10. Obilniny v súãasnosti a vo v˘hºade Prof. Jan Va‰ák, CSc., âeská zemûdûlská univerzita v Prahe Nበsvet sa pretvára stále r˘chlej‰ie. Nejde len o uÏ dávnej‰í objav motora a súãasné ohromné vyuÏitie alebo o dne‰né plo‰né uplatnenie elektroniky a IT technológii. Premeny zasiahli aj rodinu ako základ spoloãnosti. Svet „bielej“ Euroameriky sa vyrovnáva s nevyhnutnosÈou braÈ za rovnocenn˘ch partnerov aj kedysi prehliadané, takzvané rozvojové ekonomiky vedené centralistickou Rí‰ou stredu - âínskou ºudovou republikou. Ostáva ale biologická podstata ãloveka. A s Àou aj potreba jesÈ. Je aÏ neuveriteºné, Ïe sa strava za ostatn˘ch skoro desaÈ tisíc rokov nemenne opiera o obilniny. V‰etky kultúry, aÏ na malé v˘nimky pastierov, lovcov a rybárov, pestujú, konzumujú a vytvárajú zásoby v obilninách. Tie sú po doplnení najmä o sóju aj hlavnou zloÏkou krmív a istotou produkcie mäsa ãi vajec, pri vyuÏití krmovín aj mlieka. Je paradoxom, Ïe doposiaº bohaté konzumné spoloãnosti Euroameriky zniÏujú spotrebu mäsa, mlieka a vajec a zvy‰ujú spotrebu obilnín. To na druhej strane logicky zniÏuje vyuÏitie obilnín, ktoré sa opiera najmä o k⁄mnu - málo efektívnu - spotrebu v Ïivoãí‰nej v˘robe. Je to dané v˘Ïivnou hodnotou v ºudskej strave. Keì 100 g z⁄n p‰enice obsahuje 340 kcal, cestovín cca 360 kcal, chleba asi 260 kcal, hladkej p‰eniãnej múky 354 kcal, potom 100 g hovädzieho stehna dodá len 147 kcal, bravãového stehna 152 kcal, vykosteného bôãika 543 kcal, kuracieho mäsa 124 kcal a kravského mlieka 2 %-ného asi 50 kcal. Av‰ak na 100 g prírastku zvierat je treba asi 300 g krmiva, ão sú asi zo 70 - 80 % obilniny. Po odpoãítaní kostí a ìal‰ieho nejedlého podielu vyjde, Ïe na 1 kcal napr. bravãového mäsa je treba skoro 6 Kcal z⁄n obilnín. In˘mi slovami, pokiaº konzumujú pekárenské v˘robky, dnes módne cestoviny, hotdogy, pizzu a pod., potom t˘mito náhradami Ïivoãí‰nych produktov zniÏujú závislosÈ na obilninách asi 5 - 6 krát. Dne‰né v˘robky, najmä tie lacné v supermarketoch, bohato vyuÏívajú moÏností náhrady mäsa ‰krobov˘mi a bielkovinov˘mi náhradami z obilnín a sóje. Pomocou farbív, soli, vody a dochucovadiel dokáÏu vyrábaÈ „mäsové v˘robky“ lacnej‰ie ako to najlacnej‰ie mäso. Tento systém devastuje Ïivoãí‰nu v˘robu a t˘m aj produkciu obilnín, ktor˘ch potom v âR, SR i EÚ máme nadprodukciu. To otvára priestor pre nepotravinárske vyuÏitie obilnín na neefektívnu produkciu energetického liehu. Ten sa potom povinne primie‰a do benzínu a jeho vy‰‰iu cenu uhradí spotrebiteº ako ‰peciálnu ekologickú daÀ. Tento systém likvidácie pomyselnej nadv˘roby obilnín je v‰ak stratov˘. T˘m sa e‰te prehlbuje rastúca zadlÏenosÈ Euroameriky. Obilniny, aj bez ìal‰ích produktov, by nás sami o sebe uÏivili. Na priemerného svetoobãana - 6,9 - 7,0 miliárd celkom (rok 2011) - ich produkujeme pri globálnom zbere 2010 cca 2,2 miliardy ton - asi 319 kg za rok, teda 874 gramov na deÀ. Keì vyberieme p‰enicu, tak po odstránení 20 % otrúb to predstavuje 699 g a v˘Ïivnú hodnotu 2475 kilokalórií na osobu a deÀ. Z toho sa dá veºmi chudobne ÏiÈ. Priemer sveta je asi 2800 kcal na osobu a deÀ. V âR so spotrebou cca 4500 Kcal, vrátane alkoholu, by tento priemer kriticky nevyhovoval. Av‰ak v âR 2009 sa produkuje 760 kg, v SR 605 kg na osobu. Teda zhruba dvakrát viac, ako zodpovedá priemeru sveta. Obilniny v potrave ºudí zvíÈazili. Poradie „hviezd“ v roku 2010 (odhad USDA august 2010 - prebieha ale pokles odhadov najmä u p‰enice) je: kukurica (832 mil. ton), p‰enica (646 mil. ton), ryÏa 688 mil. (po o‰úpaní 459 mil. ton). AÏ po nich nasleduje (podºa OilWorld 9. 7. 2010) sója s 256 mil. tonami svetovej produkcie. Je ale faktom, Ïe aj obilie mení v˘znam. Kedysi, konkrétne do roku 1998 - svetu vládla produkcia p‰enice. Od roku 1998 je to kukurica. P‰enicu od roku 2005 prekonáva nelúpaná ryÏa, ktorá ju zrejme v produkcii natrvalo odsunie na tretie miesto. RyÏa je súãasne najv˘znamnej‰ia potrava ºudstva aj vìaka tomu, Ïe vládne potrave v najºudnatej‰ej ãasti sveta - v Ázii a ãoskoro aj v Afrike. Pri dostatku vody sa pri nej vydaria aj tri Ïatvy do roka. T˘m môÏe ohroziÈ aj dosÈ pomaly rastúcu kukuricu. 10.1. Trendy obilia a jeho ceny Tabuºka 1 ukazuje, Ïe produkcia obilia príli‰ nerastie. Zvy‰uje sa asi o 1,7 % roãne (tuky skoro o 4 %). ªudstva síce pribúda r˘chlosÈou „len“ 1,1 % za rok, ale v˘znamne rastú nároky na mäso. To je ale energeticky 5 - 6x nev˘hodnej‰ie, ako priama konzumácia obiln˘ch v˘robkov. Preto svetová kalorická spotreba na osobu rastie len nepatrne o 0,4 - 0,5% za rok. Tab. 1: Produkcia, zásoby a spotreba hlavn˘ch obilnín vo svete (mil. ton za rok). Podºa USDA, júl a august 2010. (podºa moÏností daj september 2010) Obdobie 1986 - 88 1991 - 93 1996 - 98 2001 - 03 2006/7 2007/8 2008/9 2009/10 2010/11 (VII) 2010/11 (VIII) Spotreba 2010/11
Z toho obilie celkom 1763 1902 2063 2046 2211 2326 2463 2443 2466 2443 2468
kukurica a iné obilie 778 826 894 896 989 1076 1110 1104 1118 1109 1126
p‰enica 506 554 594 569 596 611 683 680 661 646 667
nelúpaná ryÏa* 479 522 575 581 626 639 670 659 687 688 675
zásoby vr. lúpanej ryÏe 518 497 535 443 340 341 450 471 464 459 444
z 1 tony nelúpanej ryÏe sa získa asi 670 kg (67 %) lúpanej ryÏe.
Z celosvetového pohºadu sa ºudia orientujú predov‰etk˘m na kukuricu. Jej produkcia sa od roku 1988 roãne zvy‰uje pribliÏne o 3,1 %, pri ryÏi potom o 2,1 % a p‰enici o necelé 1,2 %. P‰enica má z hlavn˘ch plodín vrátane sóje najniωiu dynamiku rastu. Z plodín, ktoré narastajú ide aj o cirok, piatu najv˘znamnej‰iu obilninu po kukurici, p‰enici, ryÏi, jaãmeni s roãn˘m prírastkom skoro 2 %. Naopak v˘razne klesá produkcia jaãmeÀa. Roãná strata v˘roby vo svete tvorí za ostatn˘ch 64
23 rokov asi 0,8 %. Produkcia ovsa a Ïita sa roãne zniÏuje asi o 0,1 %. RaÏ aj ovos sú z hºadiska sveta exotické obilniny. Pestujú sa iba v severnej Európe (sever EÚ a sever b˘valého ZSSR) a v Kanade. Ovos aj v Austrálii. Ich súãasná produkcia celkom tvorí asi 38 mil. ton, teda len o nieão menej ako 6 % z celosvetovej v˘roby p‰enice. Obidve tieto obilniny sú miestne zaujímavé, no pre svet okrajové. S t˘m, ako rastie aridizácia klímy a súãasne stúpajú aj intenzifikaãné vstupy, orientuje sa svet na kukuricu, p‰enicu a cirok. Vìaka závlahov˘m systémom a ohromujúcemu vzostupu populácie i ekonomiky v Ázii, rastie pochopiteºne aj objem pestovanej ryÏe. Veºmi zaujímav˘, pre âR i SR, ale aj Francúzsko, Nemecko ãi Dánsko je v˘voj jaãmeÀa. Ide o celosvetovo veºmi Ïiadanú plodinu, ktorá má vìaka premene na slad trhov˘ charakter technickej plodiny. Aj napriek tomu jeho export klesá, keìÏe ako veºmi cenná plodina pre v˘robu piva a pod. ostáva doma. Obchoduje sa len asi 12 % z objemu celosvetovej produkcie. V roku 2010/11 pri dopyte 142,4 mil. ton bude ch˘baÈ pri produkcii 128 mil. ton (august 2010 – odhady ale stále klesajú) najmenej 14,4 mil. ton, teda viac ako 10 %. P‰enice smeruje do celosvetového obchodu asi 20 % produkcie, kukurice 11 %, ciroku 9 %, ovsa 9 %, ryÏe 7 %, raÏi 2 %. Obchod v rámci EÚ nie je do t˘chto ãísel zahrnut˘. TaktieÏ sa v tejto ‰tatistike e‰te nepremietol zákaz v˘vozu p‰enice z Ruskej federácie od 15. 8. 2010.
10.2. Svet, Ázia, EÚ EÚ27, ale nie len EÚ, ale aj Euroamerika vrátane b˘valého ZSSR strácajú v ekonomike v˘roby v porovnaní s Áziou trhy. V roku 2009 sa âína stala najväã‰ím exportérom sveta keì predstihla Nemecko. V roku 2010 v objeme celkovej v˘roby predstihla Japonsko a stala sa po USA druhou najväã‰ou ekonomikou sveta. Teoreticky - ak zachová uÏ 30 rokov trvajúci priemern˘ prírastok HDP okolo 10 % roãne - bude v roku 2020 vôbec najväã‰ou ekonomikou sveta. Av‰ak z hºadiska poºnohospodárstva sa âína stala veºmi v˘znamn˘m importérom obilnín a olejnín, keì tento tovar kedysi vyváÏala. To platí aj napriek tomu, Ïe âªR svoju domácu agrárnu produkciu v˘razne zv˘‰ila. Jednou z mála komodít, v ktor˘ch sa dá s Áziou súÈaÏiÈ sú potraviny - agrárna produkcia. Jasnou v˘hodou Európy aj USA a Kanady je pomerne stabilná klíma s dostatkom vody - okrem juhu EÚ. Cel˘ „biely svet“, najmä vìaka Kanade, USA, Austrálii a b˘valému ZSSR vládne (vo vzÈahu na obyvateºa) najväã‰ej rozlohe poºnohospodárskej i ornej pôdy. Pomerne husto osídlená EÚ ale v tomto ukazovateli zaostáva a stratu uÏ nedokáÏe nahradiÈ ani intenzitou v˘roby (tab. 2). Tab. 2: Úroda obilnín (bez ryÏe) v regiónoch sveta celkom (t/ha). Podºa USDA, júl 2010. Územie a rok Svet EÚ27 USA B˘val˘ ZSSR 12 âína
Obilniny celkom 1999 2010 2,8 3,4 4,6 5,1 6,6* 7,3 2,0** 2,0 4,3 5,0
1999 2,7 5,0 2,9* 2,0* 3,9
z toho p‰enica 2010 3,0 5,5 3,0 1,9 4,7
*údaj za rok 2008, ** údaj za rok 2002
EÚ27 má celkom 502 miliónov obyvateºov, teda asi 7,3 % z 6,9 miliárd obyvateºov sveta. V roku 2008 zoÏala asi 283 mil. ton obilnín vrátane ryÏe. Teda 11,6% z celosvetovej produkcie obilia. V tejto komodite teda produkuje mierny nadbytok. Orientuje sa v‰ak skôr na ‰peciálne obilniny, ako sú jaãmeÀ, Ïito, ovos. V˘znamná je aj produkciou p‰enice. Vo v˘robe kukurice je mierne schodková a ãist˘ dovoz tvorí 2 mil. ton, takÏe sebestaãnosÈ pri celkovej v˘robe EÚ 56 mil. ton je na úrovni 97 %. Pochopiteºne nestaãí v produkcii ryÏe, kde je EÚ27 sebestaãná z 63 %, keìÏe 2 mil. ton ryÏe vyrobí a 3,2 mil. ton spotrebuje. V hospodárskom roku 2008/9 sa oãakáva, Ïe bude maÈ ãisté saldo v obchodnej bilancii v˘voz - dovoz 7,7 mil. (5,4 % z produkcie) p‰enice, jaãmeÀa 3,4 mil. ton (5,4 % z produkcie). âist˘ v˘voz ovsa a raÏe tvorí celkom asi 500 tis. ton (2,8 % z EÚ produkcie). Naopak ãist˘ dovoz kukurice bude asi 3 mil. ton (5,1 % z produkcie). ëalej sa dováÏa okolo 1,5 mil. ton ciroku. Z t˘chto údajov jasne vypl˘va, Ïe obchod EÚ s obilím je veºmi málo rozvinut˘. Má to svoju jasnú logiku, keìÏe agrárny obchod sa celosvetovo v˘razne zniÏuje. Jasn˘m zámerom snáì v‰etk˘ch ‰tátov je snaha o ão najvy‰‰iu sebestaãnosÈ v potravinách. Na to sa vyuÏívajú rôzne dotácie, licencie, fytosanitárne opatrenia, biopalivá a pod. T˘m sa dokázali ceny agrárnych komodít - a obilie je tou najv˘znamnej‰ou - udrÏaÈ na nezmyselne nízkej úrovni. Doãasne priaznivú tvár tejto dotaãnej politiky sú v‰eobecne nízke ceny potravín, tlmenie inflácie, sociálny zmier. Záporom je exploatácia doposiaº neobrábanej alebo úhorom leÏiacej pôdy, vrátane klãovania Amazónie, poãiatok sporov o vodu, nízky stupeÀ rozvoja agrárneho sektora, niekedy aÏ devastácie vidieka, riziko nestability a zaostávania za Áziou. EÚ vyplatí viac ako 40 % svojho rozpoãtu agrárnemu sektoru. Napriek tomu sa tento sektor na HDP EÚ podieºa len asi 3 - 4 % a príjmová situácia poºnohospodárov je jednou z najhor‰ích zo v‰etk˘ch odvetví. Dôvodom sú veºmi nízke ceny agrárnych komodít a potravín v‰eobecne s jasn˘m cieºom zaistiÈ ich v‰eobecnú dostupnosÈ. To je ale aj celosvetov˘ problém. Ten môÏe vyrie‰iÈ len zru‰enie v‰etk˘ch netrhov˘ch opatrení, ktoré sa k poºnohospodárstvu viaÏu, podporené bohatnutím a t˘m rastom spotreby v ºudnat˘ch ãastiach sveta. UÏ teraz je vplyv âíny, zdá sa aj juÏnej Ameriky, ãoskoro aj ãasti Afriky v ãele s Nigériou, na potravinovom trhu viditeºn˘. Pokiaº k tomu pristúpi aj záujem veºkého kapitálu, zaãne sa poºnohospodárstvo skokmi meniÈ, bohatnúÈ. Prv˘m signálom bol r˘chly rast cien od augusta 2007 s kulmináciou v máji 2008 a zrejme aj v období po júli 2010. Základom podnikania je získaÈ ão najvy‰‰iu pridanú hodnotu. Teda nepredávaÈ lacné suroviny. Naopak ich ão najviac spracovaÈ. Samotn˘ agrárny sektor, v Európe i Ázii, je ale nesmierne roztrie‰ten˘ a bez kapitálu. Jeho rozvoj sa dá zaistiÈ len vytvorením centrálneho ekonomického systému - viì na‰a socialistická minulosÈ - alebo vstupom veºkého podnikateºského kapitálu z in˘ch sektorov. Toto uÏ niekoºko rokov prebieha a zrejme je to cesta, ako pomerne r˘chlo poºnohospodárstvo pozdvihnúÈ. Záporom pre niekoho môÏe byÈ strata samostatnosti.
65
V doteraj‰om prechodnom období je potrebné aspoÀ v rámci mal˘ch moÏností vyrábaÈ s ão najväã‰ou pridanou hodnotou. To znamená rozvíjaÈ Ïivoãí‰nu v˘robu, alebo tam, kde to uÏ asi nejde - âR a SR - orientovaÈ sa na ‰peciálne komodity. To je na semenárstvo, produkciu sladovníckeho jaãmeÀa, maku, horãice, moÏno aj ìal‰ích ‰pecialít vhodn˘ch pre veºkov˘merov˘ typ vzdelanostne rozvinutého poºnohospodárstva. Tab. 3: Hlavní producenti obilnín v roku 2010. V˘poãet z údajov USDA, august 2008. Plodina Kukurica P‰enica RyÏa lúpaná JaãmeÀ Cirok Ovos RaÏ
svetová produkcia (tis. ton) 832 646 459 128 64 23 14
z toho % podiel EÚ 6,7 21,3 0,4 42,8 0,9 36,3 61,6
% podiel ìal‰ích veºk˘ch producentov USA 41, âína 20, Brazília 6 % âína 18, India 12, Rusko 7 % âína 30, India 22, Indonézia 9 % Rusko 8, Ukrajina 7, Kanada 7, Austrália 6 % Nigéria 18, USA 15, India 12 % Rusko 20, Kanada 12, Austrália 7,USA 7 Rusko 18, Bielorusko 10, Ukrajina 4 %
10.3. âeské a slovenské obilninárstvo v EÚ Poºnohospodárske podniky âR a SR sú v celej EÚ jednoznaãne - oproti priemeru EÚ asi desaÈkrát - najväã‰ie. ëal‰ou zvlá‰tnosÈou je to, Ïe nበhospodár obvykle nie je súãasne pracovníkom, ale je z priamej v˘roby vyãlenen˘ do riadiacej a znalostnej sféry. Aj ìal‰í pracovníci majú uωiu ‰pecializáciu. Preto sa môÏu na‰e podniky orientovaÈ na viac produktov a nezávisia napr. len na produkcii mlieka, kvetín, mäsa a pod. Z tohto hºadiska sú odolnej‰ie voãi trhovej nestabilite. V Ïivoãí‰nej v˘robe, kde sa spravidla vyÏaduje individuálna a citlivá starostlivosÈ, b˘va ale zamestnaneck˘ vzÈah nev˘hodou. To spolu s nerovnakou v˘‰kou dotácií viedlo a vedie k mimoriadnemu prepadu Ïivoãí‰nej v˘roby a to e‰te omnoho viac na Slovensku neÏ v âesku. Na uvoºnenú pôdu, nepotrebnú pre v˘robu krmív - jednoroãné a viacroãné krmoviny (tab. 4) - sa celkom zreteºne dostali olejniny, predov‰etk˘m repka, nasledovaná slneãnicou. V âesku má pred slneãnicou v˘znamnej‰ie postavenie mak a horãica, keì v t˘chto komoditách Slovensko celkom nesprávne zaostáva. Tab. 4: Zmeny v zastúpení hlavn˘ch plodín na ornej pôde âR a SR. Podºa FSÚ, âSÚ, S·Ú, Îatevného dispeãingu. Vlastné v˘poãty. Údaje v %. Plodina a rok Obilniny p‰enica raÏ ovos jaãmeÀ jarn˘ kukurica - zrno Olejniny repka horãica mak slneãnica Strukoviny Zemiaky Repa cukrová Jednoroãné krmoviny Viacroãné krmoviny Zberová plocha v % (tis. ha)
1930 âR 58,6 10,7 21,7 16,0 9,8 0,3 0,2 0,0 0,0 0,2 0,0 1,9 11,5 4,7 1,5 22,4 100% (3836)
1990 SR 64,1 20,0 11,5 10,5 17,0 5,1 0,2 0,0 0,0 0,2 0,0 1,8 10,4 2,5 2,1 10,3 100% (1757)
âR 50,5 25,2 3,8 2,4 10,3 1,4 4,0 3,3 0,3 0,3 0,2 1,7 3,4 3,6 18,2 15,4 85% (3271)
2010 SR 50,3 27,0 3,0 0,9 10,8 6,7 4,6 2,1 0,1 0,3 1,9 0,8 3,6 3,3 18,0 12,3 88% (1543)
âR 58,5 33,4 1,2 2,1 11,2 4,0 19,6 14,8 1,1 2,0 1,1 1,3 1,1 2,3 9,0 7,3 65% (2496)
SR 58,6* 26,6 1,3 1,3 9,4 11,0* 20,4* 12,8 0,4* 0,1* 6,3* 0,7 0,9 1,2 6,6 11,5 75% (1313)
*údaj za rok 2009
Celkom správne v âR rastie v˘znam jarného jaãmeÀa, ktor˘ vìaka premene na slad má charakter trhovej plodiny s vysok˘m stupÀom zhodnotenia, ktoré inak beÏne zaistí len Ïivoãí‰na v˘roba, momentálne v˘razne potlaãená. Aj Slovensko sa na sladovnícky jaãmeÀ orientuje, hoci smerovanie nie je také v˘razné ako v âR. Iba pri kukurici na zrno a najnov‰ie aj pri tvrdej p‰enici vyuÏíva SR stále viac svoje podmienky. Celkovo ale môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe âR omnoho viac vyuÏíva svoje ‰pecifiká - prírodné, veºkov˘robné, vzdelanostné - a to vìaka rozvinutému semenárstvu, produkcii sladovníckeho jaãmeÀa a sladu, maku, horãice, ale aj rasce. I keì tieto ‰peciálne v˘roby podliehajú veºk˘m cenov˘m v˘kyvom, medziroãne rádovo stovky percent, sú vo viacroãnej kalkulácii ekonomick˘m prínosom v poºnohospodárstve a veºmi ãasto prospievajú aj diverzifikácii plodín na ornej pôde a v˘roby v‰eobecne. Slovensko musí nájsÈ nejakú obdobu tohto trendu na ‰peciálnu v˘robu, pretoÏe e‰te omnoho viac ako âR trpí prepadom Ïivoãí‰nej v˘roby. MôÏe ísÈ o rovnaké plodiny a v˘roby ako v âR, navy‰e posilnené o tvrdú p‰enicu a rozsiahle závlahové zeleninárstvo na juÏnom Slovensku. Navy‰e je na Slovensku potrebné intenzifikovaÈ v˘robu, ktorá sa u oboch hlavn˘ch plodín - p‰enice a repky - oproti obdobiu konca socialistickej éry v˘razne prepadla. To tieÏ platí pre v âesko, kde intenzita v˘roby p‰enice a repky uÏ 20 rokov stagnuje (tab. 5). Ukazujú to aj podrobnej‰ie tabuºky 6 a 7 pre p‰enicu a jaãmeÀ.
66
Tab. 5: Úroda hlavn˘ch plodín âR a SR (p‰enice a repky celkom) v t/ha (%). Podºa âSÚ, FSÚ, S·Ú, Îat. disp. Plodina a obdobie
P‰enica celkom âR SR 2,33 (100%) 1,85 (100%) 5,20 (223%) 5,45 (295%) 5,30 (228%) 4,10 (222%)
1958 - 60 1988 - 90 2008 - 10*
Repka celkom âR SR 1,43 (100%) 1,28 (100%) 2,98 (208%) 2,52 (197%) 2,99 (209%) 2,30 (180%)
* rok 2010 odhad: p‰enica âR 4,90**, SR 3,37 t/ha, repka âR 2,85**, SR 1,97 t/ha (**odhad autora za âR)
Tab. 6: Vybrané údaje o p‰enici v âR a SR. Podºa âSÚ, FSÚ, S·Ú, Îat. disp. Ukazovateº/rok
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
20101)
Úroda p‰enice celkom v âR (t/ha) Úroda p‰enice celkom v SR (t/ha) Cena potr. p‰enice (Kã/t)
4,85
4,56
4,07
5,84
5,05
4,49
4,86
5,77
5,24
4,90
4,01
3,83
3,03
4,80
4,31
3,85
3,82
4,87
4,06
3,37
3878
3362
3427
3778
2734
3167
4578
5106
2889
*(2916)
1) Produkcia a úroda 2010 odhad autora za âR 4,90 t/ha, v SR podºa Îatevného dispeãingu k 16.8.2010 * cena za august DODAË (za júl) 2010.
Tab. 7: Vybrané údaje o sladovníckom jaãmeni v âR a jaãmeni celkom v SR. Podºa âSÚ, FSÚ, S·Ú, Îat. disp. Ukazovateº /rok Úroda jarného jaãmeÀa v âR (t/ha) Úroda jaãmeÀa celkom v SR (t/ha)2) Cena (Kã/t)
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
20101)
3,75
3,72
3,91
4,91
4,15
3,55
3,44
4,64
4,23
4,00
3,33 4429
3,57 4099
2,99 3831
4,13 3805
3,62 3241
3,48 3270
3,14 4729
4,18 6012
3,45 3848
2,66 *(3072)
1) Produkcia a úroda 2010 je odhad autora za âR, za SR podºa Îatevného dispeãingu k 16. 8. 10 * cena za august DODAË (za júl) 2010. V SR ide o ozimn˘ a jarn˘ jaãmeÀ spolu. 2) Úroda jarného jaãmeÀa sólo je niωia o cca 5 - 10% oproti údajom tu uveden˘m.
âo sa t˘ka zmien farmárskych cien, tak tie kolí‰u omnoho viac ako úrody produktov. Tieto ohromné v˘kyvy v Ïiadnom prípade nezodpovedajú medziroãn˘m zmenám produkcie, ktorú navy‰e usmerÀujú aj zásoby a medzinárodn˘ obchod. TaktieÏ platí, Ïe trh EÚ je konkrétne pri obilninách veºmi uzavret˘ a celkovo produkuje nadbytok. Aj napriek tomu ceny v âR napr. pri p‰enici potravinárskej kolísali v rokoch 2001 - 2010 od 2734 Kã/t (r. 2005) po 5106 Kã (r. 2008), teda od 100 % po 187 %, zatiaº ão hektárové úrody zrna „len“ od 4,07 t/ha (2003) do 5,84 t/ha, teda od 100% do 143 %. Popri ‰pekulatívnych vplyvoch spojen˘ch s bankov˘mi a ekonomick˘mi krízami, kedy sa „uteká“ od peÀazí - nestabilného dolára - ku komoditám, platí aj „haló“ efekt, teda trhová panika. Obchodníci k svojej existencii nevyhnutne potrebujú tovar a súãasne musia obstáÈ porovnateºn˘mi, ãi e‰te lep‰ie niωími nákupn˘mi cenami. Ihneì po vzniku akokoºvek mierneho nadbytku, okamÏite dôjde k veºkému prepadu cien a naopak. Práve od druhej polovice roku 2010, po správach o relatívnej neúrode obilnín v EÚ, Austrálii, Kanade, veºkom prepade úrod na Ukrajine ãi Kazachstane a e‰te viac v suchom zdevastovanej Ruskej federácii, sa aj napriek veºk˘m zásobám obilnín po dvoch predchádzajúcich rekordne úrodn˘ch rokoch ceny obilnín mimoriadne r˘chlo zvy‰ujú. (tab. 6 a 7 - posledné ãísla) Z pohºadu rokov, obzvlá‰È vo vzÈahu k priemernej mzde, ceny poºnohospodárskych produktov v˘razne klesajú, predov‰etk˘m potom pri obilninách. Od roku 1937 do súãasnosti vzrástla priemerná nominálna mzda v âR ãi SR viac ako tridsaÈkrát. Ceny p‰enice ale narástli len dvakrát. Pritom poºnohospodárske produkty patria medzi základné komodity spotrebného ko‰a. K v˘raznému relatívnemu zniÏovaniu cien poºnohospodárskych komodít vedie najmä nárast produktivity práce a intenzifikácie v˘roby. To ukazuje tab. 8, keì napr. mak, ktor˘ sa nedarí intenzifikovaÈ, je na tom v porovnaní s p‰enicou, ktorá pre‰la tak intenzifikáciou, ako aj komplexnou mechanizáciou lep‰ie, ako to b˘valo kedysi. Tab . 8: V˘voj hektárov˘ch úrod, farmárskych cien maku a p‰enice v rokoch 1937 - 2009 a ich vzájomn˘ pomer v âeskej republike. Podºa âSÚ a Strnadovej (2008) Rok a ukazovateº
1937
1947
1960
1970
1980
1990
2000
2008
2009
Úroda maku (t/ha) Úroda p‰enice (t/ha) Index Cena maku (Kã/q) Cena p‰enice (Kã/q) Index
1,01 2,04 2,0 605 162 3,7
0,36 1,34 3,7 1760 600 2,9
0,77 2,86 3,7 1800 131 13,7
0,71 3,00 4,2 2213 168 13,2
0,53 4,42 8,3 2146 162 13,2
1,13 5,64 5,0 2543 201 12,7
0,46 4,21 9,2 3815 348 11,2
0,71 5,77 8,1 6703 511 13,1
0,61 5,24 8,6 2170 289 7,5
1) Ide o p‰enicu celkom (ozimná + jarná), cenovo nerozlí‰enú (do r. 1990), neskôr ako potravinárska. * odhad autora s pomocou âSÚ
67
10.4. V˘chodiská pre nové pestovateºské technológie jaãmeÀa jarného sladovníckeho Jarn˘ jaãmeÀ je najcennej‰ia husto siata obilnina. Má veºmi vyhranené nároky na klimatické a pôdne podmienky. Jeho veºmi slab˘ koreÀov˘ systém sa nedokáÏe vyrovnaÈ ani so suchom, ani s prebytkom vlahy. TaktieÏ veºmi krátke obdobie cca 4 mesiacov od sejby po Ïatvu neumoÏÀuje v˘raznej‰ie kompenzovaÈ vplyv predchádzajúcich stresov. Má veºmi vyhranené nároky na kvalitu a jednotnosÈ partie z hºadiska odrodovej ãistoty a celkovej homogénnosti. Práve pre to sa skvelo hodí pre veºkov˘merové znalostné poºnohospodárstvo âR a SR. Obidve republiky majú viacero oblastí veºmi vhodn˘ch pre produkciu kvalitného sladovníckeho jaãmeÀa a tieÏ disponujú vyspel˘m poºnohospodárstvom. Navy‰e sa jedná o krajiny preslávené kvalitou (a súãasne v âR aj najvy‰‰ou spotrebou) piva na svete. Slabinou pestovania jaãmeÀa je ale stagnácia úrod. Pritom sme preukázali, Ïe jaãmeÀ sa pomerne ºahko a spoºahlivo intenzifikuje, ak sa v‰ak upustí od starého, uÏ dávno neplatného kli‰é, Ïe jaãmeÀ je plodina starej pôdnej sily. Jeho úroda záleÏí popri tejto „sile“ aj na poãasí. V prípade, Ïe sa vyuÏije teória tvorby úrody a moÏnosti, ktoré dávajú vstupy na elimináciu nedostatkov plodiny, tak ako to ukazuje tab. 9, stane sa z jarného jaãmeÀa veºmi úrodná plodina. Navy‰e platí, Ïe veºké úrody zrna dávajú aj najvy‰‰iu kvalitu zrna, ktorá je e‰te k tomu stabilizovaná (tab. 10). Tab. 9: PoÏiadavky a námety pre tvorbu novej pestovateºskej technológie. PoÏiadavka Mohutn˘ a aktívny koreÀov˘ systém
Dlhá doba asimilácie
Dostatok asimilátov úloÏn˘ch miest (z⁄n) Hospodárenie s asimilátmi Obmedzenie poliehania
Vyrovnanie odnoÏí, odstránenie steriln˘ch odnoÏí Odstránenie stresov, listové hnojiva Odburinenie, mixy, zlep‰enie kvality postrekov
Sladovnícka kvalita
MoÏnosti - námety JaãmeÀ má veºmi slab˘ koreÀov˘ systém. Preto skorá sejba, N a ìal‰ie prvky pod pätu (Amofos, Microstar). N hnojenie konãiÈ v 2. - 3. liste, daÈ vysokú dávku 90 - 100 kg N/ha okrem siln˘ch predplodín ako repka, horãica, mak, repa cukrová bez chrástu, org. hnojené zemiaky. Dostatok N, Mg, 1 - 3 fungicídy podºa odrody a poãasia od konca odnoÏovania do obdobia tvorby vlajkového listu, múãnatka, ‰kvrnitosti, hrdze. OzeleniÈ a predæÏiÈ vegetáciu strobilurínmi. Na rozdiel od p‰enice dávaÈ fungicídy skôr (hlavn˘ termín v 2. kolienku). Rozhodujúcim asimilaãn˘m orgánom nie je mal˘ posledn˘ list, ale 2. - 3. list zhora a klas. Dostatok N, Mg, P. Optimálna hustota s 300 - 350 rastlín/m2 a 900 - 1000 klasmi/m2, tzn. porast bez vnútrodruhovej konkurencie, na rastline hlavné steblo a 2 odnoÏe, ão najmenej steriln˘ch odnoÏí (aplikácia Sunagreen). Asimiláty sa majú prednostne ukladaÈ v zrne. Preto odrody s krátkymi steblami, odstrániÈ neproduktívne odnoÏe pomocou stimulácie Sunagreenom. Popri optimálnej hustote, spojenie vy‰‰ej dávky N s fungicídnou ochranou. PouÏiÈ regulátory, napr. v 2. kolienku Terpal C (p‰enica polieha v spodnej ãasti stebla, jaãmeÀ v hornej - preto regulátor neskôr). Pri veºkom riziku poliehania Cerone a to najneskôr vo fáze zdurenej listovej po‰vy. Rastlina má maÈ hlavné steblo a 2 plodné odnoÏe. Preto plytká sejba 2 - 3 (v˘nimoãne 4) cm, v plnom odnoÏovaní pouÏiÈ „posilÀovaã siln˘ch a ãistiã slab˘ch odnoÏí“ Sunagreen. Po ukonãení stresového obdobia (nie v strese) pouÏiÈ v období intenzívneho rastu stimulátor typu Atonik na predæÏenie klasu a vyrovnanosÈ zrna. Listové hnojivá (napr. Oleo Kali, Foligreen, Fertigreen) v intenzívnom raste sú veºmi vhodné (rozbory) Herbicídy typu Mustang Forte, Lintur sú veºmi úãinné. Je moÏné pouÏiÈ mix s fungicídmi, Sunagreen a pod., do postrekov daÈ Silwet ãi Break thru alebo Greemax (zv˘‰i úãinnosÈ postrekov, odstráni negatíva mixov, stabilizuje zmes) a zníÏiÈ dávku vody z 300 l na 150 - 200 l/ha (okrem Greemax). Vysoká intenzita v celom komplexe (viì vy‰‰ie). Predplodina iná neÏ kukurica na zrno. NepestovaÈ v oblastiach, kde jaãmeÀ zasychá, obzvlá‰È tam nezaraìovaÈ veºmi odnoÏivé odrody ako je Sabastian.
S otepºovaním sa pestovanie jarného jaãmeÀa s vysokou sladovníckou kvalitou darí aj v nadmorsk˘ch v˘‰kach nad 500 m n. m. Vysoká intenzita produkcie zvy‰uje úrodu o 1 - 1,5 t/ha. Je ale rentabilná aÏ pri cene jaãmeÀa okolo 5000 Kã/t, pretoÏe náklady na Àu tvoria asi 18 - 20 tis. Kã/ha, zatiaº ão pri ‰tandardnej produkcii tvoria náklady asi 13 - 15 tis. Kã/ha. V praxi sa obvykle uplatní princíp úmernej intenzity, kedy sa zaradia nové vstupy, najmä 90 kg N/ha, Sunagreen, Terpal C, jedenkrát fungicíd. Platí princíp (okrem extrémne suchého vegetaãného obdobia), Ïe s vysokou intenzitou produkcie, rastie aj sladovnícka kvalita. To je t˘m, Ïe vo vy‰‰ej úrode (vìaka vysokej dávke N; cca 90 proti 60 kg N/ha, pouÏitie Sunagreen na posilnenie odnoÏí, regulácia Terpalom, aplikácia spravidla 2 fungicídov, urovnanie pôdy na jeseÀ a pod.) sa riediacim efektom zníÏi mnoÏstvo hrub˘ch bielkovín na obvykle poÏadovan˘ch 10,5 - 12 % a zv˘‰i sa podiel prepadu - predného zrna. VáÏnym a samostatn˘m problémom sú mykotoxíny. Ich v˘znam rastie aj t˘m, Ïe v procese sladovania sa ich mnoÏstvo pribliÏné strojnásobí a t˘m sa aj zv˘‰i karcinogénny efekt, ktor˘ nie je moÏné su‰ením, varením a pod. pri v˘robe sladu a piva odstrániÈ. ëal‰ou nedostatoãne rie‰enou oblasÈou, ktorá ale zásadne rozhoduje o úãelnosti vstupov a t˘m aj rentabilite produkcie, úrode a kvalite zrna je diagnostika. Popri ‰tandardn˘ch poÏiadavkách na optimalizáciu v˘Ïivy podºa pôdnych rozborov na Nmin, sú pri v˘Ïive potrebné aj listové rozbory. K jaãmeÀu sa musí pristupovaÈ podºa odrodov˘ch vlastností. Napríklad v menej úrodn˘ch oblastiach a pri niωej intenzite v˘Ïivy, v kaÏdom prípade v lokalitách s niωou vlahovou istotou, by sa nemali pestovaÈ veºmi odnoÏivé odrody typu Sabastian a Xanadu. Platí vzÈah, Ïe pri vy‰‰ej dávke N (90 - 100 kg N/ha) si obvykle vystaãíme s jedn˘m fungicídnym postrekom, keì pri 60 kg N/ha sa dva postreky spravidla oplatia. Je treba poãítaÈ so stresmi. Sú pravidlom, ibaÏe nikdy dopredu nevieme kedy a z ãoho prídu. Po ich doznení budeme stimulovaÈ rastlinu bunkov˘m aktivátorom Atonik. To je len niekoºko námetov pre oblasÈ tzv. diagnostiky. 68
Tab. 10: V˘sledky presn˘ch pokusov s komplexn˘mi technológiami sladovníckeho jaãmeÀa. âZU Praha, V˘zk. stanice FAPPZ âerven˘ Újezd, okres Praha - západ Technológia STA 60 kg N/ha, 1x fungicíd INT 90 kg N/ha, 2 - 3 fungicídy, Atonik mikroelementy, Sunagreen, Terpal a pod.
Rok Úroda zrna (t/ha) Obsah N látok (%) Úroda zrna (t/ha) Obsah N látok (%)
2003 5,0
2004 7,8
2005 5,7
2006 5,2
2007 3,9
2008 6,1
2009* 4,8
2010 4,0
Priemer 5,3
12,1
11,1
10,1
9,7
15,9
11,3
12,2
?
11,8
6,1
9,4
7,2
7,1
4,1
6,5
5,4
7,2
6,6
11,4
11,0
10,6
10,1
16,1
11,9
14,4
?
12,2
*siln˘ prívalov˘ dáÏì spôsobil úplné poºahnutie pokusov, ãervená farba = problém so sladovníckou kvalitou (príli‰ nízky ãi vysok˘ obsah N látok, tzn. pod 10 ãi nad 12 %)
Námety na úspory pri súãasnej intenzifikácii úrody a kvality sladovníckeho jaãmeÀa 1) Aplikácia NP hnojív (Amofos) pred sejbou je veºmi v˘hodná a rentabilná. 2) Pri dávke 90 kg N/ha úplne postaãí len jeden postrek fungicídom. 3) Minimalizácia - plytká príprava pôdy kyprením - je úãelná len pri vy‰‰ej úrovni pestovateºskej intenzity. Pri ‰tandardnej produkcii (napr. do 60 kg N/ha) voliÈ prípravu pôdy orbou a na jeseÀ ju - okrem ÈaÏk˘ch pôd - urovnaÈ. 4) V prípade, Ïe sa oãakáva dlhé vegetaãné obdobie spravidla keì zasejeme asi do 15. - 25. marca je úãelné voliÈ dávku cca 90 kg N/ha. Pri krátkom vegetaãnom období - sejba v apríli - voliÈ dávku do 60 kg N/ha. 5) Aktivácia postrekov Silwetom ãi Break thru je veºmi úãelná. 6) Atonik v˘znamne zniÏuje vplyv stresov, Sunagreen v plnom a na konci odnoÏovania vyrovnáva odnoÏe, Terpal C v˘znamne posilÀuje stabilitu porastu. 7) Stimulácia osiva Sunagreenem 1,5 l/t zrna + moridlom zvy‰uje úrodotvorné prvky a následne úrodu. 8) Do vlh‰ích oblastí sa hodia odnoÏivé odrody (Sabastian, Xanadu a pod.). 9) Veºká úroda, asi nad 5 t/ha zrna, garantuje a stabilizuje vysokú kvalitu produkcie. 10) Triedením - odstránením drobnej‰ích z⁄n - sa v˘razne zniÏuje obsah hrub˘ch bielkovín a zlep‰uje sladovnícka kvalita.
Veríme, Ïe pestovanie obilnín bude zisková ãasÈ v˘robného programu kaÏdého poºnohospodárskeho podniku. Na to bude treba ìalej zvy‰ovaÈ úrodu pri stabilizácii alebo dokonca aj poklese nákladov. Iba tak sa bude poºnohospodárskym podnikom dariÈ aj v prípade neãakan˘ch v˘kyvov cien, ktoré nie je moÏné v blízkej budúcnosti vylúãiÈ.
69
