Mesačník Bratislavskej regionálnej komory SOPK

Mesačník Bratislavskej regionálnej komory SOPK

Stretnutie podnikateľov na pôde Slovenskej ambasády v Ottawe. Bližšie informácie o misii do Kanady vám prinášame na strane 2.

Cesta za vínom i kultúrou Združenie Malokarpatská vínna cesta má za sebou už viac ako desaťročie svojej existencie a významne prispelo k rozvoju cestovného ruchu v regiónoch Bratislavského a Trnavského kraja, zvýšeniu kvality vinohradníctva a vinárstva, ale aj poznaniu Slovenska a jeho regiónov v zahraničí, vytváraniu profesionálnych spolkov a verejno-súkromných partnerstiev i k zvýšeniu identity. Spýtali sme sa starostov niektorých obcí, ako im členstvo v združení pomáha zviditeľniť sa na turistickej mape regiónu. Mgr. Ján Juran, Slovenský Grob: „Malokarpatská vínna cesta od prvej výstavy vína ovplyvnila život všetkých zúčastnených obcí. Nevynímajúc obec Slovenský Grob. Vidno, že obce sa skrášľujú, pribúda kvetov, opravujú sa fasády, priedomia. I keď máme v obci iba jeden subjekt zaoberajúci sa spracovaním hrozna a výrobou kvalitných vín, návštevníci, ktorí ochutnávajú vína v regióne, neraz spájajú ochutnávku vín s ochutnávkou gurmánskych špecialít ponúkaných v 25 reštauráciách v obci. O husaciu pečienku, husacinu, lokše a ďalšie špeciality majú záujem nielen návštevníci z celého Slovenska, ale aj z Rakúska, Maďarska, Čiech, v poslednom čase aj z Poľska a celej Európy. Viacero prevádzok je priamo členom Malokarpatskej vínnej cesty. Osobne sa zúčastňujem ochutnávok vín. Postupne prechádzam jednotlivé obce a vinárstva a porovnávam kvalitu vín. Keďže pochádzam z Modry a mal som vinice, snažil som sa dorobiť vždy víno čo najlepšej kvality. Dnešné moderné metódy spracovania hrozna, ktoré využívajú vinári, sú už neporovnateľne pokrokovejšie, o čom svedčia výsledky a umiestnenia našich vín na svetových výstavách. Veľkú úlohu vo zvyšovaní

kvality vín a otváraní nových, najmä malých rodinných vinárskych podnikov, zohrala určite Malokarpatská vínna cesta.“ Mgr. Katarína Takáčová, Blatné:­ „Výrazný vplyv na život v obci sme z pohľadu vstupu do Malokarpatskej vínnej cesty nezaregistrovali, pravdou je že ešte len 2. rok sme členovia a v obci máme iba jedného podnikateľa – a ten tiež nie je výrobca vín. Spolupráca je viac-menej na báze reklamnej.“ Mgr. Peter Pilinský, Rača: „Tradícia podujatí v rámci Malokarpatskej vínnej cesty má na Raču veľmi veľký vplyv, ulice našej mestskej časti sú počas týchto dní plné návštevníkov a milovníkov vína, prichádzajú väčšinou hromadnými dopranými prostriedkami, aby si mohli vychutnať skvelé vína račianskych vinárov, ktorí sú známi nielen na Slovensku, ale aj za hranicami krajiny. Návštevníkov vždy vrelo vítame, pripravujeme pre nich dobré podmienky, čistíme Raču a podobne, jednoducho robíme všetko pre to, aby sa u nás cítili príjemne a chceli sa k nám vrátiť. Čo sa týka račianskej samosprávy, svojich vinárov, vinohradníkov a ich aktivity výdatne podporujeme. Sme v častom kontakte, riešime ich problépokračovanie na strane 3

Číslo 7-8 / Ročník VI. • Júl / August 2013

Leto je konečne tu. Aj keď extrémne striedanie teplôt v priebehu pár dní dáva zabrať aj tým zdravším z nás, nedáme sa tým oklamať a tešíme sa každý na tú svoju www.basopk.sk dlho očakávanú a zaslúženú dovolenku. Oddych si každý určite EDITORIÁL zaslúži. Život, aj ten pracovný, však ide ďalej a aj keď v tomto období všetko trvá akosi dlhšie, na pracovné povinnosti sa zabudnúť nedá. K tomuto obdobiu akosi automaticky patrí trochu viac priestoru na voľnočasové aktivity a príjemné stretnutia, či už v rámci rodiny alebo priateľov. Aj v rámci biznisu je zrazu viac času na partnerské stretnutia, teambuildingové aktivity, alebo strategické premýšľanie v kolektíve o tom, ako ten druhý polrok dotiahnuť do úspešného konca. Ani tento raz to nebude ľahšie ako v niekoľkých predchádzajúcich rokoch, ale s tým už predsa máme nejaké skúsenosti. Aby sa vám lepšie rozmýšľalo, pripravili sme pre vás v tomto letnom dvojčísle príjemnú tému – vinárstvo na Slovensku. S určitou dávkou hrdosti môžeme povedať, že toto je jedna z oblastí, kde naša malá krajina ide vpred rezkým tempom. A nie je to len preto, že dosahujeme pekné výsledky na medzinárodných súťažiach, ale je to hlavne vo zvyšovaní kultúry užívania tohto čarovného moku u nás doma. Sme si vedomí, že v rámci niekoľkých strán nie sme schopní pokryť celú oblasť tohto zaujímavého biznisu, veríme však, že si so záujmom prečítate aspoň niečo o produkcii vína na Slovensku. Želáme vám príjemné letné čítanie. Juraj Majtán Riaditeľ Bratislavskej regionálnej komory SOPK

TÉMA ČÍSLA

Vinohradníctvo a vinárstvo OBSAH 2 Úspešná misia do Kanady 6 Vinohradnícke oblasti Slovenska 8 Vinohrady by mali patriť hroznu 10 Naše vína bodujú na svetových súťažiach 14 Podnikateľský servis

Prehľad veľtrhov a výstav Názov podujatia

10. – 13. septembra 2013

DSEI Londýn Medzinárodný veľtrh obrannej a vojenskej techniky. Do zoznamu zahrnutý na základe záujmu p odnikateľskej sféry a Združenia bezpečnostného a obranného priemyslu SR.

Londýn Veľká Británia

september 2013

Medzinárodný technický veľtrh (ITF) Plovdiv Je najdôležitejším technickým veľtrhom v balkánskom regióne. Hlavné zameranie veľtrhu sú: strojárstvo, automobilový priemysel, stavebníctvo, technológie na úpravu vody, doprava a servisné vybavenie, elektronika a elektrotechnika, energetika a ekológia, chémia.

Plovdiv Bulharská republika

2 4.-26. septembera 2013

Subkontraktačný veľtrh ALIHAKINTA 2013 Najvýznamnejšie podujatie svojho druhu v severských a pobaltských krajinách. Zameranie veľtrhu: kovopriemysel, strojárenstvo, obrábanie, elektronický gumárenský, plasty, dizajn, poradenstvo, ICT..

Tampere Fínsko

23. - 26. septembra 2013

9. Medzinárodný veľtrh Erbil 2013 Zameranie: strojárstvo, elektronika, stavebníctvo, energetika, nábytok a interiérové vybavenie, informačné technológie, komunikácie, vzdelanie, móda, bankovníctvo, klenotníctvo, remeslá, atď.

Kurdistan Irak

október 2013

Medzinárodný technický veľtrh (TIB) Bukurešť Najvýznamnejší technický veľtrh v Rumunsku (zameranie na strojársku výrobu, energetiku, elektrotechniku, chémiu, priemyselné technológie).

Bukurešť Rumunsko

október november 2013

FIHAV - najdôležitejší medzinárodný veľtrh na Kube (www.feriahavana.com)

Havana Kuba

7. – 11. októbra 2013

Medzinárodný strojársky veľtrh Brno (MSV Brno) MSV Brno je najväčším technologickým veľtrhom v strednej Európe. Dominantné postavenie na veľtrhu majú obrábacie a tvarovacie stroje, materiály a komponenty pre strojárstvo, elektroniku, automatizáciu a meraciu techniku.

Brno Česká republika

12. – 15. novembra 2013

Elektronica / Produktronica Medzinárodná výstava elektrotechniky a elektroniky. Do zoznamu zahrnutá na základe požiadavky Zväzu elektrotechnického priemyslu SR a podnikateľských subjektov.

Mníchov Nemecko

12. - 15. novembra 2013

Elmia – Subcontractor 2013 Najväčší škandinávsky medzinárodný veľtrh zameraný na subkontrakting v strojárskom a v automobilovom priemysle. Do zoznamu zaradený na základe opätovného intenzívneho záujmu podnikateľských subjektov.

Jönköping Švédsko

19. – 22. novembra 2013

MIDEST 2013 Najdôležitejší európsky subkontraktačný veľtrh v oblasti strojárstva, spracovania plastov, elektrotechniky a elektroniky, energetiky.

Paríž Francúzsko

Zdroj: www.mzv.sk

2

Miesto konania

Termín

Úspešná misia do Kanady

V

dňoch 1.- 10. júna sme absolvovali namáhavú, ale zaujímavú obchodnú misiu do Kanady. Postupne sme navštívili tri metropoly východnej časti Kanady – Toronto, Ottawu a Montreal. Už samotná príprava bola veľmi náročná a bez profesionálnej pomoci slovenskej ambasády v Ottawe a špeciálne ekonomického diplomata p. Jána Galóciho, by sa nám to asi ani nepodarilo. Náročný program sa nám nakoniec aj v spolupráci s našimi honorárnymi konzulmi a partnerskými inštitúciami podarilo pripraviť a mohli sme sa vydať na cestu. Prvou zastávkou bolo Toronto. Je v tejto oblasti najväčšou aglomeráciou s počtom obyvateľov asi 2,7 mil. Je zároveň aj obchodným a priemyselným centrom tejto časti Kanady. V priebehu jedného dňa sme absolvovali dve stretnutia, na ktorých sme sa podrobnejšie dozvedeli o možnostiach a podmienkach podnikania v tomto regióne. Skonštatovali sme, že o hospodárskej kríze v zmysle nášho chápania tu hovoriť nemôžeme, pretože kanadský trh je celkove väčší a navyše kúpna sila je nepomerne vyššia ako v našom regióne. A čo sa týka stavebníctva, v Toronte sa stavia naozaj vo veľkom, doslova na každom kroku. Dozvedeli sme sa, že prienik na kanadský trh je zložitý a je takmer nevyhnutné využiť služby tzv. sprostredkovateľov, čo je samozrejme na začiatku určitá investícia, ale v prípade úspešného uplatnenia sa na trhu ide už samotný biznis veľmi dobre. Individuálne stretnutia medzi podnikateľmi otvorili zaujímavé možnosti na spoluprá-

cu. Veľmi dobre nám padlo aj stretnutie s krajanmi, na ktorom sme sa oboznámili s ich aktivitami na udržanie jednotnosti slovenskej enklávy v tomto regióne. Presun do Ottawy autobusom nám okrem typického rovinného rázu krajiny ukázal, že by sa zišla aj nejaká investícia do zlepšenia kvality cestného spojenia s hlavným mestom Kanady. Ottawa je však úplne iné mesto. Kým v Toronte okrem CN Tower (2. najvyššia stavba na svete) nájdete z hľadiska architektúry máločo zaujímavé, Ottawa ponúka aj architektúru bližšiu nášmu srdcu. Charakter mesta, počtom obyvateľov približujúceho sa Bratislave, je úplne iný. Je sídlom federálnych orgánov, ale aj miestom pre dobrý biznis. Stretnutia s podnikateľmi tu boli zorganizované na „našej“ pôde na slovenskej ambasáde. Ani tu sme nevynechali možnosť stretnúť sa s miestnou enklávou Slovákov. Poslednou zastávkou na našej ceste bol Montreal, ktorý je hranicou do provincie Quebeck a bolo to cítiť aj na značnom prieniku francúzštiny do bežného aj podnikateľského života. Zaujímavosťou je, že aj celosvetovo zaužívaná značka „Stop“ je v tomto regióne vo francúzštine. Biznis sa tu však tak isto dá robiť úspešne pri dodržaní požadovaných podmienok. Kanadskí podnikatelia sú však veľmi nároční. Majú radi veľmi presne dohodnuté podmienky spolupráce, čo sa prejavuje mimoriadne zložitými a rozsiahlymi zmluvami. Nakoniec je to ale výhodné pre oboch partnerov. Veľmi si potrpia na primeranú akčnosť partnerov v prípade riešenia problémov a nestrpia „strkanie hlavy do piesku“. Keďže sme boli v Montreale v čase konania pretekov F1, viacerí členovia misie využili možnosť pozrieť sa na tréning superrýchlych monopostov.

Celkovo dobrý dojem z cesty podčiarklo aj úspešné podpísanie kontraktu jednej zo zúčastnených firiem už na mieste. Ing. Juraj Majtán Prešporský Podnikateľ

pokračovanie zo strany 1

my, zdieľame ich radosti a úspechy. Rača je známa svojou bohatou vínnou produkciou a na to nesmieme nikdy zabudnúť. Čo sa týka konkrétne Malokarpatskej vínnej cesty, podporujeme ju masívnou mediálnou propagáciou, informáciám je dokonca venovaná samostatná sekcia na račianskej webovej stránke www.raca.sk a sme nápomocní v každom ohľade.“ Milan Lempochner, Vinosady: „Na základe Malokarpatskej vínnej cesty a stále väčšieho záujmu o ňu sme aj v našej obci zorganizovali podujatie Putovanie za vínom z pivnice do pivnice, teraz už štvrtý ročník. Vždy na jar v marci sa na ňom zúčastňuje čím ďalej tým viac ľudí. Podujatie má nesmierne pozitívny ohlas pre našu obec a samozrejme hlavne našich vinárov, ktorí majú otvorených až 18 pivníc. Pre umocnenie a a ešte väčšie zviditeľnenie nášho krásneho regiónu, našich vinohradníkov a vinárov, ktorí získali ocenenia nie len u nás na Slovensku, ale aj za hranicami, ideme aj do projektu cyklotrasy, čo do nášho regiónu pritiahne ešte viac záujemcov o peknú prírodu a v neposlednom rade záujemcov a znalcov zlatého moku.“ Mgr. Peter Fitz, Šenkvice: „Naša obec sa svojou polohou a vyše 400-ročnou vinohradníckou tradíciou stala od roku 2001 prirodzenou súčasťou projektu Malokarpatská vínna cesta. V tomto roku otvorila pre návštevníkov svoje pivnice Výs­ kumná stanica vinohradnícko-vinárska. Postupne sa pridávali väčšie i menšie vinárstva a v súčasnosti býva pravidelne otvorených päť pivníc, ktoré propagujú vína vyrobené najmä z tradičných, najviac rozšírených odrôd viniča. Naša obec je však zaujímavá nielen pre milovníkov vína, ale aj pre milovníkov architektúry, histórie či kultúrnych tradícií. Návštevníci vínnej cesty môžu obdivovať barokový Kostol sv. Anny s barokovo-renesančným opevnením a nárožnými baštami, kaplnku na Cerovom, prícestné kríže a sochy. Otvorené býva aj Obecné múzeum so svojou stálou expozíciou, ktorá dokumentuje tradíciu pôvodného chorvátskeho osídlenia, časť

Prešporský podnikateľ • Ročník VI, číslo 7 -8/2013 Registračné číslo: MK SR: EV 23/08 ISSN: 1337-8295 • © BRK SOPK 2008 Vydáva: Bratislavská regionálna komora SOPK Adresa: Jašíkova 6 , 826 73 Bratislava IČO: 30 842 654 Tel.: 02 / 4829 1257 e-mail: [email protected] Šéfredaktor: Miroslav Zervan • Tel.: 0905 436 937 Grafická úprava: IMPULS ART s.r.o. Tlač a distribúcia: Tlačiareň Sineal, spol.s r.o.

Júl / August 2013

ľudovej kultúry našich predkov z konca 19. a začiatku 20. storočia a archeologické nálezy z územia Šenkvíc. Toto kultúrno-historické bohatstvo obec zužitkováva aj počas Dňa otvorených pivníc na zvýšenie svojej atraktivity. Zároveň udržiavaním a podporou dedičstva predošlých generácií, ktorí tu po stáročia pestovali vinič a vyrábali víno, obec pozitívne ovplyvňuje aj rozvoj cestovného ruchu. Na podporu vínneho turizmu obec v spolupráci s členmi Spolku vinohradníkov a vinárov založila v roku 2012 novú tradíciu pod názvom „Za vínom do Šenkvíc“, kedy bolo po prvý raz

otvorených trinásť šenkvických pivníc pre širokú verejnosť. Sprievodným podujatím bola súťaž o kolekciu najlepších vín a o degustáciu v jednom z vinárstiev. Sprievodným podujatím bola tradičná súťaž vo varení guláša ­„Ockov kotlík“. Všetky tieto podujatia privádzajú do našej obce ľudí nielen za kvalitným vínom, ale aj za históriou, gastronómiou a kultúrno-spoločenským životom, čo v konečnom dôsledku podporuje aj hospodársky rozvoj našej obce a zvyšuje životnú úroveň jej obyvateľov.“ mz

Dnes predstavujeme: Rakúska republika Rakúska republika s rozlohu 83.854 km2 a 8.430.558 obyvateľmi sa vyznačuje modernou a rozmanitou ekonomikou s vysokým podielom štátnych podnikov. S HDP vo výške 301 miliárd eur (2011), čo znamená 35.710 eur na obyvateľa a rastom ekonomiky na úrovni 0,8% HDP (2012) sa nachádza na treťom mieste medzi najprosperujúcejšími štátmi EÚ. Táto pozícia, ako aj nákladný sociálny systém, sa prejavuje aj na najnižšej miere nezamestnanosti v EÚ, na hodnote 4,3% (2012). Takmer polovicu - 46% rastu ekonomiky do roku 2011 zabezpečil priemysel v ťažkom, automobilovom, strojárskom, potravinárskom, drevárskom a nábytkárskom aj chemickom odvetví, v oblasti spracovania ropy, telekomunikačnej techniky, elektrotechniky a elektroniky, ktorý predstavoval hlavne subdodávky pre nemecké firmy. Okrem priemyslu má v rakúskej ekonomike stabilné miesto aj poľnohospodárstvo, na ktoré sa využíva takmer polovica pôdy. Vysokú úroveň slovensko-rakúskych vzťahov podčiarkuje hospodársky rozmer vzájomnej spolupráce. SR je 11. najdôležitejším obchodným partnerom Rakúska a Rakúsko je dokonca 5. najväčším obchodným partnerom SR (po Nemecku, ČR, Poľsku a Maďarsku). Slovenský export do Rakúska má najväčší rozvojový potenciál v sektoroch: automobilový priemysel, strojárenstvo, chemický priemysel (vrátane plastov), telekomunikácie, hutníctvo (výrobky z ocele, železa, medi a hliníka), výroba TV prijímačov, vagónov a pod. Do Rakúska vyvážame ropné oleje, nerafinovanú meď, elektrické prístroje pre telekomunikácie, osobné automobily, televízne prijímače, transformátory, nákladné vagóny, oceľové konštrukcie. Rakúsko udržiava so Slovenskom dobré susedské vzťahy, ako v kultúrnej, spoločenskej, tak aj v ekonomickej oblasti. Spoločne sa podieľame na budovaní cezhraničnej dopravnej infraštruktúry. Úspešnými sú najmä projekty cyklomostu Devínska Nová Ves – Schlosshof, lodného spojenia „Twin-City Liner“ Viedeň – Bratislava (vyše milióna cestujúcich), plánuje sa výstavba cestného mostu Záhorská Ves – Angern, ale aj ropovod medzi Rakúskom a Slovenskom, predĺženie širokorozchodnej trate cez územie Slovenska do blízkosti Viedne a ďalšie infraštruktúrne projekty. Potenciál pre podnikanie v Rakúsku je už tradične v stavebníctve, v súčasnosti v odstraňovaní škôd po povodniach, ktoré sa odhadujú na 2,5 miliardy eur. Rakúska vláda v reakcii na záplavy a na krach druhej najväčšej stavebnej spoločnosti Alpine schválila konjunkturálny balík investičných opatrení v objeme 1,6 mld. eur. Ide o kombináciu Rakúsko v číslach: existujúcich prostriedkov, ktorých využitie bude časovo predsunuté, a nových prostriedkov. Preinvestované majú byť do r. 2016 primárne 1,0 na podporu bytovej výstavby a vytvorenie percento, o túto hodnotu nových pracovných miest v stavebníctve, má rásť rakúske hospodárpodporu MSP (garancie na preklenovacie stvo v roku 2013, úvery), na vytvorenie miest a zariadení na 5,5 opatrovanie detí a ošetrovateľské služby, miliardy eur je hodnota dopravnú infraštruktúru, pomoc subjektom postihnutým povodňami a protiposlovenské­ho vývozu do vodňové opatrenia. Plánované výdavky v Rakúska v r. 2012, t.r. sú 161 mil. eur, ťažisko vo výške 745,5 4,3 mil. eur je položené na r. 2014. V ďalších ropercenta dosahuje koch by sa má čerpať 170 mil. eur ­(r. 2015), nezames­tnanosť v Rakúsku. 110 mil. eur (r. 2016).

Ekonomický diplomat v Rakúsku: Ing. Zlata Šipošová, radca Zastupiteľský úrad SR vo Viedni Armbrustergasse 24, 1190 Wien Tel.: +43 1 318 90 55 207

Fax: +43 1 318 90 55 208 Mobil: +43 699 173 03 716 E-mail: [email protected] www.mzv.sk/vieden

3

Obchodné príležitosti v Srbsku Slovenská republika už niekoľko rokov pomáha Srbsku začleniť sa do štruktúr EÚ najmä prostredníctvom výmeny skúsenosti z oblasti vzdelávania, verejnej diplomacie či reformy bezpečnostného sektora. S cieľom priblížiť podnikateľom podnikatelské prostredie v Srbsku sme v spolupráci so Slovensko-srbskou obchodnou komorou v Bratislave pripravili koncom mája na pôde BRK SOPK Okrúhly stôl na tému Aktuálne možnosti podnikania v Srbsku. Marko Nikolić, obchodný radca Srbského veľvyslanectva v Bratislave, informoval účastníkov o ekonomickej situácií v Srbsku, možnostiach podnikania a investovania. Predseda Slovensko-srbskej obchodnej komory pán Dr. Miroslav Králik informoval prítomné firmy o daňovom prostredí, o vhodných formách podnikania a podmienkach zakladania podnikov v Srbsku. Ivana Kondášová

Fínsko - možnosti spolupráce Fínska ekonomika patrí medzi najkonkurencieschopnejšie ekonomiky sveta. Fínsko je taktiež vedúca krajina v oblasti čistých technológií a v oblasti vzdelávania. Účastníci seminára, pripraveného v spolupráci s Fínskym veľvyslanectvom v Bratislave a Spoločnosťou FIPRO, získali prehľad o ekonomickom prostredí Fínska a o perspektívnych oblastiach podnikania a spolupráce medzi Slovenskom a Fínskom. Medzi ne nepochybne patrí oblasť vedy a výskumu, inovácie, čisté technológie, výstavba ekologických miest, ekologické automobily a IT riešenia. Oblasť čistých technológií je jeden z najrýchlejšie rastúcich sektorov vo Fínsku a tejto problematike a platforme SOLVED sa venovala druhá časť seminára. Ivana Kondášová

Misia do Jordánska a Libanonu Bratislavská regionálna komora SOPK pripravila podnikateľskú misiu do Jordánska a Libanonu, ktorá sa uskutoční v dňoch 6. - 12. októbra 2013. Počas misie máte možnosť prezentovať Vašu firmu na plenárnom zasadnutí s Jordánskou obchodnou a priemyselnou komorou v Ammáne a s Bejrútskou obchodnou a priemyselnou komorou v Libanone. V druhej časti stretnutí budú v jednotlivých komorách rokovania one to one s možnými obchodnými partnermi a možnosť návštevy partnerských firiem. Bližšie informácie s programom nájdete na: http://ba.sopk.sk/view. php?cisloclanku=2013062701. Ing. Ivana Kondášová 02/4829 1247 a Ing. Vladislav Oros 02/4829 1534.

Equality Pays Off

V júni sa uskutočnil v poradí už druhý workshop pripravený v spolupráci s Európskou komisiou a Bratislavskou regionálnou komorou SOPK – tento krát na tému “Rovnosť sa vypláca”. Workshop, podporovaný programom Európskej únie pre zamestnanosť a sociálnu solidaritu – PROGRESS (2007 – 2013), mal za cieľ prispieť k dosahovaniu úloh stratégie Európa 2020 prostredníctvom efektívneho využívania potenciálu žien na trhu práce, pochopenia a eliminovania príčin rozdielov v odmeňovaní za rovnakú prácu a v konečnom dôsledku dosiahnutie podpory rovnosti príležitostí oboch pohlaví na trhu práce. Na workshop sa v Bratislave zúčastnili vrcholoví riadiaci pracovníci aj podnikateľky, ktoré samé vytvárajú ďalšie pracovné miesta. Pozvaní hostia zo zastúpenia Európskej komisie v SR a z podnikov, ktoré sa potýkajú s danou problematikou v praxi, prezentovali svoje vlastné skúsenosti týkajúce sa využitia ženského potenciálu a tiež podpory kariérneho postupu žien v ich spoločnostiach. Následný brainstorming, výmena skúsenosti a diskusia priniesli zaujímavé výsledky, ktoré nie celkom korešpondujú so štatistikami EÚ a vyplynulo z nich, že najmä mladšie slovenské ženy nepociťujú nedostatok príležitosti v porovnaní s mužmi, avšak všetky ženy by ocenili, keby firmy venovali viac pozornosti rovnováhe medzi prácou a súkromím a to najmä formou podpory možnosti čiastočných pracovných úväzkov a budovaním predškolských zariadení priamo v podnikoch, čo by značne pomohlo k rýchlejšiemu a plynulejšiemu návratu najmä žien po materskej či rodičovskej dovolenke. Veľmi pekne vystihol pár typických odlišnosti pán Peter Jánovský zo spoločnosti Asseco solutions, ktorý uviedol, že ženy v jeho okolí vedia efektívnejšie pristupovať k problémom, sú odvážnejšie v motivácií spolupracovníkov a ich elementárna ženská slušnosť dodáva pracovnému tímu vyššiu úroveň komunikácie. V rámci bloku „Good practise” vystúpila pani Silvia Jeleníková zo spoločnosti DELL, ktorá prezentovala systém a nástroje podpory ženského potenciálu a posilňovania rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom v ich firme. Všetci účastníci sa na záver zhodli, že je veľmi dôležité, aby nielen manažment, ale aj samotní zamestnanci, tak muži ako aj ženy, pochopili rodovú rovnosť ako výzvu z osobného, ale i konkurenčno-obchodného hľadiska ich firmy a táto myšlienka sa stala súčasťou DNA každej modernej spoločnosti.

Lietadlá z Prievidze Zaujímavú prehliadku šikovných rúk sme absolvovali v spoločnosti Aerospool v Prievidzi, ktorá vyrába lietadlá. Nie sú to Boeingy, ale lietadlo je lietadlo a precíznosť, inovatívnosť a konkurencieschopné ceny sú nevyhnutnosťou úspešného udržania sa na trhu. Predstavená výroba malého lietadla Dynamic 9 bola pre všetkých účastníkov exkurzie veľmi podnetná. Lietadlá tu vyrábajú naozaj ručne pri dodržiavaní veľmi precíznych výrobných postupov.

4

Niektoré sú predmetom utajovaného know how, čo lietadlu zabezpečuje určitý predstih pred konkurenciou. Firma sa blíži k hranici 500 vyrobených kusov, pričom 95 % produkcie lieta v zahraničí na všetkých kontinentoch. V súčasnosti zalietavajú nový typ Dynamic 10, ktorý je unikátny ponukou 4 miest. O tento model je už teraz mimoriadny záujem. Želáme tejto sympatickej firme veľa úspechov a dostatok nových klientov. Prešporský Podnikateľ

Kompozitné materiály s lepšími vlastnosťami

Aplikovaný Výskum Praxi

V

Ústave anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied (ÚACh SAV) rozlúskli záhadu technologického postupu prípravy kompozitných materiálov s výnimočnými vlastnosťami. Uhlíkové nanorúrky (CNT, z angl. carbon nanotubes) sú, napriek ich objavu už v r. 1991, stále materiálom s veľkým potenciálom v rôznych oblastiach priemyselných aplikácií. Neutíchajúci záujem budia najmä vďaka svojim unikátnym vlastnostiam, ako vysoká mechanická pevnosť na úrovni až 100 GPa (oceľ 1-5 GPa, konštrukčná keramika do 0.5 GPa; pevnosť v ťahu), vysoký Youngov modul pružnosti, elektrická a tepelná vodivosť. Tieto vlastnosti ich predurčujú pre použitie v nanokompozitoch, elektrotechnike, mikroskopii, mikroelektronike, senzoroch a v iných oblastiach. Jednou z najviac skúmaných oblastí vy­uži­ tia CNT sú práve kompozitné materiály s polymérmi, kovmi alebo keramikou. Takéto materiály kombinujú unikátne vlastnosti nanorúrok a matrice, ktorá plní úlohu akéhosi nosiča CNT. CNT funguje ako prídavok, ktorý zlepšuje vlastnosti matrice a zároveň malý obsah umožňuje takýto kompozit opracovať do finálnej podoby. Toto však nebude fungovať dobre, ak nie je dosiahnuté rovnomerné rozdelenie CNT častíc v celom objeme materiálu, čo predstavuje v mnohých prípadoch základ výskumu v oblasti kompozitných materiálov. Z tohto pohľadu je klasické miešanie oboch komponentov absolútne neúčinné, keďže nanorúrky majú vysokú tendenciu vytvárať zhluky, ktoré negatívne ovplyvňujú najmä pevnosť kompozitu tým, že pôsobia ako defekty v materiáli. Preto vedci vyvinuli techniky separácie jednotlivých nanorúrok a teda rozbitia zhlukov a ich stabilizácie v kvapal-

P

nom prostredí. Takto upravené disperzie je potom možné zmiešať s časticami matrice (najmä kovu a keramiky), čo na jednej strane vedie k získaniu homogénnej disperzie, avšak na strane druhej predstavuje problém jej ďalšieho spracovania. Na pôde ÚACh SAV viedli výskumné aktivity v tejto oblasti k vývoju technologického postupu prípravy keramických a kovových kompozitných materiálov s homogénnou distribúciou uhlíkových nanorúrok v matrici. Podstata ich postupu spočíva v spôsobe odstránenia kvapalného média z homogénnej disperzie častíc CNT a kovu (alebo CNT a keramiky) pri súčasnom zamrazení stavu ich distribúcie. Odpadá tým problém spojený s odmiešaním častíc pri klasickom sušení

disperzie, opätovnej tvorbe zhlukov CNT a teda znehodnoteniu výsledného kompozitu a jeho vlastností. Výsledná zmes je navyše vo forme granúl s rozmerom do 0.5 milimetrov, čo uľahčuje jej transport, lisovateľnosť, a navyše znižuje prachové emisie pri spracovávaní. Tepelným spracovaním (spekaním) je potom možné pripraviť hutný kovový alebo keramický materiál, v ktorom ostáva zachovaná vzájomná homogénna distribúcia CNT častíc a matrice. Kompozitné materiály, ktoré je možné takýmto postupom pripraviť, sú z oblasti keramických materiálov oxid hlinitý (korund), oxid zirkoničitý, nitrid kremičitý a karbid kremičitý a taktiež z oblasti kovových materiálov (hliník) s obsahom uhlíkových nanorúrok 0.5 až 10 obj. %. V prípade keramických kompozitov s CNT, konkrétne s matricou oxidu hlinitého, došlo k zvýšeniu elektrickej vodivosti pri obsahu CNT 10 obj. % až na hodnotu 1 140 S/m. Pre obdobný materiál s rovnakou veľkosťou častíc ako korundu tak aj CNT, avšak s vyšším obsahom (15 obj. %), bola nameraná hodnota vodivosti na úrovni 580 S/m. Lomová húževnatosť, ako jedna z dôležitých aplikačných vlastností, sa taktiež vplyvom prítomnosti CNT a ich homogénnou distribúciou zvýšila až o 67 % v porovnaní s čistou korundovou keramikou. Homogénna distribúcia CNT v keramickej matrici okrem toho spôsobila tvorbu jemnozrnnej mikroštruktúry s veľkosťou častíc korundovej matrice 1 mikrometer (klasickým postupom miešania a pri rovnakých podmienkach spekania bola ­ veľkosť­­častíc matrice približne 5 mikrometrov). www.ktt.sav.sk

Ocenenia Slovenskej akadémie vied

redsedníctvo Slovenskej akadémie vied odovzdalo v Smoleniciach ocenenia, ktoré sa udeľujú za vedecko-výskumné úlohy zásadného vedeckého, hospodárskeho, kultúrneho a iného spoločenského významu. Rozhoduje o nich Vedecká rada SAV. Laureátom ocenenia sa stal napríklad kolektív oddelenia biofyziky a oddelenia magne-

Túto stránku sponzoruje

Júl / August 2013

tických javov Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach za významné výsledky dosiahnuté v oblasti štúdia magnetických nanočastíc. Cenu SAV pre mladého vedeckého pracovníka získal Martin Balog z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV za mimoriadne výsledky vedeckej práce v oblasti výskumu materiálov a kompozitov na báze hliníka

a vývoja technológií ich výroby metódami práškovej metalurgie. Cenu SAV v oblasti medzinárodnej spolupráce v roku 2012 získal Štefan Janeček z Ústavu molekulárnej biológie SAV za výsledky dosiahnuté v riešení medzinárodných projektov týkajúcich sa bioinformatickej analýzy amylolytických enzýmov. ts

najväčší výrobca stavebných profilov na Slovensku.

5

V

Vinohradnícke oblasti

inohradnícka produkcia a tradícia Slovenskej republiky je sústredená v šiestich vinohradníckych oblastiach pozdĺž východo-západnej osi krajiny. Plošne najrozsiahlejšia je Malokarpatská oblasť na západe, najteplejšia je Južnoslovenská, najrozmanitejšia Nitrianska, najtajomnejšia Stredoslovenská, najčarovnejšia Východoslovenská a najslávnejšia oblasť Tokaj na juhovýchode krajiny. Každá z nich sa vyznačuje špecifickými prírodnými podmienkami a osobitou históriou. Slovensko sa člení na 6 vinohradníckych oblastí, 40 vinohradníckych rajónov a 603 vinohradníckych obcí

Téma čísla

Malokarpatská vinohradnícka oblasť Malokarpatská vinohradnícka oblasť sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenska a skladá sa z troch podoblastí, ktoré sa navzájom odlišujú z hľadiska klimatických, ale najmä pôdno-geologických podmienok: Vinohrady Záhoria ležia v regióne Záhorie, na krajnom západe, medzi riekou Morava a severozápadným okrajom Malých Karpát. Najvýznamnejšia časť vinohradov Záhoria sa nachádza v okolí mesta Skalica, známeho najmä červenými vínami. V porovnaní s južnými svahmi Malých Karpát, klimatické podmienky tu sú o niečo drsnejšie. Z hľadiska pôdno-geologického substrátu tu prevažujú fluviálne sedimenty riek (najmä Moravy a Myjavy) a viate piesky. Tunajšie vína sa vyznačujú vysokým stupňom typickosti. Malokarpatské vinohrady v užšom slova zmysle sa rozprestierajú na juhozápadných svahoch Malých Karpát od Bratislavy po Horné Orešany. Juhozápadné svahy tohto pohoria predstavujú skutočnú klenotnicu vinohradníctva na Slovensku. História vinohradníctva a vinárstva siaha v tejto oblasti takmer tritisíc rokov do minulosti a dlhé stáročia bol najvýznamnejším vinohradníckym regiónom u nás. Tento význam bol daný nielen vynikajúcimi prírodnými pomermi, ale aj relatívnou blízkosťou potenciálnych odbytísk - nielen Bratislava, ale aj vzdialenejšie končiny, predovšetkým české krajiny, Nemecko, Rakúsko, či Sliezsko. Názvy malokarpatských vinárskych miest a obcí majú medzi milovníkmi vína a odborníkmi ten najlepší zvuk. Z hľadiska reputácie sa im vari ani dnes nemôže žiadna iná oblasť na Slovensku rovnať. Kvalita vín zodpovedá dlhoročnej tradícii a skvelej povesti, od Svätého Jura po Častú sú to predovšetkým biele vína (najmä rizlingy), kým južný a severný okraj je naopak známy predovšetkým produkciou červených vín (Frankovka z Rače a Portugal modrý z Orešian). Je tu pomerne veľa výrobcov, ktorí si svojimi produktami získali dobré meno na

6

trhu. Geologickým substrátom sú predovšetkým náplavové kužele malokarpatských potokov, pôdy sú hlinito-piesočnaté a stredne skeletnaté. Vinohrady na nížinách a pahorkatinách východne od Malých Karpát. Tieto vinohrady sú v porovnaní s predošlými podoblasťami podstatne mladšie. Faktom však je, že aj v najsevernejších polohách tejto podoblasti je možné dopestovať hrozno vhodné na výrobu vysokokvalitných vín, či už je to v okolí mesta Hlohovec alebo v oblasti Čachtíc. Čo sa týka pôdno-geologického substrátu, tak prevažujú spraše. Podľa vinohradníckeho registra SR je v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti zaregistrovaných 5 359,2 ha viníc. Malokarpatská vinohradnícka oblasť sa ďalej rozdeľuje na 12 vinohradníckych rajónov a 119 vinohradníckych obcí.

Južnoslovenská vinohradnícka oblasť Južnoslovenská vinohradnícka oblasť zaberá územie nachádzajúce sa v najjužnejšej časti Slovenska, severne od rieky Dunaj. Má celkovú výmeru 5 345,6 ha. Rozdeľuje sa na dve odlišné podoblasti, líšiace sa vhodnosťou prírodných podmienok na pestovanie viniča. Západná časť, hlavne v okolí mesta Dunajská Streda, sa rozprestiera na fluviálnych sedimentoch Dunaja (štrky a štrkopiesky) a poskytuje podmienky predovšetkým vhodné na produkciu vín nižšej kvality. Naopak, východná časť, hlavne severne, severozápadne a severovýchodne od mesta Štúrovo poskytuje vhodné podmienky na dopestovanie odrôd náročných na teplo a slnečný svit. Ide o najteplejšiu oblasť Slovenska

a vinohrady sú vysadené na kvalitných sprašových pahorkatinách Podunajskej nížiny. Sú tu jednoznačne najlepšie podmienky na dopestovanie hrozna vhodného na výrobu vysokokvalitných červených vín, ako aj napríklad odrody Cabernet Sauvignon, ktorá vyžaduje dlhšie vegetačné obdobie (v porovnaní s väčšinou u nás bežne pestovaných odrôd). Všetci významní vinári, ktorí majú záujem o výrobu vysokokvalitných vín, nakupujú hrozno práve tu, prípadne tu majú svoje vinohrady. Táto oblasť sa ďalej rozčleňuje na 8 vinohradníckych rajónov a 114 vinohradníckych obcí:

Nitrianska vinohradnícka oblasť Nitrianska vinohradnícka oblasť sa nachádza v severnej časti Nitrianskeho kraja a v malej časti Trnavského kraja. Zo všetkých vinohradníckych oblastí Slovenska sa vyznačuje najrôznorodejšími prírodnými podmienkami. Vinohrady sú vysadené na svahoch Považského Inovca, Tribeča a tiež na sprašových pahorkatinách Podunajskej nížiny. Celková výmera oficiálne zaregistrovaných vinohradov je 3 903 ha. Na pestrosť tu produkovaných odrôd výrazne vplývajú jednak pôdne pomery, ako aj klíma. Pôdy na svahoch majú často vysokú skeletnatosť, čo však nie je prekážkou. V rámci veľmi teplého a veľmi suchého nížinného klimatického regiónu, sa vyskytujú veľmi pestré mikroklimatické pomery, ktoré zapríčiňuje tunajšia heterogenita reliéfu krajiny. Geografická poloha a vyhovujúce zloženie pôd pohoria Tribeč a juhovýchodných svahov Považského Inovca vytvárajú výborné predpoklady na produkciu bohatých, odrodovo charakteristických a kvalitných vín. Prešporský Podnikateľ

Slovenska Víno pochádzajúce z tejto oblasti sa vyznačuje svojou autenticitou a vďaka špičkovým výrobcom dosahuje tiež vysokú kvalitu. Nitrianska vinohradnícka oblasť sa rozčleňuje na 9 vinohradníckych rajónov, do ktorých patrí 158 vinohradníckych obcí:

Stredoslovenská vinohradnícka oblasť Stredoslovenská vinohradnícka oblasť je oblasť na juhu stredného Slovenska pri hraniciach s Maďarskom. Je to rozmanitá vinohradnícka oblasť, ktorá sa tiahne od Hontu až po Gemer. Aj keď v súčasnosti nepatrí medzi naše kľúčové oblasti produkcie vína, má vynikajúce pestovateľské podmienky a má veľkú perspektívu. Celková plocha registrovaných vinohradov dosahuje 2 502 ha. Pôdne podmienky sú určované geologickým, prevažne vulkanickým substrátom (andezity), na ktorom sa vytvorili úrodné andozeme. Pôdnym druhom sú ílovitohlinité až hlinité, čiže stredne ťažké pôdy. Zvýšený tepelný tok v tejto oblasti je ovplyvnený výskytom ložísk hnedého uhlia (okolie Veľkého Krtíša).

Podnebie sa vyznačuje miernymi teplotami a relatívne nízkym ročným úhrnom zrážok. Najkvalitnejšie vinohradnícke plochy sa nachádzajú na južných svahoch Krupinskej planiny a v Ipeľskej kotline. Vynikajúce vína, najmä z okolia Veľkého Krtíša, pochádzajú z odrôd: Tramín červený, Rizling rýnsky, Frankovka, Cabernet sauvignon, Svätovavrinecké, Veltlínske zelené. Stredoslovenská vinohradnícka oblasť sa delí na 7 vinohradníckych rajónov a 107 vinohradníckych obcí:

Východoslovenská vinohradnícka oblasť Východoslovenská vinohradnícka oblasť zaberá tri oddelené územia na juhu a na východe Košického kraja, vrátane dvoch obcí Prešovského kraja. Zasahuje na územie troch historických regiónov: Zemplín, Abov a Turňa. Vinohradnícky register eviduje v tejto oblasti 1 074,1 ha vinohradov. Väčšina tunajších vinohradov bola vysadená až v období socializmu. Ani to však nič nemení na skutočnosti, že produkty pochádzajúce z tejto oblasti sú už nutnou súčasťou ponuky slovenských vín. Zvlášť významné postavenie dosiahli tibavské vína vyrobené z hrozna viníc pri Tibave a Sobranciach na južných svahoch Vihorlatských

vrchov. Nachádzajú sa tu najsevernejšie situované vinohrady na Slovensku, v katastri obce Brekov. Podnebie sa vyznačuje výrazne vyšším stupňom kontinentality ako na západe Slovenska. Na druhej strane má však počasie stabilnejší ráz. Južný Zemplín disponuje teplým, mierne suchým podnebím, kým južné svahy Vihorlatských vrchov mierne teplým, avšak vlhkejším podnebím. Pôdne typy reprezentujú najmä fluvizeme, podhorie Vihorlatských vrchov pôdy na sopečnom substráte. Východoslovenská vinohradnícka oblasť sa člení na 4 vinohradnícke rajóny a 88 vinohradníckych obcí.

Vinohradnícka oblasť Tokaj Vinohradnícka oblasť Tokaj je geograficky uzatvorená oblasť vinohradníctva a vinárstva v povodí rieky Bodrog, severne na Slovensku ohraničená Zemplínskymi vrchmi, vrchom Rozhľadňa (469 m) a na juhu v Maďarsku ohraničená sútokom riek Tisa a Bodrog. Je historickou aj teritoriálnou súčasťou veľkého tokajského regiónu, ktorého väčšia časť sa rozprestiera na území Maďarska (cca 5 000 ha). Na Slovensku je zákonom delimitovaných 907 ha. Ide o plošne najmenšiu vinohradnícku oblasť na Slovensku.

Chceme ponúknuť výnimočný zážitok ko sa vraví, za všetkým stojí človek. Platí to aj o VINIDI. Hlavný technológ Roman Holec si získal rešpekt a uznanie vinárskej verejnosti tým, čo už dokázal. Dnes stojí na čele tímu ľudí, s ktorými vybudoval jednu z najmodernejších slovenských vinárskych prevádzok a vtláča svoj neopakovateľný rukopis vínam nesúcim hrdé označenie VINIDI. Napokon, záruku kvality potvrdzuje aj svojím podpisom na etikete každej fľaše.

? Pán Holec, čo všetko toto povolanie obnáša? Moja práca spočíva hlavne v správnom časovom naplánovaní pracovných a výrobných postupov pri výrobe vína. Tieto sa menia tým v akej fáze výroby vína sa práve nachádzame. Samozrejme, správne naplánovanie nie je možné, bez stáleho prechutnávania vína. Mohlo by sa zdať že v práci len ,,pijem“ ale nie je to tak, aj keď bez prechutnávania sa nedá správne určiť ďalší postup výroby. Práca s vínom sa ale nezačína v pivnici, už počas roka spolupracujeme s vinohradníkom od rezu viniča až po zber hrozna. Júl / August 2013

? Vaše vína zbierajú ocenenia na domácich i medzinárodných súťažiach. Ktoré z nich si ceníte najviac? Máme 4 vína v aktuálnom Národnom Salóne vín SR. K posledným veľkým úspechom na zahraničných súťažiach patrí Zlatá medaila z AWC VIENNA 2012 za Tramín červený 2011, Zlatá medaila z Concours Mondial de Bruxelles 2013 za Rizling rýnsky 2011, Zlatá medaila za Cabernet sauvignon barrique 2008 na medzinárodnej súťaži XII. INTERNATIONAL OENO­ LOGICAL CONTEST “SELEZIONE DEL SINDACO” 2013 v Taliansku ako aj Zlatá medaila Cabernet sauvignon barrique 2008 na medzinárodnej súťaži GALICJA Wine Competition v Poľsku. Prednedávnom sme získali aj titul VÍNO ROKA 2013 v kategórii bielych suchých vín na Slovensku za Tramín červený 2011.

? Spracováva VINIDI výhradne hrozno z vlastných viníc? Z akej oblasti? VINIDI je stále relatívne mladé vinárstvo, prvým ročníkom bol ročník 2008. Prvé dva roky, t.j. 2008 a 2009, sme určitú časť hrozna dokupovali od iných pestovateľov, ale od roku 2010 VINIDI vyrába vína výlučne z vlastného dopestovaného hrozna. Naše vinice sa nachádzajú v Nitrianskej vinohradníckej oblasti, Šintavský vinohradnícky rajón.

? Aké vína má bábske vinárstvo momentálne v ponuke? Tak ako je to pri väčšine vinárstiev na Slovensku, aj naše vinárstvo má v ponuke veľmi širokú odrodovú skladbu vín. Je to spôsobené históriou pestovania hrozna na Slovensku. V súčasnosti sa vo väčšine viníc na Slovensku nachádza veľmi široké zastúpenie odrôd hrozna a tým sa vyrába aj veľa druhov vína. V ponuke máme prevažne vína ročníkov 2011 a 2012, ale v prípade červeného vína ročníky 2008 a 2009, keďže červené nechávame dlhšiu dobu zrieť v drevených sudoch.

? Prezraďte nám, aké sú plány vinárstva do budúcnosti? Tých plánov je určite viac, zo všetkých snáď spomeniem jeden, ktorý sa bude týkať vína samotného. Z červených vín ročníka 2012 sa budeme snažiť vyrobiť a na trh uviesť prvé cuvé víno od VINIDI. Tým, že to bol jeden z najlepších ročníkov na červené vína, chceme aj my pre našich priaznivcov namiešať niečo výnimočné. Ako sa nám to podarí nechám už na posúdenie našim konzumentom. Ale keďže červené vína nechávame vyzrievať dlhšie, tak aj na toto víno si budeme musieť ešte nejaký čas počkať.

7

Téma čísla

A

Vinárstvo Vinidi, s.r.o. patrí k mladým spoločnostiam, zaoberajúcim sa pestovaním a spracovaním hrozna. Napriek tomu si jeho produkcia už našla svojich priaznivcov najmä vďaka svojej kvalite

Vinohrady by mali patriť hroznu Slovensko kedysi vyrábalo okolo 600-tisíc hektolitrov vína, dnes ho produkuje niečo viac ako polovicu tohto množstva. Vinári si sťažujú na lacné vína zo zahraničia, ktoré sa presadzujú na pultoch obchodných sietí a tlačia ceny našich vín hlboko dolu.

S

lovenskí vinári síce produkujú kvalitné vína, ale ponúkajú predovšetkým „butikovú“ produkciu a úplne stratili pozíciu v stolových vínach. Napriek nesporným kvalitám slovenského vína, ktoré potvrdili aj úspechy na prestížnych zahraničných výstavách, bojujú vinohradníci a vinári v tejto chvíli o udržanie aspoň súčasných pozícií. „Za posledných desať rokov klesli zberové plochy v slovenských vinohradoch na 10-tisíc hektárov a produkcia hrozna dosiahla hranicu okolo 50-tisíc ton,“ rekapituluje vývoj Jaroslava Kaňuchová-Pátková, riaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína. Rozvoju vinárstva a vinohradníctva neprospieva ani roztrieštenosť producentov vína a pestovateľov hrozna, ktorých záujmy v súčasnosti reprezentujú dva rozhodujúce záujmové zväzy. Nech už je dôvod, prečo sa doteraz nevedeli dohodnúť a spojiť svoje sily akýkoľvek, začiatkom tohto roku zástupcovia oboch zväzov deklarovali vôľu spojiť sa do jedného profesijného spolku. Snaha o zjednotenie prichádza v hodine dvanástej.

Téma čísla

Jeden zväz bude silnejší Od nového silnejšieho zväzu si všetci sľubujú dokonalejší nástroj na obhajobu spoločných záujmov a hlavne jednotný postup pri komunikácii so štátnou správou, obchodnými reťazcami, zahraničím. Nový zväz bude aj platformou na spoločnú propagáciu a marketing slovenského vína, ako jedinečného produktu, ktorý je stále jedným z najväčších lákadiel aj pre zahraničných turistov v rámci agroturistiky. Ambíciou zjednoteného zväzu je zvýšiť a stabilizovať výmeru vinohradov v tomto desaťročí na úrovni 15-tisíc hektárov a výrobu vína posunúť na 450-tisíc hektolitrov. „Vinohradnícky potenciál krajiny to umožňuje a obnova vinohradov spolu s rozvíjajúcou sa výrobou vína a s ňou spojenou agroturistikou by sa mohla stať aj zdrojom nových pracovných miest,“ hovorí doterajší predseda Zväzu vinohradníkov Slovenska Igor Manceľ. „Dobrý vinársky dojem zo Slovenska neurobí zopár vinárov, ale môže ho navodiť len spolupracujúce vinárske spoločenstvo. Pravda, ani to nič nezmôže bez podpory štátu, samosprávy. Stačí sa pozrieť do Rakúska, akú tam majú podporu“- hovorí k tomu Ing. Vladimír Mrva, člen prezídia Zväzu výrobcov hrozna a vína na Slovensku Podľa analýzy vinohradníkov každých 10

8

hektárov neobrobených viníc by v prípade ich využívania na produkciu hrozna prinieslo dve pracovné miesta vo vinohradníctve, jedno vo vinárstve a štyri v ďalších nadväzujúcich aktivitách. Pritom jedno stratené miesto v odvetví výroby a spracovania hrozna stojí štát ročne 7-tisíc eur.

Legislatíva na ochranu vinohradov Vinohradníci a vinári sa preto dožadujú od štátu skutočnej a konkrétnej podpory odvetvia. Tá by mala spočívať okrem vytvorenia rovnakých dotačných podmienok pre všetky vinárske krajiny Európskej únie aj niektoré aktívne legislatívne opatrenia, medzi ktoré by malo patriť aj uzákonenie dane za neobhospodarované vinohrady. „Keďže sa na najlepších vinohradníckych územiach vinice

poľahky menia na stavebné pozemky, žiadame zavedenie poplatku v sume 33 eur za štvorcový meter pri zmene vinohradníckej parcely na stavebnú,“ povedala na túto tému Jaroslava Kaňuchová-Pátková. Krajina sa musí viac starať o svoje vinohrady. V dôsledku rastúcich dovozov vína má Slovensko záporné saldo v obchode s touto komoditou 40 miliónov eur (2011). Zníženie o každý jeden milión eur by sa premietlo nielen vo vyšších predajoch slovenského vína, ale aj na tvári a celkovej panoráme krajiny, ktorá by navyše zamestnala stovky ľudí žijúcich na vidieku.

Slovensko nie je Francúzsko Vinári začali diskusiu aj o niektorých ďalších otázkach, medziiným aj o členení krajiny z Prešporský Podnikateľ

hľadiska vinohradníckych oblastí. Slovensko ich má v súčasnosti šesť, vína z ktorých môžu používať označenie CHOP (Chránené označenie pôvodu). V budúcnosti by mohla byť len jedna – Slovenský vinohradnícky región s niekoľkými podapeláciami. Dôvodov na takúto zmenu je podľa Jaroslavy Kaňuchovej-Pátkovej viac. „Na Slovensku máme okrem Tokaja päť vinohradníckych oblastí, ale vína z nich sa v podstate nijako nelíšia. Všade sa pestuje všetko a výsledok je, že ľahšie rozoznáte vína podľa výrobcov, ako podľa toho, či je to víno z hrozna napríklad zo Strekova alebo Tibavy. Ani analyticky sa vína z jednotlivých oblastí nijako nelíšia. Preto je otázka, či treba niekoľko oblastí a nestačí len jedna. Pretože vína z nich by sa mali od seba líšiť, tak ako je to inde vo svete,“ konštatovala na seminári o budúcnosti slovenského vinárstva a vinohradníctva, ktorý zväz organizoval. Podľa nej sa Slovensko momentálne rovná tým, že je rozdelené na niekoľko vinárskych regiónov, napríklad Francúzsku. Tam sa však podobnosť končí. „Rozdiel je v tom, že tam každý región produkuje jednoznačne rozlíšiteľné vína. Nikoho by napríklad nenapadlo porovnávať v podobnosti vína z Bordeaux a Champagne. V každom regióne sa pestujú rôzne odro-

dy, sú tam rôzne klimatické podmienky, iné technológie spracovania a je pochopiteľné, že medzi apeláciami sa hrozno nemôže prevážať, aby sa pestovalo v jednej a spracúvalo v druhej,“ konštatovala. Nič z tohto ale pre Slovensko neplatí. „Skôr je podobné jednej veľkej vinohradníckej oblasti, napríklad Bordeaux, alebo Napa Valley. V celej apelácii sa produkujú vína s podobným charakterom, je tu povolených 13 odrôd, v celom regióne sú približne rovnaké klimatické podmienky, používajú sa podobné technológie , prevoz hrozna medzi jednotlivými podapeláciami je žiaduci, vytvárajú sa najhodnotnejšie kupáže. Tento systém je oveľa podobnejší tomu, čo existuje na Slovensku,“ konštatuje.

Beh na dlhé trate Podľa Zväzu výrobcov hrozna a vína je vytvorenie nového apelačného systému s jednou apeláciou a niekoľkými podapeláciami záležitosť niekoľkých desaťročí. „Musíme napríklad postupne odsledovať, ktoré odrody kam patria, do ktorých oblastí a do ktorých polôh. Aby nepestovali všetci všetko, bez ohľadu, či sú tam najvhodnejšie podmienky pre tú ktorú odrodu. To samozrejme neznamená, že teraz vyklčujeme všetky vinohrady a nasadíme nanovo. Preto hovoríme, že je to práca na

niekoľko desaťročí,“ približuje J. Kaňuchová-Pátková. Treba urobiť podrobnú charakterizáciu honov, štruktúry pôdy, pôdneho zloženia, svahovitosti, mikroklímy, ale aj odrôd, hektárových výnosov, používaných technológií a robiť rozbory vína na základné a špecifické parametre. Vinohradníci a vinári si uvedomujú, že o návrate k sebestačnej produkcii 600 tisíc hl vína sa nedá už ani snívať, ale je nutné zastaviť pokles plôch vinohradov, ktoré od novely zákona z roku 2009 už nie sú chránené a najkrajšie polohy sa nenávratne zmenili na stavebné pozemky. Navyše klesá aj rozloha aktívne obrábaných vinohradov, kde v poslednom roku rodilo už menej ako 10 tisíc ha z celkovej rozlohy 18 tisíc ha registrovaných viníc. Pritom u nás spotreba vína stúpa, ale je krytá dovozom lepšie dotovaného vína zo zahraničia. Priemerný Slovák vypije 14,7 litra vína ročne, z toho však menej ako tretina pochádza od slovenských výrobcov. Tí však v lepších ročníkoch ponúkajú až 90 percent akostných vín najvyššej kvality s chráneným označením pôvodu alebo vína z chránenej zemepisnej oblasti. A to všetko s veľmi obmedzenou podporou z únie i od štátu. M. Zervan

Téma čísla

Château Belá Miroslav Petrech vinohradník, ENOLÓG

Špičkové vína, ktoré chutia svetu Júl / August 2013

9

Naše vína bodujú Svet hľadá dnes pôvodnosť a naša krajina ju dokáže v bielych vínach ponúknuť. Dokazujú to aj mimoriadne úspechy, ktoré slovenské vína získali v poslednom čase na prestížnych svetových súťažiach.

P

rečo až teraz, keď víno sa na Slovensku vyrába od nepamäti a aj v minulosti bolo známe minimálne v okolitých krajinách, ale presadilo sa aj na kráľovských stoloch. Ako hovorí enologička Edita Ďurčová, ktorá sa ako degustátorka zúčastňuje na mnohých medzinárodných súťažiach, keď sa nezúčastníte, nemôžete ani zvíťaziť. „V posledných rokoch naše výsledky čoraz viac upútavajú, lebo vinári skutočne začínajú vo veľkom posielať vzorky svojich vín na súťaže. Keď pošlete len 2-3 vzorky, tak to môže byť náhoda alebo šťastie, že upúta práve vaše víno. No keď sa na významnej zahraničnej súťaži, kde sú vína a degustátori z celého sveta a kde sa hodnotí podľa veľmi prísnych medzinárodných kritérií, ocitne zo Slovenska 50, 100 a viac vzoriek od niekoľkých desiatok vinárov z celého Slovenska a získajú vysoký percentuálny podiel medailí, jednoznačne to svedčí o kvalite celého sektora. Potom sa dá povedať, že slovenské vína bodujú vo svete“ – hovorí Edita Ďurčová.

Slovenskí vinári vyslali do Paríža 110 vzoriek vína, viac ako dvojnásobok toho, čo pred rokom. Do súťaže sa prihlásili nielen známe a z medzinárodných súťaží ostrieľané vinárstva, ale aj malé rodinné firmy. O historický úspech sa postaral takpovediac celý vinársky tím. Mimoriadne dobrý výsledok ilustruje aj zisk 38 strieborných medailí. „Pozoruhodné je, že Slovensko bodovalo naprieč všetkými kategóriami. Máme sedem zlatých medzi bielymi vínami, jednu medzi ružovými a jednu medzi červenými,“ hodnotí slovenskú účasť Edita Ďurčová, ktorá bola aj na tomto podujatí degustátorkou. Vinalies Internationales je každoročne certifikovaná a je pod patronátom UIOE – Medzinárodnej únie enológov a OIV – Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno. Francúzi jej pri-

pisujú mimoriadny význam. „Paríž má povesť najprísnejšej súťaže na svete,“ povedala Edita Ďurčová. Slovensko demonštrovalo v Paríži vysokú úroveň vinárstva, ale aj rastúcu vnútornú jednotu. Po prvý raz sa vďaka nadšencom, ako je Edita Ďurčová či Jaroslava Kaňuchová-Pátková a Táňa Szabová z vinárskeho zväzu, ale aj ochote spoločnosti MonVin ľahšie vybavili súťažné formality a vína lacnejšie – jednotne poslali do Paríža. Úspech je zadosťučinením pre všetkých poctivých a talentovaných slovenských vinárov.

Concours Mondial de Bruxelles, Bratislava Po bohatej medailovej žatve z medzinárodných vinárskych súťaží v Paríži a Madride potvrdil rastúcu kvalitu slovenskej produkcie aj Concours Mondial de Bruxelles v Bratislave. Táto súťaž patrí medzi päť najväčších podujatí medzinárodného vinárskeho kalendára. Každý rok sa koná v inom európskom štáte a Slovensko je prvou krajinou východnej

Téma čísla

BACCHUS 2013 Madrid Prvú významnú tohtoročnú úrodu ocenení si priniesli slovenskí vinári zo Španielska. Dovedna 9 zlatých (15% prihlásených vín) a 9 strieborných (15% prihlásených vín) medailí korunoval najmä zisk zlata za pôvodnú slovenskú odrodu Dunaj, suché červené, ročník 2011. Získať totiž Bacchus de oro za červené v Španielsku je naozaj úspech. Slovensko v Madride upútalo ako krajina vinárov, ktorí majú cit pre harmonické, elegantné a vzrušujúce vína s dušou a charakterom. Zároveň pritiahlo zrak sveta ako krajina s pozoruhodným prírodným prostredím žičiacim vínu. „Slovenský vinársky kamienok je dôležitou súčasťou mozaiky najlepších vín,“ hovorí Edita Ďurčová. Madrid podľa nej zvýšil reputáciu slovenských vín aj na Slovensku. Slováci často uveria, že sú dobrí, až keď im to potvrdí svet.

Vinalies Internationales Paris Slovenským vinárom sa v Paríži podaril husársky kúsok. Na jednej z najprestížnejších svetových vinárskych súťaží Vinalies Internationales Paris sa stali najúspešnejšou krajinou. V prepočte na počet ocenených vín predstihli, a to veľmi výrazne, aj domáce Francúzsko. Medailové podielové skóre SR - Francúzsko je neuveriteľných 42,7 : 28,6 (percenta).

10

Prešporský Podnikateľ

na svetových súťažiach dzi všetkých zúčastnených krajín. Tento stav iba potvrdzuje vzrastajúcu kvalitu slovenských vín, ktorá už dosahuje svetovú úroveň a spĺňa aj tie najprísnejšie kritéria renomovaných degustátorov. V roku 2013 spravilo podľa organizátorov súťaže CMB najvýznamnejší pokrok práve Slovensko. Z vinárskych regiónov sa darilo najmä vinárstvam z Malokarpatskej, Južnoslovenskej, Nitrianskej a Stredoslovenskej vinohradníckej oblasti. Dve strieborné medaily získali aj tokajské vína. Popri tradičných odrodách, ako je Rizling Rýnsky alebo Tramín Červený bodovali aj slovenské novovyšľachtené odrody vína Dunaj a Devín. „Aj kvalitné slovenské vína oceňované na svetových súťažiach otvárajú Slovensku cestu k rozvoju zážitkového turizmu. Vínne cesty a s nimi spojená prezentácia gastronómie a návšteva turistických pamiatok sú čoraz žiadanejším produktom zo strany zahraničných návštevníkov” skonštatovala generálna riaditeľka SACR Marta Kučerová.

Svetovú vinársku súťaž využila SACR na zviditeľnenie nielen slovenských vinárstiev, ale aj zaujímavých turistických cieľov Slovenska. Pre degustátorov z 50 krajín pripravila agentúra zaujímavý sprievodný program, ktorý zahŕňal návštevu 14 slovenských vinárstiev na Malokarpatskej vínnej ceste a v širšom okolí Bratislavy, kde degustovali vína a ochutnali regionálnu gastronómiu. Okrem toho spoznali aj jedinečné turistické miesta Bratislavského regiónu. Zážitky, o ktoré sa degustátori podelia so svojou rodinou a známymi sú nepochybne nezaplatiteľnou reklamou pre Slovensko. Sprievodný program, ale najmä vysokú úroveň priebehu súťaže, k čomu prispela profesionalita SACR pri organizovaní podujatia, ocenil prezident Concours Mondial de Bruxelles Thomas Costenoble.

Národný salón vín SR 2013 Aj doma sa producenti dobrého vína prezentovali hlavne kvalitou. Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku uskutočnil v poradí už ôsmy ročník výberovej súťaže Národný salón vín. Cieľom tejto jedinečnej vinárskej súťaže je vybrať 100 najlepších slovenských vín pre ročník 2013/2014 a predstaviť ich laickej i odbornej verejnosti. V tomto roku sa na Slovensku uskutočnilo 19 nominačných súťaží s vínom, do ktorých sa prihlásilo spolu 8 444 vín, z toho 2 788 získalo viac ako 84 bodov a tým aj právo nominácie do Národného salónu vín. Napokon sa na súťaži zúčastnilo 427 vzoriek vín od 63 vinárov zo všetkých 6 slovenských vinohradníckych oblastí. Oproti poslednému ročníku je to o 9 prihlásených vín viac. Z prihlásených vín bolo až 309 vín ročníka 2012, ktorý sa dá označiť za mimoriadne vydarený. Vďaka krásnej a slnečnej jeseni bol dobrý nielen pre biele, ale aj pre modré odrody, z ktorých sa vyrába červené víno.

Dominujú biele vína Víťazných 100 najlepších slovenských vín pre ročník 2013/2014 pochádza z pivníc 37 vinárov. V salóne už tradične našli svoje miesto vína z každej vinohradníckej oblasti. 66 vín pochádza z ročníka 2012, 24 vín ročníka 2011, do salónu sa však prebojovalo aj zopár starších ročníkov. Sto najlepších slovenských vín tvorí 51 bielych, 32 červených a 10 ružových vín. Ako vždy peknou perličkou salónu budú 3 šumivé a 4 tokajské vína. Pomer odrôd vo finálnej stovke klasicky kopíruje pomer v prihlásených vínach. Najviac je zastúpený Cabernet sauvignon – až 16 vín v salóne bolo vyrobených z tejto odrody. Druhou najúspešnejšou odrodou je Rizling rýnsky – 8 vín. mz Júl / August 2013

11

Téma čísla

Európy, v ktorej sa súťaž uskutočnila. Prestížnu vinársku súťaž na Slovensku organizoval Concours Mondial de Bruxelles a Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR). Partnermi podujatia boli Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, Turizmus regiónu Bratislava a Bratislavská organizácia cestovného ruchu. Medzinárodnú jury tvorilo 305 degustátorov z radov renomovaných enológov, someliérov a zahraničných novinárov píšucich o víne. Tento rok bolo rozdaných celkovo 2 408 medailí a svoju líderskú pozíciu si udržalo Francúzsko so 709 udelenými medailami. Nasleduje Španielsko (524 medailí), Portugalsko (288), Taliansko (276), Čile (109), Slovensko (60), Austrália (47), Švajčiarsko (45) a Juhoafrická republika (40). Slovensko zaznamenalo jedinečný zápis ako v počte prihlásených vín (214) tak najmä v počte získaných medailí (60, z tohto 3 veľké zlaté, 19 zlatých a 38 strieborných medailí) kde sme obsadili ako ‘mikro’ vinárska krajina vynikajúce 6 miesto spome-

Vínna etiketa - ako vychutnať dobré víno?

V

Pri menších pohároch sa v polohe oproti palcu uchopí stopka dvomi prstami, pri väčších kalichoch tromi alebo štyrmi prstami. Tu sa naplno prejaví výhoda toho, že sa víno nalieva do jednej tretiny pohára.

íno je alkoholický nápoj a treba sa k nemu tak správať. Aby ste si ho vychutnali je dobré poznať nasledujúce pravidlá.

Ako správne nalievať

Ako víno vychutnať

Pri stolovaní sa nalieva do pohárov zhora, etiketou obrátenou k nalievajúcemu, pomaly a decentne. Fľaša sa pritom drží v ťažisku. Dolieva sa iba do prázdnych pohárov, nedopité víno je znakom toho, že dotyčný už o ďalšie nežiada. Dolievanie býva starosťou čašníka alebo starosťou muža - hostiteľa.

Koľko vína do pohára

Víno sa nikdy nenalieva doplna. Nikto si nebude myslieť, že mu nedoprajete, ak nalejete len do tretiny. Príliš plný pohár sa nedá dobre chytiť a ani buket vína sa nemôže dobre rozvinúť a víno nedýcha. Platí, že z plných pohárov sa väčšinou pije, nie vychutnáva. Pri veľkých čašiach alebo veľmi starých a vzácnych vínach sa dokonca servíruje naliate len do štvrtiny pohára a dolieva sa častejšie. Buket vína sa tak rozvinie do svojej plnej šírky a krásy.

Aké poháre použiť

Čisté, z číreho a tenkého skla. Len tak sa dá objektívne zhodnotiť farba a čírosť vína. Hoci je tvar pohárov na víno dôležitý, etiketa pripúšťa niektoré ústupky. V zásade platí, že sekty a šampanské sa nalievajú do štíhlych vysokých pohárov, fláut. Tiché biele vína sa zvyčajne servírujú v pohároch menej otvorených a na dlhšej stopke, poháre na červené

Základnou zásadou je, že víno sa nepije, ale vychutnáva. Pohár s vínom sa pritom vedie k ústam, nikdy nie naopak. Víno sa dotkne najprv hornej pery. Potom sa jemne vťahuje do úst v malých dúškoch. Po krátkom, decentnom pováľaní na jazyku sa dúšok prehltne. víno majú kratšiu stopku a kalich otvorenejší a s väčším objemom. Jestvuje však i množstvo iných prípustných tvarov pohárov.

Správna teplota podávaného vína

Ružové a šumivé vína sa podávajú pri teplote 6 – 8 ºC, biele a tokajské vína vytemperované na 8 – 14 ºC, červené pri teplote 16 – 20 ºC. Uvedené pravidlá však neplatia univerzálne. Červené vína prinesené z pivnice sú príliš chladné. Nechajú sa preto spontánne ohriať pri izbovej teplote - šambrovať. Biele vína sa, naopak, musia vychladiť - frapírovať. Servírovacia teplota vína je o 1 – 2 ºC nižšia ako konzumná teplota, pretože víno sa v pohári pomerne rýchlo zohrieva.

Ako správne držať pohár

Zásadne a vždy platí, že pohár s vínom sa drží za stopku, nie za telo. Prsty zanechávajú na čistom skle nevkusné odtlačky, ktoré navyše skresľujú farbu a čírosť vína.

Aké vína k akému jedlu

Pri výbere vína k jedlu je najlepšie poradiť sa so someliérom. Všeobecne však platí, že čím je pokrm jemnejší, tým jemnejšie by malo byť víno a naopak. - biele - vo všeobecnosti ide o ľahké vína, preto sú vhodné najmä k jedlám z rýb a bieleho mäsa; - ružové - sú pomerne univerzálne, možno ich podávať takmer ku všetkým jedlám jemnejším i viac koreneným; - červené - každý druh má svoju špecifickú príchuť v závislosti od podmienok, v ktorých hrozno dozrievalo; nájdete tu aj ťažšie vína, ktoré voľte najmä ku kaloricky výdatnejším a ťažším jedlám; je vhodné aj ku zverine, kačacine či husacine; ľahšie červené vína podávajte k teľaciemu, viac korenenému bielemu mäsu, prípadne k syrom; - šumivé - sú zaužívané najmä ako aperitív, ak sú polosladké alebo sladké, hodia sa aj k zákuskom a ovociu; mz

Téma čísla

Škola, kde vyrastajú šampióni SOŠ vinársko-ovocinárska v Modre má 130-ročnú tradíciu výchovy vinárskych, vinohradníckych a ovocinárskych odborníkov. Za toto obdobie vychovala asi 4.000 odborníkov, medzi nimi mnoho takých, ktorí reprezentujú svojimi vínami Slovensko. Škola má dobré materiálne, ale i personálne vybavenie, nové učebné priestory s didaktickou technikou, telocvičňu, školský internát, jedáleň, spoločenskú miestnosť. Prax absolvujú žiaci v Stredisku odbornej praxe, ku ktorému patrí pivnica s modernou technologickou linkou, degustačná miestnosť pre 90 osôb, 3,5 ha vinohradov a

12

1 ha ovocných sadov. Žiaci sa zúčastňujú na odborných súťažiach. Napr. v súťaži v reze viniča tento rok obsadili 1. a 2. miesto, v somelierskej súťaži 7. miesto. V stredoškolskej odbornej činnosti získali tento rok 2. miesto v krajskom kole. Škola organizuje odborné semináre o vinárstve a ovocinárstve. Študentská firma „Vinárka“ pripravuje každoročne degustáciu vín z produkcie absolventov. Aj v škole sa organizujú súťaže, kde si žiaci precvičujú znalosti zo stolovania a gastronómie. Máloktoré degustácie vín v okolí Modry sa obídu bez odbornej pomoci žiakov školy. Mgr. Slavomír Zoch, riaditeľ školy: „Z našej strany robíme všetko, aby naši absolventi boli univerzálnejšie pripravení na život. Boli sme prví na Slovensku, ktorí sme otvorili zameranie na agroturistiku a minulý školský rok sme otvorili odbor somelierstvo. Absolvent tohto odboru má dobré uplatnenie na trhu práce. Ceníme si aj to, že o výchovu vinohradníckeho a vinárskeho dorastu sa zaujímajú aj niektoré stavovské organizácie. Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska sa napríklad rozhodol podporiť vinohradnícke školstvo tým, že poskytol 350.- € na odmeny dobre prospievajúcim žiakom.“

Prešporský Podnikateľ

PRÁVNA PORADŇA Chcela by som sa opýtať, ako mám postupovať. Dvaja zamestnanci požiadali o neplatené voľno na mesiace august a september. Momentálne, keďže začína leto, nemáme veľa zákaziek a tak som naklonená vyhovieť ich požiadavkám. Poraďte mi prosím, čo to obnáša po pracovnoprávnej a odvodovej stránke. Ďakujem. Situáciu, ktorú uvádzate upravuje Zákonník práce (č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov) vo svojej piatej časti a súvisiace zdravotné a sociálne odvody upravujú dva zákony – Zákon o sociálnom poistení (č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov) a Zákon o zdravotnom poistení (č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Z pohľadu Zákonníka práce najčastejšie

dochádza k dohodám o neplatenom voľne medzi zamestnancom a zamestnávateľom z osobných alebo rodinných dôvodov, § 141 ods. 4 za jeden deň neplateného voľna považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať. Počas obdobia neplateného voľna pracovnoprávny vzťah naďalej trvá, ale zamestnancovi nevzniká nárok na náhradu mzdy ani na iné finančné plnenia z tohto vzťahu vyplývajúce. Z pohľadu sociálneho poistenia sa počas obdobia poskytnutia neplateného voľna, ktoré trvá minimálne celý pracovný deň a dlhšie, prerušuje sociálne poistenie, poistenec poistné neplatí. Zamestnávateľ je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni túto skutočnosť

do 8 dní. Zamestnancovi v tomto čase nevzniká nárok na príslušnú dávku sociálneho poistenia, s výnimkou ochrannej lehoty na účely nemocenského poistenia (ochranná lehota je obvykle 7 dní po zániku poistenia). Z pohľadu zdravotného poistenia poistný vzťah nekončí, ale poistenec nie je v danom čase zamestnancom, poistné platí preddavkovo ako samoplatiteľ. Zamestnávateľ je povinný túto skutočnosť príslušnej zdravotnej poisťovni oznámiť do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom došlo k čerpaniu neplateného voľna. Samoplatiteľ sa musí do poisťovne prihlásiť sám do 8 dní od vzniku povinnosti platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie a v rovnakej lehote následne odhlásiť po skončení neplateného voľna. D. Grznárik

Európska veda a výskum v rokoch 2014-2020

E

Možno nie všetci si dostatočne uvedomujú, že veda, výskum a inovácie sú tým odvetvím, ktoré môže do budúcnost Európskej únii a jej jednot­livým členským krajinám kontinuálne zabezpečiť popredné miesto z hľadiska globálnej konkurencieschopnosti a trvalý hospodársky rast.

urópska komisia si význam tohto odvetvia veľmi dobre uvedomuje a aj preto Horizon 2020, vedecko-výskumný program EÚ na nadchádzajúce programovacie obdobie 2014-2020, bude najväčším programom v hodnote 70,2 mld eur. Ide o neuveriteľnú sumu, ktorú budú môcť členské krajiny využiť na naštartovanie a podporu už existujúcich výskumných centier, vznik start-upov či výmenné pobyty a networking európskych výskumníkov. V polovici júna v Bratislave zasadala Európska výskumná rada. Ide o jeden z podprogramov 7. rámcového vedecko-výskumného programu EÚ (od budúceho roka ho nahradí Horizon 2020), ktorý mal na obdobie 207-2013 rozpočet 7,5 mld eur. Pod jeho hlavičkou sa zrealizovalo už mnoho jedinečných výskumných projektov, pričom jeden z takýchto projektov dostal Nobelovu cenu. Slovensko, žiaľ, túto schému nevyužilo veľmi efektívne, keď dosiaľ registruje len 2 úspešné granty, zatiaľ čo okolité krajiny sú na tom oveľa lepšie – Česko 8, Maďarsko 30, Rakúsko 80 grantov.

Možnosť aj pre Slovensko V rámci Horizonu 2020 by mal byť rozpočet Európskej výskumnej rady zvýšený na 13 mld eur, bude preto potrebné, aby sa možní slovenskí recipienti takýchto grantov pokúsili čo najefektívnejšie ponúkané možnosti využiť. Horizon 2020 počíta na nadchádzajúcich 7 rokov s viacerými novinkami, ktoré majú členským krajinám pomôcť pri prepájaní vedy a výskumu s inováciami a praxou. V tomto zmysle Horizon prichádza s inovatívJúl / August 2013

nymi schémami, ako katedry Európskeho výskumného priestoru (European Research Area Chairs), twinning a teaming. Cieľom týchto iniciatív je vybudovať v regiónoch, ktoré vykazujú slabšie vedecko-výskumné výsledky, centrá excelentnosti a pritiahnuť do nich medzinárodne uznávané vedecké kapacity. Čo sa týka tzv. „katedier Európskeho výskumného priestoru“, tie budú fungovať na princípe, že do regiónov so slabými výskumnými výsledkami prizvú na hosťovanie medzinárodné výskumné kapacity, ktoré budú mať potenciál pritiahnuť ďalší kvalifikovaný personál a finančné prostriedky. V súčasnosti EK rozbieha pilotný projekt k tomuto programu v hodnote 12 miliónov eur. Do uzávierky prejavilo záujem o participáciu 110 výskumných inštitúcií vrátane Žilinskej univerzity a v súčasnosti sa uskutočňuje výberové konanie. V prípade úspechu bude finančný príspevok na projekt v trvaní do 5 rokov max. 2,4 milióna eur, pričom 1 členská krajina môže mať len 1 grant. Twinning bude podporovať už existujúci výskum v príslušnej oblasti, pričom predmetné výskumné centrum prepojí s minimálne 2 ďalšími medzinárodne uznávanými vedeckými entitami v danej oblasti. Teaming sa zameria na tvorbu nových centier excelentnosti za asistencie medzinárodných partnerov, ktorí budú pomáhať aj pri vypracovaní tzv. business plánu na tvorbu takéhoto centra. Na uvedené tri nové inovačné schémy by v rámci Horizonu 2020 malo byť alokované 1 % z celkového rozpočtu.

Dôležitá je príprava projektov Okrem toho Európska komisia z hľadiska budúceho čerpania štrukturálnych fondov zavádza novinku, keď ex ante kritériom na ich čerpanie bude predloženie kvalitnej stratégie inteligentnej špecializácie (Smart specialisation) zo strany každej členskej krajiny. Slovensko sa zaviazalo túto stratégiu Európskej komisii poslať do 30. júna 2013. Z hľadiska jej prípravy bolo veľmi dôležité využívať možnosti, ktoré prináša tzv. platforma inteligentnej špecializácie, ktorú EK zriadila už v roku 2011. Hostiteľom platformy je Spoločné výskumné centrum EK (Joint Research Centre), pričom jej cieľom je aktívne členským krajinám pomáhať pri identifikácii tých oblastí, v ktorých sú excelentné, vykazujú vysokú pridanú hodnotu a teda majú potenciál uspieť v rámci medzinárodnej konkurencie. V januári 2013 EK zriadila 15 expertných skupín, ktoré asistujú pri prípravy Stratégie inteligentnej špecializácie 15 členských krajinám (vrátane Slovenska). Slovensko v súčasnosti z hľadiska čerpania existujúcich európskych prostriedkov na financovanie vedy, výskumu a inovácií zaostáva. Operačný program veda a výskum čerpáme v poslednom roku na 37 %. Do konca roka je potrebné minúť 194 miliónov eur, pričom len pre Bratislavský kraj to predstavuje 68 miliónov eur. Z hľadiska 7. rámcového programu EÚ patríme medzi čistých prispievateľov, keď sa nám darí tento program využívať len na cca 20 % (do 7RP sme zaplatili približne 350-400 miliónov eur a dokázali sme využiť „len“ 85 miliónov eur). Zuzana Dutková, Brusel

13

PODNIKATEĽSKÝ SERVIS JÚL/AUGUST Bratislavská regionálna komora SOPK ponúka podnikateľom v rámci svojich aktivít konferencie, semináre, workshopy a tréningy: 23. júl 2013 Zákon o ochrane osobných údajov účinný od 1.7.2013 Lektor: Branislav Cigánik, špecialista v odbore 30.júl 2013 Zmeny colného zákona Lektor: Mgr. Jozef Vaško, špecialista v odbore

Zahraničné aktivity 18. júl 2013 Seminár - Obchod a investície v Južnej Afrike a vo vybraných krajinách subsaharskej Afriky (podmienky, príležitosti a riziká)

Iné aktuálne ponuky

Zaručený elektronický podpis a elektronický podpis – externá registračná autorita, vykonávajúca certifikačné činnosti a poskytujúca akreditované certifikačné služby Preverte si partnera - služba poskytuje vysoko kvalitné informácie, analýzy­­a správy efektívne využiteľné pre majiteľov, konateľov či TOP manažérov firiem na podporu nástrojov risk manažmentu každého podnikateľského subjektu. Vystavovanie ATA karnetov - unifikovaný colný dokument pre tranzit a dočasný dovoz tovarov do tretích krajín bez cla Osvedčovanie o pôvode tovaru - služby pre zjednodušenie Vášho zahraničného obchodu Klub podnikateľov Bratislavskej regionálnej komory a Klub mla­ dých podnikateľov – tematické klubové stretnutia členov BRK SOPK Platforma „Žena v podnikaní“

Viete že...? počnúc 1. júlom 2013 je účinný nový zákon o ochrane osobných údajov č. 122/2013 Z.z., ktorý najmä spresňuje niektoré definície pojmov, odstraňuje nejasnosti niektorých základných ustanovení, zavádza prehľadnejšiu úpravu vzťahu prevádzkovateľa a sprostredkovateľa, nanovo upravuje podmienky spracúvania biometrických údajov, dopĺňa inštitút oprávnenej osoby, zavádza novú úpravu podmienok na poverenie zodpovednej osoby, v rámci ktorých vyžaduje aj vykonanie skúšky zodpovednej osoby zo znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov, poskytuje novú právnu úpravu podmienok prenosu osobných údajov do tretích krajín, upravuje podmienky osobitnej registrácie, registrácie a evidencie informačných systémov a v neposlednom rade zavádza obligatórne uloženie sankcie za porušenie. Novinkou sú dva vykonávacie predpisy k novému zákonu, ktoré sú ešte v legislatívnom procese. Pôjde o všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré ustanovujú rozsah a dokumentáciu bezpečnostných opatrení a podrobnosti o skúške fyzickej osoby na výkon funkcie zodpovednej osoby. Pre všetkých, ktorí sú povinní dodržiavať pri spracúvaní osobných údajov zákon na ochranu osobných údajov, sú dôležité lehoty upravené v prechodných ustanoveniach, v rámci ktorých je potrebné zosúladiť spracúvanie osobných údajov v informačných systémoch s podmienkami upravenými v novom zákone. Bratislavská regionálna komora pre Vás pripravila seminár o novom zákone o ochrane osobných údajov, ktorý sa bude konať dňa 23. júla 2013. Bližšie informácie: www.ba.sopk.sk alebo 02/48291257

14

www.basopk.sk • tel. 02/48291257 BOJUJEME ZA VÁS SOPK v rámci pripomienkového konania posúdila tieto predložené návrhy zákonov: • návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, • návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, • návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, • návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, • návrh zákona ,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, • návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, • návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, • návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, • návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, • návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. SOPK tiež predložila stanovisko k: • vyhláške Úradu pre verejné obstarávanie, ktorou sa ustanovujú finančné limity pre nadlimitnú zákazku, • vyhláške Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 388/2009 Z. z., ktorou sa vydáva Mýtny poriadok v znení neskorších predpisov, • návrhu riešenia zavádzania inteligentných meracích systémov v elektroenergetike SR, • koncepcii rozvoja výroby elektriny z malých obnoviteľných zdrojov energie v SR.

Prešporský Podnikateľ

ČO? KEDY? KOMU? Do 8.7.2013 (pondelok) • odvod preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie za samostatne zárobkovo činnú osobu a samoplatiteľa za jún 2013, • odvod poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti (dobrovoľné), poistného do rezervného fondu solidarity a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za samostatne zárobkovo činnú osobu a dobrovoľne poistenú osobu za jún 2013, • povinnosť platiteľa dividendy so sídlom v SR uhradiť preddavok na zdravotné poistenie za jún 2013 za poistenca, ktorý mal vyplatený príjem z dividend za účtovné obdobie, ktoré začalo plynúť najskôr 1. januára 2013. Do 15.7.2013 (pondelok)

• odvod dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb vyberanej zrážkou za jún 2013. Súčasne predložiť oznámenie o zrazení a odvedení dane príslušnému správcovi dane, • odvod sumy na zabezpečenie dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb platiteľom príjmu za jún 2013. Zároveň túto skutočnosť oznámiť príslušnému správcovi dane. Do 22.7.2013 (pondelok, namiesto 20.7.2013 sobota)

• registračná povinnosť pre daň z pridanej hodnoty (DPH) pre zdaniteľnú osobu, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ak nemá takéto miesto ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, • registračná povinnosť pre DPH pre zdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, ak za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahnu celkový obrat 49 790 eur, • povinnosť podať elektronickými prostriedkami súhrnný výkaz za jún 2013 pre platiteľa DPH, ktorý dodal tovar s oslobodením z tuzemska do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte alebo premiestnil tovar oslobodený od dane do iného členského štátu na účely svojho podnikania alebo ktorý sa zúčastnil na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ. Povinnosť podať súhrnný výkaz má aj platiteľ DPH, ktorý dodal službu s miestom dodania v inom členskom štáte osobe identifikovanej pre daň, ktorá je povinná túto daň platiť, • povinnosť pre platiteľa dane podať elektronickými prostriedkami súhrnný výkaz za II. štvrťrok 2013, ak hodnota tovarov ním dodaných do iných členských štátov s oslobodením od dane nepresiahne v príslušnom a súčasne v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnotu 100 tis. Eur, • povinnosť pre zdaniteľnú osobu registrovanú pre daň podľa § 7 alebo 7a zákona o DPH podať elektronickými prostriedkami súhrnný výkaz za II. štvrťrok 2013, v ktorom dodala službu s

Júl / August 2013

KALENDÁRIUM PODNIKATEĽA • JÚL/AUGUST 2013 miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je identifikovaná pre daň, a táto osoba je povinná platiť daň, • povinnosť podať elektronickými prostriedkami súhrnný výkaz za jún 2013 pre daňového zástupcu Daňovému úradu Bratislava. Do 25.7.2013 (štvrtok)

• povinnosť podať daňové priznanie k DPH za jún 2013 pre platiteľov s mesačným zdaňovacím obdobím (aj negatívne priznanie) a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti, • povinnosť podať daňové priznanie k DPH za jún 2013 pre osoby, ktoré nie sú platiteľmi dane, ale vznikla im povinnosť platiť daň podľa § 69 zákona o dani z pridanej hodnoty, a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti, • povinnosť podať daňové priznanie k spotrebnej dani z minerálneho oleja, tabakových výrobkov, alkoholických nápojov pre prevádzkovateľa daňového skladu, prevádzkovateľa tranzitného daňového skladu, prevádzkovateľa daňového skladu pre zahraničných zástupcov a oprávneného príjemcu, ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma predmet dane v pozastavení dane z iného členského štátu za jún 2013 (aj za zdaňovacie obdobie, v ktorom daňová povinnosť nevznikla) a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti, • povinnosť pre držiteľa oprávnenia na distribúciu spotrebiteľského balenia liehu v daňovom voľnom obehu oznámiť údaje podľa § 54 ods. 15 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov colnému úradu elektronicky zajún 2013, • povinnosť podať daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholického nápoja pre prevádzkovateľa liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia zajún 2013, • povinnosť podať daňové priznanie k spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu pre platiteľa dane za jún 2013 a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti, • povinnosť podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov za jún 2013 a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti, • povinnosť podať colnému úradu daňové priznanie k dani z tabakových výrobkov za jún 2013 pre odberateľa tabakových výrobkov, ktorý ich prevezme na podnikateľské účely a splnenie vlastnej daňovej povinnosti, • povinnosť podať daňové priznanie k DPH za II. štvrťrok 2013 pre platiteľov so štvrťročným zdaňovacím obdobím (aj negatívne priznanie) a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti. Do 31.7.2013 (streda)

jedného správcu dane presiahne 8 292 eur, • splatnosť štvrťročného preddavku na daň z motorových vozidiel vo výške ¼ predpokladanej dane, ak celková predpokladaná daň u jedného správcu dane presiahne 660 eur a nepresiahne 8 292 eur, • splatnosť preddavku dane z príjmov fyzických osôb za júl 2013 - mesačný preddavok vo výške 1/12 z poslednej známej daňovej povinnosti, ak tá presiahla 16 596,96 eura, • splatnosť preddavku dane z príjmov právnických osôb za júl 2013 - mesačný preddavok vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ak tá presiahla 16 596,96 eura. Do 3 dní po dni vzniku daňovej povinnosti

• podať daňové priznanie k spotrebnej dani z minerálneho oleja, tabakových výrobkov, alko­ holických nápojov (okrem prevádzkovateľa daňového skladu, prevádzkovateľa tranzitného daňového skladu, prevádzkovateľa daňového skladu pre zahraničných zástupcov a oprávneného príjemcu) a splatnosť dane. Do výplatného termínu za mesiac jún 2013

• odvod preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávateľom (preddavok na poistné z príjmu vypočítava a odvádza za zamestnanca zamestnávateľ), • odvod poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odvádza zamestnávateľ. Do 5 dní po výplatnom termíne za mesiac jún 2013

• odvod preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti znížených o úhrn daňového bonusu. Do 8.8.2013 (štvrtok)

• odvod preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie za samostatne zárobkovo činnú osobu a samoplatiteľa za júl 2013, • odvod poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti (dobrovoľné), poistného do rezervného fondu solidarity a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za samostatne zárobkovo činnú osobu a dobrovoľne poistenú osobu za júl 2013, • povinnosť platiteľa dividendy so sídlom v SR uhradiť preddavok na zdravotné poistenie za júl 2013 za poistenca, ktorý mal vyplatený príjem z dividend za účtovné obdobie, ktoré začalo plynúť najskôr 1. januára 2013. Do 15.8.2013 (štvrtok)

• povinnosť zamestnávateľa predložiť prehľad o

• odvod dane z príjmov fyzických osôb a práv-

zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za jún 2013, • splatnosť preddavku na daň z motorových vozidiel za júl 2013 - mesačný preddavok vo výške 1/12 predpokladanej ročnej dane, ak tá u

nických osôb vyberanej zrážkou za júl 2013. Súčasne predložiť oznámenie o zrazení a odvedení dane príslušnému správcovi dane, • odvod sumy na zabezpečenie dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb platiteľom príjmu za júl 2013. Zároveň túto skutočnosť oznámiť príslušnému správcovi dane. vz

15

Názov VINIDI vo Vás určite evokuje­­ spojitosť s vínom. Pravda je však taká, že VINIDI v pôvodnom význame nemá s vínom nič spoločné. Týmto menom volali Slovanov ešte dávno­ pred vznikom Samovej ríše. Vzdávajúc hold takmer tritisícročnej ­tradícii­ pestovania viniča a výroby vína na území dnešného Slovenska, sme sa rozhodli našu spoločnosť pomenovať náz­ vom VINIDI, ktorý zároveň symbolizuje nerozlučnú spojitosť našich vín s pôdou, podnebím a umom našich ľudí. Vinárstvo VINIDI disponuje príjemným posedením priamo vo svojich priestoroch s kapacitou 74 miest na sedenie a útulnou klembovou pivnicou s posedením pri krbe. Môžete si tu zorganizovať príjemnú spoločenskú udalosť rôzneho charakteru s prekrásnym výhladom na vinice. Doprajte sebe a svojim hosťom dúšky jedinečného kvalitného vína s hrdým názvom VINIDI. Kontakt: VINIDI s.r.o. • Krajná 86 • 821 04 Bratislava Prevádzka: Alexandrov dvor • 951 34 Báb • Tel.: +421 917 206 930 [email protected] • ww.vinidi.sk