ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 19
V tomto čísle: Zamestnanosť v únii dosiahla 69,2 % za rok 2014, plán spĺňa v predstihu Švédsko a Nemecko, zaostávajú krajiny PIIGS Priemysel za marec vykázal pozitívny rast ako v eurozóne tak aj EU EK komisia zverejnila kvóty pre utečencov - 20 tisíc, za rok 2014 bolo v únii 180 tisíc žiadateľov o azyl
Z ČOHO VYCHÁDZA HDP ? Asi najznámejším indikátorom v meraní výkonnosti všetkých ekonomík na svete je Hrubý domáci produkt. V jednoduchosti totiž znázorňuje a kvantifikuje, čo sa v ekonomike za rok vytvorí a v akom množstve. Tým, že sa v tomto ponímaní vytvorí v porovnaní s predchádzajúcim rokom viac, navonok to znamená, že ekonomika rastie. Jeho kvantifikácia sa odvíja od národných účtov a existujú rôzne metodológie s nie veľmi veľkými rozdielmi (v EÚ je to napríklad tzv. ESA 2010), ktoré primárne slúžia nato, aby sa HDP vôbec mohlo porovnávať medzi jednotlivými štátmi. Budeme sa preto v tejto práci venovať základným trom metódam výpočtu HDP s použitím HDP Slovenska v roku 2013 ako reálny príklad. Hrubý národný produkt predstavuje celkové množstvo finálnych statkov, ktoré sa na území určitej ekonomiky vyprodukujú za jeden rok. Dôležité je, že údaje sa získavajú od tzv. inštitucionálnych jednotiek medzi ktoré patria nefinančné korporácie, finančné korporácie, verejná správa, domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (ďalej len NISD), ako napríklad odborové zväzy, spolky či politické strany. Ich pôsobenie si znázorníme vo výpočtových metódach medzi ktoré patrí: výdavková metóda (expenditure approach), produkčná metóda (output approach) a dôchodková metóda (income approach).
1) Prvou metódou, ktorou sa budeme zaoberať je produkčná metóda, ktorej celý výpočet je znázornený na produkčnom účte ekonomík. Základnou veličinou tejto metódy je samotná veľkosť produkcie, keďže najprv musíme kvantifikovať, čo subjekty “hrubo“ vyprodukujú. Napríklad celková produkcia na Slovensku v roku 2013 dosiahla 169 mld. eur (Tabuľka č.1). Tá sa vyčísľuje pomocou účtovných a štatistických výkazov spoločností (pri menších spoločnostiach len matematickou úpravou v porovnaní s predchádzajúcim rokom). Produkcia sa delí na trhovú produkciu, produkciu pre vlastné použitie a na netrhovú produkciu.
Čína predbehla USA v dovoze ropy a stala sa tak jej najväčším importérom Produkcia ropy v tomto roku prevýši jej dopyt o 2,1 milióna barelov denne, rast očakáva najmä OPEC Stavebná produkcia na Slovensku vykázala rast tretí mesiac po sebe vďaka infraštruktúrnym projektom Priemysel na Slovensku vzrástol za marec medziročne o 8,9 %
V jednoduchosti do trhovej produkcie patrí všetko, čo subjekty plánujú trhovo predať alebo kúpiť, vymeniť (barter) a to nie len na priamu spotrebu, ale aj na využitie v ďalšej výrobe (tzv. medzispotreba). Produkcia pre vlastné použitie môže byť vo forme spotreby, čo sa týka len domácností (farmár mimo predaja časť výroby spotrebuje alebo prenájom izby vo vlastnom bývaní) alebo vo forme tvorby kapitálu (nová stavba pre vlastné použitie stavebnej firmy). Obidva typy sa oceňujú základnými cenami (očistené od subvencií a daní). Netrhová produkcia je produkcia poskytnutá kvázi za poplatok (nedá sa určiť cena statku – napríklad verej-
ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 19 Tabuľka 1: Produkčná metóda HDP
né statky platené daňami) alebo zadarmo (dobrovoľne poskytnutá zdravotná starostlivosť). Logicky takúto produkciu zastrešuje verejná správa a NISD, pričom sa oceňuje výrobnými nákladmi keďže je ťažko určiť jej skutočnú cenu. Produkcia na základe typu produktov (Tabuľka č. 2) sa člení podľa CPA 2008 (Classification of Products by Activity) na 21 sekcií v abecednom pomenovaní (napr. A – poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov) a na podrobnejších 99 oddielov (01 – poľnohospodárstvo, lov a podobné služby). Od celkovej produkcie musíme následne odpočítať medzispotrebu. Je to v podstate hodnota výrobkov a služieb, ktoré slúžia ako vstupy do ďalšej výroby. Tieto statky sa buď priamo spotrebujú vo výrobe (napríklad nejaký pomocný jednorazový materiál) alebo sa stanú súčasťou nového výrobku. Preto sa v konečnom dôsledku pri HDP hovorí o hodnote finálnych výrobkov,
kde by takáto duplicita len skresľovala výsledok. Samozrejme, nezarátavajú sa tu fixné investície (nákup stroja), keďže tie slúžia na výrobu ďalších výrobkov bez ich priamej spotreby. Statky súčasťou medzispotreby sa oceňujú obstarávacou cenou v čase ich použitia vo výrobe. Výška medzispotreby na Slovensku v roku 2013 tvorila zhruba 102 mld. eur. Ak ju teda odpočítame od produkcie, dostaneme tzv. Hrubú pridanú hodnotu v našom prípade vo výške 67 mld. eur. Keď sme opisovali produkciu sme tiež spomenuli fakt, že väčšia časť produkcie sa oceňuje v základných cenách bez zdanenia a subvencií, preto musíme taktiež k tejto hodnote pripočítať hodnotu nepriamych daní a odpočítať subvencie na produkty v celkovej výške 6,45 mld. eur, aby sme v konečnom dôsledku dostali HDP v trhových cenách vo výške 73,6 mld. eur. Produkčná metóda sa využíva aj na dosiahnutie HDP pri reálnych cenách. Napríklad v odvetví poľnohospodárstva sa na
stále ceny produkcia prepočítava indexom cien poľnohospodárskych výrobkov, v odvetví priemyslu pomocou indexu cien výrobkov a odkanalizovanej vody, v sektore verejnej správy upravením indexu rastu priemernej mesačnej mzdy a mnoho ďalších. 2) Druhou metódou, ktorou sa budeme zaoberať je najznámejšia výdavková metóda. Najznámejšou a najpoužívanejšou v interpretácii je preto, že jej zloženie najviac vypovedá o štruktúre ekonomiky, keďže zaznamenáva výdavky subjektov na konečnú spotrebu. Jej prvú významnú zložku tvorí tzv. konečná spotreba, ktorá sa člení primárne na konečnú spotrebu domácností a konečnú spotrebu verejnej správy (aj konečná spotreba NISD, no tá je s veľmi nízkym podielom). Celkovo do týchto položiek patria výdavky spomínaných subjektov, ktoré slúžia na uspokojenie individuálnych a kolektívnych potrieb (hlavne verejná správa).
Tabuľka 2: Klasifikácia odvetví a ich podiel na HDP
Strana 2
ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 19 Konečná spotreba domácností napríklad zahŕňa výdavky spojené s bývaním, na nákup spotrebných tovarov, ale aj výdavky za finančné, poistné a penzijné služby. Do konečnej spotreby domácností nepatrí kúpa auta alebo elektrického spotrebiča na podnikanie (len pri fyzickej osobe), ďalej sa tu nezaraďuje ani kúpa novostavby a pozemku a výdavky na rôzne cennosti (všetko je hrubá tvorba kapitálu). Nepatria sem ani rôzne výdavky na charity alebo poplatky spojené s participáciou v športových, profesionálnych, rekreačných a iných kluboch. Najpoužívanejšou klasifikáciou konečnej spotreby domácností je podľa individuálnej spotreby (COICOP) a na Slovensku v roku 2013 predstavovala celkovo 40,99 mld. eur (Tabuľka č. 3). Veľmi zaujímavý je pohľad na konečnú spotrebu verejnej správy. Tá sa totiž delí na individuálnu spotrebu a spomínanú kolektívnu spotrebu a predstavuje sumu toho čo verejná správa vyrobí a to čo kúpi od trhových producentov pre domácnosti (nezahŕňa sociálne transfery). Kolektívna spotreba nevyžaduje aktívnu participáciu protistrany (nedá sa určiť konkrétny jednotli-
vec) a poskytuje sa pasívne celému zoskupeniu komunít (klasické verejné statky). Na zmeranie týchto dvoch typov sa využíva klasifikácia COFOG, pričom je logické, že individuálna spotreba je situovaná na sociálne, vzdelávacie a zdravotné oblasti, kde je presne určené na koho podporu prostriedky idú, kiež to napríklad služby polície a administratívy slúžia pre každého rovnako (teoreticky). Ich výška bola v roku 2013 na Slovensku zhruba rovnaká spoločne na úrovni 13,3 mld. eur, pričom z celkových verejných výdavkov to predstavovalo podiel 44,2%. Treťou dôležitou položkou v tejto metóde je tzv. hrubá tvorba kapitálu, ktorá zaznamenáva primárne výdavky podnikov a člení sa na hrubú tvorbu fixného kapitálu a zmenu stavu zásob a cenností. Hrubá tvorba fixného kapitálu predstavuje sumár všetkých nákupov fixných aktív (aktíva, ktoré sa používajú v produkcii dlhšie ako rok) rezidenčných producentov očistených o predaj fixných aktív, pričom sa sem zarátava aj nárast hodnoty pozemkov. V roku 2013 predstavovala na Slovensku zhruba
15 mld. eur (Tabuľka č.4). Do skupiny fixných aktív môžeme zaradiť napríklad obydlia a iné stavby, stroje, lode, autá, počítače, zbraňové systémy, dobytok na chov (dobytok určený na zabitie sú zásoby), stromy pestované na opakovanú produkciu úrody (na drevo sú zásoby), produkty duševného vlastníctva (výskum a vývoj, minerálne výskumu, softvér, umenie a iné). Ich hodnota sa zaznamenáva keď dôjde k ich výrobe (základná cena podobná trhu) alebo v momente transferu na nového vlastníka (obstarávacia cena). Zaradenie jednotlivých aktív je veľmi špecifické. Napríklad, výstavba hrádze, pomocou ktorej sa odvodní nová časť pozemku sa klasifikuje ako významné vylepšenie pozemkov (aj samotná hrádza) alebo kúpa maringotky sa môže používať na bývanie, ale stále sa zaraďuje do tejto skupiny, preto rôzne fixné aktíva sa klasifikujú rôzne aj podľa ich účelu a iných faktorov. Taktiež sú špeciálne položky, ktoré sa sem nezaradzujú. Pri operatívnom lízingu je kúpa fixného aktíva braná ako medzispotreba, no z pohľadu lízingovej spoločnosti je to tvorba fixného aktíva.
Tabuľka 3: Delenie spotreby domácnosti a verejnej správy
Strana 3
ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 19 Tabuľka 4: Výdavková metóda HDP
Dôležité je v tejto súvislosti spomenúť spotrebu fixného kapitálu. Tá nám znázorňuje znehodnotenie hodnoty fixných aktív a práve táto veličina je tvorcom slova Hrubý v HDP. Očistením HDP o túto položku vznikne čistý domáci produkt. Treba ale podotknúť, že spotreba fixného kapitálu sa nepočíta pomocou daňových a účtovných odpisov spoločnosti, ale kalkuluje sa na základe priemernej životnosti aktív a ich hodnoty. Zmena zásob (chápeme materiál, nedokončená a dokončená výroba) sa počíta v jednoduchosti rozdielom medzi hodnotou prílivu zásob a odlevu zásob. Cennosti sú nefinančné produkty, ktoré sa nevyužívajú na produkciu a spotrebu, no slúžia ako uchovávateľ hodnoty, pričom sa zaznamenáva rozdiel ich nákupu a predaja (vzácne kamene, porcelán, šperky a iné). Na Slovensku v roku 2013 tieto položky spoločne nedosahovali ani 200 mil. eur (Tabuľka č. 4). Keďže každý štát na svete udržiava aspoň nejaké vzťahy s okolitým svetom, a teda výdavky subjektov reálne prechádzajú cez hranice, musíme výpočet upraviť aj o túto skutočnosť. Mimo rezidenčných jednotiek majú záujem o produkciu určitej krajiny aj nerezidenčné jednotky, čo sa prejavuje exportom určitého množstva produkcie a služieb a takisto sa musia odpočítať výdavky rezidenčných subjektov na zahraničné produkty a služby (teda dovoz), čím dostaneme čistý export. Import a export tovarov nastáva, keď dôjde
k cezhraničnej zmene vlastníctva (nie fyzickú dodávku). Len ak sú firmy navzájom prepojené (dcérska spoločnosť s matkou) sa veličiny zaznamenávajú pri fyzickej dodávke, a to len ak firma nákupu rozhodla o veľkosti a ceny dodávky (jej stimul). Špecifík je ale veľmi veľa. Ak napríklad firma so sídlom na Slovensku má pobočku v zahraničí, kde dodáva subjektom v tej krajine určitý tovar, neklasifikuje sa to ako export Slovenska. Takisto do exportu a importu nepatrí cezhraničná kúpa finančných produktov a pozemkov a príjmy z priamych investícii. Pre zaujímavosť sa sem nezarátava ani cezhraničný prechod z ambasády rezidenčnej krajiny v inej krajine do vlastnej krajiny a naopak, takisto tovary na opravu a údržbu v zahraničí alebo iné tovary, ktoré prejdú dočasne exportom a importom v rámci jedného roka. V predmetnom roku dosiahol čistý export na Slovensku sumu 3,3 mld. eur. Ak jednotlivé položky pospájame, dostane všeobecne známy vzorec HDP = C + G + I + NX (spotreba domácnosti + verejné výdavky + kapitál + čistý export). Aj pri tejto metóde sa ceny môžu upraviť o vplyv inflácie. Napríklad, pri konečnej spotrebe domácností o index spotrebiteľských cien, pri fixnom kapitáli o cien výrobcov a ďalšie. V ekonomike je výdavok niektorých subjektov protistranou príjmov iných. Preto sa HDP dá vypočítať aj pomocou tzv. dôchodkovej metó-
dy. Táto metóda je od ostatných skôr odvodená a miesto postupnou tvorbou produkcie a výdavkov sa zaznamenáva postupným prerozdeľovaním. Tiež treba poznamenať, že sa vytvára len v bežných cenách. Pri kvantifikácii budeme vychádzať z tzv. národného dôchodku, ktorý zahŕňa príjem všetkých subjektov národa (aj pracujúcich v zahraničí). Najväčšiu skupinu príjmov v ekonomike tvoria odmeny zamestnancov. Už z názvu vyplýva, že sa bude jednať o mzdy a platy, no taktiež sa sem zaradzujú sociálne príspevky zamestnávateľov. Ak by sme sa chceli pozrieť hlbšie, súčasťou miezd a platov sú napríklad sociálne príspevky (zamestnancov), daň z príjmu a iné platby, ktoré platia zamestnanci, samozrejme čisté mzdy, nadčasy a rôzne iné odmeny. Tie môžu byť peňažného aj nepeňažného charakteru (mobil, auto, miesto na parkovanie, strava, podiely vo firme, opcie). Napríklad úvery poskytnuté zamestnancom sú odmeny nepeňažného charakteru, pričom sa veľkosť odmeny počíta rozdielom sadzieb na trhu a sadzby poskytnutej zamestnávateľom. Ak ale zamestnancovi zamestnávateľ preplatí cestu alebo výlet, no ten je spojený s pracovnou činnosťou, tak sa to samozrejme neberie do výpočtov (alebo poskytnutie uniformy, lekárskeho ošetrenia, ak je potrebné pre vykonávanie činnosti či poskytnutie náhradného ubytovania kvôli nemožnosti vykonávania činnosti vo vlastnom bývaní). Všetky tieto výStrana 4
ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 19 davky zamestnávateľa sa miesto benefitov klasifikujú ako medzispotreba. V prípade pracovnej neschopnosti, choroby alebo materskej dovolenky sa platby zamestnávateľa tiež neberú ako benefity. Sociálne príspevky zamestnávateľov sa delia na skutočné (idú poisťovateľovi) a imputované (idú priamo zamestnancovi). Celkové odmeny zamestnancov na Slovensku, ale aj v zahraničí predstavovali v predmetnom roku 28,76 mld. eur (Tabuľka č. 5). Následne aby sme dostali odmeny zamestnancov len na Slovensku, odpočítame veľkosť odmien vyplácaných v zahraničí domácim občanom, ale aj pripočítame odmeny vyplácané cudzincom na území Slovenska. V tomto ponímaní sa číslo mierne zníži na 27,4 mld. eur, čo vypovedá o skutočnosti, že viac domácich rezidentov zarába zahraničí, ako cudzinci u nás. Ďalšími príjmami, ktorými sa budeme zaoberať vo výpočte sú príjmy podnikov tzv. hrubý prevádzkový prebytok a hrubé zmiešané dôchodky, ktoré nám v hrubom ponímaní hovoria o zisku spoločností po vyplatení pracovných nákladov. To znamená, že ak od produkcie odpočítame
medzispotrebu, ktorú následne upravíme o spomínané odmeny zamestnancov, dostaneme v podstate sumu prostriedkov, ktorá slúži na výplatu veriteľov, na financovanie investícii spoločnosti a zaplatenie dane (pričom je neočistená od odpisov). Rozdiel medzi týmito dvomi veličinami je taký, že pri hrubom prevádzkovom prebytku sa jedná o zisky právnických osôb a pri zmiešaných dôchodkoch o zisky podnikov fyzických osôb (kvázi domácností). Pri HNP sa tieto položky ďalej upravujú. Daň z rôznych príjmov a bohatstva (či už zrážkové dane, dane z motorových vozidiel alebo z príjmu fyzických osôb) sa nezarátavajú do výpočtu zvlášť, keďže sa evidujú súčasne so spomínanými položkami. Tzv. dane z produkcie a importu (DPH, iné spotrebné dane, dane z pozemkov, environmentálne dane a colné tarify) musíme prirátať do výpočtu, keďže tie nie sú súčasťou príjmov spomínaných subjektov a odpočítať subvencie, ktoré majú vplyv na konečné ceny a produkciu (Subvencie a dane sú rozdielne pri HNP a HDP, pretože napríklad dane platené inštitúciám EÚ na našom území sa odpočítajú pri HNP). Pri
výpočte HDP je tento proces napohľad jednoduchý formou sčítania predchádzajúcich položiek a spotreby fixného kapitálu. Na tvorbu národného dôchodku sa ale musia čiastkové príjmy z úrokov, dividend, prenájmu a ďalších príjmov upraviť o presun príjmov medzi hranicami. Úroky sa vzťahujú na vklady, úvery, dlhové cenné papiere, ale aj držbu zlata a SDR. Pri úrokoch z úverov sa zarátavajú aj náklady spojené so získaním úveru a poplatky pri správe vkladového účtu. Medzi rozdelené dôchodky korporácií patria dividendy a výber príjmov z dcérskych spoločností. Reinvestované zisky priamych zahraničných investícii predstavujú (podobne ako prevádzkový prebytok) rozdiel medzi príjmom dosiahnutým spoločnosťou, ktorej podiel má do určitej miery investor v zahraničí a výdavkami (platby investorom, daň z príjmu a iné). Ostatné investičné dôchodky sú napríklad príjmy poisťovní z investície technických rezerv, výnosy z tretieho piliera a iné. Pri prenájme sú len dve podstatné podskupiny – prenájom pôdy (nie budovy a priestorov, tie sa berú buď
Tabuľka 5: Dôchodková metóda výpočtu HDP
Strana 5
ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 19 ako medzispotreba vlastníka bytu alebo jeho finálna spotreba) a prenájom minerálnych oblastí. Tieto výnosy (spolu tzv. dôchodky z majetku) totiž vo veľkej miere idú spoločnostiam, ktoré majú sídlo v zahraničí (podľa prepočtov až 3,2 mld. eur). Po prepočtoch dostávame národný dôchodok vo výške zhruba 56,7 mld. eur a pridaním spotreby fixného kapitálu hrubý národný produkt. Rozdiel HDP a HNP sa potom bude rovnať rozdielu cezhraničného presunu dôchodkov z majetku, odmien za-
mestnancov, subvencií z produkcie a dovozu.
a
daní
Zo základných metód je navonok najjednoduchšia produkčná metóda, ktorá v zásade len očisťuje hrubú produkciu vytvorenú v krajine. Jej využitie možno vidieť v odvetvovej charakteristike krajiny, a teda na podiele jednotlivých sektorov a ich pridanej hodnoty v hospodárstve. Výdavková metóda je najinformatívnejšia z toho pohľadu, že znázorňuje nielen konečnú spotrebu vlády a spotrebiteľov, ale
aj výšku investícii a do konca zahraničný obchod. Dôchodková metóda má pomerne komplikovanú konštrukciu (ak by sme ju chceli celú analyzovať), no dá sa využiť na analýzu podielov príjmov jednotlivých subjektov a pri použití hrubého národného dôchodku aj stavu cezhraničného prechodu príjmov. Negatívom všetkých metód je podľa nás možno skresľujúci proces výpočtu HDP, keďže mnoho postupov je založených na domnienkach (napr. spomínané odpisy). (mn)
Cieľ zamestnanosti už plní Švédsko a Nemecko V rámci Európskej únie vyšli údaje o zamestnanosti. Za rok 2014 sa prvý krát zvýšila na 69,2% od finančnej krízy, samozrejme sledujúc obyvateľov vo veku 20 až 64 rokov. Avšak ešte stále nedosiahla svoj vrchol z roku 2008, keď bolo v rámci EÚ zamestnaných 70,3% obyvateľov. Keď sa pozrieme na zamestnanosť mužov, tá sa vyvíjala podobne a dosiahla 75% v roku 2014, avšak stále je pod vrcholom
z roku 2008. Zamestnanosť žien je nižšia ako zamestnanosť mužov, avšak od roku 2010 rastie a v roku 2014(63,5%) pokorila vrchol z roku z roku 2008(62,8%). Európa má v rámci Stratégie 2020 do roku 2020 cieľ dosiahnuť zamestnanosť na úrovni 75%. Cielenie zamestnanosti majú aj jednotlivé štáty, avšak každý v odlišnej výške. Pri podrobnejšom rozbore sa zamestnanosť zvýšila v takmer každom štáte, pri-
čom najviac v Maďarsku (o 3,7%), Portugalsku (o 2,2%), Chorvátsku (o 2%). Pričom 5 štátov majú zamestnanosť nad úrovňou 75%, konkrétne Švédsko (80%), Nemecko (77,7%), Veľká Británia (76,2%), Holandsko (76,1%) a rovnako Dánsko (75,9%). Naopak zamestnanosť pod úrovňou 60% má Grécko (53,3%), Chorvátsko (59,2%), Španielsko a Taliansko (obe 59,9%). (ml)
Miera zamestnanosti za rok 2014 s plánovaným cieľom pre rok 2020
Strana 6
ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 19
Rast nemeckých tržieb ťahajú zahraničné trhy Nemecké sezónne očistené tržby v priemysle klesli medzimesačne za marec o 1%. Pre porovnanie za minulý mesiac klesali medzimesačne o 0,8%. To znamená že na medzimesačnej báze sa ich vývoj zhoršuje. Avšak z medziročného hľadiska narástli sezónne upravené tržby za
marec o 0,6%. Konkrétnejšie bol zaznamenaný pokles tržieb nemeckého priemyslu na domácom trhu o 1,2%, zatiaľ čo v zahraničí boli tržby vyššie o 2,4%. Tieto zahraničné tržby ťahala eurozóna o 3,2% a tržby s ostatnými krajinami sa zvýšili o 1,8%. Celkovo za prvý kvar-
tál bol zaznamenaný medziročný rast tržieb v priemysle o 0,8%, pričom na domácom trhu poklesli tržby o 0,8% a na zahraničnom vzrástli o 2,2%. Rast nemeckého priemyslu tak závisí na dopyte zahraničného trhu.
Priemyselná produkcia a vývoj HDP v EU a EA Priemyselná produkcia zaznamenala v marci 2015 v porovnaní s marcom 2014 rast o 1,8% v eurozóne a v európskej únii o 2%. Avšak z medzimesačného hľadiska poklesla v eurozóne o 0,3% a vzrástla o 0,8% v európskej únii. Medzimesačný pokles bol spôsobený najmä poklesom v oblasti energie (1,7%), kapitálových statkov a dlhodobých spotrebných statkoch (0,9%) a medziproduktov (0,3%). Pri pohľade na jednotlivé štáty medziročná produkcia najviac vzrástla v Írsku (40%), Maďarsku (8,9%), Lotyšsku (8,7%), avšak tu treba spomenúť, že sú to relatívne malé štáty v porovnaní s Nemeckom. Naopak pokles bol najvyšší v severských krajinách ako Fínsko (4,4%)
a Švédsko (1,1%). Rovnako klesla v eurozóne a v Európskej únii produkcia medziročne aj o 1,4%. Vychádzajúc zo sezónne v Nemecku o 0,1%, čo môžeme po- očisteného HDP. Najviac pritom važovať za dôvod poklesu rástol v Rumunsku(4,2%) Maďarsku v eurozóne, keďže Nemecko je naj- (3,1%) a Slovensku (2,9%)a naopak väčšia ekonomika v tejto oblasti. najnižší rast alebo pokles bol vo S priemyselnou produkciou súvisí Fínsku(-0,1%) Taliansku(0%) rovnako aj celkový hrubý domáci a v Rakúsku (0,1%). (ml) produkt, keďže Medziročná zmena priemyselnej produkcie EU a EA priemysel pätinový podiel na ekonomike. V tomto prípade sa bude jednať o odhad, ktorý sa neskôr upresní. Celkovo za prvý kvartál 2015 vzrástol HDP medziročne o 1%
Zisk KBC a strata Erste group Belgická finančná skupina KBC, kde patrí aj naša ČSOB, zaznamenala za prvý kvartál čistý zisk nad očakávaniami trhu. Čistý zisk po úprave o jednorázové položky medziročne stúpol o 51% na 510 miliónov eur. Samotná divízia KBC international markets do ktorej patria dcéry v Bulharsku, Maďarsku, Írsku ale aj
na Slovensku zaznamenala čistý zisk 24 miliónov eur, čo je výrazne polepšenie oproti minulému roku keď dosiahla stratu 28 miliónov eur. Opačná situácia je v rakúskej bankovej skupine Erste Group, kde patrí Slovenská sporiteľňa, ktorá vykázala stratu za minulý rok 1,4 milióna eur, teda vykázala stratu. Pred-
stavitelia skupiny pripisujú stratu najmä opatreniam maďarskej vlády, ktoré ju stáli od roku 2010 spolu 800 miliónov eur, pričom 250 miliónov pripadlo na bankovú daň. Zvyšok pripadol na prepočet úverov vyplatených vo švajčiarskych frankoch na forinty. (ml)
Monte dei Paschi na nohách Talianska banka zaznamenala v 1. kvartáli tohto roku prvý krát zisk po troch rokoch. Najstaršia banka na svete, ktorá je v súčasnosti v kríze zaznamenala čistý zisk vo výške 72,6 milióna eur, čo viac ako dvojnásobok toho čo očakávali trhy. Napriek tomu samotná banka posunula svoje plnenie niektorých
ozdravných cieľov o rok. Ako dôvod uvádza sprísnenie požiadaviek v rámci kapitálových rezerv a rovnako dôvodom sú aj výsledky záťažových testov, na základe ktorých musí do konca júla zvýšiť kapitál o 3 miliardy eur. Tretia najväčšia banka v Taliansku očakáva zisk okolo 880 miliónov eur v roku 2018,
zatiaľ čo predtým očakávala takýto zisk v roku 2017. Banka sa do krízy dostala najmä kvôli prevzatiu konkurenčnej inštitúcie Antonveneta a kvôli rizikovým derivátovým obchodom. Celková strata talianskej banky je už 14,6 miliardy eur od roku 2011. (ml) Strana 7
ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 19
Čína najväčší dovozca ropy na svete Čína sa prvý krát stala najväčším dovozcom ropy, keď v apríli doviezla viac ropy ako doterajšia jednotka USA. Dovoz ropy do Číny dosiahol minulý mesiac 7,4 milióna barelov denne, čo je v porovnaní s USA viac o 200 000 barelov. Ešte v roku 2005 dovážalo USA denne 10 miliónov barelov ropy, avšak odvtedy klesol dovoz o 3 milióny barelov denne, čo je spôsobené expanziou ťažby ropy v USA v poslednom období. Naopak zo strany Číny stúpol vývoz sedemnásobne oproti roku 2005. Na základe toho môžeme očakávať, že dovoz zo strany Číny sa bude naďalej zvyšovať, pričom tomu pomôžu aj naďalej nízke ceny ropy .Vplyv na to má tiež rast HDP, avšak ten v poslednom období stagnuje. Na to už centrálna banka reagovala znížením sadzieb. Dôvo-
dom tohto kroku zo strany centrálnej banky je práve ochladzovanie rastu, keď v prvom kvartáli tohto roku spomalil rast HDP na 7%. Centrálna banka tak znížila jednoročný úrok na úvery o 0,25% na 5,15% a jednoročná depozitná sadzba klesla rovnako o 0,25% na 2,25%. Posledné indikátory z minulého týždňa, ako spomalenie rastu výrobného sektora a investícií, ako aj maloobchodných tržieb (rast v apríli o 10% medziročne, avšak pokles rastu o 0,2% oproti marcu) nasvedčujú tomu, že centrálna banka bude v znižovaní úrokov pokračovať. Čína sa v poslednom stále viac angažuje v oblasti investícii v iných štátoch. Pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny pri návšteve
Ruska podpísal Čínsky prezident viacero dohôd s Ruským prezidentom. Celkovo sa dohodli na 32 kontraktoch medzi ktoré patrí napríklad úver v celkovej výške 5,27 miliardy eur na vybudovanie vysokorýchlostnej železničnej trate, alebo aj výstavba plynovodu do Číny, cez ktorý by sa malo prepravovať až 30 miliárd kubickým metrov plynu ročne. Rovnako sa Čína angažuje aj v Bielorusku, kde chce podporiť Bieloruské hospodárstvo investíciami do automobiliek, textilných závodov alebo aj do železničnej dopravy. Tiež sa dohodli s bieloruským prezidentom na dodávke draselných hnojív z Bieloruska v objeme 4 miliónov ton celkovo za 1,3 miliardy dolárov. (ml)
Kvóty na migrantov Európska únia predstavila plán ako sa s utečencami v Stredozemnom mori vysporiadať. Nosným pilierom návrhu sú kvóty pre jednotlivé štáty, teda koľko utečencov by si mal každý štát zobrať. Celkovo má ísť o 20 tisíc miest a vyčleniť sa má 50 miliónov eur na tento a budúci rok. Slovensko by tak malo prijať v prepočte 356 utečencov. Česko má napríklad väčší podiel a prijať by malo okolo 600 utečencov. Najvyšší počet má pritom zobrať Nemecko a to až 3 684 migrantov. Do výpočtu vstupovali štyri základné para-
metre členských krajín EÚ: váhu 10 percent mala miera nezamestnanosti v krajine, 10 percent počet žiadostí o azyl v rokoch 2010 až 2014, 40-percentnú váhu má vo výpočte bohatstvo krajiny (HDP) a rovnakú váhu má aj počet obyvateľov v krajine. Návrh by sa mal predložiť do koncu roka 2015. Na základe tejto stratégie sa budú prijímať jednotlivé právne normy, pričom plán musí schváliť najmenej 15 z 28 členských krajín Európskej únie, pritom týchto 15 krajín musí tvoriť 65 percent obyvateľov EÚ. Otázne
bude ako sa k tomu postavia jednotlivé krajiny, keďže napríklad Veľká Británia a Maďarsko už stihli vyjadriť nesúhlas. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že za rok 2014 sa zaznamenalo na pôde Európskej únie celkovo 184 000 žiadateľov o azyl, čo je skoro o polovicu viac ako v roku 2013. Ak bude rovnaký počet žiadateľov o azyl aj v roku 2015, tak to bude viac ako 9 násobok toho čo navrhuje stratégia. Potom je otázne, čo sa stane so zvyšným počtom imigrantov. (ml)
Svetový dopyt po rope zaostáva za ponukou
Predpokladá sa zvýšenie produkcie ropy na celom svete o 3,2 milióna barelov denne. Dôvodom bola kompenzácia zo strany producentov OPEC-u. Celkovo OPEC za minulý mesiac vyrobil o 160 000 barelov denne viac oproti aprílu 2014, pričom produkcia OPEC-u dosiahla hodnotu 31 miliónov barelov denne. To je najvyššia produkcia od roku 2012. Celkovo sa predpokladá produkcia ropy v rámci celého sveta v roku 2015 na úrovni 95,7 milió-
na barelov denne. Na druhej strane celoročný dopyt je odhadovaný na úrovni 93,6 miliónov barelov denne. Z toho vyplýva, že rozdiel medzi ponukou a dopytom sa bude zvyšovať, keďže medziročne sa predpokladá nárast ponuky o 3,2 milióna barelov ropy denne, oproti nárastu dopytu o 1,1 milióna barelov ropy denne. Tento rast rozdielu medzi ponukou a dopytom stále pôsobí v neprospech rastu ceny ropy. Rozdiel tohto rozdielu je však v geogra-
fickej štruktúre. Zatiaľ čo USA znižuje dovoz jeho rastúci dopyt kompenzuje rastúca domáca ponuka. Rast svetovej produkcie nad dopytom tak produkuje najmä OPEC a Rusko. Tí zároveň tlačia na ešte väčšie zvyšovania produkcie (Irán, Irak, Saudská Arábia) zatiaľ čo dopyt po ich rope rastie zo strany Číny, ktorá však nie je schopná absorbovať celý prebytok na trhu. Aspoň nie zatiaľ. Cena ropy by sa tak nemala vrátiť na 100 dolárovú úroveň tak skoro.
Strana 8
ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 19
Rast stavebnej a priemyselnej produkcie Stavebná produkcia v marci rástla medziročne už tretí mesiac. V porovnaní s marcom roku 2014 vzrástla o 8,9%, medzimesačne rástla o 1,7%. Produkcia, ktorá sa realizovala na Slovensku vzrástla o 8,9% medziročne, pričom jej podiel je na celkovej produkcii 93,9%. Tuzemskú produkciu ovplyvnil najmä rast v prácach na novej výstavbe, kde patria aj rekonštrukcie (11,7%) a v opravách a údržbe vzrástla produkcia o 2,4%. Treba zdôrazniť, že práce na novej výstavbe a rekonštrukciách tvoria 73,6% podiel na tuzemskej produkcii, pričom podiel prác na opravách tvoril
25,6%. Produkcia realizovaná v zahraničí vzrástla o 9,2%, pričom jej podiel na celkovej produkcii bol 6,1%. Celkovo tak za prvý kvartál vzrástla produkcia o 4,7% medziročne. Stavebníctvo priaznivo ťahá rozbehnutá infraštruktúrna výstavba. Rovnako pozitívne čísla prichádzajú aj z priemyslu. Priemyselná produkcia rovnako medziročne za mesiac marec rástla. A to o 10,4%, čo ovplyvnil najmä rast v priemyselnej výrobe o 10,9%, v ťažbe a dobývaní (8,6%), a v dodávke elektriny, plynu a pary a studeného vzduchu
o 6,4%. Z pohľadu jednotlivých činností tu bol rast najmä vo výrobe elektrický zariadení (29,2%),výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov o 32,2 % a v ostatnej výrobe, oprave a inštalácii strojov a zariadení o 18,4 %. Medzimesačne priemyselná produkcia rovnako rástla a to o 2%. Celkovo tak produkcia vzrástla za 1. kvartál medziročne o 5,3%. Rast priemyselnej a stavebne produkcie naznačuje, že hospodárstvo sa už začína prebúdzať, čo sa prejavuje aj v odvetviach, ktoré fungujú hlavne na budúcich objednávkach, teda dlhodobejšom horizonte. (ml)
Rast zamestnanosti a miezd, ako aj HDP Celková zamestnanosť v 1. kvartáli 2015 vzrástla medziročne o 1,7% po očistení o sezónne vplyvy. Z hľadiska štruktúry zamestnanosť za prvý kvartál roku 2015 vzrástla medziročne najviac v oblastiach ako vybrané trhové služby (6,8%), Informačných a komunikačných činnostiach (3,1%), doprave a skladovaní (1,9%) a predaji a oprave motorových vozidiel o 1,4 %. Naopak klesla v oblastiach ako ubytovane (5,4 %), stavebníctvo (1,7 %), maloob-
chod (1,1 %) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (0,7 %). Rovnako boli zverejnené aj dáta v oblasti miezd v jednotlivých oblastiach. Za 1.kvartál 2015 bol medziročne zaznamenaný najvyšší rast reálnej mzdy (po zohľadnení inflácie) v ubytovaní (8,1 %), priemysle (5,3 %), predaji a oprave motorových vozidiel, ako aj činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (4 %), stavebníctve; maloobchode; doprave a skladovaní zhodne (2,3 %). Na-
opak nižšia bola vo veľkoobchode ( 1,1 %), vo vybraných trhových službách (0,9 %), v informačných a komunikačných činnostiach (0,4 %). Rast miezd a zamestnanosti signalizuje rast hospodárstva, pričom to štatistický úrad potvrdil svojim odhadom, ktorý sa môže neskôr ešte spresniť. V 1. Kvartáli 2015 vzrástol hrubý domáci produkt v stálych cenách (po zohľadnení inflácie) a po očistení o sezónne vplyvy o 2,9%. (ml)
Aktívne saldo obchodu Slovenska rastie Celkový vývoz tovarov zo Slovenska stúpol v marci o 6,5% v porovnaní s marcom 2014. Celkový dovoz sa zvýšil medziročne o 2,5%. Z toho vyplýva, že medziročne sa zvýšilo aktívne saldo zahraničného obchodu, keď dosiahlo 579 mil. eur, čo je o 229,8 milióna eur viac ako minulý rok v marci. Celkovo tak v 1. štvrťroku v porovnaní s minulým rokom sa zvýšil celkový vývoz tovarov o 1,7% a celkový dovoz o 0,8%. Aktívne saldo zahraničného obchodu tak dosiahlo 1 477,1 milióna eur čo je viac o 167 miliónov eur medziročne. Pri importe klesol dovoz nerastných výrobkov o 34%, stroje, prístroje a elektrické zariadenia
(rast o 4,3%) a vozidlá, lietadlá (1,7%),kaučuku a plastov a ich výa dopravné zariadenia (12,6%). Pri robkov (3,3%) a prístroje exporte mali najväčší vplyv rast po- a elektrické zariadenia (0,4%). (ml) ložiek ako vozidlá, Saldo zahraničného obchodu Slovenska lietadlá, plavidlá a dopravné zariadenia
Strana 9
ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 19
AKTUÁLNY VÝVOJ NA TRHOCH EUR/USD
EUR/CZK
ZLATO
ROPA
S&P
DJIA
DAX
NIKKEI 225
Strana 10
ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 19
SPRÁVY Z FINANČNÝCH TRHOV
Americký gigant v oblasti telekomunikácii Verizon Communications posilňuje svoju pozíciu na trhu akvizíciou mediálnej a internetovej firmy AOL za 4,4 miliardy dolárov. Len za minulý rok dosiahol Verizon čistý zisk 12 miliárd a akvizíciou AOL chce rozšíriť produktový rad v oblasti telekomunikácii o digitálne video.
5 % získanie akcií J&T Finance čínskou spoločnosťou CEFC Shanghai International Group bolo ukončené za sumu 78,95 milióna eur. Z čínskej strany tak ide o umiestnenie investícii v strednej Európe a bližší prístup na trhy. Z pohľadu J&T nejde o vzdanie sa podielu v prospech Číňanov ale skôr o získanie voľného kapitálu na ďalšie projekty.
Talianska energetická spoločnosť Enel, ktorá predáva na Slovensku podiel v Slovenských elektrárňach, dosiahla v prvom kvartáli medziročný rast tržieb aj zisku pred zaplatením úrokov, daní a odpisov(EBIDTA). Za prvý kvartál tak vykázala zisk 4,023 miliardy eur, čo je medziročne viac o 0,8%. Tržby medziročne narástli o 9,8% na 19,97 miliardy eur. Avšak čistý zisk Enelu klesol medziročne o 6,7% na 810 miliónov eur.
Švajčiarsky koncern Holcim v prvom kvartáli zvýšil svoj čistý zisk na 310 miliónov švajčiarskych frankov čo je o 230 miliónov viac ako minulý rok. Na zisk pozitívne vplýval najmä predaj aktív v súvislosti s fúziou s konkurentom Lafarge. Ten naopak v sledovanom období vykázal 96 miliónov eur stratu. Holcim v rámci dohody zvýši kapitál aby mohol financovať zlúčenie, avšak to ešte musia odobriť akcionári na valnom zhromaždení. Účelom tejto fúzie je vytvoriť najväčšieho producenta cementu na svete, pričom americké úrady a európska únia už odobrili tento úmysel. Avšak spoločnosti museli súhlasiť, že sa zbavia závodov, lomu a terminálov aby získali povolenie na fúziu v objeme 25 miliárd dolárov.
Tento dokument je publikovaný pre spoločnosti skupiny BENCONT , a môže byť reprodukovaný a ďalej šírený len s jej písomným súhlasom. Informácie v tomto dokumente boli získané z externých zdrojov, ktoré boli spoločnosťou považované za spoľahlivé. Matúš Jančura Hlavný analytik, Bencont INVESTMENTS
[email protected]
Jozef Prozbík Analytik, Bencont INVESTMENTS
[email protected]
Analytici: Labašová Eva Nebesník Martin Bruchánik Rudolf Lindák Martin Vajnorská 100/A 831 04 Bratislava www.bencont.sk
Strana 11
