Z OBSAHU CISLA: Úvahy na slová sv. evanjelia sa sústreďujú na texty Lk 8, 5-8 a Mt 26, výročie vstupu čs. armádneho

Z OBSAHU CISLA: Úvahy na slová sv. evanje­ lia sa sústreďujú na texty Lk 8, 5 - 8 a Mt 26, 28-29 30. výročie vstupu čs. ar­ mádneho zboru na územie našej vlasti vďačne spomína úvodník Št, Baníka na 3. str. Nad významným októbro­ vým sviatkom Pok^ovu sa za­ mýšľa vo svojej duchovnej úvahe o. P. Dancák K vzájomnému porozumeniu povzbudzuje príspevok o. dr. St. TJjhelyiho: Láska je v nás. . . Z koncilných dokumentov

Októbrové výročia význam­ ných udalostí a osobnosti Časová úvaha T. Fedoronka Na dôchodku sa zaoberá otázkami plného využitia hod­ noty času v prospech a blaho celej spoločnosti Škodlivosťou alkoholu na du­ ševné i telesné zdravie člo­ veka sa zapodieva článok: Alkoholom nezabíjaj ani se­ ba, ani svoje deti Do pravidelnej rubriky Zo ži­ vota pre život v tomto čísle prispeli: dr. J. Bubán, o. M. Magyar a T. M. Raslavický 0. G. Staurovský upozorňuje na problematiku a nebezpe­ čenstvo požiarov v článku na 15. str. Pravidelné rubriky (Liturgic­ ký život, Z kresťanského sve­ ta, Z nášho života, Kultúrne rozhľady a i.)

N A S LO V Á SV. EVANJELIA (K titu ln e j kresbe) „Vyšiel rozsievač siať semeno. Ako rozsieval, jedno zrno padlo kraj cesty, kde ho pošliapali a vtáky nebeské po­ zobali. Irié padlo na skalnatú pôdu: vzišlo síce, ale uschlo, lebo nemalo vlahy. Iné padlo medzi tŕnie, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ho. Iné padlo do dobrej zeme, vyrástlo a prinieslo stonásodnú úrodu.“ (L k 8, 5 - 8 ) P odobenstvo o ro zsie va čo vi môžeme p rijím a ť i v y s v e tľo v a ť rôznym i sp ô so b ­ mi. P odstatné tu je to, že te n k to roz­ sieva, rozsieva d o b r é z r n á . Záleží však na tom , oko p rijím a jú semená tí, do v n ú tra k to rý c h semeno podá. Rozsievačom je sám Syn Boží. P ri­ jím a te ľm i to h to semena d uchovnej úrody sú d ie tk y Božie, p rijím a jú c i ľud Boží. Semená p rá vd sv. e v a n je lia sú schopné rastu a sú s ia te do pôdy nášho kresťanského b y tia , do b y to s ti člo veka, k to rý sa chce považovať za o p ra v d iv é h o kresťana. Semeno Božej p ra vd y vždy p ric h á ­ dza ako dobré. Jeho ď a lš í vývo j «e pod m ienený tým , aké p o d m ie n ky roz­ voja a vzrastu mu poskytnem e. Za je ho r a s t v nás, ako aj za jeho p I od y a úrodu sme zodpovední. Z a v la ­ žujme ho rosou sv o jic h d o b rých s k u t­ kov, m yšlienok a č in o v . B uďm e dobrou a úrodnou pôdou! N ech naše v n ú tro n e nap lňuje kam eň n e n á v is ti, h lo žie vzájom ného neporozum enia, udupaná tv rd á zem ľa h o s ta jn o s ti! Z am yslim e sa nad tým a snažme sa byť úrodnou pôdou, lebo len v nej m ô­ že dozrie vať, rá sť a p rin á š a ť požehna­ né p lo d y lá sky a b r a t s k é h o p o ­ rozumenia semeno B ožieho s lo ­ va, kto ré nabá d a k o p ä to v a n iu Božej lásky. B uďm e dobrou zemou, z k to re j vzídu ra d o stn é p lo d y tý c h n a jle p ších ch a ra k te ro v a m e d ziľu d ských vzá jo m ­ ných vzťahov!

* ,,A vzal kalich, vďaky vzdával a dal im ho hovoriac: Pite z neho všetci, toto je totiž Krv moja Nového zákona, ktorá bude vyliata za mnohých na od­ pustenie hriechov. Ale hovorím vám, že odteraz nebudem piť z tohto vinič­ ného plodu až do onoho dňa, keď ho budem piť s vami nový v Kráľovstve svojho Otca." ( M t 26, 28 - 29)

„Q latitte, ht itt cktáim \B azď ’ (1 K o r 3, 16)

M y šlien ka, ž e sm e ch rá m D ucha S v ä téh o n a b á d a n ajprv k v e ľ k e j č is ­ to te d u še a tela . „S lu ší s a sv ä to sť d o ­ mu tvojm u , P an e!“, s p ie v a ž a lm ista (Ž 92, 5 J a to to slo v o n a c h á d z a p ln é s v o je u p la tn e n ie a j v d o m e n a š e j d u ­ še, v k t o r e j B oh p ro str ed n íc tv o m svc je j m ilosti p reb ý v a „P red stav si," n a ­ p ís a la sv. T eréz ia V eľk á , „ že v tv o ­ jom vnútri je n á d h ern ý p a lá c , h od n ý v e ľ k é h o k r á ľa , k to r ý v ň om p reb ý v a, a p ov á ž, ž e ty č ia s t o č n e k tom u p r i­ sp ie v a š ; ab y si mu d o d a l le s k u a n á d ­ hery . Onen p a lá c je tv o ja v la stn á

,.O dhoďm e ten k a lic h žlče!" hovorí v jednej básni v y n ik a jú c i český bás­ nik. V y s lo v u je tým pravdu, k to re j by sme m a li p o rozum ieť ta k , že iba čaša lá sky po d á va n á s láskou, má svoj vý znam v ž iv o te kre sťa n sky c ítia c e h o a žijú c e h o člo ve ka . K tom u nás vyzýva v c ito va n o m úryvku z M a tú šo vh o e v a n je lia sám S p a s ite ľ: A zm ysel Jeho slov je úplne jasný. V e x e g e tic k ý c h poznám kach k posledném u o fic iá ln e m u v yd a n iu N o ­ vého zákona u nás (T rn a v a 1970, str. 80) číta m e : ,,S lová Ježišove nevzťahu­ jú sa na e u c h a ris tic k ý k a lic h , ale na druhý k a lic h , k to rý ešte p a tril k v e ľk o ­ nočnej ve če ri. Ide o význam nú záme­ nu, p ri k to re j k a lic h i p itie z k a lic h a (te d a len jedna č ia s tk a ) za stu p u jú celú h o s tin u . A ko b y povedal: T e ra jšia ve ľk o n o č n á slá vn o sť je predobrazom

budúceho blaženého živo ta v nebi." Z á ru ka budúceho večného šťastia má svoje korene v živote pozemskom. Viem e podávať k a l i c h svojej lásky o s t a t n ý m s láskou? Dávame z ne­ ho p i ť v š e t k ý m bez rozdielu. Ne­ šetrím e zbytočne a niekedy aj bigotne s to u to vzácnou te k u tin o u b r a t s k é h o porozum enia? Syn Boží jasne povedal: ,,Pite z ne­ ho v š e tc i!" a dával p iť všetkým . Aj a p o š to lo v i Judášovi. Z toho vyplýva povzbudzujúce poučenie: byť d o b r o ­ t o u naplneným kalicho m čis te j ľud­ sko sti a štedro dá vať z neho p iť k a ž ­ d é m u bez rozdielu, čiže všetkým bez v ý n im ky. To už potom nebude iba ,,predobraz budúceho blaženého živo­ ta " , ale s p o ľ a h l i v á z á r u k a do­ s ia h n u tia toho, čo S p asiteľove slová ta k výrazne pripom ínajú.

d u ša. A k je d u ša čis tá , p o to m p red je j k r á so u m izn e k r á s a n a jn á d h e r n e j­ š e j bu dovy. C nosti sú d ia m an ty , a k é ju ozd ob u jú a čím v ä č š ie sú Čnosti, tým v ä č š ia n á d h e r a a slá v a z n ej vy­ ž a r u j e U v a ž u j m e , a k ý sm u tný p o h ­ ľa d p o s k y tu je ten to k r á sn y p a lá c , k e ď d u ša u p a d n e d o sm r teľn éh o h r ie c h u ! P reto n ás n a p o m ín a sv. P avol k v y ­ trv a lo s ti (1 K or 6, 19 j. Už m y šlien ­ k a , ž e sm e ch rá m o m D ucha Sv., o c h r á n i n ás p r e d m n oh ý m zlom . „ N ev iete, ž e s t e ch rá m B ož í? “ H o­ v o rm e si to č a s t e jš ie n ielen p reto , ab y sm e ten to ch rá m c h rá n ili p red zn esv ä ten ím , a le tiež p r e to , a b y sm e s a p ov z b u d ili o z d o b o v a ť h o k r a jš ie č n o sťa m i a d ob rý m i sk u tk a m i, a č a s ­ to s a tam p o b e r a jm e s k a d id lo m s v o ­

je j m o d litb y , c h v á lo sp ev o v a obetí. O sv. L eon id ov i sa rozpráva, že sa č a s to s ú ctivosťou p ribližov al ku k o ­ lís k e , v k t o r e j sp a l je h o s y n ček Orig e n es. N ap ln en ý vierou v prítom nosť N ajsv. T ro jic e v srd ci sv ojh o nevin­ n é h o d ie ť a ť a , s k lá ň a l sa nad svojím m ilá č ik o m a v tlá č a l mu b o z k na hruď s m o d litb o u : „Buď pozdravený, ty ch rá m sv. D ucha!“ M odlím e sa často k p resv ä tý m h osťom v nás za Čistotu slo v a m i žalm istu : „ S rd ce čis té stvor vo m n e, B o ž e!“ Äno, „ čistá d u ša “, a k o nám to pri­ p om en u l sv. fa rá r z Arsu, je ako k r á s n a ru ža, a tri B ožské Osoby zo­ stupujú z n eba, aby sa tešili z jej vôn e“ f Podľa M. Stokmi — I. M.)

2IVÝ ODKAZ PADLÝCH ZAVAZUJE Dňa 6. októbra pred 30 ro km i v s tú p ili je d n o tk y 1- es. arm ádneho zboru spolu so so v ie ts k y m i v o ja k ­ mi na územie našej v la s ti. Bol to v íťa zn ý d ô sle d o k m o h u tn e j ka rp a ts k o -d u k lia n s lk e j o perácie, k to rá sa začala za s v ita n ia dňa 8. septem bra 1944. N a tú to význam nú c h v íľu spom ína vo svojej k n ih e z Buzuluíku do Prahy, v te d a jš í v e lite ľ čs. je d n o tk y a te ra jš í náš pán p re z id e n t, arm . generál L. S v o b o d a tým ito slovam i: „V o ja ci!" oslovujem b rig á d u . C ítim , že sa mi tro c h u ch ve je hlas. N esm iem však d a ť na ja vo vzruše­ nie, ktoré prežívam . . . „S to jím e na prahu v la s ti. U vedom te si, aká če stn á úloha vás očakáva. V še tci sme zodpovední za s p ln e n ie te jto ú lo h y pred svo jím svedom ím i pred svojím národom . Som presved­ čený, že svoju úlohu s p ln íte . Nebude ľa h k á . B e rte si p rík la d zo skvelého b o jo véh o s p rá v a n ia svo jich starších druhov, slávnych h rd in o v od S okolova, K y je va , B ie le j Cerlkvi a Žašlkova!" Naši bojovníci si v to m to zápase s plnou uvedom elosťou b ra li p rík la d skvelého bojového sp rá va n ia od svojich sta to čn ých sp o lu b o jo vn íko v. Dnes na tý c h to m iestach ťa žkých d u k lia n s k y c h bojov nachádza sa p ríro d n é múzeum. Je to c e lo n á ­ rodný pam ätník slávy, v ď a č n o s ti a lásky. Každý, k to n a v š tív i tie to m iesta, odchádza o d tia ľ s h lb o kým vzrušením . U v e d o m u j e si, že cesta k s l o b o d e nebola ľa h k á . S tá la m noho o b e tí, m noho k rv i a m noho s ta to č n ý c h živo to v! Buďme im v ď a č n í za to to h rd in s tv o a d o k á ž m e, že ich boj, ako aj ich o betované živ o ty , ne­ boli marné! V blízkosti m ie st p a m ä tn ých b o jo v za našu n á ro d n ú a š tá tn u slobodu, v okresnom m este S vid n íku , sa nachádza ď a lš í m ohutný a výra zn ý pom ník p a d lý m h rd in o m (n a ša s n ím k a ). Je výrazom v ď a čn e j úcty k všetkým , k to rí p ris p e li !k veľkém u v íťa zstvu a o tv o r ili cestu nášho slobodného ž iv o ta . Je však aj pomníkom nerozborného v z á j o m n é h o b r a t s t v a . Jeho pevné kam ene sym b o lizu jú pevnú v ď a č n o s ť m ŕtvym hrd in o m , ale aj pevnú v ô ľ u , aby b ra ts tv o a p ria te ľs tv o spečatené spoločným bojom a spoločne p re lia to u k rv o u roduverných syn o v na šich n árodov, sa i n a ď a le j upevňovalo. Aby nás p o s i l ň o v a l o v n e p re stá va jú co m b o ji za p o ko j vo svete a š ťa s tn ý ro zkve t našej v la s ti. 30. výročie od víťaznej Ikarpatsko-dulkiianskej o p e rá cie je po 30. v ý ro č í S lovenského národného povstania ď a lším vzácnym m om entom , k to rý nás uvádza do ju b ile jn é h o 30. roku o slo b od e n ia celej našej v la s ti a skončenia sa 2. svetovej vo jn y. A to z a v ä z u j e n ielen Ik vď ačném u sp o m ín a n iu , ale a j k p re h lb o v a n iu n a še j občiansko-vlasteneckej uvedom elosti. Zaväzuje k o d h o d la n iu : p ra c o v a ť pre b la h o našej s p o lo č n o s ti ta k , aby v ý d o b ytky tak draho zaplatené, p rin á š a li b la h o d a rn é v ý s le d k y v trv a lo m p o k o ji a spokojnom b udovaní stá le rastúcej živ o tn e j úrovne p ríto m n e j i b udúcej g e n e rá cie ! Štefan BANÍK

„LÁSKA JE V NÁS, SKÚSME JEJ VRÁTIŤ NÁDEJ..." Tak som si poznam enal te x t m yšlienky z populárneho šlágru, kto rý často počujeme v rozhlase, te le v ízii i pri iných p ríležitostiach . Pekná m yšlienka, pekná m elódia a predovšetkým veľm i pekný návod k uskutočňovaniu. N ádej, práve ta k ako láska, p a tria k Božským čnostiam . Nádejou očakávam e v plnej dôvere nielen večnú blaženosť, ale aj prostriedky k jej d osiahnutiu. Láskou zasa m ilujem e Boha z celého srdca ako zvrchované Dobro a ako posledný cieľ svojho živ o ta . Láska okrem toho, že je Božskou čnosťou, je aj najzákladnejším Božím príkazom . N ie je treba to to všetko zvlášť zdôrazňovať. D obre to viem e a viem e aj to, že toto všetko máme poctivo uskutočňovať. N aša otázka sa však sústreďuje do te j polohy, v ktorej nechce byť skúšobným kam eňom našich vedom ostí, ale pripom ienkou našich povinností! Dôverujem e v plnom rozsahu kresťanského učenia svojmu S tvoriteľovi a m ilujem e Ho tak, ako to vyplýva z týchto čností a príkazov? Zam ysleli sm e sa niekedy nad tým , že je to naša z á k l a d n á povinnosť? U tkveli mi hlboko v p am äti slová kázne jedného z našich kňazov, v ktorých s ostrým zahrotením apeloval na rozum i c ity poslucháčov. Zdôrazňoval to tiž, že našu vieru, náboženstvo, nemôžeme doka­ zovať iba svojím krstným listom , ale ž i v ý m uskutočňovaním svojej viery, nádeje a lásky. Spočiatku som o dm ietal ostrý tón jeho slov, ale čím viac so m nad nim i prem ýšľal, prichádzal som k záveru, že mal pravdu, k e ď povedal: „krstný list z nás neurobí ani poriadneho gréckokatolíka, ani poriadneho člo veka.“ To musíme sami! Äno, k a žd ý sám u seba a až potom u tých najbližších. Ak chceme niečo zlepšiť, za­ čínajm e vždy u seba! Láska je v nás, ale chce s n am i a v nás pôsobiť živo. Chce sa prejaviť. N ečakaj­ me na príležitosť. P ríležitosti je veľa! S p o j m e ich s dobrou vôľou a do pokladnice v z á j o m n e j lásky vložme živý vklad o s o b n é h o príkladu a činu! Dr. Š TE F A N U JHELYI

EUCHARiSTIA V NAŠOM KAŽDODENNOM ŽIVOTE (P o zn á m ky k m e d itá c ii - d o k o n č e n ie ) Č i nie sme ľa h o s ta jn í a n e c ítim e tú p ríťa ž liv ú s ilu n a d p riro d z e n e j S p a s ite ľo v e j lá sky? M ožno, že pozem ské s ta ro s ti u d u s ili v nás v š e to k p o c it n a d ­ p riro d ze n ých d u c h o v n ý c h p o trie b . M ôžem e b yť s ta r o s tliv í o tc o v ia s v o jic h d e tí, môžeme k a žd o ­ denne p ra c o v a ť do úm oru, ale naše oči n e d ív a jú sa hore, k vý š in á m , a le ib a dole, k zem i. C hcem e v id ie ť p rik ry tý s tô l a na ňom d o s ta to k vš e tk é h o pre seba, svoju ro d in u . Iste, že je to sprá vn e , po­ tre b n é a n e v y h n u tn é , a le n e m a li by sme z a b ú d a ť aj na n a s y c o v a n ie n á šh o d u ch a . O sv. G e rtrú d e č íta m e , že raz p ro s ila s ve ľk o u ú p rim n o sťo u B o žieho S yna, a b y je j p o v e d a l ako sa má p rip ra v iť na sv. p rijím a n ie , aby ho čo n a jd ô ­ s to jn e jš ie p rija la do s v o jh o srd ca . A ako vyz n ie v a B ožia o d p o v e ď ? N a č ú v a jm e je j: „L e n je d n u vec si žiadam . P rijm i ma s ú p ln e p rá zd n ym srdcom . Č ím p rá z d n e jš ie bude tv o je srdce, tý m v ia c m ie s ta b u ­ de v ňom pre mňa. S rdce, k to ré je p re p ln e n é zem ­ ským i tú ž b a m i a ž ia d o s ťa m i, nem á m ie s ta pre s v o jh o Pána a V y k u p ite ľa . S kôr, než by si p ris tú ­ p ila k m ôjm u S rdcu, v y p rá z d n i n a jp rv svoje v la s t­ né srdce. O d s trá ň z ne h o v š e tk o , čo ta m n e p a trí a z a p á ľ v ňom oheň lá sky, lebo c h la d n é a ľa d o vé srdce zháša plam eň m o je j B o žske j L á s k y !" Č i to nie je výzva a j pre nás, k to rí ho k a ž d o d e n ­ ne p rijím a m e ? K iež by sme a j m y m o h li ka žd ý deň v y p rá z d n iť svoje srd ce a u ro b iť m ie s to len pre K ris ta , ab y sa s ta l naším k a žd o d e n n ým d u c h o v ­ ným pokrm om . V še tko živé p o tre b u je p o krm , z o d p o v e d a jú c i t a ­ kému ž iv o tu , k to rý ch ce m e a m ám e u d ržo va ť. A k o

te lo bez pokrm u a v ý ž iv y slabne, ta k aj duch slab­ ne bez n á le ž ite j d u c h o v n e j p o tra v y . A tu je naším pokrm om sám S p a s ite ľ v najsv. E u c h a ris tii. A n ie le n pokrm om , a le a j s p o ľa h liv ý m sprievodcom a bezpečným sp o lo č n ík o m na našej ž iv o tn e j ceste. Prosm e H o, a b y nám d a l pevnú v ie ru vo svoju prí­ to m n o s ť v n a jsv. E u c h a ris tii, n á d e j v Božiu dobro­ tu a lá sku , ú p rim n ú č is tú lá sku , aby sme Ho v y tr­ v a lo m ilo v a li a ve rn e z a c h o v á v a li Jeho zákon, n a jv y š š í zákon lá s k y k Bohu i k blížnym . (S pracoval o. J. Vološin) V W

'y V W

W

V W

V W

T V A A A A A ^V W

iA A V v 'A A A ŕ V W

„Musíme sa usilovať odstrániť zo sŕdc svojich veriacich egoizm us, pestovať otvorenosť všetkým a venovanie sa všet­ kým , vzájom n é prijím anie i dávanie, službu každému, ba sebažertvu za B oha a ľudí. Ak to bu dem e kon ať, vzájom ná úcta m edzi nami kňazmi v šetký ch k resťa n ský ch vyznaní bude sam ozrejm osťou. Tak­ to ch áp an á znášanlivosť je dn es v eľká príležitosť pre kres­ ťan stvo; m ôžem e ňou osvedčiť rýdzu, nesebeckú lásku k Bohu a ľudstvu a ta k pom ôcť rozriešiť najaktuálnejší prob­ lém tera jšej doby, prispieť ľudském u pokoleniu na tom poli, k d e pom oc najväčšm i potrebuje. Znášanlivosť je vzájom ná úcta, z ktorej sa rodí čino­ rod á lá sk a sm erujúca k b ratskej jed n ote ľudstva. Usilujme sa najm ä my, kňazi v šetkých kresťanských vyznaní, op­ lývať touto úctou a láskou a ta k dávať príklad svojim veriacim .“ (D r. J. Bubán v Duch. p astieri, 6. 6, t . 1974)

u

t

i

i

r

g

i

c

k

H

i

i

i

d

t

LITU G R IC KÝ D IALÓ G - Po vašom prísľube na záver nedávneho rozhovoru som bol v určitom napätí. Rozm ýšľal som a po akom si v n u kn u tí začal som lis to v a ť prvé strá n k y Lukášovho e v a n je lia . Pozorne som si ich pre číta l a porovnával slová anjela G a b rie la k Zachariášovi so slovam i to h o isté h o anjela k Panne, k to re j meno bolo M ária. R ozdiel som ta km e r nezbadal, naopak, oba rozhovory sú si veľm i podobné. - Len na prvý p ohľad. A le b uď trp e z liv ý ! Náš rozhovor na túto tému je trošku zdĺhavý, ale až na k o n c i poznáš, prečo je to tak. Zostaňme pri pozdrave, kto rý m sa o h lá s il anjel Gabriel M á rii. Nie je možné p re h lia d n u ť rozdiel v š ty liz á c ii evanjelistu Lukáša, k to rý popisuje dve podobné u d a lo s ti. A j Zachariáša aj M á riu n a v š tív il anjel preto, aby im zvestoval Božiu vôľu. O zvestovaní anjela Z a ch a riá šovi hovorí Lukáš takto: ,,podľa obradného zvyku lósom mu p rip a d lo , aby vo­ šiel do chrámu P á n o v h o ..." (L k 1, 9) a tu (lsa mu z ja v il anjel Pána, stoja c na pravej strane o ltá ra k a d id lo v e j o b e te “ (Lk 1, 11). Teraz počúvaj ako celkom ináč po p isuje Lukáš podobnú udalosť s M áriou. „ . . . A k e ď k nej anjel v s tú p il, poveda!: Zdravá b uď . . . ! " Č i nie je tu nápadný rozdiel nielen v celej udalosti, ale aj v slovách? Lukáš, pravda, používa to isté sloveso pre označenie správania sa anjela: anjel „v s tú ­ p il11 k M á rii a tie ž Zachariáš „ v s tú p il“ do chrám u. U Z a ch a ­ riáša sa anjel „z ja v u je “ a k tom u ešte „s to ja c na pravej s tra ­ ne oltára . . na m ieste, kd e ž id ia p re d p o k la d a li p rítom nosť anjela. Nehovorí sa tu o nejakej č in n o s ti a njela. Ako sme to už minule k o n šta to va li, anjel bol k M á rii „p o s la n ý “ , no u Zachariáša jednoducho „ s t o jí“ . Z a ch a riá š sám vošiel do chrámu, ale k M á rii vstúp i) anjel . . . Pred Zachariášom anjel stojí, neurobil k nemu ani jeden kro k, n e p ristu p u je k nemu. Celkom ináč je to u M á rii. K nej p richádza ako sku to čn ý po­ sol, kto rý bol poslaný k nej. Prv než by jej niečo povedal, pozdravuje ju s veľkou úctou a rešpektom . Lukáš vôbec ne­ uvádza pozdravenie Z achariáša. Tu bez akéhokoľvek úvodu začína hovoriť o narodení syna. S M á rio u začína rozhovor nádherným pozdravením . C e lý rozhovor popisuje Lukáš s lá v ­ nostne o nie bez p ríč in y uvádza, že anjel k M á rii p re h o vo ril trikrát. Takto celý rozhovor anjela s M á rio u je rozdelený do troch častí, čo dodáva slovám anjela zvlášť h lb o ký zmysel. - Už začínam chápať nielen rozdiel, k to rý som predtým si nevšimol, ale začínam c h á p a ť aj jeho význam . - Správne. U Zachariáša anjel si zachováva svoju d ô s to j­ nosť ako pred kňazom. M ožno povedať, že anjel p rijím a k ň a ­ za na audienciu. Preto sa sta l v id ite ľn ý m v chrám e po pravej strane oltára v hodine svätých bohoslužieb. Sem do vo ľu je vstúpiť kňazovi do svätého chrám u a bez pozdravu prináša mu zvesť. H neď je tu vid ie ť, a Lukáš vedome na to o b ra cia pozornosť, že tu prichádza k to s i menší k väčšiem u, nižší k vyššiemu, prinajm enšom služobník Boží k vyššiem u služob­ níkovi Božiemu. V každom prípade te n to starozákonný kňaz vyvoleného národa v te jto svätej c h v íli s to jí hlb o ko nižšie pred poslom Božím, k to rý sa mu náhle z ja v il a vyvo la l u ne­ ho pocit strachu. - Zaujímavé, aký je rozdiel u M á rii! - Ano, tu je to všetko ináč. A njel v s tú p il „k n e j“ . Tu ona prijíma anjela na au dien ciu . Boží posol sa nezjavuje náhle, ale „v s tú p il“ . N ajprv sa o h lá si. N ie je, pravda povedené, že zaklopal na dvere, ale Lukáš to popisuje ta k , aby v nás ta k ý dojem priam o vzb u d il. Lukáš napísal, že anjel bol poslaný najprv „d o m esta". P rišiel sem ako nejaký človek, v y h ľa d a l Máriin dom, aby do neho v s tú p il. On p rvý pozdravuje! Z acho­ váva formu p riv íta n ia . - OtČe, z toho je celkom jasné, že tu, - nie ako u Za­ chariáša, - M ária vystupuje ako vyššia od a n je la a anjel ako nižší od nej. Je to podivuhodné tým viac, že sa tu ho­ vorí o Panne, k to rá je „zasnúbená“ , že p a trí a je podria d e n á komusi inému. Zďaleka sa nemôže vyro vn a ť starozákonném u kňazovi v jeruzalemskom chrám e, akým bol Z a ch a riá š. M á ria bola doma - v N azarete. A predsa je c ítiť , že M á riin a ko ­ môrka v Nazarete je svätejšou, ako je s v ä tý chrám v Jeruza­ leme. Lukáš nám tu predstavuje k rá ľo v n ú anjelov. Mám ra ­ dosť z to h to rozhovoru, lebo odte ra z s in ým i p o c itm i budem spievať: „D ôstojné je z v el ebov ať . . i „Č e s tn e jš ia si ako cherubíni a neporovnateľné si sl áv nej ši a. . Aké je to krásne!

(U

z tk a d L t

m lik ô -

ia e .d o m .ia .

Č astým o p a k o v a n ím h rie ch u je d n é h o a le b o p od o b n ý ch sa vyvíja u č lo v e k a zvláštn y trvalý stav, h r i e š n y z v y k . Napr. h r e š e n ie , o p ilstv o a p od . T a k ý to č lo v e k sa p otom h riech u už veľm i ľ a h k o dopú šťa. N apr. k a žd ý m slov om z a ­ h reší. V tedy sa stáv a o tro k o m h riech u . P ok u šen ie naň d o ­ p a d á ta k m e r n ezd o lateľn ou silou . Zdá sa , a k o b y h o už ani n em o h o l od o p rieť. T ak ý to Č lovek č a sto h r eš í n ev ed om ky . A le n a ten to h rie ch je treb a p o z era ť sa v ážn e a z o d p o ­ ved n e. Č lov ek s h riešn y m zv y kom je v jasn om n eb e z p eče n stv e straty v ečn ej sp ásy . P reto m usí z a č a ť ro zh o d n ý b o j p roti zlém u zvyku. J e to v eľm i ť a ž k é a v y žad u je to d lh ý č a s a n ám ahu. A le b o jo v a ť p ro ti tom u č lo v e k m usí, p r e to ž e už sa m o tn é zo trv áv a n ie v h riešn o m zvyku j e h rie šn e a n e b e z ­ p e č n é . B oj p ro ti h riešn em u zvyku sa z a čín a rozh od n ý m úm yslom v ia c sa n ep od d a ť. H riešn y zv y k j e veľm i n e b e z ­ p eč n ý h r ie c h a čím d lh š ie trv á, tým ťa ž šie sa o d n eh o oslo b o d z u jem e. Na p o č ia tk u č lo v e k cíti v ý čitk y sv ed o m ia , a le p oto m otu p ie a s ta n e sa ľah o stajn ý m . Tým s a stáv a aj o tr o k o m sv o jh o h riech u . T a k ý to č lo v e k by m al vo sp o v ed i ta k to v y zn ať: m ám zv y k č a sto k lia ť , o p íja ť s a , h rešiť a n ie: H rešil so m , b ol _som op itý , k lia l som a p od . Má priznať a k o d lh o ten to je h o zv y k trv á , a k o Často ten to h r ie c h o p a k u je, či m á e š t e v ý čitk y sv ed o m ia a le b o n ie. To p reto , aby s p o ­ v ed n ík p ozn al je h o vnútorný stav a v e d e l mu p orad iť, a k o h riešn y zvyk p rem áh ať. U veď m e si n ie k o ľ k o p r o s t r i e d k o v na od v y k n u tie od h r ie šn eh o zvyku: a j R ozh od n é p r e d s a v z a t i e od v y kn ú ť si o d z léh o zvyku. Na ten to ú m y sel n ezabú d ať, o p a k o v a ť si h o k a ž d é rá n o pri m o d litb e, p ríp a d n e v ia ck rá t d en n e a v e č e r pri sp y tov a n í sv ed o m ia . b J V šetky p r í l e ž i t o s t i a p ríčin y k h riešn em u zvy­ ku od stra ň o v ať, s tá le b d ieť n ad zm yslam i a svojou zlou n á ­ klon n osťou . c ) M o d l i t b a , tiež tzv. o d p u stk o v á a le b o a j m odlitby v p o k u š en í; p a m ä ta ť n a p rítom n o sť Božiu, le b o B oh vidí v šetk o , p o č u je v šetk o . P am ätajm e n a B oží súd! d J Č a s t á sp o v eď a sv. p rijím a n ie. S p ov eď p o d ľa m ož­ n osti u s tá le h o s p o v e d n ík a . Sv. p ísm o n ap om ín a: „N ev iete, ž e n esp rav o d liv í nebudú d ed ič m i k rá ľo v stv a B o ž ie h o ?“ (1 K or 6, 9 }, P reto tzv. zvy­ k o v ý h r ie šn ik n em ôž e d o sta ť ro z h r e š e n ie d o tia ľ, p o k ia ľ sa n ero z h o d n e, ž e sv oj zv y k z a n ech á . K eď s a ro z h o d o l a p r i­ sľú bil, ž e zlý zv y k o d strá n i, m á úprim nú ľú tosť a c h c e pou žiť v šetk y p ro str ied k y , k to r é by mu m oh li p o m ô cť k vy­ m aneniu sa z to h to stavu. P otom r o z h r eš en ie m ô že dostať. O dporúča s a Častá sv. sp o v eď . Z ásadou v ta k ý c h to p r íp a ­ d o c h je , ab y k a jú c n ik p o d a l d ô k a z o tom , ž e sa o z a j c h c e p o le p šiť. K to o d s v o jej p o s le d n e j s p o v e d e n ep ou žív al p r o s ­ tr ie d k y n a p o le p š e n ie sv o jh o živ ota v n ičom s a n ep o lep šil. T ak ém u to sa r o z h r e š e n ie o d lo ž í a ž d o ča su k e d y n a sv o­ jom o b rá ten í n ez a č n e ú prim n e p ra cov a ť. V ta k ý c h to p r íp a ­ d o c h sa o d p o rú ča a j g e n e r á ln a sv. sp o v eď . Tu m á n ás p o ­ silň ov ať v ed o m ie, ž e c e lý n áš boj, a k h o v ed ie m e ú prim n e, p o č íta sa nám k záslu hám .

Sú p ríp ad y , k e ď n iek to h reš í d m y mu to e š t e um ožňu­ jem e , a le b o h o v tom n eja k ý m sp ô so b o m p o d p o ru jem e. ( S lo ­ vom , p ov zbu d en ím , rad ou , zľa h čo v an ím n ašich čin ov a p . ) Tým sa zú ča stň u jem e n a je h o h riech u a stáv a m e sa spo~ lu ú častn íkm i h riech u . K eď sm e sp o lu ú ča stn ík m i v ľa h k o m h riech u m ám e ľ a h k ý h r ie c h , k e ď v ťa ž k o m , ťažký . K atech izm u s u vádza d e v ä ť h rie ch o v — s p ô so b o v ú časti n a h riech u in éh o : ra d iť h rie c h , iným k á z a ťr p ovzbu dzovať k h riech u , za h r ie c h n etre sta ť, p om áh a ť k h riech u , p o v o ­ ľov a ť h r ie c h , za stáv a ť h rie c h a h rie c h zam lčať. S p olu ú častn íkom v h riech u je ten , k to a ] sa p ričiň u je o s p á c h a n ie h riech u , b ] zú častň u je s a n a ň om v on kajším sk u tk o m (ú k o n o m },

PROSTRIEDOK DOBRÉHO SPOLUNAŽÍVANIA V tom to storočí už dve svetové vojny rozvírili h la d in u spokojného živo ta. V yvo lali ich národnostné n enávisti, nenásytnosť im p e ria lis tic k e j n ad vlád y a slávy, túžba po pokorení slabšieho, vykorisťovanie, nevyriešené sociálne problém y a to to všetko stálo m ilióny ľudských životov a nevypočítateľné hmotné škody. Ľudia dobrej vôle, k to rí p re žili tie to vojnové pohrom y usilujú sa zo všetkých síl a všetkým i pros­ trie d k a m i o d strán iť nedorozum enia. C ím ď a le j, tým viac sa zdôrazňuje: N ik d y viac vojnu! C h v á lim e sa vysokou civilizá c io u , vzdelanosťou, závratn ým i vymoženosťami techniky, ľudskými cit­ mi, odsudzujem e rasovú d is krim in á ciu , zdôrazňujem e nezávislosť národov a pritom sa vznáša nad nami aj n eisto ta, či toľko propagovaný mier bude nielen hlásaný, ale i zachovaný?! Sú to veľm i vážne a dô­ ležité otázky. Plní optim izm u, verím e, že dobrá vôľa a zdravý rozum zvíťazí aj v tom to vznešenom zápase. Zároveň si pripom eňm e, že pevný zá k la d vzájom ného ľudského spolunažívania spočíva na našich ľudských vzťahoch. K tom u, aby sa p re h ĺb ili môžu p rispievať m nohí užitoční č in ite lia . Jedným z nich je vzájom né o dpúšťanie a pochopenie. Koľkým nedorozum eniam by sme p red išli, ak by sme lepšie pochopili a živšie uskutočňovali toto vznešené p o slan ie k ažd éh o z nás? Láskyplné odpúšťanie a pochopenie nech sa stane nielen vrúcnou náplňou našich m o d litieb , a le aj činov. D enne m ilióny kresťanov v m odlitbe O tčenáš spoločne vy­ slovujú „odpusť nám naše vin y, ako i my odpúšťam e svojim vin n íko m ", ale v skutočnosti, keď treba to dokázať sku tkam i, ta m zlýh ajú . V kom uniké o Svetovom kongrese m ierových síl v M oskve sa okrem iného zdôrazňuje, že „systém m edzinárodných vzťahov, v ktorom sa vojna stane nemožnou a všetky národy a všetky štáty budú môcť v plnej šírke užívať dobrodenia m ie ru “ sú vecou všetkých ľu d í na svete! Je to ted a aj našou vecou a našou povinnosťou. Je to aj Boží p ríkaz. D okážm e, že sme ho plne pochopili a že ho dôsledne za­ chovávam e! o. P. K.

c J priam o zam eraným , d } a to p red je h o vykonaním . To zn am en á, že a ) len ten je spolu ú častn íkom , k to sa pričinil o h riech in éh o; k to hriechu n ezabránil aj k e ď m ohol, n ie je sp olu ­ ú častn íkom ; b ) len ten je sp olu ú častn íkom , k t o ■ sa hriechu zúčastnil von kajším sku tkom — ú kon om ; k to by schvaľov al h riech in éh o len vo svojom vnútri a n avon ok to n ev y jad ril, ani h riechu n ijak n en a p om á h al, n ie je spolu ú častn íkom , leb o hriechu s a n edopu stil ( pravda, m á svoj vlastný h riech : sch v aľovan ie hriechu , leb o h riech n ikdy n esm iem e sch v a ­ ľovať ) ; c ) priam o zam eran ým , k e ď h riech n astal n ezáv isle na tv ojej čin n osti, napr. n ezávisle na ra d e, ro z k a z e a pod., vtedy n ie si spolu ú častn íkom ; d } p om oc v hriechu — k e ď už b o la d an á p o vykonaní hriechu a n ebola p red h riech om dojed n an á, n ie je sp olu ­ účasťou v dotyčn om hriechu , p reto , le b o táto p o m o c n a­ stala až k e ď h riech bol vykonaný. ( Zostáva tu tvoj vlastný h riech — sch v aľov an ie zla). K tomu všetkém u si eš te prip om eň m e: 1. V šetci spolu ú častn íci na hriešn om čin e majú p ovin ­ n osť n áhrady šk od y , ktorú ta k to spôsobili. 2. Tí, bez pom oci kto rý ch by n ebol býval h riech v y kon a­ ný, sú hlavným i spoluú častn íkm i. Čo sa tý k a zadržan ých hriechov, všetci hlavní spolu ú častn íci v zadržanom hriechu sam očin n e padajú do zadržan éh o hriechu . (N apr. zabitie plodu v lo n e m atky je h riech om zadržaným . V šetci sp olu ­ ú častn íci toh to činu, to zn am en á m atka, muž, k e ď o tom v ed el a k tomu ju nútil, v y kon áv ateľ činu a jeh o p o m o c­ níci, u padli do zad ržan éh o h riech u ). 3. Kto svoju spolu ú časť p red vykonaním h riešn eh o činu od v olal, aj k e ď b ezv ý sled n e, n esp ad á do tohto sam očin n e zad ržan ého hriechu. Chráňm e sa od spolu ú časti v hriechu in ého. Našou p o ­ vinnosťou je s k ô r od z léh o činu odvrátiť, leb o zlým , h rieš­ nym sku tkom , stávam e sa n ep riateľom V šem ohúceho. P a­ m ätajm e na Jeh o v šadeprítom n osť a večn osť. S nažm e sa k a ž d é h o , k to nás p ro sí o p om oc v hriešn om ko n a n í, o d ­ vrátiť od zam ýšľan ých činov. Aj vtedy, k e ď tak ý to p o k u š i­ teľ zostáva hlu chý, p ripom eň m e mu úprim n e: mám sa zo d ­ p ov ed ať za sv o je vlastn é h riech y , chyby a n ed o sta tk y , a n ebu dem si p riberať na seb a e š te aj tv oje h riešn e sku tky. Ľudia sa na toto v šetko v šelija k o pozerajú . Možno, že

*

sm e p oču li aj tak ý to žartovný v ý rok: „H riech do m echa, m ech na p le c ia a h riech u tečie.“ A le nie je tomu tak ako nám to n ah ov ára citovaný výrok. H riech ostáva na našej duši, zvoláva na nás tresty už p očas života a bude páliť a j na večn osti. Preto „a k o p red hadom u tekaj pred hrie­ chom , leb o k e ď sa k nemu priblížiš, uhryzne ťa ; jeh o zuby sú a k o zuby leva, zabíjajú du še ľudí “ (Sir 21, 2). Hriech je a k o had. J e jed o m , kto rý otravuje a zabíja. Keď ute­ kám od h ad a, tým viac musím u tekať p red hriechom . Had u sm rcuje n aše te lo , h riešn y sku tok zabíja nadprirodzený život duše. S p y t o v a n i e sv ed om ia je rozborom hriechov. K lepšej p ríp rav e k sviatosti zm ieren ia — sp ov ed i, n aše modlitebn íky uvádzajú rozbor h riech ov — spytovanie svedom ia, tiež sp o v ed n é zrka d lo, na z á k la d e kto rý ch m ôžeš si pripomenúť i zam y slieť sa nad svojim i zlým i skutkam i. Rozhor je zlo­ žený na z á k la d e D esatora Božích prikázan í, piatich cir­ kev n ý ch prikázan í, h riech ov hlavných a cudzích. Tento rozbor má nám p om ôcť od h aliť n aše osobn é h riech y a príe-

„Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh v ňom" (1 Jn 4, 16). Boh však rozlieva svoju lásku v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný (porov. Rim 5, 5); teda prvým a najpotrebnejším darom je láska, ktorou milujeme Boha nadovšetko a blížneho kvôli nemu. Aby láska naozaj rástla v duši ako dobré semeno a priná­ šala ovocie, každý veriaci má rád počúvať slovo Božie a po­ mocou milosti Božej uskutočňovať vôľu Božiu, často pristu­ povať k sviatostiam, najmä k svätému prijímaniu, a zúčast­ ňovať sa na posvätných úkonoch, ako aj vytrvalo sa veno­ vať modlitbe, sebazapieraniu, činnej bratskej službe a cviče­ niu sa vo všetkých čnostiach. Láska totiž oko spojivo doko­ nalosti a splnenie zákona (porov. Kol 3, 14; Rim 13, 10) usmerňuje všetky prostredky posväcovania, stvárňuje ich a privádza k cieľu. Preto pravý Kristov učeník sa vyznačuje láskou k Bohu, ako aj k blížnemu. (Z koncilnej vieroučnej konštitúcie LUMEN GENTIUM - o Cirkvi - V. - 42)

NA DO CHO DKU V závode je malá slávnosť. Do dô­ chodku odchádza pracovník. Zanechá­ va po sebe výsledky statočne vyko n a ­ nej práce. Zanecháva kus svojho srdca v stálej spomienke spolupracovníkov. Na mieste sú slová vď a d y a uznania za poctivo vykonanú prácu! V re lý s tisk rúk na rozlúčku, vyjadruje úprim né že­ lanie pevného zdravia a ešte mnoho rokov spokojnosti a pohody na zaslú­ ženom odpočinku! Dozrievajú klasy o b iln ín , dozrieva ovocie a tak isto dozrieva vo svojom čase aj ľudský živo t. Dozrieva v po­ zemskom putovaní v robote, v ra ­ dostiach i žiaľoch, pre trv a lý , zaslúže­ ný odpočinok - vo večnosti! Až neuveriteľne p rije m n ý je p o cit, keď miesto náhlenia sa do roboty, miesto pracovného ú silia , nastáva o d ­ dych. Pre mnohých je to bezradné vá ­ kuum, prázdnota, k e ď človek nevie, čo s toľkým voľným časom. S prichádzajúcou jeseňou života, v lahodnom „babom le te ", vra ca jú sa spomienky na jarú m ladosť, no p lnosť života v pracovnom eláne, nadšení, na radostné úspechy i trp ké sklam ania a bolesti i žiale. Ktosi bol povedal: „D v a k rá t žije, kto spomienkam žije !" V retrospektívnom slede m yšlienok a jasných i h m listých už obrazov p režitých u dalostí, v e ria c i človek po odstupe času ob je ktívn e jšie posudzuje priebeh svojho života, vn ú ­ torného rastu a zdokonaľovania sa i svoj vzťah k Bohu, p o vin no stia m i ľuďom. H odnotí výslednicu svojho ú s i­ lia, hodnotu dozrievajúceho plodu vlastného života . Mrzí ho, ak si uve­ domuje, že sa nestaral dostatočne o vnútorný, duchovný rast, ak neurobil vždy všetko tak, ako bolo tre b a ! Teší ho a uspokojuje to, čo zostáva h o d ­ notné, ako nezm azateľná stopa jeho trvalej činn o sti a pôsobenia na ž iv o t­ né okolie. Stopa dobra, š ľa c h e tn o sti a lásky, bude žiarivým príkladom pre tých, ktorí nezabúdajú na svoje ž iv o t­ né poslanie: Pracovať, m o d litb o u po­ sväcovať seba i d ie lo svo jich rúk a

umu a obe to va ť seba sam ého - pre b la h o druhých! K to odchádza do dôchodku v šesť­ d esiatke, má za sebou v ia c ako š ty ­ rid s a ť rokov plo d ne j práce i rad cen­ ných živo tn ých skúseností. Za tú dobu prežil m nohé u d a lo s ti, poznal a po­ ch o p il mnohé ta je ž ivo ta . Sám skúsil, že ľudské ú s ilie a nám aha n e p rin á ša ­ jú vždy a každém u rovnaké výsledky, rovnajúce sa vynaloženej p rá c i a v y ­ túženém u c ie ľu . Za každodennú skyvu chleba bolo a je tre b a krv o p o tn e sa nam áhať. V plnom slova zm ysle a do lite ry sa n a p ĺň a jú slová S tarého záko­ na: ,,V potu tváre svojej je d á vať budeš svoj c h lie b . . . “ (G en. 3, 19.) V m in u lo s ti nie vždy a nie každý mal a má zabezpečenú prdcu a p o tre b ­ nú, človeka dôstojnú, úroveň! Známe S p a site ľo ve slová vo sv. e v a n je liu : „L e b o hoden je ro b o tn ík svojej m zdy“ , (L k 10, 7 ), neboli a nie sú všade naplňované m ierou s p ra v o d liv o s ti. H lad, nedo sta to k a bieda panujú na m nohých č a s tia c h Zeme. Z a viň u jú ich aj žive ln é pohrom y, p ro ti kto rý m je ešte a j m oderný človek bezmocný, i k e ď už dokázal úspešne im p re d ch á ­ dzať, alebo ich následky zm ierniť! Veď, prvým č in ite ľo m sp ra vo d livé h o ro zd e ľo va n ia a užívania b o h a tstva zeme, je človek! Na jednej strane v lá d ­ ne prepych a n adbytok, na druhej zas bieda, h lad a nedostatok! Avšak, f i ­ nančné p ríjm y p ro sp e rujú cich k ra jín sú v stave zabezpečiť dôstojnú úroveň ž iv o ria c ic h území! P odľa š ta tits tic k ý c h údajov O rg a n izá cie spojených náro.dov, š tá ty sveta vydávajú na výrobu zbraní ročne 200 m iliá rd dolárov. Nie d iv, že vrúcne želanie a ú s ilie m ie ru ­ m ilo vn ých ľu d í, o b rá tiť tie to sumy na o dstránenie b ie d y ľu d s tv a sú n a lie h a ­ vou otázkou dneška. A n i n a jle p šia fo rm u lá c ia zákonného u sp o ria d a n ia so ciá ln ych pom erov spo­ ločenstva nie je účinná, ak lite ry zá­ kona a n a ria d e n í n e vyp lní čin o ro d á láska a vzťah človeka lk človeku, obe­ ta v o s ť a ochota pom ôcť sociálne sla b ­ ším jedincom , č i vrstvá m národa! Na nasýtenie a d ô stojnú úroveň ž i­ vo ta má každý človek právo a nárok! Preto každý vy v íja to n ajväčšie ú silie,

stupky. Pri sp ov ed i, p o c h o p iteľn e, vyzn ávaš iba tie h riech y , ktoré si ty sp ách al. Sú kajú cnicif kto rý ch h riech y a p rev in en ia n ie sú v sp y ­ tovaní sv edom ia, sp ov ed n om z r k a d le , u ved en é. P reto ka žd ý vyznáva všetky s v o j e h riech y . N em ožno s a o s p ra v ed lň o ­ vať tvrdením, ž e n iek to rý tvoj h riešn y čin tam n ie je u v e­ dený a preto si sa z n eh o n esp ov ed á l. K ažd ý n ech spy tu je svoje s v e d o m i e n a z á k la d e s v o j h o života a sv ojich s k u t k o v , a a k o si ich pripom en u l v d ob rom spytov an í svedomia, ta k n ech ich vyzná aj sp ov ed n íkov i. Spytovanie sv ed o m ia n á jd ete v n ašich m o d liteb n ý ch knižkách vydan ých S p olk om sv. V ojtech a v C irkevn om n a­ kladateľstve, a to v k n ih e C hváľm e B oh a fstr. 51 a^ n asl.j a v kn ihe Christos m oja sila (str. 37—39J.

aby s? zabezpečil c h lie b svoj každodenný. A však ú s ilie o získanie každodenné­ ho chleba, okrem vo n ka jších vplyvov, je zá vislé aj na podoprení a umocne­ ní Božím požehnaním ! Preto, prosba: „C h lie b náš každodenný daj nám d n e s . . . “ , nemôže zn ie ť v m o d litb á ch „O tč e n á š a “ len form álne, ale úprim ne a vážne, lebo má svoj b la h od arný vý­ znam vo svojej p odstate. Ž ivo tn ým heslom kresťana je: ,,M o­ d li sa a p ra c u j!“ M o d liť sa je treba zbožne a úprim ne! P racovať po ctivo a svedom ite! P odstata nášho ú s ilia spo­ č ív a na našich úm ysloch „ . . . nechajte p re n ik n ú ť svoju prácu pra m e nitou vo ­ dou čis té h o úm yslu, ako jej pravou p o d sta to u . O č is ťte svoj úmysel a i to n a jn e p a trn e jšie z va šich činov, bude naplnené B ohom ", lebo, „V ž d y bude m ať váhu to, že ste vo všetkom k o n a li v súlade s Božou v ô ľo u ", napísal Pierre T. de C h a rd in . V ýsle d ky práce a ú s ilia ľudského tv o riv é h o ducha, prekonávajú aj odu­ m ierajúce generácie ľu d s tv a . Č lovek, n im i obohacovaný, krá č a neustále vpred, cestou osobného, vnútorného zd o ko n a ľo va n ia a b yto stn é h o zušľach­ ťo va n ia a ta k um ožňuje pokrokový roz­ vo j celého spoločenstva. Iste že v to m to snažení nemožno pre veriaceho o b ís ť dôraz aj na duchovný ra s t a do­ z rie va n ie . Boh vo svojej láske skláňa sa k človeku a dáva mu c h lie b duše, pokrm večného ž ivo ta , ta jom né Telo a K rv e u c h a ris tick é h o S p a site ľa. Jeho slová, kto ré poznáme z e v a n je lia sv. Jána (2, 20 a 6, 53) sú výrazným ubez­ pečením o m ožnostiach duchovného n a sycovania sa. V e ria c i kresťan si musí b yť vedom ý te jto vážnej a zároveň v e ľm i krásnej p o vin n o stí, aby uvedom elo p ln il zá­ vä zky svojho pracovného ú s ilia , svo­ jic h každodenných p o vin n o stí. A le aj vo c h v íľa c h zaslúženého odpočinku po vin no sť zo sta ť verný tý m to úlohám je nezmenšená. Máme v nej vždy v y ­ trv a lo a verne pokračovať, aby sme raz d o s ta li požehnanú a sľúbenú od­ menu sla stn é h o o dpočinku tu i v ne­ besiach! T ib o r F e d o ro n k o

D ucha S v ä téh o ; k to rý m od p u stíte h rie ch y , odpú šťajú sa im, k torý m za d rž íte, za d rž ia s a im .“ (20, 23). A sv. a p o što l P a­ vol vylú čil zo s p o lo č en s tv a c ir k v i h rie šn ik a v K orin te (1 K or 5, 5 ) a A lex an d ra v y ob co v al zo sp o lo č en stv a p ra v o ­ v ern ý ch p re n esprávn u náuku (1 Tim 1, 20J. P ráv om oc ro z h rešo v a ť h rie c h y kň az i d ostáv ajú od vyš­ šíc h p r ed s ta v en ý ch Cirkvi (Sv. O tec, b isk u p i). Z toh o vy­ p lý v a, ž e v y ššie c ir k e v n é v rch n osti m ôžu ob m ed ziť a leb o a j c e lk o m o d o b ra ť kň az ov i p rá v om o c rozh rešov an ia . K eď v y ššia c ir k e v n á v rch n osť si v n iek to r o m p ríp a d e v y h ra­ d zu je p rá v o ro z h reš en ia , n azý v am e túto výhradu z a d r ž an í m. T ed a sú h rie ch y , o d k to rý c h kň a z k a jú c n ik a n em ôž e r o z h r e š i ť p r e t o ž e tieto h rie c h y sú z a d r ž a n é a v y h ra­ d e n é n a ro z h r e š e n ie v y ššej c ir k e v n e j au torite, n apr. b is ­ ku p ov i, p áp ežo v i. Sú to h rie ch y , k t o r é sú v y ň até z p r áv o m o c i sp o v ed n ík o v a ich ro z h r e š e n ie si v y h rad il buď sám bisku p , ord in ár, a le b o Sv. Otec. T áto v ý h ra d a je z a ­ V ď alšej časti n ašich p oz n á m o k sa p oz osta v ím e u o tá zky v ed en á v Cirkvi už o d a p o š to ls k ý c h č ia s , a k o nám to p o ­ tvrdzujú aj v y ššie sp o m ín a n é citá ty z P ísm a sv. hriechov z a d r ž a n ý c h . Na prvom m ieste si p rip o m en ieme známe a varujú ce slo v á sa m éh o S p a siteľa : „K eby ani T oto si m ô že vy h rad iť, č i zad ržať, rez erv o v ať a ) Sv. O tec tých nepočúvol, ta k to p ov ed z c ir k v i; a k e b y an i c ir k e v p r e celú C irkev ( p á p e ž s k é rez erv á ty ), b ) b isk u p (o r d in á r j nepočúvol, n ech ti je a k o p oh an a m ý tn ik . Veru, hovorím p r e sv o je ú zem ie, ep a rch iu , a to sú zad ržan ia, rez erv á ty vám, Č okoľvek z v iaž ete n a zem i, bu d e zv iazan é i na n ebi, b is k u p s k é . J e sa m o z rejm é, ž e tieto o p a tren ia sa vzťahujú a čokoľv ek rozv ia žete n a zem i, bu d e ro zv ia za n é i n a n e na v eľm i ť a ž k é p ríp ad y . b ť (Mt 18, 17—18). A lebo v ev an jeliu sv. Já n a : „P rijm ite P r í č i n a to h to postu pu sp o čív a v tom , ž e č a s o d času

o. P A V O L D A N C Ä K :

POD JEJ OCHRANOU... „P O K R Y J . . . I IZ B A V I N A S O D V S J A K O H O ZLA . . . " „U K R Y J . . . A Z B A V N Á S O D K A Ž D É H O ZLA . . (T ro p á r s v ia tk u )

Prvý o któ ber je za s v ä te n ý Pokrovu, čiže O c h ra n e p resvätej Bohorodičky. T ento sviatok p a trí medzi veľm i oblúbené s v ia tk y východnej c irk v i a v sam otnom našom biskupstve je mu zasvätených vyše 55 chrám ov a k a p ln ie k . Pod ochranou rozum iem e k a žd ú duchovnú pom oc, kto rú nám M a tk a B ožia preukazuje rôznymi spô­ sobmi a každ ém u . Z a sp ravo dlivých sa p rih o v á ra , a b y zo trv a li v dobrom a v m ilosti Božej, za hrieš­ nych, aby sa o b rá tili k Bohu a n ašli u N eho m ilosť. V m olebene k nej ta k to ju oslovujeme: „Za všet­ kých m odlíš sa, D o b ro tiv á . . . " Presv. B ohorodička, k to re j sp ievam e „ Č e s tn e jš ia si ako ch eru bín i a n eporovnateľne slávnejšia ako serafín i . . . " pred náša naše prosby V šem ohúcem u, lebo „si za s lú žila stať sa rozdávateľkou dobrodení, k to ré nám získa l S p a s ite ľ svojou krvo u ." (s v . Pius X .) S p a s ite ľo v a presv. M a tk a je to pravou zá š tito u , k to rú v našich cirkevných piesňach nazývam e „nezah a n b ite ľn o u zástan kyň ou k re s ťa n o v “. O n a je naším skutočným „p okrovo m “ - ochranou. Preto je dôstojné a vhodné, a b y sme sa s úprim nou dôverou o b ra c a li pod jej o chranný plášť, nebeský omofór. Pod jej ochranou chcem e r a d o s t n e žiť, p r a c o v a ť a v y tv á ra ť hodnoty pre s p o l o č n é bla­ ho. Snažm e sa vo svojom ž iv o te žiť ta k , a b y sme č ím h lb šie p o c ítili veľkú lásku našej nebeskej M atky a v y trv alo č e rp a li n ielen z jej nebeskej o chrany, a le i zo žia riv é h o p rík la d u pokornej služobnice Božej!

Sírili sa n ie k o r é h riec h y , ľu dském u životu ta k zo strany n á b o ž en sk ej, a k o i so c iá ln e j, veľm i šk o d liv é. P reto že ich n e b o lo ľa h k o v y k oren iť, Sv. O tec na žiad osť bisku p ov si vyhradil právo ro z h rešen ia . C ieľ to h to ú silia b o l: a ) p o ­ tresta ť h rieš n ik a za je h o v ä čší p riestu p o k, b ) zadržaním h riech u , o b rá tila sa je h o p o zo rn osť na ťa ž k o sť a v eľk o sť z lé h o činu, c j aby h rieš n ik , v id ia c ťa ž k o sti sp o je n é s ro z ­ hrešen ím v bu dúcn osti sa v iac ch rá n il p re d h riec h o m a n a­ p ravil svoj du chovn ý život. T ed a p o d sta ta to h to o p atren ia sp o čív a la na ú m ysle: p o le p šiť život a varov ať p re d h r ie š ­ nym činom . T ak m er so všetký m i zadržan ým i h riech m i je sp o jen ý c ir ­ k ev n ý t r e s t . T ed a na to h o, k to sa dop u stil z ad rža n éh o h riech u , p a d á s tým a j cirk ev n ý trest. Sú tri druhy tý ch to tresto v : vy lú čen ie, č iž e v y o b co v an ie z C irkvi ( ex k o m u n ik á ­ c i a ), su spen zia ile n u k ň a z o v ) a in terd ikt. V ylú čen ie z Cirkví j e n ajväčším m ožným cirk ev n ý m trestom . T en, k to s p á ch a l zadržan ý h riec h , u padol d o trestu vy obcov an ia z Cirkvi, to zn am en á, ž e o d c h v íle sp á ch a n ia z ad rža n éh o h riech u stal sa sa m očin n e v y l ú č e n ý m z c irk ev n éh o sp o ločen stv a . T oto v y lú čen ie, č iž e ex k o m u n ik á cia sa n azý­ va a j tajnou, p r e to ž e n ie j e v y h lasov a n á na dotyčn om a p a d á na h rieš n ik a sa m očin n e, vo ch v íli sp á ch a n ia z ad r­ ž a n éh o hriechu . N ásled k o m to h o ta k ý to h rieš n ik n em ô ž e byť zo z ad rža n éh o h riech u ro z h rešen ý oby čajn ý m s p o v ed ­ n íkom , a le m usí žia d ať o r o z h reš en ie príslušnú cirkevn ú vrchn osť f Sv. O tca, bisk u p a -o rd in á ra ). Do tý ch č ia s n e­ m ôže pristu povať k sviatostiam . Od z ad rža n ý ch h riech ov m ôže riadnou p rá v o m o cou ro z h rešiť iba ten , k to rý príslu š­ ný h riec h v yhradil svojm u rozh rešen iu . T ed a od p á p ež ­ s k ý c h Sv. S to lica , od b isk u p s k ý c h bisku p . Aj Sv. O tec a k o aj príslu šný bisk u p na z á k la d e p re n o sn ej p rá v o m o ci d á ­ vajú sp ln o m o cn en ie i n iek to rý m k ň a zo m , aby ro z h rešili aj o d h riec h o v zadržan ých, a to n ie k e d y na u rčen ý ča s. In áč iba v č a s e potreby. Zo nadržaných h riec h o v sa sp o v ed á m e ta k , a k o z in ých zlých sk u tk ov a m y šlien o k. Ak sp o v ed n ík n em á potrebnú

p ráv om oc, p ro sím e ho, aby vyžiadal p re nás od príslušnej c irk ev n ej vrchn osti ( Sv. S to lica , b isk u p ský ú rad) povolen ie ro z h rešen ia . V ta k o m to p ríp a d e sa n etreb a báť, že v ta­ k e jto žiad osti budú o d h a le n é m en o k a jú cn ik a a okolnosti, sú v isiace s tým -ktorým h riech om . S p ov ed n ík žiadajúci prá­ v om oc ro z h rešiť d o ty čn éh o uvádza v z a p e ča te n ej o b á lk e len zadržan ý h riec h , m en o neuvádza, len značku . Do času roz­ h re šen ia uloží nám kň az u žitočn é m odlitby a leb o dobré sk u tk y a k o prípravu k rozhrešen iu . Od z ad rža n ý ch h riec h o v m ôže sp o v ed n ík rozhrešiť aj b ez sp o m ín an éh o p o v o len ia c irk ev n ej vrchn osti len v tých­ to p r í p a d o c h : 1. V č a s e sm rti k a jú cn ik a , leb o vtedy prestáva a kéko ľv ek zadržan ie. 2. V n eb e z p e čen s tv e života k ajú cn ik a , napr. vo veľmi ť a ž k e j c h o ro b e, vo v y so k om veku , pri odsúdení na smrt a le b o pri bezp rostred n om o h ro z en í života, napr. žena precl ta ž k ý m p ô ro d om , le t e c k ý n álet a pod. V tý ch to p ríp a d o ch m ôže k a jú cn ik a rozhrešiť od hocia k ý c h zad ržan ý ch h riec h o v h o cik to rý riadn e vysvätený kňaz C irkvi. Po pom inu tí n eb ezp ečen stv a k ajú cn ik je povinný p rosiť cirkev n ú v rchn osť o d efin itív n e rozh rešen ie od zadr­ ž a n éh o hriechu . A k do m esia ca n iet m ožnosti styku s cir­ kevn ým ú radom (n apr. vo v o jn e), m ôže dostať definitívne ro z h rešen ie, a le s väčším p okán ím (in á č by rozhrešenie n e b o lo p la tn é). P ok án ie mu u k lad á s napom enutím , ak ho k a jú cn ik n ev y ko n á do u rčen éh o času , znovu upadne do to h o zadržan ia, z k to ré h o bol rozhrešen ý. V uvedených d v o ch p ríp a d och m á takú to p ráv om oc ( m ôže rozhrešiť) i k ň a z ex k o m u n iko v an ý a le b o suspendovaný. V tzv. „ n a lieh av ý ch p ríp a d o c h “ m ôže každý spovedník d a ť ro z h reš en ie o d zadržan ých hriechov, a le musí kajúc­ n ikov i uložiť, a by sa č o n a jsk ô r obrátil sám a le b o prostred­ níctvom sp o v ed n ík a na patričnú cirkevnú vrchnosť, ktorá m á potrebnú právom oc. K eby to neurobil, zostáva znovu

JEDNOU VETOU

i kbesihiiskíuo slinu NA S V IA T O K sv o jh o n e b e s k é h o p a tró n a p r ija l Sv. O tec P a v o l VI. ka rd in álov a p ri te jto p rílež ito sti v y slo v il h lb o k ú v ď a čn o sť B ož ej p ro z reteľn o sti za v š e tk u p o m o c, k to rú m u p o s k y to v a la v o v eden í C irkvi. V ď a lš e j ča sti sv o jh o p r e ja v u h o v o ril a j o sú ča s­ nom sv ete k to rý ešte stá le n ie je oázou p o k o ja . N ez ab u d ol p r i­ pom enú ť an i n ie k to r é v n ú tro c irk e v n é p r o b lé m y v o b la sti m r a v ­ nej, d u šp a stiers k ej a vo v ier o u čn ý c h o tá z k a ch . APOST. A D M IN IST R Á T O R J . H O V RTO N v č íls k o m P u e rto M onte p r e d n ed á v n o m v y h lá sil, ž e n a jv ä čšo u ú loh o u C irk v i v C hile j e n a tera z b o j za ob n ov u d e m o k r a c ie . K Ň A Z SK É PO V O LA N IE n esta rn e, a k sa k ň a z stá le v z d e lá v a a je lá sk y p ln ý m otco m v š e tk ý c h , — p o v e d a l v n ed á v n y c h d ň och Sv. Otec. V Z Á H R E B S K E J K A T E D R Á L E p ri o p r a v á c h o b ja v ili m a ľb y zn ám eh o m a lia ra A lb rec h ta D úrera. S E K R E T A R IÁ T p r e z je d n o te n ie k r esťa n o v p oz v al n a B isk u p sk ú synodu, k to rá b u d e n a je s e ň to h to r o k u v R ím e, a j g e n erá ln eh o tajo m n íka E k u m e n ic k e j ra d y c irk v í, p r o te s ta n ts k é h o p a s to r a P. P otiera. BOHO SLOVCI, k a to líc k i a j p ro tes ta n sk í, v Š k ó tsk u , u v e rejn ili sp oločn é v y h lá sen ie o E u charistii. D o ku m en t m á p ra co v n ý c h a ­ r a k ter a stáv a sa z á k la d o m p r e ď a lšie štú diá. V YSE 300 K A T . KŇ A Z O V ju ž n éh o V ietn a m u u v e r e jn ilo v S a igone v y h lá sen ie o k a ta stro fá ln o m ro zsa h u k o r u p c ie a s o c iá ln e j n esp rav od liv osti v o b la sti o v lá d a n e j T h ieu o v ý m rež im o m . STA R O STLIV O SŤO U v e r ia c ic h a za ú čin n ej p o d p o r y v lá d y znovu p osta v ili v B rzeg u (PĽ R ) zn ičen ý v zá cn y ch rá m sv. Otca M ikuláša, k to r é h o z a čia tk y sp a d a jú do X V . storočia.

v stavg zadržaného hriechu. T akým to naliehavým prípadom ¡e aj ohľad na p ohoršen ie a česť, keby sa ro zh rešen ie n e­ dalo odložiť bez nebezpečen stva a lebo bez ohovárania k a ­ júcnika, a lebo by vzniklo n ebezp ečie, že sa odložením rozhrešenia prezradí spovedn é tajom stvo. P ríklad: Pred samou v. liturgiou spovedalo sa 5 osôb. Ľudia sú v ch rá ­ me, všetci sa vzájom ne poznajú a sam ozrejm e aj sp o v ed a ­ júcich sa. Jeden z kajúcn ikov m á na svedom í zadržaný hriech. Spovedník nem á právom oc rozhrešiť od tohto h rie­ chu. V takom to prípade m ôže rozhrešiť na z ák la d e vyššie vysvetlenej právom oci v n aliehavých prípadoch. Ak by kajúcnika n erozhrešil, tento by nepristúpil k sv. prijím a­ niu. Prítomní by si to všimli, začalo by sa zbytočne h o v o ­ riť, kom binovať a pod. I z toho vidím e, a k o M atka Cirkev veľmi úzkostlivo dbá o svojich v eriacich a všem ožne sa stará, aby chrán ila ich vnútorný p o ko j a n apom áhala k spáse, k spokojném u vnútornému životu, k čisto te nášho svedomia.

P avol V I. prijal začiatkom jú­ la t. r. m inistra zahraničných vecí U SA dr. Kissingera - Ar­ c ib is k u p a C am aru p iati brazíl ski kard in áli a 276 biskupi zvo­ lili ako jedného zo štyroch dele­ gátov na Biskupskú synodu V PĽR bolo v uplynulom škol­ skom roku 4174 bohoslovcov v kňazských seminároch - K o n ­ fe re n c ia biskupov A friky a Madagaskaru pripravuje sa na rok 1975 - V B u d a p e š ti promovali na doktorov teológie štyroch kňazov a dvoch laických teoló­ gov - M e s to L im b u rg udelilo čestné občianstvo biskupovi dr. Kempfovi - M sg r. M o n ta lv a sa stal novým apoštolským nun­ ciom v Hondurase a v štáte Nicaragua - V A n g lid k u s úprim­ ným záujmom spomenuli tohto­ ročné 100. výročie narodenia spisovateľa C herstertona B irm in g h a m s k ý a rc ib is k u p (A n ­ g licko) suspendoval svojho kňaza Connolyho, ktorý vyslo­ voval súhlas s teroristickým i akciam i extrém nej írskej orga­ nizácie Ira - B is k u p dr. K acziba, veľký p riateľ gréckokatolí­ kov v MI1R a apošt. ad m in istrá­ tor v Gyóri (M ILR) oslávil v ne­ dávnych dňooh svoju životnú šesťdesiatku - B is k u p s tv á v N SR umožnili v uplynulom škol­ skom roku štúdium kot. teo ló ­ gie 36 pravoslávnym bohoslov­ com - 28 a m e ric k ý c h biskupov zopakovalo svoj dôrazný protest vláde Spojených štátov proti poskytovaniu m ateriálnych prostriedkov čílskej vojenskej junte.

Prítomnosť kresťanov v ľudských prostrediach má oživovať láska, ktorou nás m iluje Boh: On chce, aby sme sa tou istou láskou aj my navzájom m ilo va li. Kresťanská láska sa roz­ prestiera naozaj na všetkých bez rozdielu rasy, spoločenské­ ho postavenia alebo náboženstva, nečakajúc nijakej odmeny ani vďaky. Ako nás Boh m iluje nezištnou láskou, tak aj ve­ ria ci majú sa vo svojej láske venovať samému človeku, m i­ lujúc ho tým istým srdcom, akým Boh hľadá človeka. Teda ako Kristus ch o d il po všetkých mestách a dedinkách a uzdravoval všetky choroby a neduhy na dôkaz príchodu kráľovstva Božieho, ta k aj C irkev je prostredníctvom svojich synov a dcér v spojení so všetkým i ľuďm i každého postave­ nia, najmä však s chudobným i a trp ia c im i a ochotne sa im venuje. Hej, ona má účasť na ich radostiach a žalostiach, pozná ich životné túžby a tajom stvá a sú cití s nim i v smr­ teľných úzkostiach. Tým, čo hľadajú mier, túži odpovedať v bratskom dialógu, prinášajúc im pokoj a svetlo evanjelia. (Z koncilného dekrétu AD GEIMTES II. - 12)

V mesiaci októbri t. r. si z k u ltú r n e-p o litic k éh o k a le n d á r a p rip o m ín am e tieto význ am n é o s o b ­ n osti a u d a lo sti: — 550 ROKOV o d sm rti vojv od cu Ján a Žižku z T rocn o v a (11. 10.} — 410 ROKOV o d sm rti b e lg ic k é h o le k á r a a z a k la d a te ľa m o d ern ej a n a ­ tó m ie dr. A n d reja V esa lia (15. J — 405 ROKOV o d sm rti z a k la d a te ľa p o ľ s k é h o p íso m n íctv a M iku láša R eja z N ag lov íc (4. J — 305 ROKOV o d sm rti s v eto z n á ­ m eh o m a lia ra R em bran d ta (4 .) — 305 ROKOV, č o v P rešo v e n a t a ­ m o jšom gym n áziu p r e d v ied li p rv é d i­ v a d lo v n a šej r e č i (4. J — 270 ROKOV o d n a ro d en ia vyn á­ lez cu S eg n ero v h o k o le s a Já n a An­ d r e ja S eg n er a z B ratislav y (4. J — 220 ROKOV o d sm rti a n g lic k é h o s p is o v a teľa H en ry F ield in g a (8 .) — 215 ROKOV o d n a ro d en ia m a­ ď a r s k é h o s p is o v a teľa F e r e n c a Kazincz y h o (2 7 .j — 165 ROKOV o d n a ro d en ia ru s­

kého b á sn ik a A n d reja V asiljev iča K o ľco v a (15.) — 160 ROKOV o d n a ro d e n ia Mi~ c h a lja Ju rjev ič a L erm o n tov a (15.) — 130 ROKOV o d n a ro d en ia s o c h á ­ ra V iktora T ilg n era (2 5 .) — 125 ROKOV o d sm rti r u sk éh o m e c h a n ik a a v y n álezcu M yrona J e f i m o v iča C erep a n o v a (17.) — 125 ROKOV o d n a ro d en ia b á sn i­ k a J. A. R im bau da (20.) — 115 ROKOV o d n a ro d en ia fr a n ­ c ú z s k e h o , k r e s ť a n s k y o rien to v a n éh o filo z o fa H en ri B erg so n a , n o siteľa N o­ b e lo v e j c en y (18.) — 110 ROKOV d o n a ro d en ia n ášh o b á s n ik a — k ň a z a D lhom íra P o ľs k é h o (v l. m en om A ndrej M ajer) — (16.) — 105 ROKOV o d n a ro d en ia v od ­ cu n á ro d n o o s lo b o d z o v a c ie h o hn utia In dov — M ahatm u G án d h ih o (2 .) — 100 ROKOV o d n a ro d en ia v la s­ t e n e c k é h o k ň a z a F erd iŠ a Jurigu (12.) — 100 ROKOV o d n a ro d en ia s p i­ s o v a te ľa J. G. T a jo v s k é h o (1 7 .) — 95 ROKOV o d n a r o d en ia p op u ­ lá r n e h o h u d o b n éh o s k la d a te ľ a K a rola H a šlera , k to rý zahyn u l v k o n c e n t r a č ­ nom t á b o r e (3 1 .) — 90 ROKOV o d p rv éh o p r e d s t a ­

v en ia v b ratislav sk om M estskom d i­ v a d le ( J.) — 85 ROKOV o d n a ro d en ia K arola O ssitzkéh o, p ro tiv o jn ov éh o novinára, n o siteľa N o b elov ej cen y , k to rý za h y ­ nul v k o n c en tra čn o m tá b o re S a c h s e n h au sen (3 .) — 60 ROKOV od n aro d en ia hrdinu SNP Ľ u dovíta K u k o rellih o (8 .J — 55 ROKOV o d vzniku U niverzit­ n ej k n iž n ic e v B ratislav e (18.) — 30 ROKOV o d o s lo b o d e n ia Už­ h orod u , h la v n éh o m esta Z a ka rp atsk ej U krajin y a v ia c a k o 60 n ašich obcí, m ed zi nim i S v id n íka a S trop kov a. — 30 ROKOV od p ren ese n ia síd la p r ed se d n íc tv a SNR na D onovaly (25.) — 30 ROKOV, č o oku p an ti o b k ľú ­ č ili ch rá m v R a kú soch ( o k r e s P op rad ) a o d v ied li z n eh o v šetk ý c h mužov do v äz en ia (2 .) — 25 ROKOV od d o k o n č e n ia stav ­ by T rate m lá d ež e (28.) — 25 ROKOV o d sm rti b ásn ik a F ra n tišk a H a lasa (27.) — 10 ROKOV, č o v ZSSR vypustili na obežn ú d ráhu o k o lo Z em e k o z ­ m ickú lo ď V osch od s trojčlen n ou o s á d k o u (K om árov , Jeg o ro v a F e o k tisto v ) — (12.)

PAMIATKE PRIEKOPNÍKA S ko n čila sa vo ľb a a p o š to lo v .. . O dznela H orská reč, hym ­ na ľu d sk o stí a o p tim iz m u . . . V závere H orskej re či Syn Boží chcel zd ôrazniť vznešené p o sla n ie a p o što lo v: „V y ste soľ z e m e ... Vy ste s v e tlo s v e t a . . . " { M t 5, 1 3 - 1 4 ) . T ie to S p a site ľo ve slová sa vzťa h u jú n ie le n na prvých apoštolov, ale aj na ich n a sle do vn íko v v š e tkých čia s. P a trí k nim aj Roger B a c o n , verný n a sle do vn ík sv. F ra n tiš k a z A ssisi, rodom A n g lič a n . N a ro d il sa v r. 1214 v llc h e s tru , v rodine ch udo bnéh o Š ľa ch tica a zomrel v r. 1294 v O xforde. V to m to roku spom ínam e 760. vý ro č ie jeho na ro d e n ia a 680. výro čie jeho s m rti. A j on je soľou a sve tlo m sveta n ie le n ako kňaz, ale aj preto, že ho považujú za v y n ik a jú c e h o p rie k o p ­ níka, vedca a učenca ve ľké h o význam u. T riviu m , t. j. n ižšiu školu s tro m a v yu čo va cím i predm etm i u kon čil v O xford e. M al skvelého u č ite ľa R óberta G. Heada, neskoršie lín co ln skéh o b isku p a. B ol to jeho d o b rý p ria te ľ a verný o chranca až do svo je j s m rti. V yššie š tú d iá u k o n č il na u n ive rzite v P aríži. Tam d o sia h o l a j d o k to rskú hodnosť a v rá til sa do O xfo rd u , kd e v e ľm i úspešne prednáša! na ta-m ojšej vysokej škole. V enoval sa najm ä m a te m a tike , kto rú považoval za k ľú č k o sta tn ý m vedám , k m echanike, o p tik e , ch é m ii a a stro n ó m ii. V ď a ka usilovném u Štúdiu, jeho práca b o la koru n o va n á úspešným i vynálezm i, k to rý m i p re d s tih o l svoj vek, za čo sa mu d o sta lo čestného titu lu ,,d o cto r m ir a b ilis “ . V yn a šie l v ý ­ bušninu podobnú pušném u prachu, zväčšovacie sklo, usku­ to č n i! význam né pokusy s lám aním lú čo v a iné. M im o ria d n u pozornosť v z b u d ili jeho a stro n o m ické a a s tro lo g ic k é práce a pokusy. Jeho sú ča sn íci mu však nerozum eli a o b v in ili ho z m ágie a č a ro d e jn íc tv a . V r. 1257 ho jeho v la s tn í p re d sta ve n í p r in ú tili, aby o p u s til O xfo rd a u c h ý lil sa do m in o rits k é h o m o n a stie ra v P aríži. Tu mu vôbec nerozum eli, v ä z n ili ho, k ru to s ním za ch á d za li, d o ­ konca zakázali mu p ísa ť a č íta ť k n ih y . Pomoc však predsa došla, a to v osobe k a rd in á la G uy de F oulquesa, a rc ib is k u p a a pápežského le g á ta v A n g lic k u , k to r ý sa s ta l v r. 1265 p á ­ pežom ako K lim e n t IV. Ten ho vyzval, aby na p ísa l d ie lo ,,Opus m aíus" (v yšlo v r. 1750 v B e n á tka ch a v r. 1773 v L o n d ýn e ). O d ie le sa hovorí ako o ,.vedeckom pom níku stre d o v e k u ", k to ré si zaslúži m im o ria d n u pozornosť. V d ie le sa zaoberal rozborom p ríč in nedorozum enia a m ra vn ým i o tá z k a m i. D ie lo poslal K lim e n to v i IV. Tým v y v o la l na seba ešte vä čší hnev svo jich sp o lu bra to v. Od pápeža n e dostal d lh ý čas o dpoveď a p reto napísal ,,Opus m ínus'' (D ie lo m enšie) a n a koniec ,,Opus te r tiu m “ (D ie lo tr e tie ), v kto ro m in fo rm u je aj o svo­

jic h b o le s tia c h a s trá d a n ia c h . B aconova v y trva lo sť a genia­ lita pohla K lím entom IV., k to rý ho za ch rá n il a vym ohol mu slobodu. A však po pápežovej s m rti ve ci sa v rá tili do starého k o ry ta a B acona znovu o b v in ili z m a g icke j astronóm ie. Konečne v r. 1292 získa! slobodu a ^ k o 70-ročný napísal ,.C om pendium th e o lo g ia e ", k to ré sa zachovalo iba v zlom ­ koch. Zom rel 11. júna 1294 v O xforde. A ko každý, aj on mal s v o jic h n e p ria te ľo v a svoje chyby. Bol zaťažený predsudkam i sv o jic h čia s. So záľubou sa zaoberal napr. s alchým iou a a stro ló g io u , v e ril v zázračný kam eň filo z o fo v. Žijem e v ča­ soch k e ď aj C irk e v v duchu ve ľké h o pápeža Jána X X III. pre­ žíva novú renesanciu. Na ch yb y a negatívne javy C irk v i m i­ n u lo s ti sa dívam e novým i odvážnym i a zdravým i pohľadm i. Jedném u sa však môžeme od R oberta Bacona stále učiť: po­ slu š n o s ti a rozvahe, k to rá ho n e strh la k pýche vedca alebo k rozkolu. O b d ivu jem e jeho duševný pokoj a trpezlivosť, s k to ro u znášal svoje ž iv o tn é osudy. D ia le k tik a boja p ro tik la ­ dov je znám a aj v d e jin á c h svetskej vedy. Na dôkaz toho uvediem ru k o la p n ý p rík la d z d e jín b a k te rio ló g ie , k e ď sfana­ tiz o v a n ý o p o n e n t K ochových b a c ilo v , v y p il celú skúmavku ch o le ro vých b a c ilo v , aby dokázal K ochovi, že n ič ta ké ne­ e x is tu je a d iv sa svete, n ič sa mu nestalo. Z to h o prípadu je jasné, že b o li ta k í, čo nerozum eli B aconovi pred 700 rokmi a b o li ta k í, k to r í pred 100 ro km i nerozum eli K ochovi. Ale my chcem e r o z u m i e ť všetkým , m i l o v a ť všetkých a ne­ o p a ko va ť ch y b y m in u lo s ti v nasej ra d o stn e j prítom n osti! o.

Ján

Tichý

uiiiiiiiim iiiiiiiiiiiiim iiiiiiiiiitiim iiiiii

NEKONEČNÝ BOŽE, n au č m a p ov olan iu lá sky . Spojujem toto ž e la n ie s p ro sb o u , a b y m o je m y šlien k y , reči, m lčanie, m o d litb a , p r á c a , u trp en ie, o b e te , p on íž en o sť, z r iek a n ie sa, o d p o č in o k , ľú tosť, c e lý m ôj život i u m ieran ie b oli vždy lá sk o u ! 0 , m ôj B ože, d a j mi ú sta lá sk y , d aj mi o či lásky , d a j mi ru ky a n oh y lá s k y a p rem eň m a c e lé h o ( c e lú ) v l áskuL [Z m o d litb y sv. Terezky]

ZO Ž I V O T A PRE Ž I V O T P RIŠLA M l K A R T O C K A N A R U K O V A C Prišla niekoľkým mladíkom z dediny medzi ni­ mi i Janíkovi. Na pohostinstve už visí plagát: Reg­ rútska zábava. Janík si vzal kartičku do ruky, sa dol si v izbe a rozmýšľal ako na tej zábave bude. Bude sa piť, spievať, tancovať. Regrúti budú stre­ dom pozornosti. Všetky dievčatá budú chcieť s nimi sa zvŕtať. Dlho potom bude sa každá dievka chváliť, s koľkými regrútm i tancovala. Až príde posledný tanec. Zahrá sa na notu: Prišla mi kartočka narukovac . . . V tedy majú regrúti sólo. M la ­ dí stoja okolo, starší si utierajú slzy a nejedna m a­ mička hlasno vzlyká. Tanec sa končí, chlapci sa dievčatám uklonia, prídu mamičky, aby svojich synkov zm áčali te p lý ­ mi slzami a odviedli domov. Potom budú mamičky piecť, baliť, chystať synkov na cestu. N alo žia si na chrbát batoh a vyprevadia ich na vlak. Janík položil kartičku na stôl, dal hlavu do dlaní a p la­ kal. On no regrútsku zábavu nepôjde. Pred rokom pochoval otca, pred troma mesiacmi mamičku. Zo­ stal sám v dome. Ľudia mu síce rad ili, aby šiel, veď je to len raz v živote a tancovať nemusí. Ale on sa rozhodol, že nepôjde. Srdce by mu puklo žiaľom, keby videl, ako mam ičky svojich synkov vybozkávajú a jeho m am ička v hrobe. U trel si za­ slzenú tvár, uľavilo sa mu. Bol rád, že ho nikto ne­ videl. Ale bolo treba prichystať sa na cestu, lebo na­ rukuje ďaleko. Bielizeň si vypral i vyžehlil sám, ale piecť nevie. Musí zájsť do obchodu a kúpiť da­ čo pod zuby. Len keby mal šťastie, žeby tam práve nebolo nikoho. H anbil by sa ľudí, c ítil by sa tro­ cha vyvrhnutým od nich. A ozaj sa mu to podarilo. - Prosím si desať rožkov a čo by ste k nim ma­ li? - spýtal sa Janík. - Konzervy, paštéty, syry, - odpovedal vedú­ ci predajne. - Prosím si konzervu, dve paštéty a dva syry. Vedúci vyložil všetko na pult a spočítaval. Vtom vstúpila teta Betka, uprela zrak na pult a vykríkla: - Veď ty si to synku kupuješ na cestu. Odložte to späť, - povedala vedúcemu a odsotila to od Janíka. - Ja ti hneď zarežem kohúta, napečiem koláčov a zajtra ťa vyprevadím ako svojho synka. A vskutku vyprevadila ho s plnou nošou a Ja­ ník sa pri nej c ítil ako pri vlastnej matke. N ečakajm e, a by nás n ú d zn y p ro s il o pom oc. Po­ môžme mu o ch o tn e sam i. KEĎ SA PIREDZINKÄ PRALI To bola udalosť na Zem plíne, keď sa prali predzinká. N ie div, veď to bolo ukončenie dlhej práce s konopami. Najprv ich bolo treba trhať, potom močiť pod blatom v močiaroch. Keď sa o dtiaľ vy­ brali, odviezli sa na rieku, kde sa umyli. Priviezli ich domov, snopky sa v koreňoch rozšírili a poroz­ kladali po dvore a záhrade, aby sa vysušili. Vysu­ šené konope trepali na trepankách. Ich hlas sa len tak ozýval po dedine. Potom sa česali, pričom

■i sa oddelilo kločie od čistých konôp. Bolo treba vydať veľa sliny, veľa mrviť prstam i jednej ruky konope alebo kločie a druhou rukou krútiť vretien­ ko. Bola to práca jednotvárna a vyčerpávajúca. Preto sa ženy, ale najmä d ievčatá, schádzali na priadky, aby si ju spestrili žartam i, historkam i a rôznymi výstupm i, o ktoré sa postarali m ládenci. Konečne všetko, čo sa napriadlo a či „predzinká" sa ozvaralo v zvarkáoh na troch vysokých no­ hách a na druhý deň sa predzinká prali na rieke. V ybrali sa zo zvarky do mechov, položili sa na sa­ ne, vzalo sa i horúca voda do zbuškov, vzali si na­ šu a či po zem plínsky „plachcm u" slamy, nasadlo sa a išlo. Na rieke sa vyrúbala prteruba, okolo sa n aklád la slam a, aby ženy nestáli na čírom ľade, vedľa iprieruby sa položili zbušky s teplou vodou a stolíky. Potom sa začalo vlastné pranie. Predzin­ ká om očili a trepali v sviežej riečnej vode, potom sa položili na prací stolík a búchot piestov sa ozý­ val široko-ďaleko. Rieka sa obyčajne hemžila ta ­ kými pracím i p artiam i. Len čo sa prvé kusy vy­ prali, hneď sa ukázalo, či sú predzinká biele alebo ako sa im hovorilo „Sáre". T ie ženy, čo mali biele predzinká, ukazovali ¡oh každému, kto mal tm avé, bol by ich najradšej skryl. Lenže to sa nedalo, bo každá žena chcela vedieť kto aké má predzinká. A už hneď na rieke bolo z toho rečí, žartov a neraz i hnevov. Keď sa v rá tili domov, predzinká sa hneď kládli sušiť. Tí, čo m ali pekné biele, rozostreli ich na plo­ ty a stromy pred domom, aby ich každý videl. Tí, čo m ali tm avé, nevydarené, pokládli ich po záhra­ de za stodolou alebo na pôjd. A teraz sa začala hostina. N a p ie k li sa koláče, u chudobnejších aspoň fánky, ktoré sa na Z em p lí­ ne dosiaľ volajú kreple, p rip ravila sa bravčová údenina a zalievalo sa to „sladkou". Bola to oby­ čajná pálenka, do ktorej sa nasýpal prepražený cukor, ktorý zmenil i farbu i chuť pálenky. Za nie­ koľko dní ba i týždňov sa v dedine o inom neroz­ právalo len kto mal aké predzinká. I starý Jóži báči a jeho žena M ariša sa chystali predzinká prať. Im by už nebolo treba, ale mali vnúčatko, Zuzičku, dcérku ich nebohého syna, čo padol v prvej svetovej vojne. Jeho m anželka práve porodila Zuzičku, keď sa dozvedela smutnú zvesť. N evydržala a ta k Zuzičku p ritú lili starí rodičia a usilovali sa jej pripraviť všetko, aby mala ako ostatné d ievčatá. Boli chudobní, nem ali vlastného záprahu. S ta r­ ký šiel ako naisto k susedovi pýtať záprah. - Nemôžem, - odpovedal sused, - máme to­ ho veľa, choďte inde, iní majú menej, vezmú vás. A le navlas to isté počul od ďalších dvoch gaz­ dov a potom sa už hanbil pýtať. - Ani nechoď - riekla mu starká, - vieš ako hovorí naše príslovie: chudobný človek má i šťas­ tie chudobné. A ta k n aklád li všetko na kopanice a ťahali sa­ mi. K rieke boli takm er 2 km. Po ceste šiel dlhý sprievod záprahov s bujnými koňmi. V šetci si ich všim li, ale nikto ich nezavolal. Na dedka a babičku to bolo veľa. O baja ocho reli. S tarenka sa v y tia h la a starký podľahol.

Na pohrebe sa mu zišlo národa. Keď sa m alá Z u zič ka ro z ž a lo s tila nad d e d ko vou ra kvo u, nezo­ stalo suchého oka. A každý p la k a l, ale n ik t o ne­ pom ohol. N e p la č m e n ad n ešťas tím svojho b lížn eh o , a le radšej u s ilu jm e sa mu p re d ís ť účinnou pom ocou.

Dr.

Ján

B ubon

BABIČKA Nepoznal som svoju b a b ičku, m atku m ôjho otca; oní len z rozprávania m ojich ro d ič o v . O p u s tila te n to svet prv, ako som sa n a ro d il. N epoznala ju a n i m oja m a tka . M ôj otec mi o nej nemohol rozprávať, lebo nás čoskoro navždy o p u s til po mojom narodení. Preto o matike m ôjho o tca neviem nič, vo n ­ koncom nič. N ie je to bolestné? O m atke m ojej m a tky viem skutočne ve ľa , ale ib a z roz­ p rá van ia m ojej m atky. Nuž tá to m oja b a b ič k a m ala se­ dem násť rokov, k e ď sa v y d á v a la . A hoci sa d o ž ila vysokého veku, lebo m ala sed e m d e sia tp ä ť rokov, k e ď ju Pán o d v o la l z to h to sveta a hoci p o ro d ila š trn á s ť detí, vždy si zachovala veselé rozpoloženie m ysle m la d e j d ie v č in y , až do posledných d n í pozemského ž ivo ta . N epoznáte ta k é b a b ič k y o ko lo seba? Ja ich stre tá va m ve ľm i často, k e ď idem do práce alebo z práce. Sú ľu d ia , čo n ik d y nie sú m ladí, skoro sa stá va jú sta rca m i; chýba im ra dosť zo ž ivo ta , p ra c o v ito s ť, č is té srdce a tým aj šťa stie . Sú však aj ta k í ľu d ia , čo d lh o neostarievajú, zachovávajú si ra d o stn ú m yseľ až do posledných dní ž ivo ta . Sú o ch o tn í vždy p o ra d iť, pom ôcť, d ie ťa o p a tro v a ť, p rin ie s ť im čo len skrom ný darček. V la sy im zb e le li, tv á r z b rá z d ili vrásky, aie o č i im ž ia ria č is to to u a spokojnosťou a ich srdce napĺňa d o b ro ta . H ľa , šťa s tn í ľu d ia ! D lho som ča ka l, aby som p o ch o p il, čo je to b a b ič k a . Až n a dišiel čas, že sám som sa sta l dedkom . S to ja c p ri svojej manželke, na v la s tn é oči poznávam , ako vyzerá b a b ička. Č asto si tie ž m yslím , že m oja b a b ička sa jej v e ľm i p o dobala. Ak by sa ma n ie k to o p ý ta l: nuž teda ako v la s tn e vyzerá? O dpovedá! by som slo va m i eskim á cke j d ie v č in k y : ,,N ik to ne­ môže byť ta k ý krásny a d o b rý ako b a b ič k a “ . A to sa vzťa h u ­ je nielen na b a b ič k y k ra jin y ľa d o v a snehu, ale to p la tí aj o b a b ičká ch vše tkých k ra jín sveta. Neraz so stáva, že k e ď p ri n á vra te dom ov z práce si za­ stanem vo dverách, n a skytu je sa m ojim očiam krá sn a scéna, že k ra jš iu si ani nemôžem p re d s ta v iť. H ľa , tu sedí b a b ič k a - je ňou m oja m anželka, ve d ľa nej m a tka - to je m oja dcéra a p ri nej d ie ťa - to je môj vn ú č ik . Pri p o h ľa d e na nich vždy sa c h v íľu zastavím vo dverách; zdá sa mi, že p re ­ stávam dýchať a pýtam sa sám seba: je to pravda? Také je to krásne! Ten p o h ľa d p o skytu je to ľk o š ťa s tia ! O áno! Krása a šťastie je b lízko nás a nie dakde ď a le k o - je uprostred svojich a n ie medzi cudzím i. B a bička vnukm i sa ib a teší, lebo jej ra d o s ti už neskaľuje zodpovednosť, k to rá ťaží ro d ič o v . O na v la s tn e už nie je m a t­ kou. D áva n askutku to , čo m atka môže a má dať, ale nie z p o vin no sti m atky, aie ib a z č is te j lásky, lebo n ik d y neprestáva c ítiť ta k ako m a tka . Ona je m atkou m a tky, čiže d vo jn á ­ sobnou m atkou, alebo m atkou vyššieho stupňa a k a te g ó rie . A ie ani to ešte nie je celá pravda. B yť to tiž m atkou znamená zb a v iť sa ake jko ľve k fo rm y a podoby p o výšenosti a s ta ť sa stelesnenou pckorou. A b a b k in a pokora má akosi dve tv á ­ re: už prešla ten ž iv o tn ý prah, na kto ro m s to jí n a jle p š ia m a t­ ka a n a js ta ro s tliv e jš í otec, ale z o s tú p ila aj z to h o stupňa, k e ď človek ešte chce a má svoj ž iv o t fo rm ovať. B a b ičky sú n ajle p ší ľu d ia , a kí vôbec sú. O ny už n ič ne­ chcú pre seba. N ie t v nich ta km e r a n i za o m rv in k u sebec­ k o sti. T o tiž v živo te člo ve ka p rich á d za obdobie, nech by už akokoľvek dlh o ž il, že už n askutku pre seba n ičo h o nežiada, už sa akosi o s lo b od il od seba samého. Č i aj muži môžu sa d o sta ť a d ostá va jú sa až na ta k ý stupeň se b a zrie kn u tia , k e ď už naozaj pre seba n ič nechcú a nepotre b u jú , o tom radšej v ia c z o p a trn o s ti ako zo skro m n o sti nechcem v y slo vo va ť svo­ ju m ienku. Ženy však vo svojej v e ľk e j vä čšin e te n to stupeň ľu d skej krá sy a u š ľa c h tilo s tí dosahujú celkom isto . N akoniec opakujem slová e skim á cn e j d ie v č in k y : ,,N ik to nemôže b yť ta k ý k rá sn y a d o b rý ako b a b ič k a !“ ( Spracoval T. M. R.)

JCcJ. sa m a lí l i f a f i í n a veľkých Chlapček a dievčatko bavili sa v záhrade. Nemali ani osem rokov .. . Chlapec trieskou nakreslil na udupanej zemi štvorec vo veľkosti menšej obytnej izby. Dievčatko pozorne sledovalo čiaru držiac v rukách ošúchanú bábiku. - Chcela by som, aby si najprv nakreslil postieľku, lebo moje maličké je už veľmi ustaté. Chlapec sa vzpriamil a so stiahnutými očami obzeral vy­ konané dielo. - Čo tu táraš dve na tri! - Ale potom k jednej strane troma čiarami nakreslil posteľ. - Teraz ešte stôl - poznamenalo dievčatko. - Najprv nakreslím piecku, nábytok a až potom ostatné, - poznamenal chlapec a keď toto všetko urobil, odhodil triesku. - Choď, a teraz uviaž psíka! - zavelilo dievčatko. - Poď, Bodrík . . . Teraz príde iná hra a ty, zatiaľ buď spokojný. - Ach, B ože!. . . Už je tak neskoro a môj manžel ešte nie je doma. Ani maličké som ešte neuložila k s p á n k u ... Ja, nešťastná duša . . . - Čičíkajúc bábiku, vstúpila do ,,izby", pristúpila k ..postieľke“ a opatrne položila bábiku. Zakryla ju lístím a s hlbokým vzdychom sama sa uložila k bábike. - Ach, kríže moje . . . Už nikdy nebude tomu koniec? Spí hviezdička moja. Otecko hneď príde a niečo ti donesie. Chlapec taký, aký bol, obrátil sa a odišiel k plotu. Pes po­ zorne sledoval jeho pohyby. - Bože môj, Bože . . . - bolo počuť tiché stonanie diev­ čatka v nakreslenej izbe. Chlapec dívajúc sa na dievčatko, vytiahol ruky z vrecák, košeľu si celkom rozopol, potom si prstami rozstrapatil vlasy a tackajúc sa ako opilec, pohol sa smerom k izbe. Začal nie­ čo chrapľovo spievať . . . - Otvor! - zakričal smerom k izbe. Dievčatko vstalo, tvár si zakrylo dlaňami, ako keby pla­ kalo. Neisto kráčalo ako človek, ktorý nevie, čo má robiť. - Otvor, otca tvojho! - zakričal chlapec. Skôr než vstúpil, zatackal sa a vošiel tam, kde bol na­ kreslil skriňu. Dievča zdvihlo ruky a začalo sa smiať. - Znovu si vstúpil cez skriňu! Chlapec kolísajúc sa cúvol späť a znova prichádzal kri­ čiac: - Ty, beštia, prečo zamykáš, keď som povedal, aby dvere boli vždy otvorené?! Koľkokrát som ti to povedal!? - Môj Bože! - vykríkla, držiac pred sebou vystreté ruky a cúvala k nakreslenej posteli. - Ľahni si, nekrič, každého zobudíš! - Maličká sa zobu­ dí. Poď pekne a tíško. Dievčatko pristúpilo k chlapcovi. Chvíľku sa dívali na se­ ba a až potom sa ozval chlapec: - Teraz mi chceš kabát zobliecť? - Na sebe ma! iba košeľu a preto sa zhačiI. - Poď, ľahni sil - povedalo dievčatko. - Coó . . . ? Ľahnúť . . .?! zreval. A dievča sa rozplakalo . . . - Ty reveš? A zajtra potom pochodíš celú dedinu s tým, že som ťa zbil?! Prestaň! - Potom pritackal sa k nej, chytil ju za šaty a trhal nimi. Dievča zdvihlo hlavičku a tíško ho napomenulo, že má trhať za vlasy a nie šaty . .. - Tvoj manžel je opitý, čo?! - A robil, ako že ju bije. Dievča sa bránilo a kričalo o pomoc. Nakreslené čiary strácali sa pod ich nohami až napokon obaja spadli na holú zem. Chlapec hlbokým dychom obzrel sa okolo seba a tíško sa prihovoril: - Teraz zaspím a ty sa pokúsiš ma zobliecť. - Dievčatko si upravilo vlasy, kľaklo si k chlapcovi, ohmatávalo jeho nohavice a obracalo v nich vrecká . .. - N iet n i č . . . - šepkala potichu. - N iet p e ň a zí. . . všet­ ko prepil . . . Tváričku si zakrylo dlaňami a predstierala ľú­ tostivý plač . . . Divná hra, však? Ale pýtajme sa: kto ich n a u č i l tejto hre? Rodičia, spytujte svoje svedomie! o. Mikuláš Magyar

PREHNANÁ VĎAČNOSŤ?! Slová nadpisu (okrem otáznika a výkričníka) prebrali sm e z Východoslovenských novín (c. 160, zo dňa 9. 7. 1974, str. 4). Štefan Strelecký v glose pod vyššie uvedený m názvom vyčítavo pripomí -

A LK O H O LO M NEZABÍJAJ ANI SEBA, A N I SVOJE DETI ( Pokračovanie.) Čo nestačí rozložiť, viaže na svoje bunky a už sú bunky pečene nasiaknuté alkoholom ako huba vodou, vte d y p re b y ­ točný alkohol prepustí do k rv i. K rv ho nesie po celom tele. N ajhákíivejšie a najskôr sú p o s tih n u té a lk o h o l, mozgové bunky, čo sa prejavuje opitosťou - otra vo u alkoholom . Po ťažkej jednorazovej o p ilo s ti i po tro ch týždňoch ešte našla alkohol na pečeňových bunkách známa prof. C asierová z B elgicka. A lk o h o lik p itím lie h o vín zaťažuje pečeň. Jej bunky pracujú a vysilené odum ierajú, A k m iesto odum retej bunky usadzuje sa tuk, pečeň sa zväčšuje a tvrd n e . Tak vzn iká pečeň, choroba zvaná s t e a t o s a pečene. Horšie je, ak namiesto odumretých pečeňových buniek ukla d ajú sa väzivové bunky. Pečeň sa zväčšuje, tvrdne a vzniká c i r h ó z a pečene, ktorá sa môže zvrhnúť v r a k o v i n u . Ako sme uviedli v júlovom čísle, zo štatistiky Francúzska v roku 1957 na cirhózu pečene zomrelo 17 100 ľudí. Žalúdočné a pečeňové ochorenia nevzni­ kajú u každého jednotlivca rovnakým spôsobom. U niekoho me­ nej odolného po jeden a pol ročnej p ija tik e u iného i po 10-15 rokoch, Dnes smernice Ministerstva zdravotníctva n a ria ď u jú protialkoholickým zariadeniam hlásiť obvodným lekárom osoby, ktoré u nich boli ošetrené, aby obv. lekár mohol posúdiť vznik prípadných ďalších chorôb v dôsledku pijatiky. A lkoholici oby­ čajne tú to okolnosť pred lekárom zam lčujú. P ija tik o u skra cu ­ jeme svoj život, hrešíme p ro ti Božiemu p riká za n iu N e z aD í j e š, páchame pom aly samovraždu, lebo podceňujem e o t r a v n ý a j e d o v a t ý účinok alkoholu.

na, že deti túžia po hračkách a odm enách . M ilu­ júci rodičia radi spĺňajú tieto želania na m eniny, narodeniny, na konci školského roku a pri rôz­ nych príležitostiach. Autor upozorňuje: „A tak sa do rúk našich detí dostanú aj hračky nevhodné — strelné zbrane. Výsledkom „hier“ s týmito hrač­ kami sú zranenia, ale trpí aj príroda . Avšak naj­ častejšie ciele hier so vzduchovkou sú naše vtá­ ky. Žalujú spoločnosť pre nevšímavosť a ľahostaj­ nosť. Chlapci strieľajú vrabce, sýkorky, lastovič­ ky, tým, „šťastnejším“ priletí na m ušku drozd, slávik ale aj škovránok. A to je naozaj škoda.“ Svoju stručnú glosu uzatvára výzvou na zamys­ lenie : „Zamyslíme sa, rodičia, či sme správne konali , keď sme svojej ratolesti z prehnanej vďačnosti za dobré vysvedčenie kupovali vzduchovku?!“ Je to pozoruhodný postreh, ktorý núti na za­ myslenie nielen rodičov. Zamyslime sa nad svojím postojom • k deťom a spytujme svoje svedomie, či naše dary deťom sú vždy prejavom vďačnej lásky? Či takáto vďač­ nosť nemala by sa odzrkadliť skôr z tej druhej strany a iným spôsobom? . Na to by sm e mali myslieť nielen pri kupovaní vzduchoviek, ale aj iných darov, ktorými chcem e svoje deti odmeniť i potešiť. Zodpovedné rodičovstvo musí zodpovedne od­ povedať aj na túto otázku. J e naliehavá , vážna a časová. Zaväzuje každého otca, každú matku a vôbec každého z nás bez rozdielu! N esm iem e tolerovať výstrelky detí , keď si vystreľujú zo vzduchoviek do nevinných vtáčkov. N esm iem e ich tolerovať ani vtedy , keď vystreľujú prejavy svo­ jej prehnanej náročnosti v klam nej dom nienke, že dnes pribudlo nové prikázanie: Pamätaj, otec, mat­ ka, aby si svoje dieťa ctil, poslúchal a odmeňoval. Nežiadajme prehnanú vďačnosť, ale prejavujm e jasnú rodičovskú zodpovednosť a pravú lásku!

V m inulom čísle sme p oukázali na zhubný následok dlh o ­ dobého nadm ierneho požívania a lk o h o lic k ý c h nápojov a zdô­ ra z n ili jeho š k o d liv o s ť na žalúdok a pečeň. V te jto si p rip o ­ menieme zhubné následtky a lko h olu na ľudské srdce a mozog. Srdce je c e n trá ln y orgán krvného obehu. Môžeme ho p ri­ ro vnať k tla k o v e j pumpe. Srdce vháňa k rv do c ie v a dáva prú d ia ce j k rv i aj u rč ité zrýchlenie. Srdce vykonáva činnosť, kto rú možno presne vedecky v y p o č íta ť. S tým sa však nebu­ deme podrobne zaoberať, iba zdôrazníme, že práca srdca je veľká a v e ľm i d ô le žitá . Tak ako ka žd ý s tro j po tre b u je k svojm u chodu pohonné lá tk y (benzín, n a ftu a pod.) aj srdce p o trebuje 10 pere. k rv ­ ného obehu k svojm u okrveniu, k svojej č in n o s ti. To zname­ ná, že p o tre b u je 1/10 výživn ých lá to k, k o lu jú c ic h v našom te le . Mozog na ta k ú to fu n k c iu p o trebuje tie ž 10 pere. krv n é ­ ho obehu, pečeň asi 30 pere., o b lič k y 20 oerc. a tď . Keď č lo ­ vek v y p ije nadm erné m nožstvo a lk o h o lic k é h o nápoja, pečeň už nevie v ia z a ť p re b yto čn ý a lko h ol na svoje bunky a pre­ púšťa ho do k rv i. K rv vnáša a lko h ol do celého te la . Tých 10 p e rce n t v y p ité h o a lko h o lu s krvn ým obehom prichádza aj k o-krveniu srdca, potom n am iesto p rv o trie d n y c h „pohonných h m ô t" (b ie lk o v ín , tu ko v, cu kro v upravených v pečeni na ob ­ novu a údržbu srdcových b u n ie k ) dostáva aj a lkohol, kto rý ve ľm i š k o d liv o pôsobí na srdcový sval - m yokard. C hlap ako dub a z ničoho nič, vyrazí z neho život, dostane in fa rkt! A k nahliadnem e do jeho m in u lo s ti, zistím e, že užíval a lk o ­ h o lic k é nápoje. Preto, k to mal in fo rk t a sám si nechce skrá­ t i ť živo t, nesmie p iť a lk o h o lic k é nápoje. Po p ija tik e p ija n c íti vä čšiu únavu ako po ťažkej práci. N ie k to rí chcú tú to únavu o d s trá n iť ď a lším p itím alkoholu. To nie je správne. A lk o h o l n a jv ia c poškodzuje mozog, hlavne mozgovú kôru, kto rá p re d sta vu je najvyšší vývo jo vý stupeň, lebo tv o rí hm o tn ý p o d k la d ľu d ske j duševnej (p s y ch icke j) č in n o s ti. Na m ozgovú kôru nadväzuje myslenia., schopnosť a b stra kcie , pam äť, p re d sta vivo sť, sústredenie, pozornosť. M ozgová ¡kôra je sídlom vedom ia, re či a yôle, V podkôre a medzimozgu sú uložené c e n trá vzruchov, ktoré sa menia na p o c ity príjem né, nepríjem né, alebo b o le stivé . Ď alej centrá e m ociáínych stavov, ako napr. plač, hnev, radosť a pod. U dospelého člo ve ka č in n o s ť tý c h to ce n tie r tlm í m ozgová k ô ­ ra. V b ra d a v k o v itý c h te lie s k a c h m edzimozgu sú m otorické ú stre d ia pre a u to m a tic k é pohyby, ako je chôdza, beh a pod. V strednom mozgu je zasa n ie k o ľk o s p o ju jú c ic h ústredí a tď . Z to h o vp lýva , že mozog tv o rí fun kčn ú jednotu, pravda, s n adriadeným postavením mozgovej kôry. Už vyššie sme sp o m ín a li, že aj mozog p o trebuje k svojej č in n o s ti 10 pe rce n t celkového k rvn é h o obehu k okrveniu. S pom ínali sme aj to, že pečeň n a d b yto čn ý a lko h ol, k to rý už nevie via z a ť na svoje bunky, prepúšťa do krvn é h o obehu. A l­ k o h o l sa s krvou dostá va do mozgu. V mozgu a lkoh ol tlm í, uspáva, a p o d ľa n ie k to rý c h a u to ro v rozpúšťa obal okolo m ozgových buniek v mozgovej kôre, čím ju vyra ď u je z č in ­ n o sti. T a kýto člo ve k strá ca súdnosť, fcritičnosť, je ve ľa v ra v ­ ný, hlučný, ro b í sa n ajm údrejší, n a js iln e jš í, spieva, plače, na­ dáva, ľa h k o sa rozčuľuje, vyvo lá va b itk y a iné nepríjem nosti. V mozgu ta ké h o - a lkoholom p rio trá ve n é h o - človeka v y ­ číň a jú bunky p o d kô ria bez dozoru b u n iek mozgovej kôry, k to ­ ré z č in n o s ti v y ra d il a lko h o l. A lk o h o l v y ra d í z čin n o s ti aj s ta tic k é c e n trá a v te d y už aj m alé die ťa vie s ta n o v iť d ia g ­ nózu a povedať: Je o p itý . T yp ické príznaky tý c h to stavov: svalová ochabíosť, slabosť, nepokojný postoj, ta cka vá chô­ dza a tď . Ľudský organizm us b rá n i sa pred otravou a lk o h o lo m ..M n o ­ hí v ta k o m to stave v ra c a jú . Ľudský organizm us ta k to o d stra ­ ňuje a lko h ol z te la (ž a lú d k a ). Pri zd ra vo tn ícke j pom oci o p i­ tém u n a jp rv v y p lá ch n u žalúdok, aby sa tým o d s trá n il a lk o ­ hol, k to rý sa ešte nedostal do k rv i. D bajú p rito m , aby po­ s tih n u tý wčnachladol a p o dávajú lie k y na podporu d ých a cie ­ ho systém u, rn p . k y s lík . Č ie rn a káva povzbudzuje činnosť srdca a tým mozog dostane v ia c k y s lík a . To, čo sme si tu stručne p rip o m e n u li, je jednorazový účinok na mozog z jed­ norazového p o ž itia nadm erného m nožstva alko h olu. Sme ro ­ zum ní ľu d ia , prečo si máme n ič iť svoje zdravie? Páchať po­ m alú sam ovraždu? Prečo ta k to zabíjam e seba, svo jich p ri’ buzných, znám ych i svoje deti?! (P o kra čo va n ie v bud. čísle .)

Z

T

tá

^ h

c

ľ Ž

iv

o

ta

^

---------------

BAN SKÉ — fa r n o s ť p ri p r íle ž ito s ti c h r á m o v é h o sv ia tk u sv. a p o š to lo v P e tr a a P a v la n a v štív il v n e d e ľu p o sv ia tk u O tec o rd in á r.

sv.

S p o d o b n o u ú p rim n ou z b o ž n o s ťo u o s lá v ili sv. a p o š t o l s k é k n ie ž a tá a j v M ILPOŠI, f i l i á l k e fa r n o s t i L u tin a, k d e z a v íta l n jd . V la d y k a dr. V. H op k o, k t o r ý tu slú ž il slá v n o stn ú Sv. litu rg iu . K á z a l o . ThC. J. G a jd o š, ta jo m n ík O rdin ariätu . GIRALTOVCE — v p o s le d n ú jú n ovú n e d e ľu o s lá v ili v e r ia c i te jto fa r n o s ti s v o j c h r á m o v ý s v ia t o k n a p o č e s ť M atky u s ta v ič n e j p o m o c i. S láv n ostn ú Sv. slu žbu B ožiu o b e t o v a l o. F r a n t iš e k D a n c á k , tit. a r c id e k a n z H r a b sk éh o , za a s i s t e n c i e m ie s t n e h o s p r á v c u fa r n o s t i o. M. D žatka. SVIATOK S y . CYRILA A METODA o s lá v ili b a r d e jo v s k í g r.-k a t. v e r ia c i vo s v o je j f a r s k e j c e r k v i ú č a sť o u n a v e č e r n e j Sv. litu rg ii, k to rú slú ž il a pri k t o r e j v ý z n a m sv. s o lú n s k y c h b r a to v z d ô r a z n il O tec v ed . r e d a k to r . KRISLOVCE — fil i á l k u fa r n o s ti B ru sn ica , n a v štív il b is k u p a p ri t e jt o p r íle ž ito s t i p o s v ä til o b n o v en ú c e r k o v .

NA 19. OKTÓBRA T. R. p r ip a d á 45. v ý r o č ie sm rti n e o b y č a jn e z a s lú ž i­ léh o k ň a za p r e šo v sk ej ep a rc h ie, k a ­ n o n ik a o. Já n a K1ZÄKA (1 8 5 6 — 1929). P o k ň a z s k e j v y s v ia c k e (r. 1885] p ô ­ s o b il v É u k o v c i a o d r. 1892 v P rešo v e, k d e sa o k r em vzorn ej du špastiers k e j č in n o s ti v e n o v a l ria d e n iu ch ó ru v k a t e d r á l e , s k l a d a t e ľ s k o -h u d o b n ý m z á u jm o m a z á s lu ž n e j lit e r á r ­ n e j č in n o s ti. J e h o d ie lo p r ijím a li sú ­ č a s n íc i s p o c it o m h r e jiv e j v ď a č n o sti. Aj n a š a s k r o m n á s p o m ie n k a k 45. v ý ­ ro čiu sm rti o. K iz á k a c h c e v z d a t ú p ­ rim n ý h o ld j e h o p r ík la d n e j p r á c i a č e s ť j e h o s v e t le j p a m ia tk e .

SPRÁVA B r a t is la v s k é h o h ra d u r o z ­ h o d la s a u m iestn iť v je d n e j z h is t o ­ r ic k ý c h s ie n í v ý z n a m n é d i e l o a k a d . m a lia r a M ik u lá ša K l i m č á k a — B y ­ z a n ts k á m is ia n a V e ľ k e j M orav e. V to m to r o k u u p ly n u lo 1111 r o k o v o d p r íc h o d u sv. C y rila M eto d a n a V eľkú M oravu. T úto u d a lo s ť m a js te r K lim č á k u m e le c k y stv á rn il v n á d h e r n o m g o b e lín e (6 0 7 x 3 2 0 c m ) , k t o r ý s m e č i ­ ta te ľo m n á š h o č a s o p is u i k a le n d á r a už d á v n e jš ie p r e d s ta v ili.

31. OKTÓBRA T. R. u p ly n ie p ä ť r o ­ k o v o d v y m en o v a n ia o. ThDr. J o a c h i m a H e r b u t a , k ň a z a g r .-k a t. Križ ev a c k e j e p a r c h ie v Ju h o s lá v ii, z a s k o p s k o - p r iz r ie n s k e h o b is k u p a . O tec b is k u p dr. H erb u t s a n a r o d il n a s v ia ­ t o k sv. C y rila 14. 2, 1928 v R u sko m K e r e s tu r e , v k to r o m b ý v a jú m n o h í p o ­ t o m k o v ia tý c h ro d ín , k t o r é s a v 18. st. v y s ť a h o v a li z n á š h o k r a ja n a D ol­ nú z em .

14.

jú la

t.

r.

O tec

O. M S G R . M IC H A L S Z A B A D O Š n e ča ka n e o p u s til kň a zskú p o s p o lito s ť p re ­ šo vske j e p a rc h ie , m edzi k to ro u p o že h n a n e p ô s o b il od s v o jic h kň a zský c h za­ č ia tk o v . T o h to ro č n ý 23. o k tó b e r je dňom 70. v ý ro č ia

je h o

n a ro d e n ia .

V ďačne

s p o m í­

nam e! N O V Ý M I A K A D E M IC K Ý M I

F U N K C IO N Á R M I b ra ts k e j p ra žske j C y rilo m e to d e j-

skej b o h o s lo v e c k e j fa k u lty so s íd lo m v L ito m é fic ia c h sa s ta li v o ľb o u F a k u lt­ nej ra d y p ro f. d r. L. P o k o r n ý (d e k a n fa k u lty ) a p ro f. dr. Fr. K o t a l í k ( p ro d e k a n ).

Z prítomnosti a minulosti našich farností Ď A C O V (D o k o n č e n ie ) O n ajstarších d ejin ách gr.-kat. far nosti v Ďačove, okres Prešov, máme pom erne m álo správ. V e ria c i boli pod­ daným i ro diny Dessewffyovcov, ne­ skôr Szirm ayovcov. Pozdejšie kúpou zem epanských pozemkov s ta v a li sa z poddaných m alo ro ľníci. Ďačovský cho-Lg tá r bol jedným z najväčších v Prešov-'" skom okrese. V ia c správ o Ď ačove i jeho okolí mám e z konca m inulého storočia, k e ­ dy začína trochu čulejšia staveb ná činnosť. Farská budova bola p osta­ vená e š te roku 1802. Je to typ ická stavba v te d a jšíc h čias prízemný, obd ĺžn ik. V roku 1886 za pom oci grófa' Szirm ayho, p atró n a chrám u, bola stre­ cha chrám u p okrytá šindľovou k ry ti­ nou. V roku 1890 bol postavený hlavný] o ltá r. M á typ ia k ý bald achýn a je die-j lom m ajstra - rezbára P eregriniho z Košíc. N ový o ltá r i žertveník s o bra­ zom Božského Srdca S p a s ite ľa posvä­ til ešte v tom istom roku m iestny fa ­ rár A lexan d er B ačinský. O braz p atró ­ na chrám u sv. M ic h a la arc h a n je la od neznám eho m ajstra je z roku 1891. P 80 rokmi - v roku 1894 - bol benedikovaný nový cin to rín . IVIa farskom chrám e sv. M ic h a la a r­ chan jela boli najväčšie úpravy na za ­ č ia tk u 20. stor. za pôsobenia farára Teodora R ojkoviča (1901 - 1906). N a ­ m iesto šindľa chrám pokryli plechom , k to rý z a fa rb ili na červeno. Chrám do­ stal novú fasádu a vo vn ú tri chrám u po s tav ili nový ikonostas, d ielo buda-

..«* M iJ i S Í ji i i

i* ^ y . i .

p eštianskej firm y R étay a Benedek. N a č im poznam enať, že rezbárske prá­ ce na ilkonostase urobil akad. m aliar a rezbár M óric Hôlze! z Bardejova. Od neho pochádza (r. 1906) aj dnešná drevená k a za te ľn ic a , na ktorej sú ob­ razy štyroch evanjelisto v. V ťažkých časoch prvej svetovej vojny (v r. 1916) sa v e ria c i museli rozlúčiť s dvoma zrekvirovaným i zvonami. Posledné väčšie úpravy chrámu boli urobené tesne pred druhou svetovou vojnou v roku 1939, keď chrám bol ce­ lý zvnútra i zvonku vymaľovaný.

DOBRÝ SLUHA, ALE ZLÝ PÁN

REDAKČNÉ ODKAZY

T a k to hovorí o o h n i m údrosť ľu d o véh o p rís lo v ia . A je to v e ľk á p ravd a. O h eň o s v e tľu je , zo h rie v a a je výb orným p ro s trie d k o m pri mnohých ľudsíkých p raco vných s n a ž e n ia c h . T o to si is te v š e tc i v e ľ ­ mi dobre u vedom ujem e. A le už m enej nás z a u jím a jeho zá p o rn á s trán ka. Len si p rip o m eň m e p o ž ia re v n ašich m estách a d e d in k á c h ! A pripom eňm e si a j to, že tu ča s to id e o ľu ď m i z a v in e n é n e š ťa s tia . Podľa úrad néh o o zn ám e n ia v našej tla č i (IRudé p rávo č. 1 6 0 ,1 9 7 4 , str. 4, zo dňa 9. jú la t. r.) bolo v la n i v našom š tá te 1226 p o žia ro v s celkovou škodou 15 280 000 Kčs. P o ro v n a n ie s p re d c h á d z a jú c im rokom (1 9 7 2 ) d o kazu je, že p o č e t p o žia ro v sa z n íž il o 109, a le h m o t­ né škody sa zvýšili o tri a pol m ilió n a k o rú n . A to n ie je ú p ln á b i­ lan cia! P ožiare spôsobujú ľuď om n ie le n h m o t n é škody, a le aj s tra ty na ľ u d s k ý c h živ o to c h . Z c e lk o v é h o počtu 175 o b e tí v la ň a jš íc h p ožiarov 122 zom relo v p la m e ň o c h h o ria c ic h b ud o v a 288 osôb bolo zran en ých. Č i to n ie je o tria s a jú c a správa? C i sme sa n ad tý m s úprim n o u vážnosťou a zodpovednosťou už n ieked y zam ys leli? To je o tá z k a , k to rá sa m usí h lb o k o za k o re n iť predovšetkým v srd ciac h rodičov, ako a j vš e tk ý c h o s ta tn ý c h zo d ­ povedných p ra co vn íko v . V yššie c ito v a n á in fo rm á c ia p rip o m ín a , že bez dozoru p o n e c h a n é d eti spôsobili 129 p o žia ro v o b ytn ých budov. N e d b a lo o d h o d e n á z á p a lk a ale b o c ig a re ta s p ôso b ili 126 p o žia ro v , z a b u d n u té e le k tro ­ sp otreb iče z a v in ili 113 p o žia ro v a tď . T ie to p rip o m ie n k y sú v ý č itk o u , a le a j výzvou, a b y sm e a j v t e j­ to o b la s ti nášho spoločenského ž iv o ta b o li o p a trn e jš í, z o d p o v e d ­ nejší a pozornejší. P rik á za n ie lásky a j tu klo p e na d vere nášho sv e d o m ia a b u rcu je k o s tra žito s ti a veľm i vá žn e j zo d p o ved n o sti!

A. O. — D ostali sm e Váš list. P o­ k ia ľ sa n ám p o d a r ilo ro z lú štif d ro b n é p ísm o a ta k m e r n e č ita teľn ý ru k o p is, b o la to o z a j v e ľ k á n á m ah a . Ď ak u je­ m e Vám z a p o z o rn o sť a p ro sím e o p r e p á č e n ie , a k sm e v še tk é m u n e p o ­ ro z u m eli.

o. Gabriel Staurovský

Š. M. — C h c e m e o d p o v e d a ť na Va­ š e o tá z k y , a le m u síte nám uviesť svoju presn ú a d resu ( a j so sm ern ým č íslo m V a šej p o š ty )!

K d'ačovskej farnosti p atria tieto fi­ liálky: Dubovica, Lipany, Krivany, N iž­ ný Slavkov, Rozkovaný, Torysa a V y ­ soká. Všetky schematizmy uvádzajú, že prvým gr.-kat. farárom v Ďačove bol o. Ján Gerbery (1777- 1792). Po ňom pôsobili vo farnosti títo kňazi: Ján Vasiľ (1792- 1794), Ján Repassy (17941797), Ján Žabkovský (1797 - 1804), Juraj Halečkovič (1805- 1813), Peter Hriňálk (1817- 1830), M ichal C ham illa (1831 - 1832), Ján Smilňáik (18321835), Juraj Lazar (1835 - 1839), Anton Janický (1839), M ikuláš M ih a lič (1840 -1846), Jozef Takáč (1846- 1847),

Adolf Zubrický (1847- 1852), M ichal M arejkovič (1852- 1869), M ich al C h a ­ m illa (1869 - 1874), Konštantín llkovič (1876- 1886), Alexander Bačinský (1889- 1891), Štefan Zubrický (18911899), Teodor Rojkovič (1901 - 1906), Štefan Krongh (1907- 1911), Jozef Tartaly (1911 - 1921) a od r. 1922 Emil Žedényi. V poslednom období, po roku 1988, pôsobili vo farnosti Ján Durkáň, Š te­ fan M olčányi a Ján Gajdoš. Farnosť Ďačov d ala sv. C irkvi v ia ­ cerých kňazov, naposledy v roku 1928. K 700. výročiu darovala nového kňaza - o. Antona Mojžiša, miestneho ro-

Ing. J. F. Ď ak u jem e Vám za u p o ­ z o r n en ie a z a sla n ý v ý striž o k z č a s o ­ pisu Oj em b e r , v k to ro m citujú náš č a s o p is . S k o d a , ž e s te n eu v ied li p r e ­ sn ejšiu a d resu . B oli by sm e p o ď a k o ­ va li s k ô r a n ie v R e d a k č n ý c h o d k a ­ zoch . K. M. — V aše h o r le n ie za m o d e r­ n é ilu strá c ie v n a šich č a s o p is o c h d o ­ b r e c h á p e m e , a le n e s m ie te zabú dať, ž e n á š č a s o p is č íta jú a j iní, k to r í z a ­ sa p ro ti tom u m ajú s v o je n á m ietky . Ť a ž k o v y h o v ieť v š e tk ý m ! U sp o k o jte sa s v ed o m ím , ž e n ie sm e ča so p is o m p r e v ý tv a rn é u m en ie, an i . e p a rc h iá lnym m esa č n ík o m ' v p resn o m slo v a z m y sle, a le m e s a č n ík o m g r é c k o k a t o ­ lík o v v ČSSR. A to_ je ro z h o d u jú ce p r e n a š e z a m er a n ie . Ž elá m e Vám h o j­ n osť d o b r e j v ô le , a b y ste to d o b re p o c h o p ili. O. T. — V aše n a d š e n é p o ro zu m en ie so s p o m ie n k o u na 70. v ý ro č ie sm rti V am i o b ľú b en éh o s p is o v a te ľa A. P. Č ec h o v a , sm e k v ito v a li s n ie m enšou ú prim n osťou .

O. D. — P rísp ev o k sm e m u seli z t e c h n ic k ý c h d ô v o d o v p o d sta tn e s k r á ­ tiť. K v ý z n a m n ejším sv ia tk o m z a m e­ r a n é ú vahy je tr e b a p o s la ť s k ô r a k o to u rču je r e d a k č n á u z á v ierk a . N apr. v č a s e , k e ď b u d e te č íta ť ten to o d k a z , tr e b a už m y slieť na n ieč o k N ovém u ro k u a le b o k F ebru áru . Je to d iv n é a le t a k á je sk u to čn o sť! O. V. — P o c h o p te , ž e n a ša s p o ­ m ie n k a na C yprus v au gu stovom vy ­ d a n í n a šich č a s o p is o v b o la n a p ísa n á m n oh o tý žd ň ov pred u d a lo sťa m i, k t o r é d o ľa h li na ten to štá t a v č a s e , k e ď k nim d o š lo , c e lý n á k la d č ís la už b o l v y tla čen ý . Tam sa už n ič n e ­ d a lo a k tu a liz o v a ť, h o c i a k tu á ln o sť z á ­ le ž ito s ti sm e p rá v e tým vyzdvihli. UZÁVIERKA to h to č ís la s k o n č ila d ň a 23. jú la t. r. U zá v ierk a d e c e m ­ b r o v é h o č ís la k o n č í 23. sep t. t. r.

dáka, kto rý v starobylom d'ačovskom chráme 16. júna t. r, slúžil svoju prvú Sv. liturgiu. V e riac i, d'ačovskej farnosti sa snažne podieľajú na celospoločenských zá­ ujmoch ako členovia JRD i pracovníci v okolitých podnikoch. Sú hrdí na 700ročnú tra d íc iu svojej obce a chcú zo­ stať verní odkazu svojich otcov.

W ? ' :‘

KULTÚRNE ROZHĽADY-------

"ľ"

:•

Z:V-.-.-'. ' .v:- ' '¿-e

V ZSSR pri p ríležitosti toh o ročn éh o P uškinovho roku vydáva vydavateľstvo M elodija 10 gram ofón ových platní. Sú na nich n ahrávky — u kážky z op ier a dram atický ch d iel s tém am i od Puškina, verše L erm ontova, B loka, od Ma­ ja k o v sk éh o , k to ré b oli vnované tom uto veľkém u zjavu ru skej literatúry 19. st. V MONTREÁLI (K an ad a), na stálom výstavisku Expo „ č lo v e k a je h o sv et“ je v tom to roku ústredným m otívom jedn otlivý ch n árodných ex p ozícií tém a H lavné a v eľk é m está sveta. Č eskoslov en ský pavilón p redstavu je Prahu a Bratislavu, ich bohatú históriu, kultúrne pam iatky, g a lé rie, múzeá, u čité ume nie, keram iku . Súčasťou tejto výstavy sú aj hodiny z 18. a 19. st. V tom to sm ere návštevníci n ajviac obdivujú vežový stroj s cifern íko m z 18. st. z d e ­ v ín skeho chrámu. JASKYŇU s m ozaikovou podlahou objavili jord án ski arch eológ o v ia n eď a le­ k o hlavn ého m esta Ammánu. Pri v ch od e je m ozaika so znam ením kríža. Od borníci súdia, že slúžila v byzan tských č a so c h a k o kresťa n sk ý chrám . V INDICKEJ GOE, k d e je pochovan ý sv. F ran tišek X averský budú z rozh od ­ nutia in d ick ej vlády reštaurovať svätcov hrob . V láda pripravuje aj vy­ d an ie pam ätných zn ám ok k to ré F ran tiška X av erskéh o predstavia a k o vý~ zn ačn ého so ciá ln eh o pracovn íka. MESTO z doby bron zovej existovalo v ro k o ch 2500—1200 pr. Kr. na územ í, k d e sa za n iek o ľk o rokov bude rozp restierať jazero sý rsk ej n ajv äčšej p rie­ hrady na r ie k e Eufrat. A rcheológovia už odkry li p ozostatky m estský ch h ra­ dieb a dvoch chrám ov. XX. JUBILEJNÉ SLÁVNOSTI piesn í a tan cov u kra jin skéh o obyvateľstva v ČSSR k to ré sa u sku točn ili v dň och 28.—30. júna t. r. vo Svidníku, boli oz ajst­ nou m an ifestáciou družby národov a n árodností žijúcich v n ašej vlasti. Ich program zam eraný na oslavy 30. výročia SNP a K arp atsko-d u klian skej o p e ­ rá cie sa začal v ed eckou ko n feren cio u o vývoji kultúry u kra jin skéh o oby v a­ teľstva v ČSSR s otvorením výstavy o d otera jších ro čn íko ch slávností v Mú­ zeu u krajin skej kultúry vo Svidníku. ROZVOJ KULTÚRY V ČESKOSLOVENSKU doku m eň u je aj p o č et pracovn íkov v tejto oblasti. Kým v roku 1948 p ra cov a lo v odvetví kultúry 2700 p racov ­ níkov, dn es je ich približn e 20 tisíc. V najm ladšom odvetví kultúry — v t e ­ levízii — je taký p o č et p racov n íkov , a k ý bol v c e le j ku ltúre na Slovensku p red 25. ro km i . Prudko rastie aj sieť kultúrnych zariad en í — osvetových stredísk, kultúrnych dom ov, čitární, galérií, m úzeí a ppd. SLOVENSKÁ NÁRODNÁ GALÉRIA V BRATISLAVE b ola založen á na z á klad e zákon a SNR zo dňa 29. júla 1948 a spočiatku ju tvorili skrom n é zbierky m ar­ tin skéh o a b ratislav sk éh o v lastivedn ého múzea. Dnes S lov en ská národná g a­ léria má vyše 3000 ôlejo v , 5000 g ra fick ý ch d iel, 1000 p lastík, 6000 faksim ilií a vyše 200 u m elecko-p riem y seln ý ch predm etov. Od roku 1969 v SNG. ktorá je u m iestnená v bývalých cisársk y ch kasá rň a ch z r. 1759— 1763, p reb ieh a rekon šrtu kcia a prístavba výstavných priestorov n áklad om 80 m iliónov k o ­ rún. R ekon štru kčn é p rá ce v n árodn ej g alérii majú byť u kon čen é v roku 1977. BRATISLAVSKÉ HUDOBNÉ SLÁVNOSTI sú najvýznam nejším hudobným p o­ dujatím na S lovensku. Od toh o ročn éh o ju bilejn éh o 10. ro č n ík a , ktorý bude od 5. do 20. ok tób ra t. r., organizujú ich v rám ci E u róp skej a s o ciá cie hu dob­ ných festivalov. P očas B ratislavských hu dobných slávností o d z n eje 44 k o n ­ certov, na kto rý ch vystúpi o. i. aj L en in gradská filh arm ón ia, Štátny o rch es­ ter z Drážďan, V ieden skí filh a r m ó n ia a ď a lšie u m elec k é te le s á a významní jedn otlivci. Na p rogram e sú aj ď a lšie hu dobné p odu jatia, a k o napr. p reh lia d ­ k a m ladých interpretov, výberové k o lo M edzinárodnej tribúny UNESCO a ď a l­ šie. V BRATISLAVE u sporiadali I. m edzin árodný festiv a l d etsk é h o zborového spevu. Na tom to význam nom kultúrno-hudobnom podu jatí sa ok rem zborov z Č eskoslov en ska zúčastnili aj d e ts k é zbory zo S ov ietsk eh o zväzu, P oľska, B ulharska a Francúzska. V BANSKEJ BYSTRICI u sporiadali sem inár slo v en skéh o ja z y k a p re uči­ teľov z P oľska a M aďarska. Jeh o hlavným c ie ľ o m b olo z d o k o n a len ie sa v sloven čin e a obozn ám en ie sa so súčasnou slov en skou literatúrou. VO VÝCHODNEJ bol tohto leta už XXL celon árod n ý fo lk ló rn y festiv a l, na ktorom sa ok rem fo lk ló rn y ch súborov zo S lov en sk a p red stav ili a) súbory z Čiech, S ov ietsk eh o zväzu, Ju hoslávie a Francúzska.

Mesačník gréckokatolíkov v ČSSR. Redakcia 040 01 K o 5 i c e 1, Šrobáro­ va 55/1. p. č. telef. 259 37. A dm inistrá­ cia 890 21 B ratislava, Kapitulská 10. Vydáva Spolok sv. Vojtecha Trnava v Cirkevnom nakladateľstve Bratislava. Vedúci a zodpovedný redaktor: Dr. Emil K o r b a . Uzávierka časopisu je 2 mesiace pred vydaním čísla. Povolené SUTI 15/9 zo dňa 27. XII. 1972. T lačia D uklianske tlačiarne, n. p. Pre­ šov. Rozširuje Poštová novinová služba, ústredie expedície tlače v Košiciach, Komenského ul. 7. Objednávky do za­ hraničia prijíma Ostredná expedícia tlače, B ratislava, G ottw aldovo náme­ stie č. 48. Celoročné predplatné 24 Kčs. Cena jednotlivého výtla čku 2 Kčs.