2001 NA ŽU OTVORENÝ

8/2000

AKADEMICKÝ ROK 2000/2001 NA ŽU OTVORENÝ je zároveň 48. akademickým rokom v dejinách ŽU a 40. rokom, čo jej sídlom je Žilina Dňa 25. septembra 2000 sa začal nový akademický rok 2000/2001. Slávnostné zhromaždenie otvoril prorektor ŽU doc. Ing. Ivo Čáp, CSc., ktorý privítal predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu, akademických funkcionárov ŽU a študentov, predstaviteľov krajského a okresného úradu, mesta Žilina, zástupcov centrálnych spolupracujúcich inštitúcií, náboženských organizácií a ďalších hostí.

Prejav predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu pri príležitosti otvorenia akademického roku ŽU 2000/2001 Vaša Magnificencia, vážený pán rektor, vaše Honorability, vaše Spektability, vzácni hostia, milí študenti a študentky, vážená a ctená akademická obec! Je pre mňa veľkou cťou vystúpiť pred vami na začiatku nového akademického roku 2000/2001. Neskrývajúc, že toto vystúpenie má v sebe aj istý emocionálny zážitok, lebo – ako už bolo povedané – táto akademická pôda je aj mojou alma mater. Žilinská univerzita má rastúci význam nielen pre región, v ktorom pôsobí, táto akademická pôda je žriedlom vzdelania celoslovenského významu. Šíriť vzdelanie, šíriť múdrosť, to je hlavná misia univerzity. Kvalitatívne zmeny v oblasti vzdelania, to je aj jeden z najpodstatnejších progresívnych pilierov vlády, ktorej predsedám. V uplynulých dvoch rokoch sme sústredili maximum našej energie na to, aby sme stihli dohnať vzďaľujúci sa vlak integračných procesov. Ostať od týchto procesov izolovaný, to by znamenalo pre Slovensko postupný ekonomický, ale aj aj civilizačný úpadok. Znamenalo by to cestu proti prúdu dejín. Naše úsilie prinieslo hmatateľné plody, hmatateľné výsledky. Slovensko je dnes krajinou plne akceptovanou v kruhu vyspelých demokratických krajín. Pripomeniem, že v decembri minulého roku sme dostali pozvanie rokovať o vstupe Slovenska do Európskej únie. Pripomínam, že patríme medzi krajiny, ktoré najrazantnejšie využívajú šancu dohnať zameškané.

1

Otvárame veľa kapitol, vieme ich zatvárať rovnako veľa. Náš cieľ, splniť podmienky členstva tak, aby sme boli pripravení 1. 1. 2004 je nielen reálny, celkom konkrétny ale aj dosiahnuteľný, a myslím, celkom blízky. Veľmi ma teší skutočnosť, že práve v piatok tento týždeň minister zahraničných vecí Eduard Kukan podpíše v Paríži vstup Slovenska do Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. Pred 40 rokmi – zhodou okolností ako ŽU pôsobí v Žiline – vznikla táto pres-tížna svetová organizácia, vznikla z 20 krajín. Odvtedy prijala len 9 nových členov, Slovensko je vlastne odvtedy desiatym novým. Veľmi ťažko je dostávať sa do klubu vyspelých, ekonomicky kultúrnych krajín – ako spoločenstvo OECD je - a preto verím, že aj táto udalosť tohto týždňa výrazne pozdvihne sebavedomie občanov Slovenskej republiky. Cesta, ktorú spomenul pán rektor, cesta získavania grantov, získavania projektov EÚ, cesta zapájania sa do týchto globalizačných procesov – je tou najlepšou cestou nielen pre ŽU, ale pre celú našu spoločnosť. Dnes stojíme pred úlohou dokázať, že nádeje, ktoré svet do Slovenska vkladá, sú oprávnené, že dokážeme využiť našu historickú šancu. Slovensko musí vstupovať do Európy ako moderná, vzdelaná a učiaca sa spoločnosť. Taká spoločnosť, ktorá vytvára podmienky pre výchovu ľudí, ktorí nielen mnoho vedia, ale ktorí sú aj schopní úspešne svoje vedomosti zhodnotiť na medzinárodnom trhu práce a ktorí sú nositeľmi univerzálnych morálnych hodnôt.Takýchto Slovákov Európa víta, takíto Slováci budú pre Európu a svet prínosom. Vzdelanie prináša spoločnosti veľmi konkrétne a hmatateľné dôsledky. Bezprostredne súvisí s riešením problémov, ktoré nás v súčasnosti nesmierne ťažia. Je cestou k vyššej zamestnanosti, veď nezamestnanosť pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním sa u nás pohybuje na úrovni vyspelých európskych krajín. S úrov-ňou vzdelania významne klesá trestná činnosť. Predovšetkým je vzdelanie cestou k efektívnejšej ekonomike a teda k vyššej životnej úrovni obyvateľstva. O tom, že súčasná vláda deklarovanú prioritu vzdelania skutočne berie za svoju, svedčia celkom konkrétne reformné kroky. Pán rektor spomenul, že práve nastávajúci akademický rok 2000/2001 bude rokom nevídaných legislatívnych zmien. Spomenul päť konkrétnych zákonov, ktoré finalizujeme tak, aby práve v tomto akademickom roku mohli nadobudnúť účinnosť. Ešte predtým, ako prijmeme tieto zákony, sme celkom nedávno prijali koncepciu ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie. Táto koncepcia vychádza z veľmi jasného cieľa zvýšiť podiel študentov a absolventov vysokých škôl na úroveň krajín EÚ. Veľmi ma teší, že sme tejto koncepcii venovali temer celé dopoludnie, na rokovaní vlády bol prítomný aj pán rektor ako prezident rektorskej komisie Slovenska, boli tam zástupcovia študentov a tak isto akademickej obce. Diskusia bola nielen veľmi rozsiahla a obsiahla, myslím aj veľmi kvalitná a koncepcia ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie vytvára dobré predpoklady, aby aj zmienené zákony mali náležitú kvalitu. V duchu týchto cieľov sme už pre tento školský ropk 2000/2001 uvoľnili viac ako 39 miliónov Sk, umožňujúcich štúdium ďalším 2300 študentom, čo je o 10 % viac ako v minulom školskom roku. Viete veľmi dobre, že stále pracujeme pod kyslíkovým dlhom – keď hovoríme o peniazoch. Navzdory tomu sme sa rozhodli vytvoriť finančné predpoklady na to, aby v tomto školskom roku mohlo začať študovať o 10 % viac mladých ľudí, ako sme pôvodne predpokladali. Rovnako pripomínam, že v tých ťažkých hospodárskych podmienkach, v akých sa stále pohybujeme, sme boli schopní tohto roku riešiť viaceré problémy, problém oddĺženia alebo aspoň výrazného oddĺženia našich univerzít, rozhodli sme, že navyše vyprodukované príjmy našich univerzít zostanú v rozpočte týchto univerzít, aby si mohli splatiť záväzky a realizovať aspoň minimálny rozvoj. Istý rukopis vlády je vidieť aj v diskusii o štátnom rozpočte na rok 2000/2001. Rozhodli sme zvýšiť platy v štátnej správe v budúcom roku o 4 %, ale čo sa týka pedagógov o 7 %. Je veľmi dobre, že tie správy majú dva rozmery. Viem, v akom rozsahu sa pohybujú ceny v obchodoch a inflácia, ale aj na takýchto drobných príkladoch môžete vidieť, že vzdelávanie je skutočne vzácnym artiklom a vláda tomu prikladá aj náležitú pozornosť. Naším základným zámerom je umožniť spravodlivý prístup k vysokoškolskému vzdelaniu. Vysokoškolské vzdelanie sa nesmie stať luxusom. Nik z neho nemôže byť vylúčený len pre svoj sociálny pôvod. Preto model financovania vysokoškolského štúdia musí predovšetkým napĺňať podmienku spravodlivosti. Novým zákonom o financovaní vysokých škôl, ktorý bol spomínaný, sa odstránia bariéry pre viaczdrojové financovanie vysokých škôl. Koncepcia ďalšieho rozvoja vysokého školstva však sleduje aj ďalšie kvalitatívne ciele. Do vysokého školstva vnáša diferenciáciu vysokých škôl, ktorá bude hnacím motorom zvyšovania ich kvality. Systém vysokoškolského štúdia musí byť zreformovaný tak, aby unožňoval mobilitu študentov tak v rámci škôl na Slovensku ako aj v zahraničí. Koncepcia sleduje kvalitatívnu zmenu v napĺňaní vedeckého poslania vysokých škôl. Jej cieľom je vyššie prepojenie a integrácia výskumno-vyvojového potenciálu. V súlade s potrebami modernej spoločnosti sa naše vysoké školy stanú v budúcnosti pôdou pre celoživotné vzdelávanie. Jednou z výrazných prekážok na ceste k naplneniu tejto vízie je zaostávanie v oblasti využívania informačných technológií. Aj o tom už pán rektor hovoril. Myslím, že Slovensko má práve v tejto oblasti obrovský potenciál. To sa však musí premietnuť aj do života celej spoločnosti. Nesmieme dopustiť, aby vznikla kultúrna priepasť medzi ľuďmi druhotne gramotnými a tými, ktorí nemajú šancu osvojiť si a využívať nové technológie. Máme ešte dobrú šancu zachytiť trend informačnej spoločnosti.

2

Druhá, digitálna gramotnosť je predpokladom pre prílev takých zahraničných investícií, o aké máme prednostne záujem, teda takých, ktoré poskytnú uplatnenie pre kvalifikovanú pracovnú silu. Je to aj predpoklad k tomu, aby naši mladí ľudia mali šance na uplatnenie sa na európskom a svetovom trhu práce. Veď v priebehu piatich rokov každé druhé pracovné miesto bude súvisieť s novými technológiami. Je to jednoducho otázka konkurencieschopnosti našej ekonomiky. Práve túto pôdu by som rád využil na to, aby som pozval vás odborníkov a budúcich odborníkov v oblasti informačných a komunikačných technológií k spolupráci pri plnení tejto veľkej úlohy. Vaším poslaním je rozšírovať povedomie o možnostiach a význame nových technológií, šíriť druhú gramotnosť, prinášať podnety a konkrétne projekty pre rozšírovanie informačných a komunikačných technológií a ľudských schopností pracovať s nimi. Úlohou vlády a mojou osobnou snahou je maximálne podporovať takéto iniciatívy, vytvárať a prijímať pre ne opatrenia v súlade s výsledkami lisabonského summitu Rady Európy z marca roku 2000. Toto je významná cesta k vzdelánemu Slovensku, toto je významná cesta k integrácii Slovenska ako ako rovnocenného partnera v rodine vyspelých demokratických štátov Európy. Vážený pán rektor, vážení prítomní, iste v duchu konfrontujete vízie, o ktorých som hovoril s každodenným životom a prekážkami, s ktorými sa v ňom boríte. Viem, že dopracovať sa v oblasti vzdelávania z dnešného stavu k stavu porovnateľnému s vyspelými krajinami sveta je úloha obrovská, vyžadujúca aj trpezlivosť aj vytrvalosť. O to viac by som chcel oceniť prácu všetkých tých, ktorí poslaniu vzdelávania aj napriek všetkým bariéram a problémom a veľmi nízkemu finančnému ohodnoteniu zasväcujú svoju profesionálnu dráhu. Bez vašej múdrosti a odhodlania by táto úloha bola celkom nereálna. Vaša Magnificencia, vaše Honorability, vaše Spektability, ctená akademická obec, som si istý, že cesta, ktorou sme sa vydali je správna. Je na nej mnoho práce pre celú vládu SR. Vzdelanie nemôže byť iba rezortnou záležitosťou. Chcem vás ubezpečiť, že iniciatíva vlády aj moja vlastná je v tomto smere motivovaná nielen naším záväzkom, zakotveným v programovom vyhlásení vlády, ale predovšetkým plným pochopením významu vzdelania pre budúcnosť našej vlasti. Želám vám úspešný a plodný akademický rok 200/2001. Vážený pán rektor, želám vám, aby sa univerzite darilo čo do kvantity a kvality, aby sa v tomto krásnom areáli rozrastala, želám vám všetko najlepšie v novom akademickom roku.

3

INOVAČNÉ ZMENY MUSIA PRÍSŤ ZDOLA Z prejavu rektora ŽU prof. Ing. Milana Dadu, CSc. na otvorení akademickeho roka ŽU 2000/2001

Rektor ŽU prof. Ing. Milan Dado, CSc. v slávnostnom prejave pripomenul, že okrem toho, že tento akademický rok je už 48. v histórii našej školy je zároveň práve 40 rokov odvtedy, čo prvé dva ročníky Vysokej školy dopravnej z Prahy v šk. r. 1960/61 začali študovať už na Vysokej škole dopravnej v Žiline. Vzdal hold svojim predchodcom – rektorom, ktorí sa na jej založení a premiestnení z Prahy do Žiliny zúčastnili, aj tým, ktorí sa na jej ďalšom rozvoji podieľali. Dnešná ŽU má 7 fakúlt, na ktorých študuje v 35 študijných odboroch inžinierskeho a bakalárskeho štúdia a v 24 odboroch doktorandského štúdia vyše 8500 študentov. Okrem toho ŽU zabezpečuje viaceré formy celoživotného vzdelávania. V šk. r. 2000/2001 na ŽU pôsobí 62 profesorov, 160 docentov, 400 odb. asistentov a asistentov, 13 DrSc., 325 OA CSc./PhD. a vyše 600 administratívno-prevádzkových pracovníkov. Okrem fakúlt významne ŽU reprezentujú aj jej ústavy a zariadenia. Doteraz ŽU ukončilo a titul inžiniera získalo vyše 33 000 absolventov. Ďalej rektor zdôraznil, že v šk. r. 2000/2001 sa budú rozvíjať na ŽU nové aktivity v oblasti vedeckovýskumnej a medzinárodnej spolupráce, k čomu máme predpoklady, napr. z iniciatívy ŽU bolo založené Slovenské centrum produktivity, vznikla pobočka nemeckej Fraunhoferovej spoločnosti, vzniklo Centrum excelencie v dopravnom výskume, pred dokončením je Projekt vedecko-technologického parku a ďalšie aktivity. ŽU už dnes v prepočte projektov na 1 učiteľa patrí na popredné miesto medzi univezitami na Slovensku. Konštatoval, že pre univerzity je určitá uzavretosť a z toho vyplývajúci konzervativizmus vlastný, je potrebné ho prekonávať, vo svete sa do popredia dostávajú inovačné univerzity, s ktorými má ŽU kontakty. Inovačné aktivity by mali vychádzať zdola, kde sa tvorí duch školy, teda od profesorov a docentov, od fakúlt, katedier a oddelení. Školský rok 2000/2001 bude na ŽU zameraný na zvyšovanie kvality výučby, vzdelávania. Počas tohto šk. r. bude prijatých 5 legislatívnych noriem (zákon o vysokých školách, o financovaní vysokých škôl, o vede a kultúre, o financovaní vedy a techniky, o financovaní SAV), ktoré zásadne zmenia podmienky, v ktorých budú vysoké školy pôsobiť. V závere svojho vystúpenia zaželal p. rektor do akademického roku 2000/2001 učiteľom, študentom a ostatným pracovníkom ŽU veľa úspechov v práci i osobnom živote. - in Informácia o 1. zasadnutí kolégia rektora v školskom roku 2000/2001, ktoré sa konalo 6. septembra 2000

Prvé zasadnutie kolégia rektora v tomto školskom roku upriamilo pozornosť najmä na blížiacu sa akreditáciu fakúlt Žilinskej univerzity. Oboznámilo sa so súčasným stavom transformácie Fakulty špeciálneho inžinierstva. Schválilo predloženú dokumentáciu dostavby Veľkého diela. Vzalo na vedomie:

4

* správu o výsledkoch kontroly plnenia opatrení prijatých na racionálne vynakladanie prostriedkov štátneho rozpočtu podľa smernice č. 5/1999, ktorou bol rozpracovaný program hospodárnosti MŠ SR na podmienky Žilinskej univerzity, * list MŠ SR číslo 3620/999 vo veci oprávnenia požadovať finančné prostriedky za štúdium a požiadalo o právne stanovisko k tomuto listu a vydanému príkazu rektora č. 11/1997, * predloženú informáciu o manažérskom informačnom systéme (MIS) - produkt firmy PROFIX, ktorý je v prevádzke na ŽU od januára 2000 (prvá databáza), V bode "Rôzne" odzneli informácie o: * činnosti Študentského informačného centra na ŽU, ktoré je potrebné dobudovať ďalšími počítačmi (spolu 11 počítačov), * časopise KOMUNIKÁCIE, ktorý zaznamenáva znižujúci trend počtu príspevkov.

T. Soviarová

Dňa 25. 9. 2000 sa v zasadacej sieni Žilinskej univerzity konalo pracovné stretnutie medzi Žilinskou univerzitou a firmou Siemens PSE, Austria Wien a jej pobočkou SWH Siemens Business Services, Bratislava. Cieľom tohto stretnutia bolo vzájomné oboznámenie sa a spoznanie ťažiskového know-how a kľúčových tém tak na strane Žilinskej univerzity, ako aj na strane Siemens PSE, Austria. Okruhy tém boli zamerané na tieto oblasti dopravy a telekomunikácií: Železničná a zabezpečovacia technika, Dopravná telematika, Priemyselná automatizácia, Aplikácia v telekomunikáciách (e-business, m-commerce). Rokovanie o spolupráci (vo forme spoločných štúdií, diplomových prác, kooperácií s univerzitnými pracoviskami a integrácií absolventov univerzity ako budúcich pracovníkov pobočky SWH v Žiline) splnilo svoje očakávania.

ODPORÚČANIA PRE VEDENIE UNIVERZÍT

1. Právne postavenie a autonómia univerzít * Univerzity v Európe by mali mať štatút neziskových právnických subjektov. Štatút právneho subjektu by univerzitám umožnil požadovanú autonómiu vo finančnom, personálnom a prevádzkovom manažmente tak, aby sa využili nové príležitosti. Reálna autonómia je kľúčom ku kvalite, efektívnosti a zodpovednosti. * Prebujnená vládna byrokracia a zastaralé štruktúry vládnej moci by sa mohli zredukovať, ak by sa z univerzít stali právnické subjekty, ktoré by boli zodpovedné najmä za svoje výsledky a nie tak veľmi za detaily procesov.

5

* Univerzity by mali mať jasné práva na ochranu intelektuálneho vlastníctva a právo zriaďovať samostatné ziskové spoločnosti, aby mohli komercializovať svoj know-how a patenty. Zisky zo spoločností, ktoré univerzita vlastní, by sa mohli použiť na zvýšenie nadácií a fondov univerzity. * V rámci obmedzení by univerzity mali mať právo vyberať od študentov poplatky. V európskom systéme sociálneho zabezpečenia, môžu potom vlády refundovať študentovi tieto poplatky buď čiastočne, alebo úplne prostredníctvom štipendií, alebo inou formou finančnej pomoci. 2.

Zdanenie

* Zdanenie by sa malo využívať ako stimul na podporu akademického vzdelávania a výskumu. Univerzity by mali byť oslobodené od daní pri svojich akademických aktivitách. Dary, ktoré univerzity dostanú, by mali byť úplne oslobodené od zdanenia. * Je potrebné, aby sa stanovili detailnejšie pravidlá na určenie hranice medzi neziskovými charitatívnymi a ziskovými aktivitami univerzity. Univerzity by sa nemali zapájať do nečistej komerčnej činnosti. 3. Zodpovednosť * Miera zodpovednosti by sa mala zvýšiť, ak sa univerzitám udelí úplná finančná autonómia, a ak sa zriadia odborné a transparentné systémy účtovníctva a auditu. * Pilierom systému zodpovednosti by bolo zabezpečenie kvality, ktoré by sa robilo formou medzinárodných posudkov, a v niektorých oblastiach akreditačným pokračovaním. Je žiaduce, aby existovala spolupráca medzi inštitúciami zodpovednými za zabezpečenie kvality v rámci Európy.

ODPORÚČANIA PRE UNIVERZITY

4.

Decentralizácia

* V rámci univerzít sa odporúča uplatňovať princíp podradenosti. Centrum môže zvýšiť hodnotu univerzity tým, že definuje celkovú víziu, poslanie, kvalitatívne normy a spôsoby, akými sa jednotlivé činnosti vykonávajú. * Decentralizácia je vhodným spôsobom na posilnenie oddelení, tak, aby vyvíjali iniciatívu a aby si uvedomovali finančné fakty. Strategické iniciatívy vyžadujú vyvážený prístup smerom „zdola – hore". Strategické iniciatívy možno financovať presmerovaním časti režijných nákladov. 5.

Interná zodpovednosť

* Skutočná zodpovednosť vyžaduje uvedomenie si spoločných hodnôt, pocit „spolupatričnosti" a dobrú internú komunikáciu. Novozaloženú fakultu treba mobilizovať pozitívnymi hodnotami univerzity a školiť v oblasti odborných manažérskych zručností. *

Objektívne správy a hlásenia sú užitočným nástrojom na vytvorenie atmosféry angažovanosti a dialógu.

6. Zvyšovanie efektívnosti * Decentralizácia znižovania nákladov a umožnenie využívať služby mimo univerzity môže viesť k zvyšovaniu efektívnosti.

6

* Medzinárodne značkovanie (benchmarking) v oblasti špeciálnych a akademických služieb je užitočným nástrojom pre zlepšenie kvality a efektívnosti. Boli by vítané celoeurópske projekty zamerané na oblasť benchmarkingu. * Zameranie sa na špecifické akademické oblasti zlepší efektívnosť, ale súčasne treba prostredníctvom vzájomného prepojenia vytvoriť dostatok interdisciplinárnych alternatív. 7. Zvyšovanie príjmov * Niektoré partnerstvá a finančné zdroje sú zlé, niektoré sú dobré. Univerzita potrebuje jasné inštrukcie, aby neprišla o dobré finan-čné zdroje. * Dlhodobé partnerstvá s bývalými študentmi, regionálnymi úradmi a spoločnosťami sú i finančne výhodné, napr. finančné dotácie katedrám a sponzorovanie tried. * Je potrebné národné a európske lobovanie, ktoré by umožnilo, aby univerzity inkasovali poplatky za vzdelanie a aby profitovali z práv na ochranu intelektuálneho vlastníctva. Dokument Asociácie Európskych univerzít - CRE, z anglického originálu preložila PhDr. Anna Hlavňová, PhD.

HĽADÁME DOBROVOĽNÍKOV Z RADOV ŠTUDENTOV ŽU Občianske združenie POMOC DEŤOM V KRÍZE hľadá dobrovoľníkov z radov študentov ŽU za účelom pomoci pri organizovaní: 1. verejných zbierok, 2. získavania sponzorských darov, 3. monitoringu týrania, zneužívania a zanedbávania detí, 4.

pri starostlivosti o deti.

Kontakt: Občianske združenie POMOC DEŤOM V KRÍZE DKC Náruč Žilina - Zádubnie č. 56 Tel.: 089/51 66 543 0901/ 830 194

7

NEPREHLIADNITE že uzávierka fotosúťaže pre pracovníkov a študentov ŽU

DOVOLENKA 2000 je už 30. októbra t. r.! Dovolenku máme za sebou, fotosúťaž nás čaká, nepremeškajte ju! Svoje dovolenkové fotografie pošlite na adresu: Ing. Miroslav Pfliegel, CSc. EDIS – vydavateľstvo ŽU Hurbanova 15 010 26 Žilina

Projekt „Podpora aproximácie dopravy" CeTra na Žilinskej univerzite V rámci prvého horizontálneho programu Piateho rámcového programu (5RP) rozvoja vedy a výskumu Európskej únie bola zaradená otázka posilnenia medzinárodného postavenia európskeho výskumu. Pre štáty vo fáze prípravy na vstup do EÚ, medzi ktoré patrí aj Slovensko, je vytvorený program podpory centier excelencie (CENTRES OF EXCELLENCE). Ústav dopravy Žilinskej univerzity vypracoval návrh projektu účasti Žilinskej univerzity v tomto programe. Z veľkého množstva podaných projektov bol práve tento návrh vybraný ako jeden z dvoch projektov Centier excelencie na Slovensku. V najbližších dňoch bude podpísaný kontrakt medzi Žilinskou univerzitou a Európskou komisiou. Pre Piaty rámcový program rozvoja vedy a výskumu Európska komisia vyčlenila takmer 15 mld. euro. V rámci prípravy na vstup do Európskej únie sa po prvýkrát môžu ako rovnocenní partneri zúčastňovať a navrhovať projekty inštitúcie i jednotlivci z asociovaných kra-jín, teda aj zo Slovenska. Podmienkou úspešného participovania na finančných zdrojoch 5RP je projekt, ktorý je zameraný na niektorú zo štyroch aktivít: Kvalita života a riadenie zdrojov živej prírody. Užívateľsky prístupná informačná spoločnosť. Podpora konkurencieschopného a trvalo udržateľného rastu. Energia, životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj. Okrem týchto tzv. vertikálnych tematických programov obsahuje 5RP ďalšie, odborové hranice prekračujúce programy, ktoré sú označované ako horizontálne, a to:

8

Posilnenie medzinárodného postavenia európskeho výskumu; Podpora inovácií a participácie malého a stredného podnikania; Zvyšovanie potenciálu ľudských zdrojov na základe sociálno – ekonomických poznatkov. Pre všetky programy je dôležitý integrovaný prístup na báze riešenia problematiky so zameraním na globálne ciele, ako je zvyšovanie kvality života jedincov a spoločnosti, znižovanie nezamestnanosti a pozdvihnutie úlohy Európy v celosvetovom meradle (európske hodnoty). V rámci prvého horizontálneho programu bol pre štáty vo fáze prípravy na vstup do EÚ vytvorený program podpory centier excelencie. Cieľom programu podpory centier excelencie, je prispieť k reštrukturalizácii sektoru vedy a techniky v príslušných krajinách. Má za cieľ podporiť približne 20 vynikajúcich výskumných centier, aby sa lepšie uplatnili ich schopnosti pri plnení služieb plniacich ekonomické a sociálne potreby ich regiónu. Priority pre výzvu k podávaniu projektov, ktorá bola vyhlásená v roku 1999, boli nasledujúce: Podporované centrá by mali spojiť teoretický a aplikovaný výskum, vrátane výskumu v prírodných, sociálnych a ekonomických vedách, ak je to možné, za použitia multidisciplinárneho prístupu. Kritériá pre výber pre podporu Európskou úniou boli: Vedecká/ technologická výnimočnosť centra: Kvalitní zamestnanci; množstvo a kvalita vedecko-technických aktivít; príťažlivosť pre návštevníkov; skúsenosti so spoluprácou v projektoch. Štruktúra centra: Kvalita vedenia; pracovníci a ich kvalifikácia; infraštruktúra; prepojenie na miestne ekonomické a sociálne prostredie. Vedecko-technologický potenciál a jeho vplyv na projekt: Jasné stanovenie cieľa; príspevok k prepojeniu s ostatnými centrami; koherencia s témami 5RP; príspevok k medzinárodnej príťažlivosti. Žilinská univerzita v Žiline prostredníctvom Ústavu dopravy bola jednou z mnohých inštitúcií, ktoré sa uchádzali o pridelenie projektu Centra excelencie. Po overení vedeckej, výskumnej a organizačnej spôsobilosti Žilinskej univerzity zástupcami Európskej komisie postúpila spolu s Ústavom experimentálnej endokrinológie SAV ako jedna z dvoch vybraných slovenských inštitúcií do ďalšieho kola prípravných rokovaní projektu. Príprava vyvrcholila predstavením projektu a Centra v Bruseli. Do prípravy projektu sa zapojili mnohí pracovníci a takmer všetky pracoviská univerzity, ktorý postúpil až do záverečnej etapy prípravy kontraktu. Ústav dopravy Žilinskej univerzity v Žiline/Centre for Transport Research (CETRA) je zameraný na osem výskumných oblastí: 1. Dopravné zariadenia a prostriedky 2. Dopravné siete 3. Dopravné technológie 4. Modelovanie a optimalizácia dopravných procesov 5. Informačné technológie v doprave

9

6. Bezpečnosť dopravy 7. Kvalita a efektívnosť v doprave 8. Vplyv dopravy na spoločnosť a životné prostredie Cieľom ústavu je umožniť spoločenské uplatnenie akumulovaného technického, technologického a ľudského potenciálu Žilinskej univerzity v Žiline do dopravného výskumu prostredníctvom zapojenia do národných a medzinárodných vedeckovýskumných projektov. Jedným z nosných projektov medzinárodnej spolupráce ŽU v Žiline je projekt Centra podpory aproximácie dopravy (CeTra). Jedným z hlavných cieľov projektu CeTra je zlepšenie efektívnosti Žilinskej univerzity ako výskumného centra v oblasti dopravy a jeho zapojenia sa do uspokojovania spoločensko-ekonomických potrieb Slovenska, v súlade so záujmami Európskej únie. Za pomoci zahraničných špecialistov by sa Ústav mohol stať prirodzeným fórom komunikácie a stretávania sa za účelom riešenia niektorých závažných problémov dopravy na Slovensku. 64 čiastkových projektov, ktoré sú súčasťou projektu CeTra, slúži na priblíženie dopravných systémov na Slovensku žiaducemu stavu, zrovnateľnému so stavom vo vyspelých krajinách Európskej únie. Priblíženiu majú napomôcť jednotlivé etapy projektu označené ako analýza, aproximácia a harmonizácia. Vzhľadom na nízke štátne dotácie do výskumu môže financovanie projektov zo strany EÚ umožniť vytváranie medzinárodných sietí inštitúcií zaoberajúcich sa touto problematikou, vytváranie spojení medzi ostatnými európskymi výskumnými centrami a priemyslom. Projekt je rozdelený podľa odborného zamerania na sedem čiastkových projektov, ktoré sa ďalej delia na jednotlivé aktivity, ktoré môžu mať jednorazový charakter (napr. účasť na konferencii alebo seminári), viacnásobný charakter (napr. organizácia výročných konferencií s medzinárodnou účasťou v každom roku projektu), alebo dlhodobý charakter (napr. organizácia spolupráce s európskou výskumnou inštitúciou prostredníctvom výmeny pracovníkov, organizácie seminárov a pod.). Do projektu boli v oblasti Modelovanie, riadenie a optimalizácia dopravných procesov zaradené nasledujúce aktivity: Organizácia medzinárodných konferencií "Žel"; spolupráca so SBB (Švajčiarska spolková železnica); organizácia seminára "Simulácia železničných uzlov"; prezentácia výsledkov výskumu na kongrese Eurosim 2001; prezentácia výsledkov výskumu na Európskej simulačnej multikonferencii ESM 2002; organizácia seminárov "Riadenie a simulácia prepravných procesov na mikroskopickej a makroskopickej úrovni"; organizácia seminára "Inteligentné dopravné systémy a kvalita dopravných služieb"; organizácia konferencie "Pokroky v oblasti modelovania, riadenia a optimalizácie dopravných procesov"; dlhodobá stáž doktorandov z EU v CETRE a ďalšie. Aproximácia v leteckej doprave Do projektu CeTra boli zaradené nasledujúce aktivity: STAR – Systematická transformácia pravidiel leteckej dopravy – Koordinácia siete aplikovaného výskumu v oblasti civilného leteckého priemyslu, štandardizácia výcviku pilotov, koordinácia aplikovaného výskumu; účasť v tíme pre výskum ľudských faktorov v letectve a v leteckom výskume v rámci 5 RP; dlhodobý pobyt výskumného pracovníka v CETRE. Do projektu boli Informačné a zabezpečovacie systémy v doprave zaradené nasledujúce aktivity: Organizácia medzinárodnej konferencie "ELEKTRO 2001"; seminár "Rádiom riadená činnosť pobočkových tratí"; stáž na University of York, UK; seminár "Analýza bezpečnosti signalizačných systémov"; stáž na Insitut National des Télécommunications, Evry, France; seminár "ETCS"; dlhodobý pobyt doktorandov a mladých výskumníkov v CETRE a ďalšie.

10

Do projektu CeTra Dopravné technické prostriedky boli zaradené nasledujúce aktivity: Vzdelávací cyklus pre konštruktérov a technológov; organizácia medzinárodnej konferencie "Numerické metódy spojitej mechaniky"; spoločný výskum trenia tepelných a enviromentálnych charakteristík železničných bŕzd; seminár "Nové metódy v údržbe dopravných pros-triedkov; stáž na TU Graz; stáže u výrobcov železničných vozidiel v Taliansku a Švédsku; medzinárodná konferencia "COMPRAIL 2002" EU; organizácia konferencie "Tretie národné fórum produktivity"; európsky seminár " Simulácia materiálových tokov" a ďalšie. V oblasti Riadenie projektu a organizácia konferencií boli zaradené nasledujúce aktivity: Seminár o riadení centier dopravného výskumu; koordinácia a vyhodnocovanie etáp projektu CeTra s predstaviteľmi z EK; pracovný pobyt na TU VIEDEŇ; organizácia konferencií TRANSCOM 2001, 2003; XI. Medzinárodná vedecká konferencia ŽU; účasť na aktivitách GISIG. V oblasti Infraštruktúra dopravnej siete boli zaradené nasledujúce aktivity: Účasť na konferencii WESSEX 2001 a na konferencii COMPRAIL 2002; organizácia konferencií "Účinky dopravy na štruktúry a životné prostredie"; organizácia medzinárodných konferencií "Modernizácia železničných tratí"; svetový kongres "Road world congress", Paris; organizácia konferencie "Quality 2002 – Technológia a údržba ciest"; organizacia medzinárodnej konferencií "Asfaltové povrchy" a "Betón a betónové štruktúry"; účasť na 9. severskej konferencii o ocelových konštrukciách; organizácia medzinárodnej konferencie "Doprava v mestských aglomeráciách" a ďalšie. Do oblasti Súdne inžinierstvo v doprave boli zaradené nasledujúce aktivity: * Účasť na seminároch EVU * Organizácia seminárov EVU * Dlhodobá stáž doktoranda z TU Graz v CETRE. Pri realizácii projektu sa Ústav dopravy ŽU spolieha na spoluprácu všetkých pracovníkov Žilinskej univerzity, pre ktorých je to príležitosť ako zviditeľniť svoje aktivity v rámci celej Európy. Takisto je to možnosť, získať prostriedky na konanie konferencií a seminárov a v neposlednom rade osobné kontakty, ktoré nám pomôžu pri získavaní nových projektov, a o to nám predovšetkým ide. Prof. Ing. Ladislav Skyva, DrSc. riaditeľ Ústavu dopravy ŽU Kontakt: Tel.: 089/562 17 81-2 E-mail: [email protected]

11

KANCELÁRIA PRE STYK S PODNIKATEĽSKÝM PROSTREDÍM SA PREDSTAVUJE Kancelária pre styk s podnikateľským prostredím (KSPP) vznikla zapojením sa našej školy do projektu BIC Group, s. r. o. Bratislava, ktorého cieľom je v rámci projektu British Council Bratislava vytvoriť sieť efektívne pôsobiacich kancelárií pre styk s priemyslom (Industrial Liaison Office) na univerzitách a vedeckovýskumných organizáciách na Slovensku. Kancelária začala svoju činnosť na Žilinskej univerzite od 1. 7. 2000 ako viacúčelové pracovisko pre transfer odborného vedeckého, technického, technologického, informačného a organizačného potenciálu univerzity pre podnikateľské okolie, vďaka finančnej podpore Ministerstva školstva SR na základe schválenia projektu „Založenie kancelárie pre styk s priemyslom na ŽU". Opodstatnenie jej vzniku vyplynulo tiež z dôkladného poznania situácie, v ktorej sa mnohé podnikateľské subjekty v regióne Žilina nachádzajú, a je tiež reakciou na značne nepriaznivú situáciu v previazanosti vedy a techniky s praxou a na nedostatočné využívanie vedeckovýskumného potenciálu ŽU pre zvyšovanie inovatívnosti a podpory podnikania. Táto oblasť činnosti sa už niekoľko rokov stretáva na ŽU s veľkým záujmom a vedenie školy jej systematicky venuje veľkú pozornosť. Je považovaná tiež za predpoklad správneho nasmerovania vzdelávacích aktivít, reagujúc na akútne potreby praxe, ako aj za nástroj efektívnej realizácie transferu technológií. Z pohľadu univerzity by sa výsledky činnosti KSPP mali prejaviť najmä v nasledovných oblastiach: * zlepšenie podmienok pre transfer technológií, * správne nasmerovanie vzdelávacích aktivít pre potreby praxe, * prínosy vzájomnej spolupráce – zlepšenie materiálneho charakteru (napr. vybavenosť laboratórií a vedeckovýskumných pracovísk), * vytvorenie nových dodatočných zdrojov pre univerzitu, fakulty, katedry a špičkových odborníkov – realizátorov jednotlivých projektov a programov, tvorcov know-how atď. Preto je víziou kancelárie Stať sa vyhľadávaným miestom podnikateľov i pracovníkov ŽU majúcich záujem o obojstranne prospešnú spoluprácu. Naším poslaním je rozvíjať takúto spoluprácu v regióne severozápadného Slovenska (Žilina, Trenčín) predovšetkým v nasledovných oblastiach: *

doprava,

*

spoje,

*

elektrotechnika,

* stavebníctvo, * strojárenstvo, *

ekonomika a riadenie podniku,

12

* iné.

Poradíme podnikateľom: * ako získať finančnú pomoc pre rozvíjanie svojich podnikateľ-ských zámerov zapojením sa do 5.RP EÚ alebo inými formami finančnej pomoci podnikateľom, * ako získať kvalitnú a lacnú odbornú pomoc pri riešení problémov v zavádzaní nových technológií do výroby, v ekonomike, finančnom riadení, marketingu, predaji, logistike, v zlepšovaní kvality výrobkov a služieb, či už v priemysle, alebo v doprave a spojoch, * ako vypracovať dobrý podnikateľský plán (vrátane marketingového plánu, plánu výroby, finančného a personálneho controllingu a plánu organizácie a vedenia firmy), ktorý presvedčí finančníkov o úspešnosti podnikania a účelnosti investícií, * ako vytvoriť analýzu vonkajšieho makroprostredia firmy, určiť príležitosti a hrozby, vytvoriť analýzu mikroprostredia s vytypovaním konkurenčných predností a posúdením konkurenčných výhod a nevýhod, *

ako vypracovať dobrú podnikovú stratégiu, ako sprievodcu k prosperite firmy,

* ako efektívne inovovať a tak zlepšiť a vytvoriť svoje konkurenčné prednosti pre budovanie si svojej pozície na trhu, *

ako vytvoriť dobrú proinovačnú podnikovú kultúru vyškolením pracovníkov,

*

ako (najmä v menších podnikoch) uplatniť TQM a získať certifikát kvality a pod.

Kancelária si kladie za jednu z prvoradých úloh vytvoriť ucelený Katalóg služieb ako ponuku podnikateľom, a preto sme sa obrátili na jednotlivé katedry so žiadosťou o poskytnutie podkladov, čo môže katedra ponúknuť podnikateľom v oblasti jej vedeckovýskumného a pedagogického pôsobenia. Chceme pomôcť nájsť priestor pre spoluprácu s podnikateľmi nielen významným odborníkom na katedrách, ale i tým, ktorým sa doteraz takáto spolupráca na komerčnom základe nedarí. Na väčšine katedier sme našli pochopenie a požadované informácie sme dostali. Na základe toho môžeme teraz osloviť podnikateľskú verejnosť a zmapovať ich dopyt po našich službách. Strategickým cieľom činnosti KSPP je nielen vytvorenie databázy možností ŽU smerom ku klientom (ponuka), ale aj rozvoj marketingových aktivít a vytvorenie databázy klientov (podnikateľov) a ich požiadaviek na KSPP. Kancelária predpokladá tiež úzku spoluprácu s pripravovaným Vedecko–technologickým parkom na ŽU najmä tým, že mu zabezpečí kvalitné marketingové služby, ďalej s Centrom excelentnosti, so Slovenským centrom produktivity, IPA Slovakia a ďalšími. Kancelária pracuje v rámci úradu prorektora pre vedu a výskum Žilinskej univerzity prof. Ing. Jána Čoreja, PhD. Vedúcim kancelárie je prof. Ing. Ján Štefánik, PhD. (na čiastkový úväzok) a jeho asistentka Ing. Mária Kuzmová. KSPP je situovaná v Žiline v areáli Veľký Diel, konkrétne v unimobloku (blok H) vedľa Menzy (Ul. vysokoškolákov).

13

Kontaktná adresa: Kancelária pre styk s podnikateľským prostredím pri ŽU Moyzesova 20 010 24 Žilina Tel : +42189 565 00 54 E-mail: [email protected]

FRI a SOFTIP SEVER a. s. Počítače sa za posledných 10 rokov v našej spoločnosti stali nevyhnutnosťou. Ich ovládanie sa postupne popri čítaní, písaní a počítaní stáva súčasťou gramotnosti každého jednotlivca. Oblasť podnikovej ekonomiky a s tým spojenej evidencie majetku a účtovníctvo je sféra, kde využitie počítačov a s nimi spojených softvérových produktov je v súčasnej ére histórie ľudstva – informačnej spoločnosti neodmysliteľné. Informačná spoločnosť si vyžaduje na jednej strane vysokokvalifikovaných pracovníkov, na strane druhej sa zhoršujú možnosti praktického uplatnenia menej kvalifikovaných, prípadne nekva- lifikovaných ľudí. Zásadnou otázkou sa teda stáva otázka vzdelávania, a to vzdelávania pre praktické uplatnenie v konkrétnych odboroch. Katedra makro a mikroekonomiky /KMaME/ zabezpečuje podľa jej názvu na Fakulte riadenia a informatiky /FRI/ Žilinskej univerzity v Žiline okrem iných predmetov aj výučbu ekonomických predmetov zameranú na podnikovú ekonomiku a to v 2. ročníku Základy finan-čného účtovníctva a vo 4. ročníku Účtovníctvo a rozbory. V záujme prepojenia teórie s praxou sa pracovníci KMaME zaoberajú myšlienkou podpory výučby ekonomických predmetoch na soft-vérových produktoch. Uvedená myšlienka sa postupne začína realizovať v konkrétnych podmienkach na produktoch firmy SOFTIP SEVER, a. s. Prečo práve firma SOFTIP SEVER, a. s.? Viedli k tomu viaceré skutočnosti. Firma má významné postavenie medzi konkurenčnými firmami na slovenskom trhu, programové moduly našli praktické uplatnenie vo významných slovenských firmách, sú v produktívnej prevádzke už niekoľko rokov a v neposlednom rade je nápomocná pri vybavovaní škôl v Žilinskom okrese v materiálnom zabezpečení výpočtovou technikou. V tomto roku spolupráca FRI a SOFTIP SEVER, a. s., nadobudla oficiálnu zmluvnú podobu. Ako vyplýva z preambuly rámcovej dohody o spolupráci uvedené inštitúcie sa na základe spoločného záujmu dohodli na prehĺbení doterajšej spolupráce, na vytvorení podmienok pre zabezpečenie prepojenia teórie s praxou a na podpore vzdelávacej, vedeckovýskumnej a ďalšej odbornej činnosti. V mesiaci máj dohoda priniesla aj prvé praktické naplnenie. V prvej polovici uvedeného mesiaca 11 študentov 4. ročníka FRI absolvovalo 5 dňové školenie na MICROFOFT produktoch a to WINDOWS a EXCEL so získaním certifikátu o absolvovaní.

14

Prednášajúci špecialisti preukázali vysokú mieru profesionality a promptne sa prispôsobili vedomostiam poslucháčov – študentov FRI ŽU, ktorí už s uvedenými produktmi bežne pracovali. Lektori sa z tohto dôvodu zamerali na možnosti, ktoré WINDOWS a EXCEL ponúkajú a bežne sa nepoužívajú z dôvodu ich neznalosti užívateľ-skou verejnosťou. Praktická spolupráca sa ďalej realizovala na cvičeniach pre 10 študentov na module účtovníctvo zo softvérového balíka PROMETEUS-SOFTIP vo vlastnom školiacom zariadení firmy. Študenti mali možnosť aplikovať vedomosti z účtovníctva nadobudnuté na fakulte na príklade riešenom na počítačovom programe. Podľa vyjadrenia študentov si uvedomili, že dostatočné efektívne zvládnutie programu užívateľom si vyžaduje teoretickú prípravu – teda bez vedomosti získaných na prednáškach a cvičeniach nie je možné účtovníctvo zvládnuť ani prostredníctvom vysokokvalitného programového vybavenia. Na záver príspevku vyjadrujeme poďakovanie firme SOFTIP SEVER, a. s. a konkrétne p. riaditeľovi Ing. Pitekovi za možnosť absolvovať uvedené školenia bez nároku na finančné prostriedky i jednotlivým odborným špecialistom za korektný a súčasne vysoko odborný prístup k poslucháčom. Dúfame, že tak ako spolupráca sľubne nabrala na dynamike, bude sa rovnakým tempom aj rozvíjať. Ing. Mária Ďurišová KMaME FRI ŽU v Žiline

Etika a estetika na univerzite Vysokoškolským učiteľom na jednej z katedier matematiky našej univerzity som už takmer štvrťstoročie. Snáď aj z tohto dôvodu si veľmi dobre uvedomujem, aký výchovný vplyv na mladú generáciu má prostredie školy a obyčaje, ktoré v nej vládnu. Ide hlavne o dôstojnosť partnerstva učiteľ a študent. Som rád, keď vládne vykanie medzi nimi a keď študenti chodia na skúšky odborne pripravení, ale aj dôstojne upravení a kultivovaní. Z môjho pohľadu ide o spoločensky dôstojné stretnutia, ktoré v diplomatických kruhoch nazývame protokol. Možno niekto nad tým mávne rukou a povie, že som nositeľom prekonaných konzervatívnych názorov. Budem veľmi rád, ak sa mi kolegovia a študenti ozvú so svojím názorom, prípadne ho poskytnú redakcii nášho Spavodajcu v rámci polemiky o probléme, ktorý mienim nižšie popísať. V ostatnom čase som však mojím vnímaním začal byť citlivivý na niektorý, niekomu z bohémskeho pohľadu, malicherný jav, ktorý sa u nás s rozvojom demokracie udomácňuje. O čo ide? Spomínam si, že keď som pôsobil na našej škole ako mladý asistent, dostal som niekoľkokrát odkaz od vtedajšieho pána dekana, že do zamestnania (na cvičenia) by som mal chodiť slušne oblečený, upravený a mať dôstojné vystupovanie. Problém bol vtedy v tom, že som nosil menčestrové nohavice a jednofarebný „rolák". Pánu dekanovi sa to zdalo nedôstojné. Problém som v mojich možnostiach v čo najkrat-ších termínoch odstránil. Nebol to síce tmavý oblek s bielou košeľou a viazankou, ale predsa… Traduje sa tiež príhoda, ktorej aktérom bol pán profesor K. Horák, ktorý pri jednej zo skúšok privítal nervózneho a stresovaného študenta slovami: „Vítam Vás na skúške a žasnem, že ste si ma uctili". Na nechápavý pohľad študenta dodal: „Vy ste slušne oblečený, dokonca máte aj topánky vyčistené". Tým pán profesor už pred viacerými rokmi „zaťal" do živého, a dnes taktiež aktuálneho problému. Som si vedomý toho, že dnes je ekonomicky horšie prostredie a na pekné oblečenie niekedy po vykrytí ostatných životných nákladov nezostáva dostatok finančných prostriedkov. Napriek tomu sa denne stretávam s tým, že viacerí mladí, ale žiaľ aj starší kolegovia, chodia na výučbu nedôstojne upravení a oblečenie neraz pripomína niekoľkodňový pobyt na diskotékach pre adolescentov, ktorých tento problém v uvedenom prostredí zjavne nezaujíma. Preto mi často vyskakuje pred očami otázka, ako môžu títo kolegovia svojím príkladom formovať estetické a s tým spojené etické návyky mladej generácie? Nechcem uvádzať príklady zo špičkových manažérskych a napríklad aj finančných inštitúcií, kde podmienkou v pracovnej zmluve je aj dôstojné vystupovanie a výzor. Napriek tomu je v uliciach možno vidieť veľa mladých ľudí, ktorí sú vkusne upravení. Ide napríklad aj o tzv. dílerov podomového predaja. Chcem touto cestou vyzvať všetkých, ktorí sa v tomto mojom príspevku nájdu, aby zvážili možnosti istej korekcie. Lord Byron svojho času napísal „Nežijem sám v sebe, stávam sa časťou toho, čo ma obklopuje" a taktiež nezabudnuteľný Albert Einstein sa pre

15

prostredie nám blízke vyjadril, že „Hodnotenie človeka má vychádzať z toho, čo dáva, nie z toho, čo je schopný získať". Posledným zážitkom, ktorý ma rozhýbal k napísaniu môjho názoru bolo to, že som zazrel na ostatnom zasadnutí Akademického senátu Žilinskej univerzity nie najmladšieho kolegu, ktorý prišiel v oblečení vhodnom skôr pre rekreačný šport. Cítil som sa urazený ako člen najvyššieho samosprávneho orgánu univerzity – malého parlamentu. Tento môj príspevok venujem aj jemu, pričom verím, že niektoré svoje nekonvenčné predstavy o pôsobení senátora v budúcnosti skoriguje, keďže aj prítomní študenti boli dôstojne (úmerne vážnosti rokovania) upravení oblečením aj vystupovaním. Záverom opakujem, že som si vedomý iritáciou môjho príspevku a náležitej odozvy širšej akademickej verejnosti. Nebránim sa polemike. Trvám však na tom, že univerzita je jednou z najvyšších kultúrnospoločenských inštitúcií každého štátu. Zachovajme si úctu k nej! Doc. RNDr. Ondrej Kováčik, CSc., Fakulta prírodných vied Žilinskej univerzity

SPOMIENKA na Korytničku Výhody železnice ako najvýkonnej-šieho hromadného dopravného pros-triedku spoznali po prvýkrát obyvatelia miest a obcí niekdajšieho horného Uhorska, dnešného severného Slovenska, po otvorení prevádzky na Košickobohumínskej železnici. Uvedenú skutočnosť si v plnom rozsahu uvedomili aj členovia predstavenstva mesta Ružom-berok, ktorí už na žačiatku devädesiatych rokov minulého storočia vyvinuli veľké úsile, aby z ich mesta odbočovala železničná trať na sever cez Oravu do Poľska a smerom na juh trať do Banskej Bystrice s možnosťou vytvoriť železničné spojenie až do Budapešti. Snahy, iniciatíva a návrhy predst Os. vlak do Ružomberka je pripravený na odchod v žel. stanici Korytnica - kúpele 50 rokyaviteľov mesta na výstavbu trate z Ružomberka na Oravu a do Poľska boli nakoniec zamietnuté a o jej trase rozhodli výhodnejšie sklonové a smerové pomery údolím rieky Oravy s východovou stanicou v Kraľovanoch. Rozvoj výroby papiera a celulózy v ružomberských celulózkach na konci 19. storočia si vyžadoval zavedenie nových spôsobov prepravy dreva z miesta ťažby na miesto spracovania. Od otvorenia výroby celulózy a papiera v spomenutých továrňach sa základná výrobná surovina - drevo, prepravovalo z Revúckej a Korytnickej doliny konskými povozmi. Časť drevnej hmoty sa do celulózok prepravovala aj splav-ňovaním po riečke Revúci. V roku 1899 sa dostala opäť do popredia otázka výstavby železničnej trate z Ružomberka do kúpeľov v Korytnici. Predstavitelia mesta sa uzniesli, že dajú zdarma k dispozícii stavebné pozemky, materiál a 70 000 zlatých v nádeji, že uvažovaná železničná trať bude neskôr predĺžená až do Banskej Bystrice. Veľké bolo však ich sklamanie, keď sa dozvedeli, že ustanovená spoločnosť „Ružomberok-korytnická účastinná spoločnosť" dostala v roku 1905 koncesiu len na výstavbu úzkorozchodnej železnice. Udelením spomenutej koncesie padli pre členov predstavenstva mesta Ružomberok všetky nádeje na výstavbu železničnej trate s normálnym rozchodom smerom na juh do Banskej Bystrice. Rozhodli sa preto, že za takejto situácie neposkytnú zdarma pozemky a material na výstavbu železnice. Výsledkom bol súdny spor, ktorý mesto Ružomberok v roku 1910 vyhralo. Krátko po obdržaní koncesie zverila účastinná spoločnosť Ružombersko-korytnickej železnice výstavbu železničnej trate firme Mandel a Reverz, ktorá začala so stavebnými prácami ešte v roku 1905. Šikovné ruky prostých slovenských robotníkov postavili toto dielo, ktoré zahrňovalo okrem násypov, zárezov a železničného

16

zvršku aj 6 oceľových plnostenných mostov, veľa prepustov ako aj staničné a prevádzkové budovy, za 3 roky. Trať úzkorozchodnej železnice uložená v lone prekrásnej prírody viedla Revúckou a Korytnickou dolinou z Ružomberka cez Biely Potok, Podsuchú a Liptovskú Osadu do konečnej stanice Korytnica-kúpele. Prevádzku na úzkorozchodnej železnici otvorili dňa 5. júna 1908. Park vozidiel v prvom desaťročí prevádzky tvorili tri parné rušne a pre vlakové súpravy bolo určených desať dvojnápravových osobných vozňov 2. a 3. triedy. V letnom období sa do súprav osobných vlakov zaraďovali aj dva otvorené vyhliadkové dvojnápravové vozne 2. a 3. triedy. Pre služobné potreby železnice sa využívali dva služobné a poštové vozne série DF. Na prepravu dreva slúžili plošinové a oplenové vozne. Viacero vlakov na tejto železnici premávalo ako vlaky zmiešané, t. j. za dvoma, tromi osobnými vozňami boli vo vlaku zaradené nákladné vozne. V roku 1910 dostala spoločnosť Ružombersko-korytnickej železnice od vlády subvenciu v celkovej sume 54 000 zlatých na výstavbu odbočných tratí k továrňam „Uhorská papiereň" a „Ružomberská celulózová a papierová továreň na drevolátky" v Bielom Potoku. Dominantným substrátom pre nákladnú dopravu bolo na tejto železnici drevo, ktoré sa prepravovalo z okolitých lesov na pílu v Ružomberku a rezivo sa prepravovalo do miestnych celulózok a papierní. Osobná doprava slúžila predovšetkým na prepravu pacientov zo stanice v Ružomberku do kúpeľov v Korytnici. Bola to práve táto železnička, ktorá prispela významnou mierou k celkovému povzneseniu kúpeľov a k zvýšeniu počtu pacientov zo vzdialených miest. Významnú úlohu zohrala úzkorozchodná železnica z Ružomberka do kúpeľov v Korytnici počas druhej svetovej vojny, predovšetkým v období Slovenského národného povstania, keď sa v jej vlakoch evakuovala vojenská nemocnica z Ružomberka do kúpeľných pavilónov v Korytnici Takmer 14 rokov po skončení druhej svetovej vojny, až do februára roku 1959, zabezpečovali dopravu vlakov na tejto železnici parné rušne. Narastajúce problémy s ich údržbou v druhej polovici paťdesiatych rokov boli dôvodom na zavedenie štyroch nových motorových rušňov radu TU 47.0, ktoré boli do pravidelnej prevádzky nasadené tiež vo februéri roku 1959. Ich nasadením sa definitívne skončila éra parnej trakcie na tejto železničke. V súvislosti s rýchlo sa rozvíjajúcou automobilovou dopravou strácala však táto úzkorozchodná železnička postupne na význame. Nákladná doprava sa zastavila už začiatkom sedemdesiatych rokov a cestovný poriadok bývalých ČSD platný od 26. mája 1974 uvádzal, že aj osobná doprava je zastavená. Na žiadosť Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, aby železnica bola v prevádzke ešte počas osláv 30. výročia SNP, sa termín celkového zastavenia prevádzky na nej odsunul. A tak ešte celé leto roku 1974 znela v údolí riečky Revúca i v Korytnickej doline labutia pieseň romantických vláčikov. V sobotu 26. septembra 1974 sa vydal na cestu do kúpeľov v Korytnici posledný pravidelný osobný vlak MOs 20 316. Súpravu dvoch vozňov ťahal rušeň TU 47.018 pod vedením rušňovodiča Pavla Čiliaka. Vlakovú čatu tvoril vlakvedúci Miroslav Konfál a sprievodca Peter Rehúlka. Posledný vlak prišiel do cieľovej stanice a 23,5 km dlhá trať úzkorozchodnej železnice osirela. Lesklý povrch koľajníc zakrátko zhrdzavel. Rušne a vozne predisponovali do Jindřichovho Hradca a do Osoblahy. O krátky čas sa medzi podvalmi na trati začala objavovať tráva. Úzkorozchodnej železnici z Ružomberka do kúpeľov v Korytnici osud nedoprial, aby oslávila svoje sedemdesiate narodeniny. Navždy odišla do nenávratna a v srdciach dnes už len tých najstarších občanov Ružomberka zostala na ňu pekná spomienka. Dnes možno z trate Ružomberok – Korytnica-kúpele nájsť už len zvyšky násypov, mosty a zvyšky staničných budov. V skanzenoch lesných železníc na Slovensku je niekoľko osobných vozňov z jej vozňového parku. Na podstavci pred staničnou budovou v Ružomberku len hrdzavejúci parný rušeň U 37.006 pripomína mladým aj starým náv-števníkom mesta, že odtiaľ voľakedy odchádzali malé vláčiky plné hubárov, turistov a pacientov, ktorí sa ponáhľali napraviť si svoje zdravie a spoznať krásy Revúckej a Korytnickej doliny. Ing. Dušan Lichner, CSc.

17

ELBA 2000 Hoci leto sa pomaly chýlilo k záveru, Ústav telesnej výchovy pripravil pre študentov a zamestnancov Žilinskej univerzity dva atraktívne zájazdy na taliansku Elbu. V dňoch 7. 9. – 16. 9. 2000 sa uskutočnil zájazd do kúpeľného mestečka Lacona a 11. 9. – 20. 9. 2000 do malebného mestečka Marina di Campo. Ubytovanie bolo zabezpečené v stanoch, v každom kempe bol k dispozícii bazén, stravovanie 3-krát denne. ÚTV zabezpečil prostredníctvom svojich asistentiek bohatý športový program: ranný beh po piesočnej pláži spojený s plávaním oproti vychádzajúcemu slniečku, kalanetika, aerobik, vodný aerobik buď v bazéne alebo priamo v mori aj niekoľkokrát denne. Okrem týchto pravidelných športových aktivít bolo viacero možností ako sa individuálne vyšantiť. K dispozícii boli horské bicykle, na ktorých sa dali robiť prekrásne túry hornatou Elbou. Ďalej nafukovací čln, volejbalové lopty, bedmintonové a stolnotenisové rakety. Animátori, ktorí boli v jednotlivých kempoch, pripravovali pre ubytovaných rôzne atraktívne súťaže: turnaj v plážovom volejbale, futbalový turnaj na pláži, stavanie hradov z piesku a mnohé iné. Okrem športových činností sme využili možnosť zúčastniť sa rôznych fakultatívnych zájazdov: okruh autobusom západným smerom spojený s výstupom na najvyšší vrch Elby Monte Capane vysokom 1018 m. Ďalej to boli večerné návštevy malebných rybárskych me stečiek Porto Azzuro, Marina di Campo a Capoliveri, plavba loďou so skleneným dnom, kúpanie na plážach Lacona a Fetovaia. Týždňový pobyt ubehol ako voda a my sme sa museli s týmto prekrásnym slnečným ostrovom rozlúčiť. Ešte nás čakala hodinová cesta trajektom z hlavného mesta Portoferaia do prístavného mesta Piombino a niekoľkohodinová cesta do Žiliny. Vrátili sme sa vyopaľovaní, plní prekrásnych dojmov a spomienok. Mgr. Anna Gordíková ÚTV ŽU

Športové podujatia na ŽU Aerobik: 28. november 2000 – Maratón v aerobiku (študenti a zamestnanci ŽU) Atletika:

8. november 2000 – Beh 17. novembra

Basketbal:

27. a 29. november 2000 – Basketbalový turnaj študentov ŽU

Bedminton:

7. december 2000 – Majstrovstvá ŽU v bedmintone (študenti a zamestnanci ŽU)

Futbal: november, december – Futbalový turnaj fakúlt 1. ročníkov (študenti) Karate: 21. november 2000 – Majstrovstvá ŽU v karate (študenti ŽU) Plávanie:

29. november 2000 – Zimné plavecké majstrovstvá ŽU (študenti a zamestnanci ŽU)

Ricochet:

22. november 2000 – Turnaj k 17. novembru (študenti a zamestnanci ŽU)

Stolný tenis:

27. november 2000 – Majstrovstvá ŽU v dvojhre (študenti a zamestnanci ŽU)

18

Športová streľba: 27. november 2000 – Majstrovstvá ŽU v streľbe zo vzduchovky a vzduchovej pištole (študenti a zamestnanci ŽU) Volejbal:

november 2000 – Volejbalový turnaj k 17. novembru (študenti)

Squash: 21. november 2000 – Turnaj k 17. novembru (študenti a zamestnanci ŽU)

7. ročník medzinárodného volejbalového turnaja žien Pohár rektora Žilinskej univerzity

Súčasťou prípravy volejbalistiek VK Slávia Žilinská univerzita na nový extraligový ročník bola účasť na turnajoch nielen na Slovensku, ale aj v Taliansku, Čechách a Poľsku. Z týchto turnajov bol najprestížnejší domáci turnaj o putovný Pohár rektora Žilinskej univerzity. V dňoch 23. a 24. septembra sa na ňom zúčastnili volejbalistky Bielsko Bialej, Frenštátu p/R, Olomouca, Slávie UK Bratislava, Dolného Kubína, Popradu a Žilinskej univerzity. Ako ukázal vývoj turnaja, Žilinská univerzita má dostatok kvalitných volejbalistiek. Hráčky "A" družstva skončili ako najúspešnejší slovenský celok, na 4. mieste a "B" družstvo, ktoré bolo zostavené z nových hráčok, v skupine dokonca zvíťazilo nad 4. celkom extraligy, Dolným Kubínom. S ďalším extraligistom, Popradom, prehralo až v závere piateho setu.

Zostavy oboch družstiev Žilinskej univerzity: "A" - Terézia Balážová (5. ročník ŽU), Zuzana Gengeľová, Alena Hladká, Janka Krivošová (1. r), Janka Rusinová (1. r), Lenka Smolenová (1. r), Zuzana Stachová (PF Nitra), Martina Turianska. "B" - Inga Demková (3. r), Táňa Dragašeková (1. r), Gabriela Fábryová (1. r), Petra Hájková (3. r), Katarína Hollá (1), Zuzana Milčáková (1. r), Slavomíra Rennerová (1. r), Dana Sámelová (1. r). Pre zranenie nemohla nastúpiť štvrtáčka Inga Martinová a tretiačka Lucia Gajdošová. O tom, že tento turnaj je najdôležitejším vyvrcholením prípravy, nesvedčí iba samotný prístup volejbalistiek k jednotlivým zápasom, ale aj prítomnosť popredných funkcionárov Žilinskej univerzity. Turnaj slávnostne otvoril prorektor doc. Ivo Čáp. Vyhodnotenia celého turnaja sa ujal rektor Žilinskej univerzity prof. Milan Dado. Vo svojom príhovore vyzdvihol záujem univerzity o všestrannom rozvoji osobnosti študentov a podporu Žilinskej univerzity nielen vede, ale i športu a kultúre. Na záver poďakoval organizátorom turnaja a športovcov pozval na budúci, už 18. ročník tohto tradičného turnaja. Poďakovanie za organizáciu tohto turnaja patrí VK Slávia ŽU, UTV a vedeniu Žilinskej univerzity. Rudolf Vitos Volejbalový klub Slávia ŽU

19

Za doc. Ing. Jozefom Gajdošom, CSc. Keď sme sa na začiatku septembra dozv edeli, že nášho kolegu, doc. Gajdoša, zobrali do nemocnice, ani sme netušili, že sa o mesiac budeme lúčiť s ním navždy. Doc. Jozef Gajdoš sa narodil 7. 5. 1943 v Prakovciach. Prvých 5 rokov základnej školy absolvoval v Prakovciach a ukončil ju v r. 1957 v Gelnici, kde pokračoval v štúdiu na JSŠ. Tu zmaturoval v r. 1960. V rokoch 1960 až 1965 sa po prvý krát dostal do Žiliny, kde študoval na SEF VŠD. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Katedre koľajových vozidiel v odbore Konštrukcia a prevádzka strojov a zariadení, zameranie koľajové vozidlá. Po absolvovaní ZVS nastúpil do zamestnania vo Vagónke Poprad, kde pracoval približne jeden rok. Potom v rokoch 1967 až 1971 pracoval v Snine v n. p. Vihorlat. Pracoval ako samostatný konštruktér - statik. Pri práci vo Vihorlate Snina získal značné skúsenosti v odbore zdvíhacích zariadení, ktoré potom vo svojej ďalšej práci zúročil. Dá sa povedať, že práca v tomto podniku vlastne predurčila aj jeho ďalšiu cestu životom. Od 1. 5. 1971 je jeho ďalší život zviazaný so Žilinskou univerzitou. Vtedy nastúpil ako odborný asistent na Katedru stavby strojov a mechanizácie na SEF VŠD. Na začiatku svojej pedagogickej činnosti sa venoval vedeniu a tvorbe cvičení predmetov Transportné stroje a Dopravníky. Viedol projekty v predmete Projekt zo zdvíhacích a transportných zariadení. Krátko po nástupe na VŠD vypracoval svoj prvý učebný text „Príklady zo zdvíhacích a transportných strojov", ktorým vlastne začal celý rad svojich ďalších publikácií pre študentov. Doc. J. Gajdoš intenzívne pracoval aj na svojom odbornom raste. V r. 1981 úspešne obhájil dizertačnú prácu a dosiahol vedeckú hodnosť kandidáta technických vied. Postupne začal prednášať nosné predmety, ako sú Dopravné a manipulačné zariadenia, Oceľové konštrukcie v DMZ, Teória a stavba zdvíhacích zariadení a iné v študijnom zameraní dopravné a manipulačné zariadenia. Nielen prednášal, ale podieľal sa aj na tvorbe učebných osnov kľúčových predmetov. S jeho pedagogickou činnosťou súvisela aj jeho rozsiahla tvorba študijnej literatúry. Počas jeho viac ako 29 rokov tvajúceho pôsobenia na našej univerzite bol autorom, prípadne spoluatorom 9 vysokoškolských skrípt, resp. učebných textov. Počas svojej pedagogickej činnosti zaviedol aj niekoľko nových predmetov, napríklad Hodnotenie prevádzkovej spoľahlivosti strojov, Manipulácia s materiálom a logistika. Viedol 30 diplomových prác. Študentom sa venoval aj formou vedenia krúžkov ŠVOČ. Mnoho rokov bol členom štátnych skúšobných komisií pri štátnych skúškach a obhajobách diplomových prác. Mimoriadne cieľavedomo sa pripravoval na výučbu. Bol citlivý učiteľ, vedel motivovať študentov k precíznosti a hlbokému pochopeniu učiva. Pečať svojej osobnosti vtlačil stovkám absolventov študijného zamerania Dopravné a manipulačné zariadenia, ale i iných zameraní, a v ich mysliach bude žiť naďalej. V r. 1987 bol menovaný docentom vo vednom odbore Stavba dopravných zariadení a v r. 1996 sa habilitoval na docenta vo vednom odbore Stavebné stroje a zariadenia. Vlani požiadal o ina-uguračné konanie za profesora, žiaľ jeho predčasná smrť to ukončila. Doc. J. Gajdoš sa význame podieľal aj na najvyššom stupni vysokoškolského vzdelania, v doktorandskom štúdiu, jednak na jeho tvorbe, ale aj ako školiteľ 7 doktorandov. Bol tiež členom komisií pre obhajoby dizertačných prác a spoločnej odborovej komisie. Rozsiahla bola nielen jeho pedagogická, ale aj vedeckovýskumná činnosť a spolupráca s priemyslom. V jeho výskumnej činnosti prevažovala orientácia na problematiku životnosti a spoľahlivosti konštrukcií DMZ. Okrem iného bol zodpovedným riešiteľom dvoch grantových úloh. Výsledkom jeho celoživotnej práce je mnoho desiatok publikácií a desiatky realizovaných inžinierskych diel. Stal sa v odbore zdvíhacích zariadení a manipulačnej techniky známou a rešpektovanou osobnosťou, a to nielen na Slovensku. Jeho pôsobenie či už pedagogické, ale aj výskumné sa neobmedzovalo len našu Strojnícku fakultu, ale mnoho rokov veľmi intenzívne spolupracoval najmä s bývalou Vojenskou fakultou, teraz Fakultou špeciálneho inžinierstva.

20

Venoval sa práci s literatúrou, dá sa povedať, že to bolo obľúbené pole jeho pôsobnosti. Osem rokov bol členom redakčnej rady vedeckého časopisu našej univerzity „Práce a štúdie VŠDS", mnoho rokov bol tiež členom redakčnej rady našho univerzitného časopisu „Spravodajca VŠDS". Dvadsať rokov, až do konca svojho života spolupracoval s našou Univerzitnou knižnicou ako člen informačnej rady. Veľmi významne sa podieľal na vzniku dlhoročnej tradície seminárov a stretnutí katedier dopravy a manipulácie, kde mnoho rokov pôsobil v prípravných výboroch a niekoľko z nich aj osobne zorganizoval. Patril medzi zakladajúcich členov SASI, aktívne v nej pracoval nielen ako radový člen, ale aj ako člen vedenia Klubu SASI v Žiline. Bol tiež členom redakčnej rady časopisu „Spravodajca SASI". Zákerná choroba nás postavila pred strašnú skutočnosť navždy sa s doc. J. Gajdošom rozlúčiť. Je to pre nás všetkých po rokoch spoločnej práce šokujúce rozlúčiť sa bez perspektívy, že si ešte niekedy spolu sadneme, poradíme sa, alebo, že si len tak voľne podiskutujeme. Bude nám chýbať aj ako priateľ, ktorý mal rád ľudí, ktorého optimizmus budil dobrú atmosféru pri rôznych rokovaniach i pri neformálnych posedeniach. Ostáva však nielen v našich mysliach a spomienkach, ale aj v pamäti stoviek absolventov, ktorých vychoval. Zostáva jeho dielo, ktoré tu po sebe zanechal.

Česť jeho pamiatke! Spolupracovníci z Katedry koľajových vozidiel, motorov a zdvíhadiel SjF ŽU v Žiline Doc. Ing. Jozef Gajdoš, CSc. bol dlhoročným členom redakcie SPRAVODAJCU, do ktorého prispieval nielen článkami, ale aj karikatúrami. Ako výraz vďačnosti a úcty za prácu v redakcii reprodukujeme jeho obrázok zo SPRAVODAJCU č. 3/1989. Redakcia .

21

November 2000 50 rokov veku Doc. Ing. Ladislav Schwartz Ing. Martin Brezňan

3. 11. 2000

7. 11. 2000

Doc. Ing. Ján Poliak, CSc. 7. 11. 2000 PhDr. Ľudmila Gašparíková

17. 11. 2000

RNDr. Jela Kostrová, CSc.

17. 11. 2000

Ing. Ján Maráček 18. 11. 2000 Anna Tvrdá

19. 11. 2000

Zita Jakubcová

25. 11. 2000

55 rokov veku Mária Murínová 7. 11. 2000 Prof. Ing. Pavol Kukuča, PhD.

25. 11. 2000

60 rokov veku Doc. Ing. Jozef Kejst, CSc.

14. 11. 2000

Prof. Ing. Milan Moravčík, CSc.

20. 11. 2000

70 rokov veku Ing. Imrich Bányai

12. 11. 2000

ŽIVOTNÉ JUBILEÁ November 2000 20 rokov na Žilinskej univerzite Mgr. Elena Folkmerová Ing. Jiří Půbal

1. 11. 2000

1. 11. 2000

Doc. Ing. Branislav Mičieta, CSc. 1. 11. 2000

30 rokov na Žilinskej univerzite Ing. Igor Varga 1. 11. 2000

22

PRACOVNÉ VÝROČIA

Jubilantom srdečne blahoželáme ! Vernisáž XII. medzinárodného bienále fotografií Dňa 5. októbra t. r. sa v Považskom múzeu v Žiline konala vernisáž XII. medzinárodného bienále fotovýstavy DOPRAVA 2000, nad ktorou záštitu prevzal premiér SR Mikuláš Dzurinda a rektor ŽU prof. Ing. Milan Dado, CSc. Prorektor ŽU doc. Ing. Ivo Čáp, CSc. v zastúpení rektora (služobná cesta v zahraničí) v úvodnom vystúpení vyzdvihol prehlbujúci sa vzťah medzi technikou a duchovnou oblasťou na pôde našej univerzity, k čomu nemalou mierou prispieva i fotoklub GAMA pri ŽU, ktorý s podporou vedenia našej univerzity a spolu s ďalšími organizáciami usporadúvajú bienále fotografií so zameraním na dopravu. Poďakoval organizátorom za zabezpečenie XII. bienále s tým, že ak dokázalo pretrvať a prekonať zásadné spoločenské zmeny u nás, bude iste pretrvávavať a rásť i v budúcnosti, pretože kvalita vždy pretrváva. Túto skutočnosť potvrdzuje fakt, že nad tohtoročným XII. bienále prevzala patronát FIAP (Fédération Internationale de l’Art Photographique – Medzinárodná federácia fotografického umenia), čím sa bienále DOPRAVY dostalo do svetového kalendára medzinárodných výstav. Na XII. bienále poslalo 117 autorov spolu 402 fotografií. Medzinárodná porota z nich vybrala 128 fotografií od 70 autorov. Pozoruhodný je nielen nárast autorov a počtu fotografií, ale najmä to, že sa jej zúčastnili viacerí autori z Ázie a Afriky, napr. Bangladéša, Sýrie, Vietnamu a i. Porota stanovila nasledovné poradie: 1. Zlatá medaila FIAP: Wilhelm MODERER, Rakúsko 2. Strieborná medaila FIAP: Nikos ZACHARIOU, Cyprus 3. Bronzová medaila FIAP: Yuri BONDER, Izrael - a ďalšie ocenenia boli udelené ešte desiatim autorom.

23

Výstava bude v Budatínskopm zámku do 15. novembra a potom bude reinštalovanáná v GAMA galérii na Veľkom diele. Záujemcom o fotografovanie a umenie ju vrelo odporúčame do pozornosti . V našom časopise postupne budeme uverejňovať ocenené fotografie. Nakoľko fotografie z prvého a druhého miesta sú už publikované na plagátoch, v katalógu a pod., dnes uverejňujeme snímku Yuri Bondera z Izraela: Means of Conveyance (Spôsoby dopravy).

24