Adamko Koza, 1. A
A
ko ste už istotne viacerí postrehli, práve teraz v decembri prežívame najkrajšie obdobia roka – advent, čakanie a prípravu na Vianoce. No na našej škole sme sa práve v tomto čase
rozhodli venovať aj téme, ktorá nesúvisí s Vianocami – komunikačným technológiám. Zapojili sme sa tak do projektu, ktorý bol podporený Nadáciou Orange a mesiac december sme vyhlásili za MESIAC KOMUNIKAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ. Každá trieda prispela svojou troškou. Prváci kreslili obrázky, druháci vytvárali obrázky prostredníctvom počítačového programu, tretiaci tvorili básne, štvrtáci zase vymysleli úžasnú pieseň, ktorú si aj s chuťou zaspievali. Na druhom stupni zase piataci vymýšľali rozprávky, šiestaci tvorili plagáty, siedmaci nakreslili krásne pútače, ôsmaci si pripravili pre celú školu dotazníky, ktoré aj vyhodnotili, no a najstarší – deviataci si pripravili prezentácie o kyberšikanovaní, na ktoré chceli upozorniť najmä najmladších spolužiakov. Práve na týchto stránkach prinášame výber z tvorby všetkých tried. Na záver si môžete pozrieť vyhodnotenie dotazníka a dozvedieť sa tak zaujímavé informácie, ktoré možno niektorých prekvapia.
Ako prvý Vám prinášame text piesne, ktorý vytvorili žiaci 4. A triedy.
Keď neboli počítače, nebol ani internet, bol to celkom obyčajný jednoduchý milý svet. Prišla doba počítačov, internetu, mobilov, viete ako veľmi dobre by sa bez nich vodilo?
Ráno vstanem facebook zapnem, pozriem sa na novinky. „Vypni to už!“ mama kričí, brata odveď do škôlky. Na facebooku veľa ľudí, každý sa naň vždy teší, keď nemôže s niekým dávať, hlava ho vždy rozbolí.
Počítače, počítače v každom dome dnes už sú, pri učení a robote vždy nám dobre pomôžu. Jeden cez ne nakupuje, druhý sa s ním zase hrá, tretí si v ňom zachatuje, štvrtý filmy pozerá.
Poďme chlapci aj dievčatá, poďme vonku do lesa, pozrieme sa dookola, srdce nám hneď zaplesá. Včelička je veru živá i zvieratká na farme. Prasa, koník aj kozička, tie nám budú povďačné.
4. A trieda
Janko Berky, 1. A trieda
Rozprávka o počítači Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden domček. Býval v ňom chlapček, ktorý sa volal Janko. Keď mal narodeniny, rodičia mu kúpili počítač. Janko mal veľa hračiek, ktoré však ostali zabudnuté v kúte. Plyšové zvieratká, stavebnice, autá i vláčiky. Všetky hračky boli smutné, lebo Janko si ich už vôbec nevšímal. Celé dni sedel len pred počítačom. Ťukal do klávesnice a ťukal. Hral hry a nič iné nevnímal. Jedného dňa sa hračky nahnevali a vymysleli plán. Keď bol Janko v škole, vytiahli mu počítač z elektriny. Keď sa vrátil a chcel sa zase hrať, počítač mu zrazu nešiel. Janko sa rozplakal, začal sa nudiť a vtedy si všimol zabudnuté hračky v kúte. Začal sa s nimi hrať a večer na neho veselo zablikal počítač. A tak to bolo odvtedy každý deň, keď sa Janko hral aj s hračkami. Pretože tie, keď chceli byť s ním, tak mu počítač vypli a za odmenu mu ho potom zase zapli naspäť. Zuzana Urhinová, 5. A
Maťko Drugda, 2. A
Počítač Kde bolo, tam bolo, bola chalúpka, v ktorej býval malý Peťko. Mal veľa hračiek. Ale keď išiel jedného dňa do školy, deti sa mu smiali, že nemá počítač. Hneď ako prišiel domov, tak sa rozbehol za maminou, aby mu kúpila počítač. Ona mu odpovedala: „ To je tá hlúposť, kde sa len ťuká?“ „Áno!“ odpovedal Peťko. „Veď máš veľa hračiek!“ Vymením ich!“ Mamina mu skryla hračky a išla mu kúpiť želaný počítač. Po mesiaci sa mu počítač pokazil, nevedel ho zapnúť. Išiel si teda pýtať od mamy staré hračky. A mama mu vraví: „Dúfam, že máš z toho ponaučenie!“ Odvtedy sa Peťko hral iba so svojimi hračkami. Juraj Stankovič, 5. A
Julka Štupáková 1. A
Patrik Stančík 2. A
Miška Marková, 2. A
Rozprávka o Adamovi a počítači. Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno mestečko. V tom mestečku žil chlapček s menom Adam. Adam mal ako každé iné dieťa v meste počítač. Jedného sobotňajšieho dňa zapol svoj počítač a spustil svoju obľúbenú skákaciu hru. Vtom stisol neznáme tlačidlo na klávesnici. Zrazu sa ocitol v slávnom chráme, aký bol v hre. Veľmi sa zľakol. Začal tikať čas. Otočil sa a vidí ako za ním šľahajú plamene. Rozbehol sa a pred ním sa zjavili poschodia. Vedel, že musí prejsť všetky prekážky, aby úspešne skončil hru. Začal skákať ako hrdina z hry. Po veľkom počte schodov sa zastavil na šachovej ploche. Plamene sa za ním už nerútili. Adam to spoznával. Vedel, že keď stupí na nesprávnu dlaždicu, tak sa prepadne. Pár skokmi sa ocitol tvárou tvár príšere. Vtom do jeho izby vošiel otec. Hľadal ho, kde len mohol, ale nenašiel ho. Pozrel sa na obrazovku Adamovho počítača a neveril vlastným očiam. Veď je to Adam! Začal pomocou šípok na klávesnici ovládať svojho syna. Úspešne mu pomohol prejsť celú hru. Keď prešli cieľom, Adam sa zjavil v izbe. Celý šťastný objal otca, že ho zachránil. Odvtedy Adam už nikdy nestískal neznáme tlačidlá. Jakub Fridrich, 5. A
Barborka Strečková, 2. A
Rozprávka o počítači Bol raz jeden počítač, ktorý bol vyrobený v roku 2006. Vtedy už počítače neboli novinkou, ale nové bolo to , že sa stále vyrábali lepšie a lepšie. Jeden malý chlapec Tomáš si na Vianoce prial počítač. Pod stromčekom si rozbalil jeden veľký darček a tam ho našiel. Tomáš sa veľmi tešil a hneď ho išli s otcom vyskúšať. Počítač fungoval veľmi dobre. Tomáš sa na ňom hral každý deň. Keď sa skončili prázdniny Tomáš musel ísť zase do školy. Vždy, keď sa Tomáš vrátil zo školy, hodil tašku do izby na zem a bežal k počítaču. Takto to robil každý deň. Raz si to všimla jeho mama a musel Tomášovi povedať, aby si robil najskôr úlohy a potom sa môže hrať na počítači. Ale Tomáš svoju mamu neposlúchol a robil to tak, že kým rodičia neprišli domov z práce, on sa hral na počítači. Ale jeho mama prišla raz z práce domov skôr a videla Tomáša ako sa hrá na počítači. Veľmi ho vyvadila. Malý Tomáš dostal zákaz hrať sa počítačom na pol roka. Mohol ho zapnúť len vtedy, keď niečo potreboval zistiť na internete do školy. Odvtedy Tomáš vie, že s počítačom sa smie hrať len vtedy, keď má splnené všetky úlohy. Róbert Kučera, 5. A
Lucka Dobrocká, 1. A
Janka Bobáľová, 1. A
Počítač V jednom malom mestečku žil ujo Tibor. Zo širokého okolia mu nosili deti opravovať počítače. Bola to jeho záľuba. Jedného dňa zostrojil počítač. Dal mu meno Delko. Zhotovil ho z veľmi kvalitných súčiastok. Stal sa z neho veľmi výkonný počítač. Časom bol ujovi Tiborovi dobrým pomocníkom. Ujo mal z Delka veľkú radosť. Chcel sa oň podeliť s deťmi, ktoré doma počítač nemajú. Dali sa na ňom hrať najnovšie hry. Aj deti zo susedstva sa chodili na ňom hrať. Raz prišiel malý chlapec – sused Janko s nápadom prihlásiť Delka na súťaž. Prihlásili ho na súťaž do Košíc. Súťaže sa zúčastnilo veľa počítačov. Lenže Delko bol najlepší. Vyhral prvé miesto. A tak ujo Tibor a Delko vyhrali zájazd do Dubaja. Ujo Tibor zobral na výlet aj malého Janka. Všetci mali veľkú radosť. Patrik Kováč, 5. A
Rozprávka o počítači Bol raz jeden chlapec, ktorý bol piatak a volal sa Rišo. Blížili sa Vianoce a Rišo si veľmi prial počítač. V jeden sychravý deň písal list Ježiškovi. Napísal tam, že od Ježiška chce nový bicykel a počítač. Keď prišli Vianoce, Rišo sa tešil na nový počítač. Otváral darčeky a dva boli veľmi veľké. Najprv otvoril ten väčší a v ňom bol bicykel. Bol čierny a Rišovi sa veľmi páčil. Vyskúšal si ho a potom išiel otvárať ten menší. Otvoril ho a v ňom bol počítač s reprákmi a slúchadlami. Rišo sa tešil a povedal ockovi: „Hneď ho poďme zapojiť!“ Ocko povedal: „Dobre, poďme!“, prikývol a išli ho zapojiť. Počítač fungoval a Rišo bol šťastný, ale keď ho skúšal a išiel na internet, zistil, že nemá WiFi. Hneď bežal za rodičmi a povedal im: „Mami, ocko, nemáme internet!“. Riško bol sklamaný. Po prázdninách išiel do školy a tam sa rozprávali o tom, čo dostali na Vianoce. Zatiaľ išli rodičia do mesta kúpiť internet. Riško prišiel domov a mamka s ockom povedali: „Riško, kúpili sme ti ten internet.“ Riško bežal zapnúť počítač a skúsiť to. Išiel. Riško sa tešil a hneď si zahral hry. Riško bol taký šťastný, že má počítač, že zabudol na školu. Na druhý deň sa zobudil, že má ísť do školy a až potom si spomenul, že nemá úlohu a nie je naučený na písomku. Rýchlo bežal k stolu a vybral úlohu, začal ju písať. Úlohu síce stihol dopísať, ale naučený nebol. Bežal do školy. Písali písomku a Rišo z nej dostal trojku. Mamina mu potom zakázala počítač a Riško sa radšej išiel učiť. Po týždni si to Rišo opravil. A tak to býva, keď dáme prednosť počítaču pred učením. Patrik Malček, 5. A
Vyhodnotenie dotazníka.
Žiaci 8. B triedy si pripravili pre všetky triedy dotazník, v ktorom sa zamerali na to, ako ich spolužiaci trávia voľné chvíle, koľko času strávia za počítačom, na internete, na sociálnych sieťach a koľko naopak vonku s kamarátmi. Dotazník vyplnilo 168 žiakov našej školy. Na
prvú otázku: „Máš doma počítač?“ len 25 žiakov odpovedalo
záporne, ostatní 143 jednoznačne označili odpoveď „áno“. V druhej otázke sme zisťovali možnosť pripojenia na internet. 146 žiakov doma má pripojenie na interne, ostatní 22 ho nemajú. V tretej otázke sme sa pýtali na čas strávený hraním počítačových hier počas jedného dňa. Výsledky sú nasledovné: žiadny čas :
47
menej ako 1 hodinu
40
1 – 2 hodiny
49
2- 3 hodiny
18
3 a viac hodín
14
Vo štvrtej otázke sme zisťovali dĺžku času venovaného príprave do školy prostredníctvom počítača: žiadny čas :
63
menej ako 1 hodinu
70
1 – 2 hodiny
28
2- 3 hodiny
5
3 a viac hodín
2
Piata otázka bola zameraná na to, koľko žiakov má vytvorený profil na facebooku. Zistili sme, že sociálne siete bežne využíva 126 žiakov (tzn. majú vytvorený profil alebo využívajú profil rodičov) a 42 žiakov sociálne siete nenavštevuje. V šiestej otázke sme sa zamerali na sociálnych sieťach (facebooku): žiadny čas :
55
menej ako 1 hodinu
40
1 – 2 hodiny
41
2- 3 hodiny
15
3 a viac hodín
17
konkrétny čas zameraný na
V ôsmej otázke sme sa sústredili na čas strávený pozeraním rôznych televíznych programov: žiadny čas :
16
menej ako 1 hodinu
33
1 – 2 hodiny
52
2- 3 hodiny
23
3 a viac hodín
43
Posledná otázka bola zameraná na dĺžku času venovanému času strávenému s kamarátmi počas jedného školského dňa: žiadny čas :
12
menej ako 1 hodinu
24
1 – 2 hodiny
32
2- 3 hodiny
39
3 a viac hodín
61
Práve posledná otázka nás veľmi potešila, pretože sme zistili, že aj napriek modernej dobe plnej počítačov a rôznych iných technológií nezabúdate na obyčajnú hru a zábavu s kamarátmi na čerstvom vzduchu. No na druhej strane nás trošku zaskočila dĺžka času, ktorý venujete pozeraniu televízie. Teraz už záleží len na Vás, či si z tohto výskumu niečo vezmete a skúsite svoj voľný čas venovať plnohodnotnejšej zábave ako je nadmerné pozeranie televízie, či neuvážené chatovanie na sociálnych sieťach.
