsadil 5. miesto. Ostrieľaní borci v kumite nenechali nikoho na pochybách, že vyrástli na vynikajúcich zápasníkov. Majstrami kraja sa stali Tomáš
V tomto období prebieha príprava seniorov a vysokoškolákov na majstrovstvá kraja seniorov vo februári a na januárovú univerziádu. Na univerziáde nás v klubových farbách budú reprezentovať Lukáš Čerba a Lukáš Kahanovský, Tomáš Čurlík, Dominik Kahanovský a Ivan Velčko. Karatisti sa pripravujú aj na skúšky technickej vyspelosti.
Čurlík, Dominik Kahanovský, Jakub Kahanovský a Milan Čurlík. Druhé miesto obsadil Juraj Veličko, tretie Martin Krupa a po nie celkom dobrom výkone rozhodcov obsadil piate miesto Jakub Krupa. Do kategórie Bez rozdielu váhy nastúpili Tomáš Čurlík, Dominik Kahanovský a Juraj Velčko. Tu uspel len Dominik Kahanovský, ktorý skončil na 4. mieste, keď len o bod prehral zápas o tretiu priečku.
Sme radi, že bojové umenie zapustilo v Hanušovciach svoje pevné korene. Začínajú sa nám ukazovať nové talenty a dosahovať kvalitné výkony a výsledky. V blízkej budúcnosti pripravuje náš klub Karate ligu, kde verejnosť uvidí našich borcov priamo v akcii. Za pomoc sa chceme poďakovať vedeniu mesta, ktoré nám vychádza v ústrety a vytvára podmienky pre dobrú prácu a reprezentáciu. Poďakovať sa chceme aj riaditeľovi ZŠ Miroslavovi Petrovovi a Milanovi Kahanovskému za ich pomoc klubu. Zároveň, ako hlavný tréner chcem poďakovať trénerom klubu - Petrovi a Jozefovi Pivovarníkovi, Lukášovi Čerbovi, Petrovi Blaškovi a Martinovi Tkáčovi. Naše poďakovanie patrí aj rodičom, priateľom a sympatizantom klubu a všetkým, ktorí prispievajú k dobrému menu nášho klubu a mesta. Ján Pivovarník Karate Dojo Pivovarník
ka bola financovaná z viacerých zdrojov - 100 tisíc korún sme získali z programu NEFO fondu Prešovského samosprávneho kraja, časť nákladov uhradí Základná škola a Mestský úrad v našom meste. Ihrisko je už skoro hotové, treba ešte upevniť basketbalové dosky a obruče. Opravené je aj
oplotenie zo zadnej strany. Ihrisko by malo v budúcnosti slúžiť na basketbal, hádzanú, tenis, volejbal a v zimných mesiacoch ako klzisko (ak to dovolia poveternostné podmienky), prípadne, ak sa urobia mantinely, aj ako ihrisko na hokejbal, či hokej. Mgr. Miroslav Petrov RŠ ZŠ Hanušovce
PONÚKAM PREBÍJANIE A ČISTENIE ODPADOVÝCH POTRUBÍ OD WC, UMÝVADIEL, GULIČIEK A DAŽĎOVÝCH ZVODOV.
NONSTOP
Telefón: 0918 999 814
Hanušovské noviny vydáva Mestský úrad Hanušovce nad Topľou. Pre mesto Hanušovce n/T vyrobil Richard Scholtés, R.S. media, Bernolákova 13, 080 01 Prešov. Kontakt: 0905 776 947, e-mail:
[email protected]. Nie všetky články prešli úpravou a nie sú oficiálnymi názormi mesta a redakčnej rady z dôvodu zachovanie plurality a objektívnosti. Svoje príspevky a články doneste osobne, alebo doručte poštou na MsÚ Hanušovce n/T, alebo zašlite e-mailom:
[email protected]. Povolenie vydal Odbor všeobecnej vnútornej správy OÚ Vranov nad Topľou, registračné číslo 2003/03393. Náklad 1000 ks. Redakcia si vyhradzuje právo krátiť dodané články, prípadne neuverejniť príspevky.
12
