1 Z HRDZAVÉHO KOHÚTIKA SA DO OTLČENEJ porcelánovej vane voda se řinula ze zRezivělého kohoutku do oprýsvalila voda. Hromadila na dne, kdezacuchanými ležalo zopár spletených kané porcelánové vany,sa kde s pár pramínky prameňov dlouhých dlhých hnedých vlasov. Určite mala takmer päťdesiat stupňov.–Bola hnědých vlasů vytvářela loužičku. Měla dobře 48 stupňů bylataká tak horúca,žežeKatelyn KatelynBerkleyová Berkleyová do ní do nejmohla ledva ponorila prstysvé nohy s nechhorká, stěží ponořit zeleně natami namaľovanými nazeleno. Bledú pokožku vo vytvářela vriacej vode okamžite malované nehty na nohou. Vřící voda okamžitě na její bledé pokryli karmínovočervené Katelyn sedela na okraji vane. Usmiapleti karmínově zbarvené škvrny. fleky. Katelyn s úsměvem seděla na okraji la sa. Pravá nohanohou jej voľne visela a mierne sa ponárala to vany a pravou pohupovala ve vodě. Tahle do vody. bolest jíBola dělala príjemná bolesť. dobře. V pätnástichužužKatelyn Katelynvěděla o bolesti vedelasvé. svoje. V patnácti o bolesti Sľúbilisejejslibují…a všeličo... Nič však nedodržali. Veci Lidé sa menia. Ľudia vás Sliby porušují. Věci se mění. vás podrazí – sklamú – i ti aj tínejbližší. najbližší.Uvědomila Sľuby, uvedomila si, sajedodržiavajú veľmi ťažko. dokonce si, že sliby velmi, velmi těžké doZ otvoreného okna spálne prenikol dnu ľadový vzduch. Vedľa polodržet. prázdnej fľaše šampónu s výťažkom z austrálskeho čajovníka sa zablysla Jak otevřeným oknem do ložnice pronikl závan ledově studeného strieborná žiletka žiletka. ležící Lákalavedle ju. Predstavila si, ako rieši situáciu – svoj vzduchu, napůl vypotřebované lahvičky Tea úboTree hý život – se po svojom. Jediným spôsobom, ktorý prichádzal do úvahy. šamponu zaleskla, vábila ji. Katelyn si představila, jak bere situaci – Pozrela do vysokého zrkadla života na druhej strane kúpeľne. Začínalazpůho tu politováníhodnou náhražku – do svých rukou jediným pokrývaťkterým rosa. Z rozvlnenej hladiny vody vo vani stúpala para. Aj tak sobem, to dokázala udělat. všakPodívala zbadala,sežedo velikého má červené zrcadla oči. Anina opačné tie najlepšie líčidlá na sveteSklo by nestěně místnosti. se prekrylizamlžovat škvrny, ktoré jejstoupající nabehnú pri plači. hladiny ve vaně, ale i tak začalo párou ze zvlněné „Veselé Vianoce, smoliarka,“ nahlas. viděla jak má rudé oči. Na světěpovedala nebylo dost šminek, které by zamasUtiahla sa do seba, do kútika, kovaly skvrny způsobené pláčem.v ktorom nachádzala iba chabú úľavu. Vaňa bolaa veselé, takmer ubožačko,“ plná. A horúca. Čakala na ňu. „Šťastné pronesla. Katelynsenetušila, v jej tesnej to isté niekto ďalší – Stáhla do sebe,žena místo, kdeblízkosti nalézala robí alespoň malou útěchu. čakáVana na vhodnú už byla príležitosť. skoro plná. Kouřící. Jen vyčkávala. Po lícachneměla jej stekali Vyzliekla si šaty, hodila na dlážku a vkĺzKatelyn anislzy. tušení, že nedaleko někdoich dělá úplně totéž – la do vody. čeká na ten správný okamžik, aby učinil krok. jednoduše
Zavist_cz.indd 1 00I-012Zavist_sk.indd 1
2/17/12 2:39 PM 3/20/12 10:19 AM
V KUCHYNI NA PRÍZEMÍ STÁLA JEJ MATKA SANDRA. Prstom pichla do zamrazených zvyškov roštenky a popravila si modrý sveter. V oblasti pliec si ho pritiahla k sebe. Rozčuľovala sa. Bolo jej zima a zúrila. Na poličkách kuchynskej linky hľadala espreso. Kde je? Mala pripravenú fľašu koreneného rumu Bacardi a krčiažtek vaječného likéru, z ktorého chcela pripraviť penu. Bude to posledný drink, potom sa do konca roka alkoholu nedotkne. Ako mnohé iné Sandrine sľuby, aj tento bol chabý. Do Nového roka zostával už iba týždeň. Celý večer sledovala, ako jantárovožltá tekutina vo fľaši klesá. Pripomínala jej teplomer pred oknom pokrytým inovaťou. Malo iba jednu tabuľu, lebo Berkleyovci bývali v historickom dome, ktorý sa nesmel upravovať. Posledný drink. Sľubujem. Kde je to espreso? Na sviatky ju prišli navštíviť rodičia Nancy a Paul. Po ich odchode zatúžila po upokojujúcom účinku alkoholu. Pri každej spoločenskej udalosti niečím šokovali. Tento večer sa však naozaj prekonali. Zrušili sľub, ktorý dali pri narodení Katelyn. Neuhradia výdavky na jej vysokoškolské štúdium. Nancy sa pri večeri preriekla, že si to už nemôžu dovoliť. „Sandra, mala som plastovú kuchynskú linku. Preboha, zaslúžila som si žulovú! Ani neviem, ako sa to zbehlo. Mala to byť prestavba za desaťtisíc dolárov. Napokon vzniklo nové krídlo za stotisíc, ale zbožňujem ho. Aj ty si ho zamiluješ.“ Katelyn odrazu zatúžila po lepších známkach, sexi postave a bohatších rodičoch. Rozplakala sa a odišla od stola. Za Nanciným chrbtom povedala mame: „Nenávidím ju.“ „Aj ja, Katie,“ priznala Sandra. „Čože?“ spýtala sa Nancy. „Vravím Katelyn, že aj ja ju ľúbim.“ Sandra sa správala, akoby všetko bolo v poriadku. Matky to tak niekedy robievajú. Vnútri však soptila. Harper, jej manžel, sa hneď po večeri odobral do reštaurácie Timberline. Šiel skontrolovať pokazenú mrazničku. Podnik stál hneď vedľa a Berkleyovci ho vlastnili. 2
00I-012Zavist_sk.indd 2
3/20/12 10:19 AM
Každý jeden deň, dokonca aj na Vianoce, si nájde dôvod pracovať. „Katelyn?“ zvolala ponad úzke drevené schodisko, ktoré viedlo k spálňam. „Nevidela si espreso?“ Nikto jej neodpovedal. Vrátila sa do ošarpanej staromódnej kuchyne, do kalíška z Disneylandu si naliala za dva prsty koreneného rumu a hodila ho do seba. Zatiahla uzáver fľaše a tvárila sa, že nič nevypila. Koniec koncov, alkohol je ako liek. Upokojuje nervy. Áno, presne tak. Katelyn si v týždni pred Vianocami brávala espreso hore. Do kávy si rada prilievala horúcu vodu. Sandra jej za to vynadala. „Nie je to hygienické, Katie. Potraviny sa nahor nenosia.“ Katelyn pozrela na matku a prevrátila oči dohora. „Mami, iba majiteľka reštaurácie je schopná nazvať mlieko a cukor potravinami.“ „O to nejde.“ „Áno, chápem,“ povedala Katelyn. Pripadalo jej zbytočné podotknúť, že o povolenie nosiť jedlo do spálne musí matku prosiť už od deviatich rokov a teploty, pri ktorých možno bez obáv skladovať mäso, hydinu, mlieko či zeleninu, by odrecitovala aj v spánku. Svetlá zablikali a v kuchyni vyskočili ističe. Ďalší dôvod, prečo neznášam tento starý dom. Napriek tomu, že má kúpeľňu aj na poschodí. Sandra vyšla hore tmavými schodmi a kráčala chodbou. Počula zvuk tečúcej vody. Zavolala na Katelyn a zaklopala jej na dvere. Nikto neodpovedal. Skrútila kľučku. Do tváre sa jej okamžite zaprel ľadový vzduch. Katelyn nechala otvorené okno. Navyše nesvietilo svetlo. Sandra stlačila vypínač viac ráz, ako bolo treba. Ističe prosto vyleteli. Izba zostala tmavá. Na drevenú dlážku dopadalo svetlo zo susedného domu. Sandra zovrela parapet a zatvorila okno. Pokrútila hlavou nad čoraz väčšou ľahkovážnosťou svojej dcéry. V miestnosti mohlo byť nanajvýš 3
00I-012Zavist_sk.indd 3
3/20/12 10:19 AM
päť stupňov. Kým sa vykúri, nadíde ráno. Zamyslela sa, ako sa tínedžeri môžu dožiť dospelosti. „Katelyn Melissa, dostaneš nádchu!“ Prešla popri neustlanej posteli. Dobre vyzerala iba v nedeľu, keď vymenila bielizeň. Na dlážke ležali na kope dcérine džínsy a top z obchodu Penney’s, lacnej kópie predajní s modelmi slávneho módneho návrhára Marca Jacobsa. Hrozný neporiadok! Kúpeľňové dvere boli pootvorené. Sandra, ktorá sa ešte stále chvela od zimy, do nich zatlačila. Plamienky sviečok sa roztancovali. „Ako si to predstavuješ?“ spýtala sa drsným, nepríjemným tónom. Pätnásťročná Katelyn si však už nemohla predstaviť vôbec nič. Ležala zvalená ponad okraj starej vane s ozdobnými nohami. Jej oči pripomínali sklené čriepky, výraz tváre neprezrádzal nijaké emócie. Z mokrých dlhých vlasov padali na dlážku kvapky vody. Sandra zareagovala inštinktívne a rozbehla sa k dcére. Na mokrej dlážke sa však pošmykla a spadla. Ako siahala po okraji vane, zvolala: „Mohla som si zlomiť krk! Si v poriadku?“ Odpovede na hlúpu otázku sa nedočkala. Srdce jej búšilo a sliznicu žalúdka jej začal rozožierať rum. Skúsila sa upokojiť vo svetle sviečok. Zacítila chuť krvi. Vlastnej. Keď spadla, zahryzla si do pery a na dlážku dopadlo niekoľko červených kvapiek. Ako v slabom svetle hľadela na Katelyn, rozplakala sa. Zachvátili ju strach a panika. Jej dcéra je mŕtva. Keďže osvetlenie nefungovalo, videla zle. Z okraja vane nehybne viseli tmavohnedé vlasy, ktoré si Katelyn amatérsky upravila melírom. Jedna ruka jej zostala v šikmej polohe, akoby sa zaháňala po akomsi neviditeľnom nepriateľovi. Druhú zahaľovala spenená voda. „Katie. Katie! Katie!!!“ Pri každom opakovaní dcérinho mena Sandra zvýšila hlas. Tretíkrát zvrieskla tak hlasno, že ju určite začuli v celom Port Gamble. Katelyn Melissa Berkleyová bola mŕtva. Mala iba pätnásť rokov. 4
00I-012Zavist_sk.indd 4
3/20/12 10:19 AM
„To nie je možné!“ povedala Sandra. Po tvári jej tiekli prúdy sĺz. Cítila sa malátna. Prišlo jej nevoľno. Vystrašila sa. Chcela zavolať na Harpera, no vedela, že je preč. V dome, kde došlo k nepredstaviteľnej tragédii, zostala celkom sama. Potiahla dcéru za plecia a znovu sa šmykla. Tam, kde ich stihol ochladiť ľadový vzduch, boli biele, zvyšok, ponorený vo vode, mal ružovkastú farbu. Dva odtiene. Ako jahoda v bielej čokoláde. Katelyn milovala bielu čokoládu. Napriek tomu, že podľa Sandry to vôbec nebola čokoláda. „Zlato, čo sa ti stalo?“ Sandra inštinktívne zastavila vodu. Hladina totiž pomaly stúpala. „Povedz mi, že budeš v poriadku!“ Najskôr vnímala iba mŕtvolné ticho. Potom si uvedomila, že z pokazeného kohútika kvapká voda. Kvap, kvap, kvap. Katelyn jej na otázku neodpovedala. Už nikdy jej neodpovie. Nikdy. Sandra prudko zatriasla dcériným telom. Naposledy jej čosi také urobila, keď bola ešte malá a oklamala ju. Išlo o niečo bezvýznamné a teraz si od ľaku nevedela spomenúť, prečo sa vtedy tak veľmi rozčúlila. Obrátila sa a chcela ísť po telefón. Vtom si všimla, že vo vani leží ešte čosi. Nevidela dobre. V kúpeľni bola tma. Zohla sa a odhrnula mydliny. Cez hustý závoj sĺz to zbadala. Miniespreso. Sledovala elektrický kábel. Pripomínal kobru, ktorá cúvla, aby sa pripravila na útok. Zástrčka bola pevne zasunutá do zásuvky v stene pri vani. V MALÝCH MESTÁCH, AKO JE PORT GAMBLE, sa správy šíria rýchlo. Akoby ich prenášali systémom 4G. Len čo dozneli mučivé výkriky Sandry Berkleyovej, pred červeným domčekom s bielym lemom a ananásovožltými okenicami sa začali zhromažďovať obyvatelia. V chladnom nočnom vzduchu sa ligotali biele, zelené a červené vianočné svetlá. Okoloidúci by si zvedavcov poľahky pomýlil s veľkou skupinou koledníkov. Také bolo mestečko Port Gamble. Alebo sa tak aspoň usilovalo pôsobiť. Po diaľnici z Kingstonu sa blížila sanitka so zapnutou sirénou. Jej zavýjanie každou sekundou silnelo. 5
00I-012Zavist_sk.indd 5
3/20/12 10:19 AM
