2 ZÁKLADNÉ ÚDAJE Metodika spracovania priekumov a rozborov k Územnému plánu obce Hôrka Textová časť Grafická časť

Územný plán obce Hôrka – Prieskumy a rozbory September 2014

1

OBSAH

2

ZÁKLADNÉ ÚDAJE ............................................................................................................................. 6

3

Metodika spracovania priekumov a rozborov k Územnému plánu obce Hôrka.............................. 6

4

3.1

Textová časť............................................................................................................................. 6

3.2

Grafická časť ............................................................................................................................ 7

Prírodné podmienky......................................................................................................................... 7 4.1

Vymedzenie riešeného územia a administratívne začlenenie ................................................ 7

4.2

Abiotické pomery .................................................................................................................... 7

4.2.1 4.3

geomorfologické pomery .................................................................................................... 7 geologické pomery .................................................................................................................. 7

4.3.1

Pôdne pomery ..................................................................................................................... 8

4.3.2

Hydrologické pomery .......................................................................................................... 8

4.3.3

klimatické pomery ............................................................................................................. 10

4.4 4.4.1

Biotické pomery .................................................................................................................... 10 rastlinstvo (fytogeografické členenie, potenciálna prirodzená vegetácia a aktuálna

vegetácia spracovaná na základe terénneho prieskumu) .............................................................. 10 4.4.2 5

Živočíšstvo ......................................................................................................................... 15

Priestorové usporiadnie a funkčné využívanie územia .................................................................. 15 5.1

Priestorové usporiadanie obce.............................................................................................. 15

5.2

Využívanie územia ................................................................................................................. 16

5.2.1

Nezastavané územia .......................................................................................................... 16

5.2.2

Zastavané územia .............................................................................................................. 17

5.3

Sídelná a krajinná zeleň ......................................................................................................... 19 www.jazzarchitecture.sk

Strana |1


5.4

Krajinná štruktúra .................................................................................................................. 20

5.4.1

poľnohospodárska pôda (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, trvalé

trávne porasty) ............................................................................................................................... 21 5.4.2

pozemky, ktoré slúžia ako účelová ochranná poľnohospodárska a ekologická zeleň

(nelesná drevinová vegetácia líniová, plošná, rozptýlená) ............................................................ 23 6

Demografický potenciál a bývanie ................................................................................................. 24 6.1

Základné údaje o vývoji počtu obyvateľov ............................................................................ 24

6.2

Štruktúra obyvateľstva .......................................................................................................... 26

6.2.1

Údaje z r. 2011 ................................................................................................................... 26

6.3

Bytový fond ........................................................................................................................... 28

6.4

Zhodnotenie demografického potenciálu ............................................................................. 28

8

Kultúrne a historické hodnoty........................................................................................................ 31 8.1

Archeologická lokalita sídlisko............................................................................................... 33

8.2

Pamätihodnosti ..................................................................................................................... 33

9

Hospodárska základňa ................................................................................................................... 33

10

Záujmy obrany štátu, požiarnej ochrany a ochrany pred povodňami ...................................... 35

10.1

Obrana štátu .......................................................................................................................... 35

10.2

Požiarna ochrana ................................................................................................................... 35

10.3

Ochrana pred povodňami ..................................................................................................... 35

11

Rekreácia a cestovný ruch ......................................................................................................... 36

11.1

Všeobecné informácie ........................................................................................................... 36

11.2

Zhrnutie ................................................................................................................................. 36

12 12.1

verejné dopravné a technické vybavenie .................................................................................. 37 Dopravné vybavenie .............................................................................................................. 37 www.jazzarchitecture.sk

Strana |2


12.1.1

Širšie dopravné vzťahy .................................................................................................. 37

12.1.2

Napojenie sídelného útvaru na nadradenú dopravnú sieť, zámery dopravy

/REGIONÁLNE DOPRAVNÉ VZŤAHY/ .............................................................................................. 37 12.1.3

Cestná doprava .............................................................................................................. 39

12.1.4

Rozbor prepravných vzťahov a objemov, kapacity a parametre /DOPRAVNÉ

PODMIENKY ROZVOJA ÚZEMIA/ .................................................................................................... 39 12.1.5

Vnútrosídelná doprava cestná....................................................................................... 41

12.1.6

Statická doprava ............................................................................................................ 42

12.1.7

Hromadná doprava autobusová.................................................................................... 43

12.1.8

Pešia a cyklistická doprava ............................................................................................ 43

12.1.9

Evidované bodové a líniové dopravno-technické závady ............................................. 44

12.1.10

Známe zámery pre rozvoj dopravy ................................................................................ 44

12.2

Technické vybavenie ............................................................................................................. 45

12.2.1

ZÁSOBOVANIE ENERGIAMI - ELEKTRICKÁ ENERGIA ...................................................... 45

12.2.2

Verejné osvetlenie ......................................................................................................... 47

12.2.3

Telekomunikačná sieť .................................................................................................... 48

12.2.4

Miestny rozhlas ............................................................................................................. 48

12.2.5

Príjem televízneho signálu ............................................................................................ 48

12.3

Odpadové hospodárstvo ....................................................................................................... 49

12.4

Plynofikácia............................................................................................................................ 49

12.4.1

Východiskové podklady ................................................................................................. 49

12.4.2

VTL. PLYNOVODY, VTL. PLYNOVÉ PRÍPOJKY .................................................................. 49

12.4.3

REGULAČNÉ STANICE PLYNU ......................................................................................... 50

12.4.4

STL a NTL PLYNOVODY .................................................................................................. 50 www.jazzarchitecture.sk

Strana |3


12.4.5 12.5

Stanovenie ochranných pásiem .................................................................................... 50

Vodovod a kanalizácia ........................................................................................................... 52

12.5.1

Širšie vzťahy ................................................................................................................... 52

12.5.2

Vodohospodárska problematika katastrálneho územia ............................................... 53

12.5.3

Vodohospodárska problematika obce .......................................................................... 55

12.5.4

Vodné toky .................................................................................................................... 58

12.5.5

Ochrana vodných pomerov a vodárenských zdrojov .................................................... 59

13

životné prostredie a ochrana prírody a krajiny ......................................................................... 60

13.1

osobitne chránené časti prírody a krajiny a časti prírody pripravované na ochranu (územná

ochrana a lokality chránených druhov rastlín a chránených druhov živočíchov), biotopy európskeho a národného významu ....................................................................................................................... 60 13.1.1

Maloplošné chránené územia ....................................................................................... 61

13.1.2

Územia európskeho významu: ...................................................................................... 62

13.1.3

Chránené vtáčie územia ................................................................................................ 63

13.1.4

Biotopy európskeho a národného významu ................................................................. 63

13.2

priemet generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej

republiky a regionálneho územného systému ekologickej stability (biocentrá, biokoridory, interakčné prvky, migračné trasy) ..................................................................................................... 64 13.2.1 13.3

Negatívne prvky a javy .......................................................................................................... 69

13.3.1

prírodné (radónové riziko, seizmicita, zosuvné územia atď.)........................................ 69

13.3.2

antropogénne ................................................................................................................ 70

13.4 14

Prvky systému ekologickej stability ............................................................................... 64

Zhrnutie ................................................................................................................................. 71 zhodnotenie doterajších územnoplánovacích dokumentácií ................................................... 72

www.jazzarchitecture.sk

Strana |4


15

zhodnotenie priestorového priemetu odvetvových koncepcií, stratégií a známych zámerov na

rozvoj územia získaných v rámci prípravných prác ............................................................................... 72 15.1

Zámery

a verejnoprospešné

stavby

vyplývajúce

z nadradenej

územnoplánovacej

dokumenácie – Územný plán VÚC prešovského kraja ...................................................................... 72 15.1.1 16

ZÁVÄZNÉ REGULATÍVY ÚZEMNÉHO ROZVOJA v znení zmeny 2009 ............................. 72

Verejnoprospešné stavby .......................................................................................................... 81

16.1

Zámery a špecifické ciele vyplývajúce z nadradených strategických dokumentov – plán

hospodárskeho a sociálneho rozvoja prešovského samosprávneho kraja........................................ 83 16.2

Zámery a špecifické ciele vyplývajúce z lokálnych strategických dokumentov..................... 87

16.2.1

Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce............................................................ 87

16.3

Iné zámery, stratégie a priemety z iných územnoplánovacích dokumentácií ...................... 89

16.4

Zhrnutie a stanovenie priestorových priemetov do územného plánu .................................. 90

16.5

Vyhodnotenie územných celkov k strategickým cieľom a stanovenie optimálneho rozvoja 90

16.5.1 16.6 17

Metodika vyhodnotenia územných celkov voči cieľom stratégií .................................. 90

Metodika hodnotenia krajiny ................................................................................................ 91 súhrnné zhodnotenie, identifikácia problémov a odporúčania ................................................ 93

17.1

Súhrnné hodnotenie územných celkoV................................................................................. 93

17.2

Všeobecné opdporúčania ...................................................................................................... 93

17.2.1

Všeobecné odporúčania pre priestOrový rozvoj ........................................................... 93

17.2.2

Všeobecné odporúčania na ochranu prírody ................................................................ 93

18

Citované diela ............................................................................................................................ 94

19

Zoznam obrázkov a tabuliek ...................................................................................................... 94


Strana |5


IDENTIFIKAČNÁ ČASŤ 2

ZÁKLADNÉ ÚDAJE

Názov dokumentácie: Územný plán obce Hôrka Etapa: Prieskumy a rozbory Obstarávateľ: Obec Hôrka Spracovateľ: Ing. arch. Ján Bátora Osoba odborne spôsobilá na obstaranie ÚPP a ÚPD: RNDr. Eleonóra Weissová Dátum: september 2014 Spracovateľský kolektív: Urbanizmus: Ing. arch. Ján Bátora Ing. arch. Martin Baloga, PhD. , hlavný riešiteľ Krajina: Ing. Peter Sládek Vodné hospodárstvo Ing. Nataša Paulínyová Plynofikácia: Dipl. Ing. Peter Bendík Zásobovanie elektrickou energiou, telekomunikácie: Ing. Ján Potoma Ekológia: RNDr. Anna Leskovjanská Doprava: Ing. Peter Rakšányi, PhD. 3

METODIKA SPRACOVANIA PRIEKUMOV A ROZBOROV K ÚZEMNÉMU PLÁNU OBCE HÔRKA

Prieskumy a rozbory k Územnému plánu obce Hôrka sú spracované ako dokument skladajúci sa textovej a grafickej časti, ktorej hlavným cieľom je vyhodnotenie územia a stanovenie odporúčaní pre ďalší rozvoj, ktoré môžu byť spracované v Zadaní pre Územný plán obce Hôrka. 3.1

TEXTOVÁ ČASŤ

Textová časť má hlavnú analyticko-syntetickú časť a definovanie odporúčaní. Vzhľadom na skutočnosť, že obec je vidieckym sídlom, kde prevažnú časť katastra tvorí nezastavané územie, je spracovaný miestny systém ekologickej stability. Pre optimálne stanovenie rozvoja z hľadiska sú spracované kultúrno-historické aspekty krajiny.


Strana |6


Celé katastrálne územie obce je rozdelené na 17 územných celkov, ktoré predstavujú územie s homogénnymi vlastnosťami. Tieto územné celky sú následne vyhodnotené vo vzťahu k nadradeným strategickým dokumentom a k miestnym strategickým dokumentom a iným stratégiám. Na základe porovnania identifikovaného stavu územia a strategickému vzťahu k nadradeným dokumentom sú následne stanovené odporúčania pre ďalší rozvoj obce. 3.2

GRAFICKÁ ČASŤ

Neoddeliteľnou časťou Prieskumov a rozborov k Územnému plánu obce Hôrka je grafická časť, kde sú zobrazené jednotlivé sledované javy v území ako informačné vrstvy. V hodnotiacej časti (Výkres č.7 ) sú jednotlivé javy a vzťahy medzi nimi vyhodnotené (a popísané v textovej časti). 4 4.1

PRÍRODNÉ PODMIENKY VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA A ADMINISTRATÍVNE ZAČLENENIE

Obec sa nachádza východne od mesta Poprad vo zvlnenom teréne. Susedí s katastrálnymi územiami obcí Švábovce (Z), Žakovce a Vlková (S), Abrahámovce, Jánovce a Vydrník (V) a Spišský Štiavnik (J). Riešené územie je totožné s katastrálnym územím obce Hôrka. 4.2

ABIOTICKÉ POMERY

4.2.1 GEOMORFOLOGICKÉ POMERY Podľa geomorfologického členenia SR (Esprit s.r.o, 2002) sa územie nachádza v Alpsko-Himalájskej sústave, podsústave Karpaty, provincii Západné Karpaty, podprovincii Vnútorné Západné Karpaty, Fatransko –Tatranskej oblasti a dvoch celkoch: 1. geomorfologickom celku Podtatranská kotlina, podcelku Vrbovská pahorkatina 2. geomorfologickom celku Kozie chrbty, podcelku Dúbrava. Z geomorfologického hľadiska predstavuje severná časť územia reliéf kotlinových pahorkatín silne členitých, južná časť územia reliéf vrchovinový, stredne členitý. 4.3

GEOLOGICKÉ POMERY

Z hľadiska geologickej stavby (Esprit s.r.o, 2002) je územie rozmanité a heterogénne. Severné časti katastra ležiace v Popradskej kotline zaraďujeme k vrchnej kriede a paleogénu vnútorných Karpát, ktorý je budované pieskovcami a vápnitými ílovcami flyšu hutianského a zuberského súvrstvia. www.jazzarchitecture.sk

Strana |7


Z hľadiska inžiniersko-geologickej rajonizácie ide o rajón flyšoidných hornín. Nivy tokov vypĺňajú holocénne fluviálne sedimenty, bezprostredne na ne nadväzujú holocénne deluviálno-fluviálne sedimenty a deluviálne sedimenty nečleného kvartéru a pleistocénne fluviálne sedimenty. Južne položené časti náležiace Kozím chrbtom a skalné ostrohy v priľahlej kotline tvorí mladšie paleozoikum vnútorných Karpát s vulkanitmi (melafýry), zlepencami, pieskovcami a pestrými ílovitými bridlicami. Z hľadiska inžiniersko-geologickej rajonizácie ide

o rajón spevnených sedimentov

vcelku.

Z kvartérneho pokryvu si pozornosť zaslúžia travertíny a penovce v svahových a údolných kopách a terasách. 4.3.1 PÔDNE POMERY Pôdne pomery odzrkadľujú geologické podmienky a geomorfológiu terénu. Podľa (Esprit s.r.o, 2002) z pôdnych typov sa v oblasti katastra Hôrky vyskytujú v severnej časti pseudoglejové nasýtené kambizeme a reliktné čiernice, sprievodné čiernice glejové reliktné, lokálne organozeme zo zvetralín pieskovcovo-ílovitých hornín (flyš). Na travertínoch a vápnitejších flyšoch vystupujú pararenziny kambizemné a kambizeme renzinové zo zvetralín pieskovcovo-slieňových hornín. V masíve Kozích chrbtov nachádzame acidofilnejšie pôdy ako kambizeme podzolové,m sprievodné podzoly kambizemné a rankre zo zvetralín kyslých hornín. 4.3.2 HYDROLOGICKÉ POMERY 4.3.2.1 HYDROGEOLOGICKÉ POMERY K Územie obce Hôrka v zmysle hydrogeologického členia SR spadá do dvoch útvarov podzemných vôd v predkvartérnych horninách : SK200470OF Puklinové podzemné vody flyšového pásma a Podtatranskej skupiny oblasti povodia Poprad a Dunajec Útvar zaberá severovýchodný výbežok katastrálneho územia, pramennú oblasť Vrbovského potoka. Dominantným zastúpením kolektora sú horniny paleogénu : striedanie ílovcov a pieskovcov (flyš), slieňovce, priepustnosť puklinová. Vodoochranný potenciál pôd je znížený. SK200490OF Puklinové podzemné vody Podtatranskej skupiny a flyšového pásma oblasti povodia Hornád


Strana |8


Útvar zaberá zostávajúcu časť územia obce. Dominantným zastúpením kolektora sú horniny paleogénu : ílovce so slabým zvodnením v zóne zvetrávania a pieskovce, zlepence, brekcie s puklinovou priepustnosťou s obmedzenými množstvami podzemných vôd miestneho významu. V blízkosti vodných tokov sú podzemné vody viazané na štrky, piesčité štrky a piesky prevažne prekryté fluviálnymi hlinami a ílmi s pórovou priepustnosťou. Hladina vody je voľná v hydrologickej spojitosti s povrchovým tokom. Vodoochranný potenciál pôd je znížený. V tomto území je pomerne častý výskyt minerálnych prameňov. Väčšina z nich sa nevyužíva alebo zanikla a v súčasnosti spôsobujú podmáčanie okolitého územia. Registrácia a popis prameňov je podľa podkladov SAŽP, Banská Bystrica spracovaná v samostatnej kapitole v časti Vodné hospodárstvo. 4.3.2.2 HYDROLOGICKÉ POMERY Územím obce Hôrka prechádza rozvodnica povodí hlavných tokov : Visla a Dunaj. Do povodia hlavného toku Visla spadá severovýchodný výbežok územia, základného povodia Poprad pod Ľubicu, číslo hydrologického poradia 3-01-02. Územie je pramennou oblasťou Vrbovského potoka, č. hydrologického poradia podrobného povodia 3-01-02-064. Nepodstatnou časťou do územia zasahuje pramenná oblasť potoka Vlková, číslo hydrologického poradia podrobného povodia 3-01-02-063. Do povodia hlavného toku Dunaj spadá zostávajúca časť územia obce, základného povodia Hornád po Hnilec, číslo hydrologického poradia 4-32-01. Hlavným tokom v území je Gánovský potok, č. hydrologického poradia 4-32-01-015 a 4-32-01-017, ktorý preteká juhozápadnou časťou územia. Riečnu sieť v území obce tvorí Tarnovský potok s prítokmi Hôrka, bezmennými prítokmi a Švábovský potok, číslo hydrologického poradia 4-32-01-016. Tarnovský potok je

ľavostranný

prítok Gánovského potoka. Podľa režimu odtoku patria toky v území obce Hôrka do stredohorskej oblasti so snehovo-dažďovým typom odtoku s akumuláciou vôd v mesiacoch november až február, s vysokou vodnosťou vo februári www.jazzarchitecture.sk

Strana |9


až apríli. Najvyššie prietoky potoky dosahujú v apríli, najnižšie v septembri až októbri. Mierne výrazné je zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy. Hydrologické pomery územia obce Hôrka sú zakreslené v grafickej časti. 4.3.3 KLIMATICKÉ POMERY Podľa Atlasu krajiny SR (Esprit s.r.o, 2002) patrí väčšia časť územia do chladnej oblasti, okrsku mierne chladného a veľmi vlhkého, s priemernými teplotami v júli menej ako 16 °C. Menšia časť územia náleží do mierne teplej oblasti, okrsku mierne teplého s chladnou zimou s typom mierne chladnej kotlinovej klímy s priemernými teplotami v januári menej ako - 5,0 °C, v júli viac ako 16,0 °C. Západné oceánske vetry prinášajúce zrážky a suché kontinentálne vetry z východnej Európy vplývajú na veľké rozdiely medzi letnými a zimnými, dennými a nočnými teplotami. Najmä v zimných mesiacoch sú časté inverzie. Priemerný ročný úhrn zrážok je okolo 600 mm. Počet dní so snehovou pokrývkou dosahuje 80-100. 4.4

BIOTICKÉ POMERY

4.4.1 RASTLINSTVO

(FYTOGEOGRAFICKÉ

ČLENENIE,

POTENCIÁLNA

PRIRODZENÁ

VEGETÁCIA A AKTUÁLNA VEGETÁCIA SPRACOVANÁ NA ZÁKLADE TERÉNNEHO PRIESKUMU) Podľa fytogeografického členenia územia Slovenska (Futták, 1966) patrí sledované územie do oblasti západokarpatskej

flóry

(Carpaticum

occidentale),

obvodu

flóry

vnútrokarpatských

kotlín

(Intracarpaticum), okresu Podtatranské kotliny a podokresu Spišské kotliny. Podľa Geobotanickej mapy ČSSR (Michalko, 1986), ktorá je mapou rekonštrukcie vegetácie, teda uvádza predpokladanú vegetáciu, ktorá by pokrývala určité miesto bez akéhokoľvek vplyvu ľudskej činnosti, by sa v území vyskytovali len lesy. Vytvárali by mozaiku rôznych typov, ktorá reflektuje pestré geologické a geomorfologické podmienky. V širších alúviách Gánovského potoka a čiastočne aj Tarnovského potoka by sa vyskytovali lužné lesy podhorské a horské s vŕbami, jelšami a jaseňom. Prevládajúcim typom lesa v Popradskej kotline by boli dubovo-hrabové lesy lipové, kde by sa vyskytovali najmä listnaté dreviny – duby, lipy, javory a menej ihličnaté dreviny smrek a borovica. Tieto lesy v podtatranských kotlinách – či už Popradskej alebo Hornádskej kotline v minulosti dominovali a predstavujú zaujímavý „bezbukový“ typ odzrkadľujúci špecifický chorologický vývoj severných vnútrokarpatských kotlín podmienený najmä zvýšenou kontinentalitou kotlín. Na najteplejších polohách kotlinových flyšov a melafýrov sa vyskytovali dubové subxerotermofilné www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 10


a borovicové xerofilné lesy. Predstavovali najteplejšie a najsuchšie lesy s mnohými teplomilnými prvkami. Do dnešných dní sa dubovo-hrabové lesy lipové a dubové subxerotemofilné lesy nezachovali, ich polohy boli takmer bezo zvyšku premeneé na polia a lúky a pasienky, respektíve sa tu nachádzajú zmenené lesy. Na severnej expozícii masívu Kozích chrbtov geobotanická mapa uvádza bezbukové jedľové a jedľovo-smrekové lesy. Aktuálna vegetácia bola spracovaná na základe terénneho prieskumu vykonaného na začiatku vegetačnej sezóny r. 2013. Územie katastra bolo pravdepodobne s výnimkou polôh v južnej časti v masíve Kozích chrbtov v minulosti bezozvyšku odlesnené. Pôvodná lesná vegetácia sa nezachovala a plochy lesov premenené v dávnej minulosti na polia, lúky a pasienky, sídla. Dnešné fragmenty sekundárnych lesov vznikli nedávno, prirodzenou sukcesiou na opustených trávnych porastoch alebo znovuzalesnením. Porasty na Kozích chrbtoch na území katastra boli pravdepodobne vždy lesnou pôdou, ale ich dnešná tvár je zmenená v prevládajú druhotné porasty borovice a smreka. V zapojených, hustejších lesoch má bylinný podrast takýchto lesov nízky vzhľad a prevládajú v ňom kyslomilnejšie a na živiny nenáročné druhy, ako napr. kyslička obyčajná (Oxalis acetosella), tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium), lipnica hájna (Poa nemoralis), chlpaňa hájna (Luzula luzuloides) a chlpaňa chlpatá (Luzula pilosa), lipkavec Schultesov (Galium schultesii), jastrabník lesný (Hieracium murorum) a

metluška krivoľaká (Avenella flexuosa). Porasty sú floristicky chudobné. Keďže

v posledných desaťročiach sa lesy vplyvom kalamít (odumieranie smreka) stále prerieďujú, v porastoch je často prítomná silná krovitá etáž, reprezentovaná lieskou, zemolezmi, trnkami a inými krami. Na takýchto plochách sa rozširujú ostružina malina (Rubus idaea), ostružina ožina (Rubus caesius), smlz trsťovnikovitý (Calamagrostis arundinacea), starčeky (Senecio sp.) a podobná vysokobylinná flóra. Miestami nachádzame teplomilnejšie elementy svedčiace o prítomnosti a kontakte dubovohrabových lesov lipových reprezentovaných ostrica horská (Carex montana) či zanoväť černejúca (Lembotropis nigricans). Silne sa uplatňuje zmladenie duba a lipy, ktoré indikujú návrat k pôvodným pomerom. Iného rázu je vegetácia sekundárnych mladých borovicových lesíkov so smrekom a smrekovcom na vápnitejších flyšoch kotliny v severnej časti katastra. Pôvodne išlo o teplomilné pasienky, čo naznačuje absolútna dominancia trávy mrvice perovitej (Brachypodium pinnatum), a silné zastúpenie borievky či dokonca ojedinele aj jarabiny mukyne (Sorbus aria). Fragmenty lužných lesov a krovín sú vzácne a nájdeme ich len v redukovanej forme pri Gánovskom potoku Brusník. Majú charakter krovinovej vegetácie brehového porastu z vrbín, v šírke niekoľkých metrov. Rastie v nich vŕba krehká (Salix fragilis) a jelša sivá (Alnus incana) a najrôznejšie kry. V podraste je typická kozohona hostcova (Agopodium podagraria), krkoška chlpatá (Chaerophyllum hirsutum) a záružlie močiarne (Caltha palustris). www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 11


Popradská kotlina je oddávna osídlená a v dnešnej reálnej nelesnej vegetácii všeobecne dominujú poľnohospodársky intenzívne využívané plochy, či už orná pôda alebo porasty intenzifikovaných lúk a pasienkov, respektíve striedavé polia. Z prostredia kotliny už dávnejšie, v období socializácie vymizla typická mozaikovitá štruktúra krajiny, s početnými medzami a terasami, extenzívne využívanými rôznymi typmi lúk, pasienkov a nelesnej drevinovej vegetácie. Aj v okolí obce Hôrka sa nachádza viac-menej intenzívne využívaná poľnohospodárska krajina. Napriek tomu, vďaka bohato členenému a geologicky rôznorodému reliéfu sa do dnešných dní zachovalo viacero vegetačne hodnotných fragmentov alebo dokonca väčších súvislých plôch. Problémom dneška v katastri obce nie je intenzita poľnohospodárskej výroby, skôr naopak, nedostatočné využívanie lúk a pasienkov, ich postupné zarastanie drevinami a premena na les. Súčasná vegetácia polí je chudobná. V severnej časti katastra na menej sklonitých svahoch pretrváva veľkobloková štruktúra polí s vysokou intenzitou. V južnej časti katastra, najmä v blízkosti sídelných častí na záhumienkoch – malých pásikoch polí, je segetálna vegetácia bohatšia. Postupne však dochádza k premene týchto plôch na trvalo zatrávnené plochy. Trávnych kosených porastov v Popradskej kotline je málo, pôvodné lúky si zväčša zachovali svoj prirodzený charakter, porasty založené v novšej dobe na ornej pôde sú intenzifikované, druhovo chudobné, rastie v nich len niekoľko druhov, dominuje mätonoh trváci (Lolium perenne) a reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), púpava lekárska (Taraxacum officinale), ďatelina lúčna (Trifolium pratense), ďatelina plazivá (T. repens). Lúk, ktoré si zachovali prirodzený charakter s pôvodným druhovým zložením nie je mnoho. Nachádzajú sa pomiestne na viacerých miestach katastra, rôznych geologických podkladoch a rôznych vlhkostných pomeroch, ktoré determinujú ich floristickú skladbu. Typické sú vzrastom vyššie, mezofilné, miestami suchšie dvojkosné lúky zväzu Arrhenatherion, s ovsíkom vyvýšeným (Arrhenatherum elatius) a kostravou červenou (Festuca rubra). Vyskytuje sa tu lipnica lúčna (Poa pratensis), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), traslica prostredná (Briza media), rebríček obyčajný (Achillea millefolium), lipkavec mäkký (Galium mollugo), skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata), margaréta biela (Leucanthemum vulgare), pakost lúčny (Geranium pratense), púpavec srstnatý (Leontodon hispidus), zvonček konáristý (Campanula patula) a pod. Na ovsíkové lúky nadväzujú na plytších, skalnatejších pôdach vápnitých flyšov, melafýrov a dokonca travertínov

alebo vápencov veľmi zaujímavé suché, xerotermné porasty mrvice perovitej

(Brachypodium pinnatum), menej stoklasu vzpriameného (Bromus erectus) a početnými teplomilnými druhmi ako miestna rarita hlaváčik jarný (Adonis vernalis), ostropysk chlpatý (Oxytropis pilosa), ďatelina horská (Trifolium montanum), astra spišská (Aster amelloides), hadomor purpurový www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 12


(Scorzonera purpurea), veternica lesná (Anemone sylvestris), sezel sivý (Seseli elatum), horčinka väčšia (Polygala major).

Patria do zväzov Cirsio-Brachypodion pinnati alebo Mesobromion.

Teplomilné trávne porasty sú v území najviac ohrozené opúšťaním pôdy a postupným zarastaním drevinami. Na území katastra sú časté, veľmi osobité sú na melafýroch pri Primovciach a travertínoch medzi Kišovcami a Primovcami. Najväčšie plochy zaberajú v údolí zvanom Švábovská stráň a na Čelisku, kde sa vyskytujú v ochudobnenej zruderalizovanej forme.. Na širších podmáčaných alúviách Gánovského a Tarnovského potoka a miestami na miestach, kde podzemná voda vystupuje až k povrchu pôdy nachádzame rôzne typy lúčnych mokradí. Najčastejšie sa vyskytujú vlhké podmáčané lúky s porastmi zväzu Calthion so záružlím močiarnym (Caltha palustris), iskerníkom prudkým (Ranunculus acris), kukučkou lúčnou (Lychnis flos-cuculi), škripinou lesnou (Scirpus sylvaticus), pichličom potočným (Cirsium rivulare), či vstavačovcom májovým (Dactylorhiza majalis). V priaznivejších polohách s vlhkou, prevzdušnenou pôdou, dobre zásobenou živinami nachádzame porasty asociácie Alopecuretum pratensis. Sú to vysokobylinné, hospodársky vysoko kvalitné kosené lúky, kde základnú stavbu spoločenstva tvoria kultúrne druhy tráv: psiarka lúčna (Alopecurus pratensis – dominanta), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), kostrava lúčna (Festuca pratensis), lipnica lúčna (Poa pratensis). Vzácné a maloplošné sú porasty vysokých ostríc.Tvorí ich zväčša ostrica štíhla (Carex gracilis). Vplyvom eutrofizácie a nevyužívania mokradí (absencia kosenia), na viacerých miestach vznikli monodominanté porasty trstiny obyčajnej (Phragminthes australis). Z botanického hľadiska patria medzi najvýznamnjšie biotopy v katastri porasty halofytných lúk známe ako karpatské travertínové slaniská. Nachádzame tu osobitnú, jedinečnú flóru s množstvom veľmi vzácnych a ohrozených druhov. Dnes ich nachádzame len priamo v intraviláne obce Hôrka, v minulosti sa vyskytovali aj na „žijúcich“ travertínoch v časti Kišovce. V rámci Slovenska ide o mimoriadne vzácny biotop len s niekoľkými lokalitami výskytu. Existencia biotopu je na lokalite striktne viazaná na miesta výverov vôd s veľkým množstvom rozpustených minerálnych solí. Pre tieto biotopy je typická svojrázna flóra tzv. halofytov -

t.j. slanomilných druhov rastlín (druhov

vyžadujúcich vysoký obsah solí v pôde) ako sivuľka prímorská (Glaux maritima), barička prímorská (Triglochin maritima), skorocel prímorský (Plantago maritima), páperec nízky (Trichophorum pumilum) či zemežlč obyčajná slatinná (Centaurium litorale subsp. uliginosum). Na slaniská v okolí výveroch bezprostredne nadväzujú slatinné lúky a rašeliníská. Najkrajšie sú zachované pri prameni minerálnej vody v Ondreji. Ide o spoločenstvá zväzu Caricion davallianae, kde ráz spoločenstva určujú ostrice – najmä ostrica Davallova (Carex davalliana), ostrica prosová (C. panicea), ostrica čierna (C. nigra), ostrica šupinatoplodá (C. lepidocarpa) a páperníky – páperník širokolistý (Eriophorum


S t r a n a | 13


latifolium), či páperník úzkolistý (E. angustifolium). Zaujímavý je výskyt šašiny hrdzavej (Schoenus ferrugineus). Žiaľ v katastri obce sa nachádzajú aj veľké plochy odvodnených a zničených rašelinísk. Ide najmä o lokalitu Horanské v pramennej oblasti Vrbovského potoka v najsevernejšej časti katastra. Dnes sú plochy zruderalizované, v hlbokom odvodňovacom kanáli živoria posledné jedince prvosienky pomúčenej (Primula farinosa) či vŕby rozmarínolistej (Salix rosmarinifolia). Fytocenologicky a chorologicky sú významné spoločenstvá nelesnej vegetácie melafýrových skál. Nachádzame ich najmä v rezervácii Primovské skaly a v širšom okolí. Ide o významné reliktné lokality s mnohými vyslovene teplomilnými druhmi a botanickými skvostmi ako poniklec otvorený (Pulsatilla patens), cesnak tuhý (Allium strictum) či stepnatka ztepilá (Eremogone micradenia = syn. Arenaria graminifolia subsp. glabra). Tieto druhy majú na Slovensku len niekoľko lokalít! Ráz xerotermných porastov určujú kostrava padalmátska (Festuca pseudodalmatica), ostrica nízka (Carex humilis) a kostrava valeská (Festuca valesiaca). Krovinné formácie sú významné biotopy v otvorenej kultúrnej krajine, na poľných medziach, pozdĺž poľných ciest na opustených neobrábaných miestach, na hraniciach lúk a pasienkov. Vznikli spontánne bez väčších zásahov a tvorené sú porastami trnky slivkovej (Prunus spinosa), hlohu obyčajného (Crataegus laevigata), ruže šípovej (Rosa canica agg.) či ostružiny černicovej (Rubus fruticosus) a po okrajoch sa pripájajú početné ďalšie teplomilné kry. Patria zväčša do zväzu Berberidion a Corylo-Populion tremulae. Na miestach bývalých suchších lúk spontánne vzniknuté formácie drevín najčastejšie borovice s prímesou smreka, osiky, rakyty, liesky, jarabiny a krovín bazy červenej a čiernej, kaliny obyčajnej. Miestami nachádzame listnanté porasty s prevahou osiky. Osobitný charakter má synantropná vegetáciu v sídlach i mimo sídel na ruderálnych stanovištiach. Z pohľadu územného systému ekologickej stability je najdôležitejšie poznať rozšírenie a dynamiku rýchlo sa šíriacich nepôvodných druhov rastlín, najmä charakteru inváznych neofytov. Invázne druhy sa šíria najmä popri líniových koridorov, najčastejšie pri železniciach, cestných komunikáciách, riekach a podobne. Invázny potenciál a ich šírenie do prirodzených biotopov zvyšuje nedostatočné obhospodarovanie krajiny a jej narušenie. V sledovanom území nie je výskyt inváznych druhov príliš častý, najčastejšie sa vyskytuje slnečnica hľuznatá (Helianthus tuberosus) – pri tokoch, zruderalizované miesta, netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora) – lesné porasty, často pri lesných cestách, netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera) – pri tokoch, zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) a zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea) – zruderalizované miesta, hviezdnik ročný (Stenactis annua) – zruderalizované miesta. Bližší popis druhov je uvedený v M-ÚSES.


S t r a n a | 14


4.4.2 Živočíšstvo (zoogeografické členenie; živočíšstvo spracované na základe dostupných údajov a doplnené terénnym prieskumom) Z hľadiska živočíšnych regiónov je zoogeografické členenie okresu Poprad do vonkajšieho a vnútorného obvodu oblasti Západných Karpát a ich podtatranského a centrálneho okrsku, ktorý sa ďalej člení na nízkotatranský a rudohorský podokrsok (Čepelák, 1980). V katastrálnom území sa vyskytuje typická fauna pahorkatinovej poľnohospodárskej krajiny a vrchovinovej lesnej krajiny mnohými vzácnymi a ohrozenými druhmi. Dominujú živočíšne spoločenstvá polí, pasienkov a lúk, potom spoločenstvá lesov, menej je zastúpená fauna krovín. Špecifická je fauna sprevádzajúca vodné toky a mokrade. Lesy sú menej častou formáciou katastra. Zachovalé lesy s prirodzeným druhovým zložením a štruktúrou sa v katastri nenachádzajú a tak je zasatúpená len bežná fauna. 5 5.1

PRIESTOROVÉ USPORIADNIE A FUNKČNÉ VYUŽÍVANIE ÚZEMIA PRIESTOROVÉ USPORIADANIE OBCE

Obec leží vo výraznej tektonickej zníženine oddeľujúcej východný okraj Vikartovskej hrasti od juhozápadnej časti Levočských vrchov. Delí sa na časti Kišovce, Primovce, Ondrej a Hôrka, ktorých zlúčením vznikla. Zastavané územie preto nie je kompaktné a jednotlivé časti sú od seba stále jasne oddelené. Časti ako také sú však pomerne kompaktne zastavané s výnimkou postupného zastavovania územia pozdĺž cesty medzi Primovcami a Ondrejom. Preto obec nemá hlavnú kompozičnú dominantu. Cesta I. triedy deliaca katastrálne územie na dve časti takisto nevytvára kompozičnú os. Aj kompozícia jednotlivých častí je postavená na prechádzajúcich komunikáciách III. triedy resp. miestnych obslužných komunikáciách. Výnimku tvorí časť Ondrej, ktorá bola historicky najväčšia a aj keď v súčasnosti už nie je, zachoval sa centrálny priestor obce s kostolom. Hlavná vybavenosť obce je rozptýlená v území dotýkajúcom sa cesty I. triedy č. 18, zväčša bez priameho napojenia na ňu. Hranice medzi časťami obce nie sú príliš viditeľné, prechádzajú väčšinou nezastavaným územím. Cez kataster obce okrem spomínanej cesty I. triedy č. 18 prechádza severnou časťou katastra diaľnica D1 a južnou časťou katastra hlavná železničná trať, na ktorej je v katastri vybudovaná aj železničná zastávka. www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 15


5.2

VYUŽÍVANIE ÚZEMIA

Na území obce bolo identifikované nasledovné využívanie územia: 5.2.1 NEZASTAVANÉ ÚZEMIA L - LESNÉ ÚZEMIA Lesy v katastri obce Hôrka nie sú súčasťou chránených území. Cez územia lesov nevedú turistické značkované chodníky. Lesné cesty sú nespevnené. P - ÚZEMIA POĽNOHOSPODÁRSKY VYUŽÍVANEJ PÔDY Ako územia poľnohospodársky využívanej pôdy sa v území obce nachádzajú: PO - Plochy ornej pôdy Orná pôda využívaná pre poľnohospodárske účely, čiastočne aj v zastavanom území ako súčasť hospodárskych záhrad. V tejto časti sú na plochách ornej pôdy umiestnené aj hospodárske a pomocné objekty. PL - Plochy lúk a pasienkov Lúky, pasienky a trávnaté porasty využívané pre pasenie. Na plochách občasne umiestnené hospodárske objekty. PZ – Plochy záhrad Okrem malých záhrad pri rodinných domoch ide o veľké záhrady – záhumienky za rodinnými domami. Ako záhrady sú využívané aj plochy popri komunikáciách v pôvodnej zástavbe obce, zväčša s hospodárskymi objektami. Z – ÚZEMIA KRAJINNEJ ZELENE Ako územia krajinnej zelene boli v území identifikované: ZN – Plochy nelesnej drevinnej vegetácie Plochy vzrastlej zelene v krajine. Ide predovšetkým o zeleň na medziach a sprievodnú zeleň popri vodných tokoch. Majú zväčša ekostabilizačnú funkciu a sú výrazným krajinotvorný prvok. Bez akejkoľvek výstavby.


S t r a n a | 16


ZP – Prírodné plochy bez rozlíšenia Prírodné plochy predstavujú voľnú krajinu čiastočne, alebo len riedko zarastenú občasnou vzrastlou drevinou vegetáciou, zvyšok územia tvoria mokriny, trávnaté plochy. Majú zväčša ekostabilizačnú funkciu. Bez akejkoľvek výstavby. ZM – Plochy mokradí Väčšia zamokrené územia, zväčša ťažko prístupné. Hodnotné z pohľadu ekologickej stability. Bez akejkoľvek výstavby. W – ÚZEMIA VODNÝCH TOKOV WT – Vodné toky a plochy Plochy s vodným tokom a vodohospodárskymi stavbami, plochy pod vodnou hladinou. Na týchto plochách sa nachádza aj drevinná vegetácia ako sprievodná vegetácia vodných tokov. 5.2.2 ZASTAVANÉ ÚZEMIA B - ZMIEŠANÉ ÚZEMIA BÝVANIA A OBČIANSKEJ VYBAVENOSTI Väčšina územia obce predstavuje zmiešané územie bývanie v rodinných domoch, v ktorých sú však spolu s bývaním umiestnené malé prevádzky buď v objekte rodinného domu, prístavbe, alebo malom doplnkovom objekte. Okrem toho sú v území umiestené aj plochy so základnou občianskou vybavenosťou. Pre účely spracovania prieskumov a rozborov sú v zmiešaných územiach rozlíšené: BBR – Plochy bývania v rodinných domoch Plochy s rodinnými domami, v zadnej časti umiestnené hospodárske a doplnkové objekty, záhrady. RD využívané aj pre účely doplnkového obchodu a služieb. BBD – Plochy bývania v bytových domoch Bytové domy so zeleňou, detským ihriskom a parkovacími plochami. BV – Plochy nižšej OV Plochy s prevádzkami pre obchod a služby, základné školy a materské školy, základné zdravotnícke zariadenia, plochy pre klubové zariadenia a kultúru. Zväčša charakteru základných služieb. Umiestené medzi plochami bývania v rodinných domoch.


S t r a n a | 17


O – ÚZEMIA OBČIANSKEJ VYBAVENOSTI Nerozlíšené územia využívané pre občiansku vybavenosť a doplnkové funkcie (hospodárske a pomocné objekty, dopravné a technické vybavenie) a prislúchajúcu zeleň. Ide predovšetkým o obchod, služby, administratívu, ubytovanie, kultúru. Okrem nerozlíšených území občianskej vybavenosti, boli v území identifikované: OC – Plochy pre sakrálne stavby Kostol a priľahlá zeleň s parkovou úpravou s oplotením. R – REKREAČNÉ ÚZEMIA Územia určené pre šport a rekreáciu. V území neboli identifikované. A – ÚZEMIA POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBY Ako územia poľnohospodárskej výroby boli v území identifikované: AP – Plochy poľnohospodárskych areálov Plochy využívané pre chov a ustajňovanie dobytka, pomocných a doplnkových objektov vrátane infraštruktúry a správy areálu. I – ÚZEMIA VÝROBY Výrobné územia neboli v území identifikované. D – ÚZEMIA DOPRAVY Ako územia dopravy boli identifikované: DC – Plochy ciest Plochy pre cesty a dopravné zariadenia (mosty, zálivy pre hromadnú dopravu, nekryté parkoviská). Na plochách pre cesty sú umiestnené aj ostané prislúchajúce plochy (násypy). DZ – Plochy železníc Plochy pre koľajiská a prislúchajúce plochy, železničnú zastávku a nástupiská. X – ÚZEMIA ŠPECIFICKEJ VYBAVENOSTI Ako územia špecifickej vybavenosti boli identifikované: www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 18


XC – Plochy cintorínov Plocha pohrebiska, domu smútku, hospodárskych a pomocných objektov. T – ÚZEMIA TECHNICKEJ VYBAVENOSTI Plochy využívané pre zariadenia technického vybavenia územia bez rozlíšenia. (Elektroenergetika, vodné hospodárstvo, zásobovanie plynom, odpadové hospodárstvo). TV– Plochy zariadení vodného hospodárstva Plochy využívané pre zariadenia technického vybavenia vodného hospodárstva. V – ÚZEMIA VEREJNÝCH PRIESTRANSTIEV Námestie, náves, verejne prístupná plocha so zeleňou a drobnou architektúrou.

XC – Plochy parkov 5.3

SÍDELNÁ A KRAJINNÁ ZELEŇ

Sídelná zeleň obce Hôrka je tvorená prevažne zeleňou záhrad rodinných domov. Plochy verejnej a vyhradenej zelene sú rozsahom menšie, významnejšie sa však uplatňujú v panoráme obce, nakoľko sú zväčša lokalitami s najväčšou hmotou vzrastlej zelene. Systém zelených plôch: Osobitný charakter sídla, daný nespojitým zastavaným územím, tvoreným štyrmi miestnymi časťami (Kišovce, Ondrej, Hôrka, Primovce)

determinoval osobitnú štruktúru

zelených plôch, kde sa prelínajú hospodársky využívané plochy (mozaika záhumienkových polí, záhrad, lúk) s plochami bývania (zeleň dvorov, záhrad), ale aj s plochami prírodnými, dokonca i biologicky veľmi cennými ( mokrade, slaniská, skalné útvary). Niektoré takéto plochy sa vyskytujú priamo v centre obce. To vytvára, spolu s prepojením do krajinnej zelene, veľmi ojedinelý a neopakovateľný charakter sídla, síce veľmi malebný, ale potenciálne ďalším rozvojom obce veľmi zraniteľný. Tento mozaikovitý charakter zelených plôch sídla a ich prepojenie do krajiny považujeme za najcennejšie pozitívum sídelnej zelene v obci, ktorého zachovanie je potrebné prioritne zohľadňovať pri regulácii rozvoja obce. Významné prvky verejne prístupnej sídelnej zelene : Vyskytujú sa v centrálnych častiach jednotlivých miestnych častí a sú popísané v jednotlivých UC. Najcennejšie sú najstaršie plochy zelene – park v Kišovciach, cintorín v Primovciach a okolie kostola


S t r a n a | 19


v Ondreji. Najvýznamnejšou líniovou formáciou zelene je lipové stromoradie (jeho zvyšky) pozdĺž cesty 1. triedy. Najvýznamnejšie prvky krajinnej zelene: Najcennejšie sú formácie nelesnej drevinovej vegetácie v SZ časti k.ú. v časti Dolina, sprievodná vegetácia vodných tokov a zamokrených území. Hlavné negatívne javy v sídelnej zeleni : Zanedbaný je stav najcennejšej plochy zelene – parku v Kišovciach (prehustenie, absencia prebierok, nálety drevín). Lipová aleja pri ceste 1. triedy je postupným odumieraním stromov len torzom pôvodnej aleje. Nevhodne pôsobia aj niektoré úpravy zelených plôch z posledných desaťročí (nekoncepčné kombinácie drevín, preferencia ihličnanov, nadmerné používanie tzv. okrasných drevín – strieborných smrekov, tují...), nevhodné zmladzovanie stromov. Hlavné negatívne javy v krajinnej zeleni : Krajinná zeleň sa vyskytuje v území veľmi nerovnomerne. Napriek vhodným podmienkam v niektorých rozsiahlych častiach k.ú. takmer úplne absentuje. Spoločným negatívnym javom je pomerne chudobná, čiastočne nevhodná druhová skladba, s naprostou prevahou ihličnatých stromov (borovica a smrek). To je dané ich spontánnym šírením z druhotne zalesnených plôch, keďže v území je nedostatok prirodzených lesov. 5.4

KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA

Pre stanovenie ekologickej stability krajiny je potrebná dôkladná znalosť súčasnej štruktúry krajiny. Na obraze krajiny katastrálneho územia Hôrky sa podieľa najmä poľnohospodárska pôda – lúky, pasienky a polia. Lesných porastov je zhruba 20%. V južnej časti katastra pomerne značné plochy zaberá samotná obec, členená do viacerých samostatných častí. Na medziach a úvozoch sa uplatňuje krovinná vegetácia, ďalšie nelesné ekosystémy tvoria sukcesná vegetácia na opustených lúkach, brehové porasty tokov a solitérna drevinová vegetácia pri cestách a priamo v intraviláne obce. V chotári obce sa nenachádzajú žiadne významné priemyselné prevádzky. Z celkovej výmery 1135 ha katastrálneho územia obce predstavuje 367 ha orná pôda, 333 ha predstavujú lúky a pasienky, 210 ha lesy. Upozorňujeme, že ide o stav reálnej krajinnej štruktúry (ktorý je dôležitý z hľadiska reálnej ekologickej stability), nie „papierový“ stav evidovaný v katastri nehnuteľností www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 20


5.4.1 POĽNOHOSPODÁRSKA PÔDA (ORNÁ PÔDA, CHMEĽNICE, VINICE, ZÁHRADY, OVOCNÉ SADY, TRVALÉ TRÁVNE PORASTY) 5.4.1.1 ORNÁ PÔDA Nachádza sa v najmä v severnej časti katastra, v intenzívne využívanej Hornádskej kotline. Tu dominujú veľkoblokové polia, respektíve veľké ucelené bloky striedavých polí. V okolí sídelných častí je štruktúra iná – vo forme maloblokových polí. Samostatným druhom ornej pôdy sú striedavé polia. Tieto porasty sú na prechode od polí k trvalým trávnym porastom. Charakterizuje ich striedanie kultúr – polí a trávneho porastu. Nejde však o klasické ďatelinotrávne miešanky na ornej pôde, skôr sa približujú intenzívne využívaným prisievaným lúkam. Ide o plochy horších bonít – strmšie svahy, podmáčané plochy, ktoré sú toho času zatrávnené, ale nemožno vylúčiť ich občasné rozoranie a osiatie obilninami či inou kultúrou. Z hľadiska MÚSES skutočnosť, že nejde o klasické orné pôdy, ale dominuje fáza zatrávnenia, možno hodnotiť jednoznačne pozitívne. Celková výmera reálnej ornej pôdy je 367 ha v nasledujúcej štruktúre – veľkoblokové polia 144 ha, máloblokové polia 82 ha a striedavé polia 143 ha. Prevláda pestovanie obilnín – najmä ozimnej pšenice, Triticale, jarného jačmeňa, častá je aj kukurica a občas aj repka olejná. Zemiaky pestujú len súkromní vlastníci v máloblokovej štruktúre. 5.4.1.2 TRVALÉ TRÁVNE PORASTY Trvalé trávne porasty v katastri obce sú využívané kosením, časť sa pasie ovcami, menej hovädzím dobytkom. Lúky a pasienky sa v katastri obce nachádzajú najmä v južnej a strednej časti katastra. Spolu zaberajú výmeru 333 ha. Zväčša tvoria rozsiahlejšie komplexy. Prevažná väčšina trvalých trávnych porastov katastra, ktorá bola využívaná kontinuálne dlhodobo a nebola nikdy rozoraná, má prirodzený charakter. Menej ako polovicu lúčnych porastov charakterizujeme ako intenzívne – boli založené nedávno na ornej pôde, sú druhovo chudobné, tvorené niekoľkými druhmi rastlín. Prevládajú trávy mätonoh trvác (Lolium perenne), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata) a ďatelina plazivá (Trifolium repens). Lúky s prirodzeným druhovým zložením charakterizuje extenzívne využívanie – kosenie raz ročne a zväčša následná pastva hospodárskych zvierat a nehnojenie priemyselnými hnojivami. Časť plôch sa len pasie ovcami alebo hovädzím dobytkom. TTP majú rôznorodý charakter - od


S t r a n a | 21


vysokoprodukčných mezofilných porastov typu Arrhenatherion, ktoré sú dvojkosné, cez menej produkčné suchomilné porasty až po rôzne typy vlhkých lúk. V katastri aj vzhľadom na zameranie poľnohospodárskej výroby a vysokú rezilienciu (pružnosť schopnosť lúčnych porastov vrátiť sa po skončení pôsobenia nepriaznivého vplyvu relatívne rýchlo do pôvodného stavu) má výskyt prirodzených porstov stúpajúci charakter. Výmera prirodzených lúčnych porastov, kde boli identifikované biotopy európskeho alebo národného významu dosahuje v katastri je 174 ha. 5.4.1.3

LESNÉ POZEMKY

Lesy sa na území katastra nachádzajú vo viacerých menších či väčších fragmentoch rovnomerne po celom území. Najviac sú rozšírene v južnej časti, v masíve Kozích chrbtov na juhovýchode, kde ide o okraj súvislého lesného komplexu siahajúceho až od Kozieho kameňa. Táto časť nazývaná Dubina je ukončená železničným tunelom a pokračuje na východe už fragmentovanými celkami Primovské a Jablonov. V strednej časti katastra sa vyskytujú vysadené mladšie porasty nazývané Borkovské a Na Roveň. V severnej časti sa nachádza väčší komplex staršieho lesa Zahoranské. Lesy patria do prevažne do 4 lvs, v nižších polohách aj do 3 lvs, vo vyšších do 5 lvs. Dlhoročným vplyvom človeka je ich dnešná tvár výrazne pozmenená, prirodzené lesné porasty sa tu dnes nevyskytujú.

Prevažujú lesy

hospodársko-produkčného charakteru s drevinovou skladbou zmenenou v prospech borovice a smreka, často až monokultúrneho charakteru. Najzachovalejšie lesy s náznakmi prirodzenej druhovej skladby sa vyskytujú nad vydrníckym tunelom. Nachádzame tu zmiešané ihličnato-listnaté porasty s borovicou, lipou a dubom zimným. Výmera lesných porastov je 209 ha. Lesnatosť katastrálneho územia nízka dosahuje necelých 20%. Lesy v území sú v súčasnosti zaradené takmer výlučne do kategórie hospodárskych lesov. Výnimkou je malý porast č. 60 zaradený do ochranných lesov podľa písmena d) lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy. Nachádza sa na vystupujúcom melafýrovom brale. Lesný pôdny fond patrí do LHC Spišská Teplica a dvoch lesných celkov LC Vernár – neštátne neodovzdané lesy, ktoré sú v správe Lesov SR, OZ Prešov, LS Spišská Nová Ves. Ide o neštátne lesné pozemky, kde pôvodní majitelia nepožiadali o ich reštitúciu. Druhým lesným celkom na území LHC je LC Ostatné lesy Spišská Teplica. Tieto lesy užívajú neštátni vlastníci lesov. Obhospodarovanie lesov sa riadi lesným hospodárskym plánom, novšie programom starostlivosti o lesy. Pre LHC Spišská Teplica je platný na r. 2006-2015. Lesný hospodársky plán určuje záväzné ukazovatele pre hospodárenie v lese ako výšku ťažby rubnej a výchovnej a drevinové zloženie pri zalesňovaní.


S t r a n a | 22


5.4.1.4 VODNÉ PLOCHY (VODNÉ TOKY, STOJATÉ SÚSTREDENIA VODY) Najvýznamnejším vodným útvarom sledovaného územia je Gánovský potok. Preteká výrazným údolím, po sútoku s rozvetveným Tarnovským potokom sa stáča prudko na juh a krátkou prielomovou dolinou prerezáva kompaktný masív masív Kozích chrbtov. Neskôr sa vlieva do rieky Hornád. Zaujímavosťou je krátky úsek Vrbovského potoka, ktorý pramení na severe katastra a tečie smerom na sever. Mimo územia katastra sa vlieva do rieky Poprad. Spolu plocha vodných tokov zaberá výmeru 11 ha, z toho prirodzené toky majú takmer vyše 95%. Stojaté vodné plochy sa v území v súčasnosti nenachádzajú. 5.4.2 POZEMKY, KTORÉ SLÚŽIA AKO ÚČELOVÁ OCHRANNÁ POĽNOHOSPODÁRSKA A EKOLOGICKÁ ZELEŇ (NELESNÁ

DREVINOVÁ

VEGETÁCIA LÍNIOVÁ, PLOŠNÁ,

ROZPTÝLENÁ) Tento typ vegetácie tvorí krovinná vegetácie na medziach, úvozoch, sprievodná drevinová vegetácia okolo vodných tokov vo forme brehových porastov a zárasty drevín na opustených lúkach a pasienkoch. Prvý typ je viazaný na krajinársky cenné, tzv. historické štruktúry krajiny. Medze boli do socializácie v 50-tych rokoch typickou súčasťou spišskej krajiny. Pôvodne sa kosili. Dnes sa nevyužívajú a sú prevažne zarastené krami. Krovinné porasty sú významnými hniezdišťami vtákov a útočišťom drobnej zvere. Obzvlášť cenné sú zapojené, súvislé porasty krov trnky, ruže šípovej, hlohu, bazy, kaliny, čerešne, rakyty a ďalších drevín. Osobitnú pozornosť si zasluhujú brehové porasty sprevádzajúce prirodzené vodné toky, najmä Gánovský potok, čiastočne aj Tarnovský potok. Tvoria ich najmä vŕby – v. krehká, v. purpurová, v popolavá, čremcha, menej jelša. Všetka nelesná drevinová vegetácia tohto prvého typu je ekologicky mimoriadne cenná a zasluhuje si ochranu. Druhý typ predstavujú solitéry drevín alebo ich väčšie či menšie skupiny na lúkach a pasienkoch, ktoré sa už dlhšiu dobu hospodársky nevyužívajú. Druhotne zarastajú opäť krami - najmä trnkou, ružou šípovou, vŕbami a lieskou a tiež stromami smrekom, borovicou, brezou, osikou a rakytou. Porasty drevín sa postupne zapájajú a prechádzajú do lesa. Ekologicky význam týchto plôch je menší, ako prvého typu. Často je vhodné tieto nálety redukovať a plochy prinavrátiť pôvodnému poľnohospodárskemu účelu. Väčšie porasty sa nachádzajú napríklad na Čelisku. Nelesná drevinová vegetácia zaujíma v katastri pomerne veľké plochy, viac ako 60 ha.


S t r a n a | 23


6

DEMOGRAFICKÝ POTENCIÁL A BÝVANIE

6.1

ZÁKLADNÉ ÚDAJE O VÝVOJI POČTU OBYVATEĽOV

Počet obyvateľov obce k 31.8.2013: 1858 Údaje o počte obyvateľov za roky 2003-2013: rok

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

počet obyvateľov

1481

1555

1598

1623

1665

1719

1740

1781

1811

1836

1858

narodení

18

18

24

14

18

30

25

23

21

28

21

zomrelí

23

19

17

10

16

7

15

13

17

16

10

prirodzený prírastok

-5

-1

7

4

2

23

10

10

4

12

11

prisťahovaní

49

88

59

43

49

42

32

48

53

44

43

odsťahovaní

18

13

23

22

9

11

21

17

27

31

32

migračný prírastok

31

75

36

21

40

31

11

31

26

13

11

74

43

25

42

54

21

41

30

25

22

Celkový prírastok

Tabuľka 6-1 Vývoj počtu obyvateľov 2003-2013

Vyhodnotenie údajov:

Vývoj počtu obyvateľov 2000 1800 1600 1400 1200 1000

počet obyvateľov

800 600 400 200 0 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

Obrázok 6-1 Graf vývoja počtu obyvateľov 2003-2013

Vývoj počtu obyvateľov má vo všeobecnosti stúpajúcu tendenciu. Pre nasledujúce dve obdobia sa pri nezmenených podmienkach predpokladá zvyšovanie počtu na zruba 2000 obyvateľov


S t r a n a | 24


Prirodzený prírastok 25 20 15 10 5 0 -5 -10

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

-5

-1

7

4

2

23

10

10

4

12

11

prirodzený prírastok

Obrázok 6-2 Graf prirodzeného prírastku

Prirodzený prírastok má stúpajúcu tendenciu. Pri nezmenených podmienkach je pre nasledujúce dve

migračný prírastok 80 70 60 50 40 30 20 10 0

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

migračný prírastok

31

75

36

21

40

31

11

31

26

13

11

obdobia sa predpokladá prírastok cca 22 obyvateľov za rok, čo je 1,18%.

Obrázok 6-3Graf migrácie obyvateľstva

Prírastok migráciou obyvateľstva má mierne klesajúcu tendenciu. Pre nasledujúce dve obdobia sa predpokladá prírastok migráciou obyvateľstva cca 10 obyvateľov.


S t r a n a | 25


6.2

ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA

6.2.1 ÚDAJE Z R. 2011 Počet obyvateľov obce podľa sčítania v r. 2011 (Základné údaje zo Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011, 2012): 1778 Trvalo bývajúce obyvateľstvo muži

893

ženy

885

spolu

1778

Tabuľka 6-2Počet obyvateľstva r. 2011

Obyvateľstvo podľa vekovej štruktúry (Základné údaje zo Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011, 2012):

Obyvateľstvo podľa veku a pohlavia 100+ 90-94 80-84 70-74 60-64 ženy

50-54

muži

40-44 30-34 20-24 10 až 14 0-4 0

20

40

60

80

100

Obrázok 6-4 Graf obyvateľstva podľa veku a pohlavia r.2011

Z tvaru krivky vyplýva, že prevažná časť obyvateľstva je predproduktívnom až produktívnom veku.


S t r a n a | 26

Územný plán obce Hôrka – Prieskumy a rozbory September 2014 slovenská

ostatná

1685

rómska

3

rusínska

23

česká

3

bulharská

4

poľská

1

moravská

nezistená

1

54

4

Tabuľka 6-3Obyvatelia podľa národnosti r. 2011

Obyvateľstvo podľa národnosti slovenská ostatná rómska rusínska česká bulharská poľská

Obrázok 6-5Graf obyvateľov podľa národnosti r.2011

Obyvateľstvo je prevažne slovenskej národnosti. Ostatné národnostné menšiny a nezistení tvoria spolu cca 7%, najväčšou menšinou je rómska.

3

4

Tabuľka 6-4Obyvatelia podľa náboženského vyznania r.2011


S t r a n a | 27

1

1

obcí spoločenstvo

náboženských Bahájske

židovských

baptistov Ústredný zväz

jednota

metodistická Bratská

cirkev

Evanjelická

cirkev

Evanjelická A.

35

nezistené

9

cirkev

Pravoslávna

ka cirkev

Gréckokatolíc

11

bez vyznania

1492

iné

Počet

ka cirkev

Rímskokatolíc

Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania:

4

145

73


Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania Rímskokatolícka cirkev

0% 0% 2%

0%

0%

Gréckokatolícka cirkev

0% Pravoslávna cirkev 4%

1% 1%

Evanjelická a.v. cirkev 8% Evanjelická cirkev metodistická Bratská jednota baptistov Ústredný zväz židovských náboženských obcí Bahájske spoločenstvo

84%

Iné bez vyznania nezistené

Obrázok 6-6 Graf obyvatelia podľa náboženského vyznania r.2011

6.3

BYTOVÝ FOND

Z údajov obecného úradu k 31.12.2013 bolo v obci 527 bytov, z toho 18 neobývaných. Neobývané domy sa využívajú prevažne na rekreáciu. Priemerná obývanosť bytu v r. 2001 bola 1858/(527) = 3,52 6.4

ZHODNOTENIE DEMOGRAFICKÉHO POTENCIÁLU

Obec Hôrka má stálu tendenciu nárastu stále bývajúceho obyvateľstva, a to aj z hľadiska prirodzeného prírastku aj z hľadiska migračného prírastku, čo vyplýva z polohy pri okresnom meste Poprad. Priemerný vek obyvateľov je zhruba 35 rokov a väčšina populácie je v produktívnom veku. Väčšina obyvateľstva sa hlási k rímskokatolíckemu náboženstvu. V obci sa nachádza farský RK kostol Sv. Ondreja a kostol Sv. Márie Magdalény v časti Kišovce. Z hľadiska národnostného zloženia je väčšinovým obyvateľstvom slovenské. Z vývoja vekového zloženia vidieť posun smerom k obyvateľstvu v produktívnom a predproduktívnom veku, čo robí z obce progresívny typ.


S t r a n a | 28


Obec len mierne prekračuje obývanosť domov od požadovaného štandardu 3,1 obyvateľa/byt (Inštitút urbanizmu a územného plánovania URBION, 2011). Viacero objektov sa nevyužíva na trvalé bývanie, ale na rekreačné účely. 7

SOCIÁLNA INFRAŠTRUKTÚRA

Základná sociálna vybavenosť v obci (zdroj: autor) Zariadenie

Spôsob dopravy

miesto

Áno

Peši

Hôrka - Ondrej

Základná škola (1.- Áno

Peši

Hôrka - Ondrej

Autobus, vlak

Poprad, Spišská

Materská škôlka

Dostupnosť v

Dostupnosť mimo

obci

obce

4.) Stredné školy

nie

Do 10-20 km

Nová Ves, Kežmarok Kostol rk.

áno

Iné modlitebne

Do 10-20 km

peši

Kišovce, Ondrej

Autobus, vlak

Poprad, Spišská Nová Ves, Kežmarok

Pošta

áno

Dom kultúry

nie

Peši Do 10-20 km

Autobus, vlak

Poprad, Spišská Nová

Ves,

Kežmarok Zdravotnícke

nie

Autobus, vlak

zariadenie

Poprad, Spišská Nová

Ves,

Kežmarok Nemocnica

nie

Do 10-20 km

Autobus, vlak


Služby pre seniorov nie

Autobus, vlak

(opatrovateľská sl.)


Obchod so

Áno, Do 500 m

Peši

zmiešaným www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 29


Zariadenie

Dostupnosť v

Dostupnosť mimo

obci

obce

Spôsob dopravy

miesto

tovarom Potraviny

Áno, Do 500 m

Peši

Športovisko

Do 2,5 km

Peši

Švábovce

(ihrisko) Tabuľka 6-5Základná sociálna vybavenosť

Obec má tesne pod 1800 obyvateľov a nie je spádovou obcou pre žiadnu inú obec Vzhľadom na rastúci počet obyvateľov je pre dodržanie štandardu základnej vybavenosti vhodné v obci doplniť: V oblasti školstva: 

Školský klub



Školské stredisko záujmovej činnosti, centrum voľného času



MŠ pre deti so zdravotným znevýhodnením

V oblasti zdravotníctva 

Lekáreň



Detské jasle



Ordináciu pediatra

V oblasti sociálnej starostlivosti (aj vzhľadom na predpokladaný nárast obyvateľov v dôchodkovom veku podľa demografickej krivky): 

Resocializačné stredisko



Rehabilitačné stredisko



Zariadenia opatrovateľskej služby



Domov-penzión pre dôchodcov



Klub dôchodcov



Jedáleň pre dôchodcov



Stredisko osobnej hygieny



Práčovňa pre dôchodcov

(Inštitút urbanizmu a územného plánovania URBION, 2011). Ostatné služby sú k dispozícii v spádovom meste.


S t r a n a | 30


Aktivity v oblasti cestovného ruchu v obci v súčasnosti prakticky neexistujú, kapacitne preto postačuje jestvujúci motorest. Zariadenia obchodu a služieb sú rozptýlené v jednotlivých častiach obce vo forme drobných predajní so zmiešaným tovarom. Rozloženie občianskej vybavenosti je dokumentované v grafickej časti. 8

KULTÚRNE A HISTORICKÉ HODNOTY

Obec Hôrka sa delí na časti Kišovce, Primovce, Ondrej a Hôrka. Historické názvy miestnych osád boli Hurka, Svätý Ondrej, Kišovce, Primovce, Miklušovce a Komárovce. Všetky spomínané lokality patrili v minulosti k Stolici X spišských kopijníkov, ktorým roku 1243 uhorský kráľ Belo IV. obnovil a potvrdil ich privilégiá. Faktom je, že tieto obce (v určitom období ich bolo až 29) si udržali vlastnú samosprávu až do začiatku 19. storočia. Až roku 1803 splynula Stolica X spišských kopijníkov tzv.”malá župa” so Spišskou stolicou. Do zlúčenia začiatkom 20. storočia mali spomínané obce (osady) samostatný vývoj. Hoci sa v stredovekých listinách objavujú ich názvy až v druhej polovici 13. storočia (Svätý Ondrej-1280), ostatné až v 14. storočí (Miklušovce-1311, Primovce 1312,Kišovce 1324, Hôrka 1347), počiatky ich existencie siahajú zaiste pred 13. storočie. Uvedené kopijnícke obce nepatrili k veľkým dedinám (najväčšou z nich r.1787 boli Kišovce, kde v 38 domoch žilo 192 ľudí, v roku 1828 mali Kišovce 32 domov a 238 ľudí). Svätý Ondrej mal v roku 1787 24 domov a 186 ľudí, v roku 1828 20 domov a 148 ľudí. Primovce mali v roku 1787 8 domov a 47 ľudí, v roku 1828 10 domov a 79 ľudí Hôrka mala v roku 1787 12 domov a 78 ľudí, v roku 1828 9 domov a 61 ľudí. Zjednotenie názvu roku 1900 pre všetky časti obce rešpektovalo ich príslušnosť k spišským kopijníkom, pretože zjednotená obec dostala pomenovanie: “Landzsásfalu” (kopijnícka obec) a v roku 1907 “Landzsásötfalu” (päť kopijníckych obcí). Po vzniku I. ČSR sa ujal slovenský názov Hôrka. Obyvatelia týchto kopijníckych obcí sa popri pôvodnej vojenskej funkcii venovali väčšiou poľnohospodárstvu a povozníctvu. Od 18. storočia, keď sa v chotári Kišoviec objavili ložiská mangánovej a železnej rudy aj baníctvu, ba možno konštatovať, že práve ťažba a spracovanie týchto rúd podporili rozvoj obce. Dalo by sa povedať, že ťažbu začal gróf Szakmary v roku 1695, v oblasti www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 31


známej ako baniská. Avšak najstaršie banské oprávnenia v okolí Kišoviec sú spomínané v roku 1857 a boli udelené Vítkovickým železiarňam. Okrem uvedeného podniku a po dodnes nie celkom ujasnených okolnostiach mali banský majetok v držbe: arciknieža Albrecht, knieža Coburg, železiarske učňovské spoločnosti, bratia Szent-Istványiovci a Pajerovci. V Kišovciach už v roku 1556 bola zriadená poštová stanica. Táto pošta bola poštou aj pre Poprad, kde pošta vznikla až v roku 1809. Vo Svätom Ondreji v rokoch 1850-1854 mal sídlo a fungoval okresný súd. V 13.storočí tu bol postavený kostol, ktorý bol v 18. storočí prestavaný. V roku 1939 sa zvýšila ťažba mangánovej rudy, čo malo za následok príliv prisťahovalcov za prácou nielen z rôznych častí Slovenska, ale aj z Maďarska, Poľska i Rumunska. Ťažba bola ukončená 1. apríla 1971. Na území obce bolo nájdené osídlenie z mladšej fázy stredného paleolitu v Hôrke-Ondreji. Početné opracovania artefaktov, dokladá ich výrobu na mieste. V pracovnom priestore táboriska sa nachádzali aj ohniská a kosti lovených zvierat. Na travertínovej lokalite v Skalke Hôrke-Ondreji sa zistili osídlenia od staršej fázy stredného paleolitu cez strednú až do mladšej fázy. Zdroj: http://www.obechorka.maweb.eu/historia/ Národná kultúrna pamiatky evidovaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu

Číslo ÚZKP Čís.UZ 10831/1

Ob. Číslo Súp. Číslo Parcel. číslo 1210

Názov

Sídlisko

Tabuľka 8-1 Národné kultúrne pamiatky evidované v ÚZPF (Pamiatkový úrad Slovenskej republiky)

V k.ú. sú evidované tieto archeologické náleziská:

Lokalita

typ

Kostol sv. Márie Magdalény

Kostol

Pri cintoríne

Sídlisko

Pri cintoríne

Sídlisko, príbytok a cintorín

Za Komárovce I.

Sídlisko

Za Komárovce II.

Sídlisko


S t r a n a | 32


Za Komárovce II.

Sídlisko, príbytok

Na Borovské

Sídlisko

Pri obchodnom dome

Sídlisko

Komárovce

Sídlisko a zaniknutá dedina

Komárovce


Komárovce

Sídlisko – kul. jama, ohnisko

Miklušovce, Pri križovatke

Sídlisko

Kapustnice

Sídlisko

Kapustnice


Nad lomom

Sídlisko

Travertíny

Sídlisko - paleolitická stanica

Kratiny

Púchovská kultúra

Za cintorínom

Sídlisko

Na Borovské


V obci


Bývalý Smrečányiho dvor

Sídlisko

Tabuľka 8-2 Evidované archeologické lokality

8.1

ARCHEOLOGICKÁ LOKALITA SÍDLISKO

Je to komplex travertínových kôp a hlinitých sedimentov v údolí ľavobrežného bezmenného prítoku Tarnovského potoka. V pravekom polykultúrnom sídlisku z obdobia stredného paleolitu (8.-9. Storočie p.n.l.) boli nájdené aj nálezy otomanskej kultúry z prelomu staršej a strednej doby bronzovej. Sídlisko má významné postavenie z hľadiska stredoeurópskej stratigrafie trevertínových kôp. 8.2

PAMÄTIHODNOSTI

Medzi pamätihodnosti obce patrí kostol sv. Ondreja a kostol sv. Márie Magdalény. Okrem toho sa v obci nachádza pozostatok parku v časti Kišovce pravdepodobne patriaci k zemianskej kúrii, ktorú sa nepodarilo presne identifikovať. 9

HOSPODÁRSKA ZÁKLADŇA

Údaje z r. 2011 (Juhasčíková, Škápik, & Štukovská, 2012)

pracujúci (okrem dôchodcov) pracujúci dôchodcovia

662 21 www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 33


osoby na materskej dovolenke osoby na rodičovskej dovolenke nezamestnaní študenti stredných škôl študenti vysokých škôl osoby v domácnosti dôchodcovia príjemcovia kapitálových príjmov deti do 16. r. iná nezistená z toho ekonomicky aktívny

6 62 152 100 50 12 272 0 374 17 50 841

Tabuľka 9-1 Štatistika ekonomicky aktívneho obyvateľstva r.2011

Miera nezamestnanosti: 18,07 %

Nezamestnanosť 18% zamestnaní 82%

nezamestnaní

Obrázok 9-1 Graf miera nezamestnanosti r.2011

Prevádzky v obci patria k prevádzkam s malým počtom zamestnancov. Ostatní dochádzajú za prácou do okolitých obcí a miest (hlavne Poprad a Spišská Nová Ves). Väčšina obyvateľstva za prácou odchádza. Obec zabezpečuje základné potreby ohľadom občianskej vybavenosti pre obyvateľov, údržby a obhospodarovania krajiny.


S t r a n a | 34


10 ZÁUJMY OBRANY ŠTÁTU, POŽIARNEJ OCHRANY A OCHRANY PRED POVODŇAMI 10.1 OBRANA ŠTÁTU V katastrálnom území obce sa nenachádzajú žiadne zariadenia obrany štátu. 10.2 POŽIARNA OCHRANA V obci je založený dobrovoľný hasičský zbor. V prípade potreby zasahuje Hasičský a záchranný zbor z Popradu a Spišskej Novej Vsi. Zdrojom požiarnej vody je verejný vodovod v obci, prípadne odber povrchovej vody z miestnych potokov. Podrobnosti pre zabezpečenie požiarnej vody stanovuje STN 92 0400 a Vyhláška MV SR č. 699/2004 Z. z. 10.3 OCHRANA PRED POVODŇAMI

Pre územie obce Hôrka nie je spracovaná mapa povodňového ohrozenia, ktorá orientačne zobrazuje rozsah povodne znázornený záplavovou čiarou (priesečnica hladiny vody záplavy s terénom). Podľa zákona č.7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami § 6, ods.8, mapu povodňového ohrozenia zabezpečí správca vodohospodársky významných vodných tokov do 22.12.2013. Podľa §8, ods.10 zákona č.7/2010 Z. z. obec zabezpečuje vyznačenie všetkých záplavových čiar zobrazených na mapách povodňového ohrozenia do územného plánu obce alebo územného plánu zóny. Podľa zistených podkladov a informácií dochádza k zaplavovaniu územia vodami zo Švábovského potoka v miestnej časti Kišovce a na nepomenovanom pravostrannom prítoku potoka Hôrka v miestnej časti Ondrej. Územie v zastavanej časti obce je lokálne podmáčané spodnými vodami zo zaniknutých, resp. nevyužívaných minerálnych prameňov a odtokom zrážkových vôd s priľahlých svahov. V rámci spracovania Prieskumov a rozborov neboli zakreslené žiadne záplavové čiary. Známe zámery riešenia protipovodňových opatrení sú uvedené v kapitole „Zhodnotenie priestorového priemetu odvetvových koncepcií, stratégií a známych zámerov“. Podmáčané územia sú orientačne zakreslené v grafickej časti. www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 35


11 REKREÁCIA A CESTOVNÝ RUCH 11.1 VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE Obec nemá tradíciu cestovného ruchu a v jej katastri sa nenachádzajú žiadne atraktívne turistické ciele. Neprechádza ním ani značkovaný turistický chodník. Možnosti rozvoja a podpory cestovného ruchu preto ostávajú skôr vo forme rozvoja ubytovacích kapacít, kedy obec bude slúžiť ako východiskový bod pre výlety do okolia. Aj v tomto prípade však bude konkurencia okolitých obcí veľmi silná, nakoľko tie už majú kapacity vybudované, ľudia ich poznajú a v blízkosti sa nachádza nejaký atraktívny cieľ. Lokalita

Ciele

Vzdialenosť

N.P. Slovenský Raj

Turistika, prírodné bohatstvo, horolezectvo, 6,5 km ľadolezectvo, cyklistika, ubytovanie, wellness

Poprad – mesto

Nákupné centrum, kultúrne dedičstvo, kultúrne 7 km zariadenia, športové zariadenia

Poprad - Spišská Sobota

Kultúrne dedičstvo

Poprad – AquaCity

Wellness,

športové

8,5 km aktivity,

kongresové 7 km

centrum Spišský Štvrtok

Kultúrne dedičstvo

7 km

Levoča – mesto

Nákupné centrum, kultúrne dedičstvo (UNESCO)

18 km

Levoča - Levočská dolina

Športové aktivity, lyžiarsky areál

24 km

Spišská Nová Ves - mesto

Nákupné centrum, kultúrne aktivity, športové 17 km zariadenia

Spišská Nová Ves - ZOO

Prírodné zaujímavosti

17 km

N.P. Vysoké Tatry

Turistika, prírodné bohatstvo, horolezectvo, 19,5 km cyklistika, ubytovanie, wellness, kúpeľníctvo, lyžiarske centrum, golfový areál

Tabuľka 11-1Turisticky atraktívne ciele podľa vzdialenosti

11.2 ZHRNUTIE Potenciál rozvoja cestovného ruchu je v súčasnosti slabý, obec je v tomto smere málo atraktívna. Najvhodnejšie sa javí agroturistika sprevádzaná remeselnou výrobou z domácich zdrojov.


S t r a n a | 36


12 VEREJNÉ DOPRAVNÉ A TECHNICKÉ VYBAVENIE 12.1 DOPRAVNÉ VYBAVENIE

12.1.1 ŠIRŠIE DOPRAVNÉ VZŤAHY Dopravné vzťahy obce Hôrka v nadregionálnych súvislostiach sú dané cestnou, železničnou a leteckou dopravou regiónu okresu Poprad, podporované aj jestvujúcimi cyklistickými a pešími turistickými trasami, prechádzajúcimi týmto územím. 12.1.2 NAPOJENIE SÍDELNÉHO ÚTVARU NA NADRADENÚ DOPRAVNÚ SIEŤ, ZÁMERY DOPRAVY /REGIONÁLNE DOPRAVNÉ VZŤAHY/ Geografická poloha obce Hôrka (610 m.n.m.), na úpätí južných svahov Popradskej kotliny, v kontakte s Tatranským národným parkom, v priamom dotyku s východným okrajom okresného mesta Poprad, určovali vývoj a rozvoj obce aj z pohľadu kvality dopravných vzťahov a väzieb na širšie územie Spiša na východe Slovenska. Význam obce bol ovplyvňovaný najmä mestami Poprad, Kežmarok a Levoča predovšetkým komunikačným koridorom cesty I/18 Žilina – Liptovský Mikuláš – Poprad – Prešov európskej cestnej trasy E50, ale aj významným cestným dopravný uzlom s cestou I/67, spájajúcou tatransko-spišskú sídelnú štruktúru s Horehroním a Zamagurím v smere do Poľska. Chránené krajinné prostredie Primovské skaly, ale aj Levočské Planiny a časovo výhodný odstup od Popradu sú dôvody sťahovania mestského aktívneho obyvateľstva do jednotlivých častí obce Hôrka, z ktorej sa aj týmto vplyvom stáva významná rezidenčná enkláva, bez významnej sprievodnej občianskej vybavenosti a výrobných aktivít v rámci okresu. Migrácia obyvateľov za prácou je tak orientovaná predovšetkým do mesta Poprad (5km), Vysoké Tatry (Smokovce a Tatranská Lomnica á 18-22 km), čiastočne aj do Svitu, Levoče a Kežmarku (18-15km), kde sú pracovné príležitosti obmedzené. Tieto tendencie predvída a podporuje aj platný ÚPN-VUC Prešovského kraja: "... horské a pahorkatinové priestory s atraktívnou prírodou považované za pôvodné s potrebou zachovania, ... podporovať rozvoj centier a ťažísk osídlenia ako súčasť polycentrického systému miest a nový vzťah mestských a vidieckych oblastí, a ďalej"... vytvoriť podmienky pre zabezpečenie rovnakého prístupu k infraštruktúre a vedomostiam, ... ale aj rozumné riadenie a ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva." Dochádzka do stredných a vysokých škôl smeruje do Popradu, Prešova, Košíc a Žiliny. Vplyv krajských miest Banskej Bystrice, Bratislavy, Trnavy, Nitry a Trenčína je vzhľadom na vzdialenosť menší.


S t r a n a | 37


Dopravno-kompozičnú os rozvoja obce Hôrka v regióne Popradskej kotliny budú aj v budúcnosti významne ovplyvňovať hlavné ťahy nadregionálnych cestných komunikácií

nový úsek diaľnice D1 Ružomberok – Poprad – Jánovce s väzbou na Prešov a priamym napojením v Poprade a Jánovciach, cesta I/18 Žilina – Ružomberok/Martin – Poprad – Levoča – Prešov - Košice, cesta I/67 Brezno – Vernár – Poprad – Kežmarok – Podolínec – Poľsko, resp. cesta I/77 – Podolínec – Stará Ľubovňa – Bardejov cesta II/536 Kežmarok – Jánovce diaľničnou križovatkou, cesty II/534 a II/540 pre nástup do miest Vysokých Tatier. Rozvoj obce bude aj v budúcnosti podporovaný železničnými ťahmi tratí nadregionálneho významu M.180 Žilina – Poprad – Margecany – Košice – 190 – Ukrajina, Z.185 Poprad – Kežmarok – Stará Ľubovňa – (188 Poľsko, Bardejov), lokálne aj trate č.186 Levoča – Spišská Nová Ves a trať TEŽ 183 Poprad – Starý Smokovec. Podnikateľské aktivity môžu byť v budúcnosti podporované aj komerčnou zónou letiska Poprad-Tatry. Cestná sieť spolu so železnicou vytvárajú kvalitné podmienky rozvoja obce aj pomocou regionálnej a diaľkovej autobusovej dopravy, ktorú zabezpečujú viacerí verejní (SAD) a súkromní dopravcovia. Rozvoj obce Hôrka ovplyvnia aj Zámery UPD VUC Prešovského samosprávneho kraja, 2004 a doplnky po r.2009, kde sú definované rozvojové osi, ktoré majú podporovať sídelné väzby medzi obcami a rovnovážny sídelný rozvoj vrátane rozvoja vidieka. Konkrétne sa tento regulatív dotkne obce Hôrka, ktorá leží v koridore a priamo na osi 1. stupňa "žilinsko-podtatranská rozvojová os ŽilinaMartin-Poprad-Prešov, s cestami I/77, I/67, I/68 a diaľnicou D1", Poznámka: odkiaľ ale pravdepodobne vypadol význam cesty I/18. V časti Koncepcia rozvoja dopravy Prešovského kraja sa uvádza takto: multimodálny koridor Va Bratislava – Žilina – Prešov/Košice – Záhor/Čierna nad Tisou, zaradený do hlavnej siete TINA, podporovaný aj letiskom pre medzinárodnú leteckú dopravu v Poprade. Uvedené dopravné ťahy tvoria dopravnú kostru regiónu a ponúkajú voľný dopravný potenciál pre hospodársku aj rekreačnú dopravu. Pešia a cyklistická doprava je prirodzenou súčasťou pohybu obyvateľstva v sídelnej štruktúre katastra a v rámci obce. V obci bude predmetom aj pripojenie cyklotrás lokálneho významu na cyklomagistrály 007 Podtatranská a 014 Spišská cyklomagistrála – severná vetva. Danej urbanistickej štruktúre osídlenia katastra sú prakticky podriadené aj prepojenia na mestá regiónu Poprad, Levoča,


S t r a n a | 38


Kežmarok, Spišský Štvrtok a priľahlé obce so spádovou funkciou ciest za prácou, do škôl a vybavenosťou. 12.1.3 CESTNÁ DOPRAVA Pripojenie obce na regionálnu cestnú sieť zabezpečuje predovšetkým ťažisková cesta I/18 a spojnice jednotlivých miestnych častí Ondrej a Primovce, po ceste III/018158, smerujúcej na Hrabušice, resp. III/018156 cez Spišský Štiavnik do Hranovnice na ceste I/67 – Horehronie. Dopravnú kostru obce Hôrka určuje prieťah cesty I/18 v dĺžke cca 2,0 km ako kompozičná os, v km 612,220 sa od nej odpája cesta III/018158 smerom južným, ako dopravná os m.č. Hôrka-Ondrej. Tieto dve zberné MK B1 a B3 spolu s obslužnými MK C1 a C2 Banská kolónia II, Kišovce-Banská, centrum-bytovky a spojnica Ondrej-Hôrka tvoria základnú komunikačnú kostru ZAKOS obce Hôrka. Konkrétne údaje o mobilite obyvateľov, účeloch ciest, počtoch vozidiel, počtoch cestujúcich HD, z dôvodov veľkosti sídla sa v prieskumoch a rozboroch nesledujú. 12.1.4 ROZBOR

PREPRAVNÝCH

VZŤAHOV

A

OBJEMOV,

KAPACITY

A PARAMETRE

/DOPRAVNÉ PODMIENKY ROZVOJA ÚZEMIA/ Kvalita dopravnej infraštruktúry sídla je daná charakteristikami dopravnými, územnými a environmentálnymi. Dopravné charakteristiky sídla odvíjame najmä od intenzity a skladby dopravného prúdu na cestných ťahoch, ktoré zaznamenáva Slovenská správa ciest v pravidelných 5- ročných obdobiach (SSC 2000, 2005, 2010), z ktorých uvádzame nasledovnú štatistiku pre profil 00058 na ceste I/18, m.č. Kišovce, km 610: Obec Hôrka Profil / cesta 00058 - I/18 Rok 2000 Rok 2005 Rok 2010 2015 z r.2005 2015 s D1 D1 2010 2010: podiel 50:50

vývoj dopravy na profile cesty I/18 podľa Celoštátnych sčítaní SSC T- ťažké

O- osobné

2003 2658 1383 3163 1979 2210 0,63

6375 8900 4712 10591 5294 9426 0,5

modrá = ťažké vozidlá červená = osobné vozidlá


S t r a n a | 39

M- motorky 6 11 23 13 13 23 1

S- spolu voz/24hod 8384 11569 6118 13767 7224 11659 0,52

Územný plán obce Hôrka – Prieskumy a rozbory September 2014 15000 10000

Stĺpec C

5000

Stĺpec D Stĺpec E Stĺpec F

0 Rok 2005 2015 z r.2005 Rok 2000 Rok 2010 2015 s D1

žltá = motocykle zelená = spolu sk.voz/deň

Rast intenzity cestnej dopravy na úseku cesty I/18 odvíjame z podielu vplyvu diaľnice D1, zisteného sčítaním v roku 2010 (63% ťažkých a 50% osobných vozidiel/24 hodín RPDI). V návrhu nude potrebné zohľadniť vplyv diaľnice, ktorej výstavba v smere na Prešov by mala pokračovať. Účel ciest vzhľadom na rezidenčnú funkciu obce Hôrka zaraďujeme ako cesty odchádzky za prácou do väčších sídiel, najmä Poprad a Prešov, doplnkovo dochádzky do obce za špecifickými službami prevádzok lokalizovaných v obci, ako aj za rekreáciou v lete a v zime k lyžiarskym terénom tartranskej oblasti, celoročne v zanedbateľnom rozsahu za turistikou kombinovane autom a pešo. Vzhľadom na "extravilánový" význam úseku cesty I/18 sídlom bez cieľov a zdrojov dopravy možno rast dopravy vo výhľadovom období počítať metódou rastových koeficientov. Územné charakteristiky pre rozvoj dopravy vyplývajú najmä z funkčných vlastností regiónu a obce Hôrka. Cez územie neprechádza medzinárodná ani vnútroštátna nákladná NAD, lebo táto využíva blízkosť súbežnej diaľnice. Prieťah individuálnej automobilovej dopravy IAD je lokálneho hospodárskeho aj rekreačného významu po prieťahu cesty cesty I/18, resp. 3.triedy v smere Hrabušice. Doprava vyšších intenzít na ceste I/18 bude vzhľadom na jej polohu v tesnom dotyku obce ďalej podnecovať lokálny rozvoj v medziach trvalej udržateľnosti. Regionálne územné vzťahy v regióne vytvárajú tlak aj na zvýšenie kvality prepojení susediacich obcí a miestnych častí Hôrky. Počíta s tým krajská aj okresná koncepcia, podľa ktorej sa plánuje postaviť južný cestný obchvat Hôrky, ktorého význam bude potrebné v návrhu ÚPN-O prehodnotiť z hľadísk zistených bodových závad na prieťahu: intenzity, rýchlosti a málo peších priechodov. Tento zámer môže zásadne zmeniť orientáciu prepravných vzťahov, čo bude mať pozitívny, odľahčujúci efekt na jestvujúcej komunikačnej sieti a podporí tak udržateľnosť rozvoja v subtílnych priestorových podmienkach sídla. Environmentálne charakteristiky sídla pod Švábovskou stráňou, v blízkosti prírodných fenoménov Primovských skál ako rekreačného zázemia regiónu, ale aj bezprostredný vplyv Podtatranského regiónu a jeho sídelnej štruktúry osídlenia si vyžiadajú koncipovanie návrhu dopravy na zvýšenie bezpečnosti cestnej dopravy na dnešných prieťahoch ciest 1. a 3.triedy obmedzením tranzitu NAD a z hľadiska pobytu ľudí vo verejnom priestore miestnych ulíc doplnením sústavy cyklistických cestičiek a www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 40


chodníkov pri hlavných komunikáciách, zmenami kategórií MK na obytné ulice a pripojením obce na regionálne a nadregionálne cyklistické ťahy spojené s krajinnou štruktúrou. Obec neposkytla spracovateľom UPD pasport MK a preto odvodzujeme hustotu cestnej siete z vlastnej pasportizácie ciest a MK v zastavanom území obce. Počet obyvateľov = 1796 Dĺžka ciest v zastavanom území obce spolu = 1,2 + 0,7 = 1,9 km, hustota celkom 0,001058 km/ob. z toho na prieťahu cesty I/18 = 1,2 km je na nebezpečnom úseku prieťahu (zastávky SAD, centrum). dĺžka MK obce funkcie C1 = 2,730 km, je hustota 0,001527 km/ob. dĺžka MK C2 obslužnej siete = 2,200 km, je hustota 0,001225 km/ob. Komunikácie prístupové C3 a nemotoristické D sa nevykazujú, ale spolu s parkoviskami a manipulačnými plochami zlepšujú komfort a kvalitu dopravnej obsluhy obce. 12.1.5 VNÚTROSÍDELNÁ DOPRAVA CESTNÁ Dopravnou a kompozičnou osou obce Hôrka je prieťah cesty I/18, ktorý prepája obce Švábovce, m.č. Kišovce, Banská kolónia, Ondrej, Hôrka a obec a je súčasne ťažiskovou prevádzkovou dopravnou osou obce Hôrka. Druhou významnou kompozičnou osou je cesta III/018158, v pokračovaní cesty III/018156. Uvedené prieťahy ciest spolu so spojovacou obslužnou MK Primovce-Hôrka tvoria základný komunikačný systém obce Hôrka, s dopravnými charakteristikami: cesta I/18 – v obci funkcie B1 – hlavná zberná MK, kategórie MZ9,5/80, spevnené krajnice bez možnosti využitia pre cyklistický pás, jednostranný chodník striedavý, odvodnenie do dláždenej priekopy pri chodníku, na opačnej strane do zelenej priekopy, cesta III/018158 – v obci funkcie B3, zberno-obslužná, MZ6,5/40, striedavo jednostranný chodník, v nezastavanej časti cestný profil C6,5/60, bez chodníka, odvodnenie do priekop, MK C1 – hlavná obslužná MK spojovacej funkcie C1 medzi m.č. Primovce a Hôrkou s lokálnou OV, kat. MO6/40, jazdný pás šírky 5,0 m, bez chodníkov, odvodnenie do jednostrannej priekopy a zelene PP, MK C1 – Centrum Kišovce, hlavná ulica Banská kolónia II., funkcie C1 prípojná pre 9 bytových domov, kat. MO8/40, odvodnenie do jednostrannej priekopy na vyššej strane svahu, jednostranný chodník dláždený, zelené pásy v uličnom profile – PP-pridruženého priestoru,


S t r a n a | 41


Súčasný stav komunikácií C1 (hlavné obslužné) a C2 dopravného významu je asfaltový bezprašný rôznej kvality, najnižších kategórií s jazdným pásom 5-6 m a s jednostranným chodníkom min. šírky 1,0m: ZAKOS obce dopĺňajú miestne komunikácie C2, majú prípojno-prístupovú funkciu, sem boli prieskumami zaradené MK: prepojovacia ulica Kišovce-Primovce, Primovce-Hôrka, Hôrka-kostol, Banská Kolónia II-ihrisko. Hlavný dopravný priestor HDP týchto ulíc je max.šírky 6,0 m, čo je MO6,5MO5,5, bez chodníkov, odvodnenie do zelených pásov pri plotoch pozemkov; C3 – prístupové MK tvoria doplnkovú dopravnú obsluhu, funkciu sprístupnenia lokalít radovej zástavby rodinných domov, kde sa nepredpokladá parkovanie na verejných plochách, ale vo dvoroch pozemkov; Na MK všetkých funkcií po rozkopávkach pre osadenie inžinierskych sietí je potrebné zabezpečiť nové povrchové úpravy, vymedziť šírkové usporiadanie a jednotné riešenie verejného osvetlenia. Doplnková sieť MK prístupových C3 obsluhuje a sprístupňuje všetky bytové a rodinné domy (pobytová funkcia), je minimálnych parametrov šírkového usporiadania, s možnosťou návrhu na upokojenie. Trasy miestnych komunikácií v okrajových polohách zástavby obce prechádzajú do poľných ciest, ktoré sú prevažne len so štrkovou, nevyhovujúcou úpravou povrchu a bez odvodnenia. 12.1.6 STATICKÁ DOPRAVA Vývoj stupňa automobilizácie v celoštátnom meradle bol síce plošne prekročený, ale v obci dosiaľ nie sú evidované disproporcie v dopravnej obsluhe územia a kapacitách statickej dopravy, ponúkanej pre pokrytie potrieb hybnosti obyvateľstva a návštevnosť obce z dôvodov nízkej hustoty zariadení OV. Súčasný stav parkovacích stojísk a garážových skupín je dokumentovaný vo výkrese rozborov dopravnej infraštruktúry. Významné plochy odstavovania a parkovania vozidiel sú v lokalitách a minimálnych kapacitách: 

Kišovce centrum Kultúrny dom-mäsiarstvo-– P8 a manipulačná plocha 3 NA, 2 vstupy priamo z cesty I/18;



centrum-Pošta a MŠ – P6,



Obecný úrad Hôrka – P8,



kostol Hôrka – P6



cintorín Hôrka – P10,



skupina bytových domov v centre – 9xP3 www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 42




parkovisko pod ihriskom Banská Kolónia II. - neupravená plocha pre cca P15. Evidovaný je nedostatok plôch statickej dopravy v centrálnej časti obce a pri jednotlivých

zariadeniach občianskej vybavenosti, čo jednotliví prevádzkari OV riešia vyrovnaním a provizórnym spevnením plôch pred objektmi a v zeleni pridruženého priestoru MK. 12.1.7 HROMADNÁ DOPRAVA AUTOBUSOVÁ Územie katastra obce Hôrka je obsluhované hromadnou dopravou autobusovou SAD Poprad a.s., ktorá má charakter prímestskej MHD medzi mestami Poprad, Levoča, Prešov. Prevádzkovateľ regionálnej a diaľkovej autobusovej dopravy je SAD Poprad, a.s., Linky: 

706401 – Svit – Poprad – Hôrka – Spišský Štiavnik – Vydrník .... 10/8/deň (vo sviatok o 2-3 spoje menej),



706402 – Svit – Poprad – Kišovce – Spišský Štiavnik – Hranovnica ..... 9/7/deň,



706403 – Spišská Teplica – Poprad – Hôrka-Ondrej ..... 3/3deň,



706407 – Poprad – Hôrka – Spišská Nová Ves ..... 12/13/deň (vo sviatok o 2-3 spoje menej),



706450 – Svit – Poprad – Hôrka – Jánovce .... 8/8/deň.

Zastávky SAD: Kišovce/kult.dom, Kišovce č.d.41, Hôrka/Ondrej, Hôrka/Osada, Primovce/rázcestie. Prístrešky zastávok sú architektonicky a funkčne vyhovujúce, modernizované. Nevyhovujúce sú pešie chodníky k zastávkam, keď väčšina MK má chodníky len na jednej strane, čo je potrebné riešiť viacerými priechodmi pre chodcov. Verejná a dopravná informatika na zastávkach je nevyhovujúca, cestovné poriadky sú značne poškodené. 12.1.8 PEŠIA A CYKLISTICKÁ DOPRAVA V obci nie sú vybudované samostatné pešie chodníky a chodníky pozdĺž komunikácií sú prevažne jednostranne. Prístup k jednotlivým rodinným domom v lokalitách mimo ZAKOS je po nespevnených MK, ktoré z dôvodov funkcie, šírky a povrchov zaraďujeme do funkcie C3/D3 "zjazdné chodníky". Šírka samostatných chodníkov je minimálna 1,0-1,5 m, zvyšok dopravného priestoru tvorí nespevnená, trávnatá plocha medzi oplotením pozemkov RD a záhrad. Povrchy chodníkov sú väčšinou opotrebované. Z týchto dôvodov je využívanie chodníkov v skutočnosti nedostatočné, na prechádzky sa využíva aj HDP komunikácií C2-C3 s malou intenzitou AD, čo je v rezidenčnej obci prípustné.


S t r a n a | 43


Špecifikom dopravného riešenia obce je značenie hlavnej prípojnej MK v centre Kišovce dopravnými značkami IP28a – dopravne upokojená zóna, čo sťažuje dopravnú obsluhu priľahlých lokalít, najmä 9 bytových domov nad cestou. Cyklistické cestičky v obci nie sú vybudované, cyklisti (deti aj ľudia za prácou a službami), využívajú predovšetkým HDP miestnych komunikácií, ale na prieťahoch ciest obcou sa z bezpečnostných dôvodov uchyľujú na chodníky. Do rekreačných priestorov vedú poľné cestičky s nespevnenými konštrukciami, ktoré sú potenciálom pre návrh rozvoja turistiky a terénneho bicyklovania v regióne. 12.1.9 EVIDOVANÉ BODOVÉ A LÍNIOVÉ DOPRAVNO-TECHNICKÉ ZÁVADY V rámci prieskumov a rozborov boli zistené nasledovné dopravné závady, ktoré je potrebné v rámci návrhu ÚPN riešiť : 

PZ1

cesta I/18 – centrum: Kišovce, križovatka, priechody, zastávky SAD/chodci, vjazdy ND,

parkovisko, 

PZ2

cesta I/18, km 612,850 – Hôrka, výjazd na cestu, zastávky SAD,



PZ3

MK C1 m.č. Hôrka, Jednota, usporiadanie križovatky Y a verejných priestorov,

chodníky, parkovisko, 

LZ1

cesta I/18, požadovaný chodník do obce Švábovce – vyšliapaný vedľa

krajnice/rýchlosti AD, 

LZ2

cesta I/18, začiatok obce Kišovce – centrum, chýba chodník/vysoké rýchlosti AD,



BZ1

cesta III/018058, smerový oblúk so zrkadlom pri parku, bez chodníka,



BZ2

cesta III/018058, smerový oblúk, neprehľadný, zastávka SAD, bez chodníkov,



BZ3

cesta I/18 – Hôrka, cintorín, nebezpečenstvo výjazdu vozidiel z poľnej cesty, rýchlosti

AD, 

BZ4

cesta I/18 – Hôrka, zastávka SAD obojstranná, priechod medzi zastávkami,



BZ5

cesta I/18, koniec obce Hôrka, nechránený výjazd vozidiel z poslednej ulice.

Ďalšie závady sú lokálneho významu: kolízie chodcov a prístupovej AD v stiesnených úsekoch pôvodnej starej zástavby obce, nevyhovujúce povrchy MK aj chodníkov, osvetlenie, informatika, čo ale nemá vplyv na návrh koncepcie dopravy na úrovni ÚP-O. 12.1.10

ZNÁME ZÁMERY PRE ROZVOJ DOPRAVY

Známe zámery, ktoré priamo ovplyvnia rozvoj obce sú v nasledovnom rozsahu:


S t r a n a | 44




Z1 a Z2: Lokalita IBV Kišovce – začiatok obce od Šváboviec, návrh pripojenia na cestu I/18 a na MK nad parkom;



Z3 a Z4: nová lokalita IBV v centre – vstup cez MK pri bytových domoch a z cesty I/18;



Z5: nová lokalita IBV m.č. Ondrej, pripojenie lokality vo výstavbe, veľké pozemky, úzke ulice,.

12.2 TECHNICKÉ VYBAVENIE

12.2.1 ZÁSOBOVANIE ENERGIAMI - ELEKTRICKÁ ENERGIA 12.2.1.1 VN SIEŤ Napäťová sústava: Ochrana:

3 AC, 22 kV, 50 Hz, IT

živé časti: umiestnením mimo dosahu, zábranou, krytom neživých časti: ochrana uzemnením v kompenzovaných sieťach

Námrazová oblasť:

stredná - podľa STN 33 3300

Druh a typ vedenia:

vzdušné vodičmi AlFe

Obec Hôrka je zásobovaná elektrickou energiou z primárneho 22 kV vzdušného vedenia č. 212 z ES 110/22 kV Spišská Nová Ves. Napájanie samotného sídla je realizované 22 kV vzdušnými prípojkami prostredníctvom ôsmich 22/0,4 kV distribučných trafostaníc vo vlastníctve VSDS a jednej trafostanice vo vlastníctve užívateľa, zásobujúcich súčasnú bytovú, priemyselnú aj občiansku zástavbu. Celkový výkon trafostaníc vo vlastníctve VSDS je 1.920 kVA Celkový výkon trafostaníc vo vlastníctve užívateľa je 50 kVA 12.2.1.2 TRAFOSTANICE Napäťová sústava VN: 3 AC, 22 kV, 50 Hz, IT Ochrana VN:

živé časti: umiestnením mimo dosahu, zábranou, krytom neživých časti: ochrana uzemnením v kompenzovaných sieťach

Napäťová sústava NN:

NN - 3/PEN AC, 400/230V, 50 Hz, TN - C NN - 1/N/PE AC, 230V, 50 Hz, TN - S -vlastná spotreba


S t r a n a | 45


Ochrana NN: V normálnej prevádzke:

krytmi, zábranami, izolovaním živých častí, umiestnením mimo

dosah Pri poruche:

Samočinným odpojením napájania

Ochrana pred skratom a preťažením: poistky Pre samotnú obec Hôrka je vybudovaných celkovo osem trafostaníc, ktoré sú vo vlastníctve VSDS a.s. a jedna trafostanica (Ovčín) vo vlastníctve užívateľa. Trafostanice sú napojené vzdušnou VN sieťou. V súčasnosti celkový výkon trafostaníc podľa vyjadrenie VSDS postačuje. Trafostanice sú rovnomerne rozmiestnené okolo obce. Distribučné trafostanice - obec Označenie

Miestny názov

trafostanice

trafostanice

kVA

Ondrej Kišovce OU Prameň Ovčín Plynoregulačka Baňa Orange Huncľoch Primovce

160 400 400 50 250 250 50 160 250

TS 0498-0001 TS 0498-0002 TS 0498-0003 TS 0498-0004 TS 0498-0005 TS 0498-0006 TS 0498-0007 TS 0498-0008 TS 0500-0002

Typ

Výkon

Napoj

Správca

ené

PTS PTS stlpová PTS RVVTP PTS PTS PTS 2 stlpová 2,5 stlpová Kiosková

z 212 linky

212 č. 212 212 212 212 212 212 212

VSDS a.s. VSDS a.s. VSDS a.s. Užívateľ VSDS a.s. VSDS a.s. VSDS a.s. VSDS a.s. VSDS a.s.

12.2.1.3 NN SIEŤ Technické údaje: Sieť: 3/PEN AC 400/230V, 50Hz, TN-C Ochrana pred úrazom elektrickým prúdom v normálnej prevádzke Izolovaním živých častí krytmi, umiestnením mimo dosahu Ochrana pred úrazom elektrickým prúdom pri poruche samočinným odpojením napájania Najväčším odberateľom je obyvateľstvo, využívajúce energiu pre svetlo a domáce spotrebiče.


S t r a n a | 46


NN elektrický rozvod pre obec je urobená vzdušnou NN sieťou na betónových stĺpoch a v menšej miere aj drevených stĺpoch pozdĺž verejných komunikácii. Na nových uliciach bytovej výstavby sú rozvody urobené čiastočne káblami uloženými v zemi. Každý odberateľ elektrickej energie má meranie spotreby elektrickej energie pri objekte alebo pri trafostanici. Vedenie tvorí zokruhovanú sieť s výbežkami pre vzdialenejšie lokality obce. Sieť pri súčasnom odbere pracuje spoľahlivo a dodáva potrebný príkon bez väčších úbytkov napätia. Vzdušný NN rozvod je urobený vodičmi AlFe a káblový v zemi káblami typu AYKY. Odbočenia pre rodinné domy je urobený závesnými káblami AYKYz alebo vodičmi AlFe. V novej výstavbe je rozvod urobený káblami AYKY, CYKY v zemi. Pre obec sa doporučuje urobiť rekonštrukciu NN siete hlavne v tých úsekoch, kde vzdušná NN sieť prechádza cez strešníky na rodinných domoch alebo iných objektoch v obci. 12.2.1.4 OCHRANNÉ PÁSMA PRE SIETE: Vzdušné vedenie VVN sieť 25 m od krajného vodiča VN sieť 10 m od krajného vodiča VN sieť - súvislý lesný priesek 7 m od krajného vodiča NN sieť 1 m od krajného vodiča Káblové vedenie VN sieť 1 m od krajného kábla NN sieť platí priestorová norma 12.2.2 VEREJNÉ OSVETLENIE Sieť: 3/PEN AC 400/230V, 50Hz, TN-C-S Ochrana v normálnej prevádzke: izolovaním živých častí, krytmi, umiestnenia mimo dosah Ochrana pri poruche - samočinným odpojením napájania www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 47


Rozvod verejného osvetlenia je urobený po stĺpoch vzdušnej NN siete a v častiach, kde je urobený káblový NN rozvod je aj rozvod verejného osvetlenia urobený v zemi so samostatnými oceľovými stožiarmi verejného osvetlenia. Meranie spotreby elektrickej energie pre verejné osvetlenie je umiestnené pri trafostaniciach, z ktorých je napojené verejné osvetlenie. Pre obec v úsekoch kde je verejné osvetlenie osadené na stĺpoch vzdušnej NN siete, sa doporučuje urobiť rekonštrukciu verejného osvetlenia za účelom zníženia energetickej náročnosti verejného osvetlenia a skvalitnenia nočného osvetlenia v obci 12.2.3 TELEKOMUNIKAČNÁ SIEŤ Obec Hôrka je súčasťou PO Poprad. Jestvujúca telefónna ústredňa je umiestnená v priestoroch OcÚ. So zmenou priestorov podľa vyjadrenia správcu sa neuvažuje. Miestne rozvody sú tvorené prevažne vzdušným vedením do všetkých ulíc na drevených podperných

stĺpoch. Domové prípojky sú

realizované obdobne vzdušným vedením. Miestnu sieť je potrebné rozšíriť už z pohľadu súčasného stavu a teda aj z hľadiska návrhu. Novorealizované siete odporúčame pokladať len formou káblových vedení a na telekomunikačnú sieť napojiť účastníkov s nevybavenými žiadosťami. Postupnú kabelizáciu miestnej vzdušnej tlf. siete realizovať v nadväznosti na existujúce rozvody a v súčinnosti s programom telekomunikácií 12.2.4 MIESTNY ROZHLAS Miestny rozhlas v obci je prevedený vzdušne na konzolách. Stožiare sú oceľové, do výšky 7.5 m nad zemou. Reproduktory prevažne 6 a 12 W sú rozmiestnené tak, aby nevznikali zázneje. Vedenie je na oboch koncoch chránené proti podpätiu bleskoistkami. Z hľadiska funkčnosti bude plne vyhovovať aj v ďalšom období až do času, pokiaľ odovzdávanie informácií v obci nebude na báze miestnej výmeny informácií z centra na Obecnom úrade. V miestach novonavrhovanej zástavby v prípade potreby osadiť ďalšie reproduktory. 12.2.5 PRÍJEM TELEVÍZNEHO SIGNÁLU Príjem televízneho signálu je zabezpečený pomocou televíznych antén osadených na strechách domov.

Obec

je

pokrytá

televíznym

signálom

z vysielača

V obci je možný príjem televízneho signálu aj cez telekomunikačnú sieť T-Com.


S t r a n a | 48

Kráľova

hoľa.


12.3 ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO Obec má schválený program odpadového hospodárstva a zmluvne zabezpečený odvoz odpadu na skládku Úsvit. Podľa potreby obec organizuje zber veľkoobjemového odpadu. Biologický odpad je zväčša kompostovaný na súkromných pozemkoch. 12.4 PLYNOFIKÁCIA

12.4.1 VÝCHODISKOVÉ PODKLADY Ako východiskový podklad pre prieskumy a rozbory boli: - informácie o miestnych podmienkach, stave plynofikovanej obce, ktoré poskytli pracovníci SPP, a.s., Bratislava, odd. koncepcie, - výkresová dokumentácia - situácia záujmovej lokality v M 1:5000, M 1:2000,

12.4.2 VTL. PLYNOVODY, VTL. PLYNOVÉ PRÍPOJKY Obec Hôrka je napojená na plynovodnú sieť Slovenského plynárenského priemyslu, a.s., Bratislava. Cez katastrálne územie obce Hôrka prechádza hlavná línia vtl. plynovodu o dimenzii DN 300/4,0 MPa, v smere Drieňovská Nová Ves – Tatranská Štrba (Važecké lúky), ktorý je napájaný z hlavného distribučného plynovodu Severné Slovensko o dimenzii DN 500/6,3 pomocou prepúšťacej stanice Tatranská Štrba (Važecké lúky). Obec je napojená na hlavnú líniu vtl. plynovodu o dimenzii DN 300/4,0 MPa v smere Drieňovská Nová Ves – Tatranská Štrba (Važecké lúky) prostredníctvom vtl. plynovej prípojky o dimenzii DN 80/4,0 MPa a regulačnej stanice plynu RS 1200 VTL/STL. Podľa ÚPN VÚC Prešovského kraja, ani podľa zistených požiadaviek a skutočností v danej lokalite sa neuvažuje výstavbou novej línie vtl. plynovodu, ani ďalších vtl. plynových prípojok. VTL. plynovod a vtl. plynová prípojka sú chránené pasívnou a aktívnou protikoróznou ochranou. ÚP obce Hôrka svojím riešením dodrží bezpečnostné pásmo, ktoré činí 20,0 m na každú stranu od potrubia vtl. plynovodu a vtl. plynovej prípojky.


S t r a n a | 49


12.4.3 REGULAČNÉ STANICE PLYNU V záujmovej lokalite sa nachádzajú tieto regulačné stanice plynu: RS 1 - RS 1200/2/1 - 440 - VTL/STL pre obec Hôrka Regulačná stanica plynu RS 1 je v správe SPP, a.s., Bratislava. Celková existujúca maximálna hodinová kapacita regulačnej stanice pre obec Hôrka činí 1 200 m3 zemného plynu za hod. 12.4.4 STL A NTL PLYNOVODY

V obci Hôrka je existujúci stl. rozvod plynu riešený stredným tlakom, o tlakovej hladine 100 kPa a ntl. plynový rozvod riešený tlakovou hladinou 2,1 kPa. Stl. a ntl. plynovody sú v celom rozsahu prevedené z plastového potrubia – polyetylénu, len mieste prechody vodných tokov a dopojenie nadzemných častí je prevedené z oceľového potrubia. Všetky odberné miesta sú na stl. a ntl. plynovody napojené pomocou plynových prípojok s domovými regulátormi tlaku plynu, väčšie objekty doregulačnými stanicami plynu. Základné údaje stl. a ntl. plynovodov obce Hôrka: 

Médium:

zemný plyn naftový



Výhrevnosť:

34,5 MJ/ m 3



Pretlak stl. plynovodu:

100 kPa



Pretlak ntl. plynovodu:

2,1 kPa

12.4.5 STANOVENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM Najmenšie vzdialenosti medzi povrchmi vtl. plynového potrubia a vedeniami pri križovaní alebo súbehu: Druh vedenia

križovanie

súbeh

Diaľkovody s horľavými kvapalinami

0,5 m

20 m

Telefónne káble

0,5 m

3m

Trakčné káble a ostatné vn a nn káble

0,5 m

8m

Vodovodné potrubie

0,3 m

5m


S t r a n a | 50


Kanalizácia

0,3 m

5m

Melioračné potrubia

0,3 m

neurčuje

Plynovody a prípojky

0,3 m

3m

Ostatné kovové potrubia

0,3 m

3m

Ostatné nekovové potrubia

0,3 m

3m

Káblovody, kolektory, teplovodné kanále

0,3 m

5m

Vzdialenosti súbehu potrubia s elektrickým vonkajším vedením musia byť v súlade s ochrannými pásmami podľa platných STN. Doporučená vzdialenosť je 30,0 m od krajného vodiča. Ak nie je možné túto vzdialenosť dodržať, možné ju znížiť na:



5 m pri križovaní s vonkajším elektr. vedením s napätím do 35 kV,



10 m pri križovaní s vonkajším elektr. vedením s napätím nad 35 kV do 110 kV,



15 m pri križovaní s vonkajším elektr. vedením s napätím nad 110 kV do 400 kV,

Najmenšie dovolené vzdialenosti pre vtl. plynovod od iných objektov: Druh objektu

vzdialenosť

Husto osídlené oblasti

50 m

Samostatné priemyselné závody

50 m

Sklady s ľahko horľavým materiálom

35 m

Cesta I. a II. Triedy

35 m

Verejné lávky pre chodcov

35 m

Poľnohospodárske závody

30 m

Samostatne stojace neobytné budovy

30 m

Cesta III. Triedy

30 m

Značené a evidované účelové komunikácie

30 m

Železničné mosty

35 m

Najmenšie vzdialenosti medzi povrchmi stl. plynového potrubia do 0,3 MPa pri križovaní alebo súbehu: Druh vedenia

križovanie

súbeh


S t r a n a | 51


Silové káble do 1 kV

0,10 m

0,6 m


0,20 m

0,6 m


0,20 m

0,6 m


0,70 m

0,6 m

Telefónne káble

0,10 m

0,4 m

Plynovody do 0,4 MPa

0,10 m

0,4 m

Vodovodné potrubie

0,15 m

0,5 m

Kanalizácia

0,50 m

1,0 m

Tepelné vedenia

0,10 m

0,5 m

Kábelovody

0,10 m

1,0 m

12.5 VODOVOD A KANALIZÁCIA

12.5.1 ŠIRŠIE VZŤAHY Zásobovanie pitnou vodou Obec Hôrka je napojená na Popradskú vodárenskú sústavu, vetvu Poprad – Jánovce. Prívodným potrubím skupinového vodovodu DN 150 je voda privádzaná do vodojemu Hôrka a ďalej pokračuje profilom DN 100 extravilánom obce do čerpacej stanice Jánovce, situovanej pri ceste I/18. Cez čerpaciu stanicu je potrubím DN 100 voda dopravovaná do vodojemu Jánovce. Z tohto potrubia je zásobovaná aj vyššie položená zástavba pri ceste I/18 v časti Hôrka. Odvádzanie a čistenie odpadových vôd V ČOV Hôrka budú čistené aj splaškové odpadové vody z obcí Švábovce, Švábovce – Banská kolónia a Gánovce. Trasovanie zberačov skupinovej splaškovej kanalizácie v dobe spracovania prieskumov a rozborov nebolo zistené. Ochrana vodárenských zdrojov V rámci širších vzťahov zasahuje do územia obce Hôrka (okrem severovýchodnej časti v povodí rieky Poprad) povodie vodárenského toku Hornád.


S t r a n a | 52


12.5.2 VODOHOSPODÁRSKA PROBLEMATIKA KATASTRÁLNEHO ÚZEMIA 12.5.2.1 ZDROJE PITNEJ VODY A OCHRANA VÔD V území obce Hôrka sa nenachádzajú žiadne zdroje pitnej vody využívané pre hromadné zásobovanie. Územie obce Hôrka (okrem severovýchodnej časti v povodí rieky Poprad) spadá do povodia toku Hornád, ktorý bol Vyhláškou MP SR č. 211/2005 Z. z. stanovený ako vodárenský tok v úseku od rkm 136,10 do rkm 168,90. Hranica povodia vodárenského toku Hornád je zakreslená v grafickej časti . 12.5.2.2 ZÁSOBOVANIE PITNOU VODOU V území obce Hôrka sú všetky miestne časti zásobovanie pitnou vodou z verejného vodovodu napojeného na Spišsko-Popradskú vodárenskú sústavu, vetvu Poprad – Jánovce. Vodovod je v správe Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. Poprad, OZ Poprad. 12.5.2.3 ODVÁDZANIE A ZNEŠKODŇOVANIE ODPADOVÝCH VÔD V území obce Hôrka je vo všetkých miestnych častiach vybudovaná verejná splašková kanalizácia, ktorou sú splaškové vody odvádzané do spoločnej mechanicko-biologickej čistiarne splaškových odpadových vôd v miestnej časti Primovce. Recipientom vyčistených splaškových vôd je Tarnovský potok. Kanalizačný komplex je v správe Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. Poprad, OZ Poprad. Verejná splašková kanalizácia v obci Hôrka je súčasťou skupinovej kanalizácie a na rozšírenej ČOV Hôrka budú čistené aj splaškové odpadové vody z obcí Švábovce, z časti Švábovce – Banská kolónia a Gánoviec. Trasovanie zberačov skupinovej splaškovej kanalizácie v dobe spracovania prieskumov a rozborov nebolo zistené. 12.5.2.4 MINERÁLNE PRAMENE V území obce Hôrka je podľa registra Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) v Banskej Bystrici registrovaných 16 výverov minerálnych vôd. Podľa informácii obecného úradu sa tu nachádzajú ešte 2 odstavené minerálne zdroje : výver Borkut a vrt Hanáckej kyselky. www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 53


Prehľad minerálnych prameňov podľa SAŽP Názov Hôrka Napájadlo

Register

Typ

Stav k r. 1999

Popis

PD – 29

prameň

existuje

Prameň u M. Grešu

PD – 29A

prameň

existuje

Mláka u Grešu

PD – 29B

prameň

neexistuje

Kráter na lúke

PD – 30

prameň

existuje

Prameň na lúke

PD - 31

prameň

existuje

PD - 32

prameň

neexistuje

PD – 33

prameň

existuje

PD – 114

prameň

existuje

PD – 119

prameň

existuje

Nachádza sa na východnom okraji obce asi 15 m pod cestou I/18. Bol zlikvidovaný pri melioračných prácach. Zostala iba mláka, ktorá je znečisťovaná povrchovou vodou. Nepoužíva sa. Nachádza sa vo dvore p. M. Grešu, č. d. 11. Prameň je zachytený do betónovej skruže. Nepoužíva sa. Nachádzal sa na lúke asi 15 m pod cestou I/18. Je zlikvidovaný, ostala len znečistená mláka. Nepoužíva sa. Nachádza sa na zamokrenej lúke asi 25 m od prameňa Ondrej smerom na kameňolom. Je obdĺžnikového tvaru rozmerov 0,5 x 1,5 m. Voda z prameňa presakuje do blízkeho okolia. Nepoužíva sa. Je zdevastovaný. Nachádza sa asi 15 m od prameňa Ondrej smerom na cintorín. Je zachytený v drevenom sude s priemerom 0,35 m, hĺbky 0,35 m. Je zakrytý železným poklopom. Sud je obetónovaný. Odbery minerálnej vody načretím. Nachádzal sa v koryte miestneho potoka, na ľavom brehu za domom a záhradou p. J. Chovanca. Je to sporadický priesak železitej vody, je zaniknutý. Okolie je zdevastované. Nachádza pri ceste I/18 oproti cintorínu po ľavej strane potoka. Nad prameňom je vybudovaná drevená búdka, z ktorej minerálna voda vyteká prelivovou rúrkou. Okolie prameňa je vybetónované a prekryté dreveným altánkom. Odtok je jarčekom do blízkeho potoka. Širšie okolie prameňa je zdevastované. Nachádza sa v záhrade p. Grešu č. d. 56. Zachytený je v drevenej šachte s rozmermi 30 x 40 cm prekrytej dreveným poklopom. Okolie prameňa je opravené. Využíva sa miestnymi obyvateľmi. Odber načretím. Nachádza sa na juhovýchodnom okraji obce pri bývalej čerpacej stanici mangánových baní. Vznikol po zaplavení banských priestorov roku 1973 ako následok likvidácie baní. Je vystužený oceľovou rúrou a odtok z neho je vedený pod úrovňou terénu

Prameň Chovancovi

pri

Prameň Ondrej

Prameň u Grešu

pri

Nový prameň

bráne


S t r a n a | 54

Územný plán obce Hôrka – Prieskumy a rozbory September 2014 Názov

Register

Typ

Stav k r. 1999

PD – 120

studňa

neexistuje

Kišovce Priesak v IV. úpadnici

PD - 42

prameň

neexistuje

Vrt H – 74

PD – 43

vrt

existuje

Studňa u Jozefa Spišiaka (č. d. 44)

PD – 44

studňa

existuje

Studňa u Pavla Kubaľu (č. d. 45)

PD – 45

studňa

existuje

Prameň pri bani

PD – 121

prameň

existuje

Prameň pod striežkou

PD – 132

prameň

existuje

Prameň Tatra

Popis do prelivovej šachty, kde voda vyteká z dvoch rúr. Voda je pitná a obľúbená v širokom okolí. Nachádzal sa pri budove nákupného strediska na JV okraji obce. Kopaná studňa prehĺbená vrtom do hĺbky 18 m. steny sú betónové. Prameň je suchý, zanikol. Nakoľko miestne mangánové bane v Kišovciach boli uzavreté a banské chodby zasypané a zaplavené, prameň sa nenašiel. Nachádza sa cca 300 m od bane Kišovce vo svahu na pravom brehu Tarnovského potoka. Vznikol pri prieskumnom vŕtaní 80 m hlbokým vrtom. Je zaniknutý, okolie je podmáčané. Nachádza sa na dvore č. d. 216 u p. Pavla Spišiaka. Je zachytený zarážanou studňou v r. 1957 majiteľom domu pri hľadaní vody pre domácnosť a hospodárstvo. Je opatrený pumpou. Studňa je hlboká 5 m. Nevyužíva sa. Nachádza sa na dvore č. d. 217 u p. Pavla Kubaľu. Je zachytený zarážanou studňou majiteľom domu pri hľadaní vody pre domácnosť a hospodárstvo. Je opatrený pumpou. Studňa je hlboká 5 m. Nevyužíva sa. Na povrch je vyvedená zablendovaná oceľová rúrka. Nachádza sa v S časti obce na pravej strane potoka. Okolie je zdevastované, je to mláka s odtokom do potoka. Nachádza sa cca 500 m SV od prameňa PD-45, oproti bytovkám na pravej strane potoka. Je zachytený a zakrytý plechovou búdkou. Voda vyteká PVC rúrkou z betónového múrika a prepadom odteká do potoka. Využíva sa na pitie miestnymi obyvateľmi.

Tabuľka 12-1 Prehľad minerálnych prameňov podľa SAŽP

12.5.3 VODOHOSPODÁRSKA PROBLEMATIKA OBCE 12.5.3.1 ZÁSOBOVANIE PITNOU VODOU Zásobovanie pitnou v obci Hôrka zabezpečuje verejný vodovod v správe Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. Poprad (PVPS), OZ Poprad, napojený na skupinový vodovod.


S t r a n a | 55


Akumulácia pitnej vody pre obec Hôrka je v jednej komore vodojemu Hôrka s objemom 2 x 150 m3, kótou maximálnej hladiny 650,90 m n.m. a kótou dna 647,50 m n.m. Z vodojemu je obec zásobovaná gravitačne dvomi zásobnými potrubiami profilu DN 100 a spoločnou rozvodnou sieťou vodovodu. Jedno zásobné potrubie je trasované do miestnej časti Kišovce a druhé do miestnej časti Ondrej. Vyššie položená zástavba pri ceste I/18 v miestnej časti Hôrka je zásobovaná z rozvodnej siete napojenej na výtlačné potrubie z čerpacej stanice Jánovce. Rozvodné potrubie vodovodu je vedené v miestnych komunikáciách. Dĺžka rozvodnej siete je 10,2 km, z toho z kovového materiálu (oceľ, liatina) 9,1 km a nekovového materiálu (PVC, PE, HDPE, LIPE) 1,1 km. Profily potrubia DN 100, 110, 90, 80, 2“, 5/4“. Podľa podkladov správcu vodovodu, PVPS, a.s. Poprad bolo v roku 2013 : -

na verejný vodovod napojených 1.804 obyvateľov, t.j. 98,9 % z celkového počtu obyvateľov v

obci (1.824), -

počet prípojok 528,

-

voda vyrobená určená na realizáciu 77.000 m3/rok (210,9 m3.d-1),

-

voda fakturovaná 54.000 m3.rok-1 (147,9 m3.d-1),

-

z toho domácnosti 52.000 m3.rok-1 (142,5 m3.d-1), vybavenosť 2.000 m3.rok-1 (5,4 m3.d-1)

Verejný vodovod je podľa podkladov správcu verejného vodovodu, PVPS, a.s. Poprad zakreslený v grafickej časti. 12.5.3.2 ODVÁDZANIE A ZNEŠKODŇOVANIE ODPADOVÝCH VÔD V obci je vybudovaná verejná splašková kanalizácia s ČOV v správe PVPS, a.s. Poprad. Vodná stavba „Kanalizácia a ČOV Hôrka“ : -

sa realizovala na základe povolenia Okresného úradu v Poprade, odboru životného prostredia

č. 2002/48071 a 2003/18393-HJ zo dňa 3.7.2003, -

povolenie na skúšobnú prevádzku bolo vydané rozhodnutím Obvodného úradu životného

prostredia v Poprade č. 2007/01812/08-HJ zo dňa 19.10.2007, -

povolenie na užívanie vydal Obvodný úrad životného prostredia v Poprade, rozhodnutím č.

2008/01178/07-LS zo dňa 30.5.2008. Povolenie je časovo obmedzené do 31.5.2018. www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 56


Verejná kanalizácia odvádza splaškové odpadové vody z obce Hôrka a jej miestnych častí Kišovce, Primovce a Ondrej. Na verejnú splaškovú kanalizáciu bola v súčasnosti napojená aj časť Kišovce – Baňa (bytovky a priľahlá zástavba rodinných domov). Pôvodná kanalizácia bude do Tarnovského potoka odvádzať len zrážkové vody. Čistenie splaškových odpadových vôd zabezpečuje ČOV Hôrka v miestnej časti Primovce s kapacitou 1.000 EO (ekvivalentných obyvateľov). Recipientom vyčistených splaškových vôd je Tarnovský potok, riečny km 0,100, hydrologické číslo 4-32-01-016. Vody z povrchového odtoku sú odvádzané rigolmi popri miestnych komunikáciách, v časti Kišovce – Baňa pôvodnou verejnou kanalizáciou. Podľa podkladov správcu verejnej kanalizácie a ČOV, PVPS, a.s. Poprad bolo v roku 2013 : -

na verejnú kanalizáciu napojených 1.384 obyvateľov, t.j. 75,9 % z celkového počtu obyvateľov

v obci, -

na ČOV napojených 958 obyvateľov, t.j. 69,2 % obyvateľov napojených na kanalizáciu a 52,5

% z celkového počtu obyvateľov v obci, -

počet prípojok 449,

-

množstvo splaškových vôd 29 tis.m3.rok-1,

-

množstvo čistených odpadových vôd 145 tis.m3.rok-1,

-

kapacita ČOV 180 m3.d-1, 1.308 EO,

-

množstvo zrážkových vôd fakturovaných 3 tis.m3.rok-1,

-

množstvo zrážkových vôd nefakturovaných 113 tis.m3.rok-1,

-

dĺžka kanalizačnej siete je 12,51 km,

-

splašková kanalizácia je vybudovaná z rúr z PVC, profilov DN 400 a 300.

Verejná splašková kanalizácia v obci a lokalizácia ČOV je podľa podkladov PVPS, a.s. Poprad, správcu verejnej kanalizácie zakreslená v grafickej časti.


S t r a n a | 57


V súčasnosti sa realizuje stavba „Dobudovanie kanalizácie a ČOV v aglomerácii Hôrka, Švábovce“, projektant BURSA s.r.o. Banská Bystrica. V rámci stavby sa realizuje napojenie splaškových vôd z časti Kišovce – Baňa na verejnú kanalizáciu obce, rozšírenie existujúcej ČOV Hôrka na kapacitu 5.000 EO, v ktorej budú čistené splaškové odpadové vody z obcí Hôrka, Švábovce a Gánovce. Recipientom vyčistených splaškových vôd je Gánovský potok pod zaústením Tarnovského potoka. ČOV Hôrka má byť od mája 2014 uvedená do skúšobnej prevádzky. V čase spracovania prieskumov a rozborov neboli k dispozícii podklady budovanej skupinovej kanalizácie. 12.5.4 VODNÉ TOKY Podstatná časť územia obce Hôrka spadá do povodia rieky Hornád, vodárenského a vodohospodársky významného toku. Severovýchodný výbežok územia spadá do povodia rieky Poprad, vodohospodársky významného toku. Toto územie predstavuje pramennú oblasť Vrbovského potoka. Hlavným tokom v území obce Hôrka je Tarnovský potok, ľavostranný prítok Gánovského potoka. Riečnu sieť tvoria prítoky Tarnovského potoka : -

Švábovský potok, pravostranný prítok v miestnej časti Kišovce,

-

Hôrka, ľavostranný prítok v miestnych častiach Hôrka, Ondrej, Primovce s pravostranným

nepomenovaným prítokom v m. č. Ondrej a s ľavostranným nepomenovaným prítokom v m. č. Hôrka. Korytá potokov sú v prirodzenom stave, mimo zastavanej časti obce so sprievodnou brehovou vegetáciou. Na potokoch sú realizované len pomiestne drobné úpravy (v miestach premostenia). V nevyhovujúcom technickom stave je nepomenovaný pravostranný prítok potoka Hôrka v miestnej časti Ondrej. V území sa nenachádza žiadna vodná nádrž. Odtokové pomery nie sú regulované. V riešenom území obce Hôrka sa prietoky na potokoch nesledujú. Tarnovský potok preteká zastavaným územím miestnej časti Kišovce a Primovce. Potok Hôrka a jeho pravostranný bezmenný prítok preteká m. č. Hôrka a Ondrej. Do Tarnovského potoka ústí potok Hôrka v m. č. Primovce.


S t r a n a | 58


Korytá potokov sú v prirodzenom, neupravenom stave. Miestne drobné úpravy boli realizované v rámci premostení tokov a zástavby. 12.5.5 OCHRANA VODNÝCH POMEROV A VODÁRENSKÝCH ZDROJOV 12.5.5.1 POVODIE VODÁRENSKÉHO TOKU Vo Vyhláške MP SR č. 211/2005 Z. z. je v Prílohe č. 2 „Zoznam vodárenských tokov“ je pod č. 72 rieka Hornád uvedená ako vodárenský tok v úseku od rkm 136,70 do rkm 168,90. Časť katastrálneho územia obce spadá do povodia vodárenského toku Hornád. Hranica povodia vodárenského toku je zakreslená v grafickej časti. 12.5.5.2 OCHRANNÉ PÁSMA VODÁRENSKÝCH ZDROJOV Rozhodnutím OÚŽP v Spišskej Novej Vsi č. 2008/00008-3 zo dňa 7.7.2008 boli všetky vodné stavby súvisiace s využívaním vodárenského zdroja – povrchového odberu z rieky Hornád pre hromadné zásobovanie pitnou vodou. Rozhodnutím boli zrušené aj OP tohto vodárenského zdroja, teda aj OP III., ktoré pôvodne zasahovalo do územia obce Hôrka (okrem severovýchodnej časti v povodí rieky. Hranica ochranných pásiem je zakreslená v grafickej časti. Ochranné pásmo vodojemu Oplotený areál vodojemu Hôrka predstavuje ochranné pásmo I. stupňa vodárenského zdroja. 12.5.5.3 INUNDAČNÉ ÚZEMIE

Inundačné územie je územie priľahlé k vodnému toku, zaplavované vyliatím vody z koryta, vymedzené záplavovou čiarou najväčšej známej úrovne vodného stavu. V katastrálnom území obce Hôrka nie je legislatívne stanovené žiadne inundačné územie. Záplavy spôsobuje vyliatie vody z Tomášovského potoka. Zaplavované územie je orientačne zakreslené v grafickej časti. Jeho rozsah bude spresnený v ďalších stupňoch územnoplánovacej dokumentácie.

12.5.5.4 PÁSMA OCHRANY VEREJNÝCH VODOVODOV A VEREJNÝCH KANALIZÁCIÍ www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 59


Pásma ochrany sú vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného potrubia alebo kanalizačného potrubia na obidve strany : 1,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500 mm vrátane, 2,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii nad priemer 500 mm. V katastrálnom území obce Hôrka sa jedná o prívod Spišskonovoveskej vetvy Spišsko-Popradskej vodárenskej sústavy DN 500 a potrubí verejného vodovodu a verejnej kanalizácie v obci. Ochranné pásmo ČOV Ochranné pásmo ČOV Hôrka (parc. č. 1120/3) je v zmysle Záväzného Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade č. PP 2797/4/2011 zo dňa 22.11.2011 stanovené 100 m od okolitej súvislej bytovej zástavby. 12.5.5.5 POBREŽNÉ POZEMKY Pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky. V katastrálnom území obce Hôrka sú pobrežnými pozemkami : 

pri vodohospodársky významnom vodnom toku Hornád, pozemky do 10 m od brehovej čiary,



pri ostatných tokoch a drobných tokoch, pozemky do 5 m od brehovej čiary.

Pobrežné pozemky vodných tokov sú zakreslené v grafickej časti. 13 ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY 13.1 OSOBITNE CHRÁNENÉ ČASTI PRÍRODY A KRAJINY A ČASTI PRÍRODY PRIPRAVOVANÉ NA OCHRANU (ÚZEMNÁ OCHRANA A LOKALITY CHRÁNENÝCH DRUHOV RASTLÍN A CHRÁNENÝCH DRUHOV ŽIVOČÍCHOV), BIOTOPY EURÓPSKEHO A NÁRODNÉHO VÝZNAMU Z hľadiska územnej ochrany prírody sa na území katastra nachádzajú osobitne chránené územia vyhlásené v národnej sieti – Národná prírodná rezervácia Prímovské skaly a Prírodná rezervácia Švábovská stráň.


S t r a n a | 60


Vyskytujú sa tu aj územia patriace do európskej sústavy chránených území NATURA 2000 signované podľa smernice o biotopoch – územia európskeho významu (SKUEV) – SKUEV0139 Gánovské slaniská a SKUEV0108 Primovské skaly. 13.1.1 MALOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIA

Územia v národnej sieti chránených území: Národná prírodná rezervácia Primovské skaly Základné údaje Evidenčné číslo: 653 Výmera chráneného 76 081 m2 územia: Výmera ochranného pásma: Rok vyhlásenia: 1982 Rok poslednej novelizácie: Zriaďovací orgán pri Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky vyhlásení CHÚ: Úprava Ministerstva kultúry SSR č. 6165/1982-32 z 30.9.1982, 4. stupeň Názov právneho predpisu o. - Vyhláška KÚŽP v Prešove č. 5/2004 zo 14.5.2004 - účinnosť od vyhlasujúceho CHÚ: 15.5.2004 Názov organizačnej jednotky Štátnej ochrany ŠOP - S-TANAP prírody SR, spravujúcej CHÚ: PR je vyhlásená na ochranu zachovaných rastlinných spoločenstiev reliktného charakteru a veľmi rôznorodého pôvodu na vedeckovýskumné Predmet ochrany: a náučné ciele. Mohutné melafýrové skalné útvary, z rastlín prevládajú xerotermné druhy, čo je v blízkosti Tatier nezvyčajné. Spôsob vymedzenia OP nevyhlásené: okrem CHA, jaskýň a prírodných vodopádov platné ochranného pásma: podľa § 17 - ods. 7 alebo 8 zákona č. 543/2002 Z.z. Stupeň/druh ochrany: 4. stupeň Zdroj: Štátny zoznam osobitne chránených území Prírodná rezervácia Švábovská stráň Pozostáva z troch samostatných častí, z toho 2 sa nachádzajú v katastrálnom území obce Hôrka. Základné údaje Evidenčné číslo: 867 Výmera chráneného 182 579 m2 územia: Výmera ochranného pásma: Rok vyhlásenia: 1993 Rok poslednej novelizácie: www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 61


Zriaďovací orgán pri Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vyhlásení CHÚ: Názov právneho predpisu Vyhláška Ministerstva ŽP SR č. 83/1993 Z. z. z 23.3.1993, 4. stupeň o. vyhlasujúceho CHÚ: Vyhláška KÚŽP v Prešove č. 5/2004 zo 14.5.2004 - účinnosť od 15.5.2004 Názov organizačnej jednotky Štátnej ochrany ŠOP - S-TANAP prírody SR, spravujúcej CHÚ: PR je v Popradskej kotline botanicky výnimočne bohatým územím. Teplomilné spoločenstvo s hlaváčikom jarným (Adonis vernalis), ktorého Predmet ochrany: najsevernejší výskyt tu je izolovaný od súvislého výskytu v Slovenskom Krase. Význam pre štúdium formovania flóry v minulosti. Spôsob vymedzenia OP nevyhlásené: okrem CHA, jaskýň a prírodných vodopádov platné ochranného pásma: podľa § 17 - ods. 7 alebo 8 zákona č. 543/2002 Z.z. stupeň Stupeň/druh ochrany:

13.1.2 ÚZEMIA EURÓPSKEHO VÝZNAMU: Územie európskeho významu Gánovské slaniská je ustanovené výnosom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu a rozhodnutím Komisie 2010/42/EÚ z 22. decembra 2010, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma tretí aktualizovaný zoznam lokalít európskeho významu v alpskom biogeografickom regióne. Uvedená je podrobná charakteristika predmetu ochrany, stupňa ochrany, parcelného stavu a výmer jednotlivých území. Stupeň ochrany, parcelný stav je uvedený len pre kataster obce Hôrka. 13.1.2.1 GÁNOVSKÉ SLANISKÁ (DOLINA GÁNOVSKÉHO POTOKA) Identifikačný kód: SKUEV0139 Katastrálne územie: Okres Poprad: Hôrka, Švábovce, Hozelec Výmera lokality: 19,25 ha Vymedzenie stupňa územnej ochrany podľa parciel a katastrálnych území: Stupeň ochrany: 4 Katastrálne územie: Hôrka Parcely: 710-časť, 760/1-časť, 760/2-časť, 774/1-časť, 774/2, 777-časť, 778/1, 778/2, 783, 784/1, 784/2, 785, 786, 787, 788, 789, 791, 792, 793, 794, 800/0/1, 800/0/2, 801/1/1, 801/1/2, 810-časť, www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 62


819, 821, 822, 823-časť Časová doba platnosti podmienok ochrany: od 1.1. do 31.12. každého roka Odôvodnenie návrhu ochrany: Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Vnútrozemské slaniská a slané lúky (1340) a druhov európskeho významu: ohniváčik (Lycaena helle) a netopier obyčajný (Myotis myotis). 13.1.2.2 PRIMOVSKÉ SKALY (TOTOŽNÉ S NPR PRIMOVSKÉ SKALY) Identifikačný kód: SKUEV0708 Katastrálne územie: Okres Poprad: Hôrka Výmera lokality: 7,61 ha Vymedzenie stupňa územnej ochrany podľa parciel a katastrálnych území: Stupeň ochrany: 4 Časová doba platnosti podmienok ochrany: od 1.1. do 31.12. každého roka Odôvodnenie návrhu ochrany: Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Nespevnené silikátové skalné sutiny kolinného stupňa (8150), Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8220) a druhov európskeho významu: poniklec otvorený (Pulsatilla patens).

13.1.3 CHRÁNENÉ VTÁČIE ÚZEMIA V území sa nenachádzajú. 13.1.4 BIOTOPY EURÓPSKEHO A NÁRODNÉHO VÝZNAMU

Kód

Názov biotopu

Sl 2

Karpatské travertínové slaniská

Tr 1

Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží

Tr 5

Suché a dealpínske travinno-bylinné porasty

Lk 1

Nížinné a podhorské kosné lúky

Sk 2

Silikátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 63


Sk 5

Nespevnené silikátové skalné sutiny v kolínnom stupni

Ra 6

Slatiny s vysokým obsahom báz

Ls 1.3

Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy

Lk 6

Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí

Lk 7

Psiarkové aluviálne lúky

Kr 9

Vŕbové kroviny na zaplavovaných brehoch riek

Lk10

Vegetácia vysokých ostríc

Tabuľka 13-1 Biotopy európskeho a národného významu

Poznámka: Biotopy európskeho významu sú vyznačené tučne, ostatné biotopy sú národného významu. 13.2 PRIEMET GENERELU NADREGIONÁLNEHO ÚZEMNÉHO SYSTÉMU EKOLOGICKEJ STABILITY SLOVENSKEJ REPUBLIKY A REGIONÁLNEHO ÚZEMNÉHO SYSTÉMU EKOLOGICKEJ

STABILITY

(BIOCENTRÁ,

BIOKORIDORY,

INTERAKČNÉ

PRVKY,

MIGRAČNÉ TRASY)

13.2.1 PRVKY SYSTÉMU EKOLOGICKEJ STABILITY Z hľadiska MÚSES je pre riešenie katastra obce relevantný Generel nadregionálneho ÚSES SR schválený Uznesením vlády SR pod číslom 319 z r. 1992 a regionálny ÚSES okresu Poprad z r. 1994. Podľa Generelu nadregionálneho ÚSES SR (aj v rámci aktualizovaného GNÚSES v r. 2000) sa v katastri Hôrky nenachádzajú žiadne prvky nadregionálneho charakteru. Kataster obce sa podľa Regionálneho ÚSES (RÚSES okresu Poprad) nachádza v sosiekoregióne Podtatranská kotlina a Kozie Chrbty. Z hľadiska reprezentatívnych potenciálnych geoekosystémov (REPGES) sa územie nachádza v abiotickom komplexe nízkych plošinových predhorí s dubovobukovými lesmi pod čísom 34. RÚSES okresu Poprad nevymedzuje okorem terestrického biokoridoru Kozími Chrbtami žiadne prvky ÚSES. Ako lokality významné pre ochranu flóry menuje ŠPR Primovské skaly a ŠPR Švábovská stráň. Vymedzenie jednotiek v dokumente RÚSES z r. 1994 nie vždy zohľadňuje reálne pomery územia. V r. 2013 sa vykonala aktualizácia RÚSES Poprad. Jej výsledky a definitívna podoba ešte nie sú známe. Metodika ÚSESov požaduje práve pri riešení MÚSES preverenie a spresnenie jednotiek na regionálnej a nadregionálnej úrovni. Toto spresnenie vychádza z detailného poznania krajiny (mapovania www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 64


biotopov, lokalít chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov, mapovania krajinnej štruktúry). Vymedzenie nových prvkov na regionálnej úrovni je podrobne prezentované v kapitole 6.1 Návrh prvkov ÚSES. 13.2.1.1 REGIONÁLNE BIOCENTRUM SLANISKÁ V HÔRKE Výmera: 8,22 ha ha Lokalizácia: k. ú. Hôrka Krátka charakteristika a opis biocentra: excelentné biotopy slanísk s prechodom do slatinných rašelinísk, unikátne z celoslovenského hľadiska, s typickou druhovou kombináciou pre daný biotop a výskytom množstva chránených a ohrozených druhov rastlín. Špecifikom je, že sa nachádzajú priamo v intraviláne obce, čo spôsobuje rôznorodé negatívne vplyvy na ne. Porasty sú sčasti kosené (Správa TANAP a vlastníci pozemkov), časti pasené hovädzím dobytkom a sčasti bez využitia Príslušnosť k MCHÚ: Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: SKUEV 0139 Gánovské slaniská Ohrozenia biocentra Lokalitám hrozí zástavba, odvodnenie a zmena druhu pozemkov (pred cca 15 rokmi boli zničené navozením zeminy neďaleko sa vyskytujúce slaniskové biotopy), všeobecná eutrofizácia prostredia a prienik ruderálnych druhov Navrhované ekostabilizačné a manažmentové opatrenia Zabezpečiť status nezastaviteľnosti v územnom pláne, zákaz odvodnenia aj okolitých pozemkov, pravidelné kosenie lokality pri štátnej ceste R18, ponechať súčasnú extenzívnu pastvu HD na plochách vo V časti, zamedziť sypaniu odpadu 13.2.1.2 REGIONÁLNE BIOCENTRUM PRIMOVSKÉ SKALY Výmera: 18,41ha Lokalizácia: k. ú. Hôrka Krátka charakteristika a opis biocentra: vynikajúce a jedinečné ukážky xerotermnej vegetácie výnimočné z celoslovenského hľadiska, výskyt mnohých chránených a ohrozených druhov rastlín


S t r a n a | 65


z ktorých niektoré majú na Slovensku len niekoľko lokalít (poniklec otvorený, cesnak tuhý, stepnatka ztepilá). Pozostáva z troch fragmentov, jadro tvorí NPR. Príslušnosť k MCHÚ: PR Primovské skaly Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: SKUEV0708 Primovské skaly Ohrozenia biocentra Okrem najextrémnejšej časti skalného bralá územie degraduje, dlhodobo podlieha sukcesii drevín, časť bola dokonca zalesnená a prevedená do LPF. Nedostatočné využitie travinných porastov, kosené sú len z hľadiska biodiverzity menej hodnotné mezofilné porasty, zarastanie najcennejších častí teplomilnej vegetácie drevinami a ruderalizácia porastov Navrhované ekostabilizačné a manažmentové opatrenia Vypracovať podrobný obnovný plán na zabezpečenie priaznivého stavu predmetov ochrany územia, zabezpečiť vhodné poľnohospodárske využívanie všetkých trávnych porastov, urýchlene vyrúbať nálety drevín. 13.2.1.3 BIOCENTRUM REGIONÁLNEHO VÝZNAMU GÁNOVSKÝ POTOK Výmera: na území katastra Hôrky 37,23 ha ha, presahuje do k.ú. Švábovce, Hozelec a Gánovce Lokalizácia: k. ú. Hôrka, Švábovce, Hozelec a Gánovce Krátka charakteristika a opis biocentra: niva potoka s prirodzeným vodným tokom a priľahlé lúčne spoločenstvá s mozaikou rôznych vlhkomilných porastov, zachovaným brehovým porastom. Lúčne porasty využívané najmä kosením. Príslušnosť k MCHÚ: Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: Ohrozenia biocentra eutrofizácia prostredia a prienik ruderálnych druhov, na časti nedostatočné poľnohospodárske využívanie Navrhované ekostabilizačné a manažmentové opatrenia Pravidelné kosenie plôch, zamedziť potenciálnym odvodňovacícm zásahom www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 66


13.2.1.4 BIOCENTRUM MIESTNEHO VÝZNAMU ŠVÁBOVSKÁ STRÁŇ Výmera: na území katastra Hôrky 46,46 ha, presahuje do katastra Šváboviec Lokalizácia: k. ú. Hôrka, Švábovce Krátka charakteristika a opis biocentra: fytogeograficky veľmi cenné porasty travinobylinnej vegetácie s výskytom hlaváčika jarného a vybraných ďalších elementov teplomilnej flóry. Na časti kosné lúky, na veľkej časti opustené alebo len veľmi extenzívne využívané pasienky podliehajúce sukcesii Príslušnosť k MCHÚ: PR Švábovská stráň Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: Ohrozenia biocentra Nedostatočné využitie travinných porastov, kosené sú len z hľadiska biodiverzity menej hodnotné mezofilné porasty, zarastanie najcennejších častí teplomilnej vegetácie drevinami a ruderalizácia porastov Navrhované ekostabilizačné a manažmentové opatrenia Zabezpečiť vhodné poľnohospodárske využívanie všetkých trávnych porastov, urýchlene vyrúbať nálety drevín. 13.2.1.5 REGIONÁLNY BIOKORIDOR KOZIE CHRBTY terestrický biokoridor masívom Kozích chrbtov v západovýchodnom smere od Liptovskej Tepličky po Vydrník. 13.2.1.6 REGIONÁLNY BIOKORIDOR GÁNOVSKÝ POTOK hydrický biokoridor vedie zachovanou nivou rovnomenného poptoka od Gánoviec po Sútok s rieokou Hornád. Je totožný s regionálnym biocentrom Gánovský potok. 13.2.1.7 MIESTNY BIOKORIDOR PREDHORIE VRBOVSKEJ PAHORKATINY terestrický biokoridor na južnom predhorí Vrbovskej pahorkatiny predstavuje významný priestor pre migráciu teplomilnej flóry v priestore od Spišského Štvrtku po Poprad www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 67


13.2.1.8 GENOFONDOVÁ PLOCHA PRI PRAMENI Výmera: 4,42 ha Lokalizácia: k. ú. Hôrka Krátka charakteristika a opis biocentra: slatinné rašelinisko s výskytom mnohých vzácnych druhov rastlín, predovšetkým šašiny hrdzavej. Dnes v pokročilom štádiu degradácie po zásahoch človeka (odvodnenie, eutrofizácia), väčšia časť zarastená porastom trstiny Príslušnosť k MCHÚ: Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: Ohrozenia biocentra Odvodnenie a eutrofizácia spojená s nevyužívaním travinných porastov, cieľové spoločenstvo je sústredenéuž len na malej ploche cca 0,5 ha, ktorá je občas pokosená Správou TANAP Navrhované ekostabilizačné a manažmentové opatrenia Pravidelné kosenie najcennejšej plochy a aspoň občasné prekoseníe celej plochy, zamedziť odvodňovacícm zásahom 13.2.1.9 GENOFONDOVÁ PLOCHA ČELISKO Výmera: 22,08 ha Lokalizácia: k. ú. Hôrka Krátka charakteristika a opis biocentra: opustené teplomilné pasienky s hojným výskytom borievky a zaujímavými xerotermnými druhmi (hadomor purpurový) Príslušnosť k MCHÚ: Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: Ohrozenia biocentra Zarastanie drevinami a zmeny v rastlinných spoločenstvách spôsobené úplným zanechaním obhospodarovania, prienik ruderálnych druhov Navrhované ekostabilizačné a manažmentové opatrenia www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 68


Odstránenie náletových drevín a znovuobnovenie pastvy hospodárskych zvierat 13.2.1.10

GENOFONDOVÁ PLOCHA TRAVERTÍNY V KIŠOVCIACH

Výmera: 2,10 ha Lokalizácia: k. ú. Hôrka Krátka charakteristika a opis biocentra: zaujímavé fragmenty travertínových kôp s dealpínskou a teplomilnou travinobylinnou vegetáciou priamo v intraviláne Kišoviec, významné aj z geologického hľadiska Príslušnosť k MCHÚ: Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: Ohrozenia biocentra Celková ruderalizácia prostredia, znečisťovanie odpadom a zarastanie náletovými drevinami. Navrhované ekostabilizačné a manažmentové opatrenia Pravidelné kosenie, odstraňovanie odpadkov, prípadné náučné využitie lokality 13.3 NEGATÍVNE PRVKY A JAVY

13.3.1 PRÍRODNÉ (RADÓNOVÉ RIZIKO, SEIZMICITA, ZOSUVNÉ ÚZEMIA ATĎ.) 13.3.1.1 RADÓNOVÉ RIZIKO Sledované územie patrí do oblasti s nízkym až stredným radónovým rizikom. 13.3.1.2 SEIZMICITA ÚZEMIA Územie sa nachádza v oblasti recentných vertikálnych pohybov zemskej kôry v rozsahu -0,5 – +0,5 mm za rok. Seizmické ohrozenie v hodnotách makroseizmickej intenzity pre 90 % pravdepodobnosť nepresiahnutia počas 50 rokov je 6-7 ° MSK-64, seizmické ohrozenie územia v hodnotách špičkového zrýchlenia na skalnom podloží pre 90 % pravdepodobnosť nepresiahnutia počas 50 rokov je 0,80 – 0,99 m.s-2. 13.3.1.3 ZOSUVNÉ ÚZEMIA www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 69


V území neboli zistené prírodné stresové (geodynamické) javy nad rámec bežných prejavov v krajine, územie je z geodynamického hľadiska stabilné, so strednou náchylnosťou na zosuvy. 13.3.2 ANTROPOGÉNNE 13.3.2.1 KONTAMINÁCIA A ZNEČISTENIE ZLOŽIEK ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Zo sekundárnych stresových územie poľnohospodárskej krajiny leží v hladine A, A1 obsahu kovov v pôde, ktoré majú prevažne antropogénny pôvod, čo predstavuje mierne kontaminovanú pôdu. Ostatné stresové javy v území nepresahujú rámec bežnej kontaminácie. 13.3.2.2 SKLÁDKY TKO sa odváža na skládku do Úsvit pri Hozelci. 13.3.2.3 PRIEMYSELNÉ PLOCHY Významnejšie priemyselné plochy v obci chýbajú. 13.3.2.4 ERÓZIA Náchylnosť územia na vodnú eróziu je na väčšine územia slabá. Veterná erózia nie je v území relevantná. 13.3.2.5 BARIÉROVÉ PRVKY Ide najmä o dopravné (cestné a železničné koridory), elektrické vedenia a produktovody. Predstavujú významné obmedzenia pre migráciu fauny. Katastrom obce prechádza trasa diaľnice D1, vybudovaná nedávno. Pre migráciu zveri čiastočne slúži vybudovaný nadchod v lokalite Zahoranské, ktorý primárne slúži ako poľná cesta na prejazd poľnohospodárskej techniky. Pri výstavbe diaľnice sa nadchod oplotil a bola snaha ho ozeleniť solitérmi listnatých a ihličnatých drevín i skupinami krov. Dnes sú výsadby zanedbané, živoria bez primeranej údržby. Napriek tomu má nadchod najmä v zimnom období významnú úlohu pre migráciu najmä srnčej a drobnej zveri. V pramennej oblasti Vrbovského potoka je diaľnica postavená na mostných pilieroch, čo takisto umožňuje migráciu fauny. Stredom katastra cez časti obce Hôrka a Kišovce vedie cesta 1. triedy E 18. Pomerne hustá sieť je cestná sieť III. triedy spájajúca jednotlivé samostatné osady tvoriace obec a takisto pokračujúca južným smerom okolo Gánovského potoka do Hornádskej kotliny. Pod masívom Kozích chrbtov v južnej časti katastra vedie železničná trať. Zdrojom pitnej vody je Spišský skupinový vodovod. Na www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 70


elektrickú sieť je obec napojená z VN vedení. Zásobovanie zemným plynom je zabezpečené prípojkou z VTL plynovodu.

Okolo týchto trás a vedení sú vymedzené ochranné pásma s osobitnými

podmienkami. 13.3.2.6 VÝSKYT INVÁZNYCH DRUHOV Invázne druhy rastlín sú zväčša druhy ruderálnej povahy, ktoré preferujú opustené plochy, nevyužívané alebo nejakým spôsobom narušené plochy. Inými slovami šance pre ich rozširovanie sa znižujú správnym poľnohospodárskym využívaním územia – kosením, či únosnou pastvou. V nevyužívaných trávnych porastoch rastú najmä zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea), z. kanadská (Solidago canadensis), hviezdnik ročný (Stenactis annua) a slnečnica hľuznatá (Helianthus tuberosus). Typickým príkladom sústredeného výskytu inváznych druhov sú plochy kolo železničnej trate, kde sa nekontrolovane šíria. Netreba zabúdať, že invázne druhy majú veľký potenciál rýchlo osídľovať nové plochy a prenikať a narušovať pôvodné spoločenstvá. 13.4 ZHRNUTIE Optimálna funkčná delimitácia územia znamená len v malej miere fyzické zmeny v území („využitie“ minimálneho zeleného pásu na výsadbu líniovej zelene) či zmeny v obhospodarovaní pozemkov, nevyhnutné pre lepšie využitie PPF alebo elimináciu nepriaznivých vplyvov doterajšieho hospodárenia. Vzhľadom na priaznivé ekologické parametre stability krajiny na makroúrovni – vzhľadom na stav súčasnej krajinnej štruktúry, doterajšie obhospodarovanie pôdy, netreba realizovať rozsiahlejšie opatrenia. O to viac treba dbať na opatrenia, ktorými sa síce nezmení krajinná štruktúra, ale môže sa zlepšiť jej doterajšia kvalita (druhy, spôsob a intenzita obhospodarovania kultúr).


S t r a n a | 71


HODNOTIACA ČASŤ 14 ZHODNOTENIE DOTERAJŠÍCH ÚZEMNOPLÁNOVACÍCH DOKUMENTÁCIÍ Obec nemá spracovanú aktuálnu územnoplánovaciu dokumentáciu. Obec má spracovanú urbanistickú štúdiu /autor: /, ktorú využíva na koordináciu rozvoja územia. Urbanistická štúdia riešila rozvoj aglomerácie Hozelec – Švábovce – Hôrka predovšetkým ako obytné satelity mesta Poprad. Dokumentácia nie je kompletná. 15 ZHODNOTENIE PRIESTOROVÉHO PRIEMETU ODVETVOVÝCH KONCEPCIÍ, STRATÉGIÍ A ZNÁMYCH ZÁMEROV NA ROZVOJ ÚZEMIA ZÍSKANÝCH V RÁMCI PRÍPRAVNÝCH PRÁC 15.1 ZÁMERY

A VEREJNOPROSPEŠNÉ

STAVBY

VYPLÝVAJÚCE

Z NADRADENEJ

ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENÁCIE – ÚZEMNÝ PLÁN VÚC PREŠOVSKÉHO KRAJA

15.1.1 ZÁVÄZNÉ REGULATÍVY ÚZEMNÉHO ROZVOJA V ZNENÍ ZMENY 2009 1. V oblasti usporiadania územia, osídlenia a životného prostredia 1.1. v oblasti rozvoja nadregionálnych súvislostí a dobudovania multimodálnych koridorov, 1.1.1.vytvárať podmienky západo-východného koridoru Bratislava – Žilina – Prešov – Košice v regióne Prešov, 1.1.6.formovať sídelnú štruktúru prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, sídelných centier, rozvojových osí a vidieckych priestorov, 1.2. v oblasti nadregionálnych súvislostí usporiadania územia, rozvoj osídlenia a sídelnej štruktúry - články bodu 1.2.1 až 1.2.4 sa nahrádzajú článkami v znení: 1.2.1.podporovať budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry, 1.2.1.1. podporovať ako rozvojové osi prvého stupňa: 1.2.1.1.1. žilinsko-podtatranskú rozvojovú os: Žilina – Martin – Poprad – Prešov, 1.2.2.zabezpečovať rozvojovými osami pozdĺž komunikačných prepojení medzinárodného a celoštátneho významu sídelné prepojenia na medzinárodnú sídelnú sieť, ako aj konzistenciu a rovnocennosť rozvojových podmienok ostatného územia Slovenskej republiky, 1.3. ťažiská osídlenia v oblasti regionálnych súvislostí usporiadania osídlenia 1.3.2. podporovať ako ťažiská osídlenia druhej úrovne / nadregionálneho až celoštátneho významu /


S t r a n a | 72


1.3.2.1.

popradsko-spišskonovoveské ťažisko osídlenia,

1.4. vytvárať možnosti pre vznik suburbánnych zón okolo ťažísk osídlenia s prihliadnutím na ich stupeň sociálno-ekonomického rozvoja, 1.6. vytvárať priestorové podmienky pre vedenie rozhodujúcich sietí technickej infraštruktúry a rezervovať plochy pre stavby environmentálnej infraštruktúry regionálneho a nadregionálneho významu, 1.8. chrániť poľnohospodársku pôdu a lesy ako obmedzujúci faktor urbanistického rozvoja územia 1.9. v územnoplánovacích dokumentáciách a územnoplánovacích podkladoch obcí na území národných parkov, v ich ochranných pásmach, chránených krajinných oblastiach a v územiach patriacich do sústavy NATURA 2000, posudzovať všetky novonavrhované zóny, väčšie stavebné komplexy a ďalšie činnosti, v zmysle platnej legislatívy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, 1.13. oblasti civilnej ochrany obyvateľstva rezervovať plochy pre zariadenia na ukrývanie obyvateľstva v prípade ohrozenia, 1.14. v oblasti rozvoja vidieckeho priestoru a vzťahu medzi mestom a vidiekom 1.14.1. zabezpečovať vyvážený rozvoj územia, najmä v horských a podhorských oblastiach v nadväznosti na definované centrá polycentrických sústav a osídlenia sídelnej štruktúry Prešovského kraja, 1.14.2. podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka a kultúrno-historických a urbanistickoarchitektonických daností, 1.14.3. vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života, 1.14.4. pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru, 1.14.5. zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov, 1.15. v oblasti sociálnej infraštruktúry 1.15.1. v oblasti školstva 1.15.1.1. vytvoriť územnotechnické podmienky pre zabezpečovanie spolupráce školského systému a zamestnávateľov tak, aby rozsah a štruktúra vzdelávania zodpovedala vzdelanostným požiadavkám pracovných miest 1.15.2. v oblasti zdravotníctva 1.15.2.1. vytvárať územno – technické predpoklady na rovnakú prístupnosť a primeranú efektívnu dostupnosť zariadeniami ambulantnej a ústavnej starostlivosti a jej zameranie na prevenciu, včasnú diagnostiku a liečbu závažných ochorení, www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 73


1.15.2.4. vytvárať podmienky na ochranu zdravia odstraňovaním rizikových faktorov v území, 1.15.2.5. vytvárať územno – technické podmienky k podpore malého a stredného podnikania v oblasti zdravotníctva a to najmä v oblastiach vzdialenejších od sídelných centier. 1.15.3. oblasti sociálnych služieb 1.15.3.1. vytvárať územno – technické podmienky k rozširovaniu siete zariadení sociálnej starostlivosti sociálnych služieb paralelne s narastaním podielu odkázaných na sociálnu pomoc a občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, 1.15.3.2. v súvislosti s predpokladaným nárastom počtu obyvateľov v poproduktívnom veku vytvárať územno – technické predpoklady pre lokalizáciu ubytovacích zariadení pre občanov v dôchodkovom veku s preferovaním zariadení rodinného a penziónového typu, 1.15.3.3. zriaďovať zariadenia sociálnych služieb a rozširovať ich sieť v závislosti od konkrétnych potrieb, 1.15.3.4. vytvárať územnotechnické predpoklady na uskutočňovanie výstavby zariadení, umožňujúcich zamestnanie zdravotne postihnutých občanov, 1.16. v oblasti kultúry a umenia 1.16.1. rešpektovať typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu jednotlivé etnokultúrne, hospodársko-sociálne a prírodno-klimatické oblasti a rešpektovať potenciál takých kultúrnohistorických a spoločenských hodnôt a javov, ktoré kontinuálne pôsobia v danom prostredí a predstavujú rozvojové impulzy kraja (etnokultúrne a spoločenské tradície, historické udalosti, osobnosti a artefakty na celom vymedzenom území), 1.16.2. vytvárať územnotechnické podmienky pre podporou kultúrnych zariadení v regióne ako neoddeliteľnej súčasti existujúcej infraštruktúry kultúrnych služieb obyvateľstvu, 1.16.3. vytvárať územnotechnické podmienky pre podporou zariadení zachovávajúcich a rozvíjajúcich tradičnú kultúru identickú pre subregióny 1.17. v oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva 1.17.1. rešpektovať kultúrnohistorické dedičstvo, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky, vyhlásené pamiatkové územia ( pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ich ochranné pásma ), pamätihodnosti a súbory navrhované na vyhlásenie v súlade so zákonom o ochrane pamiatok, 1.17.2. uplatniť a rešpektovať typovú a funkčnú profiláciu sídel mestského a malomestského charakteru a rôzne formy vidieckeho osídlenia vrátane rurálnej štruktúry v rozptyle a rešpektovať kultúrno-historické urbanistické celky, a to aj v širšom rozsahu, ako požaduje ochrana pamiatok, 1.17.6. rešpektovať dominantné znaky typu pôvodnej a kultúrnej krajiny, morfológie a klímy v oblasti stredného a horného Spiša, Šariša a horného Zemplína, 1.17.9. venovať osobitnú pozornosť lokalitám známych, evidovaných aj predpokladaných archeologických nálezísk, pričom orgánom ochrany archeologických nálezísk je Pamiatkový úrad SR,


S t r a n a | 74


1.17.10. zachovať typickú štruktúru krajiny na území národných parkov, chránených krajinných oblastí, v pripravovaných chránených krajinných oblastiach a pri novej výstavbe usmerňovať rozvoj sídelných štruktúr vo väzbe na zachovaný historický urbanizmus a s ohľadom na prostredie jednotlivých národných kultúrnych pamiatok. Pri rekonštrukciách rešpektovať tradičnú architektúru a z hľadiska krajinotvorby limitovať štruktúru zástavby a výškové zónovanie hmôt. 2. V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky 2.1. považovať za hlavné rekreačné krajinné celky / RKC /: Bachureň, Belianske Tatry, Branisko, Busov, Čergov, Domašu, Dukla, Kozie chrbty, Ľubické predhorie, Ľubovniansku vrchovina, Nízke Beskydy, Pieniny, Slánske vrchy, Spišskú Maguru, Východné Karpaty, Vysoké Tatry, Stredný Spiš, Vihorlat, 2.6. podporovať a prednostne rozvíjať tie druhy a formy turizmu, ktoré majú pre rozvoj v danom území najlepšie predpoklady a ktoré sú zároveň predmetom medzinárodného významu (letný a zimný horský turizmus, kultúrno – poznávací turizmus, kúpeľný turizmus, kúpeľný liečebno-rekondičný turizmus, ekoturizmus a agroturizmus), 2.8. uprednostňovať budovanie infraštruktúry v sídlach bez ekonomického zázemia určených na rozvoj turistiky a rekreácie, 2.10. usmerňovať rozvoj funkčno-priestorového subsystému rekreácie a turizmu v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska 2001, Regionalizáciou cestovného ruchu Slovenskej republiky a Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja, 2.11. vytvárať podmienky na rozvoj krátkodobej rekreácie obyvateľov miest a väčších obcí budovaním rekreačných zón sídel a zamerať sa na podporu budovania vybavenosti pre prímestskú rekreáciu v ich záujmových územiach, 2.16. v záujme zlepšovania dostupnosti centier, vytvárať územnotechnické podmienky pre realizáciu turistických ciest, 2.16.2. na nadregionálnej úrovni, 2.16.3. cestné koridory: - Malý tatranský okruh -Vitanová – Oravice – Zuberec – Liptovský Hrádok – Pribylina – Starý Smokovec – Ždiar - Javorina s vylúčením tranzitnej nákladnej dopravy v celom úseku, - „Pobaltský koridor“, hranica PR – Palota – Medzilaborce – Humenné – hranica Košického kraja, - Prešov – Vranov nad Topľou – Strážske – Humenné – Medzilaborce – hranice PR, - Poprad – Levoča – Prešov – Vranov nad Topľou – Humenné - Snina – Ubľa – hranica s Ukrajinou. 4. Ekostabilizačné opatrenia 4.1. pri umiestňovaní investícií /rozvojových plôch/ prioritne využívať zastavané územia obcí alebo plochy v náväznosti na zastavané územia a stavebné investície umiestňovať prioritne do tzv. hnedých plôch. Nevytvárať nové izolované celky, rešpektovať prírodné a historické danosti územia obcí, 4.2. postupne odstraňovať environmentálne zaťaženia regiónov, najmä: 4.2.2.podtatranskej oblasti, 4.3. zabezpečiť funkčnosť prvkov územného systému ekologickej stability, pri ďalšom využití a usporiadaní územia, www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 75


4.3.1. technologickými opatreniami v priemyselných podnikoch, 4.3.2.znižovaním spotreby technologických vôd a zvyšovaním kvality vypúšťaných odpadových vôd s cieľom zlepšovať stav vo vodných tokoch, 4.3.3.znižovaním emisií do ovzdušia s cieľom zvyšovať jeho kvalitu, 4.3.4.znižovaním energetickej náročnosti výroby a zlepšovaním rekuperácie odpadového tepla, 4.3.5.znižovaním produkcie odpadov a zabezpečením postupnej sanácie a rekultivácie priestorov bývalých a súčasných skládok odpadov a odkalísk priemyselných odpadov, 4.3.6.preferovaním extenzívneho hospodárenia na plochách lesnej pôdy a trvale trávnatých plochách (TTP) s cieľom ochrany cenných ekosystémov, 4.3.7.obmedziť zastavanie inundačných území pre ich zachovanie ako prirodzeného spôsobu retencie vôd, 4.5. pozemkovými úpravami, usporiadaním pozemkového vlastníctva a užívacích pomerov v poľnohospodárskom a lesnom extraviláne podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu krajiny v prvkoch územného systému ekologickej stability, s maximálnym využitím pôvodných (domácich) druhov rastlín, 4.6. podporovať v podhorských oblastiach zmenu spôsobu využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu ohrozeného vodnou eróziou, 4.9. v oblasti ochrany prírody a tvorby krajiny 4.9.1.zabezpečiť ochranu osobitne chránených častí prírody a krajiny, postupne zabezpečovať právnu ochranu pripravovaných návrhov území európskeho významu a navrhovaných území európskeho významu za účelom ich začlenenia do sústavy NATURA 2000 a zabezpečiť právnu ochranu navrhovaných chránených vtáčích území ako súčasti sústavy NATURA 2000, 4.9.2.pri hospodárskom využívaní chránených území uplatňovať diferencovaný spôsob hospodárenia a uprednostňovať biologické a integrované metódy ochrany územia, najmä zohľadňovať samoreprodukčnú schopnosť revitalizácie prírodných zdrojov, 4.9.7.pri hospodárskom využívaní území začlenených medzi prvky územného systému ekologickej stability uplatňovať: 4.9.7.1. hospodárenie v lesoch tak, aby bol zabezpečený priaznivý stav biotopov a biotopov druhov ako i priaznivý stav časti krajiny, v chránených územiach najmä v kategóriách ochranných lesov a lesov osobitného určenia, 4.9.7.2. ochranu poľnohospodárskej pôdy pre poľnohospodárske ekosystémy v kategóriách podporujúcich a zabezpečujúcich ekologickú stabilitu územia (trvalé trávne porasty), a hospodárením zabezpečiťpriaznivý stav biotopov a biotopov druhov ako i priaznivý stav časti krajiny, 4.9.7.3. prispôsobenie trasovania dopravnej a inej technickej infraštruktúry ochrane prvkov ekologickej siete tak, aby bola maximálne zabezpečená ich funkčnosť a homogénnosť, v prípade potreby nevyhnutného umiestnenia tejto infraštruktúry do územia biocentra umiestniť ju prioritne do okrajových častí biocentra,


S t r a n a | 76


4.9.7.4. eliminovanie stresových faktorov pôsobiacich na prvky územného systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných emisií, znečisťovanie vodných tokov a pod.), systémovými opatreniami, 4.9.7.5. realizovanie ekologického prepojenia, dopravnou a inou technickou infraštruktúrou, rozčlenených biocentier a biokoridorov, 4.9.7.6. zabezpečenie maximálnej ochrany brehových porastov hydrických biokoridorov, 4.9.7.7. minimalizovanie umiestňovania objemovo a plošne náročných stavieb do biocentier a biokoridorov provincionálneho, biosferického, nadregionálneho a regionálneho významu mimo zastavaných území obce a území s osobitnou ochranou, v súlade so všetkými regulatívmi bodu 4., 4.9.8.chrániť mokrade spĺňajúce kritériá Ramsarskej konvencie pre zapísanie do Zoznamu mokradí medzinárodného významu, chrániť aj mokrade regionálneho významu, zamedziť poškodzovaniu a likvidácii mokradí lokálneho významu, podporovať obnovu zaniknutých a vytváranie nových mokradí, 4.9.9. chránené územia národnej siete a územia sústavy NATURA 2000 prednostne využívať na letnú poznávaciu turistiku a v naviazanosti na terénne danosti územia v prípustnej miere i pre zimné športy a letné vodné športy, 4.9.11. nevytvárať nové dobývacie priestory v chránených územiach s 3. až 5. stupňom ochrany a v územiach patriacich do sústavy NATURA 2000, 4.9.12. zosuvné územia a staré banské diela zohľadňovať pri využívaní územia, 4.9.13. pri umiestňovaní objektov, v ktorých sa nakladá s nebezpečnými látkami a odpadmi, rešpektovať platné právne predpisy a požiadavky vyplývajúce z medzinárodne záväzných dohovorov, smerníc a záväzkov Slovenskej republiky. 5. V oblasti dopravy 5.1. v oblasti nadradeného dopravného vybavenia, 5.1.2.rešpektovať dopravné siete a zariadenia alokované v trasách multimodálnych koridorov (hlavne sieť TINA), 5.1.2.1. multimodálny koridor č. V.a (TEM 4) Bratislava – Žilina – Prešov/Košice – Záhor/Čierna nad Tisou – Ukrajina lokalizovaný pre cestné komunikácie a pre trate železničnej a kombinovanej dopravy, 5.1.5.rešpektovať dopravné siete zaradené podľa európskych dohôd (AGR), 5.1.11. podporovať doplnkové postavenie dopravnej infraštruktúry vedľajšieho medzinárodného, celoštátneho a nadregionálneho významu, ktorá spolu s intermodálnou infraštruktúrou a sieťami TINA vytvára nadradenú dopravnú sústavu, 5.2. chrániť v rámci nadradenej cestnej siete regionálneho dopravného vybavenia: 5.2.1.cestný ťah E 50 v trase cesty I/18, hranica Žilinského kraja - Poprad - Prešov a v trase cesty I/68 v úseku Prešov – hranica Košického kraja 5.3. chrániť koridory ciest I., II. a vybraných úsekov III. triedy, ich preložiek a úprav vrátane prejazdných úsekov dotknutými sídlami na: 5.3.43. ostatných cestách III. triedy z dôvodu ich rekonštrukcie, 5.3.44. v oblasti ostatných verejných dopravných zariadení, 5.3.44.1. chrániť existujúce verejné dopravné zariadenia, www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 77


5.3.44.2. vytvárať a chrániť priestory pre zariadenia verejnej hromadnej dopravy, 5.6. zabezpečiť územnú rezervu na modernizáciu železničných tratí: 5.6.1.1. modernizáciu hlavného tranzitného ťahu kategórie I.a Žilina / Žilinský kraj / Poprad – Košický kraj / Košice / na rýchlosť 120-160 km/h. 6. V oblasti vodného hospodárstva 6.1. v záujme zabezpečenia zdrojov pitnej vody, 6.1.1.chrániť a využívať existujúce a zdokumentované zdroje pitnej vody s cieľom zvyšovať podiel zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov, 6.1.3.zvyšovať podiel využívania úžitkovej vody pri celkovej spotrebe vody v priemysle, poľnohospodárstve, vybavenosti a pri spotrebe na bývanie, 6.1.4.zavádzať opatrenia na znižovanie strát vody, 6.1.5.od plošne veľkých stavebných objektov a spevnených plôch riešiť samostatné odvedenie dažďových vôd a nezaťažovať tak čistiarne odpadových vôd, presadzovať technické riešenia na aspoň čiastočné, resp. sezónne zadržanie týchto vôd v riešených lokalitách pre zlepšenie mikroklímy okolitého prostredia, 6.2. chrániť priestory na líniové stavby, 6.2.3.v oblasti skupinových vodovodov na: 6.2.3.26. rezervovať plochy a chrániť koridory pre plánované samostatné a skupinové vodovody v ostatných obciach Prešovského kraja napojené na verejné zdroje, 6.2.3.27. zabezpečiť hydrogeologické prieskumy pre zistenie zdrojov podzemnej vody využívanej na pitné účely na celom území 6.2.3.29. rezervovať plochy a chrániť koridory pre stavby skupinových vodovodov a vodovodov zo zdrojov obcí, 6.3. rezervovať plochy a chrániť koridory (kanalizácie) 6.3.1.pre stavby kanalizácií, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. Prednostne realizovať kanalizačné siete v sídlach ležiacich v pásmach ochrany využívaných zdrojov pitnej vody, v ochranných pásmach minerálnych a liečivých vôd. Výstavbu kanalizačných sietí ako verejnoprospešných stavieb konkretizovať v územnom pláne obce, 6.3.2.zabezpečiť kvalitu vypúšťania vyčistených odpadových vôd v zmysle požiadaviek stanovených súčasne platným nariadením vlády SR č. 296/2005 Z. z. 6.3.3.zabezpečiť postupné znižovanie zaostávania rozvoja verejných kanalizácií za rozvojom verejných vodovodov, 6.3.4.v rozhodovacom procese posudzovať investičnú a ekonomickú náročnosť navrhovaných kanalizačných sústav a čistiarní odpadových vôd z dôvodu optimalizácie prevádzkových nákladov pre pripojených užívateľov, 6.4. rezervovať priestory na vybudovanie kanalizačných systémov, (kanalizácia + ČOV ), 6.4.1.realizovať výstavbu kanalizácií a ČOV obcí, 6.5. vodné toky, meliorácie, nádrže 6.5.1.na tokoch, kde nie sú usporiadané odtokové pomery, komplexne revitalizovať vodné toky s protipovodňovými opatreniami, so zohľadnením ekologických záujmov a dôrazom na ochranu intravilánov obcí pred povodňami, 6.5.2.na upravených úsekoch tokov vykonávať údržbu s cieľom udržiavať vybudované kapacity, www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 78


6.5.3.s cieľom zlepšiť kvalitu povrchových vôd a chrániť podzemné vody realizovať výstavbu nových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd a rozšírenie a intenzifikáciu existujúcich ČOV a rekonštrukciu existujúcich kanalizačných sietí, 6.5.4.zlepšovať vodohospodárske pomery na malých vodných tokoch v povodí zásahmi smerujúcimi k stabilizácii vodohospodárskych pomerov za extrémnych situácií, pri úpravách tokov využívať vhodné plochy na výstavbu poldrov s cieľom zachytávať povodňové prietoky, 6.5.5.zabezpečiť likvidáciu povodňových škôd z predchádzajúcich rokov a budovať primerané protipovodňové opatrenia s dôrazom na ochranu zastaveného územia miest a obcí a ochranu pred veľkými prietokmi (úpravy tokov, ochranné hrádze a poldre /, 6.5.6.venovať pozornosť úsekom bystrinných tokov v horských a podhorských oblastiach, na ktorých treba budovať prehrádzky s cieľom znížiť eróziu a zanášanie tokov pri povodňových stavoch bez narušenia biotopu, 6.5.7.vykonať protierózne opatrenia na priľahlej poľnohospodárskej pôde a lesnom pôdnom fonde, 6.5.8.v rámci revitalizácie tokov zachovať priaznivé životné podmienky pre ryby, zoobentos a fytobentos, 6.5.9.vykonávať údržbu na existujúcich melioračných kanáloch s cieľom zabezpečiť funkciu detailného odvodnenia, 7. V oblasti zásobovania plynom a energiou, telekomunikácie 7.2. v oblasti zabezpečovania zdrojov elektrickej energie 7.2.2.rezervovať pre nové 2x400 kV vedenie koridor v trase 220 kV vedenia č. 273 Lemešany –Medzibrod, a rezervovať koridor po južnej strane súbežne s vedením 400 kV V407 (Liptovská Mara – Spišská Nová Ves ) a V408 (Spišská Nová Ves – Lemešany), 7.3. v oblasti využívania obnoviteľných energetických zdrojov, 7.3.1.podporovať výstavbu zdrojov energie využívajúcich obnoviteľné zdroje a pri ich umiestňovaní vychádzať z ekonomickej, sociálnej a environmentálnej únosnosti územia v súčinnosti s hodnotami a limitami kultúrno-historického potenciálu územia, historického stavebného fondu so zohľadňovaním špecifík jednotlivých subregiónov. 7.3.4.neumiestňovať veterné parky a veterné elektrárne: 7.3.4.1. v územiach s 3., 4. a 5. stupňom ochrany, vyhlásených CHKO a v navrhovaných a vyhlásených územiach sústavy NATURA 2000 a v ich ochranných pásmach a v hrebeňových častiach pohorí, 7.3.4.2. v biocentrách a biokoridoroch ÚSES na regionálnej a nadregionálnej úrovni, 7.3.4.3. v okolí vodných tokov a vodných plôch v šírke min. 100 m, v okolí regionálnych biokoridorov min. 100 m, pri nadregionálnych hydrických biokoridoroch min. 200 m (odstupové vzdialenosti na konkrétnej lokalite VE spresní ornitológ v procese EIA), 7.3.4.5. v krajinársky hodnotných lokalitách, významných pohľadových osiach, vizuálne exponovaných lokalitách, 7.3.4.6. v ochranných pásmach určených príslušnou legislatívou okolo diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. a II. triedy, www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 79


7.3.4.7. v ucelených lesných komplexoch, 7.3.4.8. v evidovaných archeologických lokalitách s potenciálom na vyhlásenie za nehnuteľnú kultúrnu pamiatku, 7.3.4.9. vo vyhlásených tichých oblastiach v otvorenej krajine, 7.3.4.10. ochranných pásmach letísk a leteckých pozemných zariadení, v priestoroch prevádzkového využívania rádiových leteckých pozemných zariadení, 7.3.5.neumiestňovať pestovanie monokultúr rýchlorastúcich energetických drevín a energetických rastlín biomasy: 7.3.5.1. na územiach so 4. a 5. stupňom ochrany, 7.3.5.2. v navrhovaných a vyhlásených územiach európskeho významu sústavy NATURA 2000, 7.4. v oblasti telekomunikácii a informačnej infraštruktúry 7.4.1.1. vytvárať podmienky na rozvoj globálnej informačnej spoločnosti na území Prešovského kraja skvalitňovaním infraštruktúry informačných systémov. 7.4.1.2. z dôvodov, aby nedochádzalo k poškodzovaniu infraštruktúry informačných systémov je potrebné, aby investori konkrétnych stavieb požiadali pred vydaním územného rozhodnutia a stavebného povolenia o stanovisko operátorov jednotlivých pevných a mobilných telekomunikačných sieti o existencií jestvujúcich podzemných telekomunikačných vedení. 8. V oblasti hospodárstva 8.1. v oblasti hospodárstva a regionálneho rozvoja 8.1.1.koordinovať proces programovania a implementácie Národného plánu regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 s cieľom vytvoriť podmienky pre trvalo udržateľný rozvoj regiónov, 8.1.3. diverzifikovať odvetvovú ekonomickú základňu obcí a miest, podporovať v záujme trvalej udržateľnosti malé a stredné podnikanie, 8.1.4.zabezpečovať rozvoj a skvalitnenie infraštruktúry komunikačných systémov, 8.1.5.vytvárať územnotechnické podmienky na rovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva s vyššou kvalifikáciou, 8.2. v oblasti priemyslu a stavebníctva 8.2.5.chrániť priestory ložísk vyhradených nerastov, určené dobývacie priestory a evidované chránené ložiskové územia, 8.2.6.podporovať rozvoj tradičnej remeselnej výroby, doplnkové výroby a nevýrobné činnosti podporujúce rozvoj vidieka 8.3. v oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva 8.3.1.podporovať diverzifikáciu poľnohospodárskej produkcie a formy obhospodarovania pôdy na základe rôznorodosti produkčného potenciálu územia a klimatických podmienok, 8.3.2. podporovať alternatívne poľnohospodárstvo v chránených územiach, v pásmach hygienickej ochrany a v územiach začlenených do územného systému ekologickej stability,


S t r a n a | 80


8.3.3.zabezpečiť protieróznu ochranu poľnohospodárskej pôdy s využitím vegetácie v rámci riešenia projektov pozemkových úprav a agrotechnickými opatreniami zameranými na optimalizáciu štruktúry pestovaných plodín v nadväznosti na prvky územného systému ekologickej stability 8.3.5.neproduktívne a nevyužiteľné poľnohospodárske pozemky zalesňovať a pri zalesňovaní využívať pôvodné (domáce) druhy drevín, 8.3.6.podporovať extenzívne leso-pasienkarske využívanie podhorských častí s cieľom zachovať krajinárske a ekologicky hodnotné územia s rozptýlenou vegetáciou, 8.3.7.podporovať doplnkové formy podnikania na báze tradičných remesiel ako využitie surovín z produkcie poľnohospodárskej a lesnej výroby vo vidieckych sídlach s voľnou pracovnou silou, s cieľom znížiť hospodársku depresiu najmä v oblastiach s vyšším stupňom ochrany prírody, 8.4. v oblasti odpadového hospodárstva 8.4.1. nakladanie s odpadmi na území kraja riešiť len v súlade so schváleným Programom odpadového hospodárstva SR, Prešovského kraja a jeho okresov, 8.4.2. uprednostňovať v odpadovom hospodárstve minimalizáciu odpadov, zvýšiť účinnosť separovaného zberu a zhodnocovanie odpadov s využitím ekonomických nástrojov a legislatívnych opatrení, 8.4.6. zabezpečiť postupnú sanáciu, resp. rekultiváciu uzatvorených skládok odpadu a starých environmentálnych záťaží, 8.4.7.sanovať prednostne skládky lokalizované v územiach prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability a v územiach, kde bezprostredne ohrozujú životné prostredie a podzemné vody, 8.4.9.podporovať výstavbu zariadení na dotrieďovanie, zhodnotenie, kompostovanie odpadov a zneškodňovanie odpadov v obciach, 8.4.10. implementáciou zákona o obaloch znížiť zneškodňovanie odpadov z obalov a zvýšiť ich zhodnotenie, 8.4.11. vytvárať podmienky pre spaľovanie odpadov vrátane odpadov živočíšneho pôvodu.

16 VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY 1. V oblasti dopravy 1.1. diaľnica D1 a jej mimoúrovňové kríženia a križovatky na území kraja, diaľničné privádzače, 1.2. stavby nadradenej cestnej siete pre 1.2.1.medzinárodný cestný ťah E 50 v trase cesty I/18 Žilina - Poprad - Prešov a v trase cesty I / 68 v úseku Prešov - Košice, 1.2.4. cesta I/18 a) v celej pôvodnej trase v úseku hranica kraja - Prešov s možnosťou úprav prejazdných úsekov na kategórie miestnych komunikácii a za účelom zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky ,v úseku Svit - Poprad pre možnosť rozšírenia na štvorpruhovú cestu, a v prejazdnom úseku


S t r a n a | 81


1.2.37. modernizácia hlavného tranzitného ťahu železničnej trate kategórie I.a Žilina - Poprad – Košice, na rýchlosť 120-160 km/h., 2. V oblasti vodného hospodárstva 2.4.4 rozšírenie Popradského skupinového vodovodu prívod do Janoviec – Abrahamoviec – Vrbova – Vlkovce, 2.4.40 samostatné a skupinové vodovody v ostatných obciach Prešovského kraja napojené na verejné zdroje, 2.4.41 samostatné a skupinové vodovody v ostatných obciach s využitím lokálnych zdrojov, 2.4.42 stavby na ochranu a revitalizáciu zdrojov minerálnych liečivých vôd a minerálnych stolových vôd ako aj ich ochranné pásma, 2.5 stavby kanalizácií, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, v obciach Prešovského kraja, 2.8 stavby pre úpravu a revitalizáciu vodných tokov, meliorácií a nádrží, 2.9 stavby protipovodňových ochranných hrádzí a úpravy profilu koryta, 2.10 poldre, zdrže, prehrádzky a malé viacúčelové vodné nádrže pre stabilizáciu prietoku, 2.11 stavby viacúčelových vodných plôch, 2.12 stavby závlah a zariadení pre závlahy, 2.13 požiarne nádrže v obciach.

3 V oblasti zásobovania plynom a energiami, 3.2 Stavby pre zásobovanie a prenos elektrickej energie 3.2.3. stavba vedenia 2x400 kV v trase 220 kV vedenia č. 273 Lemešany – Medzibrod a stavba vedenia po južnej strane súbežne s vedením 400 kV V407 (Liptovská Mara – Spišská Nová Ves ) a V408 (Spišská Nová Ves – Lemešany), 5 V oblasti telekomunikácií


S t r a n a | 82


5.1 stavby pre prenos terestriálneho a káblového signálu a stavby sietí informačnej sústavy, a ich ochranné pásma.

6 V oblasti obrany štátu a civilnej ochrany obyvateľstva 6.3 stavby civilnej ochrany obyvateľstva, 6.3.1 zariadenia na ukrývanie obyvateľstva v prípade ich ohrozenia, 6.3.2 zariadenia na signalizáciu a koordináciu činnosti v stave ohrozenia.

7 V oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva 7.3 stavby pre ochranu, prieskum a sprístupnenie archeologických lokalít. 9 V oblasti životného prostredia 9.1 stavby na ochranu pred prívalovými vodami – ochranné hrádze a úpravy vodného toku, priehrádzky, poldre a viacúčelové vodné nádrže, 9.2 stavby na účely monitorovania stavu životného prostredia.

10 V oblasti odpadového hospodárstva 10.3 stavby a zariadenia na zneškodňovanie, dotrieďovanie, kompostovanie, recykláciu odpadov Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť. 16.1 ZÁMERY A ŠPECIFICKÉ CIELE VYPLÝVAJÚCE Z NADRADENÝCH STRATEGICKÝCH DOKUMENTOV – PLÁN HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA PREŠOVSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA Pre stanovenie stratégie rozvoja sú z nadradeného strategického dokumentu vybrané tie špecifické ciele, ktoré je možné aplikovať v území obce Hôrka a majú relevantný priestorový priemet v území.


S t r a n a | 83

Územný plán obce Hôrka – Prieskumy a rozbory September 2014 Ozn.

Prioritná téma:

Hlavný cieľ:

Špecifický cieľ

Relevantné opatrenia

R.SC1

Rozvoj

Zvýšiť

Špecifický cieľ 2: Do

Opatrenie 2.1: Zlepšiť stav a podporiť

podnikania

konkurencieschopnosť

roku

budovanie

podnikateľskej

využívanie

zabezpečujúcej

infraštruktúry

rozvoj podnikania a investícií

zabezpečujúcej rozvoj

Opatrenie

podnikania a investícií o

manažmentu

30% voči roku 2007

zabezpečujúcej rozvoj

základne

v

Prešovskom kraji

2015

zlepšiť

infraštruktúry

2.2:

Zlepšiť

kvalitu

infraštruktúry

podnikania a investícií Špecifický cieľ 5: Do

Opatrenie 5.1: Zlepšenie manažmentu

roku 2015 zvýšiť podiel

rozvoja vidieka

HDP vytvoreného na

Opatrenie

vidieku k celkovému

konkurencieschopnosti

HDP PSK o 10 %

vidieku

5.2:

Opatrenie

5.3:

Zvýšenie podnikov

Rozvoj

na

vidieckeho

cestovného ruchu R.SC2

Rozvoj

Vytvoriť

z

Špecifický cieľ 1: Zlepšiť

Opatrenie 1.2: Obnova a budovanie

cestovného

Prešovského

kraja

infraštruktúru slúžiacu a

základnej infraštruktúry v cestovnom

ruchu

vyhľadávanú

súvisiacu s cestovným

ruchu

destináciu cestovného

ruchom a

Opatrenie 1.3: Zlepšenie kvality a

ruchu

kvalitu a ponuku služieb

ponuky

v Slovenskej republike

v cestovnom ruchu tak,

cestovnom ruchu

aby sa do roku

s dôrazom na využívanie informačných a

2015

zvýšil

počet

turistov v Prešovskom

produktov

a

služieb

v

komunikačných technológií

kraji ročne o 5%, počet prenocovaní ročne o 6% a využitie ubytovacích kapacít ročne o 3% voči stavu v roku 2006 R.SC3

Tvorba krajiny a

Zvýšiť

ekologickú

Špecifický cieľ 1: Zlepšiť

Opatrenie

protipovodňová

stabilitu

krajiny

ekologickú

štruktúry

ochrana

zlepšiť

a

ochranu

stabilitu

1.1:

Zlepšenie

1.2:

Zníženie

krajiny prostredníctvom

Opatrenie

obyvateľstva/územia

zvýšenia

výmoľovej erózie

pred

katastrálnych

povodňami Prešovskom kraji

v

podielu území

krajinnej

plošnej

a

Opatrenie 1.3: Zlepšenie zdravotného

sídiel so spracovanými a

stavu lesov

implementovanými

Opatrenie 1.4: Redukcia bariérového

dokumentáciami

pôsobenia urbanizácie.

MÚSES na 50% v roku 2015


S t r a n a | 84


Prioritná téma:

Hlavný cieľ:

R.SC4

Ochrana vôd

Zlepšiť

Špecifický cieľ a

Špecifický

racionálne využívanie

Dosiahnuť

vôd

Prešovskom kraji dobrý

kvality

stav vôd vo všetkých

čistenej odpadovej vody a dosiahnutie

povrchových tokoch do

súladu s prijatými

roku 2015

štandardami

v

ochranu


Prešovskom

kraji

cieľ

1: v

Opatrenie

1.1:

Zvýšenie

podielu

čistených odpadových vôd, zvýšenie

Opatrenie 1.2: Zabezpečenie odvádzania a sekundárneho čistenia odpadových vôd a dosiahnutie súladu s prijatými štandardami Opatrenie

1.3:

Zabezpečenie

primeraného čistenia odpadových vo všetkých sídlach,

v

ktorých

je

vybudovaná

stoková sieť a dosiahnutie súladu s prijatými štandardami Opatrenie 1.4: Zabezpečenie čistenia a vypúšťania priemyselných odpadových vôd priamo do recipientu, resp. do verejnej kanalizácie Opatrenie 1.5: Uplatňovanie kódexu správnej poľnohospodárskej praxe a

programu

poľnohospodárskych

činností v zmysle platných právnych noriem Opatrenie 1.6: Zamedzenie únikom znečistenia

do

povrchových

a

podzemných vôd R.SC5

Využívanie

Zvýšiť

využívanie


Opatrenie 2.2: Zavedenie využívania

obnoviteľných

obnoviteľných zdrojov

roku 2015 dosiahnuť v

OZE v objektoch a zariadeniach v správe

zdrojov energie

energie v Prešovskom

PSK 15%-ný (35 TJ)

PSK

kraji

podiel výroby tepla na

Aktivita

vykurovanie a prípravu

harmonogramom

teplej úžitkovej vody z

postupne realizovať výrobu

obnoviteľných

tepelnej energie

zdrojov

energie

zodpovedá inštalovanému hodinovému výkonu www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 85

(čo

2.2.1:

V

súlade

využívania

s OZE


Prioritná téma:

Hlavný cieľ:

Špecifický cieľ


cca 6 – 8 MW R.SC6

Zlepšenie

Zlepšiť

manažment

manažmentu

odpadového

odpadového

hospodárstva

hospodárstva

Prešovskom kraji

v


Opatrenie

roku 2015 dosiahnuť

separovaného

50%

rozložiteľných

-ný

podiel

kompostovania,

resp.

2.1:

Zvýšenie zberu

účinnosti biologicky

odpadov v mestách a obciach

iných technológií zhodnocovania komunálnych biologicky rozložiteľných odpadov

a

množstvo

znížiť

biologicky

rozložiteľných komunálnych odpadov zneškodňovaných

na

skládkach o 20% R.SC7

Prioritná

téma:

Zvýšiť efektívnosť a


Opatrenie 1.4: Zvýšenie priepustnosti

Rozvoj dopravnej

účinnosť

roku 2015 znížiť podiel

križovatiek

infraštruktúry

dopravy v Prešovskom

havarijného

Opatrenie 1.6: Výstavba, rekonštrukcia a

kraji

nevyhovujúceho

rozvoja

a stavu

modernizácia ciest

ciest v Prešovskom kraji o 20%, zlepšiť dopravnú prepojenosť

a

priepustnosť

hlavných

dopravných

zvýšiť

tepien

v

kraji R.SC8

Prioritná

téma:

Zvýšiť efektívnosť a


Opatrenie 1.4: Zvýšenie priepustnosti

Rozvoj dopravnej

účinnosť

roku 2015 znížiť podiel

križovatiek

infraštruktúry

dopravy v Prešovskom

havarijného

Opatrenie 1.6: Výstavba, rekonštrukcia a

kraji

nevyhovujúceho

rozvoja

a stavu

modernizácia ciest

ciest v Prešovskom kraji o 20%, zlepšiť dopravnú prepojenosť

a

priepustnosť

hlavných

dopravných

zvýšiť

tepien

v

kraji R.SC9

Zlepšenie ponuky

Zlepšiť

ponuku

Špecifický cieľ 2: Zvýšiť


S t r a n a | 86

Opatrenie 2.3: Zlepšenie technického


Prioritná téma:

Hlavný cieľ:

Špecifický cieľ


sociálnych

sociálnych služieb a

kvalitu

stavu

služieb

sociálno-právnej

služieb

ochrany a kurately

právnej ochrany a

pre poskytovanie sociálnych služieb a

v Prešovskom kraji

kurately na území kraja

sociálno-právnej ochrany

na

a kurately

sociálnych a

100%

sociálno-

napĺňania

objektov

a

materiálnej

vybavenosti

štandardov R.SC10

Šport

pre

všetkých

Zvýšiť

záujem

verejnosti o šport


Opatrenie 2.1: Sprístupnenie športovísk

roku 2015 vytvoriť také

pre verejnosť

podmienky športovania pre verejnosť, aby verejne prístupné športoviská

aktívne

využívalo aspoň 50% populácie

v

produktívnom veku v Prešovskom kraji Tabuľka 16-1 Špecifické ciele vyplývajúce z regionálnej stratégie

16.2 ZÁMERY

A ŠPECIFICKÉ

CIELE

VYPLÝVAJÚCE

Z LOKÁLNYCH

STRATEGICKÝCH

DOKUMENTOV

16.2.1 PLÁN HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE Obec má schválený PHSR-O s platnosťou na roky 2012 – 2017 s víziou do roku 2022, avšak jeho ciele sa dajú uplatniť aj pre dlhšie obdobie. Pre spracovanie prieskumov a rozborov boli vybrané tieto ciele: Strategické ciele: 1.Zlepšenie infraštruktúry 2.Rozvoj turistického ruchu 3.Riešenie životného prostredia Zlepšenie základnej infraštruktúry Tento strategický cieľ je postavený na vízií, že obec spoločne so svojimi partnermi zlepší kvalitu života obyvateľov predovšetkým:


S t r a n a | 87




tým, že vybudovaním plne funkčných prvkov infraštruktúry vytvorí dobré podmienky pre príjemné a bezproblémové bývanie jej obyvateľov



zlepší starostlivosť o ich životné potreby (sociálne, zdravotné, bytové) a zvýši ich kvalitu života podporou kultúry, športu a vzdelávania

Na základe vytvorenia týchto podmienok očakáva aj spätnú väzbu a väčšiu iniciatívu obyvateľov na ďalší dynamický rozvoj obce. Rozvoj podnikania a ľudských zdrojov Vízia v tejto oblasti predstavuje vytváranie podmienok pre využívanie prírodného a ľudského potenciálu obce pre ekonomický rozvoj. 

prípravu partnerstiev, podnikateľských podmienok a ponúk potenciálu obce pre získavanie podnikateľov a zakladaniu podnikov



posilňovanie podmienok pre rozvoj poľnohospodárstva s modernými technológiami aj s podporou malopestovateľov pre environmentálnu výrobu potravín

Tvorba týchto podmienok prispeje k zvýšeniu ekonomickej úrovne obce: Okrem obchodného prínosu prinesie ďalší rozvoj ľudských zdrojov a následne zvýšenie kvality života. Riešenie životného prostredia Vízia formuluje stratégiu pre životné prostredie a zachovanie kultúrneho a prírodného dedičstva obce v týchto smeroch: 

na odstránenie chýb z minulosti, zlepšenie životného prostredia v oblasti odpadového hospodárstva, zveľadenie obce a zvýšenie atraktívnosti obce



ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva, zabezpečenie zvýšenia vedomia obyvateľov s väzbou na cieľavedomé zveľaďovanie a využívanie zdrojov

Tento strategický cieľ vedie k podpore predchádzajúcich cieľov s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj obce Výstupy z lokálnych strategických dokumentov (PHRSR-O) majú nasledovné priestorové priemety, s požiadavkou priemetu do územného plánu obce.


S t r a n a | 88


Označenie L.SC1 L.SC2 L.SC3 L.SC4 L.SC5 L.SC6 L.SC7 L.SC8 L.SC9 L.SC10 L.SC11

Priorita 1.1.1.2. Zriadenie parkovísk a modernizácia verejného osvetlenia 1.2.1.1. Zlepšenie zdravotníckych služieb 1.2.2. Rozvoj výstavby rodinných domov 1.3.2.4. Vybudovať detské ihrisko 2.2.1.1. Vybudovanie cykloturistického chodníka pozdĺž celej obce 2.2.1.2. Budovanie peších turistických trás s väzbou na Slovenský raj 2.2.2.2. Príprava podmienok rozvoja agrofariem pre rozvoj agroturistiky 2.2.2.3. Podpora tradičnému poľnohospodárstvu 3.1.1. Dobudovanie odpadového a vodného hospodárstva 3.1.2.1. Úpravy priestranstiev zeleňou z hľadiska turistiky a agroturistiky 3.1.2.3. Vybudovanie obecného parku

16.3 INÉ

ZÁMERY, STRATÉGIE

A PRIEMETY

Z INÝCH

ÚZEMNOPLÁNOVACÍCH

DOKUMENTÁCIÍ Okrem zámerov vyplývajúcich z nadradenej územnoplánovacej dokumentácie, územnoplánovacej dokumentácie susedných obcí a obecných strategických dokumentov boli vrámci prieskumov zistené nasledovné zámery: ozn žiadateľ

požiadavka

Poznámky

1

Zmena na stavebný pozemok

pravdepodobne zle uvedená

Pavol Beľujský

parcela

KN-E

111/4,

predmetom je parcela 4-111 2

Monika Tóthová

Zámer IBV pre 6 RD

3

Peter Szekeress

Plánovaná IBV s potrebou napojenia na IS

Parcela 2-481/2 - Kissoczy

4

KNE 2-610/1 - Kissoczy

5

KNE 5-55 -

6

KNE 3-475/1 -

7

B.A. Valley Ltd., Rozšírenie chovu dobytka s požiadavkou Zámer postaviť prístrešok v s.r.o

na možnosť stavby prístreškov podľa juhozápadnej časti pozemku podkladov

8

Zámer

postaviť

prístrešok

v severnej časti pozemku 9

Seligovci

Na parcele KNC 1129 zámer umiestnenia

Umiestnenie stavieb podľa

stavieb: RD, priestory pre farmu?, garáže,

podkladov od žiadateľa

sklad a náraďovňa - podľa zaslaných výkresov; 10 11

Zámer 4 RD na parcelách KN-E 97,98,99 Železnice SR

Modernizácia trate na 160 km/h www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 89


12

zámer umiestnenia RD

13

Slovenská vytypovanie a rezervácia územia na správa ciest realizáciu obchvatu

14

Obec Hôrka Rozvojov á lokalita pre územie zmiešanej zástavby rodinných a bytových domov

Tabuľka 16-2 Iné zámery a stratégie

16.4 ZHRNUTIE A STANOVENIE PRIESTOROVÝCH PRIEMETOV DO ÚZEMNÉHO PLÁNU Výstupy z nadradených strategických rozvojových dokumentov a lokálnej stratégie rozvoja majú nasledovné priestorové priemety: Označenie

Priestorový priemet

SP1

Rozvoj bývania v nových lokalitách a podpora bývania v obci

SP2

Rozvoj podmienok pre podnikanie v obci so zameraním na agroturistiku

SP3

Ochrana prírody a krajiny, podpora prvkov ekologickej stability, zachovanie hodnôt

SP4

Zariadenia pre podporu sociálnych služieb

SP5

Zariadenia a koridory dopravných tratí (železnica, preložka cesty I. triedy)

SP6

Odpadové hospodárstvo – zariadenia pre zber, dotrieďovanie a kompostovanie odpadu

SP7

Rozvoj podmienok pre rozvoj pešej turistiky a cykloturistiky (turistické trasy, cyklotrasy)

SP8

Rozvoj športových a rekreačných služieb (park, detské ihrisko, ihrisko)

16.5 VYHODNOTENIE ÚZEMNÝCH CELKOV K STRATEGICKÝM CIEĽOM A STANOVENIE OPTIMÁLNEHO ROZVOJA

16.5.1 METODIKA VYHODNOTENIA ÚZEMNÝCH CELKOV VOČI CIEĽOM STRATÉGIÍ Jednotlivé územné celky sú stanovené ako územne homogénne jednotky, vrámci ktorých je možné nájsť rovnaké vlastnosti krajinnej a/alebo urbanistickej štruktúry. Tieto územné celky sú potom posúdené vo vzťahu k priestorovým priemetom špecifických cieľov zo strategických dokumentov. Vyhodnotenie ostatných zámerov je uvedené všeobecne vo vyhodnoteniach jednotlivých územných celkov.


S t r a n a | 90


Tento vzťah je vyhodnotený ako: Strategický vzťah Komplementárny

Definícia Územný celok má komplementárny vzťah k vybraným špecifickým cieľom, ak je v súlade so stanovenou stratégiou rozvoja v celom území, pokračovaním nastoleného trendu ju podporí Územný celok má indiferentný vzťah k vybraným špecifickým cieľom, ak pokračovaním nastoleného trendu stratégiu rozvoja neohrozí ani nepodporí. Územný celok má konkurenčný/protichodný vzťah k vybraným špecifickým cieľom, ak priamo ohrozuje ciele stanovené stratégiou v celom území.

Indiferentný

Konkurenčný/protichodný

Tabuľka 16-3 Strategický vzťah

Jednotné posúdenie kompletného územného celku je individuálne ale principiálne je potrebné identifikovať ciele, ktoré je možné v danom celku realizovať. Na základe tohto vyhodnotenia sú stanovené odporúčania pre ďalší rozvoj. Vyhodnotenie celkov je prílohou v tabuľke. 16.6 METODIKA HODNOTENIA KRAJINY Pre hodnotenie krajiny pre použitý systém pridelenia číselného indexu podľa plnenia kritérií, ako uvádza tabuľka: Index Hodnota

Kritérium (UKP)

Plnenie

Význam indexu pre

indexu

návrh

optimálneho

rozvoja 1

KRAJINNÁ

Vitalita

Plná

Krajinná

štruktúra

ŠTRUKTÚRA

Perspektíva

Dlhodobá

v území

je

NAJVYŠŠEJ

Hygienická /ekologická Nenahraditeľná

determinantom

HODNOTY

funkcia

ďalší rozvoj územia.

(5 BODOV)

Druhová vhodnosť (VP) Mestotvornosť

pre

Vhodná

/ Veľmi vysoká

krajinný ráz 2

KRAJINNÁ

Vitalita

Plná al. mierne znížená

ŠTRUKTÚRA

Perspektíva

Dlho-

VYSOKEJ

alebo prioritná, je nutné ju

strednedobá

HODNOTY

Hygienická/ ekologická Ťažko nahraditeľná

(4 BODY)

funkcia Druhová vhodnosť (VP)

Vhodná


S t r a n a | 91

Krajinná štruktúra je

zohľadniť pri ďalšom návrhu rozvoja


Index Hodnota

Kritérium (UKP)

Plnenie

Význam indexu pre

indexu

návrh

optimálneho

rozvoja Mestotvornosť

/ Vysoká

krajinný ráz 3

KRAJINNÁ

Vitalita

Mierne alebo značne Krajinná štruktúra je

ŠTRUKTÚRA

znížená

pre daný celok veľmi

Strednedobá

významná

STREDNEJ

Perspektíva

HODNOTY

Hygienická/ ekologická Nahraditeľná

možnosti

(3 BODY)

funkcia

potrebné zahrnúť do


Nepodstatná

a podľa ju

je

riešenia.

/ Indiferentná

krajinný ráz 4

KRAJINNÁ

Vitalita

Značne znížená

ŠTRUKTÚRA

Perspektíva

Stredne

NÍZKEJ

al. je vhodná pre daný

krátkodobá

územný

celok,

je

HODNOTY

Hygienická/ ekologická Nepodstatná

potrebné

(2 BODY)

funkcia

prehodnotenie a nový


5

–

Krajinná štruktúra nie

Nepodstatná

/ Indiferentná

jej

návrh riešenia alebo

krajinný ráz

negatívna

KRAJINNÁ

Vitalita

Bez vitality

Krajinná štruktúra je

ŠTRUKTÚRA

Perspektíva

Krátkodobá

úplne

VEĽMI NÍZKEJ Hygienická/ ekologická Nepodstatná HODNOTY

nevhodná,

nutný nový návrh.

funkcia Druhová vhodnosť

Nepodstatná, aj invázny druh

Mestotvornosť

/ Negatívna

krajinný ráz



UKP – určujúci krajinotvorný prvok



Vegetačný prvok (VP) – plocha zelene, významný solitérny strom, skupina drevín, porast, stromoradie... www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 92




Hygienická funkcia – prioritná v zastavanom území



Ekologická funkcia – prioritná mimo zastavaného územia



Mestotvornosť - prioritná v zastavanom území



Krajinný ráz – prioritný mimo zastavaného územia



NDV – nelesná drevinová vegetácia

Nositeľmi indexu v krajinnej štruktúre sú predovšetkým určujúce krajinotvorné prvky. 17 SÚHRNNÉ ZHODNOTENIE, IDENTIFIKÁCIA PROBLÉMOV A ODPORÚČANIA 17.1 SÚHRNNÉ HODNOTENIE ÚZEMNÝCH CELKOV Informačné listy. 17.2 VŠEOBECNÉ OPDPORÚČANIA

17.2.1 VŠEOBECNÉ ODPORÚČANIA PRE PRIESTOROVÝ ROZVOJ 1. Zachovať vidiecky charakter obce 2. Rešpektovať a zachovať urbanistickú priestorovú štruktúru 3. Pri bytových domoch neprekračovať výšku 4 nadzemných podlaží s podkrovím 4. Umožniť rozvoj obchodu a služieb aj v územiach bývania 5. V katastrálnom území neumiestňovať veľké objekty pre občiansku vybavenosť a priemyselnú výrobu 6. Zaoberať sa možným preložením cesty I/18 a cesty III/ 7. Rozvoj situovať v územiach medzi pôvodnými časťami (ÚC05) 8. Rešpektovať krajinársky hodnotné výtvory, nezastavovať, ani nezalesňovať ich 9. Riešiť podmienky výstavby v územiach potenciálnych zosuvov, nerozširovať zástavbu do týchto území

17.2.2 VŠEOBECNÉ ODPORÚČANIA NA OCHRANU PRÍRODY 1. Rešpektovať prírodné a krajinno-ekologické podmienky územia a zachovať plochy vymedzené ako prvky MÚSES.


S t r a n a | 93


2. Vo vlastnom území národného parku a provincionálneho biocentra nestavať nové rekreačné objekty ale sústrediť sa na skvalitnenie existujúcich objektov. Žiadne urbanizačné zásahy neplánovať v území európskeho významu . 3. V lesnom hospodárstve uskutočniť premenu nepôvodných lesov a pestovať lesy s prirodzeným druhovým zložením. Obhospodarovať ich jemnejšími spôsobmi (podrastový spôsob hospodárstva). 4. V poľnohospodárstve zachovať terajšie formy chovu dobytka na veľkoplošných trávnych porastoch. Veľké bloky pôdy diferencovať sieťou poľných ciest a výsadbou koridorov stromov a krov. Uvažovať s výsadbou budúcich mohutných solitérnych jedincov listnatých drevín, najlepšie lipy alebo javorov. 5. Pri novej IBV v obci rešpektovať plochy cenné z hľadiska MÚSES. 6. Invázne druhy rastlín pri tokoch likvidovať v súčinnosti so správcom toku. 18 CITOVANÉ DIELA Esprit s.r.o. (2002). Atlas krajiny SR. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR, Agentúra životného prostredia. Futták, J. (1966). Fytografické členenie Slovenska I. Bratislava: Veda - Vydavateľstvo SAV. Inštitút urbanizmu a územného plánovania URBION. (2011). Štandardy minimálnej vybavenosti obcí. Bratsilava: URBION. Juhasčíková, I., Škápik, P., & Štukovská, Z. (2012). Základné údaje zo Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky. Kuruc, V., & Kubičko, P. (2011). Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Hôrka. Hôrka. Michalko, J. (1986). Geobotanická mapa ČSSR. Bratislava: Veda. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. (dátum neznámy). Register nehnuteľných NKP. Cit. 30. august 2013. Dostupné na Internete: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky: www.pamiatky.sk

19 ZOZNAM OBRÁZKOV A TABULIEK Obrázok 6-1 Graf vývoja počtu obyvateľov 2003-2013......................................................................... 24 Obrázok 6-2 Graf prirodzeného prírastku ............................................................................................. 25 www.jazzarchitecture.sk

S t r a n a | 94


Obrázok 6-3Graf migrácie obyvateľstva ................................................................................................ 25 Obrázok 6-4 Graf obyvateľstva podľa veku a pohlavia r.2011 .............................................................. 26 Obrázok 6-5Graf obyvateľov podľa národnosti r.2011 ......................................................................... 27 Obrázok 6-6 Graf obyvatelia podľa náboženského vyznania r.2011 ..................................................... 28 Obrázok 9-1 Graf miera nezamestnanosti r.2011 ................................................................................. 34

Tabuľka 6-1 Vývoj počtu obyvateľov 2003-2013................................................................................... 24 Tabuľka 6-2Počet obyvateľstva r. 2011 ................................................................................................. 26 Tabuľka 6-3Obyvatelia podľa národnosti r. 2011.................................................................................. 27 Tabuľka 6-4Obyvatelia podľa náboženského vyznania r.2011 .............................................................. 27 Tabuľka 7-1Základná sociálna vybavenosť ............................................................................................ 30 Tabuľka 8-1 Národné kultúrne pamiatky evidované v ÚZPF (Pamiatkový úrad Slovenskej republiky) 32 Tabuľka 8-2 Evidované archeologické lokality ...................................................................................... 33 Tabuľka 9-1 Štatistika ekonomicky aktívneho obyvateľstva r.2011 ...................................................... 34 Tabuľka 11-1Turisticky atraktívne ciele podľa vzdialenosti .................................................................. 36 Tabuľka 13-1 Prehľad minerálnych prameňov podľa SAŽP ................................................................... 55 Tabuľka 13-2 Biotopy európskeho a národného významu ................................................................... 64 Tabuľka 15-1 Špecifické ciele vyplývajúce z regionálnej stratégie ........................................................ 87 Tabuľka 15-3 Iné zámery a stratégie ..................................................................................................... 90 Tabuľka 15-4 Strategický vzťah ............................................................................................................. 91


S t r a n a | 95

2 ZÁKLADNÉ ÚDAJE Metodika spracovania priekumov a rozborov k Územnému plánu obce Hôrka Textová časť Grafická časť

Recommend Documents