2010 ČASOPIS BRATISLAVSKEJ VYSOKEJ ŠKOLY PRÁVA. Študenti a svet: ERASMUS. Lucia Barmošová TV je tím. 5.výročie

4

N0

2009/2010 ČASOPIS BRATISLAVSKEJ VYSOKEJ ŠKOLY PRÁVA

Študenti a svet: ERASMUS

Lucia Barmošová TV je tím

5.výročie Fakulty ekonómie a podnikaniaBVŠP

DIPLOMOVÉ PRÁCE

EXPRES DO

1

HODINY rýchly Xerox, farebný, čiernobiely, formát A4,A3

Potlač …tričká, hrnčeky… Veľkoplošná fototlač

S print

TEMATÍNSKA 10, Tel. číslo: 02/68203632, E-mail: [email protected] /budova Ekonomickej fakulty-suterén/

2009/2010

Foto: Ivan Čaniga

4

N0

OBSAH 4

N0

2009/2010 ČASOPIS BRATISLAVSKEJ VYSOKEJ ŠKOLY PRÁVA

Študenti a svet: ERASMUS

5.

EDITORIAL

6.

Na oslavu ešte nie je čas

10.

5.výročie Fakulty ekonómie a podnikania BVŠP

16.

Študenti o škole

20.

Lucia Barmošová TV je tím

5.výročie Fakulty ekonómie a podnikaniaBVŠP

UNINOVA časopis Bratislavskej vyskokej školy práva Vydavateľ: Bratislavská vysoká škola práva, Bratislavská akademická spoločnosť, n. o., Tomášikova 20, 821 02 Bratislava Vychádza päťkrát do roka, raz za dva mesiace okrem prázdnin Redakcia: Mgr. Zora Hudíková, PhD. (šéfredaktorka) Mgr. Martin Kasarda, Dr. (redaktor) Redakčná rada: Ing. Marek Csabay, PhD.(Fakulta ekonomiky a podnikania),Mgr. Zora Hudíková, PhD., predsedníčka redakčnej rady (Fakulta masmédií), prof. JUDr. Ján Svák, CSc. (Edičná rada), prof. PhDr. Andrej Tušer, CSc. (Fakulta masmédií), prof. Ing. Eduard Urban, PhD. (Akademický senát), doc. JUDr. Jozef Záhora, PhD. (Fakulta práva), Dr. Mgr. Antonín Doležal (Fakulta informatiky), Mgr. Katarína Hodorová (rektorát) Grafická koncepcia a úprava: S – Print Kontakt: Fakulta masmédií, Tematínska 10, 851 05 Bratislava tel:+ 421 2 68 203 645, + 421 2 68 203 612, fax: + 421 2 68 203 660 mail: [email protected], web: www.uninova.sk Tlač: X-line, Novohradská 4, 821 02 Bratislava Rozširuje: Bratislavská vysoká škola práva Cena: zadarmo ISSN: 1337-7957 Za obsahovú náplň a jazykovú správnosť zodpovedajú autori príspevkov. © Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Autori článkov a fotografií zverejnených v časopise si v zastúpení vydavateľom vyhradzujú právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie a na verejný prenos článkov a fotografií, ako aj na verejné rozširovanie rozmnoženiny týchto článkov v zmysle § 33 ods. 1 písm. a) a d) autorského zákona.

Sme aktívni v medzinárodných vzťahoch

22.

Erasmus a štúdium práva

24.

Erasmus mobility program na FEP BVŠP

26.

Naši študenti v zahranicàí

28.

Medzinárodná spolupráca Fakulty informatiky BVŠP

34.

CJOP 5 rokov jazykového vzdelávania na BVŠP

38.

Radšej noviny bez vlády, ako vládu bez novín

40.

SOFTECON 2010: vízie a trendy moderných informačných technológií

42.

NA NÁVŠTEVE V RUSKOM MIT

44.

Lucia Barmošová Televízia je tím

46.

Tancom proti rakovine

48.

Simulovaný súdny spor

50.

ÒýÀ 51.

Workshopy Fakulty masmédií

EDITORIAL

Nový názov našej školy Správna rada BVŠP požiadala Ministerstvo školstva SR o schválenie zmeny názvu našej školy na Paneurópsku vysokú školu. Naša škola vznikala od začiatku s ambíciou poskytovať študentom vzdelanie založené na najlepších tradíciách a najširšom základe („vzdelanie bez hraníc“). Na našej škole učí porovnateľne najviac zahraničných pedagógov spomedzi vysokých škôl na Slovensku. Neuznávame žiadne umelé delenie nášho kontinentu ako základu svetovej vzdelanosti. Spomedzi zahraničných pedagógov, pôsobiacich na našej škole, najviac je z Česka, Nemecka, Rakúska, ale máme pedagógov aj z Ruska a veríme, že čoskoro budeme mať aj z ďalších krajín. Máme pobočky v Českej republike, zmluvne spolupracujeme s akademickou inštitúciou v Rakúsku a rozbiehame prípravu k rozšíreniu školy do Rumunska. Ani tam nechceme skončiť. Cítime sa ako Európania od Atlantiku po Ural (generál de Gaulle). Rozvoj školy rešpektoval domáce pravidlá a súčasne na ne narážal. Na začiatku sme zvolili názov školy Bratislavská vysoká škola práva, pretože sme začínali len s fakultou práva a nevedeli sme ako rýchlo bude škola napredovať. Škola napredovala nad očakávanie. V r. 2006 sme podali návrh na zmenu názvu školy, spočívajúcom vo vypustení slova „práva“ z názvu, keďže názov nezodpovedal skutočnosti, mali sme už tri fakulty. Akreditačná komisia schválila zmenu názvu, ale zmena názvu sa nedostala do vlády. Podľa vysokoškolského zákona o zmene názvu rozhoduje vláda. Proti boli ostatné vysoké školy/univerzity v Bratislave. Báli sa našej konkurencie? Tak sme doteraz pri pôvodnom názve, ktorý pôsobí zavádzajúco na nových uchádzačov o štúdium. Rozšírenie pôsobenia našej školy do Českej republiky odhalilo ďalší limitujúci prvok doterajšieho názvu. Hoci tam pôsobí BVŠP (zatiaľ v Brne a v Prahe), verejne vystupuje pod názvom Uninova.cz, ktorý by mal byť len internetovou adresou. Musíme vynakladať veľké úsilie, aby názov školy v ČR zodpovedal zákonným požiadavkám aspoň v budúcnosti. Ako uvádzame vyššie, robíme prvé kroky na rozšírenie školy do Rumunska. Ukazuje sa, že pri rozširovaní školy za hranice Slovenska viazanie názvu na Bratislavu pôsobí brzdiaco. Názov spojený s Bratislavou nevyjadruje dostatočne nadnárodnú ambíciu, ktorú si chce škola podržať a rozvíjať. Aký teda iný názov? Na prvom mieste by ľudí z našich končín asi napadol názov s prívlastkom „Európska“ . Je to však označenie už trochu sprofanované a najmä nepresné. „Európskych“ inštitúcií neustále pribúda. Nepresnosť označenia spočíva v tom, že nerozlišuje medzi miestnym významom a celkovým. Napr. Bratislava je európskym mestom, ale nie celoeurópskym. Nuž a vtedy sa ponúkol názov Paneurópska. Predpona pan- pochádza z gréčtiny a označuje práve celo-. Označenie paneurópsky (-a) vylučuje miestny význam a vzťahuje sa na miesta a smery, prekračujú-

ce hranice, ale nie hranice kontinentu. Označenie „paneurópsky (-a)“ je dosť rozšírené, ale nie sprofanované. Keďže ide o druhové označenie, nikto nemá na toto označenie výlučné právo (copyright). Je to označenie odvodené od žriedla európskej vzdelanosti, Grécka. Mimochodom, v dejepisných knihách sa píše, že v starom Ríme po celý čas pociťovali komplex menejcennosti voči gréckej vzdelanosti. Sv. Cyril a Metod keď chceli povedať, že niečo platí pre celú Európu, povedali, že je to paneurópske. Cez internet sa dá zistiť, že Paneurópska univerzita je v Banja Luke v Bosne a Hercegovine. Presnejšie, Paneurópska univerzita ApeiroN. Naše školy nikto nebude môcť zamieňať. Bráni tomu slovo „ApeiroN“, zatiaľ rozdiel medzi univerzitou a vysokou školou a naša škola nikdy nebude v Banja Luke a tamojšia škola v Bratislave. Označenie „paneurópsky (-a)“ je atraktívne, pretože vyvoláva asociácie s najlepšími tradíciami európskych dejín. Azda preto ho používajú niektoré inštitúcie a hnutia, s ktorými nás spája málo alebo nič. Možno sa dočítať, že maďarská strana Jobbik používa vo svojej rétorike aj označenie paneurópsky. To predsa nemôže byť pre nás dôvod, aby sme sa my vzdali tohto pojmu a prenechali ho Jobbiku. Na Jobbiku nie je nič paneurópske. Za roky existencie našej školy sa už vyvinul jej ideový profil otvorenosti a tolerantnosti voči otvoreným a tolerantným. Ten sa nebude meniť so zmenou názvu. Ideový profil našej školy je dostatočnou zárukou, aby nás nemohli zamieňať s tými, s ktorými nechceme, aby nás zamieňali. Názov Paneurópa používa tiež hnutie, ktoré sa hlási k ideovému odkazu rodu Habsburgovcov. Aj oni by sa mali výslovne dištancovať od Jobbiku? Nuž, naša škola sa nehlási ani k monarchizmu. Nech sa dištancujú od nás užívatelia slova „paneurópsky (-a)“, ktorým bude prekážať náš ideový obsah pri používaní názvu. Označenie „Paneurópska“ je na Slovensku nové a pre mnohých nezvyklé. Jeho prijatie vyžaduje vôľu prekročiť zaužívané modely myslenia a rozhodnúť sa na základe skúmania podstaty. Ale veď o tom je štúdium na našej škole. 17. 5. 2010. JUDr. Ján Čarnogurský člen Správnej rady BVŠP

5

6

Na oslavu ešte nie je čas Fakulta ekonómie a podnikania vznikla ako druhá v poradí spomedzi súčasných štyroch fakúlt. Dnes už má za sebou prvých päť rokov svojej existencie, ktoré priniesli aj prvých inžinierov. O nich, ale aj o splnených a nesplnených plánoch nám porozprával dekan fakulty ekonómie a podnikania prof. Ing. Ladislav Kabát, CSc.

Spokojní sú určite aj čerství inžinieri. Ako vidíte ich uplatnenie sa v spoločnosti? Naša fakulta na bakalárskom stupni zabezpečuje vzdelávanie v študijnom programe Ekonomika a manažment podniku. Pre študentov druhého stupňa ponúkame program Medzinárodné podnikanie. Sme presvedčení, že oba tieto študijné programy otvárajú našim absolventom dvere na pracovný trh. Môžu nastúpiť do organizácii, inštitúcií a podnikov, ktoré sa pohybujú v našom priestore, ale aj do tých podnikov, ktoré spolupracujú so zahraničnými partnermi. Keďže na Slovensku dnes už prakticky neexistuje podnik bez medzinárodných kontaktov, prostredie pre ich uplatnenie je dostatočne veľké.

Ako hodnotíte činnosť fakulty za uplynulé obdobie?

Väčšina študentov, a to nielen na fakulte ekonómie a podnikania, pracuje už počas štúdia. Aké sú výhody a nevýhody súbežného štúdia a zamestnania?

Je všeobecne známe - a ja s tým tiež súhlasím, že päť rokov života vysokoškolskej inštitúcie je veľmi krátka doba pre jej hodnotenie. Za tento čas sa inštitucionálne nedá dospieť do stavu, aby sme mohli povedať, že sme zrelí a dokážeme sa v spoločnosti plne prezentovať tak, ako sa od nás očakáva. Nie je totiž jednoduché vyrovnať sa inštitúciám, ktoré sa na medzinárodnom poli prezentujú už desiatky, ba aj stovky rokov. V tomto kontexte v našom piatom výročí nevidím veľký dôvod na oslavu. Na druhej strane je však päť rokov dosť dlho na to, aby za nami bolo vidieť konkrétne výsledky. A možno povedať, že fakulta z hľadiska akademického hodnotenia jej výsledkov dosiahla naozaj vysoké méty. Získali sme práva na vykonávanie najvyšších vzdelávacích aktivít. Zabezpečujeme bakalársky, inžiniersky a taktiež aj doktorandský stupeň vzdelávania. Od tohto roku robíme aj habilitačné a inauguračné konania, čím ovplyvňujeme a zlepšujeme kvalifikačnú štruktúru učiteľov vysokých škôl. Máme právo udeľovať hodnosti docentov a navrhovať kandidátov na vedecko-pedagogickú hodnosť profesor. Myslím si, že celkovo môžeme byť s výsledkami, ktoré sme dosiahli v priebehu doterajších piatich rokov, spokojní.

Je naozaj pravda, že mnohí z našich študentov sú riadne zamestnaní už počas ich štúdia. Takýto fenomén, samozrejme, existuje aj na vysokých školách v zahraničí. V zamestnanosti študentov však možno vidieť rozdiely. Práca vysokoškolských študentov v zahraničí je často iba okrajovým, doplnkovým zdrojom jeho príjmu a nikdy nevyťažuje študenta v takej miere, ako je tomu u nás. Práve z tohto dôvodu nemôžem hodnotiť intenzívnu zamestnanosť študentov počas štúdia iba pozitívne. Plnohodnotné pracovné funkcie, ktoré naši študenti vykonávajú, ich totiž ukracujú nielen o študentský život, ale často aj o časový priestor, ktorý patrí škole a jej požiadavkám. Nechcem však, aby toto konštatovanie vyznelo sta-

romódne. Aj pred štyridsiatimi rokmi, v čase nášho štúdia, existovali čiastočné pracovné možnosti pre študentov. Vo väčšine prípadov však šlo o prácu v pozíciách pomocných vedeckých síl na katedrách a o rôzne formy doučovania. To nám zaberalo iba malú časť pracovného dňa a rozhodne to neukrajovalo z času, ktorý patril škole. Dnes sa stretávam so študentmi, ktorí sú zodpovední za celé náročné agendy v podnikovej administratíve a robia napríklad celú účtovnú evidenciu podniku, alebo komplikované ekonomické analýzy. Na jednej strane mám preto úctu voči takýmto výsledkom, ale súčasne mi je ľúto, že študenti týmto prichádzajú o pravý študentský život, ktorý sa im viac nevráti.

V čom vidíte ďalšie nedostatky dnešnej generácie študentov a naopak, aké sú ich prednosti? Hovoriť o nedostatkoch asi nie je populárne a ja ani k tomu nemám mnoho argumentov. Ak však mám byť úprimný, na mnohých študentoch ma sklamala ich neochota, prípadne malá angažovanosť a snaha dôslednejšie študovať cudzie jazyky. V študentskej komunite akosi rýchlo zavládla spokojnosť s priemernou znalosťou angličtiny ako prakticky jediného všeobecného nástroja dorozumievania sa. Mladí ľudia si často myslia, že ak úspešne majú za sebou brigády v americkom McDonalde ako umývači riadu, alebo majú za sebou zber jahôd v Anglicku, kde bezproblémovo komunikovali s Poliakmi, či inými študentmi zo slovanského prostredia, ich angličtina je dobrá. Neuvedomujú si, že základná hovorová angličtina je niečo úplne iné ako jej odborná úroveň. Na prednáškach a seminároch zisťujem, že študenti často nerozumejú ani základným terminologickým výrazom, ktoré sú v ekonomickej teórii i praxi bežné. Vzhľadom na to, že niektorí študenti pracujú už teraz v podnikoch zahraničného obchodu, je pre nich úloha zdokonaliť svoje jazykové dispozície mimoriadne aktuálnou. A celkom určite to bude aj jedna z podmienok pre ich úspešný kariérny rast. Omnoho vyššie hodnotím dnešných študentov vzhľadom na ich znalosti a zvládanie moderných informačných technológií. Práca s počítačom a internetom je im takmer vrodenou a som presvedčený, že je to jedna z devíz, ktorou môžu úspešne platiť na trhu práce.

7

8

K pozitívnym charakteristikám dnešnej mladej generácie patria aj schopnosti prezentovať sa v širšom pracovnom priestore a presvedčiť o svojich kvalitách aj budúcich zamestnávateľov. stnávateľov. Ako ste už spomínali, vaša fakulta zabezpečuje ečuje aj doktorandský stupeň štúdia. Aký postoj zaujali študenti tudenti k tejto možnosti? O naše doktorandské štúdium je vysoký záujem m predovšetkým v jeho externej forme. Pokiaľ ide o jeho internú formu, tam je záujem adekvátny a neodlišuje sa od záujmu o toto štúdium na iných vysokých školách a fakultách. asnosti sa dokVo všeobecnosti však možno povedať, že v súčasnosti eho pôvodných torandské štúdium na Slovensku odchyľuje od jeho í, ktorí chcú pôcieľov. Toto štúdium malo a má vychovávať ľudí, távajú učiť na vysobiť vo vedecko – výskumnej oblasti, alebo ostávajú ickú situáciu a sokých školách. Vzhľadom na súčasnú ekonomickú vysoký stupeň nezamestnanosti sa stáva aj tretí stupeň vzdelahu práce. Štunia akýmsi únikom pred neistou situáciou na trhu denti zotrvávajú v školskom prostredí dovtedy, pokiaľ sa im nekolu jednoducho naskytne vhodná pracovná príležitosť. Potom školu údia. Nebadať v opustia, alebo prechádzajú na externé formy štúdia. o dôvodu na Slonich výraznú túžbu po vedeckej kariére. Z tohto vensku doktorandské štúdium nekončí takmer 50% študentov. Je zrejmé, že v dôsledku takéhoto konania ide o obrovské finančné straty spoločnosti, za ktoré zatiaľ nie sú žiadne postihy. Študentom chodia prednášať aj zahraniční profesori. Ako privítali takýto spôsob výučby? a stala základNaša spolupráca so zahraničnými profesormi sa platnil. Prví koným kameňom, ktorý sa pri budovaní fakulty uplatnil. erzity, pražských legovia, ktorí tu pôsobili, boli z Viedenskej univerzity, omnosť by mala vysokých škôl a z vysokých škôl v Brne. Ich prítomnosť akéto výmeny byť samozrejmosťou na každej vysokej škole. Takéto olegovia sú lepučiteľov sa však neuskutočňujú preto, že naši kolegovia ší ako naši učitelia, alebo že robia niečo, čo sa u nás nerobí. Ich nie inej kuchypôsobenie v našom priestore je akoby ochutnanie ne. Ani do exotickej reštaurácie nechodíme vždyy iba preto, aby utnať niečo iné. sme sa lepšie najedli. Jednoducho chceme ochutnať Pokiaľ ide o našich študentov, musím povedať, že na adresu zaašich, sme mali hraničných učiteľov, podobne ako na adresu našich, aj kritické pripomienky. Študenti mali výhrady k forme výučby, ale ešte častejšie k jazykovým problémom a problémovému né si uvedomiť, chápaniu cudzojazyčného materiálu. Je potrebné že pri vysoko odborných textoch nie je zárukou ich správnej ino súvislosti vidno terpretácie ani kvalitný tlmočník. A práve v tejto ch kompetencií aktuálnu požiadavku na vyššiu úroveň jazykových tak, ako som o nej hovoril v úvode. Fakulta ekonómie a podnikania sa podieľa na vedeckoa? výskumnej činnosti. Čo táto činnosť zahŕňa?

Naše pracovisko v súlade s profilom fakulty a jej oficiálnou orientáciou na ekonomiku podniku a medzinárodné podnikanie s realizuje v dvoch základných okruhoch problémov. V prvom sa výskumnom okruhu sledujeme kvalitu podnikateľského prostredia, vrátane vybraných aspektov medzinárodného podnikateľského prostredia. Empiricky mapujeme terén, v ktorom sa po ohybujú podnikatelia, analyzujeme ho a v teoretickej i prakpohybujú t ckej rovine upozorňujeme na problémy a úskalia, ktoré v ňom ti tickej vznikajú. V druhom okruhu našej vedeckej práce sa venujeme problematike malých a stredných podnikov a ich funkciám v rozvoji vidieckeho priestoru. Časť pracovníkov sa venuje problematike tzv. kreatívnej ekonomiky, ktorá zahŕňa oblasti ako film, divadlo, rôzne média, športové aktivity, informačné technológie, alebo produkty ručnej výroby. Úlohou zainteresovaných pracovísk je ekonomicky vyjadriť hodnotu výstupov týchto činností. Päť rokov je teda za nami, aké sú vaše vízie do budúcnosti? Samozrejme, plánov do budúcnosti máme mnoho. V priebehu ďalších rokov by sme chceli stabilizovať kolektív učiteľov a výskumných pracovníkov na našej fakulte. Potrebujeme mať medzi nami ľudí, ktorí budú denno-denne žiť s našim pracoviskom. Našim ďalším cieľom je rozšíriť výučbu odborných predmetov v angličtine aspoň tak, aby pokrývala jednu tretinu študijného plánu. Chceme prispieť k tomu, aby študenti odchádzali zo školy so skutočne konkurenčne dobrou znalosťou anglického jazyka. Taktiež chceme dosiahnuť, aby naši študenti viac pracovali so študijnou literatúrou, ktorá je vo svete všeobecne známa. Pre dosiahnutie týchto cieľov plánujeme rozširovať našu spoluprácu so zahraničnými univerzitnými pracoviskami. Samostatným cieľom do budúcnosti je rozšírenie priestoru výmenných pobytov pre program Erasmus, aj keď zatiaľ záujem o tieto pobyty dokážeme pokrývať. Naše budúce vízie sa dotýkajú aj priestorového a materiálneho vybavenia školy, osobitne moderné IT technológie a potrebné programové prostriedky. Potrebujeme vhodnejšie pracovné prostredie pre učiteľov tak, aby mohli kontinuálne pracovať so svojimi študentmi a aby mohli priebežne komunikovať so svojimi kolegami vo výskumných tímoch.

Je však mnoho ďalších malých i veľkých cieľov, ktoré nezverejňujeme, ale ktoré by sme chceli v priebehu ďalších piatich rokov dosiahnuť. Ak sa nám to podarí, dôvod na oslavu ďalšieho jubilea bude ešte väčší. Riadite sa pri vašej práci nejakým pravidlom, ktoré by ste možno chceli odkázať študentom?

Foto: Natália Horvthová

Všeobecne uznávam zásady férového konania tak v práci ako aj v osobnom živote. Mám úctu k tomu, čo robia druhí a nechcem svojou činnosťou a konaním nikomu ubližovať, ani nevedomky. Dlhé roky som pôsobil v medzinárodnom prostredí, a práve v ňom som si uvedomil, že čím sú ľudia väčší, kvalifikovanejší a skúsenejší, tým je väčšia ich tolerancia a pochopenie pre iných. Práve konaním takýchto ľudí som v doterajšom živote získal mnoho. Aspoň časť z toho by som chcel posunúť ďalej a iným – mojim spolupracovníkom a osobitne našim študentom. Myslím, že zatiaľ sa mi to darí a chcem, aby tomu tak bolo aj v budúcnosti. Pripravila: Simona Frantová

9

10

5.výročie Fakulty ekonómie a podnikania BVŠP

Spomienkami na minulosť dláždime cestu do budúcnosti Zrod vysokoškolskej inštitúcie je zložitý a dlhodobý proces. Mnohé, v súčasnosti renomované univerzitné pracoviská majú za sebou niekoľko storočí úspešnej a opakovane potvrdzovanej akademickej práce. Spomeňme si iba Bolonskú univerzitu, ktorá reprezentuje prvopočiatky univerzitného vzdelávania a jej história začína takmer pred tisícročím. Podobne by sme mohli uviesť aj mnoho ďalších, vo svete pôsobiacich akademických inštitúcií, na ktoré pozerajú s úctou nielen ich súčasní a budúci študenti, ale aj laická verejnosť. Ich akademické výsledky totiž neostávajú iba na pôde týchto inštitúcií, ale sú priebežne odovzdávané vo forme najnovších vedecko-výskumných poznatkov spoločnosti k ich finálnej realizácii, Vynikajúce univerzity teda nielen vzdelávajú nových adeptov vedy, ale sa priamo a aktívne podieľajú aj na vedeckom výskume. Práve jeho výsledkami si budujú akademické uznanie svojich partnerov, široké spoločenské uznanie, a tým aj piliere svojej historicky dlhodobej existencie. Pre novovznikajúce univerzitné pracoviská, a teda aj pre nás, sú majákom, inšpiráciou a výzvou dosiahnuť ich výsledky a ich ocenenia. V súvislosti s uvedenými faktami obdobie piatich rokov nie je v živote vysokoškolskej inštitúcie ešte dostatočné na pompéznu oslavu. To, že nie je dostatočné na oslavu však neznamená, že takúto vývojovú časovú etapu možno prehliadať. Aj v živote

človeka je jeho prvých päť rokov mimoriadne dôležitých z hľadiska budovania základov pre jeho budúcnosť. V tomto zmysle pristupujeme aj my k hodnoteniu našich elementárnych krokov v organizačnom budovaní fakulty ako rešpektovanej akademickej inštitúcie, pripomíname tiež jej malé i väčšie úspechy na ceste k budovaniu jej akademickej reputácie a s osobitnou úctou, si podiel tých, ktorí sa o takéto výsledky zaslúžili.

1. august 2005 Vznik Fakulty ekonómie a podnikania BVŠP Dňa 28.7.2005 minister školstva Slovenskej republiky Martin Fronc Bratislavskej vysokej škole práva priznal právo udeľovať titul bakalára absolventom študijného programu ekonomika a manažment podnikania a titul inžiniera absolventom študentom študijného programu ekonomika a manažment medzinárodného podnikania. Po roku existencie Bratislavská vysoká škola práva tak rozšírila záujemcom o vysokoškolské vzdelanie ponuku o príležitosť získať úplné vysokoškolské vzdelanie ekonomického zamerania. Do funkcie prvého dekana fakulty bol dňa 1. augusta 2005 vymenovaný prof. Ing. Milan Rajňák, DrSc. Tento deň považujeme za deň vzniku fakulty.

15. august 2005 1. zasadnutie vedenia fakulty Dekan fakulty prof. Ing. Milan Rajňák, DrSc. za prítomnosti riaditeľa Bratislavskej akademickej spoločnosti, n.o. PhDr. Emila Pejka otvoril a viedol rokovanie vedenia, ktoré popri dekanovi tvorila prodekanka pre vedeckú činnosť doc. Ing. Anna Harumová, PhD. a tajomník fakulty Dr. Milan Šmida. Na programe rokovania boli úlohy súvisiace so zabezpečením prijímacieho konania do 1. ročníka bakalárskeho štúdia. Okrem týchto vedúcich zamestnancov zakladajúci pracovný tím fakulty doplňovala na sekretariáte dekana Marta Heribanová a vo funkcii študijnej referentky Aneta Kecskésová.

5.9.2005 Prijímacie konanie na štúdium v akademickom roku 2005-2006 Na fakulte sa uskutočnili prijímacie skúšky s uchádzačmi o bakalárske štúdium. Skúšky pozostávali z dvoch častí, všeobecného písomného vedomostného testu a testu z cudzieho jazyka. Na základe dosiahnutých výsledkov dekan fakulty rozhodol o prijatí prvých 163 uchádzačov o denné a externé bakalárske štúdium na fakulte.

29. september 2005 Zápis na bakalárske štúdium Dekan fakulty prof. Ing. Milan Rajňák, DrSc. slávnostne otvoril akademický rok 2005-2006. Do 1. ročníka denného bakalárskeho štúdia sa zapísalo 95 študentov. Na externú formu štúdia sa zapísalo 36 študentov. Do študijných plánov si mohli títo prví študenti zapísať celkom 13 povinných predmetov.

3. október 2005 Otvorenie výučby v zimnom semestri akademického roka 2005-2006 V tento deň otvorila fakulta svoju vzdelávaciu činnosť. Prvé prednáškové hodiny patrili matematike, ktorej výučbu viedol Mgr. Peter Vicenik, PhD. V rámci úvodných prednášok vystúpil ako hosťujúci profesor Ruslan Grinberg, riaditeľ Ekonomického ústavu Akadémie Ruskej federácie. Na výučbe v zimnom semestri sa podieľali prof. Ing. Eduard Mikelka, CSc, prof. JUDr. Pavol Kubíček, DrSc., prof. Ing. Jiří Dvořák, DrSc., doc. Ing. Jitka Kloudová, PhD., doc. Ing. Helena Majdúchová, PhD., doc. Ing. Anna Neumanová, CSc., Dr. Ivan Haluška, DrSc. a RNDr. Ferdinand Búci.

24. november 2005 Imatrikulácia študentov dennej formy štúdia

27. február 2006 Otvorenie letného semestra akademického roka 2005-2006 Na stretnutí dekana fakulty so študentmi bol otvorený letný semester. Po príhovore dekana fakulty prof. Ing. Milana Rajňáka, DrSc., tajomník fakulty Dr. Milan Šmida vyhodnotil študijné výsledky dosiahnuté v zimnom semestri. Študenti denného štúdia dosiahli pri skúškach priemer 1,81 a študenti externej formy 1,98. Najlepšie študijné výsledky medzi študentmi dosiahli Katarína Danková, Natália Fančovičová, Martina Nemethová, Viera Palovičová, František Polák, Anna Poláková a Pavlína Popjaková.

1. marec 2006 Podpis dohody o spolupráci so Sales Manager Akademie Wien Zástupcovia BVŠP a dekan fakulty prof. Ing. Milan Rajňák, DrSc. spoločne s partnermi zo Sales Manager Akademie Wien podpísali na radnici vo Viedni zmluvu o spolupráci o sprístupnení štúdia na fakulte pre záujemcov zo zahraničia. Podpis zmluvy vytvoril podmienky na štúdium podľa akreditovaných študijných programov v nemeckom jazyku. Absolventom štúdia zmluva poskytovala záruky na získanie príslušného vysokoškolského vzdelania a udelenie titulov v súlade s platnými zákonmi Slovenskej republiky.

V súlade s vysokoškolskými tradíciami sa uskutočnila vo Veľkej aule historicky prvá slávnostná imatrikulácia študentov dennej formy štúdia. Na imatrikulácii vykonanej za prítomnosti dekana fakulty prof. Ing. Milana Rajňáka, DrSc., členov vedenia fakulty a zástupcov akademickej obce bolo prítomných 87 študentov. Slávnostný sľub za študentov predniesla po príhovore dekana fakulty študentka Naďa Valentovičová.

27. - 28. apríl 2006 Medzinárodná vedecká konferencia

20. december 2005 Prvá skúška

15. máj 2006 Akreditácia doktorandského štúdia

Prvú skúšku z makroekonómie vykonalo 20 študentov denného štúdia. Šiesti z nich - Katarína Blažečková, Natália Fančovičová, Lúcia Feňková, Anna Poláková, František Polák, Pavlína Popjaková dosiahli výborné hodnotenie.

Minister školstva Slovenskej republiky László Szigeti priznal Fakulte ekonómie a podnikania BVŠP právo udeľovať titul „doktor“ (PhD) absolventom dennej a externej formy štúdia doktorandského študijného programu ekonomika a manažment medzinárodného podnikania.

16. január 2006 Tragický skon študenta Martina Kedžucha Dňa 16. januára 2006 predčasne ukončil v dôsledku zranení pri dopravnej nehode v Spišskej Novej Vsi svoju životnú dráhu študent našej fakulty Martin Kedžuch.

Fakulta organizovala za prítomnosti 89 prihlásených účastníkov medzinárodnú vedeckú konferenciu organizovanú v spolupráci so Slovenskou asociáciou ekonomických znalcov pod názvom „Manažment hodnoty podniku 2006“.

25. september 2006 Otvorenie akademického roka 2006-2007 V tento deň bol oficiálne otvorený v poradí druhý akademický rok od vzniku fakulty. Na denné bakalárske štúdium v prvom ročníku sa zapísalo 91 študentov a 34 študentov v externej for-

11

12

me štúdia. Na štúdium v 2. ročníku sa zapísalo 87 študentov v dennej forme štúdia a 28 v externej forme štúdia.

Jeseň 2006 Vyslanie prvého študenta na zahraničný študijný pobyt Fakulta vyslala v rámci programu ERASMUS študentku 2. ročníka denného bakalárskeho štúdia Pavlínu Popjakovú na zahraničný študijný pobyt. Pavlína dosiahla počas štúdia vo Francúzsku výborné výsledky. Na základe tejto skúsenosti fakulta podpísala zmluvy s 18 univerzitami a vysokými školami v Európe, ktoré otvárali túto príležitosť aj pre ostatných študentov.

15. október 2006 Otvorenie doktorandského štúdia Na základe prijímacích skúšok pred komisiou pod vedením dekana fakulty prof. Ing. Milana Rajňáka, DrSc. boli na doktorandské štúdium prijatí prví uchádzači. Na denné štúdium bol prijatý Ing. Martin Čihovský a na externú formu štúdia 4 študenti. Do 1. ročníka externého doktorandského štúdia vedeného v nemeckom jazyku sa zapísalo 19 zahraničných študentov.

15. november 2006 Slávnostná imatrikulácia V tento deň bolo slávnostným spôsobom do radov vysokoškolákov prijatých 91 študentov denného bakalárskeho štúdia. Slávnostný príhovor predniesol dekan fakulty prof. Ing. Milan Rajňák, DrSc. a sľub za študentov predniesol študent František Grenda.

13. apríl 2007 1. ročník fakultného kola ŠVOČ Na fakulte sa uskutočnil 1. ročník fakultného kola ŠVOČ. Na vyhodnotení výsledkov súťaže dekan fakulty zvýraznil význam súťaže v príprave talentovaných študentov a vyjadril odhodlanie vedenia fakulty postupne rozvinúť túto osvedčenú aktivitu vysokoškolských študentov. Poradie víťazov súťaže bolo nasledovné: 1. Michaela Pažúrová, 2. Pavlína Popjaková, 3. Hana Jonáková, Monika Kurtová, Alexander Kiss-Géczi.

18. september 2007 Ustanovenie Kolégia dekana FEP BVŠP Kolégium dekana Fakulty ekonómie a podnikania BVŠP bolo ustanovené dekanom fakulty prof. Ing. Milanom Rajňákom,

DrSc. na začiatku akademického roka 2007-2008. Prvé zasadnutie tohto orgánu sa uskutočnilo 18. septembra 2008 a prevzalo poradné funkcie. V kolégiu dekana spoločne s dekanom, prodekanmi a tajomníkom fakulty zasadajú vedúci katedier a prízvaní pracovníci fakulty.

25. september 2007 Otvorenie nového akademického roka Na bakalárske štúdium v prvom ročníku bolo zapísaných v dennej forme 115 študentov a v externej forme 41 študentov. V novom vzdelávacom stredisku v Žiline sa na externé bakalárske štúdium v 1. ročníku zapísalo 50 študentov. V tomto akademickom roku fakulta otvorila prvýkrát inžinierske štúdium v programe ekonomika a manažment medzinárodného podnikania pre absolventov bakalárskeho štúdia z iných vysokých škôl. Do 1. ročníka externého štúdia sa zapísalo 35 študentov a v novom stredisku otvoreného v spolupráci s Vysokou školou Karla Engliša v Brne sa zapísalo 24 študentov. Do 1. ročníka doktorandského štúdia vedeného v slovenskom jazyku sa zapísali piati študenti a na externé doktorandské štúdium vedené v nemeckom jazyku sa zapísalo päť zahraničných doktorandov.

28. september 2007 Ustanovenie vedeckej rady Dekan fakulty prof. Milan Rajňák vymenoval vedeckú radu, ktorá sa zišla na ustanovujúcom rokovaní 28. septembra 2007. Na tomto zasadnutí vedecká rada prerokovala správu o činnosti fakulty a dokument o zameraní a ďalšom rozvoji vedeckej činnosti.

28.11.2006 a 1.12.2007 Voľby Akademického senátu FEP BVŠP Ustanovujúce voľby akademického senátu fakulty sa uskutočnili tak, aby sa ich zúčastnili v čo najširšom počte aj študenti našej fakulty. Do akademického senátu bolo zvolených 7 senátorov z radov zamestnaneckej časti a 4 senátori zo študentskej časti akademickej obce fakulty.

31. december 2007 Ukončenie pôsobenia prvého dekana fakulty V tento deň ukončil svoje pôsobenie na fakulte na základe svojej žiadosti jej prvý dekan prof. Ing. Milan Rajňák, DrSc. Vo funkcii pôsobil od jej vzniku od 1. augusta 2005 a významným

spôsobom prispel k vytvoreniu fakulty a dynamickému vývoju v počiatočnom štádiu jej existencie.

7. január 2008 Uvedenie nového dekana do funkcie Rektor Bratislavskej vysokej školy práva prof. JUDr. Jozef Klimko, DrSc. predstavil nového dekana fakulty prof. Ing. Ladislava Kabáta, CSc. Vo svojom príhovore k zamestnancom fakulty nový dekan uviedol, že svojou prácou kontinuálne nadviaže na pozitívne výsledky fakulty v období od jej vzniku a bude usilovať o to, aby sa fakulta úspešne zaradila do európskeho vzdelávacieho priestoru.

13. apríl 2008 2. ročník fakultného kola ŠVOČ V 2. ročníku fakultného kola súťažilo sedem študentov. Na prvých troch miestach sa v súťaži umiestnili: 1. Ivan Boskovič s prácou na tému „Koučing ako progresívna forma rozvoja zamestnancov“; 2. Veronika Bukovská s prácou na tému „Podnikateľská etika - spoločenská zodpovednosť organizácie“, 3. Natália Fančovičová s prácou na tému „Daňové a odvodové zaťaženie fyzickej osoby - podnikateľa“.

26. – 28. jún 2008 Štátne skúšky absolventov bakalárskeho štúdia Na štátnych záverečných skúškach absolventov bakalárskeho štúdia uspelo 88 z prihlásených 91 študentov. Najlepšie výsledky v dennom štúdiu dosiahli Bc. Petra Brejčáková, Bc. Katarína Danková, Bc. Natália Fančovičová, Bc. Dominika Kačalová, Bc. Anna Kotásková, Bc, Martina Krajčírová, Bc. Klaudia Patrová a Bc. Pavlína Popjaková. Medzi absolventmi externej formy štúdia najlepšie výsledky dosiahli Ing. Milan Hutkai, Bc. Martina Némethová a PaedDr. Viera Pavlovičová.

Zahraničné študijné pobyty V akademickom roku 2007-2008 absolvovalo zahraničné študijné pobyty na univerzitách v Európe v rámci programu ERASMUS. Študent bakalárskeho štúdia Martin Vrba sa za takýmto pobytom vydal až na ďaleký Taiwan. Všetci študenti sa vyrovnali s novými študijnými podmienkami veľmi dobre a získali cenné životné skúsenosti. Fakulta začala hneď po ich návrate uplatňovať v praxi námety od študentov na zvýšenie efektívnosti a kvality vzdelávacieho procesu.

7. júl 2008 Slávnostná promócia absolventov bakalárskeho štúdia V tento deň si prevzalo za prítomnosti dekana fakulty prof. Ing. Ladislava Kabáta, CSc. na slávnostnom akte diplomy bakalárov 76 absolventov študijného programu ekonomika a manažment podnikania. Promócia mala dôstojný priebeh a zúčastnil sa jej veľký počet rodinných príslušníkov, priateľov a ďalších blízkych osôb absolventov.

29. september 2008 Otvorenie akademického roka 2008-2009 Výučbou sa na fakulte oficiálne otvoril v krátkej histórii fakulty už v poradí štvrtý akademický rok. Medzi najviac očakávané udalosti akademického roku patrila plánovaná komplexná akreditácia, k príprave ktorej fakulta od počiatku pristupovala s ambíciou obhájiť akreditáciu študijných programov na všetkých troch stupňoch vysokoškolského štúdia a získať práva habilitačných a inauguračných konaní. Za významné v živote fakulty bolo považované aj plánované ukončenie štúdia prvými absolventmi inžinierskeho a doktorandského štúdia.

19. november 2008 Slávnostná imatrikulácia Pamätné listy z rúk dekana fakulty prof. Ing. Ladislava Kabáta, CSc. si na slávnostnej imatrikulácii prevzalo 104 nových študentov denného bakalárskeho štúdia. Sľub a príhovor za študentov predniesla študentka Anna Reháková.

1. december 2008 Noví vedecko-pedagogickí pracovníci fakulty Na základe výberového konania boli do funkcií vo vedecko-pedagogickom zbore fakulty ustanovení prof. RNDr. Beáta Stehlíková, CSc., doc. Ing. Mária Zúbková, PhD., doc. Ing. Juraj Sipko, PhD., doc. Ing. Ján Pavel, PhD., doc. Ing. David Tuček, PhD., doc. PhDr. Iveta Šimberová, PhD. Títo noví interní zamestnanci, spoločne s prof. RNDr. Beátou Stehlíkovou, CSc., ktorá pôsobí na fakulte od 1.9.2008, doplnili vedecko-pedagogické kapacity fakulty.

21. december 2008 Tragický skon študenta Jakuba Karasa V tento deň tragicky zahynul pri dopravnej nehode študent 1. ročníka bakalárskeho štúdia Jakub Karas.

13

14

24. apríl 2009 3. ročník fakultného kola ŠVOČ V 3. ročníku fakultného kola súťaže sa na prvých troch miestach v súťaži umiestnili nasledujúci študenti: 1. Matej Berenčík s témou „Miléniové rozvojové ciele“. 2. Linda Anettová s témou „Metodický komplex hodnotovej analýzy ako možná základňa zvyšovania inovatívnosti výrobkov a služieb“. 3. Michala Krčíková s témou „Zahraničný obchod SR a jeho vplyv na vývoj HDP“.

22.-25. apríl 2009 Anketa študentov Vedenie fakulty uskutočnilo, v nadväznosti na poznatky získané v predchádzajúcich troch rokoch, anonymnú anketu medzi študentmi všetkých ročníkov v oboch formách štúdia. V uvedených dňoch si dotazník s 20 otázkami prevzalo 368 študentov. Na základe stanovísk študentov boli vyvodené vo vedení nasledujúce závery: - prevládajúce názory a hodnotenia študentov sú konzistentné s názormi vyjadrenými v anketách v predchádzajúcich troch rokoch, - v stanoviskách študentov oboch stupňov vysokoškolského štúdia prevláda v hodnotení rozhodujúcich stránok života a celkových pomerov na fakulte spokojnosť, - medzi významné stránky pôsobenia fakulty trvalo patrí pozitívna atmosféra, úroveň bezprostredných vzťahov členov akademickej obce fakulty, dodržiavanie pravidiel hodnotenia dosahovaných študijných výsledkov, - z pohľadu študentov dosahuje fakulta v obsahovej a metodickej stránke vzdelávacieho procesu nadpriemernú úroveň, - opakovane kriticky sa študenti vyjadrili voči malej dostupnosti povinnej študijnej literatúry a služieb poskytovaných knižnicou, - anketa potvrdila vysokú mieru významu, ktorý študenti prikladajú celkovému kultúrnemu a sociálnemu zázemiu svojho štúdia na vysokej škole.

22. – 26. jún 2009 Štátne skúšky absolventov štúdia V akademickom roku 2008-2009 úspešne ukončilo štúdium štátnou skúškou a obhajobou záverečnej práce 127 absolventov bakalárskeho štúdia, z toho 72 na dennom štúdiu a 55 na externom štúdiu. Inžinierske štúdium úspešne absolvovalo prvých 54 študentov. V akademickom roku 2008-2009 tiež úspešne ukončili štúdium 4 študenti externého doktorandského štúdia.

6.- 7. júl 2009 Slávnostné promócie absolventov bakalárskeho a inžinierskeho štúdia Za prítomnosti dekana fakulty prof. Ing. Ladislava Kabáta, CSc. si na slávnostnom promočnom akte v Aule Maxima prevzali diplomy bakalárov a inžinierov absolventi ďalšieho ročníka vysokoškolského štúdia. Striebornou medailou BVŠP určenou pre najlepšieho študenta fakulty bola vyznamenaná Ing. Ivana Geľhošová, absolventka externého inžinierskeho štúdia.

28. september 2009 Otvorenie akademického roka V tento deň bol otvorený jubilejný piaty akademický rok. Na začiatku akademického roku 2009-2010 prvýkrát prekročil celkový počet zapísaných študentov na fakulte hranicu tisíc zapísaných študentov.

1.-2. október 2009 Medzinárodná konferencia Manažment hodnoty podniku Už v poradí štvrtýkrát usporiadala fakulta medzinárodnú konferenciu tematicky orientovanú na problematiku manažmentu hodnoty podniku. Na konferencii sa zúčastnilo 56 pozvaných zahraničných a domácich odborníkov. Na konferencii boli prezentované konečné výsledky grantovej úlohy VEGA „Manažment hodnoty podniku v podmienkach EÚ“ a priebežné výsledky grantovej úlohy VEGA „Nástroje komunálnej podpory podnikania“.

5. október 2009 Výsledky komplexnej akreditácie Minister školstva Slovenskej republiky Ján Mikolaj udelil na základe výsledkov komplexnej akreditácie fakulte tieto práva: a) uskutočňovať vysokoškolské štúdium v študijnom programe Ekonomika a manažment podnikania a udeľovať absolventom štúdia titul „Bc.“; b) uskutočňovať vysokoškolské štúdium v študijnom programe Ekonomika a manažment medzinárodného podnikania a udeľovať absolventom štúdia titul „Ing.“; c) uskutočňovať vysokoškolské štúdium v študijnom programe Ekonomika a manažment medzinárodného podnikania a udeľovať absolventom štúdia titul „PhD.“. Dosahované výsledky vedecko-výskumnej a pedagogickej práce umožnili ministrovi školstva udeliť fakulte právo uskutočňovať habilitačné konanie a konania na vymenovanie profesorov v študijnom odbore 3.3.18 Medzinárodné podnikanie.

20. október 2009 Udelenie čestného doktorátu Dekan fakulty profesor Ladislav Kabát prevzal na slávnostnom zasadnutí vedeckej rady čestný titul Doctor honoris causa Mendlovej university v Brně.

18. november 2009 Slávnostná imatrikulácia Dekan fakulty prof. Ladislav Kabát za prítomnosti ostatných členov vedenia fakulty vykonal slávnostnú imatrikuláciu 88 nových študentov bakalárskeho štúdia.

26. november 2009 Slávnostná promócia doktorandov Z rúk dekana fakulty prof. Ladislava Kabáta na slávnostnej promócii diplom „philosophiae doctor“ po úspešnom absolvovaní doktorandského štúdia päť zahraničných študentov - Wolfgang Geschwandtner, Robert Hengl, Thomas Malle, Christian Preslmayr, Michael Reinberg.

28.-31. marec 2010 Akademické majstrovstvá Slovenskej republiky v šachu pre rok 2010 Študent bakalárskeho štúdia Michal Mészáros obsadil 3. miesto na Akademických majstrovstvách Slovenskej republiky v šachu pre rok 2010.

13. apríl 2010 4. ročník fakultného kola ŠVOČ Vo 4. ročníku fakultného kola súťaže ŠVOČ sa na prvých troch miestach umiestnili študenti: 1. Bc. Lucia Jágrová - Hodnotenie sektorovej zamestnanosti v štátoch EÚ, 2. Bc. Katarína Danková - Význam kreatívnej ekonomiky pre regionálny rozvoj, 2. Bc. Michaela Bíliková - Drogová scéna štátov Európskej únie. Pripravil: Dr. Milan Šmida, tajomník FEP

15

16

Študenti o škole Fakulta ekonómie a podnikania má nielen päť rokov, ale aj prvých absolventov, ktorí začínali svoje štúdium so vznikom školy. Aké sú ich názory na školu, sme sa opýtali v malej ankete. Ako hodnotíte štúdium na FEP BVŠP? Katarína Danková: Keď som sa v roku 2005 rozhodovala, kam na vysokú školu, podala som si viacero prihlášok na rôzne školy, tak ako to býva u maturantov zvykom. Naša FEP v tom čase začínala, nemala žiadnych študentov, takže echo som od nikoho nedostala. Nezostávalo mi nič iné, len počkať na október a zistiť, čo sa skrýva za názvom Fakulta ekonómie a podnikania. V septembri som však nastúpila na inú univerzitu podobného zamerania, aby som mala s čím porovnávať. Chodila som tam na výučbu cca 3 týždne, potom už začal semester aj u nás. Po prvom dni na FEP som bola úplne nadšená - z prístupu vedenia, vyučujúcich a z vybavenia školy. Od tohto dňa som viac na spomínanú nemenovanú univerzitu nevstúpila. Bola som rozhodnutá. Myslím, že s odstupom piatich rokov môžem svoje štúdium na FEP hodnotiť komplexne. Zo začiatku nebolo ľahké pred priateľmi a známymi obhajovať našu fakultu. Asi viete, aký názor majú na súkromné školy nezainteresovaní ľudia. Ja však mám s čím porovnávať a bez akýchkoľvek výčitiek môžem povedať, že počas tých piatich rokov nám FEP poskytla množstvo príležitostí na sebarealizáciu, možnosti na cestovanie do zahraničia, učili sme sa od domácich, ale aj zahraničných odborníkov. Výborné vedenie, ktoré udržiava krok s najmodernejšími študij-

nými trendmi, prístup vyučujúcich a ostatných ľudí, s ktorými počas dňa prídete do styku, tvorí základ FEP. Nehovoriac o moderných metódach výučby, využívaní najnovších technológií a vybavenia. A v neposlednom rade mi táto škola dala možnosť spoznať skvelých ľudí, medzi ktorými som si našla veľa dobrých priateľov. Petra Nachtmannová: Ťažko povedať. Utieklo to ako voda. Pred chvíľou sme len nastúpili a už je koniec, ale v skratke to boli podľa mňa najkrajšie roky aj zásluhou tejto školy.. Síce boli aj ťažké chvíľky, ale všetko sa dalo prežiť vďaka ochote, podpore a pomoci, ktorú nám poskytovali pedagógovia, učitelia, zamestnanci školy. Lukáš Dobíšek: Prevažne pozitívne, najmä v celkovom aj individuálnom prístupe k študentom tak smerom od vedenia školy, ako aj zo strany väčšiny profesorov. Obsah štúdia a výber domácich aj zahraničných profesorov celkovo hodnotím na vysokej úrovni, najmä v porovnaní so štátnou Ekonomickou univerzitou, na ktorú som predtým chodil. Na druhej strane sa mi napríklad nepáčil systém, akým funguje knižnica - knihy sa nedajú požičiavať. Ďalej by bolo potrebné obnoviť napríklad počítačové učebne, v ktorých sú počítače, ktoré sa nakupovali naposledy keď sme nastupovali na školu - pred 5 rokmi. Katarína Blažečková: Štúdium hodnotím kladne, dalo mi poznatky, vedomosti a z časti naplnilo aj očakávania, ktoré vyplynuli zo štatútu súkromnej vysokej školy. Ako pozitívum hodnotím spoluprácu medzi vedením školy a študentmi na začiatku štúdia. No ku koncu štúdia tá spolupráca už nie je taká intenzívna. Je to zrejme zapríčinené nedostatkom času,

keďže na začiatku štúdia sme boli v podstate len my prváci a nikto iný. Ak by bolo možné pravidelné stretnutia vedenia so študentmi obnoviť, určite by to ešte zvýšilo kvalitu školy. Dominika Kačalová: Fakulta ekonómie a podnikania, je podľa môjho názoru najuniverzálnejšou fakultou BVŠP. Štúdium tohto odboru je schopné poskytnúť potrebný rozhľad a pripraviť nás na obrovské množstvo rôznych profesií. S našim odborom si len málokto môže povedať, že si „splietol“ profesiu, pretože môže ísť pracovať do najrôznejších oblastí. Podnikanie a obchodovanie funguje v každej sfére života. Za nesmierne užitočné považujem to, ako bolo štúdium koncipované. Na bakalárskom stupni štúdia sme začali Ekonomikou a manažmentom podniku - ako základnej stavebnej jednotky hospodárstva a na druhom - inžinierskom stupni sme prešli na medzinárodnú úroveň. Myslím, že je to veľmi dobrá cesta! Keď to porovnávam so známymi, ktorí medzinárodné podnikanie študujú na iných školách, chýba im základ „podnikovej ekonomiky“. Naozaj vyzdvihujem tento fakt. Je ťažké povedať hodnotenie, je to predsa 5 rokov a boli aj nepríjemnosti, ale celkový obraz je veľmi pozitívny. Neľutujem, že som sa stala študentkou tejto školy, kedykoľvek by som sa rozhodla rovnako, a ak si zachová základné zásady, ktoré ju ZNAČNE odlišujú od „konkurencie“, budem ju jedného dňa odporúčať aj vlastným deťom. Tak, ako ju už teraz odporúčam priateľom a známym. Aký je váš celkový pohľad na štúdium - vybrali by ste si túto školu opäť, keby ste mali možnosť? Katarína Danková: Ak by som sa mala znova rozhodnúť pre vysokú školu, určite sa rozhodnem práve tak, ako pred piatimi rokmi. V žiadnom prípade nechcem, aby to znelo ako utópia. Nedostatky, menšie problémy a prekážky sú predsa všade, avšak naša fakulta pred nimi nezatvára oči, ale im hrdo čelí a snaží sa ich riešiť. Petra Nachtmannová: Jasné, že by som si ju vybrala, aj tretí krát. Lukáš Dobíšek: Áno, vybral by som si túto školu opäť, nakoľko som s ňou mal minimum negatívnych skúseností. Katarína Blažečková: Štúdium hodnotím pozitívne a školu by som si vybrala znova. Dominika Kačalová: Áno, vybrala. Môj celkový dojem je výborný. Jediným nedostatkom sa mi dnes zdá byť benevolentnosť vedenia a „málo prísny“ prístup kompetentných, ktorí sa neskôr čudujú nad niektorými jedinečnými výkvetmi - budúcimi absolventmi. Som presvedčená, že ich je menšina. Toto je jediný pádny argument odporcov súkromných škôl, vždy budú absolventi, ktorí „zázračne“ prejdú. Takí sú všade a vždy budú, len u nás je to viac vidieť. Vo všetkých ostatných smeroch FEP je schopná poskytnúť kvalitnejšie vzdelanie pre svojich študentov ako konkurencia.

16

18

Plánujete pracovať vo svojom odbore alebo ste študovali len kvôli titulu? Katarína Danková: V budúcnosti by som, samozrejme, chcela zužitkovať kvalitné informácie a vedomosti, ktoré nám škola poskytla. Mám pomerne jasnú predstavu o tom, čo chcem robiť a je to v odbore, ktorý momentálne študujem. Petra Nachtmannová: Áno, už pracujem v tomto odbore popri škole, tak uvidíme časom. Teraz prichádza fáza plného využitia vedomostí z piatich rokov v praxi. Lukáš Dobíšek: Budem pracovať s veľkou pravdepodobnosťou v zamestnaní, ktoré vyžaduje ekonomické vzdelanie. Katarína Blažečková: Určite som študovala kvôli tomu, aby som mohla v budúcnosti pôsobiť vo svojom odbore, aj keď prácu v inom odbore nemôžem jednoznačne vylúčiť. Dominika Kačalová: Ako som už spomenula, pre manažéra a obchodníka je všetko „jeho“ odbor. Ja ešte študujem na FEP a budem svoje budúce pôsobenie kombinovať aj s právom. Nepôjdem mimo svoj odbor, mám ho veľmi rada a baví ma! A čo mimoškolský život? Myslíte si, že študent na FEP má veľa povinností alebo sa popri štúdiu dá stíhať aj práca, zábava. Ako vám, študentom s najlepšími výsledkami, dalo zabrať toto štúdium? Katarína Danková: Jednou z vecí, ktoré nás učili, bola organizácia práce a povinností. Ak tieto poznatky využijeme a dobre si zorganizujeme štúdium a prácu, čas na zábavu sa vždy nájde. Tá predsa tiež patrí k vysokoškolskému životu. Dokonca aj naša škola ponúka veľa príležitostí na zábavu, organizuje akcie, párty, športové dni. Petra Nachtmannová: Ja som robila počas všetkých piatich rokov a som tu, takže sa to určite dá. Samozrejme, prvé tri roky pomenej, posledne dva ročníky to bolo lepšie.. A zábava? Veď bez toho by to bolo o ničom, cely náš ročník je jedna veľká zábava. Lukáš Dobíšek: Popri štúdiu sa, samozrejme, dá zvládať hlavne zábava. Práca je tiež fajn, aby bolo na zábavu. Po štúdiu ďalej sa hodí prax z práce pre budúce zamestnanie, človek získa nezanedbateľnú výhodu oproti ostatným absolventom. Katarína Blažečková: Popri škole sa určite dali stíhať aj mimoškolské aktivity, tým myslím aj prácu aj zábavu. Povinnosti na škole boli, ale nebolo ich tak veľa. Myslím, že by sa dali zvládnuť aj vyššie nároky.

Dominika Kačalová: Povinnosti sú, ale všetko sa dá stíhať. Aj priateľstvá, vzťahy, práca a pri nich študovať v medziach pravidiel. Kto len trošku chce, zvládne to bez problémov. Verím, že môžem povedať za veľa mojich priateľov, že sme si toto štúdium fantasticky užili! Teším sa aj na zmenu a nový spôsob života, ale bude mi to veľmi, veľmi chýbať! Čo by ste poradili ďalším študentom, keďže ste prví absolventi FEP. Katarína Danková: Mladším študentom by som chcela odkázať, aby si vážili, že majú pred sebou ešte “pár dní” študentského života a aby ho naplno využili. Ak budú k štúdiu pristupovať korektne, určite sami pocítia výnimočnosť našej FEP. Samozrejme, prajem im veľa úspechov na ceste za titulom a aby dosiahli svoje ciele. My, študenti FEP BVŠP, máme ešte jednu obrovskú výhodu. Máme nášho pána tajomníka, ktorý je vždy ochotný pomôcť a je mostom, ktorý spája študentov a vedenie školy. Kto sa ešte môže takým niečím pochváliť? Petra Nachtmannová: Hmmm, nemajte stresy, treba sa snažiť a niekedy viac zabrať, ale všetko sa dá zvládnuť...a užite si študentský život naplno! Lukáš Dobíšek: Ak existuje nejaký relevantný dôvod študenta na nespokojnosť napr. s daným profesorom alebo nejakým konkrétnym postupom pri výučbe, skúšaní atď., tak sa treba ozvať. Z mojej skúsenosti vedenie školy v každom opodstatnenom prípade problém začne riešiť, najmä ak sa napr. s nekorektným prístupom stretli viacerí študenti. My sme boli v podstate „pokusní králici“, niekedy v dobrom zmysle, niekedy v zlom. Verím tomu, že sa aj vďaka nám pre ďalších študentov toho veľa zmenilo k lepšiemu. Katarína Blažečková: Využiť všetky možnosti, ktoré škola ponúka a skúsiť ERASMUS. Dominika Kačalová: Nenechať sa odradiť mienkou verejnosti, že súkromné školy sú „stelesnením zla“. Patriť svojim názorom k väčšine, málokedy znamená byť úspešný. Naša škola vie poskytnúť naozaj kvalitné vzdelanie pre študentov, ktorí oň majú naozaj záujem (je ich trošku málo). Medzi rady by som dala - súbežne študovať jazyk a budovať si nejakú prax. Dobrá rada: užívať si každý deň študentského života, lebo to hrozne rýchlo ubehne.

Pripravila: Lucia Filipková

20

Prorektorkou pre medzinárodné vzťahy na Bratislavskej vysokej škole práva je univ. prof. Dr. Bea Verschraegen LL.M., E. M. M.. Keďže v jej náplni práce je práve rozvíjanie kontaktov na medzinárodnej báze, opýtali sme sa jej na postavenie našej školy z pohľadu zahraničných vzťahov. Prečo sú pre vysokú školu dôležité medzinárodné vzťahy? Čo škole prinášajú? Všeobecne vo svete je známe, že univerzity musia spolupracovať. Pre študentov, profesorov a zamestnancov je dôležité si vymieňať svoje názory a učiť sa jeden od druhého. Medzinárodné vzťahy prispievajú k vzájomnému porozumeniu rozličných kultúr a národov. Ako vnímate v kontexte medzinárodnej spolupráce našu - jednu z najmladších - vysokých škôl? Bratislavská vysoká škola práva môže byť považovaná za výrazne aktívnu vysokú školu v tomto ohľade. Slovenských študentov zaujíma štúdium v zahraničí a zahraniční študenti zasa prichádzajú do Bratislavy na BVŠP. Škola rozširuje svoje medzinárodné vzťahy s veľkou intenzitou a úspechom. Koho považujete za našich najdôležitejších partnerov z hľadiska vyučovania? Od koho sa učíme my, ako inštitúcia? V zásade partneri z univerzít z okolitých krajín sú dôležití, ale partneri z ostatných európskych krajín a z tretích krajín hrajú taktiež dôležitú úlohu. Títo všetci obohacujú vysokoškolskú úroveň Bratislavskej vysokej školy práva. Súčasťou medzinárodných vzťahov je aj účasť študentov na medzinárodných projektoch a v rámci medzinárodných grantov. Ako je na tom naša študentská obec?

Niektorí študenti sú sami iniciatívni v zúčastňovaní sa na medzinárodných projektoch. Rozhodne je BVŠP vďaka už existujúcim medzinárodným vzťahom atraktívnou vysokou školou pre štúdium. Čím viac je Bratislavská vysoká škola práva schopná prezentovať túto možnosť, tým viac aktívnych študentov bude oslovovať. Medzinárodné vzťahy tvoria aj pedagógovia, ktorí prichádzajú učiť na našu pôdu. Čím by sme sa ako škola mohli chváliť? Je úžasné akou rýchlosťou BVŠP rozvíja svoje medzinárodné vzťahy. Samozrejme, prichádzajúci učitelia majú možnosť učiť kdekoľvek - na univerzitách vo väčších krajinách a na univerzitách, ktorých meno je už dlhý čas uznávané v akademickej sfére. Možno práve ten inovačný duch Bratislavskej vysokej školy práva láka zahraničný akademický personál učiť na našej škole. Na tento aspekt môže byť BVŠP veľmi hrdá. Ako to vyzerá so štúdiom zahraničných študentov u nás? Budeme rozvíjať možnosť vzdelávania bez hraníc aj v oblasti príchodu študentov zo zahraničia? Bratislavská vysoká škola práva je pre zahraničných študentov atraktívna jej polohou a aj inovačným duchom. Čím viac je BVŠP schopná rozširovať svoju infraštruktúru, ktorá je zameraná na medzinárodnú výmenu, tým viac bude priťahovať ďalších zahraničných študentov. Aká je perspektíva v medzinárodných vzťahoch našej školy? Bratislavská vysoká škola práva urobila veľa pre zlepšenie a zosilnenie medzinárodných vzťahov. Dôležité sú dostatočné množstvá kurzov, ktoré sú ponúkané v anglickom jazyku, narastajúci počet ich účastníkov (či už zo zahraničia alebo miestni) a ďalšie využívanie možností medzinárodnej spolupráce.

Sme aktívni v medzinárodných vzťahoch

22

Erasmus

a štúdium práva BVŠP má od svojho založenia v roku 2004 tendenciu rozširovať medzinárodnú spoluprácu a kontakty so zahraničnými partnermi a to nielen na úrovni školy ale aj jej jednotlivých fakúlt. Rozvoj a prehlbovanie zahraničnej spolupráce Fakulty práva BVŠP s fakultami zahraničných škôl a univerzít má niekoľko medzníkov. Prvým z nich je predloženie žiadosti o udelenie Európskej univerzitnej charty (ďalej už len ECU), o ktorú BVŠP zažiadala začiatkom novembra 2005. ECU bola BVŠP oficiálne udelená vo februári 2006. ECU dáva zúčastneným stranám možnosť podieľať sa na akademických programoch Európskej únie. V súvislosti s horeuvedenými zámermi a možnosťami, ktoré sa FP BVŠP naskytli udelením ECU, došlo k budovaniu úzkej spolupráce BVŠP so zahraničnými školami a univerzitami v rámci programov ELPIS a ERASMUS. Ťažiskovým programom zahraničnej spolupráce FP BVŠP je spolupráca s 31 fakultami jednotlivých partnerských univerzít z 23 krajín Európy, ktoré pôsobia v programe s názvom ELPIS. BVŠP sa stala členom programu v novembri roku 2005. Uvedený program sa zameriava na upevnenie a rozšírenie znalostí právneho poriadku jednotlivých európskych krajín rovnako ako náhľadu na Európske právo ako celok. Prostredníctvom programu by sa študujúci mali v rámci integrovaného povinného zahraničného štúdia (v trvaKarl von Habsburg-Lothringen predniesol na pôde Bratiní 1,5 roka) pripraviť na právnickú prax s európslavskej vysokej školy práva v novembri 2009 prednášku skou pôsobnosťou. na tému Historické Rakúsko ako predstupeň európskej Ďalším z podstatných krokov vniekoľko rámci budovania integrácie. Z prednášky prinášame zaujímavých a rozširovania zahraničných vzťahov FP BVŠP je a podnetných myšlienok. uzatváranie bilaterálnych zmlúv s fakultami práva partnerských univerzít pôsobiacich v zahraničí a zúčastňujúcich sa na základnom akademic-

kom programe Európskych spoločenstiev, ktorým je program SOCRATES/ERASMUS. Zmluvy sa uzatvárajú medzi FP BVŠP a zahraničnými univerzitami v 2. ťažiskových oblastiach – mobilita študentov (štúdium) a mobilita učiteľov. Daného programu sa za FP BVŠP zúčastnilo v akademickom roku 2008/2009 25 študentov; v akademickom roku 2009/2010 už vzrástol ich počet na 32 študentov (pričom tento počet predstavuje medziročný nárast o 22%). Študenti absolvovali študijné pobyty v rozsahu od 1 semestra do 1 akademického roka na fakultách práva zahraničných univerzít. Aktuálny počet bilaterálnych zmlúv, ktoré má FP BVŠP podpísané so svojimi partnermi v zahraničí, presiahol počet 20. Medzi vybrané právnické fakulty zahraničných univerzít, s ktorými sa FP BVŠP rozhodla podpísať bilaterálnu zmluvu, patria:

•

Université de Fribourg

Študijné pobyty sa realizujú len na celý akademický rok. Štipendium je poskytované Švajčiarskou rektorskou konferenciou.

•

Humboldt - Universität zu Berlin

Študijné pobyty v rozsahu 1 semestra

•

Gottfried Wilhelm Leibniz Univer sität Hannover


•

Eberhard Karls Universität Tübingen


•

Universität Leipzig


•

Universität Wien


•

Johannes Kepler Universität Linz


23

•

Turun yliopisto, Finland


•

Háskólinn i Reykjavik


•

Háskóli Íslands / University of Iceland, Reykjavík


•

Københavns Universitet

Študijné pobyty od ak.r.2009/2010

•

Université du Havre, Le Havre


•

Université de Cergy-Pontoise


•

Université de Rouen


•

Université Nice Sophia Antipolis


•

Universitá degli Studi di Roma


•

Universita degli Studi di Messina

Študijné pobyty od ak.r.2009/2010

•

Universidad Complutense de Madrid

Študijné pobyty sa realizujú len na celý akademický rok.

•

Univerza v Mariboru

Štúdijný pobyt v rozsahu 2 semestre

•

Mykolo Romerio Universitetas, Vilnius


•

National and Kapodistrian Universi ty of Athens


•

Aristotle University of Thessaloniki


•

Universita Ta Malta


FP BVŠP sa od začiatku svojho pôsobenia pri podpisovaní bilaterálnych zmlúv viac než na kvantitu zameriavala na charakter a kvalitu výučby ako aj vzdelávania ako celku Okrem mobility študentov sa FP BVŠP v akademickom roku 2008/2009 zamerala na rozšírenie ponúkaných typov mobilít o tzv. mobility študentov (stáž). Zmyslom tejto mobility je sprostredkovanie možnosti uplatnenia znalosti našich poslucháčov vo firmách a inštitúciách v zahraničí. Pilotného projektu, ktorý FP BVŠP realizovala v oblastí stáží v spolupráci s nemeckou spoločnosťou IB v AR 2008/2009, sa zúčastnila 1 študentka. Celkový počet študentov vyslaných na stáž na FP BVŠP v AR 2008/2009 bol 4 študenti. Jednou zo skutočne využívaných a vyhľadávaných mobilít je aj mobilita učiteľov, ktorá poskytuje našim pedagógom možnosť viesť tematicky úzko špecializované prednášky v zahraničí, zúčastniť sa na procese výučby, a tým sa aj aktívne zapájať do študijných plánov hosťujúcich inštitúcií ako aj na výmene znalostí a skúseností s ich protistranami zo zahraničia.

24

Erasmus

mobility program na FEP BVŠP Fakulta ekonómie a podnikania (ďalej len FEP) v rámci príležitostí, ktoré poskytuje program Erasmus podporovaný Európskou úniou a Ministerstvom školstva SR, uprednostňuje rozvoj akademických mobilít študentov a pedagógov. Prednosti programu Erasmus využívajú študenti FEP od akademického roku 2007/08, kedy sa zrealizovali prvé výberové konania aktuálne pre nasledujúci akademický rok. V priebehu tohto obdobia mala fakulta uzatvorené bilaterálne zmluvy už so 17 univerzitami a vysokými školami v 13 štátoch. V akademickom roku 2008/09 využilo možnosť vycestovať a študovať v zahraničí 18 študentov. Najväčší záujem bol pritom o Belgicko a Fínsko (v oboch krajinách študovalo po 4 študentoch), nasledovalo Francúzsko (3), zhodne Turecko, Írsko a Taliansko (po dvoch študentoch) a jedna študentka vycestovala na štúdium do Lotyšska. V tomto období FEP zároveň uskutočnila kroky na vytvorenie podmienok na sprístupnenie štúdia aj záujemcom o akreditované programy zo zahraničia. V tejto súvislosti sme počas letného semestra akademického roka 2008/09 poskytli hosťovanie i zahraničnej študentke z Bulharska z University of National and World Economy v Sofii. V akademickom roku 2008/09 mali študenti záujem i o stáže; štyria vycestovali na štvormesačnú stáž do

Nemecka. FEP rovnako v tomto období poskytla možnosť zúčastniť sa krátkodobej stáže vo Francúzsku i dvom svojim administratívnym pracovníčkam. Pre akademický rok 2009/2010 sa základňa bilaterálnych kontaktov v rámci Erasmus mobility programu ešte rozšírila o dve nové vysokoškolské inštitúcie, a to Rezeknes Augstskola v Lotyšsku a Kodolányi János University College v Székesfehérvár v Maďarsku. V akademickom roku 2009/2010 v zimnom semestri vycestovalo 8 študentov, v letnom semestri 2 študenti, pričom 2 študentky študujúce v zahraničí už v zimnom semestri, si predĺžili pobyt v talianskom Neapole na celý akademický rok. Z hľadiska študijných pobytov bol najväčší záujem zo strany študentov o štúdium v Taliansku a Lotyšsku (po 2 študentoch), a po jednom študenti vycestovali z FEP na štúdium do Fínska, Turecka, Írska, Francúzska, Bulharska a Litvy. V tomto období sa tiež zúčastnila stáže jedna študentka vo Veľkej Británii a realizovala sa jedna učiteľská mobilita v trvaní 7 dní v Slovinsku. V letnom semestri tohto akademického roka na FEP študuje jedna študentka z Bulharska. Po tieto dni je na FEP BVŠP vypísané výberové konanie v rámci programu Erasmus mobilít pre akademický rok 2010/11. Tým sa opätovne otvorí možnosť študentom na získanie skúseností z iných európskych krajín s jazykovým, kultúrnym, vzdelanostným prínosom, čo v nezanedbateľnej miere podporí vzájomnú

25

spoluprácu a obohatí vzdelávací proces. Výber budúcich pôsobísk pre študentov a učiteľov FEP na obdobie 3-12 mesiacov je bohatý a opätovne rozšírený o nových partnerov. Pre akademický rok 2010/11 má aktuálne Fakulta ekonómie a podnikania uzatvorené zmluvy s nasledovnými 18 univerzitami a vysokými školami v týchto 14 štátoch:

Štát Belgicko Bulharsko Česká republika Fínsko Francúzsko Írsko Litva Lotyšsko Malta Maďarsko Poľsko Slovinsko Taliansko Turecko

Univerzita, vysoká škola Haute Ecole de la Province de Liége v Jameppe University of National and World Economy v Sofii Univerzita Tomáše Bati v Zlíne Savonia University of Applied Sciences vo Verkaus; KEM Tornio University of Applied Sciences v Kemi Universite de Rouen v Rouen; ESCIP School of International Business v Lille Athlone Institute of Technology v Athlone Northern Lithuania College v Siauliai Rezeknes Augstskola v Rezekne; Riga International School of Economics & Business v Rige Malta College of Arts, Science and Technology Kodolányi János University College v Székesfehérváre; Széchenyi István University v Györi The Gdansk School of Banking v Gdansku University of Primorska v Kooperi Universitá degli Studi di Napoli Federico II v Neapole Yasar University v Bornova Izmir Pripravila: doc. Mgr. Ing. Renáta Ježková, PhD. koordinátor Erasmus na FEP BVŠP

26

Naši študenti Neapol Lisabon Zuzana Bieliková Fakulta ekonómie a podnikania

Beáta Kušnírová Fakulta práva

Prijímajúca škola: Università degli Studi di Napoli Federico II Krajina, mesto: Taliansko, Neapol Obdobie: september 2009 - február 2010

Prijímajúca škola: Universidade Católica Portuguesa Krajina, mesto: Portugalsko, Lisabon Obdobie: zimný semester 2007/2008

1. Čo ťa najviac oslovilo v krajine tvojho Erasmus pobytu? V Neapole ma najviac oslovil ruch mesta. Neúnavne trúbiaci a pískajúci Taliani po ženách, nebezpečná jazda tunajších šoférov, nikde nebolo možné nájsť jediné auto bez škrabanca, množstvo žobrajúcich ľudí, túlavých psov a tiež množstvo bohatých ľudí vysedávalo po reštauráciách. Všade bol smrad z povaľujúcich sa odpadkov, ale boli tam aj príjemné veci, ako more, Vezuv, ostrovy Ischia a Capri. Ľudia v Taliansku sú veľmi srdeční, pohostinní, usmievaví, aspoň ja som mala takú skúsenosť. Z hľadiska spoločenského života Taliani chodia oveľa viac von ako slovenská mládež, štvrtky, piatky a víkendy sa stretávajú ako veľká partia, idú na večeru a potom do pubov. Je ale rozdiel medzi severom a juhom. Z vlastných skúseností by som už radšej navštevovala len sever.

1. Čo ťa najviac oslovilo v krajine tvojho Erasmus pobytu? Mesto Lisabon. Atmosféra tohto mesta si Vás podmaní a nepustí. Mne sa ani nechcelo vracať domov.

2. Ostala si niečím milo či nemilo prekvapená alebo zaskočená? Milo som bola zaskočená ľuďmi, ktorí nám väčšinou vyšli v ústrety, ochotne pomohli, čo sa nedalo povedať o škole. Na vyučovanie bežne profesori meškali hodinu či dve, no flegmatickí talianski spolužiaci nič neriešili :-), s pomocou v škole sme u kompetentných postupom času veľmi nerátali, ale nakoniec všetko dobre dopadlo.

4. Ohromilo ťa niečo v prijímajúcej škole tak, že by si to priniesla aj k nám na Slovensko? Ťažko povedať, pretože to, že niektoré veci fungovali v Lisabone, nezaručuje ich funkčnosť na našej škole. Určite ma ohromil vyučujúci Perdo Cardigos, ktorý bol bezpochyby odborník, ničím sme ho nedokázali zaskočiť a mal trpezlivosť vysvetľovať veci dovtedy, kým to naozaj všetci nepochopili. Tohto pána by sme sem mohli prilákať.

3. Aký je tvoj najkrajší erasmovský zážitok? Najkrajším zážitkom bola spolupatričnosť spolužiakov za každej situácie a možnosť cestovať a objavovať okolie. 4. Ohromilo ťa niečo v prijímajúcej škole tak, že by si to priniesla aj k nám na Slovensko? Z školského prostredia by som určite nič nepriniesla k nám. Ak, tak fakt, že Taliani nemusia absolvovať štátnice, len im stačí spracovať prácu, ktorú si na záver štúdia obhája.

2. Ostala si niečím milo či nemilo prekvapená? Milo úrovňou vedomostí slovenských študentov. Myslím, že máme možnosť získať kvalitné vzdelanie, za ktoré sa nemusíme hanbiť. 3. Aký je tvoj najkrajší erasmovský zážitok? Spoznať všetkých tých úžasných ľudí, byť chvíľu kozmopolitná a stretávať sa s rôznymi kultúrami. Určite mám aj celú škálu party zážitkov, ale platí: what happened in erasmus, stays in erasmus.

vRiga zahranic àí Izmir Michaela Mullerová Fakulta ekonómie a podnikania

Radka Sabová Fakulta ekonómie a podnikania

Prijímajúca škola: Riga International School of Econo mics & Business & Administration (RISEBA) Krajina, mesto: Riga, Lotyšsko Obdobie: zimný semester 2009 /2010

Prijímajúca škola: Yasar University

1. Čo ťa najviac oslovilo v krajine tvojho Erasmus pobytu? Možno to bude znieť neuveriteľne, ale najviac zo všetkého som bola prekvapená zo školy. Páčil sa mi ich prístup k výučbe a, samozrejme, kapacitné hlavy prednašajúcich.

1. Čo ťa najviac oslovilo v krajine tvojho Erasmus pobytu? Jednoznačne krajina a univerzita. Škola sídlila v novom campuse, kam sme mali prístup do posilňovne, tanečného štúdia, nahrávacieho štúdia ako študenti zdarma. Tiež pre nás organizovali veľa výletov (Efes, Istanbul...) a party.

2. Ostala si niečím milo či nemilo prekvapená? Na nič zlé si nespomínam. 3. Aký je tvoj najkrajší erasmovský zážitok? Super ľudia a ešte raz super ľudia, nové priateľstvá. Určite sa tam ešte vrátim.

4. Ohromilo ťa niečo v prijímajúcej škole tak, že by si to priniesla aj k nám na Slovensko? Určite by som sa potešila výučbe viacerých predmetov po anglicky a, samozrejme, viac presadiť prípadové štúdie. Učiť viac z praxe ako teóriu.

Krajina, mesto: Izmir, Turecko Obdobie: zimný semester 2008/2009

2. Ostala si niečím milo či nemilo prekvapená? Trochu ma prekvapilo, že na medzinárodnej škole, kde sa vyučovalo výlučne po anglicky, bola jazyková úroveň domácich dosť nízka. Učitelia museli často vysvetľovať učivo mojim tureckým spolužiakom v ich rodnom jazyku. 3. Aký je tvoj najkrajší erasmovský zážitok? Z tej kopy vyberám výlet do Istanbulu. Napriek tomu, že nás tam vítalo kopec katastrofálnych situácií vrátane počasia, som sa skvele zabávala. 4. Ohromilo ťa niečo v prijímajúcej škole tak, že by si to priniesla aj k nám na Slovensko? Celkový prístup k Erasmus študentom. Pravidelne nás informovali o novinkách mailom (keďže web stránka školy bola po turecky), zorganizovali pre nás International days, kde sme predstavovali svoje krajiny, kurz tureckého ja-

zyka. Celkovo si veľmi vážili, že sme sa rozhodli prísť práve k nim, preto sme sa tam cítili skvele.

27

28

Medzinárodná spolupráca Fakulty informatiky BVŠP: Prvoradým cieľom fakulty je rozvoj akademických mobilít študentov a pedagógov a využitie príležitostí, ktoré poskytuje program ERASMUS podporovaný Európskou úniou a Ministerstvom školstva SR. V súlade s týmto cieľom fakulta informatiky uzatvorila dvojstrannú zmluvu o spolupráci s University of Castilla la Mancha (UCLM) v Španielsku. Prví 2 študenti sa zúčastnia študijného pobytu na tejto univerzite v septembri 2010. V súčasnosti fakulta informatiky rokuje o spolupráci aj s Departament de Ciéncies Matemátiques I Informática, Universitat de les Illes Balears na Malorke. Okrem programu ERASMUS bola vo februári tohto roku uzavretá dohoda o spolupráci s Moskovskou Štátnou Technickou Univerzitou N.E. Baumana s cieľom výmeny nielen profesorov, ale aj študentov. Pripravil: Dr. Antonín Doležal

Fribourg „La vie en rose“ alebo študijný pobyt vo Fribourgu Michaela Bajová Fakula práva Po ukončení bakalárskeho stupňa moje štúdium práva nabralo nový kurz i zemepisnú polohu – vďaka programu Erasmus a Bratislavskej vysokej škole som dostala možnosť objaviť kúsok z krajiny ukrytej v strede Európy – z malebného Švajčiarska. Bilingválna univerzita vo Fribourgu je známa kvalitou svo jej právnickej fakulty a aj tým, že vyžaduje a oceňuje na študentoch plné nasadenie a za odmenu ponúka kvalitné predmety vo francúzskom a nemeckom jazyku. Podľa mňa svoju povesť obhájila. Bolo pre mňa veľmi zaujímavé sledovať a študovať vývoj európskeho práva z pozície krajiny, ktorá je ostrovom v mori Európskej únie, vnímať aktivity v oblasti ochrany ľudských práv a porovnávať inštitúty národného práva so slovenským právnym systémom. Univerzitné mestečko Fribourg sa pýši pekným historickým centrom, výrobou chutnej čokolády a piva či študentmi z rôznych končín sveta. Milovníkom umenia sa môže zdať, že neponúka veľa výrazných kultúrnych podujatí. Jeho poloha však umožňuje dobrý prístup do všetkých kútov krajiny a v rámci univerzity možno využiť projekt BeNeFri, vďaka ktorému sa dá chodiť na predmety aj na univerzitách v Berne a Neuchâteli. Švajčiarsko si prostredníctvom kantonálneho usporiadania zachovalo regionálnu rozmanitosť a stále je tu čo objavovať. Vždy ma pozitívne prekvapí milý prístup ľudí naokolo. Švajčiari sú zdravo hrdý a tvorivý národ s dobrými spôsobmi i zmyslom pre humor. Ten sa prejaví napríklad v čase karnevalu, keď si každý v meste oblečie kostým a vyjde do ulíc. Študenti majú v duchu kalokagatie voľný prístup do viacerých športových stredísk s pestrou škálou aktivít. Sú výbornou príležitosťou nielen na uvoľnenie sa po náročnom dni, ale aj na nadväzovanie kontaktov a priateľstiev s ľuďmi zo všetkých fakúlt a mnohých národností. Pre mňa to bola zároveň možnosť skúsiť športy ako šerm, lukostreľba, chi-ball či kajak, ktoré zvyčajne nie sú v mojom zornom uhle. Bolo by obohacujúce mať túto možnosť na každej vysokej škole. Svoje čaro má aj neskorovečerné štúdium v knižnici a prepojenie cez informačný systém „moodle“ so študentmi a vyučujúcimi, ktorí tak môžu vzájomne komunikovať. Každá prednáška má svoj súbor s materiálmi, odkazmi a zadaniami. Osvedčila sa aj univerzitná mailová adresa, na ktorú

okrem organizačných pokynov chodia aj pozvánky na rôzne akcie. Tým sa udržiava kontakt medzi všetkými študentmi. Švajčiarsko má uvoľnený, ale presne zadaný rytmus. Študijný pobyt v zahraničí nielen zlepší jazykové znalosti a umožní nahliadnuť za oponu viacerých krajín (napríklad vďaka mojim spolubývajúcim z Talianska, Nemecka, Anglicka a Švédska:-), ale preskúša aj vzťah k domovu a dovolí pozrieť sa naň z nového uhla. Často sa stretávam so zaujímavými otázkami týkajúcimi sa Slovenska a snažím sa ho prezentovať čo najlepšie. Ja sa pre zmenu dozvedám o zakladateľovi Nestlé, spisovateľovi Walserovi, o umelcoch ako Giacometti, Klee či Vallotton, architektúre, prírode a politike. Som vďačná za túto príležitosť a viem, že si po skončení akademického roka prinesiem na Slovensko oveľa viac ako švajčiarsku čokoládu.

30

Island Barbora Brunovská Fakula práva Som študentkou 1.ročníka Magisterského štúdia práva na BVŠP a momentálne som na študijnom pobyte v rámci programu Erasmus na Islande. Pôvodne som sa sem vybrala len na zimný semester, ale nakoľko sa mi tu veľmi zapáčilo, predĺžila som si pobyt aj na letný. Dôvodov je niekoľko. Najskôr by som spomenula vynikajúcu úroveň mojej hosťujúcej univerzity Reykjavík University. Tá dbá najmä na praktické využitie poznatkov, preto napr. jedným z mojich zadaní bolo napísať rozsudok kauzy, ktorá ešte nebola rozhodnutá na Európskom súde pre ľudské práva a k dispozícii som mala všetky materiály rovnako ako príslušní sudcovia. Univerzita má tiež veľmi dobre prepracovaný systém hodnotenia študentov. Tí sú motivovaní, aby počas celého semestra zbierali percentá za rôzne eseje, prezentácie a pod., a preto sa často už pred skúškou stáva, že študent má dostatočný počet percent a skúšku má už vlastne zvládnutú aj keby ju vo finále nespravil. Čo sa týka prístupu profesorov a študijného oddelenia k študentom, tak môžem jedine skonštatovať, že s takýmto prístupom som sa na Slovensku ešte nestretla. Bolo napr. úplne prirodzené, že nás profesorka pozvala k sebe domov a napiekla nám koláče. Jediným negatívom môjho pobytu je, že je veľmi náročné sa s Islanďanmi spriateliť, sú uzavretí, ale nielen s cudzincami, ale aj medzi sebou. Jednoducho, nordický národ. Island ako krajina nie je vôbec taká nehostinná ako sa o nej hovorí. Zabudnite na všetky mýty, čo ste kedy o Islande počuli (dokonca aj o kolapse), realita je totiž diametrálne odlišná. Reykjavík je síce veľmi malé mesto, ale zato ľudia sú veľmi príjemní, služby fungujú stopercentne, a čo je veľkou výhodou, všetci hovoria dobrou angličtinou. Ja som svoje rozhodnutie tu študovať nikdy neoľutovala a rozhodne Island odporúčam ako krajinu, ktorá má čo ponúknuť.

Vilnius Juraj Kunák Fakula práva Môj pobyt v Litve sa začal už koncom júla 2009, keď som sa učil litovský jazyk na intentízvnom jazykovom kurze na Pedagogickej univerzite v hlavnom meste Vilnius, a to najmä z dôvodu nesmiernej dôležitosti litovčiny v dnešnom globálnom svete;). V septembri som nastúpil na hosťujúcu univerzitu v programe Erasmus Mykolo Romerio Universitetas taktiež vo Vilniuse. Tá ma už v priebehu prvých týždňoch presvedčila o svojích kvalitách. Výučba, profesori, študijné oddelenie, priestory školy a hlavne prístup ku študentovi je na najvyššej úrovni. Chcem zároveň vyzdvihnúť, že o študenta bolo postarané od začiatku až dokonca študijného pobytu prostredníctvom mentorov, ktorí vždy ochotne pomáhali erazmákom. Spôsob hodnotenia sa odlišuje od klasického hodnotenia na Slovensku. Každý žiak musel pracovať a pripravovať sa na každú hodinu formou prípadových štúdií, esejí či prezentácií, čím získaval priebežné hodnotenie. Samotná skúška predstavovala zvyčajne okolo 30 až 40 percent celkového hodnotenia. Najväčšou výhodou štúdia na Mykolo Romerio Universitetas je bohatý výber predmetov, ktoré názvom a obsahom korešpondujú s predmetmi na BVŠP. Jediným nedostatkom pobytu v Litve bol nadmieru hlučný internát. Bez štupľov do uší a upokojujuceho čaju na spanie by som to asi nezvládol. Litva ako veľká neznáma pre väčšinu Európanov má veľa čo ponúknuť. Samotné mesto Vilnius má nádherné centrum plné historických budov, kostolov, katedrál a parkov. Milovníci prírody si prídu na svoje, pretože Litva má panenskú prírodu. Jej morské pobrežie je nedotknuté turizmom a človek má možnosť vychutnať si jemné pieskové pláže, samotu, príjemné počasie a také ľadové more, že som v ňom vydržal asi dve minúty. Namiesto kúpania som beznádejne asi 4 hodiny hľadal vyplavený jantár, samozrejme som si ho našiel až následne v predajni vo Vilniuse. Najväčším zážitkom bola prehliadka bývalej Sovietskej jadrovej základne v podzemí vzdialenom asi 2 hodiny autom od Vilniusu. Tí, čo si myslia, že sa s angličtinou dohovoria na akomkoľvek mieste v Litve, si budú musieť poradiť s rukami, alebo ruštinou, pretože väčšina obyvateľstva hovorí plynule ruským jazykom a angličtina im poriadne kríva.

31

32

Mníchov Monika Guttmanová Fakulta masmédií Život s Erasmom Keď som po prvý krát vystúpila v Mníchove, poriadne som si vynadala, že čo som si to na seba ušila. Po troch mesiacoch som všetkým začala tvrdiť, že pracovné stáže v zahraničí by mali spraviť povinnými. To mi však nestačilo, sadla som do vlaku a ďalšie 3 mesiace som strávila v Prahe na škole.:) Arbeit! Zdvíham telefón a vytáčam čísla do televízií vo Francúzku, Arménsku, na Filipínskych ostrovoch či na iný koniec sveta. No, vo Francúzsku majú štátny sviatok a na Filipínach mi nikto nerozumie, tak sa obaja zasmejeme do telefónu a položíme. Keď mi už vyschlo v hrdle od toľkého telefonovania, pokračujem na marketingových prieskumoch, ktoré mám rozpracované. Je to záplava informácií, no jednoducho „makačka“. Práce na dnes už stačilo, „pokecám“ ešte s kolegami a idem do mesta. V Mníchove to žije! Je to skutočné veľkomesto. Všetko je tu veľké okrem bavorskej klobásky. Na začiatku ma najviac očarili bicykle. Napriek tomu, že majú dokonale prepracovanú dopravu, množstvo dráh metra, električiek a autobusov, bicykel sa stal mojim dopravným prostriedkom. Kiežby to bolo tak aj u nás. Leto v Mníchove všetkých núti vyjsť zo svojich ulít. Na programe je množstvo rôznych festivalov, ohňostrojov, športových podujatí, či leňošenia v parkoch. Počas horúčav ponúka mnoho kúpalísk a prírodných jazier, a večer príjemné prechádzky v historickom meste, ktoré je plné hudobníkov tvoriacich tú správnu atmosféru. Ani sa nečudujem, že patrí medzi najlepšie mestá na život.:) Lístok do Prahy poprosím! Po mojom návrate z Mníchova som mala akurát dosť času sa zbaliť a vyraziť do Prahy, kde som študovala cez Erasmus. Ako sa hovorí - Praze blaze. Vždy ospevovaná a vynášaná až do neba. Praha má však mnoho tvárí a v tom nebi niekedy riadne mrzne a inokedy zas horí. To viete mnohí aj sami. Relativita samozrejmosti Poznáte ten pocit, keď prídete do nového mesta a začne-

te niektoré veci analyzovať a porovnávať s tým, čo máme doma. Ja to niekedy robím a často mi vyjde rovnaký výsledok, pri ktorom si poviem: „ach, Bratislava,...“, No nie vždy to tak je. V druhom ročníku som si lámala hlavu, že čo budem robiť s mojimi vedomosťami. Nie, že by som teraz už poznala jasnú odpoveď, no štúdium na inej vysokej škole mi ukázalo, že štúdium na FM BVŠP bola najlepšia voľba pre štúdium tohto odboru. To, ako je štúdium postavené, dovoľuje lepšie chápať vzťahy a systémy medzi marketingom a médiami. A toto pochopenie nie je vždy pre každého samozrejmosťou. Keď som sa bavila so spolužiakmi v Prahe, zistila som, že ani to, aký prístup k nám má naše vedenie nie je samozrejmosťou. Fakulta by nebola takou, akou je bez ľudí, ktorý, sa o ňu starajú. Moje presvedčenia o tom aké veci sú, aké by mali byť boli jasné. Po mojich skúsenostiach, ale, tvrdím, že „samozrejmosť je relatívna“. Prácou a štúdiom v zahraničí som si túto teóriu samozrejmosti otestovala na vlastnej koži. Aj keď toto testovanie občas bolelo, šla by som do toho znova.

33

Erasmus Staff Mobility Fakulta ekonómie a podnikania BVŠP V rámci Erasmus Staff Mobility sme navštívili našu partnerskú školu ESCIP School of International Business v blízkosti Paríža v r. 2008 na prelome mesiacov máj-jún. Bol to pre nás veľmi poučný pobyt, vlastne prvé stretnutie v rámci staff mobilít. Mali sme možnosť sa oboznámiť s podmienkami a organizáciou prijímacieho konania a výučby na ESCIP, s organizačným zabezpečením Erasmu na tejto škole, s rozdelením zodpovednosti za agendu Erasmus, uplatnením vedomostí študentov v praxi, atď. Okrem povinností súvisiacich s našou návštevou nám kolegovia urobili prehliadku významných parížskych pamätihodností, ktorých fotografie pripájame. Odporúčame takúto možnosť mobility aj našim kolegom, pretože vždy platí, že stokrát povedať a raz vidieť a spoznať partnerov, s ktorými komunikujete je veľmi dôležité. A osobné kontakty sú pre život a prax najdôležitejšie. Pripravili: Ing. Zuzana Klimková Marta Heribanová

34

CJOP -

5 rokov jazykového vzdelávania na BVŠP

Rok 2004 - rok vstupu SR do EÚ je rokom, kedy sa etablovala naša Bratislavská vysoká škola práva ako vysoká škola s významným medzinárodným kontextom, vysoká škola nového typu s ambicióznym programom poskytovať svojim študentom vzdelanie na európskej úrovni. Jeho zavŕšením je hodnotný vysokoškolský diplom s výbornou odbornou kvalifikáciou spolu s vysokou úrovňou jazykovej kompetencie v cudzích jazykoch v absolvovanom študijnom odbore. To absolventov BVŠP predurčuje úspešne sa uplatniť v európskom akademickom a profesionálnom prostredí . Jedným z krokov napĺňania tohto cieľa bolo založenie Centra jazykovej a odbornej prípravy ako v poradí druhého pracoviska BVŠP.

Centrum - špecializované pracovisko pre výučbu cudzích jazykov, bolo vybavené najmodernejšími technológiami a svoju činnosť začalo 1. januára 2005. Koncepciu jazykového vzdelávania Centrum založilo na princípoch európskej jazykovej politiky a v súlade s cieľom Bolonskej deklarácie. Ten sa usiluje o vytvorenie konkurencieschopného európskeho vzdelanostného priestoru, spočívajúceho na princípoch znalostnej ekonomiky. Európa je kontinentom mnohých jazykov. Štatút úradného jazyka v Európskej únii má 23 jazykov a ich počet sa bude ďalej zvyšovať s roz-

širovaním Únie. Európska únia si uvedomuje úzke prepojenie jazyka a identity ako aj to, že jazyk je najpriamejším prejavom kultúry. Vývoj jazykov v Európe pokračuje vďaka mnohým cudzím jazykom, ktoré na kontinent prinášajú prisťahovalci. Preto boli jazykové politiky EÚ vytvorené tak, aby rešpektovali jazykovú rozmanitosť, podporovali viacjazyčnosť a v prípade potreby chránili ohrozené jazyky. Stovkami jazykov sa napríklad hovorí v multikultúrnych mestách, ako sú Londýn, Paríž, Brusel či Berlín, a medzi ktoré sa dnes dá zaradiť už aj Bratislava. V Európskej únii, ktorá je vy-

budovaná na princípe voľného pohybu osôb, kapitálu, tovaru a služieb, žije v súčasnosti 450 miliónov ľudí s rozličným etnickým, kultúrnym a jazykovým zázemím. Podpore spoločenskej a individuálnej viacjazyčnosti prikladá Európska únia veľký význam. Schopnosť rozumieť a vedieť komunikovať aj v iných jazykoch ako v materčine predstavuje základnú zručnosť, ktorá je potrebná pre všetkých európskych občanov. Znalosť cudzích jazykov jadro úspechu Európy Jazykové vzdelávanie je preto mimoriadne dôležité. S jazykmi môžete preklenúť osobné prekážky i hranice štátov, lepšie sa dohovoríte s ostatnými Európanmi a pomôžu vám pri práci i cestovaní. Učenie sa a používanie cudzích jazykov podporuje otvorenejší prístup k ostatným ľuďom, ich kultúram a názorom. Naučiť sa jediný lingua franca nestačí. Cieľom jazykovej politiky EK je skutočne viacjazyčná európska spoločnosť - spoločnosť, v ktorej miera individuálnej viacjazyčnosti stabilne stúpa, až kým nebude mať každý občan praktické zručnosti aspoň v dvoch jazykoch okrem svojej materčiny. Jazykové vzdelávanie významne podporuje vzájomné porozumenie a vyššiu toleranciu vo vzťahu k iným kultúram. Tiež zohráva dôležitú úlohu pri dosahovaní ďalších cieľov, ktorými sú rozvoj zručností potrebných pre znalostnú ekonomiku a podpora aktívneho občianstva, rovnakých príležitostí a sociálnej súdržnosti. Názor, že štúdium cudzieho jazyka je zbytočné, zastáva iba málo Európanov – v roku 2006 si to myslelo iba 8 % opýtaných. Budovanie odbornej

jazykovej kompetencie študentov Z rozhodnutia Správnej rady a vedenia školy v roku 2005 je na BVŠP uplatňovaný medzinárodný systém výčby cudzích jazykov na vysokých školách nefilologického zamerania - UNIcert®. Jedinečnosťou tohto systému je európska štandardizácia vysokoškolskej výučby, metodiky, testovania, hodnotenia a teda výstupov z jazykového vzdelávania v rámci celej vysokej školy. Cieľom je súlad obsahu jazykovej odbornej prípravy so štúdiom na jednotlivých fakultách pri dodržaní princípov Spoločného európskeho referenčného rámca pre výučbu, testovanie a hodnotenie cudzích jazykov. CJOP postupne získalo akreditáciu v systéme UNIcert® pre všetky programy jazykovej odbornej prípravy, ktorých výučbu realizuje na fakultách BVŠP, t.j. študentom poskytuje certifikované jazykové štúdium. Ukončením tohto štúdia je skúška odbornej jazykovej kompetencie na certifikát UNIcert®III (C1), ktorý je pre študentov BVŠP hodnotnou devízou pre ich uplatnenie v medzinárodnom akademickom i profesionálnom prostredí. Päť rokov činnosti CJOP Začínali sme vytvorením 3 študijných programov všeobecnej jazykovej prípravy z jazyka anglického, nemeckého a francúzskeho, členených do 16 blokov v 3 jazykových úrovniach (B1, B2 a C1) s rozsahom takmer 800 hodín priamej jazykovej výučby. Súčasne bol ako samostatný vzdelávací projekt Centra vytvorený komplexný program intenzívneho denného a večerného štúdia slovenského jazyka ako cudzieho jazyka. Tento program bol akreditovaný na MŠ SR a

už v lete 2005 Centrum začalo s výučbou slovenčiny. Súbežne so vznikom ďalších fakúlt BVŠP Centrum postupne rozvíjalo a rozširovalo svoje vzdelávacie portfólio o 4-semestrálne programy jazykovej odbornej prípravy v bakalárskom štúdiu. Všetky akreditované v systéme UNIcert®. Na Fakulte ekonómie a podnikania prebiehajú programy Ekonomická komunikácia v anglickom/ nemeckom jazyku, na Fakulte masmédií programy Masmediálna a marketingová komunikácia v anglickom/nemeckom jazyku, na Fakulte informatiky program Anglický jazyk pre informatikov, teda spolu 5 študijných programov odborného cudzieho jazyka, členených do 20 blokov s celkovým rozsahom takmer 1000 hodín priamej výučby. Centrum otvorením kurzov všeobecnej francúzštiny, španielčiny, taliančiny a ruštiny pre začiatočníkov ďalej rozšírilo svoje jazykové portfólio výučby cudzích jazykov pre študentov BVŠP a aj pre verejnosť. V akademickom roku 2009/2010 sa začala výučba špecializovaného programu odbornej medzinárodnej právnickej angličtiny – kurz International Legal English. V letnom semestri 2009/2010 Centrum realizuje 21 aktívnych programov jazykovej výučby, v ktorých je zapojených 732 študentov. Skúšky jazykovej kompetencie Nadštandardná jazyková príprava študentov na BVŠP bola do študijných programov zaradená s cieľom dosiahnutia jazykových zručností a kompetencie na úrovni C1 hodnotiacej škály podľa Spoločného európskeho referenčného rámca výučby jazykov (UNIcert®III). Dôležitým zavŕšením vzdelávacieho procesu je preto vykonanie testovania úrovne získaných jazykových kompeten-

cií. CJOP vykonáva testovanie v systéme vypracovanom v súlade s európskymi normami a je oprávnené vydávať certifikáty jazykovej komptenecie: • v zmysle akreditácie MŠ SR pre všeobecný anglický, nemecký, francúzsky a slovenský jazyk na úrovniach A1 – C1, • v systéme UNIcert® s oprávnením vydávať medzinárodné certifikáty pre anglický, nemecký a francúzsky jazyk na úrovni II (B2) a III(C1) a • v systéme City & Guilds je CJOP akreditovaným pracoviskom pre konanie skúšok na certifikáty a diplomy z anglického jazyka pre úroveň B1 a B2 ako náhrady maturity - viac na www.uninova.sk/cjop. Od uchádzačov o štúdium na BVŠP sa ako základná požiadavka očakáva dobrá jazyková príprava zo strednej školy. Predpoklady na úspešné štúdium na BVŠP preveruje CJOP na prijímacích skúškach testom z cudzieho jazyka na úrovni priemeru štandardu stanoveného pre maturitu B1B2. Pre uchádzačov o štúdium na fakultách BVŠP usporadúva CJOP pred prijímacími skúškami intenzívne prípravné kurzy na prijímacie skúšky - viac na www.uninova.sk/cjop. Členstvo v medzinárodných organizáciách Pre činnosť CJOP predstavuje jeho začlenenie do medzinárodnej komunity jazykových centier vzácny zdroj informácií, nových poznatkov a inšpirácie, obohatenia o skúsenosti partnerov, získavania cenných kontaktov a možnosť prezentácie a konfrontácie vlastných skúseností a výsledkov na medzinárodnom fóre vysokoškolského jazykového vzdelávania. Ako súčasť medzinárodnej odbornej komunity má CJOP najlepšie možnosti vo svojej činnosti kvalifikovane uplatňovať európske štan-

35

36

dardy. Prostredníctvom svojich zam zamestnancov je CJOP pravidel pravidelne aktívne prítomné na o odborných podujatiach a konfe konferenciách organizovaných medzinárodnými me asociáciami, kktorých je riadnym členom - CASAJC C (Česko-slovenská asociácia asoc učiteľov cudzích jazykov na vysokých školách), CERCLE CERCLES (Európska konfederácia jaz jazykových centier na vysokých školách) EALTA (Európska asociácia pre jazykové testo testovanie a hodnotenie) a EAIE (Eu (Európska asociácia pre medziná medzinárodné vzdelávanie).

Pripravila: Ing. Jarmila Kotláriková

Medziná Medzinárodné podujatia CJOP Letná šškola slovenského jazyka a kultúry je populárna prázdnin prázdninová aktivita pre cudzincov a CJOP ju organizuje už od prvého prvéh roku svojej existencie. V uplynulých u 5 ročníkoch si do školských šk lavíc zasadlo viac ako 70 cudzincov z 23 krajín z ttakmer celého sveta - s výnimko výnimkou Afriky boli zastúpené všetky všetk kontinenty. Rôznorodý bol bo vek účastníkov - od 12 do 67 6 rokov - i motivácia, ktorá ic ich priviedla k slovenčine. Najč Najčastejšie to boli rodinné zväzky, zväz priateľstvá, slovenské kore korene, ale i pracovná kariéra na Slovensku či v európskych in inštitúciách. Účastníkmi Letnej školy š boli aj tlmočníčky z Európs Európskeho súdneho dvora, poslanky poslankyňa Európskeho parlamentu, honorárny konzul SR, manažé manažéri nadnárodných spoločností, lektori cudzích jazykov, atď atď. Všetkých spájala túžb l b profesionálny záuba alebo jem naučiť sa základy slovenského jazyka či sa v ňom zdokonaliť, a súčasne spoznať prírodné, kultúrne a historické bohatstvo našej krajiny prostredníctvom odborných prednášok, prezentácií a návštev kultúrnych podujatí a historických pamiatok. Bohatý kultúrno-spoločenský program letnej školy je realizovaný v popoludňajších hodinách a cez

víkendy. Veľkej popularite sa každoročne teší škola slovenskej ľudovej piesne a tanca, projekcia slovenských filmov, ale i vychádzky a výlety do blízkeho i vzdialenejšieho okolia Bratislavy. Účastníci Letnej školy sa vracajú do svojich domovov bohatší nielen o nové vedomosti, zážitky a jazykové zručnosti, ale i nové priateľstvá a krásne spomienky na horúcu letnú Bratislavu, čo potvrdzuje fakt, že niektorí sa k nám do školy opäť vracajú. ERASMUS - slovenčinu učíme študentov z celej Európy Počnúc rokom 2008, CJOP na základe získania grantu Národnej agentúry Programu celoživotného vzdelávania Slovenskej akademickej asociácie pre medzinárodnú spoluprácu (SAAIC), úspešne organizuje Erasmus Intensive Language Course - EILC. Na intenzívnom 2-týždňovom kurze slovenského jazyka, ktorý sa v rokoch 2008 aj 2009 konal pred začiatkom akademického roka, sa zúčastnili viac ako tri desiatky študentov zo 14 krajín EÚ a Turecka. Študenti, ktorí sa v rámci študentskej mobility chystali absolvovať časť štúdia na slovenských univerzitách, využili ponuku CJOP BVŠP osvojiť si základy jazyka krajiny, kde budú jeden alebo dva semestre študovať. Okrem intenzívnej výučby slovenčiny sú súčasťou kurzu prednášky a prezentácie z reálií Slovenska i zaujímavý kultúrno-spoločensko-poznávací program. V ďalšom období sa CJOP sústredí na prehlbovanie kvality vo výučbe cudzích jazykov, uplatňovanie najnovších metód spoluprácou na medzinárodnej úrovni ako aj rozširovanie výučby ďalších jazykov.

37

38

Radšej noviny bez vlády, ako vládu bez novín

Foto: Peter Špilar

Keith Eddin

Chargé d‘Affaires Veľvyslanectva USA Keith Eddins na pôde BVŠP:

Nemôžem sa nečudovať nad tým, prečo je finančné odškodnenie vyššie v prípadoch nactiutŕhania verejných činiteľov, než iní dostanú za stratu života či končatiny. Chargé d‘Affaires Veľvyslanectva USA na Slovensku Keith A. Eddins diskutoval začiatkom marca so študentmi na pôde Fakulty masmédií Bratislavskej vysokej školy práva a zverejnil časti správy o ľudských právach týkajúce sa slobody tlače. Eddins, ktorý je teraz zastupujúcim americkým veľvyslancom, pripomenul, že v roku 2008 Washington kritizoval vtedy iba pripravovaný tlačový zákon s rozsiahlym „právom na odpoveď“. Ten však nakoniec neviedol k autocenzúre, ako sa mnohí obávali. „Aj verejní činitelia sa ho rozhodli nevyužívať, no na druhej strane sa zamerali na žaloby pre urážku na cti či ohováranie,“ povedal. Američania spočítali v posledných rokoch približne desiatku súdom priznaných odmien pre verejných činiteľov v hodnote 700-tisíc eur. „Neprináleží mi hodnotiť jednotlivé spory, no tieto žaloby môžu zastrašovať slobodné médiá a obmedziť schopnosť novinárov prinášať investigatívnu žurnalistiku vo verejnom záujme,“ zdôraznil pred študentmi mediálnej komunikácie. Všeobecnou témou prednášky a diskusie v Bratislave bola „nezastupiteľná úloha slobodných médií“. Jeho názory si počas asi jeden a pol hodinovej diskusie prišlo vypočuť niekoľko desiatok študentov FM BVŠP. Za jeden z najväčších problémov na Slovensku on osobne považuje „ľahostajnosť verejnosti“ voči otázke slobody médií a prejavu.

Jeho úvodný prejav publikujeme v plnom znení:

Thomas Jefferson, autor americkej Deklarácie nezávislosti a tretí prezident Spojených štátov slávne napísal: „Ak by sa malo rozhodnúť či máme mať vládu bez novín alebo noviny bez vlády, neváhal by som ani chvíľu v uprednostnení toho druhého“. Tento názor hovorí o fundamentálnej dôležitosti slobody prejavu, slobody vyjadrovania a slobody tlače v demokratickej spoločnosti. „Sloboda prejavu je znakom, ako aj výsledkom dobrého vládnutia“ Americký prístup k týmto otázkam sa významne odlišuje od európskeho modelu aj čo sa týka postojov, aj čo sa týka právneho rámca. Verím, že náš je jedným z najotvorenejších a vytvára jedno z najprogresívnejších prostredí pre svet novinárov a tlače. Historicky je pôvod mojej krajiny dôverne prepojený s obavou o slobodu prejavu a vyjadrovania. V dvadsiatych rokoch 17. storočia, celé polstoročie predtým ako sa začal boj o nezávislosť, Benjamin Franklin napísal vo svojej “Pennsylvania Gazette”, že „sloboda prejavu je znakom, ako aj výsledkom dobrého vládnutia“. V tom čase boli americké kolónie pod vládou britskej monarchie podrobené „štvavým zákonom“ o nactiutŕhaní (libel). V zásade išlo o to, že vždy keď vás súd uznal, že píšete „proti vláde“ alebo „proti kráľovi“, vaša vina bola daná. No v roku 1734 škótsky imigrant v amerických kolóniách Alexander Hamilton presvedčil porotu, aby zmietla zo stola libelový prípad proti vydavateľovi novín, pretože „žiaden človek by nemal čeliť kriminálnemu postihu za kritiku vlády... ak píše o faktoch“. Práve tieto postoje a skúsenosti vied-

li v 70. a 80. rokoch 18. storočia k americkej vláde „od ľudí, pre ľudí, vláde ľudí“, zasiali semienka demokracie v krajine, ktorú dnes hrdo nazývam svojou vlasťou. Preto nemôže byť prvý dodatok k americkej ústave znejúci - „Kongres neuzákoní žiaden zákon..., ktorý by obmedzil slobodu prejavu alebo tlače...“ - pre pozorovateľa prekvapením. Osobne som v otázke prvého dodatku absolutistom. Verím, že naša ústava zakazuje akékoľvek reálne obmedzenia prejavu, vyjadrovania alebo tlače. Tých niekoľko výnimiek, ako detská pornografia či regulácia komerčnej reklamy, musí byť jasne odôvodnených. Tiež sú obmedzenia čo sa týka urážok na cti osôb, no v našom systéme je takmer nemožné, aby v libelovom prípade zvíťazila verejná osoba. Hoci mnohí politici vo Washingtone kvôli tomu nariekajú, ja si myslím, že tieto slobody zakotvené v prvom dodatku vždy slúžili verejnému záujmu v mojej krajine. Umožňujú zodpovedným novinárom, editorom a vydavateľom aby s vervou získavali správy a nebáli sa cenzúry či odplaty. Či už hovoríme o denníku Washington Post pri odhalení škandálu Watergate, keď San Diego Tribune zverejnil prípad korupcie vtedajšieho kongresmana Randyho Cunninghama, alebo keď televízia CBS informovala o prípadoch zneužívania väzňov v Abú Graíb v Iraku, americké médiá zohrávajú, aj podľa slov prezidenta Obamu, „nezastupiteľnú úlohu“ pri odhaľovaní podvodov, korupcie, vládneho plytvania a zneužívania moci. Správa o ľudských právach O niekoľko dní zverejní ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová výročnú správu o stave ľudských práv, ktorú ministerstvo vydáva. Chápem, že je v tom aj určitá irónia, keď moja vláda publikuje hodnotiacu správu o stave ľudských

39 3 9

Foto: Igor Pyniv

práv na celom svete, ale nie o ich stave v samotných Spojených štátoch. Priznávam, ani u nás nie je situácia v oblasti ľudských práv dokonalá. Dostávame a vítame konštruktívnu kritiku, návrhy na zlepšenie. Priatelia a spojenci, ako Spojené štáty a Slovensko, sa dokážu rozprávať úprimne a hovoriť aj o obavách, keď ich majú. V tohtoročnej správe nájdete aj pasáže, ktoré hovoria o našich obavách z určitého vývoja na Slovensku, vrátane otázok slobody prejavu a libelu. Začiatkom roka 2008 sa naša vláda netajila reálnymi obavami o novom tlačovom zákone a jeho širokom „práve na odpoveď“, ktoré sa vtedy zvažovalo. Podľa slovenských vydavateľov tieto ustanovenia viedli k nákladným a časovo náročným právnym a redakčným kontrolám, no nie k takej autocenzúre, akej sa mnohí obávali. Kuriózne, mnohé verejné osobnosti sa rozhodli nezužit kovať „právo na odpoveď“ a skôr si vybrali žaloby pre nactiutŕhanie či ohováranie. V posledných rokoch sme si vedomí aspoň desiatky odškodnení v hodnote vyše 700-tisíc eur pre verejných činiteľov. To viedlo Medzinárodný tlačový inštitút k tomuto záveru: „Mierenie na slovenskú tlač prostredníctvom civilných žalôb o nactiutŕhaní vyvoláva u novinárov veľké znepokojenie, že nemôžu vykonávať bez obavy o odvetu“. Súdne odškodné nepriateľom žurnalistiky Nehovoríme o podstate jednotlivých sporov údajného libelu. Slovenské právo podobné odškodné umožňuje a je to v súlade s medzinárodnými normami. No širší dopad týchto žalôb môže byť zastrašujúci pre nezávislé médiá. Podobné prípady a iba hrozba týchto žalôb môže mať negatívny dopad na schopnosť novinárov skúmať otázky verejného záujmu. V mojej krajine je z hľadiska li-

belu pamätný prípad libelu v spore New York Times verzus Sullivan z roku 1964. Tento spor bol precedensom v tzv. „skutočnom zlom úmysle“ v incidentoch údajného libelu proti verejným činiteľom. Pravda je vždy najlepšou obranou proti libelu. No „skutočný zlý úmysel“ posúva myšlienku o krok ďalej. Znamená to, že ak novinár publikuje o verejnom činiteľovi niečo nepravdivé, činiteľ musí dokázať, že novinár úmyselne a vedome zverejnil nepravdivé informácie. Chyby sa totiž môžu stať. Úvaha súdu smerovala k tomu, že je vo väčšom záujme verejnosti, aby žurnalisti, editori a vydavatelia skúmali otázky verejného záujmy bez obavy finančného postihu prostredníctvom súdov, než iba to, aby zverejnené vždy bolo stopercentnou pravdou. Súd neskôr povedal: „Prvý ústavný dodatok predvída, že robustná politická debata, ktorá sa odohráva v demokracii, niekedy plodí prejavy kritické voči verejným činiteľom, ktorí sú zainteresovaní do riešenia významných verejných otázok“. Nenaznačujem, že Slovensko má prijať takúto úpravu. Uznávam, že zdôvodnenie takejto politiky v mojej krajine môže byť v inej diskutabilné. No myslím si, že iba s informovaným publikom môže demokracia ostať „pre ľudí“. Preto nás znepokojujú niektoré rozhodnutia na Slovensku ohľadom libelu. Možno máme iné systémy súdnictva a zákony. Napríklad, moja krajina nepodpísala Článok 10 Európskej konvencie ľudských práv. Napríklad koncept „nenávistného prejavu“ sa u nás rieši inak ako v EÚ práve kvôli prvému ústavnému dodatku. No nemôžem sa nečudovať nad tým, prečo je finančné odškodnenie vyššie v niektorých prípadoch nactiutŕhania verejných činiteľov – bez ohľadu na to o aké ide prípady – než iní dostanú za stratu života či končatiny. Chápem, že je to odradením pre slovenských „muckrakerov“ – pojem, ktorý vymyslel prezi-

dent Teddy Roosevelt na pomenovanie žurnalistov odhaľujúcich špinu a korupciu začiatkom 20. storočia v Amerike – tých slovenských investigatívnych novinárov, ktorí písali o zneužití rómskych detí v Košiciach, tých, ktorí odhalili nástenkový tender, alebo tých, ktorí písali o prípade predaja emisií Interblue. A viem, že to odrádza slovenských občanov, ktorí chápu snahy týchto novinárov odhaliť pravdu. Aj etika novinárov No v tejto diskusii je aj ďalší prvok a na záver by som chcel prehovoriť k vám, aj budúcim slovenským novinárom, aká dôležitá je vo vašej branži etika. Reportéri, editori a vydavatelia podliehajú tým istým vysokým štandardom zodpovednosti a profesionality, akú vyžadujú od verejných predstaviteľov. Etický kódex Americkej spoločnosti profesionálnych novinárov má štyri základné prvky: získavať pravdu a informovať o nej minimalizovať ublíženie konať nezávisle a niesť zodpovednosť. Netvrdím, že toto sú jediné štyri prvky etickej a zodpovednej žurnalistiky, no reprezentujú dobrý štart pre vytvorenie primeraných štandardov. Pretože iba aplikáciou najvyšších noriem pre vašu prácu získate dôveru a rešpekt vášho publika, a táto dôvera a rešpekt vás nakoniec ochráni pri hľadaní pravdy. Neodmysliteľné napätie medzi vládou a slobodnou tlače je nevyhnutné a primerané. Koniec koncov: úprimná, tvrdá a agresívna žurnalistika slúži spoločnosti najlepšie. V tom vám želám veľa šťastia. Keith A. Eddins – prejav predniesol na pôde FM BVŠP, preložil Branislav Ondrášik

40 34

SOFTECON 2010: vízie a trendy moderných informačných technológií Tento rok sa konal už ôsmy ročník odbornej konferencie zameranej na informačné technológie Softecon. Medzi siedmimi pozvanými prednášajúcimi odborníkmi nielen zo Slovenska figurovali aj dvaja zástupcovia Fakulty informatiky Bratislavskej vysokej školy práva. Profesor Jaroslav Pokorný, garant študijných programov, a dekan FI Martin Šperka. „Táto konferencia je špecifická tým, že sa v nej vyhýbame komerčne ladeným informáciám, pozývame prednášateľov, ktorí nám povedia o trendoch, o výzvach, o možnostiach ďalšieho vývoja v oblasti IT,“ charakterizoval konferenciu Softecon 2010 Ing. Karol Fischer zo spoločnosti Softec. Tohtoročné už ôsme pokračovanie konferencie hostilo sedem prednášajúcich odborníkov z Čiech a Slovenska, ktorí zastupovali ako akademickú obec tak aj odbornú prax. „Samozrejme

dbáme na to, aby sa vo svojich príspevkoch venovali podstatným veciam a vynechali marketingové a obchodné aspekty,“ zdôraznil Fischer hlavnú myšlienku konferencie. Medzi témy, ktoré boli prezentované na tohtoročnom Softecone, patrili prednášky profesorky Buchalcevovej z VŠE Praha o metodikách, či prednáška o bezpečnosti a ochrane v podaní Ing. Petra Košinára zo spoločnosti Eset. Fakulta informatiky Bratislavskej vysokej školy práva mala na Softecon 2010 až dvoch zástupcov. Doc. Martin Šperka venoval svoju prednášku téme Interakcia človeka s počítačom: minulosť, súčasnosť a vízie. „Bol som na tejto konferencii prvýkrát a hodnotím ju ako zaujímavú a prínosnú,“ povedal nám doc. Šperka. Ďalším reprezentantom BVŠP FI na konferencii bol profesor Jaroslav Pokorný, ktorý poskytnutý čas venoval téme Architektúry databáz: trendy a smery výskumu. Profesor Pokorný si na nás našiel počas konferencie chvíľku času a poskytol nám krátky rozhovor o jeho špecializácii, teoretických vedomostiach študentov IT a FI BVŠP.

Mohli by ste stručne charakterizovať dôležitosť databáz? Aká je ich budúcnosť? Myslím si, že databázy sú potrebné všade tam, kde je väčšie množstvo dát. Je dobré ich riadiť pomocou tých funkcií, ktoré databázy ponúkajú. Hlavnou je, že užívateľovi sa v databáze skryje fyzická podstata dát a on k ním pristupuje nejakým logickým spôsobom, možno na úrovni prirodzeného jazyka. Preto sú databázy užitočné. Je fakt, že množstvo dát hrá dôležitú úlohu a každý, kto má väčšie množstvo dát, sa ich snaží ukladať, ošetrovať a následne aj dotazovať.

Prof. RNDr. Jaroslav Pokorný, CSc. Je absolventom MFF UK v Prahe. Svoju pedagogickú a vedeckú činnosť zameriava na oblasť databáz, informačných systémov a organizáciu dát. Prednáša pravidelne na MFF UK, FEL ČVUT a MU Brno. Publikoval 3 monografie, viac ako 10 skrípt a stovky článkov v českých aj zahraničných časopisoch a zborníkoch. Je členom niekoľkých programových výborov medzinárodných konferencií, stálym recenzentom v Zentralblatt für Mathematik a Computing Reviews. V súčasnej dobe pôsobí na katedre softwarového inžinierstva na MFF UK a na Fakulte informatiky Bratislavskej vysokej školy práva. Ste známou osobnosťou v oblasti informatiky v Československu. Aký je váš názor na nutnosť teoretických základov pre študentov informatiky? Keďže učím na matematicko-fyzikálnej fakulte, tak som tými nárokmi ovplyvnený z hľadiska fakulty, kde kladieme dôraz na dobré základy v matematike a logickom myslení. Pretože predsa len informatika stavia na určitých úrovniach abstrakcie, ktoré musíte vymyslieť, modelovať, formalizovať, aby boli verifikovateľné. Na to je formálny základ logického myslenia veľmi dobrý. Tiež kladieme dôraz na schopnosti algoritmizácie. Na druhej strane, keď sme robili prijímacie pohovory, dnes ich už nerobíme, neskúšalo sa z konkrétnych predmetov. Skúšalo sa z konkrétnych riešení logických problémov. Študent mohol byť z hocikade a nepotreboval k tomu explicitne nejaký predmet. Keď sa vrátim ale späť k otázke, tak to matematické myslenie je tam potrebné. Neznamená to však, že by sa informatika musela učiť na základe veľkého množstva matematických predmetov. To už je ale iný problém.

Stáli ste pri formovaní študijných programov aplikovanej informatiky na fakulte informatiky Bratislavskej vysokej školy práva (BVŠP). Aký máte názor na potrebu takýchto študijných programov a aké je podľa vás ich miesto v systéme vysokých škôl na Slovensku? Priznám sa, že poznám zo Slovenska niektoré klasické štátne školy. Keď som spolupracoval na tvorbe týchto programov, na Bratislavskej vysokej škole práva sa vychádzalo z toho, čo bolo dosiahnuteľné. Takže nežime v ilúziách, že tie plány sú nejako zvlášť dokonalé. Na druhej strane, toto sa vyskytuje všade tam, kde sa formuje nejaká nová škola a v prostredí, kde žiadna takáto škola nebola. To je presne tento prípad. Môj názor je taký, že študijné programy sa budú v blízkej budúcnosti určite ešte vyvíjať, kým sa stabilizujú tak, aby mohli vytvárať rozumný profil absolventa. Čo si myslím, že je na Fakulte informatiky dobré, je to, že má nablízku fakulty Masmédií, Ekonómie a dobre sa rozvíjajúce Právo. Ja by som videl dobrú budúcnosť v umožnení študentom študovať niečo z každej fakulty a nejako to skĺbiť dohromady. To by mohlo vytvárať novú kvalitu v študijných programoch a tým pádom aj v profile takého absolventa, ktorý by mal základy práva, etiky. Dnes na konferencii tiež odznela myšlienka o bezpečnosti, a o tom, ako sú právnici v informatike dôležití. Tu sa takáto myšlienka ponúka. Aké sú podľa vás výhody Fakulty Informatiky Bratislavskej vysokej školy práva v porovnaní s inými školami tohto zamerania? Na štátnej škole je univerzitné štúdium veľmi konzervatívne v tom, že študent študuje na jednej fakulte a možno občas si zájde na nejakú inú prednášku. Vytvoriť medziodborovosť sa ponúka práve na školách, ako je BVŠP. Tiež nie je tak zviazaná zdedenými predpismi. Preto si myslím, že porovnaní s inými školami, kde je to stále skôr výnimkou, by tu bola šanca pre medziodborové štúdiá,. Pripravil :Juraj Recký

41

Martin Šperka

NA NÁVŠTEVE V RUSKOM MIT

Keď som pracoval vo výskume metód počítačovej grafiky v mikroelektronike, túžil som navštíviť MIT v Bostone (Massachusets Institute of Technology), jednu z najlepších technických univerzít na Západe. Nepodarilo sa, ale v roku 1980 som navštívil druhé špičkové americké učilište - CALTECH (Kalifornský technologický inštitút v Pasadene), pretože tam bolo centrum takzvanej revolúcie VLSI (Very Large Scale Integration). Jej cieľom bola metodika návrhu veľmi veľkých čipov (teda aj mikroprocesorov a polovodičových pamätí). CALTECH je známy aj kozmickým výskumom. Na návštevu ich najznámejšieho laboratória JPL (Jet Propulsion Lab – laboratórium tryskových pohonov) ma pozval svetoznámy odborník na počítačovú grafiku James Blinn, ktorý tam robil počítačové realistické animácie letov k vzdialeným pla-

nétam slnečnej sústavy. No pred vrátnicou mi povedal, že vstup sa nepodarilo vybaviť, nakoľko som z komunistickej krajiny. No podarilo sa mi pozrieť na iné pracovisko v kozmickom priemysle - firmy Evans and Sutherland v Salt Lake City. Tá v tej dobe dokončila letový trenažér napríklad aj pre raketoplán, ktorý v tom roku Američania po prvýkrát vypustili. Firma úzko spolupracovala s univerzitou Utah v počítačovej grafike. O rok sme s kolegom z pražskej Tesly Promes (prví z Československa) navštívili sovietske „Kremíkové údolie“, uzatvorené mesto, kde sa sústreďoval vývoj a výroba polovodičových čipov v ZSSR (paralela s kalifornským Sillicon Valley). Týždeň sme čakali, aby nás okrem reprezentačných priestorov, kde sme rokovali, pustili aj na pracovisko návrhu VLSI, pretože sa to týkalo témy spoločného projek-

tu. Podarilo sa a čo sme videli nezaostávalo za Američanmi. Počítačová grafika, ktorá bola mojim zameraním, hrala v tom čase dôležitú rolu v návrhu integrovaných obvodov, hlavných prvkov počítačov aj pre riadenie rakiet a kozmických lodí. Bolo to v čase vrcholiacej studenej vojny. Jednou z mojich túžob bolo navštíviť aj niektorú zo sovietskych špičkových univerzít, medzi ktoré patrí aj Moskovská štátna technická univerzita N.E. Baumana. Medzi absolventov tejto školy, medzi inými osobnosťami ruskej techniky, bol aj Sergej Koroljov - známy konštruktér kozmických lodí. Kľúčová osoba, ktorá bola protihráčom hlavného konštruktéra amerických rakiet von Brauna. Ten bol konštruktérom neslávne známych nemeckých rakiet V1 a V2. Túto školu sme spolu s tajomníkom predsedu správnej rady BVŠP Ing. Leonidom Alkhimovom, ktorý je jej absolventom, navštívili v dňoch 8. – 12.2. 2010 s cieľom nadviazať oficiálne kontakty v oblasti vzdelávania a výskumu. Fakulta informatiky a riadenia MGTU má 10 katedier z rôznych oblastí informačných technológií – umelej inteligencie, numerických metód, počítačových sietí, softvérového inžinierstva, informačnej bezpečnosti, kozmickej informatiky. V štúdiu sa kladie dôraz na matematické vedomosti a teoretické základy informatiky a riadenia, nakoľko programátori musia byť schopní analyzovať a navrhovať komplexné

a náročné projekty. Naprogramovať navigriadenie kozmickej lode nie je jednoduchý problém. Ale mnohé algoritmy z tejto oblasti majú aj prízemnejšie využitie, napríklad polohovanie a orientácia robotov, 3D animácia, virtuálna realita. Aj poznatky zo spracovania a kompresie kozmických snímok sa využívajú v masovo používanej digitálnej fotografii. Prerokovali sme možnosti pôsobenia vynikajúcich ruských pedagógov, medzi nimi aj mladého mimoriadneho profesora Michaila Basaraba, DrSc., ktorý je autorom piatich monografií (jedna z nich vyšla v čínskom jazyku), ako aj možnosti štúdia ruských študentov na Fakulte informatiky BVŠP. Pripravili sme aj memorandum o vzájomnej spolupráci medzi MGTU a BVŠP, ktoré podpísali rektori oboch škôl. Okrem iného sme navštívili aj hlavného manažéra projektu univerzitného informačného systému o študentoch a učiteľoch. Systém je založený na servisne orientovanej architektúre (SOA) a platforme open software tak, aby sa využili existujúce distribuované databázy. Na projekte, ktorému predchádzala dôkladná analýza existujúcich procesov, sa zúčastňovali aj študenti školy. Vlastné riešenie má výhodu v tom, že stavia na skúsenostiach a vlastných pracovných postupoch, čo uľahčuje zaučenie pri prechode na automatizovaný systém a tiež garantuje jednoduchšiu a lacnejšiu údržbu a rozširovanie.

44

Lucia Barmošová Televízia je tím Práca redaktorky je pre moderovanie prínosom. Dnes jedna z najobľúbenejších tvárí večerného spravodajstva na slovenských obrazovkách. Moderátorka televízneho spravodajstva TV JOJ LUCIA BARMOŠOVÁ, ešte pred pár rokmi šéfredaktorka školského časopisu a neskôr redaktorka v TASR a v rozhlase. Známa moderátorka pôsobí aj na BVŠP – Fakulte masmédií, kde študuje ako doktorandka. Okrem toho, že je obľúbenou moderátorkou, ktorú máme možnosť vídať pravidelne na televíznych obrazovkách, je i obľúbenou pedagogičkou. Pochádza z Bratislavy a tu našla i uplatnenie. Čo však robí v súkromí a čo predchádzalo tomu, aby sa dostala na televízne obrazovky, vie len málokto. Ako ste sa dostali k žurnalistike? Asi ako veľa žiakov, už na základnej škole sme sa zúčastňovali na rôznych recitačných súťažiach, písali sme slohové práce. Niektorí boli do toho nútení a niekto rí, tak ako i ja, patrili medzi tých, ktorých to bavilo. Takže už som sa mohla nejakým spôsobom re-

alizovať, rozvíjať. Rozhodne ma to bavilo viac ako nejaká fyzika či matematika. Realizovali ste sa aj na strednej škole? Na strednej škole sme mali školský časopis, do ktorého som začala prispievať. Venoval sa rôznym, najmä tínedžerským témam. Neskôr som sa stala jeho šéfredaktorkou. Čo sa týka štúdia na univerzite, aj napriek tomu, že som nemala s učením nikdy problém - bola som jednotkárka, zmaturovala som na samé jednotky - pôvodne som netúžila ísť ďalej študovať. To sa však postupne zmenilo a ja som sa rozhodla, že to pôjdem vyskúšať. Prijali ma hneď na prvýkrát. Bola som veľmi rada, lebo dostať sa v tom čase na žurnalistiku v Bratislave nebolo ľahké. Viacerí z mojich spolužiakov to skúšali niekoľko rokov. Určite to bolo aj kvôli dobrému prospechu ... Brali do úvahy aj prospech, ale podstatný bol všeobecný politicko-spoločenský prehľad diania doma aj v zahraničí, slovenský jazyk a literatúra, právo, občianska náuka, dejepis a napokon talentové skúšky. Ako sa vaša kariéra rozvíjala počas štúdia na vysokej škole? Hneď v prvom ročníku som začala pracovať v TASR. Potom som prešla do komerčného rádia, kde som sa taktiež venovala redaktorskej práci. Od ľahších tém som postupne prešla k zahraničnej a napokon k domácej politike. Vďaka tejto práci som mala možnosť aj viac cestovať.

Neskôr som začala v rádiu aj moderovať správy, ktoré som si zároveň sama pripravovala. Pred konkurzom do TV JOJ som napokon pracovala vo verejnoprávnom rozhlase. Spomínali ste, že ste začínali ako redaktorka či už internetového spravodajstva alebo školského časopisu ešte na SŠ. Ako vnímate rozdiel medzi prácou moderátorky a redaktorky, ktorá pravidelne prispieva? Určite je tam rozdiel. Podľa mňa je pre moderátora dobré, ak si prejde redaktorskou robotou. Aspoň zistí, čo to obnáša, čo to dá práce, prísť s dobrou témou a spracovať reportáž. Obsah je predsa rozhodujúci a ten obsah tvoria práve redaktori. Máte aj vy „rozhodujúce slovo“ pri tvorbe reportáži do televízneho spravodajstva? Je to tímová práca. Každý z nás môže nejakým spôsobom ten obsah kreovať. Myslíte si preto, že redaktori v „teréne“ a moderátori pred tzv. čítačkami by mali spolupracovať? Áno, spravodajstvo je pružné, nevyspytateľné. Niekedy sa stáva, že redaktor, ktorý je v teréne, nestihne pripraviť podklady a texty k téme, na ktorej pracuje. Komunikácia je nevyhnutná. Medzitým si prezerám domáce a zahraničné tlačové agentúry, ktoré máme k dispozícii, a zisťujem si o tej udalosti ďalšie informácie. Podľa mňa je dôležité, aby mal moderátor potrebný prehľad. Mal by vedieť pracovať s informáciou, nie ju len odrecitovať. Je dôležité pri vašej práci vedieť improvizovať? Naozaj niekedy počas vysielania počuť bežať redaktorov, doslova naháňame posledné informácie. S cieľom, aby boli čo najaktuálnejšie a presné (napríklad počet obetí nejakej katastrofy). Počas Novín sa improvizácii nevyhneme, aj to je súčasť živého vysielania.. S improvizáciou sú však spojené aj dobré rečové a vyjadrovacie schopnosti. Stačí sa spoliehať na hlasové pedagogičky, ktoré vám poskytne te-

levízia alebo je dôležité vzdelávať sa aj mimo povolania, ktoré vykonávate? V JOJke máme k dispozícii cenné rady hlasovej pedagogičky doc. Evy Žilinekovej, ktorú považujem za vynikajúcu odborníčku. Ešte na vysokej škole som mala úžasnú učiteľku slovenského jazyka a štylistiky PhDr. Oľgu Škvareninovú, ktorá ma takisto veľa naučila. Beriem to ako súčasť svojej práce, veď kto by sa mal vyjadrovať spisovne, ak nie v prvom rade tí, ktorí pracujú v médiách. Na druhej strane, zriedka sa stane, že na konkrétny jav výborne pasuje práve nespisovné slovíčko a vtedy stojím pred dilemou, či ho použiť alebo nie. A čo sa týka práce na vysokej škole - je pre vás striedanie práce na našej fakulte a zároveň v TV JOJ skôr stresujúce, alebo to vnímate ako príjemné osvieženie? V prvom rade si myslím, že tie televízne, resp. mediálne vody sú nestále. Nikto sa nemôže spoliehať na to, že bude na obrazovke večne. Baví ma vzdelávať sa, navyše si myslím, že je to investícia do budúcnosti. Keďže ma to napĺňa, nemusím sa do ničoho nútiť. Bolo pre vás ťažké postaviť sa prvýkrát pred študentov? Bol to veľmi zvláštny pocit aj preto, že ľudia prechovávajú predsudky voči ľuďom z obrazovky. Myslia si, že sme namyslení a neviem, akí ešte... Našťastie študenti veľmi rýchlo zistili, že žiadna hviezda medzi nich nespadla. Páči sa mi, že sa študenti aktívne zapájajú, chcú si z vyučovania čosi vziať, chcú získavať prax – a to je dôležité. Chceli by ste sa v kariére ešte niekde posunúť? Pokladáte prácu moderátorky pred televíznymi kamerami za vrchol svojej kariéry? Ťažko povedať. Ja som bola spokojná, aj keď som robila v rádiu alebo kdekoľvek inde. Je to určite dobrý pocit pracovať v televízii, baví ma to, som rada, že práca mi je aj koníčkom. Netrúfam si predpovedať, čo bude ďalej, kam sa posuniem. Uvidíme. Spolu s manželom ste spo-

lu už niekoľko rokov. Ako on vníma vašu kariéru moderátorky? Pomáhal vám pri výbere vášho povolania? Sme si navzájom oporou. Som rada, že začal študovať na Fakulte informatiky BVŠP, zároveň ho stále podporujem aj v jeho futbalovej kariére. On ma tiež podporuje v tom, čo robím. Zároveň vie, že som stále tá jeho Lucia, ktorá stojí pevne nohami na zemi a nelieta niekde v nejakých šoubiznisových oblakoch, takže to berie úplne v pohode. Myslíte si, že aj momentálne ocenenie OTO, ktoré ste dostali, je o sympatiách, alebo sa diváci rozhodujú podľa skúseností a praxe, ktorú za sebou moderátor, a vy určite tiež, má? Museli by sme sa spýtať divákov, na základe čoho hlasujú. Môže to byť kombinácia toho, čo ste povedali vy. Potešil ma každý jeden hlas, ktorý som dostala. Je to veľmi príjemný pocit, keď vám niekto z vlastnej vôle vyjadrí sympatie. Práca moderátorky v televízii, kde ste neustále na očiach divákom, si vyžaduje aj niektoré obete. Dobre vyzerať, stále sa usmievať. To je pre vás určitým spôsobom možno aj stresujúce. Kde aspoň nachvíľu vypnete? Radi relaxujte s manželom a rodinou? Je pravda, že správy väčšinou nie sú také príjemné, takže tam úsmev nemá miesto. Najradšej relaxujem v prírode, s rodinou pri rodinných posedeniach, na horách, pri mori. Často doma

pri dobrom filme alebo knihe. Aj keď je pravda, že kniha, ktorú som nedávno čítala, bola v odbornej angličtine, a to naozaj veľké relaxovanie nebolo. Málokto vie, že vašou sestrou je moderátorka Kvetka Horváthová, ktorá pôsobila striedavo v STV a v TV Markíza. Aký je váš vzťah? Máme veľmi dobrý priateľský vzťah a tiež sme si navzájom oporou, podporujeme sa. Nikdy sme sa nevnímali ako konkurencia. Bola to práve ona, ktorá ma povzbudila, aby som vyskúšala ísť na konkurz do Ranných novín TV JOJ. Povedala: „Luci, choď do toho, choď to vyskúšať!“ Akú radu by ste dali budúcim žurnalistom či moderátorkám? Netrúfam si niekomu radiť. Môžem povedať iba svoj názor, ktorý znie – nie je na škodu vyskúšať si redaktorskú prácu či už v printových alebo audiovizuálnych médiách. A prejsť si tým, ako sa hovorí, „od piky“. Je pre nich štúdium na vysokej škole v tejto oblasti dôležité? Nájdu si v médiách uplatnenie aj tí, ktorí si nikdy nevyskúšali vysokoškolskú lavicu? Myslím si, že je dobré, ak ide človek na vysokú školu s tým, že si z nej chce aj niečo zobrať. Myslím tým niečo nehmotné – teda vedomostiſ. Na druhej strane, poznám veľa ľudí, ktorí sú výborní v tom, čo robia, a nemajú vysokú školu. Je to individuálne. Pripravila: M.Rohačová

Lucia Barmošová (27) vďaka svojej láske k písaniu a k redaktorskej práci vystriedala niekoľko postov. Na strednej škole sa stala šéfredaktorkou školského časopisu, ktorý sa venoval skôr témam pre mladých tínedžerov. Cenné novinárske skúsenosti nadobudla počas brigád v Internetových novinách, kde sa žurnalistické umenie učila od profesionálov. Počas štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského našla uplatnenie v TASR (Tlačová agentúra Slovenskej republiky) na zahraničnom oddelení ako redaktorka. Svoj profesijný rast ďalej rozvíjala ako redaktorka a moderátorka v komerčnom i verejnoprávnom rozhlase. V roku 2005 vyhrala konkurz do spravodajstva TV JOJ. Vystriedala niekoľko relácií, pričom tou prvou bola hodinová spravodajská relácia Ranné noviny. Dnes je tvárou večerného spravodajstva. Je vydatá, s manželom sa poznajú už 13 rokov. Foto: Ivan Čaniga

45

46

Študentská práca - reportáž Pred vami stojí najväčšia baletná hviezda. Zneli slová, ktoré lemovali zrkadlo na chodbe tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave. Pre nás to bol celkom dobrý vtip, ktorý nás okamžite pobavil. To sa však môže stať len v prípade, ak sa do zrkadla pozerá osoba, ktorá je tu len na návšteve. Študenti tejto školy v ňom vidia čosi úplne iné. Fixkou napísané slová im pripomínajú prácu, ktorú majú za sebou a pomáhajú im pokračovať v nej aj naďalej. Nie je to však jediný spôsob, akým sa dokážu zbaviť pocitu únavy, či slov už ďalej nevládzem. Ich novou, a zároveň aj najväčšou motiváciou sa stala súťaž Nádej baletu 2010. Prihlásiť sa do nej mohli študenti z

rôznych baletných škôl na Slovensku vo veku od 14 do 18 rokov. Krehké baletné pohyby, ktoré na historických doskách Slovenského národného divadla predvádzali, dokonale vystihovali krehkosť ľudského zdravia. Práve preto sa stal tento projekt symbolom boja proti rakovine krčka maternice- najčastejšieho onkologického ochorenia žien. Toto závažné ochorenie zabíja ročne na Slovensku vyše 200 žien. Ide pritom o ochorenie, voči ktorému sa už dnes dá aktívne chrániť práve vo veku, v ktorom sa nachádzajú študentky na baletných konzervatóriách. Prípravy v plnom prúde Bolo presne týždeň pred súťa-

žou. Študenti konzervatória Evy Jaczovej už odstraňovali len posledné kozmetické chybičky v pripravených variáciách. Na ich každodenné nácviky, ktoré sa začali už mesiac pred súťažou, dozerali pedagógovia, ktorí im pomáhali aj pri stavbe choreografií. „Je to pre nich obrovská motivácia, vďaka ktorej sa tak veľmi snažia. Za svoj život som videla mnoho súťaží a myslím si, že máme veľmi dobrú úroveň,“ zhodnotila vtedajšiu situáciu ich učiteľka klasiky, Klára Škodová. Úspech školy na súťaži predpokladala aj vďaka slabej účasti ostatných baletných škôl. Ako povedal patrón súťaže a zároveň aj predseda poroty, Mário Radačovský, prvý ročník tohto projektu nastolil pri-

veľmi prísne pravidlá. Na mnohých konzervatóriách a baletných školách sa totiž nevyučuje klasický tanec do takej miery, aby mohli študenti bez problémov prejsť prvým kolom. Škola, do ktorej sme sa prišli pozrieť my, si v tomto smere nemusela robiť starosti. Je to totiž jediná osemročná štátna škola na Slovensku, ktorá sa zameriava na špecifickú výučbu profesionálnych tanečných umelcov. Práve preto sa z nej do súťaže prihlásilo až 26 študentov, ktorí bojovali len proti jednému odvážnemu konkurentovi zo súkromného konzervatória v Nitre. Ako sa hovorí, ostalo to v „rodine“. Výhoda, či nevýhoda? „Podporujeme sa navzájom a výhru si nebudeme závidieť. Prá-

Tancom proti rakovine Pripravila: Simona Franková

dej. Takže vyhrávame...,“ prezradil patrón súťaže.

Foto: Peter Špilar

ve naopak...,“ vyjadrila sa študentka zo šiesteho ročníka Zuzana Andelová, ktorá ešte vtedy netušila, že jedna z cien bude patriť práve jej. A je to tu... Niektorí išli do práce, iní zas do školy a naše mladé baletné talenty vstupovali do budovy Slovenského národného divadla ukázať to najlepšie, čo v nich je. Čakala ich dlhá a náročná cesta v podobe troch kôl za prítomnosti odbornej poroty. Kto bol katom a koľko krát sa pri hodnotení pohádali? Odpoveď znie nikto a ani raz. „Nie je v porote osoba, ktorej by sme sa nejako obzvlášť obávali. Tešíme sa na nich a radi im zatancujeme...,“ poznamenal ešte pred prvým kolkom Filip Vereš, študent ôsmeho ročníka konzervatória Evy Jaczovej. O tom, kto išiel ďalej a naopak, kto ešte potreboval viac cvičiť, rozhodoval Mário Radačovský, riaditeľ Baletu SND, ďalej Dagmar Hubová, tanečná pedagogička VŠMU, Jana Přibylová, sólistka Baletu Národného divadla Brno, Jaroslav Slavický, riaditeľ Tanečného konzervatória hl. mesta Praha a Libor Vaculík, choreograf a bývalý sólista Baletu SND. Počas súťaže sa potvrdilo, že porota bola v skutočne dobrom obsadení. „Boli sme jednotní v názoroch, naozaj tam boli len malé odchýlky,“ potvrdil na tlačovej konferencii Mário Radačovský. Ne-

spomenul však, že počas vystúpení adeptov baletného umenia prišlo k viacerým vtipným okamihom. Asistentkou zhasnuté svetlo v sále, skákajúce CD-čka či poprehadzované poradie súťažiacich. To všetko pomohlo k odľahčeniu často napätej situácie. Keď si však baletky a baleťáci nachádzali na dverách šatne výsledky postupujúcich, už nebolo všetkým do smiechu. Pre niektorých to znamenalo rýchlu cestu domov, pre iných zas cestu do McDonaldu. Aj baletní umelci predsa musia doplniť energiu a to, že zjedia na obed len jeden šalátový list je v mnohých prípadoch len mýtus. Pre niektorých sa cesta skončila, pre iných ešte pokračovala. Dvanástich študentov, ktorí zotrvali v súťaži čakal druhý a zároveň aj posledný deň. Doposiaľ tancovali len v prízemnej baletnej miestnosti, ktorá pripomínala tanečné priestory ich školy. Teraz však na nich čakala hlavná sála, ktorá je zaujímavá hlavne svojím eklektickým štýlom spájajúcim rôzne architektonické prvky a časové obdobia. „Budova v sebe skrýva akúsi príťažlivosť. Práve preto sme radi, že sa súťaž koná práve tam,“ prezradila riaditeľka tanečného konzervatória Evy Jaczovej, Katarína Zacharová. Súťaž Nádej baletu privítala s obrovským nadšením. Otvorili sa totiž dvere aj pre deti, ktoré sa nedostanú na medziná-

rodné súťaže. „Tam musíme vyberať len tých najschopnejších žiakov, aby reprezentovali nielen školu, ale aj celé Slovensko. Teraz však majú šancu aj ostatné deti,“ dodala s úsmevom. Koniec sa blíži Pocit, že jedna minúta má dĺžku hodiny pozná azda každý. Možno tak sa dajú najlepšie opísať chvíle, ktoré prežívali súťažiaci tesne pred vyhlásením výsledkov. „Dalo sa zatancovať aj lepšie, no teraz na tom už nezáleží,“ spomínal na svoje vystúpenia Dominik Přikryl, študent ôsmeho ročníka konzervatória Evy Jaczovej. Výsledky boli na dverách vylepené už o štrnástej. Po študentoch však ani chýru, ani slychu. Ako prvá pribehla k dverám pedagogička, Karin Alaverdjan, ktorá pripravovala na súťaž chlapcov. Svoju spokojnosť s výsledkami prejavovala tichým výskaním. V mužskej kategórii sa totiž porota rozhodla udeliť až dve prvé miesta. „Dvaja chlapci boli úplne vyrovnaní. Ani jeden si nezaslúžil byť druhý. Práve preto sme sa rozhodli udeliť až dve prvé miesta,“ vysvetľoval nečakané rozhodnutie poroty Mário Radačovský, ktorý bol s celkovým priebehom súťaže veľmi spokojný. „Do projektu sme vstupovali s mottom buď vyhrať, alebo prehrať. Mali sme možnosť vidieť množstvo talentovaných mladých ľudí, ktorí dokázali, že balet má naozaj ná-

Výhra zaväzuje, prehra je poučná Šťastných výhercov čakal ešte galaprogram. Neostal čas myslieť na nešťastných spolužiakov, ktorým to tento krát nevyšlo. „Možno čakali, že postúpia, no ja si myslím, že každý má ešte šance, ak na sebe bude tvrdo pracovať,“ povedala nám Andrea Laššáková- študentka siedmeho ročníka konzervatória Evy Jaczovej. Práve ona sa stala držiteľkou hlavnej ceny Grand Prix, vďaka ktorej sa môže zúčastniť medzinárodnej baletnej súťaži v Lausanne. „Nečakala som, že vyhrám práve ja, no je to pre mňa ďalšia nová motivácia a taktiež aj zodpovednosť. Teraz sa však teším hlavne na galavečer. Prevezmeme si ceny a zatancujeme už nielen porote, ale aj divákom, “ opisovala svoje pocity čerstvá víťazka. Napätie konečne pominulo. Víťazom chýbali už len symbolické ceny, ktoré si na galavečeri prevzali z rúk Mária Radačovského. Okrem nich sa o program postaralo konzervatórium z Prahy, Banskej Bystrici a nechýbali ani sólisti baletu Slovenského národného divadla. Hľadisko bolo úplne plné a svojich spolužiakov prišli podporiť aj vyradení súťažiaci. „Bol to nádherný večer, ktorý nás zaväzuje k ďalšiemu ročníku. Netreba však zabúdať, že posolstvom tohto projektu nebolo len nájsť víťazov. Pre mňa totiž vyhral každý, kto sa zúčastnil. Našim cieľom bolo upozorniť aj na závažné ochorenie akým je rakovina. Ja sám som ju prežil, ale tým, že som stále tu cítim potrebu pomáhať druhým. Dúfam, že sa mi to podarilo v oboch smeroch,“ prezradil nám na záver Mário Radačovský a pobral sa na recepciu. Víťazi súťaže boli priam nadšení zo svojho úspechu. To, ako na sebe budú ďalej pracovať je už len na nich. Ani výhra im totiž nezaručuje skvelú budúcnosť. Jedno je však isté... K slovám, ktoré boli napísané na zrkadle sú opäť o krok bližšie.

47

48

Súťažiť v simulovanom súdnom spore v medzinárodnom práve verejnom? Na celosvetovej úrovni? Nuž, prečo nie? JESSUPje najväčšia medzinárodná súťaž v simulovanom súdnom spore pre študentov práva. Každoročne sa jej zúčastňujú študenti z viac ako 500 právnických fakúlt. Súťaž Phillip C. Jessup Moot Court Competition je prestížnym a známym simulovaným súdnym sporom. Zapája sa do neho viac ako 500 právnických škôl z vyše 80 krajín sveta. JESSUP je súťaž, počas ktorej sa simulujú písomné podania a ústna prezentácia argumentov oboch sporových strán pred Medzinárodným súdnym dvorom, jedným z hlavných orgánov Organizácie spojených národov. Prvá vec, ktorú uvidíte je compromis. Rozoberiete ho očami oboch sporných strán. Bude treba pripraviť podanie pre sťažovateľa a odpoveď pre protistranu. Príprava písomných podaní je dlhý proces skúmania judikatúry príslušných súdnych orgánov. V rámci prvej fázy sa okrem Štatútu Medzinárodného súdneho dvora a Viedenskej konvencie o zmluvnom práve prelúskate aj základmi medzinárodného práva verejného a súkromného. Podania musia byť hotové na začiatku januára. Ich nesúlad s pravidlami súťaže, ktoré kopírujú konanie pred Súdnym dvorom, sa postihuje trestnými bodmi. Takže pozor na neskoré podania, príliš veľa slov, úpravu poznámok pod čiarou a podobne. Po odovzdaní písomných podaní sa začina príprava ústnej prezentácie. Pôjde do tuhého. Začnete sa spoznávať ako tím, začnete sa navzájom analyzovať, kritizovať a zlepšovať. Štylistika, rétorika, jazyk, argumentácia, neverbálka, manažment stresu. Začnete chápať podstatu týchto kvalít a cielene na nich pracovať. Budete zvyšovať úroveň svojich osobnostných kvalít a až teraz vás celý JESSUP začne naozaj baviť. Washington D.C. začne hrať všetkými farbami. Predtým však musíte prekonať národné kolo. Z národného kola postupuje len jeden najlepší. Medzinárodné kolo

Simulovaný súdny spor

súťaže v hlavnom meste Spojených štátov trvá 10 dní. Bojujete o postup. Tímy, ktoré sú vyradené však nemusia zúfať. Je pre nich pripravený set exhibičných kôl, ktoré sa hodnotia paralelne so samotnou súťažou. Medzičasom si môžete vychutnať svoje povinnosti ako súdny úradník. Pri pojednávaniach uvádzate senát, udržiavate poriadok v sieni a avízujete čas. Po každom pojednávaní sa senát odoberie na poradu. Po nej sa opäť všetci stretnú v pojednávacej miestnosti a nasleduje hodnotenie tímov a spätná väzba. Vaše vystupovanie pred súdom podrobne rozoberú a zhodnotia a na záver dostanete cenné rady od sudcov. Neexistuje efektívnejší spôsob, ako zlepšiť svoje prezentačné schopnosti. Celá súťaž pokračuje až pokým sa vo finále nestretnú dva najlepšie tímy. Cez deň pojednávate, večer ste na spoločenskom podujatí a v noci sa pripravujete na najbližší deň. Niečo tu chýba? Samozrejme, vo voľnom čase si vychutnávate krásy mesta Washington D.C Vo finálovom kole súťažili tímy z Columbia University (USA) a Australian National University. Šampiónom sa stala Austrália, a to pred porotou zloženou z veľmi zvučných mien: Stephen M. Schwebel (bývalý sudca a prezident Medzinárodného súdneho dvora), Dame Rosalyn Higgins (bývalá sudkyňa a predsedníčka Medzinárodného súdneho dvora) a Harold Koh (právny poradca Ministerstva vnútra USA a dekan právnickej fakulty Yale University).

porúčam každému, kto má záujem o medzinárodné právo verejné, spoznávanie nových ľudí a kto chce zažiť i neodmysliteľnú dávku vzrušenia spojeného s prípravou - tá dokáže naozaj zdvihnúť adrenalín. Merja:JESSUP was an amazing experience. You learn a lot when you are doing the research to support your arguments. Maros and I had the opportunity to compete against a team from Iraq who used a translator.That was an interesting experience. You get to meet a bunch of different kind of people from all around the world. Participating in JESSUP is a lot of work but at the end its very gratifying. Veronika: Účasť na simulovanom súdnom spore JESSUP patrí bez pochyby k najlepším skúsenostiam môjho štúdia. Participácia na ňom vyžadovala množstvo úsilia. Časový stres, pochybnosti, riešenie prípadu a adekvátna príprava vyžadujú mierne obete, veľa času a najmä zanietenosť. Každá minúta sa vám ale vráti. Vo vedomostiach, v teste svojich schopností, nehovoriac o prestíži tohto celosvetovo uznávaného simulovaného sporu. Objavíte čaro zastupovania v medzinárodnom spore. Za týždeň vo Washingtone som dostala toľko podnetov, že z nich čerpám ešte i dnes. Každému by som podobnú skúsenosť priala. Maroš: JESSUP je pre verejnosť iba slovo. Pre nás však znamená oveľa viac. Je to rok tvrdej driny, knihy pod vankúšom a kruhy pod očami. Prebdené noci, stavy frustrácie a telesného vyčerpania, ale predovšetkým je to teamplay, budovanie vnútornej disciplíny a time-management, zdravá súťaživosť, kvantum vedomostí z medzinárodného práva a noví priatelia nielen na facebooku, ale v celej medzinárodnej právnickej komunite. Krásny zážitok, ktorý si treba najprv odmakať. Nič z toho neľutujem a dal by som sa na to zas a znova.

Ako hodnotíme JESSUP? Lukáš: Okrem toho, že bol JESSUP výborne zorganizovanou súťažou na vysokej odbornej úrovni s účastníkmi prakticky z celého sveta, bol aj veľmi príjemnou skúsenosťou, stretnutím študentov práva, odborníkov i profesionálnych advokátov, ba dokonca sudcov. Na jednej strane sme pred každým simulovaným procesom tŕpli s očakávaním tých najnepríjemnejších otázok, na strane druhej atmosféra po skončení simulácie a mimo pojednávacích miestností bola veľmi uvoľnená, priateľská a otvorená. Vrelo od-

Ak by ste chceli budúci rok zažiť niečo obdobné, môžete sa pridať: stretávame sa každý štvrtok o 15.15 pred kanceláriou 2.25 a diskutujeme o medzinárodnom práve. Chceme, aby aj na Bratislavskej vysokej škole práva bol JESSUP príležitosťou pre profesný rast budúcich právnikov. Tím 623 Maroš Korman, Lukás Muchý, Veronika Vincová, Merja Kaikkonen

49

ÒýÀ Na dni otvorených dverí na Fakulte práva sme sa spýtali návštevníkov ako sa o škole dozvedeli, ako sa im na dni otvorených dverí páčilo a či sú už rozhodnutí študovať práve tu? Karin Križanová (študentka): O škole som sa dozvedela od kamarátov a z internetu. Veľmi sa mi páčilo, o čom rozprával dekan. Povedal nám veľa užitočných informácií. Samotná budova je veľmi pekná. O tom, že sem chcem ísť študovať som bola pevne rozhodnutá. Škola samotná ma však ešte viac utvrdila. Radoslav Junga (študent): O škole som sa dozvedel z internetu a do školy nám prišiel prospekt o tejto škole o dni otvorených dverí. Rozmýšľal som, že by som išiel študovať právo alebo niečo také. Preto som tu. Som nadšený zo samotnej budovy školy, je to tu nové, pekné. Nestihol som však nazbierať ešte informácie lebo som práve prišiel..

Pripravil: Juraj Recký

Jakub Ehro (študent): O škole som sa dozvedel od známych. Právo ma zaujíma preto som tu. Deň otvorených dverí bol podľa mňa dostatočne informatívny.

Viliam Bella (študent): Pre BVŠP FP som sa rozhodol pretože som bratislavčan a chcel by som zostať doma. Tiež tu mám veľa kamarátov, od ktorých počúvam rôzne hodnotenia o štúdiu a dosť sa mi to zapáčilo. Už pred tromi rokmi sem nastúpil jeden kamarát a rozprával som sa ním o prijímačkách a o ich náročnosti. Boli vraj prijateľné. Tiež ma presvedčil tým keď mi rozprával o štúdiu ako takom. BVŠP FP je pre mňa fakulta číslo jedna. Chcem ísť určite študovať sem.

Bog Dohňan (rodič): Myslím si, že informovanosť na dni otvorených dverí, ako aj celkom škola je na vysokej úrovni. Prednáška, škola, prístup dekana ako aj celého kolektívu. Na mňa to spravilo veľmi dobrý dojem. Neprekáža mi ani to, že škola je súkromná. Myslím si, že každý si vyberie podľa vlastného gusta. Ako sme videli, úroveň je vyššia oproti ostatným školám. Aj priestory na nás spravili veľmi dobrý dojem. Benita Kurušiová (študentka): O škole som sa dozvedela z knihy, kde boli zhrnutia o vysokých školách a táto sa mi najviac zapáčila. Okrem toho aj od učiteľov a z televízie. Právo ma odmalička láka. Viem si samú seba predstaviť ako právničku alebo advokátku. Som rozhodnutá pre túto školu a dúfam, že sa sem dostanem. Je to môj cieľ. Veľa mi dala už len účasť na dni otvorených dverí, videla som miestnosti, vybavenie. To je oveľa viac, ako to čo je zhrnuté v knihách. Nina Čunderlíková (študentka): O škole som sa dozvedela z knižky Pred štartom na vysokú školu. Tiež som počula od kamarátov a známych, že je to veľmi dobrá škola, a že sa tu dá získať kvalitné vzdelanie. Veľmi veľa informácií som sa dozvedela aj dnes. Rozhodnutá som však už bola po tom, čo som si prečítala webové stránky školy. Tiež sa mi veľmi páči budova. Martin Novák (študent): Sestra tu vyštudovala a odporučila mi ju. Veľa vecí som sa dozvedel od nej, ale pozrel som si aj na internete stránku školy. Na dni otvorených dverí tiež ponúkli dostatočné množstvo informácií. Musím sa však aj tak ešte zopár vecí popýtať. Chcem sem ísť študovať aj preto, že škola má kvalitné vybavenie, zaujali ma zahraniční učitelia a možnosti štúdia v zahraničí.

Dňa 5. mája 2010 sa konal workshop so šéfredaktorom mesačníka Brejk, Adriánom Potančokom, na tému Časopis v čase krízy. Hosť so študentmi otvorene diskutoval o súčasnej situácii v redakcii, ale aj o plánoch do budúcnosti.

Diskusia s názvom .týždeň pod lampou so Štefanom Hríbom, no nielen o Štefanovi Hríbovi, prilákala študentov do publika 28. apríla

Workshopy

Fakulty masmédií

V stredu 21. apríla 2010 sa uskutočnil v Malej aule na pôde FM BVŠP workshop s dvoma moderátormi rádia Expres, najpočúvanejšej slovenskej stanice. Pozvanie prijali Jozef Kuriľák a Noro Dolinský, ktorí ako Dodo a Noro moderujú rannú šou Hemendex.

2010 ČASOPIS BRATISLAVSKEJ VYSOKEJ ŠKOLY PRÁVA. Študenti a svet: ERASMUS. Lucia Barmošová TV je tím. 5.výročie

Recommend Documents