2005. Spracovateľský kolektív. Mgr. Tomáš Šembera

EKOJET spol. s r.o. Priemyselná a krajinná ekológia

Územný generel zelene mesta ZVOLEN

Názov dokumentácie

Územný generel zelene mesta Zvolen

Objednávateľ

Mesto Zvolen

Spracovateľ

EKOJET spol. s r.o. Tehelná 19, 831 02 Bratislava

Dátum spracovania

2004/2005

Spracovateľský kolektív

Hlavní riešitelia

Ing. Ivan Šembera, CSc. Mgr. Tomáš Šembera

Spoluspracovatelia

Ladislav Pazdera RNDr. Milan Kaleta, CSc. MUDr. Martin Hrubiško, PhD. Ing. Ján Faltys Mgr. Ronald Blaho Ing. Jana Gálová

Podpis a pečiatka organizácie

Podpis a pečiatka hlavných riešiteľov

1



ÚVOD 1. Zadanie úlohy Územný generel zelene mesta Zvolen (ďalej len UGZ Zvolen) objednalo u Ekojet s.r.o. Bratislava mesto Zvolen na základe výsledkov vo verejnej súťaži zo septembra 2004. V zmysle požiadavky objednávateľa a podľa uzavretej zmluvy o dielo pozostáva spracovanie ÚGZ Zvolen z týchto samostatných etáp: · · · · ·

prieskum a rozbory , I. etapa (terénny prieskum plôch), prieskum a rozbory, II. etapa (terénny prieskum porastov zelene a digitalizácia výsledkov prieskumu I. a II. etapy), koncept riešenia, návrh riešenia, čistopis návrhu

1.1. Dôvody na spracovanie Územného generelu zelene mesta Zvolen Hlavným dôvodom pre spracovanie ÚGZ Zvolen je ďalej rozpracovať a detailizovať v mierke 1:5000 riešenia problematiky zelene obsiahnuté v Územnom pláne mesta Zvolen schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva v Zvolene dňa 3.12. 2004. Územný generel zelene je spracovaný v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, vyhlášky č. 55 /2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii a na základe požiadaviek ostatných osobitných predpisov, najmä na úseku ochrany prírody a krajiny (zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a vyhláška MŽP SR č. 24/2003 ktorou sa vykonáva zákon 543/2002 o ochrane prírody a krajiny), a v zmysle ďalších, vzájomne dohodnutých požiadaviek obstarávateľa. 1.2. Ciele spracovania Územného generelu zelene mesta Zvolen Cieľom ÚGZ je vytvoriť úplnú vedomostnú základňu údajov o verejnej zeleni mesta, vytvoriť podklad zahrňujúci výhľadové údaje pre ďalšiu projekčnú, realizačnú činnosť a údržbu zelene, pre diferenciáciu zakladaní rôznych kategórií zelene, pre výber vhodného sortimentu okrasných a účelových drevín, pre návrh vhodnej štruktúry zelene vzhľadom ku konkrétnym podmienkam územia mesta Zvolen, pre efektívnejšie a intenzívnejšie využívanie v súčasnosti funkčne nevyužitých plôch v rámci riešeného územia.

2



2. Vymedzenie riešeného územia Riešené územie ÚGZ Zvolen je v zmysle požiadavky Mestského úradu Zvolen vymedzené zastavaným územím mesta Zvolen. Súčasné zastavané územie mesta je vymedzené hranicou územia, ktorá je zdokumentovaná v grafickej časti Územného plánu mesta Zvolen (SAŽP –CTK, 2004) vo výkrese č. 3. V zmysle požiadavky Mestského úradu Zvolen je vymedzené územie mesta riešené s podrobnosťou: · M 1:5 000: rozbor súčasného stavu zelene, problémový výkres, komplexný návrh, návrh funkčno-kompozičných jednotiek, etapizácia · M 1:10 000: širšie vzťahy a makrokompozícia systému zelene.

3. Zhodnotenie doterajších ÚPD a známych zámerov rozvoja Pri riešení ÚGZ Zvolen boli vyhodnotené tieto známe zámery a podklady: · Návrh územného plánu veľkého územného celku Banskobystrického kraja, AUREX Bratislava, 1998 · Návrh územného plánu mesta Zvolen, SAŽP-CTK Banská Bystrica, 2004 · Krajinno-ekologický plán k.ú. Zvolen, Fakulta ekológie a environmentalistiky a Lesnícka fakulta TU vo Zvolene, Kolégium MVO a Pavol Auxt vo Zvolene, 2003 · Program sociálneho a hospodárskeho rozvoja mesta Zvolen, Mesto Zvolen, 2004 · Územný generel dopravy mesta Zvolen, Stavebná fakulta STU Bratislava, 2003 · Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Zvolen, SAŽP Banská Bystrica, 1995

3



PRIESKUMY A ROZBORY 4. Prieskumy a rozbory prírodného prostredia a krajiny mesta Zvolen 4. 1. Základné údaje o podmienkach pre zeleň 4.1.1. Horninové prostredie Geologická stavba Základy Zvolenskej kotliny položili tektonické pohyby v starších treťohorách. Jej výplň tvoria neogénne pyroklastiká andezitov Kremnických a Štiavnických vrchov, Poľany a Javoria. V mladších treťohorách vlastnú Zvolenskú a Pliešovskú kotlinu vyplnili prevažne jazerné a riečne sedimenty – súčasne počas vulkanickej činnosti sa usadzovali vo vodnom a suchozemskom prostredí kotliny mohutné súvrstvia sopečného popola, úlomkov lávy, ale aj transportované časti Prahrona a jeho prítokov z hornín Nízkych Tatier a Slovenského rudohoria. Tým sa vytvoril zarovnaný reliéf, ktorý dodnes tvorí poriečnu roveň. Koncom mladších treťohôr túto úroveň tvorilo prietočné jazero, ktoré postupne vypĺňali materiály s prevahou štrkov (hronské štrkové súvrstvia). Vo štvrtohorách sa vo Zvolenskej kotline vytvoril systém riečnych terás, ktoré najmä z hľadiska osídlenia patria k najdôležitejším geologickým a geomorfologickým útvarom kotliny. V starších štvrtohorách sa vytvoril tektonický zlom takmer v strede kotliny. Hron sa prevalil do poklesnutého územia a postupne sa vrezával do neogénnej výplne. Náplavové kužele Badínskeho, Sielnického a Kováčovského potoka pritláčali Hron ku Zvolenskej pahorkatine. Vody Hrona podmývali brehy a pričinili sa o zánik krátkych a pritom strmých zosuvných svahov východného okraja kotliny. Okolité svahy a kopce v okolí Zvolena sú budované prevažne andezitmi a ich tufmi, tufitmi, tufoaglomerátmi ako aj inými pyroklastikami. V menšej miere sa tu vyskytujú ryodacittové ryolitové tufy a tufity. K mladším sopečným horninám z okolia Zvolena patria aj výlevy živicových čadičov v okolí Ostrej Lúky, Bacúrova a Dubového. Geomorfologické pomery Zvolena podmienila predovšetkým tektonická stavba územia, ale aj pomerne pestré geologické zloženie hornín. (Zdroj: KEP, 2003) Geologická stavba územia odráža podmienky jeho dlhodobého vývoja, vo veľkej miere ovplyvňuje súčasné možnosti hospodárskeho využitia krajiny pre technické a bioprodukčné činnosti. Zvolenská kotlina predstavuje negatívnu morfoštruktúru, ktorá vznikla poklesom zemskej kôry pozdĺž hlbokých zlomov oddeľujúcich ju od okolitých pohorí. Severná časť kotliny je budovaná druhohornými horninami so značným zastúpením vápencov a dolomitov. Juhozápadná časť kotliny je budovaná andezitovým vulkanoklastickým materiálom, na kontakte kotliny s okolitými pohoriami sú uložené proluviálne sedimenty. (Zdroj: mesto Zvolen, 2004). Svedkami neogénnej sopečnej činnosti blízko mesta Zvolena sú zalesnené kopce Pustého hradu budované granátickým andezitom. Poľana vznikla na Stredoslovenskom zlomovom pásme, ktoré rozdeľuje Slovensko od Štúrova až na mierny severovýchod nad Vysoké Tatry. Poľana je sopka s výškou 1458 m n. m. Zaujímavým krasovým útvarom je jaskyňa v travertíne pod sanatóriom na liečenie tuberkulózy na Borovej Hore. Geomorfologické pomery Územie okresu Zvolen leží v strednej časti stredného Slovenska v priestore vymedzenom od 48°9'48" do 48°41'7" severnej zemepisnej šírky a od 18°38'48" do 18°48'12" východnej zemepisnej dĺžky. Má pretiahnutý tvar v severojužnom smere. Rozprestiera sa južne od okresu B. Bystrica, západne od okresu Lučenec, severne od okresu Veľký Krtíš, severovýchodne od okresu Levice a východne od okresu Žiar n/ Hronom.(Zdroj: RÚSES, 1995). Mesto Zvolen leží v oblasti stredného Pohronia, vo Zvolenskej kotline, na sútoku riek Hron a Slatina. Jedná sa o reliéf kotlinových rovín až pahorkatín obklopených vulkanicko –

4



blokovou štruktúrou stredoslovenských vulkanitov. Disekcia reliéfu reprezentuje v rámci celého k. ú. Zvolen výskyt rovín (výšková amplitúda 0-30m), pahorkatín (31-100m), podvrchovín (101-180 m), vrchovín (181-310 m) a hornatín (311-470 m) s prevahou vrchovín. V predmetnom území sa jedná o roviny a zvlnené roviny. Nadmorská výška sa v tejto časti územia pohybuje medzi 260-300 m n. m. Nadmorská výška v strede obce je 293 m n. m., najnižšie položené miesto sa nachádza pod Pustým hradom vo výške 278,4 m n. m. a najvyššie položený bod je v lokalite Bakova Jama vo výške 421 m n. m. Zvolenská kotlina tvorí cca 16 km dlhý pás poriečnej nivy a terasovitých stupňov Hrona, ktorý preteká severojužným smerom. Územie Zvolenskej kotliny je zväčša rovinaté a málo erózne členené. Širšie okolie Zvolena je reliéfovo pestré, nachádzajú sa v ňom rôzne typy reliéfu – od rovín až po planiny a vrchoviny. Sklonitosť 0-2° je optimálna pre osídlenie, 2-7° je optimálna pre ornú pôdu, sklonitosť 7-25° je vhodná pre trvalé trávnaté porasty, nad 25° plochy vhodné pre lesné spoločenstvá z hľadiska využitia zeme. Klasifikácia podľa expozície vyjadruje oslnenie pozemkov. Najvhodnejšie sú polohy juh, juhovýchod a juhozápad. Vo Zvolenskej kotline je prevažne pahorkatinový reliéf s veľkými náplavovými kužeľmi pod Poľanou.(Zdroj: KEP, 2003) Priestorové vlastnosti krajiny závisia predovšetkým od konfigurácie terénneho reliéfu. Krajinný priestor mesta Zvolen je vizuálne ohraničený vypuklými georeliéfnymi tvarmi, chrbtami Lomnianskej vrchoviny z pohoria Javorie smerom od východu k západu, na východe sú to ploché, oblé chrbty Zvolenskej pahorkatiny. Doliny, striedajúce sa s chrbtami vytvárajú hĺbkové zóny- plány a panorámy. Vizuálne ohraničenie pri pohľade z mesta smerom na sever chýba, ale v pozadí na horizonte je výraznou georeliéfnou dominantou masív Krížnej, s vystupujúcou Majerovou skalou, na ktorú je pravdepodobne orientovaná optická os zvolenského námestia.(Zdroj: ÚGD mesta Zvolen, 2003) 4.1.2. Ovzdušie Katastrálne územie Zvolen môžeme zaradiť do klimatickej oblasti A- teplej, podoblasti mierne vlhkej, klimatický okrsok A5- teplý, mierne vlhký, s chladnou zimou, s teplotou v januári –3°C až –5°C. Podľa zatriedenia do klimaticko-geografických typov patrí katastrálne územie Zvolen do typu kotlinovej klímy s veľkou intenzitou teplôt, mierne suchej až vlhkej, subtypu teplého, so sumou teplôt 10°C a viac 2600- 3000, teplotou v júli 18,5°C - 20°C, ročnou amplitúdou priemerných mesačných teplôt vzduchu 22 až 24. Priemerná ročná teplota v meste Zvolen je 7,5 °C (300 m n. m.). Priemerný ročný zrážkový úhrn vo Zvolene je 703 mm. Najviac zrážok spadne v mesiacoch jún (86 mm, t.j. 12,2% z ročného zrážkového úhrnu) a august (72 mm, t.j. 10,2% z ročného zrážkového úhrnu). Najmenej zrážok spadne v mesiacoch marec (42 mm, t.j. 6% z ročného zrážkového úhrnu), január a február (po 44 mm, t.j. 6,3% z ročného zrážkového úhrnu). (42 mm, t.j. 6% z ročného zrážkového úhrnu). V teplom polroku (IV. – IX.) spadne spolu 397 mm zrážok (56,5% z ročného zrážkového úhrnu), v studenom polroku (X. – III.) spadne spolu 306 mm zrážok (43,5% z ročného zrážkového úhrnu). Priemerné ročné zrážkové úhrny kolíšu podľa konkrétnych lokalít, ale rozdiely týchto úhrnov nie sú príliš významné. Podstatne významnejšie sú rozdiely zrážkových úhrnov pre celé povodia vodných tokov, ktoré k. ú. pretekajú. Priemerný ročný zrážkový úhrn referenčnej aktuálnej evapotranspirácie v oblasti Zvolena predstavuje 462 mm, čo je 65,7% z priemerného ročného zrážkového úhrnu. Najvyššie priemerné mesačné hodnoty referenčnej aktuálnej evapotranspirácie sú v mesiaci jún (85 mm, t.j. 18,4%) a júl (80 mm, t.j. 17,3% z priemerného ročného úhrnu referenčnej aktuálnej evapotranspirácie). Najnižšie priemerné hodnoty sú v mesiacoch január a december (rovnako po 2 mm, t.j. po 0,4% z priemerného ročného úhrnu referenčnej aktuálnej evapotranspirácie). Priemerná teplota vo vegetačnom období je 15°C. Priemerný úhrn zrážok vo vegetačnom období je 405 mm. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou za rok pre Zvolen je 65, obdobie so snehom trvá od novembra (výnimočne aj od konca októbra) do marca. (Zdroj: KEP, 2003)

5



Priemerná oblačnosť 6,4 (stupeň pokrytia oblohy oblakmi v rozsahu 1- 10). Celkový slnečný svit je 1618 hod. za rok. Prúdenie vzduchu na Slovensku ovplyvňujú predovšetkým kvázistacionárne tlakové centrá – azorská tlaková výš, v lete zosilnená a posunutá k severu, a islandská tlaková níž, v zime značne prehĺbená. Vo Zvolenskej kotline prevláda vietor severný s priemernou rýchlosťou 3,4 m.sˉ1, v kotline Slatina je prevládajúci smer vetra severozápadný s priemernou rýchlosťou 4 m.sˉ1. (Zdroj: mesto Zvolen, 2004). Všeobecne cez deň prevláda prúdenie hore údolím a svahmi, v noci opačným smerom. Prevláda tu prúdenie vzduchu z kvadrantu sever- severozápad a juhovýchod- juh. Podrúžené maximá sú zo západného smeru. S rastúcou nadmorskou výškou vzrastá i veternosť a klesá početnosť bezvetria a slabého prúdenia. (Zdroj: RÚSES, 1995). Priemerné ročné teploty °C vo Zvolene Mesiac I. Teplota –4,3

II. -1,8

III. 3,0

IV. 9,0

V. 14,1

VI. 17,6

VII. 19,2

VIII. 18,1

IX. 14,0

X. 8,4

XI. 3,6

XII. -1,1

Priemerné mesačné zrážky v mm Mesiac I. Zrážky 43

II. 44

III. 44

IV. 42

V. 77

VI. 87

VII. 83

VIII. 69

IX. 48

X. 54

XI. 66

XII. 53

4.1.3. Voda Z hydrogeologického hľadiska je osou Zvolenskej kotliny rieka Hron tečúca severojužným smerom. K najvýznamnejším ľavostranným prítokom Hrona patrí Peťovský potok a Lukavica. A k najvýznamnejším pravostranným prítokom patrí Malachovský potok, Badínsky, Sielnický a Kováčovský potok. Pod Zvolenom sa do Hrona vlieva Slatina, ktorá z ľavej strany priberá prítoky Ľubica, Sekier, Pomiaslo a Neresnica. Z pravej strany je to hlavne potok Zolná. Z hľadiska odtokových pomerov patrí región do oblasti vrchovinno- nížinnej. Režim odtoku Hrona a Slatiny je snehovo- dažďový , resp. dažďovo- snehový s obdobím akumulácie v mesiacoch november až február a s obdobím vysokých vodností v mesiacoch február až apríl. Mesiacom s minimálnymi vodnosťami je apríl. (Zdroj: mesto Zvolen, 2004). Podzemné vody V regióne môžeme vyčleniť základné hydrogeologické celky, ktoré sa podstatne odlišujú spôsobom infiltrácie, sústredenia a odtoku podzemných vôd. Chemické zloženie podzemných vôd je odrazom geogénnych a antropogénnych faktorov. (Zdroj: mesto Zvolen, 2004). Minerálne vody Na Zvolenskú kotlinu sa viaže bohatý výskyt minerálnych vôd. Minerálne pramene sú definované ako podzemné vody, ktoré sa od obyčajných odlišujú svojimi prírodnými vlastnosťami, predovšetkým svojim zložením, obsahom minerálnych látok, stopových prvkov, teplotou a fyziologickými účinkami na ľudský organizmus. V regióne Zvolena majú najväčšie zastúpenie nasledovné typy minerálnych vôd: Sulfátovo- karbonatogénne- minerálne vody (Ca-Mg-SO4-HCO3) sú sústredené v severnej časti Zvolenskej kotliny, medzi najvýznamnejšie patria minerálne liečivé vody v Sliači, Kováčovej a Borovej hore (pramene Jazierko, Rossenaerov, Pitný). K tomuto typu minerálnych sú zaraďované aj pramene v Lukovom (medokýš Kúty), Zolnej (medokýš v lese), Badíne a Vlkanovej. Uhličité silikáto- karbonatogénne vody - (Na- Ca- (Mg)-HCO3) viacero výverov týchto studených vôd sa nachádza v južnej časti Zvolenskej kotliny, patria sem pramene v Lieskovci

6



(v údolnej nive potoka Lukavica) a v meste Zvolen (SAD, železničná stanica, Červený medokýš, Bučina, medokýš na Slatine, Gustávka, studňa p. Oravca). Karbonatogénne vody - niekoľko prameňov je lokalizovaných vo Zvolenskej pahorkatine, medzi Čerínom a Dolnou Mičinou. Územie Zvolena patrí do ochranného pásma III. stupňa, prírodné liečivé zdroje v Kováčovej a Sliači sú chránené ochranným pásmom II. stupňa. Povrchové vody Väčšina povrchových vôd v regióne sú Ca-(Mg)-HCO3 typu (hydrogén uhličitanová vápenato horečnatá), menšie zastúpenie má Ca-(Mg)-SO4 typ (síranová vápenato horečnatá). Na vodnom toku Slatina bola v roku 1957 vybudovaná vodná nádrž Môťová (70 ha) pre potreby priemyslu (dodávka vody do závodu Bučina a Teplárne vo Zvolene), v súčasnosti slúži tiež na ochranu mesta pred povodňami a na vylepšovanie vôd na dolnom toku Hrona. (Zdroj: mesto Zvolen, 2004).

4.1.4. Pôda V širšom okolí Zvolena sa vyskytujú ľahké, stredné a ťažké pôdy. Sporadicky sa vyskytujúce ľahké pôdy sa nachádzajú v niektorých alúviách vodných tokov, hlinitopiesočnaté pôdy sú dobre priepustné pre gravitačnú vodu. Do tejto skupiny patria hlavne fluvizeme, niektoré kambizeme a rendzíny, z poľnohospodárskeho hľadiska sú to menej úrodné pôdy. Viac ako 90% pôd patrí k piesočnato- hlinitým, stredne ťažkým pôdam ide o pôdy orné, pôdy pod trvalými trávnatými porastami a pod lesmi. Ťažké ílovité pôdy sa vo forme ostrovčekov vyskytujú v celom regióne. Množstvo ílovitých častíc obmedzuje prevzdušňovanie pôdy príjem i pohyb vody v pôde. Jedným zo stresových faktorov územia je erózia pôdy. Z eróznych procesov prevažujú na území Zvolena erózie pôdy vplyvom povrchovo tečúcej vody. Ohrozenie pôdy vetrovou eróziou je prakticky zanedbateľné.(Zdroj: mesto Zvolen, 2004). Všetky pôdy boli zmenené antropizáciou. Prevládajúce pôdotvorné substráty územia a regiónu Zvolena, predstavujú: · svahoviny neogénnych vyvrelín s menšou prímesou sprašového materiálu- vo väčších nadmorských výškach, na miestach budovaných lávovými prúdmi · holocénne nivné (aluviálne) usadeniny- karbonátové, sprašový materiál, íly, piesky · polygenetické íly až štrky pliocénu, svahové a sprašové hliny · terasové štrkopiesky s vulkanickou a eolickou prímesou · svahoviny karbonátových hornín (travertínov a svetlých vápencov) s prímesou sprašových materiálov a iných susediacich hornín. Fluvizem – pôda z holocénnych nivných usadenín, čo determinuje aj jej výskyt na nivách vodných tokov. Je zastúpená subtypmi: typická, pelická, glejová a arenická. Kambizem – je zastúpená subtypmi – nasýtená, nenasýtená, pseudoglejová, luvizemná, andozemná a pelická. Luvizem – predstavuje pôdu v nižších nadmorských výškach regiónu. Jej substrátom sú prevažne strednozrnné pliocénne sedimenty. Pseudoglej – má najväčšie rozšírenie vo Zvolenskej kotline. Povrchová vrstva je pritom zrnitostne ľahšia ako nepriepustné podložie, ktoré zadržiava presakujúcu zrážkovú vodu, takže vyššie ležiaca časť profilu trpí občasným zamokrením. Ranker – mozaikovitý výskyt vo vrchných častiach svahov. Viaže sa na svahoviny a miestami aj zvetraliny in situ andezitových tufových aglomerátov a andezitov. Charakterizuje ho vysoká skeletnatosť. Podzol, andozem, kultizem, litozem, regozem, pararendzina, rendzina – tieto sa na území vyskytujú v nepatrných množstvách. Pedologický aspekt: Severná a severovýchodná časť katastrálneho územia mesta Zvolen v smere Zvolen- Kováčová- Sliač- Banská Bystrica je tvorená rozsiahlym alúviom rieky Hrona. V tejto časti je viditeľný vysoký podiel tzv. fluvizemí, t.j. natečených pôd, ktoré sa vyvinuli na riečnych naplaveninách. Proces oglejenia fluvizeme je jednoznačným prejavom 7



pôsobenia vysokej hladiny podzemnej vody, čo v minulosti iste spôsobovalo sezónne zaplavenie pôd v tomto úseku Hrona. Tiež je nutné poukázať na priestorovú lokalizáciu ďalšieho pôdneho typu zo skupiny tzv. hydromorfných pôd, t.j. glej typický. Svedčí o pôsobení podzemnej vody ako významného pôdotvorného činiteľa, ba možno uvažovať o reálnom výskyte mokradí v tomto segmente.(Zdroj: KEP, 2003) 4.1.5. Fauna, flóra, vegetácia Flóra Druhové zloženie flóry je veľmi pestré. Stretávajú sa tu od juhu zástupcovia panónskych až mediterálnych (stredomorských) teplomilných druhov. Od severu a vyšších nadmorských výšok horské, chladnomilnejšie druhy, od západu oceánické vlhkomilnejšie druhy a od východu kontinentálne suchomilné druhy. Zatiaľ sa nezistilo, koľko druhov najmä cievnatých rastlín (papraďorastov a semenných) rastie na území chotára, prípadne regiónu. Z chránených druhov tu nájdeme ľaliu zlatohlavú (Lilium martagon), semenník dvojlistý (Platanthera bifolia), kukučku vencovú (Lychnis coronaria), drieň obyčajný (Cornus mas), kavyľ južný (Stipa pennata), zimozeleň menšiu (Vinca minor). Na pokraji vymiznutia v regióne je nevädza poľná (Cyanus segetum), kúkoľ poľný (Agrosteme githago). Oba druhy sú burinami v obilí. Veľmi ohrozený je kosatec sibírsky (Iris sibirica) a horec pľúcny (G. pneumonanthe). (Zdroj: KEP, 2003) Na väčšine plôch územia mesta Zvolen sa nevyskytujú zákonom chránené druhy. Môžeme tu však nájsť malé plochy so zachovanými druhmi pôvodnej vegetácie, často sú to iba fragmenty pôvodne veľkých vegetačných komplexov, ktoré boli zničené pri rozširovaní mesta. Medzi botanicky najhodnotnejšie lokality patria Horné Lánice, pod Borovou horou a pri hrádzi Môťovskej nádrže. Rekonštruovaná prirodzená vegetácia V hodnotenom území boli mapované tieto jednotky (Michalko a kol. 1986): U - lužné lesy nížinné (Ulmenion) C – dubovo - hrabové lesy karpatské (Carici pilosae- Carpinenion betuli) Fs - bukové kvetnaté lesy podhorské (Eu- Fagenion p.p. min.) F - bukové lesy kvetnaté (Eu- Fagenion p.p. maj.) Al - lužné lesy podhorské a horské (Alnenion glutinoso- incanae) Qp- dubovo - nátržníkové lesy (Potentilo albae- Quercion) U- lužné lesy nížinné Cenoticky patria do zv. Alno-Ulmion – slt: Queceto- Fraxinetum. Viažu sa na vyššie a relatívne suchšie polohy úrodných nív (riečne terasy, agradačné valy a pod.), kde ich zriedkavejšie a najmä v kratšom časovom období ovplyvňujú periodicky sa opakujúce povrchové záplavy alebo kolísajúca hladina podzemnej vody. Ide o jaseňovo- brestovodubové lesy. V stromovom poschodí sú zastúpené druhy „ tvrdého luhu“: jaseň úzkolistý panónsky (Fraxinus angustifolia ssp. Pannonica), brest hrabolistý (Ulmus minor), čremcha strapcovitá (Prunus padus), brest väz (Ulmus leavis), dub letný (Quercus robur), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), javor poľný (Acer campestre). V E2 poschodí (kroviny) sa vyskytujú svíb krkavý (Swida sanguinea), vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare), bršlen európsky (Eonymus europaea), kalina obyčajná (Viburnum opulus) a iné. Pre bylinnú vrstvu sú charakteristické: čarovník parížsky (Circaea lutetiana), kostrava obrovská (Festuca gigantea), lipkavec marenovitý (Galium rubioides), plamienok plotný (Clematis vitalba), kokorík širokolistý (Polygonatum latifolium), čistec lesný (Stachys sylvatica), kuklík mestský (Geum urbanum), kozia noha hostcova (Aegopodium podagraria) a iné.

8



C- dubovo - hrabové lesy karpatské Ich výskyt sa viaže na rôznorodé geologické podložia- vulkanické horniny, vápence, pieskovce, spraše a náplavy. Stanovištia na exponovanejších a kamenistých svahoch, mierne sklonených plošinách, údolia potokov a riek. Pôdy hlbšie, prevažne hnedé , menej rendziny, ilimerizované pôdy a čiernice. Ohrozené výrubom. V stromovom poschodí dominuje dub zimný (Quercus petraea), hrab obyčajný (Carpinus betulus), lipa malolistá (Tilia cordata) a buk lesný (Fagus sylvatica). V krovinovej vrstve prevláda javor poľný (Acer campestre), lieska obyčajná (Corylus avellana) a svíb krkavý (Swida sanguinea). Bylinná vrstva je tvorená druhmi: ostrica chlpatá (Carex pilosa), zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera), jahoda obyčajná (Fragaria vesca), lipkavec marinkový (Galium odoratum) a iné. Fs- bukové kvetnaté lesy podhorské Ekotop - prevažne vápencové podložie s pôdami vlhkostne kolísavými. Prevládajú trojfázové hnedé lesné pôdy. Zhoršená humifikácia prispieva k ilimerizácii. V nižších polohách sú len na chladnejších expozíciách, v stredných na všetkých a v najvyšších polohách rozšírenia jednotky len na vyhrievaných svahoch. Sklony majú rozpätie (10°-) 15-20° (- 25°), len výnimočne 30-35°. Bežné biotopy, bez ohrozenia. Stromové poschodie suverénne ovláda buk lesný (Fagus sylvatica), javor horský (Acer pseudoplatanus), lipa malolistá (Tilia cordata). Na kyslejších kamenistých pôdach, najmä vo vyšších polohách aj jedľa biela (Abies alba). V bylinnej vrstve vo všetkých spoločenstvách je pravidelne prítomný lipkavec marinkový (Galium odoratum). V tejto vrstve sa nachádza aj kostrava horská (Festuca drymeja), zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera), kopytník európsky (Asarum europaeum), srnovník purpurový (Prenanthes purpurea) a iné. F - bukové lesy kvetnaté Bukové alebo zmiešané jedľovo- bukové, menej často čisté jedliny s bohatým, zvyčajne viacvrstvovým bylinným podrastom. Prevažne hnedé lesné pôdy alebo humózne rendziny nasýtené. Profily hlboké alebo stredne hlboké. Bežné biotopy, bez ohrozenia. Priemerný sklon povrchu je (5-) 10-20°, zriedkavejšie 25° a výnimočne 30°. Hlavnými drevinami sú buk lesný (Fagus sylvatica) a jedľa biela (Abies alba). Sporadicky prítomné bývajú: javor horský (Acer pseudoplatanus), lipa malolistá (Tilia cordata), brest horský (Ulmus glabra). Krovinné poschodie býva len slabo vyvinuté: bršlen európsky (Eonymus europaea) baza čierna (Sambucus nigra). Dominantami bylinnej vrstvy sú: lipkavec marinkový (Galium odoratum),veronika horská (Veronica montana), deväťsil biely (Petasites albus), zubačka deväťlistá (Dentaria enneaphyllos), starček hájny ( Senecio nemorensis), kostrava lesná (Festuca drymeja) a iné. Al -lužné lesy podhorské a horské Dobre vyvinuté je stromové, krovinné a bylinné poschodie, ktoré budujú prevažne nitrofilné a hygrofilné druhy. Synúzia machov je dobre vyvinutá. Podhorské lesy sú ohrozené vodohospodárskymi úpravami a vyrubovaním a horské sú ohrozené odvodnením, vysádzaním monokultúr ihličnatých drevín. Podhorské lesy majú pôdy silne humózne, oglejené a bohaté na živiny. Pôdy horských lesov sú piesočnaté, štrkovité až kamenisté. V stromovom poschodí dominuje jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jelša sivá (Alnus incana) a jaseň štíhly (Fraxinus excelsior). V podhorskom krovinnom poschodí sa pripája baza čierna (Sambucus nigra), čremcha obyčajná (Prunus avium), kalina obyčajná (Viburnum opulus) a bylinné poschodie je tvorené druhmi: hviezdica veľkokvetá (Stellaria holostea), hviezdica hájna (Stellaria nemorum), ostrica oddialená (Carex remota) a iné. V horskom krovinnom poschodí je zastúpená vŕba purpurová (Salix purpurea), lieska obyčajná (Corylus avellana) a bylinné poschodie tvorí: záružlie horské (Caltha laeta), kuklík potočný (Geum rivale) zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea), hluchavka škvrnitá (Lamium maculatum) a iné.

9



Qp- dubovo - nátržníkové lesy Biotop atakovaný poľnohospodárskou činnosťou. Z vývojového hľadiska má vzťah k dubovým a smrekovým lesom. Sú vzácne a ohrozené v celom areáli. Pôdy sú ilimerizované, ilimerizované hnedozeme, ojedinele nenasýtené hnedé lesné pôdy a glejové pôdy v lete vysýchajú. Druhové zloženie: dub letný (Quercus robur), dub zimný (Quercus petraea), borovica lesná (Pinus sylvestris), topoľ osikový (Populus tremula). V bylinnej vrstve sa nachádza nátržník biely (Potentilla alba), zvonček klbkatý (Campanula glomerata), vres obyčajný (Calluna vulgaris) a iné.(Zdroj: biotopy Slovenska, 1996) Fauna Zloženie fauny okolia Zvolena podmieňuje nielen jeho zemepisná poloha, ale aj tvar terénu, mikroklimatické pomery a predovšetkým vegetačný kryt. Zo šeliem sa tu nachádza medveď hnedý (Ursus arctos), rys (Lynx lynx) a mačka divá (Felis sylvestris). Z kopytníkov je to jeleň (Cervus elaphus), srnec (Capreolus capreolus) a diviak (Sus scrofa). Z vtákov v okolí Zvolena hniezdia niektoré zriedkavé druhy, ako je orol krikľavý (Aquila pomarina), včelár (Pernis apivorus), haja tmavá (Milvus migrans), bocian čierny (Ciconia nigra), hlucháň (Tetrao urogallus) a krkavec (Corvus cerax). Skalné steny a bralá na svahoch údolia Hrona a Neresnice poskytujú vhodné hniezdiská zriedkavým druhom ako je výr skalný (Bubo bubo), sokol sťahovavý (Falco peregrinus) a skaliar pestrý (Monticola saxatilis). Z plazov sa tu vyskytuje užovka stromová (Elaphe longissima), jašterica zelená (Lacerta viridis) a jašterica múrová (Lacerta muralis). Zo živočíchov viazaných na vodné prostredie je možné pozorovať veľa zaujímavých vtákov najmä v čase jarného a jesenného sťahovania na Môťovskej priehrade, ktorá je akousi oddychovou zastávkou sťahovavých vtákov. Na základe hodnotenia biodiverzity živočíšnych druhov sa na území mesta Zvolen nachádzajú viaceré zoologicky významné lokality: Potenciálne medzinárodne významné - Poštárka-Stráže, tok Hrona a Pustý hrad (nazývaný spolu aj prielom Hrona), Národne významné – Pustý hrad, Borová hora, Lánice-Bariny, Prielom Neresnice; Regionálne významné - Nám. SNP a zelené centrum mesta, močiar Kórea, Záver Sekierskej doliny. Región Zvolena má veľmi dobré podmienky pre poľovníctvo a rybárstvo. (Zdroj: mesto Zvolen, 2004). 4.2. Krajina, stabilita, ochrana 4.2.1. Územný systém ekologickej stability ÚSES je jedným z nástrojov pre riešenie priestorovej stránky zelených plôch. Nosnými stavebnými prvkami systému sú biocentrá, biokoridory na regionálnej a miestnej úrovni a interakčné prvky. V hodnotenom území (zastavané územie mesta ) boli vyčlenené tieto jednotky ÚSES: Nadregionálny biokoridor NRBK 11-12 - vodný tok Hron Regionálne biokoridory RBK11/8 – vodný tok Slatina RBK 11/11 – vodný tok Neresnica Lokálne biokoridory LBK 1 – Boroviansky potok LBK 12 – potok Pomiaslo LBK 16 – Kováčovský potok

10



Lokálne biocentrá LBC 24 – Dolné Lánice a SAD LBC 25 – Dolné Lánice (Kaufland) LBC 26 – Dolné Lánice LBC 27 – Bariny LBC 28 – Horné Lánice LBC 29 – Pod Zámkom LBC 30 – Areál ŽSR 4.2.2. Chránené územia prírody a krajiny Chránený areál CHA – Arborétum Borová hora ( nachádza sa mimo zastavané územie mesta) 4.2.3 . Chránené stromy V hodnotenom území neboli vyhlásené chránené stromy. 4.2.4. KEP Krajinoekologický plán (KEP) vyčlenil v hodnotenom území najhodnotnejšie lokality k.ú.Zvolen (KEP, mapa 1:25 000, č.8, Mapa regulatívov opatrení najhodnotnejších lokalít územia). Sú to: TOP lokality krajinného priestoru (12,13,38,9a,1,19,29) a najdôležitejšie lokality riešené v ÚPD ( 2, 10a,b,c, 15 a,b, 11, 14,21,22,23,24,27a,b, 28.) 4.3. Obyvateľstvo a jeho aktivity 4.3.1. Stav počtu obyvateľov Podľa údajov Štatistického úradu k 31.12.2003 žilo v meste Zvolen 43 488 obyvateľov, z toho bolo 22 836 žien (52%) a 20 652 mužov (47%). Zvolenu patrí 12. miesto v počte obyvateľov v SR a 2. miesto v počte obyvateľov Banskobystrického kraja. Populácia Zvolena tvorí 0,8% populácie SR, 6,6% populácie kraja a 64,2% populácie okresu Zvolen. Priemerná hustota osídlenia územia mesta Zvolen pri katastrálnej výmere 98,7 km2 je 440,7 obyvateľov/ km2 (priemerná hustota osídlenia okresu je 89 obyvateľov/ km2, Banskobystrického kraja 70 obyvateľov/ km2 a územia Slovenska 110 obyvateľov/ km2). Väčšina obyvateľov je koncentrovaná v centrálnej časti. Mesto Zvolen zaznamenáva za posledných 130 rokov sústavný nárast počtu obyvateľov, najviac obyvateľov pribudlo v 70. rokoch minulého storočia. Od roku 1950 vzrástol počet mesta takmer 3- násobne. Súčasné demografické správanie sa obyvateľstva mesta Zvolena zodpovedá typickému vývoju stredne veľkých slovenských miest. Mesto sa dostalo na maximálne hodnoty počtu obyvateľov v roku 1996. Od roku 1996 počet obyvateľov mesta Zvolen stagnuje, prirodzený prírastok sa pohyboval len na úrovni niekoľkých desiatok, v roku 2000 nastal prvýkrát prirodzený úbytok obyvateľov. Migrácia obyvateľstva má klesajúci trend, pravdepodobnými činiteľmi, ktoré tento stav ovplyvňujú, sú ceny pozemkov, domov a bytov. Podľa prognózy demografických ukazovateľov bez migračných vplyvov bude v roku 2010 vo Zvolene 44 030 obyvateľov a v roku 2020 približne 42 000 obyvateľov. Hoci mesto je od roku 2020 pripravené na počet 52 000 obyvateľov. (Zdroj: mesto Zvolen, 2004).

11



Tab. Demografické ukazovatele mesta Zvolena za rok 2000 a predpoklady stavu obyvateľstva v roku 2020. Sektor mesta Stav obyvateľstva rok 2000 Stav obyv. predpoklad rok 2020 Centrum 8 620 10 465 Podborová 2 550 3 056 Východ 9 600 10 762 Čierne zeme - Rákoš 420 5 629 Tepličky - Pod stráž. 11 370 10 935 Sekier - Môťová 10 680 9 888 Výrobno - dopravný 680 427 Kráľová - Sekier. dolina 190 246 Lukové 120 234 Zolná 410 516 Spolu 44 640 52 158 (Zdroj ÚPD mesta Zvolen, 2004)

Úroveň pôrodnosti v meste sa pohybuje len na hodnotách okolo 85% úrovne priemetu SR, čo už pri súčasnom podiely detskej zložky populácie jednoznačne vytvára predpoklady k poklesu počtu obyvateľov prirodzeným pohybom. 4.3.2. Stav počtu bytov Podľa údajov z posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov v máji 2001 sa v meste Zvolen nachádzalo 2 807 obývaných budov s 15 569 obývanými jednotkami. Väčšinu obytných budov tvorili rodinné domy (66%), najviac budov sa nachádzalo v bytových domoch (85%). Priemerný Zvolenčan obýva spolu s ďalšími 2 osobami 3 - izbový byt v osobnom vlastníctve v I. kategórií (37 ročný s rozlohou 70 m²). V roku 2001 bolo v meste Zvolen: 80% bytov plynofikovaných, 98% bytov napojených na verejný vodovod, 97% bytov napojených na kanalizáciu a 97% malo vlastné/ spoločné splachovacie WC a kúpeľňu. Vzhľadom na celkový trend nárastu málopočetných domácností (1 –2 členné domácnosti, prevažne mladých alebo starých ľudí), rastúce ceny obstarania a prevádzky bytov je počet 1izbových bytov nedostatočný. Súčasná priemerná obývanosť bytu v meste 3,09 obyvateľa/byt klesne v roku 2020 na hodnotu 2,7 obyvateľa/ byt. Tab. Bytový fond podľa druhu budovy vo Zvolene Rodinné domy Bytové domy Ostatné budovy Budovy- počet 2 071 988 86 - z toho obývané budovy 1 739 988 80 - z toho neobývané budovy 332 0 6 Bytové jednotky- počet 2 357 14 133 98 - z toho obývané byty 1 987 13 499 83 - z toho neobývané byty 370 634 15 106,5 63,3 79,7 Priemerná plocha bytu (m²) Priemerný počet miestností na 1 byt Priemerný počet osôb na 1 byt Priemerný vek bytu

3,68 3,11 41

Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov- Štatistický úrad SR Údaje k: máju 2001

12

2,55 2,73 30

3,1 2,81 41

Spolu 3 145 2 807 338 16 588 15 569 1 019 68,9 2,7 2,78 37



4.4. Urbanistická koncepcia mesta Zvolen 4.4.1. Vývoj sídla Podľa Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 (KÚRS 2001) patrí severná časť okresu Zvolen k banskobystricko-zvolenskému ťažisku osídlenia najvyššej úrovne celoštátneho až medzinárodného významu. Jeho význam v rámci Slovenska umocňuje centrálna poloha vo východo-západnom aj severo-južnom smere, existencia dôležitých dopravných koridorov a letiska medzinárodnej kategórie. Mesto Zvolen ako sídelné centrum nadregionálneho významu je zároveň južným pólom stredoslovenského regionálneho centra s intenzívnymi aglomeračnými väzbami s mestami Sliač, Kováčová a obcou Lieskovec. Menej výrazná aglomeračná väzba je k obciam Sielnica a Veľká Lúka. Jadrom okresu je južná časť Zvolenskej kotliny, kde sú sústredené najvýznamnejšie obce s perspektívami ďalšieho rozvoja: 1. blízke kúpeľné mestá Sliač a Kováčová majú svojou dominantou funkciou (liečebné kúpele) celoštátny až medzinárodný význam. 2. blízke obce Sielnica, Veľká Lúka a Lieskovec majú rozvinutú poľnohospodársku výrobu. 3. mestské časti Zolná, Lukové, Kráľová a Sekier majú okrem základnej poľnohospodárskej funkcie aj predpoklady na rozvoj vidieckej rekreácie. Rozvoj južnej časti Zvolenskej kotliny je podmienený priestorovo aj funkčne vyváženým rozvojom všetkých obcí nachádzajúcich sa v tomto priestore. Pre mesto Zvolen sa predpokladá výraznejší priestorový rozvoj mesta v severozápadnom smere približovaním k obytnému súboru Kováčová a v severnom smere s možnosťou postupného formovania vzájomných väzieb s mestom Sliač. Za optimálne rozvojové plochy mesta možno považovať teda územia na sever a západ od súčasného intravilánu mesta. (Zdroj: mesto Zvolen, 2004). 4.4.2. Funkčné členenie mesta Celková rozloha územia mesta Zvolen je 9 870 ha. Pri katastrálnej výmere 98,68 km2 bola hustota osídlenia v meste 443,7 obyvateľov na km2. V súčasnosti má mesto Zvolen sektory: Centrálna mestská zóna, Podborová, Východ, Tepličky pod Strážami, Sekier- Môťová, Výrobno dopravný, Čierne Zeme – Rákoš, Môťovská vodná nádrž, Kráľová - Sekierska dolina, Pustý hrad, Lukové, Zolná. Informácia o jednotlivých sektoroch mesta je čerpaná z dokumentácie Územný plán mesta Zvolen, SAŽP, 2004. 1. Centrálna mestská zóna CMZ Územie je priestorovo vymedzené korytom rieky Hron, Strážskou cestou a telesom železničnej trate. Ťažiskovým priestorom je historické jadro mesta. Pamiatková zóna je vymedzená hranicou tvorenou ulicami M.R. Štefánika, Ľ. Kubányho, V.P. Tótha, J. Kozáčeka a na južnom okraji telesom železničnej trate. Centrálnym priestorom zóny je Námestie SNP charakteristické svojou severojužnou kompozičnou osou vyúsťujúcou na južnom okraji dominantou Zvolenského zámku. Realizácia časti prestavby Námestia SNP (ktorá bola uskutočnená v rokoch 2002/2003) výrazne prispela k ukľudneniu dopravy v jadre pamiatkovej zóny. Ide o zapojenie Námestia SNP do priamej kompozičnej väzby s areálom Zvolenského zámku. Koncepciou riešenia námestia bolo vytvorenie polyfunkčnej zóny s obmedzením pohybu motorových vozidiel, preferovanie pešieho pohybu na námestí a prestavba zelene vzhľadom na architektúru objektov na námestí ako aj podstatné zvýšenie kvality parteru, ktorý vytvárajú. 2. Podborová Sektor Pod Borovou horou je ohraničený na západnej strane tokom Hrona a ulicou Bystrický rad, na juhu rozhraním areálov Kasární SNP a nemocnice s poliklinikou, trasou účelovej cesty na Bakovú jamu (Sarvaška) až po katastrálnu hranicu mesta. Zo severnej časti územie nadväzuje na prostredie medzi mestami Zvolen a Sliač s rozvojom bývania a prímestskej

13



rekreácie. Dopravné napojenie na centrum je Borovianskou cestou, ktorá sa za prechodom cez železničnú trať mení na Ulicu J. Kozáčeka. V závere Borovianskej cesty sa nachádza dominantný areál stredných škôl. Na severnej strane ukončuje Podborovú Arborétum Technickej univerzity a bývalý areál NsP (oddelenie tuberkulózy a respiračných chorôb). 3. Východ Územie z východnej strany nadväzuje na centrálnu mestskú zónu, zo západnej a južnej strany je vymedzené železničnou traťou. Na východnej a severnej strane prechádza do voľnej krajiny Zvolenskej pahorkatiny. Okrsok Zlatý Potok, územie obytného súboru a individuálnej zástavby rodinných domov je ohraničený ulicami J.M. Hurbana, J. Bottu, A. Hlinku a oplotením mestského cintorína. Severnou hranicou je účelová cesta na Bakovu Jamu. Ulica A. Hlinku je zároveň urbanistickou osou zástavby, na ktorú je napojená sieť obslužných komunikácií. Negatívnym prvkom v tesnej väzbe na areál cintorínov je rozsiahla lokalita individuálnych radových garáží zaberajúcich z pohľadu možností ďalšieho rozvoja územia veľmi atraktívny priestor. Napriek rozsiahlej lokalite garáži sa realizuje výstavba exkluzívnych rodinných domov pozdĺž ulíc Nevädzová, Podbeľová a Nezábudková. Okrsok Východ je prevažne zmiešaná zóna s prevahou obytnej funkcie a vyššej vybavenosti. Výrobno-skladová zóna sa nachádza na juhovýchodnom okraji územia. Zo zariadení vybavenosti popri obchodnej sieti je najvýznamnejšou inštitúciou nemocnica s poliklinikou. Urbanistickou osou centrálnej časti je Sokolská ulica, ktorá cez železničnú trať priamo nadväzuje na Hviezdoslavovu ulicu a historické jadro. V severnej časti územia sa nachádzajú Kasárne SNP. Súčasťou priestoru je mestský cintorín s pamätnými cintorínmi Sovietskej a Rumunskej armády. 3. Čierne Zeme – Rákoš Priestor na severnom okraji mesta - zmiešaná zóna bývania, vyššej vybavenosti, výroby a služieb. Navrhovaný severný sektor mesta je územne ohraničený severozápadnou hranicou katastrálneho územia mesta, na východnej strane tokom rieky Hron a na južnej strane Strážskou cestou. Obytná funkcia je len doplnková, staršie rodinné domy na severnom okraji lokality. S výnimkou areálu čerpacej stanice PH JET a supermarketu Hypernova je táto lokalita charakteristická neupravenými areálmi s nedostatkom až úplnou absenciou kultivovanej zelene, zlým stavom prístupových komunikácií a manipulačných plôch vo vnútri areálov. 4. Tepličky pod Strážami Tepličky sú na východe ohraničené korytom rieky Hron, na severe Strážskou cestou, na západe časťou vonkajšieho dopravného okruhu (cesta I/66) a na juhu Štúrovou ulicou. Sú typické monofunkčné sídlisko 80-tych rokov, charakteristické monotónnou panelovou výstavbou v jednej výškovej hladine (8. nadzemných podlaží), ktorú umožnil rovinný charakter terénu. Základná vybavenosť je sústredená do menších objektov, z ktorých niektoré nie sú dodnes dokončené. Centrálnym priestorom je Námestie mládeže s areálom škôl a obchodnou vybavenosťou. Z novších zariadení občianskej vybavenosti sú to objekty supermarketu Billa a Pošta. Pozitívnym prvkom je väzba na tok Hrona a možnosť prepojenia obytného súboru s prírodným prostredím Horných a Dolných Lánic a centrom mesta v kultivovanom prírodnom prostredí. 005 okrsok Veľká Stráž je územie s prevládajúcou prírodnou zložkou. Z civilizačných zásahov je v tomto území dominantná mestská čistiareň odpadkových vôd v zužujúcom sa údolí medzi svahmi Veľkej Stráže a Pustého hradu (Poštárka). Priestor na severozápadnom a západnom okraji mesta- zmiešaná zóna výroby, služieb, vyššej vybavenosti a bývania nadväzujúca na obytný súbor Zvolen- Tepličky.

14



5. Sekier - Môťová Obytný súbor tvorí obytné územie v južnej časti mesta. Vyššia vybavenosť je zastúpená na okraji lokality Záhonok. V lokalite Hôrka je situovaný nový kostol, ktorý je architektonickou dominantou priestoru južnej časti zastavaného územia mesta. Na severozápadnom okraji územia je letný športový areál a kúpalisko Neresnica. Na južnej a východnej strane naň nadväzujú cenné rekreačné priestory Sekierskej doliny a územie bývalej samostatnej obce Kráľová, na juhovýchodnej strane priestor vodnej nádrže Môťová. 013 okrsok Sekier- Lipovec územie obytného súboru je priestorovo tvarované reliéfom terénu. Dominantným prvkom v reliéfe je pahorok Hôrka, ktorý je výraznou dominantou v južnej časti mesta viditeľnou takmer z celej jeho centrálnej a východnej časti. Na okruhu sú napájané komunikácie k jednotlivým lokalitám obytnej zástavby a občianskej vybavenosti. Občianska vybavenosť je situovaná k hlavným komunikáciám tohto okruhu. Objekty základnej občianskej vybavenosti (obchody, materské školy, základná škola) sú lokalizované vo vnútri blokov a pri hlavných okružných uliciach. 015 okrsok bývalá samostatná obec Môťová, urbanistickou osou zástavby je údolie potoka Pomiaslo, ktorý prechádza v hlbokom záreze z juhozápadu na severovýchod a vlieva sa do Slatiny. Môťová nemá výraznejší centrálny priestor. Malé námestie vzniklo pri križovatke Školskej, Mládežníckej a Pribinovej ulice, ktorá spája Môťovú so zástavbou sídliska SekierLipovec. Na tento priestor sú viazané aj prevádzky obchodu a služieb. „Námestie“ nezodpovedá mestským atribútom Zvolena je to v skutočnosti cestná križovatka. 016 okrsok športovo – rekreačná zóna, všešportový areál mesta a kúpalisko Neresnica 6. Výrobno dopravný 011,018 okrsok južná dopravno-výrobná zóna mesta „Železničný uzol“ s veľkopriestovými areálmi železničnej dopravy. Železnica- jej prevádzkový komplex, ktorého dominantnou plochou je areál osobnej a nákladnej stanice a doplnkových zariadení, tvorí prakticky samostatný celok. V priestore južne od železničnej trate sa nachádzajú areály ťažiskových priemyselných závodov Bučina, Železničné opravovne a strojárne, LIAZ a niektoré menšie závody a prevádzky. Územie je najmä vo východnej časti pomerne husto zavlečkované. Súčasťou priemyselného areálu je Tepláreň SEZ, ktorá zásobuje teplom značnú časť mesta. V západnej časti areálu sú popri výrobných a skladových prevádzkach umiestnené telovýchovné a ubytovacie zariadenia ako zimný štadión a penzión. 016 okrsok Pod Dráhy, územie je vymedzené zo severnej strany tokom Slatiny, na východnej strane údolím Neresnice a pozemkom športového areálu mesta a na južnej strane úpätím Pustého hradu. Je charakteristické kumuláciou funkcií priemyselnej výroby a skladov, športových plôch a zariadení vybavenosti celomestského významu. Východnú časť územia uzatvára športový areál mesta dopravne sprístupnený z Lučenskej cesty. V zlučujúcom sa údolí Neresnice v južnej časti okrsku sa nachádza areál kúpaliska Neresnica. Na severnej strane je dominantným areálom Mäsokombinát s.r.o., na ktorý sa napája športovo-rekreačné vybavenie mesta – Zimný štadión (Mraziarenska ul.) a ubytovacie zariadenie – Penzión (bývalý hotel RATES). 7. Kráľová - Sekierska dolina 014,025,026,027 okrsok Sídelná časť Kráľová je napojená na hlavný dopravný okruh mestskej časti Sekier cestou tretej triedy. Obec Kráľová bola vyhlásená uznesením Rady ONV vo Zvolene za prímestskú rekreačnú zónu a zaradená do 1. kategórie rekreačných obcí. Skupiny hospodárskych usadlostí sú citlivo osadené v krajinnom prostredí, ktoré tvoria lúky oddelené enklávami lesov a krovín. S výraznými solitérmi stromov a masívom lesov po obidvoch stranách potoka Pomiaslo, vytvárajú esteticky a prírodne vyváženú panorámu pre rozvoj funkcie rekreácie v celom priestore. Počet obyvateľov je 81. Kráľová - centrum je ťažiskovou lokalitou rekreačného priestoru. Tvorí ju osídlenie okolo cesty s objektami rekreačnej vybavenosti a päť skupín usadlostí. V jadre obce vznikol na pozemku bývalej školy hotel. Na severnom svahu Soliska boli postavené lyžiarske vleky. Kráľová - juh osídlenie tvorí šesť skupín usadlostí obkolesených ovocnými sadmi. Vzájomná 15



previazanosť architektúry s prírodným prostredím a krajinnými prvkami vytvára charakteristický obraz lazníckeho osídlenia. Značná časť objektov je už v súčasnosti využívaná na rekreačné účely. Centrum má nízky počet obyvateľov, počet je 19. 8. Pustý hrad 017 okrsok Prírodné prostredie s archeologickou lokalitou, navrhovaný lesopark. Územie možno charakterizovať ako zalesnenú horskú krajinu strmo klesajúcu do údolí riek Hron, Slatina a Neresnica s kultúrnou pamiatkou Pustý hrad na vrchole. 9. Lukové 023 okrsok Lukové leží v doline pravostranného prítoku Zolnej. Úzke údolie, ktorým vedie prístupová komunikácia sa rozvádza do širšieho priestoru nivy potoka, v ktorom sa vytvorilo osídlenie obce. Typická ulicová zástavba vznikla po obidvoch stranách prístupovej cesty. V centre obce je jediný objekt vybavenosti- kultúrny dom a potraviny. 10. Zolná Táto mestská časť má vidiecku urbanistickú štruktúru s chráneným územím národnej kultúrnej pamiatky - Kostol Sv. Matúša. Je to samostatná sídelná jednotka mesta Zvolen. Západnú časť obce za tokom Zolnej tvoria pozemky a objekty rodinných domov, vytvárajúce ulicovú zástavbu. Priestorovou dominantou je areál národnej kultúrnej pamiatky, Kostola sv. Matúša. 11. Môťovská vodná nádrž Územie okolo Môťovskej vodnej nádrže. Územie sektoru je ohraničené na severnej strane hrebeňom Strážnice, hranica prechádza popri odkalisku k hranici katastrálneho územia (k.ú.) mesta, na východnej strane hranicou k.ú. a na južnej strane prechádza hrebeňom Zálužnej. Riešené územie má už v súčasnosti špecifické funkčné využite zamerané predovšetkým na vodohospodársku činnosť, individuálne formy rekreácie (lokality ICHR) a rekreačné činnosti spojené s pobytom pri vode. Metodická poznámka: Územie sektorov 7.Kráľová –Sekierska dolina, 8. Pustý hrad, 9.Lukové, 10. Zolná a 11.Môťovská vodná nádrž sa nachádzajú mimo zastavané územie mesta a nie sú predmetom riešenia územného generelu zelene.

4.4.3. Historický vývoj sídla Začiatok osídľovania priestoru Zvolen siaha do obdobia paleolitu, trvalejšie osídlenie niektorých lokalít možno situovať do mladšej doby kamennej. Čo sa týka minulosti, jedná sa o 3. najstaršie mesto našej vlasti. Stopy po osídlení siahajú až do staršej doby kamennej. Viaceré nálezy a vykopávky pri riekach Slatina a Hron svedčia o intenzívnom osídľovaní v mladšej dobe kamennej, dobe bronzovej, laténskej, rímskej, v období sťahovania národov, či počas Veľkej Moravy. Už od začiatku Uhorska bol Zvolen významným sídlom. Ako osada existoval pred tatárskym vpádom v roku 1241. Bol postavený Horný a Dolný hrad – dnes Pustý hrad a pod ním vznikla osada Zvolen. Obyvateľom bola zaručená slobodná voľba richtára, farára, odvolanie sa proti rozsudku priamo u kráľa. Zároveň boli oslobodení od mýta a mohli ťažiť kameň a drevo. Zvolen priamo podliehal panovníkovi. Veľmi významný bol starý hrad, kde bolo sídlo Zvolenskej veľžupy, do ktorej patrilo Pohronie, Liptov, Turiec a Orava. Ľudovít I. dal v roku 1382 postaviť nový zámok v gotickej podobe. Počas stredoveku sa tu dosť často zdržiavali panovníci, napr. Matej s manželkou Beatrix. V 15. storočí bol na zámku častým hosťom J. Jiskra z Brandýsa. Pre historickú, umeleckú a architektonickú hodnotu bol zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.(Zdroj: Internet, referáty). Plynulosť ekonomického a urbanistického rozvoja mesta prerušili turecké vojny, ktoré výrazne poznamenali aj podobu mesta a zámku. Mesto ako jeden z významných oporných bodov 16



protitureckej obrany bolo obohnané drevenými palisádami, ktoré neskoršie nahradil kamenný hradobný múr, prerušený na hlavných cestných ťahoch štyrmi bránami. (Zdroj: ÚGD mesta Zvolen, 2003) V 2. polovici 19.storočia sa vytvorili predpoklady na hospodársky rozvoj. Prispela k tomu najmä výstavba železničnej trate Budapešť – Lučenec – Vrútky. Postupne sa Zvolen stal križovatkou piatich smerov. Okrem železnice sa budovali aj závody. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia silnelo nár. hnutie. Nastal rozvoj hospodárstva, školstva, kultúry a umenia. Napriek všetkým zmenám však Zvolen vstupuje do 20. storočia ako vidiecke mesto. V r. 1900 – 1909 pôsobili v meste 2 tlačiarne, ktoré už v tom období tlačili slovenské knihy a časopisy. V r. 1921 tu žilo 9 000 obyvateľov. Začali sa stavať župné domy, stavali sa nové ulice za hradbami, postavili sa legiodomy, budovy dievčenskej školy, nemocnice, okresného súdu, Štátneho reformného gymnázia Dr. Miloša Štefanoviča. V r. 1925 bola dokončená železnica do Krupiny. Rozširovala sa sieť obchodov a služieb. Vznikli nové hotely (Grand, pri zámku, pri starej stanici ). Začali sa stavať kasárne a letisko na Sliači. Hlavné cirkvi boli rímskokatolícka, evanjelická augsburského vyznania, židovská obec a upadajúca kalvínska cirkev. Vznik Slovenského štátu znamenal začlenenie Zvolena do Pohronskej župy so sídlom v Banskej Bystrici. V r. 1940 žilo vo Zvolene približne 13 000 obyvateľov. Aj počas 2. svetovej vojny pokračovala výstavba. Napredoval aj kultúrny život. V r. 1942 bolo založené Mestské múzeum. . V r. 1948 nastal prevrat a začalo sa 40 ročné obdobie totalitného režimu. Nastali mnohé zmeny. Stavali sa závody, sídliská. Došlo k plynofikácii, výstavbe a rekonštrukcii zdravotníckych, školských, kultúrnych, športových a rekreačných objektov. Zvolen si upevňoval postavenie v oblastiach lesníctva, strojárstva, drevárstva, poľnohospodárstva, vzdelávania, kultúry (Akademický Zvolen,ZHZ). Z výskumných ústavov dominujú LVÚ a VÚSAM. Do roku 1948 bolo stavebníctvo v súkromných rukách. Po roku 1948 bolo znárodnené. Stavali sa ulice, cesty, obytné budovy. Bola postavená 1. a 3. ZŠ, SŠ strojnícka a dopravná a Študentský domov Ľ. Štúra ako aj MNV. 1953 – dokončenie Ipeľských tehelní Zvolen 1958 – začína fungovať paneláreň. V r. 1960 vznikli Pozemné stavby, STAS – 3, Poľnohospodárske stavby a Okresný stavebný podnik. Dokončilo sa vodné dielo na rieke Slatinka. Rozmach zaznamenáva výstavba bytov a sídlisk Sekier, Záhonok, Zlatý Potok, Lipovec, Západ- Tepličky, Podborová. V súčasnosti množstvo podnikov a firiem z obdobia režimu už neexistuje, alebo sa pretransformovali. Takisto zaznamenávame aj útlm v tejto oblasti. Nestavia sa v takom tempe, zameranie je na rekonštrukcie a výstavbu menších objektov.(Zdroj: Internet, referáty) Príchod obyvateľstva z blízkych aj vzdialenejších vidieckych obcí do mesta za pracovnými príležitosťami vyvolala potrebu výstavby nových bytov. Postupne sa zakladali nové, väčšinou monofunkčné obytné súbory. Tieto vznikali najskôr v priamej väzbe na pôvodnú zástavbu, čiastočne prestavbou zastavaných plôch a výstavbou nových objektov na nových plochách. Existujúce územné kapacity mesta však nepostačovali uspokojovaniu nárokov na bývanie stálemu prílevu nových obyvateľov. Zástavba sa preto presúva na nové, doposiaľ neurbanizované lokality v odľahlejších polohách. Za týchto podmienok vznikajú a budujú sa obytné súbory Zlatý Potok, Sekier I. a II., Lipovec a Záhonok. Posledným a zároveň najväčším obytným súborom sú Tepličky, ktoré svojou veľkosťou predstavujú prakticky samostatný mestský sektor 4.4.4. Predpokladaný rozvoj sídla Mesto Zvolen má štruktúre osídlenia Slovenskej republiky postavenie jedného z centier banskobystricko-zvolenského ťažiska osídlenia medzinárodného a celoštátneho významu, z čoho vyplývajú vysoké nároky na jeho priestorové a funkčné riešenie. Realizácia si vyžaduje riešiť rozvoj mesta v potrebnej škále funkčných plôch optimálne lokalizovaných na území súčasného mesta a v navrhovaných rozvojových plochách. Obytná funkcia na území mesta Zvolen vytvára niekoľko špecifických druhov zástavby, ktoré sa od seba odlišujú charakteristikou terénneho reliéfu, hustotou zástavby, výškou objektov

17



a architektúrou, ktorá odráža dobu ich vzniku. Nakoľko má mesto Zvolen objektívne predpoklady pozitívneho demografického vývoja, bola pri návrhu potreby bytového fondu použitá priemerná obývanosť 2,7 obyvateľov/1 byt. Navrhované rozdelenie mesta na urbanistické sektory umožňuje charakterizovať odlišnosti vo vývoji a tvorbe bytového fondu na jeho území. V súčasnosti mesto Zvolen disponuje vhodnými lokalitami pre výstavbu bytov, má priestory pre rozvoj služieb, nezávadný priemysel a priemyselný park. Prioritnou podmienkou rozvoja mesta je budovanie náhradnej dopravnej infraštruktúry, ktorej realizácia je nevyhnutná pre rozvoj. Podľa územného plánu mesta je rozvoj mesta (t.j. pre navrhované funkcie bývaniaobčianska vybavenosť, rekreačná a športová funkcia, služby, výroba, doprava a zeleň) predpokladaný záber pôdy 379 ha a z toho poľnohospodárskej pôdy 322 ha. (Zdroj: mesto Zvolen, 2004). Dlhodobý rozvoj miest Zvolen a Sliač bude zameraný na vytvorenie aglomerácie s postupným približovaním funkčných plôch v severojužnom smere. Vzájomný vzťah mesta Zvolen a kúpeľného miesta Kováčová sa v dlhodobom výhľade prejaví nielen riešením dopravných väzieb, ale aj rozvojom funkčných plôch obidvoch sídiel v severojužnom smere. Z hľadiska predpokladaného dlhodobého vývoja je možno považovať za optimálne rozvojové plochy mesta predovšetkým územia na sever a západ od súčasného intravilánu mesta. 4.5. Súčasný stav kvality životného prostredia 4.5.1. Ovzdušie V roku 2001-2003 uskutočnil Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici meranie znečistenia ovzdušia v meste Zvolen. Meracie zariadenia boli umiestnené v 5 lokalitách: - Mestský úrad (MsÚ), Stredná zdravotnícka škola na Kozáčekovej ul. (SZŠ), Okresná vojenská správa na Kozáčekovej ul. (OVS), budova ŽSR na križovatke Masarykovej ul. a Štefánikovej ul., rodinný dom na Moyzesovej ul.). Meralo sa v období 2001-2003 oddelene vo vykurovacej a nevykurovacej sezóne, z daných hodnôt sa vypočítal ročný priemer. Meranie bolo zamerané na 4 škodliviny: oxid dusičitý, celkový prachový aerosól TSP, menšie frakcie prelietavého prachu PM10 a PM2,5 polyaromatické uhľovodíky PAU. Najvýznamnejšími zdrojmi oxidu dusičitého a celkového prachového aerosólu sú spaľovacie motory automobilov, teplárne a priemysel. Menšie častice sú zastúpené peľmi, spórami plesní, vírusmi, baktériami ale predovšetkým látkami antropogénneho pôvodu, ako sú síranové a dusičnanové aerosóly. Ich zvýšené koncentrácie majú priamy vplyv na výskyt a priebeh respiračných chorôb. Polyaromatické uhľovodíky PAU sa nachádzajú v motorových olejoch, nafte, sadziach, v dyme z nedokonalého spaľovania uhlia, dreva, plynu či tabaku a v rôznych zmesiach chemických látok. Expozícia človeka sa realizuje prostredníctvom inhalácie a ingescie potravín a vody. Najtoxickejším PAU pre človeka je benzo- a- pyrén. Tab. Znečistenie ovzdušia vo Zvolene 2002 2003 škodlivina 2001 TSP Pod limit nad limit limit PM 10 Pod limit nad limit nad limit PM 2,5 Pod limit pod limit pod limit NO2 nad limit nad limit nad limit PAU nad limit pod limit nie sú údaje

Trend vysoký nárast a následne mierny pokles Nárast Nárast Nárast Pokles

Zdroj: Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici Údaje za : 2001-2003 mesto Zvolen

18



Ovzdušie a lesy Stav znečistenia životného prostredia je vo veľkej miere ovplyvnený rastúcim množstvom emisií. Hlavnými zdrojmi emisií v atmosfére sú priemyselné podniky, tepelné elektrárne spaľujúce fosílne palivá, domácnosti a prevádzka motorových vozidiel. Podľa výsledkov meraní koncentrácie síry a ťažkých kovov (Cd, Cr, Fe, Hg, Pb, Ni, V, Zn) v smrekovom ihličí a bukovom lístí v období 1993- 2003 (Dr. Maňkovská, Lesnícky výskumný ústav vo Zvolene) patrí oblasť Zvolena k značne znečisteným regiónom. Koncentrácia síry prevyšuje limitné hodnoty síry v oblasti Zvolena a Sliača 2,5 – 3 násobne. Zaťaženie lesných porastov ťažkými kovmi predstavuje 1 – 1,5 násobok limitu v celej oblasti Zvolen- Sliač- Banská Bystrica. Tab. Zaťaženie ovzdušia ťažkými kovmi v regióne Zvolena Oblasť V norme Slabá záťaž Stredná záťaž Zvolen- SliačBr, Cl, I, In, Mg Ba, Ca, Cs, Cu, Hg, Ag, As, La, U, V Banská Bystrica K, Mn, Na, Ni, Rb, Se, Zn

Silná záťaž Al, Cd, Cr, Hf, Mo, Pb, Sb, Sc, Sr, Ta, Tb, Th, Yb

Zdroj: Dr. Maňkovská, Lesnícky výskumný ústav Zvolen Údaje k: 1996-2003 za oblasť Zvolen- Sliač- Banská Bystrica

4.5.2. Pôda Z hľadiska prítomnosti škodlivín a rizikových látok je možné pôdy územia hodnotiť ako čisté. V regióne sú lokalizované plošné kontaminácie pôd rizikovými prvkami a to v oblasti Malachova (ťažba Hg rúd), v širšom okolí závodu Bučina Zvolen (plošne Cu, lokálne Zn, Cr, Co) a v alúviu Hrona (Sliač, Vlkanová – As). 4.5.3. Voda Podzemné vody Najvýznamnejšie znečistenie podzemných vôd z hľadiska rozsahu stupňa a rizika ďalšieho šírenia je v oblasti vojenského letiska Sliač a skladov pohonných hmôt vo Vlkanovej (stará environmentálna záťaž po sovietskej armáde). Ďalší zdroj znečistenia predstavujú: priemyselná činnosť (v areáli ŽOS Zvolen a Bučina Zvolen), odpadové vody sídelných aglomerácií, poľnohospodárska činnosť (v oblasti intenzívne obrábaných medzi Sliačom a Zvolenom, v okolí Veľkej Lúky, Hronseka a Vlkanovej) a tiež nelegálne skládky odpadov. Na území Zvolena sa na hromadné zásobovanie pitnou vodou využívajú len podzemné vody v Sekierskej doline. Kvalita vôd v nive Hrona a Slatiny nie je vhodná na hromadné zásobovanie vodou. V regióne sú zastúpené podzemné vody od najlepšej kvality (trieda A) až po najhoršiu: Trieda A (čisté vody)- v okolí Zvolena, Kováčovej, Sliača, Vlkanovej, Mičinej a Banskej Bystrice Trieda B – medzi Môťovou a Slatinkou, v okolí Ostrej Lúky a medzi Sliačom, Zolnou a Mičinou Trieda C – medzi Veľkou Lúkou a Hronsekom Trieda D - (najhoršia kvalita)- na pravej strane rieky Hron medzi Kremničkou, Badínom, Sielnicou a v oblasti Budče Povrchové vody U väčšiny povrchových vôd v regióne je zastúpenie znečistenia pre jednotlivé ukazovatele kvality vody A- H v triedach od I. až po V. Na toku Hron sa vyskytuje občasný pokles na II. resp. IV. triedu v skupine A- kyslíkový režim. Príčinou je to , že takmer celý úsek toku Hrona zhruba od Vlkanovej je pomerne vysoko zaťažovaný vypúšťaním odpadových vôd z veľkých aglomerácií Banská Bystrica, Sliač, Zvolen, ako aj intenzívna poľnohospodárska činnosť. Občasný pokles na II. triedu kvality na toku Hron je zaznamenaný v ukazovateli B- základné

19



fyzikálno-chemické ukazovatele. Tento pokles je možné vysvetliť do určitej miery zrudneným horninovým prostredím v okolí Hrona i jeho prítokov. V skupinovom ukazovateli Emikrobiologické ukazovatele klasifikácia vody na tokoch vyznieva najnepriaznivejšie, niekedy až v V. triede. Aj tu je rovnako dôvodom vypúšťanie odpadových vôd z veľkých aglomerácií Banská Bystrica, Sliač, Zvolen ako aj intenzívna poľnohospodárska činnosť. Podľa hydrogeologických máp Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra z roku 2000 patria povrchové vody v regióne Zvolena k vodám znečisteným (III. trieda kvality), silno znečisteným (IV. trieda kvality) a veľmi silno znečisteným (V. trieda kvality). Anomálie v znečistení vôd sú lokalizované v oblasti Malachovského potoka (dôsledok ťažby a úpravy ortuťových rúd), v priemyselných zónach Zvolena, Sliača, Vlkanovej a Banskej Bystrice. Ďalej medzi obcami Zolná a Sielnica (Sn používaný v potravinárskom a chemickom priemysle), v širšom okolí areálu závodu Bučina Zvolen (Mo), v Kováčovskom potoku pri sútoku s Hronom (Cu), v toku Hrona (As a Zn z prevádzky letiska Sliač a odpadových vôd). (Zdroj: mesto Zvolen, 2004).

4.5.4. Hluk a emisie z dopravy Na základe meraní hlukovej situácie z motorovej premávky v roku 2002 okolo základnej komunikačnej siete v meste dosahuje hluk cez deň hodnoty cca 70 dB a v noci 60 dB. Prípustné hodnoty pre bývanie 60 dB vo dne sú prekračované do vzdialenosti 30-100 m od komunikácie a v noci 50 dB do vzdialenosti 30-110 m. Prípustné hodnoty pre školy, šport, kultúru a zdravotníctvo je 50 dB vo dne prekračované do vzdialenosti 100-235 m a 40 dB v noci do 120-280 m. Zaťaženie obytných súborov a domov v blízkom okolí základnej komunikačnej siete a na plochách hlavných križovatiek emisiami z dopravy je značné a priamo narastá s intenzitou dopravy a aj s podielom ťažkých nákladných vozidiel. Kritické sú križovatky so značným zdržaním vozidiel, kde dochádza ku kumulácií emisií. Na vylepšenie situácie môže pozitívne vplývať navrhované koncepčné riešenie dopravného systému po presmerovaní dopravy z centra mesta a vylúčenie ťažkej dopravy.

20



5. Prieskumy a rozbory zelene zastavaného územia mesta 5.1. Metodické princípy prieskumov 5.1.1.Základné urbanistické údaje Základnou územnou jednotkou spracovania ÚGZ sú mestské sektory, ktoré sú súčasťou sídelného útvaru určenou na priestorovú identifikáciu a sledovanie sociálno-ekonomických a územno-technických javov priamo viazaných na osídlenie. Mestské sektory tvoria samostatné zoskupenie objektov na bývanie vrátane územia upraveného pre potreby sídelného útvaru, ďalej pre výrobné, technické a občianske zariadenia, ako i pre prírodné celky. Prehľad mestských sektorov a počtu obyvateľov podáva nasledujúca tabuľka. Tab. 1. Zvolen – mestské sektory Mestský sektor Číslo Názov 01 Centrum 02 Podborová 03 Východ 04 Čierne zeme – Rákoš 05 Tepličky pod Strážami 06 Sekier-Moťová 07 Výrobno-dopravný Spolu ( * zdroj ÚPN Zvolen 2004)

Nezastavané územie (ha) 242,5 141,3 177,1 273,0 36,9 64,5

Zastavané územie (ha) 242,7 77,2 221,9 141,3 141,5 195,3 306,0

Výmera spolu (ha)

Počet obyv.*

242,7 319,6 363,2 318,4 444,5 232,2 370,5

8 620 2 550 9 600 420 11 370 10 680 680 43 920

Metodická poznámka: Územie sektorov Králová – Sekierska dolina, Pustý hrad, Lukové, Zolná a Môťovská vodná nádrž sa nachádzajú mimo zastavané územie mesta a nie sú predmetom riešenia územného generelu zelene.

5.1.2.Základné druhy plôch zelene Základom triedenia je 20 druhov plôch zelene, svojím charakterom odlišných tak, aby nedochádzalo k ich vzájomnej zámene, alebo aby boli zlučované. K tomuto rozlíšeniu nás viedli dôvody porovnateľnosti podkladov zelene s urbanistickými materiálmi, ktoré sa obmedzujú spravidla len na zastavané územie. Generel zelene obsahuje plochy zelene zastavaného územia ( kedysi intravilán). 1. Parky Súvislá sadovnícky upravená plocha s výmerou aspoň 0,5 ha pri minimálnej šírke 25 m. Kritériom zaradenia je schopnosť poskytnúť účinnú rekreáciu v prírodnom prostredí. Do výmery nezahŕňame stavebné objekty a zariadenia iného určenia (výrobné, kultúrne, zariadenia organizovaného športu a pod. vrátane ich obslužných plôch). Započítava sa plocha ihrísk, ktoré sú súčasťou vybavenosti parkov. Parky patria do skupiny plôch väčších rozmerov s možnosťou rôzneho zamerania. Podobné, ale menšie plochy sa zaraďujú do skupiny - menšie parkovo upravené plochy. Takéto rozdelenie je potrebné preto, že menšie plochy strácajú schopnosť uspokojivo plniť rekreačnú funkciu, ktorá je najvýznamnejším faktorom pri zriaďovaní parkových plôch. Do výmery parkov nemožno zahŕňať rôzne stavby a zariadenia, ktoré nie sú určené priamo na využívanie v rámci programu parku (napr. zariadenia kultúry - divadlo; organizovaného športu - tenisové kurty, futbalové ihriská, plavecké štadióny. Nepatria sem ani obslužné zariadenia, parkoviská a pod.

21



2. Menšie parkovo upravené plochy Menšia sadovnícky upravená zeleň, s veľkosťou pod 0,5 ha (ale nie menšie ako 100 m2 ) s prevažujúcou okrasnou funkciou. Do tohto druhu zelene zaraďujeme aj trávnaté pásy medzi dopravnými pruhmi, pozdĺž chodníkov. najmä ak chceme evidovať významnejšiu plochu trávnikov (krov) pre potreby údržby. Menšími parkovo upravenými plochami sú parčíky, odpočinkové plochy pri čakárňach, v prelukách, pri pomníkoch a pod. 3. Sídlisková zeleň Sadovnícky upravená plocha v novšej bytovej zástavbe, tesne na ňu nadväzujúca, s určením na využívanie obyvateľmi sídliska. Do výmery nezahŕňame iné typy zelene (okrskové, či obvodové parky, účelové individuálne záhrady a iné). V novších sídliskách je potrebné rozlišovať vlastnú sídliskovú zeleň od zelene iného druhu, ako napr. parky, zeleň pri školách a pod., ktoré sa evidujú samostatne. V plochách sídliskovej zelene sa evidujú aj plochy hospodárskych zariadení (prášiaky, sušiaky, stanovištia kontajnerov a pod.) a ihriská, ak svojím zameraním nevybočujú z charakteru vybavenosti vnútri obytných blokov. 4. Zeleň obytných vnútroblokov Zeleň obytného vnútrobloku je sadovnícky upravená plocha vo vnútri sústredenej staršej ( aj niekedy novšej) zástavby. Ktorá je úplne alebo z väčšej časti touto výstavbou obklopená a je využívaná predovšetkým obyvateľmi priľahlých bytových domov. Z hľadiska funckie sa jedná o zeleň obytnou (vonkajšie obytné prostredie). A to určuje jej základné funkčné členenie, vybavenie aj výtvarné aspekty jej tvorby. 5. Stromoradia Súvislé líniové výsadby stromov, ktoré nie sú súčasťou iných zelených plôch. 6. Cintoríny Plochy účelovej zelene rôznych typov. Plošný údaj zahŕňa aj účelové stavby. Patria sem aj lesné cintoríny, urnové háje a pod. 7 . Zeleň pri rekreačných službách a zariadeniach Sprievodná zeleň využívaná na prevádzku príslušných zariadení športu a rekreácie. Evidujú sa len zelené plochy.

hromadnej

8. Zeleň pri športových areáloch Sprievodná zeleň využívaná na prevádzku príslušných zariadení športu 9. Zeleň pri školských a výchovných zariadeniach Súvislá zelená plocha so zameraním na výučbu a výchovné ciele. Eviduje sa zeleň bez stavebných objektov a väčších nezelených plôch. Patrí sem tiež zeleň materských škôl, jaslí a pod. 10.Zzeleň pri zdravotníckych zariadeniach Sprievodná zeleň využívaná na prevádzku zariadení zdravotníctva.. 11. Záhradkárske a chatové osady Združené plochy úžitkových a okrasných záhrad bez obytnej zástavby. Eviduje sa celá plocha vrátane spoločenských zariadení a individuálnej výstavby.

22



12. Záhrady pri individuálnej zástavbe Okrasná a úžitková zeleň pri rodinných domoch. Uvažuje sa plocha vrátane záhradiek, bez ohľadu na oplotenie. Patria sem tiež nezastavané parcely a záhrady pri chatách, ak sú súčasťou územia s rodinnou zástavbou. Pre účely generelu zelene je obtiažne presné zistenie plôch záhrad, preto sú pre tento účel evidované vrátane zástavby a označujeme ich "Územia so zeleňou individuálnej zástavby". Sledujú sa spravidla ucelené skupiny ako plošný orientačný údaj na určenie charakteru bývania, bez podrobnejších prieskumov, ktoré by zisťovali spôsob využívania plochy. 13.Zeleń priemyslu a v vnútroareálová podniková zeleň Plochy zelene územia závodov a prevádzok v oplotených areáloch. 14.Lesná pôda Lesy ochranné, hospodárske a osobitného určenia. Plocha sa eviduje s výnimkou zariadení ako sú parky, aj keď tieto ležia na lesnej pôde. Ak niektoré lesy (rekreačného typu, alebo kúpeľné) majú trávniky, vykazujú sa v ploche lesa. Lesy je ďalej možné rozlišovať najmä podľa vzťahu k rekreácii, výrobným, alebo ochranným funkciám. Súčasťou evidovanej plochy sú aj rôzne typy vybavenosti, napríklad náučné chodníky, areály zdravia, zariadenia na občerstvenie. Nepatria sem plochy sanatórií, horární a pod. 15. Poľnohospodárska pôda Plochy ovocných sadov a trvalých trávnych porastov. 16. Brehové porasty Zeleň rastúca na pobrežnom pozemku pri vodohospodársky významnom toku do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary., pri ochrannej hrádzi vodného toku do 1O m od vzdušnej päty hrádze. (podľa STN 75 2102). V prípade mesta Zvolen sme do tohto druhu zelene zaradili aj plochy mokradí. 17. Zeleň armády SR Zeleň v areáli kasární. 18. Sprievodná zeleň železníc SR Plochy účelovej zelene zameranej na zníženie negatívnych vplyvov. Ak je zaradenie územia sporné, rozhoduje jeho prevažujúca funkcia, okolie železničných tratí. 19. Ostatná neudržiavaná zeleň 20. Ostatná voľne rozptýlená zeleň

23



5.2. Hodnotenie plôch zelene 5.2.1. Spôsob vyhodnotenia a spracovania údajov Na základe podrobného terénneho prieskumu boli vyhodnotené všetky voľne prístupné plochy zelene. Boli zistené informácie o jednotlivých plochách a zaznamenané do podrobných technických máp. Každá plocha má pridelené svoje identifikačné číslo, je zatriedená do kategórií podľa základných druhov zelene. Terénnym prieskumom boli zistené údaje o funkcii hodnotenej plochy, kompozičnom riešení, pôvodnosti plochy a okolitej zástavbe. Ďalej bolo vyhodnotené napojenie plôch na systém a prvky ÚSES, vyjadrenie rešpektovania obrazu krajiny a súlad s okolitou krajinou. Plochy boli rozdelené do skupín podľa intenzifikácie údržby zelene. Výsledným digitálnym spracovaním plochy získali presné údaje o výmere (m2). Popis jednotlivých položiek zistených podrobným terénnym prieskumom: 1 – identifikačné číslo – je pridelené číslo podľa poradia terénnych a digitalizačných prác 2 – kategória zelene – určuje či ide o plochu zelene - verejná voľne prístupná – parky, verejné záhrady, sídlisková zeleň, uličná zeleň, stromoradia a pod. - verejná prístupná v časovom obmedzení - vyhradená – vnútroareálová zeleň podnikov, nemocničná zeleň, zeleň škôl a školských zariadení, zeleň športových areálov - špeciálna – cintoríny, arboréta, priemyselná izolačná zeleň, sprievodná zeleň vodných tokov a železníc - súkromná – zeleň IBV, záhrady a záhradkárske osady - iná kategória 3 – druh zelene – určuje zatriedenie plôch zelene do kategórií podľa druhového rozdelenia - parky – historické a verejné parkové plochy s rozlohou väčšou ako 0,5 ha - menšie parkovo upravené plochy – do tejto kategórie spadajú menšie plochy sadovnícky upravených plôch ako i zelené pásy popri komunikáciách - sídlisková zeleň – zeleň nachádzajúca sa na sídliskách - zeleň obytných vnútroblokov – špecifická zeleň nachádzajúca sa v starších sídliskách prevažne historickej časti mesta - stromoradia – súvislé líniové výsadby stromov, ktoré sú súčasťou zelených plôch - cintoríny a pietne miesta - zeleň rekreačných zariadení – zeleň zariadení určených na oddych a rekreáciu, menšie detské ihriská, voľne prístupné prírodné kúpaliská - zeleň športových zariadení – vyhradená zeleň určená výlučne na športový účel - zeleň škôl a školských zariadení – do tejto skupiny sú zaradené všetky výchovnovzdelávacie zariadenia (školy, škôlky, internáty a pod.) - zeleň zdravotníckych zariadení – vyhradená zeleň zdravotníckych zariadení, polikliník a nemocníc - záhradky a záhradkárske osady – súkromné záhrady a záhradkárske osady, ktoré nie sú súčasťou IBV - zeleň IBV – zeleň individuálnej bytovej výstavby - zeleň priemyselná a podniková – vyhradená zeleň priemyslu, prevádzok a menších súkromných firiem a organizácií - lesná pôda – lesy a remízky - poľnohospodárska pôda – polia, trvalý trávnatý porast, sady, vinice a pod. - sprievodná zeleň vodných tokov – zeleň nachádzajúca sa v blízkosti vodných tokov, plniaca ochrannú a mikroklimatickú funkciu

24



- zeleň armády SR – vyhradená vnútroareálová zeleň armády - sprievodná zeleň železníc – líniová zeleň doprevádzajúca komunikačné uzly železničných tratí - ostatné plochy neudržiavané – ostatné plochy zelene so zanedbanou údržbou bez bližšej špecifikácie - ostatná voľne rozptýlená zeleň – voľne rozptýlená zeleň v krajine, najčastejšie kombinácia trávnatých porastov a voľných porastov krov a stromov, bez priamej údržby 4 – Funkcia zelene – určuje prevládajúcu funkciu zelene vzhľadom k druhu zelene a jej využívaniu - mikroklimaticko-hygienická – prvotnou funkciou je vplyv zelene na tepelný, vlhkostný režim, vlhkosť a pohyblivosť vzduchu, hlučnosť a čistotu ovzdušia - hygienicko-liečebná – základnou funkciou tohto druhu zelene je vytvárať protihlukovú clonu a zabezpečovať čistotu ovzdušia - architektonicko-estetická – je dominantnou funkciou pri sídelnej a sídliskovej zeleni kde sa kladie dôraz najmä na estetiku a kde je zeleň základným doplnkom stavebnej architektúry - ochranno-izolačná – protiprašná, protihluková, izolačná a hygienická funkcia - kultúrno-výchovná – zeleň škôl a školských zariadení určená pre estetiku a výchovu, plniaca i funkciu hygienickú a ochrannú - športová – zeleň vyhradených športových zariadení - rekreačná – zeleň rekreačných zariadení, kúpalísk a pod. - výrobno-produkčná – do tejto skupiny je zaradená poľnohospodárska pôda - súkromná (vyhradená) 5 – Kompozičné riešenie – hodnotí celkové estetické pôsobenie výsadby - dobré – výsadba pôsobí harmonicky, esteticky vyvážená kompozícia, kvalitný a dobre udržiavaný rastlinný materiál - uspokojivé – kompozícia obsahuje mierne rušivé prvky, avšak bez výrazného ovplyvnenia kompozície - neuspokojivé – kompozícia je narušená, bez základných prvkov sadovníckej kompozície 6 – Pôvodnosť plochy podľa historických podkladov – zistená podľa historických podkladov a rozdelená do dvoch kategórií na plochy s historicky podloženým základom a na plochy bez historického základu 7 – Okolitá zástavba – zhodnotenie typu zástavby v tesnom dotyku s hodnotenou plochou - žiadna – v tesnej blízkosti sa nenachádzajú žiadne stavby - nízkopodlažná – v blízkosti plochy sa nachádza nízkopodlažná budova (max. 3 NP) - vysokopodlažná – v blízkosti sa nachádzajú vysokopodlažné budovy (min. 4NP) 8 – Prepojenie plochy na ochranu prírody a krajiny a prvky ÚSES – tento údaj popisuje v akom v vzťahu je hodnotená plocha k prvkom ÚSES a ochrany prírody podľa dostupných podkladov ÚPN Zvolen, KEP a pod. 9 – Rešpektovanie obrazu krajiny – udáva súlad plôch s okolitou krajinou, náväznosť na okolie a prechod do voľnej krajiny - dobrý – plynulý prechod plôch do voľnej krajiny v náväznosti na zástavbu a okolitý stav zelene - uspokojivý – plochy v harmonickej rovnováhe s okolitými plochami - neuspokojivý – plochy ktoré narúšajú harmonické a estetické prechody medzi susediacimi plochami ako i plochy osadené drvinami ktoré nekorešpondujú s okolitou výsadbou a celkovo pôsobia rušivo 25



10 – údržba zelene – údaj vyjadruje stupeň intenzifikácie údržby dotknutej plochy - intenzívny – plochy vyžadujúce si intenzívnu údržbu, sem sa zaraďujú parky, menšie parkové plochy v rámci CMZ, nemocničné zariadenia a pod. - normálny – plochy vyžadujúce si menej intenzívnu údržbu napr. sídliská, cintorín, stromoradia, a pod. - extenzívny – pásy zelene pozdĺž ciest, sprievodná zeleň vodných tokov a železníc, voľne rozptýlená zeleň Podrobným spracovaním sme dosiahli dokonalý prehľad o plochách s podrobným členením a použiteľnosť pri klasifikácii územia do jednotlivých kategórií a druhov zelene, podľa požiadaviek na praktickosť a funkčné využitie. Digitálne spracovanie na podklade digitálnej technickej mapy zaručuje presnosť v súlade s požadovanými podmienkami.

26



5.2.2. Bilancie plôch zelene v jednotlivých mestských sektoroch mestské sektory druh zelene

Čierne zeme

parky menšie parkové 15737,6 plochy sídlisková zeleň zeleň obytných vnútroblokov uličné stromoradia cintoríny zeleň rekreačných zariadení zeleň športových zariadení zeleň škôl a školských zariadení zeleň zdravotníckych zariadení záhradkárske 5270,3 osady 1 zeleň IBV * priemyselná 93719,6 zeleň lesná pôda poľnohosp. 1216373,8 Pôda brehové 43188,6 porasty zeleň armády SR ostatné plochy 28751,1 neudržiavané sprievodná zeleň železníc ostatná voľne rozptýlená 20088,4 zeleň sprievodná zeleň 38834,9 komunikácií Celkový 1461964,1 2 súčet (m )

Podborová

Tepličky pod Strážami

Centrum

Východ

Výrobnodopravný

18516,3

21190,0

41561,4 66781,6

Sekier Môťová

Môťovská vodná nádrž

Celkový súčet 2 (m ) 81267,7

23786,3

25098,2

156021,8

147279,4

63348,3

157126,7

46050,5

195070,2

46792,3

17824,1

15113,5

7283,0

173,2

22569,7

3376,6

62336,2

16642,2

82355,0

3854,5

35211,2

39065,7

796,4

51463,9

52260,2

115831,3

41189,6

260302,0

13951,6

412,9

14364,5

30411,3

22551,7

50318,1

74269,1

508974,1

273198,3

734794,1 64616,4

182273,2

35604,3

1989,7

21163,8

37722,3

284023,6

34754,6

102880,0

193917,2

23605,4

199026,8

554184,0

181814,6

482546,4

15229,9

919145,4

88074,4

108620,5

13266,9

274775,0

49035,8

128932,3

2073584,6

37914,1

11069,8

321394,9

10140,7

70969,8

64724,5

8987,2

27422,2

28403,8

57757,5

380324,8

130015,1

12653,2

49192,0

84342,2

92692,1

111145,4 83035,1

37301,3

129993,4

4442,6

25101,3

47441,2

10714,2

3781,2

32639,5

152871,2

20377,5

5715,1

12852,7

10249,3

50483,3

962,1

100640,0

30926,6

323419,2

228510,1

84007,8

259091,4

170526,8

1116570,2

8424,1

77560,5

22265,2

10742,4

20106,6

38363,6

216297,3

580974,9

1164481,6 1135180,5 1185346,4 1140230,7 1182601,6

Pozn: *1 – hodnota je vypočítaný podiel z celkovej veľkosti IBV v mestskom sektore

27

153268,9

8004048,7



5.3. Hodnotenie porastov zelene 5.3.1. Hodnotenie a spracovanie údajov porastov zelene Územie Zvolena bolo z hľadiska spracovania, jednoduchej využiteľnosti a funkčného členenia rozdelené na 58 častí. Každá z týchto častí bola podrobne hodnotená podľa zadaných kritérií. Porasty boli hodnotené na plochách voľne prístupných, teda sem nespadá vnútroareálová vyhradená zeleň a zeleň individuálnej bytovej výstavby. Pri všetkých porastových blokoch boli hodnotené tieto aspekty: 1.)

Veková štruktúra – porasty drevín boli rozdelené do 6 skupín podľa priemerného vekového zloženia a to na: dreviny do 20 rokov, do 40 rokov, do 60 rokov, do 80 rokov, do 100 rokov a nad 100 rokov.

2.)

Kontinuita porastov – určuje zabezpečenie kontinuity existencie porastov ma danej ploche zelene – limitujúcim faktorom tejto skupiny ja najmä pomer staršej a novšej zelene na hodnotenom území.

3.)

Vrstevnatosť porastov – určuje etážovitosť porastov, teda či sa na hodnotenej ploche nachádza bylinné, krovité, alebo stromové poschodie, prípadne len niektoré z nich.

4.)

Pokryv plochy porastom – určuje plošný priemet korún stromov na plochu je vyjadrené stupnicou: do 25%, do 50%, do 75% a do 100%.

5.)

Horizontálny zápoj korún – je vyjadrením vzájomného stupňa prerastania korún stromov, je vyjadrená dvoma hodnotami: - zapojenie porastov je normálne – stromy sa korunami dotýkajú avšak vo svojom ďalšom vývoji a raste sa neobmedzujú (sem zaraďujeme výsadby solitérne rastúcich drevín, novších stromoradí a pod.) - zapojenie porastov je prehustené – vetvenie stromov sa dotýka a prerastá navzájom, čo má za následok zlý rast, rôzne druhy deformácii a poškodení (vtedy je vhodné uvažovať nad prebierkou porastu a radikálnejšou údržbou)

6.)

Kondičný stav porastov – určuje celkové poškodenie porastu ako celku. Porasty sú rozdelené do štyroch skupín: - takmer žiadne poškodenie, - nízke poškodenie, - stredné poškodenie, - vysoké poškodenie.

7.)

Perspektíva - životnosť porastu – posudzované je druhové zloženie porastov z hľadiska relatívne dosiahnuteľného veku jednotlivých drevín s ohľadom na tvorbu sadovníckych úprav. Porasty sú rozdelené do dvoch skupín a to na: - porasty krátkoveké ( do 100) - strednoveké (100 – 200) - dlhoveké. (200 – 500) Presnejšie sme sa pri tomto spracovávaní opierali o vyhlášku MŽP SR č.24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, príloha č.33 stĺpec C, s prihliadnutím na zdravotný stav a na vek v súčasnosti dosiahnutý.

28



8.)

Prevaha vegetačných prvkov – je určená z hľadiska pôsobenia hmoty v priestore a jasnej prevahe z hľadiska vegetačných prvkov. Prieskumom bol určený jeden dominantný vegetačný prvok.

9.)

Rastové formácie stromov a krov – v tejto časti sú hodnotené porasty z pohľadu na ich prirodzený habitus a tvarový rast. Vyhodnotené bolo zastúpenie jednotlivých rastových foriem podľa ich rastu na stromy prirodzene rastúce, guľovité kultivary, stĺpovité kultivary, poliehavé kultivary, dreviny tvarované rezom a iné.

10.) Zastúpenie introdukovaných drevín – tento bod hodnotí zastúpenie cudzokrajných druhov drevín prípadne drevín z iných vegetačných pásiem. Vyjadrenie hodnôt je v dvoch stupňoch a to buď sa na ploche nachádzajú, čo bolo vo väčšine prípadov, alebo sa na ploche nenachádzajú. 11.) Fytodiverzita – zastúpenie počtu druhov drevín v hodnotenom úseku. Kvôli zatriedeniu do skupín sme použili odstupňovanie po piatich druhoch. 12.) Prevládajúce druhy – terénnym prieskumom zistené prevládajúce druhy drevín. Jednoznačne dominujúcimi druhmi v meste sú Picea abies (smrek obyčajný) a Betula pendula (breza previsnutá) 13.) Vybavenosť plochy inými prvkami – zistenie prítomnosti drobnej architektúry na hodnotených plochách (prítomnosť preliezačiek, pieskovísk, a pod...).

29



5.3.2. Bilancia porastov podľa porastových blokov

30



31



5.4. Súčasný stav zelene 5.4.1. Parky Park Višňovského Výmera parku 4,1561 ha. Prírodná kompozícia z pestrej zmesi listnáčov a ihličnanov, ktorú vytvoril záhradný architekt Kvapil na veľkom priestranstve medzi hlavnou stanicou, Univerzitou a zámkom v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Hlavným účelom urbanistického zeleného prvku je zlepšiť a spríjemniť chodcom prostredie a oddeliť rušivé vplyvy dopravy, po stránke estetickej zlepšiť vzhľad mesta, zvlášť jeho význačné priestranstvo. V parku sa nachádza artefakt druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania obrnený vlak, lavičky, osvetlenie a systém dobre založených chodníkov a odpočívadiel. Určitým nedostatkom areálu parku je neľahká prístupnosť a dostupnosť, cez veľmi frekventované okolité komunikácie. Park zahŕňa len kľudovo-odpočinkový program a ponecháva pritom určitú dostatočnú rezervu aj pre eventuálne možnosti umiestnenia ďalších vhodných doplnkov v závislosti na budúcom všestrannom rozvoji tejto časti mesta. Park pri Univerzite Výmera 1,3706 ha. Park tvorí systém menších a jednoduchých plôch zelene ako súčasť budov Univerzity vo Zvolene. Celému objektu parku chýba program, ktorého výsledkom je pokračovanie znehodnocovania obytnej pohody a prírodného prostredia. Park je priestorom priechodným nie pobytovým. K príčinám patrí: malá intimita zelene, jednotvárnosť riešenia, absencia lavíc a ostatného mobiliáru, zdevastované chodníky a svietidlá, žiadne architektonické doplnky alebo umelecká výzdoba, výtvarné a hygienické problémy z rozmiestnenia odpadkových košov, voľné pobiehanie psov. Park na ul. A. Hlinku Výmera parku 2,1190 ha. Jedná sa o typ okrskového parku sídliska Zlatý potok. Park má niekoľko vstupov, aby jeho prístupnosť a dostupnosť bola čo najľahšia. Cieľom riešenia je poskytnúť kapacitne dostatočnú a záujmovo rôznorodú možnosť krátkodobej rekreácie obyvateľom sídliska. Stavebne technické vybavenie zahŕňa osvetlenie, odpočívadla s lavicami, detské ihriská s pieskom. Komunikácie a spevnené plochy sú dimenzované na kapacitu návštevníkov aj na predpokladané technicko-prechádzkové potreby. Park L.Štúra Výmera 0,4810 ha. Mnohostranný účel parku Ľudovíta Štúra v centre mesta určuje nielen architektonickú, ale aj sadovnícku úpravu a vegetácie. Sadová úprava je uplatňovaná v pravidelnom geometrickom partery a slúži pre krátkodobý odpočinok. Busta Ľudovíta Štúra z povojnového obdobia a ďalšie plastiky, spevnené chodníky s lavičkami, osvetlenie parku tvoria vybavenie parku. Park je konfrontáciou staršej mestskej zelene zo začiatku minulého storočia a zelene novodobej, realizovanej nedávno na námestí SNP. Tab. Bilancia parkov Mestský sektor Centrum Východ Výrobno - dopravný

Názov parku Park pri Univerzite Park Ľ. Štúra Park na ul. A.Hlinku Park Višňovského

32

Výmera zelene (m2) 13706,35 21190 4809,94 41561,40



5.4.2. Menšie parkové plochy V tejto skupine sme hodnotili sadovnícky upravené plochy s veľkosťou pod 0,3 ha. Sú charakterizované prevažujúcou dekoratívnou funkciou a skutočnosťou, že ich území nie je schopné plniť rekreačné ciele. Pre urbanistické ciele sme vynechali evidenciu plôch menších ako 100 m2 . Tieto malé plochy sú evidované ako súčasti plôch a prvkov iného zamerania. V hodnotení sme sa sústredili naopak na plošne evidovateľnú líniovú zeleň, teda aj na aleje v trávnatých pásoch. 5.4.2.1 Doprovodná líniová výsadba stromov v pásoch Ulica M.M. Hodžu je stredne široká a slúži na prechod áut, ľudí a čiastočne na parkovanie. Stromoradie, ktoré je tu vysadené je vo veľmi zlom stave je vysadené vo vyvýšenom trávnatom páse širokom cca 2,5 m. Je vysadené z dvoch druhov Acer platanoides L.(javor mliečny) 3ks, Acer platanoides ´Globosum´ 1ks a z Negundo aceroides MOENCH.(javorovec jaseňolistý) 4ks. Koruny stromov sú veľmi zle ošetrované, nevhodne tu bol zvolený rez. Po rezoch tu ostali veľké neošetrené rany. V korune sú ponechané staré a suché konáre, celé koruny sú prestarnuté. Niektoré stromy sú napadnuté hubami. Pri výsadbe bola dodržaná línia. Kmene stromov sú pomerne rovné niektoré majú dutiny a pozdĺžne pukliny na kmeňoch. Nevhodným rezom bol čiastočne zničený typický habitus. Koruny stromov majú dostatok priestoru pre rast. Hľadisko bezpečnosti je tu dodržané. Ul. Š. Moysesa je dlhá ulica stredne široká. Nachádzajú sa tu staršie rodinné domy. Stromy sú vysadené v trávnatých pásoch. Výsadba na tejto ulici je zmiešaná z 5 druhov. Šírka je rôzna 2 m; 1,5 m; 1,20 m; 2 m a 0,8 m. Ulicu sme si rozdelili na tri časti. Prvá časť je vysadená z 2ks Acer platanoides ´Globosum´ (javor mliečny) a 2ks Negundo aceroides MOENCH.(javorovec jaseňolistý). Tieto stromy sú vysadené vo vyvýšených trávnatých záhonoch o šírke cca 2 m. Niektoré stromy majú rozpukanú kôru. Nevhodným rezom vznikli veľké rezné rany, ktoré sú zatreté špeciálnymi dezinfekčnými nátermi. V korunách stromov sú ponechané staré, choré a suché konáre. Na starších kmeňoch stromov rastie mach. Acer platanoides ´Globosum´ majú krásnu guľovitú korunu, časom koruna prestáva rásť do výšky a rastie do strán takže v dospelosti má oválny tvar. Obvykle stromy dorastajú do výšky 4 4,5 m. Druhu časť tvoria stromy vysadené po oboch stranách v trávnatých pásoch širokých cca 1,5 m a 1,2 m. Na jednej strane je vysadený Acer sacharinum L.(javor cukrový) 9ks, Acer platanoides L.(javor mliečny) 5ks, Sorbus aucuparia L.(jarabina vtáčia) 5ks a 2ks Acer platanoides ´Globosum´ (javor mliečny). Acer sacharinum má rýchly rast preto sa veľmi často vysádza do mestského prostredia. Väčšie exempláre môžu podliehať silným náporom vetra. Sorbus aucuparia výšku má okolo 5-10 m a veľmi často sa vysádza pozdĺž ciest. Na niektorých kmeňoch sa nachádzajú pukliny, ktoré sú miestami zatreté náterom. Celé stromoradie je čiastočne prestarnuté. V korunách sa nachádzajú veľké rezné rany a aj suché a poškodené konáre. Niektoré rezné rany sú ošetrené a niektoré nie. Miestami koruny stromov zasahujú do budov, ktoré sú v ich tesnej blízkosti. V pásoch je vysadený tohto ročný trávnik (2004). Druhú stranu tvorí úplne mladá výsadba, ktorá je vysadená z 20ks Pyrus communis ´Beach Hill´ (hruška obyčajná), 2ks Acer platanoides L.(javor mliečny) a 1ks Acer platanoides ´Globosum´ (javor mliečny). Výsadba stromov je miestami doplnená o kvitnúce kríky (Spiraea a Potentilla fruticosa). Mladá výsadba stromoradia sa nedá hodnotiť. Pri výsadbe sa dodržala línia a boli podľa všetkého dodržané výsadbové postupy. Boli tu použité aj 3 koly pre lepšiu stabilitu samotného stromu. Výsadba javorov je staršia. Koruny stromov majú miestami suché a polámané konáre. Kmene sú rovné a stromy sú vysadené v línii. Koruny majú dostatok priestoru na rast. Hľadisko bezpečnosti je tu dodržané. V tretej časti ulice je na jednej strane vysadené zmiešané stromoradie, ktoré tvorí 8ks Acer platanoides L.(javor mliečny), 4ks Sorbus aucuparia L.(jarabina vtáčia) a 15ks Acer saccharinum L.(javor cukrový). Stromy sú vysadené v trávnatých vyvýšených pásoch širokých cca 2 m. V páse sú vysadené okrem trávnika aj kríky (Juniperus sp., Taxus sp. a Forsythia sp.). Na druhej strane ulice je vysadených 7ks Acer platanoides L.(javor mliečny) je to staršie výsadba stromov. Koruny stromov sú prestarnuté, sú tu ponechané veľké rezné rany, ktoré nie sú ošetrené 33



náterom. Veľké rezné rany môžu viesť k nekrotickým zmenám stromov. Rez, ktorý tu bol zvolený je nesprávny a má za následok zdeformovaný habitus stromov. Trávnatý pás v ktorom sú vysadené stromy má zvýšený okraj záhonu, čím je chránený voči zašľapávaniu a posypovým roztokom. Výška založenej koruny je vhodná do tejto ulice. Na kmeňoch sa nachádzajú pozdĺžne pukliny, ktoré sú miestami ošetrené nátermi. Stromoradie dotvára výsadba zo 4ks Acer platanoides ´Globosum´ (javor mliečny) tieto stromy sú staršie. V korunách stromov majú suché a poškodené konáre. Kmene stromov sú mierne krivé, stromy majú dodržanú líniu. Pás je široký cca 0,8 m. Povrch je trávnatý miestami len pokrytý pôdou. Hľadisko bezpečnosti je tu dodržané. Študentská ulica je to dlhá stredne široká ulica na ktorej sa nachádza Slov. združ. tel. kultúry, Základná škola, Študentský domov, Technická univerzita a Školský les. podnik TU. Ulicu sme rozdelili na tri časti pre lepšiu prehľadnosť. V prvej časti sú stromy vysadené v cca 0,8 m širokých vyvýšených trávnatých pásoch. Zo stromov je tu Acer platanoides ´Globosum´ (javor mliečny) 3ks sú veľmi pekné a pomerné zdravé. Línia je dodržaná, kmene sú rovné a pomerne zdravé. Majú peknú guľovitú korunu. Celý habitus je tu zachovaný. Pokračuje to staršou výsadbou stromov zo 4ks Acer platanoides L.(javor mliečny). Stromoradie je prestarnuté, na stromoch bol vykonaný nesprávny rez a tým sa čiastočne zničil typický habitus stromov. V korunách vyrastajú vo veľkom množstve jednoročné letorasty. Koruny stromov majú dostatok miesta na rast. Kmene sú pomerne rovné a stromy sú vysadené v línii. Hľadisko bezpečnosti je dodržané. Ulicu nám pretína ul. Š. Moyzesa. V druhej časti je vysadený Acer platanoides L.(javor mliečny) 11ks. Je to pomerne staršie stromoradie. Typický habitus stromov sa poškodil použitím neodborných rezov. Rany, ktoré sú väčšie nie sú vôbec ošetrené. Takto zle ošetrené stromy môžu trpieť rôznymi nekrotickými zmenami. Stromy sú vysadené vo vyvýšených pásoch širokých cca 2 m, ktoré sú miestami pokryté trávnatým porastom. Výška založenej koruny je vhodne zvolená do tejto ulice. Líniu dotvára Negundo aceroides MOENCH.(javorovec jaseňolistý) 3ks. Je to staršia výsadba. V poslednej časti ulicu predeľuje ul. M. R. Štefánika. Po oboch stranách ulice je vysadený Acer platanoides L.(javor mliečny) na jednej strane je vysadený 19ks. Stromy sú vysadené vo vyvýšených trávnatých pásoch. V dôsledkom nevhodného rezu sú tu spôsobené príliš veľké rany, ktoré sú miestami ošetrené špeciálnymi nátermi. Na kmeňoch stromov sa nachádzajú pozdĺžne pukliny. V korunách stromoch sú miestami ponechané suché a poškodené konáre. Koruny majú v podstate dostatočný priestor pre rast. Na druhej strane je vysadený Acer platanoides L.(javor mliečny) počtom 15ks. Stromy sú vysadené v trávnatých pásoch cca 1- 1,20 m širokých, ktoré majú vyvýšené okraje záhonov. V korunách sa miestami nachádzajú suché a poškodené konáre. Stromy nevhodným rezom majú čiastočne poškodený typický habitus. Na kmeňoch vyrastajú zo spiacich očiek výhonky. Hľadisko bezpečnosti je tu dodržané. Ul. Terézie Vansovej je to ulica stredne široká kde sa nachádzajú výlučne rodinné zástavby domov. Na tejto ulici sa nachádza asi najstaršia výsadba stromov. Ulicu si rozdelíme na dve časti. V prvej časti na jednej strane je vysadený Fraxinus excelsior L.(jaseň štíhly) počtom 27ks, Acer saccharinum L.(javor cukrový) 5ks a Acer platanoides L.(javor mliečny) 1ks. Stromoradie je veľmi staré, v korunách sa nachádzajú suché a staré konáre. Niektoré stromy sú veľmi zničené čo sa týka hlavne typického habitusu. Jaseň patrí k najvyšším domácim listnatým stromom. Jaseň bol nevhodne zvolený do tejto ulice. Má veľmi veľký a mohutný rast. Niekedy bolo veľmi ťažké určiť druh. Samotné stromy sú veľmi prestarnuté. Kmene stromov majú pozdĺžne pukliny, miestami majú kmene krivé. Niektoré stromy majú väčšiu časť suchú a tieto môžu čiastočne spôsobovať nebezpečenstvo na ulici. Výsadba javorov sú o niečo mladšia. V korunách sa miestami nachádzajú suché a poškodené konáre. Kmene stromov sú pomerne rovné. Stromy sú vysadené v 0,5 m širokých vyvýšených trávnatých pásoch. Stromoradie je dopĺňané drevinami. Vyvýšená obruba chráni stromy od posypových solí a voči zašľapávaniu. Na druhej strane ulice je zmiešaná výsadba Acer saccharinum L.(javor cukrový) 12ks, Acer platanoides L.(javor mliečny) 11ks, Fraxinus excelsior L.(jaseň štíhly) 3ks a Malus sp.(okrasná jabloň) 2ks. Stromy sú vysadené v pásoch širokých cca 0,5 34



m. Povrch je trávnatý miestami len pokrytý pôdou. Obruby sú vyvýšené a tým sú chránené aj samotné stromy. Stromy potrebujú ošetriť hlavne rezom, odstrániť suché a poškodené konáre z koruny. Druhá časť ulice je vysadená zo šiestich rôznych druhov. Na jednej strane je výsadba z Acer platanoides L.(javor mliečny) 3ks, Prunus sp.(okrasná čerešňa) 7ks, Tilia cordata MILLER.(lipa malolistá) 1ks a Negundo aceroides MOENCH.(javorovec jaseňolistý) 5ks. Stromy sú tu veľmi znehodnotené a zničené rezom celkový habitus je tu zničený. Niektoré stromy sú nevhodne zmladené, rany ktoré tu vznikli rezom tu neboli ošetrené náterom. Stromy okrem dutín majú aj pozdĺžne pukliny na kmeňoch. Na druhej strane je výsadba z Fraxinus excelsior L.(jaseň štíhly) 1ks, Tilia cordata MILLER.(lipa malolistá) 2ks, Acer pseudoplatanus L.(javor horský) 2ks, Acer platanoides L.(javor mliečny) 5ks, Aesculus hippocastanum L.(pagaštan konský) 1ks a Prunus sp.(okrasná čerešňa) 1ks. Stromy sú vysadené vo vyvýšených trávnatých pásoch širokých cca 0,8 m. Acer pseudoplatanus je zväčša statný strom, vhodný ako solitér do parkov. Do stredne širokých ulíc je nevhodný pre svoju veľkosť. Aesculus hippocastanum je to zväčša statný a pôsobivý strom. Má veľmi hustú, peknú a tvarovanú klenutú korunu. Na stromoch bol nevhodne použitý rez v korunách, nemajú neošetrené veľké rany, majú pozdĺžne pukliny na kmeňoch a v korunách sú suché a choré konáre. V tejto ulici sú nevhodne zvolené druhy (Aesculus hippocastanum, Fraxinus excelsior, Acer pseudoplatanus, Tilia cordata). Hľadisko bezpečnosti je tu podcenené. Ul. Ľ. Štúra je pomerne dlhá a je to stredne široká ulica (prejazdná cesta). Ulicu sme si predelili na dve časti. V prvej časti na jednej strane sú vysadené Acer saccharinum L.(javor cukrový) 6ks a Sorbus aucuparia L.(jarabina vtáčia) 5ks. Pásy, v ktorých sú stromy vysadené majú vyvýšený okraj a ich šírka je 1 m. Povrch je zatrávnený. Stromy majú správnu výšku založenej koruny. Koruny majú v podstate pekný tvar. Miestami sa nachádzajú suché konáre. Na druhej strane je tiež vyvýšený trávnatý pás, ktorý je široký cca 1 m. V páse je vysadený Acer saccharinum L.(javor cukrový) 7ks a Prunus sp. (okrasná čerešňa) 2ks. Stromy sú miestami ošetrené rezom a rany sú zatrené náterom. Pri výsadbe bola dodržaná línia. Kmene stromov sú pomerne rovné miestami majú pozdĺžne pukliny. Na stromoch Prunus môžeme vidieť deformáciu kmeňov. V korunách sú ponechané suché a miestami polámané konáre. V druhej časti na jednej strane ulice sú vysadené Acer platanoides L.(javor mliečny) 3ks, Acer saccharinum L.(javor cukrový) 2ks a Negundo aceroides MOENCH.(javorovec jaseňolistý) 1ks. Aj tieto stromy čiastočne trpia neodborným ošetrovaním. Koruny stromov majú dostatok priestoru pre rast. Koruna je v správnej výške založená vzhľadom na požiadavku ulice. Na druhej strane je vysadený Acer saccharinum L.(javor cukrový) 2ks, Betula pendula ROTH.(breza previsnutá) 4ks a Prunus sp.(okrasná čerešňa) 8 ks. Stromy by potrebovali miestami preriediť koruny, odstrániť suché a ináč zničené konáre. Kmene majú mierne deformácie kmeňov (hlavne Prunus sp.). Koruny majú dostatok priestoru pre rast. Stromy sú vysadené v trávnatých pásoch širokých 1 m. Ul. J. Kráľa je pomerne dlhá stredne široká ulica, ktorá križuje ul. Ľ. Štúra. Na tejto ulici sa nachádzajú staršie rodinné domy. Ulicu sme si predelili na dve časti pre lepšiu orientáciu. V prvej časti na jednej strane je vysadený Acer platanoides L.(javor mliečny) 17ks, Acer saccharinum L.(javor cukrový) 7ks a Malus sp.(okrasná jabloň) 6ks. Stromy sú vysadené v trávnatých pásoch cca 1- 1,5 m širokých, obruby majú vyvýšené. Výsadba Javora mliečneho je v horšom zdravotnom stave. Kmene stromov majú rozpukané, niektoré sú ošetrené náterom. Všeobecne koruny majú dostatok miesta pre rast. Miestami sa nachádzajú v korunách suché a poškodené konáre. V podstate je to vkusné stromoradie. Na druhej strane sú stromy vysadené vo vyvýšených trávnatých pásoch o šírke 1 m. Z druhov je tu vysadený Negundo aceroides MOENCH.(javorovec jaseňolistý) 3ks sú to veľmi prestarnuté stromy. Na kmeňoch sú ponechané výrastky, okrem nich sú na kmeňoch vrstvy zelených rias. V korunách sa nachádzajú staré a suché konáre, ktoré by sa mali určite odstrániť z dôvodu bezpečnosti a z dôvodu zachovania zdravých jedincov. Okrem javora je tu vysadená Tilia cordata MILLER.(lipa malolistá) 29ks. Je tu vytvorená nádherná lipová alej. Celá výsadba pôsobí na pozorovateľa veľmi upokojujúco a príjemne. Koruny stromov majú dostatok priestoru na rast. Miestami sa v korunách nachádzajú suché konáre, ktoré by s mali 35



odstrániť. Kmene stromov sú rovné. V druhej časti sa nachádza výsadba na jednej strane z Acer saccharinum L.(javor cukrový) 12ks, Fraxinus excelsior L.(jaseň štíhly) 11ks a Acer platanoides L.(javor mliečny) 2ks. Miestami sú stromy prestarnuté. Zlé ošetrovanie má za následok príliš veľké rezné rany, ktoré niesu ošetrené nátermi. Často krát je tu vidieť odstránené kostrové konáre o priemere 20 cm. Väčšia časť stromov bola zmladzovaná. Kmene stromov sú pomerne rovné a miestami majú pozdĺžne pukliny. Stromy sú vysadené v línii. Samotné koruny majú dostatočný priestor pre rast. Stromy sú vysadené v trávnatých vyvýšených pásoch. Šírka pásu je cca 1,5 m. Na druhej strane je vysadená zmiešaná výsadba z Acer saccharinum L.(javor cukrový) 19ks, Fraxinus excelsior L.(jaseň štíhly) 6 ks a Betula pendula ROTH.(breza previsnutá) 1ks. Trávnatý pás má šírku cca 1,5 m. Je to stredne stará výsadba stromov. Koruny sú miestami prestarnuté, majú miestami aj suché a polámané konáre. Niektoré kmene majú pozdĺžne pukliny. Ul. P. Jilemnického je stredne široká ulica s prevažne rodinnou zástavbou domov. V prvej časti je tiež vysadené zmiešané stromoradie. Na jednej strane v trávnatom páse širokom cca 2 m je vysadený Fraxinus excelsior L.(jaseň štíhly) 9ks, Tilia cordata MILLER.(lipa malolistá) 1ks, Prunus sp.(okrasná čerešňa) 2ks, Negundo aceroides MOENCH.(javorovec jaseňolistý) 4ks a Acer platanoides L.(javor mliečny) 2ks. Je to staršie stromoradie, ktoré je v horšom zdravotnom stave. Niektoré stromy sú celé prestarnuté. V korunách sa nachádzajú suché konáre. Ponechané sú tzv. výrastky, ktoré sú na kmeňoch alebo v korunách. Kmene sú pomerne krivé, výsadbová línia je čiastočne rovná. Okrem stromov tu sú vysadené kríky (Forsythia sp.). Na druhej strane je vysadený Acer platanoides L.(javor mliečny) 1ks, Tilia cordata MILLER.(lipa malolistá) 2ks, Acer platanoides ´Globosum´ (javor mliečny) 2ks a Prunus sp.(okrasná čerešňa) 1ks. Stromy majú miestami prestarnuté koruny. V korunách sa nachádzajú suché konáre. Kmene stromov majú veľmi miernu deformáciu. Miestami sa na kmeňoch nachádzajú pozdĺžne pukliny, ktoré boli ošetrené náterom. V druhej časti prevažnú väčšinu tvorí na jednej strane Sorbus aucuparia L.(jarabina vtáčia) 14ks, Acer platanoides L.(javor mliečny) 2ks a Prunus sp.(okrasná čerešňa) 1ks. Stromy sú vysadené v páse širokom cca 1 m. Je to staršie stromoradie. V korunách sa miestami nachádzajú suché a poškodené konáre. Kmene sú pomerne rovné miestami majú menšie rany. Korunám nič nebráni v raste. Na druhej strane prevažnú časť tvorí Acer platanoides L.(javor mliečny) 19ks, Prunus sp.(okrasná čerešňa) 5ks a Aesculus hippocastanum L.(pagaštan konský) 1ks. Okrem stromov je tu vysadený krík (Rhus typhina 2 ks). Je to zmiešané stromoradie vysadené v trávnatom páse širokom cca 1 m. Povrch v páse je tvorený aj náletovými burinami. V korunách stromoch sú ponechané veľké rezné rany (miestami aj ošetrené náterom). Na stromoch bol vykonaný zmladzovací rez. Kmene stromov sú pomerne rovné a zdravé. Miestami sa nachádzajú na kmeňoch malé pozdĺžne pukliny. Miestami sa prejavuje aj mierna deformácia celkového habitusu stromov. Línia tu bola dodržaná. Koruny majú dostatočne priestranstvo. Z hľadisko bezpečnosti je dodržané. Ul. M. R. Štefánika je stredne široká, ktorá slúži na prejazd osobných áut a chodcov. Stromy, ktoré na tejto ulice hodnotíme sa nachádzajú za parkoviskom. Sú vysadené v trávnatom páse širokom cca 1,5 m. Pás je vyvýšený len z jednej strany. Výsadba je tu tvorená z jedného druhu a to Prunus sp.(okrasná čerešňa) 13ks a 3ks sú vysadené ďalej. Je to pekné stromoradie, na pozorovateľa pôsobí príjemne. Aj keď sú stromy vysadené v blízkosti parkoviska nie sú poškodené. Bol tu vykonaný vhodný rez a samotné rany boli ošetrené špeciálnym náterom. Korunu majú založenú v správnej výške. Koruna má veľmi pekný tvar a po zdravotnej stránke je pomerne zdravá. Koruny majú dostatok miesta na rast. Kmene stromov sú rovné a samotné stromy sú vysadené v línii. Hľadisko bezpečnosti tu bolo dodržané. Ul. J. Kozáčeka je pomerne široká. Výsadba sa nachádza v poslednej časti ulice za Okres. voj. správou. Stromy sú vysadené v pásoch cca 1–1,20 m širokých. Povrch tvoria náletové trávy. Sú tu vysadené dva druhy stromov. Prevažnú väčšinu tvorí Tilia cordata MILLER.(lipa malolistá) 6ks a Prunus sp.(okrasná čerešňa) 4ks. Je to staršie stromoradie 36



kde Prunus sp. Má zdeformované a mierne krivé kmene. Sú napadnuté rakovinou. V korunách majú suché a poškodené konáre. Lipy majú krásnu pomerne zdravú korunu. Len miestami sa v nej nachádzajú suché konáre. Stromy majú v správnej výške založenú korunu. Hľadisko bezpečnosti tu bolo dodržané. Len miestami sa koruna dotýka budov, v podstate majú dostatok miesta. Pri lipách treba myslieť aj na to, že staršie jedince majú konáre ohnuté a sklonené k zemi. S týmto treba rátať a urobiť potrebné opatrenia. Celé stromoradie pôsobí príjemne na pohľad. Líniová výsadba stromov pokračuje za kruhovým objazdom. Ulica je tu stredne široká tvorená z miešanou výsadbou. Ulicu sme si predelili na dve časti. V prvej časti na jednej strane sa nachádza vysadený Acer platanoides L.(javor mliečny) počtom 9ks a 3ks Acer pseudoplatanus L.(javor horský).Stromy sú vysadené v trávnatých pásoch širokých cca 1, 20 m. Pomerne staré stromoradie, ktoré bolo zmladené. Odstránené boli kostrové konáre. Kmene stromov majú miestami pozdĺžne pukliny. Stromy boli vysadené v línii. Koruny sú založené vo vhodne výške vzhľadom na funkciu ulice. Na druhej strane sa nachádza Acer pseudoplatanus (javor horský) 9ks a Acer platanoides (javor mliečny) 4ks. Pás je široký cca 1,20 m pokrytý miestami náletovými trávami a machom. Rany na konároch nie sú ošetrené. Nevhodným rezom v celom stromoradí dochádza k deformácií typického habitusu druhu. Veľké rezné rany môžu viesť k nekrotickým zmenám. Druhá časť ulice je tvorená z Acer pseudoplatanus 10ks a Acer platanoides 13ks na jednej strane a na druhej strane Acer platanoides 11ks a Acer pseudoplatanus 9ks. Javor do tejto ulice nebol vhodne zvolený, je príliš vysoký a mohutný. Okrem javorov je tu vysadený Picea abies KARST.(smrek obyčajný) 3ks. Je to staršia výsadba, ktorá bola taktiež zmladená. Na kmeňoch pozdĺžne pukliny. Sú to veľmi mohutné stromy, ktoré tienia ulicu a samotné rodinné domy. Výsadbové pásy sú široké cca 1-1,20 m. Povrch je porastený trávami a machom. Borovianska ulica je pokračovaní ulice J. Kozáčeka. Líniová výsadba stromov je krátka a je tvorená z 5ks Prunus sp.(okrasná čerešňa) a Sorbus aucuparia L.(jarabina vtáčia) 2ks. Je to staršia výsadba stromov, kde boli odstránené hlavne samotné vrcholy korún. Nad korunami sa nachádza vedenie, do ktorého zasahujú konáre a, ktoré bráni v raste. Z tohto dôvodu boli odstránené samotné vrcholy. Stromy sú vysadené v páse cca širokom 2 m. Stromy sa znehodnotili samotným rezom. Kmene stromov majú malé trhlinky a miernu deformáciu. Ulica B. Nemcovej je vysadená z 14ks Picea sp.(smrek). Tento druh je nevhodný pre túto ulicu. Sú to veľmi vysoké ihličnaté stromy, ktoré vôbec nepatria do líniovej výsadby. Stromy sú príliš vysoké a niektoré majú skrátené samotné vrcholy. Pás v ktorom sú vysadené je široký cca 1 m. Stromy svojou výškou tienia ulicu a rodinné domy. Hrozí tu nebezpečenstvo úrazu, pri vyvrátení stromu. Celá línia pôsobí na pozorovateľa rušivo, hlavne odstránené vrchole. Čím sa znehodnotil samotný strom a tým aj výsadba. Ul. Bystrický rád je stredne široká. Prvá časť ulice je vysadená z 26ks Tilia cordata MILLER.(lipa malolistá), Sorbus aucuparia L.(jarabina vtáčia) 1ks a Betula pendula ROTH.(breza previsnutá) 2ks. V druhej časti sa nachádza výsadba zo 6ks Negundo aceroides MOENCH.(javorovec jaseňolistý), Acer platanoides L.(javor mliečny) 3ks a Acer pseudoplatanus L.(javor horský) 1ks. Lipy obohacujú ulicu o nádhernú alej. Sú to krásne stromy, ktoré nie sú veľmi poškodené. Stromy majú dostatok priestoru, vedenie je odklonené. Na tejto výsadbe je len malá chyba a to, že je tu zakomponovaná Betula a Sorbus. Ak chce mesto docieliť peknú alej z líp, navrhujeme odstrániť stromy z rodu Betula a Sorbus. Pás v ktorom sú lipy vysadené má šírku cca 1 m. Okraje záhonu sú mierne vyvýšené, miestami sú s úrovňou komunikácie. Výška založenej koruny je vhodná do tejto ulice. Samotné koruny sa prekrývajú a miestami zasahujú do blízkej výsadby. V druhej časti na stromoch bol nevhodne použitý zmladzovací rez. Stromy vo výsadbe sú prestarnuté. Z koruny sa odstránili kostrové konáre, rany ktoré vznikli po rezoch neboli ošetrené. Stromy sú vysadené v pásoch cca širokých 1 m. Okraje záhonov sú vyvýšené. Typický habitus javora bol poškodený. Na kmeňoch sa nachádzajú pozdĺžne pukliny je pozorovateľná mierna deformácia. Stromy vo výsadbe majú dostatok priestoru na rast. Hľadisko bezpečnosti je dodržané. 37



Ul. V. P. Tótha je stredne široká ale pomerne krátka. Výsadba je v blízkosti Stavoprojektu. Stromy sú vysadené v trávnatých pásoch na jednej strane cca 1 m. Povrch je tvorený vysadenými drevinami a náletovými trávami. Výsadbu tvorí jeden druh Acer platanoides L.(javor mliečny) 3ks. Stromy boli zmladzované. Odstránili sa kostrové konáre aj o priemere 15 - 20 cm. Tým vznikli veľké rezné rany, ktoré neboli ošetrené náterom. Kmene stromov sú miestami mierne krivé a majú malé rany. Celkovo korunám nič nebráni v raste. Na druhej strane boli stromy vysadené v pásoch cca širokých 1 – 1,5 m. Povrch tvoria tiež dreviny, náletové trávy. Samotná výsadba stromov tu je zmiešaná z Prunus sp.(okrasná čerešňa) 5ks, Betula pendula ROTH.(breza previsnutá) 2ks, Acer platanoides L.(javor mliečny) 7 ks a Tilia cordata MILLER.(lipa malolistá) 1ks. Je to zmiešaná staršia výsadba. Po estetickej stránke nevyzerá veľmi dobre. Tým, že sú tu zvolené viaceré druhy, na pozorovateľa to nevplýva veľmi príjemne. Koruny stromov majú pomerne pekný tvar. Miestami majú suché konáre. Kmene sú pomerne zdravé, majú len drobné trhlinky a rany. Koruny majú dostatok miesta na rast. Hľadisko bezpečnosti je dodržané. Ul. Jaselská je stredne široká stromy sú vysadené v pásoch širokých cca 1-0,5 m. Na výsadbu bol použitý Acer platanoides L.(javor mliečny) 6ks. Je to pomerne staršia výsadba, kde nad korunami sa nachádza vedenie. Toto vedenie obmedzuje samotné stromy v raste. Konáre dosahujú výšku vedenia. Na kmeňoch stromov sa nachádzajú pozdĺžne pukliny, na kmeňoch majú miernu deformáciu. Línia výsadby bola dodržaná. V korunách stromov sa nachádzajú suché a poškodené konáre. Hľadisko bezpečnosti bolo dodržané. Miesto pre rast je tu pomerne dostatočný. Ul. Sokolská je stredne široká a pomerne dlhá. Táto výsadba sa nachádza v druhej časti tejto dlhej ulice. Líniová výsadba je tvorená z jedného druhu Tilia cordata MILLER.(lipa malolistá) 19ks. Stromy sú vysadené v cca 1 m širokom trávnatom páse. Na kmeňoch stromov sa miestami objavujú pozdĺžne pukliny, ktoré sú ošetrené náterom. Miestami majú stromy veľmi peknú korunu a sú založené v správnej výške. Niektoré stromy majú odstránené kostrové konáre. Môže tu dochádzať k nekrotickým zmenám Odstránením týchto konárov dochádza k deformácií typického habitusu lipy. Miestami sa v hustých korunách nachádzajú suché a poškodené konáre. Koruny sa dotýkajú blízkej výsadby. Hľadisko bezpečnosti je tu dodržané. Ulica Béla IV. je pomerne úzka a líniová výsadba je pomerne stará. Ulicu si rozdelíme na dve časti a dve strany na prvej strane je vysadený Acer platanoides L.(avor mliečny) 8ks a Fraxinus excelsior L.(jaseň štíhly) 9ks. Stromy sú vysadené v trávnatom páse širokom cca 1m. Výsadbový pás má vyvýšený záhon a tým sú stromy chránené od posypových solí a voči zašľapávaniu. Stromy sú veľmi prestarnuté, preto tu bol zvolený zmladzovací rez. Týmto rezom boli odstránené kostrové konáre, čím sa poškodil typický habitus javora a jaseňa. Veľmi zle sa hodnotí či koruna bola založená vo vhodnej výške, spôsobilo to neodborné ošetrenie stromov. Kmene stromov okrem miernej deformácie majú miestami aj malé pozdĺžne rany- trhliny, ktoré neboli ošetrené. Na druhej strane je vysadená zmiešaná výsadba zo štyroch druhov: Acer pseudoplatanus L.(javor horský) 3ks, Acer platanoides L.(javor mliečny) 5ks, Robinia pseudoacacia L.(agát biely) 1ks a Fraxinus excelsior L.(jaseň štíhly) 11ks. Sú to takisto prestarnuté stromy na, ktorých bol vykonaný zmladzovací rez. Pri reze boli odstránené kostrové konáre. Všetky stromy boli zmladené okrem agáta ten bol ponechaný a nebol ošetrený. Je príliš vysoký a v korune sa nachádzajú suché a poškodené konáre. Stromy sú vysadené v páse širokom cca 1 m. Pás ma po celej dĺžke vyvýšený okraj záhonu. Línia stromov nie je priveľmi rovná miestami stromy vybočujú z línie. Typický habitus stromov bol poškodený nevhodne zvoleným rezom. Kmene stromov miestami majú pozdĺžne pukliny. Ulica je úzka pre tieto druhy stromov. Stromy majú malý priestor na rast. Hľadisko bezpečnosti je zatiaľ zachované. V druhej časti je vysadený na jednej strane Fraxinus excelsior L.(jaseň štíhly) 5ks, Acer pseudoplatanus L.(javor horský) 2ks, Prunus sp.(okrasná čerešňa) 1ks a Acer saccharinum L.(javor cukrový) 2ks. Líniová výsadba je veľmi stará 38



a nachádza sa oproti potravinám Jednota. Stromy sú vysadené v páse cca širokom 1 m. Okraje záhonov sú mierne vyvýšené. Povrch pása je vysadený trávou. Na stromoch bol vykonaný hlboký zmladzovací rez, kde boli odstránené konáre (kostrové) o priemere cca 1520 cm. Na stromoch kde bol použitý takýto hlboký rez je úplne zničený typický habitus stromov. Pri spodnej časti kmeňa vyrastajú výmladky- výhonky, ktoré treba v čo najkratšom čase odstrániť. Na druhej strane je vysadený Fraxinus excelsior L.(jaseň štíhly) 3ks, Acer pseudoplatanus L.(javor horský) 2ks a Acer platanoides L.(javor mliečny) 1ks. Stromy sú vysadené v pásoch širokých cca 1 m. Povrch je pokrytý trávou a vysadenými kríkmi. Záhony majú vyvýšené okraje tieto okraje chránia stromy od posypových solí a voči zašľapávaniu. Aj tieto stromy sú zmladené. Z koruny sú odstránené kostrové konáre, čím vznikli veľké rezné rany. Veľké rezné rany môžu viesť k nekrotickým zmenám na stromoch. Niektoré stromy sú zrezávané na tzv. hlavu. Okrem toho, že každoročné zrezávanie je finančne náročné, dôležitá je aj estetická stránka. Stromy nemajú dostatočný priestor pre rast, obmedzujú ich blízko stojacie budovy. Hľadisko bezpečnosti je zatiaľ dodržané. Líniová výsadba nepôsobí veľmi príjemne na pozorovateľa. Ul. J. Švermu je stredne široká až úzka a je pomerne dlhá. Ulicu si rozdelíme na tri časti. V prvej časti sa nachádza vysadený Acer pseudoplatanus L.(javor horský) 4ks, Acer saccharinum L.(javor cukrový) 7ks, Acer platanoides L.(javor mliečny) 6ks. Stromy sú vysadené v pásoch širokých cca 1m. Povrch je pokrytý trávou miestami náletovými burinami. Na korunách bol vykonaný zmladzovací rez. Pri tomto reze vznikli veľké rezné rany, boli skrátené a odstránené kostrové konáre. Čo má za následok poškodený typický habitus javorov. Na kmeňoch vznikli pozdĺžne pukliny, pri kmeňoch vyrastajú bujné koreňové výmladky. Hľadisko bezpečnosti je tu dodržané. Miesto pre rast je čiastočne obmedzený. Druhú časť ulice si rozdelíme na dve strany. Na prvej strane je vysadený Acer platanoides L.(javor mliečny) 8ks, Acer pseudoplatanus L.(javor horský) 4ks, Prunus sp.(okrasná čerešňa) 1ks a Ulmus glabra HUDSON.(brest horský) 1ks. Je to pomerne stará líniová výsadba, ktorá je veľmi zle ošetrená. Bol tu zvolený hlboký zmladzovací rez, ktorý spôsobil veľké rany v korunách a poškodil typický habitus stromov. Kmene stromov majú malé pozdĺžne rany, miestami pukliny a miernu deformáciu. Stromová líniová výsadba je vysadená v trávnatých pásoch cca širokých 1-1,20 m. Miestami majú vyvýšené okraje záhonov. Na druhej strane je zmiešaná výsadba z päť druhov: Betula pendula ROTH.(breza previsnutá) 2ks, Aesculus hippocastanum L.(pagaštan konský) 1ks, Acer pseudoplatanus L.(javor horský) 3ks, Ulmus glabra HUDSON.(brest horský) 4ks a Acer platanoides L.(javor mliečny) 1ks. Výsadba je pomerne stará. Na stromoch bol zvolený zmladzovací rez, ktorým bol však zničený habitus stromov. Vtretej časti je vysadená zmiešaná výsadba zo štyroch druhov Prunus sp.(okrasná čerešňa) 1ks, Ulmus glabra HUDSON.(Brest horský) 3ks, Acer platanoides L.(javor mliečny) 2ks, Acer pseudoplatanus L.(javor horský) 4ks a Picea abies KARST.(smrek obyčajný) 4ks. Táto líniová výsadba nepôsobí príjemne na pozorovateľa. Je to pomerne krátka výsadba, ktorá pôsobí veľmi chaoticky, pretože je tvorená z viacerých druhov. Vo výsadbe skoro vôbec nie je žiadna logika. Stromy v samotnej výsadbe sú celé prestarnuté, nevhodne tu bol zvolený a použitý zmladzovací rez. Stromy sú vysadené v pásoch cca širokých 1m. Povrch je trávnatý a miestami majú vyvýšené okraje pásov (záhonov). Okraje chránia stromy od posypových solí. Hľadisko bezpečnosti je dodržané. Priestor pre rast stromov je pomerne malý a nepostačuje. Ul. J. Hollého je to krátka a stredne široká ulica. Druh, ktorý tu je vysadený je Ulmus glabra HUDSON.(brest horský) 5ks. Bresty majú členitú korunu. Sú to dlhoveké stromy. Tento druh je odolnejší voči infekčným chorobám. Sú to veľmi staré stromy, ktoré sa v tejto výsadbe zrezávajú na tzv. hlavu. Tento rez je veľmi finančne nákladný a náročný. Takto ošetrený strom pôsobí veľmi neesteticky. Takýmto častým rezom sa oslabuje samotný strom, často krát býva takýto strom viac napadnutý chorobami a škodcami. Stromy sú vysadené v trávnatom páse cca širokom 1 m, ktorý má vyvýšené okraje. Kmene stromov majú pozdĺžne pukliny, ktoré nie sú ošetrené a majú miernu deformáciu.

39



Môťovská ulica je stredne široká. Líniová výsadba je vysadená po oboch stranách ulice. Na jednej strane je vysadený Acer platanoides L.(javor mliečny) 9ks, Acer pseudoplatanus L.(javor horský) 3ks, Ulmus glabra HUDSON.(brest horský) 7ks. Brest a 2ks javora sú ošetrené rezom na hlavu. Je to nevhodný a neestetický rez. Stromy sú vo veľmi zlom zdravotnom stave. Sú napadnuté škodcami a chorobami. Na druhej strane je vysadený Acer platanoides L.(javor mliečny) 3ks, Fraxinus excelsior L.(jaseň štíhly) 5ks, Negundo aceroides MOENCH.(javorovec jaseňolistý) 1ks a Acer pseudoplatanus L.(javor horský) 1ks. Celá výsadba je vo veľmi zlom stave. Stromy sú neodborne ošetrené, majú malý priestor na rast (v blízkosti stoja budovy). Druhy, ktoré tu boli zvolené nie sú vhodné do tejto ulice. Poškodený je typický habitus stromov, o ktorý sa postaral nevhodne použitý zmladzovací rez. Odstránené boli kostrové konáre o priemere niekde aj cca 10-20 cm. Na kmeňoch sa nachádzajú pozdĺžne pukliny, ktoré sú neošetrené. Stromy sú vysadené v páse cca 0,5 m -1 m. Na stromoch je vidieť nedostatočnú údržbu. Nie je potrebné zachraňovať za každú cenu chorý strom, vhodnejšie je nahradiť ho zdravým. Somolického ulica je úzka a krátka. Po oboch stranách ulice je vysadený jeden druh Fraxinus excelsior L.(jaseň štíhly) 26ks. Je vysadený v páse širokom cca 1 m. Tento druh je nevhodný do tejto ulice je priveľmi mohutný a vysoký. Táto ulica si vyžaduje vzrastovo menší druh. Stromy sú prestarnuté, v korunách bol zvolený zmladzovací rez. Boli odstránené kostrové konáre, pri ktorých vznikli veľké rezné rany, ktoré nie sú ošetrené. Kmene stromov majú pozdĺžne pukliny. Líniová výsadba je vo veľmi zlom zdravotnom stave. Ul. bratov Veselovcov je to ulica na, ktorej je výsadba na oboch stranách a je stredne široká. V prvej časti na jednej strane je vysadená Robinia pseudoacacia L.(agát biely) 5ks a na druhej strane 4ks. Sú to prestarnuté stromy, ktoré sú miestami zmladené. Niektoré jedince sú neošetrené rezom, v korunách sú suché a poškodené konáre. U zmladených stromoch je poškodený typický habitus agáta. Stromy sú vysadené v páse cca do 1 m široký. Hľadisko bezpečnosti je dodržané. Priestor obmedzuje rast stromov. V druhej časti po oboch stranách je vysadený na jednej strane Robinia pseudoacacia L.(agát biely) 12ks a na druhej strane Robinia pseudoacacia L. 10ks a Betula pendula ROTH.(breza previsnutá) 1ks. Stromy sú pomerne prestarnuté. Vidieť tu poškodený habitus v dôsledku použitého nevhodného rezu. Niektoré jedince majú odstránené kostrové konáre. Šírka trávnatého pásu je cca 1 m, okraje majú vyvýšené. Hľadisko bezpečnosti je tu dodržané. Ulica E.M. Šoltésovej je pomerne stredne široká. Na jednej strane je vysadený Fraxinus excelsior L.(jaseň štíhly) 21ks, Acer platanoides L.(javor mliečny) 3ks a Ulmus glabra HUDSON.(brest horský) 1ks. Je to pomerne stará výsadba stromov, ktoré boli zmladené rezom (okrem bresta). V korunách boli odstránené kostrové konáre. Vznikli tu väčšie rezné rany, ktoré neboli ošetrené a môže tu dochádzať k nekrotickým zmenám. Kmene stromov majú miernu deformáciu a vyskytujú sa miestami pozdĺžne pukliny. Pri výsadbe bola dodržaná čiastočná rovná línia. Javor v tejto výsadbe je vyhynutý a jaseň je ošetrený rezom na tzv. hlavu. Na druhej strane je vysadený len Fraxinus excelsior L.(jaseň štíhly) 15ks. Stromy sú vysadené v páse širokom cca 1-1,20 m. Povrch je trávnatý. Priestor, ktorý je tu ponechaný stromom je nepostačujúci. Každoročné orezávanie konárov (kostrové alebo rez na tzv. hlavu) vedie k rýchlemu zničeniu stromov. Ul. Š. Višňovského je to užšia ulica na, ktorej je výsadba na jednej strane z jedného druhu Ulmus glabra HUDSON.(brest horský) 6ks. Stromy sú vysadené v páse širokom cca 0,8 m. Okraje záhonov nie sú vyvýšené čím stromy vôbec nie sú chránené od posypových solí. Na kmeňoch sú vidieť trhliny. Niektoré jedince boli zmladené hlbokým rezom (boli odstránené hrubé konáre miestami aj kostrové) a tým sa zničil typický habitus stromov. Rany, ktoré tu vznikli treba ošetriť rôznymi fungicídmi a insekticídmi. Na druhej strane je vysadený Ulmus glabra HUDSON.(brest horský) 3ks a Acer pseudoplatanus L.(javor horský) 1ks. V korunách stromov sa nachádzajú suché konáre. Koruny obmedzuje v raste elektrické vedenie. Sú

40



vysadené v páse širokom cca 0,8-1 m. Stromy sú z jednej strany obmedzené blízko stojacími budovami a z druhej strany majú dostatočné miesto. Ulica J. Bottu je stredne široká. Na jednej strane je vysadený Acer platanoides L.(javor mliečny) 4ks a na druhej strane je v línii vysadený Acer pseudoplatanus L.(javor horský) 4ks, Acer platanoides L.(javor mliečny) 5ks, Fraxinus excelsior L.(jaseň štíhly) 1ks a Tilia cordata MILLER.(lipa malolistá) 1ks. Stromy sú vysadené v trávnatých pásoch, ktoré sú široké cca 0,8-1 m. Miestami majú vyvýšené záhony. Stromy sú prestarnuté, bol tu zvolený hlbší zmladzovací rez. Z koruny sa odstránili hrubé a kostrové konáre. Týmto rezom sa poškodil habitus stromov. Kmene stromov majú trhlinky a na niektorých sú vidieť pozdĺžne pukliny, ktoré nie sú ošetrené. Hľadisko bezpečnosti je tu zatiaľ dodržané. Priestor pre rast je v podstate menší ako by samotné stromy potrebovali. Ul. J.A. Komenského je pomerne dlhá a stredne široká. Ulicu si môžeme rozdeliť na tri menšie časti. V prvej časti je vysadený Malus sp.(okrasná jabloň) 3ks v trávnatom páse širokom cca 1m. V druhej časti na jednej strane je vysadený Malus sp.(okrasná jabloň) 3ks, Tilia cordata MILLER.(Lipa malolistá) 3ks a Prunus sp.(okrasná čerešňa) 1ks. Na druhej strane sú vysadené len 3ks Malus sp.(okrasná jabloň). Stromy sú vysadené v trávnatých pásoch cca 1-1,20 m. Rezne rany, ktoré tu vznikli pri ošetrení sú zatreté dezinfikačným náterom- roztokom. V niektorých korunách treba odstrániť suché a poškodené konáre, ktoré mohli vzniknúť v dôsledku silných nárazových vetroch. Výška koruny je založená v správnej výške vzhľadom na funkciu ulice. V tretej časti je vysadená Tilia cordata MILLER.(lipa malolistá) 15ks a Betula pendula ROTH.(breza previsnutá) 1ks. Pás v ktorom sú stromy vysadené je široký cca 1 m a nemá vyvýšené záhony, a tým stromy nie sú chránené stromy od posypových solí. Na stromoch sú koruny ošetrené rezom na tzv. hlavu. Typický habitus je tu poškodený. Výška založenej koruny je pomerne vhodná do tejto ulice. Ul. J. Kalinčiaka je stredne široká a pomerne dlhá. Líniová výsadba je zmiešaná z piatich druhov, čo nepôsobí veľmi príjemne skôr rozbíja celú výsadbu a tá pôsobí chaoticky. Väčšiu prevahu vo výsadbe má Negundo aceroides. Ulicu sme rozdelili pre lepšiu orientáciu na tri menšie časti. Kde v prvej časti je vysadený Negundo aceroides MOENCH.(javorovec jaseňolistý) 4ks, Tilia cordata MILLER.(lipa malolistá) 2ks a Malus sp.(okrasná jabloň) 2ks. Stromy sú vysadené v páse širokom cca 1m. Povrch je trávnatý- udržiavaný, má vyvýšené okraje záhonov. Javor má na kmeňoch trhliny, a koruny stromov má hlboko zmladené. Rezom sa porušil typický habitus stromov. Samotné koruny obmedzuje v raste elektrické vedenie. Koruna je založená v správnej výške vzhľadom na funkciu ulice. V druhej časti je vysadený iba jeden druh na jednej strane Negundo aceroides MOENCH.(javorovec jaseňolistý) 17ks. Stromy sú vysadené v trávnatých pásoch cca širokých 1-1,5 m a majú vyvýšené okraje záhonov. Je to pomerne staršia výsadba, koruny boli ošetrené hlbším zmladzovacím rezom. Pri týchto stromoch sa odstránila primárna koruna. Týmto rezom sa poškodil typický habitus javora. Na kmeňoch sa nachádzajú pukliny miestami len malé tržné rany, ktoré nie sú ošetrené. V korunách vyrastajú nové letorasty a tým vzniká sekundárna koruna, ktorá je už teraz pomerne hustá. Výška založenej koruny je vhodná do tejto ulice. Priestor je pomerne dostatočný pre rast. Na druhej strane je zmiešaná výsadba z Negundo aceroides MOENCH.(javorovec jaseňolistý) 10ks, Acer saccharinum L.(javor cukrový) 7ks a Malus sp.(okrasná jabloň) 1ks. Na väčšine stromov bol vykonaný zmladzovací rez. Nad korunami sa nachádza elektrické vedenie, ktoré stromy obmedzuje v raste. Tretiu časť tvorí výsadba na jednej strane Negundo aceroides MOENCH. (javorovec jaseňolistý) 6ks, Acer saccharinum L.(javor cukrový) 2ks a Acer pseudoplatanus L.(javor horský) 2ks. Na druhej strane je vysadený Negundo aceroides MOENCH.(javorovec jaseňolistý) 8ks, Malus sp.(okrasná jabloň) 7ks a Tilia cordata MILLER.(lipa malolistá) 1ks. Výsadba je pomerne stará. Na kmeňoch sú vidieť pozdĺžne pukliny, ktoré neboli ošetrené. Nevhodným zmladzovacím rezom sa zničil habitus stromov. Vyrastá tu sekundárna koruna, ktorá je prehustená. Stromy sú vysadené v trávnatých pásoch širokých cca 1,20 m. Hľadisko bezpečnosti je tu zatiaľ dodržané. 41



Námestie mládeže sa nachádza na sídlisku Západ - Tepličky. V trávnatom páse je vysadený Fraxinus excelsior L.(jaseň štíhly) počtom 12ks. Výsadbový pás je pomerne široký a nemá vyvýšené okraje záhonov. Líniová výsadba stromov je príjemná na pohľad. Koruny stromov sú založené v správnej výške, vzhľadom na funkciu ulice. Ulica slúži len pre chodcov. V korunách stromov miestami vidieť suché a malé polámané konáre, ktoré spôsobil buď nárazový vietor alebo vandali. Samotné koruny majú veľmi pekný tvar. Niektoré jedince sú vzrastovo menšie. Koruny majú dostatok priestoru na rast. Kmene stromov majú malé pozdĺžne pukliny, ktoré neboli ošetrené. Celá výsadba je pomerne mladá. Druh, ktorý bol zvolený do tejto ulice je vhodný. Hľadisko bezpečnosti je dodržané. Ul. A. Nográdyho je stredne široká. Líniová výsadba stromov je tvorená z jedného taxónu Prunus sp.(okrasná čerešňa) na jednej strane 23ks a na druhej strane 27ks. Na pozorovateľa táto výsadba pôsobí veľmi príjemne. Niektoré stromy majú veľké dutiny, ktoré nie sú ošetrené. Koruny majú založené v správnej výške. Miestami sú stromy vzrastovo menšie. V korunách sa nachádzajú suché konáre. Hľadisko bezpečnosti je tu dodržané. 5.4.3. Uličné stromoradia Súvislé líniové výsadby stromov, ktoré nie sú súčasťou iných zelených plôch. Uličné stromoradia sú významné prírodné prvky mestských štruktúr. Samotné stromoradia sú neoddeliteľnou súčasťou mestského prostredia. Spríjemňujú a skrášľujú obytné štvrte, pôsobia pozitívne na ľudskú psychiku, ovplyvňujú mikroklímu, tlmia hluk mestskej premávky a pod. Stromoradie je jednoradová alebo viacradová skupina stromov prevažne rovnakého druhu a približne rovnakého veku. Stromoradie je líniová výsadba. V minulosti sa veľmi intenzívne vysádzali vzrastlé a mohutné stromy. Dnes už vieme, že namiesto takýchto vzrastlých stromov by sme mali využívať malokorunné (guľovité formy) stromov. Takéto formy stromov majú veľa výhod a jedna z nich je, že bez väčšieho zásahu človeka si zachovávajú kompaktný, a nie veľmi vysoký a mohutný rast. Ďalšou výhodou je, že ich môžeme bez väčších rizík využiť pri ozeleňovaní menších ulíc, námestí alebo na všetkých priestorov, kde nie je možné z rôznych dôvodov použiť mohutné formy stromov. Z hľadiska ošetrovania- údržby si nevyžadujú pravidelné a hlboké zrezávanie aby si uchovali nízky a pravidelný rast. Pri výbere vhodného stromu do stromoradia treba dôkladne zvážiť podmienky stanovišťa, priestorové možnosti a frekvenciu a typ dopravy. Dôležitým kritériom je výška koruny- čo znamená miesto kde sa kmeň začína rozkonárovať. Tejto výške sa zvykne aj hovoriť podjazdná alebo pochodná. Táto výška by mala byť taká aby konáre neprekážali okoloidúcim dopravným prostriedkom a ľuďom. Preto sú úplné iné podmienky v tichej ulice (kde prechádza menej áut) a iné sú na komunikácii kde prechádzajú vysoké autobusy a nákladné autá. Stromoradia, ktoré sme hodnotili (stromy vysadené v otvoroch) sa nachádzajú v okolí Centra (na ul. J. Kozáčeka a na ul. Trhová), priamo v centre (Námestie SNP a Námestie slobody), v obytnej zóne Za múrmi (na Študentskej ul., a na ul. M.R. Štefánika) a vo východnej mestskej časti Centrum (ul. I. Lihoveckého a na ul. J. Švermu). Stromoradie vo Zvolene môžeme rozdeliť na mladú výsadbu a staršiu výsadbu. V meste Zvolen sme hodnotili 10 ulíc a 15 stromoradí, z toho 4 stromoradía sú tvorené z jedného druhu(Trhová ulica, Námestie slobody, Ľ. Medveckého, M. R. Štefánika) a 10 stromoradí z dvoch až viac druhov(J. Kozáčeka, Námestie SNP, J. Kollára, J. Švermu, Študentská ulica, I. Lihoveckého a J. Jesenského). V nich bolo celkom 135 kusov stromov. Stromoradia, ktoré sme hodnotili sú vysadené v samostatných otvoroch. Veľkosť otvorov je rôzna od 1,5x1,5 m, 1x1 m, 0,5x0,5 m alebo otvor, ktorý je vzdialený od kmeňa iba niekoľko cm. Otvor, ktorý je takýto malý nepostačuje optimálnemu rastu stromov. Cez takýto otvor sa stromu nedostane vlaha a pôda je tu príliš zhutnená. V častých prípadoch tu môže unikať plyn a tým spôsobovať otrávenie koreňov. Pri nových výsadbách sa už začínajú využívať vetracie prvky,

42



ktoré pôsobia veľmi priaznivo pre samotné stromy. Čiastočne môžeme k orezávaniu predísť a to tak, že sa budú využívať guľovité, stĺpovité alebo vajcovito- kužeľovité formy stromov (treba brať do úvahy potreby a funkcie ulice). K samotným stromom treba zamedziť prístup soľného roztoku do koreňovej sústavy a to tým, že sa vyvýšia záhony. Zvýšením záhona zamedzíme aj ušľapávaniu pôdy. Optimálna veľkosť stromových mís je 2x2 m. Takéto veľkosti mís sú len ojedinelé, väčšinou sú menšie pretože nie je dostatok priestoru v uliciach. V stromoradiach prevládajú hlavne introdukované dreviny tieto dreviny majú lepšiu genetickú vlastnosť (odolnosť voči vysokým teplotám, suchu a pod.). Najmladšia výsadba sa nachádza na ulici J. Kozáčeka na pravej strane pre tzv. nákupným centrom. Táto ulica slúži na prechod áut a chodcov. Je to pomerne široká ulica. Stromoradie bolo vysadené koncom októbra 2004 (v 44. týždni). Druh, ktorý bol zvolený je Acer platanoides Émerald Queen´ (javor mliečny) počtom 10ks. Toto stromoradie sa nedá teraz hodnotiť. Nedá sa povedať ako sa bude strom správať v tomto prostredí. Dá sa len povedať, že vzdialenosť, ktorá tu je medzi jednotlivými stromami je zvolená správne. Koruny v dospelosti sa budú trochu prekrývať. Či bol tento druh vhodne zvolený ukáže sa asi o 15 20 rokov. Stromy sú príliš blízko vysadené ku komunikácií. Na ľavej strane tejto ulice sa nachádza stromoradie z Acer campestre L. (javor poľný). Je to staršia výsadba zo 4ks stromov. Konáre stromov mierne zasahujú do komunikácie. Cez túto ulicu prechádzajú vyššie nákladné autá, ktoré spôsobujú olámané konáre. Do tejto ulici tento druh nebol vhodne zvolený. Nevhodne tu bol použitý rez, dôkazom je samotná koruna. Koruna je nesprávne založená (myslí sa výška založenej koruny), je veľmi nízko založená. V korune sú ponechané staré a suché konáre, ktoré treba čo v najkratšom čase odstrániť. Zo spiacich očiek vyrastajú nové jednoročné výhonky, ktoré sú vo väčšom množstve ako je vhodné. Tieto jednoročné výhonky by sa mali preriediť v korunách. Stromy majú pokrivený a mierne deformovaný kmeň. Po estetickej stránke toto stromoradie nevyzerá veľmi pekne. Stromoradie je v podstate vysadené v línii. Druhé mladé stromoradie sa nachádza priamo na Námestí SNP je to samotné centrum mesta. Toto centrum slúži ako pešia zóna. Tvorí ju široká ulica. Stromoradie môžeme rozdeliť na tri menšie celky. V prvej časti je vysadený Acer campestre L. (javor poľný) počtom 21ks. V novembri (2004) bola uskutočnená dosadba 5ks. Stromoradie je pomerne mladé a tým je obtiažne ho hodnotiť. Stromy majú dostatok priestoru na rast a vývoj. Koruny sú správne založené majú peknú nepravidelnú vajcovito- kužeľovitú korunu. Kmene stromov už v tomto veku nevyzerajú veľmi pekne. Javor poľný má jednu nevýhodu a to tú, že obrastá aj na kmeni a tým vyžaduje každoročné odstraňovanie konárov. Nenachádza sa tu žiadne vedenie a všetky inžinierske siete sú pod úrovňou terénu. Stromy sú vysadené v otvoroch 1,5x1,5 m a na povrchu majú ochrannú mrežu a zároveň majú ochrannú kovovú konštrukciu, ktoré chránia kmeň stromu. V mrežiach majú zapustené bodové osvetlenie, ktoré veľmi pekne pôsobí vo večerných hodinách. Samotné stromy bodovo osvetľujú zo spodnej časti, pôsobí to na pozorovateľa príjemným dojmom. V druhej časti stromoradie tvorí Robinia pseudoacacia L. (agát biely) 6ks. Stromoradie pokračuje za javormi. Výška tohto stromoradia je vyššia. Koruna je v správnej výške založená. Samotné stromy majú dostatok miesta na rast. Tento druh má tŕne dlhé 5-15 mm, tieto by mohli spôsobovať zranenia. Je to však vhodne vyriešené a to výškou založenej koruny. Línia je tu dodržaná. Aj tieto stromy sú vysadené v takých istých otvoroch a majú aj ochrannú kovovú konštrukciu. A tretiu časť dotvára Tilia cordata MILLER.(lipa malolistá), ktorá je vysadená počtom 4ks. Aj toto stromoradie je novo navrhnuté. Stromy vyzerajú zdravo, koruny sú zdravé a pekne založené vo vhodnej výške. Kmene stromov sú zdravé bez poranenia a rovné. Stromoradie je vysadené v línii. Celé stromoradie pôsobí na pozorovateľa veľmi príjemne. Príjemne pôsobí aj zmenený druh. Takto je priestor ako keby rozdelený na tri celky, ktoré však pôsobia jednotne. Takéto stromoradie neruší pozorovateľa. Celé stromoradie je doplnené bodovým osvetlením, ktoré je zapracované do ochranných mreží. Hľadisko bezpečnosti je dodržané.

43



Na ul. J. Kollára je vysadený Fraxinus excelsior L.(jaseň štíhly) počtom 5ks. Táto ulica slúži na prechod áut. Je to pomerne úzka ulica. Preto tu zohľadňujeme bezpečnosť. Tento druh sa veľmi často vysádza ako parkový, ale pre túto ulicu je nevhodný pre svoju mohutnosť a výšku. Je to veľmi nevhodne zvolený druh čo sa týka funkcie tejto ulice. Ulica mu neposkytuje dostatočné miesto na rast a vývoj. Samotný strom svojou mohutnosťou celú ulicu opticky zmenšuje. Tým, že je veľký zatieňuje skoro celú budovu a ulicu. Koruny stromov by potrebovali ošetriť rezom, odstrániť by sa mali suché a poškodené konáre. Samotná koruna by sa mala presvetliť. Stromy v stromoradí nie sú jednotné svojou výškou. Konáre sú v blízkosti osvetlenia a tým ho miestami zatieňujú. Koruna je dostatočne vysoko založená, takže nebráni prechodu áut. Stromoradie je vysadené v línii. Možno namiesto domáceho druhu sa do tejto ulici mal zvoliť kultivar, ktorý má menšiu vzrastovú veľkosť. Na Trhovej ulici je vysadená Robinia pseudoacacia Úmbraculifera´ (agát biely) 5ks, je to veľmi pekné stromoradie. Táto ulica je pomerne úzka. Ulica slúži na prechod ľudí, autá tu majú zakázaný vstup (zásobovacie autá majú povolenie).Tento druh tu veľmi pekne zapadol a dopĺňa samotnú architektúru ulice. Celý priestor zjemňuje a navodzuje dojem elegantnosti a to tým, že tento kultivar má veľmi jemnú textúru. Výška stromoradia je 3,5- 4,5 m je to optimálna výška pretože skoro vôbec netieni budovu. Tento druh nepovažujeme za alergény, pretože vôbec nekvitne. Má veľkú regeneračnú schopnosť a na ošetrovanie nie je náročný. Tento kultivar výborne znáša mestské prostredie, znečistený vzduch, vysokú prašnosť a použitie posypových solí. Ošetrovanie tohto stromoradia je veľmi jednoduché nevyžaduje tvarovanie rezom, pretože samotný kultivar má guľovitý charakter. Aj keď tento kultivar nepotrebuje rez, bol tu vykonaný a to veľmi nevhodne (november2004). Rezom sa odstránila cca polovica koruny. Týmto sa znehodnotil samotný strom a tým aj celá výsadba. Stromoradie je vysadené v línii. Stromy sú vysadené v otvoroch 1x1 m a na povrchu majú ochranné mreže. Samotné kmene stromov chráni kovová konštrukcia. Hľadisko bezpečnosti je dodržané. Opakom je pomerne stará výsadba na ul. J. Švermu. Na výsadbu sa tu zvolili dva druhy 3ks Acer platanoides L.(Javor mliečny) a 2ks Acer pseudoplatanus L.(Javor horský). Ulica slúži hlavne pre pohyb áut. Je to stredne široká ulica. Stromoradie je vysadené pri chodníku pred budovou Polície. Na stromoch bol vykonaný nevhodný zmladzovací rez. Odstránili sa rezom kostrové konáre s priemerom niekde aj 15 – 20 cm. Po rezoch tu ostali príliš veľké rezné rany, ktoré miestami neboli ošetrené náterom. Na kmeňoch stromov môžeme vidieť pozdĺžne pukliny. V niektorých prípadoch to môže spôsobovať rýchly úhyn drevín. Nevhodným rezom v celom stromoradí dochádza k deformácií typického habitusu druhu. Veľké rezné rany môžu viesť aj k nekrotickým zmenám. Stromy sú vysadené vo veľmi malých otvoroch. Otvory nemajú zvýšené záhony a tým stromy trpia posypovými roztokmi. Na Námestí slobody je vysadených 10ks Negundo aceroides MOENCH.(javorovec jaseňolistý) toto stromoradie je pomerne staré. Ulica je stredne široká. Niektoré koruny stromov by potrebovali presvetliť a ošetriť rezom. Odstrániť by sa mali suché a choré konáre. Kôra je mierne zbrázdená a je porastená miernou vrstvou zelených rias (druhy rodu Pleurococcus). Niektoré stromy majú veľmi silne zdeformované kmene. Otvor, v ktorom je strom vysadený je veľmi malý a nepostačuje k rastu. Tieto stromy nie su vôbec chránené od posypových solí. Koruny stromov majú dostatočné miesto na rast a vývin. Koruna je založená v správnej výške vzhľadom na ulicu. Toto stromoradie nebolo ošetrované odborne, najviac k tomu poukazujú suché a polámané konáre. Rany po odstránení konárov by sa mali zatierať špeciálnym náterom. Hľadisko bezpečnosti je tu dodržané. V obytnej zóne na Študentskej ul. je stromoradie vysadené na ľavej a pravej strane. Túto ulicu sme rozdelili na tri časti. V prvej časti na ľavej strane je vysadený Acer campestre L.(javor poľný) stromoradie je tvorené zo 7ks. Je to pomerne mladé stromoradie. Založená koruna je v správnej výške. Stromy majú dostatočné miesto na rast a vývin. Kmene stromov 44



majú mierne krivý tvar. Dôležité je pri takýchto mladších výsadbách ošetrovanie počas celého roka: či už to je zálievka, prihnojovanie, chemická ochrana, prevzdušnenie alebo samotný rez. Ak nám to financie dovolia je vhodné spraviť mulčovanie koreňovej misy. Vrstva by nemala byť vyššia ako 7-10 cm a v blízkosti koreňového krčku nechávame volnú plochu. Ak je táto vrstva vyššia môže spôsobovať hnilobu kmeňov. Túto vrstvu dopĺňame v priebehu 1 roka a meníme v priebehu 2-3 rokov. Ak sa tieto základné údržby nebudú podceňovať, tak tu vyrastie krásne a zdravé stromoradie. Na pravej strane je vysadené zmiešané stromoradie z 21ks Betula pendula ROTH.(Breza previsnutá) výšku v meste dosahuje okolo 10-15 m vo voľnej prírode 20 m. Neznáša zatienenie, je nenáročná a je odolná voči drsným klimatickým podmienkam. Stromy majú veľmi krivé kmene (jeden druh je nebezpečne nahnutý nad komunikáciou). Nie je to veľmi vhodne zvolený druh. Ak tu mala byť vysadená breza tak sa mala zvoliť Betula verrucosa má menšiu korunu a je vhodnejšia do stredne širokej ulice. Stromy zo svojimi korunami zasahuje do blízkej výsadby, ktorá sa nachádza pred školou. Aj keď je to nenáročný druh do výsadby stromoradia nie je vhodný. Stromy sú vysadené v otvoroch 1x1 m. Niektoré obruby si vyžadujú okamžitú opravu. Pri výsadbe nebol rešpektovaný vhodný druh a asi aj odborné uloženie a osadenie do vyhĺbených jám. Toho sú dôsledkom pokrivené kmene stromov. Hľadisko bezpečnosti tu nie je veľmi dodržané. V stromoradí sa nachádza vysadená 1ks Tilia cordata, ktorá tu vôbec nemala byť vysadená. Toto stromoradie pokračuje výsadbou Fraxinus excelsior L.(jaseň štíhly). Je to pomerne staršie stromoradie tvorené z 11ks. Okolo cesty vyrástlo mohutné stromoradie. Tento druh tu bol nevhodne zvolený. Má tu nepostačujúce miesto na rast. Je vysadený pre základnou školou. Jeho korene spôsobujú nerovnosti na asfalte (chodníku), čím spôsobujú hrbolce na, ktorých ľudia zakopávajú. Toto stromoradie sa neošetrovalo vhodným spôsobom. Mohutné koruny tienia skoro celú ulicu. Ulica je stredne široká a tento druh je vhodný pre veľmi široké ulice alebo námestia. Stromy sú vysadené v otvoroch 1x1 m. Povrch otvorov je zatrávnený. Bezpečnosť dopravy ulice je ohrozená. Na ľavej strane oproti stromoradiu je vysadená okrasná čerešňa 6ks Prunus sp. Je to staršie stromoradie. Na tomto stromoradí je zanedbané ošetrenie rezom. Koruny sú prehustené, nachádzajú sa tu suché a poškodené konáre. Samotné koruny prerastajú do komunikácie a tým sú poškodené vyššími autami. Veľkosť otvorov je 1x1 m. Povrch je trávnatý. Kmene stromov majú miernu deformáciu. Tento okrasný druh bol v podstate zvolený vhodne do tejto ulice. Stromoradie je viac menej celé prestarnuté. Aktuálny stav stromov nie je veľmi priaznivý. Študentskú ulicu dotvára stromoradie z Acer campestre L.(javor poľný) z 5ks. Je to pomerne mladšie stromoradie. Koruna je založená v správnej výške. Koruny stromov neobmedzuje nič v raste. Kmene stromov sú rovné a je tu dodržaná línia. Hľadisko bezpečnosti je tu dodržané. Ulica Ľ. Medveckého je pomerne úzka a krátka. Je tu staršia výsadba stromoradia z Acer platanoides L.(javor mliečny) počtom 7ks. Na stromoch je vidieť zlé ošetrenie korún stromov. Otvory, ktoré sú tu ponechané pre stromy majú neprimeranú veľkosť. Chýba im vyvýšený záhon, ktorý by ich chránil od posypových solí. Kmene stromov majú menšie poranenia. Miestami boli odstránené veľké konáre. Pri našom vyhodnocovaní bolo hľadisko bezpečnosti pri tomto stromoradí zohľadnené. Na ulici M. M. Hodžu je vysadený Acer platanoides ´Globosum´ (javor mliečny) počtom 4ks. Je to strom, ktorý má veľmi peknú guľovitú formu. Stromy sú vysadené v samotných otvoroch 3x1 m. Takéto veľkosti otvorov sú veľmi neobvyklé pre svoju veľkosť. Pre stromy je to ideálne. Koruny majú pekné tvary, miestami sa v nich nachádzajú malé polámané konáre. Kmene stromov sú rovné. Pri výsadbe bola dodržaná línia. Korunám nič nebráni v raste a majú dostatok svetla. Stromoradie predeľujú malé parkoviská. Hľadisko bezpečnosti dopravy tu bolo dodržané. Ul. M. R. Štefánika je vysadená druhom Acer platanoides L.(javor mliečny), je to staršie stromoradie vysadené zo 7ks. Tento javor je statný opadavý druh, ktorý môže dosiahnuť výšku aj 15-20 m vo voľnej krajine 25-30 m. Odborné ošetrenie tu bolo miestami zanedbané. Toto stromoradie má dostatočné miesto na rast. Na niektorých stromoch sa prejavujú 45



choroby. Stromy sú vysadené v otvoroch 50x50 cm, nemajú vyvýšené záhony a tým nie su chránené od posypových solí. Celé stromoradie pôsobí veľmi príjemne pre pozorovateľa. Stromy nič neobmedzuje v raste. Na tejto strane sa nenachádza osvetlenie a inžinierske siete sú pod úrovňou terénu. Koruny majú založenú v správnej výške, konáre neprekážajú v premávke. V korunách sa nachádzajú konáre, ktoré majú poškodenú kôru. Kmene stromov sú rovné a stromoradie je vysadené v línii. Povrch v otvoroch je pokrytý náletovými burinami. Hľadisko bezpečnosti tu je dodržané. Na ul. Lihoveckého je vysadené zmiešané stromoradie, ktoré je tvorené z 3 druhov. Táto ulica je pomerné úzka. Z Tilia cordata MILLER.(lipa malolistá) 3ks dosahuje výšku, už 4.poschodia obytného domu (paneláku). Je to veľmi pekná výsadba. Druh, ktorý tu je vysadený bol nesprávne zvolený. Nebrala sa tu do úvahy samotná ulica a jej parametre a funkcia. Konáre sa dotýkajú budovy. Táto lipa má veľmi košatú nepravidelne tvarovanú korunu. Do budúcnosti sa musí počítať, že staré druhy líp majú konáre ohnuté a sklonené k zemi. V raste koruny ju obmedzuje blízko stojacia budova. Stromy sú vysadené vo veľmi malých otvoroch (otvor je veľký len ako kmeň) a korene sa tlačia na povrch a tým spôsobujú nerovnosti (hrbolce) na chodníku. Povrch týchto otvorov je zatrávnený náletovými trávami. Kmene stromov sú rovné a línia celého stromoradia je dodržaná. Pre pozorovateľa je to veľmi príjemné stromoradie. Hľadisko bezpečnosti je tu zatiaľ dodržané. Stromoradie pokračuje výsadbou Acer platanoides L.(javor mliečny) 3ks je to pomerne mladšia výsadba. Koruna je založená v správnej výške. Samotné koruny majú dostatok priestoru na rast. Pred stromoradím je menší priestor na parkovanie áut. Ošetrenie rezom tu bolo asi pri výsadbe. Stromy sú vysadené v malých otvoroch, majú rovné kmene a sú vysadené v línii. Hľadisko bezpečnosti je tu dodržané. V strede týchto dvoch stromoradí sa nachádza Negundo aceroides MOENCH.(javorovec jaseňolistý) 1ks. Koruny stromov majú dostatok miesta na rast. Tento druh pomerne vhodne znáša posypové soli a znečistené mestské prostredie. Ulica J. Jesenského je vysadená z 2ks Acer campestre L.(javor poľný) a z 2ks Fraxinus excelsior L.(jaseň štíhly). Stromoradie je veľmi prestarnuté na jaseni bol vykonaný nevhodne zmladzovací rez. V korunách boli odstránené kostrové konáre, po rezoch ostali veľké rany, ktoré neboli ošetrené. Druh jaseň nebol vhodne zvolený do tejto ulice. Nevhodným rezom sa poškodil typický habitus stromov. Stromy nemajú dostatok priestoru na rast, v blízkosti stromov sa nachádzajú budovy. Otvor je od kmeňa vzdialený len niekoľko cm. Nemá vyvýšené záhony a tým stromy nie sú chránené od posypových solí. 5.4.3.1. Hodnotenie porastov uličných stromoradí V meste Zvolen bolo vyhodnotených 86 uličných stromoradí. V nich bolo celkom vyhodnotených 1212 stromov. Niektoré ulice boli príliš dlhé, tak sme pre lepšiu orientáciu rozdelili na dve až tri časti. V jednotlivých uliciach sme z tohto dôvodu vyhodnotili niekedy aj 5 stromoradí. Najpočetnejším taxónom v meste Zvolen je Acer platanoides s početnosťou 270ks percentuálne zastúpenie je 22%. Druhým veľmi často využívaným druhom je Fraxinus excelsior počtom 183ks, percentuálne zastúpenie 15%. Ďalšie druhy, ktoré sú v meste použité Prunus sp. 117ks (percentuálne zastúpenie 10%), Tilia cordata 117ks (percentuálne zastúpenie 10%), Acer saccharinum 113ks (percentuálne zastúpenie 9%), Negundo aceroides 85ks (percentuálne zastúpenie 7%), Acer pseudoplatanus 70ks (percentuálne zastúpenie 6%), Acer campestre 40ks (percentuálne zastúpenie 3%), Robinia pseudoacacia 38ks (percentuálne zastúpenie 3%), Sorbus aucuparia 31ks (percentuálne zastúpenie 3%), Ulmus glabra 30ks (percentuálne zastúpenie 2%), Malus sp. 24ks (percentuálne zastúpenie 2%), Picea sp. 21ks (percentuálne zastúpenie 2%), Betula pendula 20ks (percentuálne zastúpenie 2%), Pyrus commu. ´Beach Hill´ 20ks (percentuálne zastúpenie 2%), Acer platanoides ´Globosum´ 15ks (percentuálne zastúpenie 1%), Acer platanoides Émerald Queen´ 10ks (percentuálne zastúpenie 1%), Robinia pseudoacacia Úmbraculifera´ 5ks a Aesculus hippocastanum 3ks.

46



Stromoradie sme rozdelili na: stromy vysadené v samostatných otvoroch a v trávnatých pásoch. Počet stromoradí, ktoré sú vysadené v otvoroch je 13ks a počet stromov v nich je 133ks. Veľkosť otvorov je rôzna. Stromoradia v trávnatých pásoch sú vo väčšom množstve je ich 72ks a počet stromov v nich je 1079ks. Stromoradie je tvorené z jedného druhu alebo je zmiešané. Z jedného druhu boli tvorené 4 stromoradia v otvoroch a 8 stromoradí v pásoch. Stromoradia v otvoroch sa nachádzajú na uliciach Námestie slobody (Negundo aceroides MOENCH. 10ks), Trhová ulica (Robinia pseudoacacia Úmbraculifera´ 5ks), Ľ. Medveckého (Acer platanoides L. 7ks), M R. Štefánika (Acer platanoides L. 7ks). Stromy vysadené v trávnatom páse sú na uliciach: M. R. Štefánika (Prunus sp. 16ks), B. Nemcovej (Picea sp. 14ks), Jaselská (Acer platanoides L. 6ks), Sokolská (Tilia cordata MILLER. 19ks), J. Hollého (Ulmus glabra HUDSON. 5ks), ulica Somolického (Fraxinus excelsior L. 26ks), Námestie mládeže (Fraxinus excelsior L. 12ks) a ulica A. Nográdyho (Prunus sp. 50ks). Aktuálny stav stromoradia je pomerne priaznivý. Stromoradie len miestami môžeme považovať zo silným poškodením. Väčšinou prevláda stredné až menej závažné poškodenie. K najčastejším poškodeniam patria: nevhodný rez (hlavne zmladzovací), pozdĺžne pukliny na kmeňoch, škodcovia a choroby, nevhodnosť vysadených stromov, vandali, silný nápor vetra, sneh a pod. Hodnotenie drevín z hľadiska odolnosti na znečistenie mestského prostredia, boli výsledky dosť priaznivé. Nevhodný druhom je Tilia cordata. Hodnotenie vhodnosti drevín z hľadiska odolnosti na solenie nie je také priaznivé. Nevhodným druhom je Tilia sp. a Acer sp. Vhodnejším druhom je Robinia pseudoacacia a Betula pendula. Úspech zakladania stromoradí spočíva predovšetkým vo vytvorení optimálnych podmienok pre rast a vývoj vysadených drevín. Dôležitou úlohou je všímať si pôdu, ktorá býva často krát zhutnená a korene sú veľmi často otrávené plynom. Ak chceme aby nám stromoradie rástlo a vyvíjalo sa musíme vykonávať odborné ošetrovanie počas celého vegetačného obdobia. Pre vývoj stromu je potrebné, aby sa koreňový systém rozvíjal aj mimo koreňovej jamy. Väčšinou však tomu bráni odlišné zloženie okolitého priestoru, nepriepustné stavebné hmoty pre komunikácie, chodníky, parkoviská a iné. Riešením môže byť vybudovanie vetracích prvkov a prekoreňovacích prvkov. Musia byť vyrobené z materiálov odolných voči prerastaniu koreňov stromov. Druhou veľmi dôležitou úlohou je závlaha a dodávanie minerálnych živín. Pri novej výsadbe treba myslieť aj na ukotvenie stromu. Osvedčená metóda je „trojnožkou“ (3 kolíky), tu však musíme dávať pozor na poranenie kmeňa. Po samotnej výsadbe by malo nasledovať odborné ošetrenie, ktoré sa má vykonávať aspoň 2x cez vegetačné obdobie. Rez patrí medzi dôležité ošetrenie. Význam rezu môžeme rozdeliť na výchovu mladých stromov, zaistenie bezpečnosti okolia, sanitárne dôvody (odumierajúce konáre), tvarovanie korún a minimalizácia negatívneho pôsobenia (vrastanie do vedenia). Rezy sa väčšinou robia v zimnom období (obdobie kľudu) okrem Acer (javora) a Aesculus (pagaštan). Stromy, ktoré sadíme v uliciach by mali byť chránené vyvýšeným záhonom. Tento záhon chráni čiastočne strom a sú menšie riziká v poškodení kôry, konárov, pôdy nie sú tak utlačené, zamedzí vsakovaniu vytekajúcich PHM a oleja a pod. Výška obrubníka by mala byť približne 20 cm. Veľmi často sa v mestách kde sú vyššie nároky na funkciu ulice využívajú hlavne guľovité formy Acer (javora), Catalpa (catalpy), Prunus (sakury) a Tilia (lipy). Biologická degradácia stromu nemusí byt vždy výsledkom pôsobenia chorôb a škodcov, ale vo väčšine prípadov je to výsledok skôr nedostatočnej údržby a opatrení. Nie je potrebné za každú cenu zachraňovať chorú rastlinu. To je možné len v stave úplných začiatkov, ale je potrebná snaha chrániť ju a pomáhať jej, keď je ešte zdravá. Pri samotnej výsadbe treba brať do úvahy: vhodný druh, odrastené stromy so zemným balom, zdravé jedince, výška kmeňa od 2,20 -3,50 m, obvod kmeňa viac ako 16 cm v 1 m výške, normálne rozvinutá a primeraná koruna, odborné uloženie a osadenie do jám. K poškodzovaniu drevín dochádza aj vtedy keď sa nerešpektujú minimálne vzdialenosti :od teplovodu, plynovodu a elektrického vedenia 2 m a od kanalizácie a vodovodu 1 m. Stromy svojim charakterom môžu veľmi výrazne ovplyvniť vzhľad ulice. Starostlivosť o zeleň je sústavná a systematická práca, ktorá vyžaduje dôkladné poznanie toho, o čo sa staráme, poznanie rastlinného materiálu, jednotlivých druhov, ich nárokov a podobne. Vo väčšine prípadov sa zo stromami nerobia žiadne opatrenia, stromy skoro vôbec 47



nikto nepolieva, neokopáva a pod. Biologická degradácia stromu nemusí byť vždy výsledkom pôsobenia chorôb a škodcov, ale vo väčšine prípadov je to výsledok skôr nedostatočnej údržby a opatrení. Nie je potrebné za každú cenu zachraňovať chorú rastlinu- to je možné len v stave úplných začiatkov, ale je potrebná snaha chrániť ju a pomáhať jej, keď je ešte zdravá. V tejto kapitole sme sa snažili objektívne zhodnotiť celkový stav stromoradia v meste Zvolen. Strom v mestskom prostredí bude vždy závisieť od človeka a od toho aké priaznivé podmienky mu vie vytvoriť.

48



Obr. 1 Grafické znázornenie použitých druhov v stromoradiach (počet a percentuálne hodnoty)

Aesculus hippocastanum; 3; 0%

Sorbus aucuparia; 31; 3% Picea sp.; 21; 2%

Robinia pseud.Úmbraculifera´; 5; 0%

Pyrus commu.´Beach Hill´; 20; 2%

Acer platanoides ´Globosum´; 15; 1%

Acer platanoides Émerald Queen´; 10; 1%

Robinia pseudoacacia; 38; 3% Acer platanoides; 270; 22% Ulmus glabra; 30; 2% Acer pseudoplatanus; 70; 6%

Fraxinus excelsior; 183; 15%

Acer campestre; 40; 3%

Prunus sp.; 117; 10%

Negundo aceroides; 85; 7%

Betula pendula; 20; 2% Tilia cordata; 117; 10% Malus sp.; 24; 2%

Acer saccharinum; 113; 9%

Acer platanoides

Acer pseudoplatanus

Acer campestre

Negundo aceroides

Acer saccharinum

Tilia cordata

Malus sp.

Betula pendula

Prunus sp.

Fraxinus excelsior

Ulmus glabra

Robinia pseudoacacia

Robinia pseud.Úmbraculifera´

Aesculus hippocastanum

Picea sp.

Sorbus aucuparia

Acer platanoides ´Globosum´

Pyrus commu.´Beach Hill´

Acer platanoides Émerald Queen´

49



Tab. 1: Prehľad stromoradí ulica

Latinský názov

J. Kozáčeka

Acer campestre L.

Námestie SNP

J. Kollára

Trhová ulica J. Švermu

Námestie slobody Študentská

Aktuálny stav Stromoradia (bodová hodnota) staršie stromoradie Prehustená koruna 2 body

Počet ks 4

Počet ks iného Zoh. druhu sveteľnú expozíciu mierne tieni budovu

konáre prerastajú do komunikácie

Odolnosť na znečistené Ovzdušie a posypové soli vhodný- do znečis.ovzd. menej vhodný- pos.soli

poznámka

vhodný- do znečis.ovzd. nie je vhodný- pos.soli vhodný- do znečis.ovzd. menej vhodný- pos.soli vhodný- do znečis.ovzd. vhodný- na pos. soli vhodný- do znečis.ovzd. menej vhodný- pos.soli vhodný- do znečis.ovzd. menej vhodný- pos.soli

blízko komunikácii ochranné mreže

krivý kmeň

Acer platanoides mladá Émerald Queen´ výsadba(okt.2004)3 bod. Acer campestre L. mladá výsadba 3 body

10

-

26

-

Robinia pseudoacacia L. Tilia cordata MILLER. Fraxinus excelsior L.

mladá výsadba 3 body

6

-

mladá výsadba 3 body

4

-

suché konáre pomerne zdravé 2 body

5

Acer campestre 1ks

Robinia pseudoacacia Úmbraculifera´ Acer platanoides L.

zdravá, krásna výsadba 3 body

5

-

staršia výsadba zmladené stromy 1 bod

3

Acer dostatok pseudoplatanus svetla 2 ks

cez konáre vhodný- do znečis.ovzd. nie je vidieť nie je vhodný- pos.soli na značky

10

-

dostatok svetla

je dodržané

vhodný- do znečis.ovzd. vhodný- na pos. soli

7

-

veľa svetla

je dodržané

vhodný- do znečis.ovzd. menej vhodný- pos.soli

rovný kmeň

9

Tilia cordata 1ks

miestami miestami zasahuje ohrozuje do iných


akosi sem nezapadá

Negundo aceroides staršie stromoradie MOENCH preschnuté konáre, deformované kmene 1 bod Acer campestre L. pomerne mladá výsadba upraviť rezom korunu 2 body Betula pendula staršie stromoradie, ROTH. veľmi krivé kmene 2 body

dostatok svetla dostatok svetla dostatok svetla dostatok svetla veľmi tienia

hľadisko bezpečnosti

veľa svetla

50

pešia zóna pešia zóna pešia zóna konáre zavadzajú osvetleniu pešia zóna


pekná koruna koruna je založená v správnej výške krásna guľovitá koruna veľmi malý otvor na rast pozdĺžne pukliny na kmeňoch otvor je iba niekoľko cm



excelsior staršie stromoradie, príliš husté koruny a mohutné 2 body

11

-

výsadieb veľmi tienia

staršie stromoradie, koruny husté 2 body

6

-

netienia

staršia výsadba, veľmi zle ošetrené koruny stromov M.R. Acer platanoides L. staršie stromoradie, ale Štefánika pekné a pomerne zdravé 2 body I.Lihoveckého Tilia cordata pekné ale veľmi veľké na MILLER priestor v ktorom sa nachádza 2 body Acer platanoides L. pekné stromoradie 2 body J. Jesenského Acer campestre L. prestarnuté stromy, veľké rezné rany, odstránené kostrové konáre

7

-

7

-

netienia

bezpečnosť neohrozujú

vhodný- do znečis.ovzd. nie je vhodný- pos.soli

3

Negundo aceroides 1ks

bezpečnosť neohrozujú


3

-

veľmi tienia budovu netienia

2

Fraxinus excelsior 2ks

bezpečnosť neohrozujú hľadisko bezpečnosti je dodržané

vhodný- do znečis.ovzd. nie je vhodný- pos.soli vhodný- do znečis.ovzd. menej vhodný- pos.soli

Fraxinus L. Prunus sp.

Ľ. Medveckého

Acer platanoides L.

tienia budovu

príliš obrovské


konáre vhodný- do znečis.ovzd. prerastajú menej vhodný- pos.soli do komunikácie vhodný- do znečis.ovzd. nie je vhodný- pos.soli

korene spôsobujú hrbolce na chodníku otvor 1x1m

Otvor je neprimerane malý otvor 0,5x0,5 m korene vystupujú na povrch neošetrené rany

Hodnotenie stromoradia v bodovej škále 1 až 3 body: 1 bod – stromy v stromoradí sú silno poškodené, málo vitálne, typický habitus nie je zachovaný 2 body – stromy majú stredné poškodenie kmeňa a kostrových konárov, koruna len čiastočne preschnutá, habitus je čiastočne zachovaný 3 body – stromy sú prevažne zdravé, typický habitus je vo veľkej miere zachovaný, bez závažných poškodení kmeňa a konárov

51



Tab. 2: Prehľad stromoradí Názov ulice

Latinský názov

Aktuálny stav stromoradia

M.M. Hodžu

Acer platanoides L. Acer platanoides ´Globosum´ Negundo aceroides MOENCH Acer platanoides ´Globosum´

zlý zdravotný stav, miestami vidieť na stromoch rásť huby, typický habitus takmer zničený veľké rezné rany ošetrené náterom, vysadené nové stromy z Pyrus, stredné poškodenie stromov, v korune len čiastočne preschnuté konáre,

Š. Moyzesa

Študentská Terézie Vansovej

Ľ. Štúra

J. Kráľa

Negundo aceroides MOENCH Acer sacharinum L. Acer platanoides L. Sorbus aucuparia L. Pyrus commu. ´Beach Hill´ Acer platanoides ´Globosum´ Acer platanoides L. Negundo aceroides MOENCH Fraxinus excelsior L.

Počet ks 3 1 3 9

celé stromoradie je prestarnuté,

2 23 22 9 20 3 49 3 31

Acer saccharinum L.

stromy sú silno poškodené, málo

17

Acer platanoides L. Malus sp. Prunus sp. Tilia cordata MILLER. Negundo aceroides MOENCH Acer pseudoplatanus L. Aesculus hippocastanum L. Acer saccharinum

vitálne, typický habitus stromu nie je zachovaný, pozdĺžne pukliny na kmeňoch, niekedy bol problém určiť druh, neošetrené veľké rezné rany

20 2 8 3 5 2 1 17

Sorbus aucuparia L. Acer platanoides L. Negundo aceroides MOENCH Betula pendula ROTH. Prunus sp. Acer platanoides L. Acer saccharinum L. Malus sp.

miestami zničený habitus stromov, suché konáre v korunách

koruna je v správnej výške založená Prunus- má deformácie kmeňov, suché a poškodené konáre, na kmeňoch sa nachádzajú pozdĺžne pukliny stromoradie má len stredné poškodenie kmeňa a konárov, je tu nádherná alej z lipy malolistej,

52

5 3 1 4 10 19 38 6

Počet spolu 8 85

Počet hodnotenej poznámka líniovej výsadby 1 koruny prestarnuté 5

zmiešaná výsadba pôsobí chaoticky

55

3

rany niesu ošetrené

89

4

trávnatý pás má šírku 0,5m, zmiešaná výsadba Fraxinus- nevhodne zvolený

40

4

stromy majú dostatok miesta, hľadisko bezp. je dodržané,

113

4

trávnatý pás má šírku 1 m, zmiešaná výsadba stromov, niektoré


P. Jilemnického

M. R. Štefánika J. Kozáčeka

Negundo aceroides MOENCH Tilia cordata MILLER. Fraxinus excelsior L. Betula pendula ROTH. Fraxinus excelsior L. Tilia cordata MILLER. Prunus sp. Negundo aceroides MOENCH Acer platanoides L. Acer platanoides ´Globosum´ Sorbus aucuparia L. Aesculus hippocastanum L. Prunus sp. Tilia cordata MILLER. Prunus sp. Acer platanoides L. Acer pseudoplatanus L.

Borovianska

Picea sp. Prunus sp.

B. Nemcovej

Sorbus aucuparia L. Picea sp.

Bystrický rád

V. P. Tótha

Tilia cordata MILLER. Sorbus aucuparia L. Betula pendula ROTH. Negundo aceroides MOENCH Acer platanoides L. Acer pseudoplatanus L. Acer platanoides L. Betula pendula ROTH. Tilia cordata MILLER.


habitus stromov je zachovaný,

miestami sú ponechané veľké rezné rany, ktoré niesu ošetrené, niektoré koruny sú prestarnuté, na niektorých bol vykonaný zmladzovací rez, kmene majú malé rany, miestami zdeformované kmene je to veľmi pôsobivé stromoradie pomerne zdravé, prevažne zdravé stromy, bez závažných poškodení stromoradie je pekné na pohľad, Prunus má mierne poškodenia Tilia je bez závažných poškodení je to staršia výsadba veľké rezné rany miestami ošetrené staršia výsadba, odstránené vrcholy korún, mierna deformácia kmeňa miestami majú odstránené samotné vrcholy korún, krásna alej z líp výsadba z javorov je prestarnutá nevhodne tu bol zvolený zmladzov. rez, vyrastá tu sekundárna koruna na stromoch bol vykonaný zmladzovací rez, v korunách sa nachádzajú suché a poškodené konáre,

53

3 29 17 1 9 3 9 4 23 2 14 1 16

druhy sú nevhodne zvolené 65

4

zmiešaná výsadba, povrch pásov je tvorený náletovými burinami, výsadbu dopĺňajú kríky,

16

1

stromy vysadené v blízkosti parkoviska

82

5

koruny stromov sú založené v správnej výške povrch pása je pokrytý miestami machom a náletovými burinami

3 5

7

1

nad korunami vedie el.

2 14

14

1

vedenie príliš vysoké, tienia celú ulicu

39

2

okraje záhonov sú miestami mierne vyvýšené, šírka cca 1m trávnatého pása

18

2

výsadba pôsobí na pozorovateľa trochu rušivo

6 4 37 32

26 1 2 6 3 1 10 2 1


Jaselská

Prunus sp. Acer platanoides L.

Sokolská

Tilia cordata MILLER.

Béla IV.

Acer platanoides L. Fraxinus excelsior L. Acer pseudoplatanus L.

J. Švermu

J. Hollého Môťovská ulica

Robinia pseudoacacia L. Prunus sp. Acer saccharinum L. Acer pseudoplatanus L. Acer saccharinum L. Acer platanoides L. Prunus sp. Ulmus glabra HUDSON. Betula pendula ROTH. Picea sp. Aesculus hippocastanum L. Ulmus glabra HUDSON.

Somolického

Acer platanoides L. Acer pseudoplatanus L. Ulmus glabra HUDSON. Fraxinus excelsior L. Negundo aceroides MOENCH Fraxinus excelsior L.

brat. Veselovcov

Robinia pseudoacacia L.

E.M. Šoltésovej Š. Višňovského

Betula pendula ROTH. Fraxinus excelsior L. Acer platanoides L. Ulmus glabra HUDSON. Ulmus glabra HUDSON.


staršia výsadba, kmene majú pozdĺžne pukliny, miestami sa v korunách vyskytujú suché konáre miestami boli odstránené kostrové konáre zmladzovací rezom sa poškodil typický habitus stromov, vznikli väčšie rezné rany ktoré neboli ošetrené niektoré stromy boli zrezané na tzv. hlavu, nevhodný zmladzovací rez čím sa zničil typický habitus stromov, vyrastajú pri kmeni koreňové výmladky, v korunách sa odstránili kostrové konáre, pozdĺžne pukliny na kmeňoch, výsadba pomerne prestarnutá koruny sú zrezané na tzv. hlavu, kmene majú miernu deformáciu výsadba stromov je vo veľmi zlom stave, nevhodný zmladzovací rez čím sa zničil habitus, poškodené kmene stromov je to prestarnutá výsadba, po rez ostali veľké neošetrené rany, zničený typický habitus sú to prestarnuté stromy miestami zmladené, použitý nevhodný rez, staršia výsadba kde sa odstránili kostrové konáre miestami sú koruny zmladené a

54

5 6

6

1

nad korunami vedie el. vedenie

19

19

1

viac menej pekná alej

14 28 7

53

4

je to pomerne úzka ulica pre tieto druhy stromov

1 1 2 15 7 17 2 8 2 4 1 5

trávnatý pás má vyvýš. okraje 56

4

výsadba je zmiešaná aj z piatich taxónov, výsadbový pás má cca šírku 1-1,20 m miesto pre rast je pomerne malé, hľadisko bezpečnosti je dodržané

5

1

12 4 7 5 1 26

29

2

po estetickej stránke nie je veľmi príjemná trávnatý pás široký cca 0,5-1 m, odstránené kostrové konáre

26

2

31

32

2

40

2

10

2

1 36 3 1 9

nevhodný druh do tejto ulice je veľmi mohutný a tieni budovy a ulicu hľadisko bezpečnosti je dodržané, pás je široký cca 1m mierna deformácia kmeňov dostatok miesta ale len


Acer pseudoplatanus L. J. Bottu

J.A. Komenského

J. Kalinčiaka

Námestie mládeže A. Nográdyho

Acer pseudoplatanus L. Acer platanoides L. Fraxinus excelsior L Tilia cordata MILLER. Malus sp. Tilia cordata MILLER. Prunus sp. Betula pendula ROTH. Negundo aceroides MOENCH Tilia cordata MILLER. Malus sp. Acer saccharinum L. Acer pseudoplatanus L Fraxinus excelsior L.

Prunus sp.


odstránené kostrové konáre, rany neošetrené stromy sú prestarnuté, hlbší rez odstránili sa hrubšie a kostrové konáre v korunách sa nachádzajú suché a poškodené konáre, niektoré koruny sú zrezané na tzv. hlavu nevhodne zvolený zmladzovací rez, vzniká sekundárna koruna, nad korunami sa nachádza el. vedenie je to veľmi pekná výsadba stromov v línii, koruny majú miestami suché konáre miestami pozdĺžne pukliny, suché a poškodené konáre

55

1 4 9 1 1 6 18 1 1 45

z jednej strany 15

2

hľadisko bezpečnosti je zatiaľ dodržané

26

4

záhony nemajú vyvýšené záhony

69

5

rezom sa poškodil

3 10 9 2 12

typický habitus

12

1

pomerne zdravé stromy

50

50

2

pekná výsadba



5.4.4. Sídlisková zeleň Sadovnícky upravená plocha vo vnútri staršej i novšej bytovej zástavby, tesne na ňu nadväzujúca, s určením na využívanie obyvateľmi sídliska. Do výmery nezahŕňame iné typy zelene (okrskové parky alebo účelové individuálne záhrady a iné). Do plôch sídliskovej zelene sa evidujú aj plochy hospodárskych zariadení (prášiaky, sušiaky, stanovištia kontajnerov a pod) a ihriská, ak svojim zameraním nevybočujú z charakteru vybavenosti vnútri obytných blokov. Z metodických dôvodov sme použili podrobnejšie triedenie na zeleň obytných vnútroblokov a zeleň nových obytných súborov. 5.4.4.1. Zeleň obytných vnútroblokov Zeleň staršej bytovej výstavby je sadovnícky architektonicky upravená plocha vo vnútri sústredenej staršej bytovej zástavby, ktorá je úplne alebo z väčšej časti touto výstavbou obklopená a je využívaná predovšetkým obyvateľmi priľahlých bytových domov. Je teda súčasťou zelene obytných súborov (označovanej ako vnútrobloková zeleň) staršej výstavby (19. a 20. storočie). Z hľadiska funkcie sa jedná o zeleň obytnú (vonkajšie obytné prostredie), a to určuje základné funkčné členenie, vybavenie a výtvarné aspekty jej tvorby. Pre takto upravené plochy používame aj termín obytný vnútroblok. V hodnotenom území urbanistická štruktúra vytvára bloky uzavreté a bloky čiastočne otvorené. Uzavreté bloky sú neprejazdné, zhoršujú možnosti realizácie a údržby zelene, majú zhoršené prevetrávanie a mikroklimatické podmienky. Výhodou je intímny, polosúkromný priestor pre obyvateľov bez rušenia prejazdom alebo prechodom osôb. Bloky čiastočne otvorené sú dopravne prístupnejšie, ohrozené parkovaním a vjazdom vozidiel. Zeleň stráca intimitu, kľud a bezpečnosť a znižuje sa jej obytná hodnota, teda hlavné prednosti zelene. Výška zástavby a vzťah medzi výškou zástavby a šírkou vnútrobloku ovplyvňuje spolu so situovaním k svetovým stranám presvetlenie, oslnenie a prevetrávanie uzavretých blokov. Obvodová zástavba, ktorá presahovala 4 podlažia prakticky znemožňuje rozvoj obytných funkcií alebo ich výrazne redukuje. V hodnotenom území sa vyskytujú väčšinou bloky so spoločným využívaním celého vnútrobloku. Sprístupnenie obytného vnútrobloku je obyčajne z každého domu cez dvor. Garážovanie vozidiel je zabezpečované zanedbateľným počtom garáží v suteréne obytných domov. Parkovanie a odstavovanie vozidiel sa okrem uličného priestoru pretláča do dopravne prístupných vnútroblokov a tým sa obmedzuje alebo znemožňuje obytná funkcia zelene. Zástavba v blokoch nie je dimenzovaná na súčasný stupeň motorizácie. Vyriešenie dopravy v kľude je jednou z podmienok existencie zelene v blokoch. Kvalitu vonkajšieho obytného prostredia ovplyvňujú práce spojené s upratovaním a údržbou bytu (odstraňovanie domového odpadu, klepanie kobercov a drobné opravy zariadenia bytu), pokiaľ sú vykonávané vo vnútrobloku. Majú väčšinou negatívny dopad na obytné funkcie z hľadiska hygieny a zdravia, estetiky a prevádzky. Ich umiestnenie by malo vychádzať z potrieb užívateľov a pritom čo najmenej rušiť preferované obytné funkcie. Tab. Bilancie zelene obytných vnútroblokov Mestský sektor Lokalita Centrum Kimovská ul.-Ľ.Štúra Centrum M.M.HodžuCentrum Nám.Slobody Centrum Nám Slobody Centrum M.R. Štefánika Centrum P.O.Hviezdolava Centrum J. Jiskru Centrum M.R. Štefánika-Študentská Centrum T. Vansovej-J.Kráľa 56

Blok 27 27 21 22 22 35 53 16 19

Výmera zelene (m2) 4463,89 1129,37 1677,03 281,50 374,84 1022,51 598,69 974,11 10760,85


Centrum


16

Centrum Centrum Centrum Centrum Centrum

J.Matušku-Ľ.MedvedeckéhoŠ. Moysesa V.P.Tótha-I. LihoveckéhoJ.Kozačeka J.Kozačeka Bystrický rad Ľ. Štúra

37 37 53 37 16

5543,31 2180,91 1589,93 5067,63 5776,69

Východ Východ Východ Východ Východ Východ

J.Jesenského-Bélu IV J. Švermu Bratov Veselovcov J. Švermu Š. Višňovského Somolického

3 3 4 4 55 1

3014,15 8091,27 4736,59 962,08 442,18 577,84

5351,01

5.4.4.2. Zeleň nových obytných súborov Pre sídliská mestských sektorov Môťová, Východ, Podborová a Tepličky a niektoré časti Centra je typický vysoký podiel tzv. voľných, nezastavaných plôch. ktorých rozhodujúcou zložkou je zeleň. Táto zeleň, 10-20- až 30- ročná má medzi ostatným vybavením mesta zvláštne postavenie. Jej funkcia je ozdravná, estetická a priestorovotvorná a ako žijúci organizmus mesto oživuje. Táto zeleň si v súčasnom období zasluhuje podrobnejší prieskum a ocenenie hlavne v súvislostiach záberu plôch na novú výstavbu. V 60. až 80. rokoch minulého storočia realizovaná forma výstavby bola určovaná stavom techniky, investičnými hľadiskami a inžinierskymi požiadavkami a realizovaná v podobe viacpodlažných radových blokov. Prevažujúca technická povaha plôch obytných súborov je daná úžitkovým zameraním, ktoré je limitované množstvom miest pre uloženie kontajnerov, príjazdom a prístupom k budovám a parkoviskám, vysokým podielom plôch dotknutých inžinierskymi sieťami a ich ochrannými pásmami. Na základe rozborov nových obytných súborov ostáva pre zelené plochy cca 15 až 20% plôch obytného priestoru, čo samo osebe vylučuje vytvorenie funkčnej zelene. Obytné súbory dosahujú vysokú hustotu obyvateľov, plochy pre zeleň sa vyznačujú veľmi nízkou intimitou priestoru, čo je dané jednak vysokou zástavbou, pešou a dopravnou prevádzkou, veľmi zlým osvetlením a nedostatočnou rozlohou plôch. Podľa sústavy štandardov, normatív a technicko-hospodárskych ukazovateľov sú tieto plochy zelene v podstate plochami, ktoré ostali po odčítaní ostatných plôch. Rozbory zelene nových obytných súborov Jedným z cieľov generelu zelene je získanie komplexného obrazu súčasného stavu zelene v nových obytných súboroch. Z prvkov rozšíreného obytného priestoru boli hodnotené formou terénneho prieskumu štruktúra voľných plôch a ich súčasný stav, kvantitatívne, kvalitatívne a sortimentálne zloženie porastov drevín, prieskum širších vzťahov (vybavenosť, prevádzkové riešenie a iné náväznosti), sledovanie plôch určených pre funkcie spojené s údržbou a upratovaním bytov, odstraňovanie odpadkov, státie a parkovanie vozidiel, priestory záujmovej a rekreačnej činnosti). Formou ankety boli hodnotené zistenia subjektívnych postojov respondentov zo sledovaných obytných skupín k problémovým okruhom podstatným pre funkčnosť plôch sídliskovej zelene, overenie niektorých teoretických pracovných hypotéz, ako vzťah podlažnosti zástavby k využívaniu voľných plôch. Z prvkov rozšíreného obytného priestoru sídliska bola sústredená pozornosť vonkajšiemu príslušenstvu obytných domov. Boli vytvorené záujmové okruhy, u ktorých bol zisťovaný 57



súčasný stav, ich vzťah k plochám zelene a v závislosti na tom problémy: 1.Odstraňovanie odpadu 2. Funkcie spojené s upratovaním a údržbou bytov 3. Garážovanie, státie a parkovanie automobilov 4. Priestory záujmovej a rekreačnej činnosti 5. Technická obsluha 6. Technické obmedzenia 7. Dopravné vybavenie

boli stanovené hlavné

1. Odstraňovanie domového odpadu Patrí k častým príčinám devastácie plôch zelene, komplikácie podmienok údržby zelene, zhoršovania vzhľadu a hygieny prostredia. Z hľadiska zelene je dôležitá lokalizácia a kapacita stanovíšť domového odpadu, technologické, technické a estetické riešenie. Takmer vo všetkých sídliskách v meste sú používané kontajnerové vozíky. Z hľadiska plôch zelene sú problémom devastácia zelene vznikajúca pre možnosť krátenia dochádzkovej vzdialenosti, prípadne nedodržiavaním stanovíšť pre domový odpad. Na mnohých miestach sú viditeľné hygienické strety vyplývajúpce z lokalizácie stanovíšť do blízkosti sušiakov prádla, detských ihrísk ( pieskovísk), parkovísk vozidiel.Problémy výtvarné, vyplývajúce z nevhodnej lokalizácie ( vstupné priestory, izolácie v priestore, dominantné umiestnenie a pod). Stabilné stanovištia sú najčastejšie umiestnené v bezprostrednej náväznosti na obslužnú komunikáciu. V niektorých prípadoch sú obslužné miesta sústreďované do plôch zelene. V malej miere sa nachádzajú v sídliskách nekryté boxy z rôznych typov muriva spravidla vo veľkej nápadnosti v snahe zakryť skutočnú funkciu. 2. Funkcie spojené s upratovaním a údržbou bytu Jedná sa o plochy pre sušenie prádla a klepadlá kobercov. Ich súčasný stav a rozloha sú veľmi nerovnomerné a z časti závislé na vnútornom vybavení obytných blokov. Z hľadiska zelene je významná lokalizácia zariadenia, kapacita zariadenia vo vzťahu k podlažnosti zástavby a vnútornému vybaveniu, technické riešenie. Naše štandardizované pozorovanie ukázalo, že sušiaky sú v sídliskách využívané. S zvyšujúcou sa podlažnosťou zástavby klesá podiel využívania zartiadenia na sušenia prádla. Z hľadiska obytnej zelene upozorňujeme na problémy lokalizácie plôch pre sušenie prádla do svetelne najatraktívnejších plôch zelene na úkor detských zariadení a odpočívadiel. 3. Garážovanie, státie a parkovanie automobilov V novších obytných súboroch je na území mesta Zvolen garážovanie osobných automobilov až na zanedbateľné vynímky (menšie typy družstevnej výstavby, samostatné obytné bloky) separované od vlastných obytných blokov. Zvyčajne však z koncepčného hľadiska je riešené nedostatočne. Vo väčšine sú plochy pre státie a parkovanie osobných automobilov poddimenzované. Vytváranie pochybného štandardu parkovania (garážovania) pod oknami bytu, padá plne na vrub súdobého urbanizmu. Otázka parkovania a odstavných plôch pre sídliskovú zeleň a jej funkcie je zásadná. Riešenie vozového parku, vrátane dopravy v kľude má pre sídliskovú zeleň zásadný význam. Limituje predpoklady obytnosti voľných plôch v situácii, kedy je garážovanie stotožnené s parkovaním vozidiel. Dochádza k legálnemu a nelegálnemu záberu plôch zelene pre účely parkovania vozidiel a k znehodnocovaniu rozšíreného obytného priestoru sprievodnými vplyvmi: hlučnosť, prašnosť, výfukové plyny, únik pohonných hmôt a olejov, znemožnenie upratovania vozoviek, zimný posyp soľou, devastácia v dôsledku nedoriešených prevádzkových vzťahov (prechádzanie vozidiel cez zeleň, komplikácie pre chodcov a otázky bezpečnosti). Z hľadiska plôch zelene a jej obytnosti sa jedná hlavne o lokalizáciu odstavných a parkovacích plôch, prevádzkové a technické riešenie, kapacita.

58



Druhou stránkou tejto problematiky je skutočnosť, že v projektovej praxi je zeleň používaná k funkciám, ktoré za daných okolností plniť nemôže (ochrana proti hluku, ochrana proti exhalátom). Spôsob parkovania vozidiel patrí k najčastejším dôvodom nespokojnosti obyvateľov. 4. Priestory záujmovej a rekreačnej činnosti V hodnotení sme sa zamerali na detské ihriská, športové plochy pre mládež a dospelých, odpočinkové a kľudové plochy. Detské ihriská V sídliskovej zeleni vo Zvolene sú k dispozícii: detské pieskoviská, s dreveným rámom alebo betónové s rôzne veľkou rozptýlenou plochou, detské zariadenia rôznych typov: prielezky, hojdačky, niekde atypové zariadenia rôznej kvality, detské ihriská v podobe veľkých spevnených plôch pre loptové hry s nevyjasnenou kategórizáciou podľa veku detí. Plošná bilancia detských ihrísk a zariadení v nových obytných súboroch je veľmi variabilná, nedostatočná a prevádzkovo problematická. U detí predškolského veku sme sledovali rôzne činnosti, z ktorých boli najpočetnejšie: hra na piesku, behanie, cvičenie obratnosti – skákanie, preliezanie, jazda na kolobežkách, pasívne pozorovanie. U detí školského veku boli najpočetnejšie aktivity: cvičenie obratnosti, behanie, improvizovaný hokej a futbal, rozhovory, rozprávanie, fajčenie, jazda na bicykli. Z hľadiska typov a početnosti aktivít sa javia tieto problémy: - vysoký podiel aktivít s relatívne veľkými plošnými nárokmi, - vysoký podiel rušivých aktivít, - nedostatočná možnosť celoročného využitia plôch, - nedostatočná funkčná kategorizácia plôch, - veľký podiel aktivít pasívnych (pozeranie, fajčenie), - malá alebo žiadna intimita pre hry, - absencia hracích potrieb ( lopty, siete, figúrky, kocky, kamene) - obľuba aktivít v nedefinovateľnom priestore (hra na schovávačku, na naháňačku, jazda na bicykli, jazda na kolobežke, a pod). Tam, kde chýbal „rekreačný program pre deti“ obstarali si ho sami najčastejší uživatelia rozšíreného obytného priestoru – deti. Výsledkom môže byť jedine ďalšie znehodnotenie obytného prostredia. Športové plochy pre mládež a dospelé Vo väčšine prípadov nie je umiestnenie športových plôch pre mládež a dospelých v tzv. rozšírenom obytnom priestore vhodné prostredie ani dostatok miesta. Aj keď sa v niektorých prípadoch dostali tieto zriadenia do medziblokových priestorov v pôvodnom projektovom riešení (na pr. ihrisko na Novozámockej v sídlisku Západ –Tepličky), zisťujeme, že takéto riešenie nie je možné doporučiť. Toto zariadenie nie je buď vôbec využívané alebo je predmetom rozporov ( hluk, generačné spory a pod). V ankete až 25% respondentov uvádza, že sa zaoberajú, alebo by sa zaoberali rekreačným alebo iným príležitostným športom. Je zrejmé, že až na špecifické prípady nie je možné túto funkciu „začleniť“ do plôch zelene. Respondenti súdili, že športoviská pre školopovinné deti a dospelých by mali byť 10 min. chôdze od obytných blokov. Odpočinok v plochách zelene sme nezisťovali (vychádzky, početnosť). Odpočinkové a kľudové plochy Odpočinkové a kľudové plochy v rozšírenom obytnom priestore majú mimoriadne dôležitú funkciu. Signalizujú istý druh „obytnej pohody“, sú prvkom, ktorý vytvára vzťahy k určitému miestu a určitému okruhu ľudí. Ich absencia je obzvlášť ťaživo pociťovaná v sídlisku Západ –Tepličky, čiastočne v sídlisku Môťová a v lokalite Bystrický rad. K príčinám neúspešných rišení patrí: · malá intimita medziblokových plôch · nedostatok plôch s priaznivým mikroklimatom · jednotvárnosť riešení a program týchto plôch · veľká koncentrácia týchto plôch na jednom mieste · nesprávna lokalizácia odpočinkových plôch 59



Súčasný stav charakterizujeme vo Zvolene ako veľmi variabilný. Vo väčšine prípadov tvoria odpočívadla len stabilné alebo prenosné lavice, rozostavané bez celkového zámeru a neposkytujú iný „program“ než posedenie. Často sú odpočívadla súčasťou rušivých prechodov, detských ihrísk, kde sú síce dobré dôvody pre ich umiestnenie, ale už sa zabúda na vytvorenie kľudových odpočinkových plôch. Na sídlisku Tepličky , konkrétne na Novozámockej, na Novradyho chýbajú lavice vôbec. V sídliskách s málo atraktívnou alebo žiadnou zeleňou okrskového typu, bolo zistené podstatne vyššie využívanie medziblokových plôch. A opačne, tam, kde bola zeleň okrskového parku atraktívna ( na pr. okrskový park na ulici A.Hlinku v sídlisku Zlatý potok) je znížené využívanie medziblokových priestorov. 5.Technická obsluha Obmedzujúcim faktorom pre zeleň sa javí situovanie inžinierskych sietí. Trasovanie má rozhodujúci vplyv na štruktúru plôch zelene, na ich funkčné a kompozičné usporiadanie. Z hľadiska zelene je významná: koordinácia inžinierskych sietí s plochami zelene, riešenie problematiky životnosti, kolektorizácie, technológie správ a rekonštrukcií inžinierskych sietí, trasovanie sietí s ohľadom na celospoločenské záujmy, - evidencia. Špecifikáciu obmedzení a doporučené minimálne vzdialenosti zelene v metroch od vonkajšieho líca stavby alebo vedenia technických sietí do stredu dreviny približuje tabuľka. Druh objektu Vodovodné potrubie (1) Kanalizácia (2) Odvod. Základov Parovody (3) Plyn Elektrokáble všetkých druhov Výškové stavby (4)

Kry Ø < 300 Ø > 300

š<1m š>1m s jedným podlažím viacpodlažie bez okien viacpodlažie s oknami

Drevené domy (4) Požiarne nádrže Vodojemy Podzemné vodné nádrže (3) Chladiace veže všetkých systémov

X X X

Jedn. stromy a skupiny ihličnaté listnaté 1,5 1,5 2,5 2,5 2,5 2,5

Rad stromov 3,0 3,0 2,5

Plošné výsadby ihličnaté listnaté 3,0 3,0. 3,0 3,0 3,0 3,0

X

6,0

6,0

6,0

6,0

6,0

0,75 X X X

1,5 1,5 1,5 3,0

1,5 1,5 1,5 3,0

1,5 3,0 1,5 3,0

3,0 1,5 1,5 3,0

3,0 1,5 1,5 3,0

X

3-6

3-6

3-6

9

9

X

4-6

4-6

4-6

9

9

X

6-9

6-9

6-9

15

15

X X 9,0 X

4-6 1,5 15,0 1,5

4-6 1,5 6,0 1,5

4-6 1,5 15,0 1,5

3,0 15,0 3,0

3,0 6,0 3,0

15,0

15,0

15,0

15,0

30,0

15,0

Vysvetlivky: X bez požiadaviek, (1) od domových uzáverov k domu sa výsadba nad potrubím nedoporučuje, (2) topole, vŕby a gaštany sa vysádzajú do min. vzdialenosti 9 m, (3) pri výške krycej vrstvy pôdy 0,4 m sa vysádzajú kry, (4) podľa priemeru koruny: do uvedenej menšej vzdialenosti môžu byť vysadené stromy o Ø do 8 m, väčšiu uvedenú vzdialenosť vyžadujú stromy s korunou o Ø nad 8 m (Zdroj: Nemecko)

60



6. Obytná zeleň Obytná zeleň je v podstate len zbytková plocha, po odpočítaní ostaných medziblokových voľných plôch rozšíreného obytného priestoru. V sídliskách mesta sme obytnú zeleň rozdelili do dvoch pomocných kategórií: predzáhradky a ďalšie zelene s najužšou väzbou na obytné bloky a ostatné plochy dotvárajúce rozšírený priestor a jeho funkcie.

prvkov Zvolen plochy obytný

Predzáhradky Plochy vymedzené prístupovými cestami k obytným blokom. Sú problematické z hľadiska funkčného využívania a hľadiska výtvarného usporiadania. Sú to plochy takmer v celom rozsahu kontaktované inžinierskymi sieťami a sú teda z hľadiska trvalej zelene v permanentnej rekonštrukcii. Ďalšou komplikáciou je okolnosť, že väčšina predzáhradok je ohrozovaná zvýšenou devastáciou, pretože sa nachádza v prevádzkovo najexponovánejších zónach ( dopravné ťahy, vstupy do obytných blokov). Extrémne stanovištné podmienky sú limitujúcim faktorom pre vegetáciu predzáhradok: plytko zabetónované obrubníky, odvodnenie, nedostatok ornice, stavebná sutina, vyžarovanie technických hmôt, zasolenie pôdy posypom soli v zimnom období, výfukové plyny, mechanické poškodenie. Okrem veľkosti predzáhradok je dôležitým ukazovateľom ich tvar a terénny reliéf, ktoré sú pre funkciu zelene a jej údržbu zásadného významu. Ostatné plochy Túto kategóriu sme zaznamenali v sídlisku Bystrický rad. Jednalo sa o záhradnícky upravený pás pozdĺž železničnej trate. 7. Dopravné vybavenie Voľné plochy sú hlavne priestorom priechodovým a až potom pobytovým. Komunikácie s prevádzkou chodcov sú najzaťaženejším prvkom voľných plôch. Súčasný stav chodníkov v sídliskách vykazuje veľmi vážne nedostatky. K najzávažnejším patrí pôdorysný schematizmus a dekorativizmus projektových riešení a nesúlad prevádzkového riešenia chodníčkov s cieľovými miestami pohybu chodca ( stanica mestskej hromadnej dopravy, strediska, služieb, zdravotnícke a školského zariadenia, ktorá sa obyčajne budovala až v ďalšom časovom odstupe. Z hľadiska zelene sú významné tieto aspekty: - uplatnenie zelene ako integrálnej súčasti trás chodcov, - smerové a kapacitné riešenie chodníkov podstatne ovplyvňuje devastáciu zelene (okraje chodníkov, skracovanie vzdialeností), - rešpektovanie „uzlových kapacít“ frekvencie chodcov, s rôznou šírkou a tvarom, - technické riešenie obrubníkov (zapustené obrubníky pre prejazdy mechanizácie a kosačiek v údržbe zelene), - problematika kočíkových rámp, schodísk, strmých chodníkov, - trasovanie ciest ovplyvňuje veľkosť (plošnú) štruktúru (ucelenosť) plôch zelene. Tab. Bilancie zelene nových obytných súborov Mestský sektor Lokalita Centrum ul.M.R. Štefánika Centrum Ul M.R. Štefánika Centrum ul.Kimovská Centrum ul. J.Kozančeka V.P.Tótha ul. Bystrický rad Hrnčiarska Centrum ul. Balkán Centrum ul. J Kráľa

61

Blok 21 16 19,27

Výmera zelene (m2) 6794,17 12668,97 5417,62

35

12244,85

25 18

7144,05 1780,88


Podborová Podborová Podborová Spolu Podborová Východ Východ Východ Východ Východ Východ Východ

Smreková -Jedľová J. Bánka ul. Ružová ul. Jabloňová Sídl. Zlatý potok ul. M..Rázusa ul. E.M.Šoltésovej ul..Š. Višňovského Sokolská ul. Družstevná ul. A.Hlinku I.Krasku Kuzmányho nábrežie Elektrárenská

Tepličky pod Strážami

Sídl. Západ-tepličky

Môťová Môťová

Sídl. Záhonok Pribinova u. J.Alexyho Okružná ul. J-Alexyho R. Jašíka Okružná ul. R.Jašíka Mateje Béla Okružná (sídl.Lipovec) F. Hečku J.Poničana Gaštanová Okružná ul. Pribinova Pribinova Na Hôrke

Môťová Môťová

Môťová

Môťová Môťová


11

23710,41

36

21533,73

9, 8

18104,12

32 29

86101,42 56104,93

4

19455,98

55

15289,92

30

10069,80

12 1

4069,04 3979,13

38,39,40, 41,42,43, 44

157126,74

49

44189,61

50

113546,54

48

18039,70

54

53928,44

47

34206,98

52

7071,25

51

2215,79

5.4.5. Cintoríny Civilný cintorín Jedná sa o rozsiahly objekt s veľmi dobre udržiavanou zeleňou. Cintorín má veľmi malú vegetačnú pokryvnosť. Dreviny sú komponované do širokých alejí ( pravidelných záhonov) v okolí ciest. Súčasťou cintorína je urnové pohrebisko. Vojenský ruský cintorín Vojenský rumunský cintorín Oba cintoríny majú výraznú architektonickú kompozíciu so zámerom vyjadriť hlbokú ideovosť pamätného miesta, pričom výber a úprava terénu sa uskutočňovali veľmi citlivo so zreteľom na dané prírodné podmienky. Z plodnej spolupráce architekta a krajinárov vyrástol vo

62



Zvolene skutočný dôstojný pamätník a cintorín sovietskych a rumunských vojakov z II. svetovej vojny. Celá kompozícia vojenského cintorína ma dve navzájom skĺbené zložky. Predovšetkým to je jedinečné prírodné prostredie s význačne geomorfologicky formovanou polohou a s masovými výsadbami ihličnanov v pravidelných sponoch, do ktorých sú potom včlenené jednotlivé pietne miesta. Nástupná časť parkového priestoru tvorí monumentálne schodište ukončené monumentálnymi pamätníkmi situovanými na zvýšenom plató. Oba vojenské cintoríny budú vyžadovať generálnu rekonštrukciu stavebných aj sadovníckych častí. Cintorín - Môťová Zeleň cintorínu v Môťovej sa nachádza v úzkom páse pozdĺž oplotenia. Zastúpené sú najmä tuje, strieborné smreky, lipy. Tab. Bilancie zelene cintorínov Mestská časť Názov Sektor Východ Civilný cintorín Rumunský cintorín Ruský cintorín Sektor Môťová Cintorín Sektor Centrum Cintorín

Blok 33 52 18

Výmera (m2) 62336,20 16642,18 3376,61

5.4.6. Zeleň rekreačných zariadení V zastavanom území mesta Zvolen sa nachádza rekreačné zariadenie v mestskom sektore Môťová. Jedná sa o dve väčšie zariadenia, autokemping a priľahlé kúpalisko. Je to zeleň vyhradená určená pre návštevníkov zariadení a okrem estetickej funkcie plní i funkciu mikrolimatickú (zatienenie, protihluková a protiprašná bariéra). Údržbu zelene majú na starosti správcovia zariadení. Mestský sektor Sektor Môťová Sektor Môťová

Názov autokemping kúpalisko

46 46

Výmera (m2) 21039,86 14171,29

5.4.7. Zeleň športových zariadení Zeleň športových plôch udržujú príslušné organizácie a zeleň nie je považovaná za zeleň verejnú, nie je voľne prístupná. Zeleň okrem trávnatých ihrísk plní veľmi obmedzene len najdôležitejšie funkcie: úpravy závetria, estetickú funkciu. Rozlohy zelene nie je možné stanoviť normou vzhľadom k veľkej variabilite miestnych podmienok mestských sektorov mesta Zvolen a rôznorodosti programu. Významné je začlenenie športovísk do komplexu už vysokej a kvalitnej zelene, ktorá vytvára prírodné prostredie. Tab. Bilancie zelene športových plôch Mestský sektor Názov Sektor Môťová Futbalový štadión

46

63

Výmera (m2) 48765,15



5.4.8. Zeleň škôl Bola hodnotená zeleň materských škôl, základných a stredných škôl, zeleň odborných učilíšť a vysokých škôl. U zelených plôch boli zisťované výmery a ohraničenie priestoru. Osobitne bola hodnotená skladba porastov a kvalita trávnikov (prítomnosť burín) z hľadiska peľových alergénov. Rozširovanie zelených plôch u MŠ a jaslí sa nepredpokladá. U materských škôl sa doporučuje veľkosť pozemkov 40 m2 a u jaslí 50 m2 na jedno dieťa vrátane zastavanej plochy. Kvalita zelene je v súčasnosti dostatočná. Pri tomto type zelene, najmä pokiaľ ide o časti určené na hru detí, dbáme predovšetkým na starostlivo upravené a udržiavané trávnikové plochy. Mačina by mala byť kompaktná, na veľmi jemne zarovnanom povrchu, bez hrbolcov a jamiek. Tvrdá dlažba alebo akékoľvek chodníky sú pre občasný pád najmenších pešiakov málo vhodným povrchom. Výsadby okolo trávnatých plôch sa prísne posudzujú: Najvýznamnejší sa javí problém peľových alergénov, dreviny nesmú byť z tŕňových krov alebo s plodmi, ktoré by mohli ohroziť zdravie detí. Výsadby by mali byť usporiadané tak, aby neboli zatienené, jedna časť z nich by však mala mať tienistý strom ako úkryt pred slnkom v horúcich dňoch. Záhrady materských škôl sú vybavené vahadlami, preliezkami, húpačkami prípadne iným náradím. Pevné zariadenia na hry sú v jasliach skromnejšie so zreteľom na malú pohybovú schopnosť detí. Zeleň v okrajovom pásme okolo oplotenia materských škôl a jaslí je potrebné upraviť väčšinou ako clonu chrániacu pozemok pred hlukom a prachom z okolitých vozoviek. Väčšina zariadení sú veľmi dobre udržiavané napr. na ul. 1. mája (sektor Podborová), na ul. Okružná (sektor Môťová). Základné a stredné školy. Situovanie školských záhrad a určenie veľkosti patrí k otázkam urbanistického riešenia sídlisk. Pri základných školách sa odporúča veľkosť pozemku minimálne 23 m2 na jedného žiaka a u menších škôl až 40 m2 (vrátanie plôch ihrísk, z toho plocha vlastnej školskej záhrady má mať asi 10 m2 na 1 žiaka). Pre stredné školy ostávajú ukazovatele podobné ako u škôl základných. Okrasná časť zelených plôch má byť vyriešená z celkového kompozičného hľadiska. Zapojenie do okolia, vytvorenie zeleného rámca školskej budovy s hlavnou estetickou a ochrannou funkciou u niektorých škôl celkom chýba, napríklad u škôl sídliska Tepličky. Vzhľadom na nedostatok plôch v sídliskách nie je možné doporučené výmery zelene vždy dodržať. Časť školského pozemku určeného na telovýchovu by mala byť čo najviac vzdialená od učební, pretože je najrušnejšia. Väčšina škôl má vybudované ihriská s vybavením pre rozbehové dráhy, skoky a hody. Veľmi dobré sadové úpravy majú školy na ul. M. Rázusa (sídlisko Zlatý potok), Stredná poľnohospodárska škola (sídlisko Zlatý potok). Naopak „takmer bez zelene“, s deficitom stromov je areál základnej školy na sídlisku Tepličky Vysoké školy. Zeleň okolia budov vysokých škôl má vyslovene okrasnú funkciu.

64



Tab. Bilancie zelene materských škôl a jaslí Mestská sektor Názov školy Centrum MŠ M.M. Hodžu 1865 MŠ L. Kubányho 12 MŠ Tehelná 2549 MŠ Bystrický rad 2485 MŠ Hrnčiarska 2063 Podborová MŠ Borovianska 1472 Východ MŠ I. mája 161 MŠ Prachatická 2421 MŠ Centrum 2496 MŠ J. Kalínčiaka 560 MŠ Ul. Bélu IV. Čierne zemeRákoš Tepličky MŠ Imatra 2548 MŠ E.P.Voljanského 491 Môťová MŠ marš. Malinovského 1985 MŠ Ľ.Fullu 1689 MŠ Okružná 2471 Výrobno-dopravný Tab. Bilancie zelene základných škôl Mestská sektor Názov školy Centrum ŽŠ P.Jilmenického 1813 ZŠ P. Jilemnického 1035 ŽŠ Hrnčiarska 2119 ŽŠ sv. Dominika, M.Hodžu 9 Podborová Východ Čierne zemeRákoš Tepličky Môťová

ZŠ Sokolská 2065 ZŠ M. Rázusa 1672 -

Blok 21 22 35 37 35 36 12 29 32 30 3

Výmera (m2) 1280,72 768,73 2023,93 927,34 2727,01 3074,34 4226,85 7022,08 5824,03 1157,46 2845,45

41 44 50 50 54 -

19 19 35 21 30 32

2638,69 3866,95 1791,08 7114,52 2711,12

Výmera (m2) 622,42 984,39 3635,05 1376,97 20668,24 19714,40

-

ŽŠ Nám.mládeže ZŠ na Hôrke 1754 ZŠ Okružná ZŠ Okružná – M.Bela

41 52 50 54

Tab. Bilancie zelene stredných škôl Mestská sektor Názov školy Centrum Gymnázium Ľ.Štúra, Hronská 3 Zdrav. škola, J. Kozáčeka 4. Podborová Dievč. škola, Jabloňova 1351 S.zdr.š., Jabloňová 1351 Východ SPŠ stroj., J.Švermu 1. SPŠ dopravná, Sokolská 94 SPŠ odevná, Sokolská 111 St. poľn. šk., Lieskovská 1 Obch. akadém. Lieskovská 1 SOU želez. Lieskovská 4

65

24 35 9 9 3 3 3 28 28 28

16046,08 6772,79 20092,95 2707,17

Výmera (m2) 18414,53 443,09 27336,91 13420,07 40554,31 398,37



Tab. Bilancie zelene vysokých škôl Mestský sektor Názov školy Centrum Technická Univerzita Tab. Bilancie zelene ostatné školské zariadenia Mestský sektor Názov školy Centrum Študentský domov Ľ.Štúra

18

Výmera (m2) 5720,35

18

Výmera (m2) 11390,56

5.4.9. Zeleň zdravotníckych zariadení Zeleň bola hodnotená po stránke výmery a hraníc. Okrem iného boli hodnotené súvislosti osobitných požiadaviek na zeleň : zlepšenie mikroklímy, izolácia proti hluku a sekundárnej prašnosti v ovzduší, psychologické pôsobenie zelene, kvalita údržby. Zeleň malých zdravotníckych zariadení je vyhradená a plní zväčša funkciu okrasnú. Zeleň nemocnice nemá vytvorenú parkovú zeleň a neplní predovšetkým funkciu zdravotnícku (zlepšenie mikroklímy, izolácia proti hluku a ochrana proti sekundárnej prašnosti v ovzduší, psychologické pôsobenie zelene). Parkovisko pri nemocnici je preťažené a a domnievame sa, že krátkodobé koncentrácie CO i NOx sú v týchto miestach nepriaznivé. Tab. Bilancie zelene zdravotníckych zariadení Mestský sektor Názov zariadenia Sektor Východ Nemocnica

Blok 12

Výmera (m2) 11951,56

5.4.10. Záhradkárske osady Združené plochy úžitkových a okrasných záhrad bez obytnej zástavby tvorí zeleň záhradkárskych osád. Eviduje sa celá plocha vrátane spoločenských zariadení a individuálnej výstavby. Tab. Bilancie záhradkárskych osád Mestský sektor Centrum Podborová Východ Čierne zeme- Rákoš Tepličky Môťová Výrobno-dopravný Spolu

Výmera (m2) 35604 182273 1990 5270 37722 21164 284024

5.4.11. Zeleň individuálnej výstavby Pre účely generelu zelene je obtiažne presné zistenie plôch záhrad IBV. Preto sú pre tento účel evidované ucelené plochy vrátane zástavby. Sledujú sa spravidla celé skupiny ako plošný orientačný údaj na určenie charakteru bývania, bez podrobnejších prieskumov. Pri tomto druhu zelene sme zarátali do plôch 40 % plôch IBV, nakoľko pri bilancii boli do plochy zahrnuté aj spevnené, neupravené a zastavané plochy.

66


Tab. Bilancie zelene IBV Mestský sektor Centrum Podborová Východ Čierne zeme- Rákoš Tepličky Môťová Výrobno-dopravný Spolu


Výmera IBV (ha)

Výmera zelene m2 ( 40 % podiel)

27,00 8,65 46,84 0,00 0,00 49,90 5,75 138,14

102880 34754,5 187369,4 199026,8 23605,4 547636,1

5.4.12. Zeleň priemyslu a prevádzok Tento druh zelene bol hodnotený v dvoch rovinách: Jednako ako zeleň vo vnútri závodu a zeleň vonkajších plôch závodu. Väčšinou ide o neudržiavané plochy s náletom drevín. Zeleň bola sledovaná z hľadiska hraníc zelene a jej výmery. Boli zisťované súhrny plôch vegetácie objektov závodov v jednotlivých mestských častiach. Zeleň by mala plniť predovšetkým funkciu záchytnú, izolačnú, regeneračnú, krajinotvornú s lokalizáciou v zónach prevažujúcej sedimentácie. V predloženom materiály nebolo možné podrobne hodnotiť štruktúru a obsah tejto zelene. Boli zisťované plochy vegetácie objektov priemyslu a služieb v jednotlivých mestských sektoroch Zvolena. Tab. Bilancie zelene vnútorných plôch závodov a prevádzok Mestská časť Výmera (ha) Centrum 6,47 Podborová 1,01 Východ 18,18 Čierne zeme- Rákoš 9,37 Tepličky 7,10 Môťová 5,04 Výrobno-dopravný 48,26 Spolu 95,44 5.4.13 Zeleň Ozbrojených síl SR Súčasťou uzatvorených objektov prevádzok a závodov Slovenskej armády je zaradená aj zeleň. Zelené plochy dotvárajú okolie ubytovacích blokov, opravovní vojenskej techniky a budov veliteľských stanovíšť. Jedná sa o zatrávnené, z väčšej časti kosené trávnikové plochy s výsadbou stromov a krov v pravidelnom usporiadaní. Boli zisťované len výmery plôch zelene a jej hranice. Tab. Bilancie zelene Ozbrojených síl SR Mestský sektor Názov osady Podborová Kasárne SNP Centrum Dolné Lánice Spolu

67

Výmera (m2) 92692,1 37301,3 129993,4



5.4.14. Sprievodná zeleň železníc Sú to plochy účelovej zelene zameranej na zníženie negatívnych vplyvov. Ochrannou zeleňou sú porasty okolia železnice, protihlukové pásy a výsadby zelene hygienickej ochrany. Prevažne sa jedná o trávnikové, zaburinené a neudržiavané plochy s náletom drevín. Ich štruktúra nebola podrobne hodnotená. Tab. Bilancie plôch zelene železníc Mestská časť Centrum Podborová Východ Čierne zeme- Rákoš Tepličky Môťová Výrobno-dopravný Spolu

Výmera (m2) 1,28 2,03 1,03 0,00 0,55 0,09 5,05 10,03

5.4.15. Sprievodná zeleň komunikácií Problematiku zelene miestnych komunikácií upravuje norma STN 73 6110 – Projektovanie miestnych komunikácií, kapitola XIV. Súčasti a zariadenie miestnych komunikácií, Komunikačná zeleň čl. 218, 219 a 220. Problematiku zelene rýchlostných ciest a diaľnic upravuje norma STN 73 6101 – Projektovanie ciest a diaľnic, kapitola 11 Vybavenie cestných komunikácií, článok 11.6. Podľa STN 73 6100 Názvoslovie ciest a diaľnic je cestná zeleň súčasťou cestnej komunikácie, vytvorená sadovníckymi úpravami zemného telesa, priekopy, cestného pomocného pozemku, deliaceho pásu, dopravného ostrovčeka a pod. Podľa druhu porastu delí sa cestná zeleň na : · zatrávnenie · kvetinovú výsadbu · cestnú krovinu · cestné stromovie Tab. Bilancie plôch zelene komunikácií Mestská časť Výmera (m2) Centrum 22748,3 Podborová 8424,1 Východ 10742,4 Čierne zeme- Rákoš 38834,9 Tepličky 77560,5 Môťová 38363,6 Výrobno-dopravný 20106,6 spolu 216780,4

68



5.4.16. Brehové porasty Problematiku brehových porastov upravuje Zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách, Zákon č. 666/2004 Z.z. o ochrane pred povodňami. Problematiku brehových porastov ďalej upravujú normy STNZ · Ekologizácia úprav vodných tokov, STN 75 2101 :1993 · Úpravy riek a potokov, STN 75 2102 :2003 · Odvodňovacie kanály, STN 75 4210 :1993 5.4.16.1. Brehové porasty Hrona Správa vegetácie vodného toku Hrona zahŕňa tieto činnosti: udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch, tak, aby sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľa možnosti zachovali prírodné podmienky. Správcovi vodného toku okrem iného prináleží spravovať brehy vodných tokov, zabezpečiť ich neupravené úseky brehovými porastami. Iná výsadba porastov je zakázaná / (pozri Zákon o vodách č. 364/2004 Z.z.). Porasty toku sú vyhodnotené podľa ich usporiadania a druhového zastúpenia drevín. Najviac zo stromov sú zastúpené Populus nigra ( topoľ čierny), Salix alba ( vŕba biela), Salix fragilis (vŕba krehká), Alnus glutinosa (jelša lepkavá), Fraxinus excelsior (jaseň štíhly), Cerasus avium ( čerešňa vtáčia), Salix eleagnus ( vŕba sivá), Alnus incana ( jelša sivá). Z krov sa vyskytuje Rubus fruticosus (ostružina ožinová), Salix purpurea ( vŕba purpurová), Swida sanguinea ( svíb krvavý), Crataegus monogyna ( hloh jednosemenný), Rosa canina (ruža šípová), Sambucus nigra ( baza čierna), Clematis vitalba ( plamienok plotný), Salix triandra ( vŕba trojtyčinková). 5.4.16.2. Brehové porasty ostatných tokov Významné brehové porasty sú pozdĺž tokov Neresnica a Slatina Na upravených tokoch je väčšinou kvalita brehových porastov nižšia ako u tokov neupravených. Časť vodných tokov v hodnotenom území boli tvrdými úpravami technicky upravované čo je spojené s odstránením vegetácie alebo doplnené výsadbou ovocných drevín. U neupravených vodných tokov sa vyskytujú tieto dreviny: Alnus glutinosa (jelša lepkavá), Salix fragilis ( vŕba krehká), Acer campestre (javor poľný), Carpinus betulus (hrag obyčajný), Fraxinus excelsior ( jaseň štíhly), Salix caprea ( vŕba rakytová), Prunus domestica ( slivka domáca), Cerasus avium (čerešňa vtačia)), Swida sanquinea ( svíb krvavý), Sambucus nigra (baza čierna), Crateagus monogyna ( hloh jednosemenný), Corylus avelana (lieska obyčajná), Viburnum opulus (kalina obyčajná), Ligustrum vulgare ( zob vtačí), Euonymus europaeus ( bršlen európsky). Zo synantrópnych druhov sú prítomné druhy Robinia pseudoacacia (agát biely), Negundo aceroides (javorovec jaseňolistý), Ailanthus altissima (pajaseň žliazkatý). V zastavanom území mesta menšie brehové porasty tvoria úseky potoky: Kováčovský potok, Zolná, Borovianský járok, Pomiaslo. Potok Sekier preteká mimo zastavané územie. Tab. Bilancie brehových porastov Mestský sektor Centrum Podborová Východ Čierne zeme- Rákoš Tepličky Môťová Výrobno-dopravný Môťovská vodná nádrž Spolu

Výmera (m2) 84342,2 12653,2 43188,6 49192,0 37914,1 83035,1 11069,8 321394,9

69



5.4.17. Ekologicky významné krajinné segementy Územno-plánovacia dokumentácia mesta Zvolen priestorovo vyznačila lokality kategórií A, A/B, a B významné z hľadiska prírodného a kultúrneho dedičstva a charakteristického fenoménu krajinného rázu územia mesta Zvolen. V územnej dokumentácii sú tieto lokality označované ako ekologicky významný krajinný segment. V zastavanom území sú to plochy s označením a zaradením do kategórií: Kategória Ekologicky významný segment A Dolné Lánice Horné Lánice Korea ( malá časť) Historické jadro (námestie, zámok) A/B Dolné Lánice pri SAD Tepličky - Bariny Pod zámkom-Hlbiny V areáli ŽSR Sekiersky poloostrov B Moťová Označené lokality spoločenstvá.

tvoria

Číslo lokality označené v KEP 12 13 19 38 11 14 15a 15b 27a 22

rôzne spoločenstvá: mokrade,

mezofilné až subxerofilné

Mokrade Definícia mokradí Mokrade tvoria prechodné územia medzi suchozemskými a vodnými ekosystémami, kde je hladina podzemnej vody zvyčajne pri povrchu alebo ho pokrýva plytká vrstva vody. Musia spĺňať tri vlastnosti: 1. stanovištia sú zaplavované alebo sýtené vodou 2. prítomnosť mokraďových rastlín (hydrofytov a hygrofytov) 3. prítomnosť hydromorfných pôd Vysvetlivka pojmov Ekosystém - komplex všetkých živých organizmov a ich prostredia Hydrofyt - vlhkomilná rastlina Hygrofyt – rastlina žijúca vo vodnom prostredí Hydromorfné pôdy - pôdy, ktorých vznik a existencia sú ovplyvnené vodou.

Význam mokradí Významnosť mokradí je spojená s ich funkciou v ekosystéme. Mokrade majú význam: - Pre zachovanie rozmanitosti živých organizmov, ktoré je podmienené pestrosťou stanovíšť vznikajúcich v závislosti od hladiny podzemnej vody. - Ako prirodzené čističky vôd sa podieľajú na odstraňovaní chemických a organických odpadov, živín ako aj sedimentov, zadržujú vodu v krajine. - Ako kontrolný mechanizmus povodní a ochrany pred eróziou, sú zdrojom pitnej a úžitkovej vody. - Socioekonomický význam – pri produkcii dreva, pasení, chove rýb, ako základ rekreačných a turistických aktivít človeka.

70



Významnosť mokradí Mokrade sú evidované v tejto hierarchii: · Medzinárodne významné mokrade · Národne významné mokrade ( N ) · Regionálne významné mokrade ( R ) · Lokálne významné mokrade ( L ) Medzinárodne významné mokrade Mokrade, ktoré splňujú kritéria Ramsarskej konvencie, Mokrade s výskytom rastlín a živočíchov indikujúcich medzinárodný význam lokality ( druhy chránené alebo ohrozené z hľadiska globálneho alebo európskeho), Mokrade obsahujúce typy ohrozených prírodných biotopov Európy. Národne významné mokrade ( N ) Mokrade významné z hľadiska celoslovenského. Mokrade, ktoré presahujú významom jeden okres, kraj alebo geomorfologický celok, lokality charakteristické pre Slovensko z hľadiska botanického, zoologického, limnologického alebo hydrologického, najmä prírodné a prírode blízke mokrade charakteristické pre väčší biogeografický celok ( napr. Západné Karpaty) Do tejto kategórie patria tiež mokrade s podstatnou úlohou hydrologickou, biologickou alebo ekologickou v prirodzenom fungovaní veľkého povodia. Patria sem aj špecifické typy mokradí, vzácne alebo neobvyklé na území Slovenska. Za mokraď národne významnú považujeme aj lokalitu tvoriacu biotop pre dostatočne veľké populácie vzácnych druhov. Počet mokradí (N) v SR je 72 lokalít. Regionálne významné mokrade ( R ) Do kategórie mokradí regionálneho významu patria lokality rôznej veľkosti s výraznejším hydrologickým, biologickým, ovplyvňovaním okolia (minimálne niekoľko obcí). Zaraďujeme k nim aj lokality výskytu významných chránených a ohrozených druhov fauny a flóry. Regionálne významné sú aj chránené územia, územia netypické alebo naopak charakteristické pre daný región (okres, kraj, geomorfologický celok- napríklad okres Žilina, Prešovský kraj, Horehronie, Poiplie, Záhorie, Zemplín a pod.). Patria k nim aj významné stanovištia, a miesta rozmnožovania fauny mokradí. Počet mokradí ( R ) je 467 lokalít. Lokálne významné mokrade (L) K mokradiam lokáneho významu zaraďujeme menšie lokality ovplyvňujúce najbližšie okolie, so sústredeným výskytom bežných druhov rastlín a živočíchov viazaných na mokrade. Patria k nim aj mokrade s miestnym hydrologickým významom a lokality významné svojou ekostabilizačnou funkciou, napríklad ako liahniská obojžívelníkov, lokality významné produkciou rýb a podobne. Počet mokradí (L) je evidovaných 1 049 v 66 okresoch SR na výmere 4 550 ha. Mokrade, ktoré sme evidovali v zastavanom území mesta Zvolen sú zaradené do skupiny lokálne významné mokrade. V dokumentácii SOP sú označované nasledovne: Plocha m2 Názov obce Por.č. Názov mokrade 2. Zvolen, pri trati 120 000 Zvolen 5. Zvolen, bazény II 20 000 Zvolen 10. Lánice 9 000 Zvolen 13. Zvolen-Balkan-močiar 5 000 Zvolen 14. Zvolen 5 000 Zvolen 15. Zvolen, Bariny 5 000 Zvolen Vysvetlivka : Kategória L – lokálne významné mokrade (zdroj www.SOPR.sk, 2005)

71

Okres ZV ZV ZV ZV ZV ZV

Kategória L L L L L L



Mokrade v dokumentácii ÚPD Zvolen V dokumentácii Územného plánu mesta Zvolen (SAŽP-CTK, Banská Bystrica, 2004) boli vyčlenené lokality nachádzajúce sa v urbanizovanom území mesta Zvolen. Horné Lanice Plocha kategórie A, A/B, B (13), biocentrum MUSES (BC28), predpokladaná výmera 10,12 ha. Súčasný porast tvoria vŕba biela, vŕba krehká, vŕba rakytová, vŕba purpurová, vŕba trojtyčinková, topoľ osikový, topoľ kanadský, brest väzový, jelša lepkavá, bršlen európsky, baza čierna, svída obyčajná, lieska obyčajná, hrab obyčajný,, čremcha obyčajná, lipa malolistá, zob vtáčí, ruže šípová. Mokrade tvoria močiarne spoločenstvá vysokých ostríc s prechodom do trstín a močiarnych jelšín. Dolné Lanice Plocha kategórie A, A(B (12), biocentrum MUSES (BC26), predpokladaná výmera 2,89 ha. Súčasný porast tvoria vŕba biela, vŕba krehká, vŕba purpurová, jelša lepkavá. Močiarne lúky a vlhké lúky s prechodom do ostricových porastov. Dolné Lanice Lokalita pri SAD Plocha kategórie A/B (11 ), biocentrum MUSES (BC24), predpokladaná výmera 1,88 ha. Súčasný porast tvoria vŕba biela, vŕba krehká, jelša lepkavá, vŕba purpurová, bršlen európsky, breza bradavičnatá,, brest väzový, čremcha obyčajná. Lokalita pri Kauflande Plocha kategórie A, A/B, B (11) biocentrum MUSES (BC 25), predpokladaná výmere 2,60 ha, mokradný biotop s výskytom krajinných segmentov. Novo vzniknutá , mokraď s pálkovým porastom (Typhetum latipholiae) a kosatcov žltých ( Iris pseudacorus). Na okrajoch vyvinuté krovité vrbiny so Salix trriandra a salix purpurea. Pod topoľmi vysadených popri kanálu sú vyvinuté ostricové porasty a lemové spoločenstvá (zväzy Caricion gracilis, Senecion fluviatilis). Tepličky-Bariny Plocha kategórie A, A/B, B (14), biocentrum MUSES (27), predpokladaná výmera 8,34 ha. Súčasný porast tvoria porasty vŕba krehká, vŕba biela, vŕba purpurová, topoľ popolavý, bršlen európsky, vŕba košikárska, brest väzový, agát biely. Pod Zámkom – Hlbiny Plocha kategórie A, A/B, B ( 15a), biocentrum MUSES (BC29), predpokladaná výmera 0,98 ha. Súčasný porast tvoria vŕba krehká, vŕba biela, jelša lepkavá, vŕba popolavá, topoľ osikový, topoľ kanadský, jaseň štíhly, javor horský, vŕba trojtyčinková, vŕba purpurová. Zbytky močiarov Slatiny. Porasty trste obyčajné, pálky širokolisté, ostrice. Areál ŽSR Plocha kategórie A/B, B (15b). biocentrum MUSES (BC30), predpokladaná výmera 3,25 ha. Súčasný porast tvoria vŕba krehká, vŕba popolavá, vŕba biela, vŕba rakytová, jaseň štíhly, agát biely. Pôvodný meander Slatiny s močiarnymi pobrežnými spoločenstvami vysokých ostríc a pálky širokolistej. Kórea Plocha kategórie A ( 19), do zastavaného územia zasahuje len jeho malá časť. Komplex močiarnych (prevažne ostricových) a vodných spoločenstiev s prechodmi do vlhkých lúk. Porast tvoria dreviny vŕby krehkej, vŕby trojtyčinkovej, vŕby rakytovej, vŕby popolavej, vŕby purpurovej.

72



Sekiersky poloostrov Plocha kategórie A/B (27a), výmera ha nevyznačená . Lúčny porast, breh vodnej nádrž Môťová tvoria porasty: jelša lepkavá, vŕba krehká, vŕba biela, brest hrabolistý, brest väzový, svida obyčajná, čremcha obyčajná. Môťová Plocha kategórie B (22), drevinná vegetácia

výmera v ha nevyznačená

Bylinné spoločenstvá a nelesná

Historické jadro (námestie , zámok) Plocha kategórie A (38), pamiatková zóna. Výmera v ha nevyznačená. V ÚPD je lokalita charakterizovaná ako regionálny významný biokoridor s viacerými regionálne vyznačenými biotopmi a populáciami vzácnych druhov. Uvedené plochy označuje ÚPD ako ekologicky významný krajinný segment a podľa zákona č. 543/2002 §2, ods. c) ako významný krajinný prvok Podľa zákona č. 543/2002 Z.z. neboli tieto významné krajinné prvky vyhlásené za chránené významné prvky. Z uvedeného dôvodu sa vzťahuje na tieto lokality prvý stupeň ochrany §12, zák. 543/2002. Okrem iného dokumentácia ÚPD (prevzaté z KEP ) zaraďuje krajinné segmenty do kategórií A, A/B a B takto: Kategória A – územie potencionálne medzinárodne významné, s vysokou hodnotou druhovej pestrosti vtáctva a ostatnej fauny ako aj hodnotných zachovaných biotopov. Kategória A/B – národne významné biotopy s vysokou biodiverzitou s viacerými národne významnými populáciami vzácnych druhov Kategória B – regionálne významné biotopy s viacerými regionálne významnými biotopmi a populáciami vzácnych druhov. 5.4.18. Poľnohospodárska pôda V okrajovom pásme a v širokej záujmovej oblasti mestských častí zastavaného územia sú v sústave zelených plôch prvkom trvalé trávne porasty s ojedinelou rozptýlenou vegetáciou stromov a krov. Jedná sa viac menej o náletové dreviny. Tab. Bilancie zelených plôch na poľnohospodárskej pôde Mestský sektor Výmera (ha) Centrum 12,89 Podborová 6,55 Východ 3,46 Čierne zeme- Rákoš 120,68 Tepličky 38,00 Môťová 4,95 Výrobno-dopravný 0,00 Spolu 186,53 5.4.19. Lesná pôda Podľa údajov Lesoprojektu k 31.12.2003 tvorilo z celkovej výmery územia Zvolena 9 870 ha lesný fond 5 270 ha. Lesnatosť územia dosiahla 53%.. Rozdelenie lesov bolo nasledovné: hospodárske lesy 1 655 ha, lesy osobitného určenia 2 668 ha, ochranné lesy 946 ha. Podľa funkcií lesa produkčné lesy 1 666 ha, protierózne 935 ha, s funkciou vodohospodárskou 13 73



ha, s funkciou rekreačnou 445 ha, s funkciou protiemisnou 9 ha, s funkciou výchovnovýskumnou 1.235 ha. Problematika lesného pôdneho fondu nebola predmetom generelu zelene. Tab. Bilancie zelených plôch na lesnej pôde Mestský sektor Výmera (ha) Centrum 2,84 Podborová 0,90 Východ Čierne zeme- Rákoš Tepličky 2,74 Môťová 10,86 Výrobno-dopravný 8,81 Môťovská vodná nádrž 1,33 Spolu 27,48

74



NÁVRHY 6. Návrhy 6.1. Východiská Návrhy v Územnom genereli zelene sa opierajú o dokumentáciu Územného plánu mesta Zvolen (SAŽP 2004) a o poznatky z vykonaných prieskumov a rozborov zelene. Generel zelene rozpracováva navrhované riešenie zelených plôch o schválené zásady územného plánu, navrhuje upresnenie plôch, hlavne z hľadiska rozmiestnenia, stanovenia druhu zelene a hlavnej náplne plochy zelene, a tiež určuje veľkosti. Rozmiestnenie a vzájomná poloha zelených plôch v mestských sektoroch Zvolena ovplyvňuje výrazne kvalitu zeleného systému. Väčšina nových sídlisk na území mesta má tento systém v hlavných rysoch už vytvorený a jeho úprava je možná len v jednotlivých častiach. To sa vyznačuje nasledujúcimi hlavnými rysmi: · tvorba väčších parkových plôch ako základných prvkov zeleného systému, · optimálne rozmiestnenie zelene v zástavbe s cieľom dosiahnuť čo najlepšiu prístupnosť z významných obytných celkov, · zvýšenie podielu zelených plôch v územiach s vysokou hustotou osídlenia, hlavne v centre mesta, · vytvorenie pokojných spojovacích koridorov bez rušnej dopravy, umožňujúce výhodné prepojenie chodcov medzi hlavnými centrami bývania, výroby, služieb a rekreácie, · určité možnosti náhrady blízkych zelených plôch vzdialenejšími, pokiaľ sú dostatočne atraktívne. Návrh rieši zeleň v dvoch rovinách: Návrh výstavby zelene na nových plochách a návrh regenerácie zelených plôch Výstavba zelene na nových plochách Nové plochy môžu byť situované v súčasnom období len na neudržiavaných a devastovaných plochách, častiach asanovaných plôch starej zástavby alebo u nových stavieb. Najväčšou prednosťou novej realizácie je možnosť vytvoriť moderné úpravy vyhovujúce nárokom na prevádzku a docielenie vysokej biologickej účinnosti. Regenerácie zelených plôch Regenerácia je druhom prestavby, ktorá zachováva podstatu urbanistickej prestavby a objektov. Jej cieľom je zhodnotiť urbanistické súbory a prostredie tak, aby dosiahlo optimálny technický stav, estetický výraz, vhodnú funkčnú náplň. Dochádza k modernizácii domového fondu, dostavbe alebo reorganizácii občianskeho vybavenia, rekonštrukcii pamiatok, prestavbe dopravnej siete, rozvodových sietí, k úprave plôch zelene s maximálnou ochranou súčasnej zelene. Niekedy sa používa synonymum revitalizácia, modernizácia.

75



6.2. Návrhy rozvoja zelených plôch sektorov mesta SEKTOR 01 - CENTRUM Návrh rozvoja sektora mesta 01 - Centrum vychádza predovšetkým z rešpektovania jej primárnej funkcie ako prirodzeného centra celého mesta, čo je dané historickým vývojom. Ide o územie do značnej miery funkčne i hmotovo-priestorovo stabilizované s pomerne striktnými obmedzeniami najmä z hľadiska ochrany kultúrneho dedičstva v priestore mestskej pamiatkovej zóny resp. v jej ochrannom pásme, ktoré zaberajú podstatnú časť sektoru. Centrálna mestská zóna Významnou koncepciou rozvoja pamiatkovej zóny je vytvorenie pešej zóny na Námestí SNP. V minulom období bola realizovaná prvá etapa v priestore východnej polovice námestia. Predpokladom pre realizáciu druhej etapy je vylúčenie tranzitnej dopravy z centra mesta, presmerovanie mestskej hromadnej dopravy a obslužnej dopravy a zaústenie do Školskej ulice a vytvorenie vnútorného mestského okruhu. Zmenami v dopravnom systéme sa tak vytvárajú predpoklady pre priame zapojenie areálu Zvolenského zámku do priestoru pešej zóny. Súčasťou CMZ sú areály kostola Sv. Alžbety a historického parku Ľ. Štúra. Pri riadení rozvoja CMZ z hľadiska plôch zelene počítať v súvislosti s celkovým navrhovaným zvýraznením regionálnej funkcie mesta Zvolen s pomerne väčšími úpravami súčasných plôch zelene: · Dokončenie II. etapy Námestia SNP včítane nutnej obmeny porastovej skladby s náhradou prestarnutých drevín novou výsadbou vzrastlých drevín. · Úpravy verejnej zelene a prehodnotenie kvality vysokej zelene pri kostole Sv. Alžbety s previazaním na Park Ĺ. Štúra, · Úpravy zelene a prehodnotenie kvality vysokej zelene návršia Zvolenského zámku, · Vytvorenie menšej parkovej plochy s dosahom zachovania mokrade v lokalite „Hlbiny“. Okolie Technickej univerzity Zvolen Územie disponuje funkčným a priestorovým potenciálom pre regeneráciu parkových plôch okolia objektu Univerzity. Návrh vychádza z predpokladu, že kultivácia parku nie je samoúčelnou estetizáciou, ale má dosiahnuť zlepšenie funkčného usporiadania a vybavenosti parku, v súlade s požiadavkami a potrebami vysokej školy a študentov. V tejto lokalite sa navrhuje parkovo upraviť aj areál židovského cintorína. Horné Lanice Priestor Horných Lanic bol riešený urbanistickými štúdiami so zámerom vytvorenia viacúčelového oddychového centra v mestskom parku. Rekreačná vybavenosť bude situovaná do priestoru súčasnej a v budúcnosti asanovanej záhradkárskej osady na ľavom brehu Hrona, naväzujúci voľný priestor vyčlenený mohutnou alejou a elektrárenským kanálom bude mať funkciu prírodného lužného parku. Západná a juhozápadná časť územia Horných Lanic má prioritu parkovej zelene. Dolné Lanice Územie Dolných Lanic je polyfunkčným priestorom s dôrazom na školstvo, rozvoj celomestskej športovej vybavenosti s doprovodnými plochami zelene a prírodnej zložky územia a doplnok k ÚPN Zvolen. Južná časť územia Dolných Lanic sa zameriava na zakomponovaní mokrade a lužného lesa do systému menších parkových plôch. Rozvoj územia bude realizovaný podľa dokumentu Urbanistická štúdia priestoru Dolné Lanice – Zvolen (URKEA 2000).

76



Balkán Územie je ovplyvnené tokom Hrona, železnicou a komunikáciou Bariny. Hlavnou funkciou menovaného územia sú výroba a služby. Významným prvkom v tomto priestore je zachovanie pásu vysokej stromovej vegetácie severne od areálu ASR. Bystrický rad Študentská ul. Rozvoj územia bude zameraný na regeneráciu a prestavbu bytového fondu a objektov vybavenosti. Cieľom riešenia je fungujúci obytný vnútroblok s potrebným technickým vybavením pre hospodárske funkcie, s vybavením pre odpočinok v zeleni a hry detí. Vychádza zo zásad jednoduchej a racionálnej údržby, ktorá bude rozhodovať o udržaní estetickej a funkčnej kvality vonkajšieho obytného prostredia. Prieskum zelene starších obytných súborov na územiach jednotlivých mestských sektorov ukazujú, že hlavným nedostatkom blokového zastavovacieho systému je nedostatok funkčnej zelene. Tým viacej vystupuje do popredia význam poslednej rezervy pre zeleň – obytný vnútroblok, ktorý po regenerácii starších častí mesta alebo po modernizácii jednotlivých blokov rozširuje cennú kategóriu zelene - zeleň obytnú. Intenzifikácia pôsobnosti obytnej zelene v staršej mestskej zástavbe vyžaduje integráciu obytných a niektorých nebytových funkcií na malom priestore s extrémnymi podmienkami, zvlášť integráciu vlastných funkcií zelene. Na Terase Plánovaná výstavba bytových domov s novými plochami verejnej sídliskovej zelene bude realizovaná podľa Doplnku k ÚPN CMZ Zvolen z roku 1996. Zásadám regenerácie objektov s označením NKP predchádza konzultácia s pamiatkovým úradom. Tab. Bilancia rozvoja zelených plôch sektoru mesta 01- Centrum - CMZ P.č.

Názov

Obmedzenie

01-1

Námestie SNP – II.etapa

NKP PZ

01-2

Kostol sv. Alžbety

NKP PZ

01-3 01-4 01-5

Park Ľ. Štúra Zvolenský zámok Lokalita Hlbiny

NKP PZ NKP PZ USES-BC29

01-6 01-7 01-8 01-9

Park TU Zvolen Židovský cintorín Lokalita „ Na Terase“ Študentská ul. – Medvecova ul. Študentská ul. – T.Vansovej Kimsova ul. M.R.Štefánika Nám. Slobody Balkán Horné Lanice USES-BC 28

01-10 01-11 01-12 01-13 01-14 01-15

01-16 Dolné Lanice I

USES-BC 26

77

Druh zelene (Funkčnokompozičná jednotka Menšia parková plocha Menšia parková plocha Parková plocha Parková plocha Menšia parková plocha Parková plocha Zeleň cintorína Sídlisková zeleň Vnútrobloková zeleň

Rovina

Vnútrobloková zeleň Vnútrobloková zeleň Vnútrobloková zeleň Vnútrobloková zeleň Ochranná zeleň Parková plocha Z.športových zariadení Z. rekreačných zariadení Parková plocha Z.športových zariadení Z. rekreačných zariadení

Výmera 2 (m )

Regenerácia

4 517

Regenerácia

994

Regenerácia Regenerácia Nová plocha

4 810 16 124 19 141

Regenerácia Regenerácia Nová plocha Regenerácia

13 706 3 377 15 100 5 351

Regenerácia Regenerácia Regenerácia Regenerácia Nová plocha Nová plocha

10 761 4 464 6 751 2 040 1 810 185 708

Nová plocha

34 903

EKOJET spol. s r.o. Priemyselná a krajinná ekológia 01-17 01-18 01-19 01-20 01-21

Dolné Lanice II Vodný tok Hron ul. M.R.Štefánika 41-43 ul. M.R.Štefánika 6-18 ul. M.R.Štefánika 17-27

Územný generel zelene mesta ZVOLEN USES-BC 25 USES-BK 11/12

Parková plocha Brehové porasty Vnútrobloková zeleň Vnútrobloková zeleň Vnútrobloková zeleň

Nová plocha Regenerácia Regenerácia Regenerácia Regenerácia

31 937 86 307 2 389 480 6 112

SEKTOR 02 - PODBOROVÁ Rozvoj nových plôch sídliskovej zelene obsahuje zámer výstavby nízkopodlažných bytových domov na východnom okraji intravilánu v celkovej rozlohe 5,2 ha. Bezprostredná väzba sektoru Podborová na breh vodného toku Hrona ponúka vytvorenie zelene rekreačných zariadení, na lokalitách súčasnej záhradkárskej osady. Zelené plochy ponúkajú harmonické prepojenie do susedného sektoru Rákoš-Čierne Zeme , kde je plánovaná rozsiahla výstavba obytného súboru. Sadovnícke úpravy si vyžaduje aj svahy medzi železničnou traťou a okrajom terénnej terasy bytových domov na ulici J. Bánika. Zachovanie a ochranu brehových porastov Borovianského potoka s prihliadnutím na riziko povodní vyžaduje navrhnúť a vykonať príslušné zásahy do toku. Návrh výstavby golfového ihriska, lesoparku a priestoru Arboréta TU Borová hora, ktoré sú lokalizované mimo zastavané územie nie sú obsiahnuté v UGZ. Tab. Bilancia rozvoja zelených plôch sektoru mesta 02- Podborová P.č.

Názov

02-1 02-2 02-3 02-4

Ľavý breh Hrona ul. J. Bánika - žel.trať Borovianský potok HBV Podborová (5,2 ha)

Obmedzenie

BK1

Druh zelene (Funkčnokompozičná jednotka Zeleň rekreačných zariadení Sídlisková zeleň Brehové porasty Sídlisková zeleň

Rovina

Výmera 2 (m )

Nová plocha Regenerácia Regenerácia Nová plocha

112994 12529 7216 26000

SEKTOR 03 – VÝCHOD Sektor mesta O3 Východ sa vyznačuje kumuláciou funkcií bývania, občianskej vybavenosti a výroby. Územie je v zásade funkčne stabilizované. Návrh počíta s výstavbou zmiešanej obytnej zástavby HBV a IBV: o výmere 5,2 ha v lokalite na južnom svahu Sarvašky s optimálnym podielom verejnej sídliskovej zelene a v lokalite severne od cesty na Bakovu Jamu s výmerou cca 8 ha s významným podielom verejnej zelene v jeho severnej časti. Nové plochy ochrannej zelene sú navrhované v lokalitách východného okraje výrobnej zóny. V návrhu rozvoja sektoru v podobe Centrálneho priestoru na ul. A. Hlinku sa navrhujú nové menšie parkové plochy, ktoré budú prepojovať dotknuté územie s cintorínom a čiastočne potlačovať negatívnu siluetu garáží. V sektoru sa nachádza niekoľko starších panelových sídlisk z rokov 60-tych minulého storočia. Obytnú zónu Zlatý potok tvoria vežové domy výšky 10 podlaží a sekciové domy výšky 4-8 podlaží, ktoré budú v krátkej budúcnosti vyžadovať dlhodobý proces regenerácie panelového sídliska. Ďalšou lokalitou sú 3-4 podlažné panelové domy na ulici Bratov Veselovcov a ul. E.M. Šoltésovej a okrsok panelových domov medzi Sokolskou a Družstevnou ulicou vyžadujúci opravy. V rámci regenerácie panelových sídlisk bude riešená aj sídlisková zeleň. Zelené plochy bezprostredného okolia areálu nemocnice vyžadujú rekonštrukciu a doplnenie o vzrastlú zeleň ako bariéru predimenzovaného parkoviska pred nemocnicou. Významnou krajinárskou dominantnou priestoru sektoru je areál cintorínov. Celý komplex je neobyčajne pozitívnym prvkom zástavby mesta. V UGZ navrhujeme potrebné aktuálne výchovné zásahy a následnú obnovu porastov dosahujúcich v niektorých partiách zenit životnosti.

78



Zásadám regenerácie objektov s označením NKP predchádza konzultácia s pamiatkovým úradom. Problematika zelených plôch v súvislosti s návrhom nových dopravných trás dotknutého územia sa nachádza na inom mieste návrhu. Tab. Bilancia rozvoja zelených plôch sektoru mesta 03 - Východ P.č. 03-1 03-2 03-3 03-4 03-5 03-6 03-7 03-8 03-9 03-10 03-11

Názov

Obmedzenie

Plocha pri nemocnici Vojenský rumunský cintorín NKP Vojenský ruský cintorín NKP Sídl. Zlatý potok Ul. Veselovcov Ul. Jesenského Lieskovská cesta (4,2 ha) Centrum na ul. A. Hlinku Rozšírenie cintorína Kórea – časť plochy Izolačná zeleň pri cintoríne HBV Zlatý potok sever (5,2 ha) HBV a IBV u Bakovej jamy ( 8 ha)

Druh zelene (Funkčnokompozičná jednotka Zeleň zdrav. zariadení Zeleň cintorínov Zeleň cintorínov Sídlisková zeleň Sídlisková zeleň Sídlisková zeleň Zeleň prevádzok Menšia parkové plochy Zeleň cintorínov Malá parková plocha Izolačná zeleň Sídlisková zeleň Sídlisková zeleň

Rovina

Výmera 2 (m )

Regenerácia Regenerácia Regenerácia Regenerácia Regenerácia Regenerácia Regenerácia Nová plocha Nová plocha Regenerácia Nová plocha Nová plocha Nová plocha

59015 35541 12301 142481 10487 13667 10500 33198 39224 28424 10859 26000 40000

SEKTOR 04 – RÁKOŠ – ČIERNE ZEME Do mestského sektoru 04 Rákoš-Čierne Zeme sa bude sústreďovať v budúcnosti najväčší rozsah nových plôch sídliskovej zelene. Predpokladá sa vybudovať dva obytné súbory: OS Rákoš o výmere 7,8 ha lokalizovaných na dvoch plochách druhý OS Čierne Zeme na ploche až 15 ha oba s obsahom zástavby bytových domov a základnej občianskej vybavenosti. Výrazným priestorovým prvkom v severozápadnej časti mestského sektoru je navrhovaný prírodný prvok vysokej vegetácie (tzv. zelený prstenec) v tvare pôvodných meandrov vodného toku Hrona, ktorý ukončuje rozvojové územie sektoru. Do zastavaného územia zasahuje len čiastočne. V priestore medzi okrajom navrhovaného zastavaného územia a navrhovaného tzv. zeleného prstenca budú lokalizované plochy zelene športových a rekreačných zariadení, ktoré priestorovo budú naväzovať na línii vodného toku Hrona a brehové porasty Kováčovského potoka. Problematika sprievodnej zelene komunikácií s návrhom nových dopravných trás dotknutého územia sa nachádza na inom mieste návrhu. Tab. Bilancia rozvoja zelených plôch sektoru mesta 04 – Rákoš – Čierne zeme P.č.

Názov

04-1

Pravý breh Hrona

04-2 04-3 04-4 04-5

Býv. meander Hrona Kováčovský potok HBV Rákoš (7,5 ha) HBV Čierne zeme (15 ha)

Obmedzenie

BK 16

Druh zelene (Funkčnokompozičná jednotka Brehové porasty Zeleň športových plôch Zeleň prstencov Brehová vegetácia Sídlisková zeleň Sídlisková zeleň

Rovina

Výmera 2 (m )

Nová plocha

57932

Nová plocha Regenerácia Nová plocha Nová plocha

55168 1729 37000 75000

SEKTOR 05 – TEPLIČKY POD STRÁŽAMI V súčasnej dobe je vybudovaný obytný súbor Západ Tepličky s obytnou zástavbou obytných 8-podlažných domov. V budúcnosti sa počíta s doplnením vyššej občianskej vybavenosti do lokalít pozdĺž cesty 1/66 a na ul. Ľ. Štúra. Tieto plochy sú v súčasnosti len zatrávnené bez drevinnej vegetácie. Sídliskovú zeleň obytného súboru hodnotíme ako nedokončenú. Nedostatky boli hodnotené v časti rozborov. V návrhu sú špecifikované základné opatrenia 79



vedúce k zlepšeniu vzhľadu sídliskovej zelene, vybavenosti detských ihrísk, doplnenie mestského mobiliáru, problematiky uličného stromoradia a potrebné doplnenie výsadieb stromov v areáli škôl. Návrhy sú uvedené v programe regenerácie panelového sídliska. Funkčné zameranie lokality Bariny tvorí sídlisková zeleň v navrhovanej obytnej zástavbe v centre lokality s priestorovou väzbou na zeleň rekreačných zariadení na ľavom brehu vodného toku Hrona. Južná časť dotknutého územia Bariny predstavuje zeleň menších parkových plôch splývajúcich s existujúcou vegetáciou lužného lesného porastu. Problematika sprievodnej zelene komunikácií dopravných trás dotknutého územia sa nachádza na inom mieste návrhu. Návrh výstavby lesoparku v lokalite Veľké Stráže a návrh rekreačných trás peších do lesoparku sú mimo zastavaného územie a niesu obsiahnuté v UGZ. Tab. Bilancia rozvoja zelených plôch sektoru mesta 05 – Tepličky – Pod Strážami P.č.

Názov

05-1 05-2 05-3 05-4 05-5 05-6

HBV Pod Strážami (8 ha) HBV Veľká Stráž (4 ha) Bariny (južná časť) HBV Bariny (6,2 ha) Vodný tok Hron Sídlisko Tepličky

Obmedzenie

BC 27 BK 11/12

Druh zelene (Funkčnokompozičná jednotka Sídlisková zeleň Sídlisková zeleň Menšie parkové plochy Sídlisková zeleň Brehové porasty Sídlisková zeleň

Rovina

Výmera 2 (m )

Nová plocha Nová plocha Nová plocha Nová plocha Regenerácia Regenerácia

40000 20000 78187 31000 49186 188535

SEKTOR 06 – MÔŤOVÁ Zastavané územie je prevážne funkčne stabilizované s prevahou obytnej zástavby. Celý priestor sa vyznačuje vysokým podielom sídliskovej zelene s väzbou na rekreačné zázemie v lokalitách na podhorí Javoria a pri vodnej nádrži Môťová. Južne a juhovýchodne už mimo zastavaného územia sa nachádzajú rozsiahle lokality záhradkárskych a rekreačných chatových osád. Samotná sídlisková zeleň dosahuje veľmi dobrú úroveň. Nové plochy zelene v podobe menších parkových plôch a sídliskovej zelene budú realizované v už rozostavanom území lokality Hôrka. Ťažiskovým priestorom nových plôch zelene športových a rekreačných zariadení je Sekiersky polostrov. Severozápadná časť sektoru Môťová má charakter športovo-rekreačnej zóny s kúpaliskom Neresnica, s autokempingomom a športovým areálom. V dotknutej lokalite je potrebné rozšírenie zelene z hľadiska izolačnej (ochrannej zelene) pozdĺž cesty I/66 a doplnenie zelene o menšie parkové plochy z hľadiska zvýšenia komfortu a kvality poskytovaných služieb cestovného ruchu. V severnej časti územia Môťová na hranici s sektorom 07 - Výrobno dopravným sa navrhujú nové plochy izolačnej zelene tvorené z časti ako brehové porasty Slatiny. Ostatné brehové porasty potokov majúcich charakter biokoridorov systému USES v sektore Môťová je potrebné zachovať a postupne kultivovať v rozsahu technických noriem (STN). Tab. Bilancia rozvoja zelených plôch sektoru mesta 06 – Môťová P.č.

Názov

06-1

OS Hôrka (8,5 ha)

06-2

Sekiersky polostrov

06-3 06-4 06-5

Potok Pomiaslo Vodný tok Neresnica Vodný tok Slatina

Obmedzenie

BK12 BK11/11 BK11/8

Druh zelene (Funkčnokompozičná jednotka Menšie parkové plochy Sídlisková zeleň Menšie parkové plochy Zeleň športových a rekreačných plôch Brehová vegetácia Brehová vegetácia Brehová vegetácia s významom izolačnej

80

Rovina

Výmera 2 (m )

Nová plocha

29655

Nová plocha

128932

Regenerácia Regenerácia Regenerácia

7986 11249 24600


06-6

Areál okolia Neresnice

06-7

Pri Slatine

Územný generel zelene mesta ZVOLEN zelene Menšie parkové plochy Zeleň športových plôch Parková plocha

Regenerácia

31755

Nová plocha

21754

SEKTOR 07 – VÝROBNO - DOPRAVNÝ Hlavnými funkciami sektoru sú doprava a dopravné služby, priemyselná výroba, výrobné a nevýrobné služby a energetika. Územie je špecifikované smerovaním dopravných trás na lokality Pod dráhy, Železničný uzol a Bučina. Zvolen patril v minulosti k významným priemyselným centrám a stal sa aj významným dopravným uzlom. V období po roku 1989 dochádza vo Zvolene k útlmu priemyselnej výroby. Toto obdobie je nutné chápať ako prechodné a po vstupu SR do EU bude vystriedané oživením, regeneráciou, modernizáciou a vznikom nových výrobných podnikov. Z uvedeného dôvodu nie je ani možné v súčasnom období vypracovať územný generel rozvoje priemyslu a služieb, ktorý by obsahoval aj zložku priemyselnú zeleň. Územný generel zelene preto predkladá metodické princípy tvorby priemyselnej zelene a v ďalšom informuje o možnom predprojektovom respektíve koncepčnom postupe hodnotenia predpokladov pre rozvoj existujúcej zelene. Jedná sa o metódu „browfields“ (pojem je prevzatý z anglického jazyka a v doslovnom preklade znamená „ hnedé lúky“) . Rozvoj zelene vo výrobnom sektore by mal byť zameraný: · na estetizáciu areálov výrobných závodov a výrobných služieb vo vnútri i okolí areálov zeleňou, · vytvorenie izolačnej zelene v dotknutých lokalitách areálov železnice, závodu Bučina a teplárne Zvolen, · vytvorením dopravnej zelene u existujúcich komunikácií, · metodické princípy ozelenenia budúcich mestských komunikácií, · metodické princípy ozelenenia pripravovaných rýchlostných komunikácií, Významné miesto v systéme súčasnej zelene mesta tvorí park Višňovského. Je priestorovou bariérou medzi centrálnou zónou mesta a železničným uzlom a plochou južnej výrobnej zóny mesta. Park Višňovského považuje UGZ ako významnú časť kompaktného vnútorného systému zelene mesta, tvoreného Parkom Ľ. Štúra – Námestím SNP – lokalitou Zvolenského Zámku – Park Višňovského – Areál TU Zvolen – Park Lanice. Jedná sa o reťaz najvýznamnejších lokalít parkových plôch. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje vyššia úloha parku Višňovského a následne nadštandardná vybavenosť parku. Zachovanie a ochranu lokálneho biocentra BC 30 – mokradný biotop navrhujeme riešiť v kompetencii ŽSR v jej programu revitalizačných opatrení resp. budúcej prestavby železničného areálu. Tab. Bilancia rozvoja zelených plôch sektoru mesta 07 –Výrobno-dopravný P.č.

Názov

Obmedzenie

07-1 07-2

Park Višňovského Areál ŽSR

BC30

07-3 07-4 07-5 07-6

Vodný tok Slatina Vodný tok Zolná Celý sektor Pri Slatine

USES-BK11/8

Druh zelene Rovina (Funkčnokompozičná jednotka Parková plocha Regenerácia Malá parková plocha Regenerácia (mokraď) Brehové porasty Regenerácia Brehové porasty Regenerácia Priemyselná zeleň Regenerácia Izolačná zeleň Nová plocha

81

Výmera 2 (m ) 41561 74448 62596 18414 482 546 18968



6.3. Návrh funkčno-kompozičných jednotiek zelene 6.3.1. Parkové plochy Park Višňovského Na základe štúdia podkladov, podrobnej inventarizácie, klasifikácie drevín navrhuje sa koncepčne prepojenie parku s lokalitou Zvolenského zámku. Podstatou výhľadového rozvoja parku je zachovanie a ďalší rozvoj drevín. Preto je potrebné urýchlene zabezpečiť rozvoj jedincov a postupným vytváraním diferenciácie drevín a skupín porastu tak, aby boli trvalo zachované porastové hmoty v náväznosti na vývojovú koncepciu celého objektu parku. Na stromoch postupne odstraňovať suché konáre, ktoré vo viacerých prípadoch môžu ohrozovať chodcov, prechádzajúcich parkom. Nové aktivity musia byť riešené tak, aby v žiadnom prípade nedochádzalo k narušeniu štýlovej koncepcie prírodne krajinárskej. Aktivity musia byť usmerňované tak, aby ich dopad na narušenie pôvodnej priestorovej koncepcie bol čo najmenší. Pravidelná zálievka parkových plôch. Voda patrí k limitujúcim faktorom života a rozvoja zelene. Perspektívne je potrebné zabezpečiť závlahový systém na technickú vodu nepodliehajúcu sezónnym regulačným alebo cenovým opatreniam. Prechod na automatické závlahy si bude vyžadovať zmeny v štruktúre zelených plôch. Rozšíriť sortiment osvetľovacích telies z hľadiska technických parametrov a výtvarného stvárnenia. Dôsledné zónovanie plôch podľa potreby intenzity osvetlenia, zónovaniu podriadiť typy a vzdialenosti osvetľovacích telies, zohľadniť pokojné zóny i rušivé momenty. Vybudovať drobnú záhradná architektúru, vybavenie odpočívadiel, detských zariadení. Rozšíriť sortiment, uplatňovať prefabrikáciu prvkov a ich dôslednú inováciu. Zvýšiť a trvalo sledovať úroveň designu týchto užitých prvkov. Vypracovať orientačnú plošnú a obsahovú kategorizáciu technického vybavenia: pitná voda, osvetlenie, vybavenosť detských atrakcií. Vytvoriť podmienky pre širšie uplatnenie vody, obnova tečúcich fontán a vodotryskov. Zakomponovať do parku artefakt s informáciou o autorovi návrhu parku záhrad. arch. Kvapilovi. Park pri Technickej univerzite Navrhuje sa regenerácia parku. V parku by mali byť sústredené funkcie zelene, ktoré z rôznych dôvodov nie sú uplatňované: prechádzková promenáda, vybavenosť (sociálne zariadenia, občerstvenia, technické vybavenie), architektonické doplnky, umelecká výzdoba, navrhnúť nový systém parkových chodníkov. Výber drevín navrhnúť v súlade so miestnymi podmienkami, kompozície výsadieb vytvárať s cieľom maximálneho obmedzovania devastácie a vytvorenie podmienok pre mechanizovanú údržbu zelene. Vytvoriť podmienky pre širšie uplatnenie vody vo forme tečúcich fontán, v lokalite parku s detským ihriskom inštalovať pitné fontánky. Zvážiť podiel prírodných hmôt, hlavne dreva pri inštalácii detských atrakcií. Rozšíriť sortiment osvetľovacích telies z hľadiska technických parametrov a výtvarného stvárnenia. Dôsledné zónovanie plôch podľa potreby intenzity osvetlenia, tomuto zónovaniu podriadiť typy a vzdialenosti osvetľovacích telies, zohľadniť pokojné zóny i rušivé momenty. Park Ľudovíta Štúra Navrhuje sa vypracovaný dendrologický prieskum, tj. súpis stromov spolu s ich estetickým a zdravotným vyhodnotením. Zároveň je treba vyhodnotiť jednotlivé skupiny drevín po stránke ich architektonickej a kompozičnej hodnoty. Dosadby sadovníckeho materiálu musia byť projektované v niekoľkých etapách tak, aby bolo možné (cca po 5-tich rokoch) robiť potrebnú výsadbu a takto postupne obnovovať prestárle výstavbové dreviny v parku. Bude obnovená pôvodná druhová skladba na základe zistení dendrologického prieskumu. V rámci obnovovania cestnej siete bude potrebné počítať s vybratím materiálu do hĺbky 15-20 cm.

82



Samostatnú projektovú dokumentáciu je potrebné spracovať na oplotenie celého objektu. Park bude zrekonštruovaný na báze prírodne krajinárskych parkov z polovice 19. storočia. Bude dodržiavaná pôvodná známa lokalizácia drevín, aby sa zachovala farebnosť a štruktúra jednotlivých parkových scenérií. Projektu regenerácie predchádza konzultácia a schválenie Pamiatkovým úradom. Centrum – námestie SNP – pešia zóna Navrhuje sa posilnenie priestorového pôsobenia budúcej pešej zóny zeleňou s panoramatickými priehľadmi so zámerom zachovania charakteristickej siluety pamiatkovej zóny s dominantami dvoch kostolov a Zvolenského zámku. To znamená prehodnotiť kvalitu vysokej zelene návršia zámku. Prepojenie pešej zóny so zámkom musí predchádzať vytvorenie územnotechnických podmienok k vylúčeniu tranzitnej dopravy z centra mesta. Ukľudnenie dopravy v tomto priestore umožní smerové prepojenie zelene zámku na Višňovského park, ďalej na park pri Technickej univerzite, prepojenie cez regenerovaný objekt židovského cintorína smerom na sústavu parkových plôch Dolných a Horných Lanic. Horné Lanice Mestský park Lanice má byť najrozsiahlejším a veľmi významným rekreačným celkom v zastavanom území mesta. Priestor s týmto zameraním bol v minulosti niekoľkokrát rozpracovaný. Základný princíp riešenia je obsiahnutý v ÚPD Zvolen ( SAŽP 2004). Návrh vychádza zo zásady rešpektovania a zachovania prírodného charakteru prostredia. Športovo - rekreačná a obslužná vybavenosť spolu so záchytným parkoviskom bude umiestnená na severnom okraji, v strednej časti budú situované voľné rozptylové oddychové plochy a v juhozápadnej časti bude zachovaný pôvodný charakter vegetácie lužného porastu. Na rieke zo severnej strany lokality sa predpokladá vybudovanie vodáckeho areálu. Jestvujúce rodinné domy na severnom okraji zostanú zachované, predpokladá sa likvidácia záhradiek. Pri riešení rozloženia funkcií na území parku sa javí tento podiel jednotlivých plôch: rekreačná vybavenosť 12%, rekreačne využívané voľné plochy 25%, športové plochy 6%, zeleň 57%. Dolné Lanice I Navrhované územie parku Dolné Lanice I je ohraničené zo severu Štúrovou ulicou , zo západu Hronskou ulicou, z juhu Študentskou ulicou a z východu elektrárenským kanálom. Súčasná vegetácia predstavuje posledné zvyšky lužných lesov. V území je zachovaná prítomnosť rôznych vekových stupňov drevín, výrazne vyvinutá krovinná vrstva. Územie bolo riešené urbanistickou štúdiou (K-design 1992, AVA Projekt 2002) a predpokladá: · vytvorenie prírodného parku vo vnútri intravilánu mesta · zachovanie masívnej zelene v panoráme tejto časti mesta · posilnenie ekologických väzieb pozdĺž vodných tokov · vytvorenie peších prepojení okolia s vonkajším obvodom zachovalého jadra. Architektonické úpravy sa navrhujú v podobe drobnej architektúry ( lavičky, altánky, prvky informačného systému. Lokálne významné mokrade navrhujeme zakomponovať ako súčasť parkových plôch. Znamená to, dôsledne zabezpečiť odtoky vody z tejto malej zdrže cez nízky prah, alebo malý stavidlový uzáver. Objekt treba vybudovať kvôli zabezpečeniu retenčnej schopnosti mokrade. Dolné Lanice II Navrhované územie z východnej strany zaberá areál Technickej univerzity, z južnej a juhozápadnej tvorí Balkán, na území ktorého sú sústredené najmä skladové, dopravné a energetické funkcie. Zo severozápadnej strany sa nachádza objekt supermarketu Kaufland s parkoviskom. Celá severná časť tvorí územie budúceho parku. Parkové plochy budú tvoriť súvislé komponované porasty po celom obvode, aby opticky uzatvárali priestor parku. Vzhľadom k charakteru územia, zachovania mokradí ako súčasti parkových plôch, je potrebné navrhnúť i koncepciu riešenia, ktorá rešpektuje vodohospodárske pomery danej 83



lokality. Ide o trvalo zamokrené plochy s vysokou hladinou podzemnej vody, ktorá miestami vystupuje až k povrchu terénu. Návrh by mal obsahovať sústavy malých rybníčkov – mokradí s ich litorálnym pásmom. Sekiersky polostrov Môťovská vodná nádrž svojím rekreačným potenciálom patrí k popredným priestorom prímestskej rekreácie. Jej význam už v súčasnosti dosahuje regionálnu úroveň. Ťažiskovým priestorom bude v budúcnosti Sekiersky polostrov so sústredením športovo-rekreačnej a obslužnej vybavenosti v plochách parkovej zelene. Predpokladá sa tu situovanie krytej plavárne, otvoreného plaveckého bazénu pre neplavcov, detského bazénu, športových ihrísk, detských ihrísk, plôch na slnenie a hry. Súčasťou budú aj stravovacie kapacity. V parkových plochách navrhujeme zriadiť „ rekreačné trávniky k volnému pohybu“ s organizovanou prevádzkou. 6.3.2. Menšie parkové plochy Väčšie uplatnenie by mali mať v týchto úpravách plôch kvetinové záhony (letničky , trvalky, ružové záhony). Doporučujeme do týchto plôch umiestniť plastiky a nový mobiliár a vytvoriť podmienky pre širšie uplatnenie vody, vodných okrasných bazénov, tečúcich fontán a vodometov. U menších parkových plôch s detskými ihriskami inštalovať pitné fontánky. Zvážiť podiel prírodných hmôt, hlavne dreva pri inštalácii detských atrakcií. Väčšina zelene tohto druhu vyžaduje regeneráciu. Menšie parkové plochy budú realizované aj na nových plochách. Bariny Južná časť dotknutého územia Bariny predstavuje zeleň menších parkových plôch splývajúcich s existujúcou vegetáciou lužného lesného porastu. Zeleň by mala byť zameraná na krátkodobú rekreáciu s ihriskami pre deti a oddychovými plochami. Hlbiny Zeleň menších parkových plôch bude súčasťou novej koncepcie sadových úprav okolia Zvolenského zámku. Lokalita si vyžaduje prehodnotenie a preformovanie biologickej zložky mokrade ako súčasti parkovo upravenej plochy s doplnením drobnou architektúrou. Kórea Menšia parková plocha na časti územia lokality Korea s mokradným spoločenstvom. Zeleň zameraná na krátkodobú rekreáciu zázemia mesta. 6.3.3. Sídlisková zeleň 6.3.3.1. Zeleň staršej bytovej výstavby Cieľom riešenia je fungujúci obytný vnútroblok s potrebným technickým vybavením pre hospodárske funkcie, s vybavením pre odpočinok v zeleni a hry detí. Vychádza zo zásad jednoduchej a racionálnej údržby, ktorá bude rozhodovať o udržaní estetickej a funkčnej kvality vonkajšieho obytného prostredia. Prieskum zelene starších obytných súborov na územiach jednotlivých mestských sektorov ukazujú, že hlavným nedostatkom blokového zastavovacieho systému je nedostatok funkčnej zelene. Tým viacej vystupuje do popredia význam poslednej rezervy pre zeleň – obytný vnútroblok, ktorý po regenerácii starších častí mesta alebo po modernizácii jednotlivých blokov rozširuje cennú kategóriu zelene - zeleň obytnú. Intenzifikácia pôsobnosti obytnej zelene v staršej mestskej zástavbe vyžaduje integráciu obytných a niektorých nebytových funkcií na malom priestore s extrémnymi podmienkami, zvlášť integráciu vlastných funkcií zelene.

84



Riešenie vnútroblokovej zelene je organickou a svojim spôsobom završujúcou súčasťou komplexného procesu regenerácie územia. Nie je možné pripustiť úzko odvetvový pohľad (ako zo strany záhradného architekta, tak zo strany ostatných špecializácií podieľajúcich sa na prestavbe). Preto musia byť základné špecifiká tvorby zohľadňované na všetkých stupňoch prípravy a prerokované na odbornej i výtvarnej úrovni. Vlastná regenerácia vnútroblokovej zelene má na malej ploche riešiť zložité vzťahy jednotlivých, často protichodných funkcií. Špecifické zvláštnosti tejto tvorby vyplývajú z charakteru zástavby: a./ Dominancia architektúry ovládajúca celý priestor (a to väčšinou jej nevýrazné dvorové fasády – pri modernizácii predpokladáme jej zlepšenie pomocou balkónov, logií, zimných záhrad apod.). b./ Obvodová vysoká zástavba čiastočne chráni vnútroblokový priestor pred negatívnymi vplyvmi mestského prostredia (hluk, exhaláty) takže nie je potrebné vysádzať ochranný zelený plášť. c./ Obvodová vysoká zástavba umožňuje nadhľad. S tým je potrebné počítať pri komponovaní priestoru pre zeleň. Znamená to využitie možností pozorovania pôdorysného členenia, štruktúry povrchov, textúry zelene a ďalších ich výtvarných hodnôt kompozície. Nevýhodou vnútrobloku je vertikálna prehľadnosť celého priestoru. d./ Malé priestory vyžadujú používanie iných prvkov zelene: namiesto stromov konštrukcie alebo mreže s pnúcimi rastlinami a pod. e./ Návrhy zelene musia rešpektovať chodníky pre chodcov, prípadne dostupnosť do vnútroblokov pre dopravu. Tieto komunikácie by mali byť svojimi líniami a povrchovou úpravou výrazným výtvarným prvkom. Z povrchov navrhujeme preferovať dlažbu, ktorá umožňuje okrem hlavnej funkcie pevného bezpečného krytu, svojou štruktúrou, farbou i formátom samostatné výtvarné pôsobenie. Umožňuje tiež kombináciu tvarov, veľkosť, materiálov a farieb, spôsob kladenia, rastrovania a pod. a tým odlíšenie jednotlivých priestorov a ich rôzne pôsobenie. Nedoporučujeme asfaltový povrch vzhľadom k nepriaznivému pôsobeniu v obytnom, často zlé vetranom priestore. f./ Prevádzková a funkčná schéma musí jasne odlišovať jednotlivé časti: časť pokojnú rušná, a tiež špecifikovať dominantné funkcie jednotlivých priestorov a plôch, pri preferencii obytných funkcií. g./ Výrazným prvkom ovplyvňujúcim zeleň vnútroblokov je podiel spevnených a nespevnených plôch, podiel vysokej zelene, a jej dominantné postavenie (kompaktné skupiny zelene opticky zmenšujú, naopak voľné, kulisové usporiadanie výsadieb priestor zväčšuje). h./ Kompozíciu zelene výrazne ovplyvňuje majetkové členenie plôch, to znamená spoločné využívanie celého vnútrobloku, alebo len jeho časti, zmiešané alebo i individuálne členenie. V každom prípade je potrebné riešenie aj jednotlivých častí prispôsobovať celkovému riešeniu celého priestoru vnútrobloku, už pre jeho celkovú prehľadnosť z nadhľadu.. Rovnako môže pôsobiť i výšková diferenciácia plôch v svahovitom terénu mesta , túto nevýhodu je možné zmeniť vo výhodu a vytvoriť tak priestor, výrazne výškovo i obsahovo gradovaný. i./ Vertikálna a horizontálna prehľadnosť celého priestoru vnútrobloku nie je vždy žiadúca, niektorých užívateľov práve prehľadnosť odrádza od využívania obytného vnútrobloku. Je preto vhodné časť parteru zacloniť a zintímniť zeleňou alebo malou architektúrou.

85



j./ Farebnosť kompozície môžeme okrem použitia už menovaných prvkov ovplyvniť aj farebnosť fasád, predovšetkým môžeme svetlými farbami „pomôcť“ k presvetleniu malých a zatienených blokov alebo ich častí, priestory opticky zväčšovať alebo zmenšovať. Povrchy slepých fasád ponúkajú i možnosť samostatného výtvarného riešenia farbou, líniou alebo iluzívnou maľbou. k./ Samostatným článkom v priestorovom riešení zelene vnútrobloku je účinok objektov malej architektúry a výtvarných diel. ktorých použitie by malo byť oveľa výraznejšie. Tieto malé objekty napomáhajú k individualizácii jednotlivých priestorov a vytvoreniu pobytovej pohody. m./ Záverom chceme zdôrazniť podriadenosť funkčného a priestorového členenia jednotiacemu výtvarnému zámeru. Vzhľadom k dominante architektúry priestoru vnútrobloku, nie je vhodné jednoznačne vychádzať z prírodne krajinárskych princípov ani formálnych kompozícií minulosti, alebo mechanicky preberať zjednodušené, fádne sadovnícke úpravy nových sídlisk. Pri tvorbe sa viac uplatní krajná štylizácia prírodných prvkov a abstraktná architektonická a výtvarná riešenia. Funkčné zónovanie vnútrobloku Obytnú zeleň vo vnútroblokoch navrhujeme koncipovať na všetkých stupňoch prípravy. V prvej rade sa preferujú funkcie obytné v tomto poradí: 1. Detské ihriská s priestorom pre matky s malými deťmi, Pokiaľ podmienky neumožňujú umiestniť ihrisko v dostatočnej vzdialenosti od parkoviska aut (10 m), kontajnerov a sušiakov prádla (8 m) je možné hygienu prostredia čiastočne ovplyvniť oddelením ihriska živými plotmi, vysokými drevinami s podrastom krov, kombináciou stavebných prvkov so zeleňou alebo konštrukciami s popínavými drevinami. Väčšia plochy by mala byť osvetlená, časť plochy chránená pred slnečným úpalom. Vybavenie detských ihrísk Užívatelia Deti do 1 roku Deti 1-3 roky Deti 3-6 rokov

Aktivity Prvky vybavenia Lezenie po deke, chytanie vecí a hračiek Hry na rovnej ploche, precvičovanie tela, stály dozor Základné cviky na nízkych typoch Náraďové ihriská,: pieskoviská, náradia kĺzačky, lavičkové a vahadlové hojdačky, kladina, preliezačky, trubkové alebo drevené konštrukcie rôznych tvarov, prvky výtvarne tvarované, makety strojov, automobilov, a pod.

2. Odpočívadla pre rekreáciu dospelých. Odpočívadla navrhujeme situovať do mikroklimaticky a hygienicky nezávadných priestorov. Vrchol návštevnosti je čas od 10 do 12 hod. a 15-16.30 hodín. Užívateľmi sú dôchodcovia, invalidní občania. matky s deťmi a nemocní. Vyžadujú sedenie na slnku alebo v tieni. Niektorých obyvateľov odrádza od pobytu alebo jeho časti prílišná horizontálna alebo vertikálna prehľadnosť (strata intimity). Preto navrhujeme niektoré odpočívadlá alebo ich časti zintímniť pomocou vysokej zelene, pergol s pnúcimi rastlinami. Úprava i kompozícia zelene v priestore odpočívadla musí byť vrcholom kompozície obytného vnútrobloku s využitím drobnej architektúry (pergola, prístrešok, altánok, fontána, bazén) a umeleckých diel (plastiky, záhradná keramika, mozaika, a pod.) a stabilných prvkov vybavenia. Štandardným prvkom vybavením sú pohodlné lavičky a stoly. 86



3. Vybavenie pre záujmovú činnosť (pokiaľ je potrebná a je možné ju realizovať), Po vymedzení zón obytných sa zónujú funkcie hospodárske (pokiaľ nie sú situované mimo vnútrobloku): 4. Ukladanie domového odpadu. Domový odpad sa vo Zvolene ukladá do kontajnerov a veľmi nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu vonkajšieho obytného prostredia. Stanovište kontajnerov sa umiestňuje podľa požiadaviek odvozcov. Majú byť umiestnené max. 50 m od vstupov do domov, vzdialenosť od okien obytnej zástavby by mala byť menšia ako 20 m. Kontajner o kapacite 1 100 l odpovedá počtu obyvateľ 30-35. Veľkosť plochy 175x 150 cm, 2 nádoby 350 cm, pre každú ďalšiu 150 cm, pred kontajnerom je manipulačná plocha 150 cm široká. Úprava povrchu stanovišťa kontajnerov navrhujme dláždenú alebo betónovú. 5. Prášenie kobercov. Zariadenia navrhujme situovať v susedstve kontajnerov domového odpadu alebo v zatienených priestoroch, mikroklimaticky alebo hygienicky nevýhodných pre iná zariadenia. Prvky vybavenia: stojan pre 50-100 bytových jednotiek, potrebná plocha 1015 m2 na 1 stojan. V malých vnútroblokoch používame jednoduché zariadenie, umiestnené konzolami na múr dvora a pod. 6. Sušenie prádla. Miesto by malo byť kontrolované z okien domov. Prvky vybavenia: teoretická potreba 0,8 m2 plochy na bytovú jednotku. Jednoduché funkčné zariadenie by nemalo výrazne ovládať priestor. Z obavy pred krádežou prádla je možné zariadenie oplotiť ( napr. drevená konštrukcia a bránka na uzamykanie). Plochy pod sušiakmi vzhľadom k individuálnej intenzite využívania navrhujem zatrávniť. 7. Drobné domáce práce a údržba bytového fondu 6.3.3.2. Zeleň novších sídlisk Kompaktná výstavba obytných zón 60 - tých rokov vytvárala svojim rozvoľneným riešením možnosti k realizácii veľkých plôch v rozsahu 10-20 m2/obyv, podľa typu zástavby. Tieto plochy mali približne až 50 % podielu na sídlisku. Vplyvom parkovacích miest, trávnikový plocha klesala zhruba na polovinu tohto stavu. Zbývajúce plochy prestávajú byť využiteľné pre celý rad funkcií. Sídlisková zeleň má teda zvýšené nároky na samostatné parkové plochy, situované v najbližšom okolí ( napr. v dochádzke 20 min.). Proces regenerácie panelových sídlisk V krátkom období väčšina panelových sídlisk mesta Zvolen bude prechádzať etapou regenerácie. Regenerácia panelových sídlisk je dlhodobý proces zameraný na sociálne, ekonomické, urbanistické, architektonické otázky sídlisk. Najčastejšie sa vyskytujú tieto problémy: monofunkčnosť, technické závady, nevyhovujúce riešenie dopravy v kľude, nekoncepčné úpravy a nedostatky údržby volných plôch (zelených plôch), nevybavený parter, vzhľad domov, nedostatok zariadení občianskeho vybavenia. Riešenie verejnej zelene sa dotýka všetkých plôch regenerácie sídliska. Časový priebeh regenerácie bude vychádzať z potrieb sídliska a finančných možností mesta. Program regenerácie sídlisk musí byť koncipovaný ako strednodobý program, ktorý bude riešiť k o m p l e x n ú regeneráciu celého územia sídliska a jeho vonkajšie vzťahy a väzby: 1. Časť porastov sídliskovej zelene vyžadujú nutné aktuálne zásahy: jednotlivé prebierky, výchovné opatrenia, asanácie, špeciálne ošetrenia jedincov, obnovy trávnikov v zeleni, lokality ( panelová sídliská v mestskom sektore Východ, Centrum). 2. Pre tienené miesta uvažovať s náhradou za trávnik.

87



3. Rekonštrukcie, resp. opravy detských ihrísk (všetky sídliská), dokončenie detských ihrísk na sídlisku, vypracovanie programu pre väčšia ihriska ( sídlisko Západ –Tepličky). Pravidelne 1x za rok zabezpečiť 100% výmenu piesku v pieskoviskách. 4. Doplnenie lavicami, návrhy sídliskového mobiliára (všetky sídliská). 5. Opravy ciest, chodníkov, schodísk (všetky sídliská). 6. Ošetrenie trávnikových plôch, hnojenie na odstránenie kyslosti ( výskyt machu). 7. Riešiť problém závlah, hlavne u mladých výsadieb, navrhuje sa využívať vodu z toku Hronu na závlahy sídliska Západ – Tepličky. Zeleň v CMZ zavlažovať pomocou intenzívnej kvapkovej závlahy. 8. Stabilizovať plochy zelene formou Nariadenia, zabraňovať záber plôch zelene pre parkoviská. 9. Doriešiť odstraňovanie domového odpadu, vytvoriť spevnené odstavné plochy pre kontajnery na celom území mesta. Kontajnerové miesta ohradiť okrasným múrikom. 10. Na sídlisku Západ - Tepličky dokončiť výsadby vysokej zelene, opraviť detské ihriská, sídlisko vybaviť lavičkami. 11. Vytvoriť podmienky pre širšie uplatnenie vody, vybudovať tečúce fontány a vodomety. V parkoch s detskými ihriskami inštalovať pitné fontánky a sprchy s teplou vodou. Zvážiť podiel prírodných hmôt, hlavne dreva pri inštalácii detských atrakcií. 12. V sídlisku Môťová riešiť evidentnú eróziu zelených plôch. 13. Riešiť situáciu s odstraňovaním výkalov psov, navrhnúť podmienky výbehu psov v zeleni, vybudovať stojany s ochrannou ručnou návlečkou , vreckom a odpadové nádoby pre výkaly psov. 14. Na parkoviskách realizovať výsadbu vzrastlých stromov z hľadiska tienenia parkovacích plôch. 15. Vo všetkých sídliskách doriešiť ukladanie domového odpadu. Stanovište kontajnerov situovať podľa požiadavky na odvoz. Majú byť umiestnené max. 50 m od vstupov do domov, vzdialenosť od okien obytnej zástavby nie menej ako 20 m. Kontajner o kapacite 1100 l zodpovedá počtu obyvateľ 30-35. Veľkosť plochy 175x 150 cm, 2 nádoby 350 cm, pre každú ďalšiu 150 cm, pred kontajnery je manipulačná plocha 150 cm široká. Úpravu povrchu boxov pre kontajnery navrhujme dláždené alebo betónové. 17. Vo všetkých sídliskách opraviť a doplniť zničené prašiaky. 6.3.4. Zeleň mestských komunikácií Osobitnou úlohou je regenerácie zelene pri mestských komunikáciách a v stredných deliacich pásoch. Podľa súčasného hodnotenia sú perspektívne tieto druhy stromov do uličných stromoradí: 1. pre mohutné mestské stromoradia: Acer platanoides, Acer pseudoplatanus, Sophora japonica, Platanus acerifolia, Tilia euchlora, Tilia tomentosa.

88



2. pre užšie mestské ulice sú osvedčené malokorunné stromy: Acer platanoides „Globosum“, Catalpa bignonioides „Nana“, Fraxinus excelsior „Nana“, Koelreuteria paniculata, Prunus fruticosa „Globosa“, Prunus gondouinii „Schnee“, Robinia pseudoacacia „Umbraculifera“. Jedná sa o druhy a variety dorastajúce do výška 3 – 4,5 m, nevyžadujúce pravidelné a hlboké zrezávanie. 3. V územiach CMZ budovať plochy pre stromoradie pozdĺž chodníkov v pásoch bez inžinierskych sietí v minimálnej šírke 150 cm. 6.3.5. Zeleň základných a stredných škôl. Posúdiť časovú a priestorovú dostupnosť športových ihrísk škôl z hľadiska dennej potreby ich využívania mládežou, posúdiť príslušné športové vybavenie a program. Na základe prieskumu drevín realizovať vyváženú asanáciu porastov z hľadiska alergénnosti drevín, tráv a burín, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch škôl. Návrhy sa týkajú hlavne materských a základných škôl v celej mestskej časti. 6.3.6. Vojenské cintoríny Návrh obnovy vojenských cintorínov nemôže riešiť len niektoré prvky obnovy (stavby, cesty alebo porasty), ktoré boli pri prieskumu zistené ako zlé. Z hľadiska jedinečnosti sadovníckeho objektu je naprosto nutné komplexné riešenie ucelených častí cintorína pri dodržaní postupnosti vykonávaných prác. Po vykonaní dendrologického prieskumu navrhnúť etapovitú obnovu porastov. V I. etape vykonať výchovné zásahy do porastov a náhradné výsadby na základe pestovateľských opatrení vyhodnotených v podrobnom dendrologickom prieskumu. V II – IV. etape navrhnúť komplexnú obnovu porastov spoločne s obnovou cestnej siete, odvodnenia a s doplnením mobiliára. V. etapa sa týka postupného výrubu stromov ponechaných na dožitie, rastúcich na vnútorných stranách oddielov cintorína a medzi hrobmi. Realizácie tejto etapy by mala v byť priebežná. Je nutné vykonávať každý rok pravidelné kontroly zdravotného stavu stromov, na základe ktorého bude rozhodnuté o vykonaní potrebného výrubu vždy v nezbytnom minimálnom rozsahu. Iným aspektom je zahájenie pravidelnej údržby porastov, ktoré je možné vykonávať na základe podrobného dendrologického posúdenia, kde v návrhu nových opatrení je u jednotlivých taxónov vymedzený spôsob údržby od bežnej údržby až po riešenie havarijného stavu. Návrh obnovy cestnej siete bude vychádzať zo súčasného technického stavu povrchov ciest (zbytkov ciest) a s potreby úprav priestoru pre nové výsadby. Návrhu revitalizácie predchádza konzultácia a schválenie Pamiatkovým úradom. 6.3.7. Priemyselná zeleň Zlepšenie životného prostredia výrobno-dopravnej zóny mesta je možné uplatnením sadovníckych úprav v súvislosti s vysokou zeleňou popri a vnútri areálov výrobných závodoch, ozelenenie komunikácií a peších trás, doplnenie brehovej vegetácie tokov Slatiny, Zolnej a Neresnice a začlenením mokradí do systému malých parkových plôch v priestore železničného uzla západne od areálu LIAZ. Pri prehliadke porastov výrobných závodov sme zistili, že porasty budú vyžadovať rekonštrukčné zásahy, postupné prerieďovanie a pestovanie korún pri uplatňovaní pozitívneho uprednostňovania elitných jedincov s geneticky vyššou odolnosťou a neskorým opadnutím asimilačných orgánov, ako aj negatívneho výberu (nízka rastová vitálnosť, poškodené a odumreté dreviny).

89



Pre zhodnotenie tohto druhu zelene okrem dendrologického hodnotenia a prírodných podmienok vegetácie sú potrebné poznatky: - súčasné výrobné fondy a eliminácie, pôsobenie hygienických a bezpečnostných závad na prírodné prostredie a obyvateľstvo (intenzita, rozsah), - rezervné plochy pre účely rozšírenia priemyselnej výroby a ich dočasné využitie, - otázky vzťahov medzi priemyselnými závodmi a obytnou zónou, - riešenie hygienických pásiem, - výber výrobných činností, - stanovenie objektov občianskej vybavenosti, -zónovanie výrobného územia z hľadiska združovania, funkčných objektov a zariadení, z hľadiska hygienickej ochrany, stanovenie etáp výstavby, dopravnej záťaže a pod. - problematika zelene by mala byť riešená v generelu priemyslu mesta Zvolen 6.3.8. Brehové porasty vodných tokov a potokov Jedná sa o plochy s vhodnou druhovou skladbou porastov, ktoré sa nachádzajú v inundačnom území vodných tokov Hronu, Neresnice a Slatinky ako aj potokov v dotknutom území a ktoré je možné len za súhlasu správcu toku rekonštruovať a premeniť na parkové plochy. Plochy pre zeleň v tomto priestore sú limitované. Prestavba si vyžaduje odborný prístup a spoluprácu so správcom toku. Na tomto mieste odporúčame hlavné zásady druhovej a priestorovej prestavby a časové proporcie jednotlivých etáp: 1. Dlhodobá časť - postupné prestavby porastovej skladby tak, aby neskôr umožňovala výstavbu terénnych úprav, ciest, chodníkov, trávnatých plôch a pod. 2. Kratšie obdobie vlastnej realizácie stavebných prác, vykonaných k zvýšeniu kapacity plochy zelene. V tomto období bude dopĺňaná zeleň v menšom rozsahu, s cieľom dosiahnuť finálnu podobu riešeného priestoru. Jednou z významných vlastností regenerácie zelene bude jeho bezprostredná závislosť na prírodných podmienkach a jej vplyv na ekosystémy krajiny - na ich zmeny, stabilitu, a dynamiku ekologickej rovnováhy dotknutého územia. Brehové porasty sú mimoriadne dôležitým typom vegetácie v krajine - jednak ako stanovište značného počtu druhov, jednak ako krajinné prvky s vysokou vodivosťou, slúžiace pre šírenie a pohyb rastlín a živočíchov. Patria k mokradným ekosystémom, ktoré sú jedným z ohrozených typov ekosystémov, ktorým je v poslednom čase venovaná zvýšená pozornosť. Návrh vegetácie brehového porastu bude riešiť okrem krajinných úloh aj technické úlohy: stabilizáciu brehov, hodnotenie vplyvov na zatienenie dna a brehov, obmedzenia zarastania prietokového profilu vodnou flórou, vplyvy na zníženie výparu z vodnej hladiny jej tienením, vplyvu na zvýšenie drsnosti brehov a zníženie prietokovej rýchlosti a na zvýšenie samočistiacej schopnosti toku. Zistenie biologickej účinnosti toku pre chov rýb a vodnú, faunu, pre vtáctvo v okolí toku, schopnosti plniť estetickú a krajinnú funkciu, potreby zníženia účinkov vetra, prašnosti, hluku, ochranu toku pred spláchnutím pôdy. Základným prístupom k riešení úlohy ekologických a účelových požiadaviek regenerácie brehového porastu potokov a vodných tokov v zastavanom území mesta je poňatie vegetácie brehových porastov ako i n t e g r o v a n e j súčasti systému mestskej (krajinnej) zelene. Úloha by mala byť riešená s problematikou územného usporiadania a s projektom kompletného systému brehovej a rozptýlenej zelene v pobrežnom koridore dotknutých tokov.

90



Prvou syntetickou rovinou návrhu brehovej a krajinnej vegetácie je výhľadová zonácia toku v krajine: územie s výhradne kultúrno-spoločenským využitím, územie s prevážne kultúrnospoločenským využitím, územie s kombinovaným poľnohospodárskym a kultúrnospoločenským využitím. Druhou syntetickou rovinou návrhu brehovej a krajinnej vegetácie je kompozičné rozčlenenie územia. Toto nové kompozičné usporiadanie má byť navrhnuté ako konkrétny priemet, kultúrno-spoločenských a hospodárskych funkcií. Preto sa bude sčasti prekrývať s priestorovým rozmiestnením jednotlivých zón. Prvým kritériom pri návrhu kompozičných celkov je určenie stanovíšť alebo os pohybu pozorovateľov ( cesty, navrhované prechádzkové rekreačné trasy v krajine, respektíve vybrané vyhliadky z niektorých lokalít mestských sektorov). Druhým kritériom pri návrhu kompozičných celkov je zdôraznenie niektorých najvýraznejších stávajúcich alebo novo navrhovaných krajinných dominánt. Tretím kritériom kompozičného členenia je vytvorenie nového krajinného merítka. Tak môže vzniknúť systém viac menej samostatných krajinných kompozícií, ktoré sa vo svojej syntéze môžu prejaviť ako n o v ý r á z (krajinný obraz) územia v celom dotknutom území. Po technickom zhodnotení celkovej situácie je možné pristúpiť k zakladaní brehového porastu: príprava pôdy, výsadbový materiál a jeho akosť podľa STN, technika výsadby, doba výsadby, hustota výsadby a priestorová úpravy porastov a návrh údržby porastov (ošetrovanie, pestovanie a údržba vegetácie). Starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov na území mesta patrí Slovenskému vodohospodárskemu podniku, Závodu Povodie stredného Hronu vo Zvolene. Správa vodného toku podľa Zákona č. 364/ /2004 o vodách §48 okrem iného vykonáva aj činnosti udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch, prípadne v zátopových územiach tak, aby sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľa možnosti zachovali prírodné podmienky, spevňovať brehy vodných tokov, zabezpečovať ich neupravené úseky brehovými porastami. 6.3.9. Zeleň diaľnice, cestného obchvatu a prístupových ciest do mesta I.triedy, a ochranná zeleň. Významnými komunikačnými stavbami vo Zvolene budú rýchlostné komunikácie a obchvat mesta. Ako je zrejmé z prehľadu návrhov významné miesto tu zaujíma vegetácia. Preto uvádzame na tomto mieste súhrn hlavných požiadaviek a zásad ich riešení. Vegetácia pri významných komunikáciách v meste Zvolen je významným polyfunkčným prvkom. Význam tejto zelene je: a. stavebno-technický. Vegetácia na zárezových a násypových svahoch komunikácií plní významnú protieróznu funkciu, keď svojou koreňovou sústavou viaže povrchové vrstvy svahu. b. dopravno-technický. Úlohou vegetácie v tejto oblasti je optické vedenie trasy, ochrana proti oslneniu, ochrana proti vetru a ochrana proti snehovým závejom. c. dopravno-bezpečnostný. Vegetácia musí byť v súladu s požiadavkami bezpečnosti prevádzky, t.j. musí prispievať k bezpečnosti, alebo ju aspoň neznižovať. Účelne situovaná výsadba vhodných druhov drevín môže posilňovať alebo i prevziať úlohu záchytných bezpečnostných zariadení.

91



d. hygienický význam. Hygienická funkcia cestnej vegetácie pozostáva z niekoľkých priaznivých účinkov a to: - tlmenie hluku, - zníženie prašnosti, - vytvorenie priaznivých mikroklimatických podmienok, - baktericídny účinok, - vplyv zelene na akosť vzduchu, - psychický a emocionálny význam. e. krajinársko-estetický: Krajinársko-estetická funkcia vegetačných úprav spočíva v zmierňovaní zásahov technických diel do prírody a umožňuje ich začlenenie do krajiny. f. biologický. Biologická funkcia zelene významných komunikácií spočíva v: - ochrane biologickej rovnováhy krajiny, - v obohatení ekosystému v kultúrnej krajine, - vo vytvorení podmienok pre prežitie druhov, - vegetácie sa stane významným článkom - biokoridorom územného systému ekologickej stability mesta. Z hľadiska prehľadnosti ako aj územno-technickej problematiky členia sa plochy komunikačnej vegetácie do dvoch základných skupín: - základné plochy, - vedľajšie plochy. Základné plochy. Veľkosť základných plôch je určená stavbou a konštrukciou cestného telesa a je určená výmerou. Základné plochy sú tieto: - plochy násypov a zárezov, - plochy ukončenia násypov mostov, - vnútorné plochy križovatiek, - plochy tesných priestorov, - plochy stredného deliaceho pásu, - plochy priecestí. Plochy násypov. Optické vedenie zabezpečujú dreviny optického vedenia, ktoré tvoria kry nepravidelne rozmiestnené v strednej časti svahu, v najmenšej vzdialenosti 4 m od okraja spevnenej krajnice komunikácie. Táto vzdialenosť je minimálna z hľadiska zabezpečenia optického prierezu vozovky. Kry sú vysadené solitérne alebo sú súčasťou ucelenej výsadby násypu. Okrajová výsadba je úmerná výške násypu. V dolnej časti násypu tvoria kry v susedstve lúk a pasienkov nepravidelnú líniu, pri ornej pôde je to naopak. V každom prípade je volená hranica od odvodňovacej priekopy 1m. Plochy násypov mostov. Mosty prechádzajú svojimi predmostiami na násypy, ktoré predstavujú veľký hmotný prvok v rovinnom území. Osnova osadenia vegetáciou je podobná ako pri násype. Len v mieste ukončenia násypu prechádza vertikálny charakter vegetácie do horizontálneho formou výsadieb krov, ktoré nedosahujú výšku viac ako 1 m a prechádzajú v priestore úpätia násypu do výsadieb krov výšky do 0,5 m. Plochy križovatiek. Vegetačné úpravy na križovatkách musia zabezpečiť plynulosť a bezpečnosť dopravy (potrebný rozhľad v smere jazdy, bočný rozhľad, pohľad na dopravné značky). Pred križovatkou má vegetácia úlohu navádzaciu a varovnú. V miestach križovatky je nutné 92



vymedzenie rozhľadových parametrov. Hodnoty rozhľadových dĺžok a spôsob zabezpečenia rozhľadových trojuholníkov vysvetľuje STN 73 6101 a ON 73 6120. Rozhľadové pole nesmie obsahovať žiadnu prekážku, teda ani žiadnu výsadbu krov a stromov. Plochy tesných priestorov. V miestach. kde komunikácia prechádza takmer v nulovej polohe (takmer žiadne zárezy alebo násypy) a kde nie je možné rozširovať zeleň do susedných plôch za hranou odvodňovacieho kanálu (priekopy) vytvárajú sa úzke priestory 1,5 až 2 m široké. Zeleň v týchto plochách plní úlohu optického vedenia v zimnom období alebo v noci, kedy koruny stromov signalizujú priebeh trasy na veľkú vzdialenosť. Pre tento dôvod sa vysadzuje ojedinelá výsadba alejových stromov alebo skupín do 5 jedincov, niekedy s podrastom krov. Tieto výsadby prebiehajú v geometrickej línii, ktorá zdôrazňuje priestorovú hranicu vozovky. Na odstránenie dojmu formálnosti vysadzujú sa okrem alejových stromov aj druhy ostatných stromov s výsadbou krov z oboch strán. Plochy stredného deliaceho pásu. Zelené plochy stredného deliaceho pásu sú zatrávnené a osadené krami. Zeleň zvyšuje bezpečnosť jazdy optickým vedením, lomením ostrého oslnivého svetla protiidúcich vozidiel v noci a vytvára ochranu proti nárazovitému bočnému vetru. Výsadba je závislá od situovania zvodidla. Vetvi vegetácie nesmú prekročiť dovolenú hranicu 0,75 m vzdialenú od vodiaceho prúžku. Z hľadiska vylúčenia monotónnosti a únavnosti v následnosti zelene stredného deliaceho pásu sú tvorené medzery medzi skupinami zelene v dĺžke 20 m v závislosti od priebehu komunikácie a rytmu krajiny. Ku komunikačnej zeleni je potrebné záverom zdôrazniť, že podľa STN 73 6101 (Projektovanie ciest a diaľnic), doprovodná vegetácia sa zásadne sadí len za priekopu alebo za rigolom v tzv. cestnom pomocnom pozemku, pokiaľ nebráni potrebnému rozhľadu. Pozdĺž cestných úsekov v úrovni okolitého územia alebo násypoch nevybavených záchytným bezpečnostným zariadením sa nedovoľuje výsadba súvislého stromovia. Vedľajšie plochy zelene v blízkosti komunikácie. Vedľajšie plochy zelene v blízkosti významnej komunikácie (diaľnice, obchvat) sa v hodnotenom území vyskytujú ako potencionálne plochy zelene na lesnom pôdnom fonde, plochy záhrad, plochy sídlisk, plochy správcov pozemkov v susedstve s komunikáciou. Vedľajšie plochy dotvárajú základné plochy diaľničnej zelene, vylepšujú kvalitu prírodného prostredia a znižujú negatívny vplyv prevádzky na diaľnici. Napojenie cestnej vegetácie na uvedené plochy (typy) zelene vyžadujú hlbšie analýzy druhového zloženia drevín, priestorového a plošného usporiadania, určenie hlavných funkcií zelene (ochrana proti hluku, prenikaniu smogu, izolačný účinok a pod.) a v neposlednej rade majetkovo - právnych otázok (výkup pozemkov, vyňatie v pôdneho fondu, obmedzovanie z hľadiska rôznych ochranných pásiem a pod). Krajina, obraz krajiny a urbánne prostredie. Opatrenia zachovania krajinného obrazu spočívajú v obmedzení na minimum likvidácie vegetácie a rekultiváciu poškodených priestorov a poškodenia krajinnej štruktúry v otvorenom priestore. Z hľadiska scenérie opatrenia spočívajú v zmierňovaní dopadov diaľnice s architektonickým riešením technických diel a objektov - mostov, odpočívok, trasovania. Zachovanie urbanizovaného prostredia predpokladá zachovanie čo najviac plôch zelene alebo vybudovanie zelených plôch ako súčasť regeneračného programu dotknutého územia. V okolí komunikácie predpokladáme opatrenia na zabezpečenie ekologickej stability, ktorá spočíva v týchto zámeroch: - dotvorenie a úprava súčasnej krajinnej štruktúry výsadbou vegetácie, plošnej a líniovej, - sanačné a agrotechnické úpravy na lesnom pôdnom fonde, - špeciálne opatrenia na zlepšenie stavu vegetácie v urbanizovanom prostredí, - opatrenia technologického charakteru na elimináciu kolíznych bodov. 93



6.3.10. Zeleň zelených prstencov (pásov) Pojem „ zeleň zelených prstencov (pásov)“ sa nestotožňuje so súvislým lesným porastom v zázemí sídla pozdĺž jeho zastavaného územia. V dotknutom území mesta Zvolen sú takto vyznačené vybrané segmenty krajiny, ktoré sú prepojené s určitým koncepčným zámerom. Zelený prstenec bude v svojom komplexu v zázemí mesta plniť tieto funkcie: Predstavuje územný limit rozvoľnenému rozvoji mesta do volnej krajiny, ktorý je označovaný ako proces suburbanizácie. · Má poskytovať obyvateľom mesta pestrú ponuku rekreácie v relatívne zdravom, atraktívnom prostredí, ktoré je dostupné hlavne peši alebo na bicykli. · V mestskom sektore Čierne zeme-Rákoš sa navrhuje tento druh zelene v tvare bývalého meandru Hrona.

94



7. Druhová skladba drevín Výsledky prieskumov verejnej zelene a stavu životného prostredia môžu do značnej miery podať okrem iného niektoré u nás platné alebo zovšeobecňujúce informácie o zložení sortimentu okrasných drevín a jeho kvalite. Môžu byť aj východiskom pre stanovenie niektorých zásad pre sadovnícku prax. Podstatnú časť existujúcich porastov vo verejnej zeleni tvoria domáce nenáročné a odolné druhy. Podrobný prehľad o druhovej skladbe podáva dokumentácia Evidencia verejnej zelene MÚ Zvolen. Z listnatých opadavých stromov má najväčšie zastúpenie: Fraxinus excelsior ( jaseň štíhly), Betula pendula ( breza previsnutá), Ulmus minor ( brest hrabolistý ), Acer platanoides (javor mliečny), Acer campestre ( javor poľný), Acer pseudoplatanus ( javor horský), Populus alba (topoľ biely), Populus nigra (topoľ čierny), Tilia cordata ( lipa malolistá), Quercus petraea ( dub zimný), Fagus silvatica (buk lesný), Robinia pseudoacacia ( agát biely), Salix alba (vŕba biela), Aesculus hippocastanum ( Pagaštan konský),Cerasus serrulata ( čerešňa pílkatá), Platanus acerifolia ( platan javorolistý). V skupine ihličnatých stromov má najväčšie zastúpenie: Picea abies ( smrek obyčajný), Picea pungens ( smrek pichľavý), Pinus nigra ( borovica čierna), Pinus sylvestris ( borovica lesná ), Abies alba ( jedľa biela), Thuja occidentalis ( tuja západná ). Široké spektrum tvorí skupina opadavých krov. Najväčšie zastúpenie má ruža (záhonová výsadba), nasleduje Forsythia suspensa ( zlatovka previsnutá) Berberis thunbergii ( dráč Thunbergov), Berberis julianae ( dráč Júliin), Cotoneaster adpressus (skalník pritlačený), Elaeagnus angustifolia (hlošina úzkolistá), Ligustrum ovalifolium (zob vajcovitolistý), Ligustrum vulgare (zob vtáčí), Spiraea vanhouttei (tavoľník Van Houtteho), Spiraea bumalda (tavoľník bumaldový), Syringa vulgaris (orgován obyčajný), Tamarix tetrandra (tamariška štvortyčinková), Pyracantha coccinea (hlohyňa šarlátová), Swida alba (svíb biely), Philadelphus coronarius (pajazmín vencový), Mahonia aquifolium (mahónia cezmínolistá), Kerria japonica (kéria japonská), Viburnum opulus (kalina vráskavolistá), Weigelia florida (vajgelia ružová), Potentilla fruticosa (nátržník krovitý), Corylus maxima (lieska najväčšia), Laurocerasus officinalis (vavrínovec lekársky). Z ihličnatých krov majú zastúpenie: Juniperus chinensis (borievka čínska), Juniperus squamata (borievka šupinatá), Juniperus virginiana (borievka virgínska), Juniperus sabina (borievka netatová), Juniperus horizontalis (borievka rozprestretá), Pinus mugo (borovica horská), Taxus baccata (tis obyčajný). Možnosti porovnania projektovaného a súčasného stavu výsadieb okrasných drevín nebolo až na malé výnimky možné. Zaujímavé bolo naše zistenie v spôsobe plošného rozvrhnutia jednotlivých drevín, záhonov ruží alebo zahustených výsadieb a trávnikových plôch. Kvalita pokryvnosti ovplyvňuje v súčasnej dobe funkčnosť plôch verejnej zelene, ich svojbytnosť a stav údržby. Niektoré plochy verejnej zelene si v tomto období vyžadujú radikálne prebierky a rezy. Určitá časť stromov trpí chorobami a mechanickým poškodzovaním. Súbežne s druhovou skladbou porastov bola sledovaná sadovnícka hodnota stromov. Bolo použité hodnotenie 5 stupňovej klasifikačnej stupnice. - nadpolovičná väčšina porastov stromov dosahovala stupeň 3 - dreviny zdravé, tvarovo narušené, alebo dreviny mladé (v priemere 60%). - stupeň 4 znamená dreviny dobre vyvetvené, zdravé len s menšou nepravidelnosťou v tvare alebo vyvetvenia koruny (v priemere 30%). - stupeň 1-2 znamená dreviny poškodené v počiatočnom štádiu choroby, prestarnuté, alebo dreviny presychajúce až suché (v priemere 4%). - stupeň 5 znamená dreviny najcennejšie, zdravé, s dlhodobým výhľadom existencie, (dosahoval 6%). Z výsledkov hodnotenia drevín môžeme formulovať nasledujúce poznatky: - zdravotný stav horší vykazujú porasty relatívne zatienené, časť drevín náročných na svetlo prejavuje výrazné odchýlky od priemeru,

95



- dlhodobou stagnáciou rastu sa vyznačujú druhy lipa a borovica, - z hľadiska usporiadania výsadieb prevláda vo verejnej zeleni tradičný „bodový“ kompozičný systém, kalkulujúci s uplatnením solitérneho alebo rozvoľneného kompozičného účinku dreviny, údržba stromov sa vykonáva v individuálnych jamkách v trávniku. Podrobné informácie o sortimente drevín vo verejnej zeleni obsahuje - Evidencia verejnej zelene v jednotlivých sídliskách mesta Zvolen uložená na MÚ Zvolen.

96



8. Peľová precitlivenosť a jej botanicko-ekologické následky Vzostup výskytu alergických ochorení v druhej polovici 20. storočia je dobre dokumentovaný. Asi štvrtinu populácie vyspelých štátov sveta tvoria alergici. Pesimistické odhady na 21. storočie hovoria až o 50% výskyte. Typov alergických ochorení je veľmi veľa, ale polinóza, t.j. precitlivenosť na peľ, sa na uvedenom vzostupe podieľa podstatnou mierou. Popri kardiovaskulárnych a onkologických chorobách tvoria alergie najpočetnejšiu skupinu tzv. civilizačných ochorení. Zvláštnosť alergií je umocnená tým, že najpostihnuteľnejšou skupinou sú mladí ľudia vo veku 10 - 30 rokov, pričom pozorujeme neustály posun do mladších vekových kategórií. Peľová precitlivenosť - polinózy - patrí medzi tzv. inhalačné alergie, t.j. choroby, pri ktorých vstupnou bránou alergénu sú dýchacie cesty. Za posledných 30 - 40 rokov zaznamenávame rozsiahle kvantitatívne aj kvalitatívne zmeny vegetačného krytu súvisiace s negatívnymi zásahmi človeka do krajiny, najmä v mestských aglomeráciách. Pod civilizačným tlakom citlivejšie druhy ustupujú do ľudskou činnosťou menej postihnutých oblastí. Týka sa to aj niektorých alergénov (Phelum pratense - timotejka lúčna). Väčšinou však miznú druhy z ekologického aj estetického hľadiska cenné, a naopak medzi rastlinami, ktoré prežívajú a množia sa aj v nevyhovujúcom prostredí našich miest, je veľmi častý výskyt alergénov. Ako príklad poslúži tzv. ruderálna vegetácia, t.j. buriny rastúce na rôznych neupravených, zanedbaných plochách. Z alergénov je pre takéto spoločenstvá charakteristický výskyt astrovitých burín (rody Artemisia, Solidago, Iva, Matricaria, Taraxacum, na južnom Slovensku tiež Ambrosia), mrlíkovitých (Chenopodium, Atriplex), láskavcovitých (Atriplex), pŕhľavovitých (Urtica, Parietaria), stavikrvovitých (Rumex), a skorocelovitých (Plantago). Súčasťou ruderálnej vegetácie sú aj senzibilizujúce trávy (lipnicovité - Arrhenatherum, Elytrigia, Lolium, Dactylis, Festuca, Apera) a kry (zemolezovité Sambucus). Pozrime sa bližšie na vlastnosti rastlín, ktoré rozhodujú o tom, či sa stanú alergénmi: základnou podmienkou je, že peľ musí obsahovať chemické štruktúry schopné senzibilovať ľudský organizmus rastlina musí byť v danej lokalite hojne rozšírená peľ musí byť ľahký, dostatočne dlhú dobu zotrvávajúci v ovzduší, a teda prenášateľný na veľké vzdialenosti. Tieto kritériá najlepšie spĺňajú vetroopelivé rastliny produkujúce peľové zrná veľkosti 10 – 60mm. Z hľadiska alergológie je praktické deliť peľové alergény do 3 skupín na dreviny, trávy a byliny (poradie uvádzame podľa obdobia kvitnutia v priebehu roka). tieto tri skupiny sú relatívne homogénne a výrazne sa odlišujú tak celkovým habitom, ako aj hlavným obdobím produkcie peľu. Pre kvitnutie drevín sú charakteristické jarné mesiace marec a apríl (s rozptylom január - máj), pre trávy koniec jari až prvá časť leta (máj, jún, s rozptylom apríl júl) a pre byliny je typické obdobie vrcholiaceho leta až začiatku jesene (august, september, s rozptylom júl - október). Viac ako polovica peľových pacientov sú polyvalentní alergici, t.j. takí, ktorí sú senzibilizovaný viacerými druhmi peľu. Znamená to, že v našich podmienkach, najmä na južnom Slovensku, môžu mať ťažkosti až 10 mesiacov v roku! Hoci môžeme za posledné 2 desaťročia sledovať stále častejší výskyt precitlivenosti na peľ stromov a burín, v našich zemepisných šírkach stále ostávajú najvýznamnejšími alergénmi trávy (čeľaď lipnicovité). Treba upozorniť na už spomínaný klesajúci význam timotejky lúčnej

97



(Phelum pratense), ktorá sa ešte stále zvykne uvádzať ako náš hlavný trávový alergén, hoci v prieskumoch z posledných rokov (Praha, Bratislava) sa v poradí dôležitosti objavuje až na 15. - 20.mieste. Naopak, narastá význam "nových" rodov, ako napr. stoklas (Bromus) a pýr (Elytrigia). Hlavným trávovým alergénom je mätonoh (Lolium) so svojimi viacerými druhmi. Byliny tvoria druhú najvýznamnejšiu skupinu peľových alergénov. Najdôležitejšie miesto tu patrí rastlinám z čeľade astrovitých. Palina obyčajná (Artemisia vulgaris) je rozšírená po celom území našej republiky. Rovnako silným alergénom je o niečo menej častá p. pravá (A. absinthium). Nie je preskúmaný alergénny potenciál stále častejšie sa vyskytujúcej paliny ročnej (A. annua), dá sa však predpokladať rovnako silný alergénny účinok. Od konca II. svetovej vojny sa začala do Európy masovo šíriť ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisifolia), najobávanejší alergén severoamerického kontinentu. K zavlečeniu došlo s dodávkami amerického obilia, preto bol prvý výskyt pozorovaný v okolí prekladísk tovaru, železničných staníc a prístavov. U nás sa čoraz častejšie vyskytuje na území južného Slovenska, najmä však v Bratislave, Košiciach a ich okolí. Medzi stredne silné astrovité alergény patria viaceré druhy zlatobyľov (Solidago), púpava lekárska (Taraxacum officinale), rumanček kamilkový (Matricaria chamomilla) a iva voškovníkovitá (Iva xanthifobia). Podstatne menší význam majú ostatné čeľade burín: mrlíkovité, láskavcovité, stavikrvovité, skorocelovité a pŕhľavovité. Treťou ohraničenou skupinou alergénov sú dreviny. Ich význam rok od roka narastá a v súčasnosti je precitlivenosť na ne takmer rovnako častá ako na rastliny predošlých dvoch skupín. Najdôležitejšie miesto patrí čeľadi brezovitých a lieskovitých. Ide o rody breza (Betula), jelša (Alnus), lieska (Corylus) a hrab (Carpinus). Tieto rody a ich druhy sú čo do alergénnosti prakticky rovnako významné, ide o veľmi agresívne alergény. Množstvo peľu týchto, ako aj ostatných drevín (viď ďalej) rok od roka kolíše, silnejšie sezóny sa striedajú so slabšími. Ďalšou významnou čeľaďou drevín, s iba o málo menším alergénnym potenciálom, sú bukovité s rodmi buk (Fagus) a dub (Quercus). Do tejto skupiny patrí aj gaštan (Castanea), ktorého význam je však vzhľadom na vzácnosť malý. Stredne silnými alergénmi sú jasene (Fraxinus) z čeľade olivovitých. Do tejto čeľade patria aj často pestované ozdobné kry zlatovka (Forsythia) a orgován (Syringa) a divo rastúci aj pestovaný zob vtáčí (Ligustrum), ktorých alergénny potenciál je však pravdepodobne malý. Zvláštnu zmienku si zaslúžia vŕbovité, s rodmi topoľ (Populus) a vŕba (Salix), a to najmä vzhľadom k neodôvodneným chýrom o "topoľovej alergii". Oba uvedené rody drevín so svojimi početnými druhmi patria medzi slabé alergény, kvitnú obyčajne v marci a apríli, kedy nikto ani o "alergii na topole" neuvažuje. Nevraživosť voči týmto stromom spôsobuje ich semeno, ktoré sa počas teplých a veterných májových dní v podobe páperia uvoľňuje do ovzdušia. Samo o sebe však nie je alergénom, rozhodujúcim pôvodcom ťažkostí pacientov v tomto období je peľ tráv! Dráždivosť páperia sa môže uplatňovať nanajvýš mechanicky, alebo ako nosič trávového peľu. Rúbanie topoľov preto jednoznačne nie je odôvodnené, ale potrebné je dôsledné a časté kosenie trávnikov tak, aby nedochádzalo k ich zakvitaniu. Medzi slabšie stromové alergény ďalej patria baza (Sambucus) z čeľade zemolezovitých, javory (Acer) z čeľade javorovitých, bresty (Ulmus) a brestovce (Celtis) z čeľade brestovitých, platany (Platanus) z čeľade platanovitých, orechy (Juglans), z čeľade orechovitých a pagaštany (Aesculus) z čeľade pagaštanovitých. Čo sa týka javorov, predpokladalo sa, že alergénny potenciál majú iba cudzokrajné j. cukrový (Acer saccharinum) a javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides), avšak posledné výskumy alergologicko - imunologickej 98



ambulancie NsP Ružinov, Bratislava naznačujú na možnosť senzibilizácie peľom aj našich domácich druhov javorov. Nízky alergénny potenciál majú "voňajúce stromy" lipa (Tilia lipovité) a agát (Robinia - bôbovité). Na záver tohto prehľadu treba ešte spomenúť ihličnany. Ich peľové zrná sú pomerne veľké, ťažké a lepivé, takže nespĺňajú jeden z dôležitých predpokladov pre vznik polinózy - aby sa dlhšie vznášali v ovzduší. Z našich domácich druhov sa veľmi vzácne vyskytuje precitlivenosť na peľ tisu (Taxus) z čeľade tisovitých a na peľ borovice (Pinus) z čeľade borovicovitých. V Japonsku je obávaným alergénom kryptoméria (Cryptomeria) z čeľade kryptomériovitých, ktorá sa však u nás pestuje iba v špecializovaných záhradách a arborétach. Tento prehľad jednotlivých skupín peľovitých alergénov nie je samozrejme úplný, v podmienkach strednej Európy však pokryje minimálne 95% peľových alergikov. Treba pripustiť, že doteraz nepreskúmanými druhmi (napríklad pajaseň - Ailanthus) sa môžu nájsť nové alergény. Program zameraný na zníženie výskytu peľovej alergie musí byť pochopiteľne komplexný. Tak ako vo všetkých oblastiach medicíny je najdôležitejšia prevencia. je dokázané, že riziko senzibilizácie stúpa s absolútnym množstvom alergénov v ovzduší. Preto by sa mali postarať o podstatnú redukciu neupravených plôch našich miest a obcí, to znamená likvidovať miesta výskytu burín. Pravidelným kosením trávnikov by sme mali dosiahnuť stav, že tieto vôbec nezakvitnú. V neposlednom rade treba zasiahnuť do výberu druhov stromov a kríkov, ktoré sa sadia v našich mestách a obciach do stromoradí, parkov a podobne. Tento proces je pochopiteľne dlhodobý a musí sa začať už pri výbere pestovaných druhov v záhradníckych podnikoch tak, aby sa v ich sortimente vyskytovali predovšetkým druhy bez alergénneho potenciálu a druhy iba s nízkym rizikom senzibilizácie. Údiv budia brezy, jelše a liesky zasadené v tesnej blízkosti detských predškolských a školských zariadení. V snahe napomôcť orientácii vo veľkom množstve drevín pestovaných v meste sa tieto rozdelili do 3 skupín (viď text nižšie). Prvú tvoria druhy naprosto nevhodné pre výsadbu v intravilánoch. V skupine druhy menej vhodné (táto skupina je ešte rozdelená na 2 podskupiny) nájdeme dreviny, ktorých výsadbu možno pripustiť, ale iba ako jednotlivých stromov (nie v skupinách!) a zásadne nie v blízkosti detských zariadení a obytných domov. Tretiu skupinu tvoria druhy z alergologického hľadiska vhodné, ktorých výsadbu možno doporučiť. Dreviny (čeľade a druhy stromov) nevhodné pre výsadbu v intravilánoch: A: Betulaceae – brezovité - Betula - breza (všetky druhy) - Alnus - jelša (všetky druhy) Corylaceae – lieskovité - Corylus - lieska (všetky druhy) - Carpinus betulus - hrab obyčajný - Ostrya - hrabovec B: Fagaceae – bukovité - Fagus silvatica - Quercus - Castanea sativa Oleaceae – olivovité - Fraxinus Moraceae – morušovité - Morus

- buk lesný - dub (všetky druhy) - gaštan jedlý - jaseň (všetky druhy) - moruša (všetky druhy)

99



Vysvetlivky: A: skupina naprosto nevhodných druhov, pre ktoré by mal platiť zákaz výsadby! B: skupina druhov, ktorých výsadbu možno pripustiť iba ako ojedinelé solitéry v parkoch, zákaz by mal platiť pre výsadbu v blízkosti obydlí a detských zariadení. U nás sa iné druhy uvedených rodov nevyskytujú, ale ak by sa zvažovala výsadba cudzokrajných druhov, sú rovnako nevhodné.

Druhy drevín menej vhodné pre výsadbu v intravilánoch: A: stredne silné alergény: Platanaceae – platanovité - Platanus - platan (všetky druhy) Aesculaceae – pagaštanovité - Aesculus hippocastanum - pagaštan konský Loniceraceae – zemolezové - Sambucus nigra - baza čierna B: slabé alergény Salixaceae – vŕbovité -Salix - Populus Juglandaceae – orechovité - Juglans Aceraceae – javorovité - Acer - Negundo aceroides Ulmaceae – brestovité - Ulmus - Celtis Tiliaceae – lipovité - Tilia Fabaceae – bôbovité - Robinia pseudoacacia Eleagnaceae – hlošinovité - Elaeagnus angustifolia Taxaceae – tisovité - Taxus baccata Pinaceae – borovicovité - Pinus

- vŕba (všetky druhy) - topoľ (všetky druhy) - orech (všetky druhy) - javor (domáce aj cudzokrajné druhy) - javorovec jaseňolistý - brest (pravdepodobne všetky druhy) - brestovec (všetky druhy) - lipa (všetky druhy) - agát biely - hlošina úzkolistá - tis obyčajný - borovica (pravdepodobne všetky druhy)

Poznámka: - pravdepodobne aj ostatné druhy (netestovali sa).

Druhy drevín vhodné pre výsadbu v intravilánoch: Ihličnany – až na uvedené druhy v texte vyššie sú prakticky všetky ihličnany vhodné (výnimkou je Cryptomeria japonica – kryptoméria japonská, ktorá je však u nás iba zbierkovou rastlinou) Ginkgoaceae – ginkovité - Ginkgo biloba - ginko dvojlaločné Magnoliaceae – magnóliovité - Magnolia - magnólia (všetky druhy) - Liliodendron tulipifera - ľaliovník tulipánokvetý Rosaceae – ružovité - vhodné sú všetky kríky a stromy, napr.: - Mespilus germanica - mišpuľa obyčajná - Crataegus - hloh (všetky druhy) - Sorbus aucuparia - jarabina vtáčia - Sorbus torminalis - jarabina brekyňa - Sorbus aria - jarabina mukyňa - Cydonia oblonga - dula podlhovastá - Malus sylvestris - jabloň planá 100



- Pyrus pyraster - hruška planá - Amelanchier canadensis - muchovník kanadský - Cerasus avium - čerešňa vtáčia - Cerasus vulgaris - čerešňa višňa - Cerasus serrulata - čerešňa pílkatá (= sakura ozdobná) - Armeniaca vulgaris - marhuľa obyčajná - Persica vulgaris - broskyňa obyčajná - Padus avium - čremcha obyčajná Cesalpiniaceae – cezalpíniové - Gleditsia triacanthos - gledíčia trojtŕňová - Gymnocladus dioica - beztŕňovec dvojdomý - Cercis canadensis - judášovec kanadský Fabaceae – bôbovité - Sophora japonica - sofora japonská - Laburnum anagyroides - štedrec ovisnutý Anacardiaceae – sumachovité - Rhus typhina - sumach pálkový Rhamnaceae – rešetliakovité - Frangula alnus - krušina jelšová Loniceraceae – rôzne kríky - Symphoricarpos - imelovník - Weigela - vajgélia - Lonicera - zemolez Scrophulariaceae – krtičníkovité - Paulownia tomentosa - paulovnia plstnatá Bignoniaceae – bignóniovité - Catalpa bignonioides - katalpa bignóniovitá

9. Tabuľkový prehľad drevín mestskej zelene Príloha č.1

101



10. Návrhy tried intenzity údržby verejnej zelene Medzi podklady pre určenie ceny údržby zelene je zaradený súbor údajov vzťahujúcich sa na plošnú jednotku zelene a kalendárny rok. Ukazovatele sa dotýkajú základných sadovníckych prvkov (trávniky, záhony letničiek, trvaliek, ruží, skupiny alebo solitéry krov a stromov) a prvkov technických (cesty, spevnené plochy, pieskoviská), z ktorých sa plochy zelene skladajú. Intenzitné triedy údržby sú stanovené požadovanou funkčnosťou zelene podľa druhu zelene, čo odpovedá významu zelene a početnosti prác za jeden rok. Intenzívna trieda – predstavuje najnáročnejšiu údržbu, tzv. reprezentačné plochy zelene, zelene parkov. Normálna trieda – predstavuje údržbu zelene sídlisk. Extenzívna trieda – zahŕňa najmenej náročnú údržbu menej významných plôch zelene. Každá trieda obsahuje varianty údržby: o – optimálna údržba a m - minimálna údržba. Tabuľka č.1: Technológie údržby zelene. (početnosť prác za obdobie 1 rok pre údržbu vybraných sadovníckych prvkov podľa intenzity tried údržby). Početnosť prác v ITÚ Por. intenzívna normálna extenzívna Sadovnícky prvok a druh ;prác č. o m o m o m 1. TRÁVNIKY 0 1 0,5 1 1 1 jarné vyhrabanie 1 0,5 1 2 1 3 zhrabanie lístia (jeseň) 0 0 0 1 1 1 valcovanie 0,5 0,5 1 1 4 4 hnojenie 2 3 6 8 15 15 kosenie 2 3 4 8 8 8 hrabanie trávy 0 0 0,2 0,3 0,3 0,5 prevzdušnenie 0 0 0,2 0,3 0,3 0,5 prerezávanie 0 0 0,2 0,5 0,5 0,5 chemické odburinenie 2 0 0 0 10 25 25 zálievka (10 l/m ) 0 0 0 50 50 50 z toho cisternou (%) 0 0 0 5 0 5 obnova trávnikov (%) 2.

3.

ZÁHONY LETNIČIEK rytie záhonu hnojenie minerálne hnojenie kompostom uhrabanie vymeranie výsadby výsadba 2 zálievka (10 l/m ) z toho cisternou (%) okopávka s odburinením odstránenie odkvitnutých kvetov odstránenie výsadby prikrytie záhonu čečinou odstránenie zimnej ochrany výmena zeminy

2,5 4 0,5 2,5 2,5 3,5 40 70 10 10 2,5 1 1 0,1

2,5 4 0,5 0,5 0,5 2,5 40 70 8 8 2,5 0 0 0,1

2 2 0,3 2 2 3 20 90 3 3 2 1 1 0,1

1 1 0,3 1 1 1 10 90 2 2 1 0 0 0

2 2 0,3 2 2 1 20 100 3 3 2 1 1 0

1 1 0,3 1 1 1 10 100 2 2 1 0 0 0

ZÁHONY TRVALIEK odstránenie zimnej ochrany okopávka s odburinením hnojenie minerálne hnojenie kompostom 2 zálievka (10 l/m ) z toho cisternou (%) odstránenie zvyškov kvetov zrezanie okrajov prikrytie na zimu čečinou obnova (%)

1 10 2 0,3 10 70 10 10 1 20

0 8 2 0,3 10 70 8 3 0,5 20

1 6 1 0,2 4 90 6 6 1 15

0 4 1 0,2 4 90 4 1 0 15

1 6 1 0,2 2 100 6 6 1 15

0 2 0,5 0,1 2 100 2 0,5 0 0

102


Por. č. 4.

5.

6.

7.

8.

Sadovnícky prvok a druh prác


intenzívna o m

Početnosť prác v ITÚ normálna o m

extenzívna o m

ZÁHONY RUŽÍ jarné odhrnutie jarný rez ruží hnojenie minerálne hnojenie kompostom 2 zálievka (10 l/m ) z toho cisternou (%) okopávka s odburinením chemické odburinenie ochranný postrek odstránenie zvyškov kvetov zrezanie okrajov zimné prihrnutie obnova záhonu (%)

1 1 2 0,3 5 70 8 1 4 8 8 1 15

1 1 1 0,3 5 70 5 1 2 5 3 1 15

1 1 1 0,2 3 90 5 1 4 5 5 1 15

1 1 1 0,2 3 90 3 1 2 3 1 1 15

1 1 1 0,2 3 100 3 1 4 3 3 1 15

1 1 1 0,2 3 100 2 1 2 2 1 1 15

KRÍKY SOLITÉRY S VLASTNOU MISKOU DO 5 ROKOV PO VÝSADBE okopávka s odburinením zrezanie okrajov rez kríkov hnojenie minerálne mulčovanie 2 zálievka (10 l/m ) z toho cisternou (%) obnova uhynutých kríkov (%)

4 4 1 1 1 2 70 10

2 2 0,5 1 1 2 70 10

2 2 1 0,5 1 1 90 10

1 1 0,5 0,3 1 1 90 10

1 1 1 0,5 0,25 1 100 10

1 0 0,3 0,3 0 0,5 100 10

KRÍKY SOLITÉRY S VLASTNOU MISKOU NAD 5 ROKOV PO VÝSADBE preriedenie omladenie prerýľovanie

0,3 0,1 0,2

0,2 0 0,2

0,3 0,1 0,1

0,2 0 0

0 0 0

0 0 0

STROMY S VLASTNOU MISKOU DO 8 ROKOV PO VÝSADBE okopávka s odburinením zrezanie okrajov hnojenie minerálne 2 zálievka (10 l/m ) z toho cisternou (%) rez výmena kolov obnova úväzkov obnova uhynutých stromov (%)

4 4 1 2 70 1 0,2 0,5 10

2 2 1 2 70 1 0,2 0,5 10

2 1 0,5 1 90 1 0,2 0,5 10

1 1 0,5 1 90 0,5 0 0,3 10

1 0,5 0,5 0 0 1 0,2 0,5 10

0 0 0 0 0 0,5 0 0 10

25

10

20

5

10

5

STROMY S VLASTNOU MISKOU NAD 8 ROKOV PO VÝSADBE nepravidelné práce (podľa potreby prerezávka koruny, výrub, dobývanie pňov a pod.) hodiny / ha

103


Por. č. 9.

10.

11.

12.

13.



intenzívna o m


extenzívna o m

ZAHUSTENÉ VÝSADBY DO 3 ROKOV PO VÝSADBE okopávka zrezanie okrajov skupín hnojenie minerálne 2 zálievka (10 l/m ) z toho cisternou (%) postrek herbicídom mulčovanie ochranný postrek obnova kríkov (%)

10 8 2 5 70 1 1 0,3 10

5 2 1 5 70 1 1 0,3 10

6 5 2 3 90 1 1 0,3 10

3 1 0,5 3 90 1 1 0,2 10

4 3 1 2 100 1 1 0,3 10

2 0,5 0,5 2 100 1 1 0,2 10

ZAHUSTENÉ VÝSADBY NAD 3 ROKY PO VÝSADBE zrezanie okrajov skupín preriedenie ochranný postrek

3 0,2 0,3

1 0,2 0

1 0,2 0,3

0 0,2 0

0 0,2 0,3

0 0 0

ŽIVÉ PLOTY TVAROVANÉ okopávka zrezanie okrajov pásu rez drevín hnojenie minerálne 2 zálievka (10 l/m ) z toho cisternou (%) mulčovanie chemické odburinenie obnova uhynutých rastlín (%)

3 3 4 2 2 70 1 1 10

1 1 3 1 2 70 1 0,5 10

1 1 3 1 1 90 1 1 10

1 0,5 2 1 1 90 1 0,5 10

1 1 2 1 0 0 1 1 10

0,5 0,3 1 1 0 0 1 0,5 10

CESTY S BEZPRAŠNÝM POVRCHOM zametanie posypového materiálu umývanie ciest čistenie vpustí zametanie vyberanie odpadkových košov odstránenie snehu posyp zimný obnova povrchu (%)

3 3 2 200 200 25 45 5

1 1 2 80 80 25 40 5

1 0,5 1 50 50 25 45 5

1 0 1 35 35 25 40 5

1 0 1 25 25 15 30 5

0 0 1 20 20 15 25 5

CESTY PIESKOVANÉ pieskovanie povrchu hrabanie povrchu škarpírovanie okrajov čistenie vpustí kropenie povrchu odburinenie herbicídom vyberanie odpadkových košov odstránenie snehu posyp zimný obnova povrchu (%)

2 100 10 2 10 4 200 25 45 5

2 80 5 2 5 2 80 25 35 5

1 25 1 1 1 2 50 25 45 5

1 10 1 1 0 1 35 25 35 5

1 10 0,5 1 0 1 25 15 30 5

1 0 0 1 0 0,5 20 15 20 5

104


Por. č. 14.

15.

16.

17.



intenzívna o m


extenzívna o m

NÁDOBY (VÁZY) S KRÁTKODOBOU VÝSADBOU výsadba hnojenie minerálne 2 zálievka (10 l/m ) z toho cisternou (%) odstraňovanie odkvitnutých kvetov kyprenie a odburinenie odstránenie výsadby obnova mís a váz (%)

1 3 50 70 4 4 3 20

1 3 50 70 2 2 3 20

1 2 40 90 3 3 2 20

1 1 40 90 2 2 1 20

1 1 20 100 2 2 1 20

1 1 20 100 1 1 1 20

NÁDOBY (VÁZY) S DLHODOBOU VÝSADBOU hnojenie minerálne 2 zálievka (10 l/m ) z toho cisternou (%) kyprenie a odburinenie mulčovanie obnova mís a váz (%)

3 40 70 2 1 20

1 40 70 1 1 20

2 40 90 1 1 20

1 40 90 1 1 20

1 40 100 1 1 20

1 30 100 1 1 20

STROMY V ULIČNOM STROMORADÍ DO 8 ROKOV PO VÝSADBE okopávka s odburinením hnojenie minerálne zálievka cisternou rez výmena kolov obnova úväzkov ochrana kmeňov – mech. obnova uhynutých stromov

4 2 10 1 0,2 2 0,2 20

2 2 10 1 0,2 0,5 0 20

2 1 6 1 0,2 1 0,2 20

2 1 6 1 0,2 0,5 0 20

1 1 3 1 0,2 0,5 0,2 10

1 1 3 1 0,2 0,5 0 10

2

1

2

1

1

1

0,5 5

0,5 5

0,5 5

0,5 5

0,3 3

0,3 3

5

5

5

5

3

3

STROMY V ULIČNOM STROMORADÍ NAD 8 ROKOV PO VÝSADBE zálievka roztokom priemyselných hnojív rez výrub stromov vrátane odstránenia pňov (%) dosadba uhynutých stromov (%)

105



Tabuľka č. 2. Potreby pracovného času na údržbu zelene sadovníckych prvkov v jednotlivých intenzitných triedach údržby za 1 rok. Por. č. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17

Normohodiny v ITÚ 2. normálna 3. extenzívna o m o m

Merná jedn.

Sadovnícky prvok Trávniky Záhony letničiek Záhony trvaliek Záhony ruží Kríky s individuálnymi miskami do 5 rokov po výsadbe Kríky s individuálnymi miskami nad 5 rokov po výsadbe Stromy s individuálnymi miskami do 8 rokov po výsadbe Stromy s individuálnymi miskami nad 8 rokov po výsadbe Zahustené výsadby do 3 rokov po výsadbe Zahustené výsadby nad 3 roky po výsadbe Živé ploty tvarované Cesty s bezprašným povrchom Cesty pieskované Kvetinové misy a vázy krátkodobá výsadba Kvetinové misy a vázy dlhodobá výsadba Stromy v uličnom stromoradí do 8 rokov po výsadbe Stromy v uličnom stromoradí nad 8 rokov po výsadbe

m

2

0,190

0,091

0,054

0,028

m

2

2,645

1,121

1,792

0,919

m

2

1,282

0,794

1,253

0,384

m

2

2,657

2,096

2,066

1,107

m

2

0,776

0,417

0,542

0,372

m

2

0,193

0,076

0,000

0,000

m

2

0,127

0,861

0,900

0,455

m

2

0,017

0,004

0,007

0,003

m

2

1,411

0,725

0,903

0,473

m

2

0,051

0,033

0,036

0,000

m

2

1,738

1,271

1,272

0,577

m

2

0,344

0,254

0,164

0,150

m

2

0,892

0,555

0,348

0,090

m

2

3,807

2,617

2,188

1,820

m

2

0,564

0,550

0,560

0,534

ks

2,200

1,892

1,329

1,040

ks

1,500

1,296

1,251

1,251

Tabuľka č.3. Náklady na údržbu 1 priemerného hektára zelených plôch v jednotlivých triedach údržby. Por. č.

Trieda údržby

1

Intenzívna

2

Normálna

3

Extenzívna

Merná jedn. Nh prac. Nh prac. Nh prac.

Potreba práce pre údržbu vrátane obnovy bez obnovy o m o m 6 320 4 520 6 073 4 353 3,20 2,30 3,00 2,20 2 660 1 520 2 420 1 280 1,30 0,80 1,20 0,60 1 100 510 970 380 0,60 0,30 0,50 0,20

106



Prílohy

107



OBSAH: ÚVOD 1. Zadanie úlohy ...................................................................................................................2 1.1. Dôvody na spracovanie Územného generelu zelene mesta Zvolen .............................2 1.2. Ciele spracovania Územného generelu zelene mesta Zvolen ......................................2 2. Vymedzenie riešeného územia.......................................................................................3 3. Zhodnotenie doterajších ÚPD a známych zámerov rozvoja.........................................3 PRIESKUMY A ROZBORY 4. Prieskumy a rozbory prírodného prostredia a krajiny mesta Zvolen ..........................4 4. 1. Základné údaje o podmienkach pre zeleň...................................................................4 4.1.1. Horninové prostredie .............................................................................................4 4.1.2. Ovzdušie ...............................................................................................................5 4.1.3. Voda.....................................................................................................................6 4.1.4. Pôda......................................................................................................................7 4.1.5. Fauna, flóra, vegetácia .........................................................................................8 4.2. Krajina, stabilita, ochrana...........................................................................................10 4.2.1. Územný systém ekologickej stability....................................................................10 4.2.2. Chránené územia prírody a krajiny ......................................................................11 4.2.3 . Chránené stromy................................................................................................11 4.2.4. KEP.....................................................................................................................11 4.3. Obyvateľstvo a jeho aktivity ......................................................................................11 4.3.1. Stav počtu obyvateľov .........................................................................................11 4.3.2. Stav počtu bytov..................................................................................................12 4.4. Urbanistická koncepcia mesta Zvolen........................................................................13 4.4.1. Vývoj sídla...........................................................................................................13 4.4.2. Funkčné členenie mesta......................................................................................13 4.4.3. Historický vývoj sídla ...........................................................................................16 4.4.4. Predpokladaný rozvoj sídla..................................................................................17 4.5. Súčasný stav kvality životného prostredia..................................................................18 4.5.1. Ovzdušie .............................................................................................................18 4.5.2. Pôda....................................................................................................................19 4.5.3. Voda....................................................................................................................19 4.5.4. Hluk a emisie z dopravy ......................................................................................20 5. Prieskumy a rozbory zelene zastavaného územia mesta ...........................................21 5.1. Metodické princípy prieskumov..................................................................................21 5.1.1.Základné urbanistické údaje .................................................................................21 5.1.2.Základné druhy plôch zelene...............................................................................21 5.2. Hodnotenie plôch zelene ...........................................................................................24 5.2.1. Spôsob vyhodnotenia a spracovania údajov........................................................24 5.2.2. Bilancie plôch zelene v jednotlivých mestských sektoroch...................................27 5.3. Hodnotenie porastov zelene ......................................................................................28 5.3.1. Hodnotenie a spracovanie údajov porastov zelene..............................................28 5.3.2. Bilancia porastov podľa porastových blokov ........................................................30 5.4. Súčasný stav zelene ..................................................................................................32 5.4.1. Parky...................................................................................................................32 5.4.2. Menšie parkové plochy........................................................................................33 5.4.3. Uličné stromoradia ..............................................................................................42 5.4.4. Sídlisková zeleň ..................................................................................................56 5.4.5. Cintoríny..............................................................................................................62 5.4.6. Zeleň rekreačných zariadení ...............................................................................63

I



5.4.7. Zeleň športových zariadení..................................................................................63 5.4.8. Zeleň škôl............................................................................................................64 5.4.9. Zeleň zdravotníckych zariadení ...........................................................................66 5.4.10. Záhradkárske osady ..........................................................................................66 5.4.11. Zeleň individuálnej výstavby ..............................................................................66 5.4.12. Zeleň priemyslu a prevádzok.............................................................................67 5.4.13 Zeleň Ozbrojených síl SR ...................................................................................67 5.4.14. Sprievodná zeleň železníc.................................................................................68 5.4.15. Sprievodná zeleň komunikácií ...........................................................................68 5.4.16. Brehové porasty ................................................................................................69 5.4.17. Ekologicky významné krajinné segementy ........................................................70 5.4.18. Poľnohospodárska pôda....................................................................................73 5.4.19. Lesná pôda .......................................................................................................73 NÁVRHY 6. Návrhy.............................................................................................................................75 6.1. Východiská ................................................................................................................75 6.2. Návrhy rozvoja zelených plôch sektorov mesta..........................................................76 6.3. Návrh funkčno-kompozičných jednotiek zelene..........................................................82 6.3.1. Parkové plochy....................................................................................................82 6.3.2. Menšie parkové plochy........................................................................................84 6.3.3. Sídlisková zeleň ..................................................................................................84 6.3.4. Zeleň mestských komunikácií..............................................................................88 6.3.5. Zeleň základných a stredných škôl. .....................................................................89 6.3.6. Vojenské cintoríny ...............................................................................................89 6.3.7. Priemyselná zeleň ...............................................................................................89 6.3.8. Brehové porasty vodných tokov a potokov ..........................................................90 6.3.9. Zeleň diaľnice, cestného obchvatu a prístupových ciest do mesta I.triedy, a ochranná zeleň..............................................................................................................91 6.3.10. Zeleň zelených prstencov (pásov) .....................................................................94 7. Druhová skladba drevín.................................................................................................95 8. Peľová precitlivenosť a jej botanicko-ekologické následky........................................97 9. Tabuľkový prehľad drevín mestskej zelene ...............................................................101 10. Návrhy tried intenzity údržby verejnej zelene ..........................................................102 Prílohy...............................................................................................................................107

II

2005. Spracovateľský kolektív. Mgr. Tomáš Šembera

Recommend Documents