Zákon o DPH v 15 odseku 1 a 2 upravuje dve všeobecné pravidlá miesta dodania služieb:

Metodický pokyn DRSR k určeniu miesta dodania služieb a k registrácii zdaniteľných osôb podľa § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov Zákonom č. 471/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len novela zákona o DPH) s účinnosťou od 1.1.2010 okrem iného dochádza k zmene pri posudzovaní miesta poskytovania služieb. Uvedená zmena je spôsobená prijatím smernice Rady 2008/8/ES z 12.februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb. Podľa článku 7 tejto smernice členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 2 tejto smernice od 1.januára 2010. Riadne fungovanie vnútorného trhu si vyžiadalo zmenu a doplnenie smernice Rady 2006/112/ES z 28.novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb. Pre každé poskytovanie služieb by miestom zdaňovania malo byť v zásade miesto, kde dochádza ku skutočnej spotrebe. Ak sa služby poskytujú zdaniteľnej osobe, všeobecné pravidlo zavedené smernicou 2008/8/ES určuje, že miestom zdaňovania je miesto, kde je usadený príjemca služby. V prípade, ak sa služby poskytujú nezdaniteľnej osobe, všeobecné pravidlo zavedené smernicou 2008/8/ES určuje, že miestom zdaňovania je miesto, kde má poskytovateľ služby zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti. Za určitých okolností sa všeobecné pravidlá, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb zdaniteľným aj nezdaniteľným osobám, neuplatnia a namiesto nich sa uplatnia výnimky, ktoré odrážajú zásadu zdaňovania v mieste spotreby. Na uvedené pravidlá nadväzuje povinný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na príjemcu služby – zdaniteľnú osobu, ak prijíma služby od osoby, ktorá nie je usadená v rovnakom členskom štáte, čo znamená, že zdaniteľná osoba si sama vymeria príslušnú výšku DPH z prijatej služby. Jednou z najdôležitejších zmien zavedenou novelou zákona o DPH od 1.1.2010 sú zmeny pri určovaní miesta dodania služby. Na zmeny pravidiel určenia miesta dodania služieb nadväzujú ďalšie zmeny, a to najmä nová registračná povinnosť zdaniteľných osôb, zmeny pri vzniku daňovej povinnosti pri službách, zmena pri osobách povinných platiť daň a zmena podávania súhrnného výkazu. Všetky tieto zmeny navzájom úzko súvisia. 1. § 7a Registračná povinnosť zdaniteľnej osoby Novelou zákona o DPH sa v § 7a zavádza registračná povinnosť pre zdaniteľnú osobu, ktorá nie je platiteľom dane a prijíma službu od zahraničnej osoby so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v inom členskom štáte, pričom miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH tuzemsko a osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH je príjemca služby. Zavedenie novej registračnej povinnosti pre zdaniteľnú osobu je spôsobené zavedením nových pravidiel pri posudzovaní miesta dodania služieb. Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane, je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby. Žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre

daň podľa § 7 zákona o DPH. Ak zdaniteľná osoba nadobudla v tuzemsku tovar z iného členského štátu, pričom celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v členskom štáte, z ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený, dosiahla v kalendárnom roku 13 941,45 eur (420 000 Sk), bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7 zákona o DPH. Ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH, nepodáva žiadosť o registráciu podľa § 7a zákona o DPH, ak prijíma službu s miestom dodania v tuzemsku od zahraničnej osoby so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v inom členskom štáte. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby, ktorej miesto dodania je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku. Povinnosť podať žiadosť o registráciu sa na zdaniteľnú osobu vzťahuje v prípade, ak sú súčasne splnené tri podmienky: - služba má byť dodaná zahraničnou osobou so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v inom členskom štáte, - miesto dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku, - príjemca služby je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH. Na všeobecné pravidlo o určení miesta dodania služby zdaniteľnej osobe uvedené v § 15 ods. 1 zákona o DPH nadväzuje nové pravidlo o určení osoby povinnej platiť daň v § 69 ods. 3 zákona o DPH. Osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH je zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre daň podľa § 7 pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku. Daňový úrad je povinný zdaniteľnú osobu registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň v prípade, ak prijíma službu s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH dodanú zahraničnou osobou so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v treťom štáte. Ak zdaniteľná osoba prijme službu s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ktorá je oslobodená od dane, nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň, pretože v tomto prípade nie je osobou povinnou platiť daň. Príklad Fyzická osoba – podnikateľ, ktorý nie je registrovaný za platiteľa dane, si objedná opravu obrábacieho stroja u podnikateľa, ktorý má sídlo a je identifikovaný pre daň v Českej republike. Oprava obrábacieho stroja sa fyzicky vykoná v Českej republike. Miestom dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je miesto, kde má podnikateľ, ktorému je služba dodaná, sídlo alebo miesto podnikania, t.j. tuzemsko. Osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH príjemca služby. Pred prijatím služby je podnikateľ povinný podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. V čase dodania služby slovenský podnikateľ má pridelené identifikačné číslo pre daň. Český podnikateľ vykonanú opravu fakturuje bez DPH a dodanie služby vykáže v súhrnnom výkaze. Ak si zdaniteľná osoba nesplní registračnú povinnosť a prijíma službu od zahraničnej osoby so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v inom členskom štáte, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku, nebude mať pridelené IČ DPH a zahraničná osoba k fakturovanej cene uplatní DPH príslušného členského štátu, pretože bude vychádzať z predpokladu, že príjemca služby nie je zdaniteľnou osobou,

2

vystavuje sa riziku dvojitého zdanenia. Napriek uplatnenej DPH iného členského štátu zdaniteľná osoba je podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH povinná platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, ak miesto dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku. Rovnako sa registračná povinnosť vzťahuje aj na zdaniteľnú osobu, ktorá nie je platiteľom dane a dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby – zdaniteľná osoba v inom členskom štáte. Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby. Žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH. Daňový úrad je povinný zdaniteľnú osobu registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Povinnosť registrácie sa vzťahuje na prípady, keď zdaniteľná osoba dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby – zdaniteľná osoba v inom členskom štáte. Zdaniteľná osoba je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby s miestom dodania v inom členskom štáte. Dodanie služby s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, je zdaniteľná osoba povinná vykázať v súhrnnom výkaze. Zdaniteľná osoba nie je povinná registrovať sa pre daň, ak dodá službu zahraničnej osobe so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v treťom štáte. Ak zdaniteľná osoba dodá službu, ktorá je oslobodená od dane v členskom štáte príjemcu služby, nie je povinná registrovať sa pre daň. Príklad Maďarský podnikateľ, ktorý má sídlo a je identifikovaný pre daň v Maďarsku, si u fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý nie je registrovaný za platiteľa dane, objednal prepravu tovaru z Nemecka do Maďarska. Miestom dodania prepravnej služby tovaru medzi členskými štátmi je miesto, kde má príjemca služby sídlo alebo miesto podnikania, t.j. Maďarsko. Zdaniteľná osoba – prepravca je povinná pred dodaním prepravnej služby podať miestne príslušnému daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Daňový úrad zdaniteľnú osobu zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Prepravca na faktúre uvedie pridelené identifikačné číslo pre daň. Miestom dodania prepravnej služby je Maďarská republika a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby. Zdaniteľná osoba vykonanú prepravnú službu pre maďarského podnikateľa vykáže v súhrnnom výkaze. Registráciou podľa § 7a zákona o DPH sa zdaniteľná osoba nestáva platiteľom dane. Ak zdaniteľná osoba prijíma službu s miestom dodania v tuzemsku od zahraničnej osoby z iného členského štátu alebo dodáva službu s miestom dodania v inom členskom štáte, vzniká jej registračná povinnosť podľa § 7a zákona o DPH. Uvedené však neznamená, že zdaniteľná osoba nemôže požiadať o registráciu za platiteľa dane podľa § 4 zákona o DPH. V prípade, ak sa zdaniteľná osoba zaregistruje pre daň podľa § 7a zákona o DPH a následne nadobudne v tuzemsku tovar z iného členského štátu, takéto nadobudnutie tovaru je predmetom dane pre zdaniteľnú osobu registrovanú pre daň podľa § 7a zákona o DPH. Uvedený postup vyplýva z doplnenia § 11 ods. 5 zákona o DPH. To znamená, že ak sa

3

zdaniteľná osoba zaregistruje pre daň podľa § 7a zákona o DPH napr. od 1.3.2010 z dôvodu dodania služby zdaniteľnej osobe s miestom dodania v inom členskom štáte, nie je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH a v apríli 2010 nadobudne v tuzemsku tovar z iného členského štátu v hodnote 8 200 eur, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane a zdaniteľná osoba je osobou povinnou platiť daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH. V zákone o DPH nie je samostatne upravené zrušenie registrácie zdaniteľnej osoby registrovanej podľa § 7a zákona o DPH. V prípade, ak zdaniteľná osoba prestane vykonávať ekonomickú činnosť, napr. zruší živnostenské oprávnenie, daňový úrad pristúpi k zrušeniu registrácie. V súvislosti s novými pravidlami o prideľovaní identifikačných čísiel pre DPH podľa § 7a zákona o DPH, novými pravidlami pri určovaní miesta dodania služieb podľa § 15 a 16 zákona o DPH a pri osobách povinných platiť daň sa upravuje ustanovenie zákona o DPH týkajúce sa vedenia záznamov osobou registrovanou pre daň podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH nasledovne: V § 70 odsek 4 znie: (4) Osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo 7a je povinná viesť záznamy o a) nadobudnutých tovaroch z iného členského štátu, b) dodaných službách s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1, c) prijatých službách, pri ktorých je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3. 2. Miesto dodania služby Pre každé poskytovanie služieb by miestom zdaňovania malo byť v zásade miesto, kde dochádza ku skutočnej spotrebe. Novelou zákona o DPH sa zavádzajú nové ustanovenia § 15 a § 16 zákona o DPH, ktoré upravujú miesto dodania služieb. Za účelom zabezpečenia zdaňovania v mieste, kde dochádza ku skutočnej spotrebe sa od 1.1.2010 zavádzajú dve všeobecné pravidlá miesta dodania služby. Prvé pravidlo upravuje miesto dodania služby poskytnutej zdaniteľnej osobe a druhé pravidlo upravuje miesto dodania služby poskytnutej nezdaniteľnej osobe. V určitých prípadoch sa tieto všeobecné pravidlá neuplatnia a namiesto nich sa uplatnia osobitné pravidlá uvedené v § 16 zákona o DPH, ktoré odrážajú zásadu zdaňovania v mieste spotreby. 2.1 Všeobecné pravidlá miesta dodania služby Zákon o DPH v § 15 odseku 1 a 2 upravuje dve všeobecné pravidlá miesta dodania služieb: 1. Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

4

2. Miestom dodania služby osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa služby, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň. Ak dodávateľ služby nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Všeobecné pravidlá na určenie miesta dodania služieb uvedené v § 15 ods. 1 a 2 zákona o DPH a taktiež niektoré osobitné pravidlá na určenie miesta dodania služieb uvedené v § 16 zákona o DPH sú založené na postavení príjemcu služby, t.j. či príjemca služby je alebo nie je zdaniteľnou osobou. Podľa § 3 zákona o DPH zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb, výkon slobodných povolaní, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Ekonomickou činnosťou je aj využívanie hmotného a nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu z tohto majetku na pokračujúcej báze. Podľa § 15 ods. 3 zákona o DPH miesto dodania služby sa určí podľa § 15 odseku 1 alebo 2 zákona o DPH, ak § 16 zákona o DPH neustanovuje inak. Uvedené znamená, že pri určení miesta dodania služby by poskytovateľ služby mal v prvom rade zistiť, či pre konkrétnu službu neplatí niektoré z pravidiel uvedených v § 16 zákona o DPH, ktoré sú osobitnými pravidlami vo vzťahu k dvom všeobecným pravidlám uvedeným v § 15 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Ak pre konkrétnu službu neplatí osobitné pravidlo podľa § 16 zákona o DPH, uplatní sa pri určení miesta dodania služby jedno z dvoch všeobecných pravidiel podľa § 15 zákona o DPH, a to v závislosti od toho, či príjemca služby je zdaniteľnou osobou alebo nezdaniteľnou osobou. Dodanie služby zdaniteľnej osobe Pri dodaní služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miestom dodania služby miesto, kde má táto osoba sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko. Pri posudzovaní miesta dodania služby pre zdaniteľnú osobu je dôležité posúdiť, či zdaniteľná osoba pri prijatí služby koná v postavení zdaniteľnej osoby. Miesto dodania služby sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v prípade, ak zdaniteľná osoba prijíma službu v rámci svojej ekonomickej činnosti, z ktorej má príjmy. V prípade, ak by fyzická osoba prijímala službu v postavení súkromnej osoby, a nie zdaniteľnej osoby, miesto dodania služby sa neurčí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH. Je potrebné rozlišovať, v ktorých prípadoch fyzická osoba – podnikateľ koná v postavení zdaniteľnej osoby a v ktorých prípadoch koná v postavení súkromnej osoby a ňou dosiahnuté príjmy nie sú príjmami z ekonomickej činnosti. Pri určení miesta ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby je potrebné vziať do úvahy rad faktorov, ako napr. registrované sídlo ekonomickej činnosti; miesto ústrednej správy; miesto, kde sa stretáva manažment, ktoré sa obvykle zhoduje s miestom, kde sa určuje hlavná stratégia ekonomickej činnosti. Do úvahy je možné vziať aj ďalšie faktory, ako napr. miesto, kde sa koná valné zhromaždenie; miesto, kde sa uschovávajú organizačné a účtovné dokumenty; miesto, kde sa obvykle vykonávajú finančné a bankové prevody. Miestom ekonomickej činnosti je miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia týkajúce sa celkového riadenia spoločnosti a kde sa vykonávajú funkcie ústrednej správy.

5

Ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Iba v prípade, ak má prevádzkareň minimálnu veľkosť a súčasne stále prítomné ľudské a technické zdroje, považuje sa za prevádzkareň podľa § 4 ods. 7 zákona o DPH. Je potrebné, aby prevádzkareň spĺňala kritérium stálosti a mala adekvátne vnútorné usporiadanie, najmä čo sa týka ľudských a technických zdrojov a zároveň, aby bola schopná dodané služby prijať a využiť. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Trvalým bydliskom fyzickej osoby je adresa uvedená v registri obyvateľov alebo podobnom registri. Ak takýto register neexistuje, je to adresa poskytnutá daňovému úradu. Miestom, kde sa fyzická osoba obvykle zdržiava je miesto, kde táto osoba v čase poskytnutia služieb obvykle žije, s prihliadnutím na jej osobné a pracovné záväzky. Ak táto osoba nemá pracovné záväzky, prihliada sa len na jej osobné záväzky, ktoré sa prejavujú pevnými väzbami medzi ňou a miestom, kde žije. Od 1.1.2010 sa všeobecné pravidlo pre určenie miesta dodania služieb zdaniteľnej osobe uplatňuje pri väčšine služieb dodaných zdaniteľnej osobe. Všeobecné pravidlo pre určenie miesta dodania služieb poskytnutých zdaniteľným osobám, t.j. § 15 ods. 1 zákona o DPH sa uplatní napr. pri nasledovných druhoch služieb, ktoré sú poskytnuté zdaniteľnej osobe: • • • • • • • • • •

preprava tovaru vrátane prepravy tovaru medzi členskými štátmi, doplnkové služby pri preprave tovaru ako nakladanie, vykladanie, manipulácia a podobné súvisiace služby, ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku, sprostredkovateľské služby, dlhodobý prenájom dopravných prostriedkov (pre všetky dopravné prostriedky viac ako 30 dní, pre plavidlá viac ako 90 dní), nehmotné služby, ktoré zahŕňajú napr.: prevod a postúpenie autorských práv, patentov, licencií, ochranných známok a podobných práv, reklamné služby, poradenské, inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské, tlmočnícke a iné podobné služby vrátane služieb spracovania údajov a poskytovania informácií, bankové, finančné, poisťovacie a zaisťovacie služby, poskytnutie zamestnancov, nájom hnuteľného hmotného majetku okrem krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov, železničných vagónov a vozňov, prívesov a návesov, poskytnutie prístupu a prepravy alebo prenosu cez rozvodné systémy zemného plynu a elektriny a dodanie ostatných priamo súvisiacich služieb, telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, služby dodávané elektronickými prostriedkami.

Príklad Rakúsky podnikateľ so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Rakúsku uzatvoril zmluvu so slovenským podnikateľom, ktorý nie je identifikovaný pre daň, na dodanie reklamnej služby. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko, t.j. 6

tuzemsko. Zdaniteľná osoba je povinná pred prijatím reklamnej služby podať miestne príslušnému daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7a zákona o DPH. Rakúsky podnikateľ dodanie reklamných služieb fakturuje bez rakúskej DPH, osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH tuzemský príjemca služby. Dodanie reklamnej služby rakúsky podnikateľ vykáže v súhrnnom výkaze. Príklad Slovenský platiteľ dane SK1 si u slovenského platiteľa dane SK2 objedná prepravu tovaru v Chorvátsku. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko, t.j. tuzemsko. Osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, t.j. platiteľ dane SK1. Platiteľ dane SK1 fakturuje prepravu tovaru v Chorvátsku platiteľovi dane SK2 so slovenskou DPH. Príklad Český podnikateľ so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Českej republike si u prepravcu – slovenského platiteľa dane objedná prepravu tovaru v Chorvátsku. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, t.j. Česká republika. Osobou povinnou platiť daň je český príjemca služby. Slovenský prepravca vykonanú prepravu v Chorvátsku fakturuje bez slovenskej DPH a vykonanú prepravu vykáže v súhrnnom výkaze. Príklad Český podnikateľ so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Českej republike si u prepravcu – slovenského platiteľa dane objedná prepravu tovaru zo Slovenska do Chorvátska. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, t.j. Česká republika. Slovenský prepravca vykonanú prepravu fakturuje bez slovenskej DPH a nevykáže ju v súhrnnom výkaze, pretože ide o prepravnú službu spojenú s vývozom tovaru, ktorá je oslobodená od dane (toto pravidlo je rovnaké vo všetkých členských štátoch) a v súhrnnom výkaze sa neuvádza. Keďže prepravná služba spojená s vývozom tovaru je oslobodená od dane, český podnikateľ neuplatní daň. Vzhľadom na skutočnosť, že určenie miesta dodania služby podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona o DPH závisí od postavenia príjemcu služby, poskytovateľ služby sa musí presvedčiť, či je zákazník zdaniteľná osoba prostredníctvom identifikačného čísla pre DPH, ktoré mu bolo oznámené alebo prostredníctvom inej skutočnosti, ktorá mu bola príjemcom služby uvedená na preukázanie skutočnosti, že zákazník je zdaniteľná osoba identifikovaná pre účely DPH. Na Daňovom riaditeľstve SR bola zriadená služba overovania platnosti identifikačných čísel pre DPH v členských štátoch EÚ. Táto služba je sprístupnená daňovým subjektom, ako aj daňovým úradom, ktorí môžu ústne alebo písomne preveriť platnosť identifikačného čísla pre DPH prideleného v členských štátoch EÚ. Ako odpoveď na overenie platnosti identifikačného číslo pre DPH je poskytnutá len informácia, či zadané číslo je platné alebo nie. Táto informácia sa dá vytlačiť. Žiadateľ z daňového orgánu na rozdiel od daňového subjektu môže zistiť aj názov spolu s adresou a zároveň aj platnosť identifikačného čísla pre DPH v minulosti. Služba overovania platnosti identifikačných čísel pre DPH v členských štátoch EÚ je dostupná aj na stránke Daňového riaditeľstva SR prostredníctvom odkazu na stránku Európskej komisie. Identifikačné číslo pre DPH slúži dodávateľovi ako dôkaz o postavení odberateľa ako zdaniteľnej osoby. Teoreticky podnikateľ môže mať pridelené identifikačné číslo pre DPH 27 členských štátov. Pri posúdení miesta dodania služby podľa § 15 ods. l zákona o DPH je podstatné, aby poskytnuté identifikačné číslo pre DPH

7

zodpovedalo sídlu alebo miestu podnikania zdaniteľnej osoby. Ak je služba dodaná prevádzkarni, identifikačné číslo pre DPH má zodpovedať miestu prevádzkarne. Príklad Podnikateľ so sídlom v Taliansku si pod identifikačným číslom prideleným v Holandsku objednal u slovenského platiteľa dane dlhodobý nájom kamióna na obdobie jedného roka. Keďže príjemca služby je zdaniteľnou osobou, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba sídlo, t.j. Taliansko. Vzhľadom na skutočnosť, že poskytnuté holandské identifikačné číslo nezodpovedá sídlu príjemcu služby je potrebné, aby si slovenský platiteľ dane vyžiadal talianske identifikačné číslo pre DPH, ktoré zodpovedá sídlu príjemcu služby. Pri dodaní služby s miestom dodania v treťom štáte posúdenie miesta dodania služby rovnako závisí od posúdenia príjemcu služby. Za účelom neuplatnenia DPH musí poskytovateľ služby okrem dôkazu, že sídlo alebo miesto podnikania príjemcu služby sa nachádza mimo územia Európskeho spoločenstva preukázať, že zákazník je zdaniteľnou osobou. Medzi relevantné dôkazy patrí identifikačné číslo pre DPH alebo podobné číslo, ktoré sa používa na identifikáciu ekonomickej činnosti vydané príjemcovi služby štátom, v ktorom má sídlo alebo miesto podnikania alebo dôležité informácie, ako napr. informácie vrátane výpisov z webovej stránky, získané od kompetentných daňových úradov, ktoré potvrdzujú, že príjemca služby je zdaniteľná osoba. Rovnako sem patrí objednávkový formulár príjemcu služby, ktorý obsahuje údaj o sídle jeho ekonomickej činnosti, identifikačné číslo alebo výpis z webovej stránky príjemcu služby, ktorý potvrdzuje, že zákazník vykonáva ekonomickú činnosť. Osvedčenie vydané daňovými úradmi príjemcu služby ako potvrdenie, že vykonáva ekonomickú činnosť, pre účely vrátenia DPH podľa Trinástej smernice sa môže použiť namiesto identifikačného čísla pre DPH a inej relevantnej informácie, ale iba v prípade, ak je takéto osvedčenie k dispozícii. Príklad Podnikateľ so sídlom vo Švajčiarsku si pod identifikačným číslom prideleným v Nemecku objednal u platiteľa dane sprostredkovanie predaja tovaru na Slovensku. Platiteľ dane si musí preveriť postavenie príjemcu služby z tretieho štátu ako zdaniteľnej osoby. Pridelené identifikačné číslo pre DPH v Nemecku nie je dostačujúcim dôkazom pre posúdenie postavenia príjemcu služby v štáte, kde má sídlo, t.j. vo Švajčiarsku. Po preverení postavenia príjemcu služby ako zdaniteľnej osoby platiteľ dane určí miesto dodania služby, ktorým je Švajčiarsko. Platiteľ dane dodanú sprostredkovateľskú službu fakturuje bez DPH. Napriek skutočnosti, že švajčiarsky podnikateľ predložil nemecké identifikačné číslo pre DPH, platiteľ dane nevykáže dodanú sprostredkovateľskú službu v súhrnnom výkaze, pretože miestom jej dodania je Švajčiarsko a v súhrnnom výkaze sa vykazujú len služby s miestom dodania v inom členskom štáte. Dodanie služby inej ako zdaniteľnej osobe Pri dodaní služby inej ako zdaniteľnej osobe je miestom jej dodania miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania. Ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa služby, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň. Prevádzkareň poskytujúca služby musí mať minimálnu veľkosť a súčasne stále prítomné ľudské a technické zdroje. Musí mať adekvátne vnútorné usporiadanie, najmä čo sa týka ľudských a technických zdrojov a zároveň musí byť schopná poskytovať služby. Ak dodávateľ služby nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Všeobecné pravidlo pre určenie

8

miesta dodania služieb poskytnutých nezdaniteľným osobám, t.j. § 15 ods. 2 zákona o DPH sa uplatní napr. pri nasledovných druhoch služieb, ktoré sú poskytnuté nezdaniteľnej osobe: • • • • • •

dlhodobý prenájom dopravných prostriedkov (pre všetky dopravné prostriedky viac ako 30 dní, pre plavidlá viac ako 90 dní), nehmotné služby, ktoré zahŕňajú napr.: reklamné služby, poradenské, inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské, tlmočnícke a iné podobné služby vrátane služieb spracovania údajov a poskytovania informácií, bankové, finančné, poisťovacie a zaisťovacie služby, nájom hnuteľného hmotného majetku okrem krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov, železničných vagónov a vozňov, prívesov a návesov, telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytované zdaniteľnou osobou so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v členskom štáte, služby dodávané elektronickými prostriedkami poskytované zdaniteľnou osobou so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v členskom štáte.

Príklad Slovenský občan si objedná službu právneho poradenstva u maďarského advokáta, ktorý má sídlo a pridelené identifikačné číslo pre daň v Maďarskej republike. Keďže občan nie je zdaniteľnou osobou, miestom dodania služby právneho poradenstva je podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH miesto, kde má dodávateľ služby sídlo, t.j. Maďarská republika. Maďarský advokát k fakturovanej cene služby uplatní maďarskú DPH. Na účely určenia miesta dodania služby podľa § 15 odsekov 1 a 2 a § 16 zákona o DPH sa a) zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona o DPH, považuje za zdaniteľnú osobu pre všetky služby, ktoré sú jej dodané, b) právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, považuje za zdaniteľnú osobu. Zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť a súčasne aj činnosti, ktoré nie sú predmetom DPH sa pre účely určenia miesta dodania služby podľa § 15 ods. 1, 2 a § 16 zákona o DPH považuje za zdaniteľnú osobu pre všetky služby, ktoré sú jej dodané. Príklad Obec sa podľa § 3 ods. 4 zákona o DPH nepovažuje za zdaniteľnú osobu, keď koná v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijíma v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak táto činnosť výrazne narušuje alebo môže narušiť hospodársku súťaž. Z dôvodu predaja stavebných pozemkov pre individuálnu výstavbu rodinných domov sa obec zaregistrovala za platiteľa dane. Obec prijme poradenskú službu súvisiacu s jej hlavnou činnosťou od poľského podnikateľa so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Poľskej republike. Obec sa považuje za zdaniteľnú osobu pre všetky služby, ktoré sú jej dodané. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH tuzemsko, osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH obec. Poľský podnikateľ dodanú poradenskú službu fakturuje bez DPH a uvedie ju v súhrnnom výkaze.

9

Právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a identifikovala sa pre daň z dôvodu nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 7 zákona o DPH, sa pre účely určenia miesta dodania služby podľa § 15 ods. 1, 2 a § 16 zákona o DPH považuje za zdaniteľnú osobu. Ak takáto osoba prijme službu od zahraničnej osoby z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a miesto dodania služby sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH. Príklad Ministerstvo je registrované pre daň podľa § 7 zákona o DPH ako nadobúdateľ tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Ministerstvo prijme právnu službu od právnickej spoločnosti so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Nemecku. Miestom dodania právnej služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH tuzemsko a ministerstvo je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH. Nemecká spoločnosť dodanú právnu službu fakturuje bez DPH a uvedie ju v súhrnnom výkaze. Posúdenie miesta dodania služby v prípade, ak zahraničná osoba má v tuzemsku zriadenú prevádzkareň Ak je zdaniteľná osoba, ktorej sa poskytli služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH usadená na viac ako jednom mieste, tieto služby sa v princípe zdaňujú v mieste, kde má príjemca služby zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti. Ak sa služby poskytujú prevádzkarni zdaniteľnej osoby umiestnenej na inom mieste, ako je sídlo ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby, služba sa zdaňuje v mieste, kde sa táto prevádzkareň nachádza. Pokiaľ nie je dôkaz o zneužití práva, iba zdaniteľná osoba, ktorá prijíma služby, je zodpovedná za určenie, kde sa služby poskytujú. Pri posudzovaní, či sú služby skutočne poskytnuté prevádzkarni, by mala zdaniteľná osoba venovať osobitnú pozornosť najmä tomu, či: -

zmluva a/alebo objednávka identifikuje prevádzkareň ako príjemcu služieb; prevádzkareň je subjektom platiacim za služby alebo či sú náklady v skutočnosti znášané týmto subjektom; charakter služieb umožňuje určiť konkrétnu prevádzkareň, ktorej boli služby poskytnuté.

Pre účely kontroly sa stanovuje predpoklad, že ak identifikačné číslo pre DPH zákazníka uvedené na faktúre je to isté, ktoré daný členský štát pridelil prevádzkarni, služby sú poskytnuté prevádzkarni, pokiaľ sa nepreukáže opak. 2.2 Osobitné pravidlá miesta dodania služby Ustanovenia § 16 zákona o DPH určujú osobitné pravidlá miesta dodania služby vo vzťahu k dvom všeobecným pravidlám obsiahnutým v § 15 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Uvedené vyplýva zo znenia § 15 ods. 3 zákona o DPH podľa ktorého sa miesto dodania služby určí podľa § 15 odseku 1 alebo 2 zákona o DPH, ak § 16 zákona o DPH neustanovuje inak. § 16 zákona o DPH upravuje jednak miesto dodania konkrétnych typov služieb, pri ktorých sa miesto dodania určuje rovnakým spôsobom bez ohľadu na postavenie príjemcu služby a jednak upravuje miesto dodania služieb poskytnutých inej ako zdaniteľnej osobe. Pri nasledovných konkrétnych typoch služieb sa miesto dodania služby určuje rovnakým spôsobom, bez ohľadu na to, či sú poskytnuté zdaniteľnej alebo nezdaniteľnej osobe:

10

-

služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť, krátkodobý nájom dopravných prostriedkov, kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a podobné služby vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, doprava osôb, reštauračné a stravovacie služby, reštauračné a stravovacie služby fyzicky poskytnuté na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch počas výkonu časti osobnej dopravy na území Európskeho spoločenstva.

Služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Uvedené pravidlo sa rovnako uplatní pri dodaní služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť tak zdaniteľnej, ako aj nezdaniteľnej osobe. Pri dodaní služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je táto zdaniteľná osoba osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH, ak miestom dodania služby je tuzemsko. Táto povinnosť neplatí, ak je zahraničná osoba platiteľom. Pri sprostredkovaní ubytovania sprostredkovateľom, ktorý koná v mene a na účet inej osoby pre zdaniteľnú osobu, sa miesto dodania sprostredkovateľskej služby určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto, kde má zdaniteľná osoba sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko. Pri sprostredkovaní ubytovania sprostredkovateľom, ktorý koná v mene a na účet inej osoby pre inú ako zdaniteľnú osobu, je miestom dodania sprostredkovateľskej služby podľa § 16 ods. 13 zákona o DPH to isté miesto, ako miesto dodania ubytovacej služby. Príklad Česká spoločnosť so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Českej republike vykonáva rekonštrukciu nehnuteľnosti na Slovensku. Objednávateľom služby je zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť a súčasne aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane. Miestom dodania služby je podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t.j. tuzemsko. Osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH zdaniteľná osoba, ak miestom dodania služby je tuzemsko. Ak by česká spoločnosť vykonala rekonštrukciu nehnuteľnosti pre nezdaniteľnú osobu , miesto dodania služby zostáva nezmenené, t.j. tuzemsko. Osobou povinnou platiť daň by bola česká spoločnosť, ktorá by bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5 zákona o DPH Daňovému úradu Bratislava I pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane. Príklad Platiteľ dane A sprostredkuje pre zamestnancov platiteľa dane B ubytovanie počas služobnej cesty v Nemecku. Miestom dodania sprostredkovateľskej služby ubytovania je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, t.j. tuzemsko. Osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ dane A, ktorý dodáva službu v tuzemsku. Sprostredkovateľskú službu ubytovania fakturuje pre platiteľa dane B so slovenskou DPH.

11

Krátkodobý nájom dopravných prostriedkov Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov je miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi; krátkodobým nájmom sa rozumie nepretržité držanie alebo používanie dopravného prostriedku počas obdobia nepresahujúceho 30 dní alebo 90 dní, ak ide o nájom plavidiel. Dopravné prostriedky bez ohľadu na to, či sú motorizované alebo nemotorizované, spolu s ďalším príslušenstvom a zariadením, určené na prepravu tovarov alebo osôb z jedného miesta na druhé, ktoré môžu byť ťahané, vlečené alebo tlačené dopravným prostriedkom, a ktoré sú spravidla určené a schopné uskutočnenia prepravy tovarov alebo osôb, sa považujú za dopravné prostriedky. Ide predovšetkým o tieto dopravné prostriedky: - motorizované a nemotorizované pozemné vozidlá, ako napr. automobily, motocykle, bicykle, trojkolky a obytné prívesy, pokiaľ nie sú pripevnené k zemi; - prívesy a návesy, ako aj železničné vagóny; - motorizované a nemotorizované plavidlá; - motorizované a nemotorizované lietadlá; - vozidlá prispôsobené na prepravu chorých a zranených osôb; - poľnohospodárske traktory a ostatné poľnohospodárske vozidlá; - nebojové vojenské vozidlá a vozidlá policajného dozoru alebo vozidlá určené na účely civilnej obrany; - mechanicky alebo elektronicky poháňané invalidné vozíky. Kontajnery nie sú dopravnými prostriedkami a prenájom kontajnerov sa upravuje podľa všeobecných pravidiel, t.j. § 15 ods. 1 zákona o DPH, ak je prenájom kontajnerov poskytnutý zdaniteľnej osobe a § 15 ods. 2 zákona o DPH, ak je prenájom kontajnerov poskytnutý nezdaniteľnej osobe. Dopravné prostriedky sa považujú za skutočne odovzdané do dispozície zákazníka v mieste, kde sa dopravný prostriedok nachádza, keď nad ním zákazník prevezme skutočnú kontrolu. Zmocnenie sa veci z právneho hľadiska (podpis zmluvy, prevzatie kľúčov) nie je v tomto ohľade postačujúce. Dĺžka trvania nepretržitého držania alebo používania dopravného prostriedku je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie uplatnenia § 16 ods. 2 zákona o DPH. Dĺžka trvania nepretržitého držania alebo používania dopravného prostriedku by mala byť posudzovaná podľa zmluvy medzi zúčastnenými stranami. Zmluva je základným predpokladom, ktorý možno vyvrátiť akoukoľvek faktickou skutočnosťou alebo právnou skutočnosťou v snahe správne určiť skutočnú dĺžku trvania nepretržitej držby alebo používania dopravného prostriedku. Ak dve a viac zmluvy, ktoré sa týkajú prenájmu rovnakých dopravných prostriedkov, boli uzatvorené krátko po sebe, s rozdielom dvoch a menej dní, je potrebné pri určení, či sa zmluva uzatvorená v poradí ako druhá považuje za krátkodobú zmluvu alebo nie, vziať do úvahy prvý termín uzavretia zmluvy. Ak sa platnosť krátkodobej zmluvy predĺži a dĺžka jej trvania presiahne 30 (90) dní, je potrebné zmluvu opätovne posúdiť. Ak predĺženie zmluvy bolo spôsobené jednoznačne preukázateľnými okolnosťami mimo vplyvu zúčastnených strán (vyššia moc), nie je potrebné zmluvu opätovne posudzovať. Pri dodaní krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je táto zdaniteľná osoba osobou

12

povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH, ak miestom dodania služby je tuzemsko. Táto povinnosť neplatí, ak je zahraničná osoba platiteľom. Príklad Platiteľ dane, ktorý sa zaoberá nájmom dopravných prostriedkov, prenajme osobný automobil inému platiteľovi dane. Zmluva bola uzatvorená na obdobie 20 dní. Podľa požiadavky nájomcu bol osobný automobil fyzicky odovzdaný na letisku Schwechat vo Viedni. Keďže nájom bol dohodnutý na obdobie 20 dní, ide o krátkodobý nájom a miestom dodania služby je miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi, t.j. Rakúsko. Prenajímateľ osobného automobilu pri registračnej povinnosti a daňových povinnostiach postupuje podľa rakúskeho zákona o DPH. Ak by bola zmluva o nájme uzatvorená na obdobie dlhšie ako 30 dní, miestom dodania služby by bolo podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH tuzemsko a prenajímateľ osobného automobilu by dlhodobý nájom fakturoval so slovenskou DPH. Kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a podobné služby vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb Miestom dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb, ako napríklad služieb na výstavách a veľtrhoch, vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú. Pri dodaní vyššie uvedených služieb zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je táto zdaniteľná osoba osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH, ak miestom dodania služby je tuzemsko. Táto povinnosť neplatí, ak je zahraničná osoba platiteľom. Príklad Agentúra – platiteľ dane organizuje vystúpenia českého umelca v rôznych slovenských mestách. Miestom dodania umeleckých služieb je podľa § 16 ods. 3 zákona o DPH miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú, t.j. tuzemsko. Keďže český umelec má uzatvorený zmluvný vzťah s agentúrou, t.j. zdaniteľnou osobou, osobou povinnou platiť daň z umeleckej služby poskytnutej českým umelcom je podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH agentúra, ak miestom dodania služby je tuzemsko. Doprava osôb Miestom dodania dopravy osôb je miesto, kde sa doprava vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch. Pri doprave osôb vykonanou zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je táto zdaniteľná osoba osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH, ak miestom dodania služby je tuzemsko. Táto povinnosť neplatí, ak je zahraničná osoba platiteľom. Príklad Platiteľ dane vykonáva pravidelnú autobusovú prepravu osôb na trase Košice – Praha – Berlín. Preprava osôb prechádza cez územie Slovenskej republiky, Českej republiky a Nemeckej republiky. Miestom dodania dopravy osôb je miesto, kde sa doprava vykonáva, t.j. Slovenská republika, Česká republika, Nemecká republika. Časť prepravy vykonaná na území Slovenskej republiky za predpokladu, že ide o prepravu osôb z tuzemska do zahraničia je oslobodená od dane podľa § 46 zákona o DPH s nárokom na odpočítanie dane. Pri

13

registrácii a daňových povinnostiach týkajúcich sa DPH v Českej republike a v Nemeckej republike platiteľ dane postupuje podľa českého a nemeckého zákona o DPH. Reštauračné a stravovacie služby Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb okrem reštauračných a stravovacích služieb fyzicky poskytnutých na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch je miesto, kde sa tieto služby fyzicky poskytnú. Reštauračné služby pozostávajú z dodania pripraveného alebo nepripraveného jedla a/alebo nápojov určených na konzumáciu ľuďmi v priestoroch poskytovateľa, spolu s vhodnými doplnkovými službami umožňujúcimi okamžitú spotrebu, kým stravovacie služby pozostávajú z rovnakého dodania, avšak poskytnutého mimo priestorov poskytovateľa. Podobne ako reštauračné služby možno stravovacie služby charakterizovať súborom znakov a úkonov, pričom prevládajú služby, a poskytnutie jedál alebo nápojov je len jedným z komponentov. Za reštauračné a stravovacie služby sa nepovažujú: -

samotné dodanie pripraveného alebo nepripraveného jedla (napr. jedlo vzaté so sebou z reštaurácií, supermarketov a podobne); dodania pozostávajúce iba zo samotnej prípravy a prepravy jedla; vo všeobecnosti dodania pozostávajúce z prípravy a donášky jedla a/alebo nápojov bez žiadnej inej doplnkovej služby.

V prípadoch, kedy dodanie jedla a/alebo nápojov nie je spojené s ďalšími službami, považuje sa za dodanie tovaru. Ak jedlo a/alebo nápoje poskytne iba jedna zdaniteľná osoba a doplnkové/podporné služby sú tomu istému zákazníkovi poskytnuté inou zdaniteľnou osobou, dodanie uskutočnené každou z týchto zdaniteľných osôb sa posudzuje samostatne, podľa samostatných kritérií, za predpokladu, že neexistuje dôkaz o zneužití práva. Pri dodaní reštauračných a stravovacích služieb zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je táto zdaniteľná osoba osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH, ak miestom dodania služby je tuzemsko. Táto povinnosť neplatí, ak je zahraničná osoba platiteľom. Reštauračné a stravovacie služby fyzicky poskytnuté na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch počas výkonu časti osobnej dopravy na území Európskeho spoločenstva Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb, ktoré sa fyzicky poskytnú na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch počas výkonu časti osobnej dopravy na území Európskeho spoločenstva, je miesto, kde sa osobná doprava začína. Na účely § 16 ods. 11 zákona o DPH sa za časť osobnej dopravy na území Európskeho spoločenstva považuje časť dopravy medzi miestom začatia a miestom skončenia osobnej dopravy bez zastávky mimo územia Európskeho spoločenstva. Za miesto začatia osobnej dopravy sa považuje prvé plánované miesto na území Európskeho spoločenstva, v ktorom cestujúci môžu nastúpiť do dopravného prostriedku, prípadne aj po zastávke mimo územia Európskeho spoločenstva. Za miesto skončenia osobnej dopravy sa považuje posledné plánované miesto na území Európskeho spoločenstva, v ktorom cestujúci, ktorí nastúpili na území Európskeho spoločenstva, môžu vystúpiť z dopravného prostriedku, prípadne aj pred zastávkou mimo územia Európskeho spoločenstva. Pri ceste tam a späť sa cesta späť na účely určenia miesta dodania služby považuje za samostatnú dopravu. Pri dodaní reštauračných a stravovacích služieb fyzicky poskytnutých na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch počas výkonu časti osobnej dopravy na území Európskeho spoločenstva

14

zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je táto zdaniteľná osoba osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH, ak miestom dodania služby je tuzemsko. Táto povinnosť neplatí, ak je zahraničná osoba platiteľom. Príklad Počas osobnej vlakovej dopravy na trase Budapešť – Paríž poskytuje platiteľ dane cestujúcim reštauračné služby v reštauračnom vozni. Miestom dodania reštauračných služieb fyzicky poskytnutých vo vlaku je Maďarská republika, pretože osobná doprava začína na území Maďarskej republiky. Pri registračnej povinnosti a daňových povinnostiach platiteľ dane postupuje podľa maďarského zákona o DPH. Nasledujúce ustanovenia § 16 zákona o DPH upravujú miesto dodania konkrétnych služieb dodaných inej ako zdaniteľnej osobe. Ide o nasledovné druhy služieb: Preprava tovaru medzi členskými štátmi osobe inej ako zdaniteľnej osobe Miestom dodania prepravy tovaru medzi členskými štátmi osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru začína. Prepravou tovaru medzi členskými štátmi je preprava tovaru, ktorej miesto začatia a miesto skončenia sa nachádzajú na územiach dvoch rôznych členských štátov. Miestom začatia prepravy tovaru je miesto, kde sa preprava tovaru skutočne začína, bez ohľadu na prekonanú vzdialenosť do miesta, kde sa tovar nachádza. Miestom skončenia prepravy tovaru je miesto, kde sa preprava tovaru skutočne skončí. Príklad Právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a nie je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH, si u poľského prepravcu so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Poľskej republike objednala prepravu tovaru z Krakova do Olomouca. Miestom dodania prepravnej služby tovaru je podľa § 16 ods. 5 zákona o DPH miesto, kde sa preprava tovaru začína, t.j. Poľská republika. Poľský prepravca k cene fakturovanej prepravnej služby uplatní poľskú DPH. Iná preprava tovaru ako je preprava tovaru medzi členskými štátmi osobe inej ako zdaniteľnej osobe Miestom dodania pri inej preprave tovaru ako je preprava tovaru medzi členskými štátmi podľa § 16 ods. 7 zákona o DPH osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch. Príklad Švajčiarska nadácia si u tuzemského prepravcu objednala prepravu tovaru z Bratislavy do Bernu. Preprava tovaru sa uskutočnila zo Slovenska cez Rakúsko do Švajčiarska. Miestom dodania prepravnej služby tovaru je miesto, kde sa preprava tovaru vykonáva, t.j. Slovensko, Rakúsko, Švajčiarsko. Úsek prepravy vykonaný na území Slovenskej republiky je oslobodený od dane s nárokom na odpočítanie dane, keďže ide o prepravnú službu priamo spojenú s vývozom tovaru. Čo sa týka miesta prepravnej služby na území Rakúska a Švajčiarska, pri uplatnení DPH tuzemský prepravca postupuje podľa zákonov o DPH príslušných štátov.

15

Doplnkové službe pri preprave dodané inej ako zdaniteľnej osobe Miestom dodania doplnkových služieb pri preprave, napríklad nakladanie, vykladanie, manipulácia a podobné služby, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú. Ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku dodané inej ako zdaniteľnej osobe Miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú. Príklad Počas dovolenky v Taliansku sa slovenskému občanovi pokazí osobný automobil. Opravu vykoná taliansky autoservis. Miestom dodania opravy osobného automobilu je miesto, kde sa služba fyzicky vykoná, t.j. Taliansko. Autoservis k cene opravy osobného automobilu uplatní taliansku DPH. Sprostredkovanie tovaru alebo služby dodané inej ako zdaniteľnej osobe Miestom dodania služby, ktorá spočíva v sprostredkovaní tovaru alebo služby osobou, ktorá koná v mene a na účet inej osoby, dodanej osobe inej ako zdaniteľnej osobe je to isté miesto ako miesto dodania alebo nadobudnutia tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom sprostredkovania. Pri sprostredkovaní ubytovania sprostredkovateľom, ktorý koná v mene a na účet inej osoby pre inú ako zdaniteľnú osobu, je miestom dodania sprostredkovateľskej služby to isté miesto, ako miesto dodania ubytovacej služby. Príklad Platiteľ dane sprostredkuje ubytovanie pre občana v Paríži. Miestom dodania sprostredkovateľskej služby je to isté miesto ako miesto dodania ubytovacej služby, t.j. Francúzsko. Pri registračnej povinnosti a daňových povinnostiach platiteľ dane postupuje podľa francúzskeho zákona o DPH. Nehmotné služby dodané inej ako zdaniteľnej osobe Miestom dodania služieb uvedených v § 16 odseku 17 zákona o DPH vrátane prijatia záväzku zdržať sa zámeru ich vykonávania alebo zdržať sa ich vykonávania úplne alebo čiastočne, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava mimo územia Európskeho spoločenstva, je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Služby, pri ktorých sa určí miesto dodania podľa § 16 ods. 16 zákona o DPH, sú tieto: a) prevod a postúpenie autorských práv, patentov, licencií, ochranných známok a podobných práv, b) reklamné služby, c) poradenské, inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské, tlmočnícke a iné podobné služby vrátane služieb spracovania údajov a poskytovania informácií, d) bankové, finančné, poisťovacie a zaisťovacie služby s výnimkou nájmu bezpečnostných schránok, e) poskytnutie zamestnancov, f) nájom hnuteľného hmotného majetku okrem nájmu dopravných prostriedkov, železničných vagónov a vozňov, prívesov a návesov,

16

g) poskytnutie prístupu a prepravy alebo prenosu cez rozvodné systémy zemného plynu a elektriny a dodanie ostatných priamo súvisiacich služieb, h) telekomunikačné služby, i) služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, j) služby dodávané elektronickými prostriedkami. Príklad Právnik – platiteľ dane poskytne právnu službu ukrajinskému občanovi. Miestom dodania právnej služby je podľa § 16 ods. 16 zákona o DPH miesto, kde má príjemca služby bydlisko, t.j. Ukrajina. Právnik fakturuje poskytnutú právnu službu ukrajinskému občanovi bez DPH. V prípade, ak by právna služba bola poskytnutá českému občanovi, miesto dodania právnej služby sa určí podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH, t.j. miesto, kde má dodávateľ služby sídlo – tuzemsko. Právnik by k fakturovanej cene právnej služby poskytnutej českému občanovi uplatnil slovenskú DPH. Miestom dodania služieb dodávaných elektronickými prostriedkami, ak sú poskytované zdaniteľnou osobou, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, z ktorej sa služby poskytujú, mimo územia Európskeho spoločenstva alebo ak nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, má bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, mimo územia Európskeho spoločenstva, dodaných osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má príjemca služby sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Komunikácia pomocou elektronickej pošty medzi dodávateľom služby a jeho zákazníkom sa nepovažuje za službu dodanú elektronickými prostriedkami. Službami podľa § 16 odsekov 14 a 17 písm. j) sú tieto: a) poskytovanie webových stránok, hosťovanie na webových stránkach, diaľkové udržiavanie programov a vybavenia, b) dodanie programového vybavenia (softvéru) a jeho aktualizácia, c) dodanie obrázkov, textu a informácií a sprístupnenie databáz, d) dodanie hudby, filmov a hier vrátane výherných a hazardných hier a politického, kultúrneho, umeleckého, športového, vedeckého a zábavného vysielania a vysielania udalostí, e) vyučovanie na diaľku. Miestom dodania telekomunikačných služieb a služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, ak sú poskytované zdaniteľnou osobou, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, z ktorej sa služby poskytujú, mimo územia Európskeho spoločenstva, alebo ak nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, má bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, mimo územia Európskeho spoločenstva, dodaných osobe inej ako zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava v tuzemsku, je tuzemsko, ak ku skutočnému využitiu a spotrebe služby dochádza v tuzemsku. Telekomunikačnými službami podľa § 16 odseku 15 zákona o DPH sú služby spočívajúce v prenose, vo vysielaní alebo v prijímaní signálu, písaného textu, obrazov a zvukov alebo informácií akejkoľvek povahy telegraficky, rádiom, opticky alebo pomocou ostatných elektromagnetických systémov vrátane súvisiaceho prevodu alebo postúpenia práva na používanie kapacity na takýto prenos, vysielanie alebo príjem; telekomunikačné služby zahŕňajú aj poskytnutie prístupu ku globálnym informačným sieťam.

17

Z dôvodu zmien pravidiel pri určovaní miesta dodania služieb podľa § 15 a 16 zákona o DPH sa v § 70 ods. 3 zákona o DPH vypúšťa odkaz na § 16 ods. 7 zákona o DPH platného do 31.12.2009. V nadväznosti na nové pravidlá o prideľovaní identifikačných čísiel pre DPH podľa § 7a zákona o DPH a nové pravidlá pri určovaní miesta dodania služieb podľa § 15 a 16 zákona o DPH sa upravuje znenie § 73 ods. 1 zákona o DPH v tom zmysle, že faktúru pri dodaní služby do iného členského štátu s miestom dodania v inom členskom štáte je povinná vyhotoviť zdaniteľná osoba registrovaná pre daň v tuzemsku. Podľa znenia § 73 ods. 1 zákona o DPH platného do 31.12.2009 faktúru pri dodaní služby do iného členského štátu vyhotovoval platiteľ dane. V § 73 odsek 1 znie: (1) Pri dodaní služby, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň v tuzemsku povinná vyhotoviť faktúru. Zdaniteľná osoba je povinná vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Zdaniteľná osoba vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od dodania služby alebo prijatia platby. V § 73 ods. 2 písm. a) zákona o DPH sa slová „platiteľa, ktorý dodáva službu, a jeho“ nahrádzajú slovami „zdaniteľnej osoby, ktorá dodáva službu, a jej“. V § 73 ods. 2 písm. b) zákona o DPH sa vypúšťajú slová „ak mu bolo pridelené“. Uvedené zmeny v náležitostiach faktúry pri dodaní služby do iného členského štátu súvisia s novými pravidlami o prideľovaní identifikačných čísiel pre DPH podľa § 7a zákona o DPH a s novými pravidlami pri určovaní miesta dodania služieb podľa § 15 a 16 zákona o DPH. 3. Daňová povinnosť pri dodaní služby Za účelom zabezpečenia, aby krížové overovanie informácií o cezhranične poskytovaných službách v rámci vnútorného trhu Európskeho spoločenstva naozaj slúžili na boj proti podvodom, je potrebné, aby poskytovateľ služby a príjemca služby vykazovali transakcie týkajúce sa služieb vo svojich súhrnných výkazoch a daňových priznaniach v rovnakom období. Z uvedeného dôvodu sa v § 19 ods. 2 zákona o DPH s účinnosťou od 1.1.2010 sa vypúšťa druhá veta. Pre cezhranične poskytované služby sa vypúšťa osobitne ustanovená daňová povinnosť, t.j. daňová povinnosť vznikala príjemcovi služby dňom vyhotovenia faktúry zahraničnou osobou, a ustanovuje sa vznik daňovej povinnosti podľa základného pravidla. Vo všeobecnosti platí, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Dňom dodania služby sa rozumie deň, keď je služba poskytnutá, resp. keď je poskytovanie služby ukončené. Aj v prípade, ak je služba dodaná zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku je príjemca služby podľa § 69 ods. 2 až 3 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká príjemcovi služby dňom dodania služby. Pri určení vzniku daňovej povinnosti pri dodaní služby v tuzemsku nedošlo k zmene. Podľa § 85h ods. 1 zákona o DPH - prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.januára 2010, ak je služba dodaná inak ako podľa § 85h odseku 2 zákona o DPH zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu pred účinnosťou tohto zákona, t.j. do 31. decembra 2009 a osobou povinnou platiť daň bol

18

príjemca služby a daňová povinnosť nevznikla do 31. decembra 2009 alebo vznikla čiastočne v rozsahu prijatej platby podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2009. Uvedené znamená, že ak bola služba dodaná do 31.12.2009, ale zahraničným dodávateľom nebola do 31.12.2009 vyhotovená faktúra, vzniká daňová povinnosť dňom vyhotovenia faktúry a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná. Príklad Bulharský prepravca so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Bulharsku, vykonal prepravu tovaru z Bulharska na Slovensko pre slovenského platiteľa DPH. Miestom dodania prepravnej služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde má sídlo príjemca služby, t.j. tuzemsko. Preprava tovaru bola vykonaná 25. januára 2010, čo je zrejmé z CMR. Bulharský prepravca vyhotovil faktúru 15. marca 2010. Platiteľ dane je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH a daňová povinnosť mu z prijatej prepravnej služby vzniká dňom dodania služby, t.j. 25. januára 2010. Prijatú prepravnú službu platiteľ dane vykáže v daňovom priznaní podanom za január 2010, resp. I. štvrťrok 2010. V rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 51 zákona o DPH si uplatní odpočítanie dane. Bulharský podnikateľ dodanú prepravnú službu fakturuje bez DPH a vykáže ju v súhrnnom výkaze. Príklad Platiteľ dane poskytol poradenskú službu slovinskému podnikateľovi, ktorý má miesto podnikania a identifikačné číslo pre DPH pridelené v Slovinsku. Miestom dodania služby je miesto, kde má sídlo príjemca služby, t.j. Slovinsko. Služba bola dodaná 22.2.2010. Platiteľ dane vyhotovil faktúru pre príjemcu služby dňa 3.3.2010. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) zákona o DPH platiteľ dane má na faktúre uviesť dátum, keď bola služba dodaná, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry. Platiteľ dane neuvedie dodanie služby v daňovom priznaní, pretože miesto dodania služby je v Slovinsku. Slovinský podnikateľ je podľa slovinského zákona o DPH osobou povinnou platiť daň v Slovinsku a daňová povinnosť mu vzniká dňom dodania služby, t.j. 22.2.2010. Platiteľ dane dodanú poradenskú službu fakturuje bez DPH a vykáže ju v súhrnnom výkaze. Príklad Platiteľovi dane dodal právnu službu český podnikateľ so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Českej republike. Služba bola dodaná slovenskému platiteľovi dane dňa 28.12.2009. Miestom dodania služby je miesto, kde má odberateľ služby sídlo, t.j. tuzemsko (§ 15 ods. 7 zákona o DPH v znení do 31.12.2009). Osobou povinnou platiť daň je platiteľ dane. Český podnikateľ vyhotovil faktúru 4. januára 2010. Podľa § 85h ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká platiteľovi dane podľa § 19 ods. 2, druhá veta zákona o DPH účinného do 31.12.2009 dňom vyhotovenia faktúry, t.j. dňa 4.1.2010. Príklad Platiteľ dane uzatvoril dňa 1.12.2009 zmluvu o dodaní reklamnej služby v mesiaci január 2010 v celkovej sume bez DPH 10 000 eur s rakúskym podnikateľom so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Rakúsku. Podľa podmienok dohodnutých v zmluve slovenský platiteľ dane zaplatil preddavok 4 000 eur dňa 23.12.2009. Reklamná služba bola dodaná 31.1.2010. Za dodanú reklamnú službu vyhotovil rakúsky podnikateľ faktúru dňa 10.2.2010. Slovenskému platiteľovi dane vznikla daňová povinnosť dňa

19

23.12.2009 podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH v rozsahu platby vo výške 760 eur (4000 x 19% = 760 eur). Z dodanej služby vznikla platiteľovi dane daňová povinnosť dňa 31.1.2010 dňom dodania služby vo výške 1 140 eur (6000 x 19% = 1 140 eur). Novelou zákona o DPH sa od 1.1.2010 mení znenie 19 odseku 3 zákona o DPH nasledovne: (3) Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až d). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Ak a) je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako v písmene b) za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí, b) sa služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby, uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí, c) platiteľ požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri nájomnom osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla, považujú sa tieto tovary za dodané dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ požaduje platbu za tieto tovary, d) sa opakovane poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi elektronické služby osobami, ktoré majú na poskytovanie uvedených sietí a služieb povolenie podľa osobitného predpisu,6a) za deň dodania služby sa považuje najneskôr deň vyhotovenia faktúry a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; táto výnimka sa nevzťahuje na opakovane poskytované elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi poskytované elektronické služby, ak daň z týchto služieb je povinný platiť príjemca služby. Ustanovenie § 19 ods. 3 zákona o DPH definuje deň dodania tovaru alebo služby, ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane. Všeobecne platí, že daňová povinnosť pri dodaní tovaru vzniká dňom dodania tovaru podľa § 19 ods.1 zákona o DPH, pričom deň dodania tovaru, ak sa dodanie tovaru uskutočňuje opakovane alebo čiastkovo, sa posudzuje podľa § 19 ods. 3 zákona o DPH. Daňová povinnosť pri dodaní služby vzniká dňom dodania služby podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ale ak sa dodanie služby uskutočňuje opakovane alebo čiastkovo, za deň dodania služby sa považuje deň určený podľa § 19 ods. 3 zákona o DPH. Definícia pojmov čiastkové alebo opakované dodanie tovaru alebo služby sa oproti zákonu o DPH účinnému do 31.12.2009 nezmenila. Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. O opakovane dodávaných tovaroch alebo službách hovoríme vtedy, ak ide o dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Najčastejšie prípady opakovaného plnenia pri

20

dodaní tovaru je napr. dodanie elektrickej energie, vody, tepla, plynu a pri dodaní služby ide napr. o prenájom hnuteľnej a nehnuteľnej veci ako prenájom nehnuteľnosti, dopravného prostriedku, opakovane dodávané právne služby, poradenské služby, účtovné služby a pod. Novelou zákona o DPH došlo k zmene určenia dňa dodania, a teda aj k zmene určenia vzniku daňovej povinnosti pri dodaní tovaru alebo služby, ak sa ich dodanie uskutočňuje opakovane alebo čiastkovo. Vypustením slova „najneskôr“ v § 19 ods. 3 prvej vete v porovnaní s úpravou zákona o DPH platnou do 31.12.2009 sa pri čiastkovo a opakovane dodávaných tovaroch a službách jednoznačne určuje deň dodania, ktorým je posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje. S účinnosťou od 1.1.2010, ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa podľa § 19 ods. 3, prvá veta zákona o DPH tovar alebo služba za dodanú posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje s výnimkou podľa § 19 ods.3 písm. a) až d) zákona o DPH. Príklad Platiteľ dane A prenajal nehnuteľnosť podnikateľovi B na obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 a nájom sa rozhodol zdaňovať. Z uzavretej zmluvy o prenájme vyplýva, že podnikateľ B má platiť za prenájom štvrťročne do 15 dní po skončení každého kalendárneho štvrťroka. Faktúru za nájom nehnuteľnosti za I. štvrťrok 2010 platiteľ dane A vyhotovil dňa 6.4.2010 a dátum dodania služby na faktúre neuviedol. Daňová povinnosť pri dodaní služby vzniká dňom dodania služby. Pri opakovane dodávaných službách sa služba považuje za dodanú posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje. Posledným dňom každého kalendárneho štvrťroka je 31. marec 2010, 30. jún 2010, 30. september 2010 a 31. december 2010 a v uvedené dni vzniká platiteľovi dane A daňová povinnosť. Dátum vyhotovenia faktúry je pre určenie dňa dodania služby v tomto prípade irelevantný. Platiteľ dane A mal na faktúre uviesť dátum dodania služby 31. marec 2010, pretože deň dodania služby sa nezhoduje s dňom vyhotovenia faktúry (§ 71 ods. 2 písm. d) zákona o DPH). Príklad Platiteľ dane s mesačným zdaňovacím obdobím prenajíma zdaniteľnej osobe nákladný automobil na obdobie od 1.1.2010 - 30.6.2010. Z uzavretej zmluvy vyplýva, že prenajímateľ požaduje od nájomcu platbu v sume 1190 eur vrátane DPH za obdobie dvoch kalendárnych mesiacov. Ide o opakovane dodávanú službu rovnakého druhu v opakovaných dohodnutých dvojmesačných obdobiach. Za obdobie január - február 2010 prenajímateľ prijal od nájomcu platbu v sume 500 eur dňa 19.1.2010 a 690 eur prijal dňa 2.5.2010. Prenajímateľovi vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH dňa 19.1.2010 v rozsahu prijatej platby, t.j. 79,83 eur /(500x19):119/ a 28.2.2010 mu vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH v deň určený podľa § 19 ods. 3 zákona o DPH vo výške 110,17 eur /(1190500)x19:119/. Služba sa považuje za dodanú posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje, t.j. dňa 28.2.2010 vzniká prenajímateľovi daňová povinnosť vo výške 110,17 eur. Skutočnosť, že nájomca za dodanie služby zaplatil 690 eur 2.5.2010 nemá vplyv na určenie dňa dodania služby podľa § 19 ods. 3 zákona o DPH. Ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorého vzniká daňová povinnosť dňom prijatia platby, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, zostáva po 1.1.2010 nedotknuté. To znamená, že v prípade platby vopred, pred dodaním tovaru alebo služby, vznikne daňová povinnosť dňom prijatia platby.

21

Výnimky z prvej vety § 19 ods. 3 zákona o DPH: 1. § 19 ods. 3 písm. a ) zákona o DPH Ak je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v inom členskom štáte ako je členský štát, v ktorom má sídlo poskytovateľ služby, za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí. Ak je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, pričom príjemcom tovaru alebo služby je osoba so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v treťom štáte, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom každého 12.kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí. Základ dane by sa mal určiť rozpočítaním dohodnutej protihodnoty na 1 mesiac a protihodnota na 1 mesiac sa prenásobí 12 mesiacmi. Príklad Platiteľ dane C prenajal nehnuteľnosť podnikateľovi D na obdobie 6 rokov od 1.2.2010. Z uzavretej zmluvy vyplýva, že prenájom bude platiteľ dane zdaňovať a že odberateľ je povinný platiť za prenájom do 15. dní po skončení každého dvojročného obdobia, t.j. za prvé dvojročné obdobie do 15.2.2012, za druhé dvojročné obdobie do 15.2.2014 atď. Výška nájmu dohodnutá na dvojročné obdobie je 24 000 eur. Platba je dohodnutá na obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, preto platiteľovi dane vzniká daňová povinnosť posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie služby neskončí. Deň dodania služby a deň vzniku daňovej povinnosti u platiteľa dane C je: 31.1.2011, 31.1.2012, 31.1.2013, 31.1.2014, 31.1.2015, 31.1.2016. Základ dane sa určí rozpočítaním dohodnutej platby na 12 mesiacov, t.j. 24 000 eur je protihodnota dohodnutá na dvojročné obdobie, je potrebné vypočítať protihodnotu na 1 mesiac, t.j. 24 000 eur: 24 = 1000 eur; protihodnota určená na 12 kalendárnych mesiacov je 1000 eur x 12 = 12 000 eur. Ak by napr. v období od 1.2.2010 do 31.1.2011 podnikateľ D zaplatil platbu vopred na dodávanú službu dňa 20.12.2010, daňová povinnosť by platiteľovi dane C vznikla podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH v deň prijatia platby v rozsahu prijatej platby. 2. § 19 ods. 3 písm. b) zákona o DPH Ak sa služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby, ktorý má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v inom členskom štáte ako je členský štát, v ktorom má sídlo alebo miesto podnikania poskytovateľ služby, uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, t.j. 31.12. každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí. Ustanovenie § 19 ods. 3 písm. b) zákona o DPH sa neuplatní v prípade, ak je služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH dodaná príjemcovi služby so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v treťom štáte. S ustanovením § 19 ods. 3 písm. b) zákona o DPH súvisí § 85h ods. 2 novely zákona o DPH – prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.januára 2010. Ak sa dodanie služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov a daňová povinnosť nevznikla do 31.decembra 2009 z celkového

22

základu dane, vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona o DPH v znení účinnom od 1.januára 2010. Príklad Platiteľ dane uzavrel zmluvu s rumunským podnikateľom so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Rumunsku na poskytovanie poradenských služieb. Zmluva je uzatvorená na obdobie troch rokov s tým, že príjemca služby platí za opakovane poskytovanú poradenskú službu vždy za obdobie 18 mesiacov. Zmluva je uzatvorená na obdobie od 1.marca 2010 do 28.2.2013. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde má príjemca služby sídlo, t.j. Rumunsko, osobou povinnou platiť daň je rumunský podnikateľ. Služba sa považuje za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí. Dňom dodania služby a dňom vzniku daňovej povinnosti je 31.12.2010, 31.12.2011, 31.12.2012 a 28.2.2013. Za obdobie 18 mesiacov je dohodnutá protihodnota 36 000 eur. Je potrebné vypočítať protihodnotu za 1 mesiac, t.j. 36 000 eur : 18 = 2 000 eur. Protihodnota za obdobie od 1.3.2010 do 31.12.2010, t.j. 10 mesiacov je 2 000 eur x 10 = 20 000 eur. Obdobia od 1.1.2011 do 31.12.2011 a od 1.1.2012 do 31.12.2012 predstavujú 12-mesačné obdobia a protihodnota za 12-mesačné obdobie je 2 000 eur x 12 = 24 000 eur. Protihodnota za obdobie od 1.1.2013 do 28.2.2013, t.j. 2 mesiace je 2 000 eur x 2 = 4 000 eur. Platiteľ dane fakturuje poskytované poradenské služby bez DPH a ich dodanie vo vyššie uvedených lehotách uvedie v súhrnnom výkaze. Ak by v uzatvorenej zmluve bola stanovená povinnosť pre príjemcu služby zaplatiť preddavok napr. pri uzatvorení zmluvy vo výške 10 000 eur, daňová povinnosť by vznikla príjemcovi služby prijatím platby poskytovateľom služby a platiteľ dane by podal súhrnný výkaz. Príklad Český podnikateľ so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Českej republike uzavrel s platiteľom dane zmluvu na prenájom obrábacieho stroja. Zmluva je uzatvorená na obdobie štyroch rokov s tým, že platiteľ dane platí za prenájom obrábacieho stroja vždy za obdobie dvoch rokov. Zmluva je uzatvorená na obdobie od 1.6.2009 do 31.5.2013. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH tuzemsko a osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH platiteľ dane. Podľa znenia § 19 ods. 3 zákona o DPH účinného do 31.12.2009 ak je dohodnutá platba za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom 12.mesiaca. Keďže platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov a daňová povinnosť nevznikla do 31.12.2009 z celkového základu dane, podľa prechodného ustanovenia § 85h ods. 2 vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona o DPH v znení účinnom od 1.1.2010. Služba sa považuje za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí. Dňom dodania služby a dňom vzniku daňovej povinnosti je 31.12.2010, 31.12.2011, 31.12.2012 a 31.5.2013. Český podnikateľ prenájom obrábacieho stroja fakturuje bez DPH a vo vyššie uvedených lehotách ho vykáže v súhrnnom výkaze. 3. § 19 ods. 3 písm. c) zákona o DPH Ak prenajímateľ nehnuteľnosti neúčtuje popri nájomnom pevné paušálne čiastky za spotrebu elektriny, plynu, vody a tepla nájomcom, ale vždy účtuje nájomcovi popri nájomnom úhradu za presne spotrebované množstvo týchto tovarov, to znamená, že prenajímateľ čaká na faktúru od dodávateľov týchto tovarov, aby mohol nájomcom vyfakturovať sumu rovnajúcu sa presnej spotrebe elektriny, plynu, vody a tepla v prenajatých priestoroch, považujú sa tieto tovary za dodané dňom vyhotovenia faktúry nájomcovi, ktorou prenajímateľ žiada úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla. Dňom dodania týchto tovarov vzniká

23

daňová povinnosť. V uvedenom ustanovení v porovnaní s úpravou platnou do 31.12.2009 nedochádza k vecnej zmene. 4. § 19 ods. 3 písm. d) zákona o DPH Osobitné určenie dňa vzniku daňovej povinnosti zákon o DPH upravuje pre podnikateľov, ktorí poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi elektronické služby na základe povolenia podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. V súvislosti s rozvojom v oblasti elektronických komunikačných služieb, ako aj podielom narastania elektronicky dodávaných služieb v rámci 3G sietí a s cieľom zachovania jednej faktúry od operátora poskytujúceho tieto služby a znižovania administratívnej náročnosti, toto ustanovenie zákona zjednotilo určenie daňovej povinnosti pri takto dodávaných službách operátormi, ktorí sú držiteľmi povolenia. Dňom dodania týchto služieb, a tým aj dňom vzniku daňovej povinnosti, je najneskôr deň vyhotovenia faktúry. Tento osobitný postup je umožnený z dôvodu, že pri týchto službách ide o fakturovanie a inkasovanie platby za balík služieb týkajúci sa viacerých období, napr. mesiacov. Ak však faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná. Táto časť ustanovenia sa v porovnaní s úpravou zákona o DPH platnou do 31.12.2009 nemení. Podľa úpravy zavedenej novelou zákona o DPH sa od 1.1.2010 vyššie uvedená výnimka nevzťahuje na opakovane poskytované elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi poskytované elektronické služby, ak daň z týchto služieb je povinný platiť príjemca služby. To znamená, že výnimka sa neuplatní na služby, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, ktorý má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v inom členskom štáte ako je členský štát poskytovateľa služby. Deň dodania služby sa v takomto prípade určí podľa prvej vety § 19 ods. 3 zákona o DPH, t.j. služba sa považuje za dodanú posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane dodávanú službu vzťahuje. Dňom dodania služby vzniká daňová povinnosť. Príklad Poskytovateľ elektronickej komunikačnej siete – platiteľ dane poskytuje službu sprístupnenia siete pre príjemcu služby – podnikateľa so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Maďarsku. Podľa zmluvy sa služba dodáva opakovane v dohodnutých mesačných kalendárnych obdobiach. Ide o opakovane dodávanú službu, miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde má sídlo príjemca služby, t.j. Maďarsko a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby. Za mesiac január 2010 vyhotovil platiteľ dane faktúru 10.2.2010. Dňom dodania služby je podľa prvej vety § 19 ods. 3 zákona o DPH posledný deň obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje, t.j. 31.1.2010. Na faktúre vyhotovenej podľa § 73 zákona o DPH platiteľ dane okrem iných údajov uvedie dátum, keď bola služba dodaná, keďže sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry. Dodanú službu platiteľ dane fakturuje bez DPH a uvedie ju v súhrnnom výkaze. Obstaranie služby Novelou zákona o DPH sa od 1.1.2010 upravuje deň dodania pri obstaraní služby. V § 19 ods. 6 zákona o DPH prvá veta znie:

24

Pri obstaraní služby podľa § 9 ods. 4 vrátane obstarania opakovane alebo čiastkovo dodávaných služieb sa služba obstaraná osobou, ktorá koná vo svojom mene, považuje za dodanú dňom vyhotovenia faktúry, ktorou obstarávateľ požaduje úhradu za službu, a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; deň dodania služby podľa tohto odseku sa neurčí, ak sa obstará služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby. Podľa § 9 ods. 4 zákona o DPH ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. Obstaraná služba sa považuje za dodanú dňom vyhotovenia faktúry, ktorou obstarávateľ požaduje úhradu za službu, a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná. Toto pravidlo sa nepoužije v prípade obstarania služby (jednorazovej, opakovanej, čiastkovej) s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby so sídlom , miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v inom členskom štáte, ako je členský štát obstarávateľa služby. V takomto prípade sa vznik daňovej povinnosti určí podľa § 19 ods. 2 a 3 zákona o DPH. Príklad Prepravca - platiteľ dane na základe objednávky slovenského zasielateľa – platiteľa dane vykonal dňa 12.1.2010 prepravu tovaru z Litvy do Českej republiky. Miestom dodania prepravnej služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je miesto, kde má príjemca služby sídlo, t.j. tuzemsko a osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH prepravca. Prepravca vyhotovil faktúru dňa 20.1.2010 a k cene prepravnej služby uplatnil 19% DPH. Zasielateľ prepravnú službu obstaral pre platiteľa dane K. Ide o obstaranie služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ dane, ktorý dodáva službu. Zasielateľ fakturuje platiteľovi dane K obstaranie prepravnej služby faktúrou vyhotovenou 15.3.2010. K cene prepravnej služby uplatní 19% DPH. Dňom dodania služby zasielateľom a rovnako dňom vzniku daňovej povinnosti je deň vyhotovenia faktúry, t.j. 15.3.2010. Príklad Prepravca - platiteľ dane na základe objednávky slovenského zasielateľa – platiteľa dane vykonal dňa 7.1.2010 prepravu tovaru z Holandska do Bulharska. Miestom dodania prepravnej služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je miesto, kde má príjemca služby sídlo, t.j. tuzemsko a osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH prepravca. Prepravca vyhotovil faktúru dňa 15.1.2010 a k cene prepravnej služby uplatnil 19% DPH. Zasielateľ prepravnú službu obstaral pre bulharského podnikateľa so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Bulharsku. Ide o obstaranie služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, t.j. bulharský podnikateľ. Dňom dodania služby a rovnako dňom vzniku daňovej povinnosti je deň vykonania prepravy, t.j. 7.1.2010. Zasielateľ obstaranie prepravnej služby fakturuje bez DPH a jej dodanie vykáže v súhrnnom výkaze.

25

4. Osoby povinné platiť daň Zmeny pravidiel určenia miesta dodania služieb si vyžiadali aj zmenu ustanovení upravujúcich osoby povinné platiť daň. Novelou zákona o DPH sa upravuje znenie § 69 ods. 2 a 3 zákona o DPH. Podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku; zdaniteľná osoba nie je povinná platiť daň, ak je zahraničná osoba platiteľom. Na všeobecné pravidlo o určení miesta dodania služby zdaniteľnej osobe uvedené v § 15 ods. 1 zákona o DPH nadväzuje ustanovenie upravujúce osobu povinnú platiť daň pri takejto službe. Podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH, sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku. Ustanoveniami § 69 ods. 2 a 3 zákona o DPH sa zaoberáme v predchádzajúcich častiach tohto metodického pokynu, takže v tejto časti sa nimi nebudeme podrobnejšie zaoberať. Novelou zákona o DPH sa od 1.1.2010 zavádza nové znenie § 69 ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorého na účely určenia osoby povinnej platiť daň podľa § 69 zákona o DPH sa za zahraničnú osobu považuje aj taká osoba, ktorá má v tuzemsku prevádzkareň, ale táto prevádzkareň sa nezúčastňuje na dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku touto osobou. Existencia prevádzkarne poskytovateľa v členskom štáte, v ktorom sa uskutoční dodanie tovarov alebo poskytnutie služieb, ešte sama o sebe neznamená, že sa táto zdaniteľná osoba považuje za usadenú v tomto členskom štáte, za účelom zistenia, kto je osobou povinnou platiť daň. Ak prevádzkareň poskytovateľa umiestnená v členskom štáte, v ktorom došlo k dodaniu tovarov a služieb žiadnym spôsobom nezasahuje do tohto dodania, napr. poskytovateľ v žiadnom smere nevyužíva technické a personálne zdroje prevádzkarne pri uskutočnení dodania, poskytovateľ sa nepovažuje, s ohľadom na dodávku, za zdaniteľnú osobu, ktorá je usadená v tomto členskom štáte, pre účely zistenia, kto je osobou povinnou platiť daň. V prípade, ak prevádzkareň zasahuje do dodania tovarov a služieb pred alebo počas ich dodávania alebo sa podľa zmluvy plánuje, že prevádzkareň môže zasiahnuť do dodávania neskôr, napr. prostredníctvom popredajného servisu, záručných opráv, a tieto potenciálne zásahy netvoria samostatnú dodávku pre účely DPH, rozsah použitia technických alebo personálnych zdrojov vzťahujúcich sa na túto dodávku je irelevantný, pretože sa vždy považuje za zasahovanie do dodania tovaru alebo služby. V prípade zasahovania do dodania tovaru alebo služby sa zdaniteľná osoba, pre účely zistenia, kto je osobou povinnou platiť daň, pokiaľ ide o danú dodávku, považuje za usadenú v členskom štáte, kde je daň splatná. V prípade, že zdaniteľná osoba použije technické alebo ľudské zdroje prevádzkarne iba na účely splnenia administratívnych úloh, ako napr. účtovníctvo, fakturácia a vymáhanie pohľadávok, použitie týchto zdrojov sa nepovažuje za vykonanie dodania, ale iba za uplatnenie právnych a účtovných povinností týkajúcich sa transakcie. Prevádzkareň sa v tomto prípade nepovažuje za zasahujúcu do dodania tovaru alebo služby.

26

Vzhľadom na to, že faktúra musí obsahovať identifikačné číslo pre DPH zdaniteľnej osoby, ktorá dodáva tovary alebo poskytuje služby, v prípade, ak je faktúra vydaná s identifikačným číslom pre DPH zdaniteľnej osoby vydanej členským štátom, v ktorom sa nachádza prevádzkareň, pre kontrolné účely sa prevádzkareň považuje za zasahujúcu do dodania tovarov alebo služieb, pokiaľ nie je dôkaz o opaku. Príklad Zahraničná osoba so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Nemecku má na Slovensku zriadenú prevádzkareň, ktorá je registrovaná pre daň podľa § 4 zákona o DPH a spĺňa podmienky stanovené v § 4 ods. 7 zákona o DPH. Prevádzkareň sa zaoberá výrobou plastových okien. Zahraničná osoba vykoná na Slovensku prednášku pre lekárov zameranú na prezentáciu nových typov zdravotníckych prístrojov. Objednávateľom vzdelávacej služby je platiteľ dane Z. Prevádzkareň zahraničnej osoby sa žiadnym spôsobom nepodieľa na vzdelávacej službe vykonanej zahraničnou osobou. Miestom dodania vzdelávacej služby je podľa § 16 ods. 3 zákona o DPH miesto, kde sa táto služba fyzicky vykoná, t.j. tuzemsko. Napriek tomu, že zahraničná osoba má v tuzemsku prevádzkareň, ktorá sa nezúčastňuje na dodaní vzdelávacej služby, vzdelávacia služba je dodaná zahraničnou osobou, ktorá je platiteľom dane, je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH. V § 69 ods. 5 zákona o DPH sa slová „Ak osoba, ktorá nie je platiteľom,“ nahrádzajú slovami „Každá osoba, ktorá“. Ustanovenie sa zosúlaďuje s článkom 203 smernice 2006/112/ES, podľa ktorého DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. V § 69 ods. 9 zákona o DPH sa za slová „podľa § 7“ vkladajú slová „alebo 7a“. V súvislosti s novými pravidlami o prideľovaní identifikačných čísiel pre DPH podľa § 7a zákona o DPH sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého je povinná v súlade s článkom 195 smernice 2006/112/ES platiť daň každá osoba identifikovaná pre daň, ktorá kupuje elektrinu alebo plyn od zahraničnej osoby, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko. Ak sa v metodických pokynoch vydaných podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov rieši problematika miesta dodania služieb, vzniku daňovej povinnosti a osoby povinnej platiť daň, postupuje sa podľa nich len do 31.12.2009. Uvedené sa nevzťahuje na metodický pokyn č. 49/2/2007 k službám vzťahujúcim sa na nehnuteľnosť. Vypracovalo: Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica Odbor metodiky daní

27