8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
8. CESTOVNÝ RUCH A MOŽNOSTI TURISTIKY V minulosti hrali z hľadiska pracovných príležitostí vo vidieckych oblastiach podstatnú úlohu poľnohospodárske podniky. Úloha poľnohospodárstva pri vytváraní zamestnanosti sa však stále znižuje. Sektorový operačný program „Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka“ na roky 2004-2006 sa zaoberá týmto trendom v rámci priority 2 (Podpora trvalo-udržateľného rozvoja vidieka) a podopatrenia 2.3.2 „Diverzifikácia poľnohospodárskych činností“. Z tohto hľadiska sa predpokladá rozšírenie významu poľnohospodárskych subjektov na zamestnanosti v nepoľnohospodárskych činnostiach, a to najmä pri spracovaní výrobkov a poskytovaní služieb. Cieľom projektu „Podpora ľudských zdrojov pre zveľadenie hodnôt oblasti Považského Inovca“ je testovanie metódy vzniku nových pracovnýh miest formou podnikania v poľnohospodárstve (rastlinná výroba) a agroturistike. Sledovaný región Považský Inovec je vďaka polohe a prírodným podmienkam vhodnou oblasťou. V doterajšej histórii bol prezentovaný skôr ako poľnohospodársky región, a len čiastočne ako región s možnosťami agroturistiky a cestovného ruchu (okrem samotného mesta Piešťany, kde má kúpeľný cestovný ruch dlhodobú tradíciu). Rozvíjanie aktivít v cestovnom ruchu (CR) z pohľadu kultúrnych a prírodných možností celého regiónu však nie sú neperspektívne. Cestovný ruch (CR) je dôležitým faktorom ekonomického a sociálneho rozvoja regiónov, ktorý ovplyvňuje tvorbu pracovných príležitostí, stimuluje rozvoj technickej a sociálnej infraštruktúry, zlepšuje starostlivosť o životné prostredie, a v neposlednom rade je zdrojom príjmov obcí a regiónov. Charakteristika a potenciál CR v regióne Považský Inovec vychádza z histórie sledovaného regiónu a jeho jednotlivých obcí, z prírodných daností, z tradícií, remesiel a dochovaných tradičných ľudových prejavov ako i z potenciálu organizovania kultúrnych podujatí. Primárna ponuka je zastúpená sakrálnymi a svetskými historickými budovami, štruktúrou urbánnej zelene, technickým a prírodným potenciálom, ktorý sa na sledovanom území nachádza. Z tohto pohľadu je daný región zaujímavý svojimi prírodnými danosťami okolia rieky Váh a prostredím pohorí Považský Inovec, Malé Karpaty a Biele Karpaty, ktoré poskytujú možnosti letnej i zimnej turistiky, ako i množstvom zachovalých kaštieľov a historických budov na sledovanom území. Sekundárna ponuka CR predstavuje služby, ktoré sa na riešenom území poskytujú, a ktoré nadväzujú na primárnu ponuku (informačné kancelárie, ubytovacie a stravovacie služby, doplnkové služby – kultúrne zariadenia, podujatia, šport, relax).
8.1 Okres Nové Mesto nad Váhom 8.1.1 Primárna ponuka Kultúrne dedičstvo: Kultúrne dedičstvo je charakterizované existenciou pamiatkových zón, národných kultúrnych pamiatok ako i pamiatkovo chránených parkov. Pamiatková zóna je územie s historickým sídelným usporiadaním, územie kultúrnej krajiny s pamiatkovými hodnotami alebo územie s archeologickými nálezmi a archeologickými náleziskami, ktoré možno topograficky vymedziť. Národná kultúrna pamiatka je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. (Zákon č.49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu).
72
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
V okrese Nové Mesto n/V sa nachádzajú dve vyhlásené (Beckov, Nové Mesto n/V) a šesť navrhovaných pamiatkových zón (Bzince pod Javorinou, Čachtice, Lubina, Nová Bošáca, Pobedim, Stará Turá). (Zdroj: PÚ SR & ÚPN-VÚC/TN kraj, 2002) Pamiatkovo chránené parky sa nachádzajú v šiestich obciach (Brunovce, Čachtice, Častkovce, Kočovce, Lúka, Zemianske Podhradie) a zaberajú celkovú rozlohu 20,86 ha. Areály parkov (historická zeleň) majú výnimočné hodnoty z hľadiska krajinno-ekologického a kultúrnohistorického. Pamiatkovo chránené parky zároveň lokalizujú svojim situovaním na území okresu taktiež komplexy významných objektov kultúrnych pamiatok (hradov, zámkov, kaštieľov, kúrií, kláštorov, kostolov a fortifikácií), ktorých sú neoddeliteľnou súčasťou. V okrese Nové Mesto n/V sa k 01. januáru 2005 nachádzalo 108 národných kultúrnych pamiatok (NKP) a 166 pamiatkových objektov (Zdroj: PÚ SR, zoznam nehnuteľných KP). Národná kultúrna pamiatka sa pritom skladá z jedného či viacerých pamiatkových objektov. Okrem toho je na území okresu registrovaných 165 hnuteľných KP. Najvýznamnejšou národnou kultúrnou pamiatkou v danom okrese je hrad Beckov. Na území okresu sa nachádzajú tri hrady zaradené medzi kultúrne pamiatky SR: hrad Beckov s areálom (Beckov), hrad Tematín (Hrádok) a Čachtický hrad s areálom (Čachtice). Okrem toho je tu situovaných viacero kaštieľov, kúrii, kostolov a iných historických budov či nálezísk. Následne sú zachytené najvýznamnejšie nehnuteľné KP. Podrobnejšie sú uvedené v „Dodatku k analýze“, kde sú monitorované jednotlivé obce daného okresu. Najvýznamnejšie kultúrne pamiatky v okrese Nové Mesto n/V Lokalizácia/Obec Identifikácia Beckov Beckov Beckov Bošáca Brunovce Bzince pod Javorinou Bzince pod Javorinou Čachtice Čachtice Častkovce Dolné Srnie Hrádok Lubina Lúka Nové Mesto nad Váhom Nové Mesto nad Váhom Nové Mesto nad Váhom Očkov Očkov Pobedim Zemianske Podhradie
hrad Beckov mestské opevnenie kúria Ambrovcov sídlisko z doby železnej kaštieľ kaštieľ rodný dom Ľudmily Riznerovej-Podjavorinskej Čachtický hrad Draškovičovský kaštieľ kaštieľ hradisko hrad Tematín rodný dom Samuela Štúra kaštieľ kostol Narodenia Panny Márie meštianske domy Prepoštstvo sídlisko doby bronzovej kúria roľnícky dom kaštieľ Príleských a Ostroluckých (Zdroj: www.region-nmnv.sk a vlastné informácie)
Podľa katalógu pamiatkového úradu SR (PÚ SR, Bratislava) sa na území okresu Nové Mesto n/V nachádzalo k 01.01.2005 päť „nevyužitých“ kultúrnych pamiatok určených na predaj alebo prenájom. Dané objekty sú v mnohých prípadoch situované v parkoch, alebo
73
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
zaujímavom prírodnom prostredí. Pamiatkový úrad odporúča ich uplatnenie po nutnej obnove napr. v cestovnom ruchu. K týmto pamiatkam patria: • • • • •
kúria, Beckov kaštieľ, Kočovce-Rakoľuby vodný mlyn, Pobedim radnica, Stará Turá ľudový dom, Trenčianske Bohuslavice
Prírodné danosti: V okrese Nové Mesto n/V sa nachádzajú dve chránené krajinné oblasti (Malé Karpaty, Biele Karpaty), štyri chránené areály (Lipový sad Beckov, park Častkovce, park Kočovce, park Zemianske Podhradie), tri národné prírodné rezervácie (Čachtický vrch, Javorníček, Tematínska lesostep), 11 prírodných rezervácií, jedna národná prírodná pamiatka (Čachtická jaskyňa), 18 prírodných pamiatok a 64 chránených stromov. Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v okrese Nové Mesto n/V Názov chráneného územia CHKO Biele Karpaty CHKO Malé Karpaty Čachtický hradný vrch Javorníček Tematínska lesostep (býv. Tematínske vrchy) Čachtická Jaskyňa Dubový vŕšok Hájnica Kňaží vrch Kobela Plešivec Prieľačina (časť v okr. Topoľčany) Sychrov Švibov Turecký vrch Veľká Javorina Záhradská Baricovie lúky Beckovské hradné bralo Bestinné Blažejová Borotová Brehové porasty Dubovej Cetuna Grúň Haluzická súteska Kohútová Lopeníček Mokvavý prameň Mravcové Obtočník Váhu
Kategória CHKO CHKO NPR NPR NPR NPP PR PR PR PR PR PR PR PR PR PR PR PP PP PP PP PP PP PP PP PP PP PP PP PP PP
Stupeň ochrany 2 2 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5
Výmera v okrese (ha) (*celé územie) (*43519) 3234 (*64610) 56,17 15,06 59,67 0 6,24 2,23 150,94 5,43 53,00 35,87 0,48 3,42 30,42 82,98 1,28 1,62 1,50 1,29 2,16 1,48 0 0,29 16,01 3,50 4,52 0,25 2,10 0,82 1,39
74
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Názov chráneného územia Pavúkov jarok Pseudoterasa Váhu Skalka pri Beckove Šášnatá Lipový sad Park v Častkovciach Park v Kočovciach Park v Zemianskom Podhradí
Stupeň ochrany
Kategória PP PP PP PP CHA CHA CHA CHA
Výmera v okrese (ha) (*celé územie)
5 5 5 5 4 4 4 4
0,99 11,83 0,39 0,20 1,00 3,72 3,84 3,22
(Zdroj: SAŽP podľa podkladov ŠOP SR)
Podľa zákona 287/1994 Z.Z. sa rozlišuje 5 stupňov územnej ochrany: 1. stupeň (územie SR nezaradené do vyššieho stupňa ochrany; tzv. „voľná krajina“), 2. stupeň (chránená krajinná oblasť; CHKO), 3. stupeň (národný park; NP), 4. stupeň (chránený areál; CHA) a 5. stupeň (národná prírodná rezervácia, NPR; prírodná rezervácia, PR; národná prírodná pamiatka, NPP; prírodná pamiatka, PP). Najprísnejšia ochrana prírody a krajiny je realizovaná 4. a 5. stupňom ochrany na maloplošných chránených územiach. Väčšina maloplošných chránených území novomestského okresu sa nachádza na území pohorí Biele Karpaty a Považský Inovec a spadá do pôsobnosti odborných organizácii Štátnej ochrany prírody a krajiny – Správa CHKO Biele Karpaty (ŠOP-S-CHKO Biele Karpaty). Výnimkami sú Čachtická jaskyňa a Plešivec, ktoré spadajú do pôsobnosti ŠOP-S-CHKO Malé Karpaty. Stromy a ich skupiny, vrátane stromoradí, ktoré majú mimoriadny kultúrny, vedecký, ekologický a krajinotvorný význam je možné podľa zákona č. 287/1994 z.z. vyhlásiť za chránené stromy, čím je zabezpečená ich legislatívna ochrana. K 31.12.2002 v okrese Nové Mesto n/V bolo evidovaných 64 vyhlásených chránených stromov (resp. 4 skupiny). Tie spadajú do pôsobnosti ŠOP-S-CHKO Biele Karpaty. Prehľad a bližšie údaje o chránených stromoch sú uvedené v tabuľke. Chránené stromy v okrese Nové Mesto n/V Názov Modrovská metasekvoja Dve lipy Gaštanica Lipy v župnom sirotinci
Druh dreviny metasekvoja čínska lipa malolistá gaštan jedlý lipa malolistá
Počet stromov
K.ú.
2 2 58 2
Modrovka Beckov Zemianske Podhradie Beckov
(Zdroj: SAŽP podľa podkladov ŠOP SR)
75
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Mokrade evidované v novomestskom okrese sú mokraďami regionálneho významu. Nasledujúca tabuľka zachytáva najvýznamnejšie mokrade okresu. Významné mokrade v okrese Nové Mesto n/V Lokalita Zelená voda PP Grúň Močariny Hrádocké ramená PP Blažejová Lojková PP Borotová PR Záhradská Lúčanské rameno Cetuna Hôrčanské mŕtve rameno
K.ú. Beckov Nová Bošáca Nová Bošáca Hrádok Nová Bošáca Zemianske Podhradie Stará Turá Lubina Horná Streda Bzince pod Javorinou Hôrka, Nová Ves
Výmera (ha) 100,00 16,00 3,02 3,00 2,16 2,00 1,48 1,28 0,50 0,29 1,00
(Zdroj: SAŽP podľa podkladov SZOPK Mokrade)
Rastlinstvo v okrese je veľmi rôznorodé. Na území pohorí sa stretávajú teplomilné aj horské druhy. Lesy sú prevažne listnaté od úpätí dubiny, vyššie dubohrabiny. Na výhrevných a suchých miestach sa vyskytuje najteplomilnejší druh dub plstnatý. Najvyššie časti zaberajú bučiny. Živočíchy sa tu vyskytujú v hojnom množstve. Od zástupcov hmyzu (fúzače, roháče, rôzne motýle) cez obojživelníky (salamandra škvrnitá, skokany), plazy (slepúch, jašterice, vretenica), vtáky (z dravcov ojedinele orol kráľovský a sokol rároh, myšiaky, jastraby, zo spevavcov sýkorky, žltochvosty, ďatle a množstvo iných). Z cicavcov ide hlavne o poľovnú zver (jeleň, srnec, diviak, muflón a daniel). Dravce zastupuje líška, mačka divá, vzácne rys ostrovid. Zo vzácnych dravcov sa vyskytuje orol krikľavý, orol kráľovský, hadiar krátkoprstý a včelár obyčajný. Treba spomenúť aj veľmi vzácneho jariabka hôrneho. Možnosti pešej turistiky: Možnosti pešej turistiky sa sústreďujú predovšetkým do pohorí nachádzajúcich sa na území okresu. V Bielych Karpatoch, Malých Karpatoch a v Považskom Inovci sa nachádza dostatok turistických trás miernej až strednej obtiažnosti vhodných pre celoročnú turistiku. Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty je vyhľadávanou oblasťou turistiky. Ohraničená je údolím rieky Váh na východe a Dolnomoravským úvalom na západe. Hrebeň Bielych Karpát tvorí prirodzenú hranicu medzi Českou a Slovenskou republikou, od mesta Skalica po Vlársky priesmyk meria vyše 100 kilometrov. Najvyšším vrcholom pohoria je Veľká Javorina vysoká 970 m.n.m., nasledujú Chmeľová (925 m.n.m.) Veľký Lopeník (912 m.n.m.) a ďalšie. Z vrcholu Veľkej Javoriny sú fantastické výhľady na slovenskú i moravskú stranu. Nasledujúc sú udané najvýznamnejšie turistické cesty Bielych Karpát (trasa č.1 – č.5) vychádzajúce či prechádzajúce okresom Nové Mesto n/V (Zdroj: MÚ Nové Mesto n/V, www.nove-mesto.sk).
76
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Trasa č. 1
č. 8112
Trasa č. 2
č. 2416
Trasa č. 3
č. 5116
Trasa č. 4
č. 2420 Trasa č. 5
č. 0701
Miesto Nadmorská výška Vzdialenosť Čas Stará Turá (žel. stanica) 279 m n. m. Trávniky 300 m n. m. 3,5 km 45 min. Miškech salaš 560 m n. m. 6,5 km 2 h 30 min. Kachľové Grúne 800 m n. m. 10 km 3 h 15 min. Veľká Javorina – Holubyho chata 920 m n. m. 11 km 3 h 30 min. Najkratšia a najpohodlnejšia prístupová cesta na Veľkú Javorinu a Holubyho chatu. Spočiatku pohodlná, s ďalekými výhľadmi, neskôr stredne namáhavá cesta lesom. Spiatočná cesta – 3 hodiny. Miesto Nadmorská výška Vzdialenosť Čas Lubina (zastávka SAD) 273 m n. m. Roh, pamätník SNP 487 m n. m. 4 km 1 h 15 min. Cetuna 365 m n. m. 7 km 2h Poľovnícka chata 750 m n. m. 10 km 3h Veľká Javorina – Holubyho chata 920 m n. m. 12 km 3 h 30 min. Cesta kpt. Miloša Uhra, historicky významná a turisticky zaujímavá trasa. Stredne namáhavá, krajinársky zaujímavá trasa, s peknými ďalekými výhľadmi, v závere bez výhľadov. Spiatočná cesta – 3 h 15 min. Miesto Nadmorská výška Vzdialenosť Čas Poriadie 405 m n. m. Zemľanky - pamätník SNP 410 m n. m. 4 km 1 h 30 min. Prídolie 500 m n. m. 6 km 2h Dibrovov pomník 775 m n. m. 10,5 km 3 h 15 min. Významná trasa, vedúca k pamätným miestam z obdobia SNP. Spočiatku pohodlná, neskôr stredne namáhavá trasa, stále lesom s ojedinelými výhľadmi. Z Prídolia vľavo po asfaltke, asi po 200 m odbočiť vpravo. Spiatočná cesta 3 hodiny. Miesto Nová Bošáca
Nadmorská výška 301 m n. m.
Vzdialenosť -
Čas -
Grúň
499 m n. m.
2 km
40 min.
Veľký Lopeník - pamätník SNP
912 m n. m.
5 km
1 h 40 min.
Miesto Nadmorská výška Vzdialenosť Čas Myjava (námestie, zastávka SAD) 325 m n. m. Sovinec 400 m n. m. 3 km 1h Jurášová 520 m n. m. 6 km 1 h 45 min. Hrabina 550 m n. m. 9 km 2 h 15 min. Vrch Slobodných 687 m n. m. 11 km 3 h 15 min. Čupec 819 m n. m. 13 km 3 h 45 min. Dibrovov pomník 775 m n. m. 14 km 4 h 30 min. Veľká Javorina - hrebeň 970 m n. m. 17 km 5 h 45 min. Veľká Javorina - Holubyho chata 920 m n. m. 18,5 km 6h Úsek Cesty hrdinov SNP, prechádzajúci z Myjavskej pahorkatiny do Javorinskej hornatiny v Bielych Karpatoch. Stredne namáhavá trasa, v prvej časti vedie kopaničiarskym krajom s výhľadmi cez prieseky v lese, v závere ďaleké výhľady. Spiatočná cesta 5 h 15 min.
Malé Karpaty sú najdlhším pohorím karpatského oblúka. Hlavný hrebeň sa tiahne od Devína po Nové Mesto nad Váhom a meria okolo 130 kilometrov. Najvyšším vrcholom
77
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
pohoria sú Záruby (k.ú. Smolenice, okres Trnava), vysoké 768 metrov. Prevýšenie najvyšších bodov v pohorí v porovnaní so svojim predhorím môže presiahnuť 500 metrov. Malé Karpaty tvoria od roku 1976 chránenú krajinnú oblasť. Na území okresu sa nachádzajú vzácne prírodné výtvory predovšetkým v okolí obce Čachtice – Čachtická lesostep, Čachtický kras s jaskyňami a Čachtická tiesňava. Čachtický kras je sústava 12-tich jaskýň v masíve Driaplanka, ktorá dosahuje dĺžku cez 3000 m. Nachádza sa tu bohatá kvapľová výzdoba, ponorné potoky a vyvieračky. Nasledujúc udávame najvýznamnejšie turistické cesty Malých Karpát (trasa č.6 – trasa č.11) vychádzajúce či prechádzajúce okresom Nové Mesto n/V (Zdroj: MÚ Nové Mesto n/V, www.nove-mesto.sk). Trasa č. 6
č. 5109
Trasa č. 7
č. 2437
Trasa č. 8
č. 8114
Trasa č. 9
č. 5119
Miesto Nadmorská výška Vzdialenosť Čas Stará Turá (žel. stanica) 279 m n. m. Vodná nádrž Dubník II 280 m n. m. 2 km 30 min Hrašné (Jednota) 340 m n. m. 6 km 1 h 30 min. Babulicov vrch 360 m n. m. 9 km 2 h 15 min. Jablonka - Borovskovci 320 m n. m. 14 km 4h Priepastné – Dlhý vŕšok 400 m n. m. 19 km 5 h 30 min. Široké Bradlo 491 m n. m. 20,5 km 5 h 45 min. Chrbát Bradla 436 m n. m. 21,5 km 6h Bradlo 543 m n. m. 23 km 6 h 30 min. Trasa vedená typickým kopaničiarskym krajom, prevažná časť vedie asfaltovými cestami (asi 17 km), lesný úsek je bez výraznejších výškových rozdielov. Z vrcholu Bradla sú pekné ďaleké výhľady. V osade Borovskovci pozorne sledovať značenie. Spiatočná cesta 6 h 30 min. Miesto Nadmorská výška Vzdialenosť Čas Stará Turá (žel. stanica) 279 m n. m. Vodná nádrž Dubník I 250 m n. m. 2,5 km 45 min. Vaďovce 240 m n. m. 6 km 1 h 30 min. Višňové (žel. stanica) 230 m n. m. 9 km 2 h 15 min. Prístupová cesta k rekreačnému stredisku pri vodnej nádrži Dubník I a cez Višňové k Čachtickému hradu. Pohodlná trasa, otvoreným a zalesneným terénom s peknými výhľadmi na Čachtický hrad, Plešivec a Veľkú Javorinu. Spiatočná cesta 2h 30min. Miesto Nadmorská výška Vzdialenosť Čas Zrúcaniny hradu Čachtice 360 m n. m. Višňové (farma) 230 m n. m. 2 km 30 min. Pod Drapliakom 400 m n. m. 6 km 1 h 45 min. Nové Mesto nad Váhom (žel. st.) 195 m n. m. 11,5 km 3 h 30 min. Chodník R. Drozda, stredne obtiažna trasa, strmé stúpanie na Drapliak. Spiatočná cesta – 3h 15 min. Miesto Nadmorská výška Vzdialenosť Čas Lubina 273 m n. m. Hrušové 240 m n. m. 2 km 30 min. Višňové (žel. stanica) 230 m n. m. 9 km 2 h 30 min. Zrúcaniny hradu Čachtice 360 m n. m. 10,5 km 3h Čachtice (zastávka SAD) 203 m n. m. 13 km 3 h 30 min. Cesta po Hrušové vedie po asfaltovej ceste, ďalej lesom bez výhľadov, na zrúcaninu strmšie stúpanie. Zo zrúcaniny hradu Čachtice pekné výhľady na Veľkú Javorinu a Považský Inovec. Spiatočná cesta – 3h 30 min.
78
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Trasa č. 10 Miesto Nadmorská výška Vzdialenosť Čas Zrúcaniny hradu Čachtice 360 m n. m. Veľký Plešivec 484 m n. m. 6 km 1 h 30 min. Ošmek 310 m n. m. 9 km 2 h 15 min. Šípkové (zastávka SAD) 215 m n. m. 12 km 3h Veľký Plešivec je kopec s peknými výhľadmi na zrúcaniny hradu Čachtice, Veľkú Javorinu č. 2443 a Považský Inovec. Spiatočná cesta 3 h 30 min. Trasa č. 11 Miesto Hrachovište (žel. stanica) Veľký Plešivec Spiatočná cesta – 1 hodina.
Nadmorská výška 229 m n. m. 484 m n. m.
Vzdialenosť 3,5 km
Čas 1 h 30 min.
Pohorie Považský Inovec je rozsiahlym pohorím Tatransko-fatranskej oblasti. Hlavný, pomerne výrazný hrebeň meria vyše 50 km, pohorie dosahuje rozlohu asi 600 km2. Na západe susedí s Bielymi Karpatami, na severe so Strážovskými vrchmi a na východe s pohorím Tríbeč. Tiahne sa popri Váhu od Jastrabského sedla po mesto Hlohovec. Najvyšším vrcholom pohoria je Inovec vysoký 1042 m.n.m.. Turisticky najatraktívnejšími miestami sú ruiny hradu Beckov, Topoľčianskeho hradu a rekreačné stredisko Bezovec. Za zmienku stojí Modrovská jaskyňa (k.ú. Modrová), ktorá je najväčšia v Považskom Inovci. Meria 550 m pri hĺbke 45 m, je v nej kvapľová a pizolitová výzdoba. V súčasnosti je uzavretá z dôvodu ochrany a prieskumu. Nasledujúc udávame najvýznamnejšie turistické cesty Považského Inovca (trasa č.11 –č.18) vychádzajúce či prechádzajúce okresom Nové Mesto n/V (Zdroj: MÚ Nové Mesto n/V, www.nove-mesto.sk). Trasa č. 12 Miesto Nadmorská výška Vzdialenosť Čas Mníchova Lehota (žel. stanica) 260 m n. m. Chata na Inovci 830 m n. m. 5,5 km 2 h 30 min. Inovec 1042 m n. m. 7,7 km 3 h 30 min. Krželnica 968 m n. m. 9,5 km 4 h 10 min. Jakubová 906 m n. m. 12,5 km 5 h 5min. Vtáčí vŕšok (Ostrý vrch) 910 m n. m. 14,5 km 6 h 15 min. Prieľačina 893 m n. m. 18,5 km 7 h 45 min. č. 0705 Bezovec - sedlo (zastávka SAD) 535 m n. m. 25,5 km. 10 h Trasa vedie po hrebeni Považského Inovca, prevažne lesom, poskytuje obmedzené výhľady. Je súčasťou turistického chodníka spájajúceho Trenčín s Hlohovcom. Náročnejšie stúpanie na Inovec. Namáhavá a pomerne ťažká túra. Trasa č. 13 Miesto Beckov Kálnica Sedlo pod Panskou Javorinou Vodná nádrž Duchonka Prašice č. 2419
Nadmorská výška 190 m n. m. 215 m n. m. 913 m n. m. 280 m n. m. 263 m n. m.
Vzdialenosť 4,5 km 13,5 km 23,5 km 27 km
Čas 5 h 30 min
79
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Trasa č. 14 Miesto Nadmorská výška Vzdialenosť Čas Mníchova Lehota (žel. stanica) 260 m n. m. Chata na Inovci 830 m n. m. 5 km Rázcestie pod Inovcom 6 km Selec 319 m n. m. 12 km Beckov 190 m n. m. 20 km 7 h 30 min. Vodná nádrž Zelená voda 25 km 8 h 30 min. Nové Mesto nad Váhom (žel. st.) 195 m n. m. 28 km 9 h 15 min. č. 5111 Z Mníchovej lehoty stúpanie na Inovec, z Inovca prudšie klesanie. Väčšia časť trasy vedie lesom, pomerne ťažká túra. Trasa č. 15 Miesto Zrúcaniny Tematínskeho hradu Panská Javorina Podhradie Vodná nádrž Duchonka Vodná nádrž Nemečky č. 8116
Nadmorská výška 564 m n. m. 943 m n. m. 435 m n. m. 280 m n. m. 270 m n. m.
Vzdialenosť 9 km 16,5 km 20 km 21,5 km
Čas -
Trasa č. 16 Miesto
Nadmorská výška
Vzdialenosť
Čas
600 m n. m.
-
-
Bezovec (chata pod Bezovcom) Topoľčiansky hrad č. 5128
Podhradie
4h
7 km 435 m n. m.
7,5 km
2 h 30 min
Trasa č. 17 Miesto Nadmorská výška Vzdialenosť Čas Lúka 200 m n. m. Zrúcaniny Tematínskeho hradu 564 m n. m. 5 km 2 h 15 min Bezovec (chata pod Bezovcom) 600 m n. m. 8 km 3 h 30 min Stúpanie z Lúky cez Lúčiansku dolinu k zrúcaninám Tematínskeho hradu, neskôr cesta po hrebeni v striedavom stúpaní a klesaní, od vrcholovej stanice lyžiarskeho vleku klesanie. Trasa č. 2425 vedie cez les a lúky, stredne obtiažna túra. Trasa č. 18 Miesto
č. 2418
Nadmorská výška
Vzdialenosť
Čas
Hrádok
200 m n. m.
-
-
Sedlo pod Skalinami
500 m n. m.
9 km
3 h 15 min.
Podhradie
435 m n. m.
14 km
80
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Náučné chodníky (NCH): Na území okresu sa nachádzajú tri náučné chodníky, všetky tri vychádzajúce a vracajúce sa do obce Beckov (Zdroj: www.nove-mesto.sk). Trasa č. 1
Miesto Nadmorská výška Beckovské hradné bralo (okruh) 190 m n. m. Náučný chodník Beckovské hradné bralo
Vzdialenosť 700 m
Čas
Tento NCH je najkratší a najmenej náročný, schodný bez problémov v každom ročnom období. Umožňuje po okružnej trase obísť Beckovské hradné bralo, pričom poskytuje najrôznejšie pohľady na bralo i samotný hrad. Odporúča sa okruh absolvovať od vstupného panelu doľava popri CHPV Dve lipy. Na prvej zastávke sa návštevník oboznámi s geológiou a geomorfológiou najbližšieho okolia. Naspäť vedie cesta popri židovskom cintoríne do stredu obce, kde sa nachádza druhá zastávka priamo v CHA Lipový sad. Panel upozorňuje na chránené lipy Beckova. Trasa č. 2
Miesto Beckov – Sychrov -Beckov
Nadmorská výška 190 m n. m. 371 m n. m.
Vzdialenosť
Čas
4,3 km
Náučný chodník Sychrov Trasa tohto vedie po poľovníckom chodníku, na ktorom je prvá zastávka informujúca o tunajších lesoch a poľovnej zveri. Zároveň poskytuje pekné výhľady do údolia Váhu. Chodník je najpríťažlivejší v jarných mesiacoch (apríl - jún), keď v PR Sychrov kvitne hlaváčik jarný, na ktorý upozorňuje druhý panel. Návrat je po zelenej turistickej značke. Okruh možno absolvovať aj opačným smerom Trasa č. 3
Miesto Nadmorská výška Beckov- Lipky-Beckovské Skalice 190 m n. m. Skalka pri Beckove - Beckov 325 m n. m. Náučný chodník Lipky - Beckovské Skalice
Vzdialenosť
Čas
5,5 km
Od vstupného panelu vedie jeho trasa popri CHA Lipový sad k rodnému domu Dionýza Štúra (1827 - 1892). Od tejto zastávky je trasa NCH zhodná s turistickou trasou (modrá značka), z ktorej odbočí na kótu Lipky, kde je druhá zastávka. Panel stojaci na mieste s najkrajším výhľadom na široké okolie, schematicky opisuje najvýznamnejšie okolité horstvá. Ďalšie dve zastávky sú v pripravovanej NPR Beckovské Skalice. Panel na okraji teplomilnej dubiny načrtáva obraz tunajšej flóry, panel tesne nad opusteným lomom informuje o živočíšstve. Návrat popri PP Skalka pri Beckove vedie do obce po komunikáciách.
Horolezectvo: Najvýznamnejším objektom v oblasti Považského Inovca, ktorý je vhodný a využíva sa na horolezeckú činnosť, je Beckovské hradné bralo. Majestátne pôsobiaci skalný útvar patrí medzi najvýznamnejšie cvičné horolezecké terény na Slovensku, je ideálnym miestom na skalolezenie pre vyznávačov „freeclimbingu“. Nachádza sa priamo v obci Beckov, neďaleko štátnej cesty. Beckovské hradné bralo, vysoké takmer 60 metrov, budujú triasové vápence. Skala je pomerne pevná a dobre členená. Zárezy, komíny a škáry poskytujú veľa možností logických výstupov. Výstupy vedú aj cez hladké platne a previsy. Systém lávok a políc umožňuje jednotlivé cesty navzájom kombinovať. Vo väčšine ciest sú ponechané stále skoby, popri nich postačujú na istenie slučky a vklínence. Dominantou Beckovského brala je jeho severozápadná stena. Ňou vedú najdlhšie a najvýznamnejšie výstupy. Ale aj vo východnej a severovýchodnej stene sa nachádza mnoho pekných ciest.
81
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Steny sa stretávajú v mohutnom severnom hrebeni, ktorým pokračujú mnohé výstupy na vrchol brala. Lyžovanie a zimná turistika: Turistické chodníky nachádzajúce sa v Považskom Inovci, Bielych Karpatoch a v Malých Karpatoch sú vhodné aj pre zimnú turistiku a bežecké lyžovanie. Označené sú letnou turistickou značkou. Zimné - tyčové značenie sa nepoužíva. Pre žiadny turistický chodník neplatí sezónny uzáver. Bežecké trate nie sú špeciálne upravované, pri dostatku snehu sú lyžiarske stopy vytvorené predovšetkým na hlavných hrebeňoch Považského Inovca a Bielych Karpát (žlté a červené značky). Lyžiarske svahy sa nachádzajú na Bezovci, Veľkej Javorine, v okolí Modrovej, Lubiny, Bošáce a Kálnice. Vhodné snehové podmienky pretrvávajú spravidla od decembra do februára, niekedy až do konca marca. Prehľad lyžiarskych stredísk udáva tabuľka. Lyžiarske strediská v okrese Nové Mesto n/V Názov
Počet vlekov
Kálnica
RS Kálnica - Piesky
3
450m, 400m, 350m
Lubina Lubina Modrová
RS Veľká Javorina Chríb Modrová - Lazy
4 1 1
820m, 310m, 200m, 200m
Nová Lehota
RS Bezovec
7
Bošáca
Lysica/Rolincová
1
Obec
Dĺžka svahu
Poznámka večerné lyžovanie, lyžovanie na tráve
450m 300m, 560m, 550m, 980m, +detské vleky
večerné lyžovanie, lyžovanie na tráve
(Zdroj: www.nove-mesto.sk)
Najvýznamnejšími nadregionálnymi lyžiarskymi strediskami sú RS Kálnica-Piesky, RS Veľká Javorina a RS Bezovec. Ostatné strediská majú lokálny význam. Lyžiarsky areál RS Kálnica-Piesky sa nachádza 8 km východne od Nového Mesta nad Váhom, v katastri obce Kálnica, na úpätí pohoria Považský Inovec vo výške 245 m.n.m. Najvyšší bod leží vo výške 396 m.n.m. Asfaltovou cestou sa dá dostať cez obec až k vlekom, kde je parkovisko s kapacitou cca 80 – 100 miest. Stredisko Piesky patrí medzi najznámejšie strediská lyžovania na tráve v Európe i vo svete, hlavne pre svoje technické lyžiarske parametre a kvalitný trávnatý porast. Pod záštitou medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) sa tu uskutočnili Majstrovstvá sveta juniorov (1992), Majstrovstvá Európy seniorov (1994) a Majstrovstvá sveta seniorov (1995) v lyžovaní na tráve. Zjazdovky, ktorých sklon je v priemere 21,4% a povrch málo členitý, smerujú na sever, čiastočne na severovýchod. Sú vhodné prevažne pre začiatočníkov a rodiny s deťmi. V areály na nachádzajú tri vleky s prepravnou kapacitou 950 os/hod. a s prepravnou rýchlosťou 2,1 m/s. Prvý vlek má dĺžku 450 m a kapacitu 285 os/hod., druhý vlek meria 400 m a má kapacitu 320 os/hod. a tretí s kapacitou 374 os/hod. meria 350 m. Areál je tiež vybavený nočným osvetlením a systémom umelého zasnežovania, ktorý sa v letných mesiacoch využíva na zavlažovanie povrchu zjazdoviek. V bezprostrednej blízkosti areálu doposiaľ neexistuje žiadne ubytovacie zariadenie. Doplnkové občerstvenie poskytuje jeden bufet pri zjazdovkách s prístupom na lyžiach. Lyžiarske stredisko Veľká Javorina sa nachádza 15 km severne od mesta Stará Turá a 20 km severo-západne od Nového Mesta nad Váhom vo východných svahoch najvyššieho vrchu Bielych Karpát – Veľkej Javoriny s nadmorskou výškou 970 m.n.m. Na vrchol vedie zo slovenskej i z moravskej strany asfaltová cesta, v zimných mesiacoch udržiavaná. Parkovať je možné priamo pri chate alebo na úsekoch rozšírenej prístupovej cesty pod chatou.
82
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
V stredisku sú vybudované štyri lyžiarske vleky. Prvý má dĺžku 820 m a prepravnú kapacitu 900 os./hod., druhý 310 m a 350 os./hod., tretí a štvrtý zhodne 200 m a 250 os./hod. Veľká Javorina má vzhľadom na svoju nadmorskú výšku lepšie snehové podmienky v porovnaní s ostatnými strediskami v okrese. Chýba však systém umelého zasnežovania. Lyžiarska sezóna začína zvyčajne koncom novembra a pretrváva do konca marca. Okrem zjazdového lyžovania poskytuje stredisko v zimných mesiacoch možnosti vychádzok, zimnej turistiky a bežeckého lyžovania po letných turistických trasách, alebo možnosti sánkovania po poľných cestách v okolí. Rekreačné stredisko Bezovec je najlepšie vybudované zimné stredisko v okrese, s dostatočnou infraštruktúrou aj supraštruktúrou cestovného ruchu. Nachádza sa na južnej hranici s okresom Piešťany, v pohorí Považský Inovec v západných svahoch vrchu Bezovec, v nadmorskej výške 560 m.n.m. Od Nového Mesta nad Váhom je vzdialené 32 km juhovýchodne, od mesta Piešťany 27 km severovýchodne. Parkovať je možné na parkovisku pri zastávke SAD Nová Lehota, Bezovec. Stredisko disponuje dostatočnou materiálnotechnickou základňou. K dispozícií je spolu 7 vlekov, svahy rôznej obtiažnosti vhodné pre začiatočníkov i pre dobrých lyžiarov, dostatok stravovacích i ubytovacích zariadení rôznej kategórie. Taktiež sú tu vybudované rozvody vody na zasnežovanie. Prvý vlek má dĺžku 980 m a prepravnú kapacitu 300 os./hod., druhý 550 m a 490 os./hod., tretí 560 m a 850 os./hod., štvrtý 300 m a 320 os./hod. Na okolí sa nachádzajú ďalšie 3 malé vleky s prepravnou kapacitou do 200 os./hod. Bezovec má výborné podmienky nielen pre zjazdové, ale aj pre bežecké lyžovanie, zimnú turistiku a sánkovanie. Zimná sezóna začína zvyčajne v decembri a končí v polovici marca. Viackrát sa na Bezovci konali ME v lyžovaní na tráve, ktoré boli neskôr presunuté do Kálnice. Cykloturistika: Trenčiansky kraj, v ktorom sa okres Nové Mesto nad Váhom nachádza, má najhustejšiu sieť cyklotrás na Slovensku (750 km). Okresom Nové Mesto n/V prechádza Vážska, Malokarpatská, Kopaničiarska a Štiavnická cyklomagistrála. Vážska cyklomagistrála spája stredné a horné Považie s Kysucami, Malokarpatská cyklomagistrála vedie od Nového Mesta n/V cez Čachtice, Častkovce, Podolie smerom do okresu Piešťany ďalej po úpätí Malých Karpát až k Bratislave. Kopaničiarska magistrála spája kopaničiarsky kraj Bošáckej doliny, Starej Turej, Myjavy smerom cez Brezovú k Záhorskej cyklomagistrále. Dané cyklomagistrály sú taktiež prepojené na český/moravský systém cykloturistických trás. Okresom prechádzajú i ďalšie váčšie i menšie úseky značených i neznačených cyklotrás zasahujúce či vychádzajúce zo susedných okresov. Väčšina turistických trás okresu či ich častí je taktiež vhodná pre cykloturistiku. Cykloturistické trasy sú zväčša strednej obtiažnosti, s priemernou dĺžkou ca 30 km a prevýšením až 1200 m. Jedna z najkrajších trás sa ťahá po osi Inovecká chata Æ Bezovec Æ Tematín Æ Hrádok. Výhľady na trati sú impozantné, miestami pripomínajú krásu Nízkych Tatier. Vyhľadávané cyklotrasy sú i v okolí Čachtíc a Starej Turej. Všeobecne sú podmienky na cykloturistiku veľmi priaznivé. Vodná turistika: Vodná turistika v okrese je charakterizovaná rekreačným oddychom pri vodných nádržiach, člnkovaním, ako i splavovaním pôvodného koryta rieky Váh. Pravidelná lodná doprava alebo plavba výletnou loďou tu neexistuje. Rieka Váh je na tomto úseku vhodná na plavbu menšími bezmotorovými člnmi (napr. kanoe). Jej potenciál (splavovanie, pltníctvo) však zatiaľ nie je dostatočne využitý. Najpriaznivejšie podmienky a väčšina služieb vodnej rekreácie sú sústredené pri vodných nádržiach Zelená voda (k.ú. Nové Mesto n/V)
83
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
a Dubník (k.ú. Stará Turá). Ďalšie menšie nádrže na štrkovom podklade sa nachádzajú v okolí rieky Váh (napr. Horná Streda).
8.1.2 Sekundárna ponuka Sekundárna ponuka cestovného ruchu predstavuje služby, ktoré sa na riešenom území poskytujú, a ktoré nadväzujú na primárnu ponuku a vytvárajú komplexný „balík“ cestovného ruchu. Ubytovacie a stravovacie služby: Pre posúdenie situácie použijeme štatistické údaje za rok 2004 poskytnuté krajskými správami ŠÚ za jednotlivé okresy. Ubytovacie zariadenie v cestovnom ruchu je zariadenie, ktoré pravidelne (alebo príležitostne) poskytuje prechodné ubytovanie návštevníkom. Za ubytovacie zariadenie v chatových osadách a kempoch sa nepovažujú jednotlivé chaty, zruby alebo stany prevádzkovateľa, ale iba chatové osady a kempy ako celky. Návštevníkom v ubytovacom zariadení je osoba (okrem personálu a majiteľa), ktorá použije služby ubytovacieho zariadenia na prechodné ubytovanie bez ohľadu na krajinu trvalého pobytu vr. detí. Návštevníci sa sledujú a vykazujú podľa krajiny trvalého pobytu ako domáci a zahraniční návštevníci. Ubytovacie služby poskytuje 31 ubytovacích zariadení (právnické a registrované fyzické subjekty) a turistom je k dispozícii celkovo 1 329 lôžok. Vyšší ubytovací štandard (troja viac-hviezdičkové hotely) neposkytuje v okrese žiaden subjekt. Ubytovanie v okrese je nižšieho štandardu (* až ** zariadenia), čo vyhovuje požiadavkám tuzemského turistu. Dvoja jedno-hviezdičkové hotely ponúkajú dokopy 593 lôžok, voľných miest v kempingoch (chatky) je 144. Ubytovanie na súkromí takmer neexistuje. Kapacity ubytovacích zariadení cestovného ruchu v okrese Nové Mesto n/V za rok 2004 Ukazovateľ Ubytovacie zariadenia spolu v tom 1. Hromadné ubytovacie zariadenia spolu v tom 1.1. Hotely (motely, botely) a penzióny v tom Hotely (motely, botely) spolu Hotely (motely) ** Hotely (motely) * 1.2. Turistické ubytovne 1.4. Ostatné hromadné ubytovanie v tom Kempingy **** až ** Ostatné 2. Ubytovanie v súkromí spolu Súkromné objekty *** až *
Ubytovacie zariadenia (počet)
Izby (počet)
Počet lôžok spolu
Počet miest na voľnej ploche
31
497
1.329
440
30
493
1.319
440
7
237
593
0
7 4 3 5 18
237 148 89 97 159
593 357 236 289 437
0 0 0 0 440
3 15 D D
53 106 D D
144 293 D D
440 0 D D
(Pozn.: D – dôverný údaj, nepublikuje sa. Z dôvodu ochrany údajov dôverného charakteru sú uvedené iba údaje za 3 a viac podnikov. Zdroj: ŠÚ SR, Krajská správa Trenčín)
V roku 2004 sa v okrese Nové Mesto n/V ubytovalo viac než 31 tisíc osôb, pričom priemerná dĺžka pobytu bola 2,1 dňa. Zahraničná klientela tvorila 20,3% zo všetkých
84
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
ubytovaných osôb. Priemerná dĺžka pobytu zahraničných a domácich návštevníkov bola totožná (2,1 dňa). Návštevníci okresu volili poväčšine ubytovanie v zariadeniach hotelového typu (59,6%). Pomerne veľké percento návštevníkov (40,2%) využilo ubytovanie v turistických zariadeniach (turistické ubytovne, hromadné ubytovanie). Výkony ubytovacích zariadení cestovného ruchu v okrese Nové Mesto n/V za rok 2004 Ukazovateľ Ubytovacie zariadenia spolu v tom 1. Hromadné ubytovacie zariadenia v tom 1.1. Hotely (motely, botely), penzióny v tom Hotely (motely, botely) spolu Hotely (motely) ** Hotely (motely) * 1.2. Turistické ubytovne 1.4. Ostatné hromadné ubytovanie v tom Kempingy **** až ** Ostatné 2. Ubytovanie v súkromí spolu Súkromné objekty *** až *
Počet návštevníkov spolu
domáci
Počet prenocovaní
zahraniční
spolu
domáci
zahraniční
31.335
24.972
6.363 65.769
52.309
13.460
31.286
24.928
6.358 65.552
52.127
13.425
18.679
13.397
5.282 32.795
22.018
10.777
18.679 12.110 6.569 3.312 9.295
13.397 8.170 5.227 3.178 8.353
5.282 3.940 1.342 134 942
32.795 20.682 12.113 11.550 21.207
22.018 12.128 9.890 11.086 19.023
10.777 8.554 2.223 464 2.184
2.987 6.308 D D
2.479 5.874 D D
508 7.568 434 13.639 D D D D
6.176 12.847 D D
1.392 792 D D
(Pozn.: D – dôverný údaj, nepublikuje sa. Z dôvodu ochrany údajov dôverného charakteru sú uvedené iba údaje za 3 a viac podnikov. Zdroj: ŠÚ SR, Krajská správa Trenčín)
Vyťaženosť zariadení a využitie stálych lôžok je relatívne nízke (17,9%). Takisto priemerná dĺžka pobytu je relatívne na nízkej úrovni, čo však odzrkadľuje jeden zo súčasných trendov v cestovnom ruchu, a to je skracovanie dĺžky pobytu a nárast významu víkendovej turistiky. Výkony ubytovacích zariadení cestovného ruchu v okrese Nové Mesto n/V za rok 2004 Ukazovateľ Ubytovacie zariadenia spolu v tom 1. Hromadné ubytovacie zariadenia v tom 1.1. Hotely (motely, botely), penzióny v tom Hotely (motely, botely) spolu Hotely (motely) ** Hotely (motely) * 1.2. Turistické ubytovne 1.4. Ostatné hromadné ubytovanie v tom Kempingy **** až ** Ostatné 2. Ubytovanie v súkromí spolu Súkromné objekty *** až *
% využitia stálych lôžok
Priemerný počet prenocovaní spolu
domáci
zahraniční
17,9
2,1
2,1
2,1
17,9
2,1
2,1
2,1
20,8
1,8
1,6
2
20,8 20,8 20,9 11,9 18,9
1,8 1,7 1,8 3,5 2,3
1,6 1,5 1,9 3,5 2,3
2 2,2 1,7 3,5 2,3
26,8 2,5 2,5 2,7 16,2 2,2 2,2 1,8 D D D D D D D D (Pozn.: D – dôverný údaj, nepublikuje sa. Z dôvodu ochrany údajov dôverného charakteru sú uvedené iba údaje za 3 a viac podnikov. Zdroj: ŠÚ SR, Krajská správa Trenčín)
85
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Najvyšší podiel na tržbách majú hotely (69,4%), z toho najviac 2-hviezdičkové hotely (t.j., tie s najvyšším štandardom v okrese). Analýza tržieb v okrese Nové Mesto n/V podobne ako i predchádzajúce štatistiky cestovného ruchu poukazujú na skutočnosť, že cestovný ruch v okrese priťahuje najmä domácu klientelu. Pre pritiahnutie väčšieho množstva zahraničnej klientely by bolo pravdepodobne nutné lepšie zatraktívnenie regiónu a zvýšenie štandardu ubytovania. Napriek potenciálu okresu v letnom i zimnom cestovnom ruchu (prírodné a kultúrne pamiatky, zimné strediská), tento nie je dosiaľ plne využitý, o čom svedčí nízke percento využitia ubytovacích zariadení. Tržby (bez DPH) ubytovacích zariadení v okrese Nové Mesto n/V podľa druhu zariadenia (za r. 2004) Ukazovateľ Ubytovacie zariadenia spolu v tom 1. Hromadné ubytovacie zariadenia v tom 1.1. Hotely (motely, botely), penzióny v tom Hotely (motely, botely) spolu Hotely (motely) ** Hotely (motely) * 1.2. Turistické ubytovne 1.4. Ostatné hromadné ubytovanie v tom Kempingy **** až ** Ostatné 2. Ubytovanie v súkromí spolu Súkromné objekty *** až *
Tržby za ubytovanie (v tis. Sk)
Priem. cena za ubytovanie (Sk)
spolu
spolu
domáci
zahraniční
domáci
zahraniční
19.842
12.765
7.077
302
244
526
19.793
12.724
7.069
302
244
527
13.678
7.148
6.530
417
325
606
13.678 9.472 4.206 1.805 4.310
7.148 3.907 3.241 1.744 3.832
6.530 5.565 965 61 478
417 458 347 156 203
325 322 328 157 201
606 651 434 131 219
1.197 962 235 158 156 169 3.113 2.870 243 228 223 307 D D D D D D D D D D D D (Pozn.: D – dôverný údaj, nepublikuje sa. Z dôvodu ochrany údajov dôverného charakteru sú uvedené iba údaje za 3 a viac podnikov. Zdroj: ŠÚ SR, Krajská správa Trenčín)
Stravovacie služby v okrese sú zastúpené v početnej miere (143 subjektov), rôznorodej kvality. V súčasnosti poskytujú dostatočný priestor pre bežné stravovanie. Najpočetnejším typom sú reštaurácie a kaviarne. Väčšina ubytovacích zariadení poskytuje zároveň i stravovacie služby. Doplnkové služby: Doplnkové služby sa v prevažnej miere orientujú na kultúrne vyžitie, športové vyžitie a relax. Na rozvoji cestovného ruchu ako celku (t.j. i vidieckej turistiky) tak participujú mnohé inštitúcie a organizácie. Ide najmä o ponuku múzeí, kultúrnych zariadení a podujatí, športových príležitostí (fitnes centrá, tenisové kurty, ihriská, požičovňa bicyklov atď.), či služieb spojených s agroturistikou (jazdenie na koňoch, poľovníctvo, rybolov, zber rastlín, participácia na poľnohospodárskych prácach, gastronomických ochutnávkach apod.). V okrese Nové Mesto n/V sa nachádza viacero kultúrno-osvetových zariadení: •
Múzeum Beckov – umiestnené v zemianskej kúrii Ambrovcov pod hradom. Expozíciu tvoria nálezy z výskumu na hrade, exponáty z dejín miestnych cechov a historický nábytok z okolitých kaštieľov.
•
Múzeum skanzenového typu v Bošáci – nachádza sa v strede obce v blízkosti Bošáckej pálenice.
86
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
•
Pamätná izba Ľudmily Podjavorinskej – umiestnená je v rodnom dome spisovateľky v Bzinciach pod Javorinou. Expozícia podáva obraz o živote spisovateľky, o počiatkoch jej tvorby a kontaktoch s poprednými osobnosťami literárneho života na Slovensku, ako aj o tradičnej ľudovej kultúre tejto obce.
•
Múzeum Čachtice – umiestnené v Draškovichovom kaštieli. Nachádzajú sa v ňom exponáty, ktoré sa viažu k dejinám hradu Čachtice, čachtickej pani A. Báthory, a dejinám jej panstva. Osobitná časť expozície je venovaná IV. sednici literárneho spolku Tatrín, ktorá sa konala v tejto obci a zohrala rozhodujúcu úlohu pri zjednotení slovenskej inteligencie a uvedení stredoslovenského nárečia ako základu spisovného jazyka Slovákov.
•
Múzeum S. Štúra a J. Ľ. Holubyho – expozícia je umiestnená v rodnom dome Samuela Štúra, otca Ľudovíta Štúra, v Lubine. Venovaná je rodine Štúrovcov. Druhá časť je venovaná ďalšiemu významnému lubinskému rodákovi J. Ľ. Holubymu.
•
Podjavorinské múzeum (Nové Mesto n/V) – Podjavorinské múzeum je jednou zo základných kultúrnych inštitúcii v okrese. Sídli v zrekonštruovanom, pôvodne renesančnom meštianskom dome na Námestí Slobody. Je pobočkou Trenčianskeho múzea. Stála expozícia dokumentuje predhistóriu, históriu a ľudovú kultúru Nového Mesta nad Váhom a jeho okolia. Podjavorinské múzeum metodicky spravuje expozície v Beckove, Čachticiach, Bzinciach pod Javorinou a v Očkove.
•
Pohrebisko s náčelníckou mohylou – pohrebisko sa nachádza medzi obcami Očkov a Podolie. Pochádza z 2. až 4. storočia po Kristovi, ide o jednu z prvých archeologických expozícii v prírode na Slovensku. Celkovo sa tu odkrylo asi 250 hrobov. Unikátom je alabastrová urna, ide o ojedinelý nález v celej barbarskej Európe. V strede pohrebiska sa nachádza mohyla velatickej kultúry z mladšej doby bronzovej.
•
Expozícia v Zemianskom Podhradí – expozícia je umiestnená v budove bývalej evanjelickej fary, kde pôsobil takmer pol storočia J. Ľ. Holuby. V expozícii sú i materiály venované Samuelovi Štúrovi, bratovi Ľudovíta Štúra.
Ponuka športového vyžitia je situovaná najmä do miest, kde sa nachádzajú všetky bežné typy športových zariadení. Okrem toho disponujú viaceré ubytovacie zariadenia v okrese vlastnou ponukou športového vyžitia (fitnes, tenisové kurty, volejbalové ihriská). Vodné športy sú sústredené hlavne v rekreačných oblastiach Zelená voda a Dubník. Rozvíjajú sa i služby spojené s agroturistikou, predovšetkým ponuky rybolovu (Dubník, k.ú. Stará Turá), či jázd na koňoch (hipoturistika; Kočovce, Lubina, Nové Mesto n/V, Stará Turá). Z dávnych tradícii a remesiel je v okrese známe pálenie slivovice (Bošáca, Kálnica), súkenníctvo, mlynárstvo, stolárstvo (Lubina), výroba dreveného riadu (Lubina, Bzince pod Javorinou). Obyvatelia Starej Turej sa v minulosti preslávili ako prví zakladatelia bryndziarní po celom Slovensku. V okrese sa nachádza informačná kancelária INFOTUR v Starej Turej, ktorá disponuje komplexnými informáciami o možnostiach turistiky v okrese, informáciami o kultúrnospoločenských a športových podujatiach, a ponúka i sprievodcovský a sprostredkovateľský servis. V okresnom meste Nové Mesto n/V sa Turistická informačná kancelária nenachádza.
87
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
8.2 Okres Piešťany 8.2.1 Primárna ponuka Kultúrne dedičstvo: Kultúrne dedičstvo je charakterizované existenciou pamiatkových zón, národných kultúrnych pamiatok ako i pamiatkovo chránených parkov. Pamiatková zóna je územie s historickým sídelným usporiadaním, územie kultúrnej krajiny s pamiatkovými hodnotami alebo územie s archeologickými nálezmi a archeologickými náleziskami, ktoré možno topograficky vymedziť. Národná kultúrna pamiatka je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. (Zákon č.49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu). V okrese Piešťany sa nachádza jedna vyhlásená (Piešťany) a jedna navrhovaná pamiatková zóna (Chtelnica). (Zdroj: PÚ SR & ÚPN-VÚC/TT kraj, 2002) Pamiatkovo chránené parky sa nachádzajú v ôsmych obciach (Borovce, Chtelnica, Krakovany, Moravany nad Váhom, Pečeňady, Piešťany (3), Rakovice, Sokolovce) a zaberajú celkovú rozlohu 54,6 ha. Areály parkov (historická zeleň) majú výnimočné hodnoty z hľadiska krajinno-ekologického a kultúrnohistorického. Pamiatkovo chránené parky zároveň lokalizujú svojim situovaním na území okresu taktiež komplexy významných objektov kultúrnych pamiatok (kaštieľov, kúrií, kostolov, liečebných domov), ktorých sú neoddeliteľnou súčasťou. V okrese Piešťany sa k 01. januáru 2005 nachádzalo 88 národných kultúrnych pamiatok (NKP) a 140 pamiatkových objektov (Zdroj: PÚ SR, zoznam nehnuteľných KP). Národná kultúrna pamiatka sa pritom skladá z jedného či viacerých pamiatkových objektov. Okrem toho je na území okresu registrovaných 72 hnuteľných KP. Najvýznamnejšou národnou kultúrnou pamiatkou v danom okrese je Veľkomoravský dvorec Kostolec v k.ú. Ducové. Na území okresu sa nenachádzajú hrady. Je tu však situovaných viacero kaštieľov, kúrii, kostolov, liečebných domov a iných historických budov či nálezísk. Následne sú zachytené najvýznamnejšie nehnuteľné KP. Podrobnejšie sú uvedené v „Dodatku k analýze“, kde sú monitorované jednotlivé obce daného okresu. Najvýznamnejšie kultúrne pamiatky v okrese Piešťany Lokalizácia/Obec Borovce Chtelnica Ducové Krakovany Moravany Pečeňady Piešťany Piešťany Piešťany Piešťany Piešťany Rakovice Sokolovce Vrbové Vrbové
Identifikácia
Klasicistická kúria Kaštieľ s anglickým parkom Veľkomoravský dvorec Kostolec Kostol sv. Gála Kaštieľ s parkom Kaštieľ s parkom Kláštor Johanitov Kurhotel Kúpeľné domy Napoleón Kursalon Kúpeľné domy a parky Kaštieľ s parkom Kaštieľ s parkom Synagóga Kúria Beňovských (Zdroj: PÚ SR a vlastné informácie)
88
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Podľa katalógu pamiatkového úradu SR (PÚ SR, Bratislava) sa na území okresu Piešťany nachádzala k 01.01.2005 jedna „nevyužitá“ kultúrna pamiatka určená na predaj alebo prenájom (Synagóga, k.ú. Vrbové). Pamiatkový úrad odporúča jej uplatnenie po obnove napr. v cestovnom ruchu resp. využívanie na kultúrne podujatia. Prírodné danosti: V okrese Piešťany sa nachádza jedna chránená krajinná oblasť (Malé Karpaty), dva chránené areály (Ahoj, Sĺňava), 6 prírodných rezervácií, 4 prírodné pamiatky a 3 chránené stromy. Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v okrese Piešťany Názov chráneného územia CHKO Malé Karpaty Chríb Lančársky Dubník Orlie skaly Pod Holým vrchom Čerenec Málová Malá Pec Veľký jarok Visiace skaly Jaskyňa Veľká Pec Ahoj Sĺňava
Kategória CHKO PR PR PR PR PR PR PP PP PP PP CHA CHA
Stupeň ochrany 2 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 4 4
Výmera v okrese (ha) (*celé územie) 5092 (*64610) 15,89 27,02 31,23 12,94 1,50 16,10 14,06 0,85 0,96 0 40,76 399,00
(Zdroj: SAŽP podľa podkladov ŠOP SR)
Podľa zákona 287/1994 Z.Z. sa rozlišuje 5 stupňov územnej ochrany: 1. stupeň (územie SR nezaradené do vyššieho stupňa ochrany; tzv. „voľná krajina“), 2. stupeň (chránená krajinná oblasť; CHKO), 3. stupeň (národný park; NP), 4. stupeň (chránený areál; CHA) a 5. stupeň (národná prírodná rezervácia, NPR; prírodná rezervácia, PR; národná prírodná pamiatka, NPP; prírodná pamiatka, PP). Najprísnejšia ochrana prírody a krajiny je realizovaná 4. a 5. stupňom ochrany na maloplošných chránených územiach. Všetky maloplošné chránené územia piešťanského okresu spadajú do pôsobnosti odbornej organizácie Štátnej ochrany prírody a krajiny – Správa CHKO Malé Karpaty (ŠOP-S-CHKO Malé Karpaty). Stromy a ich skupiny, vrátane stromoradí, ktoré majú mimoriadny kultúrny, vedecký, ekologický a krajinotvorný význam je možné podľa zákona č. 287/1994 z.z. vyhlásiť za chránené stromy, čím je zabezpečená ich legislatívna ochrana. K 31.12.2002 v okrese Piešťany boli evidované 3 vyhlásené chránené stromy. Tie spadajú do pôsobnosti ŠOP-SCHKO Malé Karpaty. Prehľad a bližšie údaje o chránených stromoch sú uvedené v tabuľke.
89
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Chránené stromy v okrese Piešťany Názov Lipa v Drahovciach Jaseň v parku v Chtelnici Platan v parku v Sokolovciach
Druh dreviny lipa malolistá jaseň štíhly platan javorolistý
Počet stromov 1 1 1
K.ú. Drahovce Chtelnica Sokolovce
(Zdroj: SAŽP podľa podkladov ŠOP SR)
Rastlinstvo v okrese je veľmi rôznorodé a podobné ako v okrese Nové Mesto n/V. Vo Váhu a v jeho blízkom okolí je bohato zastúpená lesostepná fauna. Na území pohorí sa stretávajú teplomilné aj horské druhy. Lesy sú prevažne listnaté od úpätí dubiny, vyššie dubohrabiny. Na výhrevných a suchých miestach sa vyskytuje najteplomilnejší druh dub plstnatý. Najvyššie časti zaberajú bučiny. V Piešťanských parkoch sa nachádza vysoká druhová rozmanitosť drevín z rôznych častí sveta (bambus, gingo, borovica himalájska, magnólia Soulangova, kryptoméria japonská atď.). Živočíchy sa na území okresu vyskytujú v hojnom množstve. Od zástupcov hmyzu (fúzače, roháče, rôzne motýle) cez obojživelníky (salamandra škvrnitá, skokany), plazy (slepúch, jašterice). V nížinnej časti žije úžitková lovná zver - srnec, jeleň, diviak, líška. Vo zverincoch žije muflón a zubor. Zriedka sa vyskytuje divá mačka. Bohato je zastúpené vtáctvo, trvalo tu hniezdi 70 druhov lesného a vodného vtáctva, prezimováva až 120 druhov (najmä na Vtáčom ostrove v CHA Sĺňava). Samozrejmosťou sú divé kačice, čajky a labute. V súčasnosti žije v Piešťanoch asi 100 kusov labutí. Vo Váhu žije veľa druhov sladkovodných rýb ako šťuka, zubáč, jalec, lieň, kapor, amur, belica, ostriež a pod. Možno uloviť i úhora alebo sumca. Možnosti pešej turistiky: Možnosti pešej turistiky sa sústreďujú predovšetkým do pohorí nachádzajúcich sa na území okresu. V Malých Karpatoch a v Považskom Inovci sa nachádza dostatok turistických trás miernej až strednej obtiažnosti vhodných pre celoročnú turistiku. Väčšina značených turistických chodníkov okresu sa nachádza v pohorí Považský Inovec. Pohorie Považský Inovec je rozsiahlym pohorím Tatransko-fatranskej oblasti. Hlavný, pomerne výrazný hrebeň meria vyše 50 km, pohorie dosahuje rozlohu asi 600 km2. Tiahne sa popri Váhu sa od Jastrabského sedla po mesto Hlohovec. Na západe susedí s Bielymi Karpatmi, na severe so Strážovskými vrchmi a na východe s pohorím Tríbeč. Najvyšším vrcholom pohoria je Inovec vysoký 1042 m.n.m. Pohorie Považský Inovec sa v okrese Piešťany vyznačuje výrazne členitým reliéfom, strmosťou svahov s najväčšou nadmorskou výškou 748 m.n.m. (Marhát). V obci Banka neďaleko Piešťan sa nachádza jeho najzápadnejší výbežok (Serbalov vŕšok, 268 m.n.m.) známy pod názvom Červená veža. Turisticky najatraktívnejšími miestami v okrese sú Veľkomoravské sídlo Kostolec so stálou prírodnou expozíciou a Krahulčie vrchy ponúkajúce možnosť skalolezenia. Turistické chodníky sú vhodné pre celoročnú turistiku bez sezónnych obmedzení. Trasy sú mierne až stredne obtiažne. Nasledujúc udávame značené turistické cesty Považského Inovca (trasa č.1 – č.6) vychádzajúce či prechádzajúce okresom Piešťany (Zdroj: VKÚ Harmanec).
90
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Trasa č. 1
č. 0705
Trasa č. 2
č. 2417
Trasa č. 3
č. 5135
Trasa č. 4
č. 8116
Trasa č. 5
č. 5131
Miesto Nadmorská výška Hlohovec 156 m n. m. Lomec 422 m n. m. sedlo Havran 390 m n. m. Krahulčie vrchy 566 m n. m. sedlo Gajda 540 m n. m. sedlo Marhát 690 m n. m. Jelenie jamy 570 m n. m. Bezovec - sedlo (zastávka SAD) 535 m n. m. Inovec 1042 m n. m. Chata na Inovci 830 m n. m. Mníchova Lehota (žel. stanica) 260 m n. m. Trasa vedie po hrebeni Považského Inovca („Magistrála“), prevažne lesom, poskytuje krásne i obmedzené výhľady. Je súčasťou turistického chodníka spájajúceho Trenčín s Hlohovcom. Náročnejšie stúpanie na Inovec. Namáhavá a pomerne ťažká túra. Miesto Nadmorská výška Piešťany 162 m n. m. Červená veža 240 m n. m. Vila Bakchus (ranč, vináreň, zastávka SAD) 292 m n. m. sedlo Havran (reštaurácia, zastávka SAD) 390 m n. m. Čertová Pec (motorest, zastávka SAD) 285 m n. m. Príjemná nenáročná túra. Väčšia časť trasy vedie lesom. Jaskyňa Čertova Pec je chránený prírodný výtvor (územie okresu Topoľčany), v ktorom sa našli stopy po najstaršom osídlení človeka v okolí. Nachádza sa tu aj rovnomenný motorest s možnosťou oddychu. Miesto Piešťany Moravany n/V Striebornica Čertová Pec (motorest, zastávka SAD)
Nadmorská výška 162 m n. m. 202 m n. m.
Miesto Piešťany Banka Plešina Čertová Pec (motorest, zastávka SAD)
Nadmorská výška 162 m n. m. 175 m n. m. 436 m n. m. 285 m n. m.
285 m n. m.
Miesto Nadmorská výška tábor Drieňová (k.ú. Modrová) Gonové Lazy 641 m n. m. Výtoky sedlo Gajda 540 m n. m. Jurko Nitrianska Blatnica (SAD) 242 m n. m. Nenáročná túra cez les. Časť cesty je spoločnej s magistrálou (červená značka) v blízkosti Krahulčích vrchov. V blízkosti trasy je PR Visiace skaly a kostolík Sv. Juraja. Kostolík sv. Juraja je jednou z najstarších stavieb na Slovensku ktorá sa dochovala z čias Veľkomoravskej ríše.
91
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Trasa č. 6
č. 2442
Miesto Nadmorská výška Piešťany 162 m n. m. Kostolec Hubina 220 m n. m. Skalka 377 m n. m. Gonove lazy 642 m n. m. Kostolný vrch 569 m n. m. sedlo Holé brehy 500 m n. m. Úhrad 685 m n. m. Podhradie 435 m n. m. Trasa začína Vážskou cykloturistickou magistrálou (až po Kostolec), cykloturistika je ďalej tiež možná. Vo svojej finálnej časti prechádza pozdĺž lyžiarskeho strediska Úhrad a popri Topolčianskom hrade (oba patriace pod okres Topoľčany).
Malé Karpaty sú najdlhším pohorím karpatského oblúka. Hlavný hrebeň sa tiahne od Devína po Nové Mesto nad Váhom a meria okolo 130 kilometrov. Najvyšším vrcholom pohoria sú Záruby (k.ú. Smolenice, okres Trnava), vysoké 768 metrov. Prevýšenie najvyšších bodov v pohorí v porovnaní so svojim predhorím môže presiahnuť 500 metrov. Na území okresu sa nachádzajú vzácne prírodné výtvory predovšetkým v k.ú. obcí Prašník (Malá Pec, Veľká Pec) Šterusy (Orlie skaly, Veľká Pec) a Kočín-Lančár (Chríb). Prírodná pamiatka Malá Pec bola vyhlásená z dôvodu ochrany eoliticky vytvorenej skalnej brány v pieskovci. Prírodná pamiatka Jaskyňa Veľká Pec nachádzajúca sa v katastrálnom území obcí Prašník a Šterusy predstavuje dôležitú archeologickú a najmä paleontologickú lokalitu. Prírodná rezervácia Orlie skaly predstavuje južné svahy vápencovodolomitového vrchu porastené dúbravou lesostepného charakteru. Dôvodom ochrany je hlavne výskyt zriedkavých druhov rastlín. Prírodná rezervácia Chríb patrí pre výskyt významných a chránených druhov rastlín medzi významné botanické lokality v rámci chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Nasledujúc udávame najvýznamnejšie turistické cesty Malých Karpát (trasa č.7 – č.9) vychádzajúce či prechádzajúce okresom Piešťany (Zdroj: VKÚ Harmanec). Trasa č. 7
č. 5107
Trasa č. 8
č. 8146
Miesto Nadmorská výška Hradište pod Vrátnom 284 m n. m. Dobrá Voda 248 m n. m. Výtok (k.ú. Chtelnica) 285 m n. m. Pustá Ves 250 m n. m. Nenáročná túra zväčša cez les, mierne prevýšenie a schádzanie. Začína v senickom okrese, prechádza cez okresy Trnava a Piešťany a končí v myjavskom okrese. Vedie k vodnej nádrži Pustá Ves a pomníku SNP. V Dobrej Vode križuje Štefánikovú magistrálu smerujúcu na Bradlo (červená značka). Miesto Nadmorská výška Výtok (k.ú. Chtelnica) 285 m n. m. Komárová 457 m n. m. Dvoly Čierne blato Brezová pod Bradlom 260 m n. m. Trasa nazvaná aj ako chodník Ondreja Senku začína v piešťanskom okrese a vedie cez Kamennú dolinu, Komárovú a Dvoly do Brezovej pod Bradlom.
92
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Trasa č. 9
č. 2443
Miesto Nadmorská výška Šípkové 216 m n. m. Ošmek Salášky 451 m n. m. Veľký Plešivec 484 m n. m. Čachtický hrad Trasa vedie po hrebeni „Čachtických karpát“ z dediny Šípkové po Čachtický hrad.
Horolezectvo: Na území okresu sa nachádzajú Krahulčie vrchy s jaskyňou v Dolnom Sokole. Táto lokalita je vhodná a využíva sa na horolezeckú/skalolezeckú (cvičnú) činnosť. Nachádzajú sa tu cesty strednej obtiažnosti. Lyžovanie a zimná turistika: Turistické chodníky nachádzajúce sa v Považskom Inovci, a v Malých Karpatoch sú vhodné aj pre zimnú turistiku a bežecké lyžovanie. Označené sú letnou turistickou značkou. Zimné - tyčové značenie sa nepoužíva. Pre žiadny turistický chodník neplatí sezónny uzáver. V sedle Havran začína značkovaná lyžiarska turistická trasa (bežkovanie) prechádzajúca smerom cez Zlatý vrch, Krahulčie vrchy, Marhát, Jelenie jamy, Kostolný vrch, Veselý vrch, Bezovec, hrad Tematín až do obce Lúka v okrese Nové Mesto n/V. Na území okresu sa nachádza jeden lyžiarsky vlek v k.ú. Banka, v lokalite Ahoj. Toto stredisko je lokálneho významu. Nachádza sa tu jeden vlek, nie je tu možnosť umelého zasnežovania. Väčšina zimnej turistiky je preto orientovaná do strediska Bezovec v susednom okrese Nové Mesto n/V. Cykloturistika: Okresom prechádza Vážska cyklomagistrála spájajúca stredné a horné Považie s Kysucami, a Malokarpatská magistrála. Okresom prechádzajú i ďalšie menšie úseky značených i neznačených cyklotrás zasahujúce či vychádzajúce zo susedných okresov. Väčšina turistických trás okresu či ich častí je taktiež vhodná pre cykloturistiku. Trasy sú zväčša strednej obtiažnosti, s priemernou dĺžkou ca 40 km. Podmienky na cykloturistiku sú veľmi priaznivé ako na území okresu, tak i v okresnom meste Piešťany (Okruh okolo jazera Sĺňava – cca 11 km, vhodné aj na in-line korčuľovanie). Nasledujúc podávame niektoré značené trasy vychádzajúce z mesta Piešťany (Zdroj: PIC Piešťany).
93
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Vážska cyklomagistrála
Ducové, Kostolec
Striebornica
Bezovec
Havran (Čertova pec)
Beckov
Vrbové/Čerenec
Hlohovec
Dĺžka cca 56 km (do Trenčína), začína pri Kolonádovom moste v Piešťanoch a pokračuje popri Vážskom kanále na Hornú Stredu, popod diaľničný most, míňa okrajom obce Brunovce, Potvorice, Považany, rekreačné stredisko Zelená voda, obec Beckov až do Trenčína. Dĺžka tam i späť cca 12 km, modro označená trasa začína pri Kolonádovom moste zo strany Kúpeľného ostrova a pokračuje cez obec Moravany nad Váhom. Žltou farbou je označená odbočka z modrej trasy v dedine Ducové k archeologickej lokalite Kostolec. Späť sa ide tou istou trasou. Dĺžka tam i späť cca 14 km, modro označená trasa začína pri Kolonádovom moste zo strany Kúpeľného ostrova a pokračuje cez obec Moravany nad Váhom. V obci odbočíme z hlavnej cesty na vedľajšiu cestu vpravo hore a pokračujeme cca 2 km až k jazeru Striebornica. Modrá trasa ďalej pokračuje až do Starej alebo Novej Lehoty. Dĺžka tam i späť cca 40 km, modro označená trasa začína v Piešťanoch pri Kolonádovom moste zo strany Kúpeľného ostrova a pokračuje cez obec Moravany nad Váhom, Ducové až po Modrovku. Tam odbočuje na červeno označenú trasu, vedúcu cez obec Modrová smerom na Novú Lehotu. Pred obcou Nová Lehota asfaltová cesta odbočuje vľavo hore k turistickým chatám na Bezovci. Späť sa ide tou istou trasou. Dĺžka tam i späť cca 25 km, na sedlo Havran sa dostaneme dvoma cestami. Jedna vedie z Piešťan po štátnej ceste na Topoľčany a druhá turistickým chodníkom označeným modrou farbou od penziónu Benátky za Krajinským mostom cez Červenú vežu a Bakchus vilu. Zo sedla Havran trasa pokračuje ďalej po štátnej ceste na Topoľčany. Vrátiť sa môžeme tou istou trasou ako sme prišli, ale i pokračovať do obce Radošina, v nej odbočiť vpravo na Svrbice a cez strmý zjazd do Sokoloviec. Do Piešťan sa vraciame cez Ratnovce. Cca 65 km, modrou označená trasa začína pri Kolonádovom moste zo strany Kúpeľného ostrova a pokračuje cez obce Moravany nad Váhom, Ducové, Modrovku až do Hrádku. Pokračuje sa ďalej po modrej trase cez Hôrku, Novú Ves nad Váhom a Kočovce až do Beckova. Späť sa ide tou istou trasou. Dĺžka tam i späť cca 24 km, z Piešťan sa vydáme po štátnej ceste č. 499 nadjazdom ponad železničnú trať až do Trebatíc. Tu odbočíme vpravo a cez mesto Vrbové pokračujeme po hlavnej ceste až k vodnej nádrži Čerenec. Späť sa ide tou istou trasou. Dĺžka tam i späť cca 40 km, z Piešťan za Kolonádovým mostom doprava, po modro označenej trase popri Váhu okolo jazera Sĺňava a pred haťou poľnou cestou až do obce Sokolovce. Tu sa cyklotrasa napája na hlavnú cestu č. 507 a po nej sa pokračuje cez obec Jalšové do Koplotoviec, kde sa opäť napája na modro označenú cyklotrasu až do Hlohovca. (Zdroj: PIC Piešťany)
Vodná turistika: Potenciál vodnej turistiky v okrese Piešťany predstavuje rieka Váh a vodné nádrže Sĺňava, Čerenec, Chtelnica a štrkoviská v okolí Váhu. Strediskom vodnej turistiky v okrese je predovšetkým rieka Váh a na nej vybudovaná nádrž Sĺňava. Sídlo tu majú kluby vodných športov (veslovanie, kanoistika, jachting). V Ratnovskej zátoke sa nachádza rekreačný areál s vlekom pre vodné lyžovanie. Rieka Váh ponúka v južnej i severnej strane mesta Piešťany príjemné miesta pre plávanie a odpočinok. Po rieke sa uskutočňujú i vyhliadkové plavby motorovým vodným plavidlom Adam Trajan. Loď premáva od Kolonádového mosta popod Krajinský most, smerom k hati nádrže Sĺňava, obchádza okolo Vtáčieho ostrova a vracia sa späť ku Kolonádovému mostu. Na území okresu v hornej časti toku rieky Váh je prevádzkované pltníctvo. Priaznivé podmienky vodnej rekreácie sú taktiež pri vodných nádržiach Čerenec (k.ú. Vrbové) a Chtelnica (k.ú. Chtelnica), a na štrkoviskách pri obci Drahovce. Spolu s riekou Váh a jej ramenami sú dané lokality vhodné a využívaná i na rybolov. Ponuky vodnej rekreácie dopĺňajú umelo vybudované bazény a kúpaliská. Najznámejšie sú kúpalisko Eva na Kúpeľnom ostrove v Piešťanoch, a kúpalisko Sĺňava v obci Banka. Tieto sú úzko prepojené so sekundárnou ponukou cestovného ruchu.
94
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Kúpeľný turizmus: Mesto Piešťany disponuje prírodnými termálnymi prameňmi, na ktorých sú vybudované kúpele. Kúpeľníctvo tu má dávnu tradíciu a jeho prepojenie so sekundárnou ponukou cestovného ruchu vytvára najväčšiu časť príjmov cestovného ruchu v okrese. Termálna minerálna voda vyviera z hĺbky 2000 metrov a vynáša niektoré špecifické zlúčeniny a energiu zemskej magmy. Teplota prameňov je 67 až 69 °C. Je to stredne mineralizovaná, síranovo-hydrogenuhličitanová, vápenato-sodná, sírna, horúca voda. Využíva sa hlavne na kúpele, ale tiež na pitnú kúru. Táto voda je aj hlavným činiteľom tvorby liečivého sírneho bahna. Ide o zvláštny peloid, ktorého zloženie je výsledkom dlhodobej reakcie termálnej vody s miestnymi mäkkými horninami a špecifickou bakteriálnou mikroflórou. Bahno sa využíva predovšetkým na liečenie ochorení pohybového aparátu.
8.2.2 Sekundárna ponuka Sekundárna ponuka cestovného ruchu predstavuje služby, ktoré sa na riešenom území poskytujú, a ktoré nadväzujú na primárnu ponuku a vytvárajú komplexný „balík“ cestovného ruchu. Ubytovacie a stravovacie služby: Pre posúdenie situácie v okrese Piešťany použijeme štatistické údaje za roky 2003 a 2004 poskytnuté krajskou správou ŠÚ v Trnave za jednotlivé okresy Trnavského kraja. V okrese Piešťany a samotnom meste Piešťany je cestovný ruch dlhodobo najvýznamnejším odvetvím. Najväčšou mierou k tomu prispievajú kúpele spolu s prírodnými a kultúrnymi atrakciami v okolí. V súčasnosti je situácia relatívne priaznivá. Vo všetkých hlavných ukazovateľoch kapacity a výkonnosti cestovného ruchu zaberá okres Piešťany prvenstvo v Trnavskom kraji. V niektorých ukazovateľoch ako využitie lôžkových kapacít je okres Piešťany a Trnavský kraj na prvom mieste v SR. V ukazovateli „tržby za ubytovanie“ sa okres radí k popredným v rámci SR. O vysokej návštevnosti okresu Piešťany svedčí fakt, že ho navštevuje takmer polovica návštevníkov Trnavského kraja (47,4% v roku 2004). Vysoký je počet zahraničných návštevníkov (53,8%), ktorí sa zároveň vyznačujú vyšším priemerným počtom strávených dní (8,7). Najpočetnejšiu skupinu tvoria Nemci (43% zahraničných návštevníkov), ďalej sú to návštevníci z Čiech, Rakúska, Poľska, Izraela a krajín blízkeho východu. V roku 2004 poskytovalo ubytovacie služby v okrese spolu 49 ubytovacích zariadení a turistom bolo k dispozícii celkovo 5 312 lôžok. Mesto Piešťany poskytovalo ubytovanie v 38 ubytovacích zariadeniach, čo bolo 24,5% ubytovacích zariadení Trnavského kraja a 77,6% ubytovacích zariadení okresu. V medziročnom porovnaní (oproti roku 2003) sa počet zariadení zvýšil o 8,6%. Najvyšší podiel z celkového počtu ubytovaní tvorili hotely (42,1 %). Medziročne sa počet izieb zvýšil o 30, počet lôžok o 165. Vyšší ubytovací štandard (trojhviezdičkové hotely) poskytovalo 8 subjektov. Ubytovanie v okrese je vyššieho štandardu, čo vyhovuje požiadavkám zahraničného i tuzemského turistu. Hotely ponúkajú dokopy 4 370 lôžok, penzióny 160, voľných miest v kempingoch (chatky) je cez 300. Rozbieha sa i ubytovanie na súkromí, počet lôžok sa oproti roku 2003 zvýšil o 37,7%.
95
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Kapacity ubytovacích zariadení cestovného ruchu v okrese a meste Piešťany za rok 2004 Ukazovateľ
Ubytovacie zariadenia (počet)
Ubytovacie zariadenia spolu (okres) Ubytovacie zariadenia (mesto Piešťany) v tom 1. Hromadné ubytovacie zariadenia spolu v tom 1.1. Hotely (motely, botely) a penzióny v tom Hotely (motely, botely) spolu Hotely (motely) *** Hotely (motely) ** Hotely (motely) * Penzióny 1.2. Turistické ubytovne 1.4. Ostatné hromadné ubytovanie 2. Ubytovanie v súkromí spolu
Izby (počet)
Počet lôžok spolu
Počet miest na voľnej ploche
49 38
2.510 2.317
5.312 4.762
250 250
28
2.293
4.701
250
23
2.163
4.370
0
16 8 6 D 7 D 4 10
2.095 1.850 208 D 68 D 126 24
3.876 3.594 493 D 160 D 321 61
0 0 0 D 0 D 250 0
(Pozn.: D – dôverný údaj, nepublikuje sa. Z dôvodu ochrany údajov dôverného charakteru sú uvedené iba údaje za 3 a viac podnikov. Zdroj: ŠÚ SR, Krajská správa Trnava)
V roku 2004 sa v okrese Piešťany ubytovalo viac než 112 tisíc osôb, pričom priemerná dĺžka pobytu bola 6,8 dňa. Zahraničná klientela tvorila 52,7% zo všetkých ubytovaných osôb. Priemerná dĺžka pobytu zahraničných návštevníkov bola 8,7 dňa. domácich 4,7 dňa. Návštevníci okresu volili poväčšine ubytovanie v zariadeniach hotelového typu (89,4%), najmä hotely s najvyšším štandardom v okrese (troj-hviezdičkové; 84,5%). Len ca 8% návštevníkov využilo ubytovanie v turistických zariadeniach (turistické ubytovne, hromadné ubytovanie). Výkony ubytovacích zariadení cestovného ruchu v okrese a meste Piešťany za rok 2004 Ukazovateľ Ubytovacie zariadenia spolu (okres) Ubytovacie zariadenia (mesto Piešťany) v tom 1. Hromadné ubytovacie zariadenia v tom 1.1. Hotely (motely, botely), penzióny v tom Hotely (motely, botely) spolu Hotely (motely) *** Hotely (motely) ** Hotely (motely) * Penzióny 1.2. Turistické ubytovne 1.4. Ostatné hromadné ubytovanie 2. Ubytovanie v súkromí spolu
Počet návštevníkov spolu
domáci
Počet prenocovaní
zahraniční
spolu
domáci
zahraniční
112.075 102.325
52.967 47.237
59.108 55.088
765.450 714.702
251.113 230.940
514.337 483.762
102.126
47.142
54.984
713.381
230.493
482.888
94.116
43.100
51.016
668.754
206.962
461.792
91.488 42.067 49.421 660.559 204.551 456.008 77.302 33.663 43.639 619.357 191.028 428.329 13.088 7.549 5.539 38.649 12.359 26.290 D D D D D D 2.628 1.033 1.595 8.195 2.411 5.784 D D D D D D 7.971 4.003 3.968 44.449 23.353 21.096 199 95 104 1.321 447 874 (Pozn.: D – dôverný údaj, nepublikuje sa. Z dôvodu ochrany údajov dôverného charakteru sú uvedené iba údaje za 3 a viac podnikov. Zdroj: ŠÚ SR, Krajská správa Trnava)
Ubytovaciu kapacitu mesta Piešťany využilo v sledovanom roku 102 325 návštevníkov, čo bolo 43,3% z počtu návštevníkov kraja a 91,3% z okresu Piešťany. Zahraniční návštevníci predstavovali 53,8% a domáci 46,2% z celkového počtu návštevníkov mesta Piešťany.
96
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Medziročne klesol počet návštevníkov o 6 060, z toho počet domácich o 2 421 a zahraničných o 3 639. Počet prenocovaní klesol oproti r. 2003 u zahraničných návštevníkov o 59 456, u domácich o 24 547 prenocovaní. Prevažná časť návštevníkov mesta využila služby hromadných ubytovacích zariadení (99,8%), z toho hotely 89,6%, ostatné hromadné ubytovanie 7,8 %, penzióny využilo 2,6% návštevníkov. V súkromí bolo ubytovaných 0,2% návštevníkov. Priemerný počet prenocovaní spolu bol 7 nocí, o 0,4 bodu menej ako v roku 2003. Z hľadiska tržieb ubytovacích zariadení na obyvateľa dosahuje piešťanský okres (kam patria zariadenia predovšetkým mesta Piešťany) až niekoľko násobne vyššie hodnoty ako priemerný okres v SR. Tržby za ubytovanie na obyvateľa v roku 2004 dosiahli hodnotu 8 041 Sk (tržby vr. DPH). Tento ukazovateľ poukazuje na významnosť postavenia sektora služieb v hospodárstve okresu. Ubytovacie zariadenia v meste Piešťany dosiahli tržby za ubytovanie bez DPH v sledovanom období 451,3 mil. Sk, čo predstavovalo 72,5% tržieb kraja a 96,4% tržieb okresu. Medziročne vzrástli o 21,3 mil. Sk, za domácich návštevníkov boli tržby nižšie o 0,7 mil. Sk a zahraničných vyššie o 22 mil. Sk. Priemerná cena za ubytovanie spolu medziročne vzrástla o 93 Sk. Domáci návštevníci zaplatili za ubytovanie o 33 Sk viac, zahraničným návštevníkom sa cena zvýšila o 123 Sk. Tržby (bez DPH) ubytovacích zariadení v okrese a meste Piešťany za rok 2004 Ukazovateľ Ubytovacie zariadenia spolu (okres) Ubytovacie zariadenia (mesto Piešťany) v tom 1. Hromadné ubytovacie zariadenia v tom 1.1. Hotely (motely, botely), penzióny v tom Hotely (motely, botely) spolu Hotely (motely) *** Hotely (motely) ** Hotely (motely) * Penzióny 1.2. Turistické ubytovne 1.4. Ostatné hromadné ubytovanie 2. Ubytovanie v súkromí spolu
Tržby za ubytovanie (v tis. Sk) spolu
domáci
zahraniční
Priem. cena za ubytovanie (Sk) spolu
domáci
zahraniční
468.037 451.331
89.417 86.443
378.620 364.888
611 631
356 374
736 754
450.892
86.289
364.603
632
374
755
432.542
77.893
354.649
647
376
768
427.573 76.875 350.698 647 376 769 409.000 71.567 337.433 660 375 788 17.838 4.947 12.891 462 400 490 D D D D D D 4.969 1.018 3.951 606 422 683 D D D D D D 18.320 8.366 9.954 412 358 472 439 154 285 332 345 326 (Pozn.: D – dôverný údaj, nepublikuje sa. Z dôvodu ochrany údajov dôverného charakteru sú uvedené iba údaje za 3 a viac podnikov. Zdroj: ŠÚ SR, Krajská správa Trnava)
Najvyšší podiel na tržbách mali hotely vyššej kategórie. Podiel 3-hviezdičkových hotelov na celkových tržbách okresu bol 87,4%. To vyplýva najmä zo štruktúry hostí. Zahraniční solventní poväčšine kúpeľní hostia uprednostňujú vyšší ubytovací štandard, ich výdavky sú vyššie.
97
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Tržby v ubytovacích zariadeniach mesta Piešťany
2003
87,1
342,9 domáci zahraniční
86,4
2004
0
50
364,9
100
150
200
250
300
350
400
450
500
mil Sk
(Zdroj: ŠÚ SR, Krajská správa Trnava)
Vo vyťaženosti zariadení a využití stálych lôžok bol okres Piešťany (46,4%) a Trnavský kraj (36,7) na prvom mieste v republike. Z hľadiska druhu zariadení najvyššie percento využitia bolo v 3-hviezdičkových hoteloch (50,9%), najnižšie v penziónoch (14,4%). Využitie lôžkovej kapacity v meste Piešťany bolo o 10,1 bodu vyššie ako v kraji a o 0,4 bodu vyššie ako v okrese. Stravovacie služby v okrese (461 subjektov) nezaostávali za štandardom ubytovacích zariadení. Veľká väčšina ubytovacích služieb je zároveň prepojená i so stravovacími službami. Tie sú zastúpené v okrese v početnej miere. Najpočetnejším typom sú reštaurácie a kaviarne, ktoré prezentujú vo svojej ponuke tradičnú (slovenské reštaurácie) i cudzokrajnú gastronómiu (talianske, čínske reštaurácie a pod.). Doplnkové služby: Doplnkové služby sa v prevažnej miere orientujú na kultúrne vyžitie, športové vyžitie a relax. Na rozvoji cestovného ruchu ako celku (t.j. i vidieckej turistiky) tak participujú mnohé inštitúcie a organizácie. Ide najmä o ponuku múzeí, kultúrnych zariadení a podujatí, športových príležitostí (fitnes centrá, tenisové kurty, ihriská, požičovňa bicyklov atď.), či služieb spojených s agroturistikou (jazdenie na koňoch, poľovníctvo, rybolov, zber rastlín, participácia na poľnohospodárskych prácach, gastronomických ochutnávkach apod.). Mesto Piešťany je jedným z najvýznamnejších centier kultúrneho a spoločenského života v okrese i na Slovensku. Všetky organizačné inštitúcie, súkromní podnikatelia a iné subjekty, ktoré sa zaoberajú aktivitami v tomto smere realizujú v priebehu celého roka ale hlavne v letných mesiacoch množstvo najrozmanitejších programov pre všetky vekové kategórie, zahraničných návštevníkov nevynímajúc. Na tieto programy sú využívané mestské a iné kultúrne zariadenia, hudobný pavilón – v mestskom i kúpeľnom parku, verejné priestranstvá atď. V okrese Piešťany sa nachádza viacero kultúrno-osvetových zariadení. Múzeá zastupuje Balneologické múzeum v Piešťanoch. Má stálu expozíciu v budove Kúpeľnej dvorany Slovenských kúpeľov a prevádzkuje aj výstavné priestory vo Vile Liske a pamätnú izbu Ivana Kraska. Kultúrne podujatia sa usporadúvajú v Dome umenia (Piešťany), v Spoločenskej sále Slovenských kúpeľov, v Mestskom kultúrnom stredisku (Piešťany), v kúrii M. Beňovského (Vrbové) a v kultúrnych domoch menších obcí.
98
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Ponuka športového vyžitia je situovaná najmä do mesta Piešťany, kde sa nachádzajú všetky bežné typy športových zariadení ako i menej časté športoviská (napr. golf). Okrem toho disponujú viaceré ubytovacie zariadenia v okrese vlastnou ponukou športového vyžitia (fitnes, tenisové kurty, volejbalové ihriská). Vodné športy sú sústredené hlavne v rekreačných oblastiach Sĺňava a Čerenec. Rozvíjajú sa i služby spojené s agroturistikou, predovšetkým ponuky rybolovu v prírodných vodách (Sĺňava, Čerenec, Chtelnica, Drahovské jazerá) i privátnych rybníkoch (napr. Bašovce), služby spojené s jazdectvom (hipoturistika; Piešťany, Banka, Ratnovce), či gastronomické ochutnávky vín (Banka). Z dávnych tradícii a remesiel je v okrese známe pálenie pálenky, varenie piva, pestovanie a spracovanie tabaku (Krakovany), jarmočná tradícia (Vrbové) a pltníctvo (obce na brehoch Váhu). V súčasnosti niektoré tradície ožívajú (pltníctvo, Piešťany; organizovanie folklórnych svadieb, Ostrov, Krakovany) a priťahujú predovšetkým zahraničnú klientelu navštevujúcu piešťanské kúpele. V okrese sa nachádza informačná kancelária PIC v Piešťanoch (Piešťanské informačné centrum), ktorá disponuje komplexnými informáciami o možnostiach turistiky v okrese, informáciami o kultúrno-spoločenských a športových podujatiach, a ponúka sprostredkovateľský servis. Okrem toho vychádza v meste Piešťany mesačník informujúci o pripravovaných podujatiach na území okresu.
8.3 Okres Hlohovec 8.3.1 Primárna ponuka Kultúrne dedičstvo: Kultúrne dedičstvo je charakterizované existenciou pamiatkových zón, národných kultúrnych pamiatok a pamiatkovo chránených parkov. V okrese Hlohovec sa nachádza jedna vyhlásená (Hlohovec) a jedna navrhovaná pamiatková zóna (Madunice). (Zdroj: PÚ SR & ÚPN-VÚC/TT kraj, 2002) Pamiatkovo chránené parky sa nachádzajú v troch obciach (Hlohovec, Horné Otrokovce, Koplotovce) a zaberajú celkovú rozlohu 31,4 ha. Areály parkov (historická zeleň) majú výnimočné hodnoty z hľadiska krajinno-ekologického a kultúrnohistorického. Svojim situovaním na území okresu taktiež lokalizujú komplexy významných objektov kultúrnych pamiatok (kaštieľov, kúrii, zámku), ktorých sú neoddeliteľnou súčasťou. V okrese Hlohovec sa k 01. januáru 2005 nachádzalo 41 národných kultúrnych pamiatok (NKP) a 71 pamiatkových objektov (Zdroj: PÚ SR, zoznam nehnuteľných KP). Národná kultúrna pamiatka sa pritom skladá z jedného či viacerých pamiatkových objektov. Okrem toho je na území okresu registrovaných 28 hnuteľných KP. Na území okresu sa nenachádzajú hrady. Je tu však situovaných viacero kaštieľov, kostolov, a iných historických budov či nálezísk. Následne sú zachytené najvýznamnejšie nehnuteľné KP. Podrobnejšie sú uvedené v „Dodatku k analýze“, kde sú monitorované jednotlivé obce daného okresu.
99
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Najvýznamnejšie kultúrne pamiatky v okrese Hlohovec Lokalizácia/Obec Dolné Trhovište Hlohovec Hlohovec Hlohovec Horné Otrokovce Horné Trhovište Koplotovce Leopoldov Leopoldov
Identifikácia
kaštieľ zámok s parkom empírové divadlo zemianska kúria kaštieľ s parkom kaštieľ kaštieľ s parkom protiturecká pevnosť most na troláskoch (Zdroj: PÚ SR a vlastné informácie)
Podľa katalógu pamiatkového úradu SR (PÚ SR, Bratislava) sa na území okresu Hlohovec k januáru 2005 nenachádzala žiadna „nevyužitá“ kultúrna pamiatka určená na predaj alebo prenájom. Prírodné danosti: Na území okresu Hlohovec sa nachádza jedna národná prírodná rezervácia (Dubník), dva chránené areály (Malé Vážky, Dedová jama), jedna prírodná rezervácia a 2 chránené stromy. Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v okrese Hlohovec Názov chráneného územia Dubník (časť v okr.Galanta) Sedliská Malé Vážky Dedova jama
Kategória NPR PR CHA CHA
Stupeň ochrany
Výmera v okrese (ha) (*celé územie)
5 5 4 4
(*165,19) 5,85 3,49 29,57
(Zdroj: SAŽP podľa podkladov ŠOP SR)
Podľa zákona 287/1994 Z.Z. sa rozlišuje 5 stupňov územnej ochrany: 1. stupeň (územie SR nezaradené do vyššieho stupňa ochrany; tzv. „voľná krajina“), 2. stupeň (chránená krajinná oblasť; CHKO), 3. stupeň (národný park; NP), 4. stupeň (chránený areál; CHA) a 5. stupeň (národná prírodná rezervácia, NPR; prírodná rezervácia, PR; národná prírodná pamiatka, NPP; prírodná pamiatka, PP). Najprísnejšia ochrana prírody a krajiny je realizovaná 4. a 5. stupňom ochrany na maloplošných chránených územiach. Väčšina maloplošných chránených území hlohoveckého okresu spadá do pôsobnosti odbornej organizácie Štátnej ochrany prírody a krajiny – Správa CHKO Malé Karpaty (ŠOPS-CHKO Malé Karpaty). NPR Dubník spadá do pôsobnosti ŠOP-S-CHKO Dunajské Luhy. Stromy a ich skupiny, vrátane stromoradí, ktoré majú mimoriadny kultúrny, vedecký, ekologický a krajinotvorný význam je možné podľa zákona č. 287/1994 z.z. vyhlásiť za chránené stromy, čím je zabezpečená ich legislatívna ochrana. K 31.12.2002 v okrese Hlohovec boli evidované 2 vyhlásené chránené stromy. Tie spadajú do pôsobnosti ŠOP-SCHKO Malé Karpaty. Prehľad a bližšie údaje o chránených stromoch sú uvedené v tabuľke.
100
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Chránené stromy v okrese Hlohovec Názov Borovica v Zámockej záhrade v Hlohovci Platan v Zámockej záhrade v Hlohovci
Druh dreviny
Počet stromov
K.ú.
borovica lesná
1
Hlohovec
platan javorolistý
1
Hlohovec
(Zdroj: SAŽP podľa podkladov ŠOP SR)
Hlohovecký okres patrí do typu nížinnej krajiny. Južný výbežok Inovca, ležiaci medzi dolinami riek Váh a Nitra, zasahuje do panónskej oblasti, čo podmieňuje výskyt mnohých teplomilných druhov. Prevládajú tu karpatské bučiny a panónske lesostepné spoločenstvá. Veľká rozmanitosť živočíšnych druhov Inovca je daná rozmanitosťou biotopov, ktoré tvoria tento orografický celok. Najbohatšia je ríša hmyzu. Polia, kroviny a remízky poskytujú taktiež dostatok potravy, úkrytov a možností hniezdenia najmä vtákom. Druhová pestrosť vtáctva je najvyššia v hustých kríkoch na svahoch pahorkatiny. Osou územia je rieka Váh a systém priľahlých ramien. Pôvodné jamy s trvalou hladinou vody sú využívané a na ich miestach vznikajú štrkoviská v rozličnom stupni vývoja rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Tok Váhu sprevádzajú zvyšky lužných lesov a kultúrna step. V nížine Váhu sa na štrkoch a nánosoch z pôvodných rastlinných spoločenstiev zachovali len nepatrné zvyšky prevažne vŕbovo-topoľových lužných lesov. Zmizli mokré a močaristé lúky. Druhovo najbohatšie živočíšne vodné spoločenstvá sa zachovali v nepatrnom zlomku pôvodných stojatých vôd v starých ramenách Váhu. Typickými predstaviteľmi tejto oblasti sú ryby. V okolí Hlohovca bolo zistených približne 35 druhov. Možnosti pešej turistiky: Okres Hlohovec ako nížinný typ krajiny neponúka veľké možnosti pešej turistiky. Tá je sústredená do južných výhonkov pohoria Považský Inovec, ktorého hrebeň sa tiahne popri Váhu sa od Jastrabského sedla po mesto Hlohovec. Svahy tu dosahujú nadmorskú výšku okolo 400 m.n.m. (Holý vrch, 432 m.n.m.). Cesta po hrebeni ponúka miestami krásne výhľady do okolia. Najvýznamnejšou oblasťou je PR Sedliská. Prírodná rezervácia leží na najjužnejšej časti Považského Inovca, severne od cesty Hlohovec – Topoľčany. Juhozápadná expozícia terénu priaznivo vplýva na výskyt a rozšírenie vzácnych rastlinných (hlaváčik, poniklec) a živočíšnych organizmov. Turistické chodníky sú vhodné pre celoročnú turistiku bez sezónnych obmedzení. Trasy sú mierne až stredne obtiažne. Nasledujúc udávame značené turistické cesty Považského Inovca vychádzajúce či prechádzajúce okresom Hlohovec (Zdroj: VKÚ Harmanec).
101
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Trasa č. 1
č. 0705
Trasa č. 2
č. 8147
Miesto Nadmorská výška Hlohovec 156 m n. m. Bukovina 413 m n. m. Holý vrch 432 m n. m. Lomec 422 m n. m. sedlo Havran 390 m n. m. Jelenie jamy 570 m n. m. Bezovec - sedlo (zastávka SAD) 535 m n. m. Inovec 1042 m n. m. Chata na Inovci 830 m n. m. Mníchova Lehota (žel. stanica) 260 m n. m. Trasa vedie po hrebeni Považského Inovca („Magistrála“), prevažne lesom, poskytuje krásne i obmedzené výhľady. Je súčasťou turistického chodníka spájajúceho Trenčín s Hlohovcom. Miesto
Nadmorská výška
Jalšové
180 m n. m.
Bukovina
413 m n. m.
Horolezectvo: Na území okresu sa nenachádzajú lokality, ktoré by boli vhodné a využívali sa na horolezeckú/skalolezeckú činnosť. Lyžovanie a zimná turistika: Nížinný charakter okresu a pohoria predurčuje krajinu v zimných mesiacoch na bežkovanie. Vhodné sú turistické chodníky v Považskom Inovci, ale aj poľné cesty spájajúce jednotlivé obce. Lyžiarsky vlek a stredisko pre zjazdové lyžovanie sa v okrese nenachádza. Väčšina zjazdovej zimnej turistiky je preto orientovaná do strediska Bezovec v okrese Nové Mesto n/V. Cykloturistika: Okresom prechádza Vážska cyklomagistrála spájajúca stredné a horné Považie. Ďalej sa tu nachádzajú menšie úseky značených i neznačených cyklotrás (napr. smerom na Radošinu, Veľké Ripňany, Lukáčovce, Nitru). Vhodné sú turistické chodníky v Považskom Inovci, ale i poľné cesty medzi územiami jednotlivých obcí. Podmienky na cykloturistiku sú veľmi priaznivé. Vodná turistika: Potenciál vodnej turistiky v okrese Hlohovec predstavuje rieka Váh a štrkoviská v okolí Váhu. Tieto prírodné zdroje tvoria miesto rekreácii a oddychu. Obľúbené je člnkovanie a plávanie. Rozšírený je rybolov. Štrkoviská v okolí Váhu majú v súčasnosti z pohľadu vodnej rekreácie len lokálny význam. Kúpeľný turizmus: Potenciál kúpeľného turizmu predstavujú geotermálne vrty v Koplotovciach a blízkosť okresu Hlohovca ku kúpeľnému mestu Piešťany. V obci Koplotovce sa nachádza päť vrtov s minerálnou geotermálnou vodou ako i areál termálneho kúpaliska. Termálne a minerálne vody dosahujú teplotu 25,6°C pri mineralizácií 2305 mg.L-1. Je tu potenciál pre vybudovanie/rozvoj termálneho kúpaliska.
102
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
8.3.2 Sekundárna ponuka Sekundárna ponuka cestovného ruchu predstavuje služby, ktoré sa na riešenom území poskytujú, a ktoré nadväzujú na primárnu ponuku a vytvárajú komplexný „balík“ cestovného ruchu. Ubytovacie a stravovacie služby: Pre posúdenie situácie v okrese Hlohovec použijeme podobne ako pri okresoch Nové Mesto n/V a Piešťany štatistické údaje poskytnuté krajskou správou ŠÚ. Z pohľadu počtu a kapacity ubytovacích zariadení patrí okres Hlohovec (1,9% z počtu ubytovacích zariadení kraja) k posledným v Trnavskom kraji. Ubytovacie služby poskytovali v roku 2004 tri ubytovacie zariadenia, turistom bolo k dispozícii celkovo 130 lôžok. Vyšší ubytovací štandard (3-hviezdičkové hotely) neposkytuje v okrese žiaden subjekt. Ubytovanie v okrese je nižšieho štandardu. V roku 2004 sa v okrese Hlohovec ubytovalo 3 424 osôb, pričom priemerná dĺžka pobytu bola 1,3 dňa. Zahraničná klientela tvorila 10,2% zo všetkých ubytovaných osôb. Vyťaženosť zariadení a využitie stálych lôžok bola relatívne nízka (13,1%). Podobne priemerná dĺžka pobytu bola na nízkej úrovni. Tržby za ubytovacie zariadenia v okrese predstavovali 1 864 tis. Sk (0,3% z kraja), z čoho len 26,2% boli získané od zahraničnej klientely. Priemerná cena za ubytovanie činila 406 Sk. Analýza tržieb v okrese Hlohovec podobne ako i predchádzajúce štatistiky cestovného ruchu poukazujú na skutočnosť, že cestovný ruch v okrese priťahuje najmä domácu klientelu. Pre pritiahnutie väčšieho množstva zahraničnej klientely by bolo pravdepodobne nutné lepšie zatraktívnenie regiónu, zvýšenie počtu ubytovacích zariadení a štandardu ubytovania. Kapacity a výkony ubytovacích zariadení v okrese Hlohovec za roky 2003 a 2004 Ukazovateľ
2003
2004
Ubytovacie zariadenia spolu (počet) Izby (počet) Počet lôžok spolu Počet miest na voľnej ploche Počet návštevníkov – spolu Počet návštevníkov – domáci Počet návštevníkov – zahraniční Počet prenocovaní – spolu Počet prenocovaní – domáci Počet prenocovaní – zahraniční % využitia stálych lôžok Priemerný počet prenocovaní – spolu Priemerný počet prenocovaní – domáci Priemerný počet prenocovaní – zahraniční Tržby za ubytovanie (v tis. Sk, bez DPH) – spolu Tržby za ubytovanie (v tis. Sk, bez DPH) – domáci Tržby za ubytovanie (v tis. Sk, bez DPH) – zahraniční Priem. cena za ubytovanie (Sk, bez DPH) – spolu Priem. cena za ubytovanie (Sk, bez DPH) – domáci Priem. cena za ubytovanie (Sk, bez DPH) – zahraniční
3 3 40 40 101 103 0 0 3.721 3.423 3.180 3.074 541 350 5.850 4.590 4.833 3.889 1.017 701 16,5 13,1 1,6 1,3 1,5 1,3 1,9 2,0 2.035 1.864 1.469 1.376 539 488 348 406 310 354 530 696 (Pozn.: Z dôvodu ochrany údajov dôverného charakteru bývajú uvádzané iba údaje za 3 a viac podnikov. Keďže v okrese Hlohovec boli v sledovaných rokoch tri ubytovacie zariadenia, ktoré nepatrili k spoločnému druhu
103
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
zariadenia, detailné údaje podľa jednotlivých druhov ubytovacích zariadení nie sú byť publikované. Zdroj: ŠÚ SR, Krajská správa Trnava)
Stravovacie služby v okrese Hlohovec (120 subjektov) sú zastúpené v priemernej miere. V súčasnosti poskytujú dostatočný priestor pre bežné stravovanie. Najpočetnejším typom sú reštaurácie a kaviarne. Doplnkové služby: Doplnkové služby sa v prevažnej miere orientujú na kultúrne vyžitie, športové vyžitie a relax. Na rozvoji cestovného ruchu ako celku (t.j. i vidieckej turistiky) tak participujú mnohé inštitúcie a organizácie. Ide najmä o ponuku múzeí, kultúrnych zariadení a podujatí, športových príležitostí (fitnes centrá, tenisové kurty, ihriská, požičovňa bicyklov atď.), či služieb spojených s agroturistikou (jazdenie na koňoch, poľovníctvo, rybolov, zber rastlín, participácia na poľnohospodárskych prácach, gastronomických ochutnávkach apod.). Mesto Hlohovec je najvýznamnejším centrom kultúrneho a spoločenského života v okrese. Nachádza sa tu Vlastivedné múzeum s celoročnou expozíciou. Výnimočnosťou je hvezdáreň a planetárium nachádzajúce sa v meste Hlohovec, ktoré sa okrem odbornej činnosti zameriavajú i na programy určené pre návštevníkov rôznych vekových skupín. Ponuka športového vyžitia je situovaná najmä do miest Hlohovec a Leopoldov, kde sa nachádzajú všetky bežné typy športových zariadení. Vodné športy sú sústredené hlavne v na rieke Váh a štrkoviskách pri Váhu (Drahovce, Leopoldov, Hlohovec, Zelenice). Rozvíjajú sa i služby spojené s agroturistikou, predovšetkým ponuky rybolovu (časť Drahovských jazier, štrkovka Leopoldov, Zelenice), služby spojené s jazdectvom (hipoturistika; Madunice), či gastronomické ochutnávky vín. Z dávnych tradícii a remesiel je v okrese známe vinohradníctvo (Hlohovec a obce v južnej a juhovýchodnej časti okresu), jarmočná tradícia (Hlohovec, Leopoldov, Červeník), výroba keramiky (Siladice), včelárstvo (Dolné Trhovište), tkáčstvo a výšivkárstvo (Pastuchov, Trakovice), hrnčiarstvo a kováčstvo (Hlohovec). V súčasnosti ožívajú predovšetkým folklórne tradície (Červeník, Madunice), umelecké kováčstvo či výroba fujár (Dolné Trhovište). Vinárska a včelárska tradícia v okrese je stále živá. V okrese sa nenachádza turistická informačná kancelária.
8.4 Zhrnutie Charakteristika a potenciál cestovného ruchu v regióne Považský Inovec vychádza z histórie sledovaného regiónu a jeho jednotlivých obcí, z prírodných daností, z tradícií, remesiel a dochovaných tradičných ľudových prejavov ako i z potenciálu organizovania kultúrnych podujatí. Najdlhšiu históriu CR, spojenú s kúpeľníctvom, má v rámci sledovaného regiónu okres Piešťany. Geotermálne pramene a objavenie ich liečivej sily tvoria hlavnú časť primárnej ponuky okresu, na ktorú sa v priebehu rokov úzko naviazala i sekundárna ponuka vo forme kvalitných ubytovacích služieb, športových a relaxačných služieb, ako i početných kultúrnych podujatí v okrese i okolí (koncerty, divadlo, festivaly, prednášky atď.). Okres Piešťany patrí vďaka kúpeľom k popredným okresom SR v oblasti cestovného ruchu. Piešťanské kúpele ponúkajú okrem liečebných procedúr, ubytovacie a stravovacie služby, fakultatívne výlety do blízkeho aj širšieho okolia a možnosti pre bohaté kultúrne vyžitie. Klienti kúpeľov sú prevažne zahraničný návštevníci v dôchodkovom veku. Táto klientela vyhľadáva najmä dobré
104
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
služby, príjemné kľudné prostredie a kultúrne predstavenia. Diskutované skutočnosti sa prejavili i v ukazovateli tržieb za ubytovacie zariadenia CR.
(Zdroj: ŠÚ SR, Krajské správy Trnava a Trenčín)
Z grafu je zrejmé, že okres Piešťany vytvára najviac tržieb z celého sledovaného regiónu Považský Inovec. Okrem vyššieho počtu a vyššieho štandardu ubytovacích služieb než v ostatných dvoch okresoch je to dané i skutočnosťou, že kým okresy Nové Mesto n/V a Hlohovec navštevujú hlavne domáci návštevníci, okres Piešťany je viac zameraný na zahraničných hostí. Pritom tento potenciál majú všetky tri okresy. Úroveň sekundárnej ponuky za sledované tri okresy vo forme ubytovacích zariadení zachytáva nasledovný graf.
(Zdroj: ŠÚ SR, Krajské správy Trnava a Trenčín)
Dané ukazovatele do istej miery odzrkadľujú primárnu ponuku jednotlivých okresov, keďže sekundárna ponuka je s ňou obyčajne úzko prepojená. Potenciál kúpeľníctva je najvyšší v okrese Piešťany, ale zároveň i najviac rozvinutý bez veľkej možnosti ďalšieho rozvoja. Podobný potenciál, i keď v oveľa menšej miere má i okres Hlohovec, na ktorom území boli zistené a navŕtané geotermálne pramene (k.ú. Koplotovce), a vybudované kúpalisko. Tento potenciál nie je však naplno využitý. Je možné predpokladať rozvoj aj tejto
105
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
oblasti vo forme rozvoja termálnych kúpalísk, čo by podnietilo rozvoj CR a služieb CR v tejto obci. Z pohľadu ďalších foriem primárnej ponuky (kultúrne pamiatky, prírodné danosti) má dominantné postavenie v rámci troch sledovaných okresov okres Nové Mesto nad Váhom. Nachádza sa tu v rámci sledovaného regiónu najviac kultúrnych pamiatok, prírodných rezervácii a chránených krajinných oblastí a areálov. Na územie okresu zasahujú tri pohoria, ktoré ponúkajú dostatok letnej (pešia turistika, cykloturistika) i zimnej turistiky (lyžovanie, bežkovanie). Nachádzajú sa tu tri hrady (Čachtický hrad, Beckov, Tematín). Beckovské hradné bralo taktiež ponúka dobré možnosti horolezectva/skalolezectva. Vybrané ukazovatele primárnej ponuky sledovaných okresov a zhodnotenie potenciálu Ukazovateľ (počet) Národné kultúrne pamiatky Počet pohorí Maloplošné chránené územia Značené turistické trasy Náučné chodníky Nadregionálne lyžiarske strediská Nadreg. strediská vodnej rekreácie Geotermálne pramene/vrty Oblasti CR s najväčším potenciálom
Okres Nové Mesto n/V 108 3 37 18 3 3 2 0 pešia turistika, lyžovanie, skalolezenie, vodná turistika
Piešťany 88 2 12 9 0 0 1 12 vodná turistika, kúpeľná turistika, cykloturistika
Hlohovec 41 1 4 2 0 0 0 5 cykloturistika, vínne cesty, kúpeľná turistika
Bohatosť prírodných daností okresu Nové Mesto n/V dokumentuje i skutočnosť vysokej miery prenocovaní v turistických ubytovniach nehotelového typu. Je predpoklad, že klientela predstavuje ľudí mladšieho a stredného veku. Klientelu tvoria predovšetkým slovenský turisti (79,7%). Daný okres však má potenciál prilákania zahraničných turistov, keďže je hraničným okresom a na jeho území sa nachádzajú dva hraničné priechody s Českou republikou. Okrem toho je cestná i železničná infraštruktúra v okrese na dobrej úrovni. Silnou stránkou okresu je možnosť kvalitnej celoročnej ponuky cestovného ruchu. Možnosti turistického a športového vyžitia tohto okresu sú väčšinou zamerané na ľudí v mladom a strednom veku (lyžovanie, skalolezenie, splavy, jazdy na koňoch). Služby cestovného ruchu by sa tak mali viac orientovať na prilákanie návštevníkov z Českej republiky, predovšetkým ľudí mladých a v stredných rokoch. Okres Hlohovec predstavuje nížinný typ krajiny bez výraznejšej prírodnej atraktivity. Nížinný charakter, kvalita a prepojenosť poľných ciest s bežnými pozemnými komunikáciami ponúkajú potenciál rozvoja rekreačnej cykloturistiky. Sieť potenciálnych cyklotrás je možné prepojiť s Vážskou cyklomagistrálov, ktorá vedie okolo viacerých prírodných štrkovísk ponúkajúcich vodnú rekreáciu. Tieto vodné nádrže sú nateraz len lokálneho charakteru. Potenciál CR, ako bolo spomenuté, ponúkajú i geotermálne vrty v obci Koplotovce. Inú možnosť rozvoja cestovného ruchu, spojenú s poľnohospodárstvom predstavuje zameranie sa na vinohradnícku tradíciu okresu vo forme tzv. vínnej cesty. Čo sa týka sekundárnej ponuky CR, dominantou okresu je prítomnosť hvezdárne a planetária. K zámeru rozvoja cestovného ruchu a vidieckej turistiky je však potrebné zlepšiť ubytovacie služby, predovšetkým ich počet, a to i vo forme ubytovania na súkromí.
106
8 CESTOVNÝ RUCH A TURISTIKA
Z pohľadu potenciálu vodnej turistiky sú na tom priaznivo všetky tri okresy, i keď stupeň rozvoja je najvyšší v okrese Piešťany. Väčšinu možností vodnej turistiky poskytuje rieka Váh s nádržou Sĺňava a štrkoviskami v okolí Váhu. Atraktívna je predovšetkým nádrž Sĺňava, ktorá je strediskom klubových i rekreačných vodných športov, poskytuje priestor na plávanie, rybolov, člnkovanie, windsurfing, jachtárčenie a vodné lyžovanie. Okrem toho tu premáva výhliadková plavebná loď. V okrese Nové Mesto n/V tvoria prírodné rekreačné centrá s nadregionálnym významom vodná nádrž Dubník a štrkoviská Zelená voda. Na tieto centrá je napojená i sekundárna ponuka CR vo forme ubytovacích a stravovacích služieb, požičovní športových potrieb a bicyklov, rybolovu a rôznych atrakcii. Taktiež sa tu organizujú kultúrne a spoločenské podujatia. Okres Hlohovec disponuje najväčším počtom štrovísk a menších vodných nádrží v okolí Váhu, ktoré sú však viac lokálneho významu. Chýbajú tam výraznejšie atrakcie, sekundárna ponuka CR a kvalitnejšia cestná infraštruktúra. To na druhej strane predstavuje možnosť využitia primárnej ponuky CR a rozvoja CR v budúcnosti. Priaznivá je i skutočnosť relatívnej blízkosti daných jazier k Vážskej cyklomagistrále. Samotným nie plne využitým potenciálom vodnej turistiky je i rieka Váh. Na úseku jej toku sledovanými troma okresmi je vhodná predovšetkým pre člnkovanie a splavovanie, či už výletnom na kanoe, alebo na pltiach. Pltníctvo na tomto úseku rieky má svoju tradíciu, obnovené bolo len v okrese Piešťany jedným subjektom. K predpokladom vodnej turistiky v sledovanom regióne okresov Nové Mesto n/V, Piešťany a Hlohovec prispieva i skutočnosť teplej a mierne suchej klímy v letných mesiacoch. Okresy Piešťany a Hlohovec sa zaraďujú medzi najteplejšie a zároveň najsuchšie oblasti Slovenska, čo je pre rekreačný cestovný ruch dôležitý predpoklad. V sledovanom regióne Považský Inovec sa rozvíjajú i služby vidieckej turistiky popr. agroturistiky, najmä vo forme hipoturistiky a rybolovu. Táto ponuka je zastúpená v každom okrese. Tradície a ľudové remeslá majú svoje zastúpenie najmä na pravidelne konaných jarmokoch a folklórnych slávnostiach, pre kúpeľných hostí sa organizujú napríklad folklórne svadby. Tradicie sú taktiež významným potenciálom rozvoja CR a doplnkom sekundárnej ponuky CR, pretože dokážu pritiahnuť zahraničného klienta.
107
vypracované v Piešťanoch, 2005 © Európsky sociálny fond & Občianske združenie Progresit, 2005