Zmeny a doplnenia zákona o DPH účinné od 1.10.2012 a od 1.1.2013 Zákon č. 246/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony Novela zákona o DPH má dve účinnosti. Cieľ novely : boj proti podvodom na DPH (1.10. 2012) transpozícia čl. 4 smernice Rady 2008/8/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (1.1.2013) transpozícia smernice Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie (1.1.2013) odloženie účinnosti samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov z 1. januára 2013 na 1. január 2014 (samozdanenie bolo zakotvené v zákone č. 331/2011)
I. Hlavné zmeny a doplnenia, ktoré sú účinné od 1.1.2012 1. Dve lehoty na registráciu pre DPH - § 4 ods. 5 2. Zábezpeka na DPH pri registrácii - § 4c 3. Registrácia zo zákona – dodanie nehnuteľnosti - § 4 ods. 6 4. Dôkazy o odoslaní alebo preprave tovaru z tuzemska do iného členského štátu - § 43 ods. 5 5. Zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, ktorý sa má prepustiť do voľného obehu s oslobodením od DPH - § 48b 6. Zahraničná osoba registrovaná podľa § 5 a obmedzenie odpočtu DPH prostredníctvom daňového priznania - § 49 ods. 9 7. Rozšírenie tuzemského prenosu daňovej povinnosti na príjemcu plnenia - § 69 ods. 12 8. Ručenie za DPH z predchádzajúceho stupňa - § 69 ods. 14 a § 69b 9. Sprísnenie podmienok pre daňových zástupcov - § 69a 10. Záznamy o kúpenom motorovom vozidle – § 70 ods. 6 až 8 11. Zdaňovacie obdobie platiteľa dane - § 77 12. Súhrnný výkaz - § 80 ods. 6 13. Zrušenie registrácie pre DPH - § 81 ods. 4 a 5
II. Zmeny a doplnenia, ktoré sú účinné od 1.1.2013 1. Zmena miesta poskytnutia služieb – dlhodobý nájom dopravného prostriedku poskytnutý nezdaniteľnej osobe – 16 ods. 2 2. Opakované dodanie tovaru do iného členského štátu - § 19 ods. 3 písm. e) 3. Nové ustanovenia o fakturácii - § 71 až § 76
1. Registrácia pre DPH - § 4 ods. 5 Registrácia za platiteľa dane resp. postup správcu dane pri registrácii za platiteľa dane podľa § 4 zákona o DPH sa vzťahuje na tuzemské zdaniteľné osoby, t.j. zdaniteľné osoby, ktorú majú sídlo alebo prevádzkareň príp. bydlisko v SR. Ustanovenie odseku 5 sa spresňuje v tom zmysle, že len vtedy je žiadosť o registráciu opodstatnená, ak požiada o registráciu osoba, ktorá je zdaniteľnou osobou podľa § 3, teda osoba ktorá dosahuje príjem z ekonomickej činnosti na pokračujúcej báze alebo osoba, ktorá sa pripravuje na podnikanie. Zákon zavádza dve lehoty na registráciu, ktoré platia pre tzv. povinnú ako aj tzv. dobrovoľnú registráciu. Správca dane zaregistruje žiadateľa : 1. do 30 dní od podania žiadosti o registráciu (okrem prípadov podľa bodu 2) 2. do 60 od podania žiadosti o registráciu, ak ide o žiadateľa, ktorý je povinný zložiť zábezpeku podľa § 4c. Pri registrácii do 60 dní od podania žiadosti o registráciu je potrebné rozlišovať, či ide o povinnú registráciu alebo dobrovoľnú registráciu. 1. Ak je žiadateľom zdaniteľná osoba, ktorá dosiahla obrat 49.790 eur, teda ak ide o tzv. povinnú registráciu, a správca dane zistí, že žiadateľ je zároveň osobou, ktorá je povinná zložiť zábezpeku na DPH, tak má síce 60 dňovú lehotu na registrovanie tejto osoby za platiteľa dane, ale registráciu v rámci 60 dňovej lehoty môže vykonať kedykoľvek, nakoľko táto registrácia nie je podmienená úhradou zábezpeky na DPH a v týchto prípadoch nepripadá do úvahy zamietnutie žiadosti o registráciu z dôvodu nezaplatenia zábezpeky. 2. Ak je žiadateľom zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat 49 790 eur, teda ide o tzv. dobrovoľnú registráciu, správca dane v konaní o registrácii zisťuje, či ide o zdaniteľnú osobu, ktorá je povinná zložiť zábezpeku podľa § 4c. Ak áno, jej registrácia závisí od toho, či zloží alebo nezloží zábezpeku. Lehota na zloženie zábezpeky je stanovená na 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky. Ak žiadateľ nezaplatí zábezpeku, správca dane žiadosť o registráciu zamietne.
2. Zábezpeka na DPH pri registrácií pre DPH - § 4c Ide o novodoplnené ustanovenie v zákone o DPH. Toto ustanovenie o povinnosti zložiť zábezpeku na DPH bezprostredne nadväzuje na konanie o registrácii za platiteľa DPH. Predovšetkým je potrebné vedieť 1. Čo znamená zábezpeka na DPH 2. Kto je povinný platiť zábezpeku na DPH 3. V akej výške sa zábezpeka platí 4. Na ako dlho má byť zábezpeka zložená
Zábezpeka na DPH znamená, že povinná osoba, ktorej bolo doručené rozhodnutie o zložení zábezpeky, musí zložiť do 20 dní od doručenia rozhodnutia sumu peňažných prostriedkov na účet daňového úradu, z ktorej sa bude uspokojovať vlastná daňová povinnosť platiteľa dane, pokiaľ ju v zákonom stanovenej lehote nezaplatí. Zábezpeku je možné zložiť aj formou bankovej záruky bez výhrad. Podrobnosti o tom aký obsah záručnej listiny banky je daňovou správou akceptovaný je zverejnené v metodickom pokyne na stránke FR SR. Zábezpeka sa skladá na obdobie 12 mesiacov (resp. 13 mesiacov, ak zoberieme do úvahy 30 dňovú lehotu od uplynutia 12 mesiacov). Zábezpeka bude rozhodnutím stanovená v určitej výške a zákon neobsahuje povinnosť dokladania sumy zábezpeky v prípade jej použitia na platbu vlastnej daňovej povinnosti. Kto je povinný platiť zábezpeku ? PO a FO, ktorá podá žiadosť o registráciu za platiteľa DPH bez ohľadu na to, či ide o povinnú alebo dobrovoľnú registráciu a táto osoba je tzv. daňovo rizikovou osobou. Zákon rizikového žiadateľa konkretizuje v § 4c odseku 1 písmená a) až d). Táto rizikovosť sa posudzuje v čase podania žiadosti o registráciu. Predovšetkým sú to subjekty, ktoré v súčasnosti alebo v minulosti vlastnili alebo riadili spoločnosti, ktoré majú alebo mali nedoplatky na dani z pridanej hodnoty voči daňovému úradu. Zábezpeku sú povinné zložiť: 1. žiadateľ - fyzická osoba (povinná a dobrovoľná r.), ktorá je alebo bola konateľ alebo spoločník v s.r.o.(PO), 1. ktorá má/mala nedoplatky na DPH 1000 eur a viac - podmienkou je, že nedoplatok vznikol v čase, kedy bola fyzická osoba konateľom alebo spoločníkom v PO 2. ktorej bola zrušená registrácia na DPH z dôvodu opakovaného - nepodávania daňového priznania (najmenej dvakrát) - neplatenia DPH (najmenej dvakrát) - nekontaktnosti - porušovania povinnosti pri daňovej kontrole 2. žiadateľ - právnická osoba (r. povinná a dobrovoľná) a jej konateľ alebo spoločník (FO) je alebo bol registrovaný na DPH ako fyzická osoba a ako FO 1. má nedoplatky na DPH 1000 eur a viac 2. zrušená registrácia DPH z dôvodu opakovaného - nepodávania DP (najmenej dvakrát) - neplatenia DPH (najmenej dvakrát) - nekontaktnosti - porušovania povinnosti pri daňovej kontrole 3. žiadateľ - právnická osoba (r. povinná a dobrovoľná) a jej konateľ alebo spoločník (FO aj PO) je alebo bol konateľ alebo spoločník v s.r.o. (PO), 1. ktorá má/mala nedoplatky na DPH 1000 eur a viac - podmienkou je, že nedoplatok vznikol v čase, kedy bol konateľ alebo spoločník žiadateľa konateľom alebo spoločníkom v PO (žiadateľa) 2. ktorej bola zrušená registrácia na DPH z dôvodu opakovaného - nepodávania DP (najmenej dvakrát) - neplatenia DPH (najmenej dvakrát) - nekontaktnosti - porušovania povinnosti pri daňovej kontrole
4.žiadateľ – fyzická a právnická osoba (len žiadateľ o dobrovoľnú registráciu) - ktorý uskutočňuje prípravnú činnosť a - neuskutočňuje ešte žiadne zdaniteľné plnenia Dolná hranica zábezpeky je 1 000 eur a horná hranica zábezpeky je 500 000 eur. Výška zábezpeky sa bude odvíjať od rizikovosti subjektu. Kritériá sú zverejnené na stránke FR SR. Lehota na zloženie zábezpeky je 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky. V rámci registračného konania by mal DÚ konať tak, aby v rámci plynutia 60 dňovej lehoty uplynula aj 20 dňová lehota na úhradu resp. zloženie zábezpeky. To má význam pri dobrovoľnej registrácii, kedy registrácia závisí od zloženia zábezpeky. Ak žiadateľ nezloží zábezpeku alebo ju nezloží v určenej výške, DÚ žiadosť o registráciu zamietne. Ak pôjde o povinnú registráciu a žiadateľ nezloží zábezpeku, DÚ žiadateľa zaregistruje za platiteľa dane a vymáha zábezpeku ako nedoplatok podľa daňového poriadku. Odvolanie proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky môže žiadateľ podať do 8 dní od doručenia rozhodnutia, avšak odvolanie nemá odkladný účinok. Žiadosti o registráciu podané do konca septembra 2012 sa posudzujú podľa zákona účinného do konca septembra 2012. Takže až na žiadosti o registráciu podané po 1.10.2012 sa použije ust. § 4c zákona.
3. Registrácia zo zákona – dodanie nehnuteľnosti - § 4 ods. 6 V § 4 ods. 6 zákona o DPH sa rozširuje okruh osôb, ktoré sa stanú platiteľom dane zo zákona. Platiteľom dane zo zákona sa stáva zdaniteľná osoba bez toho, aby musela podať žiadosť o registráciu. Táto registrácia sa týka len zdaniteľných osôb, takže len predaj tých nehnuteľností, ktoré sú v obchodnom majetku platiteľa resp. s ktorými sa nakladá ako s obchodným majetkom, je z pohľadu tohto ustanovenia relevantný pre registráciu podľa tohto ustanovenia. Takže toto ustanovenie sa nevzťahuje na predaj nehnuteľnosti nezdaniteľnými osobami. Postavenie platiteľa DPH zo zákona nadobudne zdaniteľná osoba: ktorá dodá stavbu alebo jej časť (byt/y a nebytový/é priestor/y),stavebný pozemok alebo prijme platbu predtým ako dodá stavbu alebo jej časť, stavebný pozemok a má z predaja (dodania) dosiahnuť obrat najmenej 49 790 eur. Platiteľom dane sa zdaniteľná osoba stáva dňom, ktorý nastane skôr (dodaním alebo prijatím platby vopred). Obrat 49 790 eur sa vzťahuje na jednu dodávanú nehnuteľnosť (budova, byt, nebytový priestor, stavebný pozemok). Dodávateľ stavby alebo jej časti, stavebného pozemku sa nestane platiteľom dane zo zákona v prípade: - ak pôjde o príležitostný predaj stavby alebo jej časti, stavebného pozemku
- ak pôjde o predaj stavby alebo jej časti, ktoré sú oslobodené od dane z dôvodu, že uplynulo 5 rokov od kolaudácie dodávanej (predávanej) stavby alebo jej časti Prechod na novú právnu úpravu : § 4 ods. 6 v znení účinnom od 1.10.2012 sa uplatní, ak obidve skutočnosti nastanú po 1.10.2012 (platba vopred a dodanie). Príklad : Cena predávaného bytu – 100 000 eur Platba vopred 100 000 eur – zaplatené 25.spt. 2012 Dodanie bytu – 10.okt. 2012 Dodávateľ bytu sa nestáva platiteľ dane zo zákona (§ 4 ods. 6) Príklad : Prvá platba 40 000 eur – 25.spt. 2012 Druhá platba 60 000 eur - 10.okt. 2012 Dodanie bytu – 2. novembra 2012 Dodávateľ bytu sa stáva platiteľ dane zo zákona 10. októbra (§ 4 ods. 6)
4. Dôkazy o odoslaní alebo preprave tovaru z tuzemska do iného členského štátu - § 43 ods. 5 Zo znenia § 43 ods. 1 zákona o DPH, ako aj zo smernice 2006/112/ES a ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že dodávateľ môžea uplatniť oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, ak sú splnené dve základné hmotnoprávne podmienky. Prvou podmienkou je, že nadobúdateľ tovaru získa právo nakladať s tovarom ako vlastníka a druhou podmienkou je, že preprava tovaru sa fyzicky skončí v inom členskom štáte, t.j. musí byť uskutočnená preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu dodávateľom alebo odberateľom alebo inou osobou na ich účet. Dôkazné bremeno znáša dodávateľ. Právna úprava dôkazov o dodaní tovaru do iného členského štátu patrí do právomocí členských štátov. Dôkazné bremeno znáša dodávateľ. Zákon v znení účinnom do konca septembra 2012 nie celkom jednoznačne stanovoval aké dôkazy musí mať dodávateľ pokiaľ ide o preukázanie uskutočnenia prepravy alebo odoslania tovaru do iného členského štátu. Cieľom nového ustanovenia § 43 ods. 5 bolo spresnenie dôkazov o preprave tovaru podľa toho kto prepravu tovaru zabezpečuje. Ďalej sa spresňuje čo musí obsahovať prepravný doklad a zavádza sa povinnosť predkladania potvrdení v tých prípadoch, ak prepravu tovaru uskutočňuje samotný dodávateľ alebo odberateľ svojim vlastným dopravným prostriedkom alebo prenajatým dopravným prostriedkom. Len na základe dokladov s údajmi, ktoré požaduje zákon, je možné uplatniť resp. priznať oslobodenie od dane podľa § 43. Dôkazy o odoslaní alebo preprave tovaru z tuzemska do iného členského štátu: 1. Odoslanie poštovým podnikom – doklad o odoslaní vydaný poštovým podnikom - § 43 ods. 5 písm. b)
2. Preprava tovaru dopravcom (na účet dodávateľa alebo na účet odberateľa) - § 43 ods. 5 písm. b) a) kópia dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte b) iný doklad preukazujúci prevzatie tovaru v inom členskom štáte (napr. potvrdený dodací list odberateľom) 3. Vlastná preprava tovaru (uskutočnená dodávateľom alebo odberateľom ) - potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ktoré musí obsahovať všetky údaje ustanovené v § 43 ods. 5 písm. c). Aj naďalej platí 6 mesačná lehota, do ktorej musí mať dodávateľ k dispozícii doklad o preprave tovaru do iného členského štátu, ak o preprave tovaru zabezpečuje odberateľ- § 43 ods. 8.
5. Zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, ktorý sa má prepustiť do voľného obehu s oslobodením od DPH - § 48b Týmto ustanovením sa má zabrániť zneužívaniu colného režimu 4200. Colný úrad fakultatívne môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, a to pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Ide o prípady dovozu tovaru, ktorý má byť prepustený do režimu voľný obeh s následným dodaním tohto tovaru do iného členského štátu. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň pri dovoze tovaru. Colný úrad rozhodnutím určí výšku zabezpečenia dane a lehotu na jej zaplatenie. Rozhodnutie o zložení zabezpečenia dane vydá colný orgán podľa správneho poriadku, nakoľko z § 12 zákona o DPH vyplýva, že na dovoz tovaru sa použijú ustanovenia colných predpisov, ak zákon neustanovuje inak. Proti rozhodnutiu o zabezpečení dane nie je možné podať odvolanie. Ak dovozca nezaplatí zabezpečenie dane v lehote a vo výške určenej v rozhodnutí, colný úrad vyrubí DPH z dovozu tovaru (nezaplatenie zabezpečenia dane nemá vplyv na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh). Ak dovozca zloží zabezpečenie dane, colný úrad zabezpečenú DPH uvoľní do 10 dní od predloženia dôkazu o tom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte. Dôkazom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru musí obsahovať údaje podľa § 48b. Ak má colný úrad pochybnosti o pravdivosti a správnosti dokladu o prevzatí tovaru v inom ČŠ, zabezpečenie dane neuvoľní do 10 dní, ale požiada o preverenie finančný orgán ČŠ, kde sa mala preprava tovaru skončiť, či sa tovar skutočne nachádza na území tohto štátu. Colný úrad zloženú zábezpeku nevráti a zloženú zábezpeku preúčtuje na DPH z dovozu, ak - dovozca doklad o prevzatí nedoloží do 60 dní od prepustenia tovaru do režimu voľný obeh - príslušný finančný orgán ČŠ nepotvrdí to, že tovar sa nachádza na jej území.
6. Zahraničná osoba registrovaná podľa § 5 a obmedzenie odpočtu DPH prostredníctvom daňového priznania - § 49 ods. 9 Dôvodom doplnenia tohto ustanovenia do zákona bola potreba jasnej a zreteľnej právnej úpravy, z ktorej bude vyplývať, že prednosť čo sa týka odpočtu DPH z prijatých plnení v tuzemsku v prípade zahraničnej osoby registrovanej podľa § 5, má § 55a a nasl. zákona o DPH. Zahraničná osoba je definovaná v § 5, t.j. ide o takú zdaniteľnú osobu, ktorá nemá v tuzemsku sídlo ani prevádzkareň a pokiaľ ide o fyzickú zdaniteľnú osobu, ktorá nemá tuzemsku prevádzkareň, bydlisko a ani sa obvykle v tuzemsku nezdržiava. Zahraničná zdaniteľná osoba by sa mala registrovať podľa § 5 zákona len vtedy, ak bude vykonávať v SR činnosti, z ktorých jej vzniká daňová povinnosť resp. by jej vznikla daňová povinnosť, ak by takéto plnenie nebolo oslobodené od DPH (napr. dodanie tovaru do iného členského štátu alebo vývoz tovaru do tretieho štátu). Pokiaľ by zdaniteľná osoba na území SR vykonávala výlučne činnosť, z ktorej jej vzniká daňová povinnosť, ale nie je zo zákona osobou povinnou platiť DPH z dôvodu, že daňová povinnosť sa prenáša na príjemcu plnenia, nie je povinná registrovať sa pre DPH podľa § 5 zákona.. Zahraničné osoby, ktoré sú usadené v inom členskom štáte, majú z plnení prijatých v SR od platiteľa DPH nárok na vrátenie DPH podľa § 55a zákona za predpokladu, že spĺňajú podmienky na jej vrátenie. Vrátenie DPH podľa § 55a predstavuje osobitný spôsob uplatnenia si odpočtu DPH. Osobitný postup zahraničná osoba uplatňuje prednostne, a to aj v prípade ak je registrovaná pre DPH podľa § 5 zákona. To znamená, že pokiaľ zahraničná osoba registrovaná podľa § 5 neuskutočňovala žiadne plnenia v SR alebo uskutočňovala plnenia, z ktorých je povinný platiť DPH príjemca plnenia, neuplatňuje si z prijatých plnení v SR odpočítanie DPH prostredníctvom daňového priznania, ale uplatňuje si odpočet resp. vrátenie DPH prostredníctvom žiadosti o vrátenie DPH podľa § 55a zákona. Odpočet DPH prostredníctvom daňového priznania zahraničná osoba uplatní, ak : - nespĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a zákona o DPH a - prijaté plnenie použije na plnenia uskutočnené v SR, z ktorých je povinná platiť DPH v SR resp. z ktorých by bola povinná platiť DPH, ak by tieto uskutočnené zdaniteľné plnenia neboli oslobodené od DPH podľa § 43 a § 47 Príklad 1 : - Zahraničná osoba montuje rodinné domy v SR ( dodávka s montážou) - Zákazníci sú výlučne nezdaniteľné osoby - ZO má pridelené IČ DPH v ČR, kde má sídlo a má IČ DPH v SR podľa § 5 zákona, pretože uskutočňuje v SR činnosť, z ktorej je povinná platiť DPH - ZO si objedná reklamu od reklamnej agentúry – platiteľa DPH A v SR - ZO si objedná práce na pozemku - platiteľa DPH B v SR Riešenie : Reklamná agentúra fakturuje službu bez DPH, pretože miesto dodania služby je v členskom štáte, kde je ZO usadená, t.j. v ČR ZO by mala použiť pri objednaní služby IČ DPH pridelené v ČR, kde má sídlo Platiteľ dane B je povinný k cene prác na pozemku účtovať slovenskú DPH, pretože miesto dodania tejto služby podľa § 16 ods. 1 je v SR ZO má právo na odpočítanie dane z faktúry vystavenej platiteľom B, a to prostredníctvom daňového priznania, pretože prijaté plnenie sa vzťahuje na dodanie tovaru s montážou, z ktorej je ZO povinná platiť DPH v SR
Príklad 2: Zahraničná osoba má pridelené IČ DPH v ČR, kde má sídlo a má pridelené IČ DPH v SR podľa § 5 zákona ZO premiestni tovar z ČR do SR - tovar je prepravený z miesta sídla českej spoločnosti do miesta určenia v Slovenskej republike ZO uskutoční nadobudnutie tovaru v tuzemsku a je povinná nadobudnutie tovaru zdaniť slovenskou DPH ZO si uplatní odpočítanie DPH z nadobudnutia tovaru prostredníctvom daňového priznania Príklad 3: Zahraničná osoba so sídlom v ČR má pridelené IČ DPH v SR podľa § 5 zákona ZO premiestni tovar z ČR do SR ZO nadobudne tovar z Rakúska a dovezie ho do SR ZO kúpi tovar v tuzemsku od platiteľa DPH so slovenskou DPH Tovary sú spracované v SR a po spracovaní je tovar dodaný s montážou v Poľsku Riešenie : ZO si uplatní odpočítanie DPH z nadobudnutia tovaru prostredníctvom daňového priznania Z kúpy tovaru od platiteľa dane v SR si uplatní zahraničná osoba vrátenie DPH podľa § 55a zákona o DPH
7. Rozšírenie tuzemského prenosu daňovej povinnosti na príjemcu plnenia - § 69 ods. 12 V § 69 ods. 12 sa s účinnosťou od 1.10.2012 rozširuje okruh plnení, pri ktorých je povinný namiesto dodávateľa platiť DPH príjemca plnenia (od 1.1.2010 – kovový odpad a šrot a prevod emisných kvót skleníkových plynov). Ide o tzv. domáce prenesenie daňovej povinnosti, ktoré sa uplatňuje len ak dodávateľ je registrovaný ako platiteľ DPH v SR a príjemca je tiež platiteľom DPH registrovaným v SR. Od 1.10.2012 - dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1 - nevzťahuje sa na prípady, ak je povinnosť zdaniť nehnuteľnosť z dôvodu, že neuplynulo viac ako 5 rokov od kolaudácie. V takomto prípade sa neprenáša povinnosť platiť daň na kupujúceho -
dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorá bola predaná dlžnou osobou uznanou súdom alebo iným štátnym orgánom v konaní o nútenom predaji - predaj nehnuteľnosti v konkurze, exekúcii, vrátane daňovej exekúcie
-
dodanie tovaru (hnuteľnej a nehnuteľnej veci), ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa - pri výkone práva z tejto záruky. Pri zabezpečovacom prevode práva je príjemcom plnenia platiteľ, ktorého pohľadávka bola zabezpečená, ako aj platiteľ dane, ktorý nadobudol predmet záruky.
Príklad: (prenos daňovej povinnosti pri zabezpečovacom prevode práva): Zabezpečovací prevod práva na motorové vozidlo. Všetci zúčastnení sú platitelia dane – dlžník, veriteľ, kupujúci na dražbe.
Do 1.10.2012 bývalo obvyklé, že pri výkone zabezpečovacieho práva (pri predaji) veriteľ si sám vystavil faktúru na základe dohody s dlžníkom a odpočítal daň na vstupe. Dlžník bol insolventný a neodviedol DPH na výstupe. Predaj zabezpečeného vozidla na dražbe po 1.10.2012: Veriteľ – uplatní samozdanenie pri predaji vozidla Kupujúci na dražbe - uplatní samozdanenie pri predaji vozidla Veriteľ a kupujúci majú právo na odpočet (nemusia mať faktúru, ale postačuje uvedenie v záznamoch podľa § 51 ods. 1 písm. b) zákona o DPH) Deň vzniku daňovej povinnosti je rovnaký pre veriteľa a aj kupujúceho = deň kedy je vozidlo predané Základ dane - cena, za ktorú kupujúci kúpi automobil na dražbe (pre platiteľa dane by mala byť vyvolávacia cena bez DPH) V daňovom priznaní predaj motorového vozidla (základ dane a DPH) uvádza veriteľ a kupujúci (nie dlžník), dlžník je aj naďalej povinný vyhotoviť faktúru. ! Rovnako platí aj pre prípad predaja tovaru v rámci výkonu záložného práva, avšak na transakcii sú zúčastnené len dve strany dlžník a kupujúci. Veriteľ koná v mene a na účet dlžníka.
8. Ručenie za DPH z predchádzajúceho stupňa - § 69 ods. 14 a § 69b § 69 ods. 14 Odberateľ ručí za daň uvedenú na faktúre z predchádzajúceho stupňa, ak sú splnené tri podmienky : 1. dodávateľ túto daň nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň - ručiteľský vzťah vzniká až v čase, keď nebola uhradená DPH, a 2. odberateľ vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že daň nebude zaplatená a 3. odberateľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že daň nebude zaplatená Zákonnými domnienkami o vedomosti odberateľa, že DPH dodávateľ neuhradí sú: a) neprimerane vysoká alebo nízka cena (zámerne nie je uvedené v zákone, že ide o neprimeranú cenu vo vzťahu k obvyklej resp. trhovej cene, pretože častokrát sú dodané také tovary alebo služby, pri ktorých sa takáto cena nedá určiť z dôvodu že sa s takýmto predmetom neobchoduje vôbec alebo sa stakýmto predmetom bežne neobchoduje) b) pokračovanie v zdaniteľných obchodov s dodávateľom aj po tom, čo u dodávateľa nastali dôvody na zrušenie registrácie a je vedený v registri vedenom na Portáli finančnej správy c) personálne prepojení dodávateľ a odberateľ (štatutárnymi orgánmi, alebo spoločníkmi)
Ustanovenie o ručení za DPH z predchádzajúceho stupňa by sa malo uplatniť v prípade, že transakcia vykazuje znaky toho, že došlo k daňovému úniku resp. k zneužitiu dane za účelom neoprávneného čerpania nadmerného odpočtu, takže daňové úrady by nemali automaticky uplatňovať toto ustanovenie. Je mnoho subjektov, ktoré môžu byť v zozname dlžníkov napr. z dôvodu insolventnosti.
Z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-384/04 (Federation of Technological Industries) vyplýva, že by bolo nad rámec smernice o dani z pridanej hodnoty, ak by umelým resp. mechanickým uplatňovaním tohto ustanovenia boli v praxi postihnuté také prípady, u ktorých chýba základný predpoklad jeho uplatnenia, a to existencia indícií podvodného konania. Rovnako z tohto rozsudku vyplýva, že členské štáty musia dodržiavať právne zásady a to najmä zásadu právnej istoty a zásadu proporcionality. Podľa rozsudku pri zásade proporcionality je treba pripomenúť, že hoci je legitímne, že cieľom opatrení v súvislosti s ručením za daň je chrániť čo najúčinnejšie práva štátu, nesmie sa pritom prekročiť rozsah nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. Vyvodzovať zodpovednosť za platenie dane voči inej osobe než tej, ktorej vznikla daňová povinnosť, je možné len v prípadoch, že táto iná osoba vedela alebo mala vedieť, že daň z uskutočnenej transakcie zostane nezaplatená. V cit. rozsudku sa taktiež uvádza, že hoci smernica umožňuje členskému štátu stanoviť, že určitá osoba môže byť zodpovedná spoločne a nerozdielne za zaplatenie DPH, keď v čase plnenia v jej prospech vedela alebo musela vedieť, že DPH dlžná z tohto plnenia zostane nezaplatená, takisto platí, že takéto predpoklady by znemožňovali platiteľovi vyvrátiť ich dôkazmi o opaku a teda nemôžu zakladať systém objektívnej zodpovednosti. § 69b Ručenie sa uplatní prvýkrát na prípady týkajúce sa faktúr, z ktorých DPH je splatná po 1.10.2012. Ak dodávateľ faktúru alebo jej časť neuhradil nie je potrebné dokazovať jeho úmysel neuhradiť DPH Ručenie sa uplatní aj v prípade, ak dodávateľ zanikne bez právneho nástupcu Odberateľ je povinný platiť DPH za dodávateľa len ak DÚ vydá rozhodnutie (DÚ miestne príslušný dodávateľovi) Postup Daňového úradu dodávateľa : DÚ dodávateľa vydá ručiteľovi rozhodnutie o povinnosti zaplatiť daň – lehota na zaplatenie je stanovená zákonom na 8 dní Ak ručiteľ (odberateľ) vykazuje nadmerný odpočet, použije sa NO na zaplatenie dane dlžnej dane DÚ vydá rozhodnutie o použití NO na nezaplatenú daň dodávateľom Právo ručiteľa : Právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o zaplatení dane proti rozhodnutiu o použití NO Odvolanie sa musí podať do 8 dní Odvolanie (ani jedno) nemá odkladný účinok Právo nazerať do spisu dodávateľa, ale len v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na to, aby mohol uplatniť opravný prostriedok
9. Sprísnenie podmienok pre daňových zástupcov - § 69a Vedenie záznamov daňových zástupcov, ktorí zastupujú dovozcov, ktorí sú zahraničnou osobou a uplatňujú oslobodenie od DPH podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH, sa dopĺňa o ďalšiu povinnú náležitosť, a to číslo rozhodnutia vydaného colným orgánom, ktorým bol tovar prepustený do voľného obehu. Mení sa : - Podávanie daňových priznaní mesačne do 25 dní (nie štvrťročne)
-
Podávanie súhrnných výkazov mesačne do 20 dní (nie štvrťročne)
Nové skutočnosti vedúce k odňatiu osvedčenia o pridelení IČ DPH na zastupovanie dovozcov - nezastupovanie žiadneho dovozcu po dobu 12 kalendárnych mesiacov, - zastupovanie na základe falošnej plnej moci (nebol oprávnený konať za dovozcu na základe plnej moci) - zástupca prestane byť platiteľom dane - zástupca požiada o odňatie osobitného IČ DPH
10. Záznamy o kúpenom motorovom vozidle – § 70 ods. 6 až 8 Povinnosť viesť a posielať daňovému úradu záznamy o kúpenom motorovom vozidle sa vzťahuje na autá dovezené po 1.10.2012. Povinnosť sa vzťahuje na každé ojazdené motorové vozidlo, ktoré je - kúpené v inom ČŠ od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre DPH v inom ČŠ a - vozidlo je alebo bolo vedené v evidencii vozidiel v inom ČŠ a - vozidlo je kúpené za účelom jeho ďalšieho predaja Povinnosť sa týka všetkých platiteľov dane, ktorí kúpia ojazdené motorové vozidlo v inom ČŠ (autobazár, ale aj príležitostná kúpa za účelom ďalšieho predaja) V záznamoch sa uvedú aj motorové vozidlá, ktoré sú novým dopravným prostriedkom v zmysle § 11 ods. 12 písm. a) zákona, ak už boli vedené v evidencii vozidiel v inom ČŠ Sankcia za porušenie povinnosti – do 10 000 eur – miera závažnosti Údaje, ktoré musia záznamy obsahovať : - Údaj o kúpnej cene - Dátum kúpy - Počet najazdených kilometrov - Výrobné číslo motora - Údaj, ktorý bol vo faktúre, o daňovom režime v akom bolo motorové vozidlo predané - Oslobodenie od DPH – intrakomunitárne dodanie a intrakomunitárne nadobudnutie - Oslobodenie od DPH z iného dôvodu ako ICA – obdoba § 42 zák. o DPH - Úprava zdaňovania prirážky – použitý tovar
11. Zdaňovacie obdobie platiteľa dane - § 77 Základné zdaňovacie obdobie je kalendárny mesiac. Okrem mesačného ZO zákon umožňuje aj štvrťročné zdaňovacie obdobie – je dobrovoľné a platiteľ dane sa môže preň rozhodnúť, ak spĺňa časovú podmienku a obratovú podmienku. Ak sa platiteľ rozhodne pre štvrťročné zdaňovacie obdobie musí túto skutočnosť oznámiť daňovému úradu do 25 dní od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom sú splnené podmienky ( časová a aj obratová podmienka). Časová podmienka - uplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudla zdaniteľná osoba postavenie platiteľa dane Obratová podmienka - za 12 predchádzajúcich kalendárnych mesiacov platiteľ dane nedosiahol obrat 100 tis. eur
Splnenie časovej a obratovej podmienky je možné najlepšie vysvetliť na týchto skupinách platiteľov dane : 1. Novoregistrovaní platitelia musia spĺňať časová a aj obratovú podmienku, aby mohli mať štvrťročné zdaňovacie obdobie Príklad 1 – novoregistrovaný platiteľ dane Platiteľ dane bol registrovaný pre DPH 1.10.2012, má mesačné ZO (§ 77 ods. 1) Platiteľ dane splní časovú podmienku na zmenu ZO – najskôr 1. novembra 2013 Platiteľ dane k 30. novembru 2013 nepresiahol obrat 100 tis. eur Platiteľ dane splnil časovú aj obratovú podmienku Avšak ak platiteľ dane splní k 30. novembru 2013 aj obratovú podmienku, je potrebné, aby tento obrat ani v decembri nepresiahol 100 000 eur, pretože ak áno už v januári 2014 by prestal takýto platiteľ dane spĺňať obratovú podmienku a musel by už prvý štvrťrok 2014 podávať aj mesačné daňové priznanie. 2. Platitelia dane, ktorí mali k 30. septembru 2012 mesačné zdaňovacie obdobie – musia spĺňať časovú a aj obratovú podmienku Príklad 2 : Platiteľ dane bol registrovaný pre DPH 1.7.2012, má mesačné ZO Platiteľ dane splní časovú podmienku na zmenu ZO – 1.8.2013 Aby mohol mať posledný štvrťrok 2013 štvrťročné ZO nesmie mať obrat 100 000 a viac k 30.9.2013 3. Platitelia, ktorí mali k 30. septembru štvrťročné zdaňovacie obdobie – po 1.10.2012 sa u týchto platiteľov dane nebude brať do úvahy splnenie časovej podmienky, ale len splnenie resp. nesplnenie obratovej podmienky Prechodné ustanovenie (§ 85ka) umožňuje platiteľom dane, ktorí mali štvrťročné zdaňovacie obdobie ku dňu 30. sept. 2012, aby pokračovali v tomto zdaňovacom období avšak ak presiahnu obrat 100 000, dokončia prebiehajúce štvrťročné ZO a po skončení kalendárneho štvrťroka podávajú daňové priznanie a platia DPH za každý kalendárny mesiac. Príklad 3: Platiteľ dane má štvrťročné ZO a k 30. septembru 2012 mal obrat za 12 predchádzajúcich mesiacov viac ako 100 tis. eur. Platiteľ dane prestal spĺňať obratovú podmienku v mesiaci október 2012. Posledné štvrťročné zdaňovacie obdobie platiteľ dane dokončí a od 1.1.2013 musí podávať mesačne daňové priznanie. Zmena zo štvrťročného zdaňovacieho obdobia na mesačné zdaňovacie obdobie : Pokiaľ platiteľ dane na základe splnenia podmienok podľa § 77 ods. 2 bude uplatňovať štvrťročné zdaňovacie obdobie (iné prípady ako podľa prechodného ustanovenia) musí si dávať pozor v prebiehajúcom zdaňovacom období na obrat. Ak v priebehu štvrťročného zdaňovacieho obdobia platiteľ prestane plniť obratovú podmienku, končí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom podmienku prestal plniť. Príklad 4 :
Platiteľ dane má štvrťročné zdaňovacie obdobie v prvom štvrťroku 2014. Od 1.4.2014 mu začalo plynúť druhé štvrťročné ZO. Za kalendárne mesiace marec 2013 až apríl 2014 má obrat 120 tis. eur, t.j. k 30. aprílu 2014 je obrat vyšší ako 100 tis. Platiteľ dane prestane plniť podmienku obratu v máji 2014, a preto musí podať DP (jedno) za mesiac apríl a máj 2014 a ďalej podáva DP za každý kalendárny mesiac. ! Platiteľ dane pri prechode zo štvrťročného zdaňovacieho obdobia na mesačné zdaňovacie obdobie nemá povinnosť oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu (platí aj pre § 85ka).
12. Súhrnný výkaz - § 80 ods. 6 Ak dodávateľ služby do uplynutia lehoty na podanie súhrnného výkazu nemá k dispozícii identifikačné číslo pre DPH príjemcu služby a príjemca služby ho informoval o tom, že požiadal o pridelenie IČ DPH (v členskom štáte usadenia), uvedie dodávateľ služby dodanie služby do súhrnného výkazu za obdobie, v ktorom bolo IČ DPH príjemcovi služby pridelené.
13. Zrušenie registrácie pre DPH - § 81 ods. 4 a 5 Cieľom novelizácie tohto paragrafu je preveriť registrácie platiteľov dane a vymazať tých, u ktorých nie je dôvod na registráciu. 1. Povinnosť požiadať o zrušenie registrácie v prípade, ak platiteľ dane prestane vykonávať v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane 2. Povinnosť právnickej osoby (platiteľa dane) oznámiť daňovému úradu jej zrušenie bez likvidácie 3. Fakultatívna možnosť daňového úradu zrušiť registráciu pre daň platiteľovi dane, ak tento opakovane ( 2x a viac) v priebehu kalendárneho roka - nepodáva daňové priznanie - nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť - nie je zastihnuteľný na adrese, ktorú poskytol daňovému úradu - porušuje povinnosti pri daňovej kontrole.
II. Zmeny a doplnenia, ktoré sú účinné od 1.1.2013
1. Zmena miesta poskytnutia služieb – dlhodobý nájom dopravného prostriedku poskytnutý nezdaniteľnej osobe – 16 ods. 2 Zmena v § 16 ods. 2 zákona o DPH sa týka miesta poskytnutia dlhodobého nájmu dopravného prostriedku nezdaniteľnej osobe (transpozícia čl. 4 smernice 2008/8/ES)
Právny stav do 31.12.2012 : Dlhodobý nájom DP nezdaniteľnej osobe - § 15 ods. 2 – miesto, kde má poskytovateľ sídlo, príp. prevádzkareň a ak nemá sídlo a ani prevádzkareň je to bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava Od 1.1.2013 platí : Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí dlhodobého nájmu dopravných prostriedkov (iný ako je krátkodobý nájom, ktorý je najviac 30 dní), ak je poskytnutý nezdaniteľnej osobe , je miesto, kde má táto osoba 1. sídlo 2. bydlisko alebo 3. miesto, kde sa obvykle zdržiava. Výnimkou je dlhodobý nájom výletnej lode (pri prenájme plavidla je krátkodobý nájom do 90 dní. nezdaniteľnej osobe, pri ktorom je miestom dodania služby - miesto, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi za podmienky, že v tomto mieste má poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkareň - sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava nezdaniteľná osoba - ak poskytovateľ nemá v mieste, kde sa loď fyzicky poskytne, sídlo alebo prevádzkareň Príklad : Občan z Českej republiky s trvalým pobytom v CZ (nezdaniteľná osoba) si prenajme v SR motorové vozidlo na 35 dní. Miesto dodania je miesto, kde má nájomca trvalý pobyt – Česká republika. Príklad : Manažér s trvalým pobytom v Taliansku (nezdaniteľná osoba), ktorý pracuje (závislá činnosť) vo firme v SR sa obvykle zdržiava v SR (osobné a pracovné väzby sú v SR) si prenajme na 3 mesiace (dlhodobý nájom) osobný automobil od slovenskej požičovne áut. Miesto dodania je miesto, kde sa manažér obvykle zdržiava – SR.
2. Opakované dodanie tovaru do iného členského štátu - § 19 ods. 3 písm. e) Doplnenie v § 19 ods. 3 písm. e) Dôvod doplnenia - transpozícia smernice 2010/454/EÚ (čl. 64) - potreba ustanoviť deň dodania pri opakovane dodávanom tovare do iného ČŠ s oslobodením od dane (podľa § 43) počas obdobia dlhšieho ako kalendárny mesiac Opakovane dodávaný tovar sa považuje za dodaný posledným dňom každého kalendárneho mesiaca až kým sa dodanie tovaru neskončí Príklad : Opakované dodanie tovarov zo SR do CZ na základe zmluvy uzatvorenej na obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 Tovar sa považuje za dodaný posledným dňom každého kalendárneho mesiaca až do 31.12.2013 (31.1, 28.2,...) - § 19 ods. 3 písm. e) Deň vzniku daňovej povinnosti (povinnosť uviesť dodanie s oslobodením od dane do daňového priznania a súhrnného výkazu) – 15.2 – za mesiac január, 15.3 – za mesiac február,...
Toto ust. Platí aj opačne, t.j. podľa § 19 ods. 3 písm. e) sa posudzuje aj nadobudnutie tovaru z iného členského štátu.
3. Nové ustanovenia o fakturácii - § 71 až § 76 Prečo sa zavádzajú nové pravidlá : Cieľ, ktorý vychádza so smernice 2010/45/EÚ je obsiahnutý v jej preambule : - zjednodušiť pravidlá fakturácie - rovnaké zaobchádzanie s papierovými a elektronickými faktúrami - podporiť elektronické fakturácie - slobodná voľba podnikateľa pri zabezpečovaní vierohodnosti pôvodu faktúry neporušenosti obsahu faktúry čitateľnosti faktúry § 71 obsahuje vymedzenie pojmov, ktoré sa týkajú fakturácie. Toto vymedzenie je dôležité pri správnej aplikácii ustanovení týkajúcich sa fakturácie. Elektronická faktúra a jej charakteristika - faktúra vydaná a prijatá resp. sprístupnená v akomkoľvek elektronickom formáte Musí byť so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby. Musí obsahovať všetky náležitosti podľa zákona. K výberu elektronického formátu : Výber záleží od dodávateľa a príjemcu. Príjemca musí byť schopný prijať fa v danom elektronickom formáte, a preto sa vyžaduje súhlas príjemcu. Elektronický formát môže byť obsahom ich dohody. Zákon neukladá povinnosť mať písomný súhlas zákazníka, je potrebné v praxi uznať aj tzv. „tichý súhlas“, ktorý sa preukazuje tým, že elektronicky vyhotovená faktúra bola zákazníkom uhradená. Súhlas však na druhej strane zabezpečí istotu obidvoch strán o tom, že ako dodávateľ tak aj zákazník sú schopní zabezpečiť technické požiadavky, ktoré sú nevyhnutné k tomu aby obidve strany zabezpečili vierohodnosť pôvodu faktúry, neporušenosť jej obsahu a čitateľnosť faktúry. Elektronický formát : Zo zákona a ani smernice nevyplýva aký typ elektronického formátu má byť použitý. Dôležité je, že faktúra sa vyhotovuje a prijíma v elektronickom formáte a následné konvertovanie u príjemcu na iný typ elektronického formátu faktúry je možný. Fa môže byť poslaná aj e-mailom s prílohou PDF alebo faxom prijatým v elektronickom nepapierovom formáte. ! Ak je fa vyhotovená elektronicky napr. pomocou účtovného softwéru, ale je poslaná v papierovej podobe zákazníkovi, nejde o elektronicky vyhotovenú faktúru. Faktúry vyhotovené v papierovej podobe , ktoré sú vytlačené a následne nasnímané a poslané e-mailom sú považované za elektronicky vyhotovené faktúry. Zdaniteľná osoba, a to ako dodávateľ tak aj príjemca sú povinní zabezpečiť: - vierohodnosť pôvodu faktúry - neporušenosť obsahu faktúry - čitateľnosť faktúry V tomto smere je potrebné podotknúť, že spôsob zabezpečenia u obidvoch môže byť
nezávislý. Je samozrejmé, že vo faktúre by sa malo odrážať skutočné dodanie tovaru alebo služby. Avšak samotné vyhotovenie faktúry nemusí vždy automaticky znamenať, že tovar alebo služba boli skutočne dodané. V praxi sa bežne vyskytujú prípady, že príjemca faktúru má, ale dodávateľ faktúru nemá. Preto sú dôležité dôkazy o vyhotovení faktúry. Dôkazy : Dodávateľ musí byť schopný preukázať, že skutočne faktúru vyhotovil (je povinný uchovávať faktúru) Odberateľ musí byť schopný preukázať, že skutočne faktúru prijal (je povinný uchovávať faktúru) Akým spôsobom zabezpečí dodávateľ a odberateľ vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry? 1. Pri papierových aj elektronických faktúrach – kontrolné mechanizmy podnikových procesov – tieto by mali byť vytvorené tak, aby umožnili priradenie konkrétnej faktúry k iným sprievodným dokumentom týkajúcim sa tejto faktúry (objednávkový formulár, dodací list, prepravné doklady, doklad o úhrade tovaru, vyskladnenie tovaru, prijatie tovaru na sklad, a pod.) 2. Pri elektronických faktúrach – požiadavku vierohodnosti a neporušenosti zaručuje zaručený elektronický podpis a EDI (ak nie je ZEP alebo EDI musia byť kontrolné mechanizmy podnikových procesov). POZOR! Hore uvedené postupy zabezpečia vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu faktúry, avšak nezaručia, že sa dodávka aj skutočne uskutočnila! Daňová správa nemôže obmedziť daňové subjekty vo výbere spôsobu (postupu), akým zabezpečia vierohodnosť pôvodu , neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry! Faktúra je len jeden zo série obchodných dokumentov vystavených k dodávke, v prvom rade je potrebné dokázať /spochybniť existenciu dodávky! Kedy je zdaniteľná osoba povinná vyhotoviť faktúru § 72 podľa slovenského zákona o DPH : 1. Pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku (napr. tuzemská dodávka tovaru platiteľa dane inému platiteľovi dane, vývoz tovaru) 2. Pri dodaní tovaru s miestom dodania v inom členskom štáte, pri ktorom sa uplatní prenos daňovej povinnosti (napr. dodanie elektriny a plynu, dodanie tovaru s montážou a inštaláciou, dodanie tovaru prvým odberateľom v rámci trojstranného obchodu) 3. Pri dodaní služby s miestom dodania v inom členskom štáte, pri ktorom sa uplatní prenos daňovej povinnosti (faktúry vyhotovuje aj pri oslobodených dodávkach – tie môžu byť v štáte odberateľa zdanené) služby - § 15 ods. 1 do iného ČŠ 3. Pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte (napríklad dodanie elektriny, poradenských služieb, ...) 4. Pri zásielkovom predaji s miestom dodania v tuzemsku (napríklad dodanie tovaru platiteľom z iného ČŠ nad limit 35.000) 5. Pri dodaní tovaru podľa § 43 (aj premiestnenie) - intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane
6. Pri prijatí preddavku pred dodaním tovaru alebo služby (napríklad aj prijatie platby pred dodávkou tovaru s inštaláciou a montážou s miestom dodania v inom členskom štáte) okrem preddavku za tovar dodaný s oslobodením od dane podľa § 43 7. Pri dodaní nového dopravného prostriedku do iného členského štátu – každá osoba je povinná vyhotoviť fa -
Ak je dodávateľ z tretieho štátu a nie je usadený v žiadnom členskom štáte fa sa vyhotoví podľa pravidiel čš, kde sa plnenie uskutočnilo (kde je miesto dodania) Ak za dodávateľa tovaru alebo služby vyhotovuje fa odberateľ, odberateľ vyhotoví fa podľa členského štátu, kde sa dodanie uskutočnilo Pri dovoze tovaru sa neuplatňujú pravidlá žiadneho členského štátu
Faktúry vyhotovené odberateľom : Faktúru môže za dodávateľa vyhotoviť aj odberateľ za týchto podmienok : - Musí byť uzatvorená písomná dohoda medzi dodávateľom a odberateľom. - Dohoda musí byť uzatvorená ešte pred dodaním tovaru alebo služby. - Dodávateľ a odberateľ musia byť schopní na požiadanie DÚ preukázať existenciu dohody. - Za obsah faktúry je zodpovedný dodávateľ. Plnenia oslobodené od DPH a vyhotovenie faktúry : Faktúra sa nemusí vyhotoviť, ak platiteľ dane uskutoční dodanie služby a tovaru, ktoré sú oslobodené od DPH podľa § 28 až 42. Podmienkou je, že tieto plnenia musia byť uskutočnené v tuzemsku. Ak zdaniteľná osoba alebo platiteľ dane dodá službu alebo tovar s oslobodením od dane podľa § 28 až 42 zákona o DPH a miesto dodania je v inom členskom štáte alebo treťom štáte musí sa vyhotoviť faktúra okrem poskytnutia poisťovacích služieb a finančných služieb (oslobodených od dane). Aj keď táto skutočnosť nevyplýva zo zákona 246/2012 Z.z. bude v tomto smere zabezpečená novelizácia zákona o DPH. Inak platí priamy účinok smernice 2010/45/EÚ, z ktorej vyplýva, že vyhotovenie faktúry pri poskytnutí finančných a poisťovacích služieb s oslobodením od DPH sa nevyžaduje, ak je miesto ich dodania v inom členskom štáte. Lehoty na vyhotovenie faktúry : - pri tuzemských dodávkach tovarov alebo služieb do 15 dní od dodania tovaru alebo služby alebo prijatia preddavku súvisiaceho s dodávkou - pri cezhraničných dodaniach tovarov oslobodených podľa § 43 do 15 dní od konca mesiaca, v ktorom bol tovar dodaný - pri cezhraničných dodaniach služieb s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 do 15 dní od konca mesiaca, v ktorom bola služba dodaná, alebo prijatý preddavok. Obsah faktúr : Z hľadiska obsahu faktúr nedošlo novelou zákona o DPH k výraznej zmene. Zjednotilo sa používanie výrazov označujúcich určité transakcie (prenesenie daňovej povinnosti, vyhotovenie faktúry odberateľom, úprava zdaňovania prirážky).
Zjednodušené faktúry : - Zjednodušená faktúra- cena vrátane DPH je do 100 eur (neobsahuje identifikačné údaje príjemcu a jednotkovú cenu a nemusí to byť doklad z ERP) – napr. cestovný lístok - Doklad z ERP uznaný ako faktúra, ak je kúpna cena uhradená v hotovosti a nepresiahne 1.000 eur je kúpna cena uhradená inými platobnými prostriedkami, napr. debetnou kartou a nepresiahne 1.600 eur - Podkladová časť diaľničnej nálepky - Opravná faktúra (daňový dobropis, daňový ťarchopis)- stačí ak bude obsahovať poradové číslo pôvodnej faktúry a údaje ktoré sa menia Zákaz vyhotovenia zjednodušenej faktúry: - pri intrakomunitárnych dodaniach tovaru - pri zásielkovom predaji tovaru - pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom čš, keď osobou povinnou platiť DPH je príjemca Uchovávanie faktúr : - Faktúry sa uchovávajú v pôvodnej forme, v akej boli zaslané (elektronické elektronicky, papierové papierovo) – je možná legislatívna zmena po 1.1.2013 (! Odporúčam sledovať novelu, ktorá by mala umožňovať uchovávanie elektronických fa papierovo a papierové fa elektronicky) - Všeobecná lehota je 10 rokov - Osobitná lehota platí pre faktúry vzťahujúce sa na investičný majetok, u ktorého je obdobie na úpravu odpočítanej dane 20 rokov Faktúra vyhotovená alebo prijatá v cudzom jazyku - právo DÚ požadovať preklad faktúry - nie je povinnosť mať preložené všetky faktúry vyhotovené v cudzom jazyku - ak je použitý iný jazyk ako slovenský, nemôže byť z tohto dôvodu obmedzený (odmietnutý) odpočet DPH
