4 PODNIK A PODNIKANIE 4.1 Ciele a funkcie podniku Zatiaľ čo teória spotrebiteľa vysvetľuje, čo ovplyvňuje utváranie dopytu, teória podniku vysvetľuje procesy utvárania ponuky. Podnik (firma) je subjektom trhu, ktorý ponúka svoju produkciu na trhu statkov (tovaru a služieb), samostatne rozhoduje o zdrojoch, ktoré má k dispozícii, kombinuje ich a transformuje s cieľmi: a) vyrábať výrobky, poskytovať služby, b) dosahovať zisk, c) udržať a rozvíjať podnik . Za základné znaky podniku sú spravidla považované: • transformácia zdrojov na produkt, • zameranie sa na uspokojovanie cudzích potrieb, • ekonomická samostatnosť, • prijaté vlastné riziko, • právna subjektivita (vrátane zákonom stanovenej formy podniku). Ináč povedané, podnik je samostatná ekonomická organizácia, ktorej účelom je uspokojovanie záujmov a potrieb vlastníkov a zákazníkov. V poslednom čase sa zdôrazňuje aj sociálny a ekologický rozmer podnikateľskej činnosti tým, že ciele podniku sa rozširujú o uspokojovanie záujmov zamestnancov a verejnosti a o zodpovednosť voči životnému prostrediu.. Vzhľadom na rôzne záujmy vlastníkov, manažérov, zamestnancov, kooperujúcich podnikov, veriteľov a verejnosti, môžu vznikať rôzne alternatívne ciele podniku alebo ich kombinácia. Podnikanie môžeme chápať ako ekonomickú činnosť subjektu (jednotlivca, firmy), zameranú na dosiahnutie rentability (návratnosti vložených prostriedkov, schopnosti prinášať zisk), na dosiahnutie najväčšieho ekonomického efektu. Ekonomické ciele podniku môžu mať konkrétnejšiu podobu, napr.: - dosiahnutie zisku, - zabezpečenie likvidity podniku (schopnosti uhradiť záväzky), - efektívnosť činnosti (dosiahnuť cieľ s minimálnymi nákladmi), - expanzia v odvetví, byť prvým v regióne, dosiahnuť stanovený odbyt a pod. Podnik napĺňa svoje ciele činnosťami, ktoré tvoria základ výrobného procesu. Výrobný proces je podrobnejšie objasnený v kapitole 8. Medzi najdôležitejšie činnosti patrí najmä: • obstarávanie zdrojov (výrobných faktorov) • organizovanie ich transformácie na požadovaný výstup • zabezpečovanie distribúcie a predaja výrobkov a služieb.
31
Podnik pri tom môže plniť niekoľko funkcií (obr. 4-1).
podnikateľská vedecko-technická výrobná
Funkcie podniku
sociálna obchodná ekologická kooperačná
Obr. 4-1 Základné funkcie podniku.
Predpokladom úspešného podnikania je okrem zosúladenia cieľov a vlastných možností najmä: • mať včas víziu svojej príležitosti • motivácia na uskutočnenie tejto vízie (aj za cenu prekážok) • mať reálny podnikateľský zámer • vhodné načasovanie uskutočnenia zámeru • profesionálna (kvalifikačná) pripravenosť (spôsobilosť) manažmentu a zamestnancov • mať nevyhnutné zdroje, resp. mať k nim prístup. Okrem toho na efektívne dosahovanie stanovených cieľov podnikania, na voľbu vhodnej podnikateľskej stratégie, je naviac potrebné: • poznať trh a jeho pravdepodobný vývoj • poznať rozhodujúce faktory vnútorného a vonkajšieho prostredia • mať nástroje na analýzu ich vplyvu na realizáciu podnikateľského zámeru • byť pripravený pracovať v podmienkach rizika a neistoty. Životný cyklus podniku Obdobie od vzniku podniku po jeho zánik označujeme ako životný cyklus podniku. Niektoré podniky majú krátky život, iné nemusia byť ohraničené zánikom. Poznáme firmy, ktoré úspešne fungujú viac ako 100 rokov. Základné fázy životného cyklu podniku sú zrejmé z obrázku 4-2. Často sa stretávame s tým, že podnik nedosiahne ani fázu stabilizácie a už sa dostane do krízy a zaniká. Na druhej strane poznáme aj zo súčasnej praxe podniky, ktoré sa úspešne držia vo fáze stability, alebo pri ohrození krízou včas revidujú svoje postupy a programy a voľbou vhodnej stratégie si zabezpečujú podmienky pre ďalší rast a stabilizáciu. 32
kulminácia
príjmy, výdavky
obnova
založenie
rast
stabilizácia
kríza
zánik čas
Obr. 4-2 Fázy životného cyklu podniku
V poslednom čase sa kladie veľký dôraz na pripravenosť podnikového manažmentu riešiť problémy vyplývajúce zo vzniknutých krízových situácií. Medzi najdôležitejšie činnosti krízového manažmentu podniku patria najmä: • analýza situácie podniku, definovanie rizikových a krízových faktorov (externých i interných) • príprava opatrení na elimináciu vplyvu rizikových a krízových faktorov • riešenie krízových problémov • odstraňovanie následkov krízy a obnova funkcií podniku. Najväčším pôvodcom rôznych zmien pôsobiacich na podniky, je podnikateľské prostredie, jeho vývoj, jeho viac či menej očakávané zmeny, ktoré kladú vysoké nároky na manažment podnikov. 4.2 Podnikateľské prostredie a adaptabilita podniku Podnik uskutočňuje svoje ciele v prostredí, ktoré okrem toho, že poskytuje množstvo príležitostí, je aj zdrojom hrozieb a rizík. V literatúre sa stretávame najčastejšie s dvoma pojmami - podnikateľské prostredie a prostredie podniku. Podnikateľským prostredím sa najčastejšie chápe súhrn faktorov širšieho okolia, vytvárajúci určitý rámec, určité podmienky, umožňujúce a ovplyvňujúce podnikateľskú činnosť. Keď hovoríme o prostredí podniku, môžeme tým myslieť konkrétne vnútorné prostredie podniku (manažment, organizačnú štruktúru, výrobný proces, technológiu, formálne a neformálne vzťahy, atď.), alebo okolie podniku, majúce bezprostredný alebo
33
sprostredkovaný vplyv na jeho činnosť – vonkajšie prostredie. Najbližšie okolie tvoria zákazníci, kooperujúce podniky, sprostredkovatelia, konkurencia, banky, miestna verejnosť a i. Medzi faktory širšieho okolia patria najmä prírodné, kultúrne, sociálne, ekonomické, technologické, politické a legislatívne podmienky, v ich konkrétnej podobe v krajine, či v regióne. V literatúre sú často označované podľa niektorých začiatočných písmen ako faktory STEP alebo PEST (Obr. 4-3). Politické faktory
Technické faktory
Prírodné faktory
Ekonomické faktory
PODNIK
Sociálne faktory
Kultúrne faktory
Legislatívne faktory
Obr. 4-3 Externé prostredie podniku
Ako prostredie podniku budeme chápať tú časť okolia a tie jeho prvky, ktoré relatívne podstatne ovplyvňujú jeho činnosť a s ktorými je v bezprostrednom kontakte. Jednotlivé sféry okolia pôsobia na správanie podniku, na jeho zámery, stratégiu, dlhodobé i krátkodobé ciele, ovplyvňujú jeho možnosti i príležitosti, pričom je treba akceptovať ich premenlivosť, dynamickosť a v mnohých prípadoch aj nepredvídateľnosť. V posledných rokoch stále intenzívnejšie prenikajú do prostredia podnikov faktory svetového okolia (globálne vplyvy). Medzi ich najvýraznejšie prejavy a znaky patria najmä: • • • • • • • •
internacionalizácia intelektualizácia akcelerácia intenzifikácia humanizácia ekologizácia zvyšovanie nárokov na akosť produkcie tlaky na flexibilnosť podnikov a ďalšie.
Podnik existujúci v neistom stále sa meniacom prostredí musí mať schopnosť prispôsobiť sa, alebo zmeniť sa v záujme dosiahnutia určitého súladu vlastnej činnosti, vlastných cieľov s podmienkami okolia, ktoré sa menia a ktoré môžu byť zdrojom 34
ohrozenia. Hovoríme o adaptabilite podniku. Ide vlastne o aktívne riešenie rozporu medzi podnikom a jeho prostredím, prejavujúce sa ako prechodom stability jednej úrovne do stability novej úrovne prostredníctvom zmeny. Stabilita podniku je chápaná ako podmienka efektívneho správania sa, keď schopnosť likvidity a postavenie na trhu nie sú ohrozené. Táto podmienka je však do určitej miery závislá od vplyvu vonkajších faktorov. Zmenu chápeme ako prejav účelnosti v správaní sa podniku, pričom je do istej miery narušením stability. Závisí aj od toho, či bola priamo vynútená, alebo či bola výsledkom racionálneho strategického rozhodnutia smerovaného k stabilite na novej úrovni. Stupeň a rozsah poznania vnútorných a vonkajších podmienok podnikania charakterizuje situáciu, v ktorej podnik realizuje svoje ciele, v ktorých podnikový manažment prijíma rôzne rozhodnutia. Rozoznávame tri typy rozhodovacích situácií: • situácia istoty – všetky potrebné podstatné premenné (hodnoty) sú známe, poznané, zistiteľné, • situácia rizika – potrebné premenné nie sú presne známe, ale je možné určiť (odhadnúť) pravdepodobnosť výskytu sledovaných údajov, hodnôt, javov, • situácia neurčitosti – vplyv jednotlivých faktorov je ťažko odhadnuteľný, nekontrolovateľný, rozhodujúce hodnoty nie sú známe. (Druhá a tretia situácia sú vlastne situácie s rôznym stupňom neistoty). 4.3 Riziko podnikania Reálne naplňovanie vytýčených cieľov nezávisí iba od vlastných predpokladov a schopností. Aj faktory prostredia môžu byť zdrojom odchýlok od pôvodného zámeru, môžu ohroziť splnenie cieľov, ale môžu vytvoriť i neočakávane priaznivejšie podmienky. Prostredie teda môže byť zdrojom rizika, t.j. určitej miery neistoty splnenia vytýčených cieľov. S pojmom „riziko“ sa stretávame v podnikaní veľmi často, jeho význam nie je však vždy chápaný jednoznačne a už vôbec nie jednotne. Riziko môžeme chápať ako nebezpečie, ako pravdepodobnosť neúspechu alebo straty, alebo ako pravdepodobnosť, s ktorou sa budú reálne výsledky líšiť - pozitívnymi alebo negatívnymi odchýlkami - od výsledkov očakávaných. Riziko podnikania je teda možné chápať ako situačný faktor, vyjadrujúci vzťah medzi cieľmi podniku, podmienkami (možnosťami) externého i interného prostredia, podnikateľskými rozhodnutiami a ich možnými výsledkami či dôsledkami. Existenciu rizika pre fungovanie a podniku spôsobujú rôzne faktory. Možné zdroje rizika pre podniky: a) vonkajšie – ekonomické, trhové, zmeny v daňovej politike štátu, vplyv živelných pohrôm, katastrôf, terorizmus, medzinárodne politická situácia, vojenské ohrozenie a pod.
35
b) vnútorné – vplyv vnútorných zmien, technické a technologické riziká, možné havárie, personálne riziká (nedostatok schopných manažérov, nespokojnosť zamestnancov, nadmerná fluktuácia a pod.). Podnik už pri formovaní stratégie má určité možnosti, ako zmierniť možné nepriaznivé vplyvy prostredia: a) ochranou technického jadra podniku (budov, zariadení, technológií, apod.), b) aktívnym ovplyvňovaním okolia. Podniky na to využívajú rad protirizikových opatrení, ktoré sú na vstupe zamerané najmä na racionálny výber zdrojov a ich efektívne plánovanie a využívanie. Na výstupe sú zamerané najmä na marketingové aktivity (obr. 4-4). Ide o činnosti, ktorými podnik cieľavedome obmedzuje možné negatívne vplyvy faktorov podnikateľského prostredia, ako je napríklad zvýšenie cien surovín, zvýšenie nákladov na energiu, rast vplyvu konkurencie, zmena potrieb zákazníkov, zmena ich preferencií, teda zväčša ide o prejavy podnikateľského (špekulatívneho) rizika. Základom účinnosti protirizikových opatrení je dobre fungujúci informačný systém, interné a externé vierohodné spravodajské zdroje relevantných informácií.
VSTUP
Plánovanie Financovanie Nákupy Výskum
Technické jadro
Marketing Odbyt Servis
VÝSTUP
Obr. 4-4 Protirizikové opatrenia na vstupe a na výstupe.
Okrem vyššie uvedených trhových rizikových faktorov ohrozujú úspešnosť podniku ďalšie potenciálne negatívne udalosti. Podľa rôznych hľadísk je možné riziká pre podnik rozčleniť napríklad: • podľa vecného obsahu (výrobné, technické, trhové, politické, prírodné) • podľa väzby na iné subjekty (systémové, nesystémové) • podľa stupňa ovplyvniteľnosti (ovplyvniteľné, neovplyvniteľné) • podľa zdroja (čisté riziko – napr. nebezpečie havárie alebo riziko zosuvu pôdy a pod., podnikateľské alebo špekulatívne riziko – napr. riziko straty zákazníkov, riziko investovania do cenných papierov). Riziko neprináša len samotná existencia externých a interných rizikových faktorov, ale aj to, ako je podnik na ne citlivý, ako je zraniteľný a akým spôsobom sú vplyvy týchto faktorov vnímané. Zdrojmi rizika a neurčitosti môžu byť preto aj: • slabé miesta v podniku (manažérske, ekonomické, organizačné, a od.) • nepresnosť hodnotenia situácie, keď chýbajú jasné a podstatné informácie • nejasnosť vzťahu príčina – následok (pod vplyvom časovej následnosti)
36
• neistota alebo rozpor vo výstupných preferenciách (zvýšenie efektívnosti, zvýšenie miezd, zníženie počtu zamestnancov a pod.) • dlhodobosť odozvy na pôsobenie vstupných stimulov (neskorá spätná väzba) • nemožnosť (neschopnosť) určiť pravdepodobnosť vzniku určitej udalosti a i. Eliminácia možných rizík Riziko je podstatným sprievodným javom každého podnikania, t.j. vždy existuje určitá pravdepodobnosť neúspechu, dôsledkom ktorého môže byť ekonomická strata, zníženie schopnosti vlastného rozvoja, kríza, prípadne až zánik podniku. Existencia rizika tak môže pôsobiť negatívne – môže prinášať obavy z neúspechu, môže byť spojené s neschopnosťou alebo váhavosťou prijať primerané riziko a tomu odpovedajúce opatrenie. Na druhej strane však u schopných manažérov môže pôsobiť motivačne, môže podporiť odvážne rozhodnutia, prinášajúce vysoký efekt. Riziko teda môže znamenať aj príležitosť. Riziko môže mať rôzne podoby. Vedľa príčin majúcich korene v samotnej podstate podnikania sa často vyskytujú riziká spojené s možnosťou nepredvídaných technických a ekologických havárií, živelných pohrôm, neočakávaných sociálnych vplyvov, vojnových konfliktov a hrozieb teroristických útokov. Predpokladom eliminácie možných rizikových faktorov je kvalifikovaná analýza situácie a príprava na uplatnenie postupov na zníženie rizika. Všeobecne je možné odporučiť nasledujúci postup: • analýza vlastnej situácie, určenie interných a externých rizikových faktorov (zdrojov rizík), • analýza možných rizík, identifikácia ich príčin, stanovenie ich miery (pravdepodobnosti výskytu reálneho ohrozenia) a závažnosti (rozsahu možných dôsledkov), • zistenie vplyvu ľudského činiteľa na situáciu (znalosti, schopnosti, skúsenosti, psychika, vzťahy, externé sociálne faktory), • ekonomické hodnotenie vplyvu súhrnu možných rizikových faktorov na podmienky realizácie zámeru (napr. v prípade ich kumulácie), • príprava a realizácia postupov na zníženie rizika, ich korekcia v závislosti od vývoja situácie, • príprava opatrení pre prípad reálneho ohrozenia, príprava na odstraňovanie nepriaznivých následkov a na obnovu funkcie podniku. Postupy na zníženie rizika Cieľom všetkých postupov na zníženie rizika je predovšetkým: a) vylúčiť možnosť vzniku rizikových faktorov, vylúčiť ich príčiny, alebo zmierniť, eliminovať ich možný vplyv, t.j. aktívne pôsobiť na korekciu, zníženie prípadne odvrátenie nebezpečných situácií (napr. v poľnohospodárstve šľachtenie plodín odolných proti mrazu, pliesňam a pod.) 37
b) znížiť nepriaznivé dôsledky vplyvu rizikových faktorov, t.j. akceptovať následky, prijať pasívne opatrenia pre prípad, že nemôžeme odvrátiť vplyv rizík, (poistenie, príprava zavlažovacích zariadení pre prípad sucha, príprava havarijných, protipožiarnych plánov a pod.). Zníženie (redukcia) podnikateľského rizika sa najčastejšie uskutočňuje prostredníctvom nasledujúcich metód, postupov a opatrení: • transfer (presun) rizika, najčastejšie na iný subjekt, napr. na dodávateľov • poistenie – len u tzv. poistiteľného rizika • diverzifikácia, rozloženie rizika do viacerých činností, rozšírenie portfólia produktov • delenie rizika, napr. medzi spolupracujúce podniky, formou joint-venture apod. • flexibilita podniku, schopnosť pružne sa prispôsobovať zmenám na trhu • vytváranie rezerv – materiálových a najmä finančných • informačné zaistenie – jasné požiadavky na informačné potreby, zabezpečenie spoľahlivých zdrojov aktuálnych informácií, fungujúce informačné systémy. Niektorí autori pristupujú k týmto otázkam z širších pohľadov. Napr. Stoklasa (1991) zdôrazňuje najmä nasledujúce postupy a metódy ochrany podniku pred možnými dôsledkami rizík: • manažment rizika – ako komplexná cieľavedomá systematická ochrana proti rizikám s využitím vhodných rozhodovacích metód • analýza externého a interného prostredia – napr. analýza STEP, analýza pozície na trhu, SWOT analýza, a pod. • ofenzívne riadenie – uplatňovanie skúseností najlepších firiem, flexibilita, akcieschopnosť orientácia na kvalitu, marketingové riadenie • ochrana proti vplyvu hospodárskej krízy v krajine, vopred pripravené opatrenia na prípadnú elimináciu jej vplyvu • ochrana proti tzv. inštitucionálnemu riziku, t.j. proti negatívne pôsobiacim opatrením štátnych inštitúcií (zvýšenie odvodov, daní, ciel, dovozných kvót a pod.). 4.4 Typy podniku Podnik v trhovej ekonomike môže mať rôzne podoby. Najčastejšie sa podniky členia podľa nasledujúcich kritérií: a) podľa charakteru vlastníctva: • podnik v individuálnom vlastníctve (podnik jednotlivca, živnosť) • podnik v spoločnom partnerskom vlastníctve (verejná obchodná spoločnosť) • podielové (účastinné) spoločnosti, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným, akciové spoločnosti • verejné podniky (štátne, komunálne) 38
b) podľa charakteru konečného produktu (výroba, služby): • výrobné podniky (prvovýroba, spracovateľské podniky) • podniky služieb c) podľa odvetví: • poľnohospodárske • priemyselné • stavebné • podniky rôznych služieb (dopravné, peňažné a poisťovacie, bytové hospodárstvo) d) podľa veľkosti (podľa počtu zamestnancov alebo podľa kombinácie počtu zamestnancov a obratu, prípadne podľa veľkosti kapitálu a zisku). Od 1. 1. 2005 platí nasledujúce členenie odporúčané Európskou úniou: Typ podniku
Počet zamestnancov
Ročný obrat (v Euro)
Mikropodnik
1–9
do 2 mil. €
Majetok/ Platobná bilancia -
Malý podnik
10 – 49
do 10 mil. €
do 10 mil. € (v súvahe)
Stredný podnik
50 - 249
do 50 mil. €
do 43 mil. € (plat. bilancia)
e) podľa právnej formy, na základe ktorej sa riadia jeho vzťahy s okolím, ako aj vo vnútri podniku (Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákon, v znení neskorších predpisov, doplnený Zákonom č.11/1998Z.z. – úprava zakladania s. r. o.): • Podnik jednotlivca. Ide o podnik jednej osoby, ktorá sama vykonáva príslušné činnosti, sama celým svojím majetkom znáša riziko a rozhoduje o rozdelení zisku. Typickým príkladom je živnosť (podrobnejšie: Zákon č. 445/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní). • Obchodné spoločnosti – osobné (personálne) a kapitálové. V osobných spoločnostiach sa jednotliví spoločníci sami osobne zúčastňujú na činnosti podniku. Nevytvárajú osobitné riadiace orgány, sami sú nositeľmi práv a záväzkov, ručia celým svojím majetkom, najčastejšie ide o rodinné podniky vo forme verejnej obchodnej spoločnosti. Pomerne zriedkavo sa vyskytujúca komanditná spoločnosť nesie znaky tak osobnej spoločnosti ako aj spoločnosti kapitálovej. Podmienkou účasti v kapitálovej spoločnosti je kapitálový vklad, vyjadrujúci podiel spoločníka na majetku spoločnosti. Tento vklad je však odosobnený, prevoditeľný. Kapitálová spoločnosť ručí svojím majetkom, členovia (spoločníci) ručia za záväzky podniku výškou svojho vkladu (aj ešte nesplateného) teda iba svojimi podielmi na majetku. Riadiace orgány sú vytvárané na základe zákona, účasť spoločníkov na riadení je sprostredkovaná. Typickými predstaviteľmi
39
kapitálovej spoločnosti sú spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) a akciová (účastinná) spoločnosť (a.s.). • Družstvá sa čiastočne odlišujú od iných obchodných spoločností, lebo ich prvotným cieľom nie je zisk, ale svojpomoc, vzájomná podpora členov pri uspokojovaní svojich záujmov, pôvodne išlo o dobrovoľné združenia občanov, ktorí sa spojili k spoločnej činnosti. Tab. 4-1 Podnik jednotlivca a personálne spoločnosti znak min. počet zakladateľov
živnosť 1
verejná obch. spoločnosť 2
komanditná spol. 2
vlastník
majiteľ
spoločník
komplementár, komanditista
ručenie
neobmedzené (celým svojim majetkom)
neobmedzené
komplem. neobmedz., komanditista do výšky svojho nesplateného vkladu
založenie
ohlásením živn. úradu alebo žiadosťou o vydanie koncesie
spoločenská zmluva
spoločenská zmluva
vznik
dňom ohlásenia (dňom doručenia koncesie) osobne
dňom zápisu do obchodného registra (OR)
dňom zápisu do OR
podľa spoloč. zmluvy
komplementári, komanditisti len právo kontroly
tvorba rezerv. fondu
nie je povinný
nie je povinný
nie je povinný
výhody
zodpovednosť sám za seba, silná motivácia, potreba nízkeho kapitálu
spojenie skúseností, možnosť rozdelenia kompetencií
možnosť zvýšenia kapitálu, lepší prístup k úverom
nevýhody
ručenie celým majetkom, časová náročnosť
ručenie celým majetkom, závislosť na vzájomnej dôvere,
ručenie celým majetkom, zložitejšie delenie zisku
účasť na riadení
40
Zvláštne postavenie medzi podnikmi majú verejné a verejnoprávne podniky. Majú špecifické zameranie (energetika, vodné hospodárstvo, doprava, rozhlas, verejnoprávna televízia, niektoré kultúrne a športové ustanovizne a zariadenia). Niektoré sú bez právnej subjektivity – spravuje ich napr. mesto, iné majú právnu subjektivitu (verejnoprávne nadácie, fondy a i.), iné môžu mať podobu akciových spoločností s majetkovou účasťou štátu alebo obce, mesta. Tab. 4-2 Kapitálové spoločnosti znak
spoločnosť s ručením akciová obmedzeným spoločnosť min. 1 právnická alebo počet zakladateľov min. 1, max. 50, 2 fyzické osoby (fyz. i práv. osoba) akcionár
družstvo min. 2 právnické alebo 5 fyz. osôb člen
vlastník
spoločník
ručenie
obmedzené majetkom spoločnosti
spôsob založenia
spoločenskou zmluvou
zakladateľskou zmluvou
ustanovujúcou členskou schôdzou
vznik
dňom zápisu do OR
dňom zápisu do OR
dňom zápisu do OR
riadiace orgány
valné zhromaždenie, konateľ (konatelia), dozor. rada
valné zhromaždenie, predstavenstvo, dozorná rada
čl. schôdza, predstavenstvo, kontrolná komisia
rezervný fond
povinný
povinný
povinný (nedeliteľný fond)
výhody
nevýhody
obmedzené majetkom obmedzené majetkom spoločnosti družstva
obmedzené ručenie, prístup k úverom, rozhodovacia odbornosť pružnosť, založená manažmentu, môže byť tak fyzickou možnosť navýšenia ako aj právnickou finančného kapitálu, osobou oddelenosť vlastníctva od riadenia znížené možnosti úveru
jednoduchý vznik, podpora členov, uspokojovanie potrieb členov
vysoké počiatočné nízke členské vklady, náklady, nedostatok možné rozpory medzi finančných zdrojov vlastníkmi a manažm., malá pružnosť
41
Predchádzajúce typy podnikov nie sú jediné možné formy podnikania, s ktorými sa môžeme stretnúť. V podnikateľskej praxi dochádza k rôznym účelovým združeniam živnostníkov, podnikateľov a podnikov rôzneho charakteru. Najčastejšími príčinami sú najmä potreby zabezpečenia existencie a rozvoja podnikov, eliminácia a zmiernenie dôsledkov rizík, zvýšenie národnej a medzinárodnej konkurencie, nutnosť rozširovať spoluprácu vo výskume a vývoji a pod. Bližšie v časti o združovaní podnikov v kapitole 5 Konkurencia a hospodárska súťaž. Konkrétne podmienky fungovania jednotlivých typov podnikov upravuje obchodný zákon, prípadne ďalšie zákony, preto je treba sledovať možné zmeny z nich vyplývajúce, ku ktorým môže v priebehu ďalších rokov dojsť, najmä v súvislosti so zbližovaním podmienok v celej európskej únii.
42
