OBSAH
1.Úvod......................................................................................................7 2. Kartografické vyjadrovacie prostriedky.............................................8 2.1.Mapové značky........................................................................................9 2.1.1 Metóda bodových značiek........................................................................................9 2.1.2 Metóda líniových značiek.......................................................................................11 2.1.3 Metóda areálových (plošných) značiek..................................................................12
2.2 Kartogram..............................................................................................13 2.3 Kartodiagramy.......................................................................................14
2.4 Bodová metóda......................................................................................15 3.Zber údajov pre tvorbu máp.................................................................16 3.1 Priame metódy zberu údajov.................................................................16 3.2 Nepriame metódy zberu údajov............................................................17 4.Spracovanie digitálnej mapy v ArcView GIS..................................19 4.1 Zber a spracovanie údajov.....................................................................19 4.2Tvorba digitálnych máp..........................................................................21 4.2.1 Tvorba turistických máp pomocou symbolických značiek....................................21 4.2.2 Tvorba turistickej mapy pomocou kartogramu......................................................23 4.2.3 Tvorba turistickej mapy pomocou kartodiagramu..................................................27
5.Záver........................................................................................................30 Použitá
literatúra...................................................................................31
Zoznam príloh........................................................................................32
6
1. Úvod Historický vývoj obsahu máp bol vždy odrazom dejinného vývoja ľudskej spoločnosti. Prvé mapové pamiatky sú známe už z obdobia paleolitu. Zobrazovali zvyčajne vodné toky, lovecké chodníky a plány a mapy najstarších kultúrnych národov. Moderná kartografia je založená na základoch spred dvoch tisícročí postavených Grékmi. Zaviedli zemepisné súradnice a šesťdesiatinné delenie kruhu. Rozvoj námornej plavby si vyžiadal na prelome 13. a 14. storočia vyhotovenie máp morského pobrežia a tým vznikli tzv. kompasové mapy. Do obdobia renesancie boli knihy a mapy prepisované a prekresľované ručne. V tomto období mal pre kartografiu veľký význam vynález kníhtlače. Na obdobie renesancie nadviazal plynulý rozmach kartografie, ktorý ju priviedol až do dnešnej vyspelej podoby. Pri vyhotovovaní máp sa začínajú používať meračský stôl, teodolit a moderné pomôcky. Mapovalo sa v mierkach 1:25 – 50 000 a neskôr v mierkach 1:2880 – 10 000.Zavádzajú sa mapové značky a na mapách sa začínajú vyjadrovať geologické pomery, klimatické, vegetačné, sociogeografické a ďalšie údaje, ktoré nútia kartografov vyvíjať nové metódy kartografického vyjadrovania javov. V dnešnom vyspelom období sú mapy, atlasy a plány neodlúčiteľnou súčasťou života spoločnosti. Bez máp sa už nezaobíde žiadne hospodárske odvetvie, doprava, stavebníctvo, ťažba nerastných surovín či kataster nehnuteľností. Mapy v súčasnej dobe potrebuje aj záujmová oblasť akou je turistika a preto som sa rozhodol objasniť tvorbu máp v tomto odvetví a prezentovať turistiku Slovenska, [4]. Cieľom tejto práce je oboznámiť čitateľa s tvorbou turistickej mapy Slovenska pomocou kartografických vyjadrovacích prostriedkov a priblížiť spracovanie tejto mapy v programe ArcView GIS. Krátke členenie mojej práce. Pre začiatok sa budem snažiť vysvetliť problematiku kartografických vyjadrovacích prostriedkov a ich vyjadrenie a rozdelenie. V ďalšej časti som sa zaoberal zberom a vyhodnocovaním údajom. V druhej polovici mojej práce som rozobral praktickú časť mojej bakalárskej práce.
7
2. Kartografické vyjadrovacie prostriedky Odvetvie, ktoré sa zaoberá teóriou a používaním kartografických značiek sa nazýva kartografická semiológia. Pod pojmom kartografická značka sa rozumie ľubovoľný grafický prostriedok alebo súhrn prostriedkov, ktorý je schopný byť nositeľom významu v kartografickom
diele.
Úlohou
kartografických
značiek
je
kartografická
interpretácia, ktorá spočíva vo vytvorení metodicky ucelenej sústavy grafických prvkov, tvarov, prístupu a možnosti pre zobrazenie kvantitatívnych a kvalitatívnych charakteristík spomínaných kartografických javov. Na členenie metód kartografickej interpretácie je používaných množstvo kritérií. Základom klasifikácie bude členenie zobrazovania javov podľa nasledujúcich hľadísk: •
kvalitatívne: vyjadrujú druh javu
•
kvantitatívne: vyjadrujú jeho kvantifikovateľnú charakteristiku
•
topologické: delia javy podľa ich pôdorysnej povahy na –
•
bodové,
-
líniové,
-
plošné(areálové),
polohovo lokalizačné: zobrazujú bodové, líniové a plošné javy geometricky presne
•
vývojové: zachytávajú zmeny javov v priestore a čase
•
významové: sledujú počet významov javov
•
štrukturálne: zachytávajú jav súčasne ako celok aj ako jeho deliace zložky a ich vzájomné relácie
Mapové značky považujeme za určitý grafický komplex, preto vyčleníme ich charakteristiky ktoré budeme nazývať parametre značky. Sú to: •
tvar: daný obrysovou čiarou značky
•
veľkosť: miera kvantity značiek alebo ich priestorového rozloženia
•
farba
•
intenzita
•
štruktúra: vnútorné grafické rozčlenenie značky
•
výplň: stiahnutá ku štruktúre značky; pomocou farieb alebo v čiernobielom prevedení pomocou rastru vyjadruje kvalitu značky alebo jej zložky
•
orientácia: má zmysel u značiek vyjadrujúcich polohu nejakého objektu voči súradnicovej sieti alebo iného objektu 8
2.1 Mapové značky 2.1.1 Metóda bodových značiek Bodovými značkami sa vyjadrujú objekty, ktoré nie je možné zobraziť pôdorysne. Obvykle platí zásada, že stred značky označuje polohu príslušného objektu v skutočnosti. Bodové značky môžeme rozdeliť na: •
geometrické ( krúžky, štvorčeky atď.)
•
symbolické (schematické obrázky, ozubené kolesá, obrysy plodín)
•
obrázkové (vyznačenie budov v orientačných plánoch)
•
písmenkové, resp. číselné (chemické značky prvkov: Cu, Mg a pod.)
Geometrické značky Geometrickými značkami sa často vyjadruje kvantitatívna stránka objektu. Dbá sa pritom nato, aby táto kvantita bola priamo úmerná určitej veľkosti značky, obvykle jej ploche, [2]. Symbolické značky Tvarom pripomínajú objekt ktorý majú symbolizovať a majú asociatívnu povahu v užívateľovi vyvolať predstavu javu. Výhodou je znížený význam legendy, ktorú užívateľ nemusí používať tak často ako pri iných typoch značiek. Rizikom môžu byť nevhodné asociácie niektorých značiek, ktoré môžu viesť k chybám používania mapy. Miera zjednodušenia sa pohybuje od miniatúry pôvodného objektu až k zakresleniu približných objektov pomocou jednoduchých geometrických tvarov. Symbolické značky sa nedajú často umiestniť na konkrétny bod ku ktorému sa vzťahujú, preto sa používa zápis riadkov väčšinou za textovým popisom, ktorý
prislúcha k danému
miestu, [3]. Obrázkové značky Sú to veľmi názorné znaky, predstavujú pomerne presné zobrazenie konkrétneho objektu. Vďaka svojej veľkosti sa väčšinou nedajú umiestniť do konkrétneho bodu a preto sa neuvádzajú ani v legende. Používajú sa predovšetkým v mapách pre širokú verejnosť a pre deti. Obvykle sa nepoužívajú pre všetky body na mape ale len pre orientačné alebo kultúrne významné objekty, [3].
9
Písmenové a číselné značky V našich mapách sa používajú len zriedkavo. Skôr ako pre vyjadrovanie bodových javov majú význam pre ich označenie. Výnimku tvorí používanie chemických značiek prvkov na mapách malých mierok. Niektoré štandardné značky majú tvar písmen – nemocnica
(H),
parkovisko
(P),
informácie
(I)...
Číselné
značky spoločne
s písmenkovými sa často používajú pre označenie kódu územia na odborných tematických mapách.
Obr. 2.1.1.1 Bodové mapové značky, [3].
2.1.2 Metóda líniových značiek Tieto značky sa používajú pre vyjadrovanie skutočných čiarových javov (hranice všetkých druhov) a objektov pásového tvaru (komunikácie, vodné toky) a ďalej tiež pre obecné znázornenie pohybu na určitom území. Značky môžeme deliť na dve skupiny: •
vlastné (pôdorysné) čiarové značky,
•
pohybové čiary,
10
Pôdorysné čiarové značky Majú tvar rôzne silných, súvislých či prerušovaných čiar, niekedy doplnené inými drobnými značkami (krížiky, šípky). Slúži hlavne k vyjadrovanie líniových objektov a javov. Pohybové čiary Pohybové čiary rôznych tvarov vyjadrujú rôzne kvantitatívne či kvalitatívne charakteristiky, prípadne len priebeh určitého javu. Môžeme ich deliť na:
•
čiary pohybu pozdĺž komunikácií, vyjadrujúce často frekvenciu alebo zloženie dopravy, hlavne stuhami s rôznymi výplňami (,,stuhová metóda“)
•
čiary neviazané na komunikácie. Používa sa väčšinou šípka, pás, klin vyjadrujúce smer, intenzitu, niekedy aj skladbu určitého pohybu, [2].
Obr. 2.1.2.1 Líniové mapové značky [4].
11
2.1.3 Metóda areálových (plošných) značiek Touto metódou sa vyznačujú plochy, na ktorých sa vyskytuje určitý jav. Ako príklad môžeme uviesť politické mapy, na ktorých sú vyjadrené hranice štátov. Vlastné plochy štátov sú vyznačené rôznymi farbami či sieťami alebo sú označené iba názvy štátov. Areálovou
metódou
sa
ďalej
označujú
plošné
javy
fyzickogeografické
a hospodárskogeografické, či už ide o ich výhradné alebo prevažné zastúpenie alebo znázornenie oblastí vzniknutých procesom určitej rajonizácie. Grafických výrazových prostriedkov sa v areálovej metóde používa niekoľko. Obvykle sú znázornené hranice plôch rovnakej kategórie, plochy sú vo vnútri vyfarbené alebo sieťované (rastrované). Ďalej sa používa vyplnenie plôch značkami či písmenami. V takýchto prípadoch bývajú hranice niekedy vypustené a značky sa rôznym spôsobom prelínajú. Areálová metóda sa používa veľmi často pri zhotovovaní topografických a tematických máp. Mapy geologické, geomorfologické, biogeografické a iné používajú obecne túto metódu ako hlavnú, [2].
Obr. 2.1.3.1 Areálové (plošné) mapové značky [5].
12
2.2 Kartogram Kartogramy nazývame jednoduché tematické mapy, kde pre každý areál interpretujeme spravidla pomocou farby alebo siete jednu výnimočne viac relatívnych hodnôt, stiahnutý k jeho ploche. Metóda kartogramov je v tematickej kartografii často používaná. Na mapách ju často kombinujeme s kartodiagramami za účelom súhrnného vyjadrenia relatívnych aj absolútnych údajov. Areály sú v realite vymedzené: •
hranicami administratívnych jednotiek, napr. krajov, okresov, obcí, mestských štvrtí, katastrov (štatistické kartogramy),
•
hranicami fyzickozemepisných oblastí (geografické kartogramy),
•
hranicami ekonomických rajónov (kartogramy pre plánovanie),
•
pravidelnou geometrickou sieťou (sieťové kartogramy),
Podľa spôsobov kartografickej interpretácie ich členíme na: •
jednoduché: vyjadrujúce jedinú charakteristiku
•
zložené: vyjadrujúce spravidla dve charakteristiky nezávislé na sebe
•
štruktúrne: vyjadrujúce štruktúru niektorého javu rozčlenením na jednotlivé zložky
•
objemové: sú to jednoduché kartogramy kreslené ako blokdiagramy
Obr. 2.2.1 Jednoduchý kartogram [6]. 13
2.3 Kartodiagramy V stručnosti môžeme kartodiagramy charakterizovať ako diagramy vložené do mapovej kostry. Touto kostrou rozumieme hranice dlhších územných celkov a hlavnou zásadou je to, že tieto grafy platia pre celé delenia území a nevzťahujú sa k jednotlivým bodom. Diagramy je možné kombinovať s inými metódami, napr. s metódou kartogramov. Najnovšie sa namiesto termínu ,,kartodiagram“ používa diagramová ,,mapa“. Kartodiagramy majú uplatnenie v tvorbe tzv. štatistických máp. Používajú sa vo fyzickej a vo väčšej miere v ekonomickej kartografii. Bývajú tiež častým doplnkom geografických publikácií a rôznych kartografických výrokov určených pre širokú verejnosť, [2].
Obr. 2.3.1 Kartodiagram [6]
14
2.4 Bodová metóda Je metódou absolútneho vyjadrenie. Spočíva v tom, že určitý okrúhly počet jednotiek nejakého javu je vyjadrený jednou bodkou. Jedná bodka môže vyjadrovať napr. 100 obyvateľov na 10 ha plochy posiatej pšenicou. Metóda má uplatnenie predovšetkým na mapách demografických a ekonomicko-geografických. Hlavným problémom pri aplikácii tejto metódy je stanovenie veľkosti bodky a množstva, aké má táto bodka vyjadrovať. Bodiek na mape nemá byť ani príliš málo ani ich nesmie byť toľko aby sa zlievali dohromady. Bodky majú obvykle červenú farbu. Je však možné znázorniť aj kvalitatívnu rôznorodosť, napr. pre vyjadrenie národnostnej štruktúry a to použitím bodiek rôznej farby, ktoré sú vykreslené vedľa seba. Bodová metóda existuje v dvoch formách: •
malé bodky rovnakej veľkosti,
•
bodky rôznej veľkosti, [2]
Obr. 2.4.1 Mapa bodových značiek [6]
15
3. Zber údajov pre tvorbu máp 3.1. Priame metódy zberu údajov Priame metódy zberu údajov sú také, pri ktorých sa údaje získavajú priamo na objektoch, resp. na ich nespracovaných obrazoch. Najdôležitejšími metódami topograficko-geografického zberu digitálnych údajov sú terestrické a fotogrametrické mapovania. Diaľkový prieskum zeme patrí tiež medzi priame metódy zberu údajov. Inou priamou metódou je napr. permanentná registrácia údajov (napr. meranie výšky vodnej hladiny, kvality vôd, rádioaktivity, atď.). 1. Podrobné mapovanie Metódy podrobného merania v geodézii sú základnými dodávateľmi údajov pre tvorbu máp. Môžu sa nasadiť aj primitívne postupy, napr. krokovanie ak nie je potrebná väčšia
presnosť. Najvýznamnejším postupom podrobného merania je tachymetria.
Týmto postupom sa pri nasadení elektronických tachymetrických prístrojov s automatickou registráciou nameraných hodnôt môžu získavať priamo súradnice podrobných bodov s kódovaním, ktoré je možné preberať do projektovania. Tachymetrické mapovanie sa nasadzuje hlavne tam, kde je potrebné mapovať menšie oblasti, pri ktorých by bolo nasadenie fotogrametrického mapovania neefektívne. Presnosť tachymetrie sa pohybuje v oblasti dm. 2. GPS merania Neustále väčší význam pri zbere údajov nadobúdajú merania pomocou GPS (Global Positioning System). Táto metóda sa s úspechom nasadzuje pri takých aplikáciách, kde je potrebná rýchla aktualizácia pri menšom počte meraných bodov a menšej presnosti. Presnosť GPS meraní sa pohybuje v rozsahu niekoľkých centimetrov až ±5 metrov. 3. Fotogrametria a diaľkový prieskum Zeme Fotogrametria je nepriama metóda merania, pri ktorej sa merania nevykonávajú priamo na objekte, ale na jeho fotografickom obraze. Pomocou digitálnych metód vyhodnocovania získavame digitálne topografické a tematické mapy, ortofotomapy a digitálne 3D modely terénu. Presnosť fotogrametrického vyhodnocovania sa pohybuje od 0.1 po 0.3 m v polohe a vo výške. 16
Diaľkový prieskum Zeme dodáva multispektrálne digitálne údaje s rôznou rozlišovacou schopnosťou (5 až 20 m), ktoré nachádzajú uplatnenie v oblastiach mierok väčších ako 1:50 000, to znamená v regionálnom a globálnom rozsahu.
Tieto
multispektrálne satelitné snímky slúžia prevažne na interpretáciu a klasifikáciu, získania atribútov pre priestorové údaje. 4. Iné metódy •
vyhľadávanie podzemných inžinierskych sietí špeciálnymi hľadačmi,
•
nepretržité merania
určitých hodnôt (napr. merania na meteorologických
staniciach, merania kvality ovzdušia), •
geologické merania
•
prieskumy verejnej mienky, sčítanie obyvateľstva,
•
miestne šetrenia v teréne (napr. zákresy biotopov do topografických máp).
3.2. Nepriame metódy zberu Nepriamy zber údajov vychádza z údajov, ktoré sú k dispozícii v spracovanej forme. Tieto metódy sú značne rozšírené a hrajú najvýznamnejšiu úlohu pri zbere údajov pre GIS. Digitalizácia Medzi metódy digitalizácie môžeme zaradiť : •
manuálnu vektorizáciu,
•
poloautomatickú vektorizáciu,
•
automatickú vektorizáciu,
•
skenovanie.
Digitalizácia sa môže vykonávať pomocou digitalizačných tabletov alebo priamo na obrazovke po zoskenovaní a natransformovaní rastrového obrazu mapy. Pri manuálnej digitalizácii hrá človek – operátor významnú úlohu. On rozpoznáva dôležitosť jednotlivých bodov, úsečiek a plôch a vkladá geometriu a topológiu, ako aj popisné informácie priamo do zodpovedajúcich objektov. Medzi digitalizáciu patrí aj skenovanie, t.j. získanie rastrového obrazu mapy pomocou špeciálnych veľkoplošných skenovacích zariadení, či monochromatických alebo farebných. Pomocou skenovania sa 17
dajú získať veľmi rýchlo a lacno kvalitné rastrové mapové podklady, ktoré sa môžu priamo integrovať do priamej tvorby máp, alebo slúžia na obrazovkovú (on- screen) manuálnu alebo poloautomatickú vektorizáciu, [7].
Tab. 3.2.1 Použitie zberu údajov v závislosti na mierke a zdrojoch údajov [9].
18
4.Spracovanie digitálnej mapy v ArcView GIS Pri spracovaní digitálnej mapy som sa zameral na letné rekreačné oblasti na Slovensku. V tejto práci som sa sústredil na zobrazenie kartografických vyjadrovacích prostriedkov pri tvorbe digitálnych turistických máp, kartogramov a kartodiakramov. Svoju prácu som rozdelil do troch fáz: •
zber a spracovanie údajov,
•
tvorba digitálnych máp,
•
výsledky spracovania údajov,
4.1 Zber a spracovanie údajov Údaje, ktoré som použil v mojej práci som prezval z rôznych internetových portálov a družicového prieskumu zeme. Tieto údaje som rozdelil do troch skupín Tvorba mapových značiek Mapové značky, ktoré som v práci použil som tiež zozbieral z veľkého množstva mapových kľúčov. Tie som si vhodným spôsobom povyrezával. Vhodné značky som si povyberal a vytvoril som si vlastný mapový kľúč, ktorý som použil pri vytvorení základných turistických máp. Tieto značky v mapách majú úlohu plnohodnotne vyjadriť daný druh územia alebo objektu, ku ktorému sú priradené na mape .
bazén, kúpalisko
Zastávka autobusu
Autocamping
les, stromový porast
Hotel, ubytovacie zariadenie, chata kúpele
športovisko
atrakcie
turistický prístrešok
ostrov
rybolov
reštaurácia
bufet
pláž
zástavka autobusu nákupné centrum, obchod
parkovisko Liečebný prameň
most
severka 19
jachting
mierka
park
verejný camp
Obr.4.1.1 Mapový kľúč použitý v mojej práci Zber družicových snímok Družicové snímky som použil v práci ako podklad pre vyhotovenie digitálnej mapy. Tieto snímky som vyhotovil pomocou programu Google Earth Pro. Je to program, ktorý slúži užívateľom dostať sa na miesta v ktoromkoľvek bode na Zemi. V mojom projekte tieto snímky slúžia ako mapový podklad teda sú to ortofotomapy, ktoré som vhodne doplnil mapovými značkami čím som si vytvoril turistickú mapu danej oblasti.
Obr.4.1.2 Príklad družicovej snímky
20
Zber štatistických údajov Zaoberal som sa problematikou turistiky na Slovenku , a preto sa týmto smerom uberal môj zber štatistických údajov. Zdroje, ktoré som využil v mojej práci sú prevzaté z portálu( www.kupaliska.sk ) venované výhradne iba letným rekreačným oblastiam. Z tohto portálu som si vytiahol veľké množstvo dát; zvlášť pre každú rekreačnú oblasť, ktorú som v mojej práci spracovával. Prevzaté údaje som spracovával pri vytváraní a editácií atribútovej tabuľky v programe ArcView GIS Prevzaté dáta, ktoré som pri v práci použil: •
počet bazénov,
•
počet atrakcií,
•
denná kapacita zariadení,
•
cenová ponuka.
Tieto dáta mi poslúžili pri tvorbe tematických turistických máp rekreačných oblastí metódou kartogramu a kartodiagramu.
4.2 Tvorba digitálnych máp 4.2.1 Tvorba turistických máp pomocou symbolických značiek Po zozbieraní údajov a po ich spracovaní som prešiel k samotnej tvorbe digitálnych máp jednotlivých rekreačných oblastí. Mojim prvým cieľom bolo vytvoriť ľahko orientačnú turistickú mapu pre každú rekreačnú oblasť zvlášť. Pri vyhotovovaní týchto máp som použil družicové snímky a mapový kľúč. Moju prácu v programe som začal založením nového projektu. Z dialógového okna, ktoré sa nám zobrazilo som si vybral potrebné atribúty, s ktorými som pracoval a ktoré boli vhodné pre vytvorenie turistickej mapy danej rekreačnej oblasti.
21
Obr.4.2.1.1 Otvorenie projektu tvorby máp. Ďalej som pokračoval tým, že som si zadefinoval tabuľku atribútov. V tejto tabuľke som si pomocou pridávania stĺpcov pridal osem nových stĺpcov, pre každú rekreačnú oblasť zvlášť. Po ukončení editácie a po jej uložení som prešiel k samotnému vytváraniu turistických máp jednotlivých rekreačných oblastí pomocou mapových značiek. K tomuto kroku som pristúpil cez dialógové okno Theme – Edit Legend. Vygenerovala sa mi tabuľka, v ktorej som si vybral možnosť unique value s mojím požadovaným stĺpcom pre rekreačnú oblasť, ku ktorej som chcel vytvoriť mapu pomocou mapových značiek.
Tieto mapové značky som si ale musel najprv importovať do programu pomocou možnosti Marker Pallete. Aby sa mi podarilo ich importovať do programu musel som si značky uložiť do obrazového formátu (.gif). Keď som skončil s importom značiek prešiel som k ich pridávaniu do vybranej mapy. Po splnení týchto podmienok som prešiel k poslednému kroku, ktorým bolo vyhotovenie výstupného formátu všetkých ôsmich turistických mapiek vybraných rekreačných oblastí. Mapy, ktoré som vytvoril metódou symbolických značiek majú slúžiť širokej verejnosti pre uľahčenie orientácie v danom území. Tieto značky na mape presne znázorňujú, aké objekty alebo možnosti sú v danom mieste na mape.
22
obr.4.2.1.2 Turistická mapa Domaše vytvorená symbolickými značkami.
4.2.2 Tvorba turistickej mapy pomocou kartogramu Pri tejto tvorbe mapy som pracoval so štatistickými údajmi tykajúcimi sa rekreačných oblastí, pre ktoré som vyhotovoval mapy pomocou symbolických značiek. Túto tvorbu som začal tým, že som vytvoril atribútovú tabuľku prevzatých údajov. Na začiatok som si tiež podobne ako pri predošlej metóde zadefinoval nový projekt. Po jeho spustený sa mi vytvoril podklad mapy, s ktorou som po zadaní dát pracoval.
23
Druhým krokom bola editácia tabuľky atribútov. Tento krok som začal, tým že v dialógovom okne Theme som si vybral príkaz Start Editing, čím som spustil editáciu tabuľky. Potom som pokračoval otvorením tabuľky, ktorá už bola vopred definovaná programom.
Obr.4.2.2.1 Tabuľka atribútov Ďalším krokom bolo vytvorenie stĺpcov, do ktorých som vkladal zistené údaje. Tieto stĺpce som vytváral nasledovne: v menu Edit – som pokračoval príkazom Add Field, ktorým som sa dostal na dialógové okno Field Definitions.
Obr.4.2.2.2 Okno vytvárania a editácie stĺpca údajov V tomto okne som si zadefinoval meno daného stĺpca, v mojom prípade som vytvoril 4 stĺpce týkajúce sa rekreačných oblastí, ktoré som chcel pomocou kartogramu a kartodiagramu vyhodnotiť. Po vytvorení každého stĺpca mi vyskočilo okno, ktoré mi dalo možnosť uloženia týchto stĺpcov. Keď som už mal vytvorené a editované všetky 24
údaje, prikročil som opäť k menu Table a príkazom Stop Editing som ukončil editáciu údajov do tabuľky atribútov. Ďalším krokom už bolo samotné vytváranie turistických máp kartogramu. V tejto časti v menu Theme – som sa príkazom Edit Legend dostal do dialógového okna Legend Editor. V tomto okne som si v možnosti Legend Type – vybral typ kartogramu, ktorý som vytváral a tiež som si v možnosti Classification field vybral stĺpec, ktorý som použil pri tvorbe turistickej mapy. Taktiež sa v tomto okne zadefinuje aj farba, ktorou sa nám daný kartogram vykreslí.
Obr.4.2.2.3 Okno Legend Editora programu ArcView. Po ukončení tejto editácie sa nám v pracovnom okne View vykreslí zadefinovaná mapa kartogramu. Po ďalších menších úpravách akými sú dopísanie názvov do mapy k príslušným rekreačným oblastiam som prešiel k vypracovaniu samotnej turistickej mapy. V menu View sa príkazom Layout vygenerovalo dialógové okno Template Manager, v ktorom som si zadefinoval ako bude vyzerať tvar mapy.
25
Obr.4.2.2.4 Okno definovania tvaru mapy. Po tomto kroku sa mi vygeneroval tvar výslednej mapy, v ktorej som si už len doplnil názov a mapa bola dokončená. Nakoniec som si mapu exportoval cez menu File príkaz export do obrázkového formátu JPEG.
Obr.4.2.2.5 Konečná podoba vytvorenej mapy.
V mojej práci som vytvoril tri turistické mapy kartogramu. Mapy, ktoré vyjadrujú cenové pomery sú vyjadrené v eurách a mapa atrakcií a aktivít je vyjadrená v počte ktoré sa v daných oblastiach nachádzajú. •
Mapa cien pre dospelých pri vstupe do Aquaparku 26
•
Mapa cien pre deti pri vstupe do Aquaparku
•
Mapa atrakcií a aktivít v rekreačných oblastiach
Sú to všetko tematické mapy, ktoré slúžia verejnosti na štatistický prehľad o daných lokalitách. Tieto tri mapy som vytvoril za účelom toho, že veľa starších ľudí dnes hľadí hlavne na finančnú stránku a naopak, mladšia generácia skôr dáva prednosť atrakciám a kvalite služieb, ktoré si chce vychutnať za poplatky, ktoré zaplatí. Všetky tieto mapy sú uvedené v prílohách.
4.2.3 Tvorba turistickej mapy pomocou kartodiagramu Pre vytvorenie turistickej mapy rekreačných oblastí kartodiagramom som použil údaje, ktoré som si nadefinoval do tabuľky atribútov. Prvý krok, ktorý som urobil bolo to že v menu Theme – príkazom Edit Legend som si otvoril dialógové okno Legend Editor. V tomto okne som si zadefinoval v možnosti Legend Type možnosť Chart. Týmto spôsobom som sa dostal k vytváraniu koláčových grafov a to tak, že som si pridal možnosťou Add stĺpce, ktoré mi vytvorili požadované kartodiagramy.
Obr.4.2.3.1 Tvorba kartodiagramov v okne Legend Editora. 27
Po ukončení editácie stĺpcov, ktoré som použil pri vytvorení kartodiagramov nám program vygeneroval mapu, ktorá už mala vykreslené kartodiagramy. Pri tvorbe turistickej mapy kartodiagramami som použil kombináciu s kartogramom, v ktorom som použil zobrazenie dennej kapacity rekreačných stredísk. V dialógovom okne som ešte dovŕšil posledné úpravy týkajúce sa vzhľadu.
Obr.4.2.3.2 Zobrazenie mapy v pracovnom okne programu.
V menu View som sa opäť príkazom Layout dostal do dialógového okna Template Manager a zadefinoval som si formu mapového listu. Vygeneroval sa mi výsledný tvar mapy, do ktorej som si doplnil názov a upravil legendu. Konečnú formu mapy som znova exportoval a teda uložil do formátu JPEG.
28
Obr.4.2.3.3 Výsledná turistická mapa zobrazujúca kartodiagramy.
V mojej práci som vyhotovil dve turistické mapy rekreačných oblastí zobrazených pomocou kartodiagramov. Obe tieto mapy sú uvedené v prílohách k práci. •
Mapa cien pre deti a dospelých pri vstupe do rekreačných oblastí
•
Mapa počtu bazénov a atrakcií vo vybraných rekreačných strediskách
29
5.Záver V súčasnej dobe nastal v geodézii a kartografii veľký krok dopredu s vývojom elektroniky, kozmonautiky. Dnešný svet už ponúka viac možností v oblasti geodézie, či už je to v lepšom prístrojovom vybavení alebo softwarovom, alebo samotný družicový prieskum zeme nám poskytuje plnohodnotnejšie informácie ako tomu bolo doteraz. Tieto všetky prostriedky nám umožňujú rýchlejšiu a presnejšiu prácu. Projekty, na ktorých pracujeme sú vďaka týmto možnostiam v krátkodobejšom čase vyhodnotené a spracované do výslednej podoby a tou sú mapy. Mapy digitálne či analógové, bez ktorých sa dnešný človek a samotné odvetvia hospodárstva, priemyslu alebo aj úplne laický užívatelia mnoho krát nezaobídu. V mojej práci som chcel poukázať, že kartografia je použiteľná aj v inej sfére odvetia akou je geodézia. S dostupnými informáciami a softwarom je použiteľná kdekoľvek a v akomkoľvek odvetví. S dostupným softwarom sa dá pracovať s veľkým množstvom akýchkoľvek informácií, či sú to geodetické súradnice, fotografické snímky, údaje DPZ alebo rôzne prevzaté údaje. S tým všetkým sa dá dnes v rámci kartografie rýchlo a hlavne presne pracovať. V mojej práci som sa zameral na turistické rekreačné centrá na Slovensku. Z veľkého počtu rekreačných oblastí som si vybral osem najznámejších, ku ktorým som vytvoril turistické mapy pomocou symbolických značiek. Tieto mapy sa mi podarilo importovať do programu Publisher, kde som určitým prepojením týchto turistických máp s informačnými atribútmi o jednotlivých rekreačných strediskách vytvoril jednoduchý webový portál pre laických používateľov. Taktiež sa mi podarilo vytvoriť aj tematické turistické mapy týkajúce sa vybraných rekreačných oblastí. Výsledky, ktoré som dosiahol v tejto práci zodpovedajú možnostiam programu a údajom, ktoré som mal k dispozícii. Dúfam, že poznatky a skúsenosti, ktoré som nadobudol pri tvorbe tejto práce mi pomôžu v mojom ďalšom rozvíjaní v odbore geodézie a kartografie. Myslím si, že kartografia rovnako ako geodézia bude mať veľký vplyv na tvorbu máp, bez ktorých sa dnešní svet a človek nezaobíde.
30
Použitá literatúra: [1] Hojovec, V.: Kartografie, Vydal Geodetický a kartografický podnik v Prahe, v roku 1987 [2] Novák, V.: Kartografie a topografie, Štátne pedagogické nakladateľstvo, Praha 1988 [3] Čerba, O.: Kartografické znaky, učebný text, Západočeská univerzita, Rok 2007 [4] Štubňa, J.: Kartografia, učebný text, Žilinská univerzita v Žiline, Rok 2000 [5] ( http//www.pce.sk ) [6] ( http//www.arcgeo.sk )
[7] (http//www.googlearth.com)
31
Zoznam príloh: Príloha č.1: Symbolické značky •
Turistické mapy rekreačných oblastí vytvorené symbolickými značkami
Príloha č.2: Kartogramy •
Mapa cien pre dospelých pri vstupe do Aquaparku
•
Mapa cien pre deti pri vstupe do Aquaparku
•
Mapa atrakcií a aktivít v rekreačných oblastiach
Príloha č.3: Kartodiagrami •
Mapa cien pre deti a dospelých pri vstupe do rekreačných oblastí
•
Mapa počtu bazénov a atrakcií vo vybraných rekreačných strediskách
32
